Reuters: Ukrajina ponúkla krajinám Európskej únie vlastné podzemné zásobníky plynu. Ukrajinský minister energetiky Herman Haluščenko uviedol, že Ukrajina má najväčšie podzemné zásobníky plynu v Európe a je pripravená umožniť ich využitie krajinami Európskej únie. Ako počas víkendu napísal na Facebooku, aj napriek vojenskej agresii Ruska Ukrajina naďalej zostáva v otázke energetickej bezpečnosti silným a dôveryhodným partnerom Európy.

Minister privítal, že Európska únia sa v reakcii na útok Ruska na Ukrajinu chce čo najskôr vymaniť zo svojej závislosti od ruského plynu, súčasťou čoho sú dohodnuté spoločné nákupy suroviny od ďalších dodávateľov. Ukrajina by k tejto solidarite mohla prispieť ponukou vlastných zásobníkov, dodal Haluščenko.

X X X

Dubčekovu cenu získal Kuciak, Kubišová, Žbirka i Zelenskyj

Štátnu cenu Alexandra Dubčeka pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia udelili ôsmim osobnostiam, z nich štyrom in memoriam. Podujatie sa uskutočnilo v nedeľu v historickej budove Slovenského národného divadla (SND).
 
Matka zavraždenej Martiny Kušnírovej Zlatica Kušnírová, otec zavraždeného novinára Jána Kuciaka Jozef Kuciak a predseda vlády Eduard Heger počas odovzdávania cien Alexandra Dubčeka v nedeľu 27. marca 2022.

Štátnu cenu Alexandra Dubčeka in memoriam získali investigatívny novinár Ján Kuciak a jeho snúbenica Martina Kušnírová, spevák Miroslav Žbirka a novinár Eugen Gindl. Dostal ju aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, česká speváčka Marta Kubišová, šľachtiteľka odrôd vína Dorota Pospíšilová a historik Ivan Laluha.

Alexander Dubček bol podľa predsedu vlády Eduarda Hegera politikom dobrej vôle. Jeho ľudskosť ostro kontrastovala s tými, ktorí chceli ovládať spoločnosť pomocou teroru. Stal sa symbolom, na ktorý už totalita nemala dosah, uviedol vo svojom príhovore.

„Dubček sa stal symbolom nádeje a slobody a dnes v jeho mene oceníme významných ľudí, ktorí dosiahli mimoriadne pracovné výsledky a svojím životným príbehom nám svietia na cestu. My dnes, v ťažkých časoch, keď sa dá ľahko zablúdiť, potrebujeme veľa takéhoto jasného svetla,“ povedal Heger. Dodal, že každý z ocenených je príkladom toho, aké hodnoty sú v živote dôležité a aké skutky majú zmysel.

S udelením štátnej ceny Alexandra Dubčeka je spojená finančná odmena vo výške 25-násobku priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve zverejnenej Štatistickým úradom za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom sa predloží podnet, zaokrúhlený nahor na celé euro./agentury/

X X X

Tajná služba: Rusko sa snaží z Ukrajiny urobiť Kóreu?

Rusko sa snaží rozdeliť Ukrajinu na dve časti s cieľom vytvoriť Moskvou kontrolovaný región po tom, ako sa mu nepodarilo ovládnuť celú krajinu. Muž drží plagát s nápisom „Ukrajina zvíťazí“. V pozadí pamätník Tarasa Ševčenka, slávneho ukrajinského básnika a národného dejateľa, pokrytý vrecami s pieskom ako ochrana pred ruským ostreľovaním v Charkove v nedeľu 27. 2022. Uviedol to v nedeľu šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov, uviedli televízia Sky News a denník The Guardian.

Podľa vedúceho Hlavného spravodajského riaditeľstva Ministerstva obrany Ukrajiny (HUR MOU) existujú dôvody domnievať sa, že Rusko zvažuje pre Ukrajinu „kórejský“ scenár, teda vytvorenie deliacej čiary medzi okupovanými a neokupovanými oblasťami krajiny.

„V skutočnosti je to pokus vytvoriť na Ukrajine Severnú a Južnú Kóreu,“ uviedol brigádny generál Budanov vo vyhlásení. Dodal, že Ukrajina čoskoro spustí na Ruskom okupovanom území „gerilovú vojnu“./agentury/

X X X

Rakety v sobotu zasiahli v Ľvove sklad paliva a priemyselný areál, zranenia utrpelo najmenej päť ľudí. Starosta mesta Andryj Sadovyj uviedol, že strely boli odpálené zo Sevastopoľa na Kryme, polostrove anektovanom Ruskom v roku 2014.
Podľa starostu Ľvova bolo načasovanie raketového útoku jasné. „Dnešnými útokmi chcú agresori pozdraviť prezidenta USA Bidena, ktorý je v Poľsku,“ povedal Sadovyj. „Ľvov je len 70 kilometrov od poľskej hranice a ja si myslím, že svet musí pochopiť, že hrozba je veľmi, veľmi vážna,“ citovala ho BBC.

