Vodcu Pražskej jari Alexandra Dubčeka odsúvali normalizátori z politického a verejného života postupne. Bývalého prvého tajomníka KSČ degradovali na nestraníka, a teda na politickú nulu, až po 14 mesiacoch. Niežeby to nemohli urýchliť - išlo o zámer a premyslený plán. Normalizátori sa potrebovali Dubčeka zbaviť a poslať ho kamkoľvek, no dostatočne ďaleko, spomína jeho priateľ Ivan Laluha.

V októbri 1969 mal Dubček iba 48 rokov, a už bol bez práce. Po piatich mesiacoch od nástupu Gustáva Husáka k moci ho odvolali z vedenia parlamentu a krátko predtým prestal byť aj členom užšieho vedenia KSČ (politbyra). Pokus normalizátorov kompromitovať Dubčeka v očiach verejnosti spoluprácou s nimi celkom nevyšiel. Dúfali, že na spomínanom pléne ÚV KSČ vystúpi so sebakritikou. Vystúpil, ale nič neoľutoval, naopak, obhajoval svoje činy počas obrodného procesu.

Troch reformných členov ústredného výboru vtedy za ich vystúpenia vylúčili zo strany. Proti Dubčekovi ešte nemohli postupovať tak tvrdo – stále patril medzi populárnych politikov. Sám však požiadal listom o uvoľnenie z ÚV KSČ.
O pár týždňov si ho pozval na stranícke ústredie Vasil Biľak. Kedysi boli priateľmi, teraz stáli na opačných stranách barikady. Biľak mu navrhol post veľvyslanca v Ghane. „Bol by som menej prekvapený, keby sa rozhodli dať mi na starosť slepačiu farmu," poznamenal Dubček vo svojich pamätiach Nádej zomiera posledná.

„Normalizátori sa potrebovali Dubčeka zbaviť a poslať ho kamkoľvek, no dostatočne ďaleko," myslí si jeho priateľ a historik Ivan Laluha. „Dúfali, že sa potom už do vlasti nevráti, čo by umožnilo vyhlásiť ho za vlastizradcu a zapredanca."
Biľakovu ponuku odmietol, prišla však ďalšia – za veľvyslanca do Turecka – a tú už Dubček na naliehanie manželky prijal. „Pani Anna chcela chrániť rodinu pred stupňujúcimi sa útokmi médií, ktoré už boli pod kontrolou normalizátorov," vysvetľuje Laluha. „V práci diplomata videla možnosť úniku z ťaživej situácie,“ dodal.

Do Ankary pricestovali 25. januára 1970. Turecký denník Yeni Gazete už predtým napísal, že Dubčekovo vyslanie do Ankary je vlastne vyhnanstvom. Zo zachovaných hlásení agentov československej rozviedky, ktorí pod diplomatickým krytím pracovali v Turecku, je zrejmé, že ho ani na chvíľu nespúšťali z očí.

Desiateho marca 1970 dostal Dubček správu z Prahy o pozastavení svojho členstva v KSČ. „Informáciu niekoľkokrát prečítal, pri čítaní zbledol," hlásil šéf rezidentúry s krycím menom Škácha. Medzitým v domácich médiách prebiehala diskreditačná kampaň proti Dubčekovi. Jej vrcholom bol článok o jeho údajnom ,„romániku" so speváčkou Martou Kubišovou.
Predpokladali, že odíde do emigrácie, útočisko mu ponúkal Olof Palme i ďalší predstavitelia európskej sociálnej demokracie. Dubček však požiadal Prahu o pohovor a 30. mája 1970 odcestoval do vlasti. „Vravel, že oveľa radšej bude trpieť s tými, ktorí podporili jeho politiku v roku 1968, ako si lebediť niekde vo vile na brehu Ženevského jazera," spomína Laluha.
Pohovor na Ústrednej kontrolnej a revíznej komisii KSČ nebol vlastne ani pohovorom. Len mu oznámili, že bude vylúčený za protistranícke postoje, frakčnú činnosť, previnenia proti internacionálnym záväzkom. A že mu to oznámia písomne. O dva týždne priniesli informáciu všetky médiá. „Do Ankary sa nevrátim a s balením ti pomôže Peter," oznámil manželke 19. júna 1970. Peter bol ich prostredný syn, mal vtedy 14 rokov.

Nasledovalo takmer 20 rokov života vo vnútornom exile. Až do dôchodku pracoval potom Dubček v lesnom závode. Každý jeho krok sledovala osobitná jednotka Štátnej bezpečnosti. Ľudia sa báli k nemu priblížiť…/agentury/

X X X

Dubček jeden z najväčších Slovákov

Alexander Dubček, ktorý sa narodil pred sto rokmi, mal neľahké detstvo. „Poukazoval najmä na nedostatok pitnej vody a hlad,“ povedal Pavel Pollák, ktorý ho poznal dlhé desaťročia. Šaňo, ako ho prezývali, vyrastal v ďalekom a chudobnom Kirgizsku. Spomínal na kŕdle vrabcov, ich vajíčka boli na jar všade a hladní chlapci ich jedli surové. Neskôr sa naučili vrabce chytať a opekali ich na ohníku.

Dubček nebol nijaký papaláš, zdôraznil fotograf Vladimír Benko, ktorý sa pracovne dostal do jeho blízkosti po novembri 1989. „Náklonnosť si všade medzi obyčajnými ľuďmi získal už v prvej sekunde,“ upozornil. Keď Benko fotil Dubčeka na fotoreportáže zo súkromného života, zašli do klobučníctva. Doviezol ich taxík, domov si Dubček nezavolal štátnu limuzínu. „Urobím si prechádzku,“ povedal a vybral sa peši z centra Bratislavy do domu pod Slavínom, kde býval.
Storočnica Alexandra Dubčeka

„Vedel, že nás môžu obsadiť. Neveril, že si naozaj trúfnu,“ podotkol o Dubčekovi Ivan Laluha, ktorý sa s ním kamarátil. Hovoril o tom, ako hlavný predstaviteľ Pražskej jari vnímal hrozbu Moskvy, že môže nastať invázia do Československa. „Dubček aj vtedy dúfal, že sa mu Leonida Brežneva podarí presvedčiť, aby prinajmenšom oddialil takéto riešenie. Chcel získať čas do najbližšieho zjazdu komunistickej strany zvolaného na 9. septembra 1968,“ objasnil Laluha.

„Nebol naivný ani neschopný,“ podčiarkol historik Stanislav Sikora, ktorý sa dlhé roky venuje bádaniu Dubčekovej činnosti. Je presvedčený, že Dubček bol v danom čase nenahraditeľný: „Bol mimoriadne bystrý človek, ktorý sa fantasticky hodil práve na to obdobie demokratizácie.“ Politik Boris Zala, ktorý Dubčekovi v marci 1992 prenechal svoju funkciu predsedu Sociálnodemokratickej strany Slovenska, poukázal na to, že jeho prínos treba vidieť už pred rozbehnutím obrodného procesu v roku 1968: „Bez Dubčeka si neviem predstaviť odstavenie starej stalinistickej gardy v Československu.“

Bývalá televízna hlásateľka Dana Hermannová poznala nielen Dubčeka, ale aj jeho manželku Annu a zároveň ich troch synov. Pravidelne chodievala na návštevy do ich domu.
„Dubček celé noci nespával. Trápilo ho, koľko osudov invázia ovplyvnila,“ povedala Hermannová. Zdôraznila, že pani Anna mu bola obrovskou oporou.

Hermannová chodievala k Dubčekovcom aj na oslavy narodenín. „Boli to veselé chvíle, keď všetci sedeli okolo stola a pieseň išla dookola, každý zaspieval svoju obľúbenú pesničku. Dubček mal rád slovenské ľudové piesne, najmä zbojnícke,“ zaspomínala si Hermannová.

Bývalý politik a diplomat Peter Weiss označil Dubčeka za politika svetového formátu. Ocenil na ňom aj to, že pomohol rehabilitovať a presadiť odkaz Slovenského národného povstania. A po návrate do politiky po vynútenej dvadsaťročnej pauze znovu znamenal pre spoločnosť veľa: „Bol garantom, že v revolúcii neprevládnu jakobínske tendencie a že bude mať nežný charakter,“ ozrejmil Weiss.

