... ak zaútočí na Ukrajinu: Hlavnou témou summitu bol presun ruských vojakov k ukrajinským hraniciam.Rusku hrozia veľmi vážne následky, ak jeho vojská napadnú Ukrajinu, povedala v nedeľu britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová počas stretnutia s jej rezortnými kolegami z členských štátov skupiny G7 v Liverpoole. Informoval o tom agentúra AFP „Krajiny G7, ktoré sú dokopy zodpovedné za viac než 50 percent svetového hrubého domáceho produktu, dali jednotným hlasom veľmi jasne najavo, že vpád (Ruska) na Ukrajinu bude mať pre Rusko veľmi vážne následky,“ priblížila Trussová.

Presun a sústredenie až 100 000 ruských vojakov na hraniciach s Ukrajinou sa stalo hlavnou témou víkendového summitu ministrov zahraničných vecí G7 v Liverpoole na severozápade Anglicka.
Rusko tvrdí, že toto nasadenie jeho vojakov je obranným manévrom proti možnému ďalšiemu priblíženiu Ukrajiny - niekdajšej sovietskej republiky - smerom k NATO.

Trussová sa ešte pred zasadnutím ministrov G7 v sobotu stretla so svojim americkým rezortným kolegom Antonym Blinkenom a obaja varovali Kremeľ pred vážnymi následkami, ak by ruské vojská napadli Ukrajinu. Trussová a Blinken sa tiež zaviazali podporovať Ukrajinu.

Americký rezort diplomacie v sobotu večer navyše oznámil, že na Ukrajinu a do Ruska vycestuje budú týždeň námestníčka ministra zahraničných vecí USA pre európske a eurázijské záležitosti Karen Donfriedová.
Námestníčka bude v Kyjeve a Moskve od pondelka do stredy, pričom v oboch metropolách sa stretne s vysokými vládnymi predstaviteľmi a upevní záväzok Spojených štátov týkajúci sa suverenity, nezávislosti a územnej celistvosti Ukrajiny, aktuality.sk

X X X

Minister Krajniak: Ľudia sa na Vianoce budú môcť stretávať

Ľudia sa na Vianoce budú môcť stretávať. V nedeľnej diskusnej relácii RTVS O päť minút 12 to povedal minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina). Uviedol, že vláda zmení opatrenia tak, aby ľudia mohli príbuzných navštevovať. Myslí si, že by pred návštevou, napríklad starých rodičov, bolo vhodné dať sa otestovať. Nevie ešte presne, ako sa ľuďom umožní stretnutie, ale myslí si, že vyjadrenie ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (nominant OĽANO) v súvislosti s vianočnými návštevami nebolo úplne šťastné. Koaliční partneri podľa jeho slov riešili najmä uvoľňovanie opatrení pred Vianocami.

Poslanec Národnej rady (NR) SR Ján Richter (Smer) prijaté opatrenia skritizoval s tým, že spôsobujú chaos. Krajniak sa za tento chaos ospravedlnil./agentury/

X X X

Na Slovensku pribudlo 4913 prípadov nákazy koronavírusom a 50 obetí

Prostredníctvom 14 455 vykonaných RT-PCR testov odhalili v sobotu na Slovensku 4913 prípadov nákazy koronavírusom. Pribudlo 50 obetí. Informuje o tom Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) na internetovej stránke covid-19.nczisk.sk.

Ako TASR informovala hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR Zuzana Eliášová, spomedzi 4913 ľudí s pozitívnym PCR testom nebolo takmer 72 percent zaočkovaných. „Najviac pozitívne testovaných bolo v Žilinskom kraji, najmenej v Nitrianskom,“ doplnila. Pozitívny antigénový test malo 614 osôb, takmer 73 percent nebolo zaočkovaných.
V nemocniciach je 3336 pacientov s ochorením COVID-19, 581 pacientov je na JIS a OAIM. Podporu umelej pľúcnej ventilácie aktuálne potrebuje 294 ľudí. Viac ako 83 percent z pacientov nie je zaočkovaných, alebo má len jednu dávku očkovacej látky.

Počet ľudí s druhou dávkou vakcíny proti ochoreniu COVID-19 presiahol 2,5 milióna. Prvú dávku vakcíny má takmer 2,7 milióna občanov, tretiu dávku očkovacej látky doteraz dostalo 586 451 ľudí. /agentury/

X X X

GP Žilinka po roku: Nedám sa ovplyvniť. Či sa to niekomu páči, alebo nie

Marošovi Žilinkovi uplynul prvý rok vo funkcii generálneho prokurátora. Hodnotiť ho nechce, deklaroval, že sa ani naďalej nedá ovplyvňovať politikmi, médiami či verejnou mienkou. Časť koalície, ktorá ho do funkcie zvolila, mu v ostatných mesiacoch vyčítala spory so špeciálnym prokurátorom Danielom Lipšicom, a najmä používanie paragrafu 363 Trestného poriadku, ktorým boli zrušené obvinenia známych a vplyvných ľudí.

„Aj keď sa maratón nehodnotí po šiestich kilometroch, deklarujem, že aj naďalej bude pre mňa jediným imperatívom zákon a svedomie, a nedám sa ovplyvniť prianím či predstavami politikov, médií, verejnej mienky alebo kohokoľvek iného. Či už sa to niekomu páči, alebo nie,“ uviedol generálny prokurátor na svojom oficiálnom profile na sociálnej sieti.
Verejnosti bol Žilinka ešte pred dvoma rokmi neznámy. Jeho meno spoznala najmä v súvislosti s objednávkou vraždy naňho a jeho rodinu, za ktorú bol neskôr ako objednávateľ obvinený podnikateľ Marian Kočner. Vtedajší prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry sa povzbudený aj mediálnou pozornosťou napokon rozhodol nahradiť Jaromíra Čižnára vo funkcii generálneho prokurátora.

„K tomuto vážnemu kroku ma vedie odhodlanie prinavrátiť občanom dôveru v právny štát, otrasenú po vražde dvoch mladých ľudí a odhalení rozsiahleho zneužívania moci tými, ktorí mali byť garantmi rešpektovania práva,“ priblížil Žilinka dôvody svojej kandidatúry vo svojom motivačnom liste.

„Činnosť prokuratúry musí nielen zodpovedať zákonu, ale takou sa musí aj navonok javiť. Boj proti korupcii, nečestnému konaniu a zneužívaniu verejnej moci, ale aj proti akémukoľvek porušovaniu zákona musí byť jasný, presvedčivý a nevzbudzujúci pochybnosti o rovnosti pred zákonom,“ dodal vtedy Žilinka.

Volil ho celý parlament
Vládna koalícia najprv niekoľko týždňov nedokázala nájsť dohodu na spoločnom kandidátovi. Koaličnej väčšine hnutí OĽaNO a Sme rodina sa tak aj napriek odporu strany Za ľudí, ako aj časti poslancov SaS podarilo presadiť svojho favorita.
O funkciu sa uchádzalo pôvodne sedem záujemcov – Maroš Žilinka, Ján Hrivnák, Ján Šanta, Tomáš Honz (všetci z Úradu špeciálnej prokuratúry), profesor Jozef Čentéš z Generálnej prokuratúry, Rastislav Remeta z Krajskej prokuratúry Banská Bystrica a sudca Najvyššieho súdu Juraj Kliment. Hrivnák ale deň pred hlasovaním svoju kandidatúru stiahol.

Parlament napokon za nového generálneho prokurátora zvolil Maroša Žilinku, ktorého za kandidáta navrhla Slovenská advokátska komora a poslankyňa za hnutie Sme rodina Petra Hajšelová. Vo verejnom hlasovaní získal 3. decembra 2020 od 147 poslancov 132 hlasov, keď zaňho hlasovala aj takmer celá opozícia. Ústavný akt jeho vymenovania sa uskutočnil vo štvrtok 10. decembra 2020 v Prezidentskom paláci.

Niektorí poslanci už krátko po voľbe Žilinku obviňovali z klamstva. Podľa poslanca SaS Ondreja Dostála nehovoril Žilinka pravdu, keď poprel, že by sa jeho priateľ a známy podnikateľ Michal Gučík nejako angažoval v prospech jeho zvolenia za generálneho prokurátora.

Disciplinárka na Lipšica
Vlna kritiky sa na Žilinku spustila aj po tom, čo na začiatku augusta odmietol vymenovať prokurátora Petra Kysela do funkcie zástupcu špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica. Túto pozíciu síce Kysel už od 23. februára dočasne vykonával a vyhral aj výberové konanie, o riadne ustanovenie do funkcie sa však pripravil pochybeniami, pre ktoré čelí aj dvom disciplinárnym stíhaniam.

V odôvodnení Žilinka vysvetlil, že Kyselove pochybenia sú nezlučiteľné s výkonom funkcie vedúceho prokurátora. Lipšic, ktorý si Kysela do funkcie vybral, v reakcii uštipačne odkázal, že problémy majú prekvapujúco len odvážni prokurátori.
Narážal na disciplinárne stíhanie za Kyselovu nečinnosť pri posudzovaní žiadosti exriaditeľa Úradu zvláštnych policajných činností Jozefa Reháka o prepustenie z väzby. Podať žiadosť na súd Kyselovi trvalo takmer dva mesiace, čo Najvyšší súd na konci apríla označil za také vážne porušenie povinností prokurátora, že Reháka nariadil prepustiť. Následne mu navyše pribudlo aj druhé disciplinárne stíhanie za prieťahy v konaní proti exriaditeľovi Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimírovi Pčolinskému.

Konflikt s Lipšicom však pokračoval ďalej. Aj proti nemu podal Žilinka 13. augusta návrh na disciplinárne stíhanie za Lipšicove zavádzajúce špekulácie. Disciplinárneho previnenia sa mal Lipšic dopustiť tým, že 28. júla 2021 verejne, špekulatívne a zavádzajúcim spôsobom polemizoval o vznesení obvinenia vyšetrovateľom policajnou inšpekciou v živom prípade takáčovca Csabu Dömötöra, ktorý navyše ani nepatril do pôsobnosti špeciálnej prokuratúry.
Lipšicove verejné vyjadrenia označil Žilinka za neakceptovateľné. „Špeciálny prokurátor bezprecedentne postupoval v rozpore so zákonným princípom zdržanlivosti prokurátora a spôsobom, ktorý neprispieva k zvyšovaniu dôveryhodnosti prokuratúry, čo ja ako generálny prokurátor nebudem tolerovať,“ vysvetlil Žilinka.

Niektorých koaličných poslancov, ktorí sú Lipšicovými obdivovateľmi, Žilinkov krok pobúril. Dostalo sa mu preto aj prirovnania k predchodcom Jaromírovi Čižnárovi, trestne stíhanému Dobroslavovi Trnkovi či exministrovi spravodlivosti Štefanovi Harabinovi.

