Konzílium odborníkov sa na víkendovom zasadnutí dohodlo vláde odporučiť predĺženie momentálne platného lockdownu o ďalší týždeň, to znamená do 16. decembra 2021. Členovia konzília odborníkov Alena Koščálová, Elena Prokopová, Matej Mišík a Zuzana Krištúfková počas tlačovej konferencie. Informovala o tom hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová s tým, že konzílium zároveň odporúča zvýšiť intenzitu kontrol zákazu vychádzania a home officu. Odborníci tiež navrhli aj nové opatrenie, ktorým je zavedenie režimu OTP vo vlakoch a na diaľkových autobusových linkách.

O týchto opatreniach má v pondelok rokovať koaličná rada a následne aj vláda. Platiť by mohli od štvrtka 9. decembra.
Podľa odborníkov je zníženie mobility najúčinnejším krátkodobým nástrojom na spomalenie šírenia covidu.
Konzílium skonštatovalo, že epidemická situácia sa na Slovensku 10 dní od zavedenia lockdownu viditeľne nezlepšila. „Priemerné denné prírastky sa držia nad úrovňou 10-tisíc pozitívnych testov, počet hospitalizovaných pacientov s COVID-19 osciluje okolo úrovne 3 400 a oproti minulému týždňu sa počet úmrtí zvýšil o 38%,“ skonštatovala Eliášová.

Práve zlepšením situácie ohľadom rastu nových prípadov podmieňovala vláda Eduarda Hegera postupné uvoľňovanie opatrení, najmä teda pre osoby zaočkované proti covidu alebo ktoré covid v posledných 180 dňoch prekonali.
Viac pacientov
Nemocnice posledný týždeň denne prijímajú 375 pacientov s covidom, čo je o 25 pacientov viac, než bol denný priemer pred dvoma týždňami. „Výrazne už rastú príjmy pacientov aj do nemocníc v Trenčianskom, Bratislavskom, Nitrianskom a Trnavskom kraji,“ konštatuje rezort zdravotníctva.

„Dobrou správou je, že rastie záujem o prvú dávku vakcíny. V 46. týždni ich bolo podaných viac ako 50-tisíc, 3. dávku dostalo ďalších 95-tisíc ľudí. Zaočkovanosť dospelej populácie aspoň prvou dávkou vakcíny už dosiahla 58%,“ skonštatovala Eliášová./agentury/

X X X

Hlas vyzýva premiéra, aby odvolal Matoviča z funkcie ministra financií

Strana je presvedčená, že Matovič nemá čo hľadať v jednej z kľúčových ústavných funkcií.
Mimoparlamentný Hlas-SD vyzýva premiéra Eduarda Hegera, nech bezodkladne odvolá z funkcie ministra financií Igora Matoviča (obaja OĽANO). Informovala o tom hovorkyňa Hlasu-SD Patrícia Medveď Macíková. Reagovala tak na premiérov status o tom, že kľúčom k zmene nie je búchanie do stola, ale preukazovanie si úcty a rozhodnosti.

Za celý čas slovenskej samostatnosti neexistuje podľa nezaradeného poslanca parlamentu Matúša Šutaja Eštoka z Hlasu-SD „väčší zabijak politickej i ľudskej kultúry ako Matovič“. Jeho „kultúrou úcty“ je rozoštvávanie národa, klamanie, podvádzanie, urážanie názorových oponentov a pohŕdanie vlastnými predvolebnými sľubmi, skonštatoval. „Preto nech sa páči, pán Heger, budujte kultúru úcty a zbavte nás najväčšieho zla v slovenskej politike, ktoré nesie meno Igor Matovič,“ podotkol Šutaj Eštok.

Strana je presvedčená, že Matovič nemá čo hľadať v jednej z kľúčových ústavných funkcií. Koalícia by v prípade Matoviča mala dospieť k rovnakému záveru ako pred rokom, keď pochopila, že Matovič nemôže byť premiérom, zhodnotil Šutaj Eštok. „Dnes je najvyšší čas, aby uznali, že ani štátna kasa nemôže byť strážená bláznom bez akejkoľvek zodpovednosti,“ dodal, aktuality.sk

X X X

Leščáková: Vláda smeruje k diskusii o povinnom očkovaní. Kaliňák obhajoval ivermektín

Vláda smeruje k diskusii o povinnom očkovaní na ochorenie COVID-19, situácia ju tam dotlačí. Uviedla to štátna tajomníčka ministerstva kultúry Viera Leščáková (Za ľudí). SaS podľa jej poslankyne Jany Bittó Cigánikovej povinné očkovanie odmieta.

Poslankyňa parlamentu za stranu Za ľudí Viera Leščáková (uprostred) počas rokovania parlamentu.
Mimoparlamentný Hlas trvá na svojom názore, že očkovanie proti ochoreniu COVID-19 má byť dobrovoľné, povedal nezaradený poslanec NRSR Matúš Šutaj Eštok. Všetci to uviedli v diskusnej O päť minúť dvanásť na RTVS.
Ruka v ruke s pomocou

Slovensko neobjaví Ameriku, ak zavedie povinné očkovanie, skonštatovala Leščáková. Veľa ústavných právnikov podľa nej vraví, že zavedenie povinného očkovania proti ochoreniu COVID-19 nie je protiústavné. Podpredseda opozičného Smeru Erik Kaliňák poukázal, že povinné očkovanie je možné iba pri vakcínach, ktoré sú dlhodobo známe a vie sa o ich dlhodobých účinkoch.

Strany SaS a Za ľudí budú presadzovať tzv. lockdown pre nezaočkovaných, potvrdili Bittó Cigániková a Leščáková. Smer podľa Kaliňáka nie je zástancom lockdownu, ale ak si ho zlá situácia vyžaduje, je potrebné ho vyhlásiť. Šutaj Eštok zdôraznil rýchle, tvrdé a jasne odkomunikované protipandemické opatrenia. Tvrdí tiež, že lockdown by mal ísť ruka v ruke s ekonomickou pomocou.
Poukážkami z dielne rezortu financií je snaha vlády podporiť a motivovať dôchodcov k zaočkovaniu, povedala Leščáková. Súhlasí, aby ju seniori dostali. „Je to posledná šanca,“ podotkla. Štátna tajomníčka si myslí, že ak nebude mať Slovensko očkovaných seniorov, ocitne sa v „bludnom kruhu“. Dosah pandémie tak bude najmä na tých, ktorí potrebujú bielu medicínu, poznamenala Leščáková.

Cieľ motivovať je správny, ale…
Šutaj Eštok označil poukazy za ďalší bláznivý nápad ministra financií Igora Matoviča (OĽANO). Vyzval vládnu koalíciu, aby trvala na odchode Matoviča z funkcie ministra, inak sa Slovensko „z tohto marazmu nevymoce“.
ČÍTAJTE VIACGröhling: Bez výhod pre očkovaných ďalší lockdown nepodporíme. Školy zatvárať nechce
Cigániková deklarovala, že SaS nepodporí 500-eurové poukážky. Cieľ motivovať dôchodcov je správny, suma je však vzhľadom na verejné financie vysoká, spresnila. Kaliňák by chcel napríklad vidieť štatistiku, ako očkovacia lotéria motivovala ľudí k očkovaniu.

Poslanci sa v diskusii dotkli aj témy škôl. Bittó Cigániková si myslí, že nastavenie škôl je dobré a riaditelia situáciu zvládajú. „Školy treba zatvárať tam, kde vybuchne problém,“ uviedla. Deti a školy sa podľa Kaliňáka stali obeťami politického konfliktu.

Kaliňák: Ľudia si dávajú konské dávky
Šutaj Eštok apeluje na vládu, aby vláda aspoň raz počúvala odborníkov. Ak povedali, že majú školy zavrieť, mali tak urobiť. Leščáková považuje za dôležité otvorenie základných škôl.

Kaliňák v diskusii vyzval vládu, aby ľuďom zabezpečila vitamínové doplnky, poukázal aj na štúdiu o účinku ivermektínu na ochorenie COVID-19. Štát podľa neho zlyháva v prevencii a primárnej liečbe. „Kvantum štúdií ukazuje, že ivermektín nepomáha,“ reagovala Cigániková s tým, že niektorí ľudia sa ivermektínom predávkovali. Podľa Kaliňáka je to preto, lebo ho ľudia berú bez kontroly lekára a „dávajú si konské dávky“. Cigániková ešte doplnila, že v primárnej starostlivosti neexistuje liek, ktorým by sa dal COVID-19 liečiť./agentury/

X X X

Omikron by mohol spomaliť zotavenie globálnej ekonomiky z pandémie

Fed minulý mesiac začal spomaľovať svoj mesačný program nákupu dlhopisov, ktorý zaviedol na začiatku pandémie, keď znížil referenčnú úrokovú sadzbu na nulu.
Nový variant koronavírusu omikron by mohol spomaliť zotavenie globálnej ekonomiky z pandémie, rovnako ako kmeň delta. Vyhlásila to generálna riaditeľka Medzinárodného menového fondu (MMF) Kristalina Georgieva.
„Nový variant, ktorý sa môže šíriť veľmi rýchlo, môže narušiť dôveru a v tomto zmysle pravdepodobne uvidíme nejaké zníženie našich októbrových projekcií globálneho rastu,“ uviedla v piatok (3. 12.).

Georgieva sa vyjadrila aj k stúpajúcej inflácii, ktorá bude podľa nej pravdepodobne ešte nejaký čas znepokojovať politikov aj spotrebiteľov. Odporučila preto, aby americká centrálna banka Fed zvýšila úrokové sadzby skôr, ako sa predpokladalo.
To bolo nezvyčajne priame odporúčanie MMF so sídlom vo Washingtone. Došlo k nemu v čase, keď rastúci dopyt spojený s prekážkami na strane ponuky a nedostatkom kľúčových materiálov, ako sú polovodiče, vyhnali infláciu v USA na najvyššiu úroveň za tri desaťročia.