V ankete s názvom Najväčší Slovák v réžii RTVS sa Dubček ocitol na šiestom mieste. Výsledky zverejnili v októbri 2019. Prvé miesto obsadil Milan Rastislav Štefánik. Anketa bola prevzatá z pôvodného britského formátu BBC 100 Greatest Britons (100 najväčších Britov)./agentury/

X X X

Čistky 1970: Niekto stratil prácu a niekto česť

Pred päťdesiatimi rokmi sa uskutočnili v Československu veľké politické čistky. Znamenali nielen stratu funkcie, ale často aj existenčný postih a mnohorakú diskrimináciu rodinných príslušníkov.
Dvaja hlavní politickí protagonisti pred polstoročím v niekdajšom Československu: Alexander Dubček a Gustáv Husák. Po zosadení Dubčeka sa dostal k slovu Husák, ktorý stál na čele takzvanej normalizácie. Snímka je z roku 1968 z obdobia, keď obaja ešte spolu dobre vychádzali.

V roku 1970 sa „očista" politického a verejného života diala pod kepienkom výmeny členských legitimácií KSČ. Samotná výmena straníckych knižiek nebola v dejinách komunistickej strany ojedinelým javom. Strana si týmto spôsobom zvyčajne robila poriadok v evidencii členstva, ale nezriedka išlo aj o účinný mechanizmus na utužovanie disciplíny a nastolenie poriadku v straníckych radoch.

Takou bola výmena legitimácií KSČ v roku 1950, spojená s celoplošnou previerkou členskej základne. Kto ňou neprešiel, tomu nevydali nový preukaz. Vtedy ubudlo viac ako osem percent členstva. V roku 1970 však stranu muselo opustiť takmer 22 percent členov!

Pôvodne to mala byť viac-menej administratívno-technická záležitosť a plánovali ju na jeseň 1967, keď KSČ ešte viedol Antonín Novotný. Vzhľadom na búrlivý vývoj v strane i spoločnosti sa však musela viackrát odložiť. Po auguste 1968, a najmä po apríli 1969, keď Alexandra Dubčeka vystriedal na čele strany Gustáv Husák, sa výmena straníckych preukazov stala zrazu vhodnou príležitosťou na rozchod so stúpencami demokratických reforiem.

Pravda, Husák spočiatku nemal v úmysle púšťať sa do nejakej masovej previerky – čistky v strane. „Ľudia sa budú preverovať sami svojimi postojmi, angažovanosťou, účasťou na realizácii našej politiky," tvrdil ešte koncom mája 1969. No už o štyri mesiace avizoval opatrenia na výmenu preukazov: „Nemienime dávať novú legitimáciu strany ľuďom kompromitovaným a takým, čo sa nevedia zbaviť názorov nášmu učeniu nepriateľských."

Konzervatívci a dogmatici v KSČ volali po politických čistkách od apríla 1969, teraz im najvyššie vedenie dávalo za pravdu. Ešte predtým však bolo treba obmeniť okresné a krajské výbory KSČ, lebo tie mali bezprostredne riadiť proces „očisty" v straníckom aparáte i v základných organizáciách.

Podľa zistení českého historika Jiřího Maňáka, ktorý sa dosiaľ najdôkladnejšie venoval téme, z týchto straníckych orgánov bolo do ešte konca januára 1970 „odídených" 39 až 44 percent funkcionárov.

Vylúčiť 300-tisíc? Nie je problém
Prvá fáza masových previerok sa začala od polovice februára a trvala do polovice apríla 1970. Predchádzal tomu List ÚV KSČ základným organizáciám, ktorý koncipoval Vasil Biľak, v tom čase už druhý najmocnejší politik v Československu, hneď po Husákovi.

Ani budúci prezident Michal Kováč neobstál v straníckych previerkach.
„Zdravé sily v strane nesmú za žiadnych okolností pripustiť, aby sa pravica na základe pretvárky udržala v KSČ a hatila úspešný rozvoj socialistickej výstavby," uvádzalo sa v liste. Biľaka však prvé dva mesiace previerok museli sklamať. Na Slovensku previerkové komisie navrhli vylúčiť zo strany len 22 členov aparátu a nomenklatúrnych kádrov a 373 radových členov. S ďalšími asi šiestimi stovkami členov všetkých kategórií navrhli zaviesť stranícke pokračovanie.

Mizerné výsledky pripísalo vedenie KSČ na vrub benevolencie a príliš tolerantného prístupu komisií k preverovaným. Ten sa musel radikálne zmeniť. Na zasadnutie predsedníctva ÚV KSČ 14. apríla 1970 preto Husák predložil dokument, podľa ktorého sa malo postupovať v základných organizáciách „silno zasiahnutých pravicovým oportunizmom". Išlo najmä o organizácie tzv. nadstavby, čiže vedecké ústavy, vysoké školy, kultúrne inštitúcie, ale aj ústredné úrady štátnej správy.
Tam všade mali previerkové komisie urobiť pohovory najprv so „zdravým jadrom" a z jeho stredu vytvoriť nový stranícky výbor organizácie. Ostatným „úchylkárom", tzv. pravicovým oportunistom, mal príslušný okresný výbor KSČ, resp. KSS pozastaviť členstvo v strane a prevziať do úschovy ich legitimácie. S nimi sa pohovory konali, iba ak o to sami požiadali nadriadené stranícke orgány.

„V tejto žiadosti mali dokázať, že v uplynulom období bojovali proti pravicovému oportunizmu a revizionizmu," približuje situáciu Stanislav Sikora z Historického ústavu SAV. „Mali ju podať do mesiaca od pozastavenia členstva, v opačnom prípade mali byť z KSČ vylúčení."

Neskôr sa rozchýrilo, že jednotlivé kraje a okresy dostali zo straníckeho ústredia v Prahe „kvóty", aké percento členov majú vylúčiť a koľkých vyškrtnúť, čo bol o niečo miernejší trest. Nikde sa táto informácia nedala overiť, ale približne čísla vylúčených stanovil Husák už vo svojom prejave na porade vedúcich tajomníkov krajských a okresných tajomníkov KSČ 17. apríla 1970, keď povedal: „Ukazuje sa tak okolo 10 až 20 percent. Niekde menej niekde viac, nedá sa to tak presne povedať. Dákych 150 – 300 ľudí. Možno viac, možno menej."

„Akoby za týmito číslami ani neboli ľudia, ktorí slobodne vyjadrili svoj názor, a ich neblahé osudy v budúcnosti," pozastavil sa historik Sikora.

Súhlasíte so vstupom vojsk?
Od polovice apríla 1970 začal moloch straníckych previerok valcovať na plné obrátky. „Očakávame, že strana očistí svoje rady od všetkých tých, čo sa rozišli s marxizmom-leninizmom, a čo sa k nej len prilepili, a ktorí stratili triednu súdnosť a vyvolávali nenávisť proti Sovietskemu zväzu," vyhlásil Biľak na zhromaždení v Bratislave.

Nie náhodou činnosť previerkových komisií v Česku koordinoval Alois Indra a na Slovensku Viliam Šalgovič. Obaja patrili pred 21. augustom 1968 medzi málo zasvätených do príprav ozbrojenej invázie vojsk Varšavskej zmluvy.
Pohovory s členmi strany mali písomnú a ústnu časť. Bolo treba vyplniť dotazník s desiatimi otázkami, resp. ich súbormi. Kľúčové zneli takto: „Bol príchod spojeneckých vojsk nutný? Ako ste ho prijali? Aký je váš názor na opatrenia pléna ÚV KSČ z apríla 1969?"

Kto odpovedal záporne, neprešiel sitom previerok a dostal nálepku „pravicového oportunistu a revizionistu". To znamenalo, že sa stával občanom druhej kategórie.
Stranícka tlač postupne zverejňovala mená niektorých vylúčených akoby na ukážku. Zo známych Slovákov uviedla filozofa Miroslava Kusého, publicistu Eda Friša, redaktorku Pravdy Renatu Štefelovú a ďalších. Dôvod vylúčenia? „Horovali za demokratický socializmus, špecifický model socializmu, rozpútavali antisovietizmus."

V tom čase prišiel o stranícku legitimáciu aj spisovateľ Dominik Tatarka. Vzápätí ho postihol zákaz publikovania a zamestnať sa mohol už iba ako pomocný robotník v lesnom závode.
Ani budúci prezident Michal Kováč neobstal v straníckych previerkach. Najprv ho však odvolali z londýnskej pobočky Živnostenskej banky, kde pôsobil vo funkcii námestníka riaditeľa. Po vylúčení z KSČ mohol pracovať len ako radový bankový úradník v Bratislave.