X X X

Proruskí separatisti na východe Ukrajiny v samozvanej Luhanskej ľudovej republike (LĽR), ktorú uznáva len Moskva, sa chystajú čoskoro zorganizovať referendum o pripojení k Rusku. Podľa ruských agentúr to v Luhansku povedal vodca LĽR Leonid Pašečnik. Podobný postup Kremeľ zvolil v roku 2014, keď nakoniec oznámil medzinárodne neuznávanú anexiu ukrajinského Krymu.

„Myslím, že v najbližšom čase sa na území republiky bude konať referendum, pri ktorom ľudia uplatnia svoje absolútne ústavné právo a vyjadria svoj názor na pripojenie k Ruskej federácii. Z nejakého dôvodu som presvedčený, že presne tak to bude,“ vyhlásil Pašečnik podľa agentúry TASS.

Je veľmi pravdepodobné, že podobný scenár pripravujú aj separatisti v susednej takzvanej Doneckej ľudovej republike.
Moskva tento rok vo februári uznala nezávislosť, ktorú vodcovia proruských vzbúrencov v Doneckej a Luhanskej oblasti vyhlásili vlani. Ruský prezident Vladimír Putin príslušný dekrét podpísal 21. februára, teda tri dni pred začatím invázie na Ukrajine.
Šéf ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby Kyrylo Budanov dnes podľa agentúry Reuters upozornil na to, že sa Moskva po neúspechu zámeru ovládnuť celú krajinu bude snažiť rozdeliť Ukrajinu na dve časti. „V skutočnosti ide o pokus vytvoriť na Ukrajine Severnú a Južnú Kóreu“ vyhlásil Budanov.

X X X

Od začiatku ruského útoku na Ukrajinu prišlo do Poľska celkovo 2,3 milióna utečencov zo susednej krajiny. Oznámila poľská pohraničná stráž, podľa ktorej v sobotu hranicu smerom do Poľska prekročilo približne 31 100 ľudí, o 2,2 percenta viac ako v piatok.

Pohraničná stráž tiež uviedla, že počas uplynulej noci, do nedele 7.00 h, prišlo do krajiny ďalších 5 200 ľudí z Ukrajiny.
Hranicu z Poľska na Ukrajinu od začiatku vojny 24. februára prekročilo približne 339 000 ľudí. Podľa poľskej pohraničnej stráže týmto smerom cestujú prevažne ukrajinskí občania, ktorí sa vracajú do vlasti. Mnohí muži, no tiež ženy, sa chcú pridať k ukrajinskej armáde v boji proti ruským silám. Iní sa vracajú, aby sa postarali o deti alebo príbuzných v núdzi.
V súčasnosti nie sú k dispozícii oficiálne informácie o tom, koľko vojnových utečencov zostalo v Poľsku a koľko z nich už odišlo do iných štátov EÚ, dopĺňa DPA.

X X X

Rusko útočilo na vojenské ciele v Ľvove riadenými strelami s vysokou presnosťou, uviedlo v nedeľu ruské ministerstvo obrany. Rusko v meste zaútočilo na sklad paliva využívaný ukrajinskými silami raketami dlhého doletu a použilo riadené strely na zasiahnutie závodu na opravu protilietadlových systémov, radarových staníc a mieridiel pre tanky, uviedlo ministerstvo.
Ľvov sa nachádza neďaleko hraníc Ukrajiny s Poľskom a asi 130 km od hraníc so Slovenskom.
„Ozbrojené sily Ruskej federácie pokračujú v ofenzívnych akciách v rámci špeciálnej vojenskej operácie,“ dodal ruský rezort obrany v nedeľňajšom vyhlásení.

Rusko použilo rakety dlhého doletu umiestnené na mori na zničenie arzenálu rakiet typu S-300 a protilietadlových raketových systémov BUK neďaleko Kyjeva, uviedlo ministerstvo. Ruské sily tiež podľa neho zničili niekoľko bezpilotných lietadiel.

X X X

Blinken: USA nemajú stratégiu na zmenu režimu v Rusku ani nikde inde

Spojené štáty nežiadajú zmenu režimu v Rusku, povedal v nedeľu americký minister zahraničných vecí Antony Blinken, informovala agentúra DPA a stanica BBC.
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken hovorí počas tlačovej konferencie s izraelským kolegom Jairom Lapidom v nedeľu 27. marca 2022.

