Generálna prokuratúra uplatnila v medzirezortnom pripomienkovom konaní 35 zásadných pripomienok k návrhu dohody o obrannej spolupráci SR s USA. Návrh dohody odmieta ako celok. Generálny prokurátor Maroš Žilinka o tom informoval na sociálnej sieti. Ministerstvo obrany (MO) SR uviedlo, že pripomienky generálnej prokuratúry eviduje. „Budeme sa nimi zaoberať, rovnako ako pripomienkami od ďalších pripomienkujúcich subjektov,“ skonštatovala pre TASR hovorkyňa rezortu Martina Kovaľ Kakaščíková.

Mimoparlamentná SNS ocenila stanovisko GP SR. V minulom volebnom období podpisu takejto zmluvy zabránila. Verí, že materiál bude stiahnutý. „Táto zmluva je protiústavná, v rozpore s medzinárodnými predpismi a nie je na jej podpis žiaden dôvod. Slovensko má historickú skúsenosť s prítomnosťou cudzích ozbrojených síl, preto nikdy nemôžu byť na našom území dlhodobo cudzie ozbrojené sily, ktoré budú mať svoju jurisdikciu a budú si tu robiť, čo chcú,“ uviedla hovorkyňa strany Zuzana Škopcová.

Dohoda o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou SR s USA (DCA) by umožnila americkým ozbrojeným silám využívať vojenské letiská Malacky-Kuchyňa a Sliač, prípadne iné dohodnuté zariadenia a priestory. Slovensko ich má poskytovať bez nájomného. Platiť by mala desať rokov. Potom zostáva platná, alebo ju možno vypovedať s ročnou výpovednou lehotou.
Dohoda má tiež umožniť čerpať finančné prostriedky v prospech Ozbrojených síl SR. Akákoľvek infraštruktúra, ktorú postavia zo zdrojov USA, bude majetkom SR. Americké ozbrojené sily ju môžu využívať, dokedy budú potrebovať. Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) deklaroval, že dokument plne rešpektuje suverenitu SR. Medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu dohody sa končí v utorok.

Rokovania o dohode o obrannej spolupráci s USA začala ešte predchádzajúca vláda. Rezort obrany na čele s Petrom Gajdošom (SNS) vtedy rozhodol, že sa na nich nebude zúčastňovať. Tvrdil, že prijatie dohody by ohrozilo suverenitu Slovenska. Pokračovať v rokovaniach malo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR na úrovni rámcovej dohody./agentury

X X X

Kauza Očistec: Bödörovo komando má súdiť sudca Truban. Jeho zaujatosť namieta špeciálna prokuratúra aj Lipšic

Nevzal do väzby Bödöra, objavil sa vo výpovedi spolupracujúceho obvineného. Teraz má súdiť tzv. Bödörovo komando.
Keď prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry podal v decembri minulého roka obžalobu v takzvanej kauze Očistec, elektronická podateľňa pridelila spis sudcovi Michalovi Trubanovi. Ten v minulosti šéfoval Špecializovanému trestnému súdu. V lete 2020 vo vedení skončil, no stále je tamojším sudcom a pôsobí v Banskej Bystrici.

Sudca Truban bol v minulosti kritizovaný, že v kauze Dobytkár nevzal do väzby Norberta Bödöra. Neskôr sa ukázalo, že jeden zo spolupracujúcich obvinených spomínal Trubanovo meno v spise korupčnej kauzy poľnohospodárskych dotácií.

Či bude sudca Truban nakoniec súdiť prípad zločineckej skupiny okolo Norberta Bödöra, policajného exprezidenta Tibora Gašpara a ďalších niekdajších funkcionárov policajného zboru a iných zložiek, dnes ešte nie isté.
Podľa informácií Aktuality.sk totiž na sudcu prišli minimálne dve námietky zaujatosti – jedna od dozorujúceho prokurátora prípadu, druhá od Daniela Lipšica ako súkromnej osoby.

X Rieši námietky

Šéf špeciálnej prokuratúry Lipšic je v kauze Bödörovho komanda v procesnom postavení poškodeného. Podľa zistení vyšetrovateľov aj priznania viacerých obvinených totiž Lipšica ešte ako politika údajne sledovali za peniaze a na objednávku práve policajti, ktorí mali byť súčasťou tzv. Bödörovho komanda.
Námietku môžu podať všetky strany – teda prokurátor, obvinený, poškodený a aj dotknutý sudca.

Úrad špeciálnej prokuratúry aj Daniel Lipšic podania odmietli komentovať.

„Boli podané námietky zaujatosti procesných strán, o ktorých doteraz rozhodnuté nebolo,“ reagovala hovorkyňa Špecializovaného trestného súdu Katarína Bednáriková. Koľko námietok a od koho presne na sudcu prišlo, sme sa z odpovede súdu nedozvedeli. Rovnako ani to, či svoju zaujatosť namietal sudca Truban sám.
O svojej prípadnej zaujatosti bude sudca najprv rozhodovať sám o sebe. Ak by sa z prípadu nevylúčil, procesné strany sa môžu ešte odvolať na Najvyšší súd.

X Čaká ho disciplinárka

Okrem toho, že sudca Truban nevzal v kauze Dobytkár do väzby Norberta Bödöra a že jeho meno spomenul jeden zo spolupracujúcich obvinených v tejto kauze, podľa Denníka N tiež zamlčal kontakty so stíhaným právnikom Jánom Gajanom.

Sudca sa vtedy napriek tomu nenamietol a v prípade Bödöra rozhodoval.

Od októbra 2020 ho chcú v súvislosti s týmto prípadom disciplinárne stíhať. Šéf Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala aj šéf súdnej rady Ján Mazák žiadajú jeho preloženie na nižší súd. K ústnemu pojednávaniu sa však Truban stále nedostal. Už to trvá viac ako rok, pretože konanie spomalila pandémia aj jeden zrušený termín.
Navyše od augusta 2021 prešli všetky disciplinárky vrátane tej Trubanovej pod Najvyšší správny súd. Ten však svoje fungovanie ešte len rozbieha, aktuality.sk

X X X

V Kazachstane vypukli veľké nepokoje pre drahý plyn. Ľudia rozbíjajú policajné autá

Kazachstan je aktuálne dejiskom veľkých sociálnych nepokojov. Podpisuje sa pod ne značné zdraženie plynu LPG. Prezident Tokajev zaviedol výnimočný stav.
V centre kazašského mesta Almaty v utorok vypukli veľké nepokoje pre zdražovanie skvapalneného ropného plynu (LPG), ktorý je u obyvateľov v obľube ako alternatíva k benzínu či nafte.

Liter LPG po zrušení cenového stropu zdražel z 60 tenge (0,12 eura) na 120 (0,24 eura). Ľudia v krajine zarábajú mesačne zväčša menej ako 200-tisíc tenge (400 eur).
Protestu proti zdražovaniu plynu sa zúčastnili tisíce ľudí:

Prezident: Vláda nepadne
Polícia použila voči demonštrantom slzotvorný plyn a omračujúce granáty, informuje agentúra Reuters. „Vláda nepadne, ale požadujeme vzájomnú dôveru a dialóg a nie konflikt,“ cituje agentúra kazašského prezidenta Kasyma-Žomarta Tokajeva.
Ten označil výzvy na útok na vládne a vojenské úrady v krajine za nezákonné. Demonštrantom sa prihovoril, aby sa nenechali vyprovokovať. Kazašská vláda už oznámila obnovenie cenového stropu pre LPG, ale demonštranti v uliciach oficiálnym predstaviteľom vlády neveria.

