Denne sa prepraví z Ruska na Slovensko zhruba 27 miliónov kubíkov plynu. Situácia s dodávkami zemného plynu z Ruska cez Veľké Kapušany sa nezmenila. Naďalej na Slovensko prúdi z Ruska menej plynu ako počas posledných dvoch mesiacov minulého roka. Kým v novembri a decembri minulého roka prúdili cez Veľké Kapušany vlaňajšie rekordné množstvá plynu v objeme zhruba 90 miliónov kubíkov denne, prvý januárový deň nového roka klesli dodávky na úroveň zhruba 50 miliónov. Celý minulý týždeň prúdilo cez Veľké Kapušany denne už len okolo 27 miliónov metrov kubických plynu.

Ministerstvo hospodárstva SR v pondelok minulý týždeň potvrdilo, že Slovensko má zatiaľ dostatok zemného plynu. Rezort však priznal, že druhý decembrový stress-test, ktorý mal ukázať, aké rezervy plynu máme, nedopadol tak dobre ako prvý stress-test zo začiatku jesene minulého roka. Situáciu s plynom nevnímal kriticky.

„Výsledky druhého stress-testu síce nedosahujú úroveň výsledkov prvého testu, no dôležitým faktorom je, že zimné obdobie sa zatiaľ javí ako priemerné a preto situáciu s dodávkami plynu nevnímame ako kritickú. Plynu je dostatok, situáciu stále sledujeme, aby sme sa vedeli rozhodovať vždy na základe aktuálnych informácií,“ uviedol pre agentúru SITA tlačový odbor ministerstva.

Eustream nemá informácie o motivácii svojich klientov, prečo požadujú znížené objemy, keďže je prepravca a nedisponuje informáciami nad rámec odborných analýz agentúr. Dodávky do domáceho bodu na Slovensko prebiehajú stabilne./agentury/

X X X

Hamran si vybral nové vedenie polície Slovenska. Šéf NAKA postúpil vyššie

Vo vedení polície sú dvaja bývalí šéfovia tímu Očistec. Ľubomír Daňko sa stal šéfom NAKA, jeho predchodca na čele tímu Ján Čurilla je zasa zástupcom riaditeľa NAKA Bratislava.

Polícia má opäť nové vedenie. Prvým viceprezidentom sa stal doterajší poverený šéf NAKA Branko Kišš. Na miesto riaditeľa agentúry zasa postúpil Ľubomír Daňko, ktorý bol šéfom tímu Očistec. Obaja sú dlhoroční policajti. V minulosti pôsobili v Národnej protizločineckej jednotke. Druhým policajným viceprezidentom sa stal Damián Imre z Lynx Commanda, teda z útvaru, kde pôsobí aj aktuálny policajný prezident Štefan Hamran.
Informácie potvrdil Peter Lazarov z Policajného prezídia.

Do vyššej funkcie postúpil aj pôvodný šéf tímu Očistec Ján Čurilla. Stal sa zástupcom šéfa bratislavskej NAKA Miroslava Chudého.
Čurilla čelí spolu s ďalšími kolegami viacerým obvineniam zo strany inšpekčného tímu Oblúk. Proti obvineniu podali sťažnosti, v ktorých sa opierajú najmä o rozhodnutie bratislavského krajského súdu. Ten ich pustil z vyšetrovacej väzby a konštatoval, že nevidí dôvod ani na ich trestné stíhanie.

Obvinení sú však naďalej, o ich sťažnostiach rozhoduje generálna prokuratúra.
Zmenilo sa aj vedenie NAKA na strednom Slovensku. Pavla Slivku, ktorý bol blízkym spolupracovníkom a kamarátom bývalého šéfa polície Milana Lučanského, nahradil František Kubica.

Zmeny v polícii sa rozbehli po tom, ako z postu policajného prezidenta odišiel Peter Kovařík. Ten zložil funkciu po obvinení, že nezákonne prerušil zásah zásahovky zo Sobraniec, ktorú do Bratislavy za nie celkom jednoznačných podmienok povolala šéfka inšpekčného tímu Oblúk Diana Santusová. Kovařík proti obvineniam podal sťažnosť, tvrdí, že sa žiadneho trestného činu nedopustil. Generálna prokuratúra jeho sťažnosť zamietla.

Ku koncu roka vo funkciách skončili viceprezidenti Jana Maškarová a Róbert Bozalka. Obaja do funkcií nastúpili ešte v roku 2018 spolu s vtedy vymenovaných policajným šéfom Milanom Lučanským, aktuality.sk

X X X

Premiér ČR Petr Fiala sa na prvú zahraničnú cestu vydal na Slovensko

Premiéri Česka a Slovenska Petr Fiala a Eduard Heger sa pri svojej dnešnej schôdzke zhodli, že jadro musí byť súčasťou energetického mixu oboch krajín. Hovorili aj o českom predsedníctve v Rade Európskej únie a slovenskom vo Visegrádskej skupine, ktoré obe krajiny čakajú v druhom polroku tohto roku, o bezpečnosti alebo o koronavírusovej pandémii. Premiéri to povedali na tlačovej konferencii.

Heger ocenil, že Fialova prvá zahraničná cesta vo funkcii tradične smerovala na Slovensko. Označil to za symboliku krátko po Novom roku, ktorý Česi a Slováci naposledy v jednom štáte oslavovali pred 30 rokmi. Česko Heger považuje za najdôležitejšieho politického aj ekonomického partnera. Fiala doplnil, že si nevedel predstaviť, že by ako prvú navštívil inú krajinu ako Slovensko. Oba štáty podľa neho majú priateľské vzťahy na mnohých úrovniach.

Premiéri sa zhodli, že budú zastávať spoločnú pozíciu ohľadom energetickej politiky. Spoločným českým a slovenským záujmom je podľa nich zahrnutie jadra do energetického mixu ako trvalého čistého zdroja. Uhlíkovú neutralitu je nutné podľa Fialu dosiahnuť bez sociálno-ekonomických dopadov, nie na úkor občanov. Heger v tejto súvislosti spomenul, že každá krajina má inú štartovaciu pozíciu a je nutné to rešpektovať.

Predsedníctvo Česka v EÚ a Slovenska vo V4 môžu byť podľa Hegera príležitosťou na to, aby obe krajiny spoločne udávali tón a smerovali politiku v európskom priestore. Zdôraznil, že oba kabinety sú proeurópske a zakladajú vládnutie na hodnotách právneho štátu a rešpektovaní ľudských práv.

Fiala nechcel konkretizovať priority predsedníctva v EÚ, s Hegerom sa ale dohodli, že Česko a Slovensko sa o nich budú vzájomne informovať. „Budeme sa ich snažiť zladiť tak, aby to dohromady dávalo nejaký zmysel a prinieslo to čo najlepší výsledok,“ dodal český premiér.

Čaputová: V novej českej vláde má Slovensko partnera, s ktorým si bude rozumieť
V novej českej vláde má Slovensko partnera, s ktorým si bude rozumieť, uviedla to prezidentka SR Zuzana Čaputová po tom, čo v utorok privítala Petra Fialu, nového predsedu vlády Českej republiky. Na sociálnej sieti uviedla, že je rada, že prvé kroky českých aj slovenských ústavných činiteľov smerujú vždy vzájomne do hlavných miest krajín.

„Symbolicky to potvrdzuje pretrvávajúcu blízkosť medzi našimi národmi a krajinami,“ uviedla hlava štátu. S českým premiérom prezidentka hovorila nielen o vzájomných vzťahoch, ale aj o výzvach, ktoré v súčasnosti pred krajinami stoja. „Naše spoločnosti čelia pokračujúcej pandémii a jej zdravotným, sociálnym a hospodárskym následkom. V oboch krajinách musíme riešiť nárast cien energií a rastúcu infláciu a jej dosahy na životné náklady našich občanov či prevádzku podnikov. Oboch nás tiež znepokojuje rastúce napätie v našom východnom susedstve,“ povedala Čaputová. Ako správne riešenie vidia podľa slov hlavy SR pokračovanie diplomatických rokovaní a dialógu o bezpečnosti v Európe.

„Zhodli sme sa, že v 21. storočí pokusy o rozdelenie sfér vplyvu v Európe nemajú žiadne miesto,“ poznamenala.
Od rozdelenia Československa tento rok uplynie 30 rokov. „Stále však dokážeme navzájom zdieľať svoje starosti a tešiť sa z úspechov našich krajín. Popriala som Petrovi Fialovi a jeho vláde veľa úspechov a tiež úspešné predsedníctvo v Rade Európskej únie v druhom polroku tohto roka,“ dodala prezidentka./agentury/

X X X

Čaputová Fialovi: Budeme si rozumieť. S Kollárom diskutovali aj o pandémii

Premiéri Česka a Slovenska Petr Fiala a Eduard Heger sa pri svojej dnešnej schôdzke zhodli, že jadro musí byť súčasťou energetického mixu oboch krajín. Hovorili aj o českom predsedníctve v Rade Európskej únie a slovenskom vo Visegrádskej skupine, ktoré obe krajiny čakajú v druhom polroku tohto roku, o bezpečnosti alebo o koronavírusovej pandémii. Premiéri to povedali na tlačovej konferencii.

Heger ocenil, že Fialova prvá zahraničná cesta vo funkcii tradične smerovala na Slovensko. Označil to za symboliku krátko po Novom roku, ktorý Česi a Slováci naposledy v jednom štáte oslavovali pred 30 rokmi. Česko Heger považuje za najdôležitejšieho politického aj ekonomického partnera. Fiala doplnil, že si nevedel predstaviť, že by ako prvú navštívil inú krajinu ako Slovensko. Oba štáty podľa neho majú priateľské vzťahy na mnohých úrovniach.

Premiéri sa zhodli, že budú zastávať spoločnú pozíciu ohľadom energetickej politiky. Spoločným českým a slovenským záujmom je podľa nich zahrnutie jadra do energetického mixu ako trvalého čistého zdroja. Uhlíkovú neutralitu je nutné podľa Fialu dosiahnuť bez sociálno-ekonomických dopadov, nie na úkor občanov. Heger v tejto súvislosti spomenul, že každá krajina má inú štartovaciu pozíciu a je nutné to rešpektovať.

Predsedníctvo Česka v EÚ a Slovenska vo V4 môžu byť podľa Hegera príležitosťou na to, aby obe krajiny spoločne udávali tón a smerovali politiku v európskom priestore. Zdôraznil, že oba kabinety sú proeurópske a zakladajú vládnutie na hodnotách právneho štátu a rešpektovaní ľudských práv.

Fiala nechcel konkretizovať priority predsedníctva v EÚ, s Hegerom sa ale dohodli, že Česko a Slovensko sa o nich budú vzájomne informovať. „Budeme sa ich snažiť zladiť tak, aby to dohromady dávalo nejaký zmysel a prinieslo to čo najlepší výsledok,“ dodal český premiér.

Čaputová: V novej českej vláde má Slovensko partnera, s ktorým si bude rozumieť
V novej českej vláde má Slovensko partnera, s ktorým si bude rozumieť, uviedla to prezidentka SR Zuzana Čaputová po tom, čo v utorok privítala Fialu. Na sociálnej sieti uviedla, že je rada, že prvé kroky českých aj slovenských ústavných činiteľov smerujú vždy vzájomne do hlavných miest krajín.

„Symbolicky to potvrdzuje pretrvávajúcu blízkosť medzi našimi národmi a krajinami,“ uviedla hlava štátu. S českým premiérom prezidentka hovorila nielen o vzájomných vzťahoch, ale aj o výzvach, ktoré v súčasnosti pred krajinami stoja. „Naše spoločnosti čelia pokračujúcej pandémii a jej zdravotným, sociálnym a hospodárskym následkom. V oboch krajinách musíme riešiť nárast cien energií a rastúcu infláciu a jej dosahy na životné náklady našich občanov či prevádzku podnikov. Oboch nás tiež znepokojuje rastúce napätie v našom východnom susedstve,“ povedala Čaputová.

Ako správne riešenie vidia podľa slov hlavy SR pokračovanie diplomatických rokovaní a dialógu o bezpečnosti v Európe.
„Zhodli sme sa, že v 21. storočí pokusy o rozdelenie sfér vplyvu v Európe nemajú žiadne miesto,“ poznamenala.
Od rozdelenia Československa tento rok uplynie 30 rokov. „Stále však dokážeme navzájom zdieľať svoje starosti a tešiť sa z úspechov našich krajín. Popriala som Petrovi Fialovi a jeho vláde veľa úspechov a tiež úspešné predsedníctvo v Rade Európskej únie v druhom polroku tohto roka,“ dodala prezidentka.

S Kollárom aj o pandémii

Bilaterálne vzťahy Slovenska a Českej republiky, súčasná pandemická situácia či ekonomické problémy boli témami stretnutia predsedu Národnej rady SR Borisa Kollára a Fialu. Na rokovaní sa zúčastnila aj poslankyňa Národnej rady SR Monika Kozelová, ktorá je zároveň predsedníčkou parlamentnej skupiny priateľstva s Českou republikou.

„Obdivujem Slovensko a moja návšteva len potvrdzuje naše dobré a priateľské vzťahy,“ povedal český predseda vlády, pričom vyzdvihol vysokú úroveň medziparlamentnej spolupráce. Predseda parlamentu doplnil, že si veľmi váži nadštandardné vzťahy medzi Českou a Slovenskou republikou. „Česi a Slováci majú spoločnú históriu a naše rodinné prepojenia sú viditeľné vo všetkých aspektoch aj v súčasnosti,“ dodal šéf slovenského parlamentu.

Jednou z tém bilaterálneho rokovania bola aj pandemická situácia. „V našej krajine sa snažíme obmedzovať zahraničné pracovné cesty, ako aj osobné kontakty medzi ľuďmi,“ uviedol český premiér. Obaja ústavní činitelia sa zhodli, že prvotný šok z pandémie odznel, ale spoločnosť je zo situácie unavená. „Náš národ je ubolený. Gastrosegment, cestovný ruch a podnikatelia trpia. A je možné, že nás čakajú ešte väčšie problémy, ako napríklad rast cien hypoték či úverov. Pozitívum vidím aspoň v tom, že nám výrazne nestúpla miera nezamestnanosti,“ vysvetlil Kollár.

Časť rokovania venovali aj diskusii o ekonomických problémoch, ktoré trápia obe krajiny. Vyslovili znepokojenie nad zvyšovaním cien energií, infláciou či dosahoch pandémie nového koronavírusu na podnikateľov. „Vidím problém aj v malých obciach, pretože sa tu výrazne znižuje kvalita života. Chceme bojovať aj proti inflácii, aj keď to nebude jednoduché,“ povedal Fiala. Podobné obavy má aj šéf slovenského parlamentu./agentury/

X X X

Stovky ľudí v Prahe demonštrovali proti povinnému očkovaniu vybraných skupín

Na pražskom Malostranskom námestí demonštrovali v utorok popoludní odporcovia povinného očkovania proti covidu týkajúceho sa vybraných profesijných skupín.
Na proteste pod heslom „Neberte nám slobodu“ sa zišlo niekoľko stoviek ľudí. Akciu zorganizovali iniciatívy Chcípl pes a Změna matrixu, informuje spravodajský portál Novinky.cz.

Niekoľko ľudí sa v chladnom počasí vyzlieklo do pol pása. Reagovali tak na rok staré vyhlásenie terajšieho ministra zdravotníctva Vlastimila Válka o povinnom očkovaní. Válek vtedy ešte ako opozičný poslanec v parlamente povedal, že keby bolo očkovanie povinné, tak sa „ako prvý“ pripúta „od pása nahor nahý“ pred Snemovňu a nevpustí do nej ministra.

Vláda nového českého premiéra Petra Fialu avizovala, že chce zmeniť vyhlášku, ktorá počíta s povinným očkovaním proti covidu pre vybrané profesie a ľudí nad 60 rokov. Samotný Válek uviedol, že chce vypustiť povinné očkovanie seniorov. Sľúbil pritom, že nová podoba vyhlášky bude pripravená v polovici februára. Súčasná vyhláška má začať platiť od marca, čo dotknutým skupinám zásadne znižuje manévrovací priestor, približujú Novinky.cz.

Vláde predošlého českého premiéra Andreja Babiša stačilo na schválenie predmetnej vyhlášky len pár dní. Fialova vláda bude podľa slov Válka celý január o zmene vyhlášky diskutovať, pričom on sám v polovici februára predloží jej novelizáciu. Samotný Válek ešte pred niekoľkými týždňami vyhlasoval, že vyhlášku zruší.
Utorňajší protest krátko pred 16. hodinou organizátori ukončili a vydali sa podporiť demonštráciu poľnohospodárov, ktorí protestovali pred Úradom vlády proti zmene dotačnej politiky,aktuality.sk

X X X

Poľsko dočasne zruší DPH na potraviny a zníži DPH na motorové palivá

Poľská vláda v snahe o spomalenie inflácie dočasne zruší daň z pridanej hodnoty (DPH) na potraviny a zníži DPH na pohonné hmoty.
Od 1. februára začne v Poľsku platiť nulová DPH na potraviny. DPH na benzín a diesel klesne z 23 percent na osem percent, čo by malo znížiť ceny motorových palív v prepočte o 15 centov na liter. Dočasné zníženie DPH bude platiť šesť mesiacov a má zmierniť vplyv vysokej inflácie na finančnú situáciu domácností, uviedol premiér Mateusz Morawiecki.

Na väčšinu potravín s výnimkou luxusných tovarov platí v Poľsku DPH vo výške päť percent, ktorá sa na šesť mesiacov zníži na nulu. To zaťaží rozpočet sumou v prepočte 1,54 miliardy eur, uviedol Morawiecki.
Poľská vláda reaguje dočasným znížením DPH na prudké zrýchlenie inflácie. Medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien sa v decembri zvýšilo na 8,6 percent, aktuality.sk

X X X

Čo ak zletia akcie nadol o 20 percent, pýta sa Krajniak. Presun miliárd eur z druhého piliera nechce prikazovať

Ako uviedol minister práce na tlačovej besede, hodnota akcií je v súčasnosti na vrchole a obáva sa toho, že by akciové trhy mohli po presune sporiteľov do negarantovaných fondov výraznejšie klesnúť.

Minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) predstavuje rodičovský bonus.
Vláda by podľa ministra práce a sociálnych vecí Milana Krajniaka (Sme rodina) nemala direktívne nariadiť presun sporiteľov z garantovaných dlhopisových fondov do negarantovaných akciových alebo indexových fondov. Ako uviedol na tlačovej besede, hodnota akcií je v súčasnosti na vrchole a obáva sa toho, že by akciové trhy mohli po presune sporiteľov do negarantovaných fondov výraznejšie klesnúť.

„Čo ak zletia akcie nadol o 20 o percent päť minút po tom, čo štát nariadi sporiteľovi, aby previedol povinne svoje úspory, kto potom bude za to zodpovedný?," spýtal sa minister práce a sociálnych vecí. O presune úspor z garantovaných do negarantovaných fondov sa podľa neho vo vládnej koalícii diskutuje. On sa radšej prikláňa k tomu, aby vláda pristúpila k mediálnej kampani o tom, že dlhopisové fondy síce znamenajú istotu, ale v porovnaní s akciovými a indexovými fondmi v nich sporiteľ prerába. O presunutí úspor do rizikovejších fondov by mal podľa Krajniaka slobodne rozhodnúť každý sporiteľ sám. „Musí to urobiť ten človek, sú to jeho peniaze, nemôže to za neho urobiť štát," dodal.

Ku koncu minulého roka si na dôchodok v druhom penzijnom pilieri sporilo 1 milión 700-tisíc ľudí. V porovnaní s koncom roka 2020 v systéme starobného dôchodkového sporenia pribudlo 56,5 tisíca osôb. Informovala o tom Asociácia dôchodkových správcovských spoločností. Vo výlučne konzervatívnom dlhopisovom fonde sa na konci minulého mesiaca nachádzali úspory 928,1 tisíca osôb, v niektorom z indexových fondov investovalo 313,9 tisíca ľudí, viac ako 180,1 tisíca sporiteľov si zvolilo rastový fond a 25,9 tisíca sporiteľov malo peniaze uložené v zmiešanom fonde. V dvoch fondoch súčasne investovalo ku koncu vlaňajška 250,8 tisíca sporiteľov, pričom jeden z týchto fondov musí byť zo zákona garantovaný dlhopisový fond. Najčastejšie ide o kombináciu dlhopisového a akciového fondu.

Kým celkový počet účastníkov druhého piliera stúpa, počet sporiteľov, ktorí investujú v dlhopisových fondoch, postupne klesá. Ku koncu roka 2020 malo v dlhopisových fondoch svoje penzijné úspory uložených 970,5 tisíca ľudí, ku koncu minulého roka to bolo spomínaných 928,1 tisíca sporiteľov. Ku koncu roka 2020 tak bolo v konzervatívnych fondoch 59 percent z celkového počtu sporiteľov, ku koncu vlaňajška tento podiel klesol na 54,6 percenta./agentury/

X X X

Pribudlo ďalších 50 obetí. Koronavírusu na Slovensku podľahlo už viac ako 17-tisíc ľudí

V pondelok odhalili PCR testy na Slovensku ďalších 2 595 ľudí nakazených koronavírusom, laboratóriá celkovo vyhodnotili 13 746 odberov. V nemocniciach je v súčasnosti 2 053 ľudí s ochorením COVID-19. Za uplynulý deň pribudlo 50 obetí tohto ochorenia. Celkovo evidujeme 17 039 obetí. Informuje o tom Národné centrum zdravotníckych informácií.
 
Príprava vakcín vo veľkokapacitnom očkovacom centre na Rosinskej ceste v Žiline 7. januára 2022.
Ako informovala hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva SR Zuzana Eliášová, najviac pozitívne testovaných bolo v Prešovskom kraji, naopak najmenej v Trenčianskom. Konkrétne v Prešovskom to bolo 469 ľudí a v Trenčianskom 218. Čo sa týka ostatných krajov, v Žilinskom kraji odhalili 436 infikovaných, v Bratislavskom 413, v Nitrianskom 292, v Košickom 290, v Trnavskom 258 a v Banskobystrickom 219.

Takmer 61 percent z pozitívne testovaných PCR testom nebolo zaočkovaných alebo má len jednu dávku očkovacej látky. V prípade antigénových testov nemá očkovanie takmer 65 percent z 576 pozitívne testovaných.
„Na JIS a OAIM je 416 ľudí, podporu umelej pľúcnej ventilácie potrebuje 202 osôb. Viac ako 82 percent z pacientov nie je zaočkovaných alebo má len jednu dávku očkovacej látky,” dodala Eliášová.

Tretiu dávku vakcíny dostalo v pondelok 25 298 osôb, druhú dávku očkovacej látky si nechalo aplikovať 4 873 ľudí a pribudlo aj 2 141 prvoočkovancov. Preočkovaných posilňujúcou dávkou je teda 1 142 208 Slovákov, plne zaočkovaných je celkovo 2 608 562 osôb a prvú dávku už dostalo spolu 2 761 680 občanov.

NCZI zaznamenalo za pondelok 2595 pozitívnych prípadov po PCR testovaní, z toho bolo 1317 žien a 1278 mužov. Priemerný vek bol 37 rokov. „Vo vekovej kategórii 65 a viac rokov eviduje NCZI za pondelok 223 osôb s pozitívnym výsledkom PCR testu,“ dodala Sivá./agentury/

X X X

Nemecko potrebuje väčšiu imigráciu, aby sa vyhlo nedostatku pracovnej sily

Nemecko potrebuje väčšiu imigráciu, aby sa vyhlo nedostatku pracovnej sily, myslí si spolkový minister hospodárstva Robert Habeck.
Najväčšia európska ekonomika čelí demografickej kríze. Podľa Habecka preto potrebuje vyššiu imigráciu, aby citeľný nedostatok pracovnej sily nepodkopal produktivitu a neohrozil úspešný prechod k zelenej energii.

„Aktuálne máme 300-tisíc voľných pracovných miest a očakávame, že ich počet vzrastie na 1 milión a viac,“ uviedol Habeck na tlačovej konferencii. „Ak túto dieru nezaplátame, budeme mať reálny problém s produktivitou.“
Kolínsky inštitút pre výskum ekonomiky IW odhaduje, že pracovná sila v Nemecku sa tento rok zníži o viac než 300-tisíc ľudí, keďže viac starších zamestnancov odíde do dôchodku, než mladých ľudí vstúpi na pracovný trh. Táto diera by sa mala prehlbovať a odhaduje sa, že v roku 2029 dosiahne viac 650-tisíc, čo bude znamenať, že v roku 2030 bude chýbať na pracovnom trhu takmer 5 miliónov ľudí, aktuality.sk

X X X

Krajniakove zdroje na rodičovský bonus už majú v rozpočte iné určenie

Peniaze, ktoré by mohli zafinancovať vyplácanie rodičovského bonusu dôchodcom, ktorí vychovali deti, v roku 2023 už z väčšej časti majú v rozpočte verejnej správy na roky 2022 až 2024 iné určenie.
Uviedla to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) v reakcii na utorkovú tlačovú konferenciu ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina), počas ktorej vymenoval päť možných zdrojov.

Neprijala dostatočné opatrenia
RRZ preto zdôrazňuje, že Krajniakom predstavené dodatočné zdroje by nekompenzovali negatívny vplyv zavedenia rodičovského bonusu na hospodárenie verejných financií. Takisto je podľa rady neopodstatnená argumentácia o lepšom hospodárení Sociálnej poisťovne (SP), v čom vidí Krajniak dodatočných 310 miliónov eur ako možný zdroj financovania. „Dočasné lepšie, aj keď stále deficitné hospodárenie SP v súčasnosti nemôže byť dôvodom zavedenia nových opatrení s trvalým negatívnym vplyvom na rozpočet,“ vysvetlila RRZ.

Rada zdôraznia, že pre rok 2023 vláda ešte ani bez schváleného rodičovského dôchodku neprijala dostatočné opatrenia na dosiahnutie svojho rozpočtového cieľa, deficitu vo výške 2,7 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Podľa odhadu RRZ chýba ešte 1,2 percenta HDP.

RRZ opakuje, že verejné financie Slovenska sú v pásme vysokého rizika. „Aj v prípade prijatia komplexnej dôchodkovej reformy vrátane naviazania dôchodkového veku na vývoj strednej dĺžky života (čiže splnenie opatrení deklarovaných v pláne obnovy), by sa verejné financie dostali len na hranicu medzi pásmom vysokého a stredného rizika a dôchodkový systém by tak naďalej zostal dlhodobo neudržateľný. To len podčiarkuje, že v súčasnosti by sa zodpovedne hospodáriaca vláda mala vyhýbať prijímaniu opatrení, ktoré prispievajú k zhoršeniu dlhodobej udržateľnosti,“ dodala rada.
Financovanie v piatich zdrojoch.

Minister práce v utorok uviedol, že rezort vidí financovanie rodičovského dôchodku v piatich zdrojoch a dodatočne aj v oddlžení nemocníc. Väčšinu z toho sa podľa RRZ vôbec nedá považovať za zdroje financovania. Hodnotí tak napríklad zlepšenie výberu poistného v SP, úsporu SP vďaka novele zákona o sociálnom poistení, zavedenie odvodov z 13. a 14. platov a aj oddlženie nemocníc.

Čiastočne sa podľa rady dajú považovať za zdroj dynamické efekty, teda vyšší výber daní a zníženie výdavkov SP na dôchodky, k čomu dochádza pre úmrtia súvisiace s pandémiou nového koronavírusu. Pri dynamických efektoch však RRZ ministrovi vyčíta, že tým pádom treba zohľadniť aj dynamický efekt výpadku daní z poklesu neuskutočnenej spotreby, keďže by sa rodičovský bonus hradil vďaka úspore iných štátnych výdavkov.
Takisto úsporu vyplácania dôchodkov predčasne zomretým dôchodcom pre pandémiu treba podľa RRZ brať ako dočasný stav, aktuality.sk

X X X

Maďarská opozícia: Vo voľbách 3. apríla zvrhneme Orbánov skorumpovaný režim

Prišiel čas na zmenu – 3. apríla bude zvrhnutý bezduchý, skorumpovaný a chamtivý režim Viktora Orbána.
Týmito slovami reagovala v utorok maďarská opozičná aliancia šiestich strán V jednote za Maďarsko na vypísanie parlamentných volieb prezidentom Jánosom Áderom.

Podľa internetovej stránky komerčnej rozhlasovej stanice Klubrádió opozičné zoskupenie vo vyhlásení podčiarklo, že k zmene v Maďarsku dôjde už o 82 dní. „Vláde blízki oligarchovia nahromadili neskutočné množstvo majetku a politici vládnej strany Fidesz píšu zákony podľa vlastnej chuti,“ píše sa vo vyhlásení.

Šéfovia opozičných strán Demokratická koalícia (DK), MSZP, Jobbik, Politika môže byť iná (LMP), Dialóg a Momentum sa vlani dohodli na výbere spoločného kandidáta formou primárok pre každý zo 106 jednomandátových volebných obvodov, ako aj na rovnakom postupe pri výbere opozičného kandidáta na premiéra.
Kandidátom opozície na post predsedu vlády sa stal po víťazstve v októbrovom druhom kole primárok Péter Márki-Zay, primátor mesta Hódmezővásárhely, aktuality.sk

X X X

Zomrel predseda Európskeho parlamentu David Sassoli.

Vo veku 65 rokov zomrel v utorok predseda Európskeho parlamentu (EP) David Sassoli, ktorý bol od 26. decembra hospitalizovaný v nemocnici v Taliansku. Agentúre DPA to potvrdil Sassoliho hovorca Roberto Cuillo.

Podľa nemeckej rozhlasovej stanice Deutsche Welle Sassoli zomrel po „vážnych komplikáciách“ v súvislosti s jeho imunitným systémom. „Predseda Európskeho parlamentu David Sassoli zomrel 11. januára o 01.15 h v nemocnici v talianskom meste Aviano, kde bol hospitalizovaný,“ uviedol na Twitteri Cuillo.
Cuillo v priebehu pondelka oznámil, že Sassoli pre hospitalizáciu zrušil všetky svoje oficiálne aktivity. „Hospitalizácia bola nevyhnutná pre závažné zdravotné komplikácie spôsobené dysfunkciou imunitného systému,“ uviedol Cuillo vo vyhlásení pre médiá.

David Maria Sassoli sa narodil 30. mája 1956 vo Florencii. V 70. rokoch minulého storočia vyštudoval politológiu na Florentskej univerzite. Začínal ako agentúrny novinár a neskôr pracoval pre rímsky denník Il Giorno.
Do politiky vstúpil v roku 2009, stal sa členom stredo-ľavicovej Demokratickej strany (PD), za ktorú v tom istom roku úspešne kandidoval za poslanca EP. Získal viac ako 400-tisíc hlasov, čo bol pre politického nováčika impozantný výsledok. V roku 2013 sa uchádzal o post primátora Ríma, ale vo voľbách ho porazil Ignazio Marino. Za predsedu europarlamentu bol zvolený 3. júla 2019.

Európski politici vyjadrili sústrasť
Predstavitelia európskych inštitúcií aj európski politici v utorok ráno využili sociálne siete, aby reagovali na úmrtie Davida Sassoliho.
Ako jedna z prvých reagovala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. „Som hlboko zarmútená stratou veľkého Európana a hrdého Taliana. David Sassoli bol citlivý novinár, vynikajúci predseda Európskeho parlamentu a v neposlednom rade môj drahý priateľ. Moje myšlienky sú s jeho rodinou. Odpočívaj v pokoji, David,“ napísala šéfka Eurokomisie na sociálnej sieti Twitter.

Predseda Európskej rady Charles Michel vzdal hold zosnulému predsedovi EP a označil ho za „úprimného a vášnivého Európana.“ „Jeho ľudské teplo, štedrosť, vrúcnosť a úsmev nám už teraz chýbajú,“ napísal Michel na Twitteri.
Výkonný podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans vyjadril sústrasť Sassoliho rodine. „Jeho vrúcnosť bola inšpiráciou pre každého, kto ho poznal. Úprimná sústrasť patrí jeho rodine a blízkym“, napísal Timmermans na sociálnej sieti.
Eurokomisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni v tejto súvislosti napísal, že úmrtie predsedu EP je „strašnou stratou pre jeho rodinu a nás všetkých“. „Vždy si budem pamätať jeho vodcovstvo, jeho vášeň a jeho veľkorysé priateľstvo,“ uviedol Gentiloni na Twitteri.

Sociálnu sieť využil na vyjadrenie sústrasti aj bývalý predseda Európskej rady Donald Tusk. „Je smutné dozvedieť sa o smrti Davida Sassoliho. Navždy zostaneš v mojej pamäti ako veľký Európan, patriot a môj dobrý priateľ,“ napísal Tusk./agentury/

X X X

Jaroslav Haščák chce od štátu ospravedlnenie alebo náhradu škody za to, že bol vo väzbe

Získané peniaze chce Jaroslav Haščák po odpočítaní nákladov na právne služby venovať na dobročinný účel. Aspoň to tvrdí jeho advokát Peter Kubina s tým, že v žalobe by mohol Haščák žiadať náhradu škody vo výške desiatok miliónov eur.
V decembri 2020 poslala sudkyňa Špecializovaného trestného súdu v Pezinku Pamela Záleská do väzby Jaroslava Haščáka. Argumentovala, že by mohol na slobode ovplyvňovať svedkov.
V januári 2021 Haščáka pustili na slobodu a aktuálne bude finančník žiadať od štátu ospravedlnenie alebo náhradu škody, ktorá mu podľa jeho advokáta Petra Kubinu bola spôsobená „nezákonným obvinením a následným väzobným stíhaním“.

Advokát Haščáka: Peniaze si nenechá pre seba
Haščákov advokát Kubina z advokátskej kancelárie Dentons argumentuje rozhodnutím odvolacieho senátu Najvyššieho súdu SR (7. 1. 2021), rozhodnutím Generálneho prokurátora SR z 31. 8. 2021, ako aj rozhodnutím dovolacieho senátu Najvyššieho súdu z 20. 9. 2021.

Podľa Kubinu tieto inštitúcie jednoznačne konštatovali nezákonnosť a neopodstatnenosť vznesenia obvinenia a väzobného stíhania Jaroslava Haščáka. Aj preto bude Jaroslav Haščák žiadať Ministerstvo spravodlivosti SR a Generálnu prokuratúru SR v prvom rade o ospravedlnenie, pričom náhradu v peniazoch bude požadovať iba v prípade, ak k ospravedlneniu nedôjde,“ tvrdí advokát.

Akúkoľvek peňažnú čiastku, ktorá by mu v tomto konaní bola priznaná, si neponechá pre seba, ale po odpočítaní nákladov na právne služby ju podľa Kubinu venuje na dobročinný účel, o ktorom bude vopred včas informovať.

„Prevzal som toto právne zastupovanie, pretože sa plne stotožňujem s dôvodmi, pre ktoré sa náš klient rozhodol žiadať od štátnych orgánov náhradu. Ako potvrdil predovšetkým Najvyšší súd Slovenskej republiky, náš klient bol obvinený a väzobne stíhaný nezákonne,“ tvrdí advokát Kubina

Samotné obvinenie bolo podľa neho vznesené nedôvodne. „Bolo postavené len na výňatku z internetového spisu Gorila, ktorý hovorí o údajnej spravodajskej informácii Slovenskej informačnej služby bez toho, aby bol dôkazne overený jej obsah, pôvod a nebola ani len vypočutá údajná autorka tejto informácie,“ argumentuje právny zástupca Haščáka.
Tvrdí, že vyšetrujúce orgány nepredložili žiadny dôkaz o tom, že by Ľubomír Arpáš mal vyniesť nahrávky Gorila, či čokoľvek iné zo SIS a poskytnúť to priamo alebo nepriamo Jaroslavovi Haščákovi

„Rovnako nepredložili dôkazy o tzv. fiktívnom zmluvnom vzťahu medzi spoločnosťami Identita a Barkont, resp. o neprimeranosti odmeny Ľubomíra Arpáša. Za rovnako neopodstatnené a neakceptovateľné považujem v zhode s Najvyšším súdom Slovenskej republiky aj dôvody, pre ktoré bol Jaroslav Haščák vzatý do kolúznej väzby. Samotná skutočnosť, že Jaroslav Haščák, resp. spoločnosť s jeho majetkovým podielom, vlastní médiá, resp. prevádzkuje web, kde zverejňuje stanoviská ku kauze Gorila, alebo že uplatňuje svoje procesné práva, rozhodne nemôžu založiť dôvody kolúznej väzby“, dodáva Kubina.

Desiatky miliónov eur
Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku vrátane návrhu na ospravedlnenie sa Jaroslavovi Haščákovi chcú v najbližších týždňoch doručiť ministerstvu spravodlivosti aj Generálnej prokuratúre
Ak by uvedené štátne inštitúcie tento návrh na ospravedlnenie akceptovali, podľa Kubinu by predišli pripravovanej žalobe o náhradu škody, ktorá by sa v tomto prípade mohla podľa advokáta vyšplhať k niekoľkým desiatkam miliónov eur.
V prípade uplatnenia náhrady škody v peniazoch bude táto náhrada zahŕňať jednak priame náklady spojené s obhajobou a právnym zastupovaním Jaroslava Haščáka, ako aj stratu spojenú s tým, že klient nemohol, resp. musel prestať vykonávať svoju prácu v pozícii managing partnera investičnej skupiny Penta v dôsledku nezákonného obvinenia a väzobného stíhania.

„Osem sudcov dvoch senátov Najvyššieho súdu SR a generálny prokurátor SR označili postup štátnych orgánov voči môjmu klientovi za nezákonný. Orgány, ktoré mali dbať na zachovanie dozoru a kontroly zákonnosti zásahov do osobnej slobody v trestnom konaní, tak žiaľ, v trestnej veci Jaroslava Haščáka očividne zlyhali. Akceptácia nášho návrhu na ospravedlnenie je skutočne to minimum, čo by štát mal v takomto jednoznačnom prípade urobiť,“ uzavrel Kubina.
Haščák a šéfka tímu Gorila.

Jaroslava Haščáka pôvodne zadržali a obvinili z korupcie a prania špinavých peňazí na začiatku decembra 2020. Druhý deň po jeho zadržaní sa menilo aj vedenie investičnej spoločnosti Penta. Jeden z najbohatších Slovákov obvinenia od začiatku odmietal.

Šéfka tímu Gorila sa na druhej strane vyjadrila, že Haščákovi právnici si nahrávali a zastrašovali vyšetrovateľov. Opísala napríklad správanie Haščákovej manželky a advokátky Valérie Haščákovej. Na začiatku prehliadky priestorov firmy sa údajne opýtala vyšetrovateľky, ako je možné, že nevedeli o úkonoch vopred, hoci doteraz vedeli o každej akcii, aktuality.sk

X X X

Prečo pustil Najvyšší súd Haščáka na slobodu? Nevidí dôvody ani na jeho stíhanie, chýbajú vraj dôkazy

Najvyšší súd v uznesení, ktorým prepustil Jaroslava Haščáka a Danu Arpášovú, upozorňuje na nedostatok dôkazov. Nestačí, že niečo vyzerá podozrivo, ak nie sú dôkazy o spáchaní zločinov, tvrdí súd.
Jaroslava Haščáka zadržala polícia začiatkom decembra 2020. Obvinili ho z korupcie a z prania špinavých peňazí.  Podľa polície vyniesol v minulosti bývalý siskár Ľubomír Arpáš zvukové nahrávky v kauze Gorila.

Podľa obvinenia ich mal predať Haščákovi skrytou formou tak, že Arpášova firma dodávala firme z portfólia Penty akési analýzy, za čo dostávala nemalé peniaze – dohromady šesť miliónov korún (v prepočte 194-tisíc eur).
Po tom, čo Najvyšší súd prepustil obvineného finančníka na slobodu, sprístupnil verejnosti aj anonymizované rozhodnutie. V ňom argumentuje, prečo oligarchu z Penty nie je nutné držať vo väzbe. Senát však spochybňuje aj samotné stíhanie.

Zvrátil tak rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu, ktorý poslal pôvodne Haščáka do vyšetrovacej väzby.  Sudkyňa špecializovaného súdu Pamela Záleská argumentovala, že obvinený by mohol na slobode ovplyvňovať svoju kauzu a verejnú mienku cez médiá, ktoré spoluvlastní.
Obhajcovia ale podali sťažnosť, takže o veci rozhodoval Najvyšší súd. Haščáka prepustil na slobodu senát sudcu Pavla Farkaša.

Nenašli dôvod na stíhanie
Podľa Najvyššieho súdu sa polícii a prokuratúre nepodarilo zabezpečiť také dôkazy,  „ktoré by v tomto štádiu umožňovali vyvodiť podozrenia v určitej rozumnej miere pravdepodobnosti, že obvinení sa dopustili skutkov tak, ako sú im kladené za vinu”. 
Súd tiež konštatoval, že nebola splnená ani materiálna podmienka väzby – teda dôvodnosť trestného stíhania. Senát však zároveň pripomenul, že rozhodnutie o prepustení z väzby nie je rozhodnutím o nevine obvinených.
Špecializovaný trestný súd pritom nemal pochybnosti o Haščákovom trestnom stíhaní. Vymenoval aj celý rad dôkazov – vrátane výpovedí viacerých svedkov.

Senátu Najvyššieho súdu však napriek tomu chýbajú konkrétne skutočnosti, ktoré by preukazovali nastolené podozrenia.
Značnú časť uznesenia Najvyšší súd začiernil – nie je teda jasné, o akých svedkoch a výpovediach hovorí. Polícia a prokuratúra podľa súdu nezabezpečili ani dostatok kvalitných dôkazov, ktoré by potvrdzovali dôvodnosť podozrenia z prania špinavých peňazí.
Súd upozorňuje, že aby bolo možné stíhať trestný čin legalizácie príjmov z trestnej činnosti, musí byť jasný prvotný trestný čin, kde sa peniaze „objavili”.  V tomto prípade napríklad podplácanie.
O čom je kauza Jaroslava Haščáka

Vyšetrovateľka NAKA obvinila Jaroslava Haščáka z korupcie a z legalizácie príjmov z trestnej činnosti. Obvinení sú aj manželia Ľubomír a Dana Arpášovci, ktorí v minulosti pracovali pre SIS.
Podľa vyšetrovateľov to bol Arpáš, kto po odchode zo Slovenskej informačnej služby vyniesol nahrávky z odpočúvania konšpiračného bytu Penty na Vazovovej ulici v Bratislave. 

Následne ich mal predať Haščákovi. Formálne to malo prebehnúť tak, že Arpáš a jeho manželka Dana založili v septembri 2006 spoločnosť Identita. Tá vzápätí uzatvorila zmluvu s firmou Barkont pod kontrolou Haščáka.

Dohromady si mali Arpášovci vyfaktúrovať fiktívne poradenské služby za 194-tisíc eur (takmer šesť miliónov korún).
Chýbajú informácie zo SIS
Súd vyčíta, že nemal k dispozícii napríklad informácie z prostredia SIS, s ktorými sa malo protiprávne manipulovať. Keďže boli získané na základe odposluchov – celý spis Gorila vznikol odpočúvaním bytu na Vazovovej ulici v Bratislave – Najvyšší súd žiadal aj príkazy súdov na nasadenie odposluchov. Len tak by podľa uznesenia dokázal senát posúdiť, či sú takto získané informácie ako dôkazy vôbec použiteľné.  

„Na tento účel, z už uvedených dôvodov, nemôžu slúžiť informácie zverejnené na internete. Pokiaľ snáď tieto informácie mali byť obsiahnuté na USB kľúči označenom ako stopa číslo 21, ani tento dôkaz súčasťou spisu nie je,” píše sudca. Takzvaná stopa číslo 21 je USB kľúč s nahrávkou Gorila, ktorý sa našiel u Mariana Kočnera.
Podľa informácií Aktuality.sk našli vyšetrovatelia pri prehliadke auta bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, ktorý dozoroval kauzu Gorila, aj jeden podozrivý dokument.

„Vyplýva z neho, že špeciálny prokurátor bol inštruovaný, ako postupovať v kauze Gorila. A zlikvidovať USB kľúč s nahrávkou, ktorá sa našla u Kočnera. Podobné úlohy dostali aj iné štátne (bezpečnostné) orgány,” napísal v komentári Marek Vagovič. 

Prokurátor sa preto v Haščákovom prípade domnieval, že ide o kolúzne správanie. To znamená, že bude na slobode ovplyvňovať či už svedkov alebo vyšetrovanie. Obvinený podnikateľ navyše v podanej sťažnosti namietal, že z obsahu zaisteného dokumentu „nijakým spôsobom nevyplýva, že by išlo o listinu z externého prostredia a už vôbec nie z prostredia obvineného (Haščáka, pozn. redakcie).”
Finančník sa bránil aj tým, že nemôže za to, ako postupoval Kováčik v tomto prípade. 

Neštandardný nie je nelegálny
Súd tiež upozorňuje, že hoci môžu transakcie či poradenstvo medzi Arpášovcami a Haščákom vyzerať akokoľvek podozrivo, neznamená to automaticky, že sa dopustili trestných činov, pre ktoré sú teraz obvinení. 
„Len podozrenie, že obvinení mali naliehavý záujem na tom, aby ich zmluvný vzťah a z neho pochádzajúci nárok na vyplatenie odmeny zostali len v polohe čisto obchodného, hoci pomerne neštandardného kontraktu, bez existencie dôkazov obsiahnutých v spise a z nich plynúcich skutočností, ktoré by takéto podozrenie podporovali, nestačí,” napísal tiež Najvyšší súd v uznesení.

Obhajoba ani v sťažnosti voči uzneseniu o väzbe nepopiera, že by firmy v minulosti spolupracovali. Trvajú však na tom, že išlo o ozajstné poradenstvo a takéto služby využívala skupina Penta opakovane každý rok a v rádovo vyšších sumách. 
„Obvinený v tejto súvislosti zdôraznil, že externá analýza (podklad, informácia) má najväčšiu výpovednú hodnotu v čase jej vypracovania, pričom plynutím času stráca svoj význam, preto nemá význam tieto informácie po čase archivovať,” vysvetľoval Haščák so svojimi právnikmi, prečo už dnes nie sú analýzy od Arpášovcov k dispozícii.

Ovplyvňovanie cez médiá?
Špecializovaný trestný súd hovoril aj o úpornej snahe Haščáka venovať sa kauze Gorila. Spomínal napríklad aktivity médií z portfólia Penty a tiež na samostatnej internetovej stránke. Ani tu však Najvyšší súd nesúhlasí.
Opiera sa pritom o Haščákovu argumentáciu, že stránka o kauze Gorila vznikla z iniciatívy finančnej skupiny Penta ako reakcia na otázky verejnosti. Úpornosť nenašiel ani v mediálnych výstupoch obvineného.

Oponoval aj samotný Haščák a jeho advokáti. V sťažnosti dokonca vyčíslili, že od decembra 2011 do decembra 2020 publikovali slovenské médiá vyše 14-tisíc článkov o kauze Gorila.
Médiá z portfólia News and Media Holding vo vlastníctve Penty iba vyše 800 textov. Obvinený pritom poukázal aj na to, že za celé roky poskytol iba tri rozhovory, z toho posledný v roku 2019 pre Aktuality.sk.

X X X

Varínski poslanci ešte nevedia, či názov ulice Tisu zmenia. Lipšic hovorí o cynizme.

Špeciálny prokurátor zrušil obvinenie desiatim poslancom Varína, ktorí v auguste nehlasovali za zmenu názvu ulice Dr. Jozefa Tisu. Poslanci obce Varín nezahlasovali za zmenu názvu ulice Dr. Jozefa Tisu s tým, že návrh mal legislatívne nedostatky.
Národná kriminálna agentúra obvinila desiatich poslancov, medzi nimi aj poslankyňu, ktorá na augustovom rokovaní nebola prítomná, zo spáchania prečinu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd. Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic obvinenie na základe sťažností poslancov zrušil.

Lipšic konštatuje, že síce ignorujú historické fakty, no nespáchali trestný čin.
Poslancov sme sa pýtali, či budú pokračovať v rokovaniam o zmene názvu ulice, či okrem legislatívnych nedostatkov vnímajú aj etickú rovinu problému. Na otázky odpovedali, že debata o ďalších krokoch medzi predstaviteľmi obce ešte neprebehla. Čakajú na písomné uznesenie o zrušení ich obvinenia.

Legislatíva a etika
„Zo zverejnenia časti rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že poslanci sa nemohli dopustiť spáchania trestného činu alebo akéhokoľvek iného protiprávneho konania," odpovedala za všetkých desiatich poslankyňa Lenka Milová. „Zároveň z tohto rozhodnutia vyplýva, že uznesenie vyšetrovateľa Národnej kriminálnej agentúry o vznesení obvinenia proti poslancom bolo od začiatku nezákonne."

Miesto zmeny názvu ulice schválili na augustovom zasadnutí poslanci materiál, v ktorom stojí, že mestské zastupiteľstvo žiada zaoberať sa otázkou možnej zmeny až po predložení výsledkov prešetrenia podnetu prokuratúrou a NAKA.
„Aj po pre nás úspešnom ukončení konania si uvedomujeme, že situácia s názvom ulice v obci sa nevyriešila a je potrebné prijať úzus o tom, či a ako bude obec vo veci ďalej postupovať," doplnila Milová.

Cynizmus
V uznesení, ktorým Lipšic obvinenie zrušil, stojí, že poslanci mohli prejaviť sympatiu len aktívnym konaním a prejavovať sympatie nekonaním nie je možné.
Zároveň však dodal, že pomenovanie ulice po najvyššom predstaviteľovi režimu, ktorý zbavil časť svojich občanov, vrátane žien a detí, všetkých základných práv a zveril ich osud a životy do rúk nacistického Nemecka, je prejavom cynizmu.
„Rovnako je poľutovaniahodné, že od roku 1993 neprišlo k zmene názvu tejto ulice, čo je odôvodňované, pomerne detinsky tým, že v prípade takejto zmeny by si osoby bývajúce na tejto ulici museli vymeniť občianske preukazy,” uviedol.
Dodal však, že nedostatok empatie a ignorancia historických faktov sami o sebe nie sú trestným činom.
Zverejnené znenie zrušujúceho uznesenia na tomto odkaze.

Rodáka vymenili
Špeciálny prokurátor skonštatoval, že empatia k bolesti ľudí, ktorí počas režimu vojnovej Slovenskej republiky stratili svojich najbližších, asi nie je silnou stránkou relevantnej časti predstaviteľov tejto obce.
Paradoxom je, že predtým, ako ulicu v roku 1993 pomenovali po Tisovi, niesla meno kapitána Ladislava Pfliegela, ktorý bol rodákom z Varína.
Pfliegel ako jeden z prvých veliteľov po odvelení na ruský front nacistami prebehol k Sovietom a mobilizoval československých zajatcov do boja proti nacistickému Nemecku. Po smrti získal niekoľko štátnych vyznamenaní.

Praktické dôvody
Podľa našich informácií z obce, obyvatelia Ulice Dr. Jozefa Tisu na zmene zväčša netrvajú. Etické princípy sú často podradené praktickým dôvodom, že by ľudia museli po zmene názvu ulice meniť aj svoje doklady.
Vyplýva to aj z augustovej zápisnice. Prítomní obyvatelia Varína hovorili, že zmena dokladov či občianskeho preukazu bude stáť veľa peňazí. Predkladateľka Ticháková na to reagovala, že pri výmene občianskeho preukazu po zmene názvu ulice sa neplatí.

Varínčania ďalej vymenúvali kartičky ISIC, pas, kartičky poistenca, nahlásenie zmeny SEVAK-u, plynárom, elektrikárom, sociálnej a zdravotnej poisťovni, katastru. „Všade chcú poplatky a všade treba ísť a brať si dovolenky,” povedala obyvateľka Soňa.
Ticháková argumentovala, že na pase a na zdravotnej kartičke nie je adresa. „V banke zmenia adresu bezplatne. Ak ma niekto problém si vybavovať doklady z dôvodu, že sa tam nemá ako dostať, tak ho tam môžem zaviesť,” adresovala svojim susedom.

Pokus o zmenu
Poslankyňa Lenka Ticháková na augustové rokovanie predložila materiál na zmenu názvu ulice z Dr. Jozefa Tisu na Kamence, čo bol dávnejší názov lokality.
Predkladateľka dôvodila, že Okresná prokuratúra v Žiline ex offo preskúmala zákonnosť uznesenia obecného zastupiteľstva z roku 1993, kedy sa názov menil z Ulice kpt. Pfliegela na Ulicu Dr. Jozefa Tisu a prokuratúra zistila, že jeho prijatím malo dôjsť k porušeniu zákona.

Odbornú názvoslovnú komisiu pri Okresnom úrade Žilina oslovili až po prijatí návrhu zastupiteľstvom a táto komisia sa podľa Tichákovej dôvodovej správy jasne vyjadrila, že neodporúča premenovanie na ulicu Dr. Jozefa Tisu, nakoľko osobnosť Dr. Jozefa Tisu nebola v tom období historicky prehodnotená.

Nový návrh
Poslankyňa Lenka Milová na rovnakom zastupiteľstve predložila v mene ôsmich poslancov nový návrh, ktorým brali na vedomie materiál Tichákovej, no dôvodia v ňom, že súčasný stav nie je v rozpore s platnou legislatívou.
Podľa nich má Tichákovej návrh hrubé procesné legislatívne pochybenia. V súčasnosti je na okresnej prokuratúre podnet týkajúci sa pomenovania ulice Dr. Jozefa Tisu. Osem poslancov vo svojom návrhu namietalo, že Tichákovej materiál nemôžu podporiť, kým prokuratúra nerozhodne.

„Prokuratúra môže následne navrhnúť zrušiť ho alebo zmeniť, s čím sa bude musieť obec vysporiadať zákonným spôsobom a v určenej lehote,” stojí v zápisnici.
Väčšina poslancov Tichákovej zároveň vyčítala, že označenie ulice musí prebehnúť formou všeobecne záväzného nariadenia a že pri príprave svojich materiálov neoslovila názvoslovnú komisiu, čo v dôvodovej správe sama vytýka svojim predchodcom.
Pri hlasovaní za návrh poslankyne Tichákovej o zmene názvu ulice sa deviati prítomní poslanci zdržali. Zahlasovali za uznesenie, ktoré prekladala Milová.

Biela vrana
Ulica Dr. Jozefa Tisu vo Varíne je poslednou ulicou na Slovensku pomenovanou po bývalom slovenskom prezidentovi a vojnovom zločincovi.
Lenka Ticháková sa o premenovanie ulice, kde žije, neúspešne snaží už niekoľko rokov. Za svoju vytrvalosť si v novembri prebrala cenu Biela vrana od organizácie Bystriny.

Ocenenie udeľujú od roku 2008 a zviditeľňuje ľudí, ktorí upozorňujú na problémy spoločnosti, i keď im to prináša ujmy.
Odkedy sa Ticháková téme venuje, čelí osočovaniu v obci, aj od verejnosti. Začiatkom januára jej Portál Kulturblog venoval príspevok, v ktorom jej odporučil literatúru o Jozefovi Tisovi.

Členovia združenia Kulturblog Ján Pastuszek a Dávid Pavlík sú asistentmi poslanca Milana Mazureka (Republika). Pastuszek v minulosti čelil obvineniu z extrémizmu. Obvinili ho, pretože predával tričká s podobizňou prezidenta vojnového Slovenského štátu Jozefa Tisa vo vavrínovom venci, aktuality.sk

X X X

Slováci zainvestovali za rok 1,5 miliardy eur. Je to rekord, no potešil iba málo ľudí (+ výnosy fondov)

Pandémia naštartovala investičný apetít Slovákov. Vlani pritieklo do podielových fondov viac ako 1,5 miliardy eur nových investícií. Je to viac ako za tri roky predtým dohromady. Svoje úspory sa tak rozhodlo zhodnotiť na finančných trhoch čoraz viac ľudí. Aj napriek tomu je však mnoho takých, pre koho je stále najobľúbenejším „investičným produktom“ bežný účet, kde im peniaze požiera rastúca inflácia.

Slováci sú stále do veľkej miery „bankovým národom“. Celkové vklady obyvateľstva narástli o vyše troch miliárd eur, na 40,7 miliardy eur. No väčšina z nich išla iba na bežné účty. Aj napriek širokej kampani bánk stále platí, že 4 z 5 eur z úspor Slovákov sú uložené na bežných a termínovaných účtoch, kde priemerné zhodnotenie dosahuje 0,13 percenta. Navyše, Slováci majú v rámci krajín Európskej únie jeden z najväčších podielov finančného majetku uloženého na bežných účtoch.
Ak k tomu prirátame infláciu na úrovni takmer šesť percent, tak reálne zhodnotenie vkladov dosiahlo mínus šesť percent. „Z tisíc eur na bežnom účte tak inflácia ročne odkrojí zhruba 50 eur. „Na účtoch v bankách tak po zohľadnení inflácie investor prerobí,“ opisuje situáciu Andrej Rajčány z investičnej spoločnosti Across Private Investments.

No situácia sa pomaly mení. Odložená spotreba, nízke úroky na sporiacich účtoch, vysoké výnosy z akcií či rastúca hrozba vysokej inflácie. Všetky spomínané faktory sa podpísali pod to, že Slováci sa začali viac zaujímať o investovanie. Keď sa povie investovanie, väčšine ľudí prídu na myseľ práve podielové fondy. Prostredníctvom nich sa môže aj obyčajný človek stať podielnikom a vlastniť podiel hociktorej z najväčších firiem na svete. Alebo môže zainvestovať do iných cenných papierov – dlhopisov.

Investície v 2. pilieri
Veľa peňazí majú ľudia zainvestovaných v 2. a 3. dôchodkovom pilieri. Problém je však v tom, že viac ako 60 percent ľudí má zainvestované v garantovaných fondoch, ktoré neprinášajú zisk „Je to katastrofa,“ tvrdí Andrej Rajčány s tým, že ľudia tak prichádzajú o budúce dôchodky len tým, že sú podľa neho nevedomí a nezmenia si jeho nastavenie.

V tejto súvislosti sú víťazi vlaňajška všetci tí, ktorí prestúpili z garantovaných fondov druhého piliera do indexových. „Aj keď rok 2020 ponúkal lepšiu príležitosť, už samotný presun ich ochránil pred stratou dosiahnutou v dlhopisových fondoch. Porazení boli všetci tí, ktorí napriek upozorneniam ostali s celými úsporami v bankových produktoch, pretože okrem nulového výnosu im úspory znehodnotila najvyššia inflácia za posledné roky,“ uzatvára Pavel Škriniar.

Bol to práve druhý pandemický rok, ktorý priniesol enormný objem investícií do podielových fondov. Pritieklo do nich viac ako 1,5 miliardy eur. Viac ako polovica investícií smerovala do fondov s vyšším rizikovo-výnosným profilom. Priemerné zhodnotenie Slovákov v podielových fondoch v roku 2021 dosiahlo 9,6 percenta./agentury/

X X X

Boj o pozemky pod U. S. Steel: Košice získajú dva milióny ročne, Sokoľany o peniaze prišli

Spor trvá dlhých 24 rokov. Na začiatku chcelo pozemky pod hutníckym kolosom štrnásť obcí, okrem Sokolian sa ostatné vzdali ďalšieho boja.
Takmer štvrťstoročie trvá spor medzi obcou Sokoľany a mestom Košice. Dôvodom sú pozemky pod hutníckou fabrikou, a s tým spojené aj príjmy z daní z pozemkov do rozpočtu samospráv. Bývalý starosta dediny s 1300 obyvateľmi Tomáš Suchý je presvedčený, že k dohode mohlo prísť už dávno.

Ústavný súd SR v závere uplynulého roka vyhovel ústavnej sťažnosti mesta Košice v spore o kataster pozemkov. Zrušil tým rozsudok Najvyššieho súdu SR z novembra 2020. Vtedy rozhodol, že sporné pozemky nepatria do katastra Košíc, ale pod obec Sokoľany v okrese Košice-okolie.

Úspech mesta bude znamenať aj príjem do rozpočtu. Získa tak približne dva milióny eur. V prípade obce Sokoľany s rozpočtom niečo viac ako 400-tisíc eur, je to pre nižšie sadzby 700-tisíc eur. Ušetrila by tým hutnícka fabrika U. S. Steel, ktorá platí dane za pozemky pod fabrikou.

Rastúce železiarne
Pôvod súdneho sporu siaha až do roku 1981. Vtedy Krajský národný výbor v Košiciach rozhodol o výraznom rozšírení výroby vo vtedajších Východoslovenských železiarňach. Rozrástol sa na katastrálnych územiach viacerých obcí, išlo dokopy o viac ako 3700 hektárov.
V roku 1997 reštitučnú žalobu podalo 14 poškodených obcí, a tiež časť pôvodných vlastníkov pozemkov. Na začiatku boli neúspešní, neskôr sa Sokoľany rozhodli postupovať samostatne.

Spor Ústavný súd aktuálne vrátil Najvyššiemu súdu na ďalšie konanie, no rozhodovať o tom bude Najvyšší správny súd, nakoľko vlani v auguste došlo k zmene správneho súdnictva.
Katastrálny úrad na základe požiadavky mesta a rozhodnutia Ústavného súdu zapísal koncom minulého roka toto územie o rozlohe 700 hektárov opätovne do katastra Železiarne, ktoré patrí pod mesto Košice. Mesto je tak od 1. januára tohto roka na základe platnej legislatívy až do momentu právoplatného rozhodnutia sporu ohľadom určenia priebehu hranice medzi mestom Košice a obcou Sokoľany správcom dane z nehnuteľností.

Radnica plánuje investície do projektov
„Stále sme boli presvedčení o tom, že sporné územie už desiatky rokov prináleží do nášho katastra,“ poznamenal Jaroslav Polaček, primátor mesta Košice. Verí, že sa s argumentami Ústavného súdu stotožní Najvyšší správny súd.
„Získané finančné zdroje použijeme na ďalšie investície do projektov, ktoré skvalitnia život obyvateľom nášho mesta,“ doplnil Polaček.

Podľa právneho zástupcu mesta Košice Jána Tokára dáva rozhodnutie súdu mestu veľkú šancu na to, aby pozemky pod areálom železiarní už definitívne patrili do jeho katastra a nemuseli sa opäť prepisovať hranice.
"Z nášho pohľadu je kľúčové, že Ústavný súd vyhodnotil postup Najvyššieho súdu ako svojvoľný a nesprávny, pričom v odôvodnení rozhodnutia dáva jednoznačné usmernenie, ako sa má v ďalšom konaní postupovať,“ konštatoval Tokár.
Mesto spolu s advokátom očakávajú, že Najvyšší správny súd potvrdí rozhodnutie Krajského súdu, ktorý rozhodol v prospech mesta Košice. Sporné územie by tak už raz a navždy malo byť pričlenené do katastrálneho územia Železiarne.
U. S. Steel bude rešpektovať rozhodnutie

Hutnícka fabrika U. S. Steel, ktorá platí dane za pozemky pod fabrikou, mestu uhradí dva milióny.
„Keďže nie sme účastníkom konania, bolo by predčasné sa k tomu vyjadrovať. Budeme rešpektovať konečne rozhodnutie súdov,“ reagoval Ján Bača, hovorca spoločnosti U. S. Steel.

Starosta obce Sokoľany František Beregszászi v novembri 2020 po rozsudku Najvyššieho súdu neskrýval z vtedajšieho rozhodnutia radosť. Pre média sa vyjadril, že obec za získané peniaze, 700-tisíc, dokončí kanalizáciu, opraví obecné komunikácie a chodníky či začne výstavbu telocvične základnej školy.
Najnovší verdikt Ústavného súdu nechcel komentovať. Starosta požiadal o zaslanie otázok. Po niekoľkých dňoch odpovedal, že stanovisko pošle advokátska kancelária. Do vydania článku nereagovala.

Snažil sa s mestom dohodnúť
Bývalý starosta obce Tomáš Suchý bol pri začiatkoch sporu a obec viedol aj v čase, keď súdy rozhodli v prospech obce Sokoľany. Aktuálna správa ho nepotešila.
„Ťažko sa k tomu vyjadrovať. Ešte pred niekoľkými rokmi som uvažoval osloviť aj súd v Štrasburgu. Som však už mimo. Bojoval som ako starosta za získanie pozemkov ako lev, napokon som s tým mal ešte naťahovačky s poslancami,“ povedal Suchý
.
Na začiatku sporu sa snažil s mestom dohodnúť a pozýval kompetentných sadnúť si za jeden stôl a dohodnúť sa.
„Košická radnica so mnou nekomunikovala, nikto z kompetentných. Až tesne pred vyhlásením rozsudku, keď všetko nasvedčovalo, že obec bude úspešná, prišli za mnou riaditeľ magistrátu a právny zástupca mesta a chceli sa dohodnúť,“ povedal Suchý.
Dostal ponuku, že sa Sokoľany stanú mestskou časťou Košíc, prišli s ponukou vybudovania osvetlenia či zavedením mestskej hromadnej dopravy.
„Žiadali, aby som stiahol žalobu. Odmietol som to,“ doplnil Suchý.
Sokoľany v rokoch 2009 až 2011, po rozhodnutí Najvyššieho súdu a zápise v katastri na list vlastníctva obce dostávali daň za pozemky od U. S. Steelu. Obec začala s budovaním kanalizácie a opravili cesty.
Súhlas mala dať iná obec

O pričlenení časti katastrálneho územia bývalého okresu Košice-vidiek k mestu Košice rozhodol ešte v roku 1979 bývalý Okresný národný výbor Košice-vidiek a následne aj bývalý Krajský národný výbor. Sokoľany, ktoré boli vtedy časťou obce Hutníky, neskôr argumentovali, že sa tak stalo bez súhlasu dotknutých obcí.
Zmena hraníc sa vykonala k 1. januáru 1981.
Súdny spor začal v roku 1997, keď obec Sokoľany podala návrh na zmenu hraníc príslušného katastrálneho územia a žiadala pričlenenie územia s rozlohou približne 700 hektárov. V danej veci už bolo vydaných viacero rozhodnutí, či na úrovni správneho orgánu alebo súdov.

Katastrálny odbor Okresného úradu Košice-okolie pririekol pozemky obci Sokoľany, no mesto Košice toto rozhodnutie súdne napadlo. Podľa verdiktu košického krajského súdu z roku 2019 obec Hutníky v roku 1979 súhlasila s územnými zmenami, a preto dotknuté územie patrí do katastra Košíc.

Sokoľany argumentovali, že obec vtedy nemohla dať platný a právne relevantný súhlas s odčlenením svojho katastrálneho územia, keďže právnym aktom bola zrušená a jej katastrálne územia patrili pod novovzniknutú obec Hutníky. Obec bola obnovená až po revolúcii v roku 1990.
Najvyšší správny súd by rozhodnutie po rozhodnutí Ústavného súdu SR v tomto spore mohol vyniesť v priebehu tohto roka.
Stanovisko právneho zástupcu obce Sokoľany
Nález Ústavného súdu SR, ktorým bol zrušený rozsudok Najvyššieho súdu SR z novembra 2020 a vec vrátená Najvyššiemu správnemu súdu SR na ďalšie konanie a rozhodnutie, vytýka Najvyššiemu súdu SR pochybenia v jeho procesnom postupe. To však nijako neprejudikuje, ako Najvyšší správny súd SR rozhodne vo veci samej.
Ústavný súd SR nemá právomoc ukladať súdom, ako majú rozhodnúť. Úvahy o tom, že predmetný nález Ústavného súdu SR spôsobí vydanie rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR vo veci samej v prospech mesta Košice, sú preto predčasné.

Máme stále za to, že z právneho hľadiska prináležia sporné pozemky obci Sokoľany. V priebehu sporu o predmetné pozemky, trvajúceho už vyše 24 rokov, bolo už trikrát vydané konečné právoplatné rozhodnutie vo veci samej potvrdené Najvyšším súdom SR, a to vždy v prospech obce Sokoľany, a ani raz v prospech mesta Košice.
Aj obidva skoršie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR boli Ústavným súdom SR zrušené a vrátené na ďalšie konanie a rozhodnutie, avšak Najvyšší súd SR vo veci samej zakaždým aj tak rozhodol v prospech obce Sokoľany.

Zároveň, pre existenciu dôvodného podozrenia, že uskutočnením prepisu sporných pozemkov v katastri nehnuteľností z obce Sokoľany na mesto Košice v závere roka 2021, realizovaného Okresným úradom Košice na podklade uvedeného nálezu Ústavného súdu SR, došlo k porušeniu zákona, sme začiatkom tohto roka iniciovali podnet na príslušné orgány na prešetrenie zákonnosti tohto prepisu, aktuality.sk

X X X

Potkan, ktorý pri vyhľadávaní mín v Kambodži zachránil tisíce životov, uhynul

Potkan Magawa, ktorý bol ocenený za záchranu ľudských životov, lebo dokázal vyhľadať zakopané míny lepšie ako vycvičené psy, cez víkend uhynul vo veku ôsmich ľudských rokov.
Informovala o tom v Belgicku sídliaca mimovládna organizácia APOPO, ktorá ho svojho času vycvičila na vyhľadávanie mín a vyslala na misiu do Kambodže.

Počas svojej takmer šesťročnej kariéry Magawa pátral po mínach na ploche s rozlohou približne 225-tisíc metrov štvorcových, čo je ekvivalent 42 futbalových ihrísk. Po odhalení viac ako 100 nášľapných mín a iných výbušnín odišiel v júni minulého roka do „dôchodku“.

Človeku by to trvalo štyri dni
Potkany sa rámci výcviku učia vyškrabať znak na mieste, kde vyňuchali výbušninu. Táto technika, ktorá nie je založená na detegovaní kovového šrotu, umožňuje odmínovačom pracovať oveľa rýchlejšie ako s detektorom kovov.
Magawa dokázal skontrolovať plochu s veľkosťou tenisového kurtu za 30 minút, čo by človeku vybavenému detektorom kovov trvalo až štyri dni.

Organizácia APOPO vycvičila Magawu tak, že za každý nález dostal obľúbenú potravu, ako boli banány a arašidy.
Jeho zdravotný stav po odchode do dôchodku bol dobrý. Aj väčšinu minulého týždňa strávil hraním so svojím obvyklým nadšením, uviedla APOPO. Cez víkend však mal menej energie, „viac driemal a prejavoval menší záujem o jedlo“, uviedla charitatívna organizácia. Napokon zomrel „pokojne“ tento víkend.

Zlatá medailu za statočnosť
Britské združenie pre dobré životné podmienky zvierat (PDSA) v septembri roku 2020 udelilo Magawovi zlatú medailu za statočnosť pri odstraňovaní mín na kambodžskom vidieku.
Ocenenie PDSA je zvieracím ekvivalentom najvyššieho civilného vyznamenania v Británii. Magawa sa stal prvým takto vyznamenaným potkanom za 77 rokov udeľovania tejto ceny a zaradil sa k plejáde vyznamenaných psov, mačiek či holubov.
Počas takmer tri desaťročia trvajúcej občianskej vojne, ktorá sa skončila v roku 1998, boli v Kambodži nastražené milióny nášľapných mín. Ich výbuchy si vyžiadali desiatky tisíc obetí. V pondelok k nim pribudli štyri ďalšie: pri odstraňovaní protitankovej nášľapnej míny zahynula trojica kambodžských odmínovačov a pri výbuchu nastraženej míny prišiel o život miestny roľník, aktuality.sk