„Váš postup začína pripomínať bývalého prokurátora Čižnára alebo Trnku,“ vyjadril sa poslanec za stranu Za ľudí Juraj Šeliga. „Celá verejnosť očakáva odpovede, pretože všetci si pamätáme Harabinove alebo Trnkove časy. Dnešné podanie a snaha zapchať ústa Lipšicovi nám ich žiaľ nápadne pripomenuli,“ dodal.

Paragraf 363
Práve Pčolinský priniesol Žilinkovi najväčšiu kritiku. Generálna prokuratúry totiž 31. augusta vydala dvojicu rozhodnutí o zrušení obvinení Pčolinského, známeho konkurzného právnika Zoroslava Kollára či spoluzakladateľa finančnej skupiny Penta Jaroslava Haščáka. Prokuratúra pri týchto vyšetrovaniach skonštatovala nedostatok dôkazov a nezákonnosť stíhania. Pčolinský bol preto vzápätí takmer po polroku prepustený z väzby.

„Existencia, a hlavne reálne využívanie sporného paragrafu §363 Trestného poriadku tak, ako to urobila Generálna prokuratúra, spôsobuje vážnu nerovnováhu v demokratickom systéme a v právnom štáte. Je neprijateľné, aby rozhodnutím jedného človeka bola zmarená viacročná práca a zákonné rozhodnutia vyšetrovateľov, prokurátorov, ale aj mnohých sudcov prakticky celej súdnej sústavy Slovenskej republiky,“ komentovala vtedy dvojicu rozhodnutí podpredsedníčka vlády Veronika Remišová zo strany Za ľudí.

Na početnú kritiku reagoval Žilinka na tlačovej konferencii, na ktorú však pozval len tlačové agentúry a televízie. "Ak zistím nezákonnosť, musím zrušiť rozhodnutie, aby som urobil zákonu zadosť. Zodpovedám za dodržiavanie zákonnosti a ochrany práv. Vždy to budem robiť, ale ak by mi to nebolo umožnené, nemusím tu byť. Odmietam ohováranie typu, že si niekto takéto rozhodnutie zariadil. Tvrdo si vyprosujem, ak niekto vypisuje, že som mal zariadiť zrušenie obvinenia pána Pčolinského. Dôrazne všetkých upozorňujem, že keď budú takéto reči šíriť, budem sa brániť primeranými právnymi prostriedkami.

Generálny prokurátor tu nie je ani pre politikov, ani pre médiá nejaká voodoo bábika, do ktorej budete pichať a vybavovať si svoje komplexy a nekompetentnosť," vysvetlil svoje rozhodnutia podráždený Žilinka./agentury/

X X X

GP Žilinka po roku: Nedám sa ovplyvniť. Či sa to niekomu páči, alebo nie

Marošovi Žilinkovi uplynul prvý rok vo funkcii generálneho prokurátora. Hodnotiť ho nechce, deklaroval, že sa ani naďalej nedá ovplyvňovať politikmi, médiami či verejnou mienkou. Časť koalície, ktorá ho do funkcie zvolila, mu v ostatných mesiacoch vyčítala spory so špeciálnym prokurátorom Danielom Lipšicom, a najmä používanie paragrafu 363 Trestného poriadku, ktorým boli zrušené obvinenia známych a vplyvných ľudí.

„Aj keď sa maratón nehodnotí po šiestich kilometroch, deklarujem, že aj naďalej bude pre mňa jediným imperatívom zákon a svedomie, a nedám sa ovplyvniť prianím či predstavami politikov, médií, verejnej mienky alebo kohokoľvek iného. Či už sa to niekomu páči, alebo nie,“ uviedol generálny prokurátor na svojom oficiálnom profile na sociálnej sieti.
Verejnosti bol Žilinka ešte pred dvoma rokmi neznámy. Jeho meno spoznala najmä v súvislosti s objednávkou vraždy naňho a jeho rodinu, za ktorú bol neskôr ako objednávateľ obvinený podnikateľ Marian Kočner. Vtedajší prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry sa povzbudený aj mediálnou pozornosťou napokon rozhodol nahradiť Jaromíra Čižnára vo funkcii generálneho prokurátora.

„K tomuto vážnemu kroku ma vedie odhodlanie prinavrátiť občanom dôveru v právny štát, otrasenú po vražde dvoch mladých ľudí a odhalení rozsiahleho zneužívania moci tými, ktorí mali byť garantmi rešpektovania práva,“ priblížil Žilinka dôvody svojej kandidatúry vo svojom motivačnom liste.

„Činnosť prokuratúry musí nielen zodpovedať zákonu, ale takou sa musí aj navonok javiť. Boj proti korupcii, nečestnému konaniu a zneužívaniu verejnej moci, ale aj proti akémukoľvek porušovaniu zákona musí byť jasný, presvedčivý a nevzbudzujúci pochybnosti o rovnosti pred zákonom,“ dodal vtedy Žilinka.

Volil ho celý parlament
Vládna koalícia najprv niekoľko týždňov nedokázala nájsť dohodu na spoločnom kandidátovi. Koaličnej väčšine hnutí OĽaNO a Sme rodina sa tak aj napriek odporu strany Za ľudí, ako aj časti poslancov SaS podarilo presadiť svojho favorita.
O funkciu sa uchádzalo pôvodne sedem záujemcov – Maroš Žilinka, Ján Hrivnák, Ján Šanta, Tomáš Honz (všetci z Úradu špeciálnej prokuratúry), profesor Jozef Čentéš z Generálnej prokuratúry, Rastislav Remeta z Krajskej prokuratúry Banská Bystrica a sudca Najvyššieho súdu Juraj Kliment. Hrivnák ale deň pred hlasovaním svoju kandidatúru stiahol.

Parlament napokon za nového generálneho prokurátora zvolil Maroša Žilinku, ktorého za kandidáta navrhla Slovenská advokátska komora a poslankyňa za hnutie Sme rodina Petra Hajšelová. Vo verejnom hlasovaní získal 3. decembra 2020 od 147 poslancov 132 hlasov, keď zaňho hlasovala aj takmer celá opozícia. Ústavný akt jeho vymenovania sa uskutočnil vo štvrtok 10. decembra 2020 v Prezidentskom paláci.

Niektorí poslanci už krátko po voľbe Žilinku obviňovali z klamstva. Podľa poslanca SaS Ondreja Dostála nehovoril Žilinka pravdu, keď poprel, že by sa jeho priateľ a známy podnikateľ Michal Gučík nejako angažoval v prospech jeho zvolenia za generálneho prokurátora.

Disciplinárka na Lipšica
Vlna kritiky sa na Žilinku spustila aj po tom, čo na začiatku augusta odmietol vymenovať prokurátora Petra Kysela do funkcie zástupcu špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica. Túto pozíciu síce Kysel už od 23. februára dočasne vykonával a vyhral aj výberové konanie, o riadne ustanovenie do funkcie sa však pripravil pochybeniami, pre ktoré čelí aj dvom disciplinárnym stíhaniam.

V odôvodnení Žilinka vysvetlil, že Kyselove pochybenia sú nezlučiteľné s výkonom funkcie vedúceho prokurátora. Lipšic, ktorý si Kysela do funkcie vybral, v reakcii uštipačne odkázal, že problémy majú prekvapujúco len odvážni prokurátori.
Narážal na disciplinárne stíhanie za Kyselovu nečinnosť pri posudzovaní žiadosti exriaditeľa Úradu zvláštnych policajných činností Jozefa Reháka o prepustenie z väzby. Podať žiadosť na súd Kyselovi trvalo takmer dva mesiace, čo Najvyšší súd na konci apríla označil za také vážne porušenie povinností prokurátora, že Reháka nariadil prepustiť. Následne mu navyše pribudlo aj druhé disciplinárne stíhanie za prieťahy v konaní proti exriaditeľovi Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimírovi Pčolinskému.

Konflikt s Lipšicom však pokračoval ďalej. Aj proti nemu podal Žilinka 13. augusta návrh na disciplinárne stíhanie za Lipšicove zavádzajúce špekulácie. Disciplinárneho previnenia sa mal Lipšic dopustiť tým, že 28. júla 2021 verejne, špekulatívne a zavádzajúcim spôsobom polemizoval o vznesení obvinenia vyšetrovateľom policajnou inšpekciou v živom prípade takáčovca Csabu Dömötöra, ktorý navyše ani nepatril do pôsobnosti špeciálnej prokuratúry.
Lipšicove verejné vyjadrenia označil Žilinka za neakceptovateľné. „Špeciálny prokurátor bezprecedentne postupoval v rozpore so zákonným princípom zdržanlivosti prokurátora a spôsobom, ktorý neprispieva k zvyšovaniu dôveryhodnosti prokuratúry, čo ja ako generálny prokurátor nebudem tolerovať,“ vysvetlil Žilinka.

Niektorých koaličných poslancov, ktorí sú Lipšicovými obdivovateľmi, Žilinkov krok pobúril. Dostalo sa mu preto aj prirovnania k predchodcom Jaromírovi Čižnárovi, trestne stíhanému Dobroslavovi Trnkovi či exministrovi spravodlivosti Štefanovi Harabinovi.

„Váš postup začína pripomínať bývalého prokurátora Čižnára alebo Trnku,“ vyjadril sa poslanec za stranu Za ľudí Juraj Šeliga. „Celá verejnosť očakáva odpovede, pretože všetci si pamätáme Harabinove alebo Trnkove časy. Dnešné podanie a snaha zapchať ústa Lipšicovi nám ich žiaľ nápadne pripomenuli,“ dodal.

Paragraf 363
Práve Pčolinský priniesol Žilinkovi najväčšiu kritiku. Generálna prokuratúry totiž 31. augusta vydala dvojicu rozhodnutí o zrušení obvinení Pčolinského, známeho konkurzného právnika Zoroslava Kollára či spoluzakladateľa finančnej skupiny Penta Jaroslava Haščáka. Prokuratúra pri týchto vyšetrovaniach skonštatovala nedostatok dôkazov a nezákonnosť stíhania. Pčolinský bol preto vzápätí takmer po polroku prepustený z väzby.

„Existencia, a hlavne reálne využívanie sporného paragrafu §363 Trestného poriadku tak, ako to urobila Generálna prokuratúra, spôsobuje vážnu nerovnováhu v demokratickom systéme a v právnom štáte. Je neprijateľné, aby rozhodnutím jedného človeka bola zmarená viacročná práca a zákonné rozhodnutia vyšetrovateľov, prokurátorov, ale aj mnohých sudcov prakticky celej súdnej sústavy Slovenskej republiky,“ komentovala vtedy dvojicu rozhodnutí podpredsedníčka vlády Veronika Remišová zo strany Za ľudí.

