Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval v piatok Rusko, aby dokázalo svoje tvrdenia, že nemá v úmysle zaútočiť na Ukrajinu. Informovala o tom agentúra AFP. Zároveň vyhlásil, že Západ by mal „otvorene deklarovať", či Ukrajina v budúcnosti vstúpi do NATO. Kyjev však bude podľa neho rozvíjať svoju armádu bez ohľadu na to, či sa stane členom aliancie alebo nie, uviedla agentúra Ukrinform.

Na tlačovej konferencii pre zahraničných novinárov, ktorá sa konala v piatok v Kyjeve, ukrajinský prezident apeloval na Západ - politikov i médiá -, aby prestali s vytváraním paniky kvôli situácii na ukrajinskej hranici, pri ktorej Rusko sústredilo veľké množstvo svojich vojakov.
Poukázal na nutnosť „stabilizovať" už aj tak narušenú ukrajinskú ekonomiku, keď trval na tom, že teraz nevidí väčšiu hrozbu ako pri podobnom hromadení ruských jednotiek vlani na jar.

Na tlačovej konferencii pre zahraničných novinárov Zelenskyj konštatoval, že „na Západe vyvolávajú dojem, že vojna na Ukrajine vypukne zajtra, ale nie je to tak".
Vyzval, aby politici a médiá na Západe hovorili o možnosti vojny medzi Ukrajinou a Ruskom „veľmi opatrne". Súčasne však varoval, že prípadná rozsiahla vojna medzi Ukrajinou a Ruskom zasiahne nielen ukrajinské územie.
Zdôraznil nutnosť jednoty ukrajinskej spoločnosti.

Za najväčšie nebezpečenstvo, ktoré môže vyprovokovať Ruskú federáciu k eskalácii, označil Zelenskyj „destabilizáciu situácie" na Ukrajine a zdôraznil nutnosť jednoty ukrajinskej spoločnosti.
Na tlačovej konferencii za účasti zahraničných novinárov Zelenskyj zdôraznil, že sankcie na Rusko je nutné uvaliť ešte pred možným vpádom ruských jednotiek na ukrajinské územie, „nie po ňom".

Vysvetlil, že sankcie „po" by boli pre Ukrajinu zbytočné - boli by prijaté s cieľom zadržať „totálnu agresiu voči Európskej únii", čo sa však podľa Zelenského „nesmie diať na úkor" Ukrajiny. Diskutovať o sankciách „po vpáde" v situácii, keď na Ukrajine od vypuknutia konfliktu v Donbase „zahynulo 15 000 ľudí" je podľa názoru Zelenského „nečestné".

Preventívna sankcia.
pripomenul, že mnohé štáty hovoria aj o krokoch, ktoré treba prijať preventívne v snahe odvrátiť eskaláciu zo strany Ruska. Podľa neho by takou preventívnou sankciou voči Rusku bolo členstvo Ukrajiny v NATO. „Vstup do NATO, bohužiaľ, nezávisí od Ukrajiny," uviedol Zelenskyj, ktorý preto apeloval na ponúknutie iných „bezpečnostných záruk".

Podľa agentúry TASS Zelenskyj vyhlásil, že Ukrajina by privítala vytvorenie platformy pre rokovania v zostave Ukrajina-Rusko-USA. Podľa agentúry TASS dodal, že je pripravený stretnúť sa s ruským lídrom Vladimirom Putinom v akomkoľvek formáte, aj bilaterálne.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov predtým podľa agentúry TASS informoval, že Moskva je pripravená prijať Zelenského, aby sa prediskutovala normalizácia bilaterálnych vzťahov.
Lavrov však súčasne upozornil, že ak by mal ukrajinský líder v úmysle rokovať o otázke Donbasu, mal by sa obrátiť skôr na kontaktnú skupinu pre urovnanie konfliktu na východe Ukrajiny.

Moskva, Petrohrad a Soči
Za možné miesta stretnutia Putina so Zelenským navrhol Lavrov Moskvu, Petrohrad a Soči. Ukrinform poznamenal, že Zelenskyj odmietol Soči ako miesto schôdzky s Putinom.

Volodymyr Zelenskyj sa na tlačovej konferencii vrátil aj k telefonátu s americkým prezidentom Joeom Bidenom, ktorý sa uskutočnil vo štvrtok: uviedol, že považuje za dôležité, aby sa Biden o reálnej situácii na Ukrajine dozvedel od neho. „Treba tu byť a rozumieť všetkým detailom," poznamenal Zelenskyj.
Ako informovala agentúra Ukrinform, 27. januára mali prezidenti Zelenskyj a Biden telefonický rozhovor - bol to ich druhý telefonát v roku 2022 a tretí za posledné dva mesiace, agentury.sk

X X X

Putin a Macron sa zhodli na potrebe deeskalácie krízy okolo Ukrajiny

Francúzsky prezident Emmanuel Macron a šéf Kremľa Vladimir Putin sa počas piatkového telefonického rozhovoru zhodli na potrebe deeskalácie súčasnej krízy okolo Ukrajiny.
Putin zároveň ubezpečil, že Rusko nijakú ofenzívu neplánuje. Povedal to nemenovaný Macronov spolupracovník, ktorého citovala agentúra AFP.
Tento telefonát „nám umožnil dohodnúť sa na potrebe deeskalácie", povedal na tlačovom brífingu uvedený predstaviteľ. „Prezident Putin sa vyjadril, že nijakú ofenzívu neplánuje a uviedol, že chce pokračovať v rozhovoroch s Francúzskom a našimi spojencami," dodal. Putin podľa jeho slov „jasne uviedol, že si neželá konfrontáciu".

Vyše hodinový piatkový telefonát lídrov Francúzska a Ruska, ktorý Paríž označil za „seriózny a zdvorilý", zdôraznil „fundamentálne (názorové) odlišnosti", ale aj „spoločnú túžbu" pokračovať v rokovaniach.
Putin šéfovi Elyzejského paláca tiež povedal, že Západ odignoroval bezpečnostné obavy Ruska v súvislosti s rozširovaním Severoatlantickej aliancie (NATO).

„USA a NATO vo svojej odpovedi (na návrh bezpečnostných záruk žiadaných Kremľom) nevzali do úvahy zásadné obavy Ruska vrátane zastavenia expanzie NATO a rozmiestňovania útočných zbraňových systémov pri ruských hraniciach," povedal Putin Macronovi, uvádza sa v prepise telefonátu, ktorú zverejnil Kremeľ.

Zmierlivý tón Macrona
Relatívne zmierlivý tón Macrona voči Rusku je v kontraste s tvrdšou rétorikou francúzskych spojencov v NATO - Britániou či Spojenými štátmi, poznamenala AFP.

V Paríži sa v stredu konali vyše osemhodinové rokovania delegácií z Ruska a Ukrajiny. Mali ukázať, či sa Putin bude usilovať o zmiernenie napätia v situácii, keď na ukrajinských hraniciach zhromaždil približne 100 000 vojakov a Západ sa obáva, že podnikne inváziu na Ukrajinu.

Spojené štáty a ich spojenci Rusku pohrozili, že ak zaútočí na Ukrajinu, zavedú proti nemu tvrdé sankcie. Rusko poprelo, že plánuje napadnúť svojho východného suseda. Žiada však od USA a NATO bezpečnostné garancie, v rámci ktorých požaduje aj to, aby sa Ukrajina nestala súčasťou Aliancie, aktuality.sk

X X X

Mimovládne organizácie vyzvali Matoviča, aby nedehonestoval ich činnosť

Mimovládne organizácie vyzvali ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO), ako aj ostatných členov vlády, aby svojimi vyjadreniami nedehonestovali prácu neziskového sektora a podporovali širokú participáciu občianskych iniciatív v hľadaní efektívnych a prospešných riešení začlenenia marginalizovaných rómskych komunít.

