Fico: Výzvou pre budúci rok je riešenie nedostatku pracovných síl: Veľkou výzvou pre Slovensko v nadchádzajúcom roku bude podľa predsedu vlády Roberta Fica riešenie nedostatku pracovnej sily. "Ešte pred tromi – štyrmi rokmi sme hovorili, že nezamestnanosť je najväčší problém, ale dnes firmy doslova kričia a dožadujú sa nových pracovných síl. Je tu veľký tlak na vládu, aby odsúhlasila "dovoz“ pracovníkov zo zahraničia, s čím my príliš nesúhlasíme,“ povedal Fico.

Vláda chce podľa neho ešte využiť potenciál, ktorý je medzi nezamestnanými, aj keď v ich štruktúre je množstvo takých, ktorí nemajú ani základné vzdelanie. "Toto bude pravdepodobne veľká výzva, aby sme nezačali brzdiť ekonomiku, ktorá šliape výborne, máme jeden z najvyšších ekonomických rastov,“ dodal Fico. Všetky dôležité ekonomické parametre na rok 2017 vyzerajú podľa neho vynikajúco a nie je dôvod na žiadnu nervozitu.

Druhou veľkou výzvou budúceho roku je podľa neho budúcnosť Európskej únie a jej prípadné rozkolísanie po rôznych referendách. "V prípade rozkolísania Európskej únie prežijú len krajiny, ktoré budú vnútorne politicky stabilné a silné, preto nám musí záležať na politickej stabilite,“ poznamenal predseda vlády.

BOHATÍ PO KRIZI JEŠTĚ BOHATŠÍ

Bohatí sú po kríze ešte bohatší: Koncentrácia majetku v eurozóne sa od začiatku jej dlhovej krízy zvýšila, najbohatšie rodiny a štáty si ešte polepšili, zatiaľ čo chudobnejší boli zasiahnutí najviac, predovšetkým kvôli prepadu cien nehnuteľností. Vyplýva to zo zverejnenej štúdie Európskej centrálnej banky, ktorá skúmala situáciu v 84 000 domácnostiach. V roku 2014 vlastnilo päť percent najbohatších domácností v eurozóne 37,8 percenta čistej hodnoty majetku, ešte v roku 2010 to bolo len 37,2 percenta. Naopak, päť percent najchudobnejších malo v čistom vyjadrení len dlh.

Dlhová kríza zvýšila aj nerovnosti medzi štátmi. Ťažko zasiahla predovšetkým krajiny na okraji spoločenstva, ako je Taliansko, Španielsko, Portugalsko a Grécko, zatiaľ čo centrálne štáty na čele s Nemeckom sa z nej zotavili rýchlejšie. Medián majetku domácností v eurozóne sa znížil o desať percent na 104 100 eur, predovšetkým kvôli poklesu cien nehnuteľností. Prepad bol citeľný najmä v Grécku a na Cypre, kde sa medián znížil o 40 percent, o viac ako 15 percent klesol v Taliansku, Portugalsku a Španielsku.

K nárastu strednej hodnoty majetku o 10 percent došlo v Nemecku a stúpla aj v Rakúsku, Fínsku a Luxembursku. Desať percent najbohatších domácností eurozóny vlastní majetok vo výške minimálne 496 000 eur. Najbohatšie sú luxemburské rodiny, medián ich príjmov predstavuje 437 500 eur. Napríklad v Litve je to iba 14 200 eur, uvádí server pravda.sk /r/