Rozsvietenie Bratislavského hradu symbolicky na bielo-červeno je vyjadrením spolupatričnosti bieloruskému ľudu. Vyhlásil to predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) v utorok večer po vysvietení Bratislavského hradu vo farbách historickej vlajky Bieloruska.„Symbolickým gestom vyjadrujeme spolupatričnosť s bieloruským ľudom, ktorý sa aktuálne búri proti diktátorovi (Alexandrovi, pozn. TASR) Lukašenkovi, ktorý flagrantne porušil všetky ľudské práva,“ skonštatoval Kollár.

Slovensko týmto gestom podľa neho vysiela signál, že myslí na všetkých ľudí v Bielorusku bojujúcich za slobodu, demokraciu a za svoje občianske a ľudské práva. „Som presvedčený, že náš odkaz a podpora sa dostane k demonštrantom, ktorí vyjadrujú občiansku statočnosť,“ poznamenal Kollár. Verí, že sa v Bielorusku začne písať nová história.

Podpredseda NR SR Milan Laurenčík (SaS) podotkol, že Bielorusko nie je taká vzdialená krajina, aby nám mohlo byť jedno, čo sa v nej deje. Symbolickým vysvietením Bratislavského hradu krajina vyjadruje podľa neho bieloruskému ľudu podporu a solidaritu. Podľa podpredsedu NR SR Juraja Šeligu (Za ľudí) ukazujeme, „že celý západný svet stojí na strane slobody a demokracie“ a Slovensko sa stavia na stranu slobodných občanov.

Čaputová: Je povinnosťou ohradiť sa voči represáliám bieloruského režimu

Je spoločnou morálnou povinnosťou jasne sa ohradiť voči represáliám bieloruského režimu. Na sociálnej sieti to uviedla prezidentka SR Zuzana Čaputová. Za správne a potrebné považuje zároveň vyjadriť podporu tým, ktorí sa v Bielorusku postavili za obhajobu základných demokratických práv a slobôd.

„Je našou spoločnou morálnou povinnosťou, ako členov Európskej únie a demokratického spoločenstva krajín, jasne sa ohradiť voči represáliám bieloruského režimu. A to aj prijatím opatrení voči tým, ktorí stoja za nariadením a použitím násilia, a manipuláciou výsledkov prezidentských volieb,“ skonštatovala Čaputová.

Občania Bieloruska majú podľa nej nespochybniteľný nárok na to, aby si mohli slobodne zvoliť, kto bude stáť na čele ich štátu. Rovnako tak majú nespochybniteľné právo prejaviť vlastný názor. „Považujem za správne a za potrebné vyjadriť podporu všetkým, ktorí sa v Bielorusku postavili za obhajobu základných demokratických práv a slobôd, aj za cenu vlastnej bezpečnosti, zdravia, či dokonca života,“ poznamenala. Násilie, ktoré bolo použité voči tým, ktorí prejavili odvahu nesúhlasiť so súčasným režimom, nesmie zostať podľa nej nepovšimnuté.

Bieloruský veľvyslanec na Slovensku požiadal o uvoľnenie z funkcie

Bieloruský veľvyslanec na Slovensku Igor Leščeňa, ktorý počas uplynulého víkendu podporil protestujúcich proti opätovnému zvoleniu prezidenta Alexandra Lukašenka, podal žiadosť o uvoľnenie z funkcie. Informoval o tom v utorok bieloruský spravodajský server Tut.by.

„Skutočne som požiadal o uvoľnenie z funkcie. Je to logický krok, pretože za veľvyslanca ma vymenoval súčasný prezident a očakáva sa, že budem presadzovať ním definovanú politiku. Ministerstvo zahraničných vecí (v Minsku) sa domnieva, že postoj, ktorý som vyjadril vo svojom vyhlásení, prekročil tento rámec,“ povedal pre Tut.by ambasádor a bývalý poradca bieloruského prezidenta.

Na bieloruskom ministerstve zahraničných vecí spravodajskému serveru spresnili, že rozhodnutie o zbavení funkcie mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca prijíma osoba, ktorá ho aj vymenovala, teda hlava štátu. Platí to aj vtedy, keď požiada o uvoľnenie veľvyslanec samotný – musí byť podpísaný výnos. Zatiaľ rozhodnutie o uvoľnení Igora Leščeňu z funkcie podpísané nebolo, pripomína Tut.by.

Matovič vyjadril Leščeňovi podporu

Predseda vlády Igor Matovič sa s končiacim bieloruským veľvyslancom Igorom Leščeňom stretol na úrade vlády. „Chcel som mu aj takýmto spôsobom vyjadriť podporu za jeho odvážny postoj, keď sa doteraz ako jediný vysokopostavený bieloruský politik dokázal postaviť za bieloruský ľud,“ uviedol premiér.

Bieloruský veľvyslanec na Slovensku a bývalý pomocník prezidenta Igor Leščeňa v nedeľu 16. augusta podporil vo videoposolstve občanov Bieloruska, ktorí sa po prezidentských voľbách zúčastnili na pokojných protestoch.
„Ako všetci Bielorusi, aj ja som šokovaný historkami o mučení a bití mojich spoluobčanov,“ vyhlásil vtedy diplomat. Taktiež povedal, že je solidárny s tými, ktorí sa v uliciach bieloruských miest zúčastnili na nenásilných sprievodoch, aby bol ich hlas vypočutý.

Igor Leščeňa je zamestnancom bieloruského ministerstva zahraničných vecí od roku 1994, robil tam na rôznych postoch a ako veľvyslanec pôsobil vo viacerých krajinách. V rokoch 2002 – 06 bol poradcom bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka pre zahraničnopolitické a zahraničnoeko-nomické otázky. Veľvyslancom na Slovensku je od roku 2016.
Na rozhodnutie ambasádora zareagoval aj slovenský minister zahraničných vecí Ivan Korčok. „Bežne nie je praxou vyjadrovať sa k personálnym rozhodnutiam iných štátov. Tu je však situácia iná. Vzhľadom na jeho predchádzajúce politické vyhlásenie, kritizujúce postup bieloruského vedenia, ktoré až doteraz zastupoval, je to logický krok. Ako sme už povedali, vyjadruje závažnú politickú situáciu v jeho štáte a registrujeme aj to, že v bieloruskej zahraničnej službe nejde o ojedinelý prípad,“ vyhlásil Korčok.

Slovenskí koaliční poslanci podporili bieloruské protesty

Výzvu s názvom Stojíme za slobodným Bieloruskom podpísalo 58 koaličných poslancov Národnej rady (NR) SR zo všetkých štyroch koaličných klubov. Na utorkovej tlačovej konferencii o tom informoval poslanec Národnej rady (NR) SR Ondrej Dostál (SaS).

Vo vyhlásení poslanci odmietli výsledky zmanipulovaných volieb v Bielorusku, odsúdili tiež násilie, ktoré rozpútal režim Alexandra Lukašenka, pričom vyzvali na zastavenie násilia. Podporujú tiež pokojné protesty demokratických síl. Poslanci sú presvedčení, že sú potrebné aj ďalšie koordinované kroky v rámci EÚ. Vyhlásenie podľa Dostála podpísalo aj deväť slovenských europoslancov zo strán SaS, OĽANO, Progresívne Slovensko, Spolu a KDH.

Bieloruská opozícia spustila Koordinačnú radu. Lukašenko je proti

Poslanci tiež ocenili postoj slovenského rezortu diplomacie, ako aj prezidentky Zuzany Čaputovej. Výzvu chcú v utorok odovzdať na bieloruskom veľvyslanectve v Bratislave. Dostál zároveň ocenil, že bieloruský veľvyslanec na Slovensku Igor Leščeňa, ktorý počas uplynulého víkendu podporil protestujúcich proti opätovnému zvoleniu prezidenta Alexandra Lukašenka, podal žiadosť o uvoľnenie z funkcie. Vlády a orgány EÚ by mali podľa vyhlásenia podniknúť „reálne kroky proti ďalšiemu porušovaniu ľudských práv zo strany diktátorského režimu prezidenta Lukašenka“.

Predseda výboru NR SR pre európske záležitosti Tomáš Valášek (Za ľudí) skonštatoval, že situácia sa nedá vyriešiť novými voľbami pod palcom Lukašenka. Bieloruský prezident podľa neho hrá na čas. Dodal, že EÚ by mala zaujať jasný postoj. „V situácii, keď je tu tendencia medzi mnohými krajinami EÚ hľadať za každú cenu nejakú stabilitu, si myslím, že treba jasne komunikovať. V tejto situácii ide o jednoduchý princíp, ľudia majú mať právo vybrať si svojho lídra slobodne,“ doplnil Valášek. EÚ by mohla podľa neho vyslať napríklad dôveryhodného emisára na sprostredkovanie širšej dohody nielen medzi lídrami v krajne, ale aj medzi okolitými krajinami, „ktoré majú záujmy v Bielorusku, aby bol vytvorený tlak na prezidenta Lukašenka, aby odišiel“./agentury/

X X X

60 hodín v bieloruskom väzení. Lukašenkov režim nemá stratégiu, tvrdí taliansky novinár

Na vlastnej koži okúsil, ako sa Lukašenkov režim snaží oslabiť vlastný národ. „Väčšina spoluväzňov boli civilisti, ktorí sa len vracali domov. Neprotestovali,“ opisuje situáciu v Bielorusku taliansky novinár, ktorý strávil tri dni za mrežami.
Desiatky hodín bez jedla, nadávky, bitky a psychický nátlak. Surové zaobchádzanie s odporcami Lukašenkovho režimu zažil na vlastnej koži aj taliansky novinár Claudio Locatelli.

Trvalo takmer tri dni, kým sa mu za pomoci talianskej ambasády podarilo dostať na slobodu.

Odpoveď na to, prečo sa za mreže dostal, nepozná. Rovnako ako 18 ďalších ľudí, s ktorými sa ocitol v jednej cele.
„Nie je to o tom, že zadržiavajú demonštrujúcich. Zatýkajú všetkých, náhodne, nemajú žiadnu stratégiu. Snažia sa tým zastrašovať. V cele so mnou boli ľudia, ktorí sa vracali z práce či z večere v reštaurácii,“ opisuje situáciu v Bielorusku.
Medzi väzňami v jeho cele bol iba jeden protestujúci a traja novinári. Zvyšní 14 ľudia boli civilisti.

„Trpel som, no viem, že Bielorusi trpia vo svojej krajine omnoho viac,“ hovorí mladý novinár, ktorý je dnes už doma v talianskej Padove.

Bitka a slzotvorný sprej

Claudio do Bieloruska pricestoval, aby sa zúčastnil na športovej súťaži. Keď vypukli protesty, ako novinár na voľnej nohe sa rozhodol, že bude situáciu dokumentovať. Za mreže sa dostal po tom, čo si ho na ulici v Minsku všimla skupina policajtov.

„Jedna skupina mi povedala, že tam môžem stáť. Ďalšia sa ku mne rozbehla a počas nahrávania videa ma spacifikovali – násilne a brutálne,“ opísal pre Aktuality.sk to, ako ho muži zákona začali biť po nohách, zvalili ho na zem a do očí mu nastriekali slzotvorný sprej. Jeho pracovný mobil, ktorým natáčal dianie na ulici, hodili na zem a rozmliaždili. Popri tom po anglicky kričali: „No recording!“ („Žiadne nahrávanie!“ pozn. red.)

Po zadržaní nasledovala cesta na policajnú stanicu. Claudia prinútili postaviť sa k stene spolu s desiatkami ďalších ľudí. Odhaduje, že ich mohlo byť 100 až 200. Všetko sprevádzal krik a nadávky. Snažil sa im vysvetliť, že nerozumie dobre po rusky, no agresívnych policajtov to vôbec nezaujímalo. Spolu s ďalšími cudzincami ho umiestnili do cely.
„V miestnosti s rozmerom 4 krát 4 metre, kde sa nachádzala malá latrína, nás bolo 19. Okrem jednej Bielorusky sme boli všetci cudzinci.“

Väzňov privážali postupne – posledná pribudla skupina takmer nahých ľudí, jedno z dievčat priviezli s krvácajúcou bradou, pravdepodobne mala zlomenú sánku. V noci bolo počuť krik a bitky. S Claudiom v cele bol Číňan, dvaja Rusi vrátane novinára Antona Starkowa. Neskôr to boli ľudia zo Švajčiarska, Turecka, Turkménska, Moldavy, Poľska a Ukrajiny.

Zúfalstvo ľudí, ktorí sa snažili spojiť so svojimi príbuznými, stupňovali neustále vyzváňajúce telefóny zadržaných, ktoré bolo počuť z chodby, kde sa nachádzala ich batožina.

Spievali si a učili sa po taliansky

Claudio sa okolo tretej nad ránom pokúsil zatelefonovať na taliansku ambasádu druhým mobilom, ktorý mal pri sebe. Po chvíli mu však zhabali aj ten.

„Zobrali nám všetko – od mobilov cez cestovné doklady až po šnúrky na topánkach. Snažili sa nás týrať aj psychicky – nemohli sme spať, nadávali nám a nedovolili nikoho kontaktovať,“ vysvetľuje. Spomína tiež na to, ako im polícia priniesla dokument v ruštine, ktorý mali podpísať. Pravedpodobne šlo o priznanie viny. Zo všetkých 19 väzňov podpísal podľa Claudia iba jeden.

V cele plnej nervóznych a vystrašených civilistov sa obával toho, že niekto nezvládne nátlak a vyvolá konflikt, čím by spôsobil problémy všetkým.

„Sledoval som ľudí okolo seba. Nevedel som, či sú dostatočne trénovaní a majú skúsenosť s takýmito situáciami. Človek v strese koná neuvážene, čo by mohlo ublížiť všetkým.“

Keďže Claudio v minulosti absolvoval špeciálny výcvik zameraný na zvládnutie hraničných situácií a odolávanie psychickému nátlaku, snažil sa upokojiť situáciu a zmierniť nervozitu spoluväzňov. Skúsenosti, ktoré získal počas pôsobenia v kurdských milíciách v Sýrii, využil aj v Bielorusku.
„Spievali sme Marseillaisu – francúzsku hymnu a učil som ich počítať po taliansky.“

Obava z poškodenia imidžu Bieloruska

Mladý Talian sa na slobodu dostal po 60 hodinách. Niektorým spoluväzňom predĺžili väzbu o 15 dní, nevedno prečo.
Prepustili aj väzňov z Ruska a Ukrajiny, ktorí boli ochotní bieloruskej štátnej televízii potvrdiť, že protesty boli koordinované zvonka.

„Paradoxom bol aj Moldavčan Nikolaj – do Bieloruska ho ako pozorovateľa pozval samotný Lukašenko. A teraz bol s nami v cele. Po niekoľkých hodinách ho však prepustili,“ dodáva Claudio.

Slobodu zabezpečili Claudiovi skúsenosti a prezieravosť.

„Ďalším Talianom, ktorí boli ubytovaní so mnou, som povedal, že ak nebudem do ôsmej rána v izbe, znamená to, že ma zadržali alebo sa stalo niečo horšie,“ opisuje svoj vlastný „bezpečnostný systém“ mladý novinár, ktorý sa venuje práve dokumentovaniu udalostí v konfliktných zónach.

Cesta na slobodu však nebola jednoduchá – talianska ambasáda kontaktovala bieloruského ministra zahraničných vecí a ten následne ministra vnútra. Odozva však neprišla a ambasáda sa mohla spoliehať iba na rezort diplomacie.
„Ministrovi zahraničia povedali, že čím dlhšie budem vo väzení, tým je väčšie riziko, že sa to dostane do médií po celom svete a poškodí to imidž Bieloruska. Ak ma pustia bez komplikácií, narobí to menej škody,“ opisuje stratégiu, ktorú diplomati z ambasády použili, aby ho dostali z väzenia.

Krajina v chaose

Bielorusko sa zmieta v protestoch po tom, čo boli zverejnené výsledky prezidentských volieb, ktoré za víťaza označili súčasného prezidenta Alexandra Lukašenka. Ten mal získať takmer 80 percent hlasov.

Lukašenkovou oponentkou bola 37-ročná učiteľka angličtiny Svetlana Cichanovská, ktorá sa do boja o prezidentský úrad zapojila namiesto svojho manžela. Voľby v Bielorusku sú pravidelne označované za zmanipulované. Opozícia a kritici režimu Lukašenka sú perzekvovaní políciou.

V uliciach je armáda, ktorá neváha proti demonštrantom používať ostré náboje. V médiách sa objavujú fotografie dobitých a zakrvavených ľudí, v krajine sa strácajú novinári. Na povrch sa dostávajú informácie o neľudských podmienkach vo väzniciach. V krajine vládne chaos.

Sankciami Lukašenkovi hrozí aj Európska únia, aktuality.sk

X X X

Video z Bieloruska ukazuje, ako stúpencov Lukašenka učia, čo majú kričať

Dve videá z dnešného Bieloruska ukazujú rozdiel medzi svetom stúpencov prezidenta Alexandra Lukašenka a jeho odporcami, ktorí ho žiadajú, aby po vyše štvrťstoročí z postu už konečne odišiel. Do ulíc bieloruských miest aj dnes vyšli tisíce odporcov Alexandra Lukašenka, ktorého režim sfalšoval výsledky prezidentských volieb v Bielorusku. Protesty sprevádzali vystúpenia umelcov a ďalších osobností verejného života vyjadrujúcich sa proti bieloruskému prezidentovi. Niekdajší predseda poľnohospodárskeho družstva sa pri moci v krajine drží aj za cenu násilia na nevinných už od roku 1994.

Do ulíc mali namierené aj Lukašenkovi priaznivci. „Baťka (otec, pozn. red.) vpred, s tebou národ,“ nacvičovali pokrik stúpenci muža, ktorý si vyslúžil prezývku posledný diktátor v Európe, v autobuse smerujúcom na jedno zo zhromaždení sympatizantov.

Pre nezaujatého pozorovateľa netradičný nácvik, sa podarilo zaznamenať na video, ktoré dnes večer zverejnil spravodajský portál tut.by na sociálnej sieti. V podobnom štýle sa pred piatimi rokmi dva autobusy Čechov vybrali na akciu určenú pre priaznivcov prezidenta Miloša Zemana. Vtedy na to upozornila Česká televízia s tým, že nešlo o spontánnu, ale umelo vytvorenú akciu, trochu pripomínajúcu provomájové sprievody počas minulého režimu.

Zemanovi stúpenci, ktorých za účasť na akcii zobrali na VIP prehliadku Pražského hradu, mali rovnaké plagáty. Podobne aj bieloruskí sympatizanti a sympatizantky smerovali na protest s rovnakými balónmi.

Pri spontánnych demonštráciách je obvyklé, že ich účastníci si nedonesú totožné transparenty, ale priestor dostáva individuálna tvorivosť. Aj heslá nie sú strojené a dopredu nacvičované, ale zvyčajne vykrikujú, čo si úprimne myslia.
„Uchadi!“ (Odíď, choď preč – pozn. red.) vyzýval dnes dav Lukašenka na Námestí nezávislosti v Minsku, aktuality.sk

X X X

Remišová musí ustúpiť Kollárovi. Konečné riešenie má navrhnúť Kolíková

Ministerka pre regionálny rozvoj a podpredsedníčka vlády Veronika Remišová (Za ľudí) bude musieť prehodnotiť svoje nedávne rozhodnutie. Len minulý týždeň pre Denník N povedala, že jej rezort pozastaví uzatvárenie reklamných zmlúv s médiami či inými spoločnosťami, ktoré vlastnia aktívni politici.

Na zmluvu štátnej lotérijnej spoločnosti Tipos s Fun Radiom, ktorého vlastníkom je predseda parlamentu a hnutia Sme rodina Boris Kollár, ale podľa jej hovorcu Michala Dytterta dosah nemala. Tá znela na 240-tisíc eur.
Kollár rozhodnutie Remišovej podľa TASR označil za chybu, ktorú bude musieť Remišová rýchlo napraviť. Podľa neho totiž prekročila svoje kompetencie a poškodila verejnú súťaž.

„To je taký výstrel do tmy a len zbytočný populizmus pani Remišovej,” skonštatoval šéf Sme rodina.

Búrlivá koaličná rada

Koaličná rada, ktorá sa uskutočnila v pondelok večer, mu podľa dobre informovaných zdrojov Aktuality.sk, dala pritom za pravdu. Podľa lídrov vládnej štvorky musí Remišová prehodnotiť svoje rozhodnutie. Či to ale platí aj na spomínanú zmluvu za 240-tisíc eur, to nie je isté. Nechcela to priamo komentovať ani vicepremiérka na dnešnej tlačovej besede.
„Diskusie na koaličnej rade boli búrlivé. Ale na to je koaličná rada," reagovala.

Na stranu Kollára sa pridal aj premiér Igor Matovič (OĽaNO). Ten mal podľa našich informácií požiadať ministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú (Za ľudí), aby pripravila analýzu, ako k tejto téme pristupujú v zahraničí.

Ministerstvá čaká audit

To potvrdila neskôr aj Remišová. Tvrdí, že spolu s Kolíkovou navrhnú viaceré varianty riešenia.

„Stanovili sme si dodatočné pravidlá kontroly, informovanie vopred a ak sa to bude týkať verejného obstarávania, tak aj dodatočná kontrola špecifikácie verejného obstarávania. Tak, aby nevznikali žiadne pochybnosti," vyhlásila na margo výsledkov rokovania koaličných lídrov.

Podľa informácií Aktuality.sk, predseda vlády zároveň navrhol, aby bolo dopredu medializované, ak sa do súťaže bude chcieť prihlásiť človek alebo spoločnosť blízka akémukoľvek politikovi.

Matovič tak chce predchádzať podobným prípadom, ako sa udial práve v prípade Fun radia a Tiposu.
„Je potrebné si v každom rezorte urobiť audit, aby som aj ja mohla zodpovedne povedať verejnosti, či máme alebo nemáme problém," dodala Remišová.

Štát vo veľkom dotuje aj TA3

Rozdeľovanie financií do súkromných médií pritom nevzbudzuje pozornosť prvýkrát. Pred parlamentnými voľbami na tento problém upozornila aj mimovládna organizácia Transparency International Slovensko.

Podľa jej predstaviteľov za prvých 11 mesiacov minulého roka podpísali štátni úradníci zmluvy na reklamu za 20,8 milióna eur. Najväčšími štátnymi zadávateľmi reklamy majú byť pritom práve TIPOS, ministerstvo dopravy či úrad vlády.
Práve bývalé vedenie rezortu dopravy malo takto uzatvoriť zmluvu za 120-tisíc eur so spravodajskou televíziou TA3, ktorú má vlastniť podnikateľ Ivan Kmotrík. A to bez toho, aby ministerstvo oslovilo konkurenčné televízie a porovnali ceny a ponuku.

Od úradu vlády získala rovnaká televízna stanica ďalších približne 500-tisíc eur a v ďalšej zákazke 60-tisíc eur. Celkovo mala TA3, podľa TIS od roku 2011, získať na štátnej reklame až 16 miliónov eur.

Kollárovi sa darilo aj v minulosti

Samotnému Kollárovi a jeho Fun radiu sa pritom darilo aj za predchádzajúcich vlád.
Napriek tomu, že teraz súčasní opoziční politici spomínanú zmluvu za 240-tisíc eu kritizujú, od roku 2011 mal podľa TIS získať od štátu zmluvy na reklamu za 5,7 milióna eur.

Má to predstavovať viac ako dvojnásobok oproti najpočúvanejšiemu Rádiu Expres. TIS tvrdí, že to malo dostať len 2,4 milióna eur za rovnaké časové obdobie, aktuslity.sk

X X X

Kičuru dobehli čudné nákupy v čase korony. Polícia ho obvinila

Kičura mal len nedávno ambíciu byť ústavným sudcom. Dnes má na krku už tretie stíhanie. Prokurátor ho obvinil aj pre nákupy zdravotníckeho materiálu v čase vrcholiacej koronakrízy. Obvinený je z porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a machinácií pri verejnom obstarávaní.

Bývalý šéf Štátnych hmotných rezerv Kajetán Kičura čelí ďalšiemu obvineniu. Podľa zistení Aktuality.sk tento raz ide o hektické nákupy zdravotníckeho materiálu v čase nástupu koronakrízy v marci tohto roka. Potvrdili sa tak podozrenia, že obstarávanie rúšok, respirátorov či ochranných oblekov štátnymi rezervami nebolo v poriadku.

NAKA začala trestné stíhanie vo veci pre pochybné nákupy za Kičurovho šéfovania v hmotných rezervách ešte v apríli. Už vtedy začala zisťovať, či sa ľudia zo správy rezerv za Kičuru dopustili zločinu machinácií pri verejnom obstarávaní a porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Zamerala sa práve na marcové nákupy súvisiace s pandémiou
koronavírusu. Už za pár mesiacov zabezpečili dostatok dôkazov, aby prokurátor mohol sudcu a exúradníka Kičuru obviniť.

Podľa informácií Aktuality.sk z prostredia vyšetrovania sú sporné viaceré medializované zmluvy. Malo by ísť o kontrakty s firmami Lacorp, A-testing a Green Day. Spolu s Kičurom pritom má byť obvinený aj ďalší človek z vedenia štátnych rezerv, ktorý pracoval ako šéf odboru mobilizačných rezerv a pohotovostných zásob.

Škoda takmer 40 miliónov

Polícia na začiatku stíhania vyčíslila škodu na približne 39 miliónov eur – teda na hodnotu takmer všetkých nákupov s menovanými firmami. Problém spočíva v tom, že hoci štátny úrad mohol nakúpiť zdravotnícky materiál za rádovo nižšie ceny, neurobil tak. Podľa vyšetrovateľa úmyselne zvýhodnili vybrané firmy.

V prípade Lacorpu údajne chýbali podklady k špecifikácii jednotlivých položiek nákupu. SŠHR aj napriek tejto nezrovnalosti s firmou podpísala dve zmluvy dovedna za takmer 35 miliónov eur.

Lacorp mal pred podpisom lukratívnych kontraktov tržby len na úrovni niekoľkých desiatok tisíc eur. Napriek tomu bol v súťaži úspešný a štátu mal dodať respirátory, rúška, obleky či testy na nový koronavírus. Po odvolaní Kajetána Kičuru sa však objavili prvé problémy, Lacorp nedokázal tovar dodať do stanoveného termínu. Okrem toho dodal respirátory, ktoré deklaroval pod kategóriou FFP3, v skutočnosti však išlo o respirátory nižšej kategórie FFP2.

„Nemám žiadne tajnosti ani pred políciou, ani pred inými kontrolnými orgánmi,“ reagoval pred niekoľkými mesiacmi majiteľ firmy Lacorp Jozef Kuric. Vylúčil aj kontakty s Kajetánom Kičurom. „S pánom Kičurom som sa mimo tejto inštitúcie nikdy nestretol,“ dodal majiteľ firmy s 35-miliónovými kontraktmi od SŠHR.

Kuric síce Kičuru nepoznal, kontakty medzi Lacorpom a rezervami však existovali.
Firmu totiž zastupoval advokát Daniel Lukáč. Ten istý človek radil rezervám s krízovými situáciami. V minulosti sedel ako poradca Martina Glváča aj v dozorných radách viacerých štátnych podnikov.

Firma z rodinného domu

Ďalšia spoločnosť z tejto kauzy, teda firma A-testing so sídlom v rodinnom dome v Jelke, vznikla len niekoľko týždňov predtým, ako rozbehla miliónové biznisy s rúškami pre štát. Hoci predložila doklady „na posúdenie splnenia potrebných špecifikácií“ tovaru, podľa polície požiadavky nesplnila. NAKA teraz vyšetruje, prečo Kičura a jeho zamestnanci ďalej pokračovali v rokovaní s A-testingom a napokon podpísali zmluvu na 13,3 milióna eur.

Firma mala dodať 10 miliónov jednorazových rúšok za jednotkovú cenu 1,11 eur. Správa štátnych hmotných rezerv pre Aktuality.sk potvrdila, že firma nakoniec žiadne rúška nedodala. Podľa našich informácií sa SŠHR snaží zmluvu s A-testingom zrušiť a žiada spätné preplatenie zálohovej faktúry, ktorá by mala byť na niekoľko miliónov.

„Ja som predložil ponuku, vyzvali ma na rokovanie a všetky požadované dokumenty som buď odovzdal priamo na rokovaní, alebo som doposlal následne,“ napísal konateľ spoločnosti A-testing Milan Střelec ešte v apríli.

Úplatky a pranie špinavých peňazí

Bývalý vysoký štátny úradník a sudca z Čadce Kičura už od apríla čelí obvineniu z korupcie a prania špinavých peňazí. Súd ho poslal do vyšetrovacej väzby, aby neovplyvňoval svedkov.

Počas svojho pôsobenia na čele štátnej inštitúcie mal zarobiť na úplatkoch od druhého obvineného – podnikateľa Miroslava Solavu – viac ako 220-tisíc eur. Obaja tvrdia, že šlo len o pôžičku. Kičura sa v posledných mesiacoch preslávil výhodnými nákupmi bytov a investíciou do zlatých tehál. To všetko z rodinných úspor.

Pred niekoľkými dňami mu po policajnej akcii Rezerva 2 pribudlo ďalšie obvinenie pre nákupy štátnych rezerv. Spolu s ním vyšetrovateľ obvinil aj bývalého šéfa Sekcie štátnych hmotných rezerv Jozefa Jantoša. Ten skončil vo vyšetrovacej väzbe rovnako ako ďalší obvinený - známy zbrojár Marián Goga z MSM Group.

Ďalší zmanipulovaný tender

Goga a Jantoš končia vo väzbe pre obvinenia v Kičurovej novej kauze Rezerva 2. Táto kauza podľa portálu Topky.sk súvisí so zmluvou medzi štátnymi rezervami a zbrojárskou spoločnosťou MSM Martin na nákup uvoľňovacích tankov.
Podľa policajného obvinenia malo dôjsť k manipulácii verejného obstarávania na 4 uvoľňovacie tanky, ako aj ďalšieho tendra na dočasné premostenie - všetky tieto veci obstarávali hmotné rezervy pod Kičurovým vedením, ktorý mal dianie usmerňovať v prospech MSM.

Kičura mal po podpise zmluvy na 3 uvoľňovacie tanky zinkasovať úplatok takmer 150-tisíc eur skrytou formou. Peniaze mali byť zakryté ako platby za nájom priestorov v skladoch firmy blízkej Kičurovi, ktorá patrila dnes už nebohému Jánovi Hečkovi. Aj on je známy z káuz okolo Kičuru. Práve tento muž mal predať dva byty v centre Bratislavy synovi Kajetána Kičuru, aktuality.sk

X X X

Poliaci ako prví na svete začali s výrobou lieku proti koronavírusu?

Poľská spoločnosť Biomed Lublin v utorok informovala, že z plazmy rekonvalescentov, ktorí prekonali ochorenie COVID-19, začína vyrábať imunoglobín anti-SARS-CoV-2. Firma tak začala výrobu prvej série poľských liekov na koronavírus so špecifickými protilátkami.

„Sme prví na svete, ktorí začali s výrobou lieku proti COVID-19,“ oznámil Grzegorz Czelej, jeden z autorov koncepcie a regionálny politik v Lubelskom vojvodstve. „Dnes ráno o 8:00 boli zapnuté zariadenia na výrobu liekov. Bez akýchkoľvek pochybností sa potvrdila účinnosť plazmy. Tá je v súčasnosti jediná skutočná a účinná metóda v boji proti COVID-19. Potvrdzujú to aj americké, japonské a poľské výskumy. Aj keď sa vyvinie vakcína, tento liek bude mať doplnkový účinok na vakcínu,“ dodal.

Czelej taktiež verejne vyzval orgány Európskej únie a vlády jednotlivých krajín, aby zriadili plazmové banky. Zároveň zdôraznil dôležitosť rýchleho zozbierania plazmy od pacientov, ktorí sa zotavili z ochorenia COVID-19. „Po dvoch až troch týždňoch hladina protilátok klesne natoľko, že zbieranie plazmy je zbytočné. Z tohto dôvodu by sa mala odobrať okamžite po druhom negatívnom teste na koronavírus,“ poznamenal Czelej.

Samotný liek by mal byť kompletne hotový o dva mesiace. Ako vysvetlil Piotr Fic, člen predstavenstva spoločnosti Biomed Lublin, technologický proces zahŕňa výrobu účinnej látky a následne hotového lieku. „Od procesu vytvorenia imunoglobínu do prípravy hotového lieku uplynú dva mesiace. Ďalšou fázou je klinické testovanie, kde k výsledkom dospejeme po štyroch mesiacoch. Nasleduje registračný proces a potom schválenie lieku na predaj,“ povedal Fic.

Liek bude možné podávať všetkým pacientom. Výrobcovia ho plánujú poskytnúť na liečbu pacientov s COVID-19 aj na preventívne užívanie. Bude vo forme ampulky, ktorá sa bude podávať injekčne. „Imunoglobín funguje okamžite. Napríklad, ak sa užije po kontakte s infikovanou osobou, bude schopný ochrániť pred infekciou,“ vysvetlil Piotr Fic./agentury/

X X X

Najskôr nie, potom áno. Matovič odmení aj lekárov: Marek mi to vysvetlil

V pondelok premiér Igor Matovič tvrdil, že lekári odmeny nedostanú, v utorok im ich prisľúbil. Vraj si myslel, že budú odmenení z iného balíka, ale "Marek (Krajčí) mi to však vysvetlil", že 'iný balík' je určený pre iných než lekárov.
Finančné odmeny určené pre pracovníkov, ktorí po vypuknutí pandémie pracovali v rizikovom prostredí, sa majú týkať všetkých zdravotníkov, ktorí pracovali v tzv. prvej línii, vrátane lekárov. Na sociálnej sieti to uviedol predseda vlády Igor Matovič (OĽANO) s tým, že ide o výsledok rozhovoru s ministrom zdravotníctva Marekom Krajčím (OĽANO). V pondelok Matovič tvrdil, že lekári odmeny nedostanú.

„Keď doteraz sa hovorilo len o zdravotných sestrách, nakoniec to budú aj sanitári, záchranári, pracovníci dopravnej zdravotnej služby, lekári,“ napísal Matovič.

Premiér si podľa svojich slov myslel, že zdravotníci mimo sestier sú zahrnutí v inom balíku odmien. „Marek mi to však vysvetlil, že ‚iný balík‘ je určený len na odmeny pre zamestnancov úradov regionálneho zdravotníctva a na zaplatenie dohodárov, ktorých hygienici nevyhnutne potrebujú na pomoc pri dohľadávaní kontaktov,“ priblížil premiér.
Šéf vládneho kabinetu v piatok avizoval, že štát vyčlení 50 miliónov eur pre pracovníkov v prvej línii. Vtedy hovoril, že peniaze majú dostať lekári, sestry, vojaci, policajti či zamestnanci domovov sociálnych služieb. V pondelok uviedol, že lekári odmeny nedostanú.

Krajčí premiérove slová potvrdil

Minister zdravotníctva Marek Krajčí potvrdil, že všetci zdravotníci v prvej línii boja proti koronavírusu dostanú odmeny. Ako v utorok informoval v stanovisku, záleží mu na spravodlivom rozdelení odmien v rezorte, pričom o spôsobe a výške mimoriadneho finančného ohodnotenia zdravotníckych zamestnancov diskutujú na ministerstve už od prvého uvoľnenia opatrení v súvislosti s pandémiou.

Ako minister uviedol, premiér Matovič na to vyčlenil peniaze aj vďaka dobrej kondícii slovenskej ekonomiky. „Po tom ako som rozhodol udeliť odmeny verejným zdravotníkom, epidemiológom, hygienikom, teraz bude na nás rozhodnúť spravodlivo a rozdeliť vyčlenenú sumu lekárom, sestrám, sanitárom, záchranárom, pracovníkom dopravnej služby, teda všetkým zdravotníkom z prvej línie boja s koronavírusom,“ povedal Krajčí.

Aj vďaka nasadeniu všetkých, ktorí v prvej línii chránili zdravie ľudí v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19, patrí podľa rezortu zdravotníctva Slovensko ku krajinám s najmenším počtom nakazených aj obetí. „Všetkým zdravotníckym pracovníkom patrí veľká vďaka za ich prácu v čase pandémie COVID-19. Premiérom vyčlenené financie využijeme spravodlivo pre tých, ktorí si ich skutočne zaslúžia. Aktuálne nastavujeme konkrétny návrhy odmien, ako aj spôsob ich vyplatenia,“ poznamenal minister zdravotníctva.

Lekári reagovali na pondelkové vyhlásenie

Zväz ambulantných poskytovateľov (ZAP) je vážne znepokojený vyhláseniami premiéra Igora Matoviča (OĽANO), ako i mediálnou komunikáciou ministerstva zdravotníctva k odmeňovaniu zdravotníkov, ktorí boli v prvej línii počas pandémie ochorenia COVID-19. Reagoval tak na pondelkové vyhlásenia predsedu vlády, podľa ktorého by sa odmeny pre pracovníkov v prvej línii nemali týkať lekárov. Reakcia prišla ešte predtým, než Matovič oználi, že odmeny dostanú aj lekári.

„Sme presvedčení, že nekompetentnosť a amaterizmus tejto vlády sa prejavuje každý deň v čoraz väčšom meradle a vo všetkých oblastiach. Žiadna krajina neprehodila cez palubu tých, bez ktorých by sme pandémiu nezvládali s tak nízkymi stratami na životoch, ako to urobilo Slovensko,“ uviedol ZAP vo svojom stanovisku pre TASR. Zväz podotýka, že nielen zdravotné sestry, policajti či vojaci, ale predovšetkým lekári, tak v nemocniciach ako i v ambulanciách, dennodenne bez adekvátneho zabezpečenia osobnými ochrannými pracovnými pomôckami, v rizikovom veku a bez pomoci štátu stáli pri pacientoch a podľa nariadených opatrení poskytovali potrebnú zdravotnú starostlivosť najlepšie, ako mohli a vedeli.

„Sme sklamaní, nahnevaní, ale predovšetkým demotivovaní nezáujmom vlády SR o tých, bez ktorých žiadna spoločnosť nedokáže fungovať. V kontexte tejto absolútne neopodstatnenej dehonestácie lekárov sú tézy programového vyhlásenia vlády o nevyhnutnosti zvyšovania počtu zdravotníkov a motivovania návratu na Slovensko tých, ktorí odišli za lepšími podmienkami práce do zahraničia, len prázdnymi sľubmi,“ uviedla výkonná riaditeľka a predsedníčka predstavenstva ZAP Zuzana Dolinková. Pod taktovkou súčasného vedenia rezortu zdravotníctva a premiéra Matoviča podľa nej upadá slovenské zdravotníctvo každým dňom viac a viac do záhuby.

Predseda Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb Anton Szalay si myslí, že rétorika politikov je zameraná na tie skupiny pracovníkov, kde si potrebujú prihriať „polievočku“. Upozornil, že vo vytvorených červených zónach v nemocniciach boli zamestnanci rôznych profesií. „Potrebné je myslieť aj na laboratóriá, lekárov, verejných zdravotníkov, sanitárov a ďalších zamestnancov v priamom kontakte s pacientmi alebo inými fyzickými osobami. Argumentácia premiéra, že lekári a iné skupiny zarábajú viac a že sa teraz zamerali najmä na tých, ktorí majú dlhodobo nízke príjmy, je šokujúca,“ skonštatoval predseda vo svojej reakcii.

Každý, kto sa zapojil do potrebných činností, by mal byť podľa Szalaya odmenený bez ohľadu, na ktorom poste je a koľko zarába. „Osobný prínos a nasadenie by mali byť tými hlavnými kritériami pre vyjadrenie poďakovania aj finančnými prostriedkami,“ poznamenal./agentury/

X X X

Vzbúrení vojaci údajne zatkli prezidenta Mali

Búriaci sa vojaci zatkli v utorok prezidenta Mali Boubakara Keitu, informovala na svojej webovej stránke stanica BBC s odvolaním sa na správy z viacerých zdrojov. Vojaci svoju operáciu podľa BBC začali v utorok ráno na kľúčovej vojenskej základni vzdialenej približne 15 kilometrov od hlavného mesta krajiny Bamako. Prezidentov syn Karim Keita však podľa BBC poprel správy o tom, že jeho otca zatkla armáda.

Príčina vzbury nie je známa. Združenie krajín západnej Afriky (ECOWAS) a Francúzsko ju odsúdili a vojakov vyzvali, aby sa vrátili do kasární. Francúzski vojaci sú nasadení v Mali s cieľom bojovať proti militantným islamistom, pripomína BBC.
V Mali od začiatku júna prebiehajú protesty, účastníci ktorých žiadajú prezidentovo odstúpenie.

