Viaceré európske štáty sa snažia zmierniť zvyšovanie cien energií. Zmrazovanie cien, zníženie daní, príspevky na energie, cielená pomoc. Tvárou v tvár prudko rastúcim cenám energií volia európske štáty rôzne spôsoby, ako zmierniť vplyv zdražovania benzínu, zemného plynu a v prípade neregulovaných cien aj elektriny na domácnosti.

100 eur v Francúzsku
Francúzsko napríklad vo štvrtok (21. 10.) oznámilo jednorazovú nezdaniteľnú platbu 100 eur pre ľudí s príjmami nižšími ako 2000 eur mesačne. Vláda odhaduje, že tieto peniaze dostane 38 miliónov ľudí. Kabinet už pritom oznámil mimoriadny dodatočný 100-eurový príspevok šiestim miliónom domácností v dôsledku chladného počasia, aby im pomohol zaplatiť dodávky energií.

V Británii vláda pred niekoľkými týždňami oznámila fond vo výške 500 miliónov libier (592,63 milióna eur) na pomoc domácnostiam s nízkymi príjmami s účtami za energie, najmä za kúrenie, ako aj za potraviny a oblečenie.
Belgická vláda začiatkom októbra predĺžila do marca pevné sadzby energií pre domácnosti s nižšími príjmami, okrem toho im poskytla 80-eurovú dotáciu na účty za energie.

Poľsko, Lotyšsko, Estónsko
V Poľsku plánuje vláda budúci rok vynaložiť až 1,1 miliardy eur na pomoc dôchodcom a mnohodetným rodinám vyrovnať sa s účtami za energie. Nárok na tento príspevok má jedna z piatich domácností.
V Lotyšsku má približne 150.000 domácností dostávať od 15 do 20 eur mesačne na pomoc s účtami za elektrinu alebo plyn.
Estónska vláda vyčlenila približne 75 miliónov eur na zníženie účtov za elektrinu pre všetkých spotrebiteľov a ďalších 20 miliónov na pomoc zhruba 72.000 rodinám s nízkymi príjmami od septembra do marca.
Očakáva sa, že litovský parlament schváli návrhy vlády, aby sa rozložil rast cien plynu na päť rokov a tiež pomoc 110.000 rodinám s účtami za kúrenie.

Francúzsko, Taliansko, Nemecko
Francúzsko zmrazilo ceny plynu do konca roka 2022 a ďalší rast cien elektriny bude obmedzený na 4 % vďaka zníženiu daní.
Taliansko zmrazuje ceny plynu pre 2,5 milióna ľudí, zatiaľ čo tí, čo sú na tom najhoršie, budú ušetrení zvýšenia účtov za elektrinu. Ostatným zníži sadzbu dane z pridanej hodnoty (DPH) na 5,5 %.
Nemecká vláda nariadila, aby sa daň určená na podporu rozvoja obnoviteľných energií, ktorú platia všetci spotrebitelia, znížila od 1. januára takmer o polovicu. Analytici ale varovali, že nemeckí spotrebitelia, ktorí platia jedny z najvyšších cien energií v Európe, nemusia pocítiť tieto škrty vo svojich peňaženkách, pretože ceny môžu ďalej rásť.

Španielsko a očakávania Česka
Španielsko, ktoré je pri výrobe elektriny závislé na zemnom plyne viac ako ostatné európske štáty, pristúpilo v júli k zníženiu DPH na elektrinu, keďže globálny skok v cenách plynu začal spotrebiteľom spôsobovať ťažkosti.
Ďalšie zvýšenie cien však zmiernilo vplyv redukcie DPH. V septembri preto vláda dočasne opäť znížila daň z elektriny a obmedzila zisky energetických spoločností.
Česká vláda zrušila DPH na elektrinu a plyn na mesiace november a december a plánuje ju predĺžiť na celý rok 2022, ak na to dostane povolenie z Bruselu, aktuality.sk

X X X

Chorvátsko otvorilo svoju prvú dedinu pre digitálnych nomádov, hlásia sa tam aj Slováci

V Zadare môžete pracovať aj poznávať, a to za cenu, ktorá je nižšia než priemerné nájomné za byt vo väčšine Európy.
Práca na diaľku je dnes čoraz bežnejšia. Pochopili to aj v Chorvátsku, ktoré je obľúbenou letnou destináciou tisícok Slovákov.
V snahe využiť hotely aj v zime sa prímorská krajina zamerala na novú kategóriu návštevníkov, na digitálnych nomádov. Pre ľudí, ktorí pracujú z rôznych kútov sveta, vytvorila dedinu, kde sa môžu výhodne ubytovať a zároveň zdieľať pracovný priestor.
Spoločnosť grabAhome, ktorá za projektom stojí, očakáva najväčší nápor záujemcov v novembri.
Kúsok od Zadaru

Borik - tak sa volá dedina, ktorú krajina pri Jadrane otvorila pre nomádov. Leží len 30 minút chôdze od historického centra Zadaru, ktorý patrí k najnavštevovanejším letným destináciám Slovákov. Dedina nesie názov Digital Nomad Valley Zadar.
Pri jej názve „Valley“ alebo „Údolie“, sa inšpirovali aj známym Silicon Valley. Za projektom stojí spoločnosť grabAhome a sieť hotelov Falkensteiner H&R, ktorí sa netaja ambíciou vytvoriť podobné komunity v celej krajine.

Priestory pre nový typ využitia ponúkla práve spoločnosť Falkensteiner H&R. Ide o dlhodobý prenájom dvoch stredísk Premium Camping Zadar a Falkensteiner Club Funimation v Boriku.
Hlásia sa aj Slováci
Spoluzakladateľ a výkonný riaditeľ platformy grabAhome Mario Mrkša pre miestne médiá, ktoré citoval aj český server Aktualne.cz povedal, že prvé prihlášky sa im už hrnú.

Na ponuku len v prvé dni zareagovalo už takmer 200 nomádov z 30 krajín. Najväčší nápor však očakáva v novembri.
Mrkša pre Aktuality.sk potvrdil, že prihlášku si poslalo už aj zopár Slovákov.
8fotiek v galériiDedina nomádov v Chorvátsku ponúka bývanie v mobilnom domeZdroj: grabAhome

Nielen práca aj kontakty
Ubytovanie je možné v minimalistických domčekoch aj s kuchyňou alebo tu záujemcovia môžu nájsť miesto, kde zaparkujú vlastný obytný príves, čo u nomádov nie je nič zriedkavé.
Celý rezort, vrátane coworkingového kancelárskeho priestoru s rozlohou 100 metrov štvorcových, pokrýva WiFi signál.
Okrem priestoru na prácu však dedinka ponúka aj šancu rozšíriť si sieť kontaktov na rôznych podujatiach. Je tu reštaurácia aj dedinka orgnaizuje aj mnoho rôznych aktivít.

Nomádi si môžu oddýchnuť vo vírivke, v bazéne alebo si môžu zašportovať. K dispozícii majú posilňovňu, ale aj tenis, futbal, plážový volejbal, bicykle, petang, jogu, vodné bicykle či vodné skútre.
8fotiek v galériiV rezorte majú nomádi k dispozícii bývanie, priestory na prácu, relax aj športZdroj: grabAhome
Lacný pobyt
Dedina svoje brány oficiálne otvorila 10. októbra a prístupná by mala byť do 31. marca. Je tu však možnosť, že projekt sa predĺži.
Údolie víta digitálnych nomádov, ktorí majú záujem o krátkodobé alebo dlhodobé pobyty. Minimálna dĺžka pobytu je 2 týždne, čím dlhšie plánujete zostať, cena za týždeň sa znižuje. Ceny balíčkov začínajú od 130 eur na týždeň. To znamená 520 eur na mesiac, čo je dokonca menej, než priemerné nájomné za byt v mnohých európskych krajinách.

V cene je ubytovanie v mobilných domoch, ktoré môžete obývať sami alebo s inými členmi komunity, alebo prenájom miesta na zaparkovanie obytného auta, coworkingová kancelária, Wi-Fi pripojenie, služby komunitného manažéra a prístup na akcie organizované na mieste.
O autorke
Objavuje kúty našej planéty na zaoceánskej lodi. Ďalšie jej príbehy z ciest a nevšedných miest nájdete na jej blogu Loďou po svete, aktuality.sk

X X X

Ukrajina by mohla do Európy poslať ďalších 55 miliárd metrov kubických plynu

Ceny plynu v Európe dosahujú rekordné maximá.
Ukrajina by mohla do Európy poslať ďalších 55 miliárd kubických metrov (m3) zemného plynu. Uviedol to prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý obvinil Moskvu, že riadi energetickú krízu v Európe.