Stimulačné opatrenia
Fed už naznačil, že stimulačné opatrenia odstráni rýchlejšie, čím otvorí dvere zvýšeniu úrokových sadzieb z úverov do polovice roka 2022. Mnohí ekonómovia tak v budúcom roku očakávajú dve až tri zvýšenia úrokových sadzieb v USA
„Inflácia bude pravdepodobne vyššia dlhší čas, ako sa pôvodne predpokladalo, najmä v ekonomikách, ktoré sa rýchlejšie zotavili z pandémie, ako sú Spojené štáty,“ skonštatovali hlavná ekonómka MMF Gita Gopinathová a Tobias Adrian, riaditeľ odboru pre menové a kapitálové trhy MMF.

Vzhľadom na to, že americká ekonomika sa silne zotavuje z pandémie, a tiež na napätú situáciu na pracovnom trhu v USA a rozsiahle zvyšovanie cien, „by bolo vhodné, aby Federálny rezervný systém (Fed) urýchlil znižovanie nákupov aktív a nastúpil na cestu zvyšovania úrokových sadzieb,“ odporučil MMF.
Fed minulý mesiac začal spomaľovať svoj mesačný program nákupu dlhopisov, ktorý zaviedol na začiatku pandémie, keď znížil referenčnú úrokovú sadzbu na nulu.

Predseda Fedu Jerome Powell začiatkom tohto týždňa povedal, že bude obhajovať rýchlejšie ukončenie nákupu dlhopisov, čo by znamenalo, že banka bude v pozícii zvýšiť sadzby v prvej polovici budúceho roka.
Kroky vpred
Predstavitelia MMF uviedli tiež, že centrálni bankári by mali pokračovať v avizovaní svojich krokov vopred, aby zabránili prekvapeniam na trhu, ktoré vyvolávajú vlny volatility.

„Je nevyhnutné, aby hlavné centrálne banky starostlivo informovali o svojich politických opatreniach, aby nespustili paniku na trhu, ktorá by mala škodlivé účinky nielen doma, ale aj v zahraničí,“ uviedli predstavitelia MMF.
Vzhľadom na „výrazne vyššiu neistotu spojenú s omikronom“, budú musieť politici pozorne sledovať údaje, pretože ďalšie šírenie nákazy by mohlo zhoršiť problémy s dodávkami, poznamenali.

Predstavitelia MMF však naďalej veria, že „nesúlad v ponuke a dopyte“ sa časom zmierni a povedie k „zníženiu niektorých cenových tlakov“.
Meškanie lodnej dopravy, meškanie dodávok a nedostatok polovodičov sa v druhej polovici roku 2022 pravdepodobne zlepšia a dopyt sa zmierni, pretože účinky vládnych stimulov ustúpia, predpovedali, aktuality.sk

X X X

Klimatológ: Riešenie pandémie a klimatickej krízy by sme nemali oddeľovať

Dôsledky klimatickej krízy budú podľa Matejoviča citeľnejšie a čoraz viac budú ovplyvňovať život na Zemi.
Riešenie pandémie a klimatickej krízy by sme nemali oddeľovať. V oboch prípadoch ide o vážne civilizačné hrozby. Odborníci predpokladajú, že pandémia tu môže byť ešte niekoľko rokov, klimatická kríza nás v tomto storočí už neopustí. Pre TASR to uviedol klimatológ Pavel Matejovič.

Dôsledky klimatickej krízy budú podľa Matejoviča citeľnejšie a čoraz viac budú ovplyvňovať život na Zemi.
„Niektorí politici zvyknú hovoriť o alarmizme a strašení, no spomeňme si, ako sa každá vlna pandémie na začiatku podceňovala,“ povedal klimatológ.

Tvrdí, že podobne je tomu aj v prípade klimatickej krízy a teraz sa napĺňajú najpesimistickejšie scenáre, ktoré vedci prognózovali pred tridsiatimi rokmi.
„Momentálne sa napríklad nevie, kedy pandémiu vlastne prekonáme, preto je odkladanie riešenia klimatickej krízy civilizačná samovražda,“ poukazuje klimatológ. Môže sa podľa neho stať, že nakoniec nebude vyriešené ani jedno, ani druhé. Bude to vina najmä tých politikov, ktorí hrozby bagatelizujú a uprednostňujú ekonomické záujmy pred životom, konštatuje, aktuality.sk

X X X

Plošné zatváranie škôl odmietam, vyhlásil minister Gröhling

Minister školstva Branislav Gröhling kritizuje aj plošné zatváranie škôl v rámci regiónov. Rozhodujú o tom miestni regionálni hygienici. Jednotný názor na povinné očkovanie v strane nemajú.
Po tom, čo konzílium navrhlo predĺženie lockdownu, poltické strany postupne zaujali postoj k prijatiu ďalších pravidiel.
Odborníci navrhujú predĺžiť lockdown do 16. decembra a aj sprísniť kontroly vo vlakoch či autobusoch.
Či bude SaS vetovať predĺženie lockdownu, minister neodpovedal. „My budeme podporovať lockdown, ktorý bude zvýhodňovať očkovaných a vyliečených.“

Spor o zatvorených školách
Koaličné strany Sme rodina a OĽaNO od začiatku kritizujú postoj koaličného partnera SaS a ministra školstva Branislava Gröhlinga, že pri aktuálnom lockdow-ne Slovensko nezatvorilo školy plošne.
Následne regionálne úrady začali zatvárať školy postupne podľa toho ako sa vyvíjala pandemická situácia v jednotlivých školách. Ani to sa mu však nepozdáva, keďže podľa dát ministerstva nie je situácia v jednom regióne rovnaká na všetkých miestnych školách.

„Odmietam to celoplošne, zo zákona to môžu urobiť regionálne úrady. Mrzí ma, že to robia celoplošne, nie je na to dôvod,” vyhlásil minister školstva v relácii Na telo. Odvoláva sa na zber dát, ktorý majú v pravidelných týždenných intervaloch.
Minister trvá na otvorených školách napriek tomu, že odborníci ich zatvorenie odporúčali už pred vyše týždňom.
„Vidíte, že sa nedeje to, čo ste si želali. V druhej vlne sme mali zatvorené školy sedem mesiacov. Dnes by sme potrebovali na krátke obdobie zatvoriť školy, aby sa situácia upokojila. Takto sa naťahuje problém,” kritizuje otvorené školy Ladislav Kamenický zo Smeru.

Minister Gröhling ale tvrdí, že ak by sa školy zatvorili, ostali by tak až do konca kalendárneho roka, respektíve do konca sviatkov. „A čo by sa udialo o tie dva týždne? Zaočkovali by sme tých, ktorí nám plnia nemocnice?” kritizuje šéf rezortu školstva na stav vakcinácie.

Funkciu nezloží
Funkciu zložiť neplánuje, podľa neho by to aj tak nikomu nepomohlo. „Zatvorené školy nevyriešia pandémiu, vyrieši ju očkovanie,” dodal. „My sme jediná krajina, kde politici vyzývajú k zatvoreným školám, to sa nikde nedeje. My sme nechali mladých ľudí doma a nepozerali sme sa na nich.”

SaS presadzuje spôsob, aby mali výhody očkovaní ľudia. Napríklad vakcináciou by bol podmienený vstup do prevádzok.
Smer-SD s takým postupom nesúhlasí. „Rozdeľujete tým, že nabádate očkovaných, aby nemali radi neočkovaných,” kritizoval v diskusii Na telo Kamenický. Nepáči sa mu, prečo by mal trikrát otestovaný no neočkovaný človek po príchode z dovolenky ísť do karantény a ten s vakcínou a bez testu si chodí slobodne po Slovensku.

Ako teda motivovať ľudí k očkovaniu? Reklamné celoštátne kampane podľa ministra školstva už nemajú zmysel. Vyzdvihuje lokálnych aktivistov v Poprade či Bardejove alebo napríklad na sociálnych sieťach. Naznačil, že prichádza čas začať sa baviť o povinnom očkovaní pre určité skupiny ľudí.

SaS a povinné očkovanie
V Portugalsku, kde je najväčší pomer očkovaných ľudí (cez 80 percent), sú čísla obetí desaťnásobne nižšie ako u nás, upozornil moderátor Michal Kovačič. Opozičný poslanec Kamenický ale tvrdí, že aj v Portugalsku idú zavádzať sprísnené opatrenia. „Odmietam, aby niekto niekoho nútiť do očkovania. Aj pri deťoch je riziko vyššie ako benefit," reagoval poslanec. Aký alternatívny plán teda Smer-SD ponúka?

Exminister financií sa priamej odpovedi vyhol a opäť vyratúval, kde zlyhala doterajšia vláda. Upozornil napríklad na to, že súčasná garnitúra nezvýšila platy zdravotníkov. Rovnako kritizuje, že ľudia nedostali balíky vitamínov.
V téme povinného očkovania nemá SaS jednotné stanovisko. Gröhling si osobne myslí, že by to bola správna cesta napríklad pri profesiách ako zdravotníci, učitelia alebo ľudia nad 60 rokov.