„Nemáme stratégiu na zmenu režimu v Rusku ani kdekoľvek inde,“ uviedol Blinken na návšteve Izraela.
Americký prezident Joe Biden na záver svojho prejavu v sobotu vo Varšave predtým na adresu ruského prezidenta Vladimira Putina povedal, že „tento muž nemôže zostať pri moci“, pripomína DPA.
Bidenove vyjadrenia vyvolali v Moskve pobúrenie a boli interpretované ako výrazný posun v americkej zahraničnej politike.

„Myslím si, že prezident… chcel minulú noc povedať, že prezident Putin jednoducho nemôže byť splnomocnený viesť vojnu alebo zapojiť sa do agresie proti Ukrajine alebo komukoľvek inému,“ povedal Blinken v Jeruzaleme.
Šéf americkej diplomacie ďalej spresnil, že sa to nevzťahovalo na Putinove vládnutie v samotnom Rusku. „V tomto prípade, ako v každom prípade, je to na ľuďoch danej krajiny, je to na ruskom ľude,“ dodal podľa BBC Blinken.

Macron varoval pred slovnou eskaláciou
Francúzsky prezident Emmanuel Macron po vyjadreniach Bidena varoval pred verbálnou „eskaláciou“ situácie s Moskvou. Macron pre stanicu France 3 podotkol, že svoju úlohu vidí v „dosiahnutí najprv prímeria a potom úplného stiahnutia (ruských) vojakov diplomatickými prostriedkami“.

„Ak to chceme dosiahnuť, nemôžeme eskalovať ani slovami, ani činmi,“ upozornil.
Paríž si udržal diplomatické kanály s Moskvou otvorené aj počas hromadenia jej armády na hraniciach s Ukrajinou a invázii do susedného štátu, píše AFP. Tento postoj Francúzska čelil kritike zo strany niektorých lídrov i komentátorov, Macron ho však bránil ako rozhodujúci v záujme obmedzenia škôd plynúcich z vojny.

S Putinom o návrhu k Mariupoľu
V nedeľu však Macron obvinil Putina, že sa chce vrátiť do „Európy impérií, dominancie, bez rešpektu k integrite hraníc a práva štátov samostatne sa rozhodovať“.

Francúzsky prezident v nedeľu tiež uviedol, že v pondelok alebo v utorok bude telefonovať s Putinom a diskutovať o návrhu Francúzska, Grécka a Turecka na evakuáciu Ukrajincov z obliehaného prístavu Mariupol, dodáva AFP.
„Z ruskej strany je v tejto otázke mnoho cynizmu,“ podotkol Macron. „S ukrajinskými úradmi v meste Mariupol hľadáme spôsob, ako zorganizovať evakuáciu všetkých, ktorí chcú utiecť,“ dodal. Zároveň upozornil, že vzhľadom na intenzitu bojov a bombardovania v meste to „musíme urobiť rýchlo, už v najbližších dňoch“./agentury/

X X X

Rusko začalo ničiť ukrajinské sklady palív a potravín

Rusko začalo ničiť ukrajinské sklady palív a potravín, čo znamená, že kyjevská vláda musí v blízkej budúcnosti tieto zásoby rozptýliť na viaceré miesta.
V nedeľu to vyhlásil ukrajinský minister vnútra Vadym Denysenko, ktorého citovala tlačová agentúra Reuters.
Denysenko pre miestnu televíziu tiež povedal, že Rusko presúva k ukrajinským hraniciam sily na vystriedanie a výmenu pôvodných jednotiek a môže podniknúť nové pokusy o postup na území Ukrajiny. Rusko napadlo svojho prozápadného suseda 24. februára, ale odvtedy naráža na tvrdý odpor Ukrajincov, aktuality.sk

X X X

Dodávky plynu od Gazpromu cez Ukrajinu pokračujú

Napriek viac než mesiac trvajúcej vojne na Ukrajine a rozsiahlym sankciám západných štátov voči Ruskej federácii dodáva ruský energetický koncern Gazprom plyn do Európy cez územie Ukrajiny podľa plánu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Podľa agentúry pokračuje Gazprom v dodávkach plynu cez ukrajinský plynovodný systém podľa požiadaviek európskych zákazníkov. Počas nedele by mali dostať požadovaných 109,6 milióna kubických metrov (m3) plynu. To znamená mierne zvýšenie dodávok v porovnaní s predchádzajúcim dňom, v ktorom objednávky predstavovali 109,5 milióna m3 plynu.
Rusko je najväčším dodávateľom plynu do Európskej únie a ruský útok na Ukrajinu podnietil obavy z narušenia dodávok, čo spôsobilo, že ceny plynu stúpli na rekordné úrovne. V roku 2021 sa cez Ukrajinu do Európy dopravilo okolo 41,4 miliardy m3 plynu.

