... Niektorým krajom už teraz chýba personál: Banskobystrický kraj volá o pomoc, trnavská vúcka by ešte ľudí na očkovanie našla. Vo chvíli, keď sa u nás začala diskusia o povinnom očkovaní, okamžite sa ozvalo koaličné hnutie Sme rodina. Jeho predstavitelia očkovanie podporujú, no postavili sa proti tomu, aby sa nariaďovalo povinne. Podľa nich je to zbytočné a vyššia zaočkovanosť sa dá dosiahnuť aj inak.

S vlastnou víziou prišiel ešte v nedeľu v diskusnej relácii TA3 V politike minister práce a podpredseda Sme rodina Milan Krajniak. Ako príklad použil zariadenia sociálnych služieb, ktoré spadajú pod jeho rezort.

Krajniak: Kto bol za ľuďmi v dedinkách?
Pri nich sa chvíľu uvažovalo o povinnom očkovaní proti covidu, no napokon z toho zišlo. Napriek tomu v nich podľa Krajniaka dosiahli zaočkovanosť v prípade klientov na úrovni 80 percent a v prípade zamestnancov 70 percent. Podľa ministra to bolo najmä vďaka osobnému prístupu. Ten by sa mal podľa neho preniesť aj na celonárodnú úroveň.
„Pýtam sa, či bol niekto za tými ľuďmi na tých najmä menších dedinkách, kde si ľudia hovoria, že ja chodím len do obchodu, mne sa nič nemôže stať,“ hovoril Krajniak.

Jeho spoludiskutér, predseda Hlasu Peter Pellegrini dodal, že takúto zvýšenú aktivitu by mali vyvinúť predstavitelia samospráv.
Väčšina vyšších územných celkov už dnes zabezpečuje výjazdové očkovacie tímy, ktoré chodia práve do menších obcí, aby vakcínu priviezli čo najbližšie k ľuďom. Na jednom takomto výjazde v okolí Poltára sa zúčastnila aj naša redakcia.
Oslovili sme preto každý samosprávny kraj, aby sme zistili, či by dokázali zvýšiť počet personálu v teréne. Odpovede nám zaslali všetky kraje okrem nitrianskeho.

Banská Bystrica volá o pomoc
Klientov a zamestnancov zariadení sociálnych služieb je zhruba 80-tisíc. Na dosiahnutie len 60-percentnej zaočkovanosti, čo národná stratégia považuje za minimálnu hranicu kolektívnej ochrany, potrebujeme dvomi dávkami zaočkovať ešte takmer 690-tisíc ľudí.

Sú kraje, kde by zrejme ešte boli schopní zvýšiť počet výjazdových jednotiek. No sú aj také, kde už dnes pociťujú deficit a volajú o pomoc. Problémom je kritická pandemická situácia, ktorá sťahuje všetok zdravotnícky personál do nemocníc.
Problémom aktuálne čelí napríklad Banskobystrický samosprávny kraj. Výjazdové očkovanie pre nich na základe súťaže zabezpečuje spoločnosť Váš lekár. V tíme je vždy jeden lekár, sestra alebo záchranár a dvaja administratívni pracovníci.

„Počet očkovacích tímov sa mení podľa aktuálnych možností zdravotníckeho personálu. Toto nás aj limituje v zvýšení kapacity očkovania, preto sa aktuálne obraciame s výzvou na zdravotníkov – lekárov, lekárky, zdravotné sestry a ošetrovateľov, aby sa v prípade, ak majú záujem s očkovaním pomôcť, ozvali. Pre tento účel zriadil BBSK aj špeciálny mail ockujeme@bbsk.sk a telefonickú linku 0949 006 945 (v pracovných dňoch od 14:00 do 18:00),“ odpísala hovorkyňa banskobystrického vyššieho územného celku Lenka Štepáneková.

Prešov cíti zhoršujúcu sa situáciu
Podobne napätú situáciu pociťujú aj v Prešovskom kraji. Za bežných okolností majú v prevádzke dva či tri očkovacie tímy, ktoré pozostávajú z lekára, zdravotnej sestry, záchranára a šoféra.

„Úprimne, je to už veľmi náročné. Kraj okrem výjazdovej očkovacej služby v mestách a obciach po celom kraji aktuálne podstatne zintenzívnil očkovanie vo svojich veľkokapacitných očkovacích centrách v Prešove, Poprade, Humennom a v tých istých mestách v obchodných domoch, koordinuje tiež vakcináciu vo všetkých zariadeniach sociálnych služieb na území kraja, takže vyťaženosť tímov je tu v posledné dni evidentná,“ sumarizuje hovorkyňa Prešovského samosprávneho kraja Daša Jeleňová.

Podobne ako v Banskobystrickom kraji aj tu registrujú zvýšený nápor na nemocnice. „Pripúšťame, že vyťaženosť lekárov začína byť v nemocniciach neúnosná, čo sa, samozrejme, odráža aj pri zabezpečovaní očkovania v našej réžii,“ dodáva Jeleňová.

Trnava by ľudí ešte našla
Opačný prípad je Trnavský samosprávny kraj. Ich cestovné očkovacie tímy sú zložené z troch ľudí, z toho jeden je lekár, druhá sestra. Riaditeľka odboru zdravotníctva kraja Lucia Šmidovičová hovorí, že keby bolo potrebné zvýšiť počet tímov v teréne, kraj by na to zrejme kapacity našiel.
„Pravdepodobne áno, no na výjazdové očkovanie máme momentálne dostatočné kapacity,“ dodáva Šmidovičová.

Nasýtený dopyt
Práve situácia, o ktorej hovorí šéfka odboru zdravotníctva Trnavského kraja, pritom otvára otázku, či dokáže zvýšenie počtov zdravotníkov v teréne ešte zásadnejšie pohnúť s vývojom očkovania.
Nielen v Trnavskom, ale aj v Žilinskom, Košickom a Bratislavskom kraji majú dopyt po očkovaní aktuálne pokrytý natoľko, že viac personálu ani nepotrebujú.

„V rámci výjazdového očkovania si aktuálne župa dokáže vystačiť s počtom zdravotníkov, ktorých má k dispozícii. Harmonogram očkovania v rámci daného týždňa je pripravený tak, aby bol každý výjazd tímu efektívny. V prípade potreby navýšenia kapacít výjazdovej služby bude župa postupovať operatívne v závislosti od situácie,“ odkázala hovorkyňa Košického samosprávneho kraja Anna Terezková.

„Ak sa ukáže vyšší dopyt, okamžite zareagujeme, pričom netreba zabúdať, že v kraji sú i dnes dostatočne pevné kapacity 11 vakcinačných centier po regiónoch,“ konštatuje Lucia Lašová zo žilinskej vúcky.
Jediný kraj, ktorý nemá priamo pod sebou výjazdovú očkovaciu službu, je trenčiansky. Namiesto neho ich zabezpečuje trojica nemocníc v jeho správe. „Každá disponuje jedným výjazdovým tímom, kde je možné meniť počet ľudí v závislosti od počtu záujemcov o vakcináciu,“ povedala hovorkyňa kraja Lenka Kukučková, aktuality.sk

X X X

Kňaz šíril hoaxy a odrádzal od očkovania proti covidu

Pápež aj biskupi majú v očkovaní jasno – podporujú ho a vyzývajú naň. „Ak hovoríte niečo iné, nerešpektujete biskupov a nerešpektujete pápeža,“ vyhlásil hovorca biskupov.
Začalo sa to výčitkami, skončilo sa to odrádzaním od očkovania a vyzývaním na bojkot opatrení. Farár Štefan Kľúčik z Bolešova neďaleko Dubnice nad Váhom šíri už mesiace spoza kazateľnice názory kopírujúce postoje konšpiračnej scény. Najnovšie v oznamoch vyzval veriacich, aby sa neočkovali.

Povinné očkovanie a preočkovávanie nazval „satanským výsmechom akémukoľvek dobru jednotlivca“ a „fašizmom“. K svojmu príhovoru pripojil aj niekoľko linkov na rozhovory, napríklad s hviezdou konšpirátorov, molekulárnou biologičkou Soňou Pekovou. V situácii, keď má Slovensko rekordný počet nakazených, denne zomierajú desiatky ľudí a blížime sa k humanitárnej kríze, vyzýval ľudí na „povstanie proti skutočnému zlu vlastizrady, genocídy a fašizmu siahajúcemu na práva a slobody jednotlivca“.

V oznámení zverejnenom na výveske tiež zdôraznil, že vyhlásenie Konferencie biskupov Slovenska v prospech očkovania netreba brať ako záväzné učenie cirkvi. „Biskupi len chceli povzbudiť ohrozené skupiny ľudí k očkovaniu, ako sú aj oni sami, teda hlavne starších a ustrašených.“

Konferencia biskupov Slovenska túto retoriku odmieta, kňazom sa už zaoberá. Slovenskí biskupi sa podobne ako hlava katolíckej cirkvi pápež František dlhodobo stavajú na stranu očkovania. Už začiatkom decembra minulého roka vydali stanovisko, v ktorom podporili vakcináciu s dodatkom, že „ochrana života a zdravia je vážnou morálnou povinnosťou, nevynímajúc riadne overené a schválené očkovacie programy“.

Odháňal si farníkov
Podľa nášho zdroja z obce Bolešov nejde o prvý takýto odkaz, v podobnom duchu kňaz káže viac ako rok. Sám preto prestal navštevovať bohoslužby v obci, za svätou omšou s iným kňazom sa rozhodli cestovať viacerí farníci.
„Poslednú nedeľu na omšu nešli ani moji rodičia, práve to ma donútilo ozvať sa. Boli zástancovia myšlienky, že napriek tomu, čo káže, je stále kňazom a snažili sa ho tolerovať. Ale už aj na nich to bolo v poslednej dobe príliš veľké sústo,“ hodnotí občan Bolešova, ktorý chcel zostať v anonymite.

Konferencia biskupov na otázku, ako je možné, že nevedela o kňazovi, ktorý minimálne rok šíri konšpirácie, priznáva, že nedokáže sledovať všetky farské oznamy. „Ten kňaz je môj spolužiak. Netušil som, že také veci šíri. Bol som naozaj zaskočený, keď som to zistil,“ hodnotí situáciu hovorca Konferencie biskupov Slovenska Martin Kramara.

„Je potrebné, aby sa ľudia ozvali a dali vedieť, keď sa takéto veci dejú. Nedá sa sledovať všetky farské oznamy a podobne, ale ak dostaneme takúto informáciu, robíme, čo vládzeme, aby sme to zastavili,“ tvrdí na obranu cirkvi.
Podľa neho je dôležité, aby veriaci takéto tendencie kňaza nenechávali bez povšimnutia – najskôr to odporúča riešiť so samotným kňazom a vyjadriť mu nesúhlas a ak svoje správanie nezmení, radí kontaktovať príslušného dekana alebo priamo biskupský úrad.

Kto ide proti cirkvi
Kramara zdôrazňuje, že za očkovanie sú aj traja metropolitní arcibiskupi, teda traja najvyšší predstavitelia katolíckej cirkvi na Slovensku.
„Pápež takisto hovorí veľmi jasne. Ak hovoríte niečo iné, nerešpektujete biskupov a nerešpektujete pápeža,“ povedal hovorca. Vo Vatikáne je dokonca očkovanie povinné. Kramara tiež dodáva, že sa snažia robiť aj osvetu medzi kňazmi na mesačných stretnutiach a cez katolícke médiá.

Napriek tomu sa v radoch katolíckej cirkvi nájdu kňazi, ktorí sa stavajú na opačnú stranu. „Žiaľ, sú dokonca lekári, nehovoriac o politikoch, ktorí šíria dezinformácie a v jednotlivých prípadoch pomýlili aj kňazov,“ povedal Kramara.
Zrejme najznámejším prípadom kňaza, ktorý spochybňoval covid, bol Miroslav Čajka. Sympatizant strany Kotleba – ĽSNS na sociálnych sieťach najprv covid zľahčoval a spochybňoval, neskôr mu sám podľahol. Očkovanie kritizoval aj kňaz Martin Šafárik, ktorý podmienku zaočkovania pri podujatiach v súvislosti s návštevou pápeža nazval „morálnym dnom“.
Kňaz na koberčeku
Incident z obce Bolešov v pondelok riešila Žilinská diecéza. „Na základe podnetov zo strany veriacich si v pondelok 22. 11. 2021 predvolal žilinský biskup Tomáš Galis farára farnosti Bolešov Štefana Kľúčika. Po konzultácii farár prisľúbil, že v budúcnosti sa nebude na danú tému vyjadrovať ani počas bohoslužieb, ani osobne, ani na sociálnych sieťach,“ vyjadril sa hovorca diecézy Zdeno Pupík.

„Daný kňaz po dohovore biskupa ustúpil, texty stiahol a prisľúbil, že so šírením takýchto vecí skončí. Máme však aj príklady toho, že ľudia prejdú do protiútoku a neštítia sa šíriť lži a klamstvá, lebo ich priestor pre tvárenie sa ,katolícky‘ skončil,“ tvrdí Kramara, aktuality.sk

X X X

Cez zahalenú budovu v centre Košíc sa prelievali peniaze, dlhy ostali bielym koňom

Budova na Alžbetinej ulici roky špatí širšie centrum Košíc. Počas Majstrovstiev sveta v hokeji 2011 ju radšej prikryli reklamnou plachtou. Nehnuteľnosť doplatila na finančné machinácie svojich majiteľov.
KOŠICE: Počas Majstrovstiev sveta v hokeji v roku 2011, ktoré sa konali v Bratislave a Košiciach, ju prekryli reklamnou plachtou, aby nekazila dojem hokejovým fanúšikom v historickom centre Košíc. Obrovská reklama mala zakryť jej dezolátny stav.

Historická budova na rohu Alžbetinej a Moyzesovej ulice je v takomto stave dodnes, a to napriek tomu, že jej majiteľ s ňou mal v minulosti veľké developerské plány. Dom tak patrí medzi realitné strašiaky v pamiatkovej zóne Košíc.
Nový majiteľ, nové plány?

Od vlaňajška patrí rohová budova spoločnosti RE Košice, ktorá je blízka českej inkasnej agentúre obchodujúcej s pohľadávkami – Bazcom z Prahy. Záložné právo na nehnuteľnosť má zase český obchodník s cennými papiermi a správca investičných fondov BH Securities.

„Informácie mám len o tom, že budova zmenila majiteľa. Mala by ním byť spoločnosť, ktorá realizovala developerský projekt v Košiciach. Osobne ma však v súvislosti s touto budovou nikto nekontaktoval,“ hovorí starosta mestskej časti Staré Mesto Igor Petrovčík.