Mimovládne organizácie o to žiadajú v otvorenom liste, ktorým reagujú na vyjadrenia vicepremiéra po stredajšom rokovaní vlády, na ktorom kabinet schválil príspevok 330-tisíc eur na pokračovanie projektu misijnej pastoračnej práce pre Konferenciu biskupov Slovenska.

„Obhajovať krok vlády na podporu KBS klamlivými a paušalizujúcimi útokmi na mimovládne organizácie považujeme zo strany ministra za účelové a mimoriadne neférové,“ uvádzajú signatári otvoreného listu, medzi ktorými sú napríklad občianske združenia eduRoma, Divé maky a Romano Kher – Rómsky dom či Rómske advokačné a výskumné stredisko.
Mimovládne organizácie zdôraznili, že je potrebné vytvárať priestor, aby nielen cirkvi, ale aj neziskové organizácie pôsobiace v rámci terénnej práce v prostredí marginalizovaných rómskych komunít, odovzdávali svoje skúsenosti využiteľné pri tvorbe efektívnych štátnych stratégií a intervencií.

„Takáto partnerská a dlhodobá spolupráca však nie je možná, pokiaľ budeme čeliť neustálym útokom zo strany niektorých členov vlády,“ zdôraznili signatári otvoreného listu.

Matovič po rokovaní vlády pri prezentovaní schválenia príspevku na projekt misijnej pastoračnej činnosti uviedol, že práve pastoračné aktivity sa ukazujú ako najefektívnejší spôsob práce s rómskou komunitou, v protiklade s prácou mimovládnych organizácii, ktoré podľa Matoviča zneužili grantové prostriedky určené na inklúziu rómskej komunity. Žiadnu organizáciu však Matovič nekonkretizoval. /agentury/

X X X

Rusko zakáže vstup na svoje územie ďalším predstaviteľom EÚ

Rusko pridá mená niekoľkých predstaviteľov Európskej únie na zoznam osôb, ktoré majú zakázaný vstup na územie Ruskej federácie. Oznámilo to v piatok ministerstvo zahraničných vecí v Moskve s tým, že ide o recipročné opatrenie.
„Ruská strana, vedená princípom reciprocity a rovnosti, sa rozhodla rozšíriť zoznam predstaviteľov členských štátov EÚ a inštitúcií, ktorí majú zakázaný vstup do Ruska," uviedol rezort diplomacie vo vyhlásení.

Opatrenia sa podľa ministerstva týkajú „predovšetkým šéfov niekoľkých európskych súkromných vojenských spoločností pôsobiacich vo viacerých častiach sveta - čo predstaviteľom v Bruseli z nejakého dôvodu nevadí."
Na zoznam pribudnú aj „predstavitelia orgánov činných v trestnom konaní a zástupcovia zákonodarných a výkonných orgánov viacerých štátov EÚ, ktorí sú osobne zodpovední za šírenie protiruskej politiky a presadzovanie opatrení porušujúcich práva ruskojazyčného obyvateľstva a médií," uvádza ruský rezort diplomacie.
Mená neuviedli
Ktorí konkrétni činitelia z krajín EÚ budú pridaní na sankčný zoznam, Moskva neuviedla.
Po tom, ako Rusko sústredilo v blízkosti ukrajinských hraníc desaťtisíce vojakov, začali narastať obavy medzinárodného spoločenstva, že Moskva chystá inváziu na Ukrajinu. Spojené štáty a ich spojenci Rusku pohrozili, že ak zaútočí na Ukrajinu, zavedú proti nemu tvrdé sankcie.

Rusko opakovane popiera, že by plánovalo napadnúť svojho východného suseda. Žiada však od USA a NATO bezpečnostné garancie, v rámci ktorých požaduje aj to, aby sa Ukrajina nestala súčasťou Aliancie, aktuality.sk

X X X

EÚ a USA zaistia energetickú bezpečnosť Európy, uviedli Ursula von der Leyenová a Joe Biden

EÚ a Spojené štáty sa spoločne zaväzujú k zaisteniu energetickej bezpečnosti a udržateľnosti Európy, k urýchleniu globálneho prechodu na čistú energiu a spoločne chcú pomáhať aj Ukrajine. Uviedli v piatok v spoločnom vyhlásení predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a americký prezident Joe Biden.

Obaja lídri v piatok telefonicky hovorili o spolupráci medzi USA a EÚ v oblasti energetickej bezpečnosti. Spresnili, že cieľom oboch strán je zabezpečiť aj energetickú bezpečnosť Ukrajiny a postupnú integráciu Ukrajiny s trhmi EÚ s plynom a elektrickou energiou.
Von der Leyenová a Biden pripomenuli, že v rámci Rady pre energetiku EÚ – USA úzko spolupracujú v oblasti energetickej politiky, dekarbonizácie a bezpečnosti dodávok energie. Obe strany sú odhodlané plniť záväzky a ciele
Parížskej dohody prostredníctvom výroby čistej energie, najmä z obnoviteľných zdrojov, zvýšenia energetickej účinnosti a inovačných technológií, ktoré poskytnú cestu k energetickej bezpečnosti a zníženiu závislosti na fosílnych palivách.
V poslednom desaťročí EÚ investovala do diverzifikácie dodávok energie prostredníctvom zlepšenia infraštruktúry a posilnenia svojich vnútorných energetických sietí, čím sa zvýšila odolnosť a flexibilita energetických trhov EÚ.

Ambícia uhlíkovej neutrality
Eurokomisia chce zintenzívniť spoluprácu s členskými štátmi EÚ v oblasti bezpečnosti dodávok v rámci transparentných a konkurencieschopných trhov s plynom spôsobom zlučiteľným s dlhodobými klimatickými cieľmi a ambíciou dospieť k uhlíkovej neutralite do roku 2050.

„Zaväzujeme sa zintenzívniť našu strategickú energetickú spoluprácu v oblasti bezpečnosti dodávok a budeme spolupracovať na sprístupnení spoľahlivých a cenovo dostupných dodávok energie pre občanov a podniky v EÚ a jej susedstve," uvádza sa v spoločnom vyhlásení oboch politikov.

Dokument spresňuje, že Spojené štáty a EÚ spoločne pracujú na pokračujúcich, dostatočných a včasných dodávkach zemného plynu do EÚ z rôznych zdrojov na celom svete, aby sa vyhli šokom v zásobovaní vrátane tých, ktoré by mohli vyplynúť z ďalšej ruskej invázie na Ukrajinu.

Skvapalnený zemný plyn
Spojené štáty sú už teraz najväčším dodávateľom skvapalneného zemného plynu (LNG) do EÚ.
Vo vyhlásení sa uvádza, že LNG v krátkodobom horizonte môže zvýšiť bezpečnosť dodávok, zatiaľ čo sa Európania budú sústreďovať na prechod na čisté nulové emisie. Eurokomisia chce preto pracovať na zlepšení transparentnosti a využívania terminálov LNG v krajinách eurobloku a s členskými krajinami EÚ bude spolupracovať v oblasti núdzového plánovania a hľadanie riešení pre skladovanie energie.

„V širšom zmysle vyzývame všetky krajiny s významnými výrobcami energie, aby sa k nám pripojili a zabezpečili stabilné a dobre zásobené svetové trhy s energiou," uvádza sa v americko-európskom vyhlásení.
Obe strany sa dohodli na ďalších krokoch v tejto oblasti, podrobnosti dohodne najbližšie zasadnutie Rady pre energetiku EÚ – USA, ktoré sa bude konať 7. februára, aktuality.sk

X X X

Na Námestí SNP v Bratislave vznikne pamätník venovaný Kuciakovi a Kušnírovej

Spontánne vytvorené spomienkové miesto na Jána Kuciaka a jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú nahradí na bratislavskom Námestí SNP pamätník. O jeho vzniku v horizonte niekoľkých týždňov informoval v piatok predseda Výboru Národnej rady SR pre kultúru a médiá Kristián Čekovský (OĽANO).

„Bude pripomínať nielen pamiatku zavraždených mladých ľudí, ale aj význam slobodnej a nezávislej žurnalistiky,“ uviedol poslanec o pripravovanom pietnom mieste.

Pamätník vzniká v spolupráci s rodičmi Jána a Martiny – Zlaticou Kušnírovou, Janou Kuciakovou a Jozefom Kuciakom, ale tiež vlastníkom budovy, ktorým je rehoľa Milosrdných bratov. O umelecké stvárnenie sa postarala Fakulta architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Návrhy, ktoré prostredníctvom študentskej iniciatívy vznikli, pripomienkovali odborníci a pamiatkari. „Od začiatku sme pracovali s motívom trhliny či jazvy, ktorá v spoločnosti po vražde ostala,“ priblížil odborný garant projektu Marián Králik.

Pamätník vzniká bez akejkoľvek štátnej podpory, pôvodný plán rátal s financovaním prostredníctvom peňažných darcovských príspevkov, projekt sa napokon rozhodol podporiť mediálny dom Ringier. „Pamiatka Jána a Martiny a hodnôt, ktoré zosobňujú, je mimoriadne dôležitá. Ak sa nič nepredvídané nestane, tak pamätník odhalíme na štvrté výročie vraždy 21. februára tohto roka,“ uviedol v tejto súvislosti zástupca spoločnosti Michal Maruška.

Pamätník bude súčasťou fasády nemocničnej budovy vo vlastníctve rehole Milosrdných bratov. Prior rádu Richard Jombík verí, že sa stane neoddeliteľnou súčasťou Námestia SNP v Bratislave. Zároveň pripomína význam umenia a duchovna. „Život človeka musí byť naplnený aj po duchovnej stránke. Pamätníka Jána a Martiny je zosobnením tohto rozmeru.“/agentury/

X X X

Tomanová rezortu diplomacie: Nespájajte deti s akýmikoľvek vojenskými aktivitami

Komisárka pre deti Viera Tomanová vyjadruje znepokojenie nad krajne nevhodnou kampaňou slovenského rezortu zahraničia zameranej na podporu kontroverznej Dohody o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou SR a vládou USA.
Kampaň s názvom „Aj deti to už vedia. 10 faktov o DCA“ je zverejnená na oficiálnom facebookovom profile Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí.

Na túto politicky orientovanú kampaň boli použité fotografie maloletej žiačky v triede, v spojení s vysvetleniami k niektorým záväzkom zmluvy, vo forme prednesu žiačky pred tabuľou slovami: „Opakovanie je matka múdrosti, takže ešte raz: Na Slovensku žiadne jadrové zbrane nebudú. Tento zákaz vyslovene vyplýva zo Zmluvy o nešírení jadrových zbraní!“
Takéto vysvetlenie vložené „do úst“ dieťaťa je sporné, pretože samotný text dohody, ktorá je predmetom kampane, takýto zákaz výslovne neobsahuje. „Prednes“ žiačky obsahuje ďalších 9 bodov jednoznačne vylučujúcich akékoľvek riziko nebezpečenstva zmluvy pre obyvateľov Slovenska.

Deti je potrebné chrániť od akýchkoľvek vojenských aktivít. Komisárka pre deti upozorňuje, že takýmto spôsobom prezentácie dohody, ktorou Slovenská republika prijíma záväzky v oblasti vojenských vecí, môže dôjsť u detí k znižovaniu miery citlivosti a vnímania globálnych vojenských projektov.

Obzvlášť v tomto období, kedy zaznamenávame enormný nárast frustrácie detí a duševných ochorení v dôsledku dlhodobej izolácie nariadenej pandemickými opatreniami a škodlivému vplyvu niektorých médií, najmä internetu. Deti nesmú byť spájané s názormi, objektmi, výrokmi a vyobrazeniami, ktoré akýmkoľvek, čo aj nepriamym spôsobom, môžu vyvolať pocit stotožnenia sa s potrebou ozbrojených aktivít.
Komisárka pre deti vyzýva ministerstvo, aby nespájalo vojenské aktivity v akejkoľvek forme s maloletými deťmi./agentury/

X X X

Rakúsko v napätí. Na ZOH zatiaľ neodletela ani Vlhovej súperka, obhajkyňa bronzu

Bežkyňa na lyžiach Teresa Stadloberová, alpská lyžiarka Katharina Gallhuberová a bobistka Katrin Beierlová neodleteli v piatok s rakúskou výpravou do dejiska ZOH 2022.
V charterovom lete Rakúskeho olympijského výboru do Pekingu chýbali pre nejednoznačné výsledky testov na koronavírus.
„Opatrnosť je pre nás najvyššou prioritou, najmä pri charterovom lete, na palube ktorého máme 46 športovcov a takmer 100 členov sprievodu,“ vysvetlil ich absenciu šéf rakúskej olympijskej misie Christoph Sieber pre agentúru APA.
Podľa jeho slov veľmi pozorne skúmajú každého športovca a aj pri drobných nejasnostiach v testovaní radšej zaradia spiatočku.
„Vyhodnocujeme každý jednotlivý prípad a po konzultácii s príslušnými športovcami robíme rozhodnutia, ktoré sú maximálne individuálne,“ doplnil Sieber.
Celkovo bude Rakúsko zastupovať na ZOH 2022 až 106 športovcov.
Beierlová je čerstvo zotavená po ochorení COVID-19, ale hodnoty v jej najnovšom teste boli kolísavé.

Katrin Beierlová sa práve zotavila z koronavírusu, ale jej hodnoty Ct boli za posledných pár dní príliš kolísavé na to, aby mohla cestovať do Číny s čistým svedomím.
"Riziko, že bude musieť ísť do karantény, by bolo momentálne príliš veľké. U Stadloberovej a Gallhuberovej ešte musíme detailne vyhodnotiť posledné výsledky testov, aby bolo definitívne jasné, či sú negatívne,“ informoval hlavný lekár rakúskych olympionikov Bernhard Unterkofler.
Zatiaľ nie je jasné, kedy budú môcť tri olympioničky do Číny dodatočne odletieť.

Gallhuberová, jedna zo súperiek Petry Vlhovej a obhajkyňa bronzovej medaily v slalome, dosiahla v aktuálnej sezóne SP v tejto disciplíne dve šiesta miesta – v Lienzi a v Záhrebe.
Dvadsaťštyriročná z Scheibbsu pridala v Pjongčangu k nečakanému bronzu aj striebornú medailu ako členka rakúskeho tímu, ktorý skončil v súťaži družstiev na druhom mieste./agentury/

X X X

Francúzske ministerstvo spravodlivosti sa stalo terčom útoku hackerov

Francúzske úrady sa museli v piatok vyrovnať s následkami kybernetického útoku po tom, ako skupina hackerov oznámila, že sa nabúrala do počítačových systémov tamojšieho ministerstva spravodlivosti.

Hackerská skupina známa ako LockBit 2.0 zverejnila video, podľa ktorého sa jej podarilo prelomiť zabezpečenie súborov rezortu spravodlivosti v Paríži. Členovia zoskupenia sa vo videu vyhrážajú, že ak im vláda nezaplatí požadované výkupné, získané údaje zverejnia 10. februára. Informovala o tom agentúra AFP.