Do trhu s plynom výrazne vstúpil v strede týždňa ruský prezident Vladimir Putin. V stredu (23. 3.) vyhlásil, že Rusko bude požadovať, aby „nepriateľské“ krajiny platili za dodávky zemného plynu v rubľoch. To by sa mohlo týkať až 48 štátov, ktoré ruská vláda za nepriateľské označila začiatkom marca. Takýto zoznam zahrnuje USA, Kanadu, štáty Európskej únie, Britániu, Švajčiarsko, Nórsko či Japonsko.

Niektorí zástupcovia štátov EÚ však Putinove plány odmietli s tým, že platba v rubľoch by znamenala porušenie súčasných kontraktov. Napríklad nemecký kancelár Olaf Scholz uviedol, že mena, v ktorej nemeckí odberatelia ruských fosílnych palív musia Moskve platiť, je stanovená priamo v ich zmluvách.

X X X

Kollár: Od ruského plynu sa odstrihneme najskôr o päť rokov

Na riešenie inflácie by malo ísť 200 až 300 miliónov eur.
Predseda Národnej rady a hnutia Sme rodina Boris Kollár nepodporuje okamžité odstrihnutie sa od ruského plynu a ropy. Povedal to v relácii V politike televízie TA3.
„Je nezmysel poškodiť slovenskú ekonomiku, slovenský priemysel, občanov, domácnosti tým, že budeme robiť veľkodušné gestá. Veľmi rád by som ten plyn odstrihol. Ale ak to bude mať za následok, že budete mať trojnásobnú cenu a podnikatelia nebudú schopní konkurovať, tak to nemôžem ani vysloviť,” povedal Kollár.

Z dlhodobého hľadiska však vidí túto možnosť reálne. Podľa neho by štáty Európskej únie mali začať budovať nové produktovody, prístavy na skvapalnenie plynu a rokovať o kontraktoch s africkými krajinami. Potom sa nám otvoria nové možnosti.
Predseda parlamentu privítal, že k nám môže prísť až 2100 vojakov zo spojeneckých krajín. Počet aktuálne považuje za dostatočný.

„O päť rokov si môžeme vybrať, že buď to budeme brať od Rusov, alebo odinakiaľ. Ale už nás nebude môcť Kremeľ vydierať,” hovorí šéf Sme rodina.

Opozícia bude budúci týždeň odvolávať ministra vnútra Romana Mikulca pre zmluvu s firmou Dustream, ktorej zveril riadenie príchodu utečencov z Ukrajiny. Firmu odporučil človek blízky OĽaNO.

Kollár hovorí, že mu neprekáža, že sa na túto činnosť vybrala súkromná firma. „Mrzí ma tá krízová komunikácia pána ministra. Myslím si, že toto nezvládol,” povedal predseda parlamentu. Podľa neho však rezort krízu napokon zvládne. Zároveň poďakoval dobrovoľníkom a neziskovým organizáciám, ktoré od vypuknutia vojny pomáhajú po celom Slovensku ľuďom utekajúcim pred vojnou.
Témou bola aj vysoká inflácia, ktorú v týchto dňoch zažívame. Kollár spomenul, že na riešenie tejto situácie by malo ísť 200 až 300 miliónov eur, ktorými chce vláda pomôcť dôchodcom či rodičom-samoživiteľom. O znížení daní na potraviny sa však ešte bude rokovať, aktuality.sk

X X X

Maďarský Fidesz posledný týždeň pred voľbami nasadí 10-tisíc aktivistov

Maďarská vládna strana Fidesz nasadí na posledný týždeň pred voľbami 10-tisíc aktivistov, ktorí budú telefonicky i osobne povzbudzovať Maďarov k účasti na parlamentných voľbách.
Informuje o tom v nedeľu spravodajca TASR v Budapešti s odvolaním sa na spravodajský server 444.hu, ktorý citoval komunikačného riaditeľa Fideszu Istvána Hollika.

„Od soboty oslovujú voličov telefonicky i osobne kandidáti na poslancov (vládneho bloku Fidesz-KDNP) a vyše 10-tisíc aktivistov, ktorí Maďarov prosia o to, aby 3. apríla išli hlasovať a aby volili Fidesz-KDNP v záujme zachovania mieru a bezpečnosti v krajine,“ cituje Hollika 444.hu.
Podľa jeho slov Fidesz-KDNP v uplynulých týždňoch usporiadal vyše 200 zhromaždení po celej krajine, na ktorých sa zúčastnilo 40-tisíc ľudí.