Z informácií Aktualít vyplýva, že nový majiteľ zvažuje síce viaceré možnosti, ako s budovou naloží, ale o nehnuteľnosť sa vedú súdne spory. Majiteľ domu so súpisným číslom 755 zatiaľ košický magistrát nekontaktoval. Radnica preto momentálne nemá žiadne informácie o jeho zámeroch či možnom pripravovanom projekte.

Pohnutá minulosť
Presný rok, kedy bola postavená, nie je známy, no v jej okolí sa nachádzajú viaceré budovy, ktorých vznik sa datuje do prvej polovice 19 .storočia. Nehnuteľnosť na Alžbetinej ulici patrila mestu Košice. Radnica ju predtým kúpila od reštituentky, ktorá sa jej nevedela päť rokov zbaviť. Samospráva ju potom v roku 2003 predala za 10,5 milióna
slovenských korún – po prepočte za necelých 350-tisíc eur. V dome sa nachádzalo 20 bytov, na prízemí bola aj lekáreň.

Paradoxne v nej však žilo až 22 rodín a iba päť z nich malo s mestským bytovým podnikom podpísanú nájomnú zmluvu.
Nehnuteľnosť vlastnili viacerí majitelia a mali s ňou rôzne plány. Mala byť napríklad prestavaná na polyfunkčný objekt s kanceláriami, bytmi a službami, ďalší vlastník na jej mieste plánoval postaviť parkovací dom. Posledných 12 rokov vlastnila meštiansky dom v centre Košíc spoločnosť Alžbetina.

Firma Alžbetina ho prevzala koncom roka 2008 od firmy talianskych majiteľov Ponte Carlo SK za takmer 1,6 milióna eur. Spoločnosť cez svojho spolumajiteľa – košického podnikateľa s pochybnou povesťou Maroša Škorca – spadala pod krídla jeho údajnej investičnej skupiny Skyside s cyperským pozadím.

Zásadný zlom
Škorcova Skyside v roku 2012 ohlásila s budovou odvážne investičné zámery.
„Projekt bude po jeho ukončení v rámci štvorpodlažnej budovy obsahovať priestory na prenájom, ktoré sa delia medzi kancelárske priestory a priestory vhodné pre prevádzku reštaurácie, vinotéky, wellness prevádzky a lekárne. Rovnako bude budova ponúkať aj štyri mezonetové byty určené na predaj,“ takto v roku 2012 charakterizovala meštiansky dom na Alžbetinej ulici v Košiciach vo svojom prospekte k emisii zmeniek za 2 milióny eur určenej pre drobných investorov.

Ani o dva roky neskôr ale s rekonštrukciu nezačala a namiesto toho firma Alžbetina požiadala košický súd o ochranu pred veriteľmi. Cez následnú reštrukturalizáciu v priebehu roka 2014 tak škrtla svoje dlhy za približne 1,7 milióna eur.
Vďaka reštrukturalizácii sa pritom spoločnosť Alžbetina vyhla splateniu viacerých toxických pôžičiek naviazaných na peniaze pochádzajúce z vytunelovanej českej nebankovky Metropolitní spořitelní družstvo. Jej pád v decembri 2013 znamenal najväčší krach nebankovej spoločnosti v histórii Česka.

Tamojší Fond poistenia vkladov vyplatil jej poškodeným klientom vyše 430 miliónov eur. Keďže sa týmto krokom medzi poškodených zaradil český štát, tunelovaniu nebankovky sa intenzívne venovali tamojšie policajné zložky.
Machinácie s peniazmi z úverov

Peniaze, ktoré prišli do spoločnosti Alžbetina a následne sa vyparili, teda pôvodne pochádzali z úverov od Metropolitního spořitelního družstva pre dve české spoločnosti Tarestoza a Toplimo CZ.
Spoločnosť Tarestoza si z vytunelovanej českej nebankovky vzala pôžičku 1,75 milióna eur, ktorú nikdy nesplatila. Za tento úver sa pritom svojou košickou nehnuteľnosťou zaručila práve spoločnosť Alžbetina.

Oba úvery pre spoločnosti Tarestoza a Toplimo CZ pritom sprostredkoval pochybný prešovský podnikateľ Peter Leškovský, za čo zinkasoval za sprostredkovanie na svoju olejársku spoločnosť All Sped z Prešova provízie dokopy za približne 1,6 milióna eur.
Leškovskému sa Aktuality venovali vo viacerých článkoch – napríklad o vytunelovaní minerálkovej firmy v Korytnici, podvodnom prevode odkaliska po bani v Nižnej Slanej či neodvedení dane a poistného v recyklačnej firme v Snine.

Čaká sa na obžalobu
Česká polícia vyšetrovaním úverových podvodov navyše zistila, že spomínané firmy Tarestoza a Toplimo CZ pri čerpaní nebankových úverov operovali s nadhodnotenými znaleckými posudkami na založené nehnuteľnosti, na ktorých boli navyše sfalšované podpisy i pečiatky. Po vyvedení a zahladení skutočného pôvodu finančných prostriedkov z firiem ich prepísali na biele kone.

Napríklad konateľom a majiteľom dlžníckej spoločnosti Tarestoza, ktorá do projektu Alžbetina vložila okolo 630-tisíc eur a navždy o ne prišla, je biely kôň z Komárna, ktorý podľa vyšetrovateľov nežije už najmenej šesť rokov.
Českí policajti vyšetrovanie prípadu Tarestoza ukončili s tým, že ho s návrhom na podanie obžaloby presunuli na prokuratúru na Slovensko. Podľa rozbehnutého trestného stíhania českej polície sú do obzvlášť závažného zločinu úverového podvodu namočení Košičan Maroš Škorec spoločne s kontroverzným podvodníkom Petrom Leškovským a olejárom Vladimírom Majtánom z Prievidze, ktorý bol konateľom spoločnosti Tarestoza.

Spoločnosť Alžbetina sa pritom ako tretí ručiteľ v poradí v minulosti zaručila svojou nehnuteľnosťou jednému zo svojich obchodných partnerov – prešovskej spoločnosti Casa Invest – za iný nesplatený úver z českého Metropolitního spořitelního družstva vo výške 3,6 milióna eur.

Výmenou za to sa údajná investičná skupina Skyside zapojila do developerského projektu Downtown Businees Centrum v Košiciach v odhadovanej čiastke 35 miliónov eur. Investičný zámer sa však opäť skončil fiaskom. Spoločnosť Casa Invest z portfólia olejára Petra Leškovského je totiž od konca roka 2015 v konkurze. Kancelársku budovu, v ktorej zmizli milióny eur od viacerých investorov, pritom tvorí iba betónová základová doska.

Talianska dohra na súdoch
Jediným cenným majetkom firmy Alžbetina bol práve chátrajúci meštiansky dom v pamiatkovo chránenej časti mesta Košice. O nehnuteľnosť sa preto zviedol medzi veriteľmi tuhý boj. Záložné právo si na neho uplatnila česká inkasná agentúra Bazcom, ktorá na Slovensku vymáha nesplatené úvery po skrachovanej nebankovke Metropolitní spořitelní družstvo.
Obchodník s pohľadávkami Bazcom čelí na košických súdoch žalobám, v ktorých firma Alžbetina – v súčasnosti vlastnená výlučne talianskym biznismenom Giovannim Piazzinim Albanim – spochybňuje napríklad platnosť a výkon jej záložného práva na meštiansky dom.

