Na Slovensko plánuje podľa informácií agentúry DPA premiestniť mobilné protilietadlové raketové systémy Patriot. DPA ďalej uviedla, že aj Slovensko by chcelo mať na svojom území bojovú skupinu NATO pod vedením Nemecka, aká už pôsobí v Litve. Nemecko však chce v tejto fáze plánovania poskytnúť vojakov a vybavenie len pre skupinu, ktorú avizovalo Francúzsko a ktorá má pôsobiť v Rumunsku.

Nemecká ministerka obrany Christine Lambrechtová v tejto súvislosti vo vysielaní televízie ZDF povedala, že nemecká armáda pošle na Slovensko v krátkom čase jednu rotu, ktorá sa postupne pretransformuje na bojovú skupinu (Battlegroup). „Zapojíme sa aj do protivzdušnej obrany," uviedla Lambrechtová.

Cieľom týchto krokov je podľa nej vyslať ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi jasný signál, aby zastavil vojenské ťaženie na Ukrajine.
„V NATO s veľkým znepokojením sledujeme, že vo svojom včerajšom vyhlásení vojny sa tiež zastrene vyhrážal použitím jadrových zbraní. Odstrašovaním, jednotou a jasným postojom však dávame najavo, že sa nedáme zastrašiť," povedala Lambrechtová pre DPA. „Útok na spojenca by bol útokom na nás všetkých s hroznými následkami pre Rusko. A Putin to vie,“ dodala./agentury/

X X X

Prvé ruské vojenské jednotky vstúpili do Kyjeva. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj konštatoval, že Ukrajina zostala v boji osamotená, zaviazal sa však zostať a brániť hlavné mesto pred ruskou inváziou. Ruské ozbrojené sily mali doteraz prísť o 2 800 vojakov a viac ako 500 bojových strojov. EÚ zmrazila majetok ruského prezidenta Vladimira Putina a ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova. Podobný krok plánujú aj USA.

Spojené štáty sa chystajú uvaliť sankcie na ruského prezidenta Vladimira Putina a šéfa ruského rezortu diplomacie Sergeja Lavrova. Zakážu im cestovanie do USA a zmrazia prípadné aktíva v americkej jurisdikcii. Oznámila to v piatok hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová. (ap, afp, tasr)

X X X

Kasparov sa hnevá na Západ. Vychovali ste si hada Putina na prsiach

Roky o Vladimirovi Putinovi tvrdil, že je psychicky nevyrovnaný človek a má v sebe násilnícke sklony. A súčasná vojenská invázia Ruska na Ukrajinu pod vedením dlhoročného prezidenta tejto krajiny mu dáva za pravdu. Niekdajší sovietsky šachový veľmajster Garri Kasparov vo svojom príspevku na Twitteri kriticky o Putinovi napísal.„Je to had, ktorého si slobodný svet zohrieval na prsiach a zachádzal s ním ako so seberovným spojencom, kým on riešil svoju korupciu.“
Päťdesiatosemročný rodák z Azerbajdžanu Kasparov roky reprezentoval bývalý Sovietsky zväz a dotiahol to až na šachového veľmajstra. V rokoch 1985 – 2000 bol nepretržite majstrom sveta.

Po skončení aktívnej kariéry v roku 2005 vstúpil do politiky a stal sa veľkým kritikom Vladimira Putina. Založil stranu Zjednotený občiansky front, bol jedným z lídrov opozičného hnutia liberálov, podieľal sa na organizovaní vládnych protestov.
V roku 2013 pocítil zostrené útoky na svoju osobu, preto zvolil odchod do USA a požiadal o chorvátske občianstvo. „Môj boj proti Putinovi sa však neskončí,“ uviedol vtedy Kasparov, cituje ho portál iDnes.cz.

Po ruskej anexii Krymu v roku 2014 vyhlásil: "Neviem, aká je cena otvorenej konfrontácie s Putinom, asi vysoká. Všeobecne v dejinách platí, že každým ďalším dňom je tá cena vyššia.
Zastaviť Hitlera v roku 1936 by niečo stálo, ale o rok neskôr by už tá cena bola vyššia. V roku 1938 ešte vyššia a v roku 1939 už bolo neskoro."

Po tom, čo Rusko pod vedením Putina aktuálne napadlo Ukrajinu a fakticky rozpútalo vojnový konflikt, Kasparov opäť pritvrdil.
„Perfektné načasovanie. Kým Bezpečnostná rada OSN diskutuje o Ukrajine, Putin v rovnakej chvíli zaútočí a rozpúta vojnu proti nevinnému národu. Svet dal Putinovi osem rokov na to, aby sa vyzbrojil a čo najlepšie pripravil na útok…“
Niekdajší veľký súper Anatolija Karpova spísal aj zoznam požiadaviek ako apel na mocných tohto sveta, ako by mali bezpodmienečne poskytnúť pomoc Ukrajincom.

"Podporte Ukrajinu vojensky, pošlite im zbrane aj kybernetickú podporu. Zmocnite sa ruských financií a vylúčte Rusov z medzinárodných inštitúcií.
Zrušte Putinovu propagandu, prestaňte šíriť klamstvá tohto diktátora. A odvolajte ruských veľvyslancov vo svojich krajinách, nemá zmysel s nimi komunikovať," žiada Kasparov./agentury/

X X X

Bilčík o sankciách: Niektorí lídri myslia na svoje záujmy, Ukrajina je pre nich ďaleko

„V Európskej únii sme prehliadali a nedostatočne reagovali na signály z Ruska, že je pripravené postupovať veľmi agresívne,” hovorí v podcaste europoslanec za Spolu Vladimír Bilčík.

Európske sankcie budú mať podľa EÚ masívne následky pre Rusko. Zaznievajú však viaceré kritické hlasy, ktoré s tým nesúhlasia a kritizujú, že tam chýba napríklad odpojenie Ruska od bankového systému SWIFT. Za nedostatočné ich považuje aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. EÚ dnes ešte rozhodla, že k druhému sankčnému balíku pripojí aj zmrazenie majetku ruského prezidenta Putina a jeho ministra zahraničia Lavrova.

Podľa europoslanca Vladimíra Bilčíka (Spolu) sa diskusia o sankciách nedá oddeliť od politických rozhodnutí, ktoré súvisia s tým, ako zabezpečiť energetické prežitie členských štátov alebo ekonomickú udržateľnosť. „Je to hlbšia debata - niektorí lídri majú v krajinách voľby, náročnú finančnú situáciu, Ukrajina je pre nich tisíce kilometrov vzdialená. Reagujú takýmto spôsobom a je to veľmi krátkozraké," hovorí europoslanec Bilčík.
Ktoré krajiny EÚ sú nejednotné v tom, aké sankcie uvaliť na Rusko?/agentury/

X X X

Napriek invázii na Ukrajinu je Rusko pripravené pokračovať v spolupráci s USA vo vesmíre. Zároveň však varovalo

Spojené štáty pred akýmkoľvek unáhleným ukončením ich spoločnej prevádzke Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS).
Vo svojom vyhlásení na sociálnej sieti Telegram to vo štvrtok uviedol šéf ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos Dmitrij Rogozin. Dodal, že spolupráca medzi oboma krajinami je nevyhnutná pre bezpečnú prevádzku ISS, a to aj v situácii, keď Washington oznámil nové sankcie voči Moskve.

Rogozin uviedol, že ukončenie spolupráce medzi USA a Ruskom vo vesmíre by mohlo spôsobiť nekontrolovaný odklon ISS z jej orbity a eventuálne aj jej pád – na územie USA, Kanady, Indie alebo Číny. Pripomenul, že korekciu obežnej dráhy ISS, jej vyhýbanie sa nebezpečným zrážkam s vesmírnym odpadom, sa vykonávajú výlučne za pomoci ruských nákladných lodí Progress MS.

Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) pokračuje v spolupráci s Roskosmosom na ISS, a to aj napriek zavedeniu reštriktívnych opatrení zo strany Washingtonu kvôli situácii s Ukrajinou. Pre CNN to vo štvrtok uviedol hovorca NASA. Pokračovať bude aj spolupráca medzi Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) a Roskosmosom, a to aj napriek situácii na Ukrajine. Oznámil to v piatok generálny riaditeľ ESA Josef Aschbacher.

Podľa neho sa tak bude pokračovať v európsko-ruskom vesmírnom projekte ExoMarts na hľadanie stôp života na Marse. Začiatok druhej časti misie je naplánovaný na september. Roskosmos reagoval na túto správu s uspokojením. (dpa, tasr)

X X X

Bývalý francúzsky premiér Francois Fillon odstupuje z predstavenstiev dvoch veľkých ruských energetických firiem.

