Západné masmédiá sa snažili rozpútať skutočnú vojnu na Ukrajine, vyhlásila v stredu na brífingu hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová. Miestny obyvateľ hádže Molotovov kokteil o stenu počas celoukrajinskej tréningovej kampane "Neprepadajte panike! Pripravte sa!" naďaleko Kyjeva 6. februára 2022.„Na poľutovanie mnohých západných masmédií sa vojna opäť raz nezačala. Snažili sa ju premeniť na skutočnosť. Ich stránky boli scénami krutých bojov, ale toto všetko nemá nič spoločné s realitou,“ povedala Zacharovová.

„Prvýkrát v dejinách ľudstva nielen podozrivá agresorská krajina, ktorej rolu prisúdil Rusku kolektívny Západ, ale aj potenciálna obeť v americkej mediálnej šou spoločne popreli všetky plány tvrdošijne diktované anglosaskými masmédiami,“ uviedla hovorkyňa.
Zdôraznila, že Rusko a Ukrajina, hoci sa držia zásadne odlišných názorov na mnohé otázky, symetricky uviedli, že neexistujú žiadne skutočnosti naznačujúce prípravy na ruskú inváziu na Ukrajinu.

Okrem toho Zacharovová označila hromadenie vojenských síl NATO v blízkosti hraníc Zväzového štátu Ruska a Bieloruska za skutočnú hrozbu pre regionálnu bezpečnosť. „Vyzývame našich partnerov, aby prestali vyvolávať hystériu a využili svoju energiu na konštruktívne účely. Skutočnú hrozbu pre regionálnu bezpečnosť nepredstavujú kontroly bojovej pripravenosti Ruska a Bieloruska, ale poburujúce kroky Západu na zabezpečenie hromadenia síl NATO v blízkosti hraníc Zväzového štátu a na napumpovanie zbraní do Kyjeva,“ poukázala Zacharovová.
Západ podľa nej využíva otázku spoločných vojenských cvičení medzi Ruskom a Bieloruskom ako „informačné krytie pre posilnenie kyjevského režimu zbraňami“.

Kremeľ v stredu označil za „pozitívne“, že prezident Spojených štátov Joe Biden chce pokračovať v rokovaniach ohľadom krízy vyvolanej zoskupovaním tisícok vojakov na ukrajinských hraniciach. Moskva tak reagovala na prísľub šéfa Bieleho domu z utorka, že sa bude usilovať o diplomatické riešenie konfliktu.
„Je pozitívne, že americký prezident (Biden) takisto prejavil pripravenosť na začatie serióznych rokovaní,“ povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Dodal, že takéto rozhovory „budú veľmi komplexné a budú si vyžadovať flexibilitu na oboch stranách“.

Biden na tlačovej konferencii v utorok však tiež varoval, že stále je „možné“, že Rusko zaútočí, a sú podľa neho pripravené prísne odvetné sankcie. Peskov v tejto súvislosti poznamenal: „Samozrejme, radšej by sme boli, keby sme (od USA) nemuseli počúvať hrozby o tom, čo sa stane, ak niečo spravíme alebo nespravíme.“ „Tieto hrozby nás už unavujú,“ dodal.

Hoci Rusko tento týždeň ohlásilo ukončenie niektorých z rozsiahlych vojenských cvičení na hraniciach s Ukrajinou, Biden v utorok poznamenal, že Washingtonu a jeho spojencom sa zatiaľ nepodarilo overiť, že by Moskva skutočne sťahovala svoje vojenské sily z okolia hraníc s Ukrajinou.

Kremeľ podľa agentúry Interfax v stredu tiež kritizoval Severoatlantickú alianciu za to, akým spôsobom vyhodnocuje situáciu ohľadom konfliktu Moskvy s Kyjevom. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg totiž krátko predtým upozornil na to, že „dosiaľ na mieste nevidíme žiadnu deeskaláciu“. „Práve naopak: Zdá sa, že Rusko naďalej pokračuje v hromadení vojakov,“ dodal.

Rokovanie šéfov diplomacií G7 o Ukrajine
Ministri zahraničných vecí siedmich priemyselne najvyspelejších krajín sveta (G7) budú v sobotu v Mníchove rokovať o kríze na ukrajinských hraniciach, kde sú zhromaždené tisíce ruských vojakov. V stredu to oznámil hovorca nemeckého rezortu diplomacie.
Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková bude hostiť tieto rokovania na okraj Mníchovskej bezpečnostnej konferencie. Hovorca dodal, že budú „zamerané na krízu, ktorá vznikla z dôvodu nasadenia ruských vojakov neďaleko Ukrajiny“.

Takéto rozhovory vrátane tohtotýždňovej cesty nemeckého kancelára Olafa Scholza na Ukrajinu a do Moskvy sú podľa hovorcu „úzko koordinované a sú súčasťou celej ofenzívy dialógov, aké západní spojenci v posledných týždňov podnikli“ na zmiernenie napätia.

V poradí 58. Mníchovská bezpečnostná konferencia sa začne v piatok a potrvá do nedele. Jednou z jej hlavných tém bude ukrajinská kríza a napäté vzťahy Západu a Ruska. Medzi účastníkmi budú americká viceprezidentka Kamala Harrisová, minister zahraničných vecí USA Antony Blinken, generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, ako aj predstavitelia Európskej únie či nemecký kancelár Olaf Scholz. Naopak, chýbať budú zástupcovia Ruska.

Do skupiny západných priemyselných mocností G7 patria Nemecko, Británia, Francúzsko, Japonsko, Kanada, Spojené štáty a Taliansko. V roku 1998 sa členom stalo i Rusko, avšak v roku 2014 ho vylúčili pre anektovanie ukrajinského polostrova Krym./agentury/

X X X

Čaputová Ficovi k žiadosti o stretnutie: Nie som vyšetrovací orgán

Prezidentka nie je vyšetrovací orgán a ani orgán dozoru nad vyšetrovaním. Hovorca hlavy štátu Martin Strižinec tak pre agentúru SITA reagoval na žiadosť podpredsedu parlamentu Juraja Blanára a predsedu parlamentného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby Mariána Saloňa (obaja Smer) o stretnutie s prezidentkou Zuzanou Čaputovou.
Prezidentka Zuzana Čaputová a štátny tajomník rezortu diplomacie Martin Klus prichádzajú na hodnotiacu konferenciu zahraničnej a európskej politiky SR za rok 2021 v Bratislave v utorok 15. februára 2022.
Predstavitelia Smeru o prijatie požiadali v súvislosti s uznesením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (GP SR) zo dňa 4. februára 2022 „ o manipuláciách s trestnými konaniami, ktoré sa dostali do rozsahu likvidujúceho právny štát na Slovensku“.
„Predmetom rozhovoru mali byť informácie o údajných manipuláciách so spismi popísané v uznesení GP zo dňa 4. februára.2022. Je teda zjavné, že generálna prokuratúra predmetnými informáciami disponuje a je aj jediná oprávnená sa nimi zaoberať,“ uviedol Strižinec.

Podľa slov predsedu Smeru Roberta Fica chceli Blanár so Saloňom hovoriť s prezidentkou o manipuláciách s trestnými vecami, o ktorých SIS informovala parlament vo svojej správe. Podľa Fica sa prezidentka vyhovára na to, že hovoriť o Čurillovi je stále živou vecou. „Vie, že ide o úplný rozklad právneho štátu, ale keďže to všetko má slúžiť na zničenie Smeru, rozhodla sa mlčaním pomáhať vládnej koalícii a zakrývať zločiny vládnych služobníkov na NAKA a Úrade špeciálnej prokuratúry," reagoval Fico.

Fico v pondelok 14. februára na tlačovej konferencii hovoril o uznesení GP, ktorá zamietla sťažnosť elitných vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) proti uzneseniu o ich obvinení Úradom inšpekčnej služby. Podľa Fica na NAKA pôsobí ako organizovaná skupina vrátane celého radu prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorí dlhodobo manipulujú trestné konanie a za úlohu dostali zničiť opozíciu a Smer./agentury/

X X X

Putin neuzná separatistické republiky na Donbase

Ruskí poslanci v utorok väčšinou hlasov prijali uznesenie vyzývajúce ruského prezidenta Vladimira Putina na uznanie nezávislosti povstaleckých republík na Donbase na východe Ukrajiny.
Prívrženec Luhanskej ľudovej republiky v úkryte na území kontrolovanom proruskými militantmi pri frontovej línii v luhanskom regióne na východe Ukrajiny, február 2022. V pozadí znak Luhanskej ľudovej republiky
Štátna duma, dolná komora ruského parlamentu, pomerom hlasov 351 ku 16 pri jednej absencii schválila návrh predložený komunistami, ktorý vyzýva prezidenta Putina, aby uznal Doneckú a Luhanskú ľudovú republiku. „Uznesenie bude okamžite odovzdané hlave štátu,“ uviedol predseda dumy Vjačeslav Volodin.