Poslanec Kamenický v televíznej diskusii kritizoval, že vláda nemá presné dáta, koľko zdravotníkov je zaočkovaných. Minister školstva ho opravil, že každý si dáta zbiera a aj o učiteľoch ich rezort má. „Ak by sme to povinné očkovanie urobili, môžeme sa dostať ešte do horšej situácie," upozornil Kamenický s tým, že zdravotníci už teraz odchádzajú do zahraničia. Práve okolité krajiny pritom povinné očkovania pre vybrané skupiny už zavádzajú, vrátane Rakúska alebo Česka, aktuality.sk

X X X

Talianski vojenskí lekári budú pomáhať v Slovinsku

Epidemiológovia z vládnej vedeckej rady uviedli, že po miernom poklese nových infekcií je príliš skoro uvažovať o uvoľnení obmedzení.
Skupina talianskych vojenských zdravotníkov v nedeľu pricestovala do Slovinska na pomoc tamojším kolegom pri starostlivosti o pacientov s ochorením COVID-19, potvrdilo slovinské ministerstvo obrany. Informovala o tom agentúra HINA.
Desať talianskych anesteziológov a množstvo zdravotných sestier sa pridá k zdravotníckemu útvaru slovinskej armády na pomoc nemocničnému personálu v hlavnom meste Ľubľana i v mestách Maribor a Novo Mesto.

Štvrtá vlna pandémie koronavírusu za uplynulé dva týždne mierne ustupuje, píše HINA. Za uplynulých 24 hodín zaznamenali v krajine 116 nových prípadov COVID-19 a 18 úmrtí súvisiacich s koronavírusom. Napriek tomu však nemocnice v Slovinsku zostávajú preťažené a očakáva sa, že tlak na zdravotnícke zariadenia poľaví až počas budúceho mesiaca, aktuality.sk

X X X

Dokument, ktorý Trump nechcel

Dokument Immigration nation okrem obrazu Trumpa a jeho vlády ako odporcov migrácie, ukazuje aj ako je problém migračnej politiky roky systémovo zanedbávaný. Pozrieť si ho môžu aj slovenskí predplatitelia streamovacej služby.
Dekorovaný príslušník americkej námornej pechoty, mladík, ktorý sa v Spojených štátoch narodil, vyštudoval a nikdy nežil inde ako v USA, či policajt zo Salvadoru, ktorý v krajine dostal azyl, aby ochránil seba aj svoju rodinu pred drogovým gangom. Týmto ľuďom sa po nástupe Trumpa do úradu kompletne zmenil život. Majú byť deportovaní z krajiny, ktorá je ich domovom.

Netflix už niekoľkokrát dokázal, že aj na poli dokumentárneho filmu má divákom čo ponúknuť. Pred štyrmi rokmi sa dohodol s dvojicou dokumentaristov a výsledkom bol komplexný obraz o statuse imigrantov v USA. A nie len tých, ktorí prišli do vysnívanej krajiny nelegálnou cestou, ale aj tých, čo v krajine žili desiatky rokov, no náhle sa dostali do situácie, v ktorej odrazu nemajú domov.

Dokument o ľudoch žijúcich v USA bez dokladov
Nie je to prvý počin, ktorý Netflix na túto tému pustil do éteru. Na streamovacej platforme sa v minulosti objavil aj seriál Living Undocumented, ktorý sa zamieraval primárne na ľudí žijúcich a pracujúcich v USA bez dokumentov. Najčastejšie ide o deti nelegálnych migrantov, ktoré však v krajine trvalo žijú, pracujú a odvádzajú dane. Množstvo z nich dokonca slúžilo v americkej armáde a na bojových misiách.

Christina Clusiau a Shaul Scharz, spolu so svojím týmom, pracovali na dokumentárnom seriály Immigration Nation viac ako tri roky. Nakrúcalo sa v rozmedzí rokov 2017 až 2020, keď bol prezidentom USA Donald Trump.
Trumpova imigračná politika
Nie je tajomstvom, že imigračná politika bola aj jednou z hlavných tém prezidentských volieb v roku 2016, v ktorých zvíťazil republikán Donald Trump.

„Trump odštartoval svoju politickú kariéru vysoko medializovanou kauzou, v ktorej spochybňoval, že sa Barack Obama narodil na pôde USA, čo by ho diskvalifikovalo z funkcie prezidenta. Išlo o zjavný nezmysel (Obama sa narodil v havajskom Honolulu), ale Trump si vďaka záujmu médií a značnej časti republikánskych voličov uvedomil, ako politicky výhodné môžu takéto útoky byť,“ hovorí Matěj Jungwirth, analytik Asociace pro medzinárodní otázky z Prahy.
Šesťdielny dokument popisuje zmenu prístupu vládnej agentúry ICE (Immigration and Customs Enforcement) ústiacu až do umelého rozdeľovania rodín nielen nelegálnych imigrantov. Vláda pod vedením Donalda Trumpa totiž prijala niekoľko kontroverzných zákonov, navonok na boj proti nelegálnej migrácií a mimoriadne posilnila právomoci federálnych agentúr, kam patrí aj spomínaná ICE.

Dokument nakrúcali priamo v teréne
Tvorcom, ktorí takmer 3 roky nakrúcali filmový materiál a mali prístup aj priamo do terénu k zatýkaniu, do detenčných centier a k ľuďom zasiahnutých novou imigračnou politikou, hrozila Trumpova administratíva pred dokončením dokumentu žalobami, ak film uverejnia v pôvodnom znení. Vládna agentúra ICE a ľudia z Trumpovho okolia žiadali jeho odvysielanie až po prezidentksých voľbách (tie sa konali v USA v novembri 2020).

Autori s podporou producentov z Netflixu však tlaku nepodľahli a dokument vyšiel minulý rok v plánovanom termíne a tak, ako ho natočili. Pozrieť si ho môžu aj slovenskí predplatitelia streamovacej služby.
Immigration nation, okrem obrazu Trumpa a jeho vlády ako odporcov migrácie, ukazuje ako je problém migračnej politiky roky systémovo zanedbávaný bez ohľadu na to, či sú pri moci republikáni alebo demokrati.
Trump verzus Obama
Jungwirth pre Aktuality.sk vysvetľuje, že síce sa Trump od Obamu v oblasi postoju k migrácii líšil ako deň a noc, v rovine skutočných politických krokov medzi nimi toľku rozdielov nebolo.

„Obama bol výrazne menej rozoštvávajúci a vyjadroval sa k migrácií vždy viac diplomaticky,” hovorí Jungwirth. „Ak sa však pozrieme na skutočné čisla deportácií z USA (bez započítania ľudí zadržaných na hraniciach ešte pred vstupom), na začiatku Obamovho mandátu bolo deportovaných z USA približne dvestotisíc ľudí ročne. Počas Trumpových rokov sa toto číslo pohybovalo okolo stotisíc ľudí ročne.”
O tom, že celkové čísla deportácií boli nižšie práve za prezidenta Trumpa, píše vo svojom archívnom texte aj Washington Post.
Detenčné zariadenia boli plné bezdôvodne
Trumpova administratíva však uplatňovala diametrálne odlišný prístup k tomu, koho o azyl požiadať vôbec nechá a k deportáciám pristupovala bez dôkladného posúdenie konkrétneho prípadu a často nedoržovala lehoty, ktoré jej ukladal zákon.
Postoj Trumpa sa dá odsledovať aj v tom, že v téme migrácie videl výbornú politickú príležitosť.
„Trumpovi sa darilo veľmi efektívne komplexné ekonomické otázky prínosu a strát migrácie zredukovať na zavádzajúcu rovnicu, že viac migrantov v USA rovná sa menej práce pre Američanov, na ktorú množstvo jeho voličov dobre počúvalo,” ďalej vysvetľuje Matěj Jungwirth.

Podľa Washington Post, v čase natáčania filmu, bolo vaic ako 50 000 ľudí držaných v takzvaných detenčných zariadeniach, bez konkrétneho obvinenia. Toto číslo bolo najvyššie v celej histórií USA. Viac ako sedemdesiat percent z nich pri tom nemalo žiaden krimiálny záznam a v minulosti neboli obvinení zo žiadneho zločinu. Právna úprava USA umožňuje čakateľom na deportačné konanie a finálne rozhodnutie o tom, či budú môcť zostať v USA alebo požiadať legálnou cestou o azyl, aby tieto procedúry absolvovali na slobode.

Výška finančného príspevku od štátu, závisela od obsadenosti zariadenia
Väčšina detenčných zariadení, veľmi podobné väzniciam, sú v USA prevádzkované súkromnými spoločnosťami, ktoré majú uzatvorené zmluvy s konkrétnymi federálnymi agentúrami a vládou USA. Platí u nich pritom veľmi jedoduché pravidlo. Čím väčšia je obsadenosť zariadenia, tým sa zvačší výška finančného príspevku zo strany štátu pre súkromnú firmu, ktorá tieto zariadenia prevádzkuje.

Práve tu sa dostávame k jednému z problémov, na ktoré tvorcovia dokumentu upozorňujú. Trumpova vláda významne posilnila právomoci aj počet členov ICE a zaviedla politiku tzv. nulovej tolerancie, efektívnej krutosti a zastrašovania.
Trump postavil veľkú časť svojej prezidentskej kampane v roku 2016 na prísľube, že vybuduje veľkú stenu na mexicko-americkej hranici a čo možno najviac sťaží prechod tejto hranice nelegálnym migrantom. Časť z tejto niekoľko miliardovej stavby sa mu aj podarilo dokončiť. Na hranici je však zámerne niekoľko úsekov, ako odhľuje dokument, ktoré vytvárajú priepustný lievik pre ľudí, ktorí sa snažia nelegálne prekonať hranicu. Tým pádom ich cesta vedie do nehostinného púštneho prostredia Arizony a Nového Mexika. Tvorcovia otvorene ukazujú, ako príslušníci hraničnej stráže denne nachádzajú telá ľudí, ktorí tu zomreli.