K voľbám povzbudil Maďarov v nedeľu aj premiér Viktor Orbán, ktorý v statuse zverejnenom na Facebooku zdôraznil, že iba Fidesz dokáže udržať mier a iba Fidesz dokáže ochrániť (maďarské) rodiny.
Orbán odmieta rozšírenie sankcií voči Rusku o energetický sektor, ako aj transport zbraní na Ukrajinu cez maďarské územie.
Kandidát opozície na post premiéra Péter Márki-Zay minulý piatok vyhlásil, že záujmom každého je, aby sa rusko-ukrajinská vojna čo najskôr skončila. Na to je však potrebné aj to, aby Orbán ďalej nefinancoval „Putinovu vojnu“.

„Viktor Orbán opäť urobil hanbu Maďarsku. Bolo by skutočne načase zvoliť si stranu: dnes je zrejmé, že jeho 12-ročná politika sa dostane na smetisko dejín. On (Orbán) sa dostal do izolácie, stratil svojich spojencov, v Európskej únii a v NATO ho vnímajú ako posledného Putinovho prívrženca,“ píše Márki-Zay, podľa ktorého Maďarsko vo voľbách musí zodpovedať otázky: „Východ či Západ?“ a „Putin či Európa?“, aktuality.sk

X X X

Blanár: Štát sa mal už skôr pripravovať na možnú utečeneckú krízu

Podpredseda Národnej rady SR a Smeru-SD Juraj Blanár to uviedol v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12.
Ďalej vyhlásil, že minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO) „cynicky zneužil utečeneckú krízu na vlastné kšefty spriaznenej firme“. Predseda parlamentu a šéf hnutia Sme rodina Boris Kollár reagoval, že šéf rezortu vnútra nezvládol krízovú komunikáciu a svoje kroky si musí obhájiť sám.

Blanár kritizoval, že rezort vnútra vybral firmu na riadenie utečeneckej krízy použitím tzv. priameho zadania. Hovorí o klientelizme. Aj preto Smer-SD inicioval odvolávanie ministra v parlamente. Mikulec si bude musieť tento krok podľa Kollára obhájiť a keď sa mu to nepodarí, vyvodiť konzekvencie. Rezort vnútra by mal byť podľa neho schopný riadiť situáciu na hraniciach vo vlastnej réžii.

Rokovania na dosiahnutie mieru
Šéf parlamentu ďalej uviedol, že hoci bol ukrajinský národ doteraz rozdelený, ruská agresia ho zomkla. Vojna sa podľa neho nedá zo strany Ruska vyhrať. „Je pre nás najdôležitejšie, aby pokračovali intenzívne rokovania medzi oboma delegáciami o dosiahnutie mierového riešenia tohto problému,“ reagoval Blanár.

Zmierlivý postoj NATO je v tomto konflikte podľa podpredsedu Smeru-SD mimoriadne dôležitý. „Ak by členské štáty NATO zvýrazňovali svoju aktivitu, tak sa zapájajú do konfliktu. To my odmietame, lebo Ukrajina nie je členom NATO,“ dodal. Nesúhlasí s tým, aby Slovensko posielalo na Ukrajinu zbrane. Tvrdí, že na obranu Slovenska je potrebné využiť slovenskú armádu a obranné systémy, ktoré má SR k dispozícii.

Šéf Sme rodina podotkol, že slovenská armáda nemá niektoré spôsobilosti na spoľahlivú obranu územia, a preto v súčasnosti potrebuje zahraničnú obrannú pomoc. Dodávanie munície krajine, ktorá sa bráni pred agresiou iného štátu, považuje za správne. Je proti priamemu zaťahovaniu NATO do konfliktu, aktuality,sk

X X X

Ruskí oligarchovia sú v Turecku vítaní

Odkaz pre Rusov od Britov: Stiahnite sa z Ukrajiny, stiahneme sankcie

Ak sa Rusko stiahne z Ukrajiny a nedopustí sa "žiadnej ďalšej agresie", je Británia pripravená zrušiť sankcie uvalené na ruských oligarchov, banky a podniky. Britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová to povedala denníku Sunday Telegraph. Britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová.

„Vieme, že Rusko podpísalo niekoľko dohôd, ktoré jednoducho nedodržiava,“ uviedla Trussová. „Tieto sankcie by sa mali zrušiť iba v prípade úplného prímeria a stiahnutia, ale aj po prijatí záväzku, že nedôjde k ďalšej agresii. A je tu tiež možnosť sankcie obnoviť, ak by v budúcnosti došlo k ďalšej agresii. To je skutočná páka, ktorú je možné podľa môjho názoru použiť,“ uviedla šéfka diplomacie.

Na britskom sankčnom zozname je už vyše 1 000 subjektov. Britská vláda uvádza, že doteraz uvalila sankcie na banky s celkovými aktívami 500 miliárd libier.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že v Rusku žiadni oligarchovia nie sú a zabavovanie majetku podnikateľov na Západe je porovnateľné s lúpežným prepadnutím na Divokom západe. Reagoval tak na prejav amerického prezidenta Joea Bidena, ktorý povedal, že ruským oligarchom zobral všetko.