V strane si neponechali ani dovtedajšieho predsedu mládežníckej organizácie v okrese Žiar nad Hronom a budúceho trojnásobného premiéra Vladimíra Mečiara. V apríli 1970 si musel hľadať nové uplatnenie, ale ušlo sa mu len miesto taviča v ZŤS Dubnica nad Váhom.

Na Slovensku sa máločo zaobíde bez korupcie a protekcie. Politické čistky neboli výnimkou. Husákovým priateľom z Povstania Antonovi Rašlovi, Felixovi Vašečkovi a Ondrejovi Pavlíkovi previerková komisia po intervencii „zhora" nepoložila otázku, či súhlasia so vstupom vojsk. Predišla tým ich opätovnému vylúčeniu zo strany (prvýkrát prišli o legitimácie pri čistkách v 50. rokoch ako tzv. buržoázni nacionalisti). Boli však opačné prípady, keď priateľ v záujme sebazáchrany nepoznal priateľa.

V celej KSČ nevydali novú legitimáciu takmer 327-tisíc členom.
„Predsedom previerkovej komisie bol človek, s ktorým sme boli rodinní priatelia, dúfal som v jeho zhovievavosť, ale ba!" rozprával pre Pravdu Alexander Bachnár, vtedy redaktor denníka Práca. „Ešte mi vyčítal, že som sa v súkromných rozhovoroch pochvalne vyjadroval o príbuzných, ktorí v roku 1968 emigrovali. Povedal som mu: Paľo, tebe bolo ľahšie tu zostať, ako im odísť!" Bývalý väzeň z tábora v Novákoch a neskôr partizán Bachnár skončil po previerkach ako vrátnik v jednom ústave.

O týchto pohovoroch dlho kolovali vtipy. Napríklad: „Prečo si preverený a preverovaný nemôžu podať ruky?" „Lebo preverený stratil česť a nepreverený prácu."

Úder po inteligencii
Keď sa rúbe les, lietajú triesky, radi opakovali normalizátori. V politických čistkách pred 50 rokmi sa však často meralo od buka do buka, rúbalo sa hlava-nehlava a nezriedka išlo aj o vybavovanie osobných účtov.
Husák si to zrejme uvedomoval a na jeseň 1970 pripustil, že počas previerok sa vyskytli aj chyby, ktoré bude treba napraviť. Ale takýchto prípadov bolo vtedy a aj v neskorších rokoch veľmi málo.

Aké boli výsledky čistky? V celej KSČ nevydali novú legitimáciu takmer 327-tisíc členom (z celkového počtu 1 535 537). V Česku bolo vylúčených a vyškrtnutých okolo 274-tisíc a na Slovensku 53-tisíc členov. Prečo ten nepomer? Hlavné centrá moci vo vtedajšom Československu sa nachádzali v Prahe a práve ju zasiahli čistky najciteľnejšie Z pohľadu preverujúcich sa na Slovensku vyskytlo v rokoch 1968 – 1969 menej extrémizmu než v Čechách. Počas Pražskej jari sa na Slovensku bojovalo viac za federalizáciu spoločného štátu ako za demokratizáciu.

Podľa česko-slovenského historika Jana Rychlíka bol však na Slovensku miernejší nielen priebeh čistiek, ale aj ich dôsledky. Poslali tu „k lopate" (do výroby, do kotolní a podobne) menej vylúčených, ich postih bol miernejší. Napriek tomu straty spôsobené slovenskej spoločnosti týmito čistkami boli obrovské. Zasiahli najmä inteligenciu a na prekvapenie (podľa zistení Sikoru) najmä jej vedecko-technickú zložku. Na bratislavských vysokých školách postihli vtedy 35 až 50 percent preverovaných, v Slovenskej akadémii vied okolo 40 percent.

Neobišli však ani robotníctvo, najmä jeho najkvalifikovanejšiu časť. Ba ani „ozbrojenú päsť robotníckej triedy" – Ľudové milície. Podľa výskumu Jana Pešeka z Historického ústavu SAV previerkami neprešlo 1 643 milicionárov, takmer každý desiaty. Mnohí preto, lebo 21. augusta 1969, na prvé výročie okupácie, odmietli nastúpiť do služby a zasiahnuť proti demonštrantom. Politické čistky boli zároveň začiatkom konca „reálneho" socializmu. Pripravili komunistickú stranu o značnú časť jej inteligencie, otvorili stavidlá karieristom, cynizmu a bezcharakternosti./agentury/

X X X

Sociálnych demokracií ako maku, sociálna demokratizácia sa zadrhla

Je tragédia, že v Slovensku sa sociálnodemokratická politika nie a nie uchytiť. Pamätám si, ako poniektorí lídri VPN, ale aj „osemašestdesiatnici“ laškovali s ideou zmeniť toto hnutie na sociálnu demokraciu. Nezmenili.
Priam nehanebne podľahli lákadlám Klausovej „šokovej terapie“ a následne aj neoliberálnej ortodoxii á la Ivan Mikloš. „Obrodári“ zo '68 zas Húskovmu vytváraniu „slovenskej kapitálovej vrstvy“ privatizáciou, ktorá sa v realite zmenila na trestuhodné rozkrádanie.

Aj ja som sa hneď od nežnej revolúcie usiloval vytvoriť sociálnodemokratickú stranu i jej politický program. Neúnavne. Lebo keď sa po smrti Alexandra Dubčeka strany zmocnili nevýrazné postavičky, ktoré ju napokon zatiahli do útrob Dzurindovej SDK, pokúsil som sa „sociáldemokratizovať“ Smer-SD. Robert Fico bol tomu naklonený, pracovali sme na koncepte sociálneho štátu a niečo sa z neho podarilo aj realizovať.

Smer ponúkol voličovi alternatívu voči Mečiarovej avanturistickej politike i sociálne neudržateľnej Miklošovej reforme. V Smere nakoniec skončila aj pôvodná Sociálna demokracia a Sociálnodemokratická alternatíva, skupina odtrhnutá z SDĽ pod taktovkou trojice Peter Weiss, Milan Ftáčnik, Brigita Schmögnerová, a napokon aj samotná SDĽ. Vládny Smer stabilizoval a podporil ekonomický rast, lenže sociálna demokratizácia sa zadrhla a ostali len občasné „sociálne balíčky“.

Aký dôvod môže mať ktosi, kto sa pokladá za sociálneho demokrata, vôbec hlasovať, ak niečo navrhnú kotlebovci? A keď, tak prečo v prípade obmedzovania slobodnej voľby ženy nehlasovať zásadne proti?

Upozorňoval som, že tie samy osebe sociálnodemokratickú stranu nerobia. Postupne prevládla konzervatívna rétorika i politika: Presadenie ústavného ukotvenia katolíckej koncepcie manželstva, prezentácia migrácie ako teroristickej hrozby či ako ohrozenie „kresťanskej Európy“ a „slovenských tradícií“, to všetko už posunulo Smer niekde ku bavorskej Kresťansko-sociálnej únii. Navodzovanie atmosféry pokusu o štátny prevrat podporovaný zahraničím a odkazy na Georgea Sorosa už posunuli Fica k pozíciám nacionálnych konzervatívcov na úrovni Marine Le Penovej…

A potom občas vystretá ruka ku kotlebovcom v parlamente, legitimizácia fašisticko-rasistických tém obhajobou odsúdeného poslanca Milana Mazureka či pokus delegitimizovať súdnu moc ako hračku v rukách médií – to je už v ideovom poli extrémnej pravice. S istotou možno povedať, že pod vedením Róberta Fica Smer nie je a nebude sociálnodemokratický, a to ani hypoteticky. Už roky si neviem v jeho rétorike vybaviť nič sociálnodemokratické. Ale strana má stále v názve prívlastok „sociálna demokracia“.

Nielen slová i realita vie byť ironická. A tak dnes máme tých sociálnych demokracií neúrekom. Poctivo sa k nej hlási strana Stanislava Mičeva Solidarita – Hnutie pracujúcej chudoby, sociálnodemokratické signály vysiela Druckerova Dobrá voľba a čiastočne v tomto priestore operujú aj Socialisti.sk, dnes už pod vedením Artura Bekmatova. Peter Pellegrini si ako premiér získal sympatie veľkej časti verejnosti svojím civilným prístupom, jasne vymedzenými mantinelmi voči fašistom, konzervatívcom a postupne aj voči Ficovým avantúram a politickej rétorike.