Útočia na autá bezpečnostných zložiek, z ktorých policajti vyhadzujú omračujúce granáty. Na internete pribúdajú videá, ktoré dokumentujú strety demonštrantov s policajtmi a objavujú sa aj správy o obmedzení prístupu ľudí k mobilnému internetu v krajine.
Veľké nasadenie bezpečnostných zložiek a výbuchy počas protestu v meste Almaty:
Nepokoje začali v malých mestách

Jedným z novinárov, ktorý spravodajsky pokrýva súčasné protesty v centre mesta Almaty, je Machambet Abžan. K jeho domu prišli policajti a podľa webu Vlast.kz sa snažia dostať dnu.
Protestné zhromaždenia v Kazachstane začali 2. februára, ľudia spočiatku protestovali v menších mestách, až neskôr sa nespokojní obyvatelia vybrali aj do ulíc najväčšieho mesta v krajine.

V noci z utorka na stredu prezident Tokajev zaviedol v Manistauskej oblasti a v meste Almaty výnimočný stav. Odôvodnil to zhoršením bezpečnostnej situácie a „snahou o obnovenie práva a poriadku“. Výnimočný stav má platiť najmenej do 19. januára.

X X X

Bývalý šéf ŠOP-ky Martin Lakanda stiahol žalobu voči strážcovi prírody

Štátny ochranár Andrej Somora čelil žalobe za vyjadrenia o tzv. externých záchranároch a enviromafii v ŠOP-ke v čase, keď jej šéfoval Martin Lakanda.
Niekdajší šéf Štátnej ochrany prírody (ŠOP) Martin Lakanda vzal žalobu späť v plnom rozsahu ešte koncom novembra 2021. Okresný súd v Bratislave preto zastavil konanie.

Lakanda dôvodil tým, že vníma súčasné dianie v spoločnosti a jej polarizáciu nielen v oblasti ochrany prírody a nechce k nej svojou žalobou prispievať.
Žalovaný ochranár Andrej Somora mal v spore podporu súčasného vedenia ministerstva životného prostredia, Štátnej ochrany prírody, ako aj jej zamestnancov.

Vyjadrenia ochranára
Predmetom sporu sa stali vyjadrenia Andreja Somoru na adresu Komplexnej centrálnej záchrannej služby (KCZS) a na adresu niekdajšieho šéfa ŠOP-ky Martina Lakandu.
„Činnosť Komplexnej centrálnej záchrannej služby pod vedením Jána Culku v mnohom viedla k odsávaniu finančných prostriedkov zo Štátnej ochrany prírody, ktoré mali byť určené zamestnancom na technické vybavenie,“ povedal Somora v relácii verejnoprávnej televízie Reportéri.

Zaznelo aj tvrdenie, že Martina Lakandu považuje za príslušníka enviromafie a odsávanie štátnych peňazí pre externých záchranárov dostalo zelenú práve za jeho pôsobenia.
Andreja Somoru, ktorý dnes pôsobí ako pracovník na envirovýchovu v Správe Chránenej krajinnej oblasti Dunajské Luhy, späťvzatie žaloby potešilo. Prezentované dôvody však vníma ako zámienku, ako zo sporu vycúvať. „Myslím si, že keď sa niekto skutočne cíti byť poškodený, tak na to, aby očistil svoje meno, je odhodlaný dokázať svoju krivdu aj pred súdom, argument o polarizácii spoločnosti vnímam preto ako nepresvedčivý,“ reagoval Somora s tým, že tento výsledok sporu nie je pre neho satisfakciou.

Za tvrdeniami, pre ktoré bol žalovaný, si totiž stojí aj s odstupom času a bol pripravený ich opodstatnenosť obhájiť aj pred súdom. Tvrdí, že pri nich vychádzal z dostatočného faktického základu a s viacerými podnetmi sa obrátil aj na orgány činné v trestnom konaní.

Dôvody bývalého šéfa ŠOP
Martin Lakanda podal žalobu začiatkom roka 2021, v ktorej žiadal ospravedlnenie čítané moderátorom pred reláciou Reportéri, ako aj finančnú hotovosť 10-tisíc eur ako náhradu za nemajetkovú ujmu.
V spomínanej reportáži podľa neho zaznelo na jeho adresu množstvo nepravdivých informácií.

„Som presvedčený, že výroky na moju adresu zo strany bývalého kolegu by si za normálnych okolností vyžadovali právne kroky. Na druhej strane vnímam, že moji bývalí kolegovia zo Štátnej ochrany prírody SR čelia stálym útokom z každej strany. Tento nezdravý úkaz osobne odsudzujem, nehodlám k nemu prispievať či dokonca ho využívať pre svoje zadosťučinenie, preto som žalobu stiahol. Viem, o čom hovorím, aj ja som čelil a čelím nenávistným prejavom, ktoré by som nikomu neželal,“ vyjadril sa pre Aktuality.sk Martin Lakanda.

Podľa uznesenia z novembra 2021 vzal žalobu späť z viacerých dôvodov. Polarizácia spoločnosti v oblasti ochrany prírody, citlivosť témy pre jeho okolie, pretrvávajúce útoky na jeho osobu, ako aj prianie jeho rodiny a blízkych.
V odôvodnení však uvádza aj to, že o správnosti svojho konania je presvedčený a trvá na pravdivosti svojich tvrdení. Či vo vymáhaní spravodlivosti plánuje nejako pokračovať, nekomentoval.

Šéf Komplexnej centrálnej záchrannej služby Ján Culka, voči ktorému bola kritika ochranára namierená, sa od žaloby dištancoval. V marci 2021 nám poslal vyjadrenie, v ktorom tvrdil, že trestné oznámenie nepodal ani tým nikoho nepoveril a nechápe, prečo je s touto vecou spájaný.
Podpora envirorezortu
To, že ochranár čelil žalobe zo strany bývalého šéfa Štátnej ochrany prírody, sa verejnosť dozvedela z videa štátneho tajomníka rezortu Michala Kiču. Ten vo videu okrem iného povedal: „Nestrpíme, aby bol niekto perzekvovaný za vyslovenie pravdy.

Ostro reagoval aj súčasný riaditeľ ŠOP-ky Dušan Karaska: „Je nehorázne, koľko majú niektorí ľudia odvahy a ako ďaleko sú schopní zájsť pri prekračovaní morálnych zásad. Chcú verejnosť (v tomto prípade najmä zamestnancov ŠOP SR) zastrašiť, aby si ľudia dali pozor pri kritike nekalostí, pretože môžu zle skončiť. Môžem vyhlásiť, že sa nezľakneme týchto drzých vyhrážok.“

Kritika na adresu tzv. externých záchranárov sa zniesla aj z radov samotných správ národných parkov. Externým záchranárom sa totiž darilo poberať štedré dotácie z viacerých štátnych organizácií vrátane Štátnej ochrany prírody. Vo viacerých prípadoch boli zmluvy nevýhodné a boli podpísané za podozrivých okolností.

