... Ospravedlňuje sa za chybu: Spravodajská agentúra Bloomberg sa ospravedlnila za titulok, ktorým ohlásila vpád Ruska na Ukrajinu. Moskva hovorí o stroji na propagandu. Príslušníci ukrajinských síl teritoriálnej obrany, dobrovoľnícke vojenské jednotky ozbrojených síl, cvičia v sobotu 5. februára 2022 neďaleko Kyjeva na Ukrajine.Agentúra sa ospravedlnila. „Pripravujeme titulky pre mnohé scenáre a titulok “Rusko napadlo Ukrajinu” bol zverejnený na našej webovej stránke nedopatrením… Chyba nás veľmi mrzí. Titulok bol odstránený a príčinu vyšetrujeme,“ napísala agentúra Bloomberg.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová v sobotu kritizovala rezort diplomacie USA za mlčanie v kauze agentúry Bloomberg, ktorá v sobotu na svojom webe zverejnila a neskôr bez vysvetlenia stiahla titulok o vpáde Ruska na Ukrajinu.

Zacharovová na svojom konte na sociálnej sieti Telegram naliehala na ministerstvo zahraničných vecí USA, aby zverejnilo správu o všetkých „fejkoch Bloombergu“, „keď už“ nedávno komentovalo kauzu ruskej spravodajskej spoločnosti RT, aj keď pre svoje obvinenia nemalo dôkazy.

„O Bloombergu je faktov viac ako dosť, ale štátny departement mlčí,“ upozornila Zacharovová, ktorá súčasne kritizovala to, že Washington finančne podporuje aj nemecký kanál Deutsche Welle financovaný i z nemeckého štátneho rozpočtu.
„Toto hovorí samé za seba – stroj NATO na propagandu ide na plný plyn,“ deklarovala Zacharovová.

Agentúra TASS pripomenula, že Bloomberg v sobotu na svojej webovej stránke zverejnil titulok „Rusko napadlo Ukrajinu“. Príspevok na webe „visel“ viac ako 20 minút, kým ho odstránili a kým agentúra uznala chybu a ospravedlnila sa. Vysvetlila, že sa pripravovali „titulky pre rôzne scenáre“ a zmienka o údajnej ruskej agresii sa dostala na verejnosť omylom.

Tento lapsus vyvolal v Rusku veľkú nevôľu a ostré reakcie. Mnohí politici zdôraznili, že takáto publikácia mohla mať veľmi tragické dôsledky.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov síce uviedol, že „sotva mohlo ísť o provokáciu“, zároveň však poukázal na to, že tento incident „ukazuje, aké nebezpečné je napätie podnecované Západom“.
OSN v súvislosti s prípadom vyzvala zainteresované strany, aby sa vyhli akýmkoľvek krokom, ktoré by mohli viesť k eskalácii situácie súvisiacej s Ukrajinou, uviedol pre TASS zástupca hovorcu generálneho tajomníka OSN Farhan /Agentury/

X X X

Kaliňák: Nech prezidentka podá žalobu za slová o vplyve USA, súd preukáže pravdu

V prípade, že prezidentka SR Zuzana Čaputová skutočne podnikne právne kroky voči tvrdeniam politikov o americkom vplyve na jej osobu, advokát a člen predsedníctva strany Smer Robert Kaliňák je pripravený obhajovať lídra strany Roberta Fica. Uviedol to v diskusnej relácii TV Markíza Na telo.

„Veľmi odporúčame, aby pani prezidentka podala takúto žalobu, nech sa na súde ukáže pravda,“ uviedol v televíznej diskusii Kaliňák.
Prezidentka v stredu v rozhlasovej relácii rádia Expres uviedla, že zvažuje prípadné právne kroky v súvislosti s vyjadreniami politikov, ktoré hovoria o jej podriadenosti americkej administratíve. Viackrát podobné narážky vyslovil na sociálnej sieti aj predseda Smeru.

„Takéto výroky sú absolútne nezodpovedné, pretože sú klamstvom. A som presvedčená o tom, že ľudia, ktorí ich tvrdia, vedia, že klamú, že to nie je náhodné. Je to politická hra, ale toto je za hranicou politickej kultúry alebo toho, čo je vhodné. Dokonca si myslím, že aj za hranicou toho, čo je zákonné,“ uviedla v rádiu v tejto súvislosti prezidentka./agentury/

X X X

Nemecký kancelár ďalej odmieta dodávky zbraní pre Ukrajinu

Nemecko je pripravené posilniť vojenské jednotky v Pobaltí.
Nemecko je pripravené poslať do pobaltských štátov ďalších svojich vojakov. Povedal to v nedeľu v rozhovore pre stanicu ARD nemecký kancelár Olaf Scholz pred odletom do Spojených štátov, kde sa v pondelok stretne s americkým prezidentom Joeom Bidenom v rámci rokovaní o deeskalácii krízy na Ukrajine spôsobenej hromadením ruských vojsk pozdĺž jej hranice.

Vojaci sú k dispozícii
„Sme pripravení spraviť všetko, čo je nutné na posilnenie" nemeckej prítomnosti v operáciách NATO v Pobaltí, povedal Scholz. Agentúra AFP pripomína, že Nemecko už piaty rok vedie približne 1200-člennú misiu NATO v Litve, kde má okolo 500 svojich vojakov.
Na otázku, či by sa o posilnení počtu vojakov mohlo rozhodnúť na zasadnutí ministrov obrany členských krajín NATO, ktoré sa bude konať v polovici februára, Scholz odpovedal: „Sme pripravení spraviť rozhodnutie."