Giovanni Piazzini Albani stojí ako šéf a majiteľ na čele pražskej realitnej skupiny Ponte Carlo. Albani do Česka prišiel z Bergama ako 24-ročný a podnikaniu v oblasti nehnuteľností sa v Prahe venuje od roku 1992. Iba do roku 2011 pritom jeho Ponte Carlo Holding údajne preinvestovala do realitných projektov okolo 1,2 miliardy eur.
V minulosti boli jeho spoločníkmi vo firme Alžbetina okrem Maroša Škorca ešte talianska podnikateľka Michele Bologna, ktorá napríklad zasadala v predstavenstve energetického gigantu Slovenské elektrárne z portfólia talianskej skupiny Enel alebo členovia rodiny Panserovcov z talianskeho Bergama, aktuality.sk

X X X

Najprv si mal objednať vraždu u zabijaka mafie a potom ho nechať zlikvidovať. Podnikateľ Varga je vo väzbe

Radoslav Varga čelí už druhému obvineniu z objednávky vraždy. Tento raz si vraj zadal likvidáciu nebezpečného Róberta Niguta, ktorý mal pre neho pred tým strieľať. Nigut sa zrejme ukrýval u gangu sátorovcov.
Róbert Nigut bol jedným z najvyššie postavených členov gangu okoličányovcov z východného Slovenska. Spolu s parťákmi celé roky čelil súdu za brutálne zločiny skupiny, ale proces sa vliekol.

Na sklonku mafiánskej kariéry ho osud údajne doviedol do blízkosti gelnického podnikateľa Radovana Vargu, minimálne podľa jednej svedkyne sa stali kamarátmi. V roku 2013 sa nechal Nigut naverbovať na likvidáciu Gelničana Mariana Kakalejčíka. Dramatický pokus o jeho zavraždenie však východoslovenskému mafiánovi nevyšiel.

Chcel podiel, mal dostať guľku
Kakalajčík pracoval na váhe v U. S. Steel Košice, kam nákladné autá privážali šrot a údajne sa dohodol na kšefte s rodákom – podnikateľom Vargom. Kakalajčík pred rokmi policajtom aj opísal, ako to celé malo fungovať.
Keď dorazilo vozidlo, ktoré patrilo Vargovi, Kakalajčík údajne zapísal do evidencie vyššiu váhu nákladu, ako bola v skutočnosti. Zisk z fiktívneho šrotu si potom delili. Kakalajčík ani nevedel, koľko na tom zarobil, lebo peniaze si mal ukladať u Vargu. Napokon ho požiadal, aby mu vyplatil 400-tisíc eur. Dva dni pred dohodnutým stretnutím sa Nigut pokúsil Kakalajčíka zabiť, ale to sa mu nepodarilo a so svojim šoférom sám havaroval v lese.

Nigut sa hneď po streľbe na Jahodnej nadobro vyparil. Hoci je na neho vydaný zatykač, teraz je už takmer jasné, že zrejme nie je na žive. Niguta za pokus o vraždu v neprítomnosti dávno odsúdili, napokon z jej objednávky obvinili aj Vargu.
Podľa náznakov z prostredia gangu sátorovcov, ktorý operoval na južnom Slovensku, sa Nigut skrýval práve tam. Už dlhšie boli náznaky, že Nigut nežije. V okolí Dolného Chotára za Galantou dokonca hľadali jeho ilegálny hrob.
No a v pondelok NAKA zadržala Vargu, ktorého obvinila z objednávky Nigutovej likvidácie. Informáciu priniesil Korzár Košice na webe Sme.sk. Sudca Špecializovaného trestného súdu vzal dnes popoludní Vragu do väzby.

„Dôvodom väzby je obava z možného ovplyvňovania svedkov a z pokračovania v trestnej činnosti, teda kolúzna a preventívna väzba. Sudca pre prípravné konanie žiadosť obvineného R. V. o nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka zamietol,“ informovala hovorkyňa ŠTS Katarína Kudjáková.
Rozhodnutie nie je právoplatné, nakoľko obvinený Varga podal proti nemu sťažnosť a rovnako podal sťažnosť aj prokurátor proti neakceptovaniu útekovej väzby. O sťažnostiach rozhodne Najvyšší súd SR.

Naháňačka ako z filmu
Keď sa nechal Nigut naverbovať na vraždu Kakalajčíka, dal si na to špeciálne upraviť kradnuté BMW X5. Pôvodne bolo modrej farby, ale Nigut ho chcel mať čierne a na farbu mal špeciálnu požiadavku.
„Auto sa malo prestriekať takou farbou, ktorá sa dala zlúpať dole,“ opisoval na súde Gabriel Hojsák, ktorého si mafiánsky zabijak vybral za šoféra. V tej dobe sa už lepšie poznali, lebo Nigut si dával opravovať autá v servise, ktorý mal Hojsák so svojím bratom. Ten riešil aj ďalšie Nigutove požiadavky. Na predné sklá auta nalepil fólie a z dverí vybral airbagy. „Aby náhodou nevystrelili, keby havarovali,“ vysvetľoval Hojsákov brat Edo. Nigut dal ešte do kufra bavoráka dve bandasky benzínu. Keď sa Hojsák vypytoval, na čo im budú, dostal strohú odpoveď: „Koža veľmi ťažko horí.“ Napokon ešte interiér auta postriekal látkou, ktorá má zničiť stopy DNA.

So špeciálne upraveným vozidlom sa vypravili na Kakalajčíka, ktorého Nigut dlhšie sledoval, takže vedel, kedy chodí svojím autom do práce. K streľbe došlo až na tretí pokus. S terénnym bavorákom prvý raz zapadli, druhý raz akciu zámerne zmaril Hojsák, ktorému sa do vraždy vôbec nechcelo. Úmyselne si posunul hodinky, aby Kakalajčíka zmeškali. Napokon to skúsili do tretice.

Plánovanú obeť čakali 9. augusta 2013 po štvrtej ráno na ceste smerom z Jahodnej do Košíc. „Nigut na cestu poukladal nejaké kamene s tým, že keď tadiaľ ten človek pôjde, aby spomalil,“ opisoval Hojsák. On sám mal veľký strach a po chvíli čakania navrhol, že keď nikto nechodí, aby sa na to vykašľali a išli preč.

Práve keď sa s autom otáčali, Nigut zbadal, ako prichádza Kakalajčík vo svojom červenom Forde Galaxy. Mafián prikázal vodičovi, aby ho prenasledovali. Keď ho Hojsák dobehol a dostal sa na úroveň prenasledovaného auta, Nigut spustil paľbu zo samopalu typu Škorpión. Vyletelo niekoľko rán, potom sa zbraň zasekla.

Havária všetko ukončila
Krátko po streľbe zišiel Kakalajčíkov Ford z cesty do priekopy. Chceli skontrolovať, v akom stave je plánovaná obeť, tak sa k havarovanému autu vrátili. Kakalajčík im však zatiaľ stihol ujsť do lesa. „Dojebaná robota,“ nadával Nigut.
Hojsák dupol na plyn a snažil sa zmiznúť z miesta činu po ceste smerom na Jahodnú. „Cez cestu mi prebehla srna a Nigut mi zakryl oči aj tvár, nič som nevidel, a tak sme nabúrali,“ opisoval koniec neúspešnej akcie. To však nebolo ani zďaleka všetko. Keď sa prebral, sedel sám v rozbitom aute v lese, mal zlomenú nohu a cítil, že všetko je pooblievané benzínom – vrátane jeho. Nigut ho zrejme chcel aj s autom zapáliť, len mu chýbal zapaľovač.

„Ten som mal vo vrecku ja, ani v aute žiadne autozapaľovače neboli,“ potvrdil na súde. Pomohli mu okoloidúci cyklisti, čoskoro prišla polícia. Z celej akcie nemal nič, Nigut mu nesľúbil ani euro. „O odmene nepadlo ani slovo. Keď príde taký človek ako Nigut a povie mi, čo mám robiť, tak to musím urobiť,“ vysvetľoval.

Ani nevedel, že ho postrelili
Kakalajčík sa k svojmu Fordu vrátil hneď, ako videl, že útočníci ušli. Auto bolo v lese zakliesnené, tak si aspoň vybral mobil a zavolal kamaráta, aby ho odviezol na ošetrenie. Mal zakrvavenú peru a líce. Keď si chytil košeľu, zistil, že aj tú má mokrú od krvi. Lekár mu neskôr oznámil, že má priestrel hrudníka.

„Ja som netušil, že na mňa strieľali. Myslel som si, že zranenia som si spôsobil pri behu lesom,“ opisoval neskôr na súde. Keď sa ho pýtali na možné dôvody, prečo by ho niekto chcel zastreliť, nebolo mu do reči. Tvrdil, že pred streľbou sa mu nikto nevyhrážal, ale priznal jeden starší incident. Dva roky predtým ho chceli autom uniesť dvaja muži v čiernych kombinézach s nápisom Polícia. Vtedy sa mu podarilo ujsť, aktuality.sk

X X X

Prvou ženou na poste šéfky diplomacie Nemecka bude Annalena Baerbocková

Prvou ministerkou zahraničných vecí Nemecka sa stane spolulíderka strany Zelených Annalena Baerbocková. Zelení budú mať v novej vláde i ďalších päť ministerských postov, oznámila strana vo štvrtok večer po dlhých rokovaniach, píšu agentúra AFP a nemecké médiá.

Baerbocková (40) naznačila, že ako ministerka bude zastávať asertívnejší postoj voči Číne a Rusku s dôrazom na rešpektovanie ľudských práv a právny štát. Zelení obsadia pozíciu šéfa diplomacie po druhý raz po tom, čo ním v rokoch 1998 – 2005 bol Joschka Fischer, približuje denník Die Welt.

Vo vláde Zelených so Sociálnodemokratickou stranou Nemecka (SPD) a Slobodnou demokratickou stranou (FDP) bude post vicekancelára zastávať druhý zo šéfov Zelených – Robert Habeck. Stane sa tiež šéfom rezortu spájajúceho agendu hospodárstva a ochrany klímy, vyplýva z listu, ktorý členom strany adresoval jej manažér Michael Kellner.

Ministerstvo pre výživu a poľnohospodárstvo povedie obľúbený politik Cem Özdemir, ktorý má turecké korene. Poslankyňa Spolkového snemu (Bundestagu) Steffi Lemkeová má byť poverená vedením ministerstva životného prostredia, ochrany prírody, jadrovej bezpečnosti a ochrany spotrebiteľov. Anne Spiegelová sa zase stane ministerkou pre rodinu, seniorov, ženy a mládež. Doterajšia podpredsedníčka Bundestagu Claudia Rothová bude zastávať pozíciu ministerky kultúry a médií.

Kandidát na kancelára Olaf Scholz z SPD avizoval, že jeho budúci vládny kabinet bude mať rovnaké zastúpenie žien a mužov.
Liberáli z FDP už ohlásili, že obsadia posty ministra financií, ktorým sa stane Christian Lindner, dopravy (Volker Wissing), spravodlivosti (Marco Buschmann) a vzdelávania (Bettina Stark-Watzinger).

Sociálni demokrati chcú s ohlásením mien svojich ministrov počkať až do zjazdu strany, ktorý sa uskutoční začiatkom decembra.
V nemeckých parlamentných voľbách, ktoré sa konali 26. septembra, skončili Zelení na treťom mieste so ziskom rekordných 15 percent hlasov a po 16 rokoch v opozícii sa tak dostanú do vládnej koalície.

Trojica strán – SPD, Zelení a FDP – predstavila koaličnú zmluvu v stredu. Prísahu zloží vláda začiatkom budúceho mesiaca po tom, ako jednotlivé strany ratifikujú koaličný pakt. Olaf Scholz má byť za kancelára, ktorý nahradí Angelu Merkelovú, vymenovaný v týždni začínajúcom 6. decembra./agentury/

X X X

Prezidentka povzbudzuje ženy, ktoré zažívajú násilie, aby vyhľadali pomoc

Prezidentka Zuzana Čaputová povzbudzuje ženy, ktoré zažívajú partnerské násilie, aby vyhľadali pomoc. Hlava štátu to uviedla na sociálnej sieti pri príležitosti kampane poukazujúcej na problematiku odstránenia násilia na ženách.
„Viem, že cesta z násilia zďaleka nie je jednoduchá. Ale je to vždy neporovnateľne lepšia voľba ako život v násilí," zdôraznila. Tvrdí, že ak sa v našom okolí deje, pomôcť vie každý. „Vieme prispieť aj postojom, ktorý nebude násilie zľahčovať a viniť ženy za to, že si násilie spôsobili svojím správaním," informovala.

Poukázala tiež na to, že sa na Slovensku za posledný rok podarilo presadiť zmenu, ktorú iniciovala, a vďaka spolupráci medzi neziskovými organizáciami, Ministerstvom spravodlivosti SR a políciou začínajú pomáhať po celej krajine intervenčné centrá pre obete domáceho násilia.
Uviedla tiež, že oranžová farba je farbou dnešného dňa a spája ľudí po celom svete, aby spoločne zastavili a predchádzali násiliu páchanému na ženách.

Kampaň, ktorú hlava štátu podporila, vychádza z iniciatívy Koordinačno-metodického centra pre prevenciu násilia. Participovali na nej aj Veľvyslanectvo Nórskeho kráľovstva spoločne s osobnosťami kultúrneho a spoločenského života a veľvyslanectvami ďalších krajín., aktuality.sk

X X X

Tisíce ruských vojakov blízko ukrajinskej hranice nás znepokojujú

V krajinách EÚ sú veľké rozdiely v počte zaočkovaných ľudí, Slovensko patrí medzi najhoršie. „Nemôžem sa pozerať na opozíciu, ktorá manipuluje ľudí, a odrádza ich od očkovania,“ povedal v relácii Ide o pravdu Ivan Korčok (SaS), minister zahraničných vecí.

Slovenská vláda schválila v stredu dvojtýždňový lockdown a núdzový stav. Mimoriadne opatrenia podporili aj ministri SaS, proti bola ministerka a šéfka strany Za ľudí Veronika Remišová. Kabinet chce sprísnenými opatreniami stabilizovať situáciu v nemocniciach, a zabrániť škodám v ekonomike. Stále zdôrazňuje potrebu zvýšenia počtu zaočkovaných ľudí, ktorých počet je v rámci EÚ veľmi nízky.

Odmietavé stanovisko k očkovaniu má viacero opozičných politických strán. „Nemôžem sa pozerať na to, ako opozícia zahmlieva, motá a manipuluje s ľuďmi. A odrádza ich od očkovania,“ povedal v relácii Ide o pravdu Ivan Korčok (nom. SaS), minister zahraničných vecí.

Oceňuje prínos únie čo sa týka zabezpečenia dostatočného počtu vakcín pre všetky členské štáty. Rovnako za pozitívum považuje ambiciózny Plán obnovy a odolnosti, ktorý má pomôcť naštartovať krajiny po pandémii. Na otázku, či Slovensko schváli potrebné reformy, ktoré sú podmienkou pre prísun finančnej podpory, odpovedal šéf diplomacie jednoznačne: „Musia prejsť, je to zodpovednosť vlády.“

Slovenská diplomacia sa intenzívne zaoberá napätím na poľsko – bieloruskej hranici, kde sú sústredené stovky migrantov. Prichádzajú z Bieloruska, ktoré ich presuny realizuje.

