Údajne jedna z najdôležitejších reforiem tejto vlády, ktorá mala priniesť obnovu dôvery v právny štát, ostáva aj naďalej zaseknutá v koaličných sporoch. Protest zamestnancov justície pred parlamentom 15. februára 2022. Ministerke spravodlivosti Márii Kolíkovej (nom. SaS, predtým Za ľudí) sa po viacerých odkladoch podarilo dostať návrh novej súdnej mapy do parlamentu. Tam však minulý týždeň narazila a zdá sa, že ani tento utorok nebude úspešnejšia.

„Cieľom reformy súdnej mapy je vytvoriť vhodnejšie podmienky pre špecializáciu sudkýň a sudcov so zámerom zvýšiť kvalitu a efektívnosť súdneho rozhodovania, a tým aj dôveryhodnosť súdnictva,“ opakuje už vyše dvoch rokov Kolíková.

V utorok, keď majú poslanci rokovať o súdnej mape, prišli pred parlament protestovať zamestnanci súdov. Okrem zástupcov bratislavských súdov stoje pred budovou Národnej rady aj ľudia zo Skalice. Práve Skalica má po reforme zostať bez okresného súdu. Pred parlamentom aktuálne stojí približne stovka ľudí, prišiel autobus s ďalšími protestujúcimi z okresu Stropkov. Hovoria, že nechcú, aby poslanci „zabodli kolík do srdca justície“.

Reformu chce Kolíková podložiť znížením počtu okresných súdov z 54 na 30, vznikom dvojice mestských súdov v Bratislave a v Košiciach, nahradením ôsmich krajských súdov trojicou odvolacích súdov. Zavŕšením jej reformy by mal byť vznik troch odvolacích správnych súdov, nad ktorými má stáť nový, už pol roka fungujúci Najvyšší správny súd.
Hoci Kolíková novú súdnu mapu predstavila už v decembri 2020, stále sa jej nepodarilo presvedčiť ani poslancov, ani odbornú verejnosť. Teraz narazila na koaličných partnerov.

Komplikácie sa prejavili už na úrovni vlády, keď jej návrh nechceli dva mesiace ani zaradiť na rokovanie kabinetu. A keď ho aj 12. januára na žiadosť premiéra schválili, sprevádzali to ostré vyjadrenia jej kolegov. Ministerka si nesplnila domáce úlohy a zlyhala, vyhlásil vtedy predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš s tým, že ak si svoje úlohy nesplní, nemá čo hľadať vo funkcii.

Minulý utorok sa mal návrh prerokovávať už na pôde parlamentu. Koalícia ale tento bod odložila. Zjavne totiž nedosiahli dohodu. Ako vidí svoje šance na schválenie Kolíková po týždni? Priamej odpovedi na túto otázku sa vyhla. Rovnako tak špecifikácii pozmeňovacích návrhov, ktoré mala mať pripravené. Naznačila však, že dorokované ešte všetko nie je.
„Koaličné rokovania k súdnej mape naďalej prebiehajú. Pozorne počúvame pripomienky poslancov. V mnohých veciach sme našli spoločné riešenie. Ale naďalej sme pripravení vysvetľovať a odpovedať na otázky a hľadať konsenzus,“ odpovedal pre Pravdu Kolíkovej hovorca Peter Bubla.

Takže je možné, že prejednávanie Kolíkovej návrhu sa v parlamente opäť odloží. „Tento materiál prešiel vládou, ale v takej podobe neprejde v Národnej rade. Ešte predtým, než príde do prvého čítania, chceme mať čierne na bielom, ako bude vyzerať pozmeňujúci návrh,“ avizovala už v polovici januára poslankyňa Jana Žitňanská, Kolíkovej bývalá kolegyňa v strane Za ľudí.
Súdy, ktoré zaniknú
Keďže Kolíková mala dlhodobo problém s presadením veľkého množstva zmien, rozhodla sa svoju reformu rozdeliť do piatich celkov, ktoré môžu byť schválené aj separátne. Návrhy zákonov týkajúce sa zriadenia mestských súdov môžu byť predmetom schvaľovania bez ohľadu na osud zvyšných návrhov zákonov. Podobne aj časť, ktorá prináša zníženie počtu okresných súdov. Od ich schválenia je ale závislá dvojica zákonov prinášajúcich prerozdelenie krajských súdov a vznik trojice správnych súdov.

Spory sa v posledných mesiacoch viedli najmä o tom, ktoré okresné a krajské súdy zaniknú. Neprotestovali len sudcovia a pracovníci na súdoch, ale aj zástupcovia miest a regiónov, ktorí sa obávali úpadku kultúrneho a administratívneho vplyvu svojho mesta. Ako kompromis tak Kolíková navrhla, aby zaniknuté súdy ostali fungovať ako detašované pracoviská. Pripustila však, že je to len dočasné riešenie a finančné zdroje na rekonštrukciu súdnych budov sa do týchto detašovaných pracovísk nedostanú.

Týkalo by sa to konkrétne okresných súdov v Malackách, Topoľčanoch, Piešťanoch, Novom Meste nad Váhom, Považskej Bystrici, Čadci, Veľkom Krtíši, v Ružomberku, Námestove, v Brezne, Revúcej, Starej Ľubovni, v Stropkove a vo Vranove nad Topľou. Kompletne zrušené majú byť len štyri okresné súdy – Skalica, Partizánske, Bánovce nad Bebravou a Kežmarok.

Kritiku navyše Kolíková zožala aj za výber sídiel trojice odvolacích súdov, ktoré chce vytvoriť v Prešove, Žiline a v Trnave. Nespokojné totiž ostali zvyšné krajské mestá, ktoré by mali o svoj krajský súd prísť.
Kolíková však trvá na tom, že zánik niektorých súdov je kľúčovou časťou jej reformy a bez neho sa nedajú zväčšiť obvody súdov a dosiahnuť tak väčšie kolektívy sudcov, náhodný výber sudcu a rovnako aj vyššiu špecializáciu na jednotlivé právne agendy.

EÚ chvíľu počká
Ak sa teda ministerke nepodarí presvedčiť koaličných poslancov o vzniku mestských súdov a zmene okresných súdov, reforma odvolacích a správnych súdov sa bude musieť opäť odložiť. Tie sa však nedajú odkladať dlho, keďže napríklad len na vytvorenie správnych súdov je viazaná pol miliarda eur z európskeho Plánu obnovy a odolnosti.