Ruskí poslanci sa pri hlasovaní o uznaní Doneckej ľudovej republiky (DĽR) a Luhanskej ľudovej republiky (LĽR) riadili podľa Putina verejnou mienkou. Podľa neho však problémy spojené s Donbasom treba riešiť prostredníctvom minských dohôd.

„Poslanci (ruského) parlamentu sa rovnako ako poslanci iných krajín orientujú na verejnú mienku, na názor svojich voličov, ktorý vnímavo cítia,“ uviedol Putin, podľa ktorého väčšina občanov Ruska „súcití s obyvateľmi Donbasu, podporuje ich a dúfa, že sa tamojšia situácia výrazne zlepší“.

„Dovolím sa povedať, že to, čo sa deje na Donbase, je genocída,“ vyhlásil Putin. „Budem vychádzať z toho, že musíme urobiť všetko pre vyriešenie problémov Donbasu, no urobiť to treba predovšetkým na základe nie úplne zrealizovaných možností týkajúcich sa vyplnenia minských dohôd. Spoliehame sa na to, že naši partneri za oceánom a v Európe, predovšetkým Nemecko a Francúzsko, budú apelovať na súčasnú vládu v Kyjeve,“ uviedol ruský prezident na tlačovej konferencii po rokovaní s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom.

Podľa Scholza by však uznanie nezávislosti DĽR a LĽH zo strany Ruska bolo „politickou katastrofou“ a bolo by ho možné tiež považovať za „porušenie minských dohôd“. Podobný názor zastávajú aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg a šéf diplomacie Európskej únie Josep Borrell, ktorí v utorok odsúdili rozhodnutie ruskej Štátnej dumy.
Ruský parlamentný návrh na uznanie nezávislosti dvoch separatistických republík na Ukrajine v stredu ostro odsúdili USA. Takýto krok by „predstavoval hrubé porušenie medzinárodného práva“, uviedol vo vyhlásení minister zahraničných vecí USA Antony Blinken.

„Schválenie tejto výzvy Kremľom vyústi do celkového odmietnutia záväzkov ruskej vlády v rámci minskej dohody,“ podotkol Blinken s odvolaním sa na dohovor z roku 2014, ktorý mal za cieľ urovnať konflikt na Ukrajine.
Šéf diplomacie USA dodal, že takéto rozhodnutie by spochybnilo „deklarovaný záväzok Moskvy pokračovať v zapájaní sa do diplomacie s cieľom dosiahnuť mierové riešenie tejto krízy“. Vyžiadalo by si tiež „rýchlu a pevnú reakciu zo strany Spojených štátov v plnej koordinácii s našimi spojencami a partnermi“, cituje z vyhlásenia agentúra AFP.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v utorok pred hlasovaním dumy varoval, že ak Moskva uzná samozvané proruské republiky na východe Ukrajiny, bude to znamenať, že Rusko de facto i de iure odstupuje od minských dohôd „so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami“.

Prvý podpredseda výboru Dumy pre záležitosti Spoločenstva nezávislých štátov, Konstantin Zatulin z vládnej strany Jednotné Rusko, v rozhovore pre rozhlasovú stanicu Echo Moskvy upozornil, že uznanie samozvaných republík v Donbase môže súčasnej „situácii skôr uškodiť“. Podľa jeho názoru mali poslanci hlasovať „za odloženie tejto iniciatívy a konzultovať ju s ministerstvom zahraničných vecí“.

Zatulin si – rovnako ako Kuleba – myslí, že uznanie Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky znamená „odstúpenie (Ruska) od minských dohôd“ a zmarenie všetkých snáh Ruska na vyriešenie tohto konfliktu, čo „môže vyvolať nové kolo napätia a v tomto zmysle nebude prínosom pre Rusko ani pre tieto republiky“.

Dodávky ruských zbraní do DĽR a LĽR označil Zatulin za „vynútené opatrenie vzhľadom na demonštratívne a horúčkovité dodávky zbraní západných krajín“ Ukrajine. „Nemôžeme dovoliť, aby sa rovnováha narušila v prospech ukrajinských ozbrojených síl,“ vyhlásil. Upozornil, že „na druhej strane je dosť besných ľudí, ktorým nevadí riskovať a spustiť vojenskú provokáciu“. „Ak dôjde k vojenskému útoku, Rusko doň môže byť zatiahnuté. A to nechceme,“ zdôraznil poslanec.
Podľa Zatulina by sa však Rusko v súčasnej situácii nemalo ani zaväzovať k prísľubu, že sa nechystá uznať DĽR a LĽR. „Ak Ukrajina zaútočí na DĽR a LĽR, tak bude dôvod na ich uznanie,“ povedal. Teraz by to podľa jeho názoru „uškodilo“.
Iniciátormi uznania DĽR a LĽR boli ruskí komunisti na čele so svojím lídrom Gennadijom Ziuganovom, ktorí 19. januára predložili Štátnej dume návrh, aby sa obrátila na prezidenta s prosbou o zváženie uznania samozvaných republík ako „samostatných, suverénnych a nezávislých štátov“. V texte návrhu sa tiež uvádza, že poslanci považujú uznanie týchto republík za „morálne a opodstatnené“./agentury/

X X X

Bratislavská prokuratúra preberá vyšetrovanie Čurillu a spol. Rozhodla tak po zrušení inšpekčného tímu Oblúk

Rozpustenie inšpekčného tímu bratislavskú prokuratúru prekvapilo. Tvrdí, že šéf Inšpekcie len pred pár dňami označil jeho existenciu za opodstatnenú.
Špecializovaný tím Oblúk, ktorý mal na Inšpekcii riešiť podozrenia z manipulovania vyšetrovania veľkých káuz, v pondelok skončil, na jeho rozpustení sa dohodol policajný prezident Štefan Hamran a riaditeľ policajnej inšpekcie Robert Miko.
Dnes je už jasné, kto bude v práci tímu pokračovať: vyšetrovanie prevezme bratislavská krajská prokuratúra, ktorá doposiaľ jeho prácu dozorovala. Vyplýva to z dnešného oficiálneho stanoviska bratislavskej prokuratúry.
„Prokurátori Krajskej prokuratúry Bratislava, vykonávajúci úkony dozoru, realizujú vyšetrovanie v predmetných trestných veciach osobne a za tým účelom prevzali aj vyšetrovacie spisy.“

Prekvapení prokurátori
Prokuratúra upozorňuje, že dodnes nedostala oznámenie o rozpustení inšpekčného tímu Oblúk, a teda o ňom oficiálne nevie.
„Potvrdenie tejto skutočnosti môže negatívne ovplyvniť rýchlosť a plynulosť vykonávania vyšetrovacích procesných úkonov. Prípadné zrušenie špecializovaného vyšetrovacieho tímu Úradu inšpekčnej služby „Oblúk“, by bolo prekvapujúce aj z dôvodu, že vyhodnotenie jeho činnosti a ďalšia opodstatnenosť bola opakovane, naposledy v mesiaci január 2022, potvrdená aj povereným riaditeľom Úradu inšpekčnej služby,“ reaguje bratislavská prokuratúra.

V stanovisku tiež dodáva, že je garantom, že vyšetrovanie závažných podozrení zo zneužitia právomoci nebudú zmarené ani po zrušení spoločného vyšetrovacieho tímu UIS „Oblúk“ a nedôjde k zmareniu dôkazov.
Práve policajti z tohto tímu vlani v septembri obvinili aj Jána Čurillu a ďalších vyšetrovateľov NAKA. Časť obvinení zrušila Generálna prokuratúra
.
Krajský súd nevidel dôvod na obvinenie
Obvinenia pätice policajtov zo zneužitia právomoci však zostáva naďalej v platnosti. Podľa prokurátorky Kataríny Habčákovej sa policajti z NAKA snažili účelovo vymyslieť trestné stíhanie, aby zabránili vlastnému zadržaniu zo strany Inšpekcie. Vyšetrovatelia to však odmietajú a tvrdia, že to, čo Generálna prokuratúra vidí ako trestný čin, bola len bežná pracovná porada.
Čurilla a jeho kolegovia boli krátko aj vo vyšetrovacej väzbe. O ich prepustení rozhodol bratislavský Krajský súd. Senát jednomyseľne konštatoval, že obvinenie vyšetrovateľov je neodôvodnené.

Zrušenie tímu v pondelok oficiálne potvrdilo ministerstvo vnútra. Ako dôvod uviedlo napríklad nemožnosť riadiť, organizovať, či kontrolovať činnosť vedúceho tímu a jeho zástupcu zo strany nadriadených, alebo nedostatok policajtov na dotknutých útvaroch, ktoré sú zároveň veľmi vyťažené.