Hoci šéf envirorezortu Ján Budaj krátko po nástupe do funkcie odvolal za podpísanie zmluvy s týmto združením šéfa ŠOP-ky aj vodohospodárov, združenie i naďalej čerpá peniaze cez Vodohospodársku výstavbu, ktorá tiež patrí pod envirorezort. Zmluve sme sa venovali v tomto článku.

Problematické zmluvy
Štátna ochrana prírody podpísala so združením KCZS dokopy dve zmluvy – v roku 2017 a 2019. Obe rámcové zmluvy boli uzavreté na sumu 850-tisíc eur.

Prvú podpísal vtedajší riaditeľ ŠOP Milan Boroš, pričom štátni ochranári v nej platili za to, čo majú sami v náplni práce – za stráženie prírody. Zákazku podpísali bez verejného obstarávania, čím podľa ÚVO porušili zákon.
Druhú zmluvu s týmto združením podpísal Martin Lakanda v roku 2019. Tentokrát platili štátni ochranári združeniu za prevenciu a boj s lesným požiarmi. Podozrivé však je, že ŠOP je takéto činnosti povinná robiť len na pozemkoch, ktoré vlastní – a to je iba 650 hektárov. Prečo takéto zmluvy niekdajší šéfovia ochranárov podpísali, sme zisťovali v tomto článku.
Šéf združenia Komplexnej centrálnej záchrannej služby Ján Culka už predtým zmluvu obhajoval tým, že štátni ochranári im platili len za výkon služby a združenie z toho nemalo žiaden zisk, aktuality.sk

X X X

Liptovský Mikuláš prežil rok bez rozpočtu. Provizórium sa môže natiahnuť až na dva roky

Až 13 z celkového počtu 25 poslancov sa z rokovania o rozpočte ospravedlnilo.

Deň pred Silvestrom čakalo mestských poslancov v Liptovskom Mikuláši náročné rokovanie. Napriek tomu, že rok 2021 bol takmer na konci, mali okrem iného schvaľovať návrh rozpočtu na rok 2021.
Liptáci celý minulý rok fungovali v rozpočtovom provizóriu. To sa pravdepodobne natiahne až do záveru tohto roka, keď sa budú konať nové komunálne voľby. Ide o kurióznu situáciu.

Neplánované zasadnutie mestského zastupiteľstva, ktoré primátor Liptovského Mikuláša Ján Blcháč zvolal na 30. decembra 2021, sa napokon neuskutočnilo. Až 13 z celkového počtu 25 poslancov sa totiž z rokovania ospravedlnilo a to sa teda pre nízku účasť komunálnych zastupiteľov ani nezačalo.

Opozícia vraj drží mesto pod krkom

K schvaľovaniu rozpočtu mesta na rok 2021 sa preto poslanci ani nedostali a premrhali tak poslednú možnosť schváliť rozpočet v danom kalendárnom roku. Do online rokovania mestského zastupiteľstva sa prihlásilo len 12 poslancov.
Chýbal tak jediný hlas na to, aby mestský parlament legitímne rokoval. Na rokovaní sa nezúčastnili všetci 11 poslanci poslaneckého klubu Nový Mikuláš a dvaja z troch členov klubu Skutočne nezávislí poslanci.

Obe zoskupenia držia v poslaneckom zbore tesnú väčšinu a tvoria názorovú opozíciu vedeniu mesta na čele s Jánom Blcháčom, ktoré nemá v mestskom zastupiteľstve väčšinovú podporu. Práve im dáva primátor Liptovského Mikuláša za vinu rozpočtové provizórium, v ktorom sa mesto dlhodobo nachádza.

„Mesto držia pod krkom už štvrtý rok, to je očividné, v jeho histórii sa nikdy nestalo, aby bolo v provizóriu, až kým nezískali práve títo poslanci väčšinu. Nám sa našťastie darí dávať ľuďom to, čo potrebujú, aj bez účasti týchto štrnástich poslancov,“ tvrdí Blcháč s tým, že mesto do svojho prvého rozpočtového provizória vstúpilo v roku 2019. Vtedy bola samospráva na Liptove bez rozpočtu 44 dní.

Poslanci schvaľujú, primátor nepodpisuje

Rozpočet na rok 2020 poslanci schválili až v apríli toho roka a na rok 2021 rozpočet poslanci podľa Blcháča neschválili vôbec. Predmetom sporov medzi vedením radnice a opozičnými poslancami, ktorí držia v mestskom parlamente väčšinu, sú okrem rozpočtu aj záverečné účty mesta za roky 2019 a 2020.

Tie poslanci opakovane schválili s výhradami a pripomienkami, pod ktoré sa následne primátor Liptovského Mikuláša nepodpísal, a preto tieto uznesenia mestských poslancov nenadobudli právoplatnosť. Naposledy sa tak stalo na rokovaní mestského zastupiteľstva vlani v decembri.

„Keďže si väčšinoví poslanci schválili záverečný účet v nesúlade so zákonom, ja som ho nemohol podpísať a následne som nemohol podpísať ani rozpočet, pretože ten bol naviazaný práve na finančné prostriedky zo záverečných účtov. Takže tvrdiť, že oni schválili rozpočet, ktorý som ja kvôli ich konaniu podpísať nemohol, je alibizmus,“ vraví Ján Blcháč.
Presný opak tvrdí predseda najsilnejšieho opozičného zoskupenia Nový Mikuláš Vincent Kultan. Záverečné účty mesta i rozpočet na rok 2021 mali poslanci opakovane schváliť v súlade v legislatívou. Ich postup podľa Kultana odobrilo aj ministerstvo financií.

Spor o kompetencie pri zmenách rozpočtu
„Poslanci rozpočet prerokovali aj schválili – primátor ho nepodpísal. Zákonná podmienka prerokovania rozpočtu bola splnená,“ hovorí Kultan.
Dôvodom naťahovačiek okolo rozpočtu je spor primátora a poslancov o kompetencie primátora pri zmenách rozpočtu. „Primátor ich chce mať neobmedzené, poslanci chcú obmedzenie na maximálne 30-tisíc eur na jednu rozpočtovú položku,“ vysvetľuje predseda poslaneckého klubu Nový Mikuláš.

Počas rozpočtového provizória má mesto obmedzené možnosti pri financovaní svojho chodu. V jednom mesiaci môže financovať len výdavky do výšky jednej dvanástiny rozpočtu predchádzajúceho roka – v prípade Liptovského Mikuláša teda do úrovne dvanástiny posledného schváleného rozpočtu z roku 2020

Na vysvetlenie toho, čo sa na Liptove aktuálne deje, pripájame imaginárny príklad. Ak mala radnica v rozpočte na rok 2020 vyčlenených na verejné osvetlenie v meste sumu 12-tisíc eur za mesiac, v súčasnosti môže na svietenie v uliciach mesačne minúť iba tisíc eur a ani o cent viac.
Okrem iného to znamená pribrzdenie rozvoja v oblasti investícií, zastavenie možnosti čerpania eurofondov či poskytovania dotácií klubom či organizáciám z rôznych oblastí spoločenského života.