Rozsah a vážnosť hackerského útoku ani výška požadovaného výkupného nie sú známe. „K niečomu došlo, ale nešlo o nič mimoriadne, údaje o trestných konaní ohrozené neboli," uviedol pre AFP zdroj z prostredia vyšetrovania.
Francúzsky rezort spravodlivosti uviedol, že keď sa o incidente dozvedel, okamžite nariadil vykonať potrebné previerky, ktoré stále pokračujú. „Sme v procese podrobnej kontroly nášho systému, čo si vyžaduje čas," uviedlo ministerstvo.

Podľa expertov sú ransomvérové útoky (útoky vydieračským softvérom) na počítačové systémy ministerstiev veľmi zriedkavé.
Ako pripomína AFP, hackeri zo skupiny LockBit 2.0 a jej predchodkyne LockBit boli v minulosti obviňovaní z kyberútokov na rôzne spoločnosti, vrátane vlaňajšieho rozsiahleho pokusu o vydieranie globálnej konzultačnej firmy Accenture, aktuality.sk

X X X

Jeden z najväčších talentov klubu za dlhý čas. Suslov rozhodol o svojej budúcnosti

Slovenský futbalový reprezentant Tomáš Suslov predĺžil zmluvu s holandským prvoligistom FC Groningen až do leta 2026.Informáciu v piatok priniesla oficiálna webová stránku klubu. Devätnásťročnému stredopoliarovi pôvodný kontrakt s „Trots van het Noorden“ platil do leta 2025.
V drese Groningenu univerzálny hráč doposiaľ odohral 53 zápasov, v ktorých strelil tri góly. Do klubu prišiel v roku 2018 z 1. FC Tatran Prešov.

V Groningene sa Suslov, ktorý ako jeden z najmladších hráčov nastúpil na EURO 2020, postupne etabloval do základnej zostavy a má byť jeho budúcnosťou.
"V tejto sezóne zaznamenal Tomáš veľký progres, má špecifické kvality. Je silný fyzicky a agilný v práci s loptou. Má tú správnu DNA hráča Groningenu, tvrdo pracuje v každom tréningu a zápase.

Má charakter víťaza a je dôvod, že už niekoľkokrát v tejto sezóne mal na rukáve kapitánsku pásku napriek mladému veku," citoval klubový web technického riaditeľa Marka-Jana Fledderusa.

"Tomáš vie, že môže ešte veľmi kvalitatívne rásť a my mu v tom chceme pomôcť.
Aj predĺženie zmluvy je pre neho odmenou a dôkazom, že mu veríme a chceme ho tu udržať ako jeden z najväčších talentov za dlhý čas.
Sme radi, že sa nám podarilo Tomáša udržať, pretože o neho bol záujem z Holandska aj zo zahraničia.
Aj on predĺžením spolupráce vyjadril dôveru v naše športové plány a dobrú klubovú budúcnosť," dodal Fledderus./agentury/

X X X

Eurokomisia schválila proticovidový liek Paxlovid od Pfizeru

Európska komisia schválila v piatok liek Paxlovid, ktorý vyrába spoločnosť Pfizer, na liečbu ochorenia COVID-19. Na Twitteri to oznámila eurokomisárka pre zdravie Stella Kyriakidesová.

Rozhodnutie EK znamená, že liečivo sa môže začať používať v členských štátoch EÚ. Podmienečnú autorizáciu Paxlovidu predtým vo štvrtok odporučil výbor Európskej liekovej agentúry (EMA) pre lieky na humánne použitie.
Paxlovid je prvé antivirotikum podávané perorálne, ktoré dostalo odporúčanie od EMA. Obsahuje dve liečivá, a to PF-07321332 a ritonavir v dvoch odlišných tabletách. PF-07321332 znižuje schopnosť vírusu SARS-CoV-2 rozmnožovať sa, zatiaľ čo ritonavir predlžuje pôsobenie tejto látky.

Podľa výsledkov klinických testov liek výrazne znižuje riziko hospitalizácie a úmrtia u pacientov s rizikovými faktormi. Paxlovid mal počas testov zväčša len mierne nežiaduce účinky.
Ako na svojej webovej stráne vysvetľuje Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) hlavná analýza tohto lieku bola vykonaná u pacientov, ktorí začali užívať Paxlovid do 5 dní od prejavenia sa symptómov COVID-19 a ktorí neboli liečení monoklonálnymi protilátkami.

„Počas 1 mesiaca po podaní liečby si 0,8 percenta pacientov (osem z 1039) užívajúcich Paxlovid vyžadovalo hospitalizáciu v trvaní viac ako 24 hodín v porovnaní s 6,3 percenta pacientov (66 z 1046) z placebo skupiny. V skupine, ktorá užívala Paxlovid, sa nevyskytli žiadne úmrtia, kým v placebo skupine bolo 9 prípadov fatálnych,“ uvádza ŠÚKL.
EMA vo štvrtok odporučila podmienečnú registráciu lieku, keďže žiadateľ zatiaľ nedodal údaje o účinnosti a bezpečnosti lieku v štandardnom rozsahu. V takomto prípade musia prínosy lieku prevažovať nad možnými rizikami. Výrobca musí v príslušných lehotách dodať doplňujúce údaje, pričom musí byť dostatočne preukázaná bezpečnosť, kvalita a účinnosť lieku.

Na Slovensku koncom 1. štvrťroka
Novoschválený liek Paxlovid na liečbu koronavírusu by podľa Ministerstva zdravotníctva mohol byť na Slovensku najneskôr do konca prvého štvrťroka. Potvrdila to hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová.
„Na základe plnenia úlohy uznesenia vlády Slovenskej republiky ministerstvo zdravotníctva rokuje o zapojení sa k spoločnému verejnému obstarávaniu s Európskou komisiou na nákup množstva 92 100 balení lieku,“ spresnila./agentury/

X X X

Majiteľ seriálovej pumpy má otáznu minulosť

Pumpu známu z humoristickej relácie RTVS vlastní Richard Kováč. Po jeho niekdajších firmách zostali státisícové dlhy.
Jeho firma sa opakovane objavilav hláseniach bánk pre policajnú jednotku vyšetrujúcu pranie špinavých peňazí. Dôvodom boli vysoké vklady hotovosti a bankové operácie s firmami podozrivými z daňových podvodov. Po jeho bývalých firmách zostali státisícové dlhy.

Aj keď Richard Kováč nepatrí medzi mediálne známych podnikateľov, opakom je čerpacia stanica jeho firmy Kollarik's. Práve na benzínke v Lozorne sa totiž odohrával satirický sitkom Pumpa, ktorý bavil Slovákov od roku 2020. Verejnoprávna RTVS pred časom ohlásila, že s ním v tohtoročnej jarnej vysielacej štruktúre nepočíta.

Podozrivé vklady v hotovosti
Richard Kováč šéfuje predstavenstvu akciovky Gas Product & Services, ktorá sa zaoberá prevádzkou čerpacích staníc. Firma sa opakovane objavila v hláseniach banky pre finančnú spravodajskú jednotku, preverujúcu pranie špinavých peňazí. Banka hlásila neobvyklé obchodné operácie zahŕňajúce vklady v hotovosti či podozrivé prevody na účty pochybných firiem.

„Od júla sú na účte (...) opakovane pripisované platby z účtu Gas Product & Services, ktoré sú následne prevádzané cez internet banking v júli najmä v prospech účtu (...) T. P. Patriot,“ stojí v jednom z hlásení banky.