„Je potrebné zároveň uviesť, že zrušením tímu ,, Oblúk“ nedochádza k žiadnemu narušeniu ďalšieho priebehu vykonávania procesných a iných úkonov, ktoré budú v rámci ÚIS naďalej vykonávané vyšetrovateľmi a operatívnymi pracovníkmi ÚIS, ktorí boli súčasťou šetriaceho tímu Oblúk," doplnil rezort.
Na čele tímu stála pôvodne vyšetrovateľka Diana Santusová. Od tejto pozície bola odstavená po tom, čo do Bratislavy povolala na akciu zásahovku zo Sobraniec, aktuality.sk

X X X

Bývalý policajný prezident Gašpar chce vstúpiť do politiky

Pravdepodobne vo štvrtok by sa mala konať mimoriadna parlamentná schôdza, o ktorú žiada opozícia. Jej jediným bodom má byť vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi (OĽaNO). Vyhlásil to predseda opozičnej strany Smer Robert Fico.
„My zajtrajšiu schôdzu vnímame ako schôdzu, na ktorej sa bude rozhodovať o charaktere Slovenska. Či ešte môžeme hovoriť, že si táto krajina zachováva aké-také prvky právneho štátu, alebo sme sa definitívne vybrali cestou obludností, nezákonnosti a nespravodlivosti, na ktoré tak výrazne poukázala Generálna prokuratúra 4. februára,“ povedal Fico s poukazom na zdôvodnenie prokuratúry, ktorým potvrdila stíhanie štyroch vyšetrovateľov NAKA.
Fico je presvedčený, že ak sa koalícia rozhodne dodržať dohodu, že si všetko navzájom odpoustí, len aby sa nevrátila opozícia, tak „budú napáchané nedozierne škody“.

„Roman Mikulec nie taký vzácny človek. Naopak, my máme o ňom veľmi mizernú mienku. Ale idú na princíp za každú cenu nedovoliť, aby musel ktorýkoľvek člen vlády odísť pod tlakom opozície a tak silných dôkazov, aké sú dnes k dispozícii. Lebo to by znamenalo definitívny pád tejto vlády,“ povedal Fico.

Fico kritizoval prezidentku Zuzanu Čaputovú, ktorá sa odmietla stretnúť s reprezentantmi tejto strany v parlamentných výboroch. Čaputovej hovorca Martin Strižinec v utorok reagoval, že prezidentka nie je vyšetrovací orgán a ani orgán dozoru dozoru nad vyšetrovaním. Podpredseda parlamentu Juraj Blanár a predseda parlamentného výboru na kontrolu Slovenskej informačnej služby Mariána Saloňa (obaja Smer) požiadalu Čaputovú o stretnutie. „Predmetom rozhovoru mali byť informácie o údajných manipuláciách so spismi popísané v uznesení Generálnej prokuratúry zo dňa 4. februára.2022. Je teda zjavné, že Generálna prokuratúra predmetnými informáciami disponuje a je aj jediná oprávnená sa nimi zaoberať,“ dodal Strižinec.

Na tlačovej besede strany Smer vystúpil aj bývalý policajný prezident Tibor Gašpar. Dnes je obžalovaný v kauze Očistec.
„Mám za sebou rok väzby, to je rok strateného života. Nebol som tam sám,“ povedal Gašpar, podľa ktorého boli orgány činné v trestnom konaní voči nemu „zaujaté“ a procesy „boli manipulované“.
„Ústavný súd rozhodol, že aj v mojom prípade došlo k porušovaniu práv. V tomto prípade práva na rešpektovanie môjho rodinného a osobného života a práva na účinný opravný prostriedok,“ pokračoval Gašpar.

Pripomenul, že 4. novembra 2020 bol podať trestné oznámenie, kde vyjadril „vážne podozrenie, že sa chystá jeho kriminalizácia“. „Na druhý deň u mňa pristálo komando kukláčov na čele s vyšetrovateľom Pavlom Ďurkom. Ten mi hneď na úvod na mojej prehliadky doručil uznesenie o vznesení obvinenia podpísané Jánom Čurillom,“ povedal Gašpar s tým, voči uzneseniu podal sťažnosť.

Ďalej uviedol, že sa ocitol „vo väzbe na druhom konci krajiny“. Myslí si, že aj to bol spôsob nátlaku naňho. Za nátlak považuje aj odmietnutie kontaktu s rodinou.
„Prvý kontakt bol až v januári 2021. Dôvodom bola smrť Milana Lučanského,“ myslí si Gašpar. Lučanský zomrel vo väzbe v decembri 2020.
Gašpar vyhlásil, že prokurátor ho viní, že ovplyvňoval minimálne tri kauzy, v ktorých práve tento prokurátor vykonával dozor. „Ale niektorí svedkovia tvrdia, že ich práve tento prokurátor vydieral pod hrozbou trestného stíhania, aby ma usvedčil z toho, čo som nespáchal,“ povedal bývalý policajný prezident.

Podľa Gašpara je potrebné práve na takéto konania poukazovať, lebo sa môže diať aj v ďalších prípadoch, ale najmä, môže sa preniesť aj na celý policajný zbor – na krajské riaditeľstvá či až v niektorých prípadoch na obvodné oddelenia.
Gašpar ďalej vyhlásil, že sa rozhodol vstúpiť do verejného priestoru. „Chcem ponúknuť svoje odborné skúsenosti na platforme, ktorá má lepšie nástroje ako jednotlivec. A to je rozhodne nejaký politický priestor,“ dodal Gašpar. V tejto chvíli však je jeho prioritou „obhajoba a očistenie jeho mena.“/agentury/

X X X

Varínski poslanci ulicu Tisu nepremenujú, kým nerozhodne prokuratúra

Prokuratúra má rozhodnúť, či je názov v rozpore s platnými zákonmi.
VARÍN: Varínski poslanci neurobili kroky k zmene názvu ulice Dr. Jozefa Tisu. Utorňajšie zasadnutie bolo prvým po obvinení desiatich poslancov a po následnom zrušení obvinenia kvôli názvu ulice.
Lenka Ticháková, ktorá už niekoľko rokov bojuje za premenovanie ulice, podala návrh na zriadenie dočasnej názvoslovnej komisie, ktorá mala navrhnúť nový názov. Jej poslaneckí kolegovia však návrh neprijali.

Premenovanie verzus legislatíva
„Pri augustovom návrhu na premenovanie ulice mi vyčítali legislatívne nedostatky, okrem iného, že som ho mala predložiť formou všeobecne záväzného nariadenia. Zriadenie názvoslovnej komisie mal byť teda krok k tomu, aby sme premenovanie ulice mohli prijať formou VZN,” vysvetľuje Ticháková.

Dodáva, že si v auguste uvedomovala, že sa zmena prijíma v obci formou VZN, no návrh podala, aby o téme začali diskutovať a aby sa pohli k zmene názvu.
„Keby ostatní kolegovia mali rovnaký zámer, určite by sme našli cestu. Mohli sme vtedy prijať napríklad návrh na vypracovanie VZN, niečo, čím by začal proces premenovania. Ale táto spoločná vôľa chýba.”

Rozhodne prokuratúra
Ostatní desiati poslanci okrem Tichákovej podali v januári podnet na prokuratúru, ktorá sa má vyjadriť, či ulica Dr. Jozefa Tisu je alebo nie je v súlade s platnou legislatívou.
Poslanci sa na prokuratúru obrátili s tým, či je pomenovaná v rozpore so zákonom o obecnom zriadení a s jeho účinnosťou od 1. decembra 2020.

Vtedy začal platiť zákon o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému, ktorý zakazuje akékoľvek symboly propagujúce alebo obhajujúce režim založený na komunistickej, nacistickej, fašistickej ideológii alebo jej predstaviteľoch.
Jeho prijatím sa doplnil aj zákon o obecnom zriadení a jeho časť o pomenovaní ulíc. Historik Patrik Dubovský si však myslí, že takýto zákon rieši budúcnosť a prípady, ak by sa dnes niekto snažil pomenovať ulicu po Tisovi či Leninovi. Neplatí však pre minulosť. Podľa neho zákon nemôže byť retroaktívny, čiže uplatňovať sa spätne na to, čo poslanci prijali v minulosti.
Napätie
Varínski poslanci tvrdia, že rozhodnutie prokuratúry je zásadné pre ich ďalší postup a možnosti premenovania ulice. Tiež odkazujú na zákaz retroaktivity ako jedného zo základných právnych princípov demokratickej spoločnosti zaručujúcich právnu istotu.
„Hľadanie riešenia takmer 30-ročného stavu nemožno okamžite vynútiť nátlakom, hystériou či bičovaním emócií, preto apelujeme na zainteresovaných, aby si položili otázku, či práve takýto typ aktivít v danej chvíli a situácii zbytočne neeskaluje napätie a nehrotí situáciu nad rámec zamýšľaného zámeru,” povedala za desiatich poslancov Lenka Milová.
Dodáva, že pomenovanie a premenovanie názvu ulice bolo zákonne zverené obciam a mestám ako súčasť ich originálnej kompetencie.