Nemecká ministerka obrany Christine Lambrechtová ešte predtým v nedeľu pre médiá skupiny Funke povedala, že Berlín je pripravený posilniť svoju prítomnosť v Litve. „Vojaci na posilnenie (misie) sú v zásade k dispozícii, momentálne rokujeme s Litvou o tom, čo presne by bolo užitočné," uviedla.

Ukrajincov nevyzbroja
Scholz v nedeľu zopakoval, že Nemecko naďalej odmieta dodávky zbraní pre Ukrajinu. „Už veľa rokov má nemecká vláda jasný postoj, že nedodáva (zbrane) do krízových zón a takisto nedodáva smrtiace zbrane na Ukrajinu," zdôraznil. „Tak to robila i moja predchodkyňa (Angela Merkelová), a bolo to správne. A je to tak správne naďalej," dodal.

Členské krajiny Severoatlantickej aliancie, partneri vo východnej Európe i Spojené štáty obviňujú Scholza z toho, že na Rusko v súvislosti s Ukrajinou nevyvíja dostatočný tlak. Na otázku, či USA považujú Nemecko podľa neho za „slabý článok" v rámci NATO, odvetil: „Ide o mylný dojem, ktorý neprevláda ani vo Washingtone."
Scholz sa tento týždeň stretne s lídrami pobaltských štátov v Berlíne a počas februára navštívi i Ukrajinu a Rusko, aktuality.sk

X X X

USA nevysielajú jednotky do Európy, aby začali vojnu s Ruskom, zdôraznil Bidenov poradca

USA vyslali svojej jednotky „do Európy na obranu územia NATO"
Poradca amerického prezidenta Joea Bidena pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan v nedeľu vyhlásil, že Spojené štáty neposielajú svojich vojakov do Európy, aby začali vojnu s Ruskom.
Sullivan to uviedol v rozhovore pre televíziu Fox News a po tom, čo Spojené štáty do Nemecka a východnej Európy presunuli 3000 svojich vojakov.

Na obranu NATO
Podľa Sullivana má prezident Biden „už mesiace jasno v tom, že Spojené štáty nepošlú (vojenské) sily (do Európy), aby začali vojnu alebo bojovali s Ruskom na Ukrajine". Spresnil, že USA vyslali svojej jednotky „do Európy na obranu územia NATO".
Sullivan pre program Meet the Press televízie NBC konštatoval, že "k vojenskej eskalácii a invázii na Ukrajinu môže dôjsť kedykoľvek".
„Myslíme si, že Rusko vytvorilo možnosti pre veľkú vojenskú operáciu, a tvrdo sme pracovali na príprave (našej) reakcie," povedal Sullivan.

Zjednotenie spojencov
Podľa neho Biden zjednotil spojencov, „posilnil a uistil našich partnerov na východnom krídle, poskytol materiálnu podporu Ukrajincom a ponúkol Rusom diplomatickú cestu."
Ukrajina v nedeľu trvala na tom, že šanca vyriešiť rastúce napätie s Ruskom prostredníctvom diplomacie je väčšia ako možnosť, že dôjde k útoku.

AFP pripomenula, že americkí predstavitelia opakovane varovali, že Kremeľ zhromaždil pozdĺž hranice so svojím prozápadným susedom 110.000 vojakov. Nateraz však stále nie je jasné, či sa ruský prezident Vladimir Putin skutočne odhodláva na inváziu.
Počet ruských vojakov stúpa
Predstavitelia amerických tajných služieb v posledných dňoch informovali amerických Kongres a európskych spojencov, že ruské jednotky nahromadené na hraniciach s Ukrajinou zvyšujú svoju početnosť rýchlosťou, ktorá by Putinovi poskytla palebnú silu, ktorú potrebuje na rozsiahlu inváziu – asi 150.000 vojakov – v priebehu niekoľkých týždňov.

Sullivan v rozhovore pripustil, že vojenské operácie Ruskej federácie môžu mať mnoho podôb, vrátane možnosti anexie
území na východnej Ukrajine, známych ako Donbas, hybridných operácií, kybernetických útokov, politickej destabilizácie, pričom v hre podľa neho je aj "totálna invázia".
AFP poznamenala, že Rusko popiera, že by malo takéto plány, aktuality.sk

X X X

Kyjev: Šance na diplomatické riešenie sú vyššie než je hrozba ďalšej eskalácie

Šance na diplomatické vyriešenie narastajúceho napätia medzi Ruskom a Ukrajinou sú vyššie než je možnosť prípadného útoku. Uviedla to v nedeľu kancelária ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, píše agentúra AFP.

„Z úprimného posúdenia situácie vyplýva, že šanca na nájdenie diplomatického riešenia na deeskaláciu je stále značne vyššia než je hrozba ďalšej eskalácie,“ uviedol vo vyhlásení Zelenského poradca Mychajlo Podoľak.

Rusko podľa jeho slov odkedy vlani na jar začalo posilňovať jednotky na ukrajinských hraniciach pravidelne vykonáva rozsiahle rotácie svojich vojakov, manévre a rozmiestňovanie zbraní s cieľom „zaistiť neustály silný psychologický nátlak“. „Pre naše spravodajské služby a naše ozbrojené sily nie sú tieto aktivity Ruska nijakým prekvapením,“ dodal.
Poznamenal tiež, že západné krajiny podporujúce Ukrajinu dostali od Kyjeva „značné množstvo“ informácií o ruských vojenských aktivitách. Konštatoval, že len Kremeľ pozná odpoveď na to, ako dlho budú takéto kroky Moskvy trvať a čo je ich zámerom.

„Úlohou Ukrajiny i našich partnerov je byť pripravení na akýkoľvek scenár, čo plníme na 100 percent,“ zdôraznil.
K vyjadreniam Podoľaka prišlo po tom, čo Washington odhadol, že Rusko má k dispozícii približne 70 percent bojovej sily, o ktorej sa domnieva, že by ju potrebovalo na rozsiahlu inváziu na Ukrajinu.
Dvaja americkí predstavitelia pod podmienkou anonymity pre agentúru Reuters uviedli, že počet ruských vojakov pozdĺž hranice s Ukrajinou sa zvyšuje takým tempom, že do polovice februára by sa im mohlo podariť zhromaždiť až 150-tisíc vojakov.
Rusko už na hraniciach s Ukrajinou zhromaždilo 110-tisíc vojakov, avšak americké tajné služby zatiaľ s istotou nepotvrdili, že by ruský prezident Vladimir Putin urobil konečné rozhodnutie týkajúce sa prípadného útoku. Moskva popiera, že by plánovala inváziu na Ukrajinu./agentury/

X X X

Potrebujeme chrániť našu hranicu s Ukrajinou, tvrdí Šeliga. Ak budú vojaci v Užhorode, reaguje Kaliňák

Exminister Robert Kaliňák tvrdí, že konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou je od Slovenska ešte ďaleko. „Ak budú vojaci v Užhorode, potom sa môžeme baviť,” povedal v diskusii Na telo.
Robert Kaliňák tvrdí, že po schválení obrannej dohody s USA dáva Slovensko zelenú na vstup vojsk na naše územie. „Česi zmluvu nemajú. Rokovali o nej a neuzavreli ju,” povedal exminister vnútra v relácii Na telo v televízii Markíza. Moderátor Michal Kovačič ho ale upozornil, že nová česká vláda záujem o takúto dohodu s USA má.

Čo majú ľudia očakávať po podpise zmluvy? Koaličný poslanec Juraj Šeliga hovorí, že každý vstup vojakov na naše územie musí najprv schváliť parlament. Zároveň to pre Slovensko znamená finančnú podporu našich letísk, povedal v diskusii.

„Rokovania k tejto zmluve sa začali za vašej vlády,” upozornil koaličný poslanec. „Keď sa vám to hodí, idete jedným smerom,” poukázal na zmenu názoru Smeru, ktorý v minulosti zmluvu s USA podporoval, dnes prezentuje opačný postoj.
Kaliňák hovorí, že zmluva s USA nie je v súlade s našou Ústavou. „Podľa mňa aj Američania boli prekvapení, že ste ju podpísali,” tvrdí Kaliňák, že naša strana prijala podmienky zo strany USA bez akýchkoľvek zmien. Robert Fico ešte ako premiér mal dôveru v Američanov, tvrdil, že sa aktívne podieľajú na bezpečnosti v Európe. „Vtedy sme definovali, čo je vhodné a čo nie,” oponoval Kaliňák. Upozorňuje, že zmluva bude platiť desať rokov a je uzavretá zle.

Juraj Šeliga zopakoval, že americká interpretačná doložka výslovne tvrdí, že nebudú na našom území žiadne jadrové zbrane a Spojené štáty nemajú taký zámer. Poukazuje na to, že keď po vzore ďalších štátov v okolí uzavrieme hlbšiu spoluprácu s USA, posilní sa celá obranná línia. „Posilní to obranu Slovenskej republiky.”
Tesné hlasovanie
O zmluve sa ešte bude hlasovať v parlamente. Hnutie Sme rodina Borisa Kollára už avizovalo, že zhruba 5 až 7 poslancov za dohodu nezahlasuje. Odmietavý alebo nejasný postoj mali aj jednotlivci z OĽANO. Šeliga odhaduje, že hlasovanie bude tesné.

„Nečudujem sa, že po takej masáži verejnosti a verejnej mienky aj zo strany opozície je situácia takáto,” reaguje Šeliga na minulotýždňový prieskum Slovákov. Až 44 percent opýtaných si myslí, že za konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom môže USA a NATO.

Ak by na Ukrajine vypukol konflikt, dá sa očakávať, že naša hranica na východe bude zažívať nápor v súvislosti s utečencami. Šeliga hovorí, že aj povolaní vojaci by mohli pomôcť zabezpečiť ochranu hraníc.
„Koľko je pár vojakov? Dvaja?” spytuje sa Kaliňák. „Schengenský kódex zakazuje chrániť hranice vojakmi,” upozornil Kaliňák. „Na hranici sú policajti, nie vojaci,” oponoval exminister. „Čo chcete robiť? Budete tých Ukrajincov strieľať, keď budú utekať cez hranice? Vojaci NATO sú vycvičení, aby nás chránili. Vojenský konflikt je od nás ďaleko,” vyhlásil Kaliňák.

Žiletkový plot
Aj Slovensko pritom v minulosti, za vlády Smeru, poslalo našich vojakov do Pobaltia. Exminister vnútra ale tvrdí, že to bolo v rámci spolupráce NATO.
„Sú situácie, kedy politik musí ísť po ruke verejnej mienky, alebo sa snaží zabezpečiť krajinu. Keď tu vznikne problém, ľudia si už nebudú pamätať prieskum verejnej mienky, ale budú sa pýtať, čo sme robili a ako sme sa pripravili,” upozornil v debate Šeliga. Verí, že vojna nebude. Zároveň však tvrdí, že tí, ktorí sú pri moci, musia zabezpečiť ochranu krajiny. „Vy ste rozkladali žiletkový plot na hranici s Maďarskom. My nemáme robiť nič?” pýtal sa Šeliga spolurečníka. Ostnatý plot predstavil Kaliňák počas utečeneckej krízy v roku 2015 na tlačovke pred novinármi.

