Ukrajinská armáda sa urputne bráni invázii ruských vojsk, ktoré sa často stretávajú s problémami so zásobovaním a morálkou, činitelia vo Washingtone a európskych metropolách však očakávajú, že Rusko svoje neúspechy z prvých dní vojny zrejme zvráti. Pripravujú sa preto na možnosť, že vznikne ukrajinská exilová vláda v Poľsku a konflikt sa presunie do fázy dlhodobých a krvavých povstaleckých bojov, napísal denník The Washington Post (WP) s odkazom na vyjadrenie západných vládnych zdrojov a expertov.

Ak by sa USA a ďalšie západné krajiny rozhodli podporovať Ukrajincov v povstaleckých bojoch proti ruskej okupačnej armáde, kľúčovou postavou by bol zrejme ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Ten podľa WP už diskutoval s Američanmi o možnosti presunúť svoju vládu z Kyjeva, na ktorý sa teraz sústredí ruská ofenzíva, do Ľvova na západe krajiny, ktorý je bližšie k poľským hraniciam. Práve v Poľsku by sa pritom zrejme mohla usadiť ukrajinská exilová vláda.

Zelenskyj ani ďalší ústavní činitelia sa však v súčasnej chvíli podľa svojich vyjadrení nechystajú opustiť hlavné mesto a chcú pokračovať v bojoch.
„Môžeme len povedať, že sa Ukrajina chystá na obranu Kyjeva rovnako cieľavedome, ako sa Rusko pripravuje na útok na Kyjev,“ povedal WP zástupca kancelárie ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoljak. V ukrajinskej metropole naďalej zostáva mnoho zákonodarcov.

Západní predstavitelia sa však už chystajú na situáciu, keď by Kyjev padol a Rusko okupovalo celú Ukrajinu. Diskutuje sa napríklad o tom, že rezolúcia Valného zhromaždenia OSN na podporu Ukrajiny, prijatá tento týždeň, by mohla slúžiť ako základ pre medzinárodné uznanie Zelenského exilovej vlády po tom, keď by Rusi v Kyjeve zriadili vlastný bábkový kabinet.
Otázkou zostáva, ako by mohol Západ podporovať povstalecké boje proti okupačným ruským silám bez toho, aby sa dostal do priameho sporu s Moskvou. V očiach ruského prezidenta Vladimíra Putina by mohla podpora exilovej ukrajinskej vlády v Poľsku predstavovať útok NATO na Rusko.

Západní činitelia sa však zhodujú v tom, že Ukrajinci zrejme s bojom proti ruskej armáde neprestanú ani v prípade, keď by sa Moskve podarilo ovládnuť celú krajinu. Rusko „hrubo podcenilo schopnosti ukrajinského odporu,“ povedal WP nemenovaný činiteľ západnej rozviedky, podľa ktorého by sa boje mohli natiahnuť na mesiace či roky. Základom pre úspešný vzdor proti silnejšej okupačnej sile je podľa bývalého činiteľa americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) Jacka Devina to, či majú obyvatelia krajiny chuť bojovať. Tú Ukrajinci zatiaľ bezpečne preukazujú.

Veľkou neznámou zatiaľ zostáva to, aké má Putin na Ukrajine úmysly a aký stav bude schopný prijať za konečný. Často sa spomína možnosť, že by sa „uspokojil“ s časťou krajiny na východ od Dnepra, ktorú by buď pričlenil k Rusku, alebo by uznal jej nezávislosť, ako to urobil v Luhanskej a Donbaskej oblasti. Podľa Rity Konaevovej z Georgetownskej univerzity je však veľmi nepravdepodobné, že by Moskva dokázala tieto územia udržať pod kontrolou vzhľadom na hnev tamojšieho obyvateľstva, ktorý spôsobila svojou inváziou a ostreľovaním civilných objektov.