Bolo mi jasné, že Fico svoje predsednícke miesto v Smere nepustí. Preto som viackrát verejne nabádal Pellegriniho, aby sa politicky osamostatnil a pokúsil sa revitalizovať sociálnu demokraciu. Napokon tak v júni 2020 urobil. Držím palce, aby sa mu to podarilo. Ak som však povedal, že Smer už určite sociálnou demokraciou nie je, tak o Hlase môžem zasa povedať, že ešte nie je. Dušovanie sa, že v centre pozornosti budú seniori, chudobní, odkázaní, postihnutí, to veru ešte sociálnu demokraciu nerobí.

Sociálna politika nie je jej výsadou. Od Bismarckových čias ju robia aj konzervatívci, stačí si všimnúť dnešné Kaczynského Poľsko, ale už aj Matovičov sociálny balíček za pol miliardy eur. Úplne som zdúpnel, keď som zistil, že počas stredajšieho hlasovania o protiinterrupčných zákonoch z dielne kotlebovcov boli proti len dvaja z Pellegriniho „jedenástky“, deviati sa hlasovania zdržali. Aký dôvod môže mať ktosi, kto sa pokladá za sociálneho demokrata, vôbec hlasovať, ak niečo navrhnú kotlebovci? A keď, tak prečo v prípade obmedzovania slobodnej voľby ženy nehlasovať zásadne proti?

Aby som nezabudol, ešte tu máme Progresívne Slovensko. Na začiatku sa ukazovalo v ľavom strede, potom v šate akéhosi liberálneho technologizmu a po zvolení Ireny Bihariovej farba ešte nie je zreteľná. Poznám názory tejto sympatickej panej, sú to typické sociálnodemokratické postoje aj hodnoty. Lenže ako ich ukázať a realizovať v strane, ktorá sa hlási k liberálom?

Iste, existujú aj ľaví liberáli, a keby sa postavili na nohy, čo im prajem, nepochybne by patrili k takej prepotrebnej hradbe proti konzervatívcom. Napokon sa čudujem, prečo sa tak tlačia do liberálneho priestoru, keď pôvodne i názvom chcú byť „progresívni". Čo je odjakživa prívlastok tých od stredu doľava.
Dokonca i v popletenom názvosloví Američanov tvoria progresívni ľavicu v Demokratickej strane. Nuž hádam sa z týchto výhonkov a ohníčkov pokroku vyvinie aj silná sociálna demokracia. Slovensko by ju potrebovalo ako soľ./agentury/

X X X

Pre omikron verejní zdravotníci vyzývajú príchodzích do SR, aby sa urýchlene prihlásili

E-mailová adresa, na ktorú sa treba napísať, je omikron@uvzsr.sk
Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR vyzýva ľudí, ktorí za posledných 14 dní navštívili potencionálne rizikové krajiny v súvislosti s novoobjaveným variantom nového koronavírusu omikron, aby sa urýchlene nahlásili na e-mailovú adresu omikron@uvzsr.sk.

Občanov žiada, aby výzvu brali vážne a neodignorovali ju. Úrad zároveň pripravuje novú vyhlášku, ktorá upravuje režim na hraniciach. TASR o tom informovala hovorkyňa ÚVZ SR Daša Račková.
Potrebné údaje
„Je potrebné uviesť meno, priezvisko, telefónne číslo a okres, v ktorom sa osoba aktuálne zdržuje. Kontaktuje vás príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva a určí ďalší postup," uviedla Račková.

Medzi potenciálne rizikovými krajinami je Juhoafrická republika, Botswana, Namíbia, Lesotho, Eswatini (bývalé Svazijsko), Mozambik, Zimbabwe, Izrael, Hongkong či Seychely. Osobám, ktoré za posledných 14 dní navštívili tieto krajiny, ako aj členom ich spoločnej domácnosti ÚVZ dôrazne odporúča, aby minimalizovali kontakty na minimum, a to bez ohľadu na svoj očkovací status.

„Prispôsobujeme aj organizáciu sekvenovania vzoriek a rozširujeme kapacity tak, aby všetky pozitívne vzorky od ľudí, ktorí prišli z uvedených krajín, boli sekvenované prioritne," doplnila Račková.

Zmena vyhlášky
Úrad verejného zdravotníctva SR zároveň pracuje na zmene vyhlášky, ktorá upravuje režim na hraniciach. Z pohľadu domácej izolácie a následného testovania sa v nej stanovia presné podmienky pre osoby prichádzajúce z uvedených krajín. Do vydania novej vyhlášky žiada dodržiavať platné opatrenia po príchode zo zahraničia, ako aj pri pobyte na Slovensku.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v piatok (26. 11.) označila novoobjavený variant omikron, známy aj ako B.1.1.529, za „variant vyvolávajúci znepokojenie". Nie je vylúčené, že môže byť infekčnejší ako v súčasnosti globálne rozšírený variant delta, aktuality.sk

X X X

Vláda chce prijať ďalšie opatrenia v súvislosti s novou mutáciou

Za ľudí podporuje 500-eurové poukážky, s ktorými prišiel Igor Matovič a Boris Kollár.
Vláda v najbližších hodinách urobí kroky, ktoré by mali obmedziť príchod ľudí z oblastí, kde sa šíri nová mutácia koronavírusu – tzv. omikron.
V diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy to povedala štátna tajomníčka ministerstva kultúry a podpredsedníčka strany Za ľudí Viera Leščáková. Podľa nej aktuálne opatrenia nezohľadňujú novú situáciu, ktorá zmení postoj infektológov a epidemiológov k ďalším opatreniam.

Konkrétnosti však nepoznala. „Mám informáciu, že sa plánujú, ale nemám informáciu o presných krokoch,“ skonštatovala Leščáková.
Novú mutáciu vedci zachytili v Juhoafrickej republike. Medzičasom sa však už dostala aj do Európy. Prípad už hlásilo Belgicko a nová mutácia sa už pravdepodobne dostala aj do Česka.

Leščáková zároveň potvrdila, že jej strana podporuje očkovanie a každý krok, ktorý vláda spraví, by mal smerovať k zvýšeniu očkovania. Podľa nej bez očkovania tlačíme ako spoločnosť problém pred sebou. „Aj po lockdowne príde nárast, ľudia sa vrátia do obchodov. Nechceme tretiu, piatu či ôsmu vlnu. Chceme, aby boli hlavne seniori zaočkovaní,” povedala Leščáková.
Za ľudí zároveň podporí iniciatívu ministra financií a predsedu OĽaNO Igora Matoviča a predsedu parlamentu a lídra Sme rodina Borisa Kollára, aby ľudí motivovali k očkovaniu 500-eurovými poukážkami, ktoré budú môcť minúť v tých sektoroch, ktoré aktuálne trpia pre lockdown.
Poslanec Národnej rady za Smer a exminister práce Ján Richter kritizoval prístup vlády. Podľa neho vyvolávajú rôzne názory na jednotlivé opatrenia medzi ľuďmi chaos. Jedným z príkladov boli aj kupóny, proti ktorým sa postavila SaS, aktuality.sk

X X X

Matovičova rodinná revolúcia môže pri krúžkoch minúť najchudobnejších

Matovičov plán fungovania krúžkov prostredníctvom aplikácie naráža na slovenskú realitu.
Viac krúžkov, väčšia kvalita, lepšia dostupnosť. Ministerstvo financií pod vedením Igora Matoviča (OĽaNO) sľubuje veľké zmeny, ktoré majú pomôcť deťom dostať sa na krúžky či výlet.

Ponúka im balík, ktorý zahŕňa viaceré príspevky na rekreáciu a mimoškolskú činnosť. Štát majú ročne stáť viac ako miliardu eur. Šetriť sa má na obrane, platoch štátnych zamestnancov a zdanení majú byť aj poskytovatelia takzvaných služieb deťom.

Prax ukazuje, že financie na chod krúžkov nie sú zďaleka jediným problémom, ktoré rodiny majú a slabiny môže mať aj ohlasovaný „virtuálny účet“.
Logistika nie je jednoduchá
„Deti na krúžky vozím. Tým, že sa začínajú okolo druhej poobede, musím odbiehať z práce. Našťastie môžem. Nie všetci rodičia však majú možnosť opustiť pracovisko,“ hovorí rodič žiaka prvého stupňa. Podobných prípadov sú na Slovensku desiatky.

Týkajú sa najmä krúžkov mimo základných škôl. Po skončení vyučovania treba deti presunúť, neraz naprieč mestom či dokonca okresom. Najmä v prípade menších detí je to úloha rodičov. „Moje dcéry navštevujú základnú umeleckú školu, sú už staršie a tak zvládajú cestu autobusom, no i to niečo stojí,“ hovorí mama dvojičiek.

„Sú aj prípady, keď sa rodičia medzi sebou dohodnú a vozia viacej detí - susedov, kamarátov. Neraz prepravu realizuje aj samotný vedúci krúžku,“ opísal realitu Karol Čepece zo Súkromného centra voľného času Žirafa v Žiline.
To, že problémom v súvislosti s krúžkami je logistika, potvrdil pre Aktuality.sk aj Peter Strážik, riaditeľ Základnej školy v Spišskom Hrhove, ktorú navštevujú aj deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. Práve im by mala byť Matovičova pomoc adresovaná najviac.

„Našu školu navštevujú deti zo vzdialenejšej segregovanej komunity, kam nechodí veľa spojov. Mnohé z nich navyše nechodia na obed. Vydržať celý deň bez jedla je nemysliteľné,“ uviedol riaditeľ. Viazanie peňazí na krúžky je na jednej strane dobré, pretože by ich rodičia mohli minúť inde, no aa druhej strane treba myslieť i na to, že rodičia často nemajú peniaze ani na autobus do školy a financie by sa im zišli aj v tejto oblasti.

Podobným spôsobom fungujú aj deti z rómskej komunity, ktoré navštevujú ZŠ Novozámocká v Nitre. Do školy ich každé ráno pred ôsmou priváža a zo školy následne poobede o 13.30 odváža špeciálny autobus, financovaný zriaďovateľom školy – mestom Nitra. Ak by chceli napríklad zostať na krúžku v škole, prípadne navštevovať iné zariadenie, museli by sa doň dopraviť po svojom a na vlastné náklady.

Certifikát môže dostať hocikto
Minister Matovič plánuje prispievať deťom na krúžky sumou 70 eur mesačne. Dostať by ju malo už trojročné dieťa. Financie budú poukázané na špeciálnu kartu a virtuálny účet, použiť sa budú môcť iba na takzvané služby deťom. Rodičia i poskytovatelia týchto služieb by mali mať prístup do aplikácie. Matovič sľubuje prehľadnosť a intuitívnosť.
Napriek pomerne vysokým nárokom na technické vybavenie pripustil, že by sa mohlo s realizáciou začať už v januári 2022 a postupne by sa doladili detaily.

„Chceme, aby sa vytvoril trh poskytovateľov. V aplikácii môžu fungovať, platiť odtiaľ dane,“ spomenul minister na tlačovej konferencii. K daniam dodal, že títo poskytovatelia budú zdanení takzvanou paušálnou daňou - s rovnakou daňou počíta aj reforma týkajúca sa živnostníkov.

V rámci štandardných školských zariadení a škôl musia zamestnanci vedúci napríklad jazykový či plavecký krúžok spĺňať zákonné predpoklady. V prípade nových poskytovateľov, ktorí by vznikali po reforme, by podľa Matoviča kompetencie overovali základné školy. Úspešný žiadateľ by dostal akýsi certifikát. Kto by ho vydával a čo by to znamenalo pre školy nespresnil.
„Niekto bol päť rokov v Anglicku, chce doučovať deti po anglicky a má tú schopnosť. Miestna základná škola ho certifikuje a môže doučovať. Nemusí si zakladať živnosť,“ opísal stručne svoj plán minister.

Spomedzi opýtaných centier voľného času a mimoškolských zariadení sa však ozývajú varovné hlasy, že sa k práci s deťmi dostane ktokoľvek. Znepokojuje ich nejasný plán certifikátov i zjednodušenie vybavenia.
K reforme sme oslovili aj ministerstvo školstva. Tlačový odbor uviedol, že zatiaľ nepozná detaily a na otázky týkajúce sa zdanenia služieb deťom neodpovedal.

Technika opäť kameňom úrazu
Matovič argumentuje 170-tisíc deťmi pod hranicou chudoby. Pri nápade s využitím moderných technológií však ministerstvo akosi pozabudlo na vybavenie slovenských domácností mobilmi a počítačmi. Práve oni sú predpokladom využívania akejkoľvek aplikácie.

V prvej vlne pandémie sa nemohlo učiť približne 52-tisíc detí, v druhej viac ako 20-tisíc. Mnohé práve pre chýbajúce technické vybavenie. Podľa prieskumu z apríla 2020 malo pri dištančnej výučbe počítač iba 28 percent detí z chudobných domácností.
Štatistiky Eurostatu z rovnakého roku zasa hovoria o tom, že u nás prístup k internetu nemá v skutočnosti takmer pätina domácností. Dáta z medzinárodných testovaní a NÚCEM ukazujú, že bez prístupu na internet môže byť podľa odhadov 23-tisíc až viac ako 32-tisíc detí. Najhoršia situácia je v okresoch Banskobystrického, Prešovského a Košického kraja.
Peniaze zo vzdelávacích poukazov

V súčasnosti prevádzkujú krúžky rôzne subjekty. Mnohé fungujú priamo na školách.
Okrem toho ich organizujú aj centrá voľného času - zriadené mestom, cirkvou alebo súkromníkom. V školskom roku 2020/2021 ich na Slovensku pôsobilo približne 400 a navštevovalio ich takmer 300-tisíc detí. Rovnako fungujú aj iné neziskové organizácie a združenia, športové kluby či jazykové školy.

Štát deťom na tento účel poskytuje príspevok prostredníctvom takzvaných vzdelávacích poukazov – ich hodnota v súčasnosti predstavuje 3,20 eura na mesiac, čo je 32 eur na školský rok. Dieťa môže poukaz odovzdať na ľubovoľný krúžok - nemusí ísť o krúžok na škole, ktorú navštevuje.

Vybrať si môžu akúkoľvek školu - základnú, strednú, jazykovú či umeleckú, ale aj školské zariadenie - centrum voľného času alebo stredisko záujmovej činnosti. Aby sa dal poukaz na krúžok použiť, musí trvať minimálne 60 hodín ročne.
Plán príspevkov aj šetrenia

Matovič chce novou reformou celkovo priliať do peňaženiek pracujúcich rodičov 200 eur mesačne na dieťa.
Suma sa má skladať z dvoch častí - virtuálnej stovky na karte, z ktorej je 70 eur určených na krúžky a 30 eur určených na rekreáciu a z hotovosti predstavujúcej daňový bonus a prídavok na dieťa. Suma sa má líšiť podľa veku dieťaťa, najviac peňazí by mali dostať rodičia detí do 18 rokov.

Celá reforma bude štát stáť viac ako miliardu eur. Minister spolu s ňou predstavil aj plán šetrenia. Skresať chce výdavky na armádu. Plánuje tiež prepustiť 2 percentá štátnych zamestnancov, zvýšiť dane za hazard, zaviesť takzvanú milionársku daň, obmedziť zisk zdravotných poisťovní aj rast podielových daní, aktuality.sk

X X X

V iránskom Isfaháne protestovali proti nedostatku vody. Polícia demonštrantov zatýkala

Americká diplomacia odsúdila zásah proti demonštrantom v Isfaháne.
Iránska polícia zatkla 67 účastníkov protestov proti nedostatku vody, ktoré vypukli v piatok v treťom najväčšom meste krajiny Isfahán a prerástli do násilností. Informovala o tom agentúra AFP s tým, že v sobotu sa v meste rozmiestnili početné oddiely poriadkovej polície.

Zásah proti protestujúcim v Isfaháne v sobotu odsúdilo ministerstvo zahraničných vecí USA.
„Sme hlboko znepokojení násilným zásahom voči pokojným demonštrantom (v Isfaháne). Obyvatelia Iránu majú právo vyjadriť svoju frustráciu a volať na zodpovednosť svoju vládu," napísal na Twitteri hovorca Štátneho departmentu Ned Price.
Vyschnuté koryto rieky
Protesty proti nedostatku vody, ktoré sa konajú vo vyschnutom koryte miestnej rieky Zájanderud, pribiehajú v Isfaháne už od 9. novembra.

Piatková demonštrácia však bola prvá, ktorá prerástla do násilností. Príslušníci bezpečnostných síl počas nej zasiahli slzotvorným plynom proti protestujúcim, s ktorými sa dostali do fyzických potýčok.
„Zatkli sme 67 hlavných aktérov a agitátorov, ktorí tieto problémy vyvolali," oznámil v sobotu policajný generál Hasan Karamí. Podľa neho sa na piatkovom proteste zišlo 2000-3000 výtržníkov.

Najväčšia rieka
V sobotu už bola situácia v meste pokojná, ulice prázdne a pri rieke Zájanderud hliadkovali príslušníci poriadkovej polície. Ide o najväčšiu rieku v oblasti Iránskej vysočiny, pre ktorú je životodarnou tepnou.