"Koridory smrti"
Časť vládnych agentúr v dokumente priznala, že tento efekt smrti v púšti môže mať zastrašujúci účinok pre ostatných a vytvorenie týchto hraničných koridorov vítala.
Po tohtoročnom nástupe demokrata Joe Bidena do úradu, sa v časti verejnosti i politického spektra očakávala zmena prístupu USA k problémom súvisiacich z predošlým postojom americkej vlády k téme migrantov a migrácie samotnej.
Jungwirth z pražskej Asociace pro medzinárodní otázky hovorí, že v politickej realite Biden sám pokračuje v mnohých krokoch, ktoré Trump začal. Ako príklad uvádza reautorizáciu odmietania migrantov na americko-mexickej hranici, pod tzv. článkom 42.

„To je výnimočné opatrenie, ktoré s argumentom ochrany verejného zdravia počas pandémie umožňuje migrantov na hraniaich odmietnuť a poslať späť do krajiny pôvodu bez akéhoľvek procesu a prezkúmania konkrétneho prípadu,” hovorí analytik.
Bidenove rozhodnutia ovplyvnené pandémiou
Dodáva však, že akékoľvek triezve hodnotenie Bidenovej migračnej politiky zťažuje fakt, že Biden sa viackrát “schoval” za prebiehajúci pandémiu. „Tým výrazne spomalil vydávanie nových víz a povolení k pobytu, takže nie je možné povedať, ako by si počínal pri absencii covidu,” tvrdí Jungwirth.

Immigration Nation sa nesnaží upriamiť pozornosť na migračnú politiku USA a jej rozpory ako také, ale prináša konkrétne príbehy ľudí, ktorí sa často stali obeťou zle nastaveného systému a tvrdých vládnych opatrení na hranici legálnosti. Nie je stopercentne objektívny, pretože jeho hlavnou témou nie je snaha o analýzu ale upriamenie pozornosti na problém, ktorému sa v posledných rokoch nevenovalo dostatok pozornosti. Aj napriek tomu prináša tento dokument doteraz nevídané svedectvo toho, ako vedia adminostratívne rozhodnutia od stola nezvratne poznačiť ľudské životy, aktuality.sk

X X X

Francúzom rýchlo rastú nákazy, urýchľujú tretiu dávku

Nakupujúci na Carnaby Street v Londýne, v sobotu 4. decembra 2021. Británia chce do dvoch mesiacov ponúknuť všetkým dospelým posilňovaciu dávku vakcíny.

Pri demonštrácii proti pandemickým opatreniam v Belgicku použila polícia voči niektorým protestujúcim vodné delá a slzotvorný plyn. Skupina mladých ľudí predtým bezpečnostné zložky napadla rôznymi predmetmi a petardami, informovala tlačová agentúra Belga.

Podľa počiatočného odhadu polície sa na prevažne pokojnom pochode Bruselom zúčastnilo približne 8 000 ľudí, ktorí niesli plagáty s heslami proti obmedzeniam i očkovaniu. Väčšina účastníkov sa rozišla, keď sa asi 100 protestujúcich dostalo do zrážky s policajtmi, ktorí zabarikádovali prístup k sídlu Európskej komisie, píše agentúra AP.
Pred dvoma týždňami došlo pri podobnom proteste s 35 000 účastníkmi v belgickej metropole k vážnym zrážkam a potýčkam v uliciach, pripomína agentúra DPA.

Belgická vláda v piatok oznámila nové opatrenia proti šíreniu koronavírusu. Tie sprísňuje už tretí týždeň po sebe, keď prílev nových prípadov nákazy značne zaťažuje zdravotníctvo.
Za posledný týždeň v 11-miliónovej krajine hlásili v priemere 17 862 nových prípadov nákazy denne, čo je nárast o šesť percent oproti predchádzajúcemu týždňu. Počet hospitalizovaných stúpol o štyri percentá na vyše 3 700, z nich 821 je na jednotkách intenzívnej starostlivosti

X X X

Dánsko zaznamenalo „znepokojujúci“ nárast potvrdených prípadov nákazy koronavírusovým variantom omikron, ktorých eviduje už 183, uviedli príslušné úrady.
Tento počet predstavuje trojnásobný nárast potvrdených prípadov za 48 hodín – z 18 potvrdených a 42 predpokladaných prípadov z piatka, vyplýva u údajov dánskeho inštitútu verejného zdravia.
Európske centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (ECDC) predtým uviedlo počet iba 182 prípadov variantu omikron pre celú Európsku úniu (EÚ) i Nórsko a Island.

Dánsko je jednou z najpokročilejších krajín Európy v sekvenovaní variantov koronavírusu, pripomína AFP. Často zaznamená viac prípadov rýchlejšie než jeho susedné krajiny – čo nevyhnutne nenaznačuje vyššiu mieru infekcie.
Dánsky inštitút verejného zdravia uviedol, že nárast prípadov výskytu omikronu je každopádne „znepokojivý“ s tým, že eviduje „reťaze infekcie, kde je tento variant u ľudí, ktorí necestovali do zahraničia ani neboli v kontakte s cestujúcimi“.
ECDC v nedeľu okrem toho uviedol, že nový koronavírusový variant zaznamenali v 17 krajinách jeho regiónu.

„Väčšina potvrdených prípadov má históriu cestovania do krajín Afriky, niektorí nastúpili na lety spájajúce iné lokality medzi Afrikou a Európou,“ uviedlo centrum na svojej webovej stránke ešte pred vyhlásením z Dánska.
Napriek tomu „niekoľko krajín EÚ a Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) (Belgicko, Nemecko, Španielsko) objavilo prípady bez epidemiologickej súvislosti s oblasťami, kde bol zdokumentovaný alebo predpokladaný komunitný prenos omikronu,“ upozornilo ECDC. Podľa centra to naznačuje, že „v týchto krajinách môže prebiehať nezistený komunitný prenos“ tohto nového koronavírusového variantu.
Predchodcovia nedávno objaveného variantu omikron existovali pravdepodobne už veľmi dlho. Uviedol to spoluobjaviteľ tohto variantu, ktorý pochádza z Nemecka./agentury/

X X X

V Belgicku proti sprísneným pandemickým opatreniam protestovali stovky ľudí

Demonštranti pochodovali centrom Bruselu k sídlu Európskej únie (EÚ).
Stovky ľudí pochodovali v nedeľu centrom belgickej metropoly Brusel na protest proti sprísneniu obmedzení súvisiacich s pandémiou koronavírusu, ktoré predstavila belgická vláda s cieľom zastaviť najnovší nárast počtu prípadov nákazy. Informovala o tom agentúra AP.

Prísnejšie opatrenia oznámila belgická vláda v piatok. Protestujúci kričali „Sloboda! Sloboda!“ a držali transparenty s nápismi „Spoločne za našu slobodu, práva a naše deti“.
Demonštranti pochodovali centrom Bruselu k sídlu Európskej únie (EÚ). Niektorí niesli aj transparenty s kritickými symbolmi proti vakcínam a povinnému očkovaniu, píše AP.

Belgický premiér Alexander de Croo v piatok oznámil, že materské a základné školy sa pred sviatkami zatvoria o týždeň skôr a povinnosť nosiť rúško bude platiť aj pre deti od šesť rokov. Účasť na podujatiach v uzavretých priestoroch bude ohraničená na 200 ľudí.
Vláda predtým nariadila uzatvorenie nočných klubov a nariadila barom a reštauráciám, aby nasledujúce tri týždne zatvárali o 23.00 h.
V týždennom priemere Belgicko zaznamenalo 17 862 nových denných prípadov infekcie, čo oproti predchádzajúcemu týždňu predstavuje nárast o šesť percent. Počet hospitalizácií vzrástol o štyri percentá. Viac než 3700 ľudí s koronavírusom je hospitalizovaných, z toho 821 na jednotke intenzívnej starostlivosti. Od začiatku pandémie v roku 2020 zomrelo v Belgicku viac než 27 000 ľudí, pripomína AP, aktuality.sk

X X X

Lítium si nedáme. Srbi protestovali proti ťažbe i vláde a zablokovali diaľnicu

Tisícky demonštrantov zablokovali hlavné dopravné ťahy v Srbsku v nahnevanej reakcii na plán vlády povoliť ťažobnej spoločnosti Rio Tinto ťažbu lítia.
Protest v srbskom Belehrade proti plánu vlády povoliť ťažobnej spoločnosti Rio Tinto ťažbu lítia pri meste Loznica.
V hlavnom meste Belehrad demonštranti zaplavili hlavný diaľničný ťah a most spájajúci metropolu s odľahlejšími predmestiami. Dav skandoval protivládne heslá, kým niektorí držali transparenty s nápismi kritizujúcimi ťažobný projekt.
K menším protestným zhromaždeniam došlo aj v iných srbských mestách. Potýčky sa odohrali medzi demonštrantmi a protidemonštrantmi v Belehrade a v Novom Sade, uviedli miestne médiá.
Protest proti ťažbe lítia v srbskom Belehrade.

„Dovolili zahraničným spoločnostiam, aby v našej krajine robili, čo sa im zachce,“ povedala na proteste pre AFP 56-ročná ekonómka Vladislava Čvoričová.
K protestom došlo po podobných demonštráciách minulý týždeň, keď na zhromaždenie v meste Šabac na západe krajiny zaútočili maskovaní muži. Incident vyvolal pobúrenie na sociálnych sieťach a objavili sa obvinenia, že vláda využíva vandalov, aby hnutie potlačila.

Investícia za dve miliardy
Rozsiahle ložiská lítia – kľúčového komponentu elektrobatérií pre automobily – boli objavené v okolí západosrbského mesta Loznica. V tejto oblasti britsko-austrálsky ťažobný gigant Rio Tinto skupuje pôdu, stále však čaká na konečný súhlas od štátu na začatie ťažby, spresňuje AFP.

