... Referendum o predčasných voľbách je riziko: Premiér potvrdil, že sa za okrúhly stôl Borisa Kollára zástupcovia OĽaNO neposadia. Úpravu referenda o predčasných voľbách, s ktorou na poslednú chvíľu prišiel poslanec Sme rodina Miloš Svrček, považuje premiér Eduard Heger za zlý krok. Povedal to v RTVS v relácii Sobotné dialógy. Podľa neho je v koalícii pravidlo, že sa partneri vždy dohodnú, o čom sa bude rokovať na najbližšej parlamentnej schôdzi. „Aj v minulosti boli viaceré návrhy, ktoré toto pravidlo nerešpektovali a spôsobuje to naštrbenie vzťahov. Aj krok pána poslanca je takýmto krokom,” skonštatoval predseda vlády.

Referendum ako nástroj populistov

Bez dohody koaličnej rady konal nedávno napríklad poslanec SaS Alojz Baránik, ktorý predložil návrh na úpravu paragrafu 363 Trestného poriadku. Do druhého čítania neprešiel.
Heger však nekritizoval len postup, ako sa úprava o možnosti vyvolať referendum o predčasných voľbách dostala do parlamentu, ale aj samotné referendum. Podľa neho ide o hrozbu pre krajinu.

„V samotnom návrhu, ako sa pozerať na referendum o skrátení volebného obdobia, vidím veľké riziko pre populistov. Od prvého dňa, keď sa nedostanú do vlády, budú zbierať podpisy, aby tú vládu zvalili,” povedal Heger s tým, že ak by sa to dialo, žiadna vláda nebude mať šancu presadiť svoj program.

Referendum o predčasných voľbách podporovala opozícia, najmä Smer a Hlas. Pod petíciu sa im podarilo vyzbierať 600-tisíc podpisov. Na vyhlásenie referenda im stačí 350-tisíc. Prezidentka Zuzana Čaputová následne dala položenú otázku posúdiť Ústavnému súdu, ktorý rozhodol, že nie je v súlade s Ústavou. Referendum sa tak konať nemohlo.
Predseda Sme rodina sa však ujal agendy skracovania volebného obdobia a zvolal k nej okrúhly stôl. Eduard Heger dnes potvrdil, že OĽaNO sa diskusie nezúčastní. „Nevidíme dôvod, aby sme za tento okrúhly stôl prichádzali,” dodal premiér.
USA aj Žilinka

V sobotnej diskusii premiér odpovedal aj na otázky k obrannej zmluve s USA. Kritici totiž tvrdia, že Slovensko nebude môcť kontrolovať, akú techniku si na naše územie privezie americká armáda.
Heger však odkázal na to, že obranná dohoda, ktorú v stredu schválila vláda a ešte o nej bude hlasovať parlament, je len rámcovou zmluvou a detaily vrátane privezenej techniky a zbraní sa budú dohadovať v zmluvách o konkrétnych cvičeniach.
Predseda vlády sa dostal aj k ceste generálneho prokurátora Maroša Žilinku do Ruska na oslavy tristého výročia vzniku tamojšej prokuratúry. „Prestávam pánovi generálnemu prokurátorovi rozumieť a nechápem, prečo chce byť štítom v rukách opozície,“ odkázal mu Heger. Podľa premiéra by sme nemali oslavovať s krajinami, ktoré majú problém napríklad s dodržiavaním ľudských práv.

Ideu ministerky pre investície Veroniky Remišovej, že Žilinka by za túto cestu mal čeliť disciplinárnemu konaniu, Heger nechcel komentovať, aktuality.sk

X X X

Rusko hlási 27-tisíc nových prípadov

V Rusku pribudlo najviac nových prípadov od polovice decembre.
Rusko za posledných 24 hodín zaznamenalo 27 179 nových prípadov nákazy koronavírusom SARS-CoV-2, čo je najvyšší počet od 19. decembra. Pribudlo aj 723 úmrtí v spojitosti s ochorením COVID-19. Informovala o tom v sobotu agentúra TASS.

Od začiatku pandémie v Rusku zaznamenali celkom 10 774 304 prípadov nákazy a 320 634 úmrtí, píše TASS s odvolaním sa na ruský federálny operatívny štáb pre boj s koronavírusom.
Za uplynulých 24 hodín sa v Rusku znížil počet aktívnych prípadov, ktorých tam v súčasnosti evidujú 617 786. Viac ako 9 835 884 osôb sa už z ochorenia vyliečilo, aktuality.sk

X X X

Omikron je zrejme pre nezaočkovaných menej nebezpečný než iné varianty

U nezaočkovaných ľudí, ktorí sa infikujú koronavírusovým variantom omikron, zrejme existuje - v porovnaní s predchádzajúcimi variantmi - menšia pravdepodobnosť vážneho priebehu ochorenia, hospitalizácie alebo úmrtia.
Vyplýva to zo zatiaľ nerecenzovanej štúdie juhoafrického Národného inštitútu pre prenosné choroby (NICD), ktorej výsledky boli zverejnené v piatok. Informovala o tom agentúra Reuters.

Štúdia bola vykonaná v provincii Západné Kapsko v Juhoafrickej republike. Porovnávala približne 11 600 pacientov z predchádzajúcich troch vĺn pandémie s približne 5100 pacientami, ktorí sa nakazili v aktuálnej vlne spôsobenej variantom omikron.
Vedci na základe komparácie dospeli k záveru, že riziko vážneho priebehu ochorenia klesá pri omikrone približne o štvrtinu z dôvodu špecifických charakteristík tohto variantu.