„Diktátorský režim Alexandra Lukašenka nemá zábrany, a manipuluje nevinnými ľuďmi,“ povedal Korčok. Súhlasí s poľským premiérom Mateuszom Morawieckim, že migračná kríza je snahou destabilizovať úniu. „Tento trik ale nevyšiel,“ dodal. Dôvodom je podľa neho zastavenie leteckej prepravy migrantov, ktoré v týchto dňoch urobili konkrétne štáty a letecké spoločnosti.

Šéf diplomacie neodmieta extrémne riešenie, akým je postavenie plota na inkriminovanom hraničnom území. „Na extrémnu situáciu je potrebné reagovať núdzovým riešením,“ konštatoval.

Korčok sa nevyhol ani napätiu na spoločnej rusko-ukrajinskej hranici, kde sa podľa ukrajinských spravodajských služieb má sústrediť okolo 100 tisíc ruských vojakov. Viackrát ale minister zdôraznil, že v tomto prípade „treba vážiť slová“.
Postoj slovenskej diplomacie je jasný: „Teritoriálna integrita a suverenita je kľúčový princíp.“ Na úvahy, že Rusko môže pripravovať inváziu na Ukrajinu, reagoval Korčok ako skúsený diplomat: „Je to dôvod na znepokojenie. Lebo nepoznáme dôvody.“
Aké sú vzťahy Slovenska s Maďarskom? Prečo minister Korčok jasne a razantne vystúpil proti nedávnym snahám Budapešti skupovať slovenskú pôdu? Čo si myslí o novej nemeckej vláde a budúcnosti Európy? Pozrite si reláciu Ide o pravdu s ministrom zahraničných vecí Ivanom Korčokom./agentury/

X X X

Trápni aj na prahu katastrofy a pán krčahov

Týždeň, v ktorom sa „urodil “ nový lockdown, znovu potvrdzuje starú pravdu: ak sa politici chcú zapáčiť všetkým, nakoniec ich nebude uznávať nikto. Môže to trvať rozdielne dlho, kým táto zákonitosť zaúčinkuje. Nakoniec je však istá aspoň tak ako smrť.
Znovu neschopní, rozhádaní a dourážaní
Bol to znovu ťažký pôrod. Kým vládna zostava „dokopala“ seba samú k činu v reakcii na šialené covidové štatistiky, ukázala celý arzenál všeobecne známych trápností.

Šéfovia koaličných strán a ministri rozhodnutie avizovali, potom odkladali a opäť avizovali. Utajovali výsledok (lebo žiadny nebol), prezradili len kúsok (nakoniec práve ten neplatil) a zase zatĺkali, avizovali, provokovali a posúvali, naťahujúc dni a vo finále hodiny. Tradične neschopní, rozhádaní a dourážaní...

Nakoniec akčná má byť iba verejnosť. Keď už bolo o lockdowne rozhodnuté, od ľudí sa čakalo, že si podľa neho zorganizujú život v priebehu jednej noci. Lebo však bežní ľudia – na rozdiel od politikov – majú byť zodpovední, poslušní, chápajúci, znalí pravidiel a najlepšie vybavení tonami dobrej vôle.
V ostrom protiklade k dlhému čakaniu vláda nakoniec neukázala silu rozhodnosti, ale iba úbohú zbabelosť. Jej hlavným cieľom bolo nikoho veľmi nenaštvať, a tak naštvala väčšinu.

Zaočkovaní sa cítia byť podvedení a odborníci sú rozčarovaní. Naštvaní sú biskupi aj pravidelní návštevníci kostolov. Opozícia ani len náhodou neocenila vládnu snahu nedeliť spoločnosť a z opatrení sa vysmiala rečami o mačkopsoch (čo je výnimočne pravda, nezávisle od autorov týchto hodnotení).

Stačí sa pozrieť z okna alebo vyjsť na ulicu, aby bola účinnosť tohto lockdownu rýchlo zrejmá. Každý to s bežnou organizáciou života má trochu inak, ale pre väčšinu ľudí sa skomplikoval akurát nákup rukavíc a knižnej detektívky pod stromček. A potom ešte niektorým zbožnejším budú chýbať romantické adventné roráty vo vychladenom kostole.
Ak budú po niekoľkých dňoch výsledky lepšie, nebude to zásluha lockdownu, ale skôr dôsledok prirodzene fungujúcej krivky epidémie a dôkaz schádzania z vrcholu tých najkritickejších grafov.

Vláda si zaslúži kúsok (ozaj iba kúsok) pochopenia. So sloganom „vakcína je sloboda“ to nevyšlo jej ani mnohým iným vládam v Európe a vo svete. Proticovidová imunita sa po mesiacoch vytratila a delta variant je potvorský. Toto treba jednoducho nahlas priznať. Je to súčasť vírusovej zákernosti len máličko spojenej s naivitou.
Ak sa po ktoviekoľkých reprízach lockdownu začne zase rozprávať o povinnom očkovaní, nebude to vďaka jeho zázračnej efektivite. Bude to prostá nevyhnutnosť – aj bez euforických sloganov.

Pán krčahov
Lockdownová a očkovacia politika už znovu vytlačila všetky ostatné (akokoľvek štátu i ľuďom) prospešné agendy. Z tohto pohľadu je minister Matovič skutočne talent. Svojím „krčahom vody ku každému obedu“ bol schopný pritiahnuť k sebe pozornosť médií i ľudu.

Podarilo sa mu to napriek všeobecnej skepse k úspešnosti jeho projektov. Tisíckrát už s nimi zhasol a stále ešte niekomu stojí (vrátane autora tohto textu) za pozornosť.
Alebo si treba znovu pripomínať, ako skončili vládne noviny, volebná líderka Šofranko, Sputnik, ľudové alebo aspoň internetové hlasovania o všetkom, znárodnenie Počiatkovho baraku, integrácia maďarských a kresťanských síl?
Nehovoriac o Matovičovej vláde, ktorá sa „mala dostať do učebníc ako najlepšia“, a jeho pravidelných náznakoch šokujúcich prekvapení, ktoré nikdy neprezradil a zahynuli skôr, než sa stihli aspoň slovne narodiť…

Nejde iba o krčah vody a tringelty. Pri rozprávaní o živnostníkoch sa Matovič dopustil svojich bežných hriechov. Popri zábleskoch rozumného pohľadu na vec rýchlo skĺzol k zovšeobecňovaniu, lebo živnostníci sa ako živnostníci len tvária alebo – predstavte si – niektorí z nich „ťukajú do klávesnice v kaviarni“.

To, že niekto sa volá živnostník a pritom funguje vlastne ako zamestnanec, je ozajstný problém. Nejde iba o terminológiu. Riešiť sa to dá výlučne premyslenými spôsobmi s rozumne nastavenými kritériami.
Potom bude chápanie „ozajstných“ živnostníkov iné. Tí, ktorí sa musia sami postarať o zákazky (a teda vlastné živobytie) a nemajú luxus zamestnaneckých istôt, si následne zaslúžia primeranú podporu. Ukazuje sa to práve teraz, keď je ohrozenie pandemickým zamknutím veľmi rozdielne v závislosti od spôsobu a obsahu práce.