Primátor nesmie, poslanci môžu
Hlavný kontrolór mesta Martin Alušic, ktorý je aktuálne už štyri mesiace práceneschopný, upozornil pred časom poslancov aj vedenie mesta na list od ministerstva financií. Jeho usmernenie hovorí o tom, že počas rozpočtového provizória primátor nesmie vykonávať rozpočtové zmeny jednotlivých položiek rozpočtu.

Naopak, poslanecký zbor ich vykonať môže, avšak len výnimočne, ak si to vzniknutá situácia vyžaduje. Podľa Vincenta Kultana je pritom pravdepodobné, že primátor takýchto rozpočtových zmien vykonal viacero.
„Ide o neznámy počet položiek, keďže poslanci ani netušia, ako sa hospodári. Ak nebol schválený rozpočet do 31. decembra 2021, ako a kedy chce primátor tieto zmeny zlegalizovať?“ pýta sa mestský poslanec Kultan.

Návrh rozpočtu na rok 2022 pritom Liptáci v poslaneckom pléne ešte nepreberali. Mal by počítať so sumou 37 miliónov eur. Na porovnanie susedný Ružomberok pracuje s tohtoročným rozpočtom vo výške 41,4 milióna eur a približne 55 kilometrov vzdialený Poprad na úrovni takmer 72 miliónov eur, aktuality.sk

X X X

Prípady nákazy v Grécku prudko stúpli, prevláda variant omikron

Vyše 70 percent infekcií sa pripisuje omikronu.
Prípady nákazy koronavírusom dosiahli v Grécku nové maximum - krajina zaznamenala rekordných 50.126 infekcií za deň. V utorok to oznámili zdravotnícke úrady, na ktoré sa odvolala tlačová agentúra DPA.

Tento počet predstavuje prudký skok oproti 40.560 prípadom z pondelka a oproti 21.657 prípadom spred týždňa. Vyše 70 percent infekcií sa už pripisuje variantu koronavírusu omikron.
Grécky minister zdravotníctva Thanos Plevris v utorok v televíznom vystúpení povedal, že zdravotnícke služby v krajine s približne 11 miliónmi obyvateľov sú pod ťažkým tlakom.

X X X

Fico sa opäť obul do Čaputovej. Prečo tvrdí, že je len hovorkyňou vlády?

Hoci je predseda opozičnej strany Smer Robert Fico na dovolenke, obul sa do prezidentky Zuzany Čaputovej. Prekáža sa mu, že sa nezastala obvineného guvernéra NBS Petra Kažimíra a obžalovaného oligarchu Miroslava Výboha.
„Namiesto právnych a bezduchých prejavov by sa mala čelom postaviť k hrubému porušovaniu ľudských práv,“ povedal

Fico na adresu Čaputovej vo videu na sociálnej sieti. „Keď došlo k obvineniu vyšetrovateľov NAKA, že zneužívali právomoc verejných činiteľov a manipulovali trestné konania, tak sa za nich postavila. Ale keď vo väzbe sedia nevinní ľudia a obvineným sa robia všelijaké nespravodlivosti vyšetrovateľmi NAKA a prokurátormi UŠP, tak je pani prezidentka ticho,“ pokračoval.

„Potom nech sa nečuduje, že ju voláme hovorkyňou vlády SR alebo človekom, ktorý len vyslovuje názory amerického veľvyslanectva,“ zdôvodnil časté posmešky na adresu hlavy štátu.
V statuse sa zastal Kažimíra, hoci už niekoľkokrát povedal, že mu nevie zabudnúť „zradu“. Kažimír sa totiž krátko po parlamentných voľbách pred dvoma rokmi postali proti Ficovi a patrí k sympatizantom Petra Pellegriniho.

Potom sa Fico dotkol rozhovoru s Ladislavom Smejkalom, právnym zástupcom Miroslava Výboha, ktorý zverejnil denník Pravda. Predseda strany Smer tvrdí, že čakal reakcie zodpovedných tak za zamietnutie Kažimírovej sťažnosti voči obvineniu, ako aj konštatácie Smejkala, podľa ktorého prokuratúra nevypočula Výboha, či nedoručila mu obžalobu.

„M. Výboh má smolu, lebo ma pozná a ja poznám jeho. Nič neurobil, celé obvinenie je vymyslené s cieľom dostať ho do väzby a nútiť, aby krivo obviňoval, ako to dnes robia udavači. Spôsoby vyšetrovateľky NAKA a prokurátora O. Repu sú natoľko brutálne, že každý musí vidieť jasnú politickú objednávku na stíhanie M. Výboha,“ myslí si Fico.

„Myslel som si, že vrcholom bolo moje odpočúvanie na základe pytliactva. Alebo moje zadržanie a obvinenie za to, že som vyzýval ľudí, aby v autách trúbili. Také porušenia zákona, aké prechádzajú pod rukami D. Lipšica napríklad v prípade P. Kažimíra alebo prokurátora ÚŠP O. Repu v prípade M. Výboha, volajú po vyvodení exemplárnej zodpovednosti. A prezidentka Z. Čaputová mlčí…“ dodal Fico./agentury/

X X X

Dotlačí Rusko Fínov a Švédov do NATO?

Ultimátum Ruska, ktoré žiada záruky, že sa Severoatlantická aliancia nebude rozširovať jeho smerom, vyvolalo na severe Európy bumerangový efekt. Rinčanie zbraní pri hraniciach Ukrajiny a varovania Moskvy adresované Helsinkám a Štokholmu rozprúdili v tradične neutrálnych škandinávskych krajinách diskusiu o ich budúcich väzbách na alianciu, akú nezažili od anexie Krymu v roku 2014.

Fínska premiérka Sanna Marinová (vľavo) a švédska premiérka Magdalena Anderssonová sa na decembrovej schôdzke v Helsinkách zhodli, že Moskva nemá právo veta v otázke, či susedné škandinávske krajiny vstúpia do NATO.'
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová minulý týždeň obvinila alianciu zo snahy dostať obe krajiny na svoju obežnú dráhu. "Pristúpenie Fínska a Švédska k NATO by malo vážne vojenské a politické dôsledky, ktoré by si vyžadovali adekvátnu reakciu Ruska,“ citovala Zacharovovú agentúra TASS.

Fínska premiérka Sanna Marinová aj prezident Sauli Niinistö využili novoročné príhovory, aby zdôraznili, že krajina si vyhradzuje právo kedykoľvek požiadať o členstvo v NATO. „Zachovávame si možnosť uchádzať sa o členstvo v NATO. Túto slobodu voľby si musíme vážiť a považovať ju za reálnu, pretože sa týka práva každej krajiny rozhodovať o vlastných bezpečnostných riešeniach,“ citovala z prejavu premiérky agentúra STT. „Je to jeden zo základov európskej bezpečnosti zakotvený v princípoch OBSE,“ dodala. „Manévrovací priestor Fínska a sloboda voľby zahŕňajú aj možnosť vojenského spojenectva a uchádzania sa o členstvo v NATO, ak sa tak sami rozhodneme,“ povedal Niinistö.

Fínsky prezident udržiava intenzívne kontakty so šéfom Kremľa. V októbri Vladimira Putina navštívil a v polovici decembra s ním hovoril telefonicky. Pred nadchádzajúcimi americko-ruskými rokovaniami v Ženeve však varoval pred ustupovaním ultimatívnym požiadavkám Moskvy. „Vždy, keď bolo hlavným cieľom skupiny mocností vyhnúť sa vojne, medzinárodný systém bol vydaný na milosť a nemilosť svojmu najbezohľadnejšiemu členovi," citoval Niinistö výrok niekdajšieho šéfa americkej diplomacie Henryho Kissingera o predvojnových pokusoch Západu uzmieriť si nacistické Nemecko.
Rovnako rázne požiadavku Moskvy odmietol aj Štokholm. „Či Švédsko vstúpi do NATO, je výhradne na jeho rozhodnutí, ktoré sa nikoho ďalšieho netýka,“ povedal pre denník Dagens Nyheter minister obrany Peter Hultqvist.
Podľa švédskeho ministra chce Moskva svojimi požiadavkami vytvoriť v Európe svoju sféru vplyvu, do ktorej by spadali aj krajiny v okolí Švédska. „To by sa nás dotklo, a je to ďalší dôvod, prečo sú ruské požiadavky neprijateľné,“ vyhlásil Hultqvist.
Minister kritizoval aj ruský návrh, aby vojaci NATO nesmeli trvale pôsobiť v krajinách, ktoré do roku 1997 neboli členmi aliancie. „Odmietame rámec, v ktorom by nám niekto iný diktoval, čo smieme robiť s ďalšími krajinami,“ poznamenal.
Fínsko, ktoré má vyše 1¤300 kilometrov dlhú hranicu s Ruskom, i susedné Švédsko v posledných rokoch zintenzívnili súčinnosť s NATO, vstup do aliancie však u nich stále nemá väčšinovú podporu verejnosti.

François Heisbourg, analytik Medzinárodného inštitútu pre bezpečnostné štúdiá však pripúšťa, že tlak Moskvy môže vyvolať bumerangový efekt a postrčiť obe krajiny bližšie k vstupu do aliancie. „Pred týmto varovaním neexistovali žiadne vážne vyhliadky na vstup Fínska a Švédska do NATO,“ napísal Heisbourg na Twitteri. „Ruský tlak teraz môže všetko zmeniť,“ dodal.
Aj Piotr Szymański z varšavského Centra pre východné štúdiá si myslí, že postoj Fínov a Švédov k členstvu v NATO teraz bude závisieť predovšetkým od ďalších krokov Moskvy. „Vojenský zásah Ruska na Ukrajine by mohol priniesť zmenu. Fínov by pomklo, aj keby Švédsko požiadalo o členstvo v NATO. Potom by bolo pre Fínsko veľmi ťažké zostať mimo aliancie. Fínsku by totiž hrozilo, že sa stane neutrálnym nárazníkom medzi NATO a Ruskom,“ povedal Szymański pre portál fínskej rádiotelevízie YLE./agentury/

X X X

Samozvaní lídri tzv. republík na Donbase končia v Putinovej vládnej strane

Borodaj, jeden z tých, ktorí spískali vojnu na východe Ukrajiny, si mal po návrate z Donbasu nakúpiť luxusné nehnuteľnosti, tvrdí Navaľného tím.
Od začiatku konfliktu na východe Ukrajiny sa z neho Kremeľ snaží vyvliecť formulkou o tom, že pri jeho riešení môže byť len sprostredkovateľom rozhovorov medzi Kyjevom a predstaviteľmi samozvaných republík, keďže, slovami Moskvy, Rusko nie je stranou konfliktu.

Aj prezident Vladimir Putin ústami svojho hovorcu roky používa tú istú mantru o tom, že si konflikt, ktorý sa rozpútal v roku 2014, majú vyriešiť Ukrajinci medzi sebou.
Pri hre na občiansku vojnu však Kremľu z času na čas uchádzajú rôzne detaily. A jedným z tých posledných sú stranícke vstupenky do Jednotného Ruska, vládnej strany, ktorú kedysi viedol Putin, pre šéfov tzv. Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky Denisa Pušilina a Leonida Pasečnika.

Obaja si svoje preukazy prebrali v decembri na ceremoniáli priamo v Moskve z rúk predsedu Jednotného Ruska Dmitrija Medvedeva.
Nie sú jediní, kto nakoniec končí vo vládnej strane. Ešte v novembri poslanec Štátnej dumy Viktor Vodolackij počas jedného z fór v Donecku hovoril o tom, že do Jednotného Ruska vstúpila prvá stovka ľudí, ktorí dnes žijú v tej časti Donbasu, ktorú nemá Ukrajina pod svojou kontrolou, a sú zároveň držiteľmi ruských pasov.

Moskovský separatista s bytom v Dubaji?
Jednotné Rusko však lovilo v „donbaských“ vodách už skôr. Začiatkom mája svoj zámer kandidovať v jesenných parlamentných voľbách oznámil niekdajší samozvaný premiér separatistov v Donecku, PR špecialista z Moskvy Alexander Borodaj.
V septembri ho z kandidátky Jednotného Ruska aj zvolili a dnes je v Dume poslancom za Rostovskú oblasť.

Pred časom sa na jeho majetok bližšie pozriel tím väzneného opozičného politika Alexeja Navaľného. Z dokumentov, ktoré zverejnil na svojom Youtube kanáli, má vyplývať, že si konzultant Borodaj krátko po svojom návrate z Donbasu zabezpečil luxusný život v podobe nehnuteľnosti v Moskve v odhadovanej trhovej hodnote 1,2 milióna eur a apartmánov v Dubaji s výhľadom na Perzský záliv za 450-tisíc eur.

Tento rok si pre zmenu doprial automobil za 67-tisíc eur.
Borodaj v reakcii na zverejnené informácie poprel, že by vlastnil napríklad nehnuteľnosť v Dubaji a trvá na tom, že za svoje pôsobenie na Donbase nedostal žiadne peniaze. Naopak, mal vraj veľké výdavky.
Borodaj už v minulosti tvrdil, že na východ Ukrajiny išiel vyslovene ako dobrovoľník a zadarmo. Rádio Svoboda pripomína aj to, že neskôr sa ukázalo, že na jeho aktivity osobne dohliadal Putinov poradca Vladislav Surkov.

Ukrajinský novinár Denys Kazanskyj poukazuje pre zmenu na to, že Borodaj nie je zďaleka jediným unikátom, ktorého mohla misia na Donbase zahojiť na roky dopredu. Napríklad niekdajší „predseda parlamentu Novorosije“ Oleg Carjov, ktorý vymenil Doneck za Krym, sa na polostrove dostal k niekoľkým sanatóriám.

Kazanskyj, rodák z Donecka, si vo svojom komentári neodpustil iróniu o tom, že kým lídri tzv. separatistov po rozpútaní vojny zbohatli, obyvatelia okupovanej časti schudobneli a napríklad byt v Donecku, ktorý pred vojnou stál 60-tisíc dolárov, môže mať dnes hodnotu 18-tisíc. Aj to len v prípade, že mal majiteľ šťastie a budova leží v závetrí a nie pri kontaktnej línii.
Noví voliči
Podobne to vidí aj ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí, ktoré rozdávanie straníckych knižiek funkcionárom separatistických republík komenovalo slovami, že tie ľuďom na Donbase „nevykompenzujú smútok a chudobu, ktorú im priniesla okupácia“.

Kyjev pozvánky do Jednotného Ruska číta ako spôsob, ktorým sa v Kremli pokúšajú zachrániť stranícke klesajúce percentá.
Rusko už niekoľko rokov ponúka obyvateľom okupovanej časti Ukrajiny ruské občianstvo a s ním aj možnosť hlasovať vo voľbách. Podľa Pušilina túto možnosť v septembrových parlamentných voľbých využilo okolo 150-tisíc obyvateľov tzv. Doneckej ľudovej republiky

Hrdil sa aj tým, že vo voľbách sám hlasoval – využil možnosť voliť cez internet –, čím zároveň nepriamo potvrdil, že držiteľom ruského občianstva je aj on.
Značná časť nových voličov ale cestovala za hranice Ukrajiny do Rostovskej oblasti. Rusi sa počas volieb pochválili, že záujem z Donbasu bol veľký a na vycestovanie za voľbami počas troch dní vyčlenili viac ako 1400 spojov.

„Rusko pokračuje v aktívnej integrácii obyvateľov ORDLO (dočasne okupované teritóriá, pozn. red) a účastníkov konfliktu na Donbase do svojho vnútropolitického života. Takéto kroky očividne protirečia jeho vyhláseniami o potrebe vrátiť nekontrolovanú časť Donbasu pod ukrajinskú suverenitu, ako aj oficiálnemu postoju Kremľa, ktorý LDNR (Luhanská a Donecká ľudová republika) neuznáva ako štátne celky,“ vypointoval komentátor Rádia Sloboda, aktuality.sk

X X X

Najvyšší súd potvrdil, že sudca Púchovský nemôže súdiť oligarchu Výboha. Kamarátia sa 25 rokov

Najvyšší súd potvrdil, že sudca nemôže rozhodovať v kauze vplyvného zbrojára.
Keď v novembri minulého roka podal prokurátor obžalobu na známeho zbrojára Miroslava Výboha pre korupciu, prípad dostal na stôl sudca Špecializovaného trestného súdu Roman Púchovský.
Hneď na druhý deň však oznámil, že v tejto kauze nemôže rozhodovať. S Miroslavom Výbohom sa totiž pozná, tyká si s ním aj s jeho manželkou a celé roky sa s ním stretával „na spoločenských a športových aktivitách, výlučne z dôvodu mimopracovných aktivít”.

Vyplýva to z anonymizovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu, ktoré Aktuality.sk získali na základe infožiadosti.
Ich vzťah opísal ako priateľský. Sudca Púchovský priznal, „že by nebol schopný nezaujato rozhodovať v jeho trestnej veci, tento vzťah presahuje rámec bežných medziľudských a spoločenských vzťahov a v zmysle teórie zdania je spôsobilý vyvolať objektívne oprávnené pochybnosti o jeho nezaujatost.”

Reálne pochybnosti
O námietke rozhodoval Najvyšší súd a Púchovskému dal za pravdu. Predseda trojčlenného senátu Peter Hatala v rozhodnutí zdôraznil, že „v prípade dotknutého sudcu existujú objektívne skutočnosti, ohľadom ktorých môžu vzniknúť reálne pochybnosti o nestrannosti sudcu, resp. z nich možno usudzovať, že by mohol byť zaujatý a takto by sa mohol aj navonok javiť, keby vo veci rozhodoval, a preto o oznámenej zaujatosti bolo rozhodnuté spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia.”

Na tomto závere sa zhodol senát jednohlasne.
Prípad podnikateľa Výboha má teraz na stole nový sudca. Elektronická podateľňa náhodným výberom pridelila kauzu sudcovi Jozefovi Šutkovi. Termín pojednávania zatiaľ nariadený nie je. Sudca si musí prípad najprv naštudovať a rozhodnúť, či vôbec prijme obžalobu.

Výboh je v zahraničí, vinu odmieta
Oligarcha Výboh je obvinený z prijatia úplatku vo výške 150-tisíc eur od podnikateľa v IT Michala Suchobu. Ten čelí obvineniu v kauze Mýtnik a spolu s kamarátom Františkom Imreczem - bývalým šéfom Finančnej správy - začal rozprávať o pozadí kšeftov u daniarov.
Keďže Výboh podľa prokurátora spáchal skutok vo veľkom rozsahu, hrozí mu trest od 10 do 15 rokov. Oligarcha sa zdržiava v zahraničí a obvinenia popiera. Súd naňho vydal medzinárodný zatykač. Naposledy sa v decembri minulého roka nechal odfotografovať v luxusnej dubajskej reštaurácii Caviar Kaspia spolu so známym jazdcom F1.

Podľa Výbohovho advokáta mu vyšetrovacie orgány neumožnili k veci vypovedať.
Oligarcha a priateľ šéfa Smeru-SD Roberta Fica pritom nemal byť podľa záverov vyšetrovateľov konečným prijímateľom úplatku. Ten mal smerovať k vtedajšiemu štátnemu tajomníkovi rezortu financií. Funkciu v tej dobe zastával Peter Pellegrini, ale v kauze nie je obvinený. Vypovedal len ako svedok a akékoľvek korupčné správanie popiera.

Pelle ďakuje
Suchoba vyšetrovateľom porozprával, ako mal známemu zbrojárovi doniesť 150-tisíc eur v 500-eurových bankovkách uložených v žltej krabici od šampanského Cristal.
Spolu s Imreczem zhodne tvrdia, že peniaze boli určené dnešnému šéfovi strany Hlas-SD Petrovi Pellegrinimu. Malo ísť o províziu za projekt virtuálnej pokladnice, ktorá sa riešila ešte v roku 2014.

Imrecze podľa vlastných slov pri odovzdaní peňazí nebol. Spomenul si však na ďalšie stretnutie u Miroslava Výboha o pár týždňov, kam boli tiež pozvaní obaja kamaráti. Tam mala zaznieť aj dobre známa replika „Pelle ďakuje“, ktorá má preukazovať, že 150-tisíc eur už našlo svojho majiteľa, aktuality.sk

X X X

České ministerstvo obrany plánuje v roku 2022 nákup bojových vozidiel a dronov

České ministerstvo obrany plánuje v roku 2022 uzavrieť zmluvy za desiatky miliárd korún. Chce nakúpiť ľahké útočné vozidlá, taktické bezpilotné prostriedky a muníciu do nových diel.
Nad najväčšou zákazkou modernej histórie armády ČR - novými bojovými vozidlami pechoty za 50 miliárd korún - však stále visí otáznik, informoval v utorok Český rozhlas.

Ministerstvo obrany pôvodne chcelo podpísať zmluvu na nákup bojových vozidiel už v roku 2019, obrovskú zákazku ale sprevádzajú prieťahy - od upresňovania podmienok tendra pre jednotlivých záujemcov a predlžovania lehôt na podanie ponúk až po spomalenie celého nákupu z dôvodu covidovej pandémie.
Ešte na konci októbra vtedajší minister obrany Lubomír Metnar plánoval do konca roka zverejniť, čia ponuka dopadla najlepšie.