Firma T. P. Patriot, kam posielal Kováčov Gas Product & Services peniaze, je známa z kauzy podozrivých daňových transakcií, spojenej s daňovými podvodníkmi Jozefom Kertészom a Štefanom Nagyom. K akciovke sa prihlásil aj svojho času stíhaný exsiskár a svedok v závažných kauázch František Böhm (vo februári 2021 sa zastrelil). Priznal, že bol tichým spoločníkom akciovky. T. P. Patriot, aktuálne dlhujúca na dani 19,8 milióna eur, sa objavila aj v kauze prania peňazí, známej ako čínska práčka.

Richard Kováč rezolútne vylúčil, že by vedel o aktivitách T. P. Patriot. Pre Aktuality.sk uviedol, že od firmy iba kupoval naftu. „Vnímam to tak, že keď platím za nejaký tovar, musím urobiť nejakú bankovú transakciu, to je základ obchodnej spolupráce,“ dodal.

V hlásení banky o neobvyklých finančných operáciách Gas Product & Services sa spomínajú aj sporné hotovostné vklady. „Spoločnosť Gas Product & Services bola finančnej spravodajskej jednotke hlásená viackrát, naposledy v hláseniach (...). Na jej účte (...) sú početné vklady v hotovosti deklarované ako odvody tržieb z prevádzok čerpacích staníc.“
Richard Kováč v tom nevidí problém. Tvrdí, že smerom na východ zákazníci oveľa viac používajú platby v hotovosti oproti platbám platobnou kartou.

Dlhy za vyše milióna
Richard Kováč vystupoval spolu s mediálne známejším Michalom Kováčom vo firmách, ktoré po sebe zanechali dlhy v spoločnej výške viac ako 1,2 milióna eur. Odpadová firma Vassal Eko, dnes figurujúca pod názvom Bratislavská Recyklačná, má dlh na dani 128-tisíc eur. Jej materská firma Vassal Group dlhuje 85-tisíc.

S dlhom skončila aj známa bratislavská reštaurácia Fou Zoo – pred zrušením v septembri 2021 dlžila na dani takmer 240-tisíc eur. Po zrušenej eseročke Gas, obchodujúcej s pohonnými hmotami, zostal daňový dlh 239-tisíc eur.
Najvyšší dlh spomedzi spoločných firiem Richarda a Michala Kováčovcov vykázala posilňovňa Body Energy Group – dohromady vyše 275-tisíc eur na dani a poistení.

Richard Kováč v tom nevidí žiaden problém. „Vo Fou Zoo bolo nejakých 100-tisíc. Keď si vezmete, koľko tie firmy zaplatili na DPH, každý vidí, že ide o prevádzkový problém, nestíha sa splácať. Neboli to firmy, ktoré by len prišli, odišli a nechali dlhy,“ bránil sa. A dodal: „Mal som možnosť poslať firmu do konkurzu alebo predať. Urobil som to druhé, ale nabudúce to pošlem do konkurzu, aby to bolo transparentnejšie,“ uzavrel Kováč.

Človek z mafiánskych firiem
Kováčova firma Gas Product & Services eviduje pôžičku od podnikateľa, ktorý mal v minulosti spoločný biznis so známymi menami slovenského podsvetia. Na pohľadávky a peniaze akciovky má záložné právo v hodnote šesť miliónov eur Justín Svitek.
Šesťdesiatročný muž nemá žiadny profil na sociálnej sieti ani kontakt dohladateľný na webe. V obchodm registri si uvádza adresu trvalého pobytu na rovnakej ulici ako Richard Kováč.

Svitek bol do februára spolumajiteľom firmy Delta Company, ktorá v minulosti plánovala výstavbu hotela v Banskej Štiavnici za 720 miliónov korún (24 miliónov eur). Cez firmu Aski, ktorá skončila v konkurze, spoluvlastnil športový obchod v nákupnom centre Shopping Palace na bratislavských Zlatých Pieskoch.

Vo firmách Arta, J.L.S, D61 logistics, El Dorado a Tuffi figuroval s mafiánom Jozefom Surovčíkom, ktorého zavraždili v roku 2003 na hrádzi v Senci. Vo firme El Dorado bol svojho času spoločníkom aj vysokopostavený takáčovec Ivo Ružič, ktorý prežil v roku 2004 bombový atentár a neskôr skončil v rukách polície.

„Viem, že podnikal s pánom Surovčíkom, ale v správnom momente pochopil, že smeruje do problémov a odišiel. Justín Svitek nie je mafián ani bývalý mafián. Je v gastrosektore, solárnej energii a ďalších biznisoch, podniká už iba so svojou rodinou,“ obhajoval Richard Kováč podnikateľa, ktorý má záložné právo na jeho firmu.

Spoločník odpadového kráľa
Richard Kováč bol v rokoch 2008 až 2012 jedným z konateľov eseročky Vassal Eko. Druhým konateľom bol Michal Kováč, ktorý si vyslúžil prezývku odpadový kráľ pre obvinenia z korupcie a nelegálneho nakladania s odpadmi. Menovca prvého slovenského prezidenta preslávili dovolenkové fotografie s dnes už bývalým šéfom mestského podniku Odvoz a likvidácia odpadu (OLO) Branislavom Cimermanom či policajtom zaoberajúcim sa envirokriminalitou Martinom Samuelom. Dotyční sa stretli v čase, keď firma Vassal Eko získala štedré zákazky od OLO a čelila škandálu pre čiernu skládku, ktorá vyrástla v jej areáli.

Kým Michal Kováč sa „tešil“ z pozornosti médií, jeho niekdajší spoločník zostal mimo. Faktom je, že Richard Kováč bol konateľom Vassal Eko do júla 2012, keď sa firma nespájala s odpadovou kauzou. Neobjavil sa ani na žiadnych dovolenkových fotografiách s osobami v konflikte záujmov. S Michalom Kováčom však vystupoval do roku 2016 v ďalších firmách vrátane materskej firmy Vassal Eko – akciovke Vassal Group. V neaktívnej firme Inva Group figurujú spolu dodnes.
Richard Kováč zdôraznil, že vo Vassal Eko bol konateľom ešte predtým, ako sa firma dostala ku kontroverzným obchodom s odpadom. Prvý článok informujúci o Vassal Eko a čiernej skládke v Bratislave vyšiel na Aktuality.sk v novembri 2016.
„Ja som Michala nevidel roky,“ dodal.

RTVS: Budeme to riešiť
V sitcome Pumpa vystupovali okrem herecov aj osobnosti verejného života. Medzi hostí patrili minister financií Igor Matovič, ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, šéf daniarov Jiří Žežulka, šéfredaktor Aktuality.sk Peter Bárdy či investigatívna novinárka Denníka N Monika Tódová.

„Seriál Pumpa pre RTVS pripravuje externá firma, ktorá má v kompetencii aj výber lokality a miesta nakrúcania. RTVS o takejto skutočnosti nemá žiadnu vedomosť a ani túto lokalitu na priebeh nakrúcania žiadnym spôsobom nevyberala a nezabezpečovala. O spomínaných súvislostiach budeme s tvorcami komunikovať. Seriál Pumpa zároveň v aktuálnej jarnej vysielacej štruktúre RTVS nie je zaradený, po dohode s tvorcami má vo vysielaní pauzu. Táto skutočnosť však nesúvisí s vami spomínanými informáciami. Tie sme sa prvýkrát dozvedeli od vás,“ uviedla hovorkyňa RTVS Andrea Pivarčiová, aktuality.sk

X X X

Exkluzívne z Ukrajiny: Novinár vysvetľuje, prečo sa rozhodol pridať k teritoriálnej obrane mesta

S ukrajinským novinárom o tom, ako ľudia v meste vzdialenom 60 kilometrov od frontovej línie vnímajú zvyšovanie napätia medzi Ruskom a Západom.
Z Ukrajiny od našej reportérky Stanislavy Harkotovej.
Na ulici východoukrajinského mesta Kramatorsk je zvyčajný podvečerný ruch. Ľudia sa vracajú domov z práce, robia nákupy pred víkendom, debatujú v kaviarňach, venčia psov.

