Ruské plány zlyhali, no Ukrajinu čakajú ešte veľmi ťažké chvíle. Krátko po skončení zimnej olympiády v Pekingu - 24. februára 2022 - spustil ruský prezident Vladimir Putin útok na Ukrajinu. Do bojov Rusko nasadilo podľa dostupných informácií približne 120 práporných zoskupení, teda zhruba 72-tisíc až 120-tisíc vojakov, na ktorých pripadalo asi 2400 tankov a ďalších 2400 obrnených vozidiel pechoty.

Po viac než mesiaci bojov majú Rusi podľa najopatrnejších odhadov vyše 10-tisíc padlých a dalšie desaťtisíce zranených či zajatých a prišli pravdepodobne už asi o 40 percent tankov či obrnených vozidiel.
Nielenže sa im nepodarilo dobyť Kyjev, ale ani Sumy či Charkov a po počiatočných úspechoch uviazli aj na juhu Ukrajiny. Napriek tomuto marazmu však ani Ukrajincov zrejme nečaká na bojiskách žiadna žiarivá budúcnosť, odhadol bezpečnostný analytik Vladimír Bednár.

Najväčšia ruská chyba
Počas bojov na Ukrajine sa ukázalo, že ruská armáda nie je zďaleka zmodernizovaná tak, ako to roky prezentovala kremeľská propaganda. Do invázie boli Rusi nútení nasadiť aj zastaranú techniku. Navyše sa začali dokonca objavovať názory, že ani najmodernejšie ruské tanky už nedokážu vzdorovať výkonným západným strelám odpaľovaným z ramena.
Bednár, ktorý bol už 25. februára presvedčený, že hlavné mesto Ukrajiny tak skoro nepadne, však vidí najväčšiu ruskú chybu inde. „Nejde primárne o zastaranosť. Straty sú spôsobené nesprávnym použitím síl,“ zhrnul pre Aktuality.sk.
Na taktické zlyhania narazili už v dávnejšej minulosti aj Sovieti, keď v niektorých prípadoch utrpeli porážky napriek tomu, že disponovali výkonnejšími zbraňami.

V prípade Ukrajiny je ďalšou často skloňovanou témou zásobovanie. Dnes už slávny - desiatky kilometrov dlhý konvoj ruskej armády - uviazol pred Kyjevom, pretože vozidlám jednoducho došli pohonné hmoty.
A tento problém sa podľa Bednára Rusom stále nepodarilo vyriešiť. Poukázal na to, že niektoré zásobovacie trasy sa natiahli na zhruba 200 či dokonca 350 kilometrov a to je v prípade takého veľkého množstva nasadenej techniky mimoriadny problém.

Rozhodne sa pri Izjume?
Bednár preto nepovažuje za pravdepodobné, že by sa Rusom podarilo presunúť väčšie sily k mestu Izjum, ktoré malo pred vypuknutím bojov približne 50-tisíc obyvateľov. Špekulovalo sa, že ak ho Rusi dobyjú, otvorí sa im cesta na juh k obliehanému Mariupoľu. Mohli by tak spojiť svoje sily a navyše by Ukrajincom hrozilo, že skúsené jednotky udržujúce líniu na hranici so separatistickými územiami, by sa ocitli v obkľúčení.

No Bednár upozornil na fakt, že o Izjum sa bojovalo už dlhšie obdobie, a preto sa podľa neho nezdá, že by išlo o kľúčový bod frontu. Ak by aj Rusi zlepšili zásobovanie, len ťažko dokážu v dohľadnom čase k Izjumu presunúť sily napríklad od Kyjeva.
Ťažkú techniku by museli stiahnuť do Bieloruska, tam naložiť na železničné vagóny a okľukou previesť stovky kilometrov napríklad k Charkovu, odkiaľ by teoreticky mohli začať postupovať na juh. To je proces, ktorý nie je možné zrealizovať v priebehu niekoľkých týždňov, pripomenul Bednár.

Situácia sa zatiaľ vyvíja súlade s Bednárovým postrehom. Hoci sa v posledných dňoch skloňovalo, že ruská armáda sa v nasledujúcom období sústredí na východ Ukrajiny a 1. apríla ukrajinská strana oznámila, že Izjum padol, odvtedy nepočúť, že by sa práve tam začalo Rusom dariť.

„Ak si s odstupom času pripomenieme ruské prípravy na inváziu, tak v Bielorusku boli Rusi už od decembra, aby sústredili dostatok síl na útok,“ poznamenal Bednár. Skrátka, na posilnenie jednotiek by Rusi potrebovali zrejme niekoľko mesiacov a analytik preto neočakáva, že by pod Izjumom mohli zásadnejšie postúpiť.

Chmúrne vyhliadky pre Ukrajincov
Na strane druhej, veľmi skepticky vidí aj možnosť, že by útočnú iniciatívu vo väčšej miere dokázala prevziať ukrajinská strana. A to aj napriek tomu, že v posledných dňoch prichádzajú správy, ako sa časť ruských síl stiahla od Kyjeva a že Ukrajincom sa podarilo oslobodiť niekoľko dedín na severe aj juhu krajiny (napríklad Zatyšja, Malynivka, Vesele, Zelenyj Haj či Červone severozápadne od Mariupoľa, či 20-tisícové mestečko Trosťanec v Sumskej oblasti).
„Neznamená to, že Ukrajinci o mesiac Rusov úplne vytlačia,“ varuje Bednár.

Na útočné operácie treba zvyčajne trojnásobne väčšie sily, než akými disponujú obranci. Pokiaľ ide o celkové počty vojakov, tak sa ukrajinské jednotky po veľkých stratách Rusov približne vyrovnali ruským, no techniku má stále modernejšieu a početnejšiu ich nepriateľ.