Keita bol v roku 2018 znovuzvolený na druhé funkčné obdobie. Obyvatelia krajiny sú však podľa BBC nahnevaní v súvislosti s korupciou, zlým riadením hospodárstva a zhoršujúcou sa bezpečnostnou situáciou súvisiacou s džihádistickým násilím./agentury/

X X X

Porovnanie kasín s licenciou a bez nej: toto sú riziká zahraničných online kasín

Po tom, čo bol v januári 2020 zrušený monopol štátneho Tiposu, sa trh so slovenskými online kasínami pomerne rýchlo rozrástol. Tejto liberalizácii trhu predchádzali legislatívne zmeny z marca 2019, ktorých cieľom bolo vyriešiť doposiaľ rozsiahly problém s hraním v zahraničných online kasínach, ktoré na slovenskom trhu pôsobia nelegálne. Cieľom nového zákona bolo zmenšiť čierny trh a tak znížiť vplyv zahraničných kasín a naopak zvýšiť dosah slovenských firiem, ktoré majú oficiálnu licenciu. Aktuálne pôsobí na Slovensku 6 súkromných online kasín, ktoré túto oficiálnu licenciu od Úradu pre reguláciu hazardných hier získali. Prehľad slovenských licencovaných kasín a ich porovnanie so zahraničnými je dostupné na stránke oficialnekasi¬na.sk.

Ak sa pýtate, prečo o licenciu nepožiadali aj zahraničné kasína, odpoveď je jednoduchá: zložitý proces certifikácie hier. Ten je nevyhnutý pri pridaní každej novej hry do ponuky kasína. Nakoľko zahraničné kasína disponujú širokou ponukou hier, predpokladalo sa, že budú chcieť zo zmeny legislatívy vyťažiť a rovnako požiadajú o slovenskú licenciu. Tak by totiž mohli na našom trhu podnikať úplne legálne. Uvedené však nebolo možné, nakoľko licenčné podmienky sú nastavené tak, že sa to zahraničným firmám jednoducho neoplatí. Zároveň by všetky ich hry museli prejsť zložitým procesom certifikácie. A preto, ak chce hráč hrať legálne, musí sa spoliehať na aktuálnu ponuku slovenských kasín s licenciou.

Aké sú najväčšie riziká hrania v zahraničnom online kasíne?

Ako už vieme, zahraničné kasína nemajú oficiálnu licenciu na svoje pôsobenie na Slovensku. To v praxi pre hráča znamená, že nie je chránený žiadnou vyššou autoriotou, nakoľko on sám hrá v zahraničnom kasíne nelegálne.
„Ľahko sa tak stane, že môže dôjsť k zneužitiu jeho osobných údajov no v neposlednom rade aj financií. Je síce pravdou, že zahraničné kasína môžu byť atraktívnejšou voľbou pre hráčov, ktorí hľadajú väčší výber hier či širšiu ponuku bonusov. Faktom však ostáva, že výhra v zahraničnom kasíne mu nemusí byť vyplatená“, vyjadruje sa na tému Daniel Dolejší, garant projektu oficialnekasi¬na.sk.

Výhody hrania v slovenskom online kasíne

Z uvedeného nám vyplýva, že hraním v licencovanom online kasíne hráč minimalizuje jedny z najväčších rizík, s ktorými sa môže stretnúť v zahraničných kasínach, a teda zneužitie osobných údajov či financií. Zároveň iste ocení aj plnú podporu slovenských platobných metód.

To, že sa hráč rozhodne uprednostniť slovenské kasína s licenciou pred tými zahraničnými, má zároveň pozitívny dopad na našu ekonomiku. Peniaze z licencií a daní z príjmov idú do štátneho rozpočtu a neodtekajú do zahraničia. Len počas prvého roka platnosti nového zákona už štát získal za udeľovanie licencií 33 miliónov eur.

Je síce pravdou, že slovenské kasína nemusia byť pre svoju aktuálnu ponuku hier či bonusov v tomto momente pre hráča dostatočne atraktívne, no môžeme predpokladať, že sa ponuka kasín a rovnako aj hier v týchto kasínach bude postupne zväčšovať.

Prirodzene, existujú ľudia, ktorým sa liberalizácia trhu s hazardnými hrami od svojho začiatku nepozdáva. Avšak, práve vďaka novému zákonu má štát v rukách väčšiu kontrolu nad hazardnými hrami a minimalizuje dosah čierneho trhu. Sú to totiž práve tieto dva faktory, ktoré predstavujú to najväčšie riziko vzniku nekontrolovanej závislosti na hazardných hrách. Novela zákona tak so sebou priniesla pozitívne zmeny, ktoré prispievajú k bezpečnosti hráčov./agentury/

X X X

SaS chce šetriť aj tak, že peniaze vezme cirkvi. Rozhnevala Matoviča aj zvyšok koalície

Štát tento rok prerozdelí cirkvám takmer 52 miliónov eur. Z toho viac ako 34 miliónov pripadne najväčšej Rímskokatolíckej cirkvi. V koalícii opäť panujú nezhody. Liberáli z SaS totiž na Facebooku oznámili, že podľa nich už dozrel čas na diskusiu o odluke cirkví od štátu. V ťažkej situácii by tak štát mohol ušetriť desiatky miliónov eur.

Premiér a šéf najsilnejšej koaličnej strany OĽaNO Igor Matovič dnes reagoval rovnako na sociálnej sieti. Iniciatívu SaS označil za „prvoplánový marketing využívajúci najprízemnejšie pudy“. Sulíkovci rozhnevali aj partnerov zo Za ľudí a Sme rodina.

Všetko sa začalo ešte minulý týždeň vo štvrtok, keď poslanec SaS Miroslav Žiak a mládežnícka organizácia Mladí SaSkári na Facebooku napísali, že by sme sa „na cirkevné obrady nemali skladať všetci“. Štát tento rok prerozdelí cirkvám takmer 52 miliónov eur. Z toho viac ako 34 miliónov pripadne najväčšej Rímskokatolíckej cirkvi.

Návrh SaS

„Je to moja iniciatíva. Ja som aj do SaS vstupoval najmä kvôli tomu, že presadzovali odluku. Na poslaneckom klube sme sa dohodli, že sa budem tejto téme venovať,“ vysvetľuje pre Aktuality.sk Žiak.

Výška príspevku od štátu pre jednotlivé cirkvi sa roky odvíjala od počtu duchovných. Minulý rok vláda zákon pozmenila a od januára dostávajú cirkvi financie aj podľa počtu veriacich.

SaS navrhuje model financovania cirkví zásadne zmeniť. „Za najvhodnejší model financovania cirkví považujeme asignačný model v prospech registrovanej cirkvi z dane z príjmov občanov,“ tvrdí Žiak.
V praxi by to fungovalo tak, že by daňoví poplatníci časť odvedenej dane mohli previesť na cirkev, podobne ako dnes môžu poukázať dve percentá z dane občianskym združeniam.

„Bol by to len prvý krok k odluke, keďže ide o dlhodobý proces. Spoločnosť je na to pripravená, ľudia vnímajú, že cirkev má veľa majetkov,“ dodáva Žiak. Poukazuje napríklad na USA, kde sa cirkvi financujú samy.

Nahnevali skoro všetkých

Žiak chce od septembra viesť oficiálne rokovania, okrem iných s ministerkou kultúry Natáliou Milanovou (OĽaNO). Poslanec verí, že sa mu podarí presvedčiť aj zvyšok koalície.

Doterajšie reakcie OĽaNO, Za ľudí a Sme rodina však hovoria skôr o opaku. „Spôsob, keď SaS akúkoľvek cirkev (ako spoločenstvo veriacich) vyhlási najprv de facto za príživníkov, je najhorší možný spôsob ako poctivú diskusiu začať,“ napísal dnes premiér Matovič na Facebooku.

Dodal, že nedovolí, aby diskusiu na túto tému viedol niekto, „pre koho svet začína a končí v jeho peňaženke“. Podľa našich informácií nečakaná iniciatíva SaS nahnevala aj šéfku rezortu kultúry, ktorá o nej nebola vopred informovaná.
Predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová zasa odkazuje, že Slovensko aktuálne trápia úplne iné problémy.