Spoločnosť objavila zásoby lítia v regióne v okolí Loznice v roku 2006. Do projektu sa chystá investovať 2,12 miliardy eur, uviedla Vesna Prodanovičová, riaditeľka srbskej dcérskej spoločnosti Rio Sava.
Kritici obvinili vládu prezidenta Aleksandra Vučiča, že pripravila cestu pre nezákonné privlastňovanie pôdy a ignorovala pritom obavy o životné prostredie./agentury/

X X X

V Británii sú aj desať dní po búrke Arwen tisícky domácností bez elektriny

Väčšina postihnutých domácností sa nachádza na severovýchode Anglicka, spresnila britská Asociácia energetických sietí (ENA).
Tisícky domácností v Británii sú stále bez dodávok elektriny - viac než týždeň po tom, čo krajinu postihla búrka Arwen. V nedeľu čakalo na obnovenie dodávok elektriny 4025 domácností, informovala britská spravodajská agentúra PA Media a agentúra DPA.

Väčšina postihnutých domácností sa nachádza na severovýchode Anglicka, spresnila britská Asociácia energetických sietí (ENA).
Meteorológovia na budúci týždeň predpovedali vlhké a veterné počasie a nepriaznivé poveternostné podmienky budú naďalej platiť pre oblasti, ktoré boli už postihnuté búrkou Arwen.
Britské ministerstvo obrany pre agentúru PA uviedlo, že pomoc civilným úradom v týchto oblastiach stále poskytuje 297 vojakov, ktorí v nedeľu ráno vykonávali kontroly v domácnostiach ohrozených obyvateľov.

Britský premiér Boris Johnson v sobotu informoval, že telefonoval s predstaviteľmi zodpovednými za odstraňovanie následkov búrky Arwen. Ako dodal, vláda je pripravená naďalej podporovať práce na obnovu „akýmkoľvek spôsobom, akým vie“.
Dlhé oneskorenie viedlo regulátora energií Ofgem k varovaniu, že pristúpi k opatreniam voči sieťovým spoločnostiam, ktoré neobnovili dodávky elektriny pre spotrebiteľov dostatočne rýchlo, píše DPA, aktuality.sk

X X X

Omikron by mohol spomaliť zotavenie globálnej ekonomiky z pandémie

Fed minulý mesiac začal spomaľovať svoj mesačný program nákupu dlhopisov, ktorý zaviedol na začiatku pandémie, keď znížil referenčnú úrokovú sadzbu na nulu.
Nový variant koronavírusu omikron by mohol spomaliť zotavenie globálnej ekonomiky z pandémie, rovnako ako kmeň delta. Vyhlásila to generálna riaditeľka Medzinárodného menového fondu (MMF) Kristalina Georgieva.

„Nový variant, ktorý sa môže šíriť veľmi rýchlo, môže narušiť dôveru a v tomto zmysle pravdepodobne uvidíme nejaké zníženie našich októbrových projekcií globálneho rastu,“ uviedla v piatok (3. 12.).
Georgieva sa vyjadrila aj k stúpajúcej inflácii, ktorá bude podľa nej pravdepodobne ešte nejaký čas znepokojovať politikov aj spotrebiteľov. Odporučila preto, aby americká centrálna banka Fed zvýšila úrokové sadzby skôr, ako sa predpokladalo.
To bolo nezvyčajne priame odporúčanie MMF so sídlom vo Washingtone. Došlo k nemu v čase, keď rastúci dopyt spojený s prekážkami na strane ponuky a nedostatkom kľúčových materiálov, ako sú polovodiče, vyhnali infláciu v USA na najvyššiu úroveň za tri desaťročia.

Stimulačné opatrenia
Fed už naznačil, že stimulačné opatrenia odstráni rýchlejšie, čím otvorí dvere zvýšeniu úrokových sadzieb z úverov do polovice roka 2022. Mnohí ekonómovia tak v budúcom roku očakávajú dve až tri zvýšenia úrokových sadzieb v USA
„Inflácia bude pravdepodobne vyššia dlhší čas, ako sa pôvodne predpokladalo, najmä v ekonomikách, ktoré sa rýchlejšie zotavili z pandémie, ako sú Spojené štáty,“ skonštatovali hlavná ekonómka MMF Gita Gopinathová a Tobias Adrian, riaditeľ odboru pre menové a kapitálové trhy MMF.

Vzhľadom na to, že americká ekonomika sa silne zotavuje z pandémie, a tiež na napätú situáciu na pracovnom trhu v USA a rozsiahle zvyšovanie cien, „by bolo vhodné, aby Federálny rezervný systém (Fed) urýchlil znižovanie nákupov aktív a nastúpil na cestu zvyšovania úrokových sadzieb,“ odporučil MMF.
Fed minulý mesiac začal spomaľovať svoj mesačný program nákupu dlhopisov, ktorý zaviedol na začiatku pandémie, keď znížil referenčnú úrokovú sadzbu na nulu.

Predseda Fedu Jerome Powell začiatkom tohto týždňa povedal, že bude obhajovať rýchlejšie ukončenie nákupu dlhopisov, čo by znamenalo, že banka bude v pozícii zvýšiť sadzby v prvej polovici budúceho roka.

Kroky vpred
Predstavitelia MMF uviedli tiež, že centrálni bankári by mali pokračovať v avizovaní svojich krokov vopred, aby zabránili prekvapeniam na trhu, ktoré vyvolávajú vlny volatility.
„Je nevyhnutné, aby hlavné centrálne banky starostlivo informovali o svojich politických opatreniach, aby nespustili paniku na trhu, ktorá by mala škodlivé účinky nielen doma, ale aj v zahraničí,“ uviedli predstavitelia MMF.

Vzhľadom na „výrazne vyššiu neistotu spojenú s omikronom“, budú musieť politici pozorne sledovať údaje, pretože ďalšie šírenie nákazy by mohlo zhoršiť problémy s dodávkami, poznamenali.
Predstavitelia MMF však naďalej veria, že „nesúlad v ponuke a dopyte“ sa časom zmierni a povedie k „zníženiu niektorých cenových tlakov“.
Meškanie lodnej dopravy, meškanie dodávok a nedostatok polovodičov sa v druhej polovici roku 2022 pravdepodobne zlepšia a dopyt sa zmierni, pretože účinky vládnych stimulov ustúpia, predpovedali, aktuality.sk

X X X

Z opustenej fabriky robia kultúne centrum. Trojica si vzala úver a mení tvár Piešťan

Aby si splnili sen o vlastnom kultúrnom centre v meste, museli si zobrať úver 200-tisíc eur.
PIEŠŤANY. V budove na piešťanskej Kollárovej ulici je aj počas jesene živý ruch. Skupina robotníkov vŕta do stien, búra zbytočné prekážky a upravuje priestor bývalej fabriky na cukrovinky, v ktorej kedysi sídlila aj stredná škola.
Donedávna bola budova opustená a postupne chátrala v centre kúpeľného mesta.

V improvizovanej kancelárii jednej z miestností rozľahlého objektu sedí v chladnom prostredí trojica Piešťancov Dominika Rusňáková, Peter Pilář a Peter Dvorský.
Trojica spoločne tvorí občianske združenie s názvom Iniciatíva Arta. „Názov Arta sme si nevymysleli, nápis sme našli pri starej pečiatke počas hľadania informácií o tomto objekte. Dovtedy sme budovu poznali ako bývalé Figaro,” vysvetľuje výtvarníčka Dominika Rusňáková.

Skupina sedí vo vetrovkách a teplých svetroch v napoly zrekonštruovanej kancelárii, má na stoloch položené vlastné notebooky a termošálky s teplým čajom a kávou . Na chodbách fabriky dodnes visia ešte staré obrazy slovenských politikov a spisovateľov.

Zatiaľ, čo robotníci pracujú na premene interiéru, trojica Piešťancov rieši všetky organizačné a manažérske povinnosti, ktoré sú potrebné pre spustenie centra v najbližších mesiacoch.
31fotiek v galériiArta PiešťanyZdroj: David Ištok/Aktuality.sk
Roky hľadania
Ako sa k priestorom dostali? Nebola to jednoduchá cesta. ,,Prišla som sem na obhliadku, pretože som hľadala jednu malú miestnosť, kanceláriu alebo dielňu pre svoju prácu - nie priestor s vyše tisíc metrami štvorcových. Po prehliadke som tu už zostala,” usmeje Dominika Rusňáková.

Mladá výtvarníčka odišla po skončení školy do Bratislavy, kde niekoľko rokov v pracovala. Postupne sa však rozhodla pre návrat domov.
„Po pár rokoch som sa vrátila do Piešťan, kde sme hľadali bývanie, ale nevedela som sa tu uplatniť v kreatívnom priemysle,” opisuje Dominika.

Prácu si našla v miestnej súkromnej základnej umeleckej škole a svoje umenie tvorila doma.
„Chýbali mi kultúrne podujatia, stretávanie sa s ľuďmi,” pokračuje v rozprávaní. Dominika sa chodila pýtať aj na mestský úrad, či nemajú k prenajatiu nejakú miestnosť, kde by mohla mať svoju dielňu.
31fotiek v galériiDominika RusnákováZdroj: David Ištok/Aktuality.sk
Zmena pomohla
O dva roky neskôr stopla Trnavská župa predaj svojho nepotrebného majetku a chcela nevyužívané priestory prenajímať.
Jedným z takýchto nevyužívaných priestorov bola aj bývalá fabrika Arta. Dominika išla na obhliadku a industriálny priestor si ju hneď získal.

„Spravila som jednoduchý návrh na centrum nezávislej kultúry, ktorý som zaslala na župu,” pokračuje výtvarníčka Dominika, ktorá postupne vystriedala svoju profesiou za manažérku v kreatívnom priemysle.
Takmer rok po podaní projektu sa však nič nedialo, komunikácia s úradníkmi viazla. Situácia sa rozhýbala po nástupe nového župana Jozefa Viskupiča, ktorý začal podporovať takéto komunitné aktivity v kraji.

Stretli sa v správny čas
Dominika sa medzitým prihlásila aj do kultúrnej komisie Mesta Piešťany. V mestskej komisii sa spoznala s podobným nadšencom, ako bola ona sama.
Architekt Pavol Pilář už vtedy pomáhal pri spustení podobného kultúrneho centra v Stupave, pracoval na rôznych ďalších projektoch v komunitnej kultúre a popri tom vyučoval na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave.
Pilářa nápad, ako vdýchnuť nový život do starej fabriky, veľmi zaujal. Nejde pritom o obyčajnú budovu, ale priestor s dvomi rôznymi tvárami.

Jedna časť budovy je industriálny objekt v úzkej ulici neďaleko mestského úradu. Druhú časť Arty tvorí historická budova od Teplickej ulice s úchvatným výhľadom na vojenský kúpeľný ústav. Historická časť fabriky bola postavená ešte v roku 1928 majiteľom továrne a slúžila ako rodinný dom.

Fabrika Arta sa volala celým názvom Považská továreň na čokoládu a cukrovinky, Ferdinand Komlóš a spol. V medzivojnovom období v nej vyrábali roksové lízanky a bonboniery Eva.
Počas normalizácie však bola továreň znárodnená a zmenila názov na Figaro. Neskôr v priestoroch pôsobila spoločnosť Tesla a napokon Stredné odborné učilište elektrotechnické a strojárske. Od roku 2011 bola fabrika opustená a postupne chátrala.

Vášnivý kávičkár
Bývalý člen súboru Lúčnica Pavol Pilař sa rozhodol, že sa do náročnej výzvy pustí. ,,Bolo pre mňa výzvou podieľať sa na vytvorení takéhoto centra v rodných Piešťanoch,” priznáva Pavol Pilář.
Tretím členom zoskupenia je Peter Dvorský, menovec známeho operného speváka.
Dvorský žil a pracoval roky v Holandsku, po návrate otvoril v Piešťanoch malú kaviarničku a pražiareň výberovej kávy, ktorá funguje dodnes.

„Budovu som poznal od detstva, vo dvore bol priestor, ktorý sme kedysi nazývali autoškola. Sám som sa tam učil šoférovať,” zaspomína si sa Peter Dvorský. Keď mu Dominika predstavila nápad s kultúrnym centrom, hneď vedel, že chce byť súčasťou Arty.
Mladí Piešťanci dostali od Trnavskej župy budovu do prenájmu na 25 rokov. Podobné premeny opustených priestorov na kreatívne strediská sa za posledné roky na Slovensku stali trendom.

Nadšenci a umelci premenili opustené areály na miesta pre umelcov napríklad, pri bratislavskej Cvernovke, rožňavskom Kláštore, košickej Tabačke, žilinskej Synagóge, či bardejovskej stredovekej Bašte.
Všetky budovy vlastní naďalej samospráva, ktorá im ponúkla dlhodobý prenájom, ak zo zanedbaných miest vytvoria príťažlivé centra nielen pre mladých ľudí.

Súčasťou dohody pri piešťanskej Arte boli aj presne dané podmienky, koľko peňazí musia pri oprave preinvestovať, získajú nájomníkov do voľných priestorov a vytvoria jedno z kultúrnych centier na Považí.
31fotiek v galériiZdroj: Video frames

Nie je to lacné
„Ľudia si myslia, že sme budovu dostali zadarmo, ale nie je to tak. Čaká nás ročný nájom 30-tisíc eur, prechádzajú na nás všetky povinnosti a výdaje spojené s chodom budovy, vrátane energií a podobne, objasnila trojica aj rizikovú časť sna, ktorý si chcú splniť. Súčasťou zmluvy je aj položka 200-tisíc eur, ktorú má Arta preinvestovať pri opravách.
„Na rekonštrukciu sme si zobrali ako občianske združenie úver, za ktorý ručíme všetci traja. To je však asi realita každého kultúrneho centra na Slovensku, ktoré vzniká zdola,” poznamená Dominika. Trnavská župa sa zas zaviazala pomôcť pri rekonštrukcii striech a ďalších opravách.

Nič nemali isté
V bývalej fabrike pôsobia už tretí rok, symbolické kľúče k budove získali od župana až tento. Plány im skomplikovala pandémia, kedy sa mnoho podujatí muselo zrušiť, alebo posunúť.
Aj napriek tomu sa im podarilo v poloopravených priestoroch zorganizovať sériu workshopov, stretnutí a komunitných trhov. „Dlho sme nemali nič isté. Budovu sme mali zatiaľ len v rámci dohody o užívaní. Až s podpisom zmluvy s Trnavským samosprávnym krajom o prenájme na 25 rokov sme mohli začať realizovať náš projekt,” vysvetlila výtvarníčka Dominika.

Budovať centrum, ktoré je odkázané na živú kultúru a ateliéry pre kreatívcov, nie je počas pandémie úplne jednoduché.
Súčasťou komplexu budú ateliéry, zdieľané priestory na prácu a podujatia, kaviareň, ateliér voľnej tvorby aj komunitná kuchyňa. Posledné mesiace finišujú komunikáciu s novými nájomníkmi, ktorých musia mať do januára zazmluvnených. Veria, že napriek pandémii a lockdownu sa im to podarí splniť, aktuality.sk

X X X

Neuveriteľný príbeh travičky Terezy: Chcela otráviť veriteľku, v nemocnici skončil aj slabozraký masér a jeho pes

Dôchodkyňa podľa súdu padla do kolotoča dlhov a snažila sa to maskovať pokusmi otráviť svojich veriteľov. Odskákal si to celý rad nezainteresovaných osôb.
– 69-ročná dôchodkyňa Tereza Gyönyörová podľa neprávoplatného rozsudku súdu notoricky podvádzala ľudí o peniaze (za 10 prípadov ju aj odsúdili);
– svojich veriteľov sa potom pokúsila otráviť jedom atropín, ktorý obsahuje napríklad rastlina ľuľkovec zlomocný či durman obyčajný,
– Špecializovaný trestný súd ju za to posiela na 25 rokov do väzenia, rozhodovať však bude ešte odvolací Najvyšší súd;
– súd vo verdikte konštatoval, že dôchodkyňa môže mať na svedomí ešte viac obetí, ale vraždy sa už spätne nedajú dokázať;
– Gyönyörová obvinenia od začiatku odmieta a tvrdí, že poškodení proti nej vypovedali klamstvá z rôznych osobných dôvodov;
– keď sme sa začali o prípad z mestečka Šahy na južnom Slovensku zaujímať, začal nápadne pripomínať romány Agathy Christie.
Prečítajte si aj I. diel, ktorý opisuje tento prípad:
Neuveriteľný príbeh travičky Terezy: Podľa súdu chcela otráviť svojich veriteľov aj dcéru najlepšej kamarátky (1. diel)
II. diel: Zdenka

Zdenka Uhlárová pochádza zo Šiah a je rovesníčkou Terezy Gyönyörovej. Poznajú sa od malička cez svojich rodičov, obe rodiny dlhodobo udržiavali dobré vzťahy. Až kým sa raz pani Zdenka neocitla v nemocnici, pretože čelila silnej nevoľnosti.
I keď sa cítila pod psa, dovtípila sa, že zdravotné problémy jej mohla spôsobiť Tereza. Realita však bola ešte horšia. Priateľka z detstva jej chcela siahnuť na život.

Pred incidentom medzi oboma nepanovalo len priateľstvo, mali aj pracovný vzťah. Zdenka svojej dobrej známej v minulosti ponúkla spoluprácu, ktorá ju oslovia. Na kamarátku z detstva si spomenula, keď pôsobila v obchodnej divízii ČSOB poisťovne.
O Tereze vedela, že už má za sebou dlhodobú úspešnú kariéru vo finančnom sektore na regionálnej úrovni, kde sprostredkovávala väčšinou poisťovacie a sporiace produkty.
Začali teda fungovať ako nový tandem a hneď na začiatku sa preukázali Terezine skúsenosti: vedela jednať s ľuďmi, v úspešnej kariére jej nič nebránilo. Prinášala nových klientov a plnila úlohy, ktoré sa od nej očakávali.

Okrem pracovného vzťahu si dobre rozumeli aj v súkromí. Tereza bola ku všetkým milá a vždy vedela, čím svojich známych potešiť.
„Keď som prišla do Šiah navštíviť svojich starých rodičov, vždy niečo upiekla. Napríklad mi zavolala, aby som pribehla, že upiekla langoše pre otca a mamu. Alebo ani som nemusela byť v meste a ona zavolala mojej mame, že má nejaké palacinky, tak jej ich doniesla a podala jej ich cez okno.“

Vymyslený príbeh na vylákanie balíka peňazí
Tereza si od Zdenky zvykla požičiavať peniaze. Stalo sa, že ju napríklad požiadala o päťtisíc eur. Vraj ich potrebovala na podnikanie s produktmi známej značky, ktorá svoje výrobky predáva cez sieť dílerov. Zdenka nemala žiadne pochybnosti, že jej peniaze vráti, bola presvedčená, že ich vzájomnú dôveru by nikdy takto nenaštrbila. Tereza totiž svoje dlhy vždy včas vrátila.