Fillon, ktorý bol vo vrcholovej politike za éry prezidenta Nicolasa Sarkozyho (v rokoch 2007–12), pre najnovšie číslo týždenníka Journal du Dimanche (JDD) spresnil, že odchádza z petrochemickej firmy Sibur a ropnej spoločnosti Zarubezhneft (Zarubežnefť).

„Neviem si predstaviť, že by som pokračoval“ vo funkcii člena predstavenstva po ruskej invázii na Ukrajinu, povedal Fillon a dodal, že toto rozhodnutie prijal so „smútkom“, pretože bude musieť ukončiť spoluprácu s ľuďmi, ktorí boli preňho obohatením po odbornej i ľudskej stránke. (afp, tasr)

X X X

V ukrajinskom hlavnom meste Kyjev zaznelo v piatok večer prinajmenšom päť výbuchov. Agentúra Reuters s odvolaním sa na výpovede svedka uviedla, že v meste bolo počuť aj delostreleckú paľbu. Ďalší svedok zmienil zase intenzívnu streľbu ozývajúcu sa v západnej časti metropoly.

Starosta Kyjeva Vitalij Kličko spresnil, že k explóziám došlo neďaleko tepelnej elektrárne nachádzajúcej sa severne od Kyjeva. Kličko následne uviedol, že ruská armáda elektráreň údajne zničila. Jeho tvrdenie o zničení elektrárne však krátko na to dementovali ukrajinské úrady. Situácia tak ostáva nejasná.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok telefonicky hovoril s americkým prezidentom Joeom Bidenom. Podľa televízie Sky News Zelenskyj varoval Bidena, že Kyjev môže už čoskoro padnúť do rúk Ruska. (reuters, tasr, theguardian.com)

X X X

Nemecko v rámci posilnenia obrany východného krídla NATO vyšle vojakov na Slovensko. V piatok večer to v rozhovore s televíziou ZDF vyhlásila nemecká ministerka obrany Christine Lambrechtová.
Uviedla tiež, že Nemecko pomôže Slovákom s ochranou vzdušného priestoru. Podľa informácií agentúry DPA na Slovensku rozmiestni raketový systém Patriot, ktorý poskytuje ochranu pred leteckými aj raketovými údermi. Cieľom týchto krokov je podľa nej vyslať ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi jasný signál, aby zastavil vojenské ťaženie na Ukrajine.
„V NATO s veľkým znepokojením sledujeme, že vo svojom včerajšom vyhlásení vojny sa tiež zastrene vyhrážal použitím jadrových zbraní. Odstrašovaním, jednotou a jasným postojom však dávame najavo, že sa nedáme zastrašiť,“ povedala Lambrechtová pre DPA. "Útok na spojenca by bol útokom na nás všetkých s hroznými následkami pre Rusko. A Putin to vie,“ dodala. (dpa, čtk, tasr)

X X X

Snaha Ruska rýchlo prevziať kontrolu nad Ukrajinou stratila na sile v dôsledku odporu ukrajinských obrancov na zemi aj vo vzduchu, uviedol v piatok pre agentúru AP vysoko postavený predstaviteľ amerického rezortu obrany.
„Ich dynamika, najmä pokiaľ ide o Kyjev, sa za posledných 24 hodín spomalila,“ uviedol. Ruské sily, ktoré vstúpili na Ukrajinu vo štvrtok skoro ráno, sa ešte musia zmocniť nejakého väčšieho mesta alebo získať kontrolu nad vzdušným priestorom, dodal. „Nedosiahli pokrok, ktorý – ako sme presvedčení – očakávali,“ povedal predstaviteľ, ktorý nechcel byť menovaný.
Pentagón je presvedčený, že Moskva chce prevziať kontrolu nad Kyjevom a nahradiť prozápadne orientovanú vládu spojencami Kremľa. Mnohí analytici sa obávajú, že ruské jednotky s posilami, ktoré stále čakajú na ukrajinských hraniciach, by mohli dobyť Kyjev v priebehu niekoľkých dní.

Nateraz sa však ruské jednotky sústredili na vojenské ciele, a nepodarilo sa im narušiť ukrajinskú vojenskú štruktúru. „Práve teraz vidíme, že ukrajinské velenie je nedotknuté,“ uviedol predstaviteľ Pentagónu. Ruská armáda tiež zatiaľ neovládla vzdušný priestor. Pentagón tvrdí, že ukrajinské systémy protivzdušnej obrany stále fungujú a letecké sily sú stále akcieschopné a dokážu ohrozovať ruské lietadlá.

„Stretávajú sa s väčším odporom, ako očakávali,“ konštatoval zdroj z Pentagónu s tým, že „stále máme náznaky, že to nejde celkom tak, ako (Rusi) očakávali“.
Tzv. špeciálna vojenská operácia sa začala vo štvrtok skoro ráno masívnou raketovou paľbou, pričom Rusko spustilo svoju inváziu pozdĺž troch osí: z Bieloruska smerom ku Kyjevu; z ruskej Belgorodskej oblasti smerom k Charkovu (Charkiv) na severovýchode Ukrajiny; po tretej osi z Krymského polostrova smerom na mesto Cherson.

Ruské sily sa medzičasom síce dostali na predmestie Kyjeva, ale nepodarilo sa im doň vstúpiť. V okolí Charkova, ktorý tiež nepadol, sa vedú ťažké boje. Na juhu ruské jednotky naďalej postupujú v smere na Cherson, ale tiež rozširujú front a vyloďujú obojživelné sily na východe Krymského polostrova, aby ohrozili prístavné mesto Mariupol. Snažili sa tiež prevziať kontrolu nad vodnou elektrárňou Kachovka na rieke Dnipro a podnikli na ňu kybernetické útoky.

Pentagón nedokáže odhadnúť, koľko ruských vojakov vstúpilo na Ukrajinu po tom, čo sa ich v týždňoch pred útokom zhromaždilo pozdĺž hraníc viac ako 150-tisíc. Nemenovaný predstaviteľ uviedol, že na Ukrajinu bola presunutá „asi tretina bojovej sily“, zvyšok zostáva na mieste, tesne pri hraniciach. (ap, tasr)

X X X

Ruská armáda porušuje na Ukrajine medzinárodné humanitárne právo, uviedla vo štvrtok medzinárodná ľudskoprávna organizácia Amnesty International (AI).
Organizácia v tlačovej správe informuje o svojom „výskume“, na základe ktorého dospela k záveru, že „ruská armáda porušuje medzinárodné humanitárne právo… ruské útoky by mohli napĺňať právnu definíciu vojnových zločinov… a že ruské tvrdenia o používaní presne navádzaných striel sú zjavne nepravdivé.“

AI zdokumentovala 3 incidenty, pri ktorých podľa nej zahynulo najmenej šesť civilistov a ďalších najmenej 12 osôb utrpelo zranenia. Ide o útoky z 24. februára v mestách Vuhledar, Charkov a Umaň. „Ruská armáda použila v husto obývaných oblastiach raketové strely a iné nepresne namierené bomby, čím prejavila zjavnú neúctu k životom civilistov a civilistiek.

Niektoré z týchto útokov by mohli byť považované za vojnové zločiny. Ruská vláda, ktorá nepravdivo tvrdí, že používa len presne navádzané zbrane, by mala za tieto činy prevziať zodpovednosť,“ povedal riaditeľ AI Slovensko Rado Sloboda.
Amnesty International v tejto súvislosti vyzvala na zvolanie mimoriadneho zasadnutia Valného zhromaždenia OSN, ktoré by malo voči Rusku vyvodiť patričné následky. Šéf Kremľa Vladimir Putin vo štvrtok v skorých ranných hodinách oznámil, že spúšťa rozsiahlu vojenskú operáciu na Ukrajine. Ruské jednotky zaútočili na viacerých miestach na ukrajinskom území a v piatok ráno vstúpili aj do okrajových štvrtí Kyjeva. (tasr)

X X X

Británia plánuje „bezodkladné“ zavedenie sankcií cielených priamo na šéfa Kremľa Vladimira Putina a ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova. Britský premiér Boris Johnson to v piatok povedal na virtuálnom mimoriadnom summite Severoatlantickej aliancie.
Johnson varoval lídrov Aliancie, že „ambície ruského prezidenta“ nemusia skončiť pri Ukrajine, pričom podotkol, že aktuálna situácia je reálnou „euroatlantickou krízou s globálnymi následkami“.
Johnson okrem toho využil virtuálne stretnutie lídrov Aliancie na to, aby ich vyzval na podniknutie „okamžitých krokov“ zameraných na odpojenie Ruska od globálneho medzibankového platobného systému SWIFT, aby tak spôsobili Kremľu „čo najväčšiu“ ujmu. (tasr, afp, dpa)

X X X

Nová legislatíva, reagujúca na situáciu na Ukrajine, má uľahčiť získanie dočasného útočiska. V pléne NR SR o tom informoval líder OĽaNO a minister financií Igor Matovič. Zároveň sa má zákonom zaviesť príspevok za ubytovanie ľudí, ktorí utiekli z Ukrajiny a získali dočasné útočisko.