Fiktívny živnostník – napríklad marketér eshopu ťukajúci do klávesnice v obývačke – je na tom naozaj inak ako kaderníčka so zatvorenou prevádzkou. Aj ona môže ťukať do klávesnice, ale za to jej nikto nezaplatí.
Hrdina týždňa
Vo výnimočne zlej situácii je nominácia na hrdinov jasná. Už sa skončili časy verejného potlesku, ale stále si najviac rešpektu zaslúžia lekári a ďalší zdravotnícky personál, ktorý sa stará o covidových (aj iných) pacientov.
Pri tom všetkom si musia odpustiť výčitky pacientom, ktorí u nich ležia lapajúc po dychu, hoci podľa niektorých z nich „covid neexistuje“ alebo „očkovanie je falošná hra satana“, aktuality.sk

X X X

V Juhoafrickej republike objavili nový variant koronavírusu

Nasledujúce dni a týždne budú kľúčové, keď sa určí skutočná rizikovosť tohto variantu, vravia vedci.
Vedci v Juhoafrickej republike (JAR) vo štvrtok oznámili, že zistili nový variant koronavírusu obsahujúci veľký počet mutácií, a práve jemu sa pripisuje súčasný nárast v počte nakazených v krajine.
Tento variant zaznamenali už aj v Botswane a Hongkongu medzi cestujúcimi prichádzajúcimi z JAR. Informácie priniesla tlačová agentúra AFP.

Počet denných infekcií v najhoršie zasiahnutej krajine Afriky, v JAR, stúpol od začiatku mesiaca desaťnásobne.
"Žiaľ, zistili sme nový variant, ktorý je v Juhoafrickej republike dôvodom na obavy," povedal virológ Tulio de Oliveira na narýchlo zvolanej tlačovej konferencii.
Kvôli svojim mnohým mutáciám na spike proteíne by tento variant mohol ľahšie obísť imunitný systém človeka a následne aj nakaziť viac ľudí. Práve spike proteínom preniká koronavírus do ľudskej bunky.

Variant dostal vedecké označenie B.1.1.529 a "má veľmi veľký počet mutácií", povedal de Oliveira s tým, že predpokladá, že Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) dá novému variantu grécke označenie v piatok.
"Žiaľ, spôsobuje nový nárast v prípadoch infekcie," doplnil. Informoval aj o výskyte tohto nového variantu v Botswane a Hongkongu.

WHO oznámila, že tento hlásený variant "pozorne sleduje" a podľa očakávania zvolá na piatok technické zasadnutie, kde sa rozhodne, či by mal byť označený za variant "záujmu" alebo "znepokojujúci" variant.
"Prvé analýzy ukazujú, že tento variant má veľký počet mutácií, čo si vyžaduje ďalší výskum, a ten sa aj uskutoční," uviedla WHO.
Minister zdravotníctva JAR Joe Phaahla vyhlásil, že tento variant je "vážne znepokojujúci" a práve on je za "exponenciálnym" rastom v hlásených prípadoch infekcie v krajine. Preto je "hlavnou hrozbou", doplnil.

Denný počet prípadov nákazy v JAR dosiahol v stredu 1200, čo je nárast oproti 106 prípadov z tohto mesiaca.
V JAR zatiaľ zistili 22 pozitívnych prípadov variantu B.1.1.529. Čoraz rýchlejšie pribúda v troch provinciách vrátane provincie Gauteng, kde sa nachádza ekonomická metropola Johannesburg a hlavné mesto Pretória.

Vlani JAR zistila aj variant koronavírusu beta.
Vedci uviedli, že nový variant B.1.1.529 má najmenej desať mutácií - oproti dvom mutáciám delty a trom mutáciám bety.
Nasledujúce dni a týždne budú kľúčové, keď sa určí skutočná rizikovosť tohto variantu, vravia vedci, aktuality.sk

X X X

Čierne stavby na Slovensku: Ako milionári obsadili zátoku pri Bratislave

Na ramene Dunaja vyrástla luxusná štvrť, ktorú preťal diaľničný most.
Po zregulovaní Dunaja sa Jarovecké rameno pár kilometrov po prúde od Bratislavy zmenilo na členitú zátoku, ktorá je ako stvorená pre hausbóty. Tých však napokon pribudlo toľko, že domy na vode začali pôsobiť ako sídlisko.

Niektorí majitelia hausbótov navyše našli záľubu v okázalosti a postaradli sa o to, aby ich príbytky boli nepriehiadnuteľné.
V roku 2012 sa voči „hausboťákom“ zdvihla vlna odporu v duchu: milionári si nemôžu dovolovať zabrať verejný priestor. Pri hausbótoch totiž neraz vyrástli ohniská, altánky a parkovacie miesta, čo bolo zakázané a na jednej z obsadených lokalít preto aktivisti usporiadali protestný piknik.

Ochrancovia prírody následne vyčíslili škody na poškodených brehoch na státisíce eur. Hausbóty však v Jaroveckom ramene aj po rokoch plávajú, akoby všetko ostalo po starom.
Akurát medzičasom pomedzi ne postavili diaľničný most a zopár majiteľov svoj vodný hrad muselo presunúť.
Státisícové škody
Prechádzame popri cykloceste vedúcej z Petržalky smerom na Gabčíkovo. V diaľke vidno domy na vode, v okolí sú ich desiatky. Mnohé pôsobia honosne, skôr ako chaty sú to rozľahlé sídla, často väčšie ako dom priemernej slovenskej rodiny.
Výstavba nových domov na vode pokračuje aj v novembri 2021. Pri brehoch vidno, že terén je upravený, na vybetónovanej ploche pri vode stojí prívesný vozík.

Hausbóty sa nachádzajú pri brehu Jaroveckého ramena už roky. Obklopujú ich takzvané mäkké lužné lesy – vŕbovo-topoľové. Celá oblasť je Chráneným vtáčím územím Dunajské luhy, kde platí druhý stupeň ochrany. Na poškodzovanie prírody v oblasti upozorňovalo bratislavské regionálne centrum Štátnej ochrany prírody SR už v roku 2012.
Podľa prieskumov bolo zlikvidovaných minimálne 18-tisíc metrov štvorcových týchto lesov. Škodu v tom čase vyčíslili na viac ako 300-tisíc eur.

Ochranári navyše presne vymedzili plochy pred jednotlivými vodnými domami. Zničené boli desiatky metrov mokradí i lesov, majitelia si vyjazdili príjazdovú cestu. Pribudli nepovolené dreviny v podobe plota a tiež drobné stavby – prístrešky či parkoviská. Majitelia umelo navyšovali brehy. Škody pred takmer desiatimi rokmi vyčíslili na približne 437-tisíc eur.
2fotky v galériiHausbóty pri Jaroveckom ramene DunajaZdroj: David Ištok/Aktuality.sk

Kontroverzné stanovisko
Stavebný úrad Jaroviec a Rusoviec nariadil zbúranie čiernych stavieb v danej oblasti ešte v roku 2015. V tom čase evidoval celkovo 18 takýchto objektov.

„Momentálne, čo sa týka katastrálneho územia mestskej časti Jarovce, neevidujeme žiadne čierne stavby. Stavebný úrad viedol dodatočné stavebné povolenia hlavne čo sa týkalo NN prípojok,“ uviedol pre Aktuality.sk sekretariát starostu.
V rovnakom období si nechali majitelia viac ako 200 hausbótov vypracovať odborom starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu v Bratislave odborné stanovisko. V ňom sa uvádzalo, že plavidlá nemajú na chránené územie výraznejší negatívny vplyv.