Na početnú kritiku reagoval Žilinka na tlačovej konferencii, na ktorú však pozval len tlačové agentúry a televízie. "Ak zistím nezákonnosť, musím zrušiť rozhodnutie, aby som urobil zákonu zadosť. Zodpovedám za dodržiavanie zákonnosti a ochrany práv. Vždy to budem robiť, ale ak by mi to nebolo umožnené, nemusím tu byť. Odmietam ohováranie typu, že si niekto takéto rozhodnutie zariadil. Tvrdo si vyprosujem, ak niekto vypisuje, že som mal zariadiť zrušenie obvinenia pána Pčolinského. Dôrazne všetkých upozorňujem, že keď budú takéto reči šíriť, budem sa brániť primeranými právnymi prostriedkami.

Generálny prokurátor tu nie je ani pre politikov, ani pre médiá nejaká voodoo bábika, do ktorej budete pichať a vybavovať si svoje komplexy a nekompetentnosť," vysvetlil svoje rozhodnutia podráždený Žilinka./agentury/

X X X

Otvárajú sa obchody a zároveň sa neumožní zodpovedným ľuďom stretnúť s najbližšími.Tu logiku nevidím.

Zatiaľ sme neboli požiadaní, aby sme prerokovali návrh ohľadom Vianoc. Konzílium však odporúčania k tejto téme dá, hovorí odborník Jozef Šuvada.

Vláda minulý týždeň schválila skoršie otvorenie obchodov, než navrhovalo konzílium odborníkov. A naopak, plošne zavrela školy, aj keď to nebolo v jeho odporúčaniach.

Odborníci tieto kroky kabinetu označili za nešťastné. Rovnako nenavrhovali ani zákaz rodinných návštev, o ktorých sa zmieňoval minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský.
„Neboli sme k týmto rokovaniam prizvaní a nie sme s tým v takej kombinácii a načasovaní stotožnení po odbornej stránke," tvrdí v rozhovore pre Aktuality.sk člen konzília odborníkov, lekár a expert Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Jozef Šuvada.

X Konzílium odborníkov, ktorého ste členom, poslalo stanovisko, v ktorom píše, že nie je stotožnené s tým, čo prijala vláda. S čím konkrétne?

To, s čím išiel minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský na koaličnú radu, bolo odporúčaním konzília odborníkov. Avšak, závery z koaličnej rady, respektíve to, čo bolo nakoniec výsledkom z rokovania vlády SR, o tom sme nevedeli. Neboli sme k týmto rokovaniam prizvaní a nie sme s tým v takej kombinácii a načasovaní stotožnení po odbornej stránke. Vnímame, že sú disproporčné.

Naopak si myslíme, že niektoré mali byť nastavené inak. V neposlednom rade aj časová súslednosť opatrení nie je v prospech toho, čo sme sledovali a to aspoň isté zníženie rastu nových prípadov a zapĺňania nemocníc.

X Inak povedané - to, akou transformáciou návrh opatrení prešiel, o tom konzílium nemalo vedomosť?

Áno, nemali sme takúto vedomosť a dozvedeli sme sa to až z médií.

X Nie ste demotivovaný, keď vidíte, že vaše návrhy sa v konečnom dôsledku výrazne obmieňajú?

Vzhľadom nato, že každý z nás v konzíliu pracuje už 2 roky zadarmo popri svojej základnej práci, vzdelávaní študentov, výskume, iných odborných aktivitách a rodinách, je to občas značne frustrujúce. Najmä, ak vidíte, že aj tie nalepšie mienené odporúčania sú často neakceptované.

Nevadí mi, že nás politici nie vždy chápu, keďže sme apolitickí a máme optiku nastavenú inde, čo samozrejme môže viesť k živej diskusii. Ale je to sily berúce, ak táto diskusia neprebieha alebo je len formálna, či dokonca urážlivá.
Zo svojich skúseností práce v katastrofách a krízach viem, rovnako aj ďalší členovia konzília, že je nevyhnutné počas krízy, v akej sa Slovensko nachádza, už dlhšie implementovať medzinárodne akceptované a odporúčané štandardy manažmentu krízy.

Niekedy sa vo mne bije vedomosť so skúsenosťou a to, čo vidím, že sa deje na Slovensku z krátko ale aj dlhodobejšieho hľadiska. S týmto sa vyrovnáva najťažšie.
Rovnako v pohľade medzinárodných organizácií je často nepochopiteľné ako to, že sa niektoré odporúčania na Slovensku vôbec diskutujú, či sa zavedú alebo nie, a neakceptujú sa, keď sú založené na dôkazoch.

X Nikto v konzíliu ešte tak-povediac nebuchol dverami, že práve pre toto končí?

S týmto pocitom zápasíme opakovane. Ale sme si vedomí aj profesionálnej zodpovednosti pomôcť prinášať odborné pohľady aj v týchto náročných časoch.

X Keď sa dostaneme ku konkrétnym výhradám. Konzílium v stanovisku označilo za nešťastné „predčasné široké
otvorenie obchodov a služieb výmenou za plošné zatvorenie škôl”. Aké sú riziká zo skoršieho otvorenie obchodov ?

Vzhľadom na doterajšie minimálne kontroly dodržiavania opatrení aj v prevádzkach a službách je takéto nárazové zvýšenie mobility rizikové. Navrhli sme otvárať postupne, aby sa odsledovalo dodržiavanie, bezpečnosť a postupné regulované zvyšovanie mobility v obchodoch.

Nedodržiavanie OP (očkovaní, prekonaní) prístupu v prevádzkach a službách, a OTP (očkovaní, testovaní, prekonaní) prístupu v práci a doprave, môže byť veľmi rizikovým s nepriaznivým dopadom na epidemickú situáciu.

X Vnímate to aj tak, že ministri povolili nákupy dospelým výmenou za vzdelanie detí?

Neviem, ako to mám vnímať. Návrh konzília bol jasný a mal logiku v tzv. striedavom otváraní a zatváraní na približne sedem dní a to súbežne s inými navrhovanými opatreniami. Takýto prístup ja neviem zdôvodniť a predpokladám, že by ho vedeli zdôvodniť navrhovatelia a tí, čo tento návrh schválili.

X čom sú podľa vás opatrenia disproporčné?

Zaočkovaní a prekonaní nemôžu ísť k svojim rodinám, ale majú možnosť nakupovať v rôznych obchodoch, využiť rôzne služby a prípadne za nimi cestovať, kde len chcú. To je nepomer.

X Z epidemiologického hľadiska by vám dávalo logiku, ak na jednej strane máme otvorené fitness centrá, wellness v hoteloch, obchody a kaderníctva a na druhej strane by rodiny mali zakazné stretnúť sa na sviatky ?

Z epidemiologického ale aj psychosociálneho hľadiska sa nestotožňujem s prístupom, že sa otvárajú obchody, ďalšie prevádzky a služby, a zároveň sa neumožní ľuďom, ktorí sa správajú zodpovedne a sú zaočkovaní, aby sa mohli stretnúť so svojimi najbližšími počas vianočných sviatkov vo svojej „bubline". Tu logiku nevidím.

X Z prvotných slov ministra Lengvarského to vyznelo tak, že nateraz návštevy na Vianoce nebudú povolené. Neskôr jeho rezort korigoval, že to bude ešte predmetom diskusie. Na konzíliu sa táto téma už riešila?

Interne na konzíliu o tom diskutujeme, ale zatiaľ sme neboli požiadaní, aby sme prerokovali návrh ohľadom Vianoc.
Konzílium však odporúčania k tejto téme ešte vydá. Čakáme na závery expertnej skupiny WHO k omikronu, bez ktorých je dnes akékoľvek odporúčanie predčasné.

X Je konzílium zatiaľ za to, aby rodinné návštevy boli počas sviatkov dovolené?

Odpovieme budúci týždeň.

X Spomenuli ste bubliny. Dá sa očakávať, že odporúčanie bude podobné ako vlani na Vianoce, aby si ľudia vytvorili tvz. bubliny a nestretávali sa s ľuďmi mimo nich ?

Zatiaľ sme to v interných diskusiách nezamietli. Môžeme však očakávať, že nový variant omikron sa začne výraznejšie šíriť najmä počas sviatkov a to naprieč celou populáciou. Z tohto dôvodu je nelogické, aby odporúčania boli voľnejšie. Je tu reálne riziko, že si ho od našich známych, spolužiakov, priateľov môžeme zaniesť do domácností a naši príbuzní dostanú nechcený „darček”.

Preto by sme mali zvážiť akúkoľvek návštevu aj v kontexte nového variantu a aby sme sa keď tak stretli v minimálnom počte.

X Budú odporúčania keď tak iné pre zaočkovaných a iné pre nezaokčovaných?

Je potrebné zohľadniť to, či v rodine sú všetci členovia zaočkovaní, alebo tu máme aj nezaočkovaných, ktorí môžu byť jednak v riziku vývoja ochorenia ale aj rizikom jej väčšieho šírenia v rodine.

X Môžete byť konkrétnejší?

Zatiaľ by som sa k tomu nechcel bližšie vyjadrovať. Budúci týždeň by sme už mohli mať celistvejšiu informáciu o omikrone. Musíme vyhodnotiť percento zaočkovanosti za posledné dni a sledovať situáciu s omikronom na Slovensku. Toto všetko sa bude podpisovať pod to, aké odporúčania nakoniec navrhneme.

To, čo ale chcem zdôrazniť, je, že zaočkovaní tvoria s dnes dostupnými informáciami a poznaním bezpečnejšiu populáciu a mali by mať umožnené, aby sa mohli s rodinou stretnúť. Samozrejme naďalej treba byť zodpovední a mať na pamäti, že keď sa stretneme s niekým nezaočkovaným, s niekým kto má dlhú dobu od predchádzajúceho očkovania (viac ako 6 mesiacov), bol očkovaný len jednou dávkou alebo prekonal ochorenie a správa sa rizikovo, alebo nedodržiava opatrenia, stále predstavuje aj pre očkovanú osobu a pre členov jej rodiny významné epidemiologické riziko.
Je to o zodpovednosti každého z nás.

X Spomínali ste omikron, že aj informácie o ňom budú hrať úlohu pri vašich odporúčaniach. Vy ste expertom WHO, čo zatiaľ o tomto variante vieme?

Táto problematika je detailne sledovaná a diskutovaná na úrovni príslušných expertných skupín WHO. Zatiaľ sa detailne skúma a my sme v kontakte s týmito kolegami. Do tejto diskusie, vrátane dodávania relevantných informácií a podkladov, sú zapojené skoro všetky členské štáty WHO. Počkajme si na finálne závery.

Z prvých poznatkov to ale zatiaľ vyzerá nádejne v zmysle, že tretia dávka vakcíny poskytuje istú úroveň ochrany pred ťažkým priebehom ochorenia COVID-19 a pred úmrtím vyvolaným omikronom. Z prvých informácií sa javí, že viac napáda mladšie kategórie, ale toto treba ešte overiť.

Totiž to faktom je, že najviac prípadov bolo zatiaľ zachytených v krajinách sub-Saharskej Afriky, kde sa ľudia dožívajú nižšieho veku v porovnaní s obyvateľmi Európy, tým pádom tento údaj môže byť čiastočne skreslený.
Klinický obraz u infikovaných osôb, zdá sa, že nie je horší v porovnaní so súčasným delta variantom. Ale je rýchlejšie sa šíriaci v komunite. Pri imunitne oslabených osôb alebo u osôb s viacerými ochoreniami, sa to ešte skúma.