Na protestoch v Isfaháne sa len minulý týždeň podľa AFP zúčastnilo asi 30.000-40.000 miestnych roľníkov a obyvateľov tohto mesta, ktoré leží zhruba 340 kilometrov južne od Teheránu a je metropolou rovnomennej provincie.
Hlavnou príčinou súčasného akútneho nedostatku vody v provincii Isfahán je sucho. Podľa demonštrantov však k tomu prispelo aj odkláňanie vody do susednej provincie Jazd, ktorá je taktiež silne postihnutá nedostatkom zrážok.

Streľba na policajtov
Počas piatkových násilností došlo aj k prípadom podpaľačstva a na policajtov neznámi páchatelia strieľali aj z loveckých zbraní. Jeden príslušník polície bol dobodaný, ale nie je v ohrození života. Zranenia utrpelo aj viacero demonštrantov, pričom niektorí z nich sú vo vážnom stave. Došlo tiež k zničeniu potrubia, ktorým sa privádza voda z Isfahánu do provincie Jazd.

S predstaviteľmi Isfahánu a ďalších iránskych provincií, ktoré najviac trápi sucho, sa v novembri stretol aj nový prezident krajiny Ebráhím Raísí, ktorý prisľúbil, že bude problémy s nedostatkom vody riešiť. Najvyšší iránsky vodca ajatolláh Alí Chameneí zase označil sucho za najakútnejší súčasný problém krajiny, aktuality.sk

X X X

Variant omikron posiela do nemocníc mladých, upozorňujú lekári z JAR

Rýchle šírenie variantu omikron medzi mladými ľuďmi v Juhoafrickej republike (JAR) znepokojuje miestnych lekárov.
Nový variant koronavírusu – omikron patrí medzi najrizikovejšie. Epicentrom jeho šírenia je v súčasnosti Juhoafrická republika. Prvé hlásenia o omikrone sa však objavili už vo viacerých krajinách Európy – Belgicko včera potvrdilo prvý prípad, Česko či Nemecko dnes hlásia prvé podozrenia.

Časť mladých končí na JIS-kách
„Vidíme výraznú zmenu demografického profilu pacientov s covid-19,“ cituje agentúra AP vedúcu jednotky intenzívnej starostlivosti nemocnice v Sowete, predmestí juhoafrického Johannesburgu, Rudo Mathivhovú.
„Mladí vo veku od 20 do vyše 30 rokov prichádzajú so stredne ťažkým až ťažkým priebehom ochorenia, niektorí potrebujú intenzívnu starostlivosť,“ dopĺňa lekárka univerzitnej nemocnice Baragwanath.

Uvádza tiež, že približne 65 percent z týchto mladých pacientov nie je zaočkovaných a väčšina zo zvyšných 35 percent je zaočkovaná len z polovice. „Obávam sa, že s rastúcimi prípadmi, budú verejné zdravotnícke zariadenia preťažené,“ neskrýva starosti.

Zlá skúsenosť s deltou
Podľa profesora Andrewa Pollarda, riaditeľa vedeckej skupiny z Oxfordskej univerzity, ktorá sa podieľala na vývoji vakcíny spoločnosti AstraZeneca, je zas nepravdepodobné, že by nový variant covidu reštartoval pandémiu.
Rýchlosť šírenia omikronu medzi mladými znepokojuje juhoafrických zdravotníkov aj napriek tomu, že v krajine pribúda denne relatívne málo prípadov. V JAR však majú už za sebou zlú skúsenosť s variantom delta.

Pripomeňme, že nový variant je charakteristický tým, že má vysoký počet mutácií, ktoré ho zrejme robia prenosnejším. „Obavy sú obrovské. Všetci sme veľmi znepokojení týmto vírusom,“ cituje AP profesora Willema Hanekoma, riaditeľa Afrického inštitútu pre výskum zdravia.

Sprísnenie opatrení na obzore
Obavy z nového variantu majú aj bežní obyvatelia JAR. Tiež majú starosti, že vláda prijme ďalšie obmedzenia, aby potlačila jeho šírenie. Mnohým obchodníkom môžu klesnúť tržby pred blížiacimi sa sviatkami. Práve nadchádzajúce obdobie pritom predstavovalo po iné roky tradične dobrú príležitosť na zárobok.

Prijatie ďalších opatrení v súvislosti s novým variantom je pravdepodobné aj na Slovensku.
Juhoafrického ministra zdravotníctva Joea Phaahlu nahnevala reakcia mnohých krajín sveta, ktoré uvalili obmedzenia pre cestujúcich z JAR. Posťažoval sa, že jeho krajina bola „potrestaná za transparentnosť a so svojimi zisteniami sa podelila so svetom“.
Opatrenia, ktoré prijalo zahraničie, nepovažuje za adekvátne. „Covid-19 je poplach pre svetové zdravotníctvo. Musíme pracovať spoločne, a nie sa navzájom trestať,“ reagoval rozhorčený Phaahla, aktuality.sk

X X X

Tisíce španielskych policajtov protestovali proti rerofme. Odmietajú „náhubkový“ zákon

Výtržníkom na protestoch chcú v Španielsku udeľovať pokuty úmerné voči tomu, koľko zarábajú.
Desaťtisíce španielskych policajtov a ich podporovateľov vyšli v sobotu do ulíc hlavného mesta Madrid, aby protestovali proti navrhovanej reforme bezpečnostného zákona, o ktorej tvrdia, že im bude brániť pri výkone povolania. Informovala o tom agentúra Reuters.

Pochodovali aj politici
Organizátori tvrdia, že sa na demonštrácii zúčastnilo 150.000 ľudí, zatiaľ čo vláda hovorí o 20.000 účastníkoch. K protestnému pochodu sa pridali aj politici z troch hlavných konzervatívnych a pravicových strán.

Bezpečnostný zákon z roku 2015 umožňuje pokutovať mediálne organizácie za šírenie nepovolených záberov policajtov, prísne obmedzuje demonštrácie a delikventom ukladá vysoké pokuty. Podľa kritikov, ktorí ho označujú za „náhubkový zákon", však porušuje právo na demonštrácie a obmedzuje aj právo na slobodu prejavu.
Španielska ľavicová vláda navrhuje, aby bola legislatíva pozmenená tak, že fotografovanie či nahrávanie policajtov na demonštráciách už nebude považované za závažný priestupok.

Pokuty úmerné zárobkom
V súlade s navrhovanými zmenami by mali policajti na protestoch tiež zasahovať menej zraňujúcimi prostriedkami. Viacero ľudí totiž v minulosti utrpelo na demonštráciách vážne zranenia po tom, čo ich policajti trafili gumovými projektilmi.

Vláda tiež navrhuje, aby sa zo šiestich hodín na dve skrátila dĺžka doby, ktorú smú policajti ponechať vo väzbe zadržaných demonštrantov. Zároveň chce, aby sa výtržníkom na protestoch udeľovali pokuty úmerné voči tomu, koľko zarábajú.
„Mali by buď ponechať súčasný zákon tak, ako je, alebo ho zlepšiť pre policajtov a občanov," povedala agentúre Reuters Vanessa Gonzálezová, policajtka slúžiaca v španielskej Občianskej garde (Guardia Civil). „Proti reforme zákona existuje silný odpor. Je proti našej polícii, a to nedovolíme," pridal sa aj Iván Espinosa de los Monteros z krajne pravicovej strany VOX.
Kritika od krajnej ľavice
Hovorkyňa španielskej krajne ľavicovej aliancie strán Unidas Podemos, Isabel Serra Sánchezová, zase uvedený zákon kritizovala na zhromaždení v provincii Kantábria na severe Španielska, pričom uviedla, že „španielskej demokracii veľmi uškodil".
Na zmenu tohto kontroverzného zákona vyzývala Španielsko aj ľudskoprávna organizácia Amnesty International, či úrad tamojšieho ombudsmana, uvádza agentúra AP, aktuality.sk

X X X

Taliansko hlási prvý prípad variantu omikron

Pacient s variantom omikron aj členovia jeho rodiny sú v dobrom zdravotnom stave.
Taliansko sa v sobotu večer stalo ďalšou z európskych krajín, ktorá potvrdila prvý prípad nákazy novým koronavírusovým variantom omikron. Informovala o tom agentúra AFP.

Nemecko krátko pred Talianskom
Prítomnosť variantu omikron sa potvrdila u osoby, ktorá pricestovala z juhoafrického Mozambiku. „Pacient aj členovia jeho rodiny sú v dobrom zdravotnom stave," uvádza sa vo vyhlásení talianskeho zdravotníckeho inštitútu, z ktorého citovala agentúra AFP.
Krátko predtým potvrdilo prvé dva prípady nákazy variantom omikron aj Nemecko. Infekciu identifikovali u dvoch cestujúcich, ktorí prileteli do bavorského Mníchova z Juhoafrickej republiky.
Prvý zaznamenaný prípad nákazy omikronom v Európe oznámilo v piatok Belgicko. V sobotu oznámila dva prípady aj Británia a pravdepodobný prípad infekcie týmto variantom hlásilo aj Česko.

„Vážny problém“
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v piatok zaradila novoobjavený variant omikron, známy aj ako B.1.1.529, medzi „varianty vyvolávajúce znepokojenie", kam patria aj varianty alfa, beta, gama a delta. Nie je vylúčené, že omikron môže byť infekčnejší ako v súčasnosti celosvetovo rozšírený variant delta.
WHO spresnila, že prvá známa vzorka potvrdzujúca infekciu variantom omikron bola odobratá 9. novembra v Juhoafrickej republike.

Nový variant má veľký počet mutácií, až 32, čo podľa virológov predstavuje „vážny problém" oproti dvom mutáciám delty a trom mutáciám bety. Tieto genetické zmeny totiž ovplyvňujú základné charakteristiky vírusu.
Rovnako ako iné vírusy aj SARS-CoV-2 neustále mutuje a mnohé nové varianty – aj tie so znepokojivými charakteristikami – často nakoniec vymiznú. V prípade nových variantov nie je hneď možné rozoznať, či budú mať vážne dôsledky pre verejné zdravie, píše agentúra AP, aktuality.sk

X X X

Demonštrácie v Srbsku prerástli do stretov s políciou

Prezident Aleksandar Vučič sľubuje, že v otázke ťažby lítia, ktorá by podľa odborníkov viedla k znečisteniu vôd a znehodnoteniu poľnohospodárskej pôdy, bude vypísané referendum.
Protivládni demonštranti zablokovali v sobotu dôležité cesty a mosty v rôznych častiach Srbska na protest proti novým zákonom, ktoré podľa nich umožnia ničenie životného prostredia zahraničnými investormi. Na viacerých miestach došlo k potýčkam medzi políciou a protestujúcimi.

Informovala o tom agentúra AP, podľa ktorej sa vzájomne koordinované protesty konali v metropole Belehrad, v druhom najväčšom meste Novi Sad, ale aj na ďalších miestach, kde sa stovky ľudí v tom istom čase zhromaždili na mostoch a cestách.
Ďalšie protesty
Podľa organizátorov išlo o výstražnú hodinovú blokádu, po ktorej budú nasledovať ďalšie protesty, ak nedôjde k zrušeniu sporných zákonov o vyvlastňovaní pôdy a podmienkach referenda.
V Belehrade sa demonštrantom postavil do cesty policajný kordón, čo viedlo k fyzickým potýčkam. Protestujúcim sa napriek tomu podarilo zastaviť dopravu na jednom z belehradských mostov a na viacerých uliciach v centre mesta. Podľa organizátorov policajti zadržali viacero osôb.

Srbské environmentálne organizácie a občianske združenia protestujú proti zákonom, ktorými sa znížilo kvórum pre platnosť referenda a vytvorili sa podmienky pre rýchle vyvlastňovanie súkromného majetku v prípadoch, kde si to vyžaduje verejný záujem.
Odpor verejnosti
Podľa aktivistov otvárajú tieto kroky cestu k realizácii sporných projektov zahraničných investorov, ktoré vyvolávajú odpor srbskej verejnosti. Medzi ne patrí plán nadnárodnej spoločnosti Rio Tinto na ťažbu lítia v západnom Srbsku.

Srbské úrady tieto obvinenia odmietajú s tým, že uvedené legislatívne zmeny sú potrebné pre realizáciu projektov rozvoja infraštruktúry. Prezident Aleksandar Vučič sľubuje, že v otázke ťažby lítia, ktorá by podľa odborníkov viedla k znečisteniu vôd a znehodnoteniu poľnohospodárskej pôdy, bude vypísané referendum

Podľa agentúry AP čelí súčasné Srbsko vážnym problémom v oblasti znečistenia životného prostredia a nakladania s odpadom. Belehrad ašpiruje na vstup do EÚ a mal by preto zlepšiť aj svoje environmentálne štandardy, zatiaľ sa mu však v tejto sfére podarilo dosiahnuť len malý pokrok.

X X X

Zabil štyri milióny ľudí, ničil vidiek. Ukrajinci spomínajú na obete Holodomoru

Deň, v ktorý si Ukrajina pripomína obete veľkého hladomoru, pripadá každoročne na poslednú novembrovú sobotu.
Ukrajina si dnes pripomína 89. výročie veľkého hladomoru alebo po ukrajinsky holodomoru, ktorý začiatkom 30. rokov minulého storočia v krajine o životy pripravili najmenej štyri milióny ľudí a zdecimoval ukrajinský vidiek.
Keď sa v 20. rokoch v Sovietskom zväze začala tzv. kolektivizácia, boli to aj ukrajinskí roľníci, ktorí sa novej štátnej politike odmietali podvoliť.

V Moskve, kde to žilo konšpiráciami, podozrievaním a špehovaním, nadobudli presvedčenie, že sú tvrdohlaví gazdovia ohrozením pre revolúciu aj pre nich samotných. Spustili celý rad politík, ktoré v roku 1932 vyústili do situácie, keď roľníci neodovzdávali len všetku úrodu, ale konfiškovali im aj akékoľvek zásoby.

Odovzdať museli všetko do posledného zrna či na zimu odloženého zemiaka a mrkvy.
Dediny začali kontrolovať ešte v 20. rokoch naverbovaní aktivisti, ktorí pomáhali s kolektivizáciou, i príslušníci tajnej sovietskej polície známej pod skratkou Čeka.

Likvidácia ukrajinských roľníkov
Požiadavka tzv. rozkulačenia – kulakmi v Sovietskom zväze propaganda nazývala majetnejších roľníkov – sa nakoniec začala premieňať na likvidáciu roľníckych rodín ako triedy.
Podľa Anny Applebaumovej, autorky knihy Červený hladomor, malo byť v Ukrajine zatknutých 15-tisíc najtvrdohlavejších kulakov, do vyhnanstva poslaných 30-35-tisíc kulackých rodín. Vyčlenili im aj špeciálne miesto na mape – severoruský región pri Archangeľsku pri Bielom mori.

Boľševici začali čoraz viac aktívne zasahovať do tradičného vidieckeho života. Bežná svadba sa už nemala odohrávať v kostole, ale na úrade. Z dedín zmizli kobzari, potulní hráči na ukrajinský tradičný nástroj bandura.
V roku 1932 sa nakoniec začína veľké hladovanie. Sovietska vláda využíva popri masovom konfiškovaní potravín i nástroj zákazu cestovania.

Svedectvá toho, ako to na vidieku v tomto období vyzeralo, dnes približuje i Národné múzeum hladomoru-genocídy v Kyjeve. V jeho priestoroch sa nachádzajú menné zoznamy ľudí, ktorí zomreli od hladu alebo vyčerpania, aj spomienky ľudí, ktorí hladomor zažili ako deti.

3fotky v galériiMenné zoznamy ľudí, ktorí zomreli v rokoch 1932-1933, v Národnom múzeu hladomoru-genocídy v Kyjeve.Zdroj: Stanislava Harkotová/Aktuality.sk

Jedli trstinu a lístie
V spomienkach hovoria o tom, ako sa do mŕtvych ľudí v ich dedinách púšťali krysy, ako z dedín zmizli všetky mačky, psy, žaby i vtáky, ako pochovávali svojich súrodencov vo vlastných dvoroch, pretože matka ani oni nemali síl odniesť telá na cintorín.
Omeľan Dacenko, narodený v roku 1902, z dediny Novopavlivka spomínal: „Bývali také dni, že ráno ideš do roboty a oni ležia: niekto mŕtvy, niekto ešte živý, no už sa nevládze ani pohnúť. Večer sa vraciaš naspäť a vidíš, že aj tí už odpočívajú v pokoji.“
Zinajida Slakva z dediny Nyžňanka mala v čase Holodomoru desať rokov. Jej spomienka je zapísaná pri obetiach z Dnipropetrovskej oblasti. V knihe vymenováva, kto všetko od hladu zomrel z jej rodiny – dokopy 16 ľudí.
Tí, ktorí prežili do jari, podľa pamätí jedli rákosie, stonky, strapce trsti, žihľavu, deti objedali lístie zo stromov.