Stanovisko si následne vyslúžilo kritiku zo strany aktivistov – ostro voči nemu vystúpil súčasný starosta bratislavskej mestskej časti Rača Michal Drotován. Pre TASR vtedy ako ekologický aktivista a mestský poslanec označil dokument za škandál.
Kroky proti nezákonnostiam sľuboval v roku 2015 aj správca štátnych pozemkov – Vodohospodárska výstavba. Tá na naše otázky týkajúce sa súčasného stavu pozemkov, ktoré má v správe, do uzávierky neodpovedala.

Búranie pre D4
Príjemnú atmosféru pri brehu Dunaja narušilo budovanie takzvaného nultého obchvatu Bratislavy. Majiteľom vodných domov vyrástol priamo nad hlavami diaľničný most.

Dennodenne sa v okolí preháňali ťažké mechanizmy. Niekoľko hausbótov muselo byť odstránených – ich miesta na kotvenie prekážali novej ceste. Ministerstvo dopravy v rokunbsp;2017 v stanovisku pre Aktuality.sk hovorilo o piatich miestach.nbsp;Nakoniec ich bolo šesť.nbsp;
„Na základe rokovaní medzi rezortom dopravy, Slovenským vodohospodárskym podnikom a koncesionárom sa podarilo zredukovať počet hausbótových státí, ktoré musia byť presunuté/zrušené kvôli výstavbe diaľnice D4, z pôvodného rozsahu 22 hausbótov situovaných v ochrannom pásme diaľnice na šesť,“ potvrdil tlačový odbor.

Jedno povolenie nestačí
Na to, aby mohol majiteľ zakotviť hausbót v konkrétnej lokalite, potrebuje viacero povolení. Ako pre Aktuality.sk uviedla spoločnosť venujúca sa výstavbe hausbótov, na začiatku sa treba u správcu toku informovať, či je v danej oblasti voľné miesto.
V prípade Jaroveckého ramena vydáva povolenie státia Slovenský vodohospodársky podnik. Ten podľa vyjadrenia hovorcu Mariána Bocáka momentálne eviduje jedno nepovolené kotvenie v celej oblasti.

Žiadosť zároveň posudzuje aj odbor životného prostredia na príslušnom okresnom úrade.
„Účelom správneho konania je v prípade nových plávajúcich zariadení nastavenie a následné uloženie podmienok, za akých je možné plávajúce zariadenia užívať v súlade so záujmami chránenými zákonom č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny a vyhláškou, ktorou bolo vyhlásené Chránené vtáčie územie Dunajské luhy,“ uviedla hovorkyňa ministerstva vnútra Barbara Túrosová.
Majiteľ tiež musí dodať celkovú technickú dokumentáciu hausbótu Štátnej plavebnej správe. Slovo má aj správca brehu – Vodohospodárska výstavba,aktuality.sk

X X X

ĽSNS šíri blud o bunkách z potratených detí vo vakcínach. Bolo to na internete, tvrdí strana

„Je to bohapustá, sprostá lož,“ hovorí slovenský virológ Boris Klempa.
„Viete, že vakcína proti korone obsahuje bunky z potratených detí? Neverte médiám, hľadajte pravdu sami!“ Fotografia bilbordu s takýmto textom a logom Kotlebovej ĽSNS sa v posledných dňoch zdieľala na sociálnych sieťach.
Hoci fotka viacerých ľudí zmiatla a považovali ju za výsledok práce šikovného grafika, bilbord je skutočný. Kotlebovci sa k nemu po našich otázkach priznali.

Informácia, ktorú sa ĽSNS prostredníctvom bilbordu snaží dostať medzi ľudí, je však úplne vymyslená. V skutočnosti ide o niekoľko rokov starý hoax.
„Je to bohapustá, sprostá lož, ktorá má očividne za cieľ manipulovať ľuďmi a odrádzať ich od očkovania, veľmi som pre to nahnevaný. Ani jedna z vakcín, ktoré sú na trhu, neobsahuje akúkoľvek časť bunky,“ hovorí pre Aktuality.sk virológ zo Slovenskej akadémie vied Boris Klempa.

Namiesto faktov nezmysly
To isté potvrdzujú rezort zdravotníctva, Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) a dokonca – keďže pre mnoho ľudí by mohlo ísť o vážny etický problém – aj Vatikán a Konferencia biskupov Slovenska.

„Bohužiaľ, už sme si zvykli, že isté politické zoskupenia si namiesto faktov ctia nezmysly a klamstvá – je to aj v tomto prípade,“ reaguje ministerstvo zdravotníctva na kampaň kotlebovcov.
ĽSNS sme sa preto pýtali, z akých informácií vychádzali. Podpredseda strany Martin Beluský nám len vágne odpísal, že hľadali „na internete“. „Ku konkrétnemu zdroju som sa nedostal, na internete ich však je viacero,“ odpovedal nám Beluský.
Slovenská epidemiologická a vakcinologická spoločnosť vyvracala hoax o bunkách z potratených detí vo vakcínach už pred desiatimi rokmi, teda dávno predtým, než svet čelil pandémii covidu-19.
Ako hoax vznikol
Aby mohli virológovia vírusy skúmať a vyrábať proti nim očkovaciu látku, potrebujú živé vírusy. Tie zasa pre svoju existenciu a množenie potrebujú živú bunku. Tu sa už blížime k vysvetleniu, ako hoax vznikol.

V niektorých prípadoch vedci nemajú na výber a musia pracovať s bunkovými líniami ľudských embryonálnych buniek. Tie boli odobraté z potrateného ľudského embrya pred desiatkami rokov a odvtedy sa len umelo množia.
Humánne bunkové línie sa využívajú na výskum a množenie vírusov rubeoly, varicelly či vírusu hepatitídy A. A tak vznikli aj vektorové vakcíny proti covidu AstraZeneca alebo Sputnik.

„Musíme zdôrazniť, že potraty neboli vykonané za účelom získania týchto bunkových línií pre potreby vývoja vakcín. Takisto v súčasnej dobe nedochádza k žiadnemu odoberaniu buniek z potratených plodov, ale využívajú sa laboratórne namnožené bunkové línie ešte zo 60. – 80. rokov. Spojitosť je teda len veľmi vzdialená,“ vysvetľuje hovorkyňa ŠÚKL-u Magdaléna Jurkemíková.

Čo hovorí cirkev
V konečných vakcínach sa istotne žiadne takéto bunky nenachádzajú, keďže vakcíny prechádzajú niekoľkostupňovým procesom tzv. čistenia.
„Obávať sa, že vakcíny obsahujú zvyšky tiel umelo potratených detí, je úplne bezdôvodné a zvrátené,“ písala Slovenská epidemiologická a vakcinologická spoločnosť ešte v roku 2011.

Na pochybnosti o etickosti vývoja vakcín reagovala aj katolícka cirkev. Pápež František je zástancom očkovania a vyzýval, aby k vakcínam mali prístup aj tí najchudobnejší. Konferencia biskupov Slovenska vo svojom stanovisku k očkovaniu z decembra minulého roka pripomenula memorandum biskupov USA, ktorí sa tiež za vakcináciu postavili.

„Na námietky, že použitie vakcíny s akýmkoľvek, aj vzdialeným spojením s abortom je vždy nemorálne, biskupi USA reagovali, že taký názor nezodpovedá katolíckemu morálnemu učeniu,“ tvrdí KBS.
Slovenskí biskupi veriacim odkázali, že „ochrana života a zdravia je vážnou morálnou povinnosťou – nevynímajúc riadne overené a schválené očkovacie programy“, aktuality.sk