Bednár sa preto obáva, že sa zopakuje situáciu z Donbasu, keď separatisti s pomocou Moskvy v rokoch 2014 a 2015 obsadili časť Doneckej a Luhanskej oblasti a ukrajinskí vojaci ich v nasledujúcich rokoch neboli schopní získať späť.
„Môže sa stať, že po mesiacoch bojov konflikt „zamrzne“ a celá východná časť Ukrajiny sa zmení na niečo, čo bude pripomínať separatistické územia,“ uzavrel Bednár.

Nádejou by mohlo byť, že podľa ekonómov či politológov by mal čas hrať v neprospech Kremľa. Pod tlakom tvrdých sankcií a izolácie by sa malo ruské hospodárstvo prepadať do čoraz vážnejších problémov a očakáva sa, že Rusko preto nebude dlhodobo schopné materiálne podporovať desaťtisíce vojakov vyslaných na Ukrajinu, aktuality.sk

X X X

Poradca plynárov: V hre je oživenie Eastringu. Papiere čakajú u úradníkov v Bruseli

Náhradné trasy na dovoz zemného plynu máme dostupné z Ázie aj z Afriky. Slovensko však ťahá za kratší koniec, cestou si každý odleje a z 30 miliárd kubíkov sa k nám dostane 5, hovorí Ján Klepáč, poradca Prezídia Slovenského plynárenského a naftového zväzu.

X Aké je podľa Vás momentálne najvhodnejšie riešenie na zabezpečenie energetickej bezpečnosti Slovenska?

V prvom rade vrátiť sa k problémom energetickej bezpečnosti ako takej. Tento problém sme v otázke zemného plynu zatlačili do úzadia hlavne našimi environmentálnymi snahami a záväzkami. A pritom dnes, keď ide doslova o prežitie slovenského priemyslu, hospodárstva, ako aj obyvateľstva, musíme k tomuto celému pristúpiť pragmaticky. Na konferencii SPNZ sme sa stretli, aby sme zanalyzovali a vyhodnotili možnosti, ktoré Slovensko má. Nie je to riešiteľné v horizonte niekoľkých dní, no každopádne sú východiská, ktoré by mohli Slovensku pomôcť.

X Najviac sa hovorí o tom, že potrebujeme hlavne znížiť dovoz z Ruska, pripraviť sa na možné odstávky. Aké máme možnosti?

Slovensko môže okamžite kontaktovať napríklad južného suseda, Maďarsko. Európska únia musí tiež vyriešiť politicky dovoz LNG v spoľahlivých termínoch a primeraných cenách, tá dohoda je medzi Bidenom a von der Leyenovou. A vstúpiť do nových kontraktov LNG. Aj v tomto nám je dnes zemný plyn naporúdzi, keďže nie všetky LNG terminály skutočne vyložia plyn a ten príde na Slovensko. Často sa používa swapová operácia, kedy napríklad Chorvátsko si spotrebuje LNG plyn, ale ten, ktorý malo Chorvátsko dostať z Ruska, príde na Slovensko. Ak ale z tejto hry Rusko vypadne, potom budeme jedine odkázaní na tie terminály a to natvrdo. To bude na kontraktoch, schopnostiach a šikovnosti obchodníkov.

X Aké iné trasy dovozu zemného plynu okrem Ruska má Európa, alebo Slovensko k dispozícii?

Máme tu predovšetkým južný koridor, ktorý si kladie za cieľ dostať kaspický plyn do Európy. Dnes ide len o azerbajdžanský plyn z ložiska Shah Deniz. V minulosti sa uvažovalo aj o iránskom plyne, keďže Irán má obrovské ložiská, lenže tam narážame na politické problémy. Ďalšou možnosťou je Turkmenistan, no tam narážame na priame prepojenie Turkmenistanu cez Kaspické more do Azerbajdžanu. Keby sa dnes tento plynovod mal využívať aj pre Slovensko, je v hre azerbajdžanský plyn, prípadne turecké zásoby v Čiernom mori, alebo by sme mohli vziať do úvahy aj Eastmed, egyptsko-izraelský projekt v Stredozemnom mori. To všetko by sa dalo napojiť na južnú prepravnú trasu.
Slovensko, respektíve Európa, má k dispozícii viaceré alternatívy k dovozu zemného plynu z Ruska.

X Koľko plynu by sme takto mohli získať?

Nesmieme zabudnúť, že ak na začiatku potrubia vstupuje 30 miliárd kubíkov, na Slovensko sa dostane možno 5, lebo každá krajina, cez ktorú pôjde, si svoje odleje, v tomto ťaháme ako vnútrozemský štát za kratší koniec.

X V akom časovom horizonte by bol takýto plyn pre nás dostupný?

Zásoby tu sú. Ale reálne by sme cez tieto cesty dokázali k nám dostať plyn v horizonte niekoľkých rokov.

X Pred pandémiou boli ešte veľké plány na plynovod Eastring, ktorý mal viesť z Veľkých Kapušian až na bulharsko-
tureckú hranicu. Eustream ho predstavil po prvýkrát v roku 2014, prvá časť plynovodu mala byť pôvodne spustená v roku
2018, neskôr bola naplánovaná na rok 2021. Potom okolo neho ostalo ticho. Je v hre jeho oživenie?