„Pri vlne vyvolanej omikronom sa riziko vážneho priebehu covidu znížilo najmä z dôvodu ochrany, ktorú (mnohým ľuďom) zaistilo prekonanie ochorenia alebo očkovanie," uvádza sa v štúdii NICD, ktorú zatiaľ nezhodnotili iní odborníci.
Riziko hospitalizácie s ťažkým priebehom ochorenia alebo úmrtia by však - podľa zistení juhoafrických vedcov - mohlo byť v prípade omikronu o približne 25 percent nižšie než v prípade variantu delta.

S variantom omikron je po celom svete často spojený menej závažný priebeh ochorenia než pri predchádzajúcich podobách nového koronavírusu. Vedci sa teraz snažia zistiť, do akej miery je to spôsobené špecifickými vlastnosťami omikronu alebo celkovou vyššou imunitou populácie, ktorú zaistilo očkovanie a prekonanie ochorenia, aktuality.sk

X X X

O kreslo francúzskeho prezidenta sa bude uchádzať exministerka Christiane Taubiraová

Christiane Taubiraová pôsobila ako ministerka spravodlivosti.
Bývalá francúzska ministerka spravodlivosti a známa osobnosť ľavicovej politiky Christiane Taubiraová oficiálne vstúpila do boja o prezidentské kreslo vo voľbách, ktoré sa budú konať na jar tohto roka. Informovala o tom v sobotu agentúra DPA.
Šesťdesiatdeväťročná rodáčka z Francúzskej Guyany, ktorá kandidovala za prezidentku aj v roku 2002, označila za hlavné témy svojej súčasnej kampane mládež, sociálnu spravodlivosť, vzdelávanie, ekológiu a silnejší sociálny dialóg.
Taubiraová je šiestou hlavnou kandidátkou roztrieštenej francúzskej ľavice, ktorá chce zabojovať o prezidentské kreslo. Prvé kolo volieb je naplánované na 10. apríla. Ak by vyhrala, bola by prvou ženou v úrade a prvou černošskou prezidentkou Francúzska, poznamenala DPA.

Trojpercentná podpora
Prieskumy jej v súčasnosti dávajú približne trojpercentnú podporu. Súčasný prezident Emmanuel Macron vedie s približne 25 percentami, aj keď ešte oficiálne neoznámil svoj úmysel uchádzať sa o druhý mandát. Konzervatívna kandidátka Valérie Pécresseová a krajne pravicová Marine Le Penová sa tiež považujú za silné kandidátky, pričom obe majú podporu 16 až 17 percent.

Najznámejšími a najsľubnejšími kandidátmi ľavice sú zatiaľ krajne ľavicový "burič" Jean-Luc Mélenchon, ktorý pripravuje svoju tretiu prezidentskú kampaň, Yannick Jadot za stranu Zelených a kandidátka socialistov Anne Hidalgová. Majú podporu medzi štyrmi až deviatimi percentami.

Taubiraová bol ministerkou spravodlivosti v rokoch 2012 až 2016 vo vláde vtedajšieho socialistického prezidenta Francoisa Hollanda. Z funkcie odstúpila v roku 2016 pre spor o pripravovanú zmenu ústavy o zrušení francúzskeho občianstva odsúdeným teroristom s inými pasmi. Bola tiež v centre pozornosti ako angažovaná obhajkyňa zákona, ktorým Francúzsko otváralo manželstvá homosexuálom, aktuality.sk

X X X

Rusko vyslalo záškodníkov, aby získalo zámienku pre útok na Ukrajinu?, tvrdí predstaviteľ USA

Rusko nasadilo záškodníkov cvičených na manipuláciu s výbušninami, ktorí majú vykonať útok na proruské ciele vo východoukrajinskom Donbase. Ten má poslúžiť ako zámienka na napadnutie Ukrajiny, uviedol v piatok nemenovaný americký predstaviteľ, píše agentúra AFP. Rusko tvrdenia odmieta.
„Máme informácie, ktoré naznačujú, že Rusko vyslalo skupinu záškodníkov, ktorí majú vykonať na východe Ukrajiny operáciu pod falošnou vlajkou," ktorá by sa javila ako operácia ukrajinských síl, povedal pod podmienkou anonymity predstaviteľ USA.

Dodal, že vyslaní záškodníci sú „vycvičení na mestský boj a používanie výbušnín s cieľom vykonať sabotážne útoky namierené voči proruským silám".
Rovnaký zdroj tiež povedal, že Rusko zároveň posilnilo dezinformačnú kampaň na sociálnych sieťach vrátane príspevkov, ktoré z podnecovania napätia vinia Ukrajinu a Západ.

„Z našich informácií tiež vyplýva, že osoby pracujúce v záujme rozširovania ruského vplyvu začínajú fabrikovať provokácie týkajúce sa Ukrajiny v štátnych médiách i na sociálnych sieťach, aby ospravedlnili ruskú intervenciu a spôsobili rozpory na Ukrajine," povedal citovaný zdroj.

Uvedené zistenia amerických spravodajských služieb boli zverejnené deň po štvrtkovom vyhlásení Jakea Sullivana, poradcu prezidenta Joea Bidena pre národnú bezpečnosť, ktorý uviedol, že Rusko „si buduje základy pre možné vyfabrikovanie zámienky pre inváziu" na Ukrajinu. Podobnú taktiku podľa Sullivana zvolilo Rusko i v roku 2014, keď obsadilo ukrajinský Krymský polostrov.