„Kremeľ si môže skúsiť uplatňovať svoju stratégiu. Ale myslím, že v našich strategických výpočtoch vždy zabúdame na malú prekážku, a tou je vôľa ľudu. Putin už zabudol na to, ako byť zvolený demokratickou cestou,“ povedala./agentury

X X X

Číne sa nepáčia protiruské sankcie, prilievajú olej do ohňa

Čínsky minister zahraničia Wang I uviedol v rozhovore s americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom, že Čína je proti akýmkoľvek krokom, ktoré "prilievajú olej do ohňa" na Ukrajine. Blinken reagoval, že svet sleduje, ktoré národy sa zasadzujú za princípy slobody a suverenity, citpvala TASR agentúru AP.

Sklo na okne nemocnice je rozbité po ostreľovaní. Mariupoľ na Ukrajine, štvrtok 3. marca 2022.
Podľa čínskeho ministerstva zahraničných vecí štátnici spolu hovorili telefonicky v sobotu.
Wang vyzval, aby sa bezprostredná kríza riešila na rokovaniach, a tiež, aby sa viedli rozhovory o vytvorení vyváženého európskeho bezpečnostného mechanizmu. Wang zdôraznil, že USA a Európa by mali venovať pozornosť negatívnemu vplyvu expanzie NATO na východ na bezpečnosť Ruska.

Podľa amerického ministerstva zahraničia Blinken zdôraznil, že svet v reakcii na ruskú agresiu koná jednotne a uistil, že Moskva zaplatí vysokú cenu.
Čína nesúhlasí so sankciami uvalenými na Rusko po jeho invázii na Ukrajinu. Tvrdí, že by sa síce mala rešpektovať suverenita a územná celistvosť všetkých národov, no sankcie vytvárajú nové problémy a narúšajú proces politického urovnania./agentury/

X X X

Heger: S vojakmi NATO k nám príde technika za miliardu eur

Vojaci NATO by mali na Slovensko prísť s technikou v hodnote miliardy eur. Povedal to predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO) v relácii Sobotné dialógy v Rádiu Slovensko. Ide o techniku, ktorú by Slovensko muselo obstarávať niekoľko rokov.
Premiér Eduard Heger a minister obrany Jaroslav Naďa po mimoriadnom rokovaní vlády v sobotu 26. februára 2022.
Na Slovensku by mala vzniknúť predsunutá prítomnosť jednotiek NATO. Prísť by malo približne 1 200 vojakov z Nemecka, Holandska, Českej republiky, Poľska či Slovinska. Na Slovensko by mohli prísť aj americké jednotky, ak USA poskytne systém Sentinel. Nemeckí a holandskí vojaci by mali na Slovensko priniesť systém protivzdušnej obrany Patriot a českí vojaci by mohli pomáhať s kybernetickou bezpečnosťou.

X X X

Príchod vojakov NATO na Slovensko, Američanov väčšina nechce

Verejnosť podporuje členstvo krajiny v NATO, ale je vlažné k prítomnosti vojakov NATO na Slovensku a odmieta amerických vojakov.
Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre televíziu Markíza na vzorke 1 003 respondentov z obdobia 22. 2. 2022 až 1. 3. 2022.
Prezidentku Zuzanu Čaputovú, ktorá bola hosťkou relácie Na telo v TV Markíza, neprekvapil rozdielny postoj priaznivcov jednotlivých strán k príchodu vojakov na Slovensko. Podľa nej to súvisí s rétorikou lídrov strán hybridnou vojnou a ruskou propagandou.

„Jediným cieľom a teritóriom v hybridnej vojne, kde sa bojuje, sú naše mysle. A jediným cieľom je oslabenie súdržnosti krajiny,“ povedala. Podľa nej by sme o tejto otázke vôbec nediskutovali, keby Rusko nenapadlo Ukrajinu, sú to vynútené kroky.
Čaputová reagovala aj na slová Roberta Fica, podľa ktorého pomoc má byť humanitárna a nie posielať na Ukrajinu zbrane.

“Tá vlna pomoci a solidarity aj humanitárnej je veľmi dôležitá, ale na Ukrajine zomierajú civilisti. Ako my sa chceme pozerať na to, že im budeme posielať hygienické vreckovky, aby si utreli slzy a držať palce? To je absurdné. To nestačí,” povedala Čaputová.
Pripomenula, že na Ukrajine hynú aj ženy a deti a že ruská armáda nehľadí na to, s kým bojuje. Podľa nej idú ako keby vyhladiť celú krajinu, takže humanitárna pomoc stačiť nebude.

„Nerozumiem vyjadreniam niektorých najmä opozičných politikov, neviem či to je intelektuálna indispozícia alebo geopolitická dezorientácia, že takéto niečo sú schopní vyhlasovať, dokonca niektorí z nich úplne na okraji aj legitimizovať tú vojnu,“ dodala prezidentka./agentury/

X X X

Matovič: SR môže minúť v dôsledku vojny jednu až dve miliardy eur

Náklady, ktoré bude mať Slovensko v dôsledku vojny na Ukrajine, môžu dosiahnuť výšku jednej až dvoch miliárd eur. Vyhlásil to vicepremiér a minister financií Igor Matovič (OĽANO) v diskusnej relácii TA3 V politike. Avizuje obrovské ekonomické škody pre Slovensko i Európu. Poprosil ľudí, aby nepodliehali panike, keďže naše európske spoločenstvo je podľa neho silné a zomknuté.

„Odhadujem, že celkové náklady, priame a nepriame, ktoré bude mať SR s Putinovou vojnou, môžu dosiahnuť výšku niekde medzi jednou až dvomi miliardami eur,“ povedal minister s tým, že vojna bude za tento rok stáť jedného slovenského zamestnanca približne 500 až 1000 eur.

Matovič si myslí, že na náklady Slovenska napríklad s prijatím utečencov, ich ubytovaním, poskytovaním zdravotnej starostlivosti či dávok v hmotnej núdzi zatiaľ nebude stačiť balík európskych peňazí. EÚ bude musieť podľa neho vytvoriť výraznejšie balíky pomoci voči krajinám ako Poľsko, Slovensko či Rumunsko, ktoré zažívajú nápor utečencov. „Budeme sa snažiť získať všetko, čo sa bude dať z príspevkov z Európy, ale určite nás to vyjde výrazne viac,“ dodal.

Inflácia podľa Matoviča klesať nebude. „Všetci sme žili v tom, že inflácia nám začne klesať. Na základe toho, čo Putin urobil, je dosť možné, že v Európe môže vystreliť inflácia na 15 percent,“ informoval.

Minister financií skonštatoval, že vojna na Ukrajine zasiahla aj do debát o kompenzácii zvýšených cien a energií. „Prostriedky, ktoré sme chceli použiť na valorizácie či na preplácanie vyšších cien energií, nedokážeme teraz použiť na tento účel,“ pripomenul.
Za reálnu hrozbu označil uzavretie prívodov plynu a ropy do Európy vzhľadom na to, že ruský prezident Vladimir Putin by sa mohol snažiť prinútiť Európu nepomáhať Ukrajine./agentury/

X X X

Dvesto eur mesačne a pod kontrolou ministerstva vnútra. Minister Matovič predstavil návrh príspevku za ubytovanie utečencov
Vladimir Putin doslova ukradol našim ľuďom z peňaženky peniaze, ktoré mali ísť na kompenzácie vyšších cien energií a vyššiu valorizáciu platov, tvrdí minister financií Igor Matovič.

Minister financií Igor Matovič dnes prezentoval hlavné črty návrhu na príspevok pre tých, ktorí sa rozhodnú ubytovať ukrajinských utečencov. Zo 114-tisíc ľudí, ktorí prešli našou hranicou s Ukrajinou o dočasné útočisko na Slovensku podľa ministra práce Milana Krajniaka doposiaľ požiadalo päťtisíc ľudí. Do budúcna očakáva, že sa u nás rozhodne zostať 5 až 10 percent utečencov z vojnou zmietanej krajiny. Zhruba dve tretiny prichádzajúcich sú dnes ženy, zvyšok tvoria chlapci, alebo muži po 60-tke.