Áno, ako inak by sme sa k plynu z tej oblasti dostali? Pred troma rokmi maďarská spoločnosť pre Eustream robila štúdiu uskutočniteľnosti a sám som bol vtedy prekvapený, ako dobre vychádzala ekonomika celého projektu. Potom sme ale narazili na problém bezpečnosti dodávok verzus envirociele Green Dealu. Od tohto projektu sa následne odišlo, pretože priatelia zelenej politiky sa rozhodli, že do fosílnych palív sa nesmie investovať už ani cent.

X Môže zmenu názoru na plyn, aj na úrovni Európskej komisie, podľa Vás priniesť aktuálna situácia?

Nemôžem hovoriť za európske inštitúcie. No dokumenty sú pripravené, majú ich na stole. Čaká sa len na to, kedy sa v nich bruselskí úradníci zorientujú. Samozrejme, ja sa nerád vyhováram len na nich. My musíme byť schopní presadiť naše riešenia a náš pohľad na vec. Preto som ohľadom projektu optimistický. Je to ale rovnica s mnohými neznámymi./agentury/

X X X

Putin zastaví plyn do leta, tvrdí analytik Hirman. Ako je Slovensko pripravené? Tankery sú na ceste, tvrdí SPP

Vladimir Putin je pripravený zavrieť plynové kohútiky. Môže tak urobiť už v máji, upozorňuje energetický analytik Karel Hirman. Slovensko sa musí okamžite pripraviť na najhoršie scenáre. „Putin nám škrtí dodávky plynu od leta. On sa na vojnu pripravoval, na rozdiel od nás,“ vyhlásil analytik v pondelok na konferencii Slovenského plynárenského a naftového zväzu, kde zástupcovia štátu, veľkého priemyslu a plynárenstva diskutovali, ako zabezpečiť Slovensku energetickú sebestačnosť.

„Dostatok energie je nevyhnutným predpokladom chodu spoločnosti. Bez energie nefunguje nič, ani priemysel, ani domácnosti. Bez nej skolabuje naša spoločnosť,“ povedal Hirman.
Požiadavka ruského prezidenta platiť za plyn v rubľoch je iba ďalší krok k príprave totálneho uzavretia dodávok, myslí si odborník.
Štát preto hľadá nových dodávateľov a pripravuje krízové scenáre. Hlavným vyjednávačom v hľadaní alternatívnych dodávok plynu je Slovenský plynárenský priemysel (SPP). „Robíme všetko preto, aby sme boli pripravení. Máme presné scenáre, čo budeme robiť, ak Rusko plyn zastaví,“ vyhlásil generálny riaditeľ SPP Richard Prokypčák.

Už teraz dodávatelia podľa neho natláčajú plyn do zásobníkov. Ich aktuálna naplnenosť je zhruba na 24 percent. SPP ako štátny podnik je najväčším dodávateľom plynu pre domácnosti a priemysel. „Na každý mesiac máme riešenie. Nehovorím, že to budú bezbolestné riešenia. Bude sa treba rýchlo vysporiadať s mimoriadnou situáciou, ale na konci nám naše modely dávajú aj trošku optimizmu v celom nešťastnom príbehu,“ ubezpečuje verejnosť Prokypčák.

Do leta by malo byť podľa neho plynu dosť. O tom, čo bude na jeseň a v zime, aktuálne SPP rokuje aj s inými dodávateľmi. No pre prísne tajné obchodné tajomstvo nechce Prokypčák hovoriť, s kým a na akých náhradných dodávkach pracuje. „Dohadujeme ďalšie lode so skvapalnením plynom, ak by prišlo k odstávkam do letného obdobia,“ tvrdí Prokypčák. Jeden plný tanker skvapalneného plynu stačí na pokrytie slovenskej spotreby v lete na celý mesiac. V zime postačuje tento objem zhruba na týždeň, maximálne na dva.

Ministerstvo hospodárstva tvrdí, že robí všetko preto, aby zabezpečilo krízové scenáre pre výpadky plynu z Ruska. Má na to vypracovaný aj preventívny akčný plán a núdzový plán. V rámci neho by štát priškrtil dodávky plynu pre veľké priemyselné podniky, ako sú napríklad paroplynová elektráreň v Malženiciach, Duslo Šaľa a Slovnaft. Iba šalianska fabrika spotrebuje asi desať percent celkovej spotreby plynu na Slovensku. Takto by sa mali zabezpečiť dodávky pre najzraniteľnejšie domácnosti.

x Denník pripravil prehľad otázok a odpovedí týkajúcich sa aktuálnej situácie s plynom.
Aké sú alternatívne trasy na dovoz plynu?

Existujú dve cesty, odkiaľ by mohol pritiecť iný plyn ako z Ruska – jedna z juhu a druhá zo severu. Tankery od alternatívnych dodávateľov môžu priplávať do Chorvátska a cez plynový terminál Omišalj na ostrove Krk by plyn prúdil na sever až na Slovensko.

Rezort pod vedením Richarda Sulíka (SaS) tvrdí, že po plynovej kríze z roku 2009 vieme doviezť plyn z ktoréhokoľvek smeru. Do konca júna tohto roka by malo byť hotové aj plynové prepojenie Slovenska a Poľska. „To umožní dodávky plynu z Nórska a cez terminály v Poľsku aj dodávky LNG plynu z celého sveta,“ tvrdí Katarína Matejková, hovorkyňa ministerstva hospodárstva.

Ministerstvo hospodárstva dodáva, že Európa by sa vedela odpojiť od ruských dodávok energií najskôr za rok, a to za predpokladu, že by sa znížila spotreba plynu o 15 percent a naplno sa využili všetky kapacity na skvapalnený plyn.
Podľa poradcu Prezídia Slovenského plynárenského a naftového zväzu Jána Klepáča sú pre Slovensko dostupné aj náhradné trasy na dovoz zemného plynu z Ázie či z Afriky. „Máme tu predovšetkým južný koridor, ktorý si kladie za cieľ dostať kaspický plyn do Európy.

Dnes ide hlavne o azerbajdžanský plyn z ložiska Shah Deniz, prípadne turecké zásoby v Čiernom mori alebo by sme mohli vziať do úvahy aj Eastmed, egyptsko-izraelský projekt v Stredozemnom mori. To všetko by sa dalo napojiť na južnú prepravnú trasu,” povedal pre Pravdu Klepáč.

V minulosti sa pri tejto trase podľa neho uvažovalo aj o iránskom plyne, keďže Irán má obrovské ložiská. Prepojenie s Európou však narazilo na politické dôvody. Ako ďalšiu možnosť spomenul Turkménsko, ktoré má tiež bohaté podzemné zásoby, tie však treba prepraviť cez Kaspické more do Azerbajdžanu.

Zrýchliť dostupnosť plynu z týchto zdrojov môže aj oživenie projektu Eastring, do ktorého bol zapojený slovenský Eustream. Plynovod mal viesť z Veľkých Kapušian až na bulharsko-tureckú hranicu. Eustream ho predstavil po prvý raz v roku 2014, prvá časť plynovodu mala byť pôvodne spustená v roku 2018. Potom ale narazil na Green Deal a prišiel o finančnú podporu z Európskej únie. „Dokumenty sú pripravené. Čaká sa len na to, kedy sa v nich bruselskí úradníci zorientujú. Som ohľadom projektu optimistický,” dodal Klepáč.

Odstrihnúť sa čo najskôr alebo postupne?

Debata sa vedie aj o tom, ako rýchlo sa zbaviť ruského plynu a ropy. Nový impulz dostala aj po informáciách o masakre civilistov v ukrajinskom meste Buča. Po okamžitom odpojení volá premiér Eduard Heger (OĽaNO) či napríklad prezidentka Zuzana Čaputová. Jeden z najhorlivejších zástancov odstrihnutia sa od zdrojov energie z Ruska je aj bývalý minister financií Ivan Mikloš.

Šéf Kremľa Vladimir Putin sa nedá odstaviť od moci bez odstrihnutia sa od dovozu palív, vyhlásil Mikloš na pondelkovej konferencii Energeticky nezávislé Slovensko. Ak čo najskôr neporazíme Putina, aj tým, že zastavíme dodávky plynu a ropy, tak ekonomické náklady v dlhodobom horizonte budú podľa Mikloša vyššie ako tie krátkodobé, vyplývajúce z okamžitého zastavenia dovozu ruských energií.

„Musíme to zároveň urobiť čo najrýchlejšie, čo ale neznamená, že to musíme urobiť bez prípravy a zajtra. Tiež to neznamená, že to bude bezbolestné. Určite náklady by boli aj na našej strane, ale boli by rádovo menšie ako náklady pre Rusko,“ povedal v nedávnom rozhovor Mikloš.

Naopak, proti rýchlemu ukončeniu dodávok plynu a ropy z Ruska je minister hospodárstva Richard Sulík, priemyselné podniky či zamestnávateľské zväzy. Argumentujú, že okamžité odstrihnutie sa by spôsobilo kolaps ekonomiky. „Plyn potrebujeme. Len tak bude fungovať ekonomika. Ak bude fungovať ekonomika, vláda bude mať financie. Ak bude fungovať ekonomika, tak prežijeme. Môžeme sa hrať na silných, ale nie sme. Nevieme Ukrajincom pomôcť tým, že si zničíme naše hospodárstvo, ak sa nedostaneme k energetickým surovinám,“ zdôrazňuje predseda Klubu 500 Vladimír Soták.

x Bude sa platiť v rubľoch?

V nedeľu Sulík vyvolal prudké reakcie vyhlásením, že ak by bolo treba, za plyn budeme platiť aj v rubľoch. „Keď je tu podmienka platiť v rubľoch, tak plaťme v rubľoch,“ povedal v relácii RTVS O 5 minút 12. Jeho výrok okamžite vyvolal vlnu kritiky. Napomínal ho premiér Eduard Heger (OĽaNO), ministerka Veronika Remišová (Za ľudí) a ďalší. Mikloš, s ktorým kedysi spolupracoval na ministerstve financií a spoločne zaviedli rovnú daň, ho dokonca nazval užitočným idiotom Kremľa.

„Prvú časť vety médiá odignorovali, rád by som ju teda zdôraznil a zároveň vysvetlil, čo znamená slovo ,nevyhnutné'. Slovensko postupuje spoločne s ostatnými krajinami EÚ napriek tomu, že sme jednou z krajín najviac závislých od ruského plynu,” bránil sa následne Sulík.

Jeho slová uvádzal do kontextu v pondelok aj štátny tajomník rezortu Karol Galek (SaS). „Zo Slovenska individuálne platby v rubľoch posielať nebudeme. Podľa mňa k platbe v rubľoch nedôjde nikdy. Trváme na spoločnom postupe únie,” vysvetlil tajomník. Dekrét, ktorým ruský prezident platbu v rubľoch nariaďuje, medzitým podľa Galeka skúma Európska komisia, pretože je podozrenie, že je v rozpore so sankciami a samotné podmienky takých platieb sú prakticky nesplniteľné.

Galek zároveň pripomenul, že všetky aktuálne faktúry pre Gazprom má Slovensko vystavené v eurách. Najbližšia platba za dodávky krajinu čaká až v druhej polovici mája.

x Pomôžu spoločné nákupy plynu?

V rámci spoločného postupu Európska komisia prišla aj s opatrením, aby štáty do 1. novembra 2022 zabezpečili minimálnu povinnú úroveň skladovania plynu na 80 % kapacity ich zásobníkov. Limit sa v nasledujúcich rokoch zvýši na 90 %.
Pomôcť má aj spoločný centralizovaný nákup zemného plynu na úrovni EÚ. „Spoločný nákup nám pomôže čeliť bezpečnostným hrozbám. Únia je úplne iná váha, ako keď to nakupujú jednotliví obchodníci z nášho regiónu, ktorí sú limitovaní svojou veľkosťou a dosahom na trhu,” myslí si Hirman. V prípade nariadenej 80-percentnej kapacity zásobníkov je však skeptický. Opatrenie by upravil tak, ako sú definované povinné komerčné zásoby ropy a ropných produktov, ktoré majú zavedené štáty od vojny v Perzskom zálive.

Podľa Prokypčáka je kľúčovou otázkou nadchádzajúce leto. „Ak sa niečo stane, bude to v lete. Záväzkami na naplnenie zásobníkov na 90 percent však Rusko ešte viac vyprovokujeme. Stále sa operuje s percentami a nám sa to nepáči, v ľuďoch to vytvára zbytočne negatívne videnie situácie,” upozornil Prokypčák. Vysvetľuje to tým, že stopercentná kapacita zásob pre Slovensko je iná ako pre Španielsko či pre Nemecko, preto ak sa hovorí o limitoch, preferoval by absolútne čísla v kubíkoch. /agentury/

X X X

Ukrajina: Po masakre v Buči EÚ vytvorí spoločný vyšetrovací tím s Ukrajinou

Európska únia vytvorí spoločný vyšetrovací tím s Ukrajinou, ktorého úlohou bude zhromažďovať dôkazy a vyšetrovať vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti, ku ktorým došlo počas ruskej invázie. V pondelok poobede to uviedla predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová po telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
Šéfka exekutívy EÚ spresnila, že so Zelenským hovorila o „strašných vraždách", ktoré boli odhalené v meste Buča a v iných lokalitách, z ktorých sa nedávno stiahli ruské jednotky.
„Vyjadrila som mu úprimnú sústrasť a uistila som ho o plnej podpore Európskej komisie v týchto hrozných časoch. Otrasné zábery nemôžu a ani nezostanú bez odpovede. Páchatelia týchto ohavných zločinov nesmú zostať nepotrestaní," uviedla vo vyhlásení Von der Leyenová.

Podľa jej slov sa EK s ukrajinskou vládou dohodli na úzkej koordinácii krokov. Výsledkom bude vytvorenie spoločného vyšetrovacieho tímu s Ukrajinou, ktorý má zbierať dôkazy a vyšetrovať vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti.

EÚ je pripravená posilniť toto úsilie vyslaním vyšetrovacích tímov do terénu na podporu ukrajinskej prokuratúry. Pripravené pomôcť sú aj Agentúra EÚ pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) a Policajný úrad EÚ (Europol).
Prebiehajú rozhovory medzi Eurojustom a Medzinárodným trestným súdom

Von der Leyenová vysvetlila, že je potrebná „globálna reakcia" na vyšetrenie takýchto zločinov a dodala, že už prebiehajú rozhovory medzi Eurojustom a Medzinárodným trestným súdom so sídlom v Haagu s cieľom spojiť sily a stať sa súčasťou spoločného vyšetrovacieho tímu. Lebo len koordinovaný prístup ukrajinských orgánov, EÚ, jej členských štátov a agentúr a Medzinárodného trestného súdu umožní zhromažďovanie, analýzu a spracovanie dôkazov čo najúplnejším a najefektívnejším spôsobom.

„Poverila som eurokomisára pre spravodlivosť Didiera Reyndersa, aby nadviazal kontakt s ukrajinským generálnym prokurátorom. Komisia poskytne všetku potrebnú technickú a finančnú podporu všetkým vyšetrovaniam pod vedením EÚ," uviedla Von der Leyenová.
Hovorca EK Eric Mamer v tejto súvislosti uviedol, že najskôr je potrebné podpísať politickú dohodu s Kyjevom, čo bude úloha pre komisára Reyndersa a ukrajinského generálneho prokurátora, aktuality.sk

X X X

Macron v prieskumoch klesá, Le Penová stúpa

Popularita úradujúceho francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona iba niekoľko dní pred prvým kolom prezidentských volieb klesá.
Naopak, popularita nacionalistickej kandidátky Marine Le Penovej rastie. Vyplýva to z predvolebného prieskumu spoločností Ipsos a Sopra Steria, ktorý zverejnili v pondelok.

Macron za uplynulý týždeň stratil v prieskumoch jeden percentuálny bod a aktuálne je na 26,5 percenta. Maximum dosiahol pred troma týždňami, keď mal preferencie na úrovni 31 percent. Le Penová narástla za uplynulý týždeň o dva a pol bodu a s 21 percentami sa priblížila k úradujúcemu prezidentovi.
Pri oboch kandidátoch sa 82 percent opýtaných vyjadrilo, že si je istých svojou voľbou.

Prieskum sa uskutočnil 1. – 4. apríla, čiastočne teda zachytáva aj jediné predvolebné zhromaždenie Emmanuela Macrona, ktoré sa uskutočnilo v sobotu. Súčasný prezident sa tam vyhraňoval predovšetkým voči krajnej pravici.
Ostatní kandidáti stagnujú

Ostatní kandidáti stagnujú. Krajne ľavicový politik Jean-Luc Mélenchon sa drží na 16 percentách, za krajne pravicového Érica Zemmoura sa chystá hlasovať každý desiaty Francúz, pričom republikánka Valérie Pécressová spadla pod desať percent – aktuálne má podporu 8,5 percenta voličov. Zvyšných sedem kandidátov nemá viac než päťpercentnú podporu.
Agentúra Ipsos odhaduje, že voliť pôjde každý siedmy Francúz, čo by znamenalo o osem percent nižšiu voličskú účasť oproti posledným prezidentským voľbám.
Prvé kolo prezidentských volieb sa vo Francúzsku uskutoční najbližšiu nedeľu, prípadné druhé kolo je naplánované na 24. apríla, aktuality.sk

X X X

Macron v prieskumoch klesá, Le Penová stúpa

Popularita úradujúceho francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona iba niekoľko dní pred prvým kolom prezidentských volieb klesá.
Naopak, popularita nacionalistickej kandidátky Marine Le Penovej rastie. Vyplýva to z predvolebného prieskumu spoločností Ipsos a Sopra Steria, ktorý zverejnili v pondelok.

Macron za uplynulý týždeň stratil v prieskumoch jeden percentuálny bod a aktuálne je na 26,5 percenta. Maximum dosiahol pred troma týždňami, keď mal preferencie na úrovni 31 percent. Le Penová narástla za uplynulý týždeň o dva a pol bodu a s 21 percentami sa priblížila k úradujúcemu prezidentovi.
Pri oboch kandidátoch sa 82 percent opýtaných vyjadrilo, že si je istých svojou voľbou.

Prieskum sa uskutočnil 1. – 4. apríla, čiastočne teda zachytáva aj jediné predvolebné zhromaždenie Emmanuela Macrona, ktoré sa uskutočnilo v sobotu. Súčasný prezident sa tam vyhraňoval predovšetkým voči krajnej pravici.
Ostatní kandidáti stagnujú

Ostatní kandidáti stagnujú. Krajne ľavicový politik Jean-Luc Mélenchon sa drží na 16 percentách, za krajne pravicového Érica Zemmoura sa chystá hlasovať každý desiaty Francúz, pričom republikánka Valérie Pécressová spadla pod desať percent – aktuálne má podporu 8,5 percenta voličov. Zvyšných sedem kandidátov nemá viac než päťpercentnú podporu.
Agentúra Ipsos odhaduje, že voliť pôjde každý siedmy Francúz, čo by znamenalo o osem percent nižšiu voličskú účasť oproti posledným prezidentským voľbám.
Prvé kolo prezidentských volieb sa vo Francúzsku uskutoční najbližšiu nedeľu, prípadné druhé kolo je naplánované na 24. apríla, aktuality.sk

X X X

Sme milionári, ktorí nemajú čo do úst, vyhlásil Budaj. Energeticky stav domov je v hroznom stave

Sme milionári v Európe, ktorí nemajú čo do úst. Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) týmito slovami ilustroval stav, v ktorom sa na Slovensku nachádzame. Na jednej strane je tu množstvo Slovákov, ktorí majú vo vlastníctve veľké domy. Tie sú často nedostatočne zateplené, a preto zhltnú výdavky na bývanie značnú časť rodinného rozpočtu.
Slovenské domácnosti dávajú v priemere za bývanie, vodu, elektrinu, plyn a iné palivá až 27 percent z celkových výdavkov, ukazujú údaje zo Štatistického úradu. Na bývanie a jedlo ide na Slovensku najväčšia porcia výdavkov. Tvoria takmer polovicu celkových výdavkov.
.
Šéf envirorezortu Budaj: Dnes sme energeticky chudobní všetci

Aj preto slovenské domácnosti veľmi citlivo reagujú na zdražovanie energií „Kľúčové preto bude zvyšovať energetickú efektívnosť, v tom sme na tom veľmi zle,“ zhodnotil šéf envirorezortu na konferencii Energeticky nezávislé Slovensko.

Europoslanec Šimečka o plyne za ruble: Putin je zúfalý, tak začal vydierať. Nesmieme mu ustúpiť

Závislosť od Ruska znížia aj dobre zateplené budovy
Práve zvyšovanie energetickej efektívnosti napríklad formou zatepľovania budov, dekarbonizácia priemyslu či podpora obnoviteľných zdrojov energie nám pomôžu ľahšie sa zbaviť závislosti od ruského plynu či ropy. Už tento rok by sa napríklad mala spustiť masívna obnova rodinných domov po celom Slovensku. Plán obnovy počíta so zateplením 30-tisíc domov za 560 miliónov.

Výkonný riaditeľ Priatelia Zeme CEPA Juraj Zamkovský v tejto súvislosti upozorňuje, že mať národný plán na znižovanie emisií nestačí a potrebné je nasmerovať národný cieľ aj do regiónov, ktoré nemajú žiadnu dekarbonizačnú politiku, teda jasný plán, ako znižovať emisie. No chýbajú metodiky, kapacity či dotácie na dekarbonizáciu v regiónoch. Na príklade regiónu s názvom Malohont v blízkosti Rimavskej Soboty ilustruje, že ak by sme mali komplexnú obnovu budov, tak by stačilo len veľmi málo energie na ich vykurovanie. Stačila by napríklad len biomasa či slnečná energia.