Nič zatiaľ ani v náznakoch nepripomína to, že by práve tu, pár desiatok kilometrov od línie frontu, bežní ľudia panikárili zo správ, ktoré vystríhajú pred tým, že by spoza hraníc mohol prísť v nadchádzajúcom období nový ozbrojený úder.
No v Kramatorsku sa naň predsa len – aspoň v praktickej rovine – pripravujú a i toto ukrajinské mesto dáva dokopy zbor z dobrovoľníkov, ktorí by v prípade mimoriadnej udalosti nastúpili do služby ochrany mesta. Jedným z tých, ktorí sa rozhodli zapísať sa na zoznam teritoriálnej obrany ako rezervisti, je i novinár Olexij LADYKA.
V rozhovore pre Aktuality.sk objasňuje svoje motivácie aj to, akú skúsenosť s vojnou má Kramatorsk už z rokov 2014 a 2015.

X Na začiatok sarkasticky poznamenám, že novinári v Bratislave majú dnes celkom iné problémy než novinári v Kramatorsku.

Koronavírus?

X Aj. Čítala som si váš status spred pár dní o tom, že ste sa rozhodli zapísať sa na zoznam teritoriálnej obrany svojho mesta. Prečo?
Rozhodol som sa pre to už dávnejšie, keď sa začali objavovať všetky tie správy o tom, že by nás Putin mohol napadnúť. S manželkou sme začali premýšľať, čo budeme robiť, ak by sa to stalo. Ale treba povedať, že Putin na nás „útočí“ každý rok. Aj minulý rok v apríli sa objavila panika, že už-už na nás Rusi zaútočia, stotisíc vojakov na hranici, bude vojna.

X Dnes je predsa len iná atmosféra.

Dnes je ich na hraniciach viac, objavujú sa všetky tie mapy, ktoré ukazujú, že by mohli teoreticky zaútočiť zo všetkých strán. Vychádzajúc z tých máp – utiecť nemáš kam. A tak treba čosi robiť. Pre nás je východiskom v tejto situácii skrátka brániť sa. Keď som sa dozvedel, že sa formujú teritoriálne obrany, ku ktorým sa môže pridať hocikto, povedal som si, prečo by som nemohol aj ja.

X Vysvetlíte, čo je to tá teritoriálna obrana?

Je to taká ľahká pechota, ktorá funguje v meste, kde sa nachádza. Chráni strategické objekty, napríklad mosty, podniky, úrady, hliadkuje na blokpostoch, pomáha likvidovať následky mimoriadnych udalostí a tak podobne. A bojuje s protivníkom do chvíle, kým nedorazia ozbrojené sily, armáda.

V čase mieru sa teritoriálna obrana pravidelne na podobné hypotetické situácie pripravuje. Raz za mesiac sa stretne, raz za rok má dvojtýždňový tréning, kde sa človek napríklad naučí pracovať so zbraňou. Keď i nebude žiadna vojna, naučím sa minimálne všetky tie vojenské múdrosti a budem pripravenejší. Ak by došlo na vojnu, veci sa pochopiteľne budú mať inak.

X Viete si predstaviť, že pokiaľ by na to došlo, a dúfajme, že nedôjde, tak by ste vy ako človek, ktorý sa skôr venuje intelektuálnej práci, vyfasovali pušku?

To si vie podľa mňa človek uvedomiť, až keď sa ocitne v takej situácii. No na tú sa treba pripraviť. Tréning je o tom, že viete, čo máte robiť, kam bežať.

X Napísali ste aj to, že v Kramatorsku sú už stavy plné. Svedčí to o veľkom záujme?

U nás už terobrana (skratka pre teritoriálnu obranu, pozn. red) existovala, len možno nebola taká aktívna, ako je dnes. Už tam boli dôstojníci, ktorí prešli do novej terobrany, plus, ako to ja chápem, pridali sa i mnohí vojaci-kontraktori, ktorí slúžili v armáde. Do obrany v prvom rade pozývajú vojakov, policajtov, či už súčasných, alebo tých bývalých.

Preto je stav plný a mnohí záujemcovia, ktorí sú teda o dosť svalnatejší než ja, a vedia pracovať so zbraňami, sa do nej preto i nedostali. Existujú ale rezervisti terobrany a k nim sa môže pridať hocikto bez ohľadu na to, či slúžil, alebo neslúžil.

X Vy ste teda nateraz čakateľom práve do zložiek rezervistov.

Zatiaľ som prešiel zdravotnou komisiou, ako vidíte, nosím okuliare, takže sa na to ešte pozrú lekári, no pokiaľ prejdem previerkami, môžem predstúpiť pred náborovú komisiu a ak mi tá dá zelenú, podpíšem zmluvu a budem v rezervách. Teraz som v tom prvom štádiu, keď ma posudzujú zdravotnícke komisie.

X Ak už budete v rezervách, čo to bude znamenať pre váš bežný život?

Budem poznať napríklad meno svojho veliteľa, vedieť, kam sa obracať, vedieť, kedy sú stretnutia terobrany, budem trénovať. Keď som po prvýkrát prišiel za náborovou komisiou, povedali mi, že ma nepotrebujú, lebo som neslúžil a terobrana má už plný stav. Ale nedal som sa, pripomenul som im, že podľa zákona ma môžu prijať rezervy.

Viete, u nás môže slúžiť každý muž, mňa nevzali po vysokej škole, pretože som mal vtedy nejaké problémy s chrbticou, no o tom v mojej správe nebola zmienka, skôr odôvodnenie, že som už dosiahol 25 rokov, a tak ma nevezmú. Teraz som to nechcel vzdať.
Začiatkom januára vstúpil do platnosti zákon o národnom odpore, preto sa teraz i tvorí nová terobrana, hoci v komisiách v tom ešte majú chaos, kto má, nemá zodpovednosť, koho majú a nemajú vlastne do jej radov brať.

X Čo vám na to povedala manželka?

Moja žena sa chce tiež prihlásiť. Ale ja by som nechcel, aby bola v terobrane. Máme dcéru, chcel by som, aby moja žena a dieťa boli v prípade bojov na bezpečnom mieste.

X V Kramatorsku sa k rezervám zapája mnoho ľudí?

Spomedzi mojich kamarátov áno. Keď sa začali šíriť všetky tie správy o tom, že by nás Rusko mohlo napadnúť, debatovali sme o tom na sociálnych sieťach a mnohí ľudia z môjho okolia písali, že by chceli do terobrany.

X Existujú nejaké presnejšie počty, koľkí ľudia by v prípade útoku bránili napríklad Kramatorsk? Bavíme sa o stovkách, tisíckach?

Kramatorsk je okres, ktorý zahŕňa aj ďalšie mestá, sformovaný má byť batalión terobrany. Batalión má, tuším, do tisíc ľudí. Takže v každom meste to môžu byť stovky ľudí. Presné oficiálne čísla som ale zatiaľ nikde nevidel.

Konkrétne podrobnosti ochrany miest sa zrejme ani zverejňovať zo strategických dôvodov nemôžu.
Pokúšal som sa zavolať na rozhovor šéfa našej vojenskej náborovej komisie, no odmietol. Písal som vtedy veľký článok o tom, či je Kramatorsk pripravený na vojnu.