Vysoké ceny
Ceny plynu v Európe dosahujú rekordné maximá, keďže ekonomiky sa po zmiernení pandémie nového koronavírusu opäť otvorili a dodávky elektriny z obnoviteľných zdrojov sa spomaľujú. Európa sa tak zmieta v energetickej kríze.
Kritici v západných metropolách obviňujú z rastu cien Rusko. Tvrdia, že Moskva nezvyšuje dodávky plynu, aby prinútila Európu udeliť certifikát nedávno dokončenému plynovodu Nord Stream 2, ktorý vedie po dne Baltického mora z Ruska do Nemecka.
Kontroverzné potrubie obchádza Ukrajinu a jeho celková ročná kapacita je 55 miliárd m3.
Viac dodávok za špeciálnych podmienok

Oleksij Danilov, šéf ukrajinskej rady pre národnú bezpečnosť a obranu po skončení zasadania v piatok novinárom povedal, že postsovietska republika by mohla ponúknuť Európe viac dodávok zemného plynu za špeciálnych podmienok.
Ukrajinský prezident Zelenskyj v piatok (22. 10.) obvinil Moskvu zo zorganizovania európskej energetickej krízy a vyzval Brusel, aby spolupracoval s Kyjevom proti ruskej „plynovej agresii". „Ukrajina má čo ponúknuť svojim európskym partnerom," uviedol pre agentúru AFP.

„Existujúce kapacity na pumpovanie plynu cez Ukrajinu sú dostatočné nielen na normalizáciu súčasnej situácie, ale aj na zabezpečenie Európy proti cenovým šokom v najbližších rokoch," dodal prezident Ukrajiny.

Skvapalnený zemný plyn z USA
Predsedníčka hornej komory ruského parlamentu Valentina Matvijenková zase v piatok počas návštevy v Aténach vyhlásila, že Rusko si splní svoje súčasné záväzky ohľadne dodávok plynu do Európy a pokúsiť sa tiež poskytnúť dodatočné objemy, ak to bude potrebné.

„Všetko, čo je Rusko povinné dodať Európe túto zimu a na budúci rok bude zrejme v plnej miere doručené. Ak budeme mať príležitosť a ďalšie objednávky, pokúsime sa zabezpečiť aj dodatočné dodávky plynu. Verím, že táto situácia s výbušnou vlnou zvýšenia ceny plynu nás veľa naučí."

Matvijenková dodala, že sa netreba báť energetickej závislosti na Rusku. „Ceny vzrástli najmä pre skvapalnený zemný plyn, ktorý mali do Európy dodať USA, ale boli presmerované do iných krajín z dôvodu tamojšej vyššej ceny. Rusko splní všetky svoje záväzky."
Zdôraznila, že o európskej energetickej politike rozhoduje samotná Únia, nie Rusko, a teda ju nemôže ovplyvniť. Upozornila, že Moskva môže akurát vyjadriť svoj názor, že je pravdepodobne príliš skoro vzdať sa jadrovej energie, ktorá je bezpečná, šetrná k životnému prostrediu a vyrába najlacnejšiu elektrinu.

Zelená agenda
Podľa nej by sa síce mala presadzovať tzv. zelená agenda, ale nemala by sa uponáhľať, malo by sa postupovať krok za krokom po tom, keď sa podarí vyriešiť a odstrániť jednotlivé problémy. Je nemožné opustiť uhlie, plyn a ropu, keďže nové technológie zelenej energie nemôžu zatiaľ poskytnúť ani teraz, ani v nasledujúcich dňoch, Európe všetku potrebnú energiu.
Ruský prezident Vladimir Putin na stretnutí Valdai International Club tento týždeň vyhlásil, že nedostatok plynu v európskych krajinách môže v tomto roku dosiahnuť zhruba 70 miliárd m3, keďže iba Rusko zvyšuje dodávky, zatiaľ čo dodávky z USA a Blízkeho východu klesajú, aktuality.sk

X X X

Sulík potvrdil, že vlastní časť ranču v Austrálii

Šéf SaS Richard Sulík uviedol, že na dôchodku chce počas zimy tráviť čas na ranči v Austrálii.
Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) v rozhovore pre Nový Čas uviedol, že minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) ho pri tvorbe koalície opakovane uisťoval, že toto je jeho posledné ministrovanie a po budúcich voľbách odchádza do Austrálie a ukazoval mu, kde má ranč pri Perthe.

A aj keď hovorkyňa SaS Katarína Matejková pôvodne reagovala vyjadrením, že to, čo bude Richard Sulík robiť na dôchodku, je jeho osobná vec, šéf SaS dnes o nehnuteľnosti v Austrálii hovoril v reakcii na divácku otázku.
Ešte jedno volebné obdobie

„Som jeden z troch vlastníkov nejakej menšej usadlosti,“ potvrdil Richard Sulík pre TV Markíza. Očakávanie Matoviča, ktorý sa vyjadril, že počíta s tým, že Sulík odíde po budúcich voľbách na ranč do Austrálie, sa však nechystá naplniť.
„V slovenskej volebnej politike ešte jedno obdobie budem,“ prezradil televízii. Uviedol tiež, že na ranč si zobral úver, pri čom založil svoje byty. „Keď budem na dôchodku, tak tam plánujem tráviť zimné mesiace,“ vyjadril sa k tomu, čo ho motivovalo ku kúpe, aktuality.sk

X X X

Exšéfa Európskej rady Tuska zvolili v Poľsku za lídra najväčšej opozičnej strany

Donald Tusk sa stal predsedom najväčšej opozičnej poľskej strany Občianska platforma.
Bývalého šéfa Európskej rady Donalda Tuska v sobotu oficiálne zvolili za predsedu najväčšej opozičnej poľskej strany Občianska platforma (PO). V nedeľu to oznámila volebná komisárka PO Dorota Niedzielová, informovala agentúra PAP.
„Potvrdzujem, že kandidát Donald Tusk získal potrebné množstvo hlasov a bol zvolený za predsedu Občianskej platformy,“ uviedla Niedzielová.

Tusk bol jediným kandidátom na tento post. Podľa Niedzielovej získal pri straníckom hlasovaní 97,4 percenta hlasov od členov PO.
Tusk sa postavil na čelo PO, ktorej je spoluzakladateľom, už 3. júla, keď z postu predsedu tejto strany odstúpil Borys Budka. V tomto čase Tusk zároveň oznámil, že sa rozhodol vrátiť do poľskej politiky, pretože PO je podľa neho tímom absolútne špeciálnych ľudí.

Donald Tusk (64) je podľa agentúra PAP jedným z najúspešnejších poľských politikov. Tusk bol v rokoch 2007 až 2014 poľským premiérom a po odchode z poľskej politiky sa stal šéfom Európskej rady a neskôr aj predsedom predsedu Európskej ľudovej strany (EPP). Počas svojho pôsobenia vo funkcii predsedu Európskej rady v rokoch 2014 až 2019 riešil migračnú krízu, ekonomickú krízu v Grécku, ako aj rokovania o brexite, aktuality.sk

X X X

Matovičova strata súdnosti

Schopnosť sebareflexie nepatrí medzi silné stránky našich politikov. Igor Matovič v tomto ohľade nie je žiadnou výnimkou. Skôr naopak, udivuje, ako tvrdošijne obhajuje neobhájiteľné. Keď hovorí, že Vladimír Lengvarský je horší minister zdravotníctva ako Marek Krajčí, znie to ako zlý vtip. Ba čo viac, je to prejav absolútnej straty súdnosti. Alebo sa u bývalého premiéra začínajú prejavovať poruchy pamäti?

Tí, ktorí netrpia amnéziou, si však veľmi dobre pamätajú, ako to na Slovensku vyzeralo na prelome rokov 20/21, keď denné prírastky nakazených lámali rekordy a nemocnice plnili covidoví pacienti. Ministrom bol vtedy človek, ktorý nedokázal presadiť nič, až sa napokon rozplakal, zato bol neskonale oddaný Igorovi Matovičovi.

Nuž, mali sme tu kadejakých „odborníkov“, no Marek Krajčí patril bezkonkurenčne k tomu najhoršiemu, čo sa v tomto exponovanom rezorte vyskytlo. Človek sa takmer rok nestihol čudovať, ako mohla taká „proreformná vláda“ vytiahnuť na ministerský post takého neschopného človeka. Ono je pekné, keď niekto skladá chválospevy, no je otázne, či vie aj reálne robiť. Predsa už benediktíni v tom mali jasno: modli sa a pracuj.

To, že sme teraz tretí najhorší v EÚ, pokiaľ ide o očkovanie, nie je vina Lengvarského. Svedomie by si mal spytovať práve minister financií. Práve jeho vinou, pre jeho avantúry, sme prepásli ten pravý okamih, keď vláda mohla ľudí presvedčiť o potrebe očkovania. Namiesto kampane sme však na jar riešili očkovanie Sputnikom, čo ho napokon stálo premiérsku stoličku.

A keď potom v lete, už ako minister financií, vajatal s poskytnutím peňazí na kampaň, nemôže sa teraz čudovať, že tá prišla neskoro.
Predovšetkým Matovič by si mal preto spytovať svedomie, čo tu za rok svojho „bačovania“ spôsobil a akého neschopného človeka dosadil za ministra. Až potom by mal kritizovať ostatných./agentury/

X X X

Remišová: Žiadna iná krajina nemá dvoch expremiérov, ktorí podrývajú boj proti pandémii

V žiadnej inej krajine nie sú dvaja bývalí premiéri, ktorí svojej vláde „hádžu polená pod nohy" v boji proti pandémii koronavírusu. V diskusnej relácii O 5 minút 12 RTVS to na margo Roberta Fica (Smer) a Petra Pellegriniho (Hlas) skonštatovala vicepremiérka a ministerka investícii, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová (Za ľudí).
 