Čudujem sa Remišovej

„Pre stranu Za ľudí sú prioritou zlepšenie nášho zdravotníctva, školstva, musíme zreformovať justíciu, oživiť našu ekonomiku a naštartovať rozvoj regiónov. Programové vyhlásenie vlády presne definuje priority tejto vlády a táto medzi nimi nie je,“ vyhlásila Remišová.

No a svoju nespokojnosť dáva najavo aj Sme rodina. „Kultúrno- etické otázky, ktoré by mohli vnášať napätie do koalície, hnutie Sme rodina nebude otvárať. Nechápeme, prečo týmto spôsobom pán Sulík komunikuje,“ odpísali na naše otázky z tlačového odboru strany.

SaS naopak zdôrazňuje, že v čase, keď štát potrebuje šetriť, je diskusia o zmene financovania cirkví na mieste.
„Čudujem sa pani ministerke Remišovej, že to nie je podľa nej na programe dňa. Každé ministerstvo má ušetriť 10 percent nákladov a my vieme ušetriť 50 miliónov eur na financovaní cirkví. To sú náklady, ktoré môžu ísť napríklad na školy. Každé šetrenie je na mieste,“ hovorí Žiak.

Poslanec sa spolieha na podporu liberálneho krídla v OĽaNO aj na racionálny postoj Za ľudí. Obáva sa postoja hnutia Borisa Kollára.

Krajcerova snaha

Naposledy sa o zmene financovania cirkví a odluke vážne hovorilo pred deviatimi rokmi. Aj vtedy tému otvorila SaS, konkrétne vtedajší minister kultúry Daniel Krajcer. Vznikli zmiešané komisie tvorené zástupcami cirkví aj štátu, ktoré roky hľadali spôsoby, ako financovanie upraviť. K žiadnej významnej zmene však nedošlo.

Až minulý rok vláda Smeru, SNS a Mostu model financovania mierne upravila. Úplná odluka cirkví od štátu je poslednou nesplnenou požiadavkou Novembra 1989. Žiak tvrdí, že bude robiť všetko pre to, aby bola naplnená. „Ja keď si niečo zaumienim, ja sa nevzdávam,“ ukončil, aktuality.sk

X X X

Ľubomír Jaško: Je na vláde, aby Ficove útoky boli iba na smiech

Kšefty pre Hegerovho poradcu Miškoviča nie sú v poriadku, ale kým Matovičova vláda dobehne svojich predchodcov, bude sa musieť poriadne snažiť.

Stokrát ani ako metafora

Robert Fico v tom má jasno. „Súčasná vláda robí stokrát horšie veci ako tie, ktoré sme robili my.“
V celom tomto výkriku je zaujímavý a pravdivý len náznak priznania, že aj jeho vlády robili nejaké škaredosti.
Na takúto zákernosť si treba zvykať. Smer v opozícii využije každý problém novej vlády na to, aby ľudí presvedčil, že všetci sú rovnakí. Základným cieľom Ficovej kritiky je potvrdiť všeobecný pocit rezignácie a zmaru.
Matematika a účtovníctvo sú v tejto veci úplne vedľajšie. Porovnávať niekoľko prvých Matovičových mesiacov s viac ako desiatimi rokmi vlády Fica a Smeru je úplné bláznovstvo.

Hoci by nová zostava bola plná megazlodejov (akože našťastie nie je), v dobehnutí predchodcov bráni čas, základné rozpočtové pravidlá a potreby štátu – je jedno, či skutočné alebo vymyslené.

Pri tejto vysokej forme zlodejín je aj čas dôležitý. Umožňuje násobiť zisky. Budovať stabilné partnerstvá so spriaznenými dodávateľmi. A tiež pomáha novými kšeftami prekrývať všetky predchádzajúce, lebo kapacita novinárov aj bežných pozorovateľov zvonka je (našťastie pre nečestných politikov) obmedzená.

Pozor na výhovorky

Samozrejme, Ficove výkriky v žiadnom prípade neznamenajú, že netreba konať. Reakcia ministra Hegera sa už blíži presne k najnešťastnejšej reakcii. Vraj ide o snahu Smeru prekryť problémy s odchodom Pellegriniho partie.
To už vyzerá až príliš na starú klasiku. Navyše keď je reč o probléme, o ktorom všetci vieme, že vlastne problémom nie je. Pellegriniho odchod je predsa zdupľovaním Smeru, nie jeho oslabením.

Nie, takto to nepôjde. Fico a Smer nemôže byť náhradným alibi pre tých nových. To, že odídení nemajú žiadne morálne právo dávať kázne súčasným, v konečnom dôsledku nič neznamená.

Ani zákonnosť zmlúv o poradenských službách nie je jediný svätý zákon. Okrem toho existujú dobré spôsoby a ochota dobrovoľne sa vzdať kšeftu, ktorý môže vzbudzovať pochybnosti.

Ficovo pozitívne poslanie je iba v jednom: môže svojich dnešných nástupcov akurát vyhecovať, aby sa správali čestnejšie a prísne voči sebe i všetkým možným kamarátom, ktorí striehnu, či sa aj nová garnitúra nepokúsi uniesť štát, aktuality.sk

X X X

Kotlebovci kopírujú európskych extrémistov. Strašia rúškami aj vakcínami

Proti opatreniam na zabránenie šírenia koronavírusu sa postavila krajná pravica v Poľsku aj v Nemecku.
Kým vláda pred príchodom detí do škôl prijíma preventívne opatrenia, aby zabránila šíreniu koronavírusu, svet kotlebovcov vyzerá celkom inak.

Predstavitelia extrémistickej ĽSNS sa posledné týždne znovu snažia v spoločnosti vzbudiť dojem, že povinné nosenie rúšok je viac o okliešťovaní slobody ako o potlačení šírenia vírusu.
V spojení s nosením rúšok preto používajú čo najtvrdšiu rétoriku. Nariadenie, aby deti po nástupe do školy nosili prvé dva týždne rúška, je podľa predsedu ĽSNS Mariana Kotlebu „pokus podrobiť rúškovému teroru aj naše deti v školách“.

Predsedu nasledovali ďalší

Na začiatku pandémie pritom kotlebovci nosili rúško podobne ako ostatní politici. Kotleba ho mal nasadené napríklad v marci v Národnej rade, ale aj na pojednávaní ku kauze šekov na sumu 1488 eur koncom mája.
Neskôr ho však odmietol nosiť. Stiahol si ho napríklad na aprílovom rokovaní pléna a COVID-19 odvtedy nazýva projektom.

Rovnako ako predseda sa osmeľovali aj jeho spolustraníci. Známy sa stal aj prípad poslanca kotlebovcov Milana Mazureka, ktorý sa na internete sťažoval, že ho vyhodili z pobočky banky, keď si odmietol nasadiť rúško.
Mazurek vysvetľoval, že rúško odmieta nosiť, lebo nechce vdychovať škodlivý oxid uhličitý, ktorý vydychuje.
Mýtus o škodlivosti CO2 a nosení rúška vyvracalo viacero inštitúcií vrátane Svetovej zdravotníckej organizácie.
Podpredseda strany a europoslanec Milan Uhrík hovorí o nezmyselných zákazoch, proti ktorým sa „búria už milióny ľudí“.

Dúfajú, že v školách rúška pomôžu

Úrad verejného zdravotníctva sa napriek tomu snaží vysvetľovať, že nosenie rúšok deťmi v úvode školského roka je kľúčové.

„V jednom časovom bode sa ich do škôl vracajú státisíce. Deti sú v prípade nákazy zväčša bezpríznakové, čo znamená, že ochorenie môžu nevedomky prenášať na iné osoby vrátane rizikových skupín ľudí. Prekryté horné dýchacie cesty sú významnou prevenciou, pretože tým zabraňujeme explozívnemu šíreniu vírusov v kolektíve a výrazne ho spomaľujeme,“ vysvetľuje hovorkyňa úradu Daša Račková.

Kotlebovci hovoria, že im ide len o obranu slobody, ktorú podľa nich strácame pod zámienkou šírenia pandémie.
„Tá je dnes často zneužívaná. Videli sme to napríklad pri predkladaní niektorých vládnych návrhov zákonov v NR SR,“ odkázal hovorca ĽSNS a poslanec strany Ondrej Ďurica.

No vyzývanie rodičov, aby svojim deťom nedávali rúška, môže mať nielen zdravotné, ale aj trestnoprávne dôsledky.
„Informácie ohrozujúce verejné zdravie môžu napĺňať skutkovú podstatu trestného činu. Ministerstvo zdravotníctva odmieta dezinformácie, a to nielen v súvislosti s ochorením COVID-19, a aktívne proti nim aj s políciou SR bojuje,“ odkázala hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová.

Kopírujú zahraničie?

Na otázku, či svoje postoje koordinujú aj so zahraničím, Ďurica neodpovedal. Pri pohľade do Európy však vidieť, že kotlebovci nie sú jedinou extrémne pravicovou stranou, ktorá sa posledné týždne či mesiace mení na ochrankyňu základných slobôd.

Tento trend sa šíri aj medzi ďalšími krajne pravicovými a extrémistickými subjektmi. Ilustruje to napríklad víkendová demonštrácia v Poľsku za ukončenie „plándémie“, organizovaná tamojšou krajnou pravicou, na ktorej sa zúčastnili aj Mazurek, Uhrík a projekt Kulturblog napojený na ĽSNS.

Ale aj kroky subjektov združených v európskej strane Aliancia za mier a slobodu (Alliance for peace and freedom). Táto eurostrana združuje extrémne pravicové subjekty z Európy. Jej členom je aj ĽSNS.
Proti opatreniam na zabránenie šírenia koronavírusu protestovali na začiatku augusta zástupcovia nemeckej neonacistickej NPD.

Týždeň nato usporiadala v Madride španielska krajne pravicová Democracia Nacional konferenciu, kde sa hovorilo o „zdravotníckej diktatúre“. Vystúpil na nej aj predseda talianskej neofašistickej strany Forza Nuova Roberto Fiore.
Analytik: Opierajú sa o dezinformácie

Analytik mimovládnej organizácie Globsec a odborník na extrémizmus Daniel Milo hovorí, že nie je nič prekvapivé, že krajne pravicové strany z Európy, dokonca aj z celého sveta, sa prepájajú, keďže siete majú vybudované ešte z minulosti.
Upozorňuje, že odmietanie rúšok k nám prichádza až z USA.

„Je to oveľa rozšírenejší fenomén, ktorý siaha až do Spojených štátov, kde existuje radikálna skupina voličov, ktorí vnímajú obmedzenia spojené s COVID-19 ako zásah do osobných slobôd a odmietajú nosiť rúška, pričom sa opierajú často o úplne absurdné konšpiračné teórie alebo dezinformácie,“ hovorí Milo a odkazuje napríklad na spomínaný mýtus s vdychovaním oxidu uhličitého.

„V prípade Mariana Kotlebu sa tak deje už dlho. Známe je jeho video, kde hovoril o tom, že pri potenciálnom očkovaní po vyvinutí vakcíny bude toto využité na implantovanie čipov a ovládanie ľudí. Neobmedzené šírenie takýchto nezmyslov prostredníctvom sociálnych sietí prispieva k tomu, že takéto postoje kontaminujú aj mysle bežnej populácie, pre ktorú sa môže takáto informácia stať dôveryhodnou, keď ju vysloví poslanec alebo predseda strany, ktorá je v parlamente. O to nebezpečnejšie to je,“ dodáva Milo., aktuality.sk

X X X

Mäso je najdrahšie v Rakúsku, najlacnejšie v Poľsku. Ako z porovnania vychádza Slovensko?

Poľskí producenti mäsa sú známi tým, že mäso dokážu ponúkať na trhu lacnejšie než ich konkurenti z ďalších krajín EÚ. Rakúski spotrebitelia sú zas ochotní si za domáce mäso priplatiť.

Najvyššie ceny mäsa pre konečných spotrebiteľov v rámci EÚ sú suverénne u našich západných susedov – v Rakúsku. Najlacnejšie mäso možno naopak kúpiť v Poľsku či Rumunsku. Vyplýva to z najnovších štatistík, ktoré v utorok zverejnil Eurostat.

V praxi to znamená, že Rakúšan si môže za tú istú sumu kúpiť v Poľsku 2-krát toľko mäsa ako v jeho vlasti a v prípade, že by sa rozhodoval medzi nákupom v Rakúsku a na Slovensku, s viac ako 1,5 násobkom by odišiel aj od nás.
Zároveň však platí, že za rovnaké množstvo mäsa by Rakúšan v Česku aj v Maďarsku zaplatil menej ako na Slovensku.
A Flourish chart

Krajiny s drahým mäsom

Pri porovnaní cenových hladín v rámci EÚ, hodnota 100 predstavuje priemerný cenový index EÚ. Krajiny, v ktorých sú cenové hladiny vyššie, majú hodnoty cez 100 a štáty, v ktorých je mäso lacnejšie, sa zas v pohybujú pod priemernou úrovňou.

Medzi drahé krajiny pre milovníkov mäsa možno okrem Rakúska zaradiť aj Luxembursko, Francúzsko, Belgicko či Fínsko.

A Flourish chart

Krajiny s lacným mäsom

Lacné mäso sa bohatším Európanom naopak oplatí kúpiť najmä, v už spomínanom, Poľsku a Rumunsku. V aktuálnej štatistike ich nasledujú krajiny ako Bulharsko, Litva či Maďarsko. V prípade Poľska však treba podotknúť, že pod nízku cenu sa v minulosti v niektorých prípadoch podpísala aj problematická kvalita.

Vlani poľská televízia TVN24 odvysielala dokument o tom, ako na poľských bitúnkoch porážali choré kravy. Mäso z nich končilo aj na Slovensku.

A Flourish chart

Až 85 percent vývozu potravín z Poľska smeruje do ostatných krajín EÚ. Poľské mäso však možno dostať aj na pultoch na Kube, v Saudskej Arábii, v Bielorusku či susednej Ukrajine.

Eurostat do štatistiky zahrnul hovädzinu, teľacinu, bravčovinu, jahňacinu, baraninu, kozacinu, hydinové mäso a tiež iné druhy mäsa vrátane mäsových výrobkov a rôznych špecialít, aktuality.sk

X X X

Parížania si zahrajú prvé finále LM. Lipsku nedali šancu

Futbalisti Paríža St. Germain si po prvý raz v histórii zahrajú finále Ligy majstrov. V utorkovom prvom semifinále zdolali RB Lipsko 3:0 po góloch Marquinhosa, Angela Di Maríu a Juana Bernata. Di Maria mal okrem presného zásahu aj dve asistencie.

Francúzsky šampión vypadol v uplynulých troch ročníkoch v osemfinále, štyrikrát predtým skončil vo štvrťfinále. Vo finále nastúpi v nedeľu 23. augusta proti víťazovi duelu Olympique Lyon – Bayern Mníchov. Druhé semifinále je na programe v stredu o 21.00 h.

Od úvodu boli nebezpečnejší hráči francúzskeho majstra, ktorí si vypracovali aj prvé šance. V 6. minúte poslal Neymara do šance Mbappe, ale Brazílčan iba obtrel loptu o pravú žrď. O sedem minút neskôr sa však už mohli Parížania tešiť z gólu. Marquinhos si ideálne načasoval výskok na center Di Maríu a Gulácsi bol na jeho hlavičku krátky – 0:1.
Lipsko mohlo vyrovnať v 25. minúte, keď Laimer potiahol loptu po pravej strane a naservíroval ju Poulsenovi, dánsky útočník však šancu zahodil.

Na túto príležitosť odpovedal Neymar, keď sa rozhodol z pravej strany namiesto prihrávky priamo ohroziť Gulácsiho z priameho kopu, ale trafil opäť iba žrď. V 42. minúte však Neymar poslal po nedorozumení obrany Lipska gólovú prihrávku Di Maríovi a ten uzavrel skóre prvého polčasu na 2:0.

Do druhého polčasu urobil tréner Lipska Nagelsmann dve zmeny, no jeho tím v 56. minúte opäť inkasoval. Di María poslal center do päťky a Bernat hlavičkou prekonal Gulácsiho – 3:0. Arbiter si ešte platnosť gólu potvrdil cez VAR. Náskok Parížanov mohol ešte narásť, ale ďalšie šance už zverenci Thomasa Tuchela nepremenili.
RB Lipsko – Paríž Saint-Germain