„V Maďarsku boli utečenci 20 kilometrov od nás a my sme to stihli zabezpečiť. Ak budú vojaci v Užhorode, potom sa môžeme baviť,” oponoval Kaliňák.
Opozícia v tejto súvislosti chystá referendum, jednak pre predčasné voľby, jednak pre vypovedanie zmluvy s USA. Otázka k predčasným voľbám však nebude priama, ale v referende by sa chcel Smer pýtať, či človek súhlasí so zmenou Ústavy.

Prekontrolovanie spisov?

Záver diskusie Na telo patril aktuálnym trestným kauzám aj krokom generálneho prokurátora Maroša Žilinku.
Robert Kaliňák zopakoval, že Ústavný súd v trinástich prípadoch skonštatoval porušenie ľudských práv. Aj preto chce iniciovať prešetrenie všetkých trestných káuz, ktoré podľa neho patria do kategórie „politické procesy”. Ak by sa Smer dostal k moci, menil by zákon, aby oslobodzoval tých, ktorým boli porušené práva? Kaliňák takýto postup poprel. Chcel by však prekontrolovať sporné spisy. „Budú skontrolované a nanovo prešetrené.”

Juraj Šeliga v tejto súvislosti upozornil, že na Ústavný súd prišlo 190 žiadostí, z toho v trinástich našiel súd pochybenia. „Viete, koľko z nich rozhodovala Jana Lašáková? Šesť. Vaša logika je, že naša vláda, Matovič aj Lipšic tu všetko organizujú. Tak vašou logikou by som povedal, že vaša bývalá stranícka kolegyňa na Ústavnom súde rozhoduje vo váš prospech,” skonštatoval Šeliga. Upozornil na zámer Smeru, ktorý by vraj chcel svojich stíhaných funkcionárov očisťovať, aktuality.sk

X X X

Smerák Blaha šíri video s prezidentkou. Je klamlivo zostrihané, reaguje jej kancelária

Poslanec Smeru-SD Ľuboš Blaha zverejnil v nedeľu predpoludním video spred prezidentských volieb v roku 2019. Spomína sa v ňom podpis zmluvy. Záznam z diskusie je už na prvý pohľad zostrihaný.
Reakciu Zuzany Čaputovej si môžete pozrieť z nezostrihaného videozáznamu:
Čo prezidentka hovorila

„Prezidentská kancelária sa ohradzuje voči manipulatívnemu a účelovo zostrihanému videu, v ktorom sa poslanec Blaha snaží dať do rozporu súčasný postoj prezidentky k zmluve DCA s jej výrokmi v predvolebnej diskusii,“ informoval v nedeľu predpoludním Jozef Matej z kancelárie prezidetky.
Tá podľa jeho slov hovorila, že by nepodpísala zmluvu, ktorá by ohrozila suverenitu Slovenska, zakladala pobyt cudzích vojsk a budovanie základní bez súhlasu parlamentu.

„Text tejto zmluvy a aj interpretačná doložka, ktorú prezidentka k zmluve DCA doložila, však obavy zo straty našej suverenity vylučujú, pretože zmluva nijako nemení súčasný právny stav o týchto otázkach. Preto jej slová nie sú v rozpore s vyjadreniami počas kampane a ide len o ďalší cielený útok prostredníctvom klamstiev,“ dodal Matej.
„Môj zostrih nebol v ničom manipulatívny, vystrihol som presne tú časť, ktorá sa týkala otázky moderátora a žiadam od Vás bezodkladné ospravedlnenie,“ reagoval poslanec Smeru na kritiku prezidentskej kancelárie neskôr v priebehu nedele.

Dezinformátor Blaha

Blaha je dlhodobo označovaný za dezinformátora, ktorému sociálne siete umožňujú šírenie posolstiev, ktoré majú neraz ďaleko od reality.
Vlani Aktuality.sk upozornili, že od januára investoval do Facebooku viac peňazí ako ktorýkoľvek iný politik na Slovensku.
Problémom je aj skutočnosť, že Blahove príspevky zdieľa množstvo ľudí, čím sa dosah dezinformácií v slovenskom informačnom priestore znásobuje, aktuality.sk

X X X

Sulíkov tajomník Galek: Na budúci rok nám hrozí oveľa vyšší nárast regulovaných cien energií

Slovenským domácnostiam a malým podnikom hrozí v budúcom roku výrazne vyšší nárast cien energií, než aké zaregistrovali s príchodom tohto roka. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) totiž stanovuje regulované ceny z trhových cien predchádzajúceho obdobia, a tie sú v súčasnosti na rekordných úrovniach.

Výbor pre hospodárske záležitosti február 2022
Upozornil na to počas zasadnutia výboru Národnej rady SR pre hospodárske záležitosti štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek.
Regulovaná cena elektriny vychádza z jej trhovej ceny v prvom polroku a cena plynu z priemeru za posledných 12 mesiacov pred podaním cenového návrhu. ÚRSO očakával, že po skončení zimy dopyt po energiách klesne, a preto posunul rozhodujúce obdobie pri elektrine na druhý a tretí štvrťrok. „Keď sledujeme trhy, tak samotný vývoj cien trhu sa nevyvíja týmto očakávaným spôsobom,“ upozornil Galek. Ak by trhové ceny energií ostali celý rok na súčasnej úrovni, tak na budúci rok hrozí podľa štátneho tajomníka niekoľkonásobne vyšší nárast cien ako v tomto roku.

K zmierneniu cien energií by podľa Galeka mohla prispieť Európska komisia. Tá by mohla napríklad zastropovať ceny emisných povoleniek alebo pozastaviť ich obchodovanie. „Treba sa zamýšľať naozaj komplexne nad budúcim rokom,“ dodal Galek.
Ceny zemného plynu sa za posledný rok zvýšili štvornásobne na aktuálnych viac ako 80 eur za megawatthodinu (MWh) s dodávkou v marci tohto roka. Viac ako dvojnásobne vzrástla na súčasných 143 eur za MWh s dodávkou v roku 2023 aj cena elektriny. ÚRSO pre tento rok pritom zohľadnil cenu elektriny približne na úrovni 60 eur za MWh. Dodávka tvorí asi 40 percent jej koncovej ceny./agentury/

X X X

Riziká sú čoraz vyššie. Guvernér Kažimír vysvetľuje, prečo ECB nezasiahla proti rekordnému rastu cien

Guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Peter Kažimír v piatok zverejnil komentár, v ktorom uvádza, že existuje dlhý zoznam dôvodov, ktoré v rôznej miere a intenzite vplývajú na ceny. Tvrdí, že riziká súvisiace s budúcim vývojom inflácie sú dnes jednoznačne smerom nahor.

Rada guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) a svojom štvrtkovom zasadnutí ponechala nastavenie menovej politiky nezmenené. A to aj napriek tomu, že miera inflácie v eurozóne v januári nečakane vzrástla na 5,1 %, čo je historické maximum od začiatku týchto údajov v roku 1997 a vysoko nad 2-% inflačným cieľom ECB.
Prudký nárast cien vo svete pritom už prinútil konať ďalšie centrálne banky. Britská Bank of England (BoE) vo štvrtok oznámila, že zvýši svoju hlavnú sadzbu o 25 bázických bodov na 0,5 %. Očakáva sa, že americká centrálna banka Fed ju bude nasledovať.

Predstavitelia ECB však držia jej sadzby stále na rekordných minimách, vrátane zápornej depozitnej sadzby, ktorú účtuje finančným inštitúciám, keď „zaparkujú“ svoju hotovosť v centrálnej banke cez noc. Hoci sa toto rozhodnutie očakávalo, tlak na ECB, aby sprísnila politiku „v priebehu roka“ stúpa, uviedla Fritzi Köhler-Geibová, hlavná ekonómka nemeckého veriteľa KfW.
Podrobné vysvetlenie dôvodov, prečo tak guernéri ECB vo štvrtok rozhodli napriek rekordne vysokému rastu cien, ktorého sme svedkami na Slovensku, aj v celej eurozóne, nájdete tu.

Guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Peter Kažimír v piatok zverejnil komentár, v ktorom uvádza, že existuje dlhý zoznam dôvodov, ktoré v rôznej miere a intenzite vplývajú na ceny: silné oživenie vyspelých ekonomík po kríze, nedostatok surovín a komponentov najmä kvôli pandémii, rekordné ceny energií, fiškálna politika, uvoľnená menová politika, mzdové tlaky, a podobne.

„Rýchly rast cien vo svete sa prelieva na Slovensko. Vývoj svetových cien energií a potravín je suverénne hlavnou príčinou zrýchlenia inflácie u nás. Tlaky na ceny z domácej ekonomiky sú pomerne slabé. Rýchlo rastúce ceny zatiaľ len veľmi mierne tlačia na rast platov a tie zase zvyčajne len slabo vplývajú na celkový cenový vývoj," deklaruje v stanovisku.
Guvernér zároveň zdôrazňuje niekoľko bodov ohľadom aktuálnej ekonomickej situácie:

Očakáva, že inflácia v eurozóne ostane na vyšších úrovniach dlhšie, než v ECB čakali
Riziká súvisiace s budúcim vývojom inflácie sú dnes jednoznačne smerom nahor
To, že v ECB napriek prekvapeniu, ktoré priniesli decembrové a januárové inflačné čísla, nepristúpili k sprísňovaniu, neznamená, že bude otáľať s reakciou
V marci budú v ECB múdrejší, budú mať viac údajov, vedieť viac o tom, ako sa vyvíja ekonomika, trh práce a ako sa rast cien pretavuje do platov. Rovnako budú vedieť, či sa geopolitické riziká zmiernia, alebo nie./agentury/

X X X

Ak sa tu niekomu nepáči, nech ide do Ruska, odkazuje Drucker odporcom obrannej dohody s USA

Predstaviteľ mimoparlamentnej strany Republika Milan Uhrík navrhuje riešiť konflikt na Ukrajine humanitárnou pomocou a diplomaciou.
„Zmluvu má podpísanú aj Poľsko, aj Maďarsko a nič nestratili,” bráni podpis zmluvy s USA Tomáš Drucker z mimoparlamentnej strany Dobrá voľba a Umiernení. V diskusii TA3 V politike poukázal na to, že 23 krajín takúto zmluvu má.
Milan Majerský z KDH tvrdí, že „ďalšie kroky pri podpise zmluvy mal posúdiť Ústavný súd.” To sa ale nestalo a podľa prezidentského paláca na taký postup neboli dané právne možnosti. Kresťanskí demokrati sú ale vo všeobecnosti podporovatelia obrannej dohody.

„Korčok je najväčší klamár, lebo to, čo hovorí, je v presnom rozpore s tým, čo je napísané v zmluve,” reagoval Uhrík na slová ministra zahraničných vecí o tom, že bez súhlasu Slovenska nemôže prísť na naše územie žiadne cudzie vojsko. Uhrík ale zároveň priznal, že dokumenty podrobne nečítal.
Krisztián Forró z Aliancie tvrdí, že celá téma obrannej dohody USA je zo strany koalície zakrývanie súčasných problémov a zo strany opozície vytĺkanie politického kapitálu

Uhrík: Smeru sa vrátila racionalita
Predseda KDH upozorňuje, že zmluva je rámcová a každý ďalší krok či už vojenského alebo polovojenského charakteru je viazaný súhlasom parlamentu alebo vlády.
Drucker vyzýva, aby tí, ktorí zmluvu spochybňujú, ukázali jednu krajinu, ktorá zmluvu má a vznikli jej také problémy, o akých hovorí opozícia.

„Ak chce Slovensko niekam patriť, nech o tom rozhodujú ľudia, nie dočasne zvolení poslanci,” vyzýva Uhrík na zvolanie národného referenda. V ňom by sa chcel ľudí pýtať, či chcú na našom území cudzie vojská. „Sme radi, že sa Smeru vrátila racionalita,” reagoval na to, že najprv Smer zmluvu inicioval, teraz je proti uzavretiu dohody s USA.
Predseda Aliancie Forró tvrdí, že keby ich strana bola v parlamente, zmluvu by podporili. Naopak, protesty iniciované zo strany hnutia Republiky by nepodporili.

Kto môže za konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou? Majerský z KDH hovorí, že to bola Ruská federácia, ktorá porušila územnú celistvosť Ukrajiny. „Mali by sme nechať na Ukrajinu, aby sa sama rozhodla, kam chce patriť. Nemôžeme to diktovať my,” tvrdí predseda kresťanských demokratov. Dodal, že ak niekto zváža vojakov a zbrane k hraniciam, smeruje to k tomu, že za konflikt je zodpovedné Rusko.

Podmienky Ruska
„Susedíme s krajinou, ktorá má ozbrojený konflikt. Pred siedmimi rokmi im bola anektovaná časť územia. Vnímam ale aj vzťahy Rusko-NATO a Rusko voči Slovensku. Nechápem, ako niekto môže povedať, že sa nás to netýka. Požiadavky Ruska sa bezprostredne dotýka Slovenska. Ja si to neželám, aby sme sa vrátili do čias Sovietskeho zväzu,” tvrdí Drucker. V diskusii TA3 dodal, že Ukrajina nespĺňa podmienky vstupu do NATO.

„Riešiť vinníka nemá zmysel,” hovorí Forró z Aliancie s tým, že konflikt treba riešiť mierovou cestou.
Uhrík tvrdí, že spolupáchateľom konfliktu medzi Ukrajinou a Ruskom je USA. „Vyhovuje im to ekonomicky.” Tvrdí, že kým maďarský premiér rokoval s Ruskom, z nášho prezidentského paláca zaznievali hlasy o tom, že Rusko je pre nás hrozbou.
„Slovensko už pomáha Ukrajine,” hovorí Majerský z KDH a dodáva, že pomôcť by sme im mohli aj tým, že necháme na naše územie prísť pomocné vojská.

„Je to demonštrácia a symbolika, že ukazujeme jednotu,” hovorí o prípadnom príchode vojsk na našom území Drucker. Neprekážalo by mu, ak by na Slovensko prišlo niekoľko tisíc vojakov z Česka alebo Poľska.
Uhrík poukazuje na to, že keď Rusi pošlú k hraniciam s Ukrajinou vojakov, je to provokácia. A keď hovoríme o príchode vojsk na naše územie, už to provokácia nie je. Hovorí, že Maďarsko taký postup nedovolilo. Ako by teda riešil konflikt on? Humanitárnou pomocou a diplomatickou cestou.

O nás bez nás
„Naozaj sa to týka Slovenska. Prišli oficiálne otázky Ruska, aby sa ich sféra vplyvu dostala do čias sovietskej éry. Nemôžu rozhodovať o nás bez nás. Ak sa tu niekomu nepáči, nech ide žiť do Ruska,” upozorňuje Drucker napríklad na situáciu v Bielorusku, kde nacvičujú na prípadný príchod vojsk zo strany Poľska.
„Už tu máme vojakov z NATO na našom území,” upozorňuje zasa Forró z Aliancie. „Ak by sme boli v ohrození, je to výhoda aj tejto dohody.” Ak by to bolo potrebné pre bezpečnosť, s príchodom vojsk by súhlasil.

Uhrík z Republiky tvrdí, že zámer ich hnutia by bola postupná neutralita Slovenska, teda vystúpenie z NATO. V prípade konfliktu by sa musela krajina brániť sama bez podpory krajín v aliancii. Majerský však v diskusii oponoval, že Slovensko na vlastnú obranu nemá financie. Upozornil, že v takom prípade by sme potrebovali 3,5 miliardy ročne na vyzbrojovanie. „My na to nemáme peniaze,” dodal s tým, že naša krajina potrebuje investovať do iných dôležitých oblastí ako zdravotníctvo či školstvo./agentury/

X X X

Volkswagen nečaká skorý koniec problémov s nedostatkom čipov

Očakáva sa, že dopyt po polovodičoch v automobilovom priemysle bude naďalej rásť.
Nemecká automobilová skupina Volkswagen (VW) neočakáva, že by sa problémy s globálnym nedostatkom polovodičov tento rok skončili, aj keď by sa podľa nej mali v druhej polovici roka zmierniť. Uviedol to člen predstavenstva a šéf zásobovania VW Murat Aksel pre časopis Automobilwoche.

Volatilita v dodávkach bude podľa neho pokračovať minimálne ešte v druhej polovici tohto roka.
Dopyt bude rásť
Výrobcov áut na celom svete zasiahol nedostatok polovodičov spôsobený narušením dodávateľského reťazca na začiatku pandémie ochorenia COVID-19, ako aj prudko stúpajúcim dopytom po polovodičoch zo strany výrobcov spotrebnej elektroniky.

Aksel to označil za jasné štrukturálne problémy. Predpovedá tiež, že dopyt v automobilovom priemysle bude naďalej rásť. Automobilky však namiesto toho, aby sa pokúsili nárokovať si náhradu škody od dodávateľov za problémy s dodávkami, sa zamerali na úzku spoluprácu s nimi, aby si zabezpečili lepšiu dostupnosť.
Upozornil zároveň, že na spoľahlivejšiu prognózu je potrebné počkať si do roku 2023, keď sa zvýši výrobná kapacita v oblasti polovodičov.

Porsche očakáva rekordný predaj
Dcérska spoločnosť Volkswagenu, výrobca luxusných áut Porsche, v separátnom článku pre Automobilwoche uviedla, že aj napriek globálnemu nedostatku polovodičových čipov očakáva ďalší rekordný predaj tento rok.
Šéf predaja Detlev von Platen pritom poukázal na aktuálne objednávky, ktoré naznačujú, že rast predaja by tento rok mohol dosiahnuť podobne vysokú úroveň ako v roku 2021.

Predaj Porsche sa minulý rok zvýšil o 11 % na 301.915 áut. Pri rovnakom tempe rastu by tak odbyt automobilky mohol tento rok dosiahnuť viac ako 335.000 vozidiel.
Vysoký dopyt a problémy s dodávkami však viedli k dlhším dodacím lehotám, upozornil von Platen. "Čakacie lehoty môžu trvať niekoľko mesiacov, v niektorých prípadoch až rok," dodal, aktuality.sk

X X X

Alžbeta II. oslávila 70 rokov na tróne! Úsmev, dobrá nálada a stretnutie, ktoré ju vrátilo do roku 1953!

Britská kráľovná Alžbeta II. v sobotu začala oslavy svojho platinového výročia na tróne.
 
Brtiská kráľovná Alžbeta II. si prezerá memorabílie k oslavám svojho 70. výročia na tróne.
Vo svojej rezidencii v Sandringhame prijala skupinu miestnych obyvateľov a rozkrojila tortu, uviedla agentúra Reuters. V nedeľu, kedy oslávi 70 rokov od nástupu na trón, sa panovníčka na žiadnych verejných akciách nezúčastní. Oslavy výročia vyvrcholia na začiatku júna.

Pre deväťdesiatpäťročnú kráľovnú bola sobotňajšia recepcia prvou verejnou akciou naživo s účasťou väčšieho počtu ľudí od vlaňajšieho októbra. Po niekoľkých vyšetreniach totiž lekári Alžbete II. nariadili pokojnejšie pracovné tempo a viac odpočinku. Kráľovná sa však zúčastnila na niekoľkých akciách po internete.

Medzi ľuďmi, ktorí sa v sobotu stretli s kráľovnou, bola podľa stanice BBC aj bývalá študentka hotelovej školy Angela Woodová, ktorá sa podieľala na príprave pokrmu nazvaného Coronation Chicken (Korunovačné kura), ktorý bol prvýkrát podávaný v roku 1953 pri korunovačných oslavách. Odvtedy si pokrm získal v britskej gastronómii popularitu.
zväčšiť.
Kráľovná Alžbeta II. počas recepcie pri príležitosti 70. výročia - platinového jubilea jej vládnutia na britskom tróne sa stretla aj s Angelou Woodovou, ktorá pomohla v roku 1953 vytvoriť recept na slávne "korunovačné kura".
Britská monarchia oslavuje prvýkrát platinové výročie panovníka. Alžbeta nastúpila na trón 6. februára 1952, v deň úmrtia jej otca kráľa Juraja VI. Vzhľadom k tomu, že začiatok panovania pripadá na rovnaký deň ako úmrtie otca, kráľovná výročie neslávi okázalo.
Na nedeľu nemá panovníčka na programe žiadne oficiálne akcie. Oslavy vyvrcholia na začiatku júna, kedy ich budú sprevádzať koncerty a pouličné akcie./agentury/

X X X

 Spoločnosť Alžbeta II. je na tróne už sedemdesiat rokov

Keď sa chystala jej korunovácia, ľudstvo ešte len snívalo, že by jedného dňa človek mohol obletieť okolo Zeme. Dnes sa pozemšťania už sondami dotýkajú dokonca Marsu, a za toto dlhé obdobie na britskom tróne nič nezmenilo. 
Šiesteho februára uplynulo presne sedemdesiat rokov odvtedy, čo sa korunná princezná Alžbeta Alexandra Mária stala panovníčkou. A napriek tomu, že kráľovná Alžbeta II. má už viac ako 95 rokov, nič nenasvedčuje, že by uvažovala o abdikácii.

Panuje od februára 1952, ale korunovali ju až v júni 1953. Znamená to, že prípravy na jeden slávnostný deň trvali až štrnásť mesiacov. Na jar 1953 zomrela Alžbetina babička kráľovná Mária z Tecku, ale jej smrť nenarušila plánovanie korunovácie. Do testamentu totiž vyslovene napísala, že keď zomrie, neželá si, aby sa čokoľvek menilo či odsúvalo.

Finančné náklady na korunováciu, ktorá bola v britskej konštitučnej monarchii v 20. storočí štvrtá v poradí a zároveň posledná, dosiahli 1,57 milióna libier. Na prvý pohľad je to veľmi nízka suma, ale v súčasnosti by to bolo v prepočte približne až 50 miliónov eur.

Britská panovníčka navštívila Slovensko v októbri 2008. Na nádvorí Grasalkovičovho paláca ju privítal s kyticou v podobe slovenskej trikolóry prezident Ivan Gašparovič.
Pred korunováciou si mädlili ruky predajcovia televíznych prijímačov. Prvé vysielanie britskej televízie sa uskutočnilo už v roku 1929 (v prípade Československej televízie to bolo až v máji 1953, čiže zhodou náhod v roku korunovácie Alžbety II.). V tých časoch však väčšina domácností ešte nevlastnila televízor, čo sa dosť zmenilo v súvislosti s korunováciou. Nastal obrovský dopyt po televízoroch, pretože Briti chceli vidieť na obrazovkách jednu z hlavných udalostí svojej krajiny v 20. storočí. A mnohí Briti, ktorí tento prijímač nevlastnili, zaplatili zaň v požičovni, prípadne išli pozerať k príbuzným alebo k susedom.

Sledovanosť korunovácie bola vysoká nielen v Británii, ale aj na celom svete. Odhaduje sa, že ju na televíznych obrazovkách videlo 277 miliónov divákov. V tých časoch veľa zvedavcov, pretože vtedy žilo na celej Zemi ešte len 2,8 miliardy ľudí (v súčasnosti ich je až 7,75 miliardy).

V paláci sa nenarodila

Budúci britskí monarchovia kedysi prichádzali na svet v Buckinghamskom paláci, čo však nie je prípad Alžbety II. Narodila sa v luxusnej londýnskej štvrti Mayfair. V dome, ktorý patril jej škótskym starým rodičom z vetvy matkinho pokolenia. Turisti ho už nenájdu. Dom v roku 1937 zbúrali, neskôr tam postavili budovu s kanceláriami.

Z titulu panovníckej funkcie je Alžbeta II. oficiálne hlavná veliteľka britských ozbrojených síl. Sama zažila, čo prináša vojenská služba. Počas druhej svetovej vojny sa zachovala vlastenecky. Neodišla kamsi ďaleko na Britských ostrovoch, kde nepadali bomby z lietadiel nacistického Nemecka. Naopak, vstúpila do ženského pomocného zboru britskej armády. Pôsobila v ňom ako šoférka nákladného auta a mechanička. Samozrejme, že nosila na sebe vojenskú uniformu.

Nikto iný (a platí to desaťročia) z členov kráľovskej rodiny nie je medzi Britmi taký obľúbený ako Alžbeta II.
Mimochodom, do zboru sa prihlásilo aj veľa žien z rozbitého Československa. Nepomáhali však v Británii, ale boli zaradené pod velenie 8. britskej armády v Egypte, ktorá bojovala na severoafrickom fronte. Veľkú časť tvorili Čechoslovenky, ktoré sa dostali do židovskej komunity v britskej Palestíne, alebo tam emigrovali, keď hitlerovci začali okupovať ich vlasť.

Zapojením do ženského pomocného zboru si budúca kráľovná získala veľké sympatie. Pre Britov znamenala silnú morálnu oporu, keď videli, že podáva pomocnú ruku vlasti počas vojny.

Slúžiť budem celý život
Na svoju prvú zámorskú cestu sa vybrala v roku 1947 do Afriky, kde oslávila svoje 21. narodeniny. „Vyhlasujem, že celý môj život, či už bude dlhý, alebo krátky, venujem službe našej veľkej imperiálnej rodiny, do ktorej všetci patríme," zdôraznila vtedy.

Keď sa v rovnakom roku vydala za Philipa Mountbattena (sobáš mali 30. novembra), Británia žila ešte v ťažkých povojnových časoch. Vtedy ešte stále musel fungovať prídelový systém. Novomanželia, ktorí dostali dovedna 2500 cenných darov, sa preto po svadbe rozhodli pomôcť tým, čo boli najviac v núdzi. Časti chudobných Britov dali poslať potraviny v konzervách.

Čo sa týka cestovania po svete, Alžbeta II. doteraz navštívila dokopy viac ako 120 krajín na šiestich kontinentoch. Je to najväčší počet zahraničných ciest zo všetkých monarchov na svete. V Kanade, ktorá je súčasťou britského Spoločenstva národov, sa môže cítiť ako doma. Do krajiny javorového listu totiž prišla až 23-krát.

Alžbeta II. sa stále teší pevnému zdraviu, a to sa už pomaly blížia jej 96. narodeniny, ktoré pripadajú na 21. apríl. A podobne sa môže tešiť pri pohľade na svoju popularitu medzi Britmi. Podľa viacerých prieskumov verejnej mienky jej dôverujú až takmer štyri pätiny obyvateľov. Nikto iný (a platí to desaťročia) z členov kráľovskej rodiny nie je medzi Britmi taký obľúbený ako Alžbeta II.

Britská kráľovná Alžbeta II.
Britská panovníčka Alžbeta II.
Narodila sa 21. apríla 1926 ako prvé dieťa vojvodu a vojvodkyne z Yorku. Jej otec (kráľ Juraj VI.) nastúpil na trón po abdikácii svojho brata Eduarda VIII. v roku 1936, keď sa stala korunnou princeznou. Vzdelávala sa súkromne doma a počas druhej svetovej vojny začala vykonávať verejné funkcie.

V roku 1947 sa vydala za Philipa Mountbattena (po sobáši získal titul vojvoda z Edinburghu), bývalého princa Grécka a Dánska. Má s ním štyri deti: princa Charlesa, princeznú Annu, princa Andrewa a princa Edwarda.
Čo sa týka dĺžky jej panovania, v rokoch 1977, 2002 a 2012 postupne oslávila tri jubileá: strieborné, zlaté a diamantové. V roku 2017 sa stala prvým britským monarchom, ktorý sa dožil zafírového jubilea.
Alžbeta II. je najdlhšie žijúci a najdlhšie vládnuci britský monarcha. Medzi ženami na celom svete je najdlhšie pôsobiacou hlavou štátu vôbec v dejinách a súčasne najstaršou žijúcou panovníčkou na svete./agentury/