Podpredsedníčka vlády a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová (Za ľudí)
Zároveň kritizovala opozíciu za to, že v čase pandémie zvoláva verejné zhromaždenia s účasťou prevažne starších ľudí. To je podľa ministerky vrcholne nezodpovedné.

„Momentálne úlohou štátu, ale aj politikov, či už opozičných alebo koaličných, je nabádať ľudí, aby chránili seba, aby chránili svoju rodinu a aby chránili Slovensko," povedal Remišová. Predseda opozičného Smeru Fico však podľa nej robí opak, keď nabáda ľudí aby sa neočkovali.

Remišová zároveň povedala, že strana Za ľudí už nepodporí plošné „tvrdé" opatrenia v rámci boja s pandémiou. „Toto je pandémia neočkovaných," uviedla s tým, že na rozdiel od minulého roku, keď bolo Slovensko proti pandémii bezmocné, dnes je to len na osobnej zodpovednosti ľudí.

Podľa opozičného poslanca Juraja Blanára (Smer) nemôže vláda s podporou 15 percent občanov vyžadovať dodržiavanie nejakých pravidiel. „Nemôžete sa vyhovárať na opozíciu," povedal Remišovej. V prípade, že štát zlyháva, je podľa Blanára ústavným právom občanov protestovať. Protest, ktorý Smer organizoval v Košiciach 1. septembra ani návšteva pápeža Františka podľa neho neviedli k navýšeniu pozitívnych prípadov. „Nemôžete ľuďom upierať ich slobodu aby mohli prejaviť protest," dodal Blanár./agentury/

X X X

Kolíková opäť prerobila súdnu mapu. Rušenie súdov prevrátila naruby

Do tretice všetko dobré? Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za spravodlivé Slovensko, ministerský klub SaS) predstavila už tretiu verziu novej súdnej mapy, ktorá mení územné členenie slovenského súdnictva. Okresné súdy nebude rušiť, ale zachová ich regionálne pracoviská.
Ministerka tvrdí, že návrh je výsledkom kompromisu, a dúfa, že v tejto podobe už nájde podporu nielen medzi koaličnými partnermi, ale aj medzi sudcami a zamestnancami súdov.

„Nejde o žiadnu reformu, iba o premaľovanie tabúľ na súdnych budovách,“ odkazuje Združenie sudcov Slovenska. „Ide o zdeformovanie výkonu súdnictva,“ zdôraznili sudcovia s tým, že naďalej trvajú na stiahnutí návrhu z legislatívneho procesu.
V súčasnosti je na Slovensku 54 okresných súdov, po novom ich bude len 30. Osem okresných súdov zanikne len v Bratislave a Košiciach ich spojením do dvojice mestských súdov. Kompletne zaniknú len štyri súdy – v Skalici, Bánovciach nad Bebravou, Partizánskom a Kežmarku. Zvyšných 14 okresných súdov sa zmení na regionálne pracoviská. Z ôsmich krajských súdov ostanú len tri odvolacie – v Prešove pre východ Slovenska, v Žiline pre stred a v Trnave pre západ.

Ciele súdnej mapy zostávajú rovnaké, rýchlejšie a kvalitnejšie súdne rozhodnutia pre ľudí, a zároveň lepšie podmienky na prácu a rozhodovanie pre sudcov v piatich samostatných agendách – civilnej, obchodnej, trestnej, rodinnej a správnej.
„Za kľúčové pri reforme považujem, aby umožnila špecializáciu sudcov na ktoromkoľvek súde a vytvorila reálny priestor pre náhodný výber sudcov. Osobitne s ohľadom na všetko, s čím sa v justícii teraz boríme a na akej úrovni nedôveryhodnosti je, považujem za dôležité, aby ten systém bol o to viac nastavený tak, aby korupcii ani nedával priestor,“ vysvetlila Kolíková.

Ministerka: Nechodíme tak často na súd
Ministerka uznala, že zväčšením obvodov to bude mať občan v niektorých prípadoch na súd ďalej. Dôležitejší ako prístup k budove súdu je však podľa nej prístup k spravodlivosti. A ten sa podľa nej reformou zlepší. „Nechodíme tak často na súd, ako keď potrebujeme zdravotnú starostlivosť alebo niečo vybaviť na úrade. Je to jednoducho iné. Súdy nám poskytujú inú službu, obsahom aj frekvenciou,“ vysvetlila ministerka.

Najnovší návrh podľa Kolíkovej reflektuje pripomienky sudcovskej obce a zamestnancov súdov. Tí v stredu 13. októbra vyjadrili svoj nesúhlas protestmi pred viacerými budovami súdov po celom Slovensku, ako aj pred samotným ministerstvom spravodlivosti. Protestujúci vyjadrili svoje obavy zo straty práce, zo zvýšenia nákladov na dochádzanie a sťažovali sa, že ministerka pri príprave reformy nebrala do úvahy ich pripomienky.

„Toto je kompromis, ktorý som spravila,“ zdôraznila Kolíková. „Chceme, aby sa každý občan dostal ku kvalitnému rozhodnutiu, ktorému rozumie, a v rozumnom čase. Ku koncentrácii sudcov však dôjde postupne, musela som zatiahnuť ručnú brzdu,“ vysvetlila.

Pčolinský aj Šeliga nerozumejú logike návrhu
Peter Pčolinský, poslanec (Sme rodina): Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková by mala tretiu verziu súdnej mapy vysvetliť hnutiu Sme rodina na budúci týždeň v utorok. Predseda poslaneckého klubu Sme rodina má aktuálne k mape viac otázok ako odpovedí. Pčolinský nerozumie, prečo bolo v predchádzajúcich návrhoch súdnej mapy potrebné rušiť takmer tri desiatky pracovísk súdov, po novom stačia už len štyri. „Nedáva to logiku, v čom je vlastne potom tá reforma,“ reagoval Pčolinský.

Juraj Šeliga, poslanec (Za ľudí): Aj keď budem zas upodozrievaný, že pani ministerku Kolíkovú nemám rád (čo nie je pravda), a preto som kritický, napriek tomu mám pár otázok k súdnej mape. Pretože tak ako bola súdna mapa prezentovaná, je pre mňa chaotická. Najprv sme mali rušiť 24 okresných súdov. Teraz sa zrušia štyri a ako bonus Banská Bystrica príde o krajský súd. Už nebudú cestovať len občania, ale najnovšie majú cestovať aj sudcovia spoločne s vyššími súdnymi úradníkmi. Logike predloženého návrhu, žiaľ, nerozumiem, pretože neboli predstavené dáta, na základe ktorých bol tento návrh vytvorený. Čo je kľúčom k tomu, ako boli vytvorené jednotlivé obvody, sídla súdov a na základe čoho sa zrušili krajské súdy? Evidentne preto patrím do kategórie, ktorú pani ministerka zadefinovala ako „nepochopenie celospoločenské“. Rád si však nový návrh nechám od pani ministerky vysvetliť. Ak však platí, čo pani ministerka povedala,

Európska únia nám dá 255 miliónov na reformu, ktorá je de facto zrušením štyroch okresných súdov a piatich krajských súdov? Rovnako všetci musíme klásť základné otázky, ktoré kladiem už rok: Ako sa zrýchli súdne konanie? Stále bude priemerná dĺžka obchodného sporu 24 mesiacov? Ako sa zlepšia mizerné platové podmienky vyšších súdnych úradníkov a administratívnych pracovníkov? Ak ma pani ministerka presvedčí, že jej návrh znamená, že občan bude mať spravodlivý rozsudok vo svojich rukách rýchlejšie, budem hlasovať ZA všetkými desiatimi.

Zaniknú neskôr?
Kolíkovej hlavným kompromisom je namiesto zrušenia malých súdov práve vznik regionálnych pracovísk. „Návrh súdnej mapy vo veľkej miere zachováva pracoviská súdov a dáva priestor na to, aby fungovali ďalej. Obava, že zamestnanci stratia svoje pôsobisko a sudcovia budú musieť niekam dochádzať, je týmto návrhom značne odstránená. Súčasne sú však naplnené aj ciele reformy. Zväčšujeme obvody, to je kľúčové,“ tvrdí Kolíková.

Ministerka však zároveň pripustila, že časom môžu niektoré pracoviská na okresnej úrovni zaniknúť. „Ak dôjdeme k záveru, že je potrebné koncentrovať sudcov na jedno miesto, že je to výhodnejšie pre sudcov, zamestnancov aj štátny rozpočet, bude treba urobiť ďalšiu zmenu. Touto reformou určite splním cieľ, ale týmto pomalším postupom to urobím prijateľnejšie pre všetkých,“ upozornila.

Kompromis urobila ministerka aj vo vzťahu k prokuratúre, ktorá ostáva naďalej organizovaná do ôsmich krajov. „V trestných veciach je prokuratúra kľúčovým účastníkom. Aby sme dobre koordinovali organizáciu práce vo väčších obvodoch aj v súčinnosti s prokuratúrou, tak ako je a chce byť aj naďalej organizovaná. Osobitne umožním, aby sa v rámci odvolacej úrovne mohli senáty vytvoriť tak, aby kopírovali pôsobnosť krajov. Urobím to však len pre trestnú agendu,“ zdôraznila.

Keďže až päť krajských miest príde o odvolací krajský súd, tie, ktorým ostanú, musela ministerka vybrať podľa dostupnosti, ale aj vhodnosti. „Pozrela som sa aj na to, aké kľúčové justičné inštitúcie máme na ktorom pracovisku. V Bratislave máme koncentrovaný Najvyšší súd, Najvyšší správny súd a bude tam aj veľký mestský súd, a aj preto si myslím, že ako sídlo pre obvod západ je vhodná Trnava. V stredoslovenskom obvode navrhujem ako sídlo Žilinu, keďže v Banskej Bystrici je už veľký exekučný súd pre celé Slovensko a navrhujem tam aj správny súd. V Košiciach bude veľký mestský súd a správny súd, a preto je vhodnejšie sídlo pre východný obvod mesto Prešov,“ zdôvodnila Kolíková.

Deformácie justície
Kolíková verí, že jej reforma v tejto podobe už získa podporu. Naďalej však chce o svojom návrhu s partnermi diskutovať. „Vedia, že návrh predkladám na Legislatívnu radu vlády. Budem sa o ňom rozprávať aj s poslaneckými klubmi, s mimoparlamentnými stranami, a ak bude záujem, aj s opozíciou. Verím, že reforma bude nakoniec úspešná,“ dodala.

Sudcovia aj tento kompromisný návrh naďalej kritizujú. „Ani jeden návrh súdnej mapy nemá žiadnu šancu naplniť deklarované ciele, napríklad že zväčšením súdneho obvodu bude mať občan spravodlivosť dostupnejšiu a kvalitnejšie súdne rozhodnutie. Dostupnejšia spravodlivosť a kvalitnejšie súdne rozhodnutie sú prázdne heslá, keďže súdiť budú stále tí istí sudcovia, iba v iných, vzdialených budovách. Ak sa majú pri zrušených súdoch zachovať ,pracoviská', nejde o žiadnu reformu, iba o premaľovanie tabúľ na súdnych budovách,“ tvrdí podpredsedníčka Združenia sudcov Slovenska Ayše Pružinec Erenová.

Sudcovia dokonca varujú pred zdeformovaním justície. „Súdna mapa ani v jednej jej verzii nerieši skutočný problém justície, ktorým je poddimenzované personálne obsadenie najzaťaženejších slovenských súdov sudcami. Treba si uvedomiť, že súdia ľudia, nie budovy. Navrhovaná súdna mapa nie je žiadnou reformou, naopak, ide o zdeformovanie výkonu súdnictva a trváme na jej stiahnutí z legislatívneho procesu,“ dodala Pružinec Erenová.

Vychádzajúc z čiastkových informácií, ktoré odzneli na tlačovej besede ministerstva spravodlivosti, má pochybnosti naďalej aj Odborový zväz justície. „To čo som videla, ma nezbavilo pochybností. Nie sme si istí garanciami zachovania súdov v podobe ako to ministerka predstavila verejnosti. Obávame sa straty zamestnancov zo zrušených súdov a ľudí z pracovísk,“ povedala pre Pravdu predsedníčka Odborového zväzu justície Ingrid Vrkočová.

Ministerka spravodlivosti predstavila svoj pôvodný návrh reformy súdnej mapy ešte v novembri 2020 a v marci 2021 prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním. V lete pozmenený návrh na pripomienkovanie predložila opäť, reformu však rozdelila do piatich častí – Mestský súd Bratislava, Mestský súd Košice, krajské súdy, okresné súdy a správne súdy. Kolíková očakáva, že legislatívny proces k piatim samostatným zákonom by mal prebehnúť do februára 2022. Následne by už od septembra mali začať fungovať tri nové správne súdy a od januára 2023 aj nové mestské, okresné a odvolacie súdy./agentury/

X X X

Rok po pilotnom testovaní v Bardejove: mesto podobnú akciu už odmieta

Minister Krajniak vlani označil plošné testovanie za druhé SNP. Po roku vyberá slová opatrnejšie. Podľa exministra Krajčího bolo Slovensko prvou krajinou na svete, ktorá dokázala, že antigénové rýchlotesty môžu zohrať významnú rolu pri boji s pandémiou covid-19.

Prvýkrát na Slovensku
Dlhé rady pred školami a zdravotnými strediskami, armáda v meste a desaťtisíce ľudí, ktorí potrebovali prejsť antigénovým testom, aby dostali modrý papier, ktorý im zabezpečoval vstup do obchodov a práce.
V Bardejove a na Orave sa pred rokom konalo pilotné plošné testovanie obyvateľov na ochorenie covid-19. Po modrý papierik s výsledkom antigénového testu si vtedy prišlo vyše 140-tisíc ľudí, z toho 5594 osôb diagnostikovali ako infekčných na ochorenie covid-19.

Do Bardejova vtedy prišli aj politické špičky, aby vyjadrili podporu testovaniu, ktoré malo podľa vtedajších vyhlásení priniesť slobodu Slovákom počas pandémie a vyhnúť sa lockdownu v krajine.
„Bardejov a jeho okres boli a sú ťažko skúšanými okresmi v čase pandémie covid-19: ako jedni z prvých sme si prešli pilotným testovaním, ako jedni z prvých sme boli v bordovej, i čiernej farbe na covid mape Slovenska,“ uviedol Štefan Hij, hovorca mesta Bardejov.

Minuloročné pilotné testovanie v Bardejove napokon odštartovalo niekoľkomesačné povinné zaobstaranie si výsledkov antigénového testu, kedy státisíce ľudí bez ohľadu na počasie čakali na otestovanie v radoch pred školami, zdravotnými zariadeniami a inými prevádzkami, aby sa potom mohli slobodne pohybovať do obchodov či do práce.
Hodiny čakania

Aktuality.sk vtedy mapovali jesenný experiment na mieste.
„Čakala som dve a pol hodiny,“ hovorila vtedy 82-ročná žena v areáli Základnej školy Komenského v Bardejove, keď jej vojaci dávali obálku s výsledkom testov. Otestovať sa išla „pre istotu“, test mala negatívny.
Policajti pustili do areálu po jednom človeku, na ulici sa medzitým tvoril dlhý rad. Kto sa otestoval, musel si sadnúť na stoličku a čakať na výsledok pod dohľadom vojakov.
Pre večerné testovanie už armáda a vedenie mesta zháňali ohrevné lampy, chladné počasie testovanie výrazne znepríjemňovalo.

Mesto: Ľudia sa báli o prácu
Vojakom v Bardejove pri testovaní pomáhali aj dobrovoľníci. V Bardejove bol pri pilotnom testovaní od rána problém s nedostatkom zdravotníkov, samospráva mala pohotovosť.
„S odstupom roka musíme poznamenať, že rozhodnutie byť medzi prvými v celoplošnom testovaní nás postavilo do úlohy vykonávateľov, pričom jeho logisticko-organizačné zabezpečenie doľahlo v prvom rade na plecia samosprávy,“ dodáva hovorca Bardejova Štefan Hij.

Podobnú akciu v budúcnosti samospráva odmieta. „Za enormnej snahy a nasadenia, bezprostrednej reakcie ľudí – mnohí sa celoplošného testovania zúčastnili na základe pravidiel a boli limitovaní získaním modrého papierika pre obavy z prípadnej straty zamestnania – dôrazne nesúhlasíme z realizáciou podobného projektu aj počas tohtoročnej jesene,“ dodal hovorca Bardejova Štefan Hij.

Starosta: Kontroly dnes nevidieť
Aktuality.sk sa vlani boli pozrieť aj v neďalekej obci Zborov, kde žije početná rómska komunita.
V obci vzdialenej približne osem kilometrov od Bardejova sa testovalo pred kultúrnym domom.
„Doobeda sme dali priestor seniorom, ale postupne sme vyzvali aj ostatných,“ opisoval vtedy testovanie starosta obce Zborov Ján Šurkala (KDH). Na pilotné testovanie dnes nemá jednoznačný názor.

„Postupovali by sme podľa pokynov autorít. Minulý rok prišiel pokyn, ktorý sme vykonali,“ reagoval starosta Šurkala. Podľa jeho slov ich vtedy presviedčali, že testovanie je nutné, aby zachránili životy ľudí.
Počas pilotného testovania odhalili 70 infikovaných z dvetisíc testovaných osôb. „Bolo to relatívne dosť veľa a časť z nich by sme neodhalili iným spôsobom,“ myslí si starosta Zborova.

„Pred dvomi týždňami sme mali 27 odhalených prípadov v obci, čo boli ľudia, ktorí išli na spoplatnené testy alebo ich poslali na testy doktori,“ pripomína starosta.
„Vychádza mi z toho, že v našom regióne je teraz oveľa viac infekčných osôb ako bolo minulý rok, ale tie opatrenia sú neproporčné iné,“ hovorí starosta Zborova Šurkala.

„Teraz sme v režime OTP, ale nikto to nekontroluje. Buď štát rezignoval, alebo prehodnotil politiku, že nie je v jeho silách, aby intenzívne bojoval proti vírusu,“ opisuje situáciu starosta Šurkala.
Zároveň dodal, že plošné „vypínanie života“ v regióne nepomôže ľuďom, ktorí v ňom žijú.

V okrese Bardejov prišlo vlani na pilotné testovania 48-tisíc ľudí, odhalili 1569 infekčných obyvateľov.
V súčasnosti je okres Bardejov podľa tohtoročného covid automatu v čiernej farbe, čo znamená v niektorých prípadoch zatvorené prevádzky aj pre zaočkovaných ľudí. Povinne zatvorené sú fitness centrá a hotely pre turistov.
Reštaurácie môžu predávať iba cez okienko alebo rozvozom. Zakázané je organizovanie osláv, svadieb, večierok aj organizovanie karov.

Krajčí: Účinná intervencia
Aktuality.sk sa spýtali vtedajších hlavných aktérov, či by do podobnej akcie išli znovu.
„Aj po roku sa musím opäť poďakovať všetkým občanom, ktorí sa testovania zúčastnili, najmä zdravotníkom a príslušníkom ozbrojených síl, ktorí testovanie zabezpečili. Slovensko bola prvá krajina na svete, ktorá dokázala, že antigénové rýchlotesty môžu zohrať významnú rolu pri boji s pandémiou covid-19,“ myslí si exminister zdravotníctva Marek Krajčí.

Ako minister a lekár sa sám zúčastnil aj odberov pri testovaní priamo v Bardejove, aby aktivitu podporil.
Plošné testovanie podľa neho malo zmysel. „Slovensko bola prvá krajina na svete, ktorá dokázala, že antigénové rýchlotesty môžu zohrať významnú rolu pri boji s pandémiou covid-19,“ uviedol Krajčí.

Exminister dodal, že testovanie v spojení s ďalšími epidemiologickými opatreniami na Slovensku bolo „účinnou intervenciou, ktorá výrazne znížila výskyt ochorenia v testovanej populácii“.
Naznačil, že podobné státie v radoch v chladných teplotách ako spred roka v Bardejove alebo na Orave by už nebolo nutné pri prípadnom ďalšom masívnom testovaní.

„Antigénové testovanie je dnes oveľa dostupnejšie. Dá sa využiť aj bez prítomnosti zdravotníka ako samotest. V krajinách, kde ho masívne používajú, oveľa lepšie manažujú pandémiu delta variantu ochorenia covid-19,“ uviedol pre Aktuality.sk Krajčí.
Podľa neho pri otázke efektívnosti testovania zohrala dôležitú úlohu politika. „Žiaľ testovanie sa u nás následne stalo viac politickou ako odbornou témou, ďalšie pretestovania obyvateľov sa už vzhľadom na nedostatok testov, ktoré nezabezpečil rezort hospodárstva, neuskutočnilo a vláda ani neschválila na odporúčania pandemickej komisie v decembri tvrdý lockdown, čo následne v januári viedlo k intenzívnemu nárastu chorých v našich nemocniciach,“ doplnil pre Aktuality.sk Marek Krajčí.

Druhé SNP už nespomína
Minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) minulý rok v novembri označil na sociálnej sieti plošné testovanie ako druhé Slovenské národné povstanie.
„Byť veľkým znamená klásť odpor voči nepriazňam osudu a slovenský národ sa týmto víkendom stal ak nie národom veľkým, tak celkom určite národom silným. Buďme na to hrdí, nikdy na to nezabudnime, že sme schopní v takýchto ťažkých chvíľach sa zomknúť a konať,“ napísal vtedy Krajniak na Facebooku.

Po roku minister práce vyberá slová opatrnejšie.
„Neviem vyhodnotiť, či by to malo zmysel aj dnes, lebo delta variant je oveľa infekčnejší,“ odpovedal v stredu Krajniak na otázku Aktualít. Podľa neho ale plošné testovanie vtedy pomohlo najviac zasiahnutým okresom.

„Vtedajší premiér Igor Matovič mi zavolal a povedal, aby sme to pripravili. Na moju otázku, či to má byť o dva-tri mesiace, povedal, že nie: budúci piatok. Bol by som nerád, aby sa to zopakovalo,” priznal minister obrany Jaroslav Naď ešte v pondelok v relácii TV Joj Analýzy na hrane.

Tvrdil, že testovanie malo zmysel, ale lepšou alternatívou podľa neho bolo robiť to v regiónoch a nie plošne.
Expremiér a minister financií Igor Matovič však nevylúčil pre televíziu TA3, že by sa plošné testovanie mohlo zopakovať.
Zároveň dodal, že rozhodnutie je na ministerstve zdravotníctva. Súčasný minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO) však plošné testovanie populácie počas pandémie dôrazne odmieta, aktuality.sk

X X X

Bez umelých kvetov a kahancov: Vo Zvolene budú zosnulých pochovávať v plátených rubášoch

Tí, ktorí si vyberú prírodný cintorín, s jeho ekologickými princípmi zväčša súhlasia. Estetika konvenčného pochovávania ich neoslovuje. Zvolenský prírodný cintorín je prvým svojho druhu na Slovensku, ďalší aktuálne vzniká na okraji lesa pri krematóriu v Košiciach.
Keď na miesto prichádzame, míňame priestor s tradičnými hrobmi, ktoré sú krátko pred dušičkovým obdobím obsypané kvetmi a dekoráciami, aj rozľahlý vojenský cintorín.

Za predelom zo stromov sa však otvára úplne iný pohľad. V komornej atmosfére Záhrady spomienok pracujú dobrovoľníci, spoločne vysádzajú nové rastliny a dreviny.
Popol ľudí tu ukladajú v rozložiteľných urnách do záhonov a pod stromy. Okázalé pomníky, umelé vence a množstvá kahancov by ste hľadali márne. Hroby označujú len jednoduché tabuľky zo slovenského kameňa, na niektorých je len meno či prezývka.
„Skôr ako o zákazoch a príkazoch je to o komunikácii s pozostalými. Vychádzame z toho, že tento spôsob si sami vyberajú a je im blízky," hovorí Monika Suchánska, spoluzakladateľka Záhrady spomienok.

Recyklovateľné a bezobalové sviečky zo včelieho vosku sa tu zapaľujú len na jedinom mieste, plávajú na hladine v kamennej nádobe naplnenej vodou pri vstupe do areálu. Záhony kvetov si žiadnu dodatočnú výzdobu nevyžadujú.
„Na Dušičky sa nám tu zvyknú objavovať kytičky zo živých kvetov, ktoré neskôr končia v komposte. Návštevníci však rešpektujú naše pravidlá a nenosia sem stuhy, celofány a podobne."
Problém s tým nemajú, toto miesto si často vyberajú aj preto, že estetika tradičného pochovávania a konzumný spôsob spomínania na mŕtvych im nevyhovuje.

Namiesto šiat a obleku jednoduchý rubáš
Záujem ľudí o eko cintorín rastie a prekvapil aj iniciátorov myšlienky, ktorí inšpiráciu priniesli z českej Prahy, no v konzervatívnejšom prostredí Slovenska očakávali v súvislosti s novinkou väčšiu nedôveru verejnosti.
Od otvorenia Záhrady spomienok v roku 2017 v nej pochovali 73 ľudí od nenarodených detí až po takmer storočných seniorov. V súčasnosti priestor s kapacitou 120 miest rozširujú o ďalších zhruba sto.

Väčšina zo zosnulých pochádzala z Banskobystrického kraja, predovšetkým zo Zvolena a okolia, no svojich miesto pre svojich blízkych tu našli aj ľudia z Bratislavy, Oravy, ale napríklad i z Kanady.

S rozšírením cintorína čoskoro pribudne aj možnosť pochovávať telá zosnulých do zeme.
„Doteraz sme sem ukladali len popol v urnách, no kostrové pochovávanie je prírode bližší spôsob, keďže kremácia je energeticky a emisne náročná," vysvetlila Suchánska.

Tých, ktorí uprednostnia pochovanie do zeme pred kremáciou chcú motivovať, aby okrem ekologických rakiev premýšľali aj nad detailmi, ako je oblečenie. Niekomu by možno ani nenapadlo, že je problém obliecť blízkemu silónky alebo tesilový svadobný oblek," hovorí a dodáva, prečo ako alternatívu ponúknu konopné alebo bavlnené rubáše, bežne používané v prírodnom pohrebníctve v zahraničí.

Ako v záhrade z detstva
Koncept výsadby cintorína vznikol už v roku 2017 a museli ho prispôsobiť areálu, ktorý malo mesto Zvolen predpripravený s už existujúcimi terasami a chodníkmi. Veľké stromy im práve pre obavy z narušenia komunikácii nedovolili.
„Na začiatku sme vytvorili obvodové záhony, aby sme miesto ohraničili, sú tu trvalky aj trávy. Symbolickú vstupnú bránu tvoria dva hlohy," ukazuje nám projektantka záhrady Michala Poláková.

V uplynulých dňoch na mieste dosievali lúku a dosádzali stromy a kríky. „Dopĺňame napríklad ovocné druhy s drobnými plodmi – muchovníky, driene, ale tiež okrasné druhy. Zámerom je, aby sa návštevník cítil skutočne ako v záhrade, možno takej, akú si pamätá z detstva," približuje zámer autorka. K príjemnej atmosfére má prispieť červené žlté sfarbenie listov, či biele kvety či zvuk vtákov.