„Urobiť sústavu správnych súdov bez toho, aby v rámci koalície bola uzavretá sústava prvostupňových a odvolacích súdov, nie je dobré. Potrebujeme vedieť, ako uzavrieme odvolacie súdy, keďže správnu agendu dnes riešia práve odvolacie súdy, z ktorých má prejsť na novozriadené prvostupňové správne súdy. Keď ustálime odvolaciu sústavu, to znamená ich obvody a sídla, vieme zodpovedne navrhnúť nastavenie pre správne súdy a rokovať o nich so všetkými dotknutými subjektmi, osobitne s justíciou,“ vysvetlilo ministerstvo spravodlivosti.

Rezort spravodlivosti ale ubezpečuje, že stovky miliónov z EÚ ohrozené nie sú. „Sme presvedčení, že aj Európska komisia chce, aby reformy prebehli dobre. Že tu nejde len o to, aby nejaké reformy boli, ale aby to boli naozaj reformy, ktoré posunú krajinu ďalej,“ tvrdí ministerstvo, za ktoré túto reformu s Európskou komisiou komunikuje generálna riaditeľka sekcie plánu obnovy Lívia Vašáková.

„V rámci spoločných rozhovorov s ňou sme pochopili, že ak prejde všetko, okrem správnych súdov, ktoré sa práve v čase podania žiadosti o platbu na Európsku komisiu budú schvaľovať v parlamente, je možné o tom rokovať s Európskou komisiou. Sme presvedčení, že pre Európsku komisiu je dôležitý čistý legislatívny proces, predvídateľnosť práva, rešpektovanie princípov právneho štátu pri implementácii reformy. Takáto veľká reforma musí byť robená v logickej súslednosti a, samozrejme, aj v normálnej komunikácii s justičnou obcou. Nemôžeme ju z toho vynechať. Inak ako takto sa to správne urobiť nedá,“ doplnilo ministerstvo.

Na semafore na stránke plánu obnovy však pri súdnej mape svieti výstražná červená farba. Slovensko chce na jar žiadať o 458,3 milióna eur z plánu obnovu. No zdržanie alebo nesplnenie hoci aj jedného z míľnikov ohrozuje podanie celej žiadosti o prvú platbu. Červená farba na semafore znamená, že štát očakáva buď neskoré splnenie tohto míľnika, prípadne aj nesplnenie.
Ak sa Kolíkovej podarí reformu súdnych obvodov nakoniec presadiť, podľa súčasného návrhu by nové súdy fungovali od 1. januára 2023. Pôvodne pritom začiatok reálneho výkonu novo zorganizovaných všeobecných súdov predpokladala od 1. júla 2022./agentury/

X X X

Ukrajinský veľvyslanec v Národnej rade: Nemáme signály, že Rusi nás zajtra napadnú

Poslanci zahraničného výboru si dnes pozvali ruského aj ukrajinského veľvyslanca. Chceli od nich počuť, ako to vyzerá s konfliktom na ich hraniciach. Napäté vzťahy medzi Ruskom a Ukrajinou sa na chvíľu preniesli aj na pôdu Národnej rady. Poslanci si dnes na zahraničný výbor pozvali veľvyslancov oboch krajín, ktorí našim zákonodarcom dve hodiny vysvetľovali postoj vlastných štátov.
Každý z nich dostal najskôr dvadsať minút na ozrejmenie postoja, potom dostávali otázky od poslancov. V miestnosti sa však nestretli.
Ruský veľvyslanec: Na bezpečnosť sa pozeráme širšie

Ako prvý sa pred poslancov posadil ruský veľvyslanec Igor Bratčikov. V krátkom úvode povedal, že v spoločnosti sa ohľadom vojny medzi Ruskom a Ukrajinou rozpútala hystéria na úrovni psychózy. Vzápätí sa odvolal na slová prezidentky Zuzany Čaputovej, aby sme rozlišovali medzi faktami a propagandou.
„Rád by som povedal, že pri pohľade na situáciu v Európe nemáme na zreteli len Ukrajinu, ale pozeráme sa širšie,” povedal Bratčikov.

Juraja Blanára zo Smeru zaujímalo, či Ruská federácia napadne Ukrajinu. Potom sa presunul k vojenským cvičeniam. Pýtal sa, ako Rusko vníma vojenské manévre na území Ukrajiny spoločne s vojakmi NATO, či ako sa Rusi pozerajú na chystané cvičenie na Slovensku s armádou USA.

Tomáš Valášek z Progresívneho Slovenska sa pýtal na to, či Rusko vo svojich požiadavkách, ktoré predložilo v decembri minulého roka, žiada, aby sa krajiny, ktoré vstúpili do NATO po roku 1997 vzdali možnosti prijať pomoc od ostatných členov.
Ruský veľvyslanec Bratčikov sa odkazoval na viacero medzinárodných dohôd, podľa ktorých má každý štát právo zvoliť si vlastný spôsob, ako sa postará o svoju obranu, no nebude tak robiť na úkor iných štátov.
Rusko však približovanie NATO k jeho hraniciam vníma ako vlastné ohrozenie. „Nikto nestavia otázku tak, aby vystúpili krajiny, ktoré tam, žiaľ, v roku 1997 vstúpili. Hovorím žiaľ, pretože tento krok poškodil bezpečnosť v Európe z pohľadu Ruska. Ako hovorila pani prezidentka, aj my máme svoje bezpečnostné požiadavky, ktoré treba rešpektovať,” obhajoval ruský pohľad Bratčikov.

Odkazoval na slová našej hlavy štátu, ktoré povedala začiatkom februára. Prezidentka konštatovala, že Rusko má svoje legitímne obavy a práva, ako každá iná krajina. Dodala však, že medzi legitímne práva krajiny nepatrí rozhodovanie o osudoch iných.
Ruský veľvslanec poukázal okrem iného na lietadlá v Estónsku, odkiaľ je to kúsok do Petrohradu či na aktivitu USA a NATO v čiernomorskom a baltskom regióne.

Pokojná atmosféra s napätím vo vzduchu
Podľa neho to nie je Rusko, ale USA, kto zneužíva na vnútropolitický boj tému vojny. Spojené štáty minulý týždeň prišli s informáciou, že Rusi udrú na Ukrajinu 16. februára, teda zajtra. Bratčikov to vylúčil: „Rusko viackrát vyhlásilo, že nemá žiadne agresívne plány voči Ukrajine.”

Poukázal však na tzv. národné prápory, polovojenské jednotky, ktoré podľa neho nie sú plne pod kontrolou Kyjeva a môžu konať na vlastnú päsť, čo by viedlo k zhoršeniu situácie. Poslanca Štefana Kuffu (nezaradený, Život) preto zaujímalo, či Rusko bude vedieť zabezpečiť, aby k takejto provokácii nedošlo.

Napriek tomu, že na výbore vládla pokojná atmosféra a poslanci sa nehádali ako napríklad nedávno pri schvaľovaní obrannej dohody s USA, predsa len bolo cítiť medzi zákonodarcami napätie a svetonázorové rozdiely. Po Bratčikovom príhovore prebehla menšia výmena názorov medzi poslancom SaS Petrom Osuským a zákonodarcom Smeru Mariánom Kérym. Témou sporu bol konflikt Ruska a Gruzínska z roku 2008.

Ukrajinský veľvyslanec: Strašenie vojnou nám spôsobuje ekonomické škody
Po Bratčikovi sa pred členov zahraničného výboru posadil ukrajinský veľvyslanec Jurij Muška. Podobne ako jeho predchodca, aj on dostal 20 minút na vysvetlenie postoja Ukrajiny. Narozdiel od Bratčikova ho aj naplno využil.

„Prajeme si mier a bezpečie, ale nie na úkor druhých,” zaznelo v úvode jeho príhovoru, kde sa pýtal, či sa svet pozerá v tomto konflikte aj na záujmy Ukrajiny, alebo iba na tie ruské. „A zazneli aj výzvy, že treba obnoviť stav, ktorý tu bol do roku 1997. Nie preto, lebo sú to priania Maďarska, Slovenska či Poľska, ale preto, lebo si to želá Rusko,” povedal Muška.
Veľvyslanec konštatoval, že jeho krajina nemá signály o vpáde Ruska, ako o tom hovorili napríklad Spojené štáty.

Poukázal však, aké ekonomické straty spôsobujú Ukrajine takéto vyhlásenia.
„Od štvrť miliardy do pol miliardy dolárov každý týždeň ide na stabilizáciu kurzu hrivny k doláru. Nemáme toľko prostriedkov, aby sme tento vývoj mohli stabilizovať ďalšie mesiace,” vysvetľoval zástupca Ukrajiny.

Nemajú informácie o hroziacom konflikte
Podľa neho nebezpečenstvo ozbrojeného konfliktu stále trvá, no cvičenia, ktoré prebiehajú neďaleko hraníc s Ukrajinou, nie sú signálom, že by k tomu malo dôjsť v najbližších dňoch.
„Počet tých síl je nedostatočný. Ak chce Putin prejsť na naše územie, bude na to potrebovať asi pol milióna ľudí. A ak počíta s menším počtom, tak len za podpory leteckých náletov,” vysvetľoval Muška, prečo si myslia, že v najbližších dňoch nedôjde k žiadnemu vpádu na ukrajinské územie.

Posťažoval sa aj na to, že poisťovne prestali leteckým spoločnostiam dávať záruky, ak budú lietať nad Ukrajinou. Lietadlá sa jej preto začali vyhýbať. To krajine spôsobuje ďalšie hospodárske škody.
Muška kontroval aj slovám Bratčikova o tom, že Ukrajina je vťahovaná do NATO. Poukázal na to, že ide o slobodnú voľbu jeho krajiny.
„Ukrajina spravila svoj výber, dala si to do ústavy a chce byť aj členom Európskej únie a NATO. Lebo nemáme na výber. Naša neutrálnosť nám nič v roku 2014 nepomohla. Rusko neuznáva hranice Ukrajiny,” hovoril Muška.

Kéry: Slovensko je dobrý sused
Predseda výboru Kéry po veľvyslancovom príhovore zdôraznil, že Slovensko dbá na medzinárodné právo, a tak ako neuznalo Kosovo, neuznalo ani odtrhnutie Krymu od Ukrajiny. Poukázal tiež na to, že slovenská vláda počas plynovej krízy v roku 2014 spustila tzv. reverzný tok plynu na Ukrajinu. Išlo o situáciu, keď Rusko nášho východného suseda odstrihlo od dodávok tejto strategickej suroviny.

Po otázkach poslancov Muška vysvetľoval, že neexistujú žiadne národné prápory bez kontroly Kyjeva, ako to tvrdil jeho predrečník Bratčikov. Tie fungovali v roku 2014, keď vypukla vojna na východe Ukrajiny. Dnes je všade normálna armáda a žiadne nekontrolovateľné „batalióny”, dodal veľvyslanec.

Poslancov zaujímala aj vlna migrácie v prípade konfliktu. „Videli ste v roku 2014 nejaké rady na hraniciach? Ja nie. Máme 1,5 milióna obyvateľov, ktorí sa premiestnili v rámci Ukrajiny, ale neodišli,” skonštatoval Muška.

Na záver členovia zahraničného výboru siedmimi hlasmi prijali uznesenie, ktoré navrhol Juraj Blanár zo Smeru. Obsahovalo konštatovanie, že poslanci berú na vedomie informáciu o situácii na rusko-ukrajinskej hranici, že zahraničný výbor podporuje diplomatické riešenie konfliktu a odmietajú vojenský zásah.
S vlastným návrhom uznesenia prišiel aj Peter Osuský z SaS. Za jeho text však zdvihlo ruku len päť prítomných členov, čo na schválenie nestačilo, aktuality.sk

X X X

Izrael nedodá Ukrajine protiraketový systém Železná kupola

Ukrajina v posledných mesiacoch žiadala o schválenie predaja systému aj priamo izraelskú vládu.
Izrael odmietol Ukrajine predať americko-izraelský systém protiraketovej obrany Železná kupola (Kipat barzel), aby si tým nepohneval Moskvu, informuje v utorok spravodajský server Ynet.
Podľa správy sa Kyjev začal o systém zaujímať obzvlášť po poslednom vlaňajšom konflikte v pásme Gazy, keď videl jeho efektívnosť. Následne sa v tomto smere obrátil na USA.

Keď ešte nebolo chýru o ruskej invázii
Ukrajinská vláda administratívu amerického prezidenta Joea Bidena vlani na jar oficiálne požiadala, aby jej zaistila presun raketového systému Patriot a tiež Železnej kupoly. V tom čase nič nenasvedčovalo tomu, že by na Ukrajine mohlo dôjsť k ruskej invázii a Kongres takýto presun podporil, uvádza denník The Times of Israel.

S dodaním zmieneného systému do inej krajiny by však musel súhlasiť aj Izrael, pretože ho vyvinul spoločne s USA. Izraelskí predstavitelia ale podľa správy servera Ynet dali ešte v lete Bidenovej administratíve najavo, že s doručením Železnej kupoly na Ukrajinu súhlasiť nebudú. Obávali sa totiž, že by to uškodilo ich vzťahom s Ruskom, a to obzvlášť v súvislosti s vojenskými aktivitami Ruska v Sýrii.

Ukrajina v posledných mesiacoch žiadala o schválenie predaja systému aj priamo izraelskú vládu. Od predaja Železnej kupoly, ako aj rakiet Patriot však napokon upustili aj USA, ktorých presvedčili argumenty Izraela, uvádza The Times of Israel.
Snaha o väčšiu spoluprácu s Izraelom
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba ešte minulú stredu uviedol, že Kyjev sa usiluje o väčšiu spoluprácu s Izraelom, a to práve v oblasti protivzdušnej obrany, keďže sa obáva ruskej invázie.

Spravodajskej stanici KAN tiež povedal, že by uvítal, ak by sa Izrael rozhodol hrať úlohu akéhosi diplomatického sprostredkovateľa medzi Ruskom a Ukrajinou. Zjavne sa tak vyjadril v súvislosti s blízkymi vzťahmi, ktoré má Izrael s oboma týmito krajinami, približuje The Times of Israel, aktuality.sk

X X X

Kolíková: Súdna mapa je o potrebe špecializácie a náhodnom výbere

Súdnou mapou sa má dosiahnuť špecializácia sudcov a zabezpečiť ich náhodný výber. Návrh sa nepripravoval "od stola", ale na základe dát, ktoré sa zbierali roky. Reformou sa odstraňuje základná chyba z 90. rokov, keď sa "atomizovala" súdna sústava. V pléne Národnej rady (NR) SR to počas diskusie vyhlásila ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Poslancov požiadala o podporu.

Dodala, že chce len dosiahnuť, aby sa sudcovia mohli venovať svojej agende. Spravodajca k návrhu zákona Lukáš Kyselica (OĽANO) oznámil, že o súdnej mape by malo plénum hlasovať vo štvrtok.
Kolíková rozumie, že debata nie je ľahká, najmä, ak sa týka regiónov, kde pôsobia poslanci. Dodala, že reforma sa pripravila po dôslednom zanalyzovaní toho, koľko sa ľudia v danom regióne súdia a za čo. Čerpali tiež z prieskumu medzi sudcami. „To nie je tak, že si tu niekto niečo vymyslel. Samotní sudcovia chcú byť špecializovaní na agendy, ale súčasná súdna sústava im to neumožňuje,“ povedala.

Na viacerých súdoch je podľa ministerky málo agendy na to, aby sa naplnila kapacita viacerých sudcov a aby sa zabezpečil náhodný výber. „Chceme, aby o agende rozhodoval sudca, ktorý sa venuje tejto oblasti práva. Lebo sudca nebude musieť prechádzať z jednej oblasti práva na druhú,“ poznamenala.

Odstrániť chce chybu z 90. rokov, keď sa súdna sústava chcela umelo prispôsobiť územno-správnemu členeniu. Doplnila, že pri príprave komunikovali s viacerými dotknutými orgánmi. „Prispôsobovali sme obvody tomu, čo si praje prokuratúra,“ dodala.
Pracoviská súdov si budú podľa nej navzájom vypomáhať. „A kým nedôjdeme k dohode, aby bolo v rámci obvodu jedno sídlo, budeme pracovať na viacerých pracoviskách,“ uzavrela ministerka./agentury/

X X X

SaS podáva pre vyhrážky poslancom trestné oznámenie, pridalo sa aj OĽANO

Poslanci Národnej rady (NR) SR za SaS podávajú v utorok trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu šírenia poplašnej správy, podnecovania a ohovárania. Informoval o tom poslanec SaS Ján Benčík. Oznámenie sa týka vyhrážok zákonodarcom, ktorí hlasovali za obrannú dohodu s USA. Podporujú ho aj ďalší koaliční poslanci. Pod trestné oznámenie sa podpísali aj členovia klubu OĽANO.

„Domnievame sa, že poslanec Blaha, ako aj ďalší politici by mali niesť zodpovednosť za to, čo píšu a zdieľajú na sociálnych sieťach,“ vyhlásil Benčík na tlačovej konferencii v parlamente. Takéto konanie podľa neho vyvolalo búrlivé reakcie na sociálnych sieťach, ktoré sa už prenášajú do reálneho života. Benčík podľa svojich slov čítal na sociálnych sieťach o vyhrážkach cez vybitie okien, prerezanie pneumatík, postavenie k múru či vypálenie domov poslancov.

Poslanec Andrej Stančík (OĽANO) pripomenul, že správanie opozície pripomína nástup totality. Tá sa podľa neho začína tým, keď sa začnú politickí nepriatelia označovať za potkanov, švábov či vlastizradcov. „Cez lži a dezinformácie ‚hecujú‘ ľudí a vyzývajú ich na násilie,“ povedal na adresu politikov zo Smeru-SD a mimoparlamentnej Republiky.

Trestným oznámením chcú podľa šéfky poslaneckého klubu SaS Anny Zemanovej deklarovať podporu všetkým poslancom, ktorí hlasovali v súlade s Ústavou SR, a teda podľa svojho svedomia a presvedčenia. „Zverejňovanie adries poslancov a mien je za čiarou. Generálna prokuratúra mala konať už minulý týždeň ihneď po tom, ako sa to začalo, a to bez ohľadu na to, či so schválením dohody súhlasí alebo nie,“ skonštatovala. Niektorí opoziční politici by podľa Benčíka mali niesť zodpovednosť za vlnu nenávisti valcujúcu sociálne siete, ktorú vyvolali aj burcujúcimi príhovormi k protestujúcemu davu.

Koalícia odmieta porovnávanie situácie s niekdajšími protestami pred komplexom Bonaparte. „Bonaparte bol symbol daňového podvodu. To nebol symbol, že išli sme na adresu Roberta Fica, ktorú sme ani nevedeli. Nikto z poslancov nevyzýval na násilie,“ reagovala Zemanová.
Na podporu poslancov, ktorí za dohodu hlasovali, vznikol aj otvorený list. Podpísalo ho zatiaľ viac ako 12-tisíc ľudí. „Poslanci, ktorí hlasovali za obrannú dohodu, sú dnes terčom vyhrážok a útokov, ktoré musia byť v spoločnosti rešpektujúcej demokratické zásady jasne odsúdené,“ uviedol autor listu a predseda občianskeho združenia Mladí Marek Mach.
Vyhrážky voči poslancom sa objavili minulý týždeň po hlasovaní o dohode s USA. Na internete sa šírili zoznamy poslancov s miestami ich bydliska, zverejňovali ich aj viacerí opoziční politici. Pri domoch niektorých z poslancov sa objavili nápisy „Tu býva vlastizradca“. Krajské riaditeľstvá Policajného zboru prijali adekvátne bezpečnostné opatrenia. Situáciou sa má zaoberať aj premiér Eduard Heger (OĽANO)./agentury/

X X X

Odborník, MUDr. Marek Pytliak, radí, ako rozlíšiť nové varianty COVID-19 od chrípky

Uprostred náporu ochorenia COVID-19, ktoré nám už druhý rok znepríjemňuje život, je pre bežného človeka často náročné odlíšiť toto respiračné ochorenie od obyčajnej chrípky. Hoci ide o rozdielne vírusy, príznaky sú si veľmi podobné.
Koncom roka 2021 bol v Juhoafrickej republike prvýkrát identifikovaný variant choroby covid-19, ktorý získal označenie omicron. V porovnaní s predchádzajúcou verziou delta, je podľa odborníkov asi 3-krát infekčnejší, ale na druhú stranu má oveľa miernejšie príznaky.

„Variant omicron je tu ešte pomerne krátko. Napriek tomu sa zdá, že i keď je výrazne infekčnejší ako predošlé varianty, množí sa dominantne v horných dýchacích cestách, zriedkavejšie v pľúcach. Pacienti majú teda častejšie skôr zápal hrdla, priedušnice alebo zápaly prínosových dutín. To však neznamená, že nemôže spôsobiť aj ťažké zápaly pľúc,“ konštatuje internista MUDr. Marek Pytliak.

Nový variant z Kamerunu

Ďalším variantom, ktorý sa do Európy dostal sa nazýva IHU. Prvý európsky prípad bol zachytený vo Francúzsku, kam bol pravdepodobne importovaný z afrického Kamerunu. „Variant IHU (B.1.640) sa prejavuje veľmi podobne ako ostatné varianty. Vzhľadom na to, že je zatiaľ veľmi zriedkavý, nevieme s istotou povedať, ktorý z variantov je infekčnejší,“ myslí si MUDr. Marek Pytliak. Odborníci však predpokladajú, že oba nové varianty koronavírusu (omicron, IHU) vznikli v približne rovnakom čase. Podľa aktuálneho výskytu sa zdá, že omicron je, na rozdiel od jeho afrického spoločníka, výrazne nákazlivejší. Vysoké riziko potvrdzujú aj stúpajúce štatistiky pozitívne testovaných pacientov. Za posledné dni sa totiž číslo pacientov nakazených ochorením COVID-19 na Slovensku vyšplhalo na viac ako 18 tisíc prípadov denne.

Čo majú tieto vírusové ochorenia spoločné s bežnou chrípkou?

Vírusy, ktoré spôsobujú chrípku, ale aj COVID-19 sa šíria rovnakým spôsobom - kvapôčkami z nosa a úst infikovaného človeka. Tieto ochorenia sa môžu šíriť skôr, ako si sám človek uvedomí, že je chorý. V oboch prípadoch patria medzi najčastejšie príznaky bolesť hrdla, kašeľ, nádcha, bolesť tela a svalov, únava či horúčka. Nakoľko je veľmi náročné odlíšiť nové varianty COVID-19 od bežnej chrípky, dôležitosť testovania je tu podstatná viac ako kedykoľvek predtým. „Jediný spoľahlivý spôsob, ako odlíšiť chrípku od koronavírusu, je PCR test. Niektoré laboratóriá už ponúkajú diferenciálno-diagnostický PCR test práve na odlíšenie chrípky od ochorenia COVID-19,“ vysvetľuje MUDr. Marek Pytliak.

Ako mierniť symptómy COVID-19 a chrípky?

Keďže v súčasnosti neexistuje žiadny bežne dostupný liek na COVID-19, domáca liečba sa rovnako ako pri chrípke a ďalších vírusových ochoreniach zameriava na zmierňovanie symptómov. Jej absolútnym základom je však výdatný odpočinok, dostatočný pitný režim, ktorý sa postará o odvádzanie toxínov z tela, ktoré tu vznikajú v dôsledku boja imunitného systému s nákazou, a tiež podávanie utišujúcich liekov. Aspirín, či u nás známejší Acylpyrín s obsahom kyseliny acetylsalicylovej, je už po generácie pomocníkom na znižovanie horúčky, miernenie bolesti a liečbu zápalu.

„Kyselina acetylsalicylová je potentné antipyretikum, analgetikum a má protizápalové účinky. Navyše blokuje agregáciu krvných doštičiek, takže pôsobí preventívne na vznik trombózy. Všetky tieto efekty sa dajú využiť pri symptomatickej liečbe všetkých vírusových ochorení, ktoré sú spojené so zápalom, horúčkou či bolesťami hlavy a svalov,“ dodáva MUDr Marek Pytliak.

Pri chrípke a prechladnutíZdroj: Acylpyrin

V domácej lekárničke by teda určite mali mať svoje miesto voľnopredajné lieky s jej obsahom, ako napríklad už spomínaný Acylpyrin, Anopyrin či Aspirín, ktoré v kombinácii s vitamínmi – predovšetkým vitamínom C, pomôžu uľaviť od nepríjemných symptómov a uľahčiť priebeh chrípkových ochorení, i už spomínaných nových variantov COVID-19. Ďalšími účinnými látkami, ktoré Vám môžu pri nepríjemných sprievodných prejavoch pomôcť, sú prípravky s obsahom ibuprofénu alebo paracetamolu. „Pri príznakoch respiračnej infekcie však zostaňte radšej doma a nešírte chorobu (či už chrípku, koronavírus, alebo iné respiračné vírusy a baktérie) vo svojom okolí,“ odporúča na záver MUDr. Marek Pytliak, aktuality.sk

X X X

Ústava sa v súvislosti s referendom o predčasných voľbách meniť nebude

Ústava SR sa v oblasti referenda o skrátení volebného obdobia meniť nebude. Poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok neposunuli do druhého čítania novelu z dielne Miloša Svrčeka (Sme rodina). Ten navrhoval, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie parlamentu ústavným zákonom aj referendom.