X Pointa vášho článku bola aká, je pripravený?

V Kramatorsku je napríklad problém s úkrytmi. Nie je ich dosť a mnohé z tých, ktoré už existujú, sú zanedbané alebo zničené. Preto, ak by sa čosi stalo, tak na kryty spoľah nie je, treba sa skrývať v kúpeľni a dúfať, že po vás nepáli aviácia, ktorá môže zrovnať so zemou celú budovu.

X Kramatorsk už s vojnou skúsenosť má z roku 2014. Odvtedy tu nebol pokus dať tie veci do poriadku?

Úprimne, neviem. Určite bolo potrebné opraviť a vybaviť aspoň tie úkryty, ktoré už existujú. Asi si zrejme všetci mysleli, že sa boje nadobro skončili a ak sa nejaké i odohrávajú, tak sú dostatočne ďaleko.

X Vy ste rok 2014 zažili. Najmä to, ako sa všetky tieto udalosti dali do pohybu.

Pracoval som vtedy v lokálnych novinách Vostočnyj projekt. Bola bežná sobota, 12. apríl, večer sa mal uskutočniť futbalový zápas. Myslel som si, že tam zájdem, pofotím to, napíšem článok. Lenže v ten deň prišla správa, že v susednom Slovjansku akísi muži obsadili policajné oddelenie. Všetci sme boli v šoku a nechápali sme, čo sa vlastne deje. Objavila sa navyše informácia, že títo muži idú k nám, a tak sa pred naším oddelením stretli ľudia, že ho budú brániť. Ktosi brániť - a ktosi naopak podporovať tých, ktorí ho mali obsadiť.

Do večera sa ale nič nestalo. Išiel som na zápas, na námestí už stálo pár tisíc ľudí, ktorí síce nevedeli, čo sa deje, ale akosi dúfali, že sa bude opakovať Krym. Chvíľu som na tom mítingu pobudol, keď ku mne prišli akísi svalovci a vyhnali ma z neho. Kramatorsk je malé mesto, všetci vedeli, že mám skôr proukrajinské názory. Stihol som ešte napísať článok o futbale, keď prichádza telefonát, že obsadili mestskú radu.

Na druhý deň sme sa s fotografom chystali, že to pôjdeme zaznamenať, už boli postavené barikády. Ešte sme sa s kolegom ani nestihli pozdraviť, keď na nás vleteli muži v kuklách a s obuškami. Schytili ma a odviedli do obsadenej budovy mestskej rady, z ktorej si separatisti spravili štáb.

X Čo od vás chceli, čo sa im nepáčilo?

Hovorili o mne ako o oranžovom novinárovi s odkazom na Oranžovú revolúciu, vyhrážali sa mi, že mi oholia hlavu, ale nič mi nespravili a nakoniec ma pustili. Mesto potom úplne obsadili Rusi. Viete, naša ruština a ruština, ktorou hovoria Rusi, je iná. Nám bolo jasné, že prišli Rusi. Chodili po meste s puškami, v kozáckych čiapkach a kamufláži.

Do 2. mája bol v meste viac-menej pokoj, no keď ukrajinská armáda začala postupne vytláčať týchto mužov z miest, začali sa boje. V Kramatorsku separatisti podpálili niekoľko trolejbusov, aby zastavili armádu, začalo sa tvrdé prenasledovanie proukrajinských ľudí, zastrašovali sa aktivisti. Niektorí ľudia boli v zajatí aj niekoľko týždňov.

Bol u nás šéf trolejbusového podniku, zbalili ho pred mojimi očami a dodnes sme o ňom už nepočuli. Jednoducho zmizol. Začalo sa ostreľovanie, začali prilietať rakety už aj do centra, hynuli ľudia. Koncom mája som vycestoval do Kyjeva a 5. júla ukrajinská armáda oslobodila mesto.
Separatisti sa síce stratili, no 10. februára 2015 naše mesto ostreľovali reaktívnymi systémami, buď Smerč, alebo Uragán. Zomrelo 17 ľudí, 60 ľudí bolo zranených.

X šetci si teraz v Európe kladú otázku, či sa teda schyľuje k vojne. Čo si myslia ľudia tu, v priestore, kde sa ich tá otázka v zásade týka najviac?

U nás tému vojny vôbec necítiť. V roku 2015 bolo to ostreľovanie a odvtedy to utíchlo. My sme tu na vojnu už zabudli, žijeme svoje bežné životy presne tak, ako ľudia v Bratislave. Chodíme do kaviarne, debatujeme o knihách a filmoch. Keď sa začali objavovať tie správy o možnom útoku, ľudia tu neveria, že čosi také je možné. Možno mnohí skrátka len nechcú veriť. Vojna u nás nie je top téma dňa.

X Čo je top téma?

Covid, cesty, doprava. Hľadanie si práce. My o téme, o ktorej sa teraz vo veľkom debatuje, hovoríme možno posledné dva, tri týždne.

X Vy osobne to ako vnímate, môžu Rusi naozaj zaútočiť?

Ja nechcem, aby bola vojna. Vojna znamená koniec svetla, tepla, spojenia, výbuchy bômb. No mne sa vidí, že viac sú na takú situáciu pripravení ľudia, ktorí žijú blízko frontovej línie, než ľudia v Kyjeve či Ľvove. Tam vojnu vidia len v televízore. Pre nich je to čosi nové, neobyčajné, nevedia, čo robiť.

My tu vieme, že keď je ostreľovanie, treba zabarikádovať okná, aby vás pri údere neporanilo sklo, že počas ostreľovania netreba byť zvedavý a stáť pri okne, že sa treba skryť v kúpeľni, prípadne v pivnici. Že si treba pripraviť malý batoh, kde budú všetky potrebné dokumenty, peniaze, lieky, aby ste ho v kritickom momente len schmatli a bežali. Ja neviem, či bude, alebo nebude vojna.

No mne sa zdá možnosť vojny nelogická. Napríklad, tých stotisíc ruských vojakov sa mi zdá nedostatočný počet na obsadzovanie Ukrajiny. Lenže potom si vravím, že tu sa logika nie vždy dala nájsť. Veď pri obsadení Krymu a časti Doneckej a Luhanskej oblasti ste tiež nemohli hľadať logiku.

X Prečo to potom Putin spravil?

Myslím si, že podľa Putina je Rusko akési impérium, ktoré má pokoriť svoje teritórium. Preňho bol Sovietsky zväz len pokračovaním ruského impéria, a keď po páde Sovietskeho zväzu získali Ukrajinci, Gruzínci či Kazachovia nezávislosť, znamená to, že Rusko prišlo vlastne o svoje územia a treba ich vrátiť. Kedysi to chcel spraviť cez colnú úniu, no keď v roku 2014 prišla revolúcia, Viktor Janukovyč utiekol a Ukrajinci sa rozhodli pre Európsku úniu, Putin začal konať. Kvôli tomu, že teraz máme problémy, obsadil sa Krym, obsadila sa časť Doneckej a Luhanskej oblasti, nebudeme môcť do NATO.

X Prečo podľa vás teraz Rusko tak veľmi tlačí na to, aby Ukrajina nevstúpila do NATO, ak vie, že to v horizonte mnohých rokov nebude ani možné?

Nie som v tejto téme expert a už vôbec neviem, na čo vlastne Putin myslí. Ja viem len to, že treba byť pripravený na všetko. Verím, že sa vojna nezačne, ale ak sa začne, treba byť pripravený. Pozrite sa na Izrael. V stave prípravy na vojnu je prakticky od svojho vzniku. V Izraeli všetci vedia, čo majú robiť, keď je ostreľovanie. Prípravou v armáde si prechádzajú všetci muži i ženy. Majú výborný systém protivzdušnej ochrany, ktorý ich chráni.