V júni 2014 však prišla s oveľa väčšou požiadavkou: od kamarátky si chcela vziať pôžičku 44 600 eur. Na pani Zdenku vyrukovala Tereza Gyönyörová s podobnou zámienkou ako na pani Klaudiu, o ktorej sme písali v I. časti príbehu.
Svojej nádejnej veriteľke rozprávala, že spomínanú sumu vlastne ani nepotrebuje ona osobne, ale istá Anna Raková. Peniaze by vraj použila na splatenie úveru, ktorým je zaťažený jej dom – takže by ho potom mohla bez problémov predať.

„Tá pani Raková v tom čase dostala mozgovú príhodu. Bolo jej vraj treba vybaviť nejakú liečbu a údajne preto chcela predať ten dom. Ja som si myslela, že Terka jej pomože predať dom a bude z toho mať aj nejaký zisk, čo mi prišlo ešte v poriadku. Aj mne ho ponúkala, či ho nechcem kúpiť. Nástojčila, aby som si ho pozrela. Ten dom bol zrekonštruovaný, bol naozaj pekný. Mohli ste sa tam rovno nasťahovať, ale ja som ho nepotrebovala,“ opísala pani Zdenka Uhlárová vymyslenú historku, s ktorou za ňou prišla Gyönyörová.

Pani Uhlárová po krátkom presviedčaní na pôžičku prikývla a keďže išlo o nemalé peniaze, spísali aj zmluvu o úvere a Gyönyörová podpísala zmenku. V júni 2014 sa dohodli, že všetky peniaze vráti do 31. marca 2015.
Prvý pokus o otravu
Pani Zdenka naďalej navštevovala Šahy, chodievala za príbuznými. Po jednej takej návšteve, bolo to už na jeseň pred splátkou úveru, sa zastavila aj u u priateľky Terezy. Dlho sa tam ale nezdržala, dala si len kávičku a zákusok a vydala sa na cestu. Musela sa totiž ešte zastaviť v Leviciach, kde mala mať úradné povinnosti.

„Ked som v Leviciach vystúpila z auta, už som úplne strácala motoriku a mala som strašne sucho v ústach. Najprv som si myslela, že mám nejakú alergiu na tie orechy, čo boli v zákusku, ale bolo to celé nejaké čudné, lebo v živote som nemala nijakú alergickú reakciu,“ opisuje svoj stav pani Uhlárová.

Hneď ako vošla na úrad práce a napila sa vody, uľavilo sa jej, no po chvíli jej opäť prišlo zle. Bola stále taká smädná, že hodinu alebo aj dve presedela v kancelárii a neustále pila vodu doslova na litre. Ani potom sa necítila úplne fit, ale už aspoň nadobudla pocit, že sa jej stav zlepšil. Keď si však sadla za volant, stalo sa jej niečo celkom desivé.

„Motoriku som už mala celkom v poriadku, ale všimla som si, ako by som začala mať nejaké halucinácie. Keď som si sadla do auta, mala som pocit, že niekto sedí vedľa mňa. Samej seba som sa pýtala, čo sa to som mnou deje...“
Hoci sa zdalo, že jej telo sa čiastočne detoxikovalo vypitím veľkého množstva vody, Zdenka sa aj po dlhých hodinách trápila. Napokon sa rozhodla zájsť na pohotovosť do nemocnice v Leviciach.

„Na pohotovosti som povedala, čo sa mi deje. Ale bohužial ten doktor mi ani tlak nezmeral, ani neskontroloval oči, hoci moje zreničky museli hovoriť samy za seba. Tak mi dal nejakú injekciu, a tak som tam trošku posedela. Už ani nehovorím, že som sa nevedela dostať k vode. Nakoniec som v nemocničnej lekárni vykúpila skoro všetku vodu, lebo to sucho v ústach stále pretrvávalo a nedalo sa vydržať. Ale vtedy mi stačilo vypiť už len dúšok vody, aby som sa cítila o trochu lepšie.“
Nakoniec Zdenka usúdila, že domov do Bratislavy sa už nemôže bezpečne odviezť, tak ostala na južnom Slovensku. Na druhý deň po jej malátnosti nebolo ani stopy.

Tvárila sa: ja nič, ja muzikant
Pri najbližšej ceste do Šiah sa pani Uhlárová zámerne zastavila aj u svojej „priateľky“ Terezy. Dokonca jej vyrozprávala, ako jej naposledy bolo zle. Spoločne začali premýšľať, čo mohlo byť v tom koláčiku, ktorý vtedy u nej zjedla, aké ingrediencie v ňom jej spôsobili takú alergickú reakciu, no na nič neprišli. Vtedy by si Zdenka ani v najhoršom sne nevedela predstaviť, že ju Gyönyörová zámerne otrávila. A tá predstierala, že s otravou nemá nič spoločné.

Po tejto schôdzke sa celé mesiace nič mimoriadne nedialo, prišiel nový rok, ženy boli pravidelne v kontakte. Počas jedného telefonátu sa Tereza znenazdajky zmienila o svojej priateľke – notárke zo Šiah. Rozprávala o tom, že notárka, ktorú pani Zdenka osobne nepoznala, dostala mŕtvicu. V tom čase sa jej táto informácia nezdala nijako zvláštna. No s odstupom času si je celkom istá, že notárka a jej zdravotné problémy neboli jedinou vecou, ktorú Gyönyörová veľmi intenzívne prežívala, keď o nej počas telefonátu rozprávala...

Termín splatenia pôžičky pripadol na utorok v týždni pred Veľkou nocou, ale z dohody o vrátení peňazí nič nebolo. Keďze pani Zdenka krátko potom pricestovala na sviatky za rodičmi do Šiah, osobne sa vybrala aj za Terezou. Priateľku upozornila, že vzhľadom na nesplnený termín splátky dlhu si voči nej môže uplatniť podpísanú zmenku. Aby sa však tomuto riešeniu vyhli, navrhla jej, aby splatila aspoň časť dlžnej sumy.

Druhý pokus
V utorok 7. apríla 2015 deň po Veľkonočnom pondelku Zdenke zazvonil telefón. „Volala mi Gyönyörová. Plakala do telefónu, že jej synovi prišlo zle, že je na pohotovosti a nech prídem k nej. Ešte ani raňajky som rodičom nepripravila, ale tak mi jej prišlo ľúto, že som hneď nastúplila do auta a išla k nej. Rozprávali sme sa o jej pocitoch, bála sa o svojho syna, čo s ním bude. A ja som si dala kávu. V krátkom čase prišli podobné príznaky, ktoré som hneď spoznala. Otvorila som kuchynskú skrinku a zobrala pohár. Napila som sa. Len som pila a pila a potom som chodila na toaletu, aby som sa vyvracala. Vzápätí prišiel jej manžel. Vtedy som už vedela, že to neodšoférujem, preto som poprosila, nech ma odvezie domov. Ona ma ešte držala za ruku, aby som ostala, a ťahala ma dnu.“

Veľa spomienok jej z toho dňa neostalo. Pamätá si už len to, ako vošla na dvor rodičovského domu, kde sa zvalila na zem doslova ako vrece zemiakov a rozbila si koleno. Z posledných síl sa doplazila do svojej izby a ľahla si do postele.
Zdenka zvyčajne parkovala auto vo dvore. Keďže jej vozidlo tentoraz zostalo na sídlisku pri byte Gyönyörovcov, mama ani netušila, že jej dcéra je už doma. Starenka si to uvedomila až vtedy, keď sa u nej objavila Tereza Gyönyörová s manželom, aby sa spýtali, ako sa má Zdenka.

Našli ju v jej izbe vo veľmi zlom stave. Starenka ešte požiadala o pomoc Gyönyörovcov, či nevedia telefónne číslo na záchranku, no nepomohli jej. A tak nakoniec zavolala svojmu synovi, Zdenkinmu bratovi.
Keď dorazil jej brat, našiel ju sedieť uprostred izby. Na striedačku sa chichotala a hneď nato bľabotala úplné nezmysly. Keď na nič nereagovala, zavolal záchranku, ktorá ju odviezla do nemocnice v Šahách. Pani Uhlárová si už iba spomína, ako sa prebudila zviazaná na nemocničnom lôžku.

Lekári hneď na začiatku vylúčili porážku, no nevedeli presne určiť, čo sa jej stalo. Lenže ona si už bola vedomá pôvodu svojich problémov a rozhodla sa im ho ozrejmiť.
„V prvom momente, ako prišiel ku mne lekár, som mu povedala, ze pani Gyönyörová mi pravdepodobne niečo dala do kávy, že ona ma vlastne chcela otráviť.“

Okamžite žiadala, aby jej urobili drogové testy, čo však nebolo také jednoduché. Personál ju upozornil, že test na omamné látky nehradí poisťovňa. Musela teda zavolať priamo riaditeľovi nemocnice, aby jej testy spravili, a zaplatiť viac ako dvesto eur. Z výsledkov však nič nezistili. Ako sa neskôr ukázalo, v jej tele sa pravdepodobne nachádzala látka, ktorú štandardný test nedokázal rozpoznať.

Keď ju na začiatku do nemocnice priviezli, vyzeralo to tak, že žena iba o vlások ušla smrti. No a po dvoch dňoch jej už nič nebolo – lekári urobili pár bežných vyšetrení a hneď ju prepustili domov.
Psychiater narazil na stopu
V období, keď sa už pani Zdenka zotavovala v domácom prostredí, mala nečakaný telefonát. Volal jej známy jej brata, ktorý pôsobí v Šahách ako psychiater. Doktor Artur Ivančík sa totiž od jej brata dopočul o zdravotných ťažkostiach, ktoré ju pred časom postihli.

Tento lekár jej porozprával, že v Šahách je už treťou ženou v poradí s rovnakým problémom. Najprv ju hospitalizujú s príznakmi pripomínajúcimi mozgovú porážku, ktorá ale na druhý deň akoby zázrakom úplne zmizne. Psychiater pani Uhlárovej odporučil, aby navštívila neurologické oddelenie v Bratislave. Bol totiž zvedavý, čo nezvyčajné symptómy spôsobuje. Zdenka mu však na rovinu povedala, kam smeruje jej podozrenie.