Pod stromami pribudnú aj dve dubové lavice, kde si budú môcť pozostalí posedieť.
Rozprávajú sa o tom, čomu zosnulý veril
Prírodný cintorín si ľudia vyberajú nielen pre ich ekologické zmýšľanie, ale aj z praktických dôvodov, keď sa o hroby nemusia dodatočne starať.

Práve tento pragmatický prístup môže podľa ekologičky Andrey Uherkovej, ktorá je zároveň správkyňou Záhrady spomienok, presvedčiť o vytvorení podobných miest aj iné slovenské samosprávy.
V Záhrade spomienok vierovyznanie či životná filozofia zosnulých nerozhodujú, aj keď celebrantky posledných rozlúčok sa zväčša stretávajú so záujmom o civilné obrady, tie cirkevné sú skôr výnimkou.

Pozostalých sa najskôr pýtajú, aké sú ich priania, ako by mal obrad vyzerať a kto by ho mal viesť. „Najčastejšie chcú popol uložiť vo veľmi úzkom kruhu rodiny a blízkych, vtedy len nachystám jamku, urnu a vysvetlím im, ako postupovať. Majú svoj priestor a čas. Alebo ich zvyknem sprevádzať obradným uložením popola veľmi jednoduchým spôsobom, vtedy keď rodina nechce, aby sa veľa rozprávalo," hovorí Uherková.

Ďalšou alternatívou sú väčšie spomienkové slávnosti, kde blízki na zosnulého spoločne spomínajú. Pripomínajú si jeho život a tí, ktorí nechcú hovoriť verejne, mu môžu napísať odkaz na lístok, ktorý sa s urnou uloží do zeme.
„My slovo slávnosť uprednostňujeme pred označením posledná rozlúčka, lebo ktovie, či tá rozlúčka je skutočne posledná, keďže ľudia majú rôzne presvedčenie a vieru, o tom, čo bude nasledovať," vysvetľuje.

Pri tvorbe obradu sa preto celebrantka zaujíma aj o predstavy zosnulého o smrti a o tom, čo príde po nej. „Začlením to do spomienkovej reči. Ak napríklad vedia, že človek, s ktorým sa lúčia, veril, že po smrti ešte niečo nasleduje a smrti sa až tak nebál, môže to pozostalým pomôcť na ceste a prechodom zármutkom."
Takúto formu rozlúčky niekedy sprevádza živá či reprodukovaná hudba alebo tvorba obrazu z prírodnín ako symbol spojenia ľudí, z ktorých zväčša každý už zažil nejakú stratu.

Počas roka na prírodnom cintoríne usporadúvajú aj dve spoločné spomienkové slávnosti - pre ľudí, ktorí tam majú niekoho pochovaného, i pre verejnosť. Jednou je Deň nádeje – za zosnulé deti a druhou spoločná dušičková slávnosť, pričom tá tohtoročná sa uskutoční v nedeľu 31. októbra o 16. hodine, aktuality.sk

X X X

Aj to je forma sebalásky! Daniela Peštová povzbudila ženy, aby sa nebáli jednej dôležitej veci

Október je mesiacom venovaným prevencie rakoviny prsníka. Tiež stále odkladáte preventívnu prehliadku?
Daniela povzbudila ženy, aby sa nebáli preventívnej prehliadky
Tiež ich neznáša, ale vracia sa každý rok. Asi žiadna žena neobľubuje návštevu gynekológa, či ultrazvuk a mamografiu prsníkov. No práve prevencia môže zachrániť život, keďže lekár odhalí akékoľvek zdravotné komplikácie včas, napríklad aj nádor. Daniela Peštová priznáva, že prehliadky tiež neobľubuje a zakaždým by z čakárne najradšej ušla. No vracia sa každý rok, pretože vie, aké sú dôležité.

Sebaláska, ktorá môže zachrániť život
„Nemám rada čakárne a ten čas tesne pred vyšetrení priam neznášam. Som nervózna, potím sa tak, že mi nepomôže ani ten naj antiperspirant a najradšej by som ušla. Ale neujdem a vraciam sa každý rok. Pretože prevencia je kľúčová a zachraňuje životy. A je to aj iná forma niečoho, o čom tu často hovorím - sebalásky. Naviac október je mesiacom prevencie rakoviny prsníka. Tak sa majte rady a majte rady aj svoje prsia a nechajte sa vyšetriť," napísala Daniela na Instagrame.

Včasná diagnostika je pri rakovine prsníka najdôležitejšia
Pravidelné samovyšetrenie prsníkov a mamografický skríning môžu ročne zachrániť až 300 Sloveniek. Prípady aj u nás naďalej pribúdajú. Odborníci odhadujú, že na rakovinu prsníka zomrie približne 900 žien, z toho 300 žien s touto diagnózou na Slovensku je diagnostikovaných až v pokročilých štádiách rakoviny. Na preventívnom mamografickom vyšetrení určenom pre ženy vo veku od 50 do 69 rokov sa zúčastňuje menej ako 30 percent žien. Ideálne by to podľa lekárov malo byť aspoň 70 percent.

Každá žena nad 20 rokov by si mala prsia vyšetrovať aj doma
Organizácia Nie rakovine pripomína, že mamografia je v súčasnosti jediná metóda, prostredníctvom ktorej je možné zachytiť aj včasné štádium tohto typu rakoviny. Skríning pre ženy je poskytovaný bezplatne. Zároveň by si každá žena nad 20 rokov mala raz do mesiaca robiť samovyšetrenie svojich prsníkov.

Ruku na srdce, prezriete si prsia naozaj každý mesiac? V hre je vaše zdravie. Rakovina prsníka je jedným z najčastejších onkologických ochorení. Dôležité je, aby ste nevynechávali prehliadky u gynekológa, ktorý vám prsia v rámci prevencie vyšetrí a tiež vás pošle na ich ultrazvuk. Prehliadka prsníkov raz ročne ale nestačí. Ak chcete zdravé prsia, musíte im venovať patričnú pozornosť.
Až tretina žien na Slovensku sa z rakoviny prsníka nevylieči. aktuality.sk

X X X

Jaroslav Naď si uctil obete teroristického útoku spred 20 rokov v New Yorku

Podľa ministra obrany je dôležité pripomínať ľuďom význam boja proti terorizmu.
Minister obrany SR Jaroslav Naď (OĽANO) si v nedeľu položením venca k Národnému pamätníku 11. septembra v New Yorku uctil obete teroristického útoku spred 20 rokov.

Aj touto cestou považuje za dôležité pripomínať ľuďom význam boja proti terorizmu. Varoval pred podceňovaním niektorých krokov či hrozbou dezinformácií, ktoré bezpečnosť ohrozujú.

Úloha svetového spoločenstva
„Bolo niekoľko momentov, ktoré znamenali teroristické útoky aj v letectve, ale už nič tak zásadné, ako bola situácia z 11. septembra 2001, sa nestalo. To znamená, že opatrenia, ktoré to prinieslo, boli nápomocné. Samozrejme, máme za sebou odvtedy množstvo iných vecí, ako je Afganistan, Irak, niektoré boli úspešnejšie, niektoré menej úspešné,“ skonštatoval. Úlohou svetového spoločenstva je podľa neho to, aby sa teroristické organizácie nevrátili do krajín, odkiaľ sa ich podarilo „vykynožiť“.
Tento rok uplynulo 20 rokov od útokov z 11. septembra 2001, pri ktorých islamisti z teroristickej siete al-Káida zaútočili v štyroch dopravných lietadlách na ciele v USA. Pri týchto teroristických útokoch zahynulo takmer 3000 ľudí z 93 krajín, pričom zranenia utrpelo ďalších približne 6000 ľudí, aktuality.sk

X X X

Chorvátski euroskeptici žiadajú referendum o zavedení eura

Chorvátska vláda pracuje na zavedení eura od roku 2023.
Chorvátska konzervatívna a euroskeptická strana Chorvátski suveréni (HS) spustila v nedeľu dvojtýždňovú kampaň zameranú na vyzbieranie podpisov za vypísanie referenda o prijatí eura ako národnej meny.
HS, ktorá má v 151-člennom parlamente štyroch zástupcov, potrebuje podľa tlačovej agentúry Reuters spolu s niekoľkými menšími pravicovými spojencami vyzbierať približne 370.000 podpisov, čo predstavuje desať percent voličskej základne.

Odstránenie menového rizika
Stredopravicová chorvátska vláda pod vedením premiéra Andreja Plenkoviča pracuje na tom, aby dosiahla zavedenie eura od roku 2023 a dúfa, že od eurozóny dostane „zelenú" už v prvej polovici budúceho roka.
Plenkovič tvrdí, že prijatie eura by odstránilo menové riziko, znížilo úrokové sadzby, zlepšilo úverový rating krajiny a otvorilo cestu pre ďalšie investície do ekonomiky, ktorej dominuje cestovný ruch.
Euroskeptici však vyhlasujú, že ekonomika Chorvátska je príliš slabá a nekonkurenčná na to, aby bola pripravená prijať euro, čo by podľa nich spôsobilo zvýšenie cien.