Naopak, turecký minister zahraničia Mevlüt Çavuşoğlu podľa stanice CNBC v sobotu uviedol, že ruskí oligarchovia sú v jeho krajine vítaní, či už ako turisti alebo ako investori. Jedinou podmienkou je, aby dodržiavali zákony. V Turecku pritom podľa médií kotvia dve jachty ruského miliardára Romana Abramoviča, ktorý je na britskom sankčnom zozname.

X X X

Peniaze na pomoc ľuďom sú v DPH aj v Envirofonde, tvrdí Kollár

Prostriedky na pomoc vysokými cenami najviac zasiahnutým skupinám obyvateľstva, ako sú napríklad dôchodcovia či matky s deťmi, by Slovensko malo nájsť vo zvýšenom výbere dane z pridanej hodnoty (DPH), ale napríklad aj v Envirofonde.
Z tohto zdroja by sa mohla podporiť aj ekonomika, povedal v nedeľnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 predseda parlamentu a šéf koaličného hnutia Sme rodina Boris Kollár.

Kollár pripomenul, že vláda zastropovala na dva roky cenu elektrickej energie pre domácnosti, rovnako majú domácnosti v tomto roku stabilnú cenu plynu, ktorá je na nižšej úrovni ako napríklad v Česku. „Teraz je ťažká úloha na vláde, aby pripravila nejakú podporu aj pre zamestnávateľov, podnikateľov, ktorí budú mať elektrickú energiu drahú, a to sa automaticky premietne do cien produktov,“ upozornil Kollár.

Peniaze na oltár
Jedným zo zdrojov, ktorý je možné využiť na pomoc podnikom, je Envirofond. V tom sa pre extrémny rast ceny emisných povoleniek akumulovali stovky miliónov eur. Kollár zdôraznil, že tieto peniaze nie sú iba financiami ministerstva životného prostredia, ale nás všetkých. „Musí si uvedomiť aj pán minister (Ján Budaj), že tieto peniaze bude musieť pustiť na tento oltár,“ povedal Kollár. Druhým zdrojom na financovanie vplyvu zdražovania pre občanov a podnikateľov je podľa predsedu NR SR vyšší výber dane z pridanej hodnoty, ktorý súvisí s rastom cien.

Ministerstvo financií, ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny a tiež ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka v súčasnosti podľa Kollára hľadajú dohodu, ako vplyv rastu cien zmierniť. Najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva by sa mal rast cien kompenzovať priamymi finančnými platbami, v druhej fáze by mali prísť na rad daňové bonusy. Pomoc však podľa Kollára nedostanú dôchodcovia s najvyššími dôchodkami. Aká bude hranica na poskytnutie pomoci však nespresnil.
Podpredseda Národnej rady SR a podpredseda strany Smer-SD Juraj Blanár pripomenul, že susedné krajiny v súvislosti s rastom životných nákladov už dávnejšie znížili DPH na potraviny či na pohonné látky. Kollárovi vyčítal, že vláda sa zvyšovaniu cien a jeho vplyvu na obyvateľov a ekonomiku začala venovať príliš neskoro. Kollár oponoval, že pokiaľ bol Smer-SD vo vláde, pomoc občanom odkladal. Ako príklad uviedol trináste dôchodky, aktuality.sk

X X X

Minister Budaj: Všetci členovia vlády sú presvedčení, že minister Mikulec utečeneckú krízu zvláda

Budaj s Rašim potvrdili, že by podporili vyhostenie ďalších ruských diplomatov.
Minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) vysvetlil kauzu zmluvy so súkromnou firmou Dustream, ktorá má organizovať omoc utečencom z Ukrajiny, uspokojivo. Vyhlásil to minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) v relácii Na telo televízie Markíza.

Mikulec čelí kritike, pretože uzavrel priamym zadaním zmluvu s firmou Dustream, no tá má skúsenosti najmä s organizovaním rôznych podujatí a večierkov. Subdodávateľom tejto firmy je aj spoločnosť, ktorá ozvučovala volebnú noc OĽaNO.

Podľa Budaja je Mikulcov zámer určite dobrý. „Všetci členovia vlády sú presvedčení, že minister Mikulec to (situáciu s utečencami, pozn. red.) zvláda,” povedal šéf rezortu životného prostredia.

Mikulec pre túto kauzu bude budúci týždeň čeliť na mimoriadnej schôdzi parlamentu, ktorú zvoláva opozícia, odvolávaniu.
V relácii ho kritizoval podpredseda opozičného Hlasu Richard Raši. „Viac ako dva týždne sú na hraniciach zlyhaním štátu a pán Mikulec je toho príkladom. Nielen, že zlyhal ako šéf krízového štábu, ale zlyhal aj ako človek, lebo klamal,” narážal Raši na tvrdenia Mikulca, že firmu Dustream mu odporučili dobrovoľnícke organizácie Maltézska pomoc a slovenskí skauti. Obe organizácie to popreli.

Napokon sa ukázalo, že spoločnosť odporučil Július Slovák z GD Identity, ktorá pomáhala OĽaNO s volebnou nocou.
Témou diskusie bolo aj ukončenie dodávok ropy a plynu z Ruska. Minister Budaj kritizoval Richarda Rašiho za to, že vlády Smeru, ktorých bol súčasťou, neurobili za roky pri moci nič významné, čím by znížili závislosť od ruského plynu.
Budaj si myslí, že máme alternatívy, vďaka ktorým by sa to dalo spraviť rýchlejšie ako o päť rokov, o čom dnes hovoril napríklad aj Boris Kollár na TA3.

Máme nevyužité veľké možnosti v geotermálnej energii... Som presvedčený, že tie roky, čo tu lietajú, môžu byť oveľa kratšie. Veľká časť priemyslu je na elektrine. Je tu ešte U. S. Steel, ale v rámci plánu obnovy sa tam uvažuje o veľkej zmene, takže Slovensko bude oveľa menej závislé od ropy a plynu,” povedal Budaj.

S tým sa stotožnil aj Raši, ktorý si tiež myslí, že by to mohlo byť menej ako päť rokov.
V závere obaja hostia potvrdili, že by podporili ďalšie vyhosťovanie ruských diplomatov. Podľa Budaja majú v Bratislave neprimerane veľké zastúpenie, aktuality.sk

X X X

Súdnej rade doručili návrhy kandidátov na voľby jej piatich členov

Súdnej rade SR doručili návrhy kandidátov na voľby jej piatich členov z radov sudcov.
Štyrom členom Súdnej rady uplynie koncom júna funkčné obdobie. Voliť sa bude aj náhradný člen namiesto Marcely Kosovej, ktorá sa 7. februára vzdala funkcie. Voľby sa majú uskutočniť 21. apríla.

„O pozíciu náhradného člena Súdnej rady sa uchádza deväť kandidátov v západoslovenskom obvode,“ informovala rada na svojom webe. O miesta dvoch členov, ktorým končí v júni funkčné obdobie, má v západoslovenskom obvode záujem 11 kandidátov.
„Stredoslovenský volebný obvod bude voliť jedného nového člena Súdnej rady, pričom bol navrhnutý len jeden kandidát, zatiaľ čo východoslovenský volebný obvod bude voliť jedného nového člena Súdnej rady z troch navrhnutých kandidátov,“ dodali.
Voľby sa uskutočnia na zhromaždeniach sudcov v západoslovenskom, stredoslovenskom a východoslovenskom volebnom obvode. Kandidátov mohli navrhovať sudcovské rady, záujmové stavovské organizácie sudcov alebo najmenej desať sudcov v danom volebnom obvode.

Súdna rada SR je ústavný orgán tvorený 18 členmi, predsedom a podpredsedom. Jedného člena volia sudcovia Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR. Osem členov z radov sudcov volia sudcovia ostatných súdov. Po troch členov dodávajú Národná rada SR, prezident SR a vláda SR, aktuality.sk

X X X

Ukrajina: Pápež znova vyzval na ukončenie vojny

Pápež František aj tento týždeň využil nedeľňajšie modlitby na to, aby vyzval na ukončenie vojny na Ukrajine, ktorú označil za barbarskú, krutú a nezmyselnú.
Zdôraznil, že vojenský konflikt nemá víťazov, informovali agentúry DPA a AP.

„Každá vojna je porážkou pre nás všetkých,“ povedal František pred veriacimi na vatikánskom Námestí sv. Petra s tým, že vo vojne rodičia pochovávajú svoje deti, pričom „mocní rozhodujú a chudobní zomierajú.“
V súvislosti so správami o tom, že konflikt vyhnal z domovov polovicu všetkých detí na Ukrajine, František povedal, že vojna neničí len súčasnosť, ale aj budúcnosť spoločnosti.

„Vojna sa nemôže stať niečím nevyhnutným, na vojnu si nesmieme zvykať,“ vyhlásil pápež s výzvou, aby sa celý svet z takýchto konfliktov a ich dôsledkov poučil. „Ak z tejto veci vyjdeme ako predtým, potom sme všetci nejako vinní,“ citovala ho DPA.
František dodal, že vo svetle „nebezpečenstva sebazničenia musí ľudstvo pochopiť, že nastal čas skoncovať s vojnou, vymazať ju z ľudských dejín skôr, ako ona vymaže z dejín človeka“.
Pápež od začiatku vojny na Ukrajine apeluje na mier a Vatikán sa zároveň snaží o sprostredkovanie medzi stranami konfliktu. František vo svojich vystúpeniach dosiaľ nemenoval Rusko ako agresora, a neurobil tak ani túto nedeľu, všímajú si DPA i AP.

Pápež František v piatok počas zriedkavého a symbolického slávnostného obradu vo vatikánskej Bazilike svätého Petra zasvätil Rusko a Ukrajinu Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, aktuality.sk

X X X

Čínskym priemyselným podnikom sa darí. Zisky zrýchlili tempo rastu

Čínske priemyselné podniky zaznamenali rast zisku aj na začiatku tohto roka, pričom tempo rastu sa v porovnaní so záverom roka 2021 zrýchlilo. Pod zrýchlenie rastu sa podpísali najmä sektory, ktoré ťažili z rastu cien komodít. TASR o tom informuje na základe správ agentúr Reuters a Sinchua.

Ako v nedeľu informoval čínsky štatistický úrad, zisky čínskych priemyselných podnikov za január a február dosiahli 1,16 bilióna jüanov (165,70 miliardy eur). V medziročnom porovnaní to znamená rast o 5 %. Údaje štatistického úradu zahrnujú zisky firiem s ročným príjmom viac než 20 miliónov jüanov z kľúčových operácií.

Na porovnanie, v decembri sa ich rast oproti decembru predchádzajúceho roka zvýšil o 4,2 %. Na začiatku roka zverejňuje Čína ekonomické údaje vždy za dva mesiace, aby zmiernila prudké výkyvy v údajoch v dôsledku osláv lunárneho nového roka.
Tržby čínskych priemyselných podnikov dosiahli za január a február 19,4 bilióna jüanov. To znamená medziročný rast o 13,9 %.
K rastu ziskov podnikov za prvé dva mesiace roka prispeli najmä firmy z energetického a ťažobného sektora, a to vďaka vyšším cenám komodít ako ropa a uhlie. Celkovo približne polovica sektorov hospodárstva vykázala za prvé dva mesiace rast firemných ziskov.
Mierne zrýchlenie rastu ziskov čínskych priemyselných podnikov je v súlade s informáciami o zlepšení situácie v oblasti priemyselnej produkcie či maloobchodných tržieb. Vyhliadky však zatieňuje opätovné prudké zvýšenie počtu infikovaných novým koronavírusom v Číne, za čím je variant omikron, ako aj vojna na Ukrajine. /agentury/

X X X

Zelenskyj opäť tlačí na Západ: Kto riadi euroatlantické spoločenstvo? Stále Moskva?

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v noci na nedeľu opäť prihovoril svojim krajanom aj svetu. Poďakoval sa tým, ktorí obraňujú mesto Mariupol pred ruskými vojskami a kritizoval Európu aj Spojené štáty za to, že Kyjevu doteraz neposkytli bojové lietadlá či tanky, napísal denník The Guardian.

Ukrajina potrebuje od USA a Európy stíhačky, tanky, protiraketové systémy a protilodné zbrane, pripomenul Zelenskyj s tým, že táto výzbroj „leží pokrytá prachom v skladoch (našich partnerov)“.
„Kto riadi euroatlantické spoločenstvo? Je to stále Moskva, svojim zastrašovaním?“ spýtal sa Zelenskyj. Lídrov západných krajín porovnal ukrajinský prezident s ľuďmi, ktorí obraňujú obliehaný Mariupol.

„Želám aspoň percento ich odvahy tým, ktorí 31 dní rozmýšľajú, ako doručiť desiatku alebo dve lietadiel či tankov,“ povedal Zelenskyj. „Ukrajina nedokáže zostreliť ruské rakety pomocou brokovníc a guľometov, ktorých máme priveľa… Je nemožné prelomiť obliehanie Mariupolu bez dostatočného počtu tankov, iných obrnených vozidiel a samozrejme, lietadiel,“ zdôraznil.

Washington medzičasom v sobotu sľúbil Kyjevu ďalšiu pomoc v hodnote 100 miliónov dolárov. Peniaze budú môcť byť použité na dodávky ochranného vybavenia, obrnené vozidlá, komunikačnú techniku či zdravotnícke zásoby.
Ukrajinská vláda v sobotu večer oznámila, že Spojené štáty nemajú námietky proti tomu, aby Poľsko poskytlo Ukrajine bojové lietadlá na pomoc proti ruskej invázii. Pentagón predtým návrh Poľska dodávať takéto lietadlá Kyjevu odmietol ako „vysoko rizikový“.
Ruské ministerstvo obrany varovalo, že štáty, ktoré poskytnú Ukrajine bojové lietadlá, môžu byť považované za účastníka konfliktu./agentury/