„Až 13 miliónov ročne z Malohontu ide preč na energie, to je 600 eur na obyvateľa za rok,“ upozorňuje Zamkovský s tým, že cez nedostatočne zateplené budovy nám z ekonomiky odchádza do zahraničia množstvo finančných zdrojov. Problémom je podľa neho aj znižovanie emisií v doprave, kde ideme na Slovensku úplne opačným smerom. „Prepravný výkon prímestskej autobusovej dopravy klesá a počet osobných automobilov na Slovensku rastie,“ tvrdí Zamkovský a upozorňuje, že je to proti klimatickým cieľom. „Stojíme tak pred otázkou, kto bude dekarbonizovať regióny,“ dodáva.

S jadrom sa počíta
Ďalším nástrojom, ako sa zbaviť našej závislosti od ruského plynu či ropy, je podpora obnoviteľných zdrojov energií. Štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek (SaS) povedal, že priestor na využívanie obnoviteľných zdrojov energie je obrovský a stojíme len na začiatku. V tejto súvislosti spresnil, že jadrová energia a plyn nie sú obnoviteľnými zdrojmi. „Jadro je udržateľný a nízkoemisný zdroj energie, ktorý sa momentálne podieľa na 55 percentách výroby elektrickej energie,“ povedal Galek s tým, že sa s touto formou energie sa na Slovensku počíta aj do budúcnosti. Tento rok by sa mal napríklad otvoriť tretí blok jadrovej elektrárne Mochovce a štvrtý blok bude spustený v najbližších rokoch.

Snahu zvýšiť energetickú bezpečnosť Slovenska a diverzifikovať zdroje energií podporila aj dekanka Fakulty masmédií
Paneurópskej vysokej školy a expremiérka Iveta Radičová. V tejto súvislosti je podľa nej potrebné urobiť tri veci. Prvou je obmedzovanie spotreby, znižovanie energetickej náročnosti v priemysle, v domácnostiach, ale aj v službách.

V neposlednom rade treba začať používať nové technológie, ktoré umožnia energiu efektívnejšie využívať. Vláda by mala podľa nej aj lepšie kompenzovať súčasný extrémny rast cien, ktorý ľudia pociťujú aj na účtoch za energie. Podľa nej by vláda mala urobiť tri veci, a to je plošné daňové opatrenie, cielená pomoc pre najchudobnejších a zastropovanie cien potravín. „Bez toho by sa nemala vláda pozrieť občanom do očí,“ dodala./agentury/

X X X

 Nemecko a Francúzsko vyhostia desiatky ruských diplomatov.

Nemecko rozhodlo o vyhostení 40 ruských diplomatov. Informuje o tom agentúra DPA, podľa ktorej ide o osoby, o ktorých je Berlín presvedčený, že pracujú pre ruské tajné služby. Ministerka zahraničia Annalena Baerbocková vyhlásila, že dotyční pôsobili proti záujmom Nemecka. Teraz majú päť dní na opustenie zeme.

Nemecká vláda v pondelok rozhodla, že „vyhlási za neželané osoby značný počet príslušníkov ruského veľvyslanectva, ktorí v Nemecku každý deň pracovali proti našej slobode a proti súdržnosti našej spoločnosti“, vyhlásila Baerbocková v Berlíne. „Toto trpieť nebudeme,“ dodala.

K Nemecku sa zrejme pridá aj Francúzsko, ktoré vyhostí 35 ruských diplomatov, ktorí na jeho území konajú proti záujmom Paríža, uviedol zdroj z prostredia francúzskej vlády. Napísala agentúra AFP.
DPA pripomína, že označenie diplomatov za neželané osoby sa rovná ich vyhosteniu z krajiny. Agentúra tiež uvádza, že čo sa týka týchto diplomatov, je možné vychádzať z toho, že patrili k ruským tajným službám.

Neznesiteľné obrázky z Buče
Šéfka nemeckej diplomacie dodala, že o tomto rozhodnutí bol informovaný ruský veľvyslanec Sergej Nečajev, ktorého si vo veci predvolal štátny tajomník rezortu zahraničných vecí v Berlíne Andreas Michaelis./agentury/

X X X

Kotleba opäť robí obštrukcie. Na pojednávanie súdu nepríde, posiela za seba svojich prívržencov

Kotleba tvrdí, že na verejné zasadnutie Najvyššieho súdu, ktoré má byť v utorok, nemôže prísť z vážnych osobných a zákonných dôvodov.
Marian Kotleba opäť robí obštrukcie a pokračuje v taktike odďaľovania verdiktu v kauze šekov s neonacistickou symbolikou.
Už zajtra sa mal predseda ĽSNS postaviť pred Najvyšší súd, po rozhodnutí ktorého mohol teoreticky putovať rovno za mreže.
Kotleba však dnes popoludní na Facebooku oznámil, že na pojednávanie nepríde „z vážnych osobných a zákonných dôvodov, ktoré v tejto chvíli nebudem zverejňovať“.

Najvyšší súd žiada, aby ho z pojednávania ospravedlnil, a zároveň požaduje, aby sa pojednávalo v jeho prítomnosti. Ak by súd jeho požiadavke vyhovel, znamenalo by to, že by sa jeho prípad natiahol opäť o niekoľko týždňov.
Ako súd rozhodne, nie je isté. Hovorkyňa Najvyššieho súdu Alexandra Važanová však potvrdila, že v utorok sa verejné zasadnutie v každom prípade uskutoční.

Kotlebovci sa chystajú
Kotleba tvrdí, že na Najvyšší súd nemôže prísť aj z vážnych osobných dôvodov. Len pred pár dňami pritom absolvoval sériu diskusií so svojimi voličmi vo viacerých mestách na východe Slovenska.
Hoci šéf ĽSNS nepríde, pred Justičný palác v Bratislave, kde sa má zasadnutie uskutočniť, by mali doraziť desiatky Kotlebových prívržencov.