Týmto smerom by sme sa mali uberať aj my. Pretože Rusko nikam nezmizne, medzi nami nevznikne oceán. Aj keby Putin zomrel, a diktátori žijú dlho, myslím si, že ruská politika sa nezmení. Toto je realita, s ktorou žijeme a ktorú máme prijať.

X Vo vašej rodine máte nejaký malý kufor, ktorý schytíte, keď bude treba?

Celý čas myslím na to, že by bolo dobré si čosi také pripraviť, no zatiaľ ho nemáme. Ale asi pred týždňom sa mi stala takáto vec. Bývame v časti mesta blízko letiska. Vojaci tam majú základňu, sme zvyknutí, že tam pristávajú lietadlá alebo vrtuľníky. No teraz sa stalo, že som sa o piatej ráno zobudil na to, ako nad naším domom nezvyčajne nízko prelietaval vrtuľník, na sekundu som si pomyslel: Už sa to začalo a my nemáme zbalený kufor, do kelu!

X Toto nie je úplne príjemná situácia. Nevyvoláva toto napätie v spoločnosti netypický stres?

Ľudia zrazu diskutujú o veciach, o ktorých doteraz ani nikdy nepremýšľali, a to rovno o takých, ktoré sú ich existenčným ohrozením.
Určite to mnohých rozrušuje. V Kramatorsku žije mnoho presídlencov, ktorí k nám prišli z okupovaných území a poznám rodinu, ktorá to veľmi ťažko nesie. Od rána do noci čítajú všetky správy, u muža sa začali panické ataky, jeho žena sa ho pokúša od toho všetkého oddeliť, no ju samotnú to rozrušuje.

Ja som si veľké starosti robil minulý rok, keď sa vtedy začalo hovoriť o útoku. Znervóznel som, lebo som jednoducho netušil, čo budem robiť, ak by došlo k nejakej mimoriadnej situácii. No postupne to prešlo do toho, že som si povedal, že sa len treba pripraviť. Preto som sa rozhodol pre tú teritoriálnu obranu. A odvtedy to zmizlo.

Treba sa sústrediť na svoju prácu, na to, čo máte radi. Hrám napríklad v rockovej kapele, máme skúšky, mali sme koncert, teraz plánujeme ďalší. Viac si vážim čas, ktorý trávim s manželkou a dcérou. Predtým sme to brali ako samozrejmosť, no teraz si ceníme každú minútu, ktorú trávime spolu. aktuality.sk

X X X

V Podbieli sa nevedia zhodnúť, či potrebujú silnejší most na úkor jeho originality

Oravský most sa dočká rekonštrukcie. Musia ho však prestavať.

Most v oravskej dedine Podbiel je v havarijnom stave, ničia ho vozidlá kameňolomu. Žilinský samosprávny kraj, ktorý ho spravuje, ho chce opraviť a o týždeň má oznámiť jeho zhotoviteľa.
Aktivisti sú proti jeho celkovej prestavbe, župa však ráta s vyššou nosnosťou mosta, rekonštrukcia bude stáť takmer dva milióny eur.
Klientelizmus vylučujú
Miroslav Bachynec a Anton Janík, miestni aktivisti a obyvatelia časti Zámostie, si myslia, že jeho oprava nie je vo verejnom záujme, ale má poslúžiť nájomcovi tunajšiemu kameňolomu za Pálenicou.

Župa to odmieta. Prestavbu pôvodného mosta a zvýšenie jeho zaťažiteľnosti vysvetľuje tým, že oprava je nevyhnutná a nákladná. Kraj chce na ňu požiadať o európske peniaze. Tie by však nedostali na objekt druhej triedy, preto požiadali o preklasifikovanie mosta.

„Eurofondy sú vyčlenené pre cesty a mostné objekty druhej triedy. Požiadali sme preto ministerstvo dopravy o preklasifikovanie mosta v Podbieli z objektu tretej triedy do druhej, v súvislosti s čím sa zmení aj jeho nosnosť,” vysvetlila za kraj Lucia Lašová.
Dopĺňa, že použitím eurofondov župa ušetrí vlastné prostriedky z rozpočtu a tie následne môže použiť na opravy ciest tretej triedy.

Most potrebujú
Miestny poslanec Pavol Kudzbel dodáva, že most nevyužíva len lom a záchranné zložky, ale napríklad aj miestne pozemkové spoločenstvo, miestne družstvo, Lesy SR, pozemkové spoločenstvo Nižná, Železnice SR kvôli nákladnej doprave a ďalšie podnikateľské subjekty, ktoré používajú vozidlá s vyššou hmotnosťou, ako je hmotnosť osobného automobilu.

Zároveň v územnom pláne obce Podbiel je v spomínanej lokalite schválená priemyselná zóna a aj výstavba nových domov.
„Kraj nám sľúbil, že na most vyčlení peniaze. S rekonštrukciou nezačal v plánovanom termíne, pretože čakal na rozhodnutie o námietkach, ktoré aktivisti podali. Peniaze, ktoré na obnovu vyčlenili, medzičasom použil inde a na most chceli získať peniaze z eurofondov.”

Poslanec si myslí, že ak by nebolo obštrukcií, výstavba mosta by sa už začala. „Po vypočutí námietok aktivistov som presvedčený, že ich k tomu vedie nie snaha o prospech Podbielanov, ani záchrana historických pamiatok, alebo ušetrenie peňazí, ale len ich osobný spor.”

Spojnica s kameňolomom
Po moste ponad rieku Oravu sa prevezie okolo 70-tisíc ton kameňa, čo je ročná bilancia kameňolomu za Pálenicou. Iná cesta, ako sa dostať z časti obce Zámostie, neexistuje.

V minulosti mal nosnosť 23 ton, dnes je pred vjazdom na most označenie šesť ton, no pribudla k nemu tabuľa do 25 ton pre jediné vozidlo. Jeho správca, žilinský kraj zasa uvádza nosnosť 12 ton.
Ťažba v lome už mala skončiť, prevádzkovateľ chce otvoriť ďalší, nachádzal by sa asi kilometer od súčasného. V prípade prebieha posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA). Aj z nového lomu by autá vychádzali po rovnakom moste.

Chceli z neho pamiatku
Aktivisti reagujú, že so samotnou rekonštrukciou súhlasia. Dôvodia však, že most najväčšmi využíva kameňolom a vplyvom ťažkých áut sa zničil: „Mostom prejde denne priemerne dvadsať áut. Podľa údajov banského úradu je priemerná váha jedného auta okolo dvadsať ton,” hovoria Janík a Bachynec.

Myslia si, že obec by mala zveľaďovať okolie, prírodu a pamiatky, ktorou by sa podľa nich mal stať aj most. „Keby po moste nejazdili tisíce ťažko naložených nákladných motorových vozidiel s kameňom, mohol po rekonštrukcii zachovať pôvodný stav a slúžiť občanom ďalších sto rokov,” vravia aktivisti.

Obrátili sa aj na úrady s tým, aby most vyhlásili za technickú pamiatku. Pamiatkari mu však ochranu neudelili, podľa nich stavebno-technickými úpravami stratil časť svojej autentickej hodnoty.
Aktivisti pripomienkovali aj zámer nového kameňolomu, ktorý by o kilometer ďalej otvoril rovnaký prenajímateľ. Osobný spor voči nájomcovi kameňolomu však vylučujú a tvrdia, že ide o záchranu prírody, aktuality.sk