"Myslím si, že expertná skupina už bude finalizovať záver a v najbližších dňoch budem vedieť, aký je stav a aké je hodnotenie jednotlivých potencionálnych dodávateľov. Keď to budú mať oficiálne vyhodnotené, tak ma s tým oboznámia a ja budem následne informovať verejnosť o týchto záveroch," uviedol vtedy Metnar.

Tender je zatiaľ pozastavený
O týždeň nato však ministerstvo obrany zverejnilo tlačovú správu, že žiadny z uchádzačov podmienky tendra nesplnil. Ani jedna z troch firiem nebola z výberového konania vylúčená, ale komisia nebude ich ponuky ďalej posudzovať.
Nedostatky sa podľa rezortu obrany týkali napríklad chýbajúcich alebo nepresných údajov o technických vlastnostiach ponúkaných vozidiel či neúplných informácií súvisiacich so spoluprácou s českým obranným priemyslom.
Od začiatku novembra je tender pozastavený. Nová ministerka obrany Jana Černochová nákup bojových vozidiel pechoty podporuje. Rokovať o tom bude v januári.

"Čaká nás kľúčové rozhodnutie o osude zákazky, ktorú mám na stole a o ktorej budeme diskutovať hneď v prvom januárovom týždni. Sme si vedomí toho, že rozhodnutie by sme nemali odkladať príliš dlho," povedala ministerka.
Bojové vozidlá pechoty sú súčasťou ťažkej brigády. Česko sa zaviazalo, že ťažká brigáda bude plne funkčná do roku 2026, dovtedy potrebuje mať aspoň časť vozidiel už pri jednotkách, aktuality.sk

X X X

Francúzi objavili ďalší variant, má ešte viac mutácií ako omikron

Vedci vo Francúzsku objavili nový koronavírusový variant, ktorému dali predbežne označenie "IHU". Vyznačuje sa vyšším počtom mutácií ako variant omikron, informoval v utorok webový portál Business Insider.
Približne 12 prípadov tohto nového koronavírusového variantu detegovali neďaleko juhofrancúzskeho mesta Marseilles. Zistený bol u cestujúcich, ktorí pricestovali do Francúzska z afrického Kamerunu.

Až 46 mutácií
Variant s označením B.1.640.2 prvýkrát objavili výskumnúci z inštitútu IHU Méditerranée. Na tzv. hrotovom proteíne (spike protein), pomocou ktorého sa spája s ľudskými bunkami, má až 46 mutácií.
Zatiaľ však nie je jasné, či je novozistený variant nákazlivejší než doposiaľ známe podoby koronavírusu, alebo či vyvoláva závažnejšie ochorenie.

Prípady variantu IHU, disponujúceho atypickou kombináciou mutácií, zatiaľ okrem Francúzska nehlásila žiadna iná krajina sveta a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) ho zatiaľ nezaradila medzi monitorované varianty.
Podľa štúdie zverejnenej na zdravotníckom portáli medRxiv variant IHU obsahuje mutáciu E484K, vďaka čomu je odolnejší voči vakcínam. Má tiež mutáciu N501Y – prvýkrát objavenú na variante alfa – o ktorej sa odborníci domnievajú, že môže zrýchľovať prenos vírusu.

Ako uvádzajú vedci, tieto pozorovania opäť „ukazujú nepredvídateľnosť vzniku nových variantov koronavírusu SARS-CoV-2 a ich zavlečenia zo zahraničia. Okrem toho ilustrujú náročnosť kontroly takéhoto zavlečenia a následného šírenia“.
Renomovaný epidemiológ Eric Feigl-Ding však na Twitteri uviedol, že nové varianty koronavírusu sa objavujú neustále, čo ale nevyhnutne neznamená, že budú nebezpečnejšie. Dodal, že to, čo robí variant nebezpečnejším, je jeho schopnosť šíriť sa vďaka počtu mutácií, ktoré obsahuje"./agentury/

X X X

Inflácia v eurozóne je blízko svojho vrcholu

Francúzske spotrebiteľské ceny v decembri medziročne stúpli o 2,8 %.
Inflácia v eurozóne je blízko svojho vrcholu, myslí si člen Rady guvernérov Európskej centrálnej banky Francois Villeroy de Galhau.
Utorková správa francúzskeho štatistického úradu INSEE ukázala, že inflácia v druhej najväčšej ekonomike eurozóny v decembri stagnovala. Francúzske spotrebiteľské ceny v decembri medziročne stúpli o 2,8 %, rovnako ako v novembri.
Villeroy de Galhau, ktorý je guvernérom francúzskej centrálnej banky, v tom vidí prvé signály stabilizácie a očakáva, že cenové tlaky sa počas tohto roka znížia.

"Inflácia je blízko svojho vrcholu v našej krajine aj v eurozóne," uviedol v utorok Villeroy. Dodal, že ECB naďalej veľmi pozorne sleduje vývoj, ale v priebehu roka počíta s postupným poklesom problémov v rámci dodávateľského reťazca, rovnako ako tlaku zo strany cien energií, aktuality.sk

X X X

Štátny tajomník Milan Kyseľ odstupuje z funkcie

Štátny tajomník rezortu pôdohospodárstva Milan Kyseľ končí vo funkcii po tom, ako sa prevalila kauza vyplatenia tisícov eur na ošípané pre firmu, v ktorej pôsobil.
Minulý týždeň sa v súvislosti so štátnym tajomníkom Milanom Kyseľom objavili informácie, že ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pod vedením Samuela Vlčana malo prostredníctvom Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra vyplatiť firme Rimanec, v ktorej Kyseľ v minulosti pôsobil ako konateľ, 4500 eur na jednu ošípanú.

X Na šesť ošípaných 27-tisíc eur

Na kauzu upozornil web poľnoinfo.sk s tým, že za vyplnenie dotazníka si mala firma polepšiť o 27-tisíc eur. Podľa informácii poľnoinfo.sk však Rimanec choval len šesť ošípaných a celoročné tržby spoločnosti za roky 2020, 2019 a 2018 neprekročili sumu, ktorá bola zverejnená aj v Centrálnom registri zmlúv.

Úrad vlády v utorok večer oznámil, že Kyseľ z funkcie odstupuje. „Vítam rozhodnutie štátneho tajomníka ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Milana Kyseľa odstúpiť z funkcie,“ reagoval predseda vlády Eduard Heger.
Kyseľov krok označil za dôležité gesto, ktoré potvrdzuje, že presadzovanie správnej politickej kultúry myslí Hegerova vláda vážne

X Hľadajú nového tajomníka
„Agrorezort je ťažko skúšaný a pre minulé vládne garnitúry bol len korisťou. Musíme dôsledne chrániť krehkú dôveru, ktorú si postupne získava nielen na Slovensku, ale aj v medzinárodných inštitúciách,“ doplnil premiér.
Kyseľovi za odvedenú prácu Heger poďakoval a od ministra Vlčana očakáva návrh na vymenovanie nového štátneho tajomníka.
Kyseľ bol vo funkcii len od leta 2021. „Ďakujem za prejavenú dôveru a urobím všetko preto, aby sme spolu oživili slovenský vidiek,“ vyjadril sa Kyseľ krátko po vymenovaní do funkcie.
Predtým, po parlamentných voľbách v roku 2020, pôsobil vo Vlčanovom rezorte ako poradca pre oblasť malých a rodinných farmárov.

X O výške pomoci vraj farma dopredu nevedela

Spoločnosť Rimanec ešte vlani, pár dní po prevalení kauzy, reagovala, že tak ako mnohé iné rodinné farmy zmiešaného hospodárstva sa venuje aj chovu ošípaných už niekoľko rokov.
„Aj preto sme sa tak ako ďalšie spoločnosti uchádzali o spomínanú štátnu pomoc ‚Na ochranu chovov ošípaných‘. V čase podávania žiadosti sme nemali žiadnu vedomosť, o akej výške pomoci sa hovorí a či ju vôbec dostaneme,“ argumentuje farma, ktorú Kyseľ viedol do júna 2021.

„Máme za to, že tak ako všetci ostatní sme splnili podmienky k udeleniu podpory o čom svedčí aj samotný fakt, že nám bola podpora pridelená. Odmietame akékoľvek poškodzovanie dobrého mena našej spoločnosti uvádzaním nepresných a polopravdivých informácií a fabulácií. Rozhodnutie ministra Vlčana, ktorý prikázal vykonať kontrolu udelenej dotácie vnímame ako najsprávnejšie riešenie danej situácie a v prípade potreby sme pripravení poskytnúť kompetentným orgánom plnú súčinnosť. Počkajme teda na jej výsledky a potom hovorme o ďalšom konaní,“ uzavrela spoločnosť Rimanec, aktuality.sk

X X X

Tisíce eur na ošípané neboli podľa KDH fér. Ministra Vlčana žiadajú vyvodiť zodpovednosť

Podľa Kresťanskodemokratického hnutia nejde iba o príspevok pre bývalú firmu štátneho tahomníka Milana Kyseľa.
Podpora vo výške 27-tisíc eur na chov šiestich ošípaných pre bývalú firmu štátneho tajomníka Milana Kyseľa je len časť problému v kauze „najdrahších svíň". Otázny nie je iba vysoký príspevok práve pre danú firmu, ale celkový systém zvláštneho prideľovania štátnych peňazí v gescii ministerstva pôdohospodárstva, ktorý vyvoláva ďalšie otázniky. Upozorňuje na to Kresťanskodemokratické hnutie, ktoré pred najbližším rokovaním vlády SR žiada ministra Vlčana vo veci bezodkladne vyvodiť zodpovednosť.

X Janckulík: Kyseľ musí byť odvolaný

„Uprostred zložitého obdobia pre poľnohospodárov sa nemôže stať, že politici takýmto spôsobom prihrajú sebe alebo im blízkym osobám štátne peniaze, na ktoré sa skladajú všetci daňoví poplatníci. Nehovoriac o tom, že vláda sa označuje za transparentnú. Štátny tajomník Kyseľ, ktorý mal v kauze profitovať, musí byť odvolaný, ale riešenie kauzy nemôže skončiť iba pri tom," apeluje podpredseda KDH Igor Janckulík s tým, že kauza nie je iba o príspevku pre bývalú firmu štátneho tajomníka s názvom Rimanec.

„Štátne peniaze, teda peniaze nás všetkých, boli pridelené na základe dotazníkového zberu údajov. Oslovené preň boli iba vyvolené osoby. Pýtam sa, prečo neprebehla klasická výzva, prečo o možnosti získať príspevok neboli transparentne informovaní všetci poľnohospodári a prečo musíme namiesto riešenia akútnych problémov občanov znova riešiť pochybné šafárenie s verejnými zdrojmi? Toto naozaj nie je o jednej osobe štátneho tajomníka, ale o chorom systéme, kde sa občania ako štatisti majú prizerať, čo si môžu mocní dovoliť," uviedol Janckulík.

KDH vyjadruje veľké znepokojenie nad netransparentným konaním ministerstva pôdohospodárstva pod rúškom boja proti africkému moru ošípaných. Hnutie očakáva, že hneď na prvom tohtoročnom zasadnutí vlády SR bude vyvodená zodpovednosť a zamedzí sa podobnému konaniu v budúcnosti.

X Potreba mladých farmárov

„Vláda, ktorá si kladie za cieľ bojovať s korupciou, musí ísť sama príkladom. Takto sme si vstup do nového roka, v ktorom čelíme oveľa vážnejším problémom, naozaj nepredstavovali. Potvrdzuje sa, že na Slovensku okrem covidu musíme čeliť aj ďalším vážnym výzvam, a to aj chorobe uprednostňovania ‚našich ľudí‘,“ hodnotí podpredseda KDH Marián Čaučík. Prihratie peňazí pre rodinnú firmu štátneho tajomníka je podľa neho neakceptovateľné.

„Ak by sa však kauza zamietla pod koberec, bola by to výrazná rana pre dôveryhodnosť vlády v boji proti korupcii. Veríme, že vláda bude konať razantne a vyšle jasný signál, že vlastné pochybenia berie vážne a rieši ich," dodáva.
Od produkcie poľnohospodárov - a teda aj od skutočného víťazstva nad africkým morom ošípaných - závisí aj naša potravinová sebestačnosť a bezpečnosť, pripomína KDH. „Potrebujeme nových, mladých farmárov, ktorí sa budú chcieť venovať podnikaniu v agrosektore. Zo strany štátu musia cítiť istotu, že majú rovnaké a spravodlivé šance uchádzať sa o dotácie či podporu, ak ju raz budú niekedy potrebovať. Bez ohľadu na ich politickú príslušnosť či kamarátšafstvá," uzatvára podpredseda kresťanských demokratov Čaučík, aktuality.sk

X X X

Vlhová je do tretice Snehovou kráľovnou! V Záhrebe dokázala, čo nik pred ňou

Petra Vlhová triumfovala v utorkovom slalome Svetového pohára v Záhrebe. Ako prvej lyžiarke sa jej to podarilo tretíkrát za sebou. Dosiahla 24. víťazstvo a 51. pódiové umiestnenie v pretekoch prestížneho seriálu.
V chorvátskej metropole predstihla o pol sekundy Američanku Mikaelu Shiffrinovú, tretia skončila Rakúšanka Katharina Liensbergerová s výrazným odstupom 2,11 s.

Vlhová si vytvorila výbornú východiskovú pozíciu už v 1. kole, po ktorom jasne viedla. Celkovo dosiahla už 16. slalomové víťazstvo v kariére. Za Snehovú kráľovnú ju korunovali tretí rok za sebou, čo dokázala ako prvá lyžiarka v histórii.
Slalom v Záhrebe s triumfom Petry Vlhovej
Shiffrinová, ktorá sa vrátila do súťažného kolotoča po prekonaní ochorenia COVID-19, v hornej časti ešte držala krok s líderkou, no v strmine urobila chybu, išla do záklonu a v cieli mala manko 64 stotín sekundy./agentury/