„Ako poslanci sa domnievame, že naplnenie tohto mandátu má vo svojich rukách predovšetkým obec Varín a jej obyvatelia prostredníctvom svojich demokraticky zvolených zástupcov,” informovala Milová.
Ticháková si však myslí, že jej kolegom názov ulice neprekáža, preto hľadajú spôsoby, ako zmenu neurobiť.
Tridsaťročný problém
Lenka Ticháková však už na augustovom zastupiteľstve upozorňovala, že rozpor so zákonom nastal už pri prijímaní názvu ulice Dr. Jozefa Tisu v roku 1993.
Okresná prokuratúra v Žiline ex offo preskúmala zákonnosť uznesenia obecného zastupiteľstva z roku 1993 a zistila, že jeho prijatím malo dôjsť k porušeniu zákona.

Odbornú názvoslovnú komisiu pri Okresnom úrade Žilina oslovili až po prijatí návrhu zastupiteľstvom a táto komisia sa vyjadrila, že neodporúča premenovanie na ulicu Dr. Jozefa Tisu, nakoľko osobnosť Dr. Jozefa Tisu nebola v tom období historicky prehodnotená.
K tomuto stanovisku sa prikláňa aj Zväz protifašistických bojovníkov, ktorý situáciu vo Varíne sleduje už tridsať rokov.
„Všeobecné záväzné nariadenie o pomenovaní ulice po Jozefovi Tisovi je od počiatku nezákonné, preto ponechávať terajšie pomenovanie ulice je nielen spoločensky neakceptovateľné, ale aj protizákonné a proti tomu by mala prokuratúra robiť ráznejšie opatrenia,” povedal Braňo Ondruš zo SZPB.

Varínčania si však v roku 1993 názov ulice Dr. Jozefa Tisu opakovane schválili, dôvodili tým, že stanovisko názvoslovnej komisie má len odporúčací charakter.
Poslancov obvinili
Prípad ulice Dr. Jozefa Tisu pokračuje od augusta minulého roka, kedy poslankyňa Lenka Ticháková predložila zastupiteľstvu návrh na zmenu názvu ulice, poslanci ho neprijali.

Národná kriminálna agentúra následne obvinila desiatich poslancov okrem Tichákovej, medzi nimi aj poslankyňu, ktorá na augustovom zastupiteľstve nebola prítomná. Obvinili ich zo spáchania prečinu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd.
Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic svojím uznesením obvinenia voči poslancom zrušil. Zároveň však dodal, že pomenovanie ulice po najvyššom predstaviteľovi režimu, ktorý zbavil časť svojich občanov všetkých základných práv je prejavom cynizmu, aktuality.sk

X X X

Vláda nesúhlasí s návrhom na vyslovenie nedôvery ministrovi Mikulcovi

Vláda nesúhlasí s návrhom skupiny poslancov Národnej rady SR na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi (OĽANO). Na jeho odvolanie nevidí žiadny relevantný dôvod. Ministrovi deklarovala plnú podporu pri jeho reformných plánoch. Zámery predkladateľov považuje za bezcharakterný, podlý a hysterický pokus o opätovné navrátenie sa k systému „našich ľudí“, absolútnemu nevyšetrovaniu korupcie a ovplyvňovania všetkých zákutí štátu.

„Minister vnútra Roman Mikulec sa svojej funkcii ničím nespreneveril, práve naopak – garantuje príslušníkom Policajného zboru politickú bezzásahovosť a slobodu vo výkone ich práce. Orgány činné v trestnom konaní môžu teda bez akýchkoľvek politických vplyvov odkrývať zločineckú sieť, ktorá v minulosti presiahla na najvyššie úrovne štátu,“ vyhlásila vláda.
Kabinet spochybňuje odôvodnenie návrhu, ktorým je neformálna komunikácia vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry. Navrhovatelia sa podľa vlády opierajú o rozhodnutie Generálnej prokuratúry, ktoré interpretujú vlastným spôsobom. „Pri prezentácii výňatkov na tlačových konferenciách môžeme konštatovať, že z ich strany chýba akékoľvek pridržiavanie sa faktov, ubiehajú k vlastným domnienkam a často aj zbožným prianiam,“ skonštatoval kabinet. Poukázal tiež na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, ktorý skúmal aj dôvodnosť trestného stíhania obvinených vyšetrovateľov a vylúčil, že by si obvinení prešetrovaný skutok vymysleli.

Vláda vyjadrila tiež počudovanie nad tým, „s akým presvedčením predkladatelia návrhu vedia o nevine či vine obvinených vo všetkých ďalších korupčných kauzách“. Považuje za zarážajúce, že s výhradami prichádzajú poslanci, ktorí boli roky súčasťou systému tzv. našich ľudí. Za absurdnú považuje aj časť zdôvodnenia, ktorá hovorí o údajnom podozrení z požadovania úplatku, vzhľadom na právoplatné meritórne rozhodnutie, že k skutku nedošlo.

Vyšetrovateľka Úradu inšpekčnej služby Diana Santusová je podľa vlády zneužívaná na politické ciele a účelové podsúvanie nekompletných informácií o jej absolvovaní polygrafu. Za groteskné považuje vláda „vyfabulované odôvodnenie skupiny poslancov“, podľa ktorých minister vnútra koordinoval zadržanie Vladimíra Pčolinského na politický pokyn. Hovorí o dezinformáciách a konšpiráciách.

Opozičný Smer podal v pondelok do parlamentu návrh na odvolanie Mikulca z funkcie ministra vnútra. Pod návrh sa okrem poslancov Smeru podpísali aj nezaradení poslanci z mimoparlamentného Hlasu či poslanci okolo Tomáša Tarabu. Fico nazval Mikulca gaunerom, ktorý je podozrivý z korupcie a zo zneužívania právomoci verejného činiteľa./agentury/

X X X

Šéf NAKA bilancoval vyšetrovanie Mýtnika: Spis mal 7460 strán, škoda za 45 miliónov

Šéf Národnej kriminálnej agentúry NAKA Ľubomír Daňko zverejnil podrobnosti z vyšetrovania kauzy Mýtnik.
Kauzu vyšetrili v rámci pracovnej skupiny Očistec. „Mýtnik bol realizovaný v troch fázach: Mýtnik 1, 2 a 3. Dňa 12. 11. 2020 bolo začaté trestné stíhanie a 29. 1. 2021 bolo vznesené obvinenie ôsmim osobám pre tri skutky obzvlášť závažného zločinu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku a dva korupčné skutky, kde došlo aj k zadržaniu viacerých obvinených a boli vykonávané prehliadky priestorov,“ spresnil.

Následne vyšetrovateľ dňa 3. 5. 2021 vzniesol obvinenie trom osobám. „Dňa 16. 6. 2021 v rámci Mýtnika 2 začali trestné stíhanie a vznesené obvinenie za tri skutky obzvlášť závažného zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti, jeden korupčný skutok a zločin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe, kde bolo vznesené obvinenie šiestim osobám – z toho tri osoby už boli predtým obvinené za inú činnosť,“ povedal na tlačovej konferencii Daňko.
Takisto 4. 8. 2021 v rámci akcie Mýtnik 3 začali trestné stíhanie a vznesené obvinenie pre štyri skutky korupčného charakteru spolu ôsmim osobám. Z nich dve osoby boli obvinené predtým. „Dňa 27. 10. 2021 bolo vznesené obvinenie ďalšej osobe pre pre obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu,“ doplnil.

Obvinili dve desiatky ľudí
Spolu v akcii Mýtnik bolo vznesené obvinenie celkovo 21 osobám, z ktorých 9 osôb sa v plnej miere priznalo k spáchaniu skutkov, ktoré sú im kladené za vinu. Jedna osoba sa priznala čiastočne s výhradou právnej kvalifikácie.
„Postupne teda pri vyšetrovaní prípadov došlo k vylúčeniu viacerých trestných vecí na samostatné konanie. Celkovo išlo o 11 samostatných konaní. Z toho 6 ešte prebieha v prípravnom konaní. Ostatné boli ukončené,“ uviedol šéf NAKA.

Pred vznesením obvinení zrealizovali vyšetrovatelia 13 výsluchov. „Vo vznesení obvinení bolo celkovo vykonaných 33 výsluchov obvinených, 50 výsluchov svedkov. Boli tiež vykonané viaceré konfrontácie, znalecké dokazovanie, zabezpečené listinné materiály aj formou právnej pomoci zo zahraničia. Rovnako boli spravené rôzne analýzy finančným tokom peňazí,“ doplnil.

Tisícky strán spisu
Spis mal celkovo 7460 strán, 18 zväzkov a 4 prílohy. „To je 9 zväzkov a tiež elektronické prílohy,“ poznamenal Daňko. V prípade jedného z obvinených pristúpili k vypočutiu prostredníctvom videokonferenčného zariadenia, pričom bol obvinený opätovne vypočutý po návrate na Slovensko.

Výška spôsobenej škody presiahla 45 miliónov eur bez DPH. Všeobecná hodnota IT systému dodaná finančnej správe bola znaleckou organizáciou stanovená na 8,6 milióna eur bez DPH.

„Pričom zo strany Finančnej správy bolo za obdobie, ktoré bolo predmetom vyšetrovania, uhradená suma presahujúca 53,8 milióna eur bez DPH. V prípade trestného činu machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe išlo o škodu minimálne vo výške 1,3 milióna eur bez DPH,“ dodal šéf NAKA.
Podali obžalobu
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) podal v utorok obžalobu v kauze Mýtnik na šesť obvinených osôb pre päť skutkov. Obžaloba sa týka ekonomickej a korupčnej trestnej činnosti.

Predmetom obžaloby je obstaranie majetku zo strany štátu v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, pričom nakladanie so štátnymi prostriedkami malo byť súčasne neefektívne a nehospodárne.
S podozrením zo spáchania týchto ekonomických činov úzko súvisia aj dva korupčné delikty. "Jeden korupčný skutok sa týka obstarávania majetku na Finančnej správe SR v súvislosti so zákazkami s nízkou hodnotou," doplnil ÚŠP.

ŠTS potvrdil podanie obžaloby. "Trestná vec bola pridelená zákonnému sudcovi ŠTS, pracovisko Banská Bystrica (predseda senátu - JUDr. Hrubala), ktorý po jej preštudovaní rozhodne o ďalšom postupe," povedala pre TASR hovorkyňa súdu Katarína Kudjáková.

V rámci kauzy Mýtnik obvinili okrem iných podnikateľa Jozefa B., jeho syna Jozefa B. mladšieho. Tiež bývalého štátneho tajomníka Ministerstva financií Radka K., podnikateľa Martina B., ale aj Milana G. a Miroslava S. Obvinený je aj exšéf finančnej správy František I. či Michal S, aktuality.sk

X X X

Kažimír reaguje na Sulíkovu kritiku. Jeho agresívna rétorika iba maskuje nervozitu, hovorí guvernér

Za súčasné zdražovanie je podľa ministra hospodárstva Richarda Sulíka zodpovedný guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Peter Kažimír.
Pretože podľa neho na zasadnutiach guvernérov nedostatočne hlasuje v prospech krajiny. Slovensko už totiž 13 rokov má spoločnú menu euro, ktoré je naviazané na rozhodnutia Európskej centrálnej banky a tá rozhoduje, koľko peňazí pôjde do obehu.
Európska centrálna banka dala podľa Sulíka do obehu tisícky a tisícky miliárd eur, ktoré neboli ničím kryté, lebo vykupovali dlhopisy. „Oni s tým programom aj prestali, no pred dvomi rokmi zase začali, a to znehodnocuje menu a zvyšuje infláciu,“ povedal v stredu Sulík. Na vine sú podľa neho tí, ktorí o tom v Európskej centrálnej banke rozhodli, medzi nimi aj Peter Kažimír. „Peter Kažimír, ktorý berie obrovské peniaze prakticky za nič, robí figu borovú. Peter Kažimír je tu na Slovensku hlavný vinník obrovskej inflácie. Lebo on chodí vysedávať do Frankfurtu na zasadnutia rady guvernérov, on dvíha ruku za tieto fatálne zlé zničujúce rozhodnutia,“ skonštatoval Sulík.

Podľa Sulíka sa budú krajiny, aj Slovensko, ešte dlho trápiť s vysokou infláciou. „Budeme ju tu mať dovtedy, kým Európska centrálna banka bude vykupovať ničím nekryté dlhopisy a keď bude mať túto zničujúcu úrokovú politiku s nulovými úrokmi. Slováci za tieto zlé rozhodnutia platia vo forme vysokých cien,“ dodal Sulík.

Guvernér reaguje na Sulíkove slová, nazval ich „primitívne invektívy"
„Reagovať na primitívne invektívy a očierňovanie Európskej centrálnej banky, mňa a mojich kolegov, nevidím dôvod. Takáto agresívna rétorika iba maskuje nervozitu z nutnosti prinášať konkrétne riešenia," hovorí Kažimír.

Za dôležité pokladá to, že ich opatrenia počas pandémie podľa jeho slov pomohli odvrátiť kolaps ekonomiky, ochránili milióny pracovných miest a umožnili vládam, vrátane slovenskej, financovať ich podporné politiky. Pre zaujímavosť poukázal na príklad: Eurosystém nakúpil 25 miliard eur slovenských vládnych dlhopisov, čo predstavuje polovicu slovenského dlhu. „Keď sme každý mesiac nakupovali stovky miliónov slovenského dlhu, nikto sa nesťažoval," dodal Kažimír.
Pre ilustráciu uviedol Kažimír aj to, že aj vďaka im si Slovensko požičiava najlacnejšie v histórii. Čo znamená lacné a bezproblémové financovanie dlhu. Banky majú prísun lacných peňazí na financovanie ekonomiky a domácností.
Na záver dodáva, že „v marci 2020, na začiatku pandémie, stúpla riziková prirážka slovenských vládnych dlhopisov (voči nemeckým) na 1,3 percenta a vďaka kritizovaným pandemickým nákupom aktív ku koncu 2020 poklesla takmer na nulu."/agentury/

X X X

Bratislavská prokuratúra preberá vyšetrovanie Čurillu a spol. Rozhodla tak po zrušení inšpekčného tímu Oblúk

Rozpustenie inšpekčného tímu bratislavskú prokuratúru prekvapilo. Tvrdí, že šéf Inšpekcie len pred pár dňami označil jeho existenciu za opodstatnenú.
Špecializovaný tím Oblúk, ktorý mal na Inšpekcii riešiť podozrenia z manipulovania vyšetrovania veľkých káuz, v pondelok skončil, na jeho rozpustení sa dohodol policajný prezident Štefan Hamran a riaditeľ policajnej inšpekcie Robert Miko.
Dnes je už jasné, kto bude v práci tímu pokračovať: vyšetrovanie prevezme bratislavská krajská prokuratúra, ktorá doposiaľ jeho prácu dozorovala. Vyplýva to z dnešného oficiálneho stanoviska bratislavskej prokuratúry.

„Prokurátori Krajskej prokuratúry Bratislava, vykonávajúci úkony dozoru, realizujú vyšetrovanie v predmetných trestných veciach osobne a za tým účelom prevzali aj vyšetrovacie spisy.“
Prekvapení prokurátori
Prokuratúra upozorňuje, že dodnes nedostala oznámenie o rozpustení inšpekčného tímu Oblúk, a teda o ňom oficiálne nevie.
„Potvrdenie tejto skutočnosti môže negatívne ovplyvniť rýchlosť a plynulosť vykonávania vyšetrovacích procesných úkonov. Prípadné zrušenie špecializovaného vyšetrovacieho tímu Úradu inšpekčnej služby „Oblúk“, by bolo prekvapujúce aj z dôvodu, že vyhodnotenie jeho činnosti a ďalšia opodstatnenosť bola opakovane, naposledy v mesiaci január 2022, potvrdená aj povereným riaditeľom Úradu inšpekčnej služby,“ reaguje bratislavská prokuratúra.

V stanovisku tiež dodáva, že je garantom, že vyšetrovanie závažných podozrení zo zneužitia právomoci nebudú zmarené ani po zrušení spoločného vyšetrovacieho tímu UIS „Oblúk“ a nedôjde k zmareniu dôkazov.
Práve policajti z tohto tímu vlani v septembri obvinili aj Jána Čurillu a ďalších vyšetrovateľov NAKA. Časť obvinení zrušila Generálna prokuratúra.

Krajský súd nevidel dôvod na obvinenie
Obvinenia pätice policajtov zo zneužitia právomoci však zostáva naďalej v platnosti. Podľa prokurátorky Kataríny Habčákovej sa policajti z NAKA snažili účelovo vymyslieť trestné stíhanie, aby zabránili vlastnému zadržaniu zo strany Inšpekcie. Vyšetrovatelia to však odmietajú a tvrdia, že to, čo Generálna prokuratúra vidí ako trestný čin, bola len bežná pracovná porada.

Čurilla a jeho kolegovia boli krátko aj vo vyšetrovacej väzbe. O ich prepustení rozhodol bratislavský Krajský súd. Senát jednomyseľne konštatoval, že obvinenie vyšetrovateľov je neodôvodnené.
Zrušenie tímu v pondelok oficiálne potvrdilo ministerstvo vnútra. Ako dôvod uviedlo napríklad nemožnosť riadiť, organizovať, či kontrolovať činnosť vedúceho tímu a jeho zástupcu zo strany nadriadených, alebo nedostatok policajtov na dotknutých útvaroch, ktoré sú zároveň veľmi vyťažené.

„Je potrebné zároveň uviesť, že zrušením tímu ,, Oblúk“ nedochádza k žiadnemu narušeniu ďalšieho priebehu vykonávania procesných a iných úkonov, ktoré budú v rámci ÚIS naďalej vykonávané vyšetrovateľmi a operatívnymi pracovníkmi ÚIS, ktorí boli súčasťou šetriaceho tímu Oblúk," doplnil rezort.
Na čele tímu stála pôvodne vyšetrovateľka Diana Santusová. Od tejto pozície bola odstavená po tom, čo do Bratislavy povolala na akciu zásahovku zo Sobraniec, aktuality.sk

X X X

Švajčiarsko ruší takmer všetky pandemické obmedzenia

Švajčiarsko sa spolu s Rakúskom stali v stredu najnovšími európskymi krajinami, ktoré rušia takmer všetky pandemické obmedzenia napriek tomu, že koronavírus sa tam stále veľmi šíri. Informácie priniesla tlačová agentúra AFP.
Švajčiarska vláda oznámila, že nastali tie správne podmienky pre "rýchle normalizovanie" života na celoštátnej úrovni.
Od štvrtka zostane vo Švajčiarsku v platnosti len povinnosť izolácie na päť dní po pozitívnom teste na koronavírus a tiež nosenie rúšok vo verejnej doprave a v zariadeniach zdravotnej starostlivosti.
Aj tieto pravidlá však prestanú platiť najneskôr koncom marca.

"Spolková rada (vláda) sa rozhodla zrušiť väčšinu opatrení zavedených na zastavenie pandémie koronavírusu. Rúška a covidové potvrdenia už nebudú požadované pri vstupe do obchodov, reštaurácií, kultúrnych zariadení a ďalších verejných priestorov či na podujatia. Prestáva platiť aj povinnosť nosiť rúško na pracovisku a odporúčanie práce z domu," napísala vláda vo vyhlásení.

Rakúsky kancelár Karl Nehammer tiež oznámil, že vláda ruší väčšinu opatrení, a to od 5. marca.
Viaceré európske krajiny uvoľňujú opatrenia
Švajčiarsko a Rakúsko sa tak pripoja k európskym krajinám ako Spojené kráľovstvo, Holandsko, Dánsko a Nórsko, ktoré odvolávajú väčšinu obmedzení.

"Vďaka vysokej miere imunity medzi obyvateľmi je nepravdepodobné, že systém zdravotnej starostlivosti bude preťažený, hoci koronavírus sa ešte stále mohutne šíri," vysvetlila švajčiarska vláda. "To znamená, že sú podmienky na rýchle normalizovanie spoločenského a ekonomického života," dodala vo vyhlásení.
Ak sa chcú ľudia dostať do Švajčiarska, už nebudú musieť ukázať dôkaz o zaočkovaní, vyliečení z covidu ani negatívny test na koronavírus či vyplniť vstupný formulár.

Hoci covidpasy sa na domácej pôde rušia, Švajčiarsko bude naďalej vydávať potvrdenia o očkovaní alebo vyliečení z covidu, ktoré vyžaduje alebo uznáva okolitá Európska únia.
Obmedzenia hromadných verejných podujatí a súkromných stretnutí sa tiež od štvrtka rušia.
Švajčiarsko zaznamenalo počas pandémie vyše 2,6 milióna prípadov covidu a vyše 12.500 úmrtí. V krajine je zaočkovaných 70 percent obyvateľov, aktuality.sk

X X X

Vyšetrovanie zistilo, že Holandsko bolo na pandémiu zle pripravené

Obyvatelia opatrovateľských domovov tvorili v roku 2020 vyše polovicu všetkých úmrtí na covid.
Správa holandskej vládnej organizácie pre bezpečnosť, zverejnená v stredu, priniesla záver, že Holandsko bolo na pandémiu koronavírusu nedostatočne pripravené. Informovala o tom tlačová agentúra DPA.

Úrady nemali vypracovaný národný krízový plán pre takúto udalosť a mali len málo skúseností s riadením nejakej pandémie, a tak počas prvej fázy krízy v roku 2020 do veľkej miery improvizovali pri jej riešení, napísala v správe Bezpečnostná rada Holandska (OVV).
Holandská vláda najprv predpokladala, že šírenie koronanvírusu SARS-CoV-2 v krajine sa obmedzení len na regionálne ohniská, uvádza správa. A dodáva, že vláda nebrala do úvahy vážne následky v spoločnosti.
Zavrieť reklamu
Správa sa zameriavala na holandské opatrovateľské domovy, ktoré vláda fakticky počas krízy zanedbávala, pričom v roku 2020 sa v nich odohrala "tichá katastrofa" spôsobená nedostatkom ochranného oblečenia a rúšok.
"Ochranné vybavenie sa poskytovalo prevažne nemocniciam..., ale nie opatrovateľským domovom," píše sa v správe. Neskôr vláda zaviedla zákaz návštev v opatrovateľských domovoch, čo podľa vyšetrovateľov z OVV viedlo k "závažným sociálnym a psychologickým následkom".

Obyvatelia opatrovateľských domovov tvorili v roku 2020 vyše polovicu všetkých úmrtí súvisiacich s ochorením COVID-19, ktorých bolo koncom roka 2020 v Holandsku celkovo približne 10.000. Úrady odhadujú, že celkový počet úmrtí súvisiacich s covidom medzi obyvateľmi opatrovateľských domovov je doteraz 15.000.
OVV bola poverená úlohou zhodnotiť prístup holandských úradov k tejto kríze. Druhá správa má byť zverejnená v lete, uvádza DPA, aktuality.sk

X X X

Vyšetrovanie zistilo, že Holandsko bolo na pandémiu zle pripravené

Obyvatelia opatrovateľských domovov tvorili v roku 2020 vyše polovicu všetkých úmrtí na covid.
Správa holandskej vládnej organizácie pre bezpečnosť, zverejnená v stredu, priniesla záver, že Holandsko bolo na pandémiu koronavírusu nedostatočne pripravené. Informovala o tom tlačová agentúra DPA.

Úrady nemali vypracovaný národný krízový plán pre takúto udalosť a mali len málo skúseností s riadením nejakej pandémie, a tak počas prvej fázy krízy v roku 2020 do veľkej miery improvizovali pri jej riešení, napísala v správe Bezpečnostná rada Holandska (OVV).
Holandská vláda najprv predpokladala, že šírenie koronanvírusu SARS-CoV-2 v krajine sa obmedzení len na regionálne ohniská, uvádza správa. A dodáva, že vláda nebrala do úvahy vážne následky v spoločnosti.

Správa sa zameriavala na holandské opatrovateľské domovy, ktoré vláda fakticky počas krízy zanedbávala, pričom v roku 2020 sa v nich odohrala "tichá katastrofa" spôsobená nedostatkom ochranného oblečenia a rúšok.
"Ochranné vybavenie sa poskytovalo prevažne nemocniciam..., ale nie opatrovateľským domovom," píše sa v správe. Neskôr vláda zaviedla zákaz návštev v opatrovateľských domovoch, čo podľa vyšetrovateľov z OVV viedlo k "závažným sociálnym a psychologickým následkom".

Obyvatelia opatrovateľských domovov tvorili v roku 2020 vyše polovicu všetkých úmrtí súvisiacich s ochorením COVID-19, ktorých bolo koncom roka 2020 v Holandsku celkovo približne 10.000. Úrady odhadujú, že celkový počet úmrtí súvisiacich s covidom medzi obyvateľmi opatrovateľských domovov je doteraz 15.000.
OVV bola poverená úlohou zhodnotiť prístup holandských úradov k tejto kríze. Druhá správa má byť zverejnená v lete, uvádza DPA, aktuality.sk

X X X

Všetci rozumejú, čo sa deje s plynovodom Nord Stream 2, vyhlásil nemecký kancelár Scholz

Podľa Vladimira Putina nemá plynovod žiadne politické zafarbenie.
Nemecký kancelár Olaf Scholz v utorok po rokovaniach s ruským prezidentom Vladimirom Putinom uviedol, že „všetci rozumejú tomu, čo sa deje" v súvislosti s plynovodom Severný prúd 2 (Nord Stream 2). Kancelár takto reagoval na otázky o možnom zavedení sankcií voči plynovodu v prípade, ak by Rusko napadlo Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP, TASS a Reuters.

„Vieme, čo máme robiť...“
„Všetci rozumejú tomu, čo sa deje... Chceme mierové rozvitie situácie v Európe, aby situácia na Ukrajine nevyústila do vojny. Ak by k tomu došlo, malo by to obrovské následky, všetkým nám to je jasné. V akomkoľvek prípade však vieme, čo máme robiť... Myslel som si, že toto je jasné všetkým stranám," uviedol Scholz.
Podľa agentúry TASS sa Scholz takto vyhol priamej odpovedi na otázku týkajúcu sa zavedenia sankcií proti plynovodu.
Podľa ruského prezidenta má plynovod Severný prúd 2 prispieť k energetickej bezpečnosti Európy a nemá žiadne politické „zafarbenie".

Putin: Čisto komerčný projekt
„Je to jeden z najväčších infraštruktúrnych projektov v Európe,... ktorý má prispieť k riešeniu celoeurópskych ekonomických i ekologických úloh... Je to čisto komerčný projekt, ktorý nemá žiadne politické zafarbenie," vyhlásil Putin.
Niektorí európski politici a experti obviňujú Rusko z toho, že používa svoje zásoby prírodných zdrojov ako politický nástroj, a vyzývajú na zníženie závislosti od ruských dodávok týchto komodít.

Plynovod Severný prúd 2 by zdvojnásobil objem zemného plynu, ktorý Rusko do Európy ročne dodáva cez už existujúci plynovod Severný prúd 1. Oba tieto plynovody sú však navrhnuté tak, aby sa vyhli Ukrajine, ktorej územie bolo v minulosti pre Rusko kľúčové pri prevážaní zemného plynu do Európy. Ukrajina tak môže prísť o miliardy dolárov z tranzitných poplatkov.

Dodávky cez Ukrajinu
Putin na spoločnej tlačovej konferencii znova zopakoval, že Rusko je pripravené pokračovať v dodávkach zemného plynu cez Ukrajinu, ak bude existovať „dopyt zo strany európskych krajín, bude to rentabilné a ak bude daná infraštruktúra v dobrom technickom stave".
Podľa nemeckého kancelára je potrebné zabezpečiť, aby fungoval tranzit zemného plynu aj cez Ukrajinu, Bielorusko, Poľsko i cez plynovod Severný prúd 1, aktuality.sk

X X X

Vláda vymenila daň za istoty. Ľuďom ušetrí miliardu, elektrárne získajú Mochovce

Špeciálna daň z jadra nebude. Namiesto toho sa minister financií Igor Matovič (OĽaNO) a hospodárstva Richard Sulík (SaS) dohodli so Slovenskými elektrárňami na zmrazení ceny elektriny pre bežných ľudí. V rokoch 2023 a 2024 tak garantujú, že dvom miliónom domácností nestúpne cena elektriny. Ministri uviedli, že jedna domácnosť vďaka tomuto kroku ušetrí 500 eur za dva roky. Dovedna pôjde zhruba o jednu miliardu eur.

V súčasnosti rodina v byte zaplatí za elektrinu maximálne o 32 eur viac ako vlani, za rok celkovo 350 eur. Účet pre rodinný dom s elektrickým vykurovaním a ohrevom vody vyjde o takmer o 146 eur viac a ročne zaplatí dohromady 1 108 eur. A tak by to malo ostať aj nasledujúce dva roky. A to aj napriek očakávanému rastu cien elektriny na svetových trhoch.

Koľko domácnosti naozaj ušetria, sa ukáže až neskôr. „Nevieme to a pochybujeme, že to niekto dnes vie povedať. O úspore sa dá hovoriť až po tom, keď budeme poznať burzové ceny v druhom a treťom kvartáli roka,“ hovorí pre Pravdu špecialista na energetiku Martin Semrič z Magna energia. Od trhových cien sa bude vyvíjať koncová cena pre rodiny. „Vo februári, v situácii, keď na trhu panuje množstvo neistôt, nie je možné tento vývoj predvídať. Úspora tak môže byť vo výške miliardy eur, ale pokojne to môžu byť miliardy dve, tri alebo aj nula,“ reaguje odborník.

V Slovenských elektrárňach, najväčšom výrobcovi elektriny u nás, kontroluje štát 34 percent. Zvyšok si delí spoločnosť EPH ovládaná Patrikom Tkáčom a Danielom Křetínským a talianskou firmou Enel. Memorandum o dohode podpísali ministri na verejnej tlačovej konferencii spolu s predstaviteľmi EPH a Enelu.
Domácnostiam ušetria miliardu eur

Na alarmujúci rast cien upozorňuje aj šéf Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Andrej Juris (nom. SaS). Ten na parlamentnom výbore pre hospodárske otázky predstavil odhady cenového rastu v budúcom roku. Ohlásil, že pokiaľ nepríde k razantnej zmene, ľudia sa môžu pripraviť na dvojnásobné ceny oproti dnešku. Dohoda o zmrazovaní ceny na 62 eurách za megawatthodinu prichádza v čase, keď sa elektrina obchoduje po 140 eurách. „Očakávaný cenový vývoj do budúcna je jasný. Trhy naznačujú, že ceny zásadne neklesnú. Komodita by tak išla v budúcom roku o 100 percent hore,“ vyčíslil Juris./agentury/

X X X

Hraničný priechod v Šahách blokuje desať kamiónov

Policajná hliadka vykoná odklon nákladnej automobilovej dopravy na cestu II/527 na hraničný priechod Slovenské Ďarmoty/Balassagyarmat.
Polícia upozorňuje vodičov, že hraničný priechod Šahy – Parassapuszta je zhruba od 13.30 h blokovaný pre tranzitnú nákladnú dopravu. Oba jazdné pruhy pre tranzitujúcu nákladnú dopravu na vstupe aj výstupe zo SR blokuje približne desať kamiónov. Prejazd bude umožnený vodičom prevážajúcim tovar podliehajúci skaze či prevozu živých zvierat, potvrdila polícia. Premávka osobných motorových vozidiel je bez obmedzenia.

V meste Šahy na križovatke ciest I/66 a II/527 policajná hliadka vykoná odklon nákladnej automobilovej dopravy na cestu II/527 na hraničný priechod Slovenské Ďarmoty/Balassagyarmat.
Autodopravcovia chcú protestom poukázať na problémy, ktorým čelí sektor. Medzi ich požiadavky patria úprava cien pohonných látok po vzore Poľska a Maďarska, ďalšie zníženie cestnej dane, vratka spotrebnej dane z palív, ale aj zníženie platby mýta, aktuality.sk

X X X

Poslanec Suja má zaplatiť pokutu 1000 eur za obliatie Matoviča

Nezaradený poslanec Národnej rady (NR) SR Miroslav Suja má zaplatiť 1000 eur za to, že ešte v máji 2021 oblial pohárom vody v pléne NR SR ministra financií Igora Matoviča (OĽANO). Rozhodli o tom členovia Mandátového a imunitného výboru NR SR na stredajšom zasadnutí. Suja dostal pokutu v rámci disciplinárneho konania, ktoré na neho podal predseda NR SR Boris Kollár (Sme rodina).

Suja čelil aj konaniu za svoje výroky o poslancovi Jánovi Benčíkovi (SaS), keď ho označil za vraha. Výbor už dávnejšie rozhodol, že sa má Benčíkovi ospravedlniť. Tento bod bol zaradený v programe aktuálnej schôdze ešte v jej úvode. Suja v pléne vystúpil, no Benčíka opätovne kritizoval a označoval ho za eštebáka. Šéfka výboru Anna Andrejuvová (OĽANO) pre TASR uviedla, že nešlo o ospravedlnenie, preto výbor v stredu rozhodoval o pokute 1000 eur. Uznesenie však členovia výboru neschválili, chýbal jeden hlas. Konanie v tejto veci tak podľa Andrejuvovej skončilo.

Benčík podal na Suju ešte jeden podnet za výroky v pléne, ktorými sa cíti dotknutý. Malo ísť podľa slov Andrejuvovej o rokovanie z decembra 2021, kde vo faktickej poznámke označil Suja Benčíka za „udavača a chudáka“. Benčík namieta aj ďalšie výroky Suju. O tomto podnete informovala šéfka výboru členov. O tom, či sa začne disciplinárne konanie, majú rozhodnúť na ďalšej schôdzi výboru./agentury/

X X X

Zvládlo by Slovensko prijať ľudí z Ukrajiny? Kapacity nájdeme, zvyšok je otázny

Konflikt na Ukrajine by ešte nemusel znamenať bezprostrednú vlnu migrácie. Podľa odborníčky je však potrebné pripraviť sa. Ocenili by to aj oslovené obce na východe. Tým sa štát doteraz neozval.
Na hranici s Ukrajinou je zatiaľ pokoj. Zvýšený počet migrantov spoza hranice našich východných susedov ministerstvo vnútra nezaznamenalo. Nepociťujú ho zatiaľ ani naše najvýchodnejšie obce, a to napriek tomu, že v súvislosti s Kyjevom sa už niekoľko týždňov hovorí o možnom vojenskom konflikte.