Prieskum
Podľa výsledkov prieskumu zverejnených v júli len približne 60 percent voličov podporuje prijatie spoločnej euromeny, ktorú používa 19 z 27 členských krajín Európskej únie.
Vláda v Záhrebe tvrdí, že referendum nie je nutné, a že Chorváti už prijali euro, keď pred takmer desaťročím v referende odhlasovali vstup svojej krajiny do EÚ.
Organizátori aktuálneho plebiscitu si ako prvý krok želajú ústavnú zmenu, na základe ktorej bude náhrada súčasnej meny (kuny) možná iba prostredníctvom priamej voľby zo strany občanov.

Rozhodnutie občanov
„Náš názor je, že rozhodnutie o takejto dôležitej otázke musia prijať občania a nie premiér alebo vláda," povedal počas víkendu pre denník Večernji list jeden z kľúčových organizátorov danej iniciatívy Marijan Pavliček.
Ak sa do 7. novembra podarí vyzbierať dostatočný počet hlasov, ústavný súd môže rozhodnúť, či sa otázkou prijatia eura zaoberali príslušné chorvátske úrady už v čase vstupu krajiny do EÚ, alebo či má táto referendová iniciatíva zákonný základ, aktuality.sk

X X X

Už po týždni má ITA na krku škandál: Prepustené sa na protest vyzliekli priamo na námestí

Nová talianska národná letecká spoločnosť ITA Airways spustila prevádzku 15. októbra, a už má prvé nepríjemnosti. ​
Bývalé letušky Alitalie, leteckej spoločnosti, ktorá skrachovala a nahradila ju práve ITA, protestovali tento týždeň proti strate zamestnania a znižovaniu platov. A to obzvlášť talianskym spôsobom, ako píše CNN – vyzliekaním.
V Campidoglio v Ríme sa zhromaždilo asi 50 bývalých letušiek oblečených vo svojich uniformách spoločnosti Alitalia, ktoré si potom vyzliekli. V spodnej bielizni stáli a skandovali „My sme Alitalia."
Bola to demonštrácia na protest nielen proti ich strate zamestnania, ale aj proti zmluvám, ktoré dostali od ITA Airways niektorí iní zamestnanci.
​
Zníženie platov, strata seniority
Odborári tvrdia, že tí, ktorí zostali zamestnaní u nových aerolínií, dostávajú nižšie platy. Jedna letuška ITA Airways pre CNN povedala, že okrem slabšieho platu musia čeliť aj strate výhod súvisiacich s počtom odpracovaných rokov.
​
Prezident ITA Alfredo Altavilla už predtým označil hrozby štrajku za „vec národnej hanby“.
Hovorí, že zamestnanci leteckej spoločnosti súhlasili s aktuálnymi pracovnými podmienkami a ich sťažnosti teda prišli až spätne. Vyjednávanie o zmluvách je podľa Altavillu ukončené, všetci, ktorí ostali pre ITA pracovať podpísali nové zmluvy a nemali výhrady, povedal Altavilla pre Il Fatto Quotidiano.

Imidžové novinky
Z 10 500 zamestnancov spoločnosti Alitalia ich ostalo pracovať v nástupníckej spoločnosti ITA len 2 800. Nová letecká spoločnosť si podľa agentúry Reuters ponechala 52 zo 110 lietadiel spoločnosti Alitalia.

Oznámila však plány na vybudovanie úplne novej flotily Airbusov aj nový vizuál, od farieb lietadla, cez oblečenie palubného personálu až po vybavenie salónikov na letiskách – to všetko bude pochádzať výlučne z dielní talianskych návrhárov a výrobcov. Letecká spoločnosť vraj aktuálne vedie prísne tajné rozhovory s veľkými značkami./agentury/

X X X

Ľubomír Jaško: Pellegrinimu by malo stačiť heslo „Kalavská“

A tento vtip ste už počuli? Peter Pellegrini si myslí, že Slovensko ešte nemalo takého slabého premiéra ako je Eduard Heger. Ktovie, prečo tak skromne zabudol na seba.
Tieň za chrbtom
Hodnotenie súčasného premiéra z úst Pellegriniho bude vždy pikantné. Vlastne by mohlo a malo byť empatické, pretože práve expremiér Pellegrini vie, čo to znamená viesť vládu so silným tieňom za chrbtom a ponižovaný povesťou “béčkového” východiska z politickej krízy.

Hegerovým tieňom je Igor Matovič, ale Pellegriniho tieňom bol počas jeho premiérovania šéf iného kalibru.
Nech je Matovič aký chce, vo vášni po moci, ochote k intrigám, klamstvám a politickej krutosti sa na Roberta Fica naozaj nechytá.
Pellegrini sa síce usmieval na čele vlády, ale okolnosťami “odídený” Fico hral stále svoju hru súčasne spojenú s pudom sebazáchovy - politickej i osobnej. Stačí si spomenúť na príbeh stratifikácie nemocníc, pozíciu ministerky Kalavskej a neslávny koniec reformy po zásahu tieňového (teda ozajstného) premiéra. Aj dnes pri rečiach o slabom Hegerovi stačí Pellegrinimu strčiť pod nos obrovský papier s heslom “Kalavská”.

V tej chvíli by mal zhasnúť, vypnúť zvuk a pokračovať v úvahách o svojom vzťahu k politickému stvoriteľovi v súkromí, bez asistencie verejnosti a médií.
Večne poslušní

Faktom je, že Pellegrini sa od svojho predchodcu, ktorý blahosklonne toleroval náhradníka, vymedzil iba pokojnejším tónom reči, štátnickou chôdzou a úsmevom. Ešte aj ten mu bol darovaný prírodou a nijak nesvedčil o pohode jeho mysle či emócií.
Iným faktom je, že Heger naozaj ako dynamický a mocichtivý premiér nepôsobí. Ktovie, jeho talent môže byť odkrývaný iba vo vnútornom prostredí vlády.

Ficovský spôsob vládnutia nie je jediný. Ten Hegerov môže byť politike, štátu aj koaličným partnerom prospešný. Stav dnešnej vlády však pôsobí ako kritický. A tak zostáva otázkou, či v takých pomeroch stačia iba zmierovatelia.
Ak Pellegrini chce silného premiéra a myslí to tak ako bol po väčšinu politického života naučený, nech si počká na Roberta Fica. Stačí ešte trochu zatiahnuť spiatočku, uvoľniť terén svojmu veľkému učiteľovi a silný premiér bude späť.
Ostatní, vrátane Pellegriniho, budú znovu robiť to, v čom sú vytrénovaní - poslúchať, aktuality.sk

X X X

Herec Pavel Liška sa ospravedlnil za účinkovanie v reklamách pre Bohemia Energy

Pavel Liška sám patrí k miliónu zákazníkov Bohemia Energy, ktorí im dôverovali a využívali ich služby.
Český herec Pavel Liška, ktorý hral v reklamných spotoch propagujúcich dodávateľa energií Bohemia Energy (BE), sa prostredníctvom svojho facebookového účtu vyjadril k náhlemu koncu tejto firmy.

Uznáva pochybenia
Oceňovaný herec uviedol, že aj keď s danou spoločnosťou nemá v podstate nič spoločné, ospravedlňuje sa všetkým klientom, ktorí v tejto súvislosti pociťujú príkorie, informoval v nedeľu spravodajský webový portál Novinky.cz.
„Už je to vyše týždňa, čo mi prišiel e-mail z BE, že táto firma končí s podnikaním. Vôbec som tomu nerozumel, až po chvíli som pochopil, že je to realita," napísal 49-ročný herec vo vyhlásení. Liška uviedol, že bol približne pred štyrmi rokmi kontaktovaný reklamnou agentúrou.

Podľa svojich slov sa snaží ku spolupráci stavať zodpovedne a poukazuje na danú kauzu, keď takmer milión zákazníkov prišlo o dodávateľa energií, ale uznáva niekoľko pochybení tejto spoločnosti.

Nevytvorili si zálohy
„Časť problému vidím jednoducho v riskovaní BE a nevytvorení si záloh do budúcnosti, aj pre také nepredpokladateľné globálne zvýšenie cien energií, ako sa teraz práve stalo. Rozumiem tomu, že k obchodu risk niekedy patrí, ale napriek všetkému považujem za zásadné, aby následky toho, keď sa to nepodarí, niesol len ten, kto riskuje," uviedol herec.
„Dnes už vieme, že sa to celé nepodarilo. Ovplyvní to však život mnohým ľuďom. Sám patrím k tomu miliónu zákazníkov BE, ktorí im dôverovali a využívali ich služby. Je mi to veľmi ľúto a všetkým, ktorí cítia príkorie, sa ospravedlňujem," dodal Liška.
Bohemia Energy, najväčšie zoskupenie alternatívnych dodávateľov energií v Česku s 900.000 odbernými miestami, sa rozhodla ukončiť podnikateľskú činnosť vrátane dodávky elektriny a plynu zákazníkom. Spoločnosť to oznámila 13. októbra s tým, že dôvodom je pretrvávajúci extrémny rast cien energií na veľkoobchodných trhoch, aktuality.sk

X X X

Trenčiansky hrad zrekonštruovali za takmer 75-tisíc eur
​
Okrem montáže novej strešnej krytiny ošetrili drevenú časť krovu Matúšovej veže aj proti drevokaznému hmyzu.
Na Trenčianskom hrade ukončili od začiatku septembra rôzne obnovy a rekonštrukčné práce za takmer 75.000 eur vrátane DPH. Ako informovala Radovana Keliarová z komunikačného oddelenia Trenčianskeho múzea v Trenčíne, rekonštrukciou prešla strecha Matúšovej veže.