Suma príspevku na ubytovanie utečencov je stanovená na zhruba sto eur za dieťa a dvesto eur za dospelú osobu. Príspevok by mali vyplácať obecné samosprávy. Prostriedky budú prúdiť z rezortu financií cez ministerstvo vnútra. To bude podľa Matoviča kontrolovať výkazy o ubytovaných utečencoch, aby nedošlo ku podvodom. Chce sa tak vyhnúť špekulantom, ktorí by sa mohli pokúsiť pýtať peniaze na jedného človeka dvakrát.

„Musíme urobiť ochranné opatrenia, aby sa nestalo ako pri covide, že podnikavci zneužili pomoc štátu, aby dokázali peniaze na pomoc, hoci na ne nemali žiaden nárok,“ vysvetlil minister financií.
Štát stanoví limity
V praxi by to malo fungovať tak, že poskytovateľ ubytovania sa do päť dní po skončení mesiaca prihlási obci. Obec má do polovice mesiaca posunúť informácie rezortu vnútra, ktorý do konca mesiaca musí posunúť peniaze poskytnuté z ministerstva financií obci.

Štát tiež stanoví limity v závislosti od veľkosti nehnuteľnosti. Na konkrétny počet voľných izieb bude možné ubytovať len obmedzení počet osôb. „Aby nevzniklo podhubie pre podvody,“ zdôraznil šéf OľaNO.
Takto by to malo podľa jeho slov fungovať dovtedy, kým to bude potrebné. Analytici očakávajú, že v dôsledku vojny na Ukrajine môže jej územie opustiť až štvrtina obyvateľstva, čo je desať miliónov ľudí. Matovič sa podľa vlastných slov snaží, aby nám s nákladmi pomohla Európska komisia.

Matovič: Putin nám vyrobil účet miliardu-dve
„Únia bude musieť vytvoriť výrazne väčšie balíky pomoci pre krajiny priamo na hranici s Ukrajinou, ktoré zažívajú najväčší nápor. Všetko pôjde zatiaľ z nášho rozpočtu. Nie som optimista, že nám komisia všetko preplatí, ale urobíme všetko pre to, aby sme čo najviac z týchto pomocných balíkov dostali,“ povedal. Zatiaľ krajiny únie dostali podľa neho 500-miliónov eur, čo vyčlenil Brusel, a to je kvapka v mori.

Minister financií pripustil, že náklady budú musieť znášať aj občania SR.
„Pred dvoma týždňami sme viedli diskusie, ako navyše pomôcť domácnostiam s kompenzáciou cien energií, dnes vieme, že Putin nám vyrobil účet miliardu-dve navyše a s tým musíme teraz narábať. Putin doslova ukradol našim ľuďom z peňaženky peniaze, ktoré mali ísť na kompenzácie vyšších cien energií a vyššiu valorizáciu platov,“ tvrdí minister financií.

V čase vojny sa musíme podľa neho správať o to zodpovednejšie voči verejným financiám. Matovič predpokladá, že celkové náklady Slovenska na „Putinovu vojnu“ môžu dosiahnuť výšku niekde medzi jednou a dvoma miliardami eur. „Je to približne polovička všetkých daní z príjmu. Putinova vojna voči Ukrajine bude stáť jedného zamestnanca v Slovenskej republike päťsto až tisíc eur za rok,“ povedal v relácii V politike na TA3, aktuality.sk

X X X

V Sliači otvorili pre Ukrajincov liečebný dom Poľana. Kúri sa v ňom po rokoch

Kúpele pripravili pre Ukrajincov viac ako sedemdesiat miest.
Jeden z historických kúpeľných objektov - liečebný dom Poľana - po odstávke neplánovane ožil. Kúpele sa ho rozhodli pripraviť a vybaviť pre potreby Ukrajincov utekajúcich pred vojnou.
Zamestnancov vidíme finišovať s upratovaním, v izbách sú nachystané postele s čistou bielizňou aj detské postieľky. V chodbe na prízemí sálajú teplo ohrievače.