„Všetko, čo si ľudia vypestovali, pripravili, všetko zobrali. Kúpiť nebolo kde, obchodov nebolo, ani peňazí nebolo, pretože za prácu v kolchozoch nič neplatili. Všetkých, ktorí zomreli, tí zdravší položili na rebrík, niesli na cintorín a pochovávali do jednej jamy, pretože vyhladovaní ľudia nemali silu kopať hroby,“ píše zápis jej spomienok.

Mapa hladomoru
Masový hlad zažívalo aj Bielorusko, južný Ural, Kazachstan a západná Sibír. Kým však napríklad ruské hladomory zasiahli zhruba šesť percent obyvateľstva na veľmi malej časti územia, v Ukrajine bola podľa demografov hladomorom zasiahnutá viac ako tretina vidieka a zhruba 40 percent obyvateľstva. Najviac ľudí zomieralo v Charkovskej, Kyjevskej, Poltavskej, Sumskej, Čerkaskej, Vinnyckej, Dnipropetrovskej, Odeskej a Černihivskej oblasti.

Hlad uchránil ľudí v západných regiónoch, ktoré boli v tom čase súčasťou Poľska, Rumunska a Československa. Hladomor decimoval aj ukrajinské obyvateľstvo mimo hraníc sovietskej Ukrajiny – napríklad na Kubáni.
Drvivú časť obetí tvorili Ukrajinci, podľa zozbieraných štatistík ich bolo viac ako 80 percent. Hlad na ukrajinskom území ale zabíjal aj Židov, Poliakov, Rusov, Nemcov, Bielorusov či Bulharov.
Výsledkom Holodomoru bolo i to, že v niektorých častiach Ukrajiny zmizlo ukrajinské národné hnutie.

X X X

Povinnosť mlčať je právo klienta, tvrdí šéf advokátskej komory. Obráti sa na Maroša Žilinku

Viliamovi Karasovi sa nepáči, že advokátovi pri prehliadke zabavili počítač s údajmi všetkých klientov.
Predseda Slovenskej advokátskej komory (SAK) Viliam Karas sa obráti na generálneho prokurátora Maroša Žilinku pre ohrozovanie mlčanlivosti orgánmi činnými v trestnom konaní (OČTK). Informovala o tom hovorkyňa SAK Alexandra Donevová.

Povinnosť mlčať je podľa komory právo klienta a nemôže byť svojvoľne porušované OČTK. SAK zaznamenala ďalší prípad, keď bola povinnosť mlčanlivosti nimi ohrozená. „V advokátskej kancelárii advokáta P. S. vykonali prehliadku v súvislosti so zastupovaním klienta, ktorý je podozrivý z páchania trestnej činnosti," uviedla Donevová.
Priblížila, že advokátovi pri prehliadke zabavili počítač s údajmi všetkých klientov, s osobnou aj pracovnou korešpondenciou, ako aj spisy klientov, ktoré s vecou nijako nesúviseli, aktuality.sk

X X X

V iránskom Isfaháne protestovali proti nedostatku vody. Polícia demonštrantov zatýkala

Americká diplomacia odsúdila zásah proti demonštrantom v Isfaháne.
Iránska polícia zatkla 67 účastníkov protestov proti nedostatku vody, ktoré vypukli v piatok v treťom najväčšom meste krajiny Isfahán a prerástli do násilností. Informovala o tom agentúra AFP s tým, že v sobotu sa v meste rozmiestnili početné oddiely poriadkovej polície.

Zásah proti protestujúcim v Isfaháne v sobotu odsúdilo ministerstvo zahraničných vecí USA.
„Sme hlboko znepokojení násilným zásahom voči pokojným demonštrantom (v Isfaháne). Obyvatelia Iránu majú právo vyjadriť svoju frustráciu a volať na zodpovednosť svoju vládu," napísal na Twitteri hovorca Štátneho departmentu Ned Price.
Vyschnuté koryto rieky
Protesty proti nedostatku vody, ktoré sa konajú vo vyschnutom koryte miestnej rieky Zájanderud, pribiehajú v Isfaháne už od 9. novembra.

Piatková demonštrácia však bola prvá, ktorá prerástla do násilností. Príslušníci bezpečnostných síl počas nej zasiahli slzotvorným plynom proti protestujúcim, s ktorými sa dostali do fyzických potýčok.
„Zatkli sme 67 hlavných aktérov a agitátorov, ktorí tieto problémy vyvolali," oznámil v sobotu policajný generál Hasan Karamí. Podľa neho sa na piatkovom proteste zišlo 2000-3000 výtržníkov.

Najväčšia rieka
V sobotu už bola situácia v meste pokojná, ulice prázdne a pri rieke Zájanderud hliadkovali príslušníci poriadkovej polície. Ide o najväčšiu rieku v oblasti Iránskej vysočiny, pre ktorú je životodarnou tepnou.
Na protestoch v Isfaháne sa len minulý týždeň podľa AFP zúčastnilo asi 30.000-40.000 miestnych roľníkov a obyvateľov tohto mesta, ktoré leží zhruba 340 kilometrov južne od Teheránu a je metropolou rovnomennej provincie.
Hlavnou príčinou súčasného akútneho nedostatku vody v provincii Isfahán je sucho. Podľa demonštrantov však k tomu prispelo aj odkláňanie vody do susednej provincie Jazd, ktorá je taktiež silne postihnutá nedostatkom zrážok.

Streľba na policajtov
Počas piatkových násilností došlo aj k prípadom podpaľačstva a na policajtov neznámi páchatelia strieľali aj z loveckých zbraní. Jeden príslušník polície bol dobodaný, ale nie je v ohrození života. Zranenia utrpelo aj viacero demonštrantov, pričom niektorí z nich sú vo vážnom stave. Došlo tiež k zničeniu potrubia, ktorým sa privádza voda z Isfahánu do provincie Jazd.
S predstaviteľmi Isfahánu a ďalších iránskych provincií, ktoré najviac trápi sucho, sa v novembri stretol aj nový prezident krajiny Ebráhím Raísí, ktorý prisľúbil, že bude problémy s nedostatkom vody riešiť. Najvyšší iránsky vodca ajatolláh Alí Chameneí zase označil sucho za najakútnejší súčasný problém krajiny, aktuality.sk

X X X

Severokórejský diktátor Kim Čong-un vydal bizarné nariadenie. Ľuďom zakázal obliekať sa ako on

Život v Severnej Kórei nie je jednoduchý. Tamojší obyvatelia musia čeliť najrôznejším nariadeniam a obmedzeniam zo strany vládnuceho režimu. Vodca Kim Čong-un najnovšie ľuďom zakázal obliekať sa ako on.
Konkrétne vydal nariadenie, ktoré obyvateľom zakazuje nosiť dlhé kožené kabáty. Severokórejský líder tak údajne chce mať istotu, že nikto nebude kopírovať jeho štýl obliekania.

V čiernom koženom kabáte sa komunistický diktátor objavil na verejnosti prvýkrát v roku 2019, informuje portál Unilad. Veľmi rýchlo sa stal obľúbeným kúskom v jeho šatníku, pričom ho začali napodobňovať aj bohatší obyvatelia krajiny. Tí si kupovali kožené kabáty dovezené z Číny.

Ako sa však zdá, kožený kabát bude mať v krajine dovolené nosiť zrejme už len Kim Čong-un. Neznámy zdroj sa vyjadril, že práve tento odev začal byť v krajine chápaný ako symbol moci. A ten môže v Severnej Kórei zosobňovať iba diktátor. Tamojšie bezpečnostné zložky preto začali spomínané kabáty konfiškovať a varovať ľudí pred ich nosením.
Ku kroku došlo potom, čo začala kabáty z lacnejšej umelej kože nosiť aj väčšia časť bežnej populácie krajiny. „Nosenie odevov, aké nosí Najvyšší vodca, spochybňuje jeho autoritu. Polícia upozorňuje ľudí, aby ich nenosili, pretože vedenie strany má právo rozhodovať o tom, kto môže čo nosiť,“ dodáva zdroj.

Iný nemenovaný zdroj zasa uvádza, že samotní ľudia sa čudujú, ako môže nosenie koženého kabáta spochybňovať niekoho autoritu. Toto rozhodnutie Kim Čong-una je nielen bizarné, ale zároveň dokazuje, akú moc má autoritatívny komunistický režim v Severnej Kórei. /Reuters/