Štiepaný šindeľ zo smrekovca
„Zo strechy sa odstránil starý drevený šindeľ, ktorý nahradil štiepaný šindeľ zo smrekovca opadavého. K rekonštrukcii strechy múzeum pristúpilo z dôvodu zatekania do podkrovných priestorov objektu veže, na ktorej sa opravy realizovali postupne, od roku 1978 do roku 1999. Projekt sa realizoval s finančnou podporou z rozpočtu Ministerstva kultúry SR vo výške 38.000 eur. Celková cena diela predstavuje 52.494 eur bez DPH," uviedla Keliarová.

Okrem montáže novej strešnej krytiny ošetrili drevenú časť krovu Matúšovej veže aj proti drevokaznému hmyzu. „Impregnácia sa realizovala súčasne aj na streche objektu kasárne. Za tieto práce uhradilo múzeum 4419 eur vrátane DPH. Úspešne ukončili aj výmenu dreveného zábradlia medzi štvrtou a piatou hradnou bránou. Nové zábradlie v dĺžke 36 metrov je zo suchého dubového reziva a je impregnované ľanovým olejom. Na výmenu zábradlia použilo Trenčianske múzeum vlastné zdroje vo výške 8350 eur vrátane DPH," informovala Keliarová.

Vymaľovaná rytierska sála
Novinkou je podľa nej aj čerstvo vymaľovaná najväčšia miestnosť na hrade - rytierska sála v Barborinom paláci. „Cena diela predstavuje sumu 5397 eur vrátane DPH. Múzeum investovalo aj do nových úspornejších a estetickejších svietidiel v tejto miestnosti, a to sumu 4066 eur s DPH. Práce v Barborinom paláci ukončili a objekt je od soboty (16. 10.) opäť prístupný pre návštevníkov hradu," dodala Keliarová.

Začali sa tiež práce na novej ochodzi na budove kasárne, ktoré financuje Trenčiansky samosprávny kraj. "Celková cena za dielo má hodnotu 167.091 eur vrátane DPH. Zahŕňa náklady na výrobu a montáž drevenej konštrukcie ochodze - konzoly, zábradlia, schodiska, podlahy a všetky sprievodné práce. Napriek rekonštrukčným prácam sú expozície 'Nedobitý' a 'Pán Váhu a Tatier' na prvom poschodí kasárne pre návštevníkov prístupné," pripomenula Keliarová, aktuality.sk

X X X

Sliačskym kúpeľom svitá nádej, že sa opäť blysnú. Pomôcť má veľká obnova

Najlepšie časy majú kúpele, v ktorých sa kedysi liečila aj Božena Němcová, za sebou. Ako jediné sú v rukách štátu, no väčšina ich objektov je v havarijnom stave. Aktuálne sa však hovorí o revitalizácii, ktorá má tomuto zariadeniu vrátiť zašlú slávu.
Napriek tomu, že Kúpele Sliač majú jediný prameň v strednej Európe na liečenie srdcovo-cievnych ochorení, ich potenciál nie je plne využitý. Jeden z návštevníkov nám pred časom povedal, že to tam pôsobí, akoby sa čas zastavil v 50. rokoch minulého storočia. Kritizoval chátrajúce budovy v areáli či starý nábytok v objektoch, ktoré sú ešte v prevádzke.
„Slovensko sedí na diamante, ktorý nevie vyťažiť a predať. Sliačska voda je veľmi vzácna, má ohromný potenciál. Mohli by tam chodiť turisti z celého sveta,“ mieni muž, ktorý nad súčasným stavom krúti hlavou.

Do areálu, kde ľudia prichádzajú aj za liečbou pohybového ústrojenstva, gynekologických a onkologických ochorení, sme nahliadli aj my. Väčšina budov, v ktorých v minulosti ubytovávali kúpeľných hostí, je v dezolátnom stave. Hotely Tatra, Slovák, Amália, Poľana či Detva sú úplne prázdne. V prevádzke sú už len Kúpeľný dom a hotel Palace.
​
Dokážu zarábať
Predseda predstavenstva a riaditeľ kúpeľov Martin Beňuch vraví, že aktuálny stav nie je taký, ako by si želali, no majú plány zmeniť to. „Ak sa zámer podarí, bude to významná aktivita s obrovským prínosom pre celý kraj a Slovensko. Spoločne našim kúpeľom vrátime slávu a jedinečnosť,“ uviedol.

Vysvetlil, že ich majiteľom je štátna spoločnosť, ktorej majoritným akcionárom je MH Manažment patriaci pod rezort hospodárstva. Jeho podiel v kúpeľoch je 85 percent a zvyšok vlastní Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP).
Predchádzajúcich tridsať rokov sa do kúpeľov neinvestovalo a v roku 2012 boli pred vyhlásením konkurzu. To sa však podarilo odvrátiť, vďaka čomu sa udržala zamestnanosť v regióne. „Momentálne u nás pracuje zhruba 125 ľudí. V lete sme mali aj množstvo brigádnikov a dohodárov,“ podotkol Beňuch.

Pokračoval, že ministerstvo chce kúpele zrekonštruovať tak, aby začali produkovať aj slušné hospodárske výsledky. Koncepciu podľa neho musia pripraviť spolu s architektonickou štúdiou, ktorá súvisí s obnovou technickej infraštruktúry. Po schválení by na to mohli čerpať peniaze z vlastných zdrojov štátu, eurofondov či plánu obnovy.

Čakajú na peniaze
V kúpeľoch sú vraj na rekonštrukciu pripravení. „Základ pre celý projekt máme, tiež porotu pre architektonickú súťaž a nastavené podmienky verejného obstarávania. Ja ako predseda predstavenstva akciovej spoločnosti vlastnenej štátom môžem svojím podpisom túto súťaž vyhlásiť vtedy, keď budem mať deklarované, že finančné prostriedky na ňu máme na účte,“ priblížil riaditeľ.

Peniaze na to by mali uvoľniť z rezortu hospodárstva alebo MH Manažmentu. „Oficiálnym listom, že nám ich posielajú, zatiaľ nedisponujem,“ poznamenal Beňuch. Objasnil, že na kompletnú revitalizáciu by potrebovali zhruba 130 miliónov eur. „Dôležité je navýšenie počtu lôžok. Momentálne ich máme 350, no my si to predstavujeme na úrovni 1 200 lôžok. Je to hlavná ekonomická hodnota pre výnos, lebo ide o základnú službu, ktorú poskytujeme a je u nás platená,“ povedal.
V prípade, že peniaze budú mať oficiálne odklepnuté, s obnovou by mohli začať okamžite. Po všetkých povoľovacích procesoch, ktoré riaditeľ odhaduje minimálne na rok, by odštartovali stavebné práce. Ak všetko pôjde dobre, dokončené by to mohlo byť o štyri roky.

„Postupovať chceme po etapách, lebo naším cieľom je rekonštruovať tak, aby prevádzka nemusela byť prerušená a nezasiahlo to do komfortu klientov,“ hovorí riaditeľ. Doplnil, že už teraz sa snažia revitalizovať, čo sa dá.
Skrášlili napríklad kúpeľný park, kde pribudli nové kvetinové záhony. V celej ubytovacej časti zaviedli wifi signál a ozvučili jedálne pre hostí. V izbách vymenili televízory a všetky postele majú kvalitné nové matrace. Okrem toho pribudli do kúpeľného portfólia nové procedúry a služby psychológa.

Zatiaľ je to v nedohľadne
Ministerstvo hospodárstva potvrdilo, že má záujem, aby bol projekt rekonštrukcie kúpeľov zrealizovaný. „Momentálne je táto téma v štádiu riešenia,“ uviedol stručne tlačový odbor rezortu. S ďalšími otázkami nám odporučil kontaktovať priamo spoločnosť MH Manažment.

Marketingová manažérka tejto spoločnosti Denisa Rumanová reagovala, že kúpele chcú zmodernizovať. „Z tohto dôvodu sa pripravuje vyhlásenie architektonicko-urbanistickej súťaže na obnovu a rozvoj Kúpeľov Sliač. Vyhlásená by mala byť do konca roka a víťazný návrh bude následne posudzovaný Útvarom hodnoty za peniaze ministerstva financií,“ uviedla Rumanová.
Momentálne podľa nej zabezpečujú finančné krytie pre prípravné práce. Obnovu kúpeľov si vraj určili ako jednu zo svojich priorít.

Rumanová pripomenula, že spoločne s ďalším akcionárom, teda VšZP, už v tomto čase financujú základné rozvojové aktivity s cieľom zvýšiť spokojnosť kúpeľných hostí a ozdraviť hospodárenie spoločnosti. Koľko peňazí vyčlenia na kompletnú rekonštrukciu a kedy by mohli byť reálne k dispozícii, nekonkretizovala.
„Konečná suma bude závisieť od víťazného návrhu, ktorý bude základom pre prípravu projektovej dokumentácie a rozpočtov z nej vychádzajúcich,“ uzavrela./agentury/