"V rámci vyšetrovania úmrtia generála Milana Lučanského sa v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Prešove osobne zúčastňujem procesného úkonu - rekonštrukcie, vykonávanej vyšetrovateľom Úradu inšpekčnej služby, aj za prítomnosti dozorujúceho prokurátora Krajskej prokuratúry Prešov, znalcov a splnomocnencov poškodených," napísal generálny prokurátor Maroš Žilinka na sociálnej sieti.

Dodal, že účelom rekonštrukcie je na mieste samom, na základe skutočností zistených v priebehu rozsiahleho dokazovania zo svedeckých výpovedí, listinných a vecných dôkazov či početných znaleckých posudkov, „získať čo najpresnejšiu predstavu a ucelený obraz o priebehu udalostí a jej čiastkových faktoch vo všetkých súvislostiach“.

„Som presvedčený, že orgány činné v trestnom konaní v krátkom čase dajú odpoveď na všetky otázky AKO?, na ktoré dostupnými úkonmi počas vyšetrovania našli odpoveď (vrátane charakteru a mechanizmu zranení, príčin smrti zo súdnolekárskeho hľadiska, priebehu a okolností udalostí). Odpoveď na otázku PREČO? došlo k smutnej udalosti s fatálnym následkom – smrti generála Milana Lučanského, však s najväčšou pravdepodobnosťou ostane nezodpovedaná,“ myslí si generálny prokurátor.

Bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského zadržala polícia v decembri 2020. Špecializovaný trestný súd ho v kauze Judáš, kde bol obvinený z korupcie, poslal do väzby. V prešovskej väznici sa najskôr vážne zranil. Ministerstvo spravodlivosti udalosť objasňovalo až v čase, keď sa začali šíriť fámy o možnom pokuse o samovraždu.
Lučanský sa mal potknúť v cele o papuču a zraniť si oko tak, že ho museli previesť do vojenskej nemocnice v Ružomberku. Neskôr sa po operácii zotavoval vo väzenskej nemocnici v Trenčíne.

Opäť do previezli do Prešova. Väznica uvádza, že kontrolovala Lučanského 29. decembra 2020 a bol v poriadku. Ale pri podávaní večere si neprišiel vziať jedlo. Dozorci ho mali nájsť už v podstate už mŕtveho, pričom ministerstvo spravodlivosti uviedlo, že si mal siahnuť na život sám.

Lučanský zomrel v prešovskej nemocnici na druhý deň.
Jeho smrť vyvolala vlnu nevôle. Ľudia chodili zapaľovať sviečky pred policajné prezídium v Bratislave, aj pred policajné stanice po celom Slovensku.

Ministerstvo zriadilo komisiu na prešetrenie okolností smrti Lučanského, jeho súčasťou bol aj redaktor denníka Pravdy. Členovia komisie nemali k dispozícii pitevnú správu a ďalšie zdravotné správy, podľa záverov komisie sa nedalo jednoznačne určiť, či si Lučanský siahol sám na život.
Už vyše roka sa vyšetruje smrť Lučanského, zatiaľ bez konečných záverov./agentury/

X X X

Rusko začalo vojenské cvičenia pri hraniciach s Ukrajinou

Ruská armáda v utorok oznámila, že začala vojenské cvičenia s účasťou približne 6000 vojakov a najmenej 60 bojových lietadiel v juhozápadnej časti Ruska a na polostrove Krym. Informovala o tom agentúra AFP
Odpaľovacie zariadenia rakiet Iskander a podporné vozidlá ruskej armády pripravujúce na nasadenie počas cvišení v Rusku. 25.1.2022
Ruský Južný vojenský okruh tieto cvičenia s ostrou streľbou označil za previerku bojovej pripravenosti.
„Jednotky budú nacvičovať širokú škálu úloh vrátane všeobecnej podpory pre taktické cvičenia,“ uviedlo ruské ministerstvo obrany vo vyhlásení. Pri manévroch majú byť použité rôzne typy lietadiel, rakiet a lodí Čiernomorskej a Kaspickej flotily.
Cvičenia sa konajú v oblasti Krymského polostrova, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014, a v Rostovskej oblasti a Krasnodarskom kraji na juhozápade Ruska.

Rusko v poslednom období zhromaždilo viac ako 100 000 svojich vojakov neďaleko hraníc s Ukrajinou, čo podľa AFP vyvolalo najväčšiu krízu vo vzťahoch medzi Východom a Západom od čias studenej vojny. Západ Moskvu obviňuje, že plánuje inváziu na Ukrajinu./agentury/

X X X

Klus: Harmonizácia volebných pravidiel v krajinách EÚ sa dotkne aj Slovenska

Legislatívny balík Európskej komisie zameraný na reformu niektorých volebných procesov sa týka aj voličov na Slovensku.
Po utorňajšom zasadnutí Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli to podľa spravodajcu TASR skonštatoval štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Martin Klus (SaS), ktorý upozornil, že reformy sa dotknú volieb aj referend.

Pripravovaný balík sa týka nového návrhu nariadenia o transparentnosti a cielení politickej reklamy či návrhu na zmenu nariadenia o štatúte a financovaní európskych politických strán a európskych politických nadácií. Zahŕňa aj návrhy zmien smerníc o volebných právach – aktualizáciu pravidiel pre komunálne voľby a tiež voľby do Európskeho parlamentu (EP) s ohľadom na migrujúcich občanov EÚ. Komisia má ambíciu uzavrieť prípravu tohto balíka do polovice roka 2023.
Krajiny chcú spolupracovať

Ako uviedol Klus, viaceré členské krajiny vyjadrili vôľu spolupracovať pri dotváraní tejto legislatívy – aj za účelom istej miery harmonizácie.
„Slovensko bude mať v roku 2024 supervolebný rok a upozornil som, že táto legislatíva sa dotkne aj debát, ktoré vedieme na národnej úrovni. Osobitne, ak chceme zlúčiť eurovoľby s druhým kolom prezidentských volieb,“ vysvetlil Klus. Podľa zatiaľ nepotvrdených plánov by sa voľby do EP mali konať 9. mája 2024.

Klus spresnil, že zmeny na únijnej úrovni sa týkajú zjednodušenia voľby poštou či umožnenia hlasovania na zastupiteľských úradoch.
„Pri tých európskych prístupoch je dôležité spomenúť, že eurokomisia chce, aby sme harmonizovali náš postoj k financovaniu politických kampaní, financovaniu zo strany európskych politických rodín či dokonca tretích krajín, ktoré sú členmi Rady Európy,“ opísal situáciu Klus. Upozornil, že niektoré krajiny EÚ sú opatrné najmä ohľadne financovania kampaní zo strany tretích krajín. Poukazujú, že členmi Rady Európy sú aj Rusko alebo Turecko.

Eurovoľby v rukách štátov
Niektoré členské krajiny dovoľujú účasť na eurovoľbách voličom od 16 rokov alebo túto možnosť zvažujú. Na otázku TASR, či sa k nim Slovensko tiež zaradí, Klus uviedol, že toto nie je súčasť harmonizácie a zrejme to aj naďalej zostane v kompetencii národných štátov.

Dodal však, že je potrebné harmonizovať financovanie volebných kampaní, kde sa postupy členských štátov rôznia. Intenzívne diskusie sa podľa neho vedú aj o tom, ako majú prebiehať volebné kampane na sociálnych sieťach.
„Upozornil som, že v tomto priestore dochádza k silným dezinformačným tlakom a potrebujeme adekvátnu európsku odpoveď,“ uviedol Klus. Digitálnym platformám podľa neho zatiaľ neprekáža, že politické kampane na internete ovplyvňujú rôzne boty, trollovia či falošné užívateľské profily, pričom existuje vážne podozrenie, že dezinformačné online kampane sú často vedené z tretích krajín, aktuality.sk

X X X

Situácia na Ukrajine je vážna, neakceptujeme všetky podmienky Ruska, tvrdia Korčok a Naď

Niektoré požiadavky Ruskej federácie v súvislosti so situáciou na Ukrajine nemôže Slovensko akceptovať.
Po rokovaní Bezpečnostnej rady vlády SR to uviedol minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nominant SaS).
Naďalej vidí priestor na diplomatické riešenie. So šéfom rezortu obrany Jaroslavom Naďom (OĽANO) sa zhodli na mimoriadnej závažnosti situácie. Naď ozrejmil, že na ukrajinských hraniciach sa zhromažďuje okolo 130-tisíc príslušníkov ruských ozbrojených síl i ťažká technika. Niektorá podľa jeho slov zasahuje svojím dosahom aj územie SR.

Nesplniteľné požiadavky
„Súčasťou požiadaviek Ruska sú aj niektoré veci, ktoré nie sú z nášho pohľadu ani len rokovateľné. Prepisovali by celú bezpečnostnú architektúru a svet, do ktorého SR a ostatné štáty vstúpili po roku 1989," povedal Korčok. Zdôraznil, že občania krajín majú právo rozhodovať o tom, kde a do akých obranných štruktúr chcú patriť. Situácia je podľa jeho slov najvážnejšia za posledných 30 rokov, no riešiteľná. Podotkol však, že ruská strana nemôže dávať neakceptovateľné podmienky.
Šéf diplomacie podčiarkol, že len niekoľko kilometrov od Slovenska hrozí vojenský konflikt a treba si to uvedomiť. SR podľa jeho slov komunikuje jasné postoje o teritoriálnej suverenite nášho suseda a bráni tak aj vlastné princípy. Dodal, že Európska únia v prípravných výboroch rokuje o možnom sankčnom balíku, ktorý však podľa neho nie je iniciatívou Únie, ale politickou a diplomatickou reakciu na niečo, čo považujeme za neakceptovateľné a súčasť úsilia o odvrátenie konfliktu

Dôsledky pre Slovensko
Naď priblížil, že bezpečnostná rada bude pokračovať aj v stredu (26. 1.), pričom jej členovia dostanú ďalšie informácie aj od oboch spravodajských služieb. „Z hľadiska európskeho kontinentu je situácia možno najhoršia od konca druhej svetovej vojny," vyhlásil s tým, že na ukrajinských hraniciach sa okrem vojakov zhromažďuje aj technika, a to nie len obranná. Ako príklad uviedol rakety či systémy protivzdušnej obrany. Pýta sa pritom na účel a hovorí o bezprecedentných krokoch, ktoré nemožno považovať za vojenské cvičenie vzhľadom na bezprecedentné zhromažďovanie vojakov i techniky či dávanie nesplniteľných ultimát.

Ministri upozornili, že akýkoľvek konflikt na ukrajinskej hranici môže mať výrazné dôsledky pre Slovensko. Naď priblížil, že ak by došlo aj len k limitovanému vojenskému útoku v tejto oblasti, cez Slovensko by prešiel napríklad aj veľký počet vojnových utečencov.

NATO tu zatiaľ nebude
Obaja zároveň deklarovali, že zatiaľ nie je súčasťou žiadnych úvah prípadná prítomnosť vojsk NATO na území SR. Podotkli však, že viaceré krajiny na východnej hranici EÚ žiadajú o takúto pomoc. Korčok podčiarkol, že práve preto funguje Aliancia, aby mala vytvorené obranné štruktúry.
Naď v tejto súvislosti opakovane odmietol špekulácie, že obranná dohoda s USA umožní voľný pohyb amerických vojakov na Slovensku. Tí, ktorí sú proti takejto dohode, podľa neho robia všetko pre znižovanie obranyschopnosti a bezpečnosti SR a jej občanov.

Mimoparlamentný Hlas-SD v reakcii vyzval oboch ministrov, aby prestali zneužívať napätú situáciu na rusko-ukrajinskej hranici na propagovanie nevýhodnej slovensko-americkej obrannej zmluvy. "Namiesto tejto propagandy očakávame, že budú informovať verejnosť, ako je slovenská vláda pripravená riešiť po prípadnom vojenskom konflikte migračnú a energetickú krízu," uviedla strana. Naď a Korčok podľa nej skrývajú svoje diplomatické zlyhanie za šírenie strachu a neistoty, aktuality.sk

X X X

Situácia na Ukrajine je plne pod kontrolou a niet dôvodov na paniku, tvrdí ukrajinská bezpečnosť

Situácia na Ukrajine je plne pod kontrolou a súčasné dianie nie je v ničom nové, uviedol v pondelok v Kyjeve tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany (RNBO) Olexij Danilov. Informovala o tom agentúra Ukrinform.
Podľa agentúry Interfax Danilov vyhlásil, že nateraz neexistujú dôvody pre tvrdenie, že Ruská federácia pripravuje ofenzívu proti Ukrajine. Na brífingu po zasadnutí RNBO podľa Interfaxu dodal, že „takáto ofenzíva je fyzicky nemožná".

Danilov súčasne požiadal médiá, ktoré podľa neho „v posledných dňoch priniesli veľa polovojenskej beletristiky", aby zmiernili svoju rétoriku okolo vývoja bezpečnostnej situácie a zachovali pokoj, uviedol Ukrinform.
Podľa Danilova totiž na Ukrajine „niet dôvodov na paniku". Ubezpečil, že Ukrajinu „sa nechystáme vydať" a že „víťazstvo bude určite naše".
Zavrieť reklamu
Danilov vystúpil s týmto hodnotením na tlačovej konferencii v Kyjeve po tom, ako predstavitelia ukrajinskej armády na pondelkovom zasadnutí RNBO informovali o vývoji situácie na štátnej hranici s Ruskom a o pripravenosti ukrajinskej armády.
Na zasadnutí sa zúčastnil aj prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý si spolu s ostatnými členmi RNBO vypočul správy od šéfov vojenského spravodajstva, zahraničnej spravodajskej služby, ministra obrany a hlavného veliteľa ozbrojených síl Ukrajiny, ministrov zahraničných vecí, hospodárstva, energetiky a zdravotníctva.

Ukrajina chápe zámery Ruska
V pondelok zverejnenom rozhovore pre ruskú redakciu spravodajskej stanice BBC Danilov vyhlásil, že Ukrajina pozná a chápe plány a zámery Ruska, pričom za hlavný cieľ Moskvy označil destabilizáciu situácie na Ukrajine. Dodal, že Moskva „je v tom, žiaľ, veľmi úspešná". Uviedol, že úlohou ukrajinského vedenia je „pokojne a uvážene si robiť svoju prácu".
Na otázku, čo sa momentálne deje na hranici Ukrajiny s Ruskom, tajomník RNBO povedal, že „počet ruských jednotiek sa nezvyšuje v takom rozsahu, ako to mnohí ľudia vykresľujú".
„Majú tam manévre - áno, majú, ale vždy ich mali. Toto je ich územie, majú právo kmitať (presúvať sa) vľavo, vpravo," pripomenul Danilov.
Nič nové
Dodal, že táto situácia je pre Ukrajinu nepríjemná, ale súčasne zdôraznil, že pre ňu nie je nič nové. „Ak je to novinka pre niekoho na Západe, za to my nemôžeme," vyhlásil.
Podľa Danilova sa vojna s Ruskom v podstate začala po dobytí Krymu v roku 2014 a trvá už ôsmy rok, a ak je to pre politikov vo Washingtone a iných krajinách novinka, tak pre Ukrajinu „sú to už staré reálie", informovala BBC.
Interfax z Danilovovho vyjadrenia na brífingu citoval aj jeho slová, že len tri zahraničné veľvyslanectvá na Ukrajine ponúkli svojim zamestnancom možnosť odchodu z krajiny. Ide o USA, Britániu a Austráliu. Veľvyslanectvá ďalších 49 krajín takéto plány neoznámili.

Danilov doplnil, že EÚ a Japonsko informovali Kyjev, že nevidia dôvod na evakuáciu zamestnancov svojich zastupiteľstiev na území Ukrajiny. Uviedol tiež, že medializované správy o masovom exode zamestnancov ruských diplomatických inštitúcií z Ukrajiny sú len dezinformáciami, aktuality.sk

X X X

Krízový štáb sa pripravuje na omikron, rokoval o možných krízových scenároch

Vo vládnom hoteli Bôrik dnes rokoval Ústredný krízový štáb. Hlavnou témou bola vlna omikronu a možné krízové scenáre.
Pred rokovaním minister vnútra Roman Mikulec povedal, že krízový štáb zasadol na žiadosť ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského. Po skončení rokovania prišlo k oznámeniu, že nešlo o rokovanie Ústredného krízového štábu, ale len o koordinačnú poradu.
Mikulec pred rokovaním uviedol, že rezort zdravotníctva chce prezentovať postup, ako budeme ďalej bojovať s pandémiou. Otázne je aj to, ako bude štát postupovať v prípade, že by pandémia vo veľkom zasiahla kritickú infraštruktúru, vrátane silových zložiek.

„My sa teraz snažíme presvedčiať ľudí, aby sa dali v prvom rade zaočkovať. Zaočkovať v rámci policajného zboru je niekde na hranici 69 percent.”
Šéf vnútra potvrdil, že ak by začali výrazne výpadky ľudí, majú pripravené scenáre, aby polícia či hasiči vedeli fungovať ďalej.
Pred rokovaní krízového štábu museli všetci, vrátane ministra vnútra, ísť na antigénový test, alebo sa platným testom preukázať bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú zaočkovaní.
Na rokovanie neprišiel minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský, pripojil sa však online tak, ako väčšina členov krízového štábu.
Po skončení prišiel na Bôrik informovať o výsledkoch koordinačnej porady. „Cieľom bolo informovať o predikciách z hľadiska epidemiologického na dopad na jednotlivé sektory.” Tie informovali, ako sú pripravené.
(Článok pokračuje pod videom)
Lengvarský uviedol, že musíme maximalizovať testovanie, prácu z domu a hlavne očkovanie. Presnejšie informácie budú ministri prezentovať po stredajšom rokovaní vlády. Sprísňovať opatrenia by sa nemali. „Človek, ktorý je 5 dní v karanténe neznamená, že nie je infekčný,” upozorňuje minister Lengvarský, preto žiada ľudí, aby nosili respirátory, aktuality.sk

X X X

Európska komisia môže zmraziť eurofondy Maďarsku a Poľsku ešte pred maďarskými voľbami

Európska komisia (EK) by mohla navrhnúť zmrazenie európskych fondov pre Poľsko a Maďarsko z dôvodu porušovania zásad právneho štátu ešte pred parlamentnými voľbami, ktoré sa v Maďarsku uskutočnia 3. apríla.
Uviedol to v utorok eurokomisár pre rozpočet Johannes Hahn, ktorého citovala tlačová agentúra Reuters.
Hahn dostal od novinárov otázku, kedy by eurokomisia proti obom krajinám mohla aktivovať nový mechanizmus umožňujúci pozastaviť vyplácanie eurofondov v prípade nerešpektovania zásad právneho štátu. Komisár uviedol, že exekutíva EÚ musí konať v súlade s pravidlami a usmerneniami a nemôže sa riadiť dátumami volieb.

Neodôvodnené žaloby
Súdny dvor EÚ, ktorý na podnet Budapešti a Varšavy skúma zákonnosť nového mechanizmu podmienenosti, v utorok oznámil, že vydá rozsudky týkajúce sa tohto sporu 16. februára, teda v dostatočnom predstihu pred voľbami v Maďarsku. Ak súd dá za pravdu eurokomisii, tá bude mať dosť času na to, aby nový nástroj použila ešte v priebehu marca.

Generálny advokát Súdneho dvora minulý týždeň skonštatoval, že mechanizmus podmienenosti je v súlade so zákonom a žaloby Maďarska a Poľska sú neodôvodnené.
Poľsko a Maďarsko na čele s konzervatívnymi vládami sú inštitúciami EÚ kritizované za porušovanie zásad právneho štátu a európskych hodnôt obmedzovaním práv osôb z komunity LGBTI, za sporné reformy súdnictva a spochybňovanie nadradenosti európskeho práva – a v prípade Maďarska aj za niektoré kroky v oblasti migrácie.

Európska komisia proti obom krajinám vedie niekoľko žalôb a právnych konaní pre porušenie európskej legislatívy. Z rovnakých dôvodov exekutíva EÚ zatiaľ neschválila národné plány obnovy, ktoré maďarská a poľská vláda doručili do Bruselu ešte vlani v lete.
Zneužívanie právomocí
Budapešť a Varšava na druhej strane obviňujú Európsku komisiu a Súdny dvor EÚ z uplatňovania dvojakého metra a zneužívania právomocí, ktoré podľa nich nie sú upravené zmluvami o fungovaní EÚ.

Hahn spresnil, že do termínu, ktorý EK stanovila pre Poľsko (24. január) na poskytnutie vysvetlení otázok týkajúcich sa nezávislosti súdnictva a zrušenia disciplinárneho senátu na Najvyššom súde, nezaslala Varšava očakávané odpovede. Eurokomisia preto pošle do Varšavy list s oficiálnym upozornením. Komisár zároveň poukázal, že v utorok uplynie aj termín, ktorý EK poskytla Maďarsku na vysvetlenie problémov súvisiacich s konfliktom záujmov a zadávaním verejných zákaziek.
Ak Európska komisia nebude spokojná s odpoveďami Varšavy a Budapešti, alebo ak tieto odpovede nedostane, tak v priebehu jedného mesiaca pripraví návrh na zmrazenie európskych fondov pridelených Poľsku a Maďarsku. Na odobrenie návrhu EK bude stačiť kvalifikovaná väčšina hlasov členských štátov EÚ, aktuality.sk

X X X

Poslankyňa Hatráková mala nahrávku s dôkazom o korupcii v poručníckej agende, polícii ju neodovzdala

Na nahrávke mal byť právnik, ktorý odplatne ponúkal lobing na súde. Hatráková tvrdí, že o nahrávke informovala advokátsku komoru.
Katarína Hatráková (OĽaNO) mala nahrávku s dôkazom o korupčnom správaní v poručníckej agende, no neodovzdala ju polícii. Povedala to na verejnom vypočutí kandidátiek na komisárku pre deti po tom, ako sa jej na to spýtala poslankyňa Vladimíra Marcinková (SaS).

Na nahrávke bol právnik, ktorý odplatne ponúkal lobing na súde. Hatráková tvrdí, že o nahrávke informovala advokátsku komoru. Orgány činné v trestnom konaní však o nahrávke neoboznámila, údajne s tým „nemá dobré skúsenosti“ a domnievala sa, že trestným oznámením by mohla „narobiť ešte horšie“. Dodala tiež, že daný právnik nie je jediný, kto takto koná. „Sú to veci, ktoré sú roky staré, ktoré sa dejú nielen v súvislosti s týmto adovkátom, ale aj s inými advokátmi. Ja tie situácie poznám a snažila som sa o nich hovoriť na všetkých kompetentných miestach.“

Ani ako komisárka by zrejme nepodala trestné oznámenie, podľa nej by sa tým mohla situácia ešte zhoršiť. „Či by som podala trestné oznámenie, to neviem, skôr si myslím, že nie. Hovorím to preto, lebo s týmto typom riešenia agendy nemám pozitívnu skúsenosť za tých 20 rokov praxe.“
Oznamovanie korupcie je aj zákonnou povinnosťou (podľa § 340 ods. 1 Trestného zákona).
Druhé vypočutie
Parlamentný ľudskoprávny výbor dnes opätovne vypočul kandidátky na komisárku pre deti. Po prvej, neúspešnej voľbe sa o post uchádzajú dve ženy: Katarína Hatráková, ktorú nominoval šéf poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš a k zvoleniu v prvom kole jej chýbal jeden hlas, a Mária Vargová, ktorú navrhol Ondrej Dostál zo SaS. Kandidátov môžu do voľby v parlamente navrhovať iba poslanci.

Obe už pred ľudskoprávnym výborom stáli, a to vo vypočutí pred prvou voľbou, ktorá bola tesne neúspešná – Hatrákovej chýbal k úspechu jediný hlas.
Hatráková sa počas vypočutia vyjadrila aj k svojim tvrdeniam o tom, že pri násilí niekedy nie je jasná hranica medzi páchateľom násilia a obeťou. Uviedla, že sú prípady, keď si partneri túto rolu menia. Dodala tiež, že je potrebné rozlišovať partnerské a rodičovské násilie: človek podľa nej nemusí byť zlým rodičom preto, že pácha partnerské násilie.

„Násilie v partnerskom vzťahu nepredpokladá a priori násilie v rodičovskom vzťahu. Jednoduchou rečou povedané: aj rodičia násilníci môžu byť pre dieťa dobrým rodičom. Na toto vôbec nemáme kapacitu to rozoznávať,“ povedala s tým, že pri podľa nej nevhodnom vyhodnotení situácie môže byť dieťa odstrihnuté od rodiča.

Hatráková odpovedala aj na otázky spojené so zverovaním detí do starostlivosti rodičov rovnakého pohlavia, kritizovala fungovanie centier pre deti a rodiny, odsúdila telesné tresty a tvrdí, že chce väčšiu transparentnosť úradu komisára pre deti. Hovorila aj o prípade v Miloslavove, označila ho za zlyhanie štátu

Prevencia šikany
Podstatne kratšie výbor vypočúval psychologičku Máriu Vargovú, ktorá aktuálne šéfuje Národnému koordinačnému stredisku pre riešenie problematiky násilia na deťoch, ktoré pôsobí pri ministerstve práce. Vyslovila sa za väčšiu transparentnosť úradu komisára pre deti, nepriamo reagovala aj na nedávny prípad šikany v Miloslavove s návrhmi prevencie šikany, a vyjadrila sa aj k hranici medzi páchateľom a obeťou.

„Násilie má jasne stanovenú hranicu, a to je hranica, ktorá jasne určuje jedného z aktérov za dominantného,“ povedala. „Nie je to rovnocenný vzťah, ako keď ide o konflikt medzi ľuďmi, ktorí majú rovnaké postavenie a rovnakú moc, ide o nerovnocenný vzťah.“
Vargová bola v minulosti psychologičkou v Čistom dni – približne v roku 2010. K medializovaným prípadom sexuálneho zneužívania klientiek resocializačného zariadenia došlo v rokoch 2014 a 2015, za čo boli medzičasom právoplatne odsúdení dvaja zamestnanci Čistého dňa (psychológ a kuchár). V čase, keď sa kauza dostala do médií, pracovala Vargová už na ministerstve.
Vargovej kandidatúru podporila aj Liga za duševné zdravie či OZ Žena v tiesni.
Ktorá z uchádzačiek o post komisárky nahradí Tomanovú, by malo ukázať hlasovanie Národnej rady na schôdzi, ktorá sa začína 1. februára.
Zákonná povinnosť oznamovať korupciu je uložená v ustanovení § 340 ods. 1 Trestného zákona, kde je zároveň upravená aj trestná zodpovednosť za neoznámenie trestného činu korupcie. Podmienkou je, aby sa občan hodnoverným spôsobom dozvedel o tom, že bol spáchaný niektorý z trestných činov korupcie a toto bezodkladne oznámil orgánom činným v trestnom konaní. Ustanovenie § 341 ods. 1 Trestného zákona ukladá povinnosť oznámiť orgánom činným v trestnom konaní aj prípravu niektorého z trestných činov korupcie, aktuality.sk

X X X

Kauza Mýtnik: Vyšetrovanie sa skončilo. Brhel a spol. sú o krok bližšie k súdu

Polícia ukončila vyšetrovanie ekonomickej kauzy Mýtnik. NAKA navrhla prokuratúre podať obžalobu na súd. Na čele skupiny, ktorá mala šafáriť so štátnymi zákazkami, údajne figuroval oligarcha Jozef Brhel.
Dlhé roky čelila Finančná správa pod vedením Františka Imreczeho kritike za utajovanie miliónových zmlúv na prevádzku rôznych systémov. Ekonomická kauza Mýtnik môže dať odpoveď na otázku, prečo tomu tak bolo: odhalila totiž šafárenie s miliónmi eur. Systém mal fungovať tak, že rôzne zákazky dodávali vopred vybrané firmy. Jednou z nich je známa IT spoločnosť Allexis, v ktorej figuruje podnikateľ Michal Suchoba aj konateľka Jana Rovčaninová. Obaja spolupracujú s políciou a priznávajú sa. Ide o pôvodne utajované zmluvy v hodnote viac ako 60 miliónov eur.
Podobný postoj zaujal aj bývalý šéf Finančnej správy František Imrecze, ktorý strávil zhruba pol roka vo väzbe. Vyšetrovacím orgánom však vyrozprával o viacerých korupčných kauzách, o ktorých polícia predtým ani nevedela. Nasledovali tak ďalšie policajné akcie Mýtnik 2 a 3.

Menovaných polícia vylúčila na samostatné konanie, a aj prípadné súdne pojednávanie budú mať osobitne mimo ďalších hlavných aktivitách.
Národná kriminálna agentúra (NAKA) už ukončila vyšetrovanie kauzy Mýtnik, v ktorej figuruje oligarcha Jozef Brhel, jeho syn Jozef, podnikateľ Martin Bahleda, bývalý šéf IT na Finančnej správe Milan Grega, architekt a kamarát exministra Petra Kažimíra Miroslav Slahučka a bývalý štátny tajomník rezortu financií Radko Kuruc. Šestica mužov obvinenia popiera.
Vyšetrovateľka NAKA teraz prokurátorovi navrhuje podať obžalobu. Dozorovým prokurátorom prípadu je Ondrej Repa z Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorý si má preštudovať spis a rozhodnúť, či podá obžalobu na súd.

„Dnešného dňa bol zo strany NAKA v kauze „Mýtnik“ na Úrad špeciálnej prokuratúry GP SR spoločne s vyšetrovacím spisom a jeho prílohami doručený (predložený) návrh na podanie obžaloby na celkovo 6 obvinených osôb, a to pre 5 skutkov ekonomického, ale aj korupčného charakteru," zverejnila prokuratúra na sociálnej sieti. Spresnila, že spis má viac ako 7500 strán.

Utajené zmluvy
Polícia v prvom rade vyšetrovala zmluvy na Finančnej správe z čias Imreczeho. Z utajených miliónových obchodov medzi súkromnými firmami a štátnou správou skupina podnikateľov neskôr vyťahovala peniaze, tvrdí vyšetrovanie. Spolupracujúci obvinený Suchoba to priznáva no hovorí tiež, že zo zákaziek neprofitoval sám.
Dával vraj peniaze na úplatky pre úradníkov, ktorí pri procesoch pomáhali, ale nemalé sumy vraj platil aj šedej eminencii IT biznisu v štátnej správe Jozefovi Brhelovi

Celá spolupráca sa finálne dohadovala na stretnutí v hoteli Double Tree by Hilton v Bratislave, tvrdí Suchoba. Práve tam mal Brhel svoje kancelárie. Podnikateľ vypovedal, že od oligarchu blízkeho Smeru dostal podmienku: s Finančnou správou môže spolupracovať len vtedy, ak časť z uliatych peňazí dostane aj on. Brhel chcel vraj priamo vstúpiť do firmy Allexis a stať sa spoločníkom.
Prvotný nápad Brhela sa Suchobovi vraj nepozdával, keďže ten chcel ešte s ďalším spoločníkom ovládnuť až 60 percent firmy.
Po ďalších stretnutiach sa mali dohodnúť na kompromise. Polovice firmy sa mal zmocniť Brhel cez sprostredkovateľa a polovica ostala Suchobovi, pričom konateľkou bola dnes už obvinená Jana Rovčaninová.
Cez sieť firiem v Česku a na Malte sa tak peniaze zo štátnych zákazok dostávali na zahraničné účty, kde si ich delili Suchoba a Brhel na polovicu.

,,Ak by som nesúhlasil s takouto dohodou, tak určite nebudem realizovať žiadne projekty na finančnej správe, takže to bola čistá vydieračka... tak som to vnímal" opísal nastavené pravidlá Suchoba.
Tým, že sa milióny zo štátnych zákaziek prelievali cez ďalšie účty v zahraničí až k vopred určeným aktérom, Brhelovi aj jeho synovi pribudlo neskôr obvinenie z legalizácie príjmov z trestnej činnosti.
Až na Maltu
Ďalším obvineným, ktorý by mal byť súčasťou budúcej obžaloby v kauze Mýtnik, je Martin Bahleda, slovenský právnik pôsobiaci v Českej republike. Ide o človeka blízkeho práve Brhelovcom. Podľa zistení Investigatívneho centra Jána Kuciaka (ICJK) Bahleda vlastní polovicu firmy Allexis Assets. Je to maltská firma a práve v nej mali končiť peniaze, ktoré putovali zo slovenského Allexis, cez český Allexis Group až na Maltu.

Hoci Bahleda podľa maltského registra vlastní polovicu firmy Allexis Assets, v slovenskom registri boli uvedené nesprávne informácie: že spoločnosť ovláda konečný užívateľ výhod Suchoba s 90-percentným podielom. Zápis tak nebol presný a skutočné vlastníctvo bolo pred očami verejnosti či úradov utajené. O rozložení biznisu vypovedá Suchoba a tvrdí, že Bahleda bol len nastrčeným zástupcom Brhela. A práve cez tieto spomínané firmy sa mali postupne prať uliate milióny z biznisu s Finančnou správou.

Bahledovo meno sa najnovšie spomína aj v takzvaných Pandora papers.
Vyšetrovanie ukončili aj v prípade bývalého šéfa IT na Finančnej správe, Milana Gregu. Podľa skoršieho obvinenia z minulého roka bol súčasťou riadiaceho výboru, ktorý sa spolupodieľal na projektoch medzi Finančnou správou a firmou Allexis.
Kažimírov kamarát
V rade obvinených figuruje aj architekt Miroslav Slahučka, ktorý sa viac ako 20 rokov pozná s exministrom financií a dnes šéfom Národnej banky Slovenska Petrom Kažimírom. Pripomeňme, že aj Kažimír je stíhaný za podplácanie, no jeho kauza nie je priamo súčasťou Mýtnika a vyšetrovanie stále pokračuje.

Korupčná kauza, v ktorej je architekt obvinený, sa mala udiať práve za éry Kažimírovho šéfovania rezortu financií.
Polícia obvinila Slahučku, že si mal v roku 2017 vypýtať 150-tisícový úplatok za to, aby na ministerstve financií vybavil uvoľnenie ďalších peňazí na IT projekt Finančnej správy. K vyplateniu úplatku sa priznal podnikateľ Michal Suchoba, ktorý IT projekt dodával cez svoju firmu Allexis a záležalo mu na tom, aby si štát jeho služby naďalej kupoval.
Financie nad pôvodný rámec projektu napokon ministerstvo naozaj odkleplo. Strany podpísali aj utajovaný štvormiliónový dodatok práve so Suchobovou firmou.

IT podnikateľ ale tvrdí, že peniaze neodovzdal priamo Slahučkovi, ale cez vtedajšieho šéfa Finančnej správy Františka Imreczeho.
Architekt na ministerstve financií nikdy nepracoval. Jeho kamarát a vtedajší šéf rezortu Kažimír pred novinármi odmietol, že by peniaze v skutočnosti boli preňho.
„Neviem si to vysvetliť. Ja som také úvahy jednoznačne poprel,” povedal v lete minulého roka. Rovnako úplatok popiera aj Slahučka.
Šesticu obvinených v kauze Mýtnik, v ktorej polícia ukončila vyšetrovanie a schyľuje sa k podaniu obžaloby, uzatvára bývalý funkcionár a nominant strany Smer-u SD Radko Kuruc. Ten pôsobil ako štátny tajomník v rezorte financií v období ministrovania Kažimíra.
Podľa vyšetrovania si mal vypýtať a aj dostať úplatok 120-tisíc eur v zelenej škatuli od vína. Najprv sa mal opakovane stretnúť v bratislavskom podniku s vtedajším šéfom Finančnej správy Imreczem. Ten mu mal potom na dvakrát priniesť peniaze. Peniaze vraj mali byť za to, že pomôže presadiť zmenu legislatívy v súvislosti s IT projektom eKasa, za ktorým stál Suchoba.
O korupčnom príbehu vypovedajú Suchoba aj Imrecze, exfunkcionár Kuruc to však považuje za výmysel. Tvrdí, že zo svojej pozície nemal dosah na colnú a daňovú agendu, pod ktorú spadal aj spomínaný projekt.
Samostatné prípady
Ostatní aktéri, ktorých obvinili pri akciách Mýtnik 1, 2 či 3 sú vyčlenení na samostatné konania, vrátane Suchobu, Imreczeho, Rovčaninovej či exfunkcionára Finančnej správy Daniela Čecha. K tým, ktorí sa priznávajú, patrí aj bývalá šéfka Finančnej správy Lenka Wittenbergerová. Tá potvrdila, že od Suchovu dostala darčekový kôš s obálkou, v ktorej bolo 50-tisíc eur.
Samostatné konania majú aj bývalé úradníčky a Imreczeho podriadené Kornélia Černá a Denisa Židová.
Najbližšie k súdnemu procesu má ďalší aktér kauzy Mýtnik, oligarcha Miroslav Výboh. Jeho korupčný prípad je už na súde. Výboh mal prevzať 150-tisíc eur od Michala Suchobu, za čo mu hrozí 10 až 15 rokov vo väzení. Obvinený podnikateľ je v zahraničí a obvinenie popiera, súd naňho vydal medzinárodný zatykač, aktuality.sk

X X X

Bývalý ukrajinský prezident Porošenko sa podriadil súdu a odovzdal svoje cestovné pasy

Bývalý ukrajinský prezident Petro Porošenko v pondelok vyhovel žiadosti súdu a odovzdal svoje pasy, ako mu to minulý týždeň nariadil súd v Kyjeve.
Predtým tlačová služba ukrajinského Štátneho úradu pre vyšetrovanie (SBI) zverejnila správu, v ktorej Porošenka kritizovala, že pasy zatiaľ neodovzdal.

Exprezidentov advokát Ihor Holovan v reakcii na to na sociálnej sieti Facebook zverejnil fotokópiu potvrdenia o odovzdaní pasov s poznámkou, že tak urobil v pondelok ráno.
Súd v Kyjeve zaoberajúci sa kauzou vlastizrady minulý týždeň, 19. januára, nevzal Porošenka do väzby, ale zaviazal ho odovzdať pasy na cesty do zahraničia a necestovať mimo Kyjeva a kyjevskej oblasti bez povolenia vyšetrovateľa.

Porošenko uviedol, že sa proti rozhodnutiu súdu odvolá, pretože by zasahovalo do jeho politických aktivít.
Odvolanie v tejto veci avizovala aj prokuratúra, dodal Ukrinform s tým, že sudca, ktorý minulý týždeň rozhodoval o prípadnom Porošenkovom vzatí do väzby, je momentálne na dovolenke.

Väzba alebo kaucia
Prokuratúra žiadala Porošenkovo vzatie do väzby alebo zaplatenie kaucie vo výške miliardy hrivien, čo je v prepočte zhruba 31 miliónov eur.
Ukrinform pripomenul, že 20. decembra roku 2021 prokuratúra Porošenka upovedomila o tom, že je podozrivý z vlastizrady a napomáhania tzv. teroristickým organizáciám, ako v Kyjeve označujú proruských separatistov v Donbase, podotýka AFP.
Podľa predložených obvinení je Porošenko (56) podozrivý z toho, že v rokoch 2014 a 2015 počas výkonu funkcie prezidenta pomohol samozvaným subjektom Donecká ľudová republika a Luhanská ľudová republika pri predaji uhlia za 1,5 miliardy hrivien (48,8 milióna eur) Kyjevu. V prípade uznania viny by mu za vlastizradu hrozilo až 15 rokov väzenia.
Okresný súd v Kyjeve 6. januára nariadil v tejto kauze zadržanie majetku bývalého prezidenta. Toto opatrenie sa týka jeho bytov v mestách Vinnycia a Kyjev, usadlosti v Kozyne, pozemkov, ako aj akcií súkromných spoločností.
Previedol svoj najcennejší obchodný majetok

Agentúra UNIAN pripomenula, že exprezident vopred previedol svoj najcennejší obchodný majetok – vrátane spoločnosti na výrobu cukroviniek Rošen (Roshen Confectionery Corp.) – na svojho najstaršieho syna.
Predtým boli, v rámci toho istého trestného konania, o podozrení v rovnakej veci upovedomení aj poslanec frakcie Opozičná platforma - Za život Viktor Medvedčuk, ktorý má blízky vzťah s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, a bývalý ukrajinský minister energetiky Volodymyr Demčyšyn.
Porošenko sa na Ukrajinu vrátil zo zahraničia 17. januára, keď sa konalo aj prvé zasadnutie súdu, ktorý rozhodoval o jeho prípadnom vzatí do väzby, aktuality.sk

X X X

Kauza kľúčového svedka inšpekcie je na súde. Prokurátor podal obžalobu na Jána Kaľavského

Expolicajt NAKA Ján Kaľavský čelí viacerým obvineniam z korupcie a vynášania informácií. Je na úteku. Súd na neho vydal zatykač.
Pracoval ako operatívec na najzávažnejších prípadoch NAKA, ale napokon sa ukázalo, že v nich mohol zohrať úplne inú a nečakanú úlohu.
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry podal na súd obžalobu na bývalého funkcionára NAKA Jána Kaľavského. Dnes už bývalý policajt je stíhaný pre pokračovací zločin prijímania úplatku, prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa a zločin marenia spravodlivosti.
„Predmetom obžaloby je podozrenie z prezrádzania citlivých informácií z prostredia Policajného zboru nepovolaným osobám, a to čiastočne za rôzne neoprávnené majetkové plnenia," informuje úrad.

Vypovedal proti kolegom
Ján Kaľavský v minulosti šéfoval operatívcom Národnej kriminálnej agentúry, ktorí sú súčasťou tímu Očistec. Po prevalení jeho podozrivých kontaktov otočil a začal spolupracovať s inšpekciou a donášať na kolegov. Dnes je kľúčovým svedkom inšpekčného tímu Oblúk v kauze údajného manipulovania svedkov a zrejme vystupoval aj ako agent.
Práve na jeho svedectve a odposluchoch, ktoré sčasti sám zabezpečil, stojí aj obvinenie vyšetrovateľov Jána Čurillu, Pavla Ďurku a ďalších policajtov.

Jána Kaľavského však neskôr obvinili z viac ako desiatky najmä korupčných skutkov. Práve pre tie bola v týchto dňoch podaná obžaloba.
Kaľavský mal informácie z polície vynášať predovšetkým podnikateľovi Petrovi Petrovovi prezývanému Tiger, s ktorým sa pozná už roky. Tento muž mal byť aj oficiálne Kaľavského informátorom. Podľa polície však ich vzájomný vzťah prerástol do akéhosi výmenného obchodu – za peniaze či iné protislužby mal šéf operatívcov NAKA vynášať cenné informácie z vyšetrovania práve svojmu informátorovi Petrovovi. Podľa doterajšieho vyšetrovania mu mal napríklad povedať o všetkých veľkých policajných akciách posledného obdobia.

Páčilo sa mu SUV
Jedným z najhodnotnejších úplatkov, ktoré mal Kaľavský prijať, bolo ojazdené auto Range Rover Sport v hodnote osem- až deväťtisíc eur. Exfunkcionár NAKA si mal podľa zistení vyšetrovateľov všetko zariadiť cez Petrova.
Kaľavského advokátka Eva Mišíková obvinenia svojho klienta odmieta. V súvislosti s podanou obžalobou sme obhajkyňu požiadali o reakciu.
Kaľavský na Slovensku nie je. Špecializovaný trestný súd na neho vydal medzinárodný zatykač, aktuality.sk

X X X

Klus: Krajiny EÚ nechcú, aby pandemické opatrenia obmedzovali slobodu pohybu

Diplomati členských krajín EÚ v utorok na zasadnutí Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli schválili aktualizáciu pravidiel na uľahčenie bezpečného a voľného pohybu po Únii počas pandémie ochorenia COVID-19 a s tým spojenú platnosť covidpasov.
Uviedol to štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Martin Klus (SaS), ktorého cituje spravodajca TASR.
Slovenský diplomat pripomenul, že krajiny EÚ pozorne sledujú vývoj pandémie a aj to, že variant omikron sa postupne presúva zo západu Európy na východ. A hoci niektoré krajiny hlásia, že vrchol novej vlny majú za sebou, maximálna koordinácia členských krajín je naďalej potrebná, upozornil.

Obmedzenie slobody pohybu
„Viacerí vyzvali na to, aby sme chránili jednotný trh EÚ, k čomu patrí aj sloboda pohybu. Mnohé krajiny sa prihovárali za to, aby sa reštrikcie, ktoré sa prijímajú, boli zásadné a zbytočne neobmedzovali slobodu pohybu v rámci Únie, obzvlášť pokiaľ ide o zaočkované osoby,“ vysvetlil.

Ministri poľa jeho slov hovorili aj o ďalšom osude covidpasov. Klus v rámci debát nastolil otázku, ako sa stavať k osobám, ktoré sú zaočkované prvou dávkou v jednej členskej krajine a ďalšou dávkou v inej krajine EÚ.
„Nie vždy sa to dá kompatibilne zvládnuť, a preto je tu výzva pre členské štáty, aby sme zdieľali dobré skúsenosti a dobrú prax. Vyzvali sme tiež Európsku agentúru pre lieky, aby čím skôr odporučila, ako ďalej postupovať s očkovaním násťročných alebo detí a ako vnímať ich covidové certifikáty,“ opísal situáciu Klus.

Zároveň potvrdil platnosť dohody, ktorú šéfovia vlád a štátov dosiahli na decembrovom summite EÚ, že od 1. februára končí platnosť covidpasov, ktoré boli vydané v máji 2021.
Predĺženie platnosti
„Každá jedna nová očkovacia dávka predlžuje platnosť covidpasu na maximálne deväť mesiacov,“ upozornil Klus. A dodal, že to platí aj pre tretiu (respektíve druhú) posilňovaciu dávku. Niektoré krajiny však uplatňujú aj kratšiu, maximálne šesťmesačnú platnosť covidových preukazov.

Témou debát na zasadnutí Rady ministrov bola aj výzva viacerých krajín EÚ ustúpiť od regionálneho hodnotenia pandemických rizík v prospech posudzovania miery rizika u jednotlivcov. Klus pripomenul, že Slovensko túto prax už využíva, priznal však, že stále existuje priestor na užšiu koordináciu krokov s ostatnými krajinami a na lepšie posudzovanie návštevníkov nie podľa pandemickej situácie krajiny EÚ, z ktorej prichádzajú, ale najmä podľa toho, či spĺňajú podmienky očkovania alebo prekonania choroby COVID-19.

V neposlednom rade sa diskusie týkali aj rôzneho prístupu k občanom tretích krajín. Klus uviedol, že existujú rozdielne pozície členov eurobloku aj voči Británii. Slovensko napríklad malo doteraz iné pravidlá pre návštevu britských občanov ako niektoré iné členské krajiny, a preto aj tu majú logiku výzvy na väčšiu mieru harmonizácie postupov, dodal, aktuality.sk

X X X

Chýba 173 rušňovodičov. Doležal im prihadzuje desiatky eur a novým 3000 eur

Najprv chýbali šoféri autobusov a teraz aj rušňovodiči vlakov. Meškajúce vlaky, vynechané spoje sú výsledkom chýbajúcich pracovníkov na slovenských železniciach. V súčasnosti chýba na Slovensku 173 rušňovodičov. Začiatkom roka Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) musela odrieknuť vyše 80 spojov. Železničiari tak majú na stole veľmi vážny problém.
„Chýbajú preto, lebo sa zastavila ich príprava v pandémii a fluktuáciou ku konkurencii, ale aj zvyšovaním našich výkonov. Na viac výkonov potrebujeme viac rušňovodičov. ZSSK sa snaží zmieriť nepriaznivú situáciu s nedostatkom rušňovodičov, ktorá je citeľná najmä na západe Slovenska, kde sa z tohto titulu odriekajú prímestské vlakové spoje,” vyhlásil Ján Lukáč, podpredseda predstavenstva a riaditeľ úseku prevádzky ZSSK.
Spolu s ministrom dopravy Andrejom Doležalom (nom. Sme rodina) preto prichádzajú s ďalšími opatreniami na získanie nových pracovníkov.

Vyšší plat a nástupné bonusy
V utorok na tlačovej konferencii národný dopravca a Doležal predstavili nové opatrenia, ktorými chcú prilákať ľudí, aby viedli rušeň. Prvým opatrením sú vyššie platy. Od začiatku roka 2022 sa zvýšili platy o 180 eur, a to na základe kolektívneho vyjednávania s odborovými centrálami. V budúcom roku 2023 chcú platy zvýšiť ešte o 80 eur. Priemerný plat s nadčasmi v roku 2022 bude vo výške viac ako 1 800 eur, informuje predseda predstavenstva železničiarov Tomáš Koreň. "To sú kroky, ktoré železničná spoločnosť musela urobiť. Sme si vedomí toho, že rušňovodič ako taký, nesie so sebou určitú mieru zodpovednosti,” tvrdí Koreň.

Druhým lákadlom je nástupný bonus. Nástupný bonus pre rušňovodičov s licenciou zvyšujú z 1 200 eur na 3 000 eur. Najviac ohrozená je doprava na západe Slovenska, preto zavedú aj príspevky na dochádzanie. Zamestnancovi, ktorý dochádza na západ z iného regiónu, prispejú 400 eurami. Takisto odmenia 500 eurami kolegov, ktorí odporučia nováčika.

Medzi ďalšie atraktívne benefity môže patriť aj 36 hodinový pracovný týždeň, základné a osobné prémie. Zvýšenie príplatkov, napríklad príplatok za nadčasovú prácu vo výške 60 percent priemernej hodinovej mzdy. Ak rušňovodiči pracujú nadčas alebo cez víkend, alebo počas sviatku, majú za to väčší príplatok ako stanovuje Zákonník práce. Ďalej môžu využívať zamestnanecké cestovné výhody, pracovné voľno navyše, rekondičné pobyty a iné.

Ďalšie benefity pre nových záujemcov môžu ešte pribudnúť. Narážajú však na určité limity štátneho rozpočtu. Zvýšenie miezd v rámci efektivizácie si vyžiadalo výdavky navyše zo štátneho rozpočtu, a to päť miliónov eur. "Nie sú to priame náklady štátneho rozpočtu. Sú to výdavky, ktoré sme internou úsporou iných nákladov našli. Čiže nezaťažujeme priamo štátny rozpočet zvýšením miezd. Firma bude stále v kladných číslach a niekoľkomiliónovom zisku,” vysvetlil Koreň.

X X X

Aj vodiči sanitiek a piloti vrtuľníkov žiadajú od vlády odmenu 350 eur

Jednorazový finančný príspevok v hodnote 350 eur, ktorým sa chcel rezort zdravotníctva poďakovať zdravotníkom za ich prácu, schválila vláda SR v decembri 2021.
Vodiči sanitiek a piloti záchranných vrtuľníkov opätovne žiadajú vyplatenie finančnej odmeny 350 eur, ktorú koncom roka schválila vláda pre zdravotníkov. Podmienku zdravotníckeho vzdelania na jej získanie považujú za diskriminačnú, keďže tiež pomáhajú pacientom. Asociácia dopravnej zdravotnej služby (ADZS) preto poslala premiérovi Eduardovi Hegerovi (OĽANO) otvorený list.
Pripomenula, že zatiaľ na rokovanie vlády SR nebol predložený návrh, ktorý by predmetnú vec riešil. „V nadväznosti na mediálne vyjadrenia ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (nominant OĽANO) pracovníkom dopravnej zdravotnej a záchrannej zdravotnej služby, malo dôjsť k predloženiu takého návrhu Ministerstva zdravotníctva SR na rokovanie vlády SR," uviedol v liste predseda ADZS Michal Bahelka.

Podmienky, ktoré Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR určilo na získanie finančného príspevku, považuje asociácia za diskriminačné a nezmyselné. „Rozdelenie pracovníkov v zdravotníctve na dve kategórie, pričom jedna na príspevok nárok má a druhá nie, spôsobuje u vodičov a pilotov uvedených zdravotných služieb oprávnený pocit nespravodlivosti a morálneho nedocenenia významu ich neľahkej práce," doplnil Bahelka.

ADZS poukázala na to, že vodiči sanitiek i piloti záchranných vrtuľníkov sa počas pandémie osobne podieľajú na riadnom zabezpečovaní dopravnej zdravotnej a záchrannej zdravotnej služby, pričom sú dennodenne v priamom styku s pacientmi.
Úrad vlády (ÚV) SR v reakcii uviedol, že ide o tému, ktorá je v gescii rezortu zdravotníctva. Podľa MZ SR je uvedené predmetom interných analýz.
Jednorazový finančný príspevok v hodnote 350 eur, ktorým sa chcel rezort zdravotníctva poďakovať zdravotníkom za ich prácu, schválila vláda SR v decembri 2021. O odmenu mali poskytovatelia zdravotnej starostlivosti požiadať cez verejnú výzvu, nahlásili 96 822 zdravotníckych pracovníkov. Jediným kritériom na zapojenie sa do výzvy bolo zdravotnícke vzdelanie pracovníka.

X X X

Kanada repatriuje rodiny svojich diplomatov na Ukrajine

Kanadská vláda v obave z vypuknutia ozbrojeného konfliktu na Ukrajine pristúpila k repatriácii rodinných príslušníkov diplomatov pôsobiacich na ukrajinskom území.
Informoval o tom v utorok spravodajský web La Presse.

„Vzhľadom na súčasné ruské vojenské nasadenie a destabilizujúce aktivity na Ukrajine a v jej okolí sme sa rozhodli dočasne stiahnuť deti zamestnancov kanadského veľvyslanectva mladšie ako 18 rokov a ich rodinných príslušníkov, ktorí ich budú sprevádzať,“ uvádza sa vo vyhlásení ministerstva zahraničných vecí. Rezort dodal, že situáciu na Ukrajine naďalej pozorne sleduje.

Web La Presse vo svojej správe konštatoval, že Kanada nasleduje príklad niektorých svojich spojencov vrátane USA, Británie a Austrálie, a to v čase, keď šéf európskej diplomacie Josep Borrell vyzval „nedramatizovať“ situáciu na Ukrajine.
Predčasné rozhodnutie
Ukrajinské úrady tiež považujú rozhodnutie Washingtonu týkajúce sa ich diplomatického zastúpenia za „predčasné" a „prehnané“.
Moskva tento krok USA odsúdila ako „hystériu“ a obvinila Spojené štáty a NATO „zo stupňovania napätia prostredníctvom vyhlásení a konkrétnych činov“.
Podľa La Presse Kanada naďalej posudzuje možnosti dodávok zbraní do Kyjeva - podobne ako vlády vo Washingtone a Londýne. Vláda kanadského premiéra Justina Trudeaua zvažuje i možnosť vyslania posíl pre približne 200 vojakov, ktorí sú na Ukrajine v rámci výcvikovej misie Unifier. Existujú aj úvahy o predĺžení tejto misie, ktorá sa podľa pôvodných plánov mala skončiť v marci.
Americké ministerstvo obrany uviedlo v súvislosti s napätím okolo Ukrajiny do stavu najvyššej pohotovosti 8500 vojakov. Ako v pondelok vysvetlil hovorca Pentagónu John Kirby, tento stupeň pohotovosti umožňuje, aby boli pripravení na odchod o päť a nie o desať dní. Tieto jednotky by v prípade vyslania pôsobili v krajinách NATO vo východnej Európe, ale nie na Ukrajine, dodal web La Presse, aktuality.sk

X X X

USA rokujú s výrobcami energií o dodávkach do EÚ v prípade konfliktu na Ukrajine

Spojené štáty americké rokujú s kľúčovými krajinami a spoločnosťami vyrábajúcimi energie na celom svete, aby spoznali ich ochotu a schopnosť presmerovať dodávky do Európy, ak by to bolo potrebné v prípade ruskej invázie na Ukrajinu.
Uviedli v utorok vysokí predstavitelia administratívy prezidenta Joea Bidena, ktorí nechceli byť menovaní.
V telefonickom rozhovore s novinármi úradníci nemenovali konkrétne krajiny alebo spoločnosti, s ktorými rokovali, s cieľom zabezpečiť nepretržitý tok energie do Európy po zvyšok zimy, ale uviedli, že ide o široký okruh dodávateľov vrátane predajcov skvapalneného zemného plynu (LNG).

Európska únia je závislá na dodávkach plynu z Ruska, ktoré pokrývajú zhruba tretinu jej spotreby a akýkoľvek konflikty by mohli tieto dodávky narušiť. Európa už pritom zápasí s energetickou krízou, ktorú spôsobili nedostatočné dodávky plynu a rekordné ceny elektriny. Spotrebiteľom sa tak zvýšili účty za energie a firmám stúpli náklady. V niektorých krajinách už drahé energie vyvolali protesty.
Inváziu popierajú
„Pracujeme na identifikácii ďalších objemov neruského zemného plynu z rôznych oblastí sveta, od severnej Afriky a Blízkeho východu až po Áziu a Spojené štáty americké,“ povedal jeden z predstaviteľov administratívy USA pod podmienkou zachovania anonymity.

Dodal, že Washington diskutuje aj s veľkými producentmi zemného plynu na celom svete, aby zmapoval ich kapacitu a ochotu dočasne zvýšiť produkciu zemného plynu a prideliť tieto objemy európskym nákupcom.
Rusko zhromaždilo odhadom 100-tisíc vojakov v dosahu ukrajinských hraníc a obklopilo krajinu zo severu, východu a juhu.
Moskva popiera, že by plánovala inváziu a tvrdí, že reakcia Západu je dôkazom, že Rusko je cieľom a nie podnecovateľom agresie, aktuality.sk

X X X

Tatranský gigant sa sťahuje zo Štrbského Plesa. Lanovky si však necháva

Spoločnosť Tatry Mountain Resorts sa v lyžiarskom stredisku vo Vysokých Tatrách vzdala prevádzky dvoch reštaurácií priamo pri lanovke na Solisko.
Roky v Tatrách budovali svoju dominantnú pozíciu v službách cestovného ruchu. Spoločnosť Tatry Mountain Resorts postupne prevzala pod svoje krídla prevádzku lyžiarskych stredísk, hotelov, reštaurácií, barov, obchodov so športovým oblečením či lyžiarskej školy.
Tatranskí podnikatelia dokonca hovorili o vznikajúcom monopole, ktorý zvalcuje konkurenciu. Teraz sa však firma podnikateľa Igora Rattaja rozhodla pre nečakaný krok.

V stredisku Štrbské Pleso voľnočasový holding Tatry Mountain Resorts cúva z prevádzky reštaurácií Slalom a Bivac, ktoré stoja priamo na zjazdovkách hneď vedľa sedačkovej lanovky na Solisko. Prvá je pri údolnej stanici lanovky na Solisko a druhá pri jej vrcholovej stanici v nadmorskej výške 1814 metrov nad morom.
„Skúšame dať šancu miestnym podnikateľom. Chceme, aby dali horským gastro prevádzkam ešte viac autentickosti, aby do nich dali svoju ´dušu´ a pomohli nám zatraktívniť ponuku v stredisku," vysvetľuje odstúpenie prevádzky dvoch gastro zariadení hovorca tatranskej spoločnosti Marián Galajda. Po rovnakom scenári firma siahla aj v lyžiarskom stredisku Jasná Nízke Tatry.

Ak novinka nezafunguje, vrátia sa späť
Gastro zariadenia Slalom a Bivac prevzala po Tatry Mountain Resorts podnikateľská rodina Štefánikovcov z obce Štrba, ktorá napríklad prevádzkuje Chatu pod Soliskom či Majláthovu chatu na brehu Popradského plesa.
„Uvidíme, ako si poradia. Ak to nebude fungovať, sme pripravení prevziať prevádzky späť, aby boli dodržané štandardy, ktoré máme nastavené," spresňuje Galajda. Voľnočasový gigant okrem Slovenska pôsobí aj v Poľsku, Česku a Rakúsku.
Odborník na cestovný ruch vo Vysokých Tatrách Peter Chudý hovorí, že tatranská spoločnosť v tomto prípade nadväzuje na predchádzajúcu obchodnú spoluprácu s podnikateľom z obce Štrba, ktorý dlhodobo prevádzkuje Chatu pod Soliskom. Tá susedí s vyhliadkovou reštauráciou Bivac.

„V rámci svojej stratégie sa zamerali na to, že prioritne sa budú venovať prevádzke lanoviek, vlekov a hotelov. Tieto menšie prevádzky ponúkajú do prenájmu miestnym podnikateľov. Možno sa pod to podpísala aj koronakríza, kedy boli nielen reštaurácie dlho zatvorené, a zamestnancov si museli udržať a platiť ich," myslí si Chudý.
Šanca pre domácich podnikateľov

Výmena prevádzkovateľa gastrozariadení priamo v lyžiarskom stredisku sa dotkla majiteľov takzvanej Gopass karty. Ide o zákaznícky program pre klientov spoločnosti Tatry Mountain Resorts, cez ktorý si napríklad nakupujú lyžiarske skipasy, zbierajú body a následne uplatňujú získané zľavy - a to aj pri nákupe jedla či nápojov.

Po novom si však zatiaľ stravu ani pitie v reštaurácii v budove Slalom Club-u cez Gopass kartu nekúpia. Časom sa to má zmeniť. „Pracujeme na vývoji Gopassu tak, aby bol využiteľný aj tretími stranami," tvrdí hovorca tatranskej spoločnosti.
Peter Chudý tvrdí, že túto zmenu treba vnímať pozitívne. „Domáci podnikatelia sa takto vedia etablovať v službách.

Menší podnikateľ sa tomu vie venovať intenzívnejšie ako veľká spoločnosť, ktorá v súčasnosti rieši už globálne zámery súvisiace s rozvojom v zahraničí," dodáva Tatranec, ktorý v minulosti šéfoval Združeniu cestovného ruchu Vysoké Tatry.
Tohtosezónnou novinkou je aj nový bar na svahu v budove Slalom Club-u, ktorý vznikol zasklením dovtedy otvorenej terasy s voľným sedením a skrinkami na odloženie vecí pre lyžiarov. Ide o náhradu za takzvaný "Stanbar". Ten stál na prenajatom pozemku od urbariátu zo Štrby na Námestí Majstrovstiev sveta 1970 oproti Hotelu FIS.

V budove u Borisa Kollára
Zaujímavosťou nového rozloženia síl v lyžiarskom stredisku Štrbské Pleso je aj skutočnosť, že samotné budovy s názvami Chata pod Soliskom a Bivac vlastní priamo spoločnosť Tatry Mountain Resort. Nehnuteľnosť známa ako Slalom Club, v ktorej sídli prevádzka rovnomennej reštaurácie a nový bar na svahu, patrí od roku 2019 firme Goimpex Bratislava.
Všetky spomínané objekty spolu s lyžiarskou infraštruktúrou stoja na pozemkoch, ktoré vlastnia fyzické osoby združené v urbariáte so sídlom v obci Štrba. Parcely pod lyžiarskym strediskom pritom dlhodobo prenajímajú. Akciovka Goimpex Bratislava spadá do podnikateľského portfólia politika Borisa Kollára už vyše dvadsať rokov.

V minulosti ju aj riadil, v súčasnosti je jej jediným akcionárom. Ako predseda Národnej rade Slovenskej republiky totiž nesmie figurovať v jej štatutárnom orgáne. Kollárova firma Goimpex Bratislava okrem iného roky podniká s prevádzkovaním lyžiarskeho strediska na Donovaloch.

Lanovky si ponechávajú vo vlastných rukách
V Tatrách sa zároveň nahlas špekuluje o tom, že voľnočasový gigant prenechá prevádzku celého lyžiarskeho strediska novému operátorovi. Firma to popiera.

„Vleky a hotely budeme naďalej prevádzkovať vo vlastnej réžii, pretože to je úplne iná káva. Máme k dispozícii globálne fungujúci systém Gopass a nemyslíme si, že akýkoľvek lokálny prevádzkovateľ by dokázal stredisko a hotelovú sieť napĺňať efektívnejšie ako sofistikovaný predajný a vernostný online kanál," uzatvára Marián Galajda, aktuality.sk