Premiér Eduard Heger (OĽaNO) tvrdí, že vláda už niekoľko týždňov intenzívne pracuje na rôznych scenároch, vrátane vypuknutia vojnového konfliktu. Jednotlivé kroky však nekonkretizoval, pretože mnohé podliehajú utajeniu.

„V prípade utečencov by Slovensko určite podalo pomocnú ruku, v koordinácii so spojencami, ak si to bude situácia vyžadovať. Na prílev utečencov z Ukrajiny sme pripravení,“ povedal predseda vlády na tlačovej konferencii. Slovensko je pripravené aj podľa ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO). A to napriek tomu, že azylové kapacity vníma ako aktuálne nepostačujúce.

„Dnes sme pripravení posilňovať kapacity v prípade, že to bude potrebné, až na desiatky tisíc. Ale tam už prichádza do úvahy aj asistencia – či už z Európskej únie alebo z iných krajín,“ povedal v Rádiu Expres.
Východné obce však zatiaľ nezaznamenali žiadnu aktivitu zo strany ministerstva vnútra a na masívnejší prílev migrantov sa nepripravujú. Podľa Zuzany Števulovej z Ligy za ľudské práva to môže predstavovať problém. Prípadný nápor utečencov by sme zvládli, ťažšie by však bolo Ukrajincov integrovať.

Nič nové
Na východe Slovenska, hlavne v pohraničných obciach, sú na migrantov pomerne zvyknutí. Starostka pohraničnej obce Ubľa Nadežda Sirková popisuje, že v minulosti museli viackrát volať pohraničnú políciu. „V minulosti sa viackrát stalo, že niekto išiel popoludní domov a oproti išli oproti nemu traja či štyria migranti. Vtedy sa volá hraničná polícia a oni si ich vyzdvihnú.”
V súvislosti s napätím na Ukrajine nezaznamenali väčší nápor migrantov. Obec žije v pokoji a zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by sa za hranicami schyľovalo k väčšiemu odlivu ľudí smerom k Slovensku.

„Uvidíme, čo sa udeje. Keď to príde, bude sa to riešiť z minúty na minútu. Pre prípad núdze máme v obci zriadený krízový štáb, zásoby potravín pre prípad živelných pohrôm či iných nepredvídateľných udalostí. Ak by vypukol vojenský konflikt musia zasiahnuť a dávať inštrukcie aj zložky ako ministerstvo obrany a ministerstvo vnútra,” vysvetľuje starostka obce s necelými osemsto obyvateľmi.

Štát s nimi nekomunikoval
Štát s Ubľou o možnej krízovej situácii zatiaľ nekomunikoval. Pravdou je, že názory na ďalšie kroky Ruska sa rozchádzajú a vývoj situácie na Ukrajine je neistý. V súčasnosti dokonca časť ruských síl odchádza z blízkosti ukrajinských hraníc späť na základne. Hoci nie je jasné, či ku konfliktu dôjde a v akých rozmeroch, podľa Števulovej by sme sa prípadnej utečeneckej vlne mali venovať ešte pred jej vypuknutím.

Pravdou však je aj to, že ak vypukne konflikt, automaticky by to podľa predstaviteľky Ligy za ľudské práva nemalo znamenať bezprostrednú vlnu migrácie. Vo vojne totiž ľudia skôr uvažujú o presunutí sa do bezpečnejšieho regiónu vo svojej krajine a čakajú na vyriešenie situácie. Vlna prichádza, až keď sa situácia v krajine stane neúnosnou.

„Bolo by vhodné upokojovať verejnosť a transparentným spôsobom vysvetľovať, aké plány má vláda v prípade, ak by k nám prišlo veľa utečencov pred vojnou z Ukrajiny: kde presne budú ubytovaní, aký status by sme im poskytli a čo bude s ich integráciou. Informovať by mali aj obce, mestá a miesta, ktorých sa to bude týkať a postupovať v úzkej súčinnosti so samosprávami a organizáciami občianskej spoločnosti," povedala odborníčka z Ligy za ľudské práva.
Informácie o tom, ako by sa aktivizoval štát v prípade migračnej vlny z východu, chýbajú aj starostovi východoslovenskej obce Veľké Revištia a predsedovi Zväzu miest a obcí pre okres Sobrance Martinovi Hrunkovi.

„Uvítali by sme, keby sme dostali relevantnú informáciu, ako treba postupovať a čo urobiť ako prvé v prípade, že nastane daná situácia.“
Podobne aj Snina zatiaľ komunikuje len s okresným úradom: „Ten má na starosti aj krízové riadenie. V prípade problémov to, samozrejme, budeme riešiť, ale nateraz je to podľa mňa predčasné. Mesto však má pripravených ľudí a objekty pre zvládanie takýchto situácií,“ tvrdí primátorka Daniela Galandová.

Slovensko nie je prvá voľba
Problém by v prípade ruskej invázie na Ukrajinu nemalo len Slovensko, ale aj Rumunsko, Poľsko a Maďarsko. Števulová pritom upozorňuje, že Ukrajinci by si zrejme častejšie vyberali Poľsko ako Slovensko, najmä pre lepšiu možnosť integrácie u našich severných susedov. Práve v slabej integrácii vidí Števulová veľký problém. S kapacitami by podľa nej problém nebol, lebo máme legislatívne nástroje ako sa vysporiadať s príchodom tisícov vojnových utečencov.
„Je tam viacero možností, ktoré vláda môže využiť, aký status im môže udeliť, aby sa čo najrýchlejšie mohli zaradiť do pracovného procesu, učiť sa jazyk a podobne,” vysvetľuje.

Slovenský integračný proces je podľa nej nastavený na maximálne 200 ľudí ročne, pretože počet žiadateľov o azyl je veľmi malý. V minulom roku to bolo 370, rok predtým 282. Uspešný bol len zlomok žiadostí.

„Bolo by dôležité vedieť, s akými sumami finančných prostriedkov by vláda rátala na posilnenie integračného procesu,“ myslí si Števulová. Dodáva pritom, že je dôležité myslieť aj na to, čo by bolo s ľuďmi po ukončení azylového konania – kto by sa postaral o ich dlhodobé ubytovanie, o ich integráciu do spoločnosti, o kurzy slovenského jazyka či začlenenie detí do škôl.
„Nevieme, s čím prídu, či budú mať pre seba finančné prostriedky, či sem budú mať možnosť previesť svoje peniaze. Nejaká starostlivosť bude aj na pleciach štátu. V takom prípade bude dôležité, aké prostriedky sa na to uvoľnia z nášho rozpočtu. Predpoklám, že príde pomoc aj z Európskej únie. Toto všetko je otázkou plánovania – nielen, kde ich ubytujeme na začiatku, ale aj čo bude potom. A tam je veľmi dôležité mať na strane štátu mimovládne organizácie, cirkvi a mestá, ktoré väčšinou pomáhajú s integráciou.”

Kontroly na zelenej hranici
Ministerstvo vnútra tvrdí, že v prípade zvýšeného náporu na východnú hranicu by posilnilo kontroly na zelenej hranici. Posilnili by sa aj hliadky, respektíve by sa budovali ďalšie registračné či kontrolné centrá a povolali by aj armádu. Pre účely azylu sú určené zariadenia migračného úradu. Rezort menuje napríklad záchytný tábor v Humennom s kapacitou niečo cez 500 ľudí, pobytový tábor v Rohovciach (140 miest) a Opatovskej Novej Vsi. V prípade núdze by SR mohla požiadať o pomoc na hranici napríklad agentúru Frontex či ďalšie medzinárodne pôsobiace organizácie, krajiny V4 či ostatné členské štáty EÚ.

„Tieto kapacity vieme pre prípad potreby navýšiť. Uvažuje sa s využitím existujúcich azylových zariadení, ich rozšírením o núdzové ubytovanie a potom využitím voľných ubytovacích kapacít rezortu vnútra a ďalších rezortov. O ďalšom rozširovaní kapacít a umiestnení osôb by rozhodoval Ústredný krízový štáb,” uviedol tlačový odbor. Dodáva pritom, že na Slovensku dnes pracuje, alebo študuje takmer 60-tisíc Ukrajincov.
„Žiadna slovenská vláda doteraz pomoc Ukrajine nikdy neodmietla, ak ju Ukrajina a jej obyvatelia potrebovali. Preto aj v prípade ozbrojenej agresie voči Ukrajine bude Slovensko pripravené svojmu susedovi pomôcť,“ deklaruje ministerstvo vnútra, aktuality.sk