„Ja som mu hneď povedala: Artur, vieš čo sa stalo? Tá Gyönyörka ma otrávila.“
Psychiater vtedy ostal ako obarený. Pár dní predtým totiž on sám privolal záchranku pre svoju blízku známu Janu Kucharíkovú, notárku zo Šiah. V jej kancelárii, kde jej prišlo zle, bola vtedy aj pani Gyönyörová. Notárku, ktorá bola na pokraji smrti, previezli s príznakmi mŕtvice do nemocnice v Leviciach a pár dní nato už bola v poriadku. Ako keby sa nič nestalo. Pritom aj notárka Kucharíková už aspoň dvakrát potrebovala pomoc s rovnako náhlym zhoršením stavu. A práve doktor Ivančík zistil, že ani Zdenka nemala tieto problémy po prvýkrát.

Napokon sa ukázalo, že psychiater so svojimi zisteniami zohral v kauze kľúčovú úlohu. Na druhý deň po telefonáte s pani Uhlárovou zvolal stretnutie všetkých troch žien, ktoré sa krátko predtým liečili zo záhadného ochorenia v Šahách a Leviciach. Na stretnutí všetkých akoby osvietilo.

Tri rovnaké prípady
Klaudia, Zdenka a Jana – tri ženy, ktoré si navzájom vyrozprávali svoje príbehy – si uvedomili, že tesne predtým, ako sa dostali do bezprostredného ohrozenia života, každá jedna z nich stretla tú istú osobu. Navyše to vyzeralo, že sa objavil aj motív: Tereza Gyönyörová im všetkým dlžila desaťtisíce eur a ani jednej z nich pôžičky nesplatila.
Doktor Ivančík po konzultácii s ošetrujúcimi lekármi dospel k záveru, že všetky tri mohli byť otrávené jedom atropín. Je to látka, ktorú obsahujú niektoré rastliny. Možno ho extrahovať z ľuľkovca zlomocného, vyskytuje sa aj v durmane obyčajnom či blene čiernom.

Masér a jeho pes
Zdenke Uhlárovej sa postupom času vybavili strašidelné spomienky. Tereza ju pravidelne prekvapovala nejakou „lahôdkou“: koláčikom, džemom či kompótom – čo bolo práve po ruke. Pani Zdenka pôsobí v salóne krásy v Bratislave a pochúťky od kamarátky z juhu s rad

osťou rozdávala aj svojim zamestnancom. Samozrejme, ani len netušila, že by mohli obsahovať čokoľvek škodlivé.
Masér Milan, jej slabozraký kolega, ktorý má aj vodiaceho psa, mal napríklad veľmi rád palacinky. Zdenka teda predpokladala, že by sa určite potešil malinovému kompótu, ktorý dostala od Terezy. Mala niekoľko fliaš, takže ich porozdávala aj ďalším kolegom.

Neskôr jej práve spomínaný masér spomínal, ako náhle skončil v nemocnici, pretože mu museli urobiť cétečko hlavy. Zdenku hneď zaujalo, prečo to bolo potrebné.
„Povedal mi, že sa v noci zobudil a bol strašne smädný. Tak sa išiel napiť vody a potom si už nič nepamätá. Iba to, že sa ráno zobudil v posteli a vankúš mal celý mokrý. Vysvitlo, že ako sa chcel ísť napiť, spadol, rozbil si hlavu o radiátor a zvalil sa do postele. Ten vankúš nebol mokrý, ale krvavý.“

Najhoršie dopadla kolegyňa
A to nebola jediná príhoda, ktorá narobila veľké starosti masérovi. Zdenka raz ponúkala svojich kolegov aj zákuskami od Terezy Gyönyörovej. V tej chvíli ale na ne nemali ľudia v salóne chuť, tak sa spýtala kolegu Milana, či by maškrtu mohla dať jeho špeciálne vycvičenému vodiacemu psovi. Desaťročnému labradorovi menom Sammy sa tento nápad páčil, zjedol dva koláčiky.

Po chvíli sa, žiaľ, nedokázal postaviť na nohy – bezvládne ležal na zemi, akoby z neho doslova odišiel všetok život a sila. Rýchlo mu dali vodu a vyniesli ho na česrtvý vzduch. Pes sa po chvíli pozbieral, ale udalosť sa ešte raz zopakovala.
A opäť po tom, ako Sammy ochutnal „pochúťku“ zo Šiah. V tomto prípade už pes odpadol a dobrú polhodinu bol úplne mimo. Keď ho vyšetril veterinár, mal podozrenie na epilepsiu. Sammymu na túto chorobu potom niekoľko rokov podávali lieky. Neskôr sa ukázalo, že to bolo zrejme úplne zbytočné...

Zdenka si spomína aj na ďalšiu dramatickú príhodu, keď manžel jej zamestnankyne cez víkend omdlel v kúpeľni. Nečudo. Ako sa neskôr ukázalo, aj on zjedol malinový kompót.
Kompót však ochutnala aj ďalšia zamestnankyňa a tá dopadla zďaleka najhoršie. V salóne bola medzi klientmi veľmi obľúbená, jej kalendár bol vždy plný a ľudia vždy stáli v rade pred dverami, aby sa k nej dostali.
Po zjedení kompótu dostala taký náhly záchvat smiechu, že nedokázala prestať. Zo začiatku to pôsobilo vtipne, no keď záchvat neprestával, situácia sa zmenila na hrôzostrašnú.

„Nechápala som, čo sa s ňou deje, prečo sa tak smeje. Aj klienti sa pýtali, čo je tej Marianke? Ona sa len hlasno rehotala. Nič nepomáhalo. Nakoniec som jej povedala, nech ide radšej domov. A ako to skončilo? Večer už mala také halucinácie, že ju museli zobrať na psychiatriu.“

Tieto príbehy sa jej z pamäti vynorili až dodatočne, keď pochopila, že Tereza Gyönyörová zrejme pridáva do všetkých darovaných pochúťok jed. Keď s ďalšimi ženami dospeli k rovnakému záveru, nezostávalo nič iné, iba sa obrátiť na políciu.
Aby sa mohlo ich podozrenie potvrdiť, vymyslela mimoriadne odvážny plán. A Tereza do ich nastraženej pasce napokon dobrovoľne vošla, aktuality.sk

X X X
 
RTVS chce spustiť spravodajskú stanicu. Novú televíziu chystá aj Markíza

Verejnoprávna televízia môže ohroziť jedinú komerčnú spravodajskú TV na trhu.
Rozhlas a televízia Slovenska možno neskončí pri štyroch televíznych okruhoch a zvažuje spustenie piatej stanice. Rovnaký plán má aj Markíza – pri nej je však dôvod iný, nemá kde umiestňovať reklamu.

Generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník v rozhovore pre Denník N povedal, že po štarte športovej stanice chce zastabilizovať Dvojku a vraj už nechýba veľa k tomu, aby do skupiny TV staníc pribudol ďalší okruh.
„Podľa mňa jar, možno skôr jeseň 2023, aby som bol opatrnejší,“ povedal k možnému štartu Rezník. Zatiaľ je možné takýto scenár predpokladať iba v prípade jeho opätovného zvolenia – jeho aktuálny mandát mu vyprší v júli 2022.

Iba jedna spravodajská TV v SR
Pre etablované stanice je výrazne efektívnejšie spustiť vlastnú spravodajskú stanicu, ako keby sa o rovnaký počin pokúšal nový vysielateľ. RTVS už teraz produkuje veľa spravodajského a publicistického obsahu, ktorý by vedela využiť.
Napriek tomu ide o finančne náročný projekt – televízia by musela posilniť spravodajské tímy a pokrývať viac udalostí ako v súčasnosti.

Na Slovensku funguje jediná spravodajská televízia. TA3 je čisto komerčná televízia a vysielanie financuje z reklám a poplatkov od operátorov. Výnosy prevádzkovateľa podľa Finstatu sa minulý rok znížili na 5,81 milióna eur a dosiahol stratu 1,9 milióna eur – len za rok 2020.
Slovenskí diváci majú aj prístup ku kanálom ČT24 a CNN Prima News, ktoré sú oficiálne dostupné aj u nás. Dianie na Slovensku ale pokrývajú iba pri mimoriadnych a závažných udalostiach.

Markíza chystá novú stanicu
Rovnako aj televízia Markíza pripravuje spustenie štvrtej televízie pre slovenský trh. Informáciu priniesol portál Stratégie.sk. Prípravu nového kanála potvrdzujú aj zdroje Živé.sk.
Zatiaľ nie je známe, kedy presne Markíza ďalšiu stanicu spustí. Dôvodom kroku je veľký dopyt do televíznej reklame, ktorú nedokážu televízie uspokojiť. Z tohto dôvodu napríklad česká Prima spustila dve nové stanice – Prima Star a Prima Show.

Markíza prevádzkuje hlavný kanál Markíza, kanál pre ženy Doma a mužskú stanicu Dajto. Dostupné sú u nás aj kanály sesterskej Novy – Nova International a športové kanály Nova Sport 1, Nova Sport 2, Nova Sport 3 a Nova Sport 4.
Na obrovský dopyt po reklame zareaguje Markíza aj tým, že Nova Sport 3 a Nova Sport 4 dostanú už 5. januára slovenskú verziu, kde budú vysielané slovenské reklamy.
Pripomíname, že Markíza už mala 4. stanicu. Komediálny Fooor ukončil vysielanie na konci roka 2013 pre zlú finančnú situáciu vysielateľa a vlastníka v tom období, aktuality.sk