Títo ľudia by mohli podľa neho pracovať na území SR bez pracovného povolenia. Zmeny odobrili na parlamentnom brannobezpečnostnom výbore. Schváliť ich musia ešte poslanci NR SR v definitívnom hlasovaní.
Matovič vidí v súčasnej situácii aj príležitosť pre demografický vývoj. „V budúcnosti nás čaká veľká demografická kríza a ak nevyužijeme túto síce smutnú príležitosť, a všetci z nás by sme boli najradšej, keby títo ľudia neutekali z Ukrajiny, možno za pár rokov budeme banovať, lebo na Slovensku nebudú ľudia, ktorí by robili na naše dôchodky,“ pripomenul.
Nová legislatíva má podľa Matoviča pomôcť ľuďom, utekajúcim pred vojnovým konfliktom z Ukrajiny, získať dočasné útočisko bez toho, aby museli ísť najprv do záchytných táborov.

Matovič tiež predstavil zmenu, podľa ktorej sa najprv utekajúcim udelí dočasné útočisko, až následne sa budú cudzinci preverovať. „Najprv sa im udelí štatút a potom, ak by sme identifikovali niekoho problematického, tak sa s tým vyrovnáme,“ vyhlásil Matovič. Vyplácať sa má tiež príspevok za ubytovanie odídenca, teda človeka, ktorému udelia dočasné útočisko. Vláda by mohla dávať príspevok za ubytovanie odídenca cez obce. (tasr)/agentury/

X X X

SWIFT: 5 písmen, ktoré aj Putinovi naháňajú strach, ale Západ ich zatiaľ nechce použiť

V súčasnosti systém SWIFT využíva viac ako 11-tisíc finančných inštitúcií vo vyše 200 krajinách sveta. Podľa odhadov ročne cez neho prejde viac ako polovica najväčších globálnych transakcií.
V súvislosti so zavedením sankcií voči Kremľu sa najviac diskutuje o vylúčení Ruska z medzinárodného platobného systému, ktorý má skratku SWIFT. Aj keď sa Západ zatiaľ neodhodlal k použitiu tejto zbrane, stále sa o tejto možnosti diskutuje.
Ekonomická atómová zbraň
Mnohí analytici tento krok označujú ako ekonomickú atómovú zbraň, ktorá v prípade použitia zasiahla nielen Rusko, ale aj protistranu, teda hlavne Európsku úniu.

„SWIFT predstavuje medzinárodný platobný systém, ktorý sa používa na cezhraničné transakcie a zohráva významnú rolu v oblasti medzinárodného obchodu. Založený bol v 70. rokoch ako spoločná iniciatíva tisícok inštitúcií,“ vysvetľuje analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.

V súčasnosti tento systém využíva viac ako 11-tisíc finančných inštitúcií vo vyše 200 krajinách sveta. Podľa odhadov ročne cez neho prejde viac ako polovica najväčších globálnych transakcií. SWIFT vznikol z obavy získania takmer monopolu v tejto oblasti, pretože v 70. rokoch ovládala väčšinu medzinárodných transakcií súkromná banka First National City Bank (neskôr Citibank).

Ako poukazuje Horňák, v prípade odstrihnutia Ruska od SWIFTU by sa výrazne skomplikovali platby za suroviny a komodity, ktoré Európa importuje z tejto krajiny. Čiže dopady tejto sankcie by sme niesla aj cela únia.
Rusko by nezostalo odrezané
Podľa Horňáka, ak by bolo Rusko z neho vylúčené, transakcie by bolo možné robiť iba využitím iných systémov, povedzme čínskeho systému Chips alebo ruského SPFS, čo by ale znamenalo dodatočný čas, no najmä náklady. Tieto systémy nie sú tak masívne využívané a majú určité obmedzenia.

„Obchody by zároveň mohli byť vykonávané napríklad v kryptomenách alebo inými formami platieb. Neznamená to teda „úplné odrezanie od platieb“, ale je to významnou komplikáciou v medzinárodnom obchode. Niektorí odborníci tiež upozorňujú, že európske platby za energie by sa tým stali takmer nemožné a odrezalo by to Úniu od dodávok z Ruska. Zároveň by sa oslabilo postavenie dolára v cezhraničnom obchode,“ dodáva analytik.

Aj keď predstavitelia SWIFTu upozorňujú, že tento systém je nestranný a do politiky sa nezapája, nešlo by o prvý takýto krok. Už v roku 2012 došlo k odpojeniu Iránu kvôli nukleárnemu programu, v dôsledku čoho prišlo k strate takmer polovice príjmov z exportu ropy./agentury/

X X X

OSN žiada bezpečný prístup k Ukrajincom, domovy opustilo už 100 000 ľudí

Humanitárni pracovníci potrebujú „bezpečný a neobmedzený" prístup k ľuďom v núdzi na Ukrajine, na ktorú útočia ruské invázne vojská.
V piatok to uviedol námestník generálneho tajomníka OSN pre humanitárne záležitosti Martin Griffiths, informovala agentúra AFP.
OSN zatiaľ nevie, koľko ľudí na Ukrajine potrebuje humanitárnu pomoc, povedal Griffiths novinárom v sídle OSN v New Yorku. Podľa OSN bolo v dôsledku vojny vysídlených už 100 000 Ukrajincov, námestník však očakáva, že svoje domovy bude musieť opustiť ešte ďalších 1,8 milióna ľudí.

Organizácia sa pripravuje na štyri milióny utečencov z Ukrajiny
Hovorkyňa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) predtým v piatok uviedla, že organizácia sa pripravuje na až štyri milióny utečencov z Ukrajiny v prípade, ak bude ruská vojenská agresia naďalej eskalovať.

„Potrebujeme bezpečný, ničím nerušený prístup pre našich humanitárnych pracovníkov do všetkých oblastí Ukrajiny postihnutých konfliktom... hneď, ako to bezpečnostná situácia umožní," povedal Griffiths.
Všetky nevyhnutne potrebné pracovné tímy OSN zatiaľ zostanú na Ukrajine, dodal Griffiths s tým, že ostatní zamestnanci a ich rodiny dočasne odcestovali do zahraničia.

Šéf Kremľa Vladimir Putin vo štvrtok v skorých ranných hodinách oznámil, že spúšťa rozsiahlu vojenskú operáciu na Ukrajine. Ruské jednotky zaútočili na viacerých miestach na ukrajinskom území a v piatok ráno vstúpili aj do okrajových štvrtí Kyjeva./agentury/

X X X

Ukrajina: Dynamika postupu ruských jednotiek sa za posledných 24 hodín spomalila

Snaha Ruska rýchlo prevziať kontrolu nad Ukrajinou stratila na sile v dôsledku odporu ukrajinských obrancov na zemi aj vo vzduchu, uviedol v piatok pre agentúru AP vysoko postavený predstaviteľ amerického rezortu obrany.
„Ich dynamika, najmä pokiaľ ide o Kyjev, sa za posledných 24 hodín spomalila," uviedol. Ruské sily, ktoré vstúpili na Ukrajinu vo štvrtok skoro ráno, sa ešte musia zmocniť nejakého väčšieho mesta alebo získať kontrolu nad vzdušným priestorom, dodal.

„Nedosiahli pokrok, ktorý - ako sme presvedčení - očakávali," povedal predstaviteľ, ktorý nechcel byť menovaný.
Pentagón je presvedčený, že Moskva chce prevziať kontrolu nad Kyjevom a nahradiť prozápadne orientovanú vládu spojencami Kremľa. Mnohí analytici sa obávajú, že ruské jednotky s posilami, ktoré stále čakajú na ukrajinských hraniciach, by mohli dobyť Kyjev v priebehu niekoľkých dní.

Nateraz sa však ruské jednotky sústredili na vojenské ciele, a nepodarilo sa im narušiť ukrajinskú vojenskú štruktúru. „Práve teraz vidíme, že ukrajinské velenie je nedotknuté," uviedol predstaviteľ Pentagónu.

Ukrajinské systémy protivzdušnej obrany stále fungujú
Ruská armáda tiež zatiaľ neovládla vzdušný priestor. Pentagón tvrdí, že ukrajinské systémy protivzdušnej obrany stále fungujú a letecké sily sú stále akcieschopné a dokážu ohrozovať ruské lietadlá.

„Stretávajú sa s väčším odporom, ako očakávali," konštatoval zdroj z Pentagónu s tým, že „stále máme náznaky, že to nejde celkom tak, ako (Rusi) očakávali".
Tzv. špeciálna vojenská operácia sa začala vo štvrtok skoro ráno masívnou raketovou paľbou, pričom Rusko spustilo svoju inváziu pozdĺž troch osí: z Bieloruska smerom ku Kyjevu; z ruskej Belgorodskej oblasti smerom k Charkovu (Charkiv) na severovýchode Ukrajiny; po tretej osi z Krymského polostrova smerom na mesto Cherson.

V okolí Charkova sa vedú ťažké boje
Ruské sily sa medzičasom síce dostali na predmestie Kyjeva, ale nepodarilo sa im doň vstúpiť. V okolí Charkova, ktorý tiež nepadol, sa vedú ťažké boje. Na juhu ruské jednotky naďalej postupujú v smere na Cherson, ale tiež rozširujú front a vyloďujú obojživelné sily na východe Krymského polostrova, aby ohrozili prístavné mesto Mariupol. Snažili sa tiež prevziať kontrolu nad vodnou elektrárňou Kachovka na rieke Dnipro a podnikli na ňu kybernetické útoky.

Pentagón nedokáže odhadnúť, koľko ruských vojakov vstúpilo na Ukrajinu po tom, čo sa ich v týždňoch pred útokom zhromaždilo pozdĺž hraníc viac ako 150.000. Nemenovaný predstaviteľ uviedol, že na Ukrajinu bola presunutá „asi tretina bojovej sily", zvyšok zostáva na mieste, tesne pri hraniciach, aktuality.sk

X X X

Ukrajina: USA vyhostili zástupcu ruského veľvyslanca vo Washingtone

Spojené štáty vyhostili druhého najvyššie postaveného diplomata pôsobiaceho na ruskom veľvyslanectve vo Washingtone. Ide o reakciu na krok Moskvy, ktorá minulý týždeň nariadila odchod zástupcovi šéfa americkej misie v Rusku Bartovi Gormanovi.
Ruský diplomat Sergej Trepelkov bol o svojom nútenom odchode z USA informovaný v stredu, uviedlo vo štvrtok americké ministerstvo zahraničných vecí.
Gorman je kariérnym diplomatom, ktorý sa špecializuje na bezpečnosť. Pôsobil vo viacerých diplomatických misiách USA po celom svete vrátane Arménska, Číny, Iraku, Jordánska a Kazachstanu.

Podľa nemenovaného zdroja je najnovšie vyhostenie diplomata súčasťou dlhodobého sporu medzi Moskvou a Washingtonom o personálne obsadenie veľvyslanectiev, aktuality.sk

X X X

Bilčík o sankciách: Niektorí lídri myslia na svoje záujmy, Ukrajina je pre nich ďaleko

„V Európskej únii sme prehliadali a nedostatočne reagovali na signály z Ruska, že je pripravené postupovať veľmi agresívne,” hovorí v podcaste europoslanec za Spolu Vladimír Bilčík.

Európske sankcie budú mať podľa EÚ masívne následky pre Rusko. Zaznievajú však viaceré kritické hlasy, ktoré s tým nesúhlasia a kritizujú, že tam chýba napríklad odpojenie Ruska od bankového systému SWIFT. Za nedostatočné ich považuje aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. EÚ dnes ešte rozhodla, že k druhému sankčnému balíku pripojí aj zmrazenie majetku ruského prezidenta Putina a jeho ministra zahraničia Lavrova.

Podľa europoslanca Vladimíra Bilčíka (Spolu) sa diskusia o sankciách nedá oddeliť od politických rozhodnutí, ktoré súvisia s tým, ako zabezpečiť energetické prežitie členských štátov alebo ekonomickú udržateľnosť. „Je to hlbšia debata - niektorí lídri majú v krajinách voľby, náročnú finančnú situáciu, Ukrajina je pre nich tisíce kilometrov vzdialená. Reagujú takýmto spôsobom a je to veľmi krátkozraké," hovorí europoslanec Bilčík.
Ktoré krajiny EÚ sú nejednotné v tom, aké sankcie uvaliť na Rusko?/agentury/