Stále treba dodrživať nosenie respirátorov (tie najviac znižujú prenos v porovnaní s inými pokrývkami tváre a nosa), dodržiavať odstup a minimalizovať kontakty s ľuďmi, ktorých nepoznáme a samozrejme aj s nezaočkovanými.

X Tretia dávka sa u nás zatiaľ podáva po 6 mesiacoch od druhej, ale minister ohlásil, že interval by sa mohol skrátiť na 4 mesiace.

My sme minulý týždeň dali podporné stanovisko pre ministerstvo zdravotníctva na skrátenie intervalu podania tretej dávky pre všeobecnú populáciu na štyri mesiace. Očakávame, že ministerstvo to bude v dohľadnej dobe implementovať pre žiadateľov o očkovanie.

X Štyri mesiace bez ohľadu na to, či bol človek predtým očkovaný Modernou, Pfizerom, AstraZenecou, alebo Janssenom?

Áno, bez ohľadu na to, akú dostal predchádzajúcu vakcínu. Tento prístup podporuje doterajší výskum. Avšak, ako konzílium už uviedlo, pri vakcíne Janssen je potrebné, aby sa stala dvojdávkovou vakcínou. Vieme, že pri omikrone podanie iba jednej dávky nechráni očkovanú osobu. Americká FDA (Správa potravín a liečiv) toto odsúhlasila na základe výskumov aj pri delte už pred skoro dvomi mesiacmi a tak je toupravené aj v podmienkach Slovenska prostredníctvom ministerstva zdravotníctva, aktuality.sk

X X X

Proti Putinovi hrá čas? Každý deň je Ukrajina na vojnu pripravenejšia, hovorí ukrajinský vojenský expert

S ukrajinským vojenským analytikom rozoberáme, čo by pre Ukrajinu i Európu znamenal ruský vpád, aj to, či je veľká ruská ofenzíva pre Putina vôbec v hre.
Weby svetových denníkov už niekoľko týždňov zamestnáva otázka, či sa vo východnej Európe schyľuje k väčšej ozbrojenej eskalácii. Ruská armáda sa pri hraniciach s Ukrajinou opäť zhromaždila vo väčších počtoch a niektorí dokonca prichádzajú s termínmi, kedy by sa tieto počty mohli pohnúť v smere k jej územiu.

Niektorí ukrajinskí bezpečnostní experti ale pripomínajú, že Rusko má pri ukrajinskej hranici a na Kryme vojská, ktoré sú potenciálne pripravené na útočné operácie, už niekoľko rokov a v najbližšom čase ani neočakávajú, že by ich Vladimir Putin stiahol späť do vnútrozemia.

Vojenský analytik Mychajlo Samus podotýka, že situácia, ktorá aktuálne panuje pri ukrajinských hraniciach, sa veľmi nelíši od tej, ktorej Ukrajina čelí už od roku 2017.
Od tohto obdobia majú totiž Rusi na západe krajiny tri armádne divízie. Ide o 1. tankovú armádu so štábom v Moskve, 20. armádu so štábom vo Voroneži a 8. armáda so štábom v Novočerkasku pri Rostove nad Donom, ktorá zabezpečuje velenie separatistickým silám na Donbase.

„Okrem toho, po faktickom anšluse Bieloruska má dnes Rusko možnosti rozmiestňovať hocijaké vojská aj na bieloruskom území. Silné morské, raketové a výsadkárske zoskupenia má aj na okupovanom Kryme,“ opisuje Samus s tým, že netreba čakať, že sa na tom v najbližšom období niečo zmení.

X Dvakrát v tej istej rieke.

Rusi majú aktuálne pri Ukrajine sústredených zhruba stotisíc vojakov. Aj preto si v stredu za virtuálny rokovací stôl sadli americký prezident Joe Biden a jeho ruský náprotivok Vladimir Putin.
„Je očividné, že Putin už dvakrát využil ten istý spôsob, ako prezidenta Bidena dostať k rozhovorom. Takto to bolo v apríli, máji, keď začal presúvať ruské vojská popri ukrajinskej hranici. Podčiarkem ešte, že to boli tie isté vojská. Demonštratívne ukazovali, ako sa pohybujú a koncentrujú v táboroch pri Ukrajina, pritom sa tam nachádzajú neustále. A fungovalo to.

Biden súhlasil s rokovaním,“ približuje Samus.

Teraz sa podľa neho situácia zopakovala.

„Putin začal hýbať vojskami, informačný priestor zaplavili správy, že chce útočiť. Ukázalo sa to ako efektívne, Biden znovu súhlasil s rokovaním,“ komentuje vojenský expert. „Pre Putina to má očividné výsledky. Už je zrejmé, že žiadne sankcie proti plynovodu Severný prúd 2 sa nekonajú a ako som pochopil, Putinovi sa podarilo domôcť toho, že o otázke vstupu Ukrajiny do NATO sa nehovorí s Ukrajinou, ale s ním.“

Biden neskôr Zelenského uistil, že Putinovi nesľúbil žiadne ústupky, pokiaľ ide o právo Ukrajiny rozhodovať o svojej politike a partneroch.

X Najskôr by skúsili destabilizáciu

x Ak by Rusi skutočne plánovali útok, ako by ho pravdepodobne spravili?

Podľa Samusa môžeme vychádzať z prípravy, ktorú ruskí vojaci absolvovali počas veľkých cvičení tohto roku. Počas nich sa pomerne značná pozornosť venovala najmä príprave na Kryme, kam Rusko stiahlo dodatočné výsadkárske formácie morských i vzdušných síl.

Ak by podľa Samusa Rusi plánovali operáciu, pracovali by so scenárom vytvorenia ďalšej destabilizácie vo vnútri Ukrajiny. Destabilizáciou by v tomto prípade mohlo byť vyvolanie radikálnych protestov, energetickej krízy či krízy manažovania štátu.
„Toto všetko by Rusom umožnilo napríklad spraviť bleskovú operáciu z Krymu,“ hovorí Samus s tým, že počas operácie by sa teoreticky mohli pokúsiť napríklad o zabratie južných území, čo by Kremľu umožnilo prepojiť ruské územie s anektovaným Krymom a kontrolu nad vodnými zdrojmi, ktoré Krym stratil po tom, čo ho Ukrajina odstrihla od vody z Dnepra.
Výhodnou situáciou pre Rusov by sa podľa analytika stala tá, ak by sa im podarilo paralyzovať Kyjev spôsobom, že by nevedel rýchlo reagovať.
„Pre Putina by sa tým otvorili možnosti,“ teoretizuje expert s tým, že pokiaľ by Ukrajina viedla operáciu obrany území, mohla by od Kremľa dostať ultimátum a až vtedy by Rusko hypoteticky mohlo spustiť rozsiahlu operáciu tými vojskami, ktoré teraz Ukrajinu obkolesili. „To sú viac strategické vojská,“ pokračuje.

X Ak operácia, tak menšia a blesková

Ukrajina i Západ by sa tým ocitli vo veľmi zložitej situácii. Aj preto je podľa Samusa tým najdôležitejším v situácii, ktorá by potenciálne mohla nastať, vyhnúť sa tomu, aby čosi ochromilo velenie a politické vedenie, ktoré by nevedelo rýchlo reagovať na taktické operácie, ktoré by mohli prísť z rôznych smerov.

„Skrátka nedopustiť, aby si mohol Putin diktovať nejaké ultimáta. Treba ale jasne chápať to, že pre Putina je rozsiahla vojenská operácia krajný argument. Aj on chápe, že to je scenár, pri ktorom neexistuje prognóza. Takýto scenár sa totiž nemusí skončiť katastroficky len pre Ukrajinu, Európu, ale aj pre samotné Rusko,“ komentuje Samus.

Preto sú podľa neho v plánoch ruských stratégov skôr malé bleskové epizódy.
Podobné tým, ktoré sme už raz videli v roku 2014. Moskva vtedy konala veľmi rýchlo v čase, keď bola Ukrajina po udalostiach na Majdane oslabená, ocitla sa nakrátko bez politického vedenia a nedokázala efektívne schvaľovať opatrenia nutné na to, aby zastavila „ruských turistov“ v kamufláži.

„Putin využil okno príležitostí. Mal mesiac, dva, počas ktorých Rusi s pomocou malých síl a s minimálnymi ekonomickými i ľudskými stratami dokázali odhryznúť Krym a kúsok z Donbasu. Keď sa Ukrajina začala brániť, Putin sa zastavil,“ hovorí Samus.

X Invázia? S nejasným výsledkom pre režim

Vojenský expert si ale myslí, že ruský prezident nemá záujem vtiahnuť Rusov do veľkej vojny. Tvrdí však, že nie preto, že by mu išlo o životy svojich vojakov. Díva sa na strategický výsledok.
„Keď v Rusku ruským vojakom budú kopať hroby, Putina to vôbec neznepokojí. Čo ho ale znepokojuje, je stabilita jeho režimu. Ak by zistil, že tie hroby môžu ohroziť jeho režim. Problém s rozsiahlou operáciou je práve v tom, že nevie prognózovať, aké následky by to malo pre jeho režim,“ komentuje Samus.

Hoci by sa zdalo, že stret ukrajinskej a ruskej armády by bol v teréne stret Dávida s Goliášom, kde je Goliáš vo veľkej výhode, podľa Samusa by sa vedela Ukrajina brániť aj v prípade rozsiahle ruskej invázie. Vylúčené by neboli ani špeciálne operácie už priamo na ruskom území, kde by ukrajinská armáda mohla vytvoriť problémy pre kritickú infraštruktúru.
„Samotní Rusi by na svojej koži mohli pocítiť, čo to je vojna. A pre Putinov režim by to mohol byť kritický úder,“ myslí si Samus.
Aj preto je podľa neho otázne, či chce vôbec Moskva riskovať stret. Ukrajinská armáda je naň podľa jeho slov ale pripravená, hoci by ťahala za kratší koniec.

„To hlavné – je pripravená najmä psychologicky. Možno ste si všimli, že keď sa v západných médiách začala šíriť panika, pokiaľ ide o možný útok, ukrajinské vojsko bolo pokojné. Ukrajina bojuje ôsmy rok, u nás sa nič nemení. Pre Ukrajinu rozšírenie Putinovho útoku môže viesť len k tomu, že sa ukrajinská armáda ukáže ako tvrdá štruktúra,“ hovorí ukrajinský vojenský analytik.