„Predseda ĽS Naše Slovensko Marian Kotleba je symbol odvahy, spravodlivosti a odhodlanosti. Celý život bojuje proti zlému systému. Nastal čas, aby sme mu to oplatili,“ písali viacerí členovia strany na Facebooku.

Bodku za kauzou mohol dať Najvyšší súd už pred mesiacom. Ani vtedy sa však nepojednávalo. Obžalovaný Kotleba totiž požiadal „o preštudovanie a oboznámenie sa s novými dôkazmi predloženými zo strany prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, ako aj zaujatia stanoviska k nim.“

Prokuratúra totiž doplnila obžalobu o tvrdenie, že šéf ĽSNS používal nacistický pozdrav v Národnej rade počas rokovania o obrannej zmluve s USA.
Obštrukcie už robil

Kotleba robil obštrukcie už v čase, keď o jeho prípade rozhodoval Špecializovaný trestný súd v Pezinku.
Ten v polovici októbra 2020 uznal Kotlebu vinným z trestného činu založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd a poslal ho (neprávoplatne) za mreže na štyri roky a štyri mesiace.
Líder ĽSNS sa viacerým pojednávaniam súdu vyhýbal. Uvádzal pre to rozličné dôvody – najčastejšie rokovanie parlamentu, ale napríklad aj povinnú karanténu po návrate zo zahraničia.

Kotleba sa snažil oddialiť aj vynesenie rozsudku prvostupňového súdu, samosudkyňa Ružena Sabová ho na záverečnom pojednávaní viackrát napomínala a dokonca mu uložila poriadkovú pokutu za zdržiavanie súdu.

Čaká sa rok a pol
Po rozhodnutí Špecializovaného trestného súdu sa zasa už rok a pol čaká na pojednávanie Najvyššieho súdu. Viacerí vládni politici sa vlani na jeseň pýtali, prečo to súdu trvá tak dlho.
O prípad sa začala zaujímať aj ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Hovorkyňa Najvyššieho súdu Alexandra Važanová v decembri vysvetľovala, že pred Kotlebom mali prednosť kauzy, ktoré boli súdu doručené skôr. Výnimku tvorili jedine prípady, v ktorých bol obvinený stíhaný väzobne. To však Kotleba nebol.

„V konaní vo veci obžalovaného Ing. Mgr. Mariana K. je potrebné zohľadniť aj rozsiahlosť predloženého spisového materiálu,“ hovorila Važanová. Jednoducho povedané, Najvyšší súd nemohol prípad šéfa ĽSNS uprednostniť len preto, že si to želali politici či verejnosť.

Menil sa tiež senát, ktorý má o Kotlebovej kauze rozhodovať. Prípad dostala na starosť trojica sudcov Pavol Farkaš, Martina Zeleňáková a Alena Šišková. Posledná menovaná sa však minulý rok vzdala funkcie, až neskôr ju nahradil nový sudca Dušan Krč-Šebera.

Štyri až osem rokov
Kotlebovi hrozí v kauze šekov trest na štyri až osem rokov vo väzení. Podľa rozhodnutia prvostupňového súdu by mal byť zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Ak Najvyšší súd verdikt potvrdí, pôjde o prelomové rozhodnutie, a to z viacerých uhľov pohľadu
V moderných dejinách Slovenska sa ešte nestalo, že by do väzenia putoval poslanec zvolený do Národnej rady a navyše predseda jednej z parlamentných strán.
Kotlebovi by automaticky zanikol mandát poslanca, nemohol by kandidovať v tohtoročných župných voľbách ani v najbližších parlamentných voľbách.

X X X

Rusko by mohlo poslať na Ukrajinu vyše 130 000 nových brancov

Podľa nemenovaného západného predstaviteľa prijala ruská armáda v ostatnom čase do svojich radov neobvykle vysoký počet nových brancov a je možné, že ich vyšle na Ukrajinu, hoci to Moskva popiera.
Prijatie vyše 130 000 nových brancov síce časovo korešponduje s každoročnými jarnými odvodmi do ruskej armády, avšak podľa zmieneného predstaviteľa, ktorého v pondelok cituje spravodajská stanica Sky News, ide o „neobvykle vysoký počet".
„Myslíme si, že je tu reálna možnosť, že títo branci budú poslaní na Ukrajinu, a to aj napriek tomu, že ruské ministerstvo obrany povedalo, že na Ukrajinu pôjdu len profesionálni vojaci," povedal.
Zopakoval tiež nedávne varovanie britského ministerstva obrany, že Rusko do bojov na Ukrajine povoláva aj časť svojich vojakov, ktorí od roku 2008 pôsobia v odštiepeneckých regiónoch Gruzínska.

„Pre ruskú armádu je to veľmi neobvyklý krok"
„Nemyslíme si, že toto bolo plánované, pre ruskú armádu je to veľmi neobvyklý krok, takže predpokladáme, že to svedčí o problémoch, ktoré majú (ruskí vojaci) na Ukrajine," povedal citovaný predstaviteľ.
Ruský prezident Vladimir Putin najskôr tvrdil, že na ofenzíve na Ukrajine sa podieľajú len profesionálni vojaci, ruský rezort obrany však napokon 9. marca priznal, že na Ukrajinu boli vyslaní aj branci.

Podľa správ západných médií, ktoré sa odvolávajú na zdroje z Ruska, sú niektorí tamojší vojaci základnej služby nútení podpisovať kontrakty, na základe ktorých sa oficiálne stávajú profesionálnymi vojakmi ruskej armády a potom sú vysielaní do bojov na Ukrajine, aktuality.sk