Vo vyhradených miestnostiach zhromaždili oblečenie zo zbierky - pre dospelých aj deti, o kus ďalej uložili škatule s hračkami.
Naša sprievodkyňa podchvíľou telefonuje a s kolegami operatívne rieši ďalšie úlohy, aby sa do Poľany mohli nasťahovať jej budúci obyvatelia.
Prvá ukrajinská rodina pricestovala v pondelok, niekoľko ďalších počas nasledujúcich dní. V kúpeľoch očakávajú celkovo desiatky ľudí.
„Sú veľmi skromné, stále opakujú, že nič nepotrebujú," hovorí o ukrajinských ženách Jarmila Moravčíková, manažérka ubytovania kúpeľov.

Matky hodiny stoja, aby si deti mohli pospať
Anna pochádza z ukrajinského mesta Čerkasy, ktoré sa nachádza asi tri hodiny jazdy od hlavného mesta Kyjev. Hoci situácia tam nebola taká dramatická ako v niektorých veľkých mestách, ktoré Rusi ostreľovali a bombardovali, s deťmi sa jednoducho chcela dostať do bezpečia. Aj v regióne, kde žili, sa objavovalo veľké množstvo falošných správ a nepravdivých videí.

Jej rodičia zatiaľ zostali doma. Manžel sa v čase vypuknutia vojny nachádzal mimo krajiny. „Pracuje na lodi na mori. Dúfam, že sa s ním čoskoro stretneme," hovorí matka dvoch dievčat vo veku dva a sedem rokov.
Z ich mesta sa postupne dostali až do Užhorodu a na Slovensko. Ľudia na úteku majú strach, boja sa, že autá na cestách alebo železnicu môže zasiahnuť ostreľovanie. Aj teraz z Ukrajiny smerujú na západ evakuačné vlaky, Anna však hovorí, že často nezastavujú a neotvoria dvere. Sú plné.

„Matky cestujú samé bez mužov - s dieťaťom, dvoma, troma. Oni stoja, aj pätnásť hodín, opierajú sa jedna o druhú a deti ukladajú na sedadlá, aby si pospali," opisuje so slzami v očiach, čo pri úteku zažívali.
Kým sa s ňou rozprávame, jej dcéry sa na nás usmievajú a staršia z nich sa sem-tam ozve nejakým anglickým slovíčkom.
Čo bude ďalej, ako dlho v Sliači ostanú a kam pôjdu odtiaľ, Anna nevie. „Dúfame, že sa čoskoro budeme môcť vrátiť domov, ale neviem, či to bude možné," hovorí a hlas sa jej roztrasie.

V Poľane sa po rokoch opäť kúri
Aktuálny vojnový konflikt na Ukrajine podľa riaditeľa Kúpeľov Sliač, a.s., Martina Beňucha „paradoxne stmelil nielen celý normálny svet, no naštartoval aj zamestnancov kúpeľov".
V rámci bežnej porady sa rozprávali o tom, ako by mohli pomôcť a spôsob našli.
„Do Poľany nabehli kolegovia z údržby, rýchlo ju začali vykurovať, riešili technickú infraštruktúru - vodu, teplú vodu. Ďalší priestory upratali, vymaľovali sociálne zariadenia," vymenúva riaditeľ.

V historickej budove zároveň zaviedli wi-fi, aby prichádzajúci Ukrajinci mohli byť v kontakte s ich rodinami doma.
V liečebnom dome Poľana vytvorili kúpele kapacitu 73 lôžok. Objekt už nespĺňa štandardy kúpeľného hotela, je skôr turistickou ubytovňou so spoločnými sociálnymi zariadeniami, preto ho v minulých rokoch otvárali iba príležitostne a skôr pre tradičných hostí. Vždy len v lete. „Viac ako desať rokov sa tie priestory nevykurovali, takže to bola najväčšia výzva," hovorí riaditeľ kúpeľov s dôvetkom, že po pár dňoch sa to podarilo.

Spoločne s kolegami vybavili pre netradičných kúpeľných hostí z Ukrajiny kuchynku a malú práčovňu. Mikrovlnky, rýchlovarné kanvice a ďalšie spotrebiče podonášali zamestnanci alebo nimi prispeli do zbierky obyvatelia Sliača. Podobne to bolo s oblečením, hygienickými potrebami a kozmetikou.