Okrem iného navrhoval, aby sa referendum o skrátení volebného obdobia nemohlo konať prvý a posledný rok volebného obdobia. Novela mala reagovať na rozhodnutie Ústavného súdu (ÚS) SR zo 7. júla 2021 o ústavnosti predmetu referenda. Účinnosť zmien navrhoval Svrček od marca 2024.
Do druhého čítania poslanci neposunuli ani obdobný návrh z dielne nezaradeného poslanca Tomáša Tarabu. Ten chcel zmenu docieliť úpravou ustanovení v ústave o zániku mandátu poslanca NR SR tak, aby zanikol aj uplynutím skráteného volebného obdobia na základe platného celoštátneho referenda.

Pellegrini: Poslanci, ktorí odmietli zmenu ústavy, nekonali v záujme ľudí
Poslanci Národnej rady (NR) SR, ktorí nehlasovali za novelu Ústavy SR a zmeny pri referende, išli proti poslaneckému sľubu a nehlasovali v záujme občanov. Vyhlásil to nezaradený poslanec a líder mimoparlamentného Hlasu Peter Pellegrini na utorkovej tlačovej konferencii.
„Poslanci nehlasovali v záujme občanov SR, pretože im odmietli do rúk vrátiť moc, ktorá im patrí. Hlasovaním zabetónovali akúkoľvek možnú zmenu ústavy legálnou cestou,“ podotkol. Hovorí o pošliapaní práv ľudí zo strany koaličných OĽANO, SaS a Za ľudí. Hoci Pellegriniho poslanci nesúhlasili s účinnosťou návrhu Miloša Svrčeka (Sme rodina) až od roku 2024, podporili ho a v druhom čítaní boli pripravení rokovať o zmene termínu.

Avizoval, že Hlas je pripravený podporiť petičnú akciu za referendum o tom, či ľudia chcú zmenu ústavy tak, aby sa mohlo konať aj referendum o skrátení volebného obdobia NR SR. Poznamenal, že nedávnu petičnú akciu za referendum o predčasných voľbách podporilo okolo 600-tisíc ľudí. Pellegrini je zvedavý aj na reakciu prezidentky SR Zuzany Čaputovej po utorkovom odmietnutí Svrčekovej novely aj vzhľadom na jej vyjadrenia po rozhodnutí Ústavného súdu SR o nesúlade referendovej otázky s ústavou.

Líder Hlasu zároveň odsúdil útoky na poslancov v súvislosti s podporou dohody o obrannej spolupráci Slovenska s USA. Deklaroval, že jeho strana je proti akémukoľvek násiliu. Pripomenul však, že tieto vyhrážky priniesla do kultúry súčasná koalícia, kým bola v opozícii. Pripomenul napríklad protesty pred domom Pavla Pašku. „Nech neplačkajú, lebo sami to vymysleli a sami to začali robiť vo veľkom,“ podotkol. Každý občan má podľa Pellegriniho právo vedieť, kto ako hlasoval. Preto avizuje, že Hlas zverejní aj zoznam poslancov, ktorí hlasovali proti zmene ústavy v súvislosti s referendom./agentury/

X X X

V pozemkovej kauze Veľký Slavkov padol ďalší rozsudok. Odvolanie schránky súd v Prešove zamietol

V kauze Veľký Slavkov, v ktorej je Slovenský pozemkový fond žalovaný o náhradu škody prevyšujúcej 100 miliónov eur, vyhlásil Krajský súd v Prešove ďalší rozsudok.

Krajský súd v Prešove v utorok 15. februára 2022 zamietol odvolanie žalobcu, britskej schránky Digital Floor, voči rozsudku Okresného súdu v Prešove z 30. novembra 2020.
Prvostupňový súd týmto rozsudkom v celom rozsahu zamietol žalobu spoločnosti Digital Floor o náhradu škody vo výške prevyšujúcej 100 miliónov eur plus úroky z omeškania, čím pozemkovému fondu ako žalovanému priznal plný úspech v spore.
Pozemkový fond, ktorý spravuje pôdu vo vlastníctve štátu a neznámych vlastníkov, v spore zastupujú advokátske kancelária Michala Mandzáka a Michala Miškoviča. Právnym zástupcom britskej schránky, v ktorej ako štatutárny riaditeľ figuruje neznámy Gruzínec Giorgi Udzulashvili, je bývalý minister spravodlivosti za Most-Híd Gábor Gál. Ten si po vynesení rozsudku prešovského krajského súdu ponechal priestor na podanie dovolania na Najvyšší súd Slovenskej republiky.
O čo v kauze ide
Jedná sa o súdne spory vyplývajúce z údajne zmarenej investície kasína s hotelom a golfovým ihriskom OKKO G.E.R. pod Vysokými Tatrami. Z nezáväzného oznámenia pozemkového fondu, ako sa postupuje pri predaji pozemkov, spoločnosti AR Park a ARent vyvodili, že sa šlo o záväzný prísľub k odpredaju pozemkov, ktorý následne pozemkový fond nesplnil.
Tým, že fond pozemky vydal reštituentom, mal spomínaným spoločnostiam spôsobiť škodu spočívajúcu v zmarení investície do jej biznis plánu. Nároky, ktoré boli viackrát postúpené a ktorých aktuálnym vlastníkom je londýnska firma Digital Floor registrovaná vo Veľkej Británii, pozemkový fond považuje za fiktívne.
V celej kauze bežali celkom tri súdne spory. Dve žaloby firmy proti Slovenskému pozemkovému fondu - jednu o 16 miliónov eur a druhú o viac ako 23 miliónov eur - už na súde štát vyhral. V hre je tak ešte bitka o najväčší balík štátnych peňazí – 60 miliónov eur, aktuality.sk

X X X

Biocement a biokeramika z Košíc môžu pomôcť pacientom s poškodenými kosťami tváre

Efektivitu biocementu už úspešne otestovali vložením biocementovej pasty do miesta poškodenia kostného tkaniva po vytrhnutí zubov svine
Pacientom s poškodenými kosťami tváre by mohli pomôcť biocement a biokeramika. Vyvinul a experimentálne ich otestoval tím vedcov z Košíc. Ako TASR informovala hovorkyňa Slovenskej akadémie vied (SAV) Katarína Gáliková, ide o inovatívny biomateriál, ktorý podporuje a stimuluje hojenie kostného tkaniva, pričom nevyvoláva negatívnu imunitnú odpoveď organizmu.

Účinnosť, efektivita hojenia
Vedecký kolektív z Ústavu materiálového výskumu (ÚMV) SAV, Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie (UVLF) v Košiciach a spoločnosti Solmea sa v oblasti liečby tvárového kostného tkaniva zameral na vývoj implantátov zo samovoľne tuhnúcich biocementov vo forme pást a z keramických platničiek. Účinnosť, efektivitu hojenia a kvalitu vyvinutých biomateriálov v rámci predklinického výskumu sledovali na veľkých zvieracích modeloch.

„Vyvinuli sme modifikovaný kalcium-fosfátový biocement obsahujúci rozpustnú nanokryštalickú zložku, ktorá zabezpečuje rýchle a významné vylučovanie vápnikových iónov počas tuhnutia. Vďaka tomu náš materiál rýchlo tuhne, vo výslednej podobe je pórovitý a pevnosť v tlaku, ktorú dosahuje, je blízka kostnému tkanivu," povedal Ľubomír Medvecký z ÚMV SAV s tým, že efektivitu biocementu úspešne otestovali vložením biocementovej pasty do miesta poškodenia kostného tkaniva po vytrhnutí zubov svine. „Po vyhojení sa zachovala hrúbka kosti a vytvorilo sa kvalitatívne rovnaké kostné tkanivo,“ doplnil.

Keramickú platničku implantovali do sánky svine. Tento biomateriál sa v mieste defektu postupne resorboval a úspešne sa nahradil novým kostným tkanivom charakteristickým pre úplnú regenerácia kostného tkaniva. "Keramický implantát významne podporil hojenie kostného tkaniva a zvýšil aktivitu kostných, ako aj iných typov buniek zúčastňujúcich sa na tvorbe novej kosti," uviedla členka vedeckého tímu Katarína Vdoviaková z UVLF v Košiciach.

Netoxický, zdraviu neškodný
Inovatívne biomateriály majú podľa vedcov viacero ďalších výhod. Čo sa týka keramického implantátu, podľa Medveckého sa vyznačuje napríklad vhodným zložením, štruktúrou, ako aj špecifickým spôsobom prípravy.
„Je netoxický, zdraviu neškodný, nevyvoláva zápalovú reakciu a dá sa pripraviť do požadovaného tvaru. Nespornou výhodou je jeho pozorovaná funkčnosť aj po aplikácii bez nasadenia odobraných a následne kultivovaných kmeňových buniek pacienta," vysvetlil s tým, že v porovnaní s často používanými implantátmi to významne znižuje technickú a finančnú náročnosť úkonu.

Nové biomateriály plánuje vedecký tím v krátkom čase aplikovať a otestovať v klinických skúškach, ktoré sú nevyhnutné na využitie v praxi.
Gáliková pripomenula, že medzi hlavné príčiny poškodenia kostí patria úrazy, infekcie, nádory či vrodené poruchy, pričom spôsobujú zdravotné aj estetické problémy. Nedostatočné hojenie kostí v tvárovej oblasti podľa nej predstavuje v populácii závažný problém bez ohľadu na vek, aktuality.sk

X X X

Výbohova firma postaví Ružomberku byty. Mesto si na ne berie miliónové úvery

Stavebná firma Sytiq vyhrala verejné obstarávanie ružomberskej samosprávy vlani v auguste. Jej väčšinový akcionár Miroslav Výboh je podľa polície od augusta 2021 na úteku. Ružomberská radnica si na stavbu dvoch nájomných bytoviek berie vyše 3-miliónový úver.

Kým polícia hľadá podnikateľa Miroslava Výboha, jeho stavebnej firme Sytiq sa darí v získavaní zákaziek vo verejnom sektore. Spoločnosť Sytiq vlani v júli, teda približne mesiac pred tým, ako polícia vyhlásila po Výbohovi pátranie, vyhrala dve verejné obstarávania v meste Ružomberok. Postaví tam nájomné bytovky s názvami Plavisko 2 a Plavisko 3.

Tento článok vznikol najmä vďaka našim podporovateľom
Prispejte na tvorbu nezávislej žurnalistiky aj vy. Aj vďaka vašej podpore môžeme naďalej pripravovať kvalitný obsah a odhaľovať prešľapy mocných. Ako poďakovanie od nás získate exkluzívnu ročenku KAUZY 2021, v ktorej pre vás naša redakcia zhrnula to najdôležitejšie za uplynulý rok. aktuality.sk

X X X

Rezort dopravy vysvetlil, prečo nechce vyraďované vlaky z Česka

České dráhy plánujú postupne do roku 2030 vyradiť z prevádzky zhruba deväť stoviek starších vozidiel.
Dôvodom je okrem modernizácie vozového parku tiež zavádzanie zabezpečovacieho systému ETCS a nové pravidlá na údržbu.
Dopravca ponúkne nepotrebné vagóny a lokomotívy na predaj. V prípade nezáujmu ich zlikviduje. Vyradené vozidlá nie sú zaujímavé pre Slovensko, deklarujú z ministerstva dopravy.

„Je málo pravdepodobné, aby Slovensko odkúpilo tieto vozidlá, keďže nemajú v sebe zabudovaný jednotný zabezpečovací systém riadenia vlakov (ETCS - European Train Control System). Zavádzaním nových bezpečnostných prvkov je viazaný každý členský štát Európskej únie vrátane Slovenska. Európska únia nastavila záväzné termíny, dokedy a na ktorých tratiach tento systém musí byť aktívny. Prvý míľnik je rok 2030 a aj preto České dráhy pristupujú k tomuto kroku,“ uviedla pre Aktuality.sk Miroslava Švikruhová z odboru komunikácie rezortu dopravy.