X Achilove päty majú obe strany

Má však predsa len viacero slabých miest. Jej vzdušné sily a flotila sú oproti kapacitám a možnostiam Rusov achilovkou. Problém by ale nastal aj v prípade, ak by proti nim Rusi rozsiahlo nasadili raketové systémy.
Aj preto je podľa Samusa pre krajinu kľúčové vybudovať protiraketovú obranu. „V princípe dnes žiadna z krajín NATO protiraketovú obranu okrem USA a ich niekoľkých pozícií v Európe nemá. NATO nemá také systémy ako Izrael. Ukrajina potrebuje vytvoriť podobný systém, pochopiteľne adaptovaný na inšie rozmery i charakter protivníka, ktorý je tiež iný,“ rozoberá.

Aj Rusi však majú pár slabín. Podľa Samusa majú napríklad od prijatia sankcií problém s najnovšími technológiami.
„Od roku 2012, keď získali garancie pre európske technológie, fakticky nerealizovali žiadny nový úspešný program. To bolo ešte v čase, keď s Ruskom spolupracovalo aj Nemecko, Taliansko, Francúzsko, predávali im všetky obranné technológie.

Tieto programy sa im nepodarilo rozvinúť a teraz majú problémy aj s obrannou technikou, no i s loďami, letectvom,“ hovorí.
Podobne je to podľa neho aj v prípade dronov, ktorých štruktúru si Rusi budovali za pomoci Izraela. Po roku 2014 im ale Izrael stopol dodávky dopĺňajúcich technológií a Rusko si podľa analytika nedokázalo vytvoriť technológie, ktoré dnes reprezentuje napríklad turecký „bezpilotnik“ Bayraktar.

Vojna, ktorú by si všimli aj susedia Ukrajiny
Ak by hypoteticky v Kremli pristúpili k invázii, riskovali by podľa Samusa humanitárnu katastrofu veľkých rozmerov.
„V takej veľkej vojne sa môžeme baviť o stovkách tisíc obetí. Pre súčasnú Európu by to bola katastrofa z pohľadu ľudských hodnôt a toho, že Európa nedokázalo zastaviť Rusko. Môžete si predstaviť, čo by nastalo, ak by veľké miliónové ukrajinské mestá, ako je Charkov, Kyjev, Záporožie, Dnipro zažili raketové útoky. Do pohybu by sa dali milióny utečencov, ktorí by sa pokúšali evakuovať najskôr k západnej hranici Ukrajiny, a potom možno i do Európy,“ upozorňuje.

Ak by následne Rusi ničili aj základnú kritickú infraštruktúru a pripravili by Ukrajincov o zásobovanie potravinami a energiami, kríza by sa ešte prehĺbila.

„Proti Putinovi hrá čas. Každý deň je Ukrajina viac a viac pripravená na vojnu. Pretože, keď porovnáme Ukrajinu v roku 2014 a v roku 2021, to sú dve rôzne krajiny. V psychologickom, vojenskom, ekonomickom slova zmysle. Ukrajincov už Putinove hrozby unavili,“ komentuje expert.
Podľa jeho slov si aj samotný ruský prezident musí uvedomovať, že čím ďalej, tým to s tlakom na svojho západného suseda budú mať v Moskve ťažšie.

„Ak niekto čaká, že ho v ukrajinských mestách budú vítať ruskými vlajkami, tak ja o tom veľmi pochybujem. Všetci v Ukrajine vidia, na čo sa premenil Donbas a Krym. Putin vie, že už to nebude rok 2014, keď sa mu podarilo oblbnúť ľudí propagandou a využiť ľudí na východe na svoje ciele. Teraz by sa mu to robilo len veľmi ťažko. Preto sa bude pokúšať vytvárať strach, ktorým by tlačil na Západ a Západ by tlačil na Ukrajinu, aby ustupovala. Napríklad, aby sa vzdala ambície vstúpiť do NATO, aby sa vzdala európskej perspektívy, aby sa odložila otázka Krymu, aby sme Minské dohody realizovali podľa ruských podmienok. Putin sa o to bude snažiť a našim západným partnerom bude ťažko tomu odolávať. Vidieť, že Bidenova administratíva nie je vôbec pripravená na tvrdé kroky a bude sa skôr usilovať nájsť mäkký diplomatický spôsob rozhovorov s Putinom,“ uzatvára Mychajlo Samus, aktuality.sk

X X X

Vírusy budú vždy mutovať

Pandémia COVID-19 neprestáva prekvapovať. Objavenie nového variantu vírusu SARS-CoV-2 zvaného Omikron otvorilo množstvo otázok o mutovaní vírusov.

X Situácie, na ktoré nie sme pripravení

Pandémia COVID-19 priniesla množstvo situácií, pri ktorých sa bežný človek zrazu musí vysporiadať s informáciami, ktoré sú bez príslušného lekárskeho alebo biologického vzdelania len veľmi ťažko pochopiteľné.
Jednou takouto vysoko aktuálnou situáciou je objavenie sa nového variantu vírusu SARS-CoV-2 zvaného Omikron, ktoré opäť otvorilo množstvo otázok týkajúcich sa mutovania vírusov.

S pojmom mutovania vírusov sa pred pandémiou človek stretol možno pri sledovaní hollywoodskych post-apokalyptických filmov. Prinajlepšom ten pojem zaznel pri zdôvodňovaní, prečo sa proti chrípke treba očkovať každý rok.
A zrazu počujú ľudia o mutovaní vírusov každý deň.
A je to skutočne veľmi ťažká téma! Vyžaduje si základné znalosti nielen o vírusoch, o genetickom kóde a nukleových kyselinách, ktoré nesú genetickú informáciu, ale aj o evolúcii. Niet divu, že ľudia pri tejto téme často tápu.

X Geniálny zloduch?

Ľudia musia mať pri dnešnej pandémii pocit, že vírus SARS-CoV-2 je akýsi geniálny zloduch, mimoriadne inteligentná bytosť, či dokonca akési vyššie vedomie, ktoré je neustále o krok pred nami.

V skutočnosti je to však úplne inak.
To, že vírusy mutujú, je vlastne prejavom ich nedokonalosti. Mutácie sú totiž v skutočnosti chyby, ku ktorým dochádza počas tvorby nových vírusových kópií, čiže počas tzv. replikácie vírusov.
Čo vlastne vírusy sú

Ako dnes vidíme, vírus dokáže minimálne na dva roky úplne zmeniť život na Zemi. Pritom ide o tú najjednoduchšiu formu života. Tak jednoduchú, že by sa dokonca dalo sporiť, či to vôbec sú živé organizmy a nie len chemické zlúčeniny.
Vírusy totiž nemajú vlastný metabolizmus a pre svoje rozmnožovanie, teda replikáciu, nevyhnutne potrebujú bunky iných organizmov.

Hovorí sa im tiež, že sú to obligátne (teda nevyhnutne) vnútrobunkové parazity. Mimo bunky sú to skutočne skôr len zhluky organických molekúl. Konkrétne nukleových kyselín ako nositeliek genetickej informácie, bielkovín a prípadne ešte lipidických (tukovitých) membrán, ktoré si ukradli priamo z buniek.

Zjednodušene sa dá povedať, že vírusy sú vlastne len genetický kód obalený do bielkovinového a prípadne aj lipidického obalu.
A akú informáciu ten kód vlastne obsahuje? Informáciu o tom, ako vyrobiť nové kópie vírusu, teda samého seba. Áno, tak jednoduché to môže byť.

Vírus je po vniknutí do živej bunky schopný donútiť ju, aby bunka začala na základe vírusovej genetickej informácie tvoriť jednotlivé vírusové komponenty. Z tých sa začnú tvoriť milióny nových vírusových častíc. Tie sú znova schopné vniknúť do ďalších buniek a urobiť s nimi to isté.
Kruh sa tým uzatvára a prichádza k šíreniu vírusu, či už v rámci toho isté organizmu, alebo aj z jedného organizmu na ďalší.

X Mutácie

V celom tomto procese vzniku obrovského množstva nových kópií prichádza nevyhnutne aj k chybám, teda mutáciám.
Aby sme vznik mutácií pochopili trochu lepšie, ľahko vysvetlím niekoľko základných biochemických pojmov.

X Nositeľka genetickej informácie

Je ňou u všetkých bunkových organizmov na Zemi deoxyribonukleová kyselina (DNA). Môžeme si ju predstaviť ako dvojité vlákno, v ktorom sa opakujú v rôznom poradí štyri základné stavebné kamene, štyri druhy nukleotidov.
Genetický kód teda akoby pozostával len zo štyroch písmeniek, ktoré sú odvodené od názvov týchto nukleotidov (A, adenozín; C, cytozín; G, guanín; T, tymín). V genetickom kóde majú všetky slová vždy len tri písmená a jedno takéto slovo určuje, aká konkrétna aminokyselina, teda základná stavebná zložka bielkovín, bude zaradená do reťazca práve sa tvoriacej bielkoviny.

V našich bunkách je však medzi DNA a bielkovinami jeden medzistupeň. Tým je ribonukleová kyselina (RNA), ktorá sa často spomína vďaka moderným vakcínam. Konkrétne mRNA (messenger RNA) – teda akýsi posol, ktorý prinesie „recept“ na tvorbu nových bielkovín z jadra bunky do miesta ich tvorby, teda k ribozómom.

Veľká časť vírusov vrátane koronavírusov však má RNA aj priamo ako základnú nositeľku genetickej informácie. Hovoríme, že ich genóm, teda súbor všetkých ich génov, je tvorený RNA. Vyrábať však nové kópie RNA na základe už existujúcej
RNA je pre naše bunky cudzie.

Vírusy si preto so sebou nesú, alebo si v prvom kroku v bunke nechajú vyrobiť špeciálne vírusové enzýmy, ktorým sa hovorí na RNA závislé RNA polymerázy (RdRp). Tieto nástroje však nie sú dokonalé a v procese tvorby nových kópii RNA genómu nevyhnutne dochádza k chybám – mutáciám.
Áno, to čo sa nám môže zdať zdokonaľovaním vírusu, sú vlastne chyby.

X Úspešné a neúspešné mutácie

Zaradenie nesprávneho písmenka v molekule RNA môže viesť k zmene toho trojpísmenkového slova a následne k zaradeniu inej aminokyseliny v bielkovine (proteíne).
Niektoré takéto zmeny slova nevedú k zmene aminokyseliny a takáto mutácia sa potom dá považovať za neutrálnu. Skrátka nehrá žiadnu úlohu. Len sa stala.

Väčšina týchto chýb sú však chyby v doslovnom zmysle slova: majú na vírus negatívny efekt. Vírus s takouto chybou však obvykle nemá šancu presadiť sa v tom neustálom boji o nové bunky a nových hostiteľov so svojimi „bezchybnými“ súrodencami. Prehráva, zaniká a my ho vlastne ani nestihneme zachytiť.

Keďže zlé mutácie ani nezachytíme, môže sa nám zdať, že každá nová mutácia vírus vylepšuje a viac nám strpčuje život.
V skutočnosti len veľmi malá časť mutácií prinesie vírusu nejakú drobnú výhodu. Akoby ste pri varení omylom pridali niečoho viac, alebo niečo poplietli a zistíte, že to „nepodarené“ jedlo vlastne chutí lepšie ako pôvodný recept. Určite ste už počuli o tom, ako rôzne technické vylepšenia alebo vynálezy vznikli vlastne omylom.

Presne to sa deje aj pri mutovaní vírusov. Ak sa ukáže, že niektorá mutácia viedla k vytvoreniu mierne vylepšenej verzie niektorej konkrétnej vírusovej bielkoviny, tak toto vylepšenie poskytne vírusu selekčnú výhodu: pomôže vírusu presadiť sa na úkor svojich súrodencov.

Dokáže infikovať viac buniek, v ktorých už budú vznikať len takéto zmutované nové kópie a zrazu takúto mutáciu nájdeme aj v pacientskych vzorkách. Mutácie, ktoré my nachádzame, sú totiž už len tí víťazi, ktorým sa podarilo uspieť v tom neustálom evolučnom dostihu.

X SARS-CoV-2

V prípade koronavírusu SARS-CoV-2 sme svedkami toho, že tými víťazmi sú najmä mutácie v géne, ktorý kóduje ten povrchový výbežkový, teda tzv. Spike proteín.
Vírus tento proteín využíva na to, aby sa prichytil na povrch hostiteľskej bunky a následne vnikol dovnútra bunky. Je to teda akýsi pakľúč, ktorým si vírus odomyká dvere do našich buniek.

Ten pakľúč nemusel byť pôvodne úplne dokonalý. Ak sa však vyskytne drobná zmena, ktorá ho trochu vylepší, určite to vírusu pomôže, aby sa ľahšie dostal dovnútra a skôr začal chrliť nové kópie samého seba.
A presne toto sa aj deje: počas pandémie sa objavujú nové varianty, ktoré majú mutácie práve v tomto mieste a vedú k väčšej infekčnosti vírusu.

Zároveň je však toto miesto pre vírus aj Achillovou pätou: ak sa práve na toto miesto naviažu protilátky, tak vírus nie je schopný sa do bunky dostať.
Aj preto sa práve takéto protilátky označujú ako neutralizačné protilátky. Sú totiž schopné vírus úplne „zneutralizovať“, teda zabrániť mu v infekcii buniek.

A opäť sme pri tej selekčnej výhode. Ak náhodou vznikne vplyvom mutácie mierne upravený Spike proteín, ktorý je stále schopný prichytiť sa na bunku a zároveň je tá zmena dostatočne významná, aby sa na to miesto už nedokázala naviazať neutralizačná protilátka, tak je to znova pre vírus výhoda a takáto zmena sa uchová.

Práve takéto dva typy mutácií sa v nových variantoch SARS-CoV-2 považujú za najdôležitejšie. Teda také, ktoré zlepšujú väzbu vírusu na bunky a tým zvyšujú infekčnosť. A potom také, ktorými sa vírus „uhýba“ protilátkam, ktoré sa tiež zvyknú označovať ako únikové mutácie.
V skutočnosti sa mutácií objavuje oveľa viac a sú aj v iných vírusových génoch. U nich však nie je aspoň nateraz ich selekčná výhoda taká zrejmá ako práve pri mutáciách v géne pre Spike proteín.

X Smrteľné mutácie?

Ľudia sa často obávajú mutácií, ktoré by mohli viesť aj k zhoršovaniu ochorenia. Z toho, čo sme si už ale doteraz povedali, sa dá vytušiť, že tento typ mutácií je veľmi nepravdepodobný.
To, že hostiteľ zomrie, nie je totiž pre vírus žiadna výhoda, vďaka ktorej by bol úspešnejší vo svojom šírení. Je to skôr naopak. Vírus sa bude úspešnejšie šíriť vtedy, ak svojho hostiteľa vôbec neobmedzí, nepripúta ho na lôžko, ani na seba nijako neupozorní.

Koniec koncov, v tom tkvie aj tajomstvo úspechu vírusu SARS-CoV-2 v porovnaní s väčšinou vírusov, ktoré sú pre ľudí nebezpečné. Vrátane prvého SARS-koronavírusu. Ide o to, že ho úspešne môžu šíriť aj ľudia, ktorí o infekcii netušia, pretože ešte nepociťujú žiadne príznaky.

Ak by SARS-CoV-2 šírili len ľudia, ktorí už majú príznaky, s vírusom by sme si hravo poradili izolačnými a karanténnymi opatreniami a k pandémii by ani nedošlo.

X Veľké prekvapenie: Omikron

Napriek tomu, že pandémia trvá už takmer dva roky a nové mutácie vírusu pri nej sledujeme v absolútne nebývalom rozsahu, príchod nového variantu Omikron prekvapil asi všetkých.
Prekvapil nahromadením mimoriadne vysokého počtu mutácií, typicky práve v Spike proteíne.

Kým doteraz mali najobávanejšie varianty vírusu rádovo do desať mutácií, tak Omikron ich má v géne pre Spike asi tridsať a v celom genóme asi päťdesiat!
Veľa z týchto mutácií v Spike géne je práve v tých veľmi dôležitých miestach rozhodujúcich o infekčnosti a prípadne aj zvýšenej odolnosti voči protilátkam.

X Odkiaľ sa vzal?

Omikron však prekvapil aj tým, že má pomerne starého predka. Nevyvinul sa z niektorého z doterajších významných variantov vírusu, ako bol Alpha alebo teraz Delta, dokonca ani z juhoafrického Beta variantu.
Jeho najbližší príbuzný pochádza ešte z obdobia pred výskytom týchto variantov, z polovice roka 2020.
Je to natoľko prekvapujúce, že sa hneď objavilo viacero teórií, ako vôbec mohol vzniknúť.

Jedna teória tvrdí, že vírus sa v skutočnosti skryto vyvíjal, teda hromadil mutácie, v inej krajine. Niekde, kde sa vírusové genómy neanalyzujú. Až keď dorazil do rozvinutej Juhoafrickej republiky, podarilo sa ho „objaviť“ (pomocou tzv. sekvenovania).
Súčasný svet je veľmi prepojený. Preto je ťažké si predstaviť, že by tento variant mohol zostať nezistený tak dlho.
Preto prichádzajú na rad aj ďalšie hypotézy. Napríklad, že sa vyvinul v dlhodobo infikovanom človeku, ktorý sa ho dlhšiu dobu nedokázal zbaviť z dôvodu oslabenej imunity, napríklad v dôsledku HIV.

Omikron je však natoľko zvláštny, že do úvahy pripadá aj to, že sa vírus dlhodobo skryto vyvíjal v úplne inom hostiteľovi, teda v nejakom zvierati.
Počas pandémie sme už zaznamenali zavlečenie vírusu z ľudí medzi zvieratá, napríklad medzi norky, fretky, či v Amerike dokonca aj medzi divožijúce jelene bielochvosté.

X Omikron je mimoriadne infekčný

Nech už je jeho pôvod akýkoľvek, Omikron vyniká práve v tom, čo sa uňho dalo vzhľadom k jeho mutáciám aj predpokladať. Je mimoriadne infekčný, šíri sa ešte rýchlejšie ako doterajší šampión Delta variant.
A taktiež je významne odolnejší voči protilátkam, ktoré boli vytvorené voči predchádzajúcim variantom – či už počas infekcie alebo po očkovaní.

To určite povedie k tomu, že k infekciám bude vo zvýšenej miere dochádzať aj u ľudí, ktorí už ochorenie prekonali, alebo sú zaočkovaní.
To však nie je dôvod na rezignáciu. Omikron nie je dokonalý únikový mutant. Nedokáže sa imunitnej odpovedi vyhnúť úplne. Doterajšie, zatiaľ obmedzené dáta naznačujú, že zaočkovaní ľudia mali len mierne príznaky.

X Účinne proti Omikronu? Vakcínami

Príchod Omikronu bezpochyby vyvolal aj novú vlnu neistoty. Kedy vôbec táto pandémia skončí, alebo to takto pôjde stále? Prestane vôbec tento vírus mutovať?

Dúfam, že odpoveď už asi tušíte. Vírusy mutovať neprestanú. Nemôžu, nemajú možnosť voľby.
Je to súčasťou ich podstaty, ich nedokonalosti, ktorá paradoxne vedie k ich zdokonaľovaniu.
Ale ak ste pozorne čítali, tak viete, že mutácie vznikajú počas replikácie, teda v procese tvorby nových kópií. Vznik nových mutácií teda môžeme do istej miery obmedziť, ak sa nám podarí obmedziť šírenie vírusu.

Pri zvyšujúcej sa infekčnosti nových variantov a zvyšujúcej sa pandemickej únave tradičné opatrenia jednoducho nepomôžu.
Jediným skutočným riešením je využiť v maximálnej možnej miere tú jedinú ozajstnú „atómovú zbraň“, ktorú na COVID-19 zatiaľ máme: vakcíny.

X RNDr. Boris Klempa, DrSc., akademik Učenej spoločnosti Slovenska

· Biomedicínske centrum SAV, Virologický ústav
· virológ, predseda Vedeckej rady Biomedicínskeho centra SAV
· vedúci oddelenia ekológie vírusov
· zodpovedá za slovenskú časť Európskeho vírusového archívu
· objavil viacero nových hantavírusov, ktoré sú prenášané drobnými cicavcami
· izoloval SARS-Cov-2 z prvých slovenských pacientov, podieľal sa na vývoji slovenských PCR testov, aktuality.sk

X X X

Fico žiada vymazať nahrávky z poľovníckej chaty, podáva trestné oznámenie

Predseda Smeru-SD Robert Fico sa v sobotu vyjadril ku kauze videí z poľovníckej chaty.
Podáva trestné oznámenie na vyšetrovateľov a prokurátorov Úradu špeciálnej prokurátory.
Rovnako podáva aj podnet na Ústavný súd SR. Tvrdí, že jeho práva ako súkromnej osoby boli „výrazne porušené".
Fico tiež žiada, aby nahrávky z chaty boli vymazané. Prípad označil šéf Smeru za nebezpečný z dôvodu, že od začiatku až do konca sa odpočúvanie dialo v súčinnosti s OČTK.

Hlavným cieľom odpočúvania bolo podľa neho to, aby sa našli akékoľvek informácie predĺženia väzby podnikateľa Norberta Bödöra a bývalého policajného prezidenta a obvineného Tibora Gašpara. Tomu ponúkol Fico spoluprácu so Smerom-SD.
Gašpar na tlačovej konferencii reagoval, že sa chce venovať najmä svojej obhajobe, aktuality.sk

X X X

Izraelský premiér absolvuje cestu do Spojených arabských emirátov, bude historická

Izraelský premiér Naftali Bennett vycestuje v nedeľu do Spojených arabských emirátov (SAE) na historicky prvú návštevu predsedu židovského štátu v tejto arabskej krajine.
„Premiér Naftali Bennett odletí dnes, v nedeľu... do Spojených arabských emirátov (SAE). Očakáva sa, že predseda vlády sa zajtra (v pondelok) stretne s korunným princom (emirátu) Abú Zabí, šejkom Muhammadom ibn Zajdom Nahajánom," uvádza sa vo vyhlásení Bennettovej kancelárie, z ktorého cituje agentúra AFP.

Predmetom rozhovorov bude prehĺbenie ekonomickej a vojenskej spolupráce medzi židovským štátom a SAE, pokračuje vyhlásenie. Bennettová návšteva sa uskutoční na pozadí prebiehajúcich rokovaní medzi Iránom a svetovými mocnosťami o obnovení jadrovej dohody z roku 2015, všíma si AP. Izraelský premiér je vytrvalým odporcom tejto zmluvy, ako aj pokusov o jej obnovenie.

Izrael a SAE vlani podpísali dohodu o normalizácii diplomatických vzťahov, ktorú sprostredkovala administratíva vtedajšieho amerického prezidenta Donalda Trumpa. Vzťahy so židovským štátom obnovili i Bahrajn, Sudán a Maroko.
Tieto dohody sú považované za kontroverzné v arabských krajinách, medzi ktorými desaťročia platil úzus, že s Izraelom nebudú mať oficiálne vzťahy, kým nebude vyriešený palestínsko-izraelský konflikt, analyzuje AFP. Palestínčania dohody odmietli a považujú ich za zradu „palestínskej veci", aktuality.sk

X X X

Ministerstvo obrany opraví budovu v lodenici aj hotel na Smrekovici

Ministerstvo obrany (MO) SR pristúpi k rekonštrukcii budovy v areáli lodenice v Liptovskom Mikuláši, ktorý patrí Vojenskému športovému centru Dukla Banská Bystrica.
Ako informoval šéf rezortu Jaroslav Naď (OĽANO), budovu síce postavili len pred desiatimi rokmi, no nekvalitne. Rezort do nej teraz investuje približne pol milióna eur.

Naď zároveň avizoval, že rovnakú čiastku chcú investovať aj do opravy hotela Granit v Smrekovici neďaleko Ružomberka. „Cieľom je zabezpečiť jeho ďalšie využívanie nielen v prospech rezortu, ale aj verejnosti,“ povedal minister tento týždeň počas návštevy Liptova s tým, že areál hotela bol v minulosti veľmi obľúbený.

Ministerstvo obrany investovalo za posledné dva roky na Liptove - v Ružomberku, na Smrekovici a v Liptovskom Mikuláši - do rôznych projektov, nad rámec ich bežného rozpočtu, približne 77 miliónov eur. Peniaze využili na rozvoj a modernizáciu rezortných zariadení, aktuality.sk

X X X

Hviezda ČR Samková si zlomila oba členky a vidina olympijského kovu sa jej rozplýva

Česká snoubordistka Eva Samková si zlomila oba členky počas sobotňajších pretekov snoubordkrosových tímov v rámci podujatia Svetového pohára v rakúskom Montafone..
Olympijskú víťazku zo Soči 2014 a bronzovú medailistku z Pjongčangu 2018 previezli ihneď do nemocnice, kde sa podrobila operácii.
Samková spolu s kolegom Jiřím Kubičíkom skončili v dopoludňajších pretekoch druhí. „Eva pri kopnutí dosky v cieli chcela dosiahnuť čo najlepší výsledok, snoubord strčila pod seba, ale nejako sa jej ‚zakúsla‘ hrana. Keď som k nej bežal, tak už bola v slzách,“ citoval Kubičíka portál idnes.cz.

Samkovej tréner Marek Jelínek uviedol, že jeho zverenkyňa je z celej udalosti veľmi nešťastná. Niektorí české médiá už prišli s informáciou, že Samková nestihne ZOH v Pekingu.
"Evka si zlomila oba členky. Rekonvalescencia bude samozrejme nejakú dobu trvať. To je zatiaľ všetko, čo teraz vieme. Dúfajme, že bude v pohode a že sa z toho čo najskôr dostane hlavne mentálne, pretože je samozrejme veľmi nešťastná,“ povedal Jelínek./agentury/

X X X

Chripka: Netreba ju podceniť, ani keď nosíme respirátory. Kto by nemal zabudúť na očkovanie proti chrípke?

V minulej sezóne vďaka opatreniam epidemiológovia nezachytili epidémiu ani na lokálnej úrovni.
Rúška, odstup, ruky. Na opatrenia, ktoré pomáha zmierniť šírenie covidu-19, paradoxne výrazne doplatila iná choroba – chrípka. Kým v sezóne pred pandémiou koronavírusu – teda na prelome rokov 2019 a 2020, si chrípkou prešlo takmer 120-tisíc ľudí, minulý rok to už bolo už len necelých 20-tisíc ľudí. V minulej sezóne vďaka opatreniam epidemiológovia nezachytili epidémiu ani na lokálnej úrovni.

„Spomalenie šírenia vírusu chrípky je dôkazom, že umývanie rúk, nosenie rúšok, vetranie v miestnosti a dodržiavanie vzdialeností sú účinné,“ hovorí virologička Tatiana Betáková z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského a Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied, ktorá sa dlhodobo venuje výskumu chrípky.

Chrípka sa síce naoko v časoch pandémie covid-19 stala takmer zanedbateľným problémom, vo viacerých krajinách sa obávajú, že opäť udrie. Napríklad nemecký minister zdravotníctva Jens Spahn vyzval obyvateľov krajiny ešte v októbri, aby sa dali zaočkovať aj proti chrípke. Malo sa tak zabrániť ďalším hospitalizáciám v časoch pandémie.
V USA sa napríklad v súvislosti prudkým poklesom prípadov chrípky z minulého roka obávajú, že by epidémia chrípky by mohla byť tento rok väčšia, keďže si v poslednej sezóne menej ľudí vytvorilo protilátky.

X Netreba ju podceniť

Riziko chrípky netreba podceniť ani v časoch, keď nosíme respirátory a sme v lockdowne. „Má to veľmi jednoduchý dôvod – opatrenia síce sú, ale ľudia ich vo veľkom porušujú, nesprávne nosia respirátory, deti v materských školách rúška vôbec nenosia. Povedať, že chrípka tu 100-percentne nebude, lebo nosíme rúška, to je absolútny nonsens.“

Existuje tak možnosť dvojitej nákazy – aj covidom, aj chrípkou. Pre organizmus je to veľká záťaž, ktorá zvyšuje aj riziko vážnych zdravotných komplikácií či úmrtia. Obe tieto ochorenia otvárajú cestu bakteriálnej infekcii, preto sa postupne v prípade zvýšenej teploty nasadzujú aj antibiotiká. Ak pacient dostane okrem chrípky a covidu bakteriálny zápal pľúc, je to už pre organizmus priveľká záťaž.

Betáková tiež zdôrazňuje, že aj vírus chrípky sa podobne ako covid šíri v organizme a môže napádať srdce, mozog, obličky či iné orgány a spôsobiť vážne zdravotné ťažkosti až smrť.

Chripôčka? Určite nie

Chrípku pritom na Slovensku neraz podceňujeme a mýlime si ju s nádchami, ktoré spôsobujú adenovírusy či rhinovírusy. „Človek, ktorý prekonal riadnu chrípku o tejto chorobe nikdy nepovie, že to je ,chrípôčka‘,“ hovorí virologička.
Na chrípku na Slovensku ročne zomiera pár desiatok ľudí, v sezóne medzi 2018/2019 to bolo 40 ľudí.

Väčšinou zomierajú starší ľudia s pridruženými ochoreniami, no medzi obeťami sa nájdu aj mladší.
„Sú medzi nimi aj mladí ľudia, aj tehotné ženy, aj matky, ktoré majú malé deti. Neraz na následky chrípkového ochorenia zomrú až neskôr - náhle im zlyhá srdce a podobne. Keďže proti chrípke máme očkovanie, sú to zbytočné úmrtia.“
Betáková preto jednoznačne odporúča zaočkovať sa proti chrípke a to aj v časoch, kedy nie je na obzore epidémia. Platí však, že po roku bez epidémie sa mnoho ľudí nepremorilo a je otázne, aká veľká bude nasledujúca epidémia. „Je veľa faktorov, ktoré budú zohrávať úlohu pri ďalšej chrípkovej sezóne – počasie, správanie ľudí, aké kmene vírusov chrípky budú prevládať a podobne. Ťažko predvídať, ako to bude, naplno sa to však zrejme ukáže, až keď prestaneme dodržiavať opatrenia,“ odhaduje virologička.

X Očkovanie? Ešte pred epidémiou

Zaočkovať sa treba ešte pred tým, ako začne sezóna chrípky – počas nej už môže byť neskoro. Človek si musí najprv vytvoriť protilátky.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) pritom odporúča očkovanie proti chrípke najmä tehotným ženám, starším ľudom nad 65 rokov, chronicky chorým pacientom, obéznym ľuďom, učiteľom, zdravotníckym pracovníkom či deťom od šesť mesiacov.

„Tehotné ženy majú oslabenú imunitu, preto sú rizikovou skupinou ako pre chrípku, tak pre covid. Žena, ktorá je tehotná môže na chrípku reagovať oveľa horšie, ako keby tehotná nebola,“ hovorí Betáková. Navyše protilátky prechádzajú cez placentu, chránia plod a kojením sa prenášajú protilátky novorodencovi, vďaka čomu je chránené aj dieťa. Očkovanie odporúča aj ľuďom, ktorí prichádzajú do kontaktu s mnohými ľuďmi - predavačom v obchodoch, sprievodcom vo vlakoch, lekárom, zdravotným sestrám či učiteľom.

Špecifickú skupinu tvoria aj deti od polroka do piatich rokov, ktoré sa chrípkou v tomto veku stretávajú prvýkrát. „Ich imunitná odpoveď sa vyvíja. Preto je dobré očkovať aj túto kategóriu detí - neviete, ako budú na chrípku reagovať a navyše - chrípka môže mať dopad na ďalší vývoj dieťaťa, pretože poškodzuje organizmus. Očkovať by sa mali hlavne deti trpiace na nejaké chronické ochorenie, ako je astma, chronické ochorenie pľúc, neurologické problémy, srdcové problémy, endokrinologické problémy, cukrovka, choroby krvi, metabolické poruchy, ochorenie ľadvín, pečene, extrémne obézne deti, deti s oslabeným imunitným systémou a deti liečené na AIDS a rakovinu, “ Pre tieto deti je vyvinutá špeciálna vakcína a ak je dieťa očkované prvýkrát, dávajú sa dve dávky. Preto sa z očkovaním detí začína už v lete, oveľa skôr ako sa začína očkovať staršia populácia.

Deti sa na Slovensku môžu očkovať nosným sprejom. Aplikuje sa do oboch nosných dierok. Podľa Betákovej ide o veľmi dobrú vakcínu: „Je to živá vakcína – je tam extrémne oslabený vírus. Je to ešte lepšie, ako vakcíny, ktoré dostávajú dospelí, lebo sa stimujulujú jednak B-lymfocyty (tvoria protilátky, pozn. red.) ale aj T-lymfocyty (priamo likvidujú vírus a infikované bunky pozn. red.).“
Na očkovanie proti chrípke je pritom čas aj teraz, hoci zvyčajne sa začína už v októbri. „Ideálne by bolo, keby sme sa proti chrípke očkovali všetci, aby sme zastavili aj šírenie aj tohto vírusu,“ hovorí virologička.

X Kto by sa očkovať nemal?

Tak ako pri očkovaní proti covidu, aj pri očkovaní proti chrípke môžu mať ľudia vedľajšie účinky a existujú aj prípady, kedy je očkovanie nevhodné. „Sú to ľudia, ktorí majú alergiu na niektorú zložku vakcíny. Súčasne vakcíny využívajú pri výrobe kuracie embriá, teda vajcia, a preto sa nemôžu dať očkovať ľudia , ktorí sú alergickí na vajíčka.“ V niektorých prípadoch môže byť pre pacienta nevhodná aj vakcína v spreji a Betáková preto odporúča poradiť sa so svojím lekárom.
Medzi vedľajšie účinky vakcíny proti chrípke patrí žihľavka, neobyčajný opuch, horúčky nad 38°C či anafylatický šok.

X Kto by nemal zabúdať na očkovanie proti chrípke:

osoby nad 65 rokov
pacienti s chronickým ochorením: diabetici, astmatici, kardiologickí pacienti, alergici, problémy s ľadvinami a pod.
ľudia s obezitou
tehotné ženy
zdravotnícki pracovníci
deti od šiestich mesiacov do päť rokov
telesne postihnuté deti i dospelí,
ľuďom so zníženou imunitou po liečbe alebo pri hematologických ochoreniach a infekcii HIV, aktuality.sk

X X X

Chcela pomôcť ľuďom so zdravotným postihnutím. Jej nápad presiahol Slovensko

Biela vrana zo Žiliny roky pracuje s handikepovanými ľuďmi. Mnohým dokázala zmeniť život.
ŽILINA: Viac ako tridsať rokov pomáha Soňa Holúbková ľuďom so zdravotným postihnutím. Začínala ako riaditeľka denného centra pre hendikepované deti a mládež, dnes pomáha zdravotne postihnutým ľuďom splniť si sen o vlastnom bývaní. Za svoju prácu získala v novembri tohto roku ocenenie Biela vrana.

„Ľudia s postihnutím sú výnimoční ako každý z nás. Akurát niekto vníma túto výnimočnosť negatívne, pretože s tým nemá skúsenosť.
Iný svet
Nenápadný mestský dom v širšom centre Žiliny ukrýva za svojimi bránami veľký dvor s malým pódiom, altánkom. Steny zdobia farebné maľby.

V zrekonštruovanej budove sídli Nadácia Krajina harmónie aj Agentúra podporných služieb. Obe organizácie založila a roky vedie Soňa Holubová. V meste pod Dubňom patrí drobná žena medzi najvýraznejšie osobnosti už desiatky rokov. V priebehu rokov sa jej podarilo spojiť dva dovtedy ťažko nezlučiteľné svety. Svet zdravotne postihnutých s majoritným svetom ľudí bez handicapu.

Na prvom poschodí domu sú obytné byty, na druhom poschodí zas spoločenská miestnosť, kancelárie a spoločná kuchyňa. V dome našli útočisko ľudia so zdravotným postihnutím, ktorí si tak môžu plniť sen o vlastnom živote.
Nebolo tomu tak vždy. Do 70. rokov minulého storočia mali možnosť zdravotne postihnutí ľudia buď zostať doma a rodina sa starala o všetko, ak rodina nezvládala starostlivosť, na odporúčanie lekárov, odchádzali handicapovaní ľudia do zariadení sociálnych služieb. Niektoré deti sa dostali do osobitných škôl, ďalšie boli oslobodené od povinnej školskej dochádzky.
V 80. rokoch začali domácu izoláciu nahrádzať denné či týždenné pobyt v zariadeniach sociálnych služieb.
„Po roku 1989 sme čoraz viac videli ľudí s postihnutím na verejnosti, vytvorili sa nové možnosti pre ich vzdelávanie, neskôr aj na pracovné príležitosti. Stále sme však na ceste k tomu, aby vo svojom živote mali dostatok príležitostí využiť svoje schopnosti,” myslí si Soňa Holubová.

Veľký strach
Vyštudovaná psychologička začala po škole pracovať najskôr vo fabrike. Potom sa stala kurátorkou pre mládež a neskôr sa v kariére posunula ako psychologička v manželskej poradni. Po revolúcii v roku 1989 dostala Soňa Holúbková možnosť pracovať ako riaditeľka denného pobytu pre mládež so zdravotným postihnutím.

„Bola to pre mňa nová profesia. Keď som sa dozvedela, že mám ísť robiť do tejto oblasti, prežívala som veľký strach,” priznáva obavy aj po rokoch. Úvodné stretnutie s deťmi v dennom zariadení Soňu Holúbkovú presvedčili, že jej pomoc bude potrebná. Keď prišla do zariadenia pre zdravotne postihnuté deti, videla podľa svojich slov, aké tam mali obmedzené možnosti na šťastný život.

„Bola tam veľká diera medzi tým, aké mali tie deti možnosti a čo by mohli zažívať. Potom mi to už nedalo,” spomína si Biela vrana zo Žiliny na udalosti spred vyše štvrťstoročia.
„Ako keď zavoniate príležitosť niečo zmeniť, bojíte sa, či to zvládnete, ale nakoniec všetky veci do seba zapadnú. Taký bol môj príbeh,” pokračuje Soňa Holúbková v rozprávaní. Striebrovlasá žena by dokázala o svojich spomienkach so zdravotne postihnutými deťmi rozprávať dlhé hodiny.

Jašidielňa
Netradičný, ale aj neľahký príbeh o ľudskosti a inakosti začal písať jednu z hlavných kapitol v roku 1990. Soňa Holúbková sa rozhodla popri svojej práci pomáhať zdravotne postihnutým ľuďom aj ako dobrovoľníčka.
„Aby nebol nikto zo spoločnosti vylúčený, pretože je makový, alebo orechový, či tvarohový,” zažartuje. Míľnikom pre Soňu Holúbkovú bolo založenie festivalu s názvom Jašidielňa. Podujatie, ktoré postupne prerástlo nielen hranice Žiliny, ale aj Slovenska.

„Boli 90. roky a v spoločnosti vládlo veľké nadšenie pre zmenu. Mali sme málo zdrojov, tak sme začali vymýšľať drobné podujatia ako festivaly a kluby, kde sa mohli ľudia s postihnutím aj zdraví ľudia stretávať,” opisuje Soňa svoje začiatky.
Prvý festival organizovali s miestnym bábkovým divadlom. „Stretli sme sa, spievali si, rozprávali sa,” opisuje úvodný ročník podujatia. Výzvou bolo spojiť ľudí so zdravotným postihnutí

Ovplyvnila jeho cestu
V priebehu rokov pomáhali na festivale aj študenti miestnych stredných škôl. Jedným z nich bol aj Marek Adamov.
„Soňu som stretol ako gymnazista, keď organizovala festival Jašidielňa. Bolo to prvýkrát, kedy ľudia so zdravotným postihnutím sa stali súčasťou verejnej akcie a doviedla ich do mesta,” spomína si Adamov na študentské časy.

V Jašidielni potom pomáhal niekoľko ďalších ročníkov ako dobrovoľník. Ako hovorí, postupne ho aj táto skúsenosť naučila vnímať inakosť ako obohatenie spoločnosti. Adamov v súčasnosti vedie v Žiline kultúrne centrum Synagóga. Schátranú budovu v centre mesta postupne premenili na kaviareň a dejisko mnohých diskusii, koncertov, výstav. So Soňou je Marek Adamov stále v kontakte pri vzájomných spoluprácach.

Svetová Žilina
Festival Jašidielňa sa postupne rozrástol tak, že do Žiliny prichádzali dobrovoľníci zo zahraničia, aby sa zúčastnili tohto podujatia. Soňa Holúbková hovorí, že počas fungovania Jašidielne sa ich v priebehu rokov vystriedali tisícky.
„Už pri 20. ročníku sme mohli pozývať zahraničných umelcov, mali sme predstavenia na motívy Shakespearových hier, rozprávky Tisíc a jednej noci. To všetko sme zvládli za dva týždne,” povie Soňa Holúbková s dobrým pocitom.
O štyri roky neskôr už sa na jej podujatia prihlásilo cez 200 účastníkov z viac ako 32 rôznych krajín. Nechýbali umelci z Česka, Poľska, Maďarska, Slovinska, či Talianska.
O rok neskôr sa konala Jašidielňa posledný krát. Ako dodáva Soňa Holúbková, akcia splnila svoj cieľ. Zdravotne postihnutí ľudia už sú v Žiline vnímaní ako súčasť spoločnosti.

Vlastné bývanie
Výzvou pre Soňu preto bolo posunúť oblasť sociálnych služieb na Slovensku ďalej.
Jednou z hlavných tém je bývanie pre zdravotne postihnutých ľudí, ktorí nechcú žiť v zariadeniach, ale samostatne.
„Kúpili sme starý dom, ktorý sme rekonštruovali a samozrejme, chýbali peniaze a bola neistota,” otvára Soňa ďalšiu kapitolu zo svojej práce. Postupne sa im podarilo dom prerobiť. Nezastavil ich ani požiar, po ktorom dom opätovne museli dať do poriadku.

„Je to ako chôdza po schodoch. Keď vystúpite na prvý schod, už pokračujete krok za krokom a strachu sa pozrieme do očí,” pokrúti hlavou matka troch detí.. Na prekážky je za roky v mimovládnom sektore zvyknutá.
„Keď sme začínali, jedna pani prišla za nami a spýtala sa, či jej tehotná dcéra nebude mať zdravotne postihnuté dieťa, keď sa pozerá na handicapovaných ľudí,” pozastaví sa Soňa pri jednej z príhod.

Podľa nej je dobré, keď sa ľudia pýtajú, ak niečomu nerozumejú. „Povedali sme jej, že dcére sa môže narodiť narodiť hendikepované dieťa, istotu nemá nikto. Ale určite to nebude preto, že sa pozerala na zdravotne postihnutých ľudí,” dodala šéfka Nadácia Krajina harmónie.
Nástupcu nemá
Pri našom stretnutí si zavtipkuje, že by aj vedenie nadácie posunula ďalej, ale ešte sa nenašiel nástupca.
Pokračovať v práci ju núti, že vidí nielen výsledky pri jednotlivých príbehoch jej klientov, ale tiež zmenu v spoločnosti. Stretnúť zdravotne postihnutého človeka na ulici už dnes nie je nič nezvyčajné ako v minulosti.
„Napĺňa ma aj to, že mocní, ktorých nás v meste nechceli, tak odišli preč. A my sme tu stále,” dodá Soňa Holúbková na záver./agentury/