Riaditeľ: Prišlo to prirodzene
Sliač na strednom Slovensku je známy predovšetkým vojenským letiskom a kúpeľmi. Oboje sa v posledných mesiacoch skloňovalo v správach.
Letisko v súvislosti s jeho budúcou prevádzkou a americkými lietadlami F-16, no aj s ruskými technikmi, ktorí sa tam starajú o stíhačky Mig 29.

Štátne kúpele z dôvodu aktuálnej architektonickej súťaže na ich plánovanú rekonštrukciu.
Rozhodnutie pomôcť utečencom z Ukrajiny prišlo podľa riaditeľa kúpeľov prirodzene a ministerstvo hospodárstva, ktoré je cez spoločnosť MH manažment majoritným akcionárom, zámer podporilo.
Ako dlho sa Ukrajinci v kúpeľoch zdržia, dnes nikto nevie. „V Poľane môžu byť v neobmedzený čas, no my dúfame, že tu nebudú musieť zostať dlho a že sa budú môcť čo najskôr vrátiť domov," hovorí Beňuch.

Zvažujú aj budúcu ponuku práce
K dispozícii sú prevažne ženám s deťmi v týchto dňoch tlmočník aj kúpeľná psychologička. Ak by sa ich pobyt predĺžil, kúpele uvažujú aj nad inou formou pomoci.

„Aj ony samé sa nás pýtali, či vedia nejako pomôcť. Vyzerá to, že po získaní štatútu utečenca ich budeme môcť zamestnať. Napríklad pri údržbe a skvalitňovaní kúpeľného parku. Samé nám ponúkli takú možnosť, že niektoré mamičky by strážili deti a ďalšie by pracovali," naznačuje, ako by to mohlo fungovať. Ukrajinky by tak mohli mať vlastný príjem.
Dnes majú ľudia na úteku ubytovanie aj stravu zadarmo. Refundáciu ohlásil štát, no kúpeľom sa už so záujmom finančne prispieť ozvali aj súkromné firmy.

„My vieme, že nám by štátne príspevky na rodiča a na dieťa náklady nepokryli, keďže pre tento účel musíme vykurovať osobitnú budovu, no veríme, že to "uhráme" tak, aby sme firme a nášmu akcionárovi nespôsobili stratu. V žiadnom prípade však na tom nebudeme zarábať," ubezpečuje riaditeľ, aktuality.sk

X X X

Analytik Duleba: Nikdy sme nestáli tak blízko európskej vojny. Ukrajina sa môže zmeniť na 40 miliónové Čečensko

„Ak chce mať z Ruska banánovú republiku do troch mesiacov, môže vo vojne pokračovať. Ak chce Rusko zachrániť, musí začať konať,“ povedal Duleba o Vladimirovi Putinovi.
V relácii O 5 minút dvanásť analytik Alexander Duleba hodnotil aktuálnu situáciu na Ukrajine. Obyvateľstvo Ukrajiny podľa neho odmieta to, čo Putin tvrdí že chcú. Pripomenul, že ľudia protestujú v uliciach zičených miest s ukrajinskými vlajkami. „Aj keby sa Rusom podarilo zničiť vojenskú infraštruktúru, Ukrajina je pripravená na partizánsku vojnu. Ukrajina bude 40 miliónové Čečensko. Je to nezmyselná vojna,“ povedal.

Putin podľa Dulebu nemôže dosiahnuť politické ciele a pokiaľ stojí Kyjev, nevyriešili vôbec nič. Žiadny „Blitzkrieg“ sa nekonal, Kyjev sa im nepodarilo obkľúčiť. Duleba pripomenul, že za vyše týždňa agresívnej operácie sa na niektorých miestach Rusi vôbec výrazne nepohli. „Čo s tým chcú robiť ďalej? Aké vojenské víťazstvo?“ pýta sa odborník.

„Ukrajinci sa bránia, majú funkčnú protivzdušnú obranu. Kľúčové je odhodlanie Ukrajincov brániť sa, nedostanú ani centimeter zeme zadarmo.“

Horúca linka s Pentagonom
Ukrajinskí predstavitelia opakovane žiadajú zavedenie bezletovej zóny. To by však v praxi znamenalo, že členské krajiny NATO by museli začať zostreľovať ruské lietadlá nad Ukrajinou – aliancia by tak vstúpila do vojny.

Podľa Dulebu sa však môže napríklad stať, že v dôsledku bojov dôjde k poškodeniu jadrovej elektrárne a mrak sa dostane aj nad členské štáty NATO. A aj tak sa môže stať aliancia súčasťou vojnového konfliktu.
Duleba predpokladá, že funguje červená horúca linka mezdi Pentagonom a generálnym štábom ruskej armády.

„Vymieňajú sa informácie, kde je hranica, kedy bude musieť NATO zasiahnuť. Rusi to zatiaľ rešpektujú,“ hovorí analytik.
Ako príklad uviedol Putinovu hrozbu použitia jadrových braní. Hoci dal pokyn na uvedenie arzenálu do pohotovosti, rakety podľa Dulebu neboli inštalované na nosiče, nič sa neudialo, a preto ani Američania neaktivovali svoju jadrovú obranu. Putinove vyjadrenia vníma odborník ako snahu rozdeliť západné spoločenstvo.

Putinov posledný veľký omyl
Vojna však podľa neho dolieha veľmi ťažko na Rusko samotné, vzhľadom na prijaté sankcie. „Ak chce mať z Ruska banánovú republiku do troch mesiacov, môže vo vojne pokračovať. Ak chce Rusko zachrániť, musí začať konať,“ povedal Duleba.
Na Ukrajine sa podľa neho bojuje, ale stále väčší problém budú mať Rusi doma. „Ja toto považujem za jeho posledný veľký omyl,“ uviedol na Putinovu adresu.

Krajina musí rátať s obrovskými ekonomickými dopadmi sankcií a samotnej vojny. „Rusko má momentálne k dispozícii 200 miliárd, a to si ešte pred dvoma týždňami mysleli, že majú triktár toľko. Bohatí ľudia prichádzajú o majetky, šiesti z naväčších oligarchov sa otvorene vyjadrili proti vojne,“ prízvukuje analytik.

Predpokladá sa, že ruský prezident čoskoro vystúpi s prejavom. „Musí občanom svojej krajiny vysvetliť, prečo sa im dramaticky zhoršia životné podmienky. Potrebuje nejako mobilizovať obyvateľstvo a zdôvodniť svoje kroky. Bude im klamať, lebo proti Rusku sa nikto nechystá útočiť.“

Blízko vojny
Zdôraznil, že dôležité sú rokovania. Treba minimalizovať civilné obete. Mal by byť vytvorený zelený koridor, aby civili z Mariupoľa mohli opustiť mesto – očakáva sa približne 400-tisíc civilistov.
Pozícia západných krajín podľa Dulebu nemôže byť v rokovaniach iná, než pozícia Ukrajiny. Putin nám nedal na výber. Čo budú ochotní akceptovať Ukrajinci, to musíme akceptovať my. „Nikdy sme nestáli tak blízko európskej vojny, ako teraz. Treba mať chladnú hlavu, ale nemôžeme akceptovať to, čo urobili Rusi Ukrajine.“

Špecifická situácia je dnes podľa Dulebu v Bielorusku. „Je takmer vzbura ozbrojených síl Bieloruska, nechcú ísť do vojny na Ukrajine.“ Analytik pripomenul, že Rusi doposiaľ vystrelili 500 balistických rakiet na Ukrajinu - to sú zbrane, ktoré sa už desiatky rokov nemali vôbec používať, aktuality.sk

X X X

Dodávky ruského plynu do EÚ cez Ukrajinu pokračujú v normálnom objeme

Západné krajiny uvalili od začiatku ruského útoku na Ukrajinu tvrdé sankcie na Moskvu a jej predstaviteľov.
Dodávky ruského plynu cez Ukrajinu pokračujú v normálnom objeme, uviedol ruský koncern Gazprom. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

„Gazprom uskutočňuje dodávky ruského plynu pre tranzit cez územie Ukrajiny v pravidelnom režime a v súlade s požiadavkami európskych zákazníkov,“ povedal v nedeľu hovorca Gazpromu Sergej Kuprijanov pre agentúru Interfax. To znamená, že v nedeľu by sa malo transportovať 109,5 milióna kubických metrov (m3).

Západné krajiny uvalili od začiatku ruského útoku na Ukrajinu tvrdé sankcie na Moskvu a jej predstaviteľov. Niektorí politici a analytici sa obávali, že Rusko v rámci odvety zastaví dodávky plynu. Podľa expertov však Rusko nemá veľa možností, kam inam by vyviezlo plyn, ktorý dodáva do Európy, navyše, v situácii, keď naliehavo potrebuje peniaze.
Zavrieť reklamu
V dôsledku vojny na Ukrajine však bolo poškodené plynovodné vedenie v šiestich oblastiach, čo spôsobilo prerušenie zásobovania plynom pre stotisíce ľudí, uviedla ukrajinská agentúra Unian, aktuality.sk

X X X

Ukrajinský chlapec prekročil hranice sám, len s taškou, pasom a telefónnym číslom

Čakanie mu spríjemnili dobrovoľníci.
Medzi vojnovými utečencami z Ukrajiny, ktorí v noci z piatka na sobotu prekročili (4. - 5. 3.) ukrajinsko-slovenskú hranicu, bol i 11-ročný chlapec zo Záporožia. Svoju domovskú krajinu opustil vybavený igelitovou taškou, pasom a telefónnym číslom napísaným na ruke sám, rodičia museli zostať na Ukrajine. Cestovateľský príbeh malého Ukrajinca priblížilo Ministerstvo vnútra SR na sociálnej sieti.

„Všetkých si získal svojím úsmevom, nebojácnosťou a odhodlaním, hodným skutočného hrdinu,“ uviedlo ministerstvo s tým, že vďaka telefónnemu číslu sa chlapec skontaktoval so svojimi blízkymi, ktorí ho neskôr z hranice vyzdvihli.
Čakanie mu spríjemnili dobrovoľníci. „Odviedli ho do tepla a zabezpečili mu jedlo a pitie, ktoré mu nabalili aj na ďalšiu cestu,“ dodal rezort, aktuality.sk

X X X

Európa by mohla budúcu zimu zvládnuť bez ruského plynu. Analytici ukázali, čo treba spraviť

Európa by za istých podmienok mohla budúcu zimu zvládnuť bez ruského plynu, uviedla poradenská spoločnosť Aurora Energy Research vo svojej štúdii. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Analytici v takom prípade počítajú s výpadkom 109 miliárd kubických metrov (m3) plynu, čo zodpovedá 38 % zo všetkých plánovaných dodávok do Európskej únie (EÚ). Túto medzeru by museli zaplniť iné dodávky a zníženie spotreby.

Alternatívne dodávky sa dajú zvýšiť prostredníctvom kombinácie vyššieho dovozu skvapalneného plynu rovnako ako plynovodného importu z iných oblastí a posilnením domácej produkcie, uvádza sa v štúdii. Dôležitú úlohu majú aj zásobníky, ktoré by podľa modelového prepočtu mali byť na začiatku budúcej zimy naplnené na 90 %. Analytici na základe aktuálnych cien predpokladajú, že by to stálo 60 miliárd eur až 100 miliárd eur.

Okrem toho by bolo potrebné zníženie spotreby plynu vo všetkých oblastiach ekonomiky. Napríklad, v Nemecku by sa mohlo oddialiť vypnutie atómových a uhoľných elektrární s celkovou kapacitou 25 gigawattov (GW), čo by vykompenzovalo spotrebu plynových elektrární v objeme okolo 12 miliárd m3 plynu. Naopak, zvýšila by sa spotreba uhlia a emisie oxidu uhličitého (CO2).

Ak by sa však zastavili aj dodávky ruského uhlia, znamenalo by to veľkú výzvu pre prevádzkovateľov uhoľných elektrární. Spotrebu by mierne mohli znížiť aj domácnosti zmenou návykov./agentury/