„ETCS nahrádza staršie vzájomne nekompatibilné národné systémy. Jedna časť systému je inštalovaná v rámci železničnej infraštruktúry a druhá vo vlakovej súprave. Spolupráca obidvoch systémov umožňuje vyššiu bezpečnosť železničnej dopravy, väčšiu hustotu vlakov a dáva napríklad aj možnosť na diaľku aktívne zasiahnuť do riadenia vlaku,“ doplnila.
Vízia dopravcu
Vízia 2030 Českých dráh počíta s vyradením typov, ktoré sú na konci svojej životnosti. Ale aj tých vozidiel, ktoré sú zastúpené malým počtom alebo je ich prevádzka z rôznych príčin, napríklad pre inštaláciu ETCS neperspektívna.
„Postupne vyradíme 900 starších vozidiel a nahradíme ich modernými jednotkami a lokomotívami,“ uviedol pre iDnes.cz námestník generálneho riaditeľa Dráh pre servis Michal Krasu.
Dopravca si od zmeny sľubuje zníženie rôznorodosti vozového parku a jednoduchšiu údržbu a opravy.

Rozšíria lokomotívy Vectron
V tomto roku začali s vyradením elektrických lokomotív radu 242, takzvaných plecháčov, píše portál. Postupne by ich mali nahrádzať jednotky RegioPanter a následne Moravia. Zmiznúť majú z regionálnych osobných vlakov v Čechách a na južnej Morave.
Do troch rokoch potom podľa Dráh klesne ich využitie z približne 50 lokomotív „na niekoľko málo posledných kusov“.
Dopravca chce v krajine rozšíriť počet lokomotív Vectron. „V tomto roku nasadíme do prevádzky ďalšiu desiatku týchto lokomotiv, ktoré sme si v súlade s dlhodobým plánom prenajali,“ dodal námestník šéfa Dráh pre osobnú dopravu Jiří Ješeta, aktuality.sk

X X X

Vyzerajú ako SMSky z vašej banky: Polícia varuje pred podvodníkmi

Polícia na stránke Hoaxy a podvody informuje o podvodných SMS správach. Upozornili ju na to desiatky ľudí.
Prijatá správa vyzerá, že je doručená z banky. V texte žiadajú, aby ste klikli na priložený link za účelom zabránenia zablokovania účtu.
„Takéto SMS-správy banky neposielajú,“ upozorňujú policajti.

„Po presmerovaní na falošnú stránku, ktorá imituje vzhľad skutočného Internet bankingu alebo inej stránky, vás oznámením vyzývajú, aby ste zadali svoje prihlasovacie údaje a heslo, príp. údaje o svojej platobnej karte. Takto sa podvodníci dostanú k prístupovým či iným súkromným údajom a to bez toho, aby to poškodený klient vedel a môžu ho obrať o peniaze,“ varuje polícia.

Banka takéto emaily či SMS nikdy neposiela. „Text obsahuje neúplné informácie. Odosielateľ má netypickú emailovú adresu, link do Internet bankingu je falošný a má úplne iný formát. To sú všetko veci, na ktoré si treba dať pozor, i keď má banka špičkové mechanizmy, vďaka ktorým dokáže tieto podvodné aktivity zachytávať a chrániť prostriedky klientov,“ dodala, aktuality.sk

X X X

Kaveckej z OĽaNO prokuratúra zrušila obvinenie

Starostke obce Kunerad a poslankyni Monike Kaveckej (OĽaNO) zrušila Okresná prokuratúra Žilina obvinenie pre zločin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe. Potvrdila to samotná Kavecká aj hovorca Krajskej prokuratúry v Žiline Martin Kokles. ​
Kavecká si v pondelok prevzala list z okresnej prokuratúry, v ktorom sa píše, že uznesenie o vznesení obvinenia sa ruší a prípad sa vracia späť vyšetrovateľovi.

„Nechcela by som sa vyjadrovať k tomu, pokiaľ nedostanem ospravedlnenie od nadácie Zastavme korupciu a od poslanca NR SR Richarda Rašiho (nezaradený) za ich nepravdivé vyjadrenia v médiách,“ uviedla. Nechce mediálne vystupovať, aby neovplyvňovala vyšetrovanie a orgány činné v trestnom konaní.

Obvinenie vzniesol vyšetrovateľ vo veci zvýhodnenia jedného z uchádzačov vyhlásenej verejnej súťaže. Nadácia Zastavme korupciu upozornila na prípad pred pol rokom. „Starostka najprv prenajala pozemky súkromnej firme a potom v súťaži, ktorá podľa nás bola fiktívna, povedala, že nájomné byty sa môžu stavať iba na tejto konkrétnej parcele,“ tvrdí nadácia. Kavecká obvinenie považovala za absurdné./agentury/

X X X

Ledecká v zjazde viedla, no prišla veľká chyba. Shiffrinová i Gutová prepadli

Ako úradujúca majsterka sveta v kráľovskej disciplíne zdolala v utorňajšej súťaži o 16 stotín sekundy obhajkyňu titulu Sofiu Goggiovú, tretia skončila ďalšia Talianka Nadia Delagová. Nečakaná medailistka zaostala za víťazkou o 57 stotín sekundy.
Suterová ziskom zlata z MS 2021 aj ZOH 2022 napodobnila Američanku Lindsey Vonnovú, ktorá v rokoch 2009 a 2010 rovnako vyhrala zjazd na svetovom šampionáte aj olympijskom vrchole.
Organizátori museli štart pretekov posunúť o polhodinu neskôr pre silný vietor. Od 4.30 SEČ sa už súťažilo, poveternostné podmienky na trati „Skala“ však stále neboli ideálne.

S nástrahami si neporadila Češka Ester Ledecká s číslom 5, ktorá priebežne viedla, no jej šance sa rozplynuli za tretím medzičasom. Po veľkej chybe dostala „hodiny“ a nabrala obrovskú stratu.

V súčte všetkých výkonov skončila až dvadsiata siedma s mankom 6.31 s.
„Stlačilo ma to v kompresii a nedokázala som to skorigovať. Mala som celkom dobrú rýchlosť, ale nebola som v dobrej pozícii a neutála som to. Je to šport, také veci sa stávajú. Mrzí ma však, že kvôli mne ľudia vstávali o štvrtej ráno a ja som im nepredviedla nič krajšie,“ uviedla Ledecká, cituje ju portál iDnes.cz.

Američanka Mikaela Shiffrinová išla čisto, ale rýchlostne zaostávala a cenného kovu sa nedočkala ani vo štvrtom pekinskom vystúpení. Skončila až 18. s vysokou 2,5-sekundovou stratou./agentury/