Peskov: Tvrdenia sú nepodložené
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v piatok odmietol tvrdenia amerických spravodajských služieb, že zámienkou pre ruskú inváziu na Ukrajinu by sa mohli stať falošné útoky Rusov na vlastné ciele.
Peskov tieto vyjadrenia označil za „nepodložené", informovala agentúra TASS.

„Všetky takéto vyhlásenia, ktoré doteraz zazneli sú neopodstatnené a ničím nepodložené," uviedol Peskov.
Rusko podľa agentúry Reuters naďalej popiera, že by malo v úmysle zaútočiť na Ukrajinu, avšak zároveň tvrdí, že by mohlo podniknúť bližšie nešpecifikované vojenské kroky, pokiaľ nebudú splnené jeho požiadavky – vrátane prísľubu Severoatlantickej aliancie, že Kyjev sa nikdy nestane jej súčasťou.

Lavrov dúfa v obnovu rozhovorov
Minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v piatok uviedol, že Rusko dúfa, že sa obnovia bezpečnostné rozhovory so Spojenými štátmi. Bude to však podľa neho závisieť od reakcie Washingtonu na návrhy Moskvy.
„Kategoricky odmietame NATO pri našich hraniciach, najmä vzhľadom na súčasný kurz ukrajinského vedenia," povedal Lavrov.
Na otázku, čo Moskva myslela slovami, že v prípade neúspechu rozhovorov podnikne „vojensko-technickú akciu", Lavrov odpovedal, že pôjde o „opatrenia týkajúce sa rozmiestnenia vojenského vybavenia", aktuality.sk

X X X

Na prilákanie zahraničných produkcií potrebuje Slovensko ateliéry.

Tomáš Galierik, autor knihy Filmové miesta.

Film a cestovný ruch patria k sebe, píše vo svojej novej knihe Filmové miesta autor Tomáš Galierik, ktorý dúfa, že sa mu ňou podarí zvýšiť záujem turistov o tunajšie lokality, kde sa natáčali známe slovenské a zahraničné tituly.
Tomáš Galierik pochádza z Kysúc, vyštudoval kulturológiu a riadenie turizmu. V minulom roku vydal fantasy Linda a kľúč od Andary a jeho najnovším prírastkom je kniha Filmové miesta, ktorá je výsledkom jeho záujmu o cestovanie, film, históriu a kultúrne zaujímavosti.

Najprv začínal zápiskami o lokalitách v známych hollywoodskych filmoch a následne sa presunul na snímky, ktoré vznikali na našom území. Jeho nová kniha nie je prehľadom kinematografie na Slovensku, ale prechádzkou po miestach, ktoré sú späté s natáčaním a osobnosťami filmu. Obsahuje tiež miesta, ktoré sa podarilo zviditeľniť vďaka kinematografii.

Filmový turizmus nie je podľa Galierika riešením, ako zachrániť slabo navštevované regióny, no je možnosťou, s ktorou by sme mali počítať a vytvárať pre ňu podmienky. A predovšetkým by sme mali začať chápať filmový turizmus inak ako doteraz, keďže u nás stále nie je braný vážne.

X Filmový turizmus je vo svete už dlho obľúbenou aktivitou fanúšikov. Kedy ste si uvedomili, že aj na Slovensku máme mnoho miest, ktoré by ho mohli u nás naštartovať?

Úspešnou vo svete určite je. Stačí sa pozrieť, čo sa deje na miestach, kde nakrúcali Game of Thrones, na pláži Kho Phi Phi Le z filmu Pláž alebo v Norfolku na lokalite Sutton Hoo po uvedení filmu The Dig, ktorý zachytil nález veľkého hrobu a celej lode, azda najcennejšieho nálezu v Británii. Kým neexistoval film, o miesto nebol záujem. Na Slovensku je filmový turizmus populárny menej, alebo neznámy. Presnejšie bol. Posledné roky vidím postupný nárast záujmu. Ako dieťa som často počúval len o Čiernom Balogu ako mieste nakrúcania Nevery po slovensky a múzeu v Martine ako lokalite z Perinbaby.

Keď som spoznal vo Fantaghirò schody Bojnického zámku len mesiac potom, čo som tam bol, nerozumel som, prečo na Slovensku nikoho „netankuje“, že to práve slovenský zámok tvoril scénu pre známu televíznu rozprávku. Asi som mal smolu na ľudí bez záujmu. Je to už dve desaťročia, keď som si sám pre seba zaznačoval chyby z filmov a miesta, ktoré sa vo filmoch opakujú. Jedným z prvých filmov nakrúcaných u nás bol Želary. Najmä preto, že som v ňom spoznal náš kysucký skanzen vo Vychylovke a filmovo prerobený kostolík zo Zborova nad Bystricou. Tých miest pribúdalo. Už mám rozsiahlu databázu filmových miest, a aj takých, ktoré by mohli z toho niečo vyťažiť. Chýba nám však manažment cestovného ruchu odhodlaný vyplávať do neznámych vôd.

X Kedy ste sa rozhodli, že o takýchto miestach spíšte knihu? Ako dlho vznikala?

Slovenská časť mojich zápiskov je stará zhruba 10 rokov. Črty reálnej knihy však všetko začalo získavať asi po roku 2016. Je rozdiel zápisky filmového a cestovateľského nadšenca a dielo, ktoré by malo mať potrebnú výpovednú hodnotu. Dnes je overovanie ľahšie. Takže spätne si overiť to, čo trvalo tak dlho, je teraz naozaj rýchlejšie a lacnejšie. Hľadať ľudí z nejakej dedinky dnes umožní Facebook aj email na takmer každom úrade. Knižného vydania sa zatiaľ dočkala slovenská časť. Verím, že nájdem vydavateľa aj pre miesta za hranicami Slovenska, ktorým sa venujem tiež. Zaujímavé je určite aj Česko, kde to vidím reálne v priebehu roka až dvoch.

X Vyhľadávať a spisovať filmové miesta na Slovensku bola určite "mravenčia" práca. Ako ste postupovali?

Stal sa z toho koníček. Možno až posadnutosť. Dnes ak pozerám Netflix, mám problém pozerať ako bežný divák. Porovnávam miesta, počítam vzdialenosti od iných miest, sledujem ako si filmári dali záležať, že fasádu slávnej stavby zamaskovali, alebo ju ponechali v pôvodnej podobe. Vyhľadávať a správne identifikovať miesta je vzrušujúce. Občas je to náročné, inokedy nie. Pomáhajú mi kostoly, námestia, ohyby ciest, každá okenica, vstupný portál, tvarovanie striech. Kostol je v dedinských filmoch mimoriadne dôležitý.

V posledných sto rokoch si nikto nedovolí kostol prestavať, nieto búrať. Preto počet okien, štýl strechy, či krytina dopomáha, hoci je kostol v úplnom pozadí. Mnohé zachytené budovy a miesta nemali žiadne záznamy a nakoniec sa ich podarilo nájsť len vďaka hodinám prehľadávania gotických stavieb, vežičiek, zakrivenia cesty či vyčnievajúcej skaly. Pri starších filmoch len dúfam, že nenastali zmeny a prestavby.

Je skvelé, ak o filme existujú informácie v archívoch, alebo sa herci zmienia o tom, kde práve nakrúcajú v rozhovoroch pre médiá. Od toho sa viete odpichnúť a zúži sa tak okruh hľadania. Kniha Filmové miesta je vyskladaná zo starších zápiskov, kde ak som konkrétne miesta poznal a zazrel ich vo filmoch, dokázal som si pospájať obsah.
6fotiek v galériiKniha Filmové miestaZdroj: Tomáš Galierik

X Bolo náročné dostať sa k informáciám o natáčaní starých filmov? O akých najstarších snímkach píšete?

Je pravdou, že pri veľmi starých filmoch je identifikovať miesta zo scén ťažké. Najmä je nutné si uvedomiť, že najstaršia filmová tvorba je značne obmedzená na filmové štúdiá a kulisy. To je výhodou ateliérov, že ťažká technika je na mieste a mení sa len scéna pred kamerou. Už prvý slovenský film Jánošík (1921) pred sto rokmi použil Blatnicu, čomu sa v knihe venujem zatiaľ krátko.

V knihe sa nachádzajú zmienky aj o ešte skôr nakrútenom prvom amatérskom filme z Lednických Rovní, aj o historicky úplne prvom filme zachytávajúcom železnicu. Podrobnejšie sa zaoberám hlavne slovenskou tvorbou v povojnových rokoch. Medzi moje najobľúbenejšie patrí Zmluva s diablom (1967). Toto je obdobie, ktoré by som nazval ako „ustálené“. Ulice už zásadne nemenia tvar a pamiatky, ak sú zachované, tak ich väčšinou už nebúrajú.

X Videli ste všetky filmy uvedené vo vašej knihe?

Priznávam, že z celej knihy som z „donútenia“ pridával len dva filmy, ktoré som nevidel. Veľmi slabý akčný film s Christopherom Lambertom, ktorý nakrúcali na Červenom Kameni a v Modre. Nechcel som ho pre celistvosť filmografie vynechať. Veď na Červenom Kameni vzniklo neuveriteľné množstvo filmov. Druhý bol na odporúčanie a nikdy predtým som ho nevidel. Akosi nežijem futbalom, a tak ma pôvodne minul čiernobiely film Skalní v ofsajde. Napravil som to až tesne pred uzavretím knihy. Identifikácia bola prekvapivo ľahká, pretože som roky pracoval na Špitálskej a úseku cez ulicu Krížnu po Novú dobu, kde sa film odohrával.

X A ako to bolo so samotnými filmovými lokalitami z vašej knihy, navštívili ste ich všetky?

V rámci knihy Filmové miesta som osobne videl väčšinu z konkrétnych miest. Mal som na to dlhé roky, takže to nie je nič nemožné. Na niektorých uliciach som osobne nebol so zámerom nájsť miesto z filmu, čiže som filmovú spojitosť našiel v čase, keď som mal návštevu za sebou. No nedá sa navštíviť vždy celá dedinka a na fotkách nemožno zachytiť kompletne všetky budovy z každého uhla.

X V knihe približujete aj miesta, na ktorých natáčala zahraničná produkcia. Kde sa teda u nás pohybovali slávni zahraniční herci?

Známa je určite Jennifer Lawrence, ktorá Červenú volavku nakrúcala v budove Slovenského rozhlasu, aj pri Istropolise v Bratislave. Gene Hackman a Owen Wilson prešli kus Slovenska kvôli filmu Za nepriateľskou líniou. George Clooney a Nicole Kidman sa preháňajú viedenskými, v skutočnosti bratislavskými ulicami, vo filme Peacemaker. Ben Kingsley a Colin Firth na Spišskom hrade a pod Červeným Kameňom nakrúcali Poslednú légiu. Dennis Quaid šermoval s ešte mladým Davidom Thewlisom, profesorom Lupinom z Harryho Pottera, na Čachtickom hrade vo filme Dračie srdce.

Za zmienku môže stáť škótsky herec Robert Carlyle, známy zo seriálu Kde bolo tam bolo alebo Trainspottingu. V decembri sme sa stretli pri nakrúcaní amerického filmu v historickej budove SND. Slovensko už pozná z nakrúcania v Slovenskom raji z Tomášovského výhľadu, kde stvárnil filmového kanibala zo slávnych Dravcov. Aj Jeremy Irons stál na Tomášovskom výhľade, podobne ako o niekoľko rokov neskôr Marco Polo a Kublajchán v slávnom seriáli od Netflixu. Slovenskému raju sa budem venovať v budúcej knihe, ale pri zvučnosti ich mien a postáv neviem odolať.
6fotiek v galériiOwen Wilson vo filme Za nepriateľskou líniou. Sochu anjela vytvorili filmári a ostala vo východoslovenskej obci Háj aj po natáčaní.Zdroj: moviestillsdb.com

X Čo vás pri tvorbe knihy prekvapilo najviac?

Prekvapení bolo veľa. Pred nejakým časom ma prekvapilo, koľko múzeí a obcí sa nechce spájať s filmom. Sprievodcovia nechcú dávať do úzadia úlohu a hodnoty ich múzea. Sú miesta, ktoré by mohli z filmu ťažiť, ale deje sa tak menej. Ak však nejaké miesto chcem uvádzať ako filmové a prispieť zvýšenému turistickému záujmu, nechcem nahradiť pôvodné hodnoty. Filmom chcem iba ak prispieť ďalším drobným plusom, čo môže zaujať aj tých, ktorých doteraz nejaké miesto možno nepriťahovalo. Alebo pridať o vlastnosť a zaujímavosť k tým stávajúcim.

Prekvapilo ma tiež, koľko majú toho za sebou Jozef Kroner, Ľudovít Kroner, Štefan Kvietik, sestry Vášáryové, Viera Strnisková a mnohé iné slávne mená. Všimnite si, aké filmy kedy začali nakrúcať a kedy skončili. Nestačíte sa čudovať, ako veľmi vyťažení náročnou prácou títo umelci boli. Mali by mať sochy pred divadlami aj ulice nesúce ich mená, aj keď niektorí žijú.

X Spomenuli ste, že mnohé obce sa nechcú s filmom spájať. Naopak, kde môžeme nájsť odkazy na to, že sa tam niečo natáčalo?

Ak napríklad navštívite centrum Sabinova, odchádzate s jasným vedomím toho, že sa tam nakrúcal Obchod na korze. V hoteli Fis upozorňujú na nakrúcanie seriálu Spadla z oblakov a v hoteli Morava v Tatranskej Lomnici na nakrúcanie slávneho Anděl na horách. Na Oravskom zámku majú prezentáciu všetkých Drakulov a rozprávok, čo bežne na hradoch nebýva. Niektoré jaskyne sa nám pochvália, kto u nich nakrúcal. V Novej Lehote nájdete veľký kakaovník a možno aj Ďurovu kadzibudu. Seriál Horná Dolná je totiž stále vo výrobe. Inde sa ale o filmoch a rozprávkach nedozviete.

V posledných rokoch vnímam výrazné spájanie Blatnice s prvým celovečerným filmom Jánošík z roku 1921. Ale že v Terchovej vzniklo viac ako 80 dokumentárnych, celovečerných, malých, veľkých, aj hollywoodskych filmov sa dozviete z tejto vety v tomto rozhovore, alebo z rozprávania skúseného staviteľa kulís, pána Miča. Nie z cedule, výstavy, ani riadneho dokumentu, aký by mohol prilákať pokojne ďalšie filmové projekty.

X Čo je teda potrebné na to, aby sa filmový turizmus na Slovensku rozbehol? Má ambíciu tomu dopomôcť aj vaša kniha?
Pre niečo také je potrebný záujem obcí, lokalít, múzeí a ideálne v spolupráci s úradmi a Ministerstvom kultúry. Ak by bol film súčasťou lokality aj po nakrúcaní, bolo by to ideálne. Kulisy, ktoré zostávajú pre turistov, sú jedna vec. Druhá je silné promo počas nakrúcania, alebo organizované promo po uvedení filmu. Film môže byť reklamou pre konkrétne miesto a dá sa to aj opačne.

Kniha túto ambíciu naozaj má. Pochopil som, že by nemalo ani tak význam urobiť portál a naplniť ho obsahom. Chcelo to niečo, čo nebude odkázané na internetové pripojenie a bude „večné“. Nech sa stane čokoľvek, portál môžu okolnosti vypnúť, knihu sa však zo slovenských domácností a knižníc nepodarí odstrániť.

X Slovensko bolo, čo sa týka návštev zahraničných filmárov, dlho v tieni susedného Česka. Myslíte si, že máme šancu sa mu priblížiť?

Je to nepravdepodobné. Na Slovensku sa zničilo meno filmových ateliérov na Kolibe. Nemáme filmové ateliéry a film musí improvizovať, alebo si vystačiť s reálnymi priestormi. V ateliéroch máte možnosť postaviť čokoľvek a nakrúcať v podstate kedykoľvek. Minimum logistiky a povolení prináša v niektorých prípadoch úsporu finančnú aj časovú. V Prahe sa môžu pýšiť vybavenými ateliérmi, veľkými tímami rekvizitárov, patinérov, kulisárov, ľudí pripravených na všetko. Avšak aj služby pre rozsiahle delegácie filmových tvorcov a hercov. Podobne je na tom Maďarsko a budapeštianske ateliéry. To sú niekoľkonásobne slávnejšie mená, značky a producenti, ktorí siahajú po Prahe a Budapešti.

Nám to ešte bude nejaký čas trvať, než sa budeme môcť stať konkurencieschopnými. Slovenská filmová agentúra, ktorú pred niekoľkými rokmi zriadili pre podporu filmu a zatraktívnenie Slovenska v zahraničí, robí kus práce. V značnej miere je tak úspech Slovenska u filmárov za hranicami odkázaný na nich. Pomôcť k tomu môžu aj jednotlivci. My sami. Poznajme vlastnú krajinu, tešme sa z krásnych miest a propagujme ich. Občas pekné obrázky preniknú až k dôležitým ľuďom. A keď dorazí veľký projekt, prejaví sa možno aj tzv. multiplikačný efekt, ktorý má vysoké šance pomôcť jednotlivcom, lokalitám, regiónom a bez preháňania aj celej krajine.

X Ako môže pomôcť jednotlivcom?

Filmovanie prináša mnoho príležitostí a nemusíte byť profesionálny herec a filmár. Príležitosťou je pre vodičov, služby, catering, tlmočníkov, komparz. Postačí, že ste z dediny a máte možnosť si zarobiť. Vaše vnúčatá na vás budú spomínať pri každom zábere. Veď sa spýtajte dedinčanov z Fintíc (Pásla kone na betóne), z Bystrickej doliny (Pehavý Max a strašidlá, Sedím na konári a je mi dobre) alebo Papradna (Keby som mal pušku), aj zo Sabinova (Obchod na korze) a ich detí a vnukov.

X V roku 2020 sa zvýšili dotácie (tzv. vratky) poskytované Audiovizuálnym fondom pre filmové projekty realizované na našom území z 20 % na 33 %. Pomôže tento krok prilákať zahraničných filmárov na Slovensko?

Dotácie sú už dosť atraktívne. Nie je to však úplné riešenie. To, čo na Slovensku potrebujeme, sú spomínané vhodné priestory. Ak chce krajina prosperovať, a má pritom kultúrne a prírodné predpoklady, potrebuje ich. Priláka to celkom iný rozsah projektov a celkom iné investície. Už len potom dúfať, že aj projekt, akým by boli filmové ateliéry, nespojí nejaká kauza a záujem zarábať len do niektorých vreciek. Pri myšlienke na tento slovenský folklór sa asi vrátim k dotáciám a hodnotím ich ako dobré riešenie. Hoci len zatiaľ.

X Ktorá lokalita na Slovensku by sa podľa vás mala objaviť v nejakom filme, či už v slovenskom alebo zahraničnom?
Nedávno som spoznal miesto, ktoré svet filmu zatiaľ veľmi neobjavil. Čierny orol v Prešove a jeho interiér. Krásne je aj Štátne divadlo v Košiciach, ktoré by som rád videl aj v inom filme, ako pri straníckom prejave komunistickej strany v jednom staršom filmovom počine. Ten strop je nádherný. Ako dieťa som si predstavoval nakrúcanie na Klubine v kameňolome. Nebol som tam, keď sa raz ráno nad domami preháňali vrtuľníky a nikto nemal ani poňatia, aký policajný záťah sa tam odohráva. A to pritom „len filmári“ nakrúcali akčné scény.

Zaujímavý by mohol byť kostol v Zborove nad Bystricou, ktorý postavili len preto, že komunistov oklamali architektúrou a sľubom, že bude slúžiť politickým účelom. Stále nehovorím o vitrážach v jeho oknách od Vincenta Hložníka. Skvelým riešením by bol systém, v ktorom by mohli obsah tvoriť bežní ľudia. Aby sa na výzvu a požiadavky filmových tvorcov ozvali tí, čo poznajú svoj rodný kraj a neobyčajné, aj celkom všedné miesta, aké práve film potrebuje. Aj keď niekedy je fajn, ak je príprava filmu v utajení. Zvedavci a príliš veľa informácií kazia filmovú ilúziu a predražujú nakrúcanie.

X Chceli by ste pracovať vo filmovom priemysle? Bavilo by vás vyberať vhodné lokality pre natáčanie?

Občas takú ambíciu mám. Bol som pri viacerých nakrúcaniach. Pri niektorých by ste chceli byť súčasťou a pri iných nie. Zistíte to však, až keď ste na mieste a už je na váš podiel spoľah. Jedno nakrúcanie je náročné, iné prebieha ľavou zadnou. Jedno je plné kriku a chaosu, druhé premyslené do posledného detailu, kde je všetko pripravené a vy sa len čudujete, že sa zázraky dejú aj v súčasnosti. Okrem toho, filmový priemysel nie je o stálej zamestnanosti a rovnakých podmienkach. Aspoň na Slovensku nie. Nie je pre tých, ktorí sa radi spoliehajú na istoty.

Odpoveď na druhú otázku však je, že áno. Dobrovoľne, nedobrovoľne aj akousi náhodou som prešiel veľký kus Slovenska. Aj pri toľkej práci na knižke by som si to dokázal predstaviť. Na druhej strane je veľká zodpovednosť byť zodpovedný za filmovú lokáciu a ešte viac za všetky papierovačky, dane, prenájmy či zmluvy, aktuality.sk

X X X

Irán a Čína začnú implementovať dohodu o dlhodobej spolupráci

Cieľom dohody je posilniť hospodársku a politickú spoluprácu medzi oboma krajinami.
Čína v sobotu oznámila, že začne implementovať dohodu o strategickom partnerstve s Iránom, ktorej cieľom je posilniť hospodársku a politickú spoluprácu medzi oboma krajinami. Informovala o tom agentúra AFP.
Irán a Čína podpísali dohodu o dlhodobej spolupráci minulý rok. Zámerom je rozšíriť bilaterálne aktivity v rôznych sektoroch, predovšetkým ekonomickej oblasti, počas najbližších 25 rokov.

Čínsky minister zahraničných vecí Wang I a šéf iránskej diplomacie Hosejn Amír Abdollahján oznámili začiatok implementácie dohody na piatkovom stretnutí vo východočínskom meste Wu-si, uviedlo vo vyhlásení čínske ministerstvo zahraničných vecí.

Dokument uzavretý po niekoľkých rokoch rozhovorov otvorí cestu pre miliardové čínske investície v Iráne, ktorý chce výmenou dodávať Pekingu ropu za priaznivé ceny. Súčasťou plánov oboch krajín je aj vojenská spolupráca, no tiež podpora cestovného ruchu a kultúry.
Sú proti sankciám
Wang v piatok svojmu iránskemu kolegovi zároveň povedal, že Čína bude naďalej proti nezákonným jednostranným sankciám voči Iránu, uviedol rezort zahraničia.
K stretnutiu oboch predstaviteľov prišlo v čase, keď vo Viedni pokračujú rokovania o oživení dohody o iránskom jadrovom programe.
Dohoda z roku 2015 - na ktorej sa dohodol Irán s Britániou, Čínou, Francúzskom, Nemeckom, Ruskom a USA - ponúkla Teheránu úľavu od sankcií výmenou za obmedzenie jeho jadrového programu, aby sa zabezpečilo, že Irán nebude vyvíjať atómové zbrane. Vtedajší americký prezident Donald Trump však v roku 2018 od dohody odstúpil a znovu uvalil voči Teheránu ostré sankcie. V reakcii na to začal Irán ustupovať od svojich záväzkov vyplývajúcich z dohody, aktuality.sk

X X X

Dánsko sa pripojilo k diplomatickému bojkotu zimnej olympiády v Číne

Dánsko bojkotuje olympiádu pre obavy z porušovania ľudských práv v Číne,.
Dánsko nevyšle na budúci mesiac do Pekingu na zimné olympijské hry (ZOH) svojich oficiálnych zástupcov. Ako dôvod uviedlo obavy z porušovania ľudských práv v Číne, informovala v sobotu agentúra DPA.

Rozhodnutie bolo založené na celkovom pohľade na situáciu, povedal ešte v piatok večer dánsky minister zahraničných vecí Jeppe Kofod s tým, že názor Dánska na politiku Pekingu nie sú žiadnym tajomstvom. Vláda podľa jeho slov ukáže svoju podporu dánskym športovcom, ale nie osobne v Pekingu.
Odkedy Spojené štáty v decembri oznámili, že ich predstavitelia sa nezúčastnia na ZOH v Číne, došlo k záplave diplomatických bojkotov týchto hier.

USA kritizovali čínsku prebiehajúcu genocídu a zločiny proti ľudskosti v Sin-ťiangu s odkazom na represie voči ujgurskému obyvateľstvu a iným etnickým a náboženským menšinovým skupinám. K bojkotu sa pripojili Austrália, Kanada, Británia, Nový Zéland a ďalšie krajiny.

Generálny tajomník OSN António Guterres však pocestuje do Pekingu na otvárací ceremoniál, ktorý bude 4. februára. V ten deň má do čínskej metropoly prísť aj ruský prezident Vladimir Putin.
Podľa ministra Kofoda sa dánska vláda snažila nájsť v tejto otázke spoločnú líniu v rámci 27 členských štátov EÚ, no neuspela, aktuality.sk

X X X

Kultové miesta: Hotely na hranici Kysúc, naša strana upadá, česká kvitne

Lokalitu niekdajšej odborárskej rekreácie na česko-slovenskom pomedzí sa oplatí vidieť aj dnes. Príbeh hotela na slovenskej strane však skončil neslávne.

BIELY KRÍŽ Pri výhľade na Zadné hory Moravsko-sliezskych Beskýd padá zrak na hotely, umiestnené vo vysokých kopcoch. Osadu Biely Kríž rozdeľuje hranica.
Priamo nad hraničnými kameňmi visí starý vlek a vizuálne ešte lepšie oddeľuje českú a slovenskú stranu, medzi ktorými je viditeľný rozdiel. Kým na českej strane sa turisti občerstvujú v bufete, deti, ktoré sú tu s rodičmi ubytované, sa spúšťajú z kopca, okolo hotela na slovenskej strane neprejde nik okrem nás.

Do osady Biely Kríž, ktorú rovnako nazývajú aj Česi a ktorá tvorila trojmedzie Sliezska, Moravy a Slovenska, sa dostávame po hodinovom stúpaní z časti prihraničnej kysuckej obce Klokočov zvanej Vrchpredmier.
Zreteľne vidieť všetky tri hotely, ktoré písali históriu tunajších zimných i letných pobytov. Na českej strane, vyššie položený, s nadčasovým vzhľadom a dočasne zatvorený, je niekdajší hotel Biely Kríž.

Nižšie pod ním, viac horsky vyzerajúca, je Chata Sulov, pomenovaná podľa tunajšieho vrchu a kedysi vedená ako hotel s rovnakým názvom. Vpravo od nich sa na slovenskej strane zachoval ďalší, ktorý pôvodne niesol meno Baron.
Schátraný Baron
Dnes na budove svieti názov Kysuca, medzitým sa tam chodilo aj ako “do Jeleňa” – ako sa nejaký čas volal. Ani zmena majiteľov však nepriniesla správny biznis model, aby zariadenie prežilo. Pri živote sa ho nepodarilo udržať ani vtedy, keď už ubytovacie služby nefungovali, no slúžil aspoň ako zastávka pre turistov, kde sa dalo občerstviť.

Zo slovenskej strany sa sem autom dostať nedá, smerom z Klokočova je v zime cesta odhrnutá len do miesta, pokiaľ sú postavené súkromné chaty. Ďalej až po Biely Kríž idú skupinky návštevníkov jeden za druhým po úzkom vyšliapanom chodníčku. Keď sa Slováci, ktorí idú z lokality dole, chcú obísť s tými, ktorí mieria hore, musia sa uhnúť do vysokého snehu.
Z Českej strany sa do osady dostanú aj autá. Návštevníci sú v Chate Sulov ubytovaní aj cez Vianočné sviatky, nižšie od nej je novopostavená horská chata, jej moderný vzhľad zlákal partiu mladíkov.
Okolie českej strany dopĺňajú súkromné chatky, pred ktorými sú autá so snežnými reťazami. V blízkosti je nocľaháreň pre turistov a stavajú tu ďalšie objekty.

Po turnusoch zábavy
Českú a slovenskú stranu okrem hraničných kameňov oddeľuje aj starý vlek. Taniere poma visia vo vzduchu, nevyužívané pripomínajú objekt do múzea.
„Kedysi tu fungovali dva vleky, jeden s moderným kotvovým systémom vybudovaný od Hotela Kysuca až po Vrchpredmier. Ten po trinástich rokoch prevádzky rozobrali, pretože v nižších miestach sa už sneh neudržal,” hovorí Martin Turóci, historik Kysuckého múzea. V roku 1976 rozobrali aj druhý vlek a skokanský mostík na lúkach vedľa hotela Biely kríž, ktoré sú dnes zalesnené.

V zime sem ľudia chodievali na týždenné turnusy, v lete boli dvojtýždňové. Každý turnus mal zoznamovací a rozlúčkový večierok, ktoré boli príležitosťou pre miestnych, aby si ulovili bohatú Pražáčku.

Láska a peniaze
Opustený hotel na slovenskej strane vznikol podobne – vďaka romániku čašníka s bohatou turistkou. Adolf Baron pracoval v hoteli Biely Kríž ešte v čase, keď sa volal Berghotel. Čašník sa tu zamiloval do bohatej Tešínčanky Anežky a v roku 1932 z jej peňazí postavil hotel, ktorý niesol ich priezvisko.

Podľa materiálov múzea z lásky k svojej zbožnej žene jej dal postaviť aj kaplnku, kam sa dodnes na sviatok Sv. Cyrila a Metoda koná púť a omša. V päťdesiatych rokoch v nej slúžil bohoslužby aj Karol Wojtyla, neskôr pápež Ján Pavol II.
Kaplnka sa nachádza vyššie za hotelom a piatimi apartmánovými chatkami, ktoré ho obklopujú a ktoré sú takisto v dezolátnom stave.

Keďže boli oba hotely nemecké, Berghotel vlastnil nemecký spolok a Baronovci sa hlásili k nemeckej národnosti, po vojne ich postihol rovnaký osud ako tretí z hotelov z lokality – vtedy moderný Hotel Sulov. Posledný z nich bol spojený so starou Daňkovou útulňou, ktorá bola hneď vedľa a všetok nemecký majetok bol znárodnený.

Telefonické objednávky
Najlepšie sa lokalite darilo po vojne, kedy bola centrom odborárskej rekreácie. Komplex troch zotavovní mal kapacitu viac ako dvesto lôžok a takmer vždy boli naplnené.
Každú sobotu tu z Prahy vypravili priamy rýchlik do Bílej. Bohatší rekreanti zdolávali desať kilometrový úsek medzi Bílou a Bielym krížom s furmanmi na kočoch zapriahnutými koňmi. Sto československých korún dali za jedného koňa, dvesto za pár. Kto nemal peniaze na kone, musel pešo.

Po vybudovaní vodnej nádrže Šance jazdil vlak po Ostravicu, odtiaľ rekreantov doviezol autobus na Vrchpredmier, čo sú do cieľovej lokality len dva kilometre.
Turisti mohli o ubytovanie na Bielom kríži požiadať aj telefonicky hovorom na poštu v Starých Hamroch. Vedenie sem zaviedli v roku 1934 za 27-tisíc československých korún, 13-tisíc šlo z Baťovho fondu. Zvyšok uhradili majitelia hotelov.
Baronovcom sa však po vojne nedarilo. Keďže sa hlásili k Nemcom, ich synovia išli do nemeckej armády a znárodnený hotel po vojne prevádzkoval národný správca Štefan Krištofík, rýchlokvasený partizán. Anžeka Baronová v tých časoch v hoteli ostala, varila tam, k hotelu mala citový vzťah. Krištofík to zneužíval a údajne ju týral.

Hotely mali svoje hospodárstva, pekáreň a zamestnávali veľa tunajších. Po prevrate však nastala pre zotavovne ťažká doba. Pre spory o majetok a vlastníctvo začali chátrať. Na českej strane sa však podarilo cestovný ruch zachovať. Ľudia tu ​síce dnes nechodia lyžovať, medzi návštevníkmi je obľúbená zimná i letná turistika, aktuality.sk