Tisíce mŕtvych a ranených padajú k zemi, státisíce utekajú, no v tichosti a takmer nebadane sa vkráda ďalší obrovský a strašidelný tieň vojny. „Ukrajinci budú trpieť dlho po tom, čo sa konflikt skončí,“ píše americký mesačník Wired. Ruský útok doslova trhá Ukrajinu na kusy, otrávil vzduch aj vodu. Tí, čo prežijú bombardovanie alebo pomáhajú so záchranou, zaplatia na zdraví vysokú daň.

„V ozbrojenom konflikte je toľko ľudského utrpenia, že sa niekedy zdá neprimerané premýšľať o environmentálnych problémoch,“ povedal Carl Bruch, riaditeľ medzinárodných programov amerického Inštitútu environmentálneho práva (ELI). „No pravdou je, že environmentálne dôsledky dokážu zasiahnuť živobytie, verejné zdravie a zabíjať ľudí šírením chorôb, ktoré by sa inak nevyskytli.“

Carla Brucha cituje spravodajská agentúra Inside Climate News, ktorej reportéri sú držiteľmi prestížnej Pulitzerovej ceny. A jeho slová sa žiaľ napĺňajú. Už v deň, keď Rusko masívne zaútočilo na Ukrajinu, vychádza na portáli britského denníka The Daily Telegraph článok s názvom Druhý Černobyľ: Východná Ukrajina ohrozená rádioaktívnou katastrofou.
Necieli na jadrové elektrárne. Ale na staré bane, ktorých desivé tajomstvá nemali nikdy vyplávať na povrch.

Zem sa správa čudne
Ukrajina je už osem rokov vo vojne. To, čo spôsobila v Luhansku a Donecku, sa teraz premieta do celej krajiny.
„Zem v Donbase na východe Ukrajiny sa správa zvláštne,“ píše začiatkom marca Wired. Na najnovších satelitných snímkach spoločnosti Terra Motion je vidno, ako sa niekde ponára, inde sa zas dvíha. Zem tu je prevŕtaná stovkami kilometrov tunelov pod mestami a továrňami. Nebezpečne ju rozhýbala voda.

„Vojenský konflikt ohrozuje podzemné vody. Uhoľné bane sa plnia vodou, ktorú treba odčerpať. Ak dôjde k zastaveniu čerpania v dôsledku vojenských aktivít, existuje nebezpečenstvo, že sa podzemné vody kontaminujú ťažkými kovmi, ktoré potom môžu preniknúť do podzemných vrstiev a okolitých pôd. To sa už stalo s opustenými uhoľnými baňami na východnej Ukrajine a mohlo by sa to stať ešte závažnejším problémom, ak sa bude konflikt predlžovať,“ upozorňuje WWF stredná a východná Európa (WWF CEE). V týchto dňoch zhromažďuje prvé údaje o dôsledkoch vojny ukrajinskej pobočky WWF.

Ešte pred vypuknutím konfliktu v jednej z najväčších uhoľných oblastí na svete identifikovalo ukrajinské ministerstvo ochrany životného prostredia v Donecku 4 240 nebezpečných miest, kde hrozili úniky metánu, toxických látok alebo radiácie.

Jadrová kaverna
Vedecký časopis Bulletin of the Atomic Scientists tesne pred ruským vpádom pripomenul, že už v roku 2016 bolo zaznamenané zatopenie 35 baní v Donecku, z ktorých hrozí kontaminácia ortuťou, olovom či arzénom. „V niektorých prípadoch sa ložiská dolovali nukleárnymi výbuchmi, sú plné ožiarených úlomkov, ktoré by takisto mohli odniesť povodňové vody,“ varuje Bulletin.

V tom istom roku sa preverovala bezpečnosť zdrojov pitnej vody. Zo 66 testovaných 55 už nebolo vhodných na pitie. V troch zaznamenali významne zvýšenú úroveň radiácie.
Pojem Druhý Černobyľ použil ukrajinský minister životného prostredia Ostap Semerak v roku 2018 na pôde Európskeho parlamentu. Varoval pred zámermi proruských separatistov vypnúť čerpanie vody z bane JunKom, kde sa v roku 1979 uskutočnila riadená podzemná jadrová explózia, ktorá sa však skončila fiaskom.

Zaplavené bane na východe Ukrajiny predstavujú rádioaktívne riziko.
Zostala po nej obrovská kaverna, ktorá pripomína vajce so sklenou škrupinou – objekt Kliváž. Aby sa rádioaktívne látky nevyplavili von, aj z tejto bane sa musela odčerpávať voda. Bolo to nákladné, vychádzalo to asi na päť miliónov dolárov ročne, na čo proruskí separatisti nemali peniaze. Tvrdili, že baňa aj tak už rádioaktívna nie je. V apríli

2018 odčerpávanie vypli.
Zakrátko voda nesúca rádioaktívny odpad dosiahla mestá Debaľcevo, Vuhlehirsk, Ždanivka, Šachťarsk, uvádza americký think tank The Jamestown Foundation. A poznamenáva, že aj proruskí separatisti, ktorí rádioaktívnu hrozbu sprvu odmietali, už postrehli, že situácia je vážna. V Donbase sú tri ďalšie bane, ktoré obsahujú rádioaktívny odpad.

„Neustále ostreľovanie ohrozuje prístup k vode pre 3,9 milióna ľudí vrátane 500-tisíc detí na východe Ukrajiny.“ Takto zhodnotil situáciu think tank už pred dvomi rokmi. Súčasné bombardovanie a obliehanie ukrajinských miest ruskými silami výrazne narušilo dodávky (nielen) vody naprieč celou krajinou. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pred niekoľkými dňami oznámil, že v obkľúčenom Mariupole zomrelo dieťa na dehydratáciu.

Potopa, požiar a prach

V úvode spomínaný Carl Bruch je spoluautorom otvoreného listu z 3. marca, ktorým varuje pred environmentálnou katastrofou, ktorú ruská invázia na Ukrajine prehĺbila. List podpísalo vyše 1 000 organizácií a odborníkov na humanitárne krízy z vyše 75 krajín.

Experti sa obávajú, že ako sa bude konflikt stupňovať, ruskí vojaci budú čoraz častejšie cieliť na odkaliská plné nebezpečných materiálov, úložiská toxického odpadu a priehrady. Už sa to deje.

„Podľa dostupných informácií mal 26. februára ukrajinský systém protivzdušnej obrany zničiť raketu mieriacu na 22 metrov vysokú vodnú priehradu na rieke Dneper s rozlohou 922 štvorcových kilometrov, ktorá patrí medzi najväčšie vo východnej Európe. To by spôsobilo obrovskú záplavovú vlnu s potenciálne katastrofálnymi následkami,“ píše WWF CEE.
Keď prístroje zaznamenali zvýšenú úroveň radiácie v Černobyľskej oblasti, odborníci „upokojovali“, že to ťažká ruská technika „iba“ rozvírila rádioaktívny prach. Podľa agentúry Inside Climate News však sa môže vďaka silnému vetru (Ukrajinou sa prehnal počas tohto týždňa) nebezpečný prach rozniesť aj do hustejšie obývaných oblastí.

Ďalšie riziko predstavujú rádioaktívne sedimenty z rieky Pripjať pretekajúcej cez Černobyľ, ktoré sa nahromadili v nádrži. Ak by sa vplyvom vojenských operácií pretrhla, kontaminácia by podľa WWF CEE zasiahla rozsiahle územie.
Na Ukrajine je celkovo vyše 460 odkalísk (veľkých umelých nádrží, ktoré majú zadržiavať rádioaktívny, toxický alebo iný odpad, ktorý zostáva po priemyselnej činnosti). Zadržiavajú asi šesť miliárd ton nebezpečného materiálu, z toho asi 200 takýchto lokalít je v Donbase. Mnohé boli postavené práve v blízkosti vodných zdrojov, ich poškodenie by viedlo k masívnej ekologickej katastrofe.

Boje prebiehajú v husto osídlených a priemyselných oblastiach, kde je množstvo rafinérií, chemických a metalurgických závodov. V noci z 26. na 27. februára útočiace sily vyhodili do vzduchu plynovod v Charkove a sklad ropy pri leteckej základni vo Vasilkive. 28. februára začal horieť ropný sklad v Ochtyrke v regióne Sumy. O týždeň neskôr, 5. marca, bol poškodený hlavný plynovod Doneck-Mariupoľ. V prvý týždeň okupácie ruská technika ostreľovala vojenské objekty, letiská, sklady palív a munície. V pribúdajúcich masívnych požiaroch unikali do ovzdušia ťažké kovy a ďalšie toxické materiály.
„Boje v Čiernomorskej biosférickej rezervácii, najväčšom chránenom územi na Ukrajine a Ramsarskej lokalite (ide o mokraď s medzinárodným významom, pozn. red.), majú za následok požiare, ktoré je vidieť z vesmíru,“ píše Bruch s ďalšími autormi v otvorenom liste.

Ale prečo to zdôrazňujú?

Kto prežije, zaplatí trpkú cenu
Ukrajina nestráca len bezpečnú vodu, ale aj „bezpečný“ vzduch. Ešte pred ruskou inváziou patrili mnohé oblasti na Ukrajine medzi miesta s najviac znečisteným vzduchom v Európe. Toxické látky a splodiny, ktoré sa v súčasnej vojne hromadia vo vzduchu, možno nie sú tak dobre viditeľné ako rakety, ale majú ničivejšiu silu. Otrávia obyvateľstvo na obrovskej ploche, ich devastačný účinok na zdravie netrvá deň ani mesiac, ale roky, celé dekády.

Nejde však len o chemikálie a plyny unikajúce z vojnou poškodených priemyselných objektov. Znečistenie vzduchu, ktorému musia čeliť Ukrajinci, je „divoko komplexné“ – píše magazín Wired. „Je to dané povahou modernej vojny.“ Rakety, bomby, tankové strely a explózie vytrhávajú zo zastavaného prostredia čiastočky betónu, káblov, potrubí, azbestu (na Ukrajine bol tento materiál spájaný s ochorením pľúc a rakovinou zakázaný len nedávno), premiešavajú sa s nebezpečnými materiálmi v modernej munícii.

Znečistený vzduch sa nedrží len na mieste, kde vybuchla bomba. Rozptýlené častice sa šíria do veľkých výšok a môžu sa presúvať stovky kilometrov ďalej a zasahovať početnejšie obyvateľstvo. Znečistený vzduch preukázateľne ukrajuje ľuďom roky života. Je vedecky zdokumentovaný súvis medzi znečisteným ovzduším a častejším výskytom chorôb. A napríklad aj medzi rýchlejším šírením covidu (na Ukrajine je len približne tretina obyvateľstva plne zaočkovaná).

Ale stále je to len časť strašnej „odmeny“ za to, že človek prežije bombardovanie. Pre lepšie pochopenie toho, akej ďalšej neviditeľnej hrozbe čelia civilisti, ale aj záchranári, hasiči v ukrajinských mestách, ktoré ruské útoky menia na ruiny, uvádza magazín Wired medicínsku štúdiu. Robila ju newyorská lekárska škola Icahn School of Medicine. Preverovala podozrivo vysoký počet ochorení na rakovinu u ľudí, ktorí pred vyše 20 rokmi prežili pád newoyorských dvojičiek, ale aj u tých, ktorí zachraňovali ľudí a tiež u pracovníkov, ktorí neskôr odstraňovali trosky spod toxického prachu. Aj tu sa nahromadili čiastočky viacerých nebezpečných materiálov vrátane azbestu.

Výskumníci prišli so závermi, že u týchto ľudí bola celkovo o deväť percent vyššia pravdepodobnosť, že ochorejú na rakovinu. Až o 41 percent bolo vyššie riziko leukémie a dokonca o 291 percent vyššie riziko rakoviny štítnej žľazy.

Dôkazy vojnových zločinov
Otvorený list Carla Brucha vychádza tri dni po tom, čo Karim Khan, hlavný prokurátor Medzinárodného trestného súdu v holandskom Haagu oznámil začiatok vyšetrovania vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti na Ukrajine.
Prokurátor má právomoc vzniesť obvinenia aj za škody na životnom prostredí, ktoré sú rozsiahle, dlhodobé a závažné, ale podľa agentúry Inside Climate News je nepravdepodobné, že tak urobí. „Napriek tomu by environmentálny aspekt vojny mohol hrať úlohu pri tom, ako bude súd posudzovať iné zločiny,“ píše.

Lenže keď sa vojna skončí, keď aj dostane spravodlivosť svoj priestor, kto nakoniec uprace enormné záťaže? Kto a ako zbaví vodné zdroje rádioaktivity, vyčistí mestá a pôdy od toxicity? Kto zvládne chronické a vážne ochorenia, ktoré budú nasledovať?

Raz spadne posledná bomba. No žiaľ nebude to koniec vojny.

Ďalšie dôsledky

Ľudstvo sa už ocitlo v najhoršom konflikte v dejinách, čelí klimatickej kríze, ktorá so sebou nesie tisíce obetí a je otázne, či vojna na Ukrajine klimatické úsilie zbrzdí, alebo, naopak, povzbudí napríklad razantným odklonom od závislosti od fosílnych palív.
Konflikt prehlbuje chudobu na celom svete a vyvoláva obavy v severnej Afrike a na Blízkom východe. Napríklad Tunisko dováža z Ukrajiny polovicu pšenice, rovnako aj Libanon.
Štvrtina černozemí sveta je na Ukrajine, vojna ohrozuje aj najúrodnejšiu pôdu sveta.

Na Ukrajine sa nachádza 35 % (!) biodiverzity Európy, 70-tisíc druhov, z ktorých mnohé sú mimoriadne vzácne, v krajine je 50 mokradí medzinárodného významu s celkovou rozlohou 9 500 km2. Všetky tieto hodnoty sú priamo alebo nepriamo ohrozené vojenskými zásahmi.

X X X

Boje sa blížia k Poľsku, Rusi zaútočili na základňu tesne pri hraniciach

Počet obetí útoku na základňu v blízkosti poľských hraníc stúpol

K raketovému útoku na vojenskú základňu pri Javorive, kde sa nachádza aj Medzinárodné centrum pre udržanie mieru a bezpečnosti. Po útoku ostalo 35 mŕtvych a počet ranených je 134.
Počet obetí ruského raketového útoku na vojenskú základňu pri meste Javoriv neďaleko Ľvova stúpol na 35 a počet ranených na 134. Oznámil to v nedeľu gubernátor Ľvovskej oblasti Maksym Kozytskyj.

K raketovému útoku na vojenskú základňu pri Javorive, kde sa nachádza aj Medzinárodné centrum pre udržanie mieru a bezpečnosti, prišlo v nedeľu ráno okolo 5.45 h miestneho času.
Podľa Kozytského vypálili ruské jednotky na základňu až 30 rakiet. V tomto vojenskom objekte sa pritom v minulosti konali vojenské cvičenia, na ktorých sa zúčastňovali aj americkí, či britskí vojaci. Posledné veľké vojenské cvičenie s účasťou vojakov z NATO sa na tejto základni konalo v septembri.

Ďalších deväť ľudí v nedeľu zahynulo pri ruskom leteckom útoku v meste Mykolajiv, ktoré sa nachádza neďaleko strategického prístavu Odesa. Oznámil to gubernátor Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim, podľa ktorého ruské jednotky zrejme útočili na továreň na vyrábu plynových turbín, píše agentúra AFP.

Na Mykolajiv, v ktorom žije približne 500-tisíc ľudí, útočí ruská armáda už niekoľko dní. Podľa AFP bola v sobotu ostreľovaná aj miestna nemocnica určená na liečbu rakoviny, ako i očná klinika./agentury/

X X X

V sobotu z oblasti bojov na Ukrajine evakuovali dvakrát viac ľudí ako v piatok. Ukrajinská tajná služba tvrdí, že po ostreľovaní jedného z konvojov zahynulo sedem ľudí. Strely dopadli aj na základňu 16 kilometrov od poľských hraníc.

X X X

Na dnešných demonštráciách proti vojne na Ukrajine bolo v Rusku zatiaľ zadržaných viac ako 320 ľudí. Informovala o tom organizácia Ovd-Info, podľa ktorej boli ľudia zatýkaní pri protestoch v 27 mestách po celom Rusku. Organizácia predpokladá, že počet zadržaných počas dňa ešte porastie.

Protestné akcie sa konali napríklad vo Vladivostoku na ruskom Ďalekom východe, v Irkutsku pri Bajkalskom jazere, v sibírskom Tomsku, ale aj v Moskve a Petrohrade. Fotografie a videá na sociálnych sieťach ukazujú, ako policajti s ochrannými helmami a ťažkou výzbrojou odťahujú protestujúcich. Dohromady bolo podľa údajov Ovd-Info od začiatku ruského útoku na Ukrajinu z 24. februára zadržaných viac ako 14 300 ľudí.

V ruskom hlavnom meste bolo kovovými zátarasmi uzavreté námestie pred Kremľom. Pre prípad veľkých protestov boli pripravené zasiahnuť jednotky zvláštnej polície OMON. Niektorí jej príslušníci mali nepriestrelné vesty a prilby. Ozbrojenci boli aj pred Štátnou dumou. Pripravené boli policajné antony pre zadržaných. K nedeľným protivojnovým manifestáciám vyzval okrem iného väznený kritik Kremľa Alexej Navalnyj. (dpa, ovd.news, čtk)

X X X

 Turecko požiadalo Rusko o pomoc pri evakuácii tureckých občanov, ktorí uviazli v obliehanom meste Mariupol na juhovýchode Ukrajiny. Uviedol to v nedeľu turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu, ktorého citovala agentúra AFP.

„Keď sme s ním (ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom) hovorili, požiadali sme o pomoc pri evakuácii našich občanov z Mariupolu,“ povedal Čavušoglu prítomným novinárom. Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí v sobotu uviedlo, že mešitu v obliehanom prístavnom meste, v ktorej sa ukrývalo viac ako 80 civilistov vrátane niekoľkých tureckých občanov, ostreľovala ruská armáda.

Čavušoglu v súvislosti s tým uviedol, imám zmienenej mešity tieto správy „nepotvrdil“. „Povedal, že na oblasť boli vypálené rakety,“ uviedol šéf tureckej diplomacie. Ako pripomenula AFP, ide o prvú reakciu Ankary na incident.
Čavušoglu povedal, že turecké úrady „stratili kontakt“ s tureckými občanmi v Mariupole „po kolapse celej infraštruktúry“. Ankara sa o informácie podelila s Ruskom a tiež „vyslala autobusy do regiónu, ale tie sa nemôžu dostať do mesta“, pokračoval. „Podporujeme územnú celistvosť Ukrajiny, ale v rámci humanitárnej pomoci musíme spolupracovať s oboma stranami,“ dodal Čavušoglu. (afp, tasr)

X X X

Ruské sily zničili 79 ukrajinských vojenských zariadení vrátane veliteľských a riadiacich centier. Uviedol to v sobotu hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov, ktorého cituje tlačová agentúra DPA.
Podľa jeho slov došlo aj k útokom na šesť muničných a palivových skladov, zničený alebo zostrelený bol aj útočný vrtuľník Mil Mi-24, ako aj tri bezpilotné lietadlá.

Konašenkov tvrdí, že od začiatku vojny pred viac než dvoma týždňami bolo zničených 3 593 ukrajinských vojenských objektov. Moskva vyhlásila, že v rámci svojej „špeciálnej operácie“ na Ukrajine útočí iba na armádne ciele, čo však Organizácia Spojených národov (OSN), ako aj medzinárodné spoločenstvo spochybňujú.

Moskva informovala, že jej proruskí separatistickí spojenci vo východoukrajinskej Luhanskej oblasti dosiahli 100-tisícové mesto Sievierodoneck po tom, ako v sobotu postúpili o 12 kilometrov a získali kontrolu nad viacerými mestami a dedinami. (afp, dpa, tasr)

X X X

V rámci Kyjevskej oblasti evakuovali v sobotu približne 2-tisíc ľudí, informovala stanica BBC s odvolaním sa na Štátnu službu Ukrajiny pre mimoriadne situácie (DSNS). Evakuačný konvoj 40 autobusov dorazil do obce Bilohorodka v sobotu popoludní, uvádza sa vo vyhlásení DSNS.

Záchranári poskytujú evakuovaným ľuďom pomoc vrátane lekárskej a psychologickej, dodala DSNS. Podľa BBC boli humanitárne koridory zriadené z miest Mariupoľ, Sumy a obcí v blízkosti hlavného mesta Kyjev. Pokračujúce ruské ostreľovanie na niektorých miestach vrátane blízkosti Kyjeva však úsilie sťažilo.
Zástupca starostu Mariupoľa Serhij Orlov pre BBC uviedol, že z mesta Záporožie vyrazil do Mariupoľa konvoj s pomocou vrátane autobusov na evakuáciu, nebolo však jasné, či sa mu podarí dôjsť. (bbc.com, tasr)

X X X

 Pápež František v nedeľu zatiaľ najostrejšie odsúdil vojnu na Ukrajine, pričom uviedol, že táto „neakceptovateľná ozbrojená agresia“ a „masaker“ sa musia skončiť. „V mene Boha vás žiadam ukončite tento masaker,“ uviedol František po pravidelnej nedeľnej modlitby Anjel Pána na Námestí sv. Petra.

Hlava katolíckej cirkvi zároveň odsúdila „barbarské“ zabíjanie detí a civilistov, ako i bombardovanie ukrajinských nemocníc, ku ktorému podľa pápeža prichádza „bez rozumného strategického dôvodu“. „Nech je v mene Boha vypočutý plač trpiacich ľudí a nech bombardovanie a útočenie skončí,“ dodal František, podľa ktorého hrozí, že sa z ukrajinských miest „stanú cintoríny“. (reuters, afp, tasr)

X X X

 Slovensko musí byť pripravené na všetko, v súčasnosti však nie je dôvod na paniku v súvislosti s pokračovaním vojnového konfliktu na Ukrajine a možným posunutím vojnovej línie k bezprostrednej blízkosti územia Slovenska. V diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 to uviedol predseda vlády Eduard Heger. Reagoval tak na nedeľňajšie správy o ruskom bombardovaní vojenskej základne v blízkosti poľských hraníc.

X X X

Ruské sily uniesli starostu juhoukrajinského mesta Dniprorudne. Uviedol to ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba s tým, že Jevhena Matvejeva uniesli „ruskí vojnoví zločinci“. „Po získaní nulovej miestnej podpory sa útočníci obracajú na teror. Vyzývam všetky štáty a medzinárodné organizácie, aby zastavili ruský teror proti Ukrajine a demokracii,“ cituje šéfa ukrajinskej diplomacie spravodajský portál BBC.

Matvejev je už druhý ukrajinský starosta, ktorého údajne uniesli ruské ozbrojené sily za ostatné tri dni. V piatok údajne zatkli starostu neďalekého Melitopoľa. (bbc.com, sita)

X X X

Proruskí separatisti ovládli časti mesta Severodoneck v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny. Vyplýva to z nedeľného oznámenia ruského ministerstva obrany, podľa ktorého ruskí vojaci na Ukrajine zničili od začiatku terajších bojov na Ukrajine 3 687 ukrajinských vojenských objektov. Agentúra Reuters však upozornila, že takéto tvrdenie nie je možné nezávisle overiť.

Britské ministerstvo obrany v nedeľu uviedlo, že podľa informácií britských tajných služieb sa ruská armáda teraz pokúša odrezať ukrajinských vojakov na východe Ukrajiny postupom zo smeru od Charkova na severe a od Mariupolu na juhu.
„Jednotky Luhanskej ľudovej republiky (LNR) zablokovali východnú a južnú časť mesta,“ povedal agentúre Interfax hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov k situácii okolo Severodonecku. Ukrajinská armáda už predtým informovala, že sa chystá ruská ofenzíva na stotisícový Severodoneck. Podľa ruských informácií navyše pokračuje ofenzíva blízko mesta Popasna neďaleko Luhanska. Separatisti údajne obsadili severnú časť mesta.

Podľa britského ministerstva obrany chcú ruské sily obkľúčiť ukrajinských vojakov na východe Ukrajiny postupom od Charkova a od Mariupolu. Ruskí vojaci postupujúci od Krymu sa podľa týchto informácií zároveň pokúšajú obkľúčiť mesto Mykolajiv, ktoré v nedeľu ohlásilo deväť obetí ruského ostreľovania.

Rusi majú podľa britských tajných služieb namierené z južnej časti Ukrajiny aj na juhozápad k Odese. Rusko však platí vysokú cenu za každý postup, pretože ukrajinská armáda naďalej kladie Rusom po celej Ukrajine tuhý odpor. (reuters, interfax, čtk)

X X X

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj hovoril v sobotu večer s izraelským premiérom Naftalim Bennettom o spôsoboch zastavenia bojov na Ukrajine a snahách Izraela o vyriešenie tohto ozbrojeného konfliktu.

Podľa kancelárie izraelského premiéra trval telefonát Bennetta so Zelenským viac ako hodinu. Zelenskyj o telefonáte s Bennettom informoval na sociálnej sieti Twitter, kde uviedol, že s izraelským premiérom hovoril o „ruskej agresii a vyhliadkach týkajúcich sa mierových rokovaní“. Zelenskyj zároveň požiadal Bennetta o pomoc pri zaistení prepustenia „zajatého starostu Melitopoľu a miestnych predstaviteľov“.

Snahy o urovnanie ukrajinského konfliktu vyvíja i izraelský minister zahraničných vecí Jair Lapid, ktorý sa v súčasnosti nachádza na rokovaniach v Rumunsku a v nedeľu tam plánuje navštíviť aj ukrajinské hranice. (cnn.com, dpa, tasr)

X X X

 Po dvojročnej prestávke, spôsobenej pandémiou, by sa tento rok mohla na Slovensku konať dobrovoľná vojenská príprava. Termín zatiaľ nie je stanovený. V roku 2019, keď sa dobrovoľná vojenská príprava naposledy konala, ju absolvovalo 40 záujemcov. Vplyv vojny na Ukrajine na prípadný záujem o prípravu zatiaľ rezort obrany nevie zhodnotiť.

X X X

 Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg očakáva, že boje a humanitárna kríza na Ukrajine sa po viac ako dvoch týždňoch od začiatku ruskej invázie ešte vystupňujú.

„S hrôzou vidíme rastúci počet civilných obetí a nezmyselné ničenie zo strany ruských síl. Obyvatelia Ukrajiny vzdorujú s odvahou a odhodlaním, ale nadchádzajúce dni pravdepodobne prinesú ešte väčšie utrpenie,“ povedal Stoltenberg v rozhovore pre nedeľník Welt am Sonntag.

Šéf NATO vyzval ruského prezidenta Vladimira Putina, aby „ukončil túto vojnu, stiahol všetky sily a zaviazal sa k diplomacii“. Stoltenberg odmietol tvrdenia ruskej vlády, že Spojené štáty tajne prevádzkovali na Ukrajine laboratóriá na vývoj biologických zbraní.
„Teraz, keď boli vznesené tieto nepravdivé obvinenia, musíme zostať ostražití, pretože je možné, že samotné Rusko by v rámci tohto balíka lží mohlo plánovať vojenské misie s použitím chemických zbraní,“ povedal. To by predstavovalo vojnový zločin. Stoltenberg zároveň opäť odmietol výzvy, aby NATO presadilo bezletovú zónu nad Ukrajinou, čo by znamenalo zaútočiť na ruské jednotky.

"Tým by sme riskovali priamu konfrontáciu a nekontrolovateľnú eskaláciu. Musíme túto vojnu ukončiť a nie ju predlžovať,“ zdôraznil Stoltenberg, pričom dodal, že NATO je obranná aliancia. (welt.de, dpa, tasr)

X X X

 Autobus s približne 50 ukrajinskými utečencami sa v nedeľu ráno prevrátil na diaľnici v severnom Taliansku. Jedna pasažierka zomrela a niekoľko ďalších bolo zranených. Nikto však nie je zranený vážne.

Informovala o tom talianska štátna rozhlasová stanica RAI, ktorá uviedla, že ostatných cestujúcich bezpečne evakuovali. Nehoda sa stala neďaleko mesta Forli. Nebolo hneď jasné, kam autobus smeroval. Nehodu ešte len prešetrujú.
Do Talianska doteraz prišlo približne 35-tisíc ukrajinských utečencov. Väčšina z nich pricestovala cez hranice so Slovinskom. Mesto Forli sa nachádza v regióne Emilia-Romagna, ktorý zatiaľ prijal zhruba 7-tisíc utečencov z Ukrajiny. (sita, ap)

X X X

Ruskí vojaci zadržali starostu ďalšieho ukrajinského mesta

Podľa šéfa ukrajinskej diplomacie bol Jevhenij Matvejev unesený ruskými vojakmi.
: Ruské jednotky zadržali starostu ukrajinského mesta Dniprorudne Jevhenija Matvejeva. Ide pritom už o druhého ukrajinského starostu, ktorého v priebehu uplynulých troch dní zadržali ruské jednotky. Oznámil to v nedeľu na sociálnej sieti Twitter ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba.

Podľa šéfa ukrajinskej diplomacie bol Matvejev unesený ruskými vojakmi.
„Dnes ruskí vojenskí zločinci uniesli ďalšieho demokraticky zvoleného ukrajinského starostu, hlavu Dniprorudne Jevhenija Matvejeva. Keďže sa útočníci nedočkali žiadnej podpory od miestnych, pristúpili k teroru. Vyzývam všetky krajiny a medzinárodné organizácie, aby zastavili ruský teror zameraný proti Ukrajine a demokracii," napísal Kuleba na Twitteri.

K zadržaniu Matvejeva prišlo po tom, ako skupina ozbrojených mužov v piatok zadržala starostu Melitopoľa Ivana Fedorova. Prokuratúra separatistickej Luhanskej ľudovej republiky podporovanej Ruskom ho dokonca obvinila z teroristických trestných činov. Ruské okupačné vojská následne vymenovali jeho nástupkyňu, ktorou sa stala Galina Danilčenková, bývalá prorusky orientovaná poslankyňa mestského zastupiteľstva./agentur/

X X X

Sulík: Skôr než hrdinsky odpojíme ruský plyn, uvažujme. Čo potom?

Prílev utečencov z Ukrajiny zvyšuje tlak na štátny rozpočet. „Nebudem prekvapený, ak ho Matovič navrhne zmeniť,“ povedal v Ide o pravdu minister hospodárstva Richard Sulík (SaS). Debata bola nakrútená v piatok 11. marca 2022.

Hrozba zastavenia ruských dodávok ropy a plynu núti Európsku úniu urýchlene konať. Na samite vo francúzskom Versailles sa členské štáty dohodli, že odchod od strategických komodít z Ruska zrýchlia. Konkrétny plán chce Európska komisia predložiť v máji, pričom zmeny sa majú robiť postupne a viacerými spôsobmi. Nezávislosť by mali členské štáty dosiahnuť do roku 2027, a nie až do roku 2030, ako to bolo pôvodne navrhované. Niektoré krajiny chcú situáciu zmeniť radikálne, vzhľadom na agresiu Ruska voči Ukrajine. Po okamžitom odpojení dodávok volá aj slovenský premiér Eduard Heger (OĽaNO).

„Skôr než hrdinsky odpojíme ruský plyn, uvažujme. Čo bude potom,“ reagoval v relácii Ide o pravdu minister hospodárstva Richard Sulík (SaS).
Upozornil, že v súčasnosti máme prázdne zásobníky plynu, a v apríli ich musíme začať napĺňať. Podľa neho len tak dokážeme zabezpečiť potreby Slovenska pre ďalšiu sezónu. Nevylúčil, že k okamžitému odpojeniu môže dôjsť:
„Ak sa únia dohodne, a budeme mať zabezpečenú náhradu, mali by sme súhlasiť.“

Upozornil ale, že náhradné zdroje nie je ľahké okamžite používať. Na nové druhy ropy alebo plynu treba prispôsobiť technológie, a úpravy si podľa Sulíka vyžiadajú obrovské finančné investície. Európa sa podľa neho nevyhne ďalšiemu zadlžovaniu.
„Keď bolo dobre v rokoch 2017 až 2019, tak sa nič v tejto súvislosti nespravilo, a nič neurobila ani vtedajšia slovenská vláda,“ konštatoval minister hospodárstva.

Ktoré spôsoby znižovania nezávislosti na ruských energiách si zvolí Hegerova vláda? Únia navrhla niekoľko. „To poviem až po dohode v koalícií,“ odpovedal Richard Sulík.
V relácii uviedol, že súčasná napätá situácia v súvislosti s konfliktom na Ukrajine zomkla EÚ, a spojila aj koalíciu a krajinu. Pripustil, že prílev utečencov z Ukrajiny vytvára tlak na štátny rozpočet. „Nebudem prekvapený, ak minister financií Igor Matovič príde s návrhom dodatku k schválenému rozpočtu,“ dodal.

Prečo minister Sulík odmieta okamžité zastavenie dodávok ropy a plynu, na rozdiel od premiéra Hegera? Mala by únia dostatok skvapalneného plynu z USA? Zvláda štát nápor utečencov z Ukrajiny? Dohodla sa koalícia na schválení súdnej mapy?

X X X

Rakety odpálené z Iránu dopadli neďaleko amerického konzulátu v Arbíle

Do oblasti v Kurdistane dopadlo niekoľko rakiet, no nie je jasné, či ich cieľom bol americký konzulát alebo mestské letisko, ktorého časť využíva aj americká armáda.
ARBÍL: Najmenej 12 rakiet bolo v noci na nedeľu z územia susedného Iránu odpálených smerom na Irak, kde dopadli do okolia amerického konzulátu v Arbíle, hlavnom meste autonómneho Kurdistanu. Informuje o tom izraelský denník Jerusalem Post s odvolaním sa na irackú agentúru INA.

Kurdská protiteroristická jednotka podľa INA oznámila, že rakety boli odpálené "spoza hraníc Iraku a regiónu Kurdistan, presnejšie z východu".

Cieľ útoku nie je známy
Na internete bolo zdieľaných niekoľko videí, ktoré majú byť nakrútené civilistami na území Iránu a zachytávať odpálené rakety. Najmenej jedno sa podarilo lokalizovať do iránskej provincie Východný Azerbajdžan.

Guvernér Arbílu uviedol, že do oblasti dopadlo niekoľko rakiet, no nie je jasné, či ich cieľom bol americký konzulát alebo mestské letisko, ktorého časť letiska využíva aj americká armáda.
Objavili sa špekulácie, že terčom útoku mohli byť aj dve výcvikové strediská izraelskej tajnej služby Mosad.
Podľa ministerstva zdravotníctva Kurdistanu neboli po raketových útokoch hlásené žiadne zranenia ani úmrtia.

Ešte sa nedohodli
Zranenia Američanov ani poškodenie objektov využívaných americkou vládou v Arbíle nehlásilo podľa agentúry Reuters ani ministerstvo zahraničných vecí USA.
K odpáleniu rakiet sa bezprostredne nikto neprihlásil. Prišli však v čase, keď boli vo Viedni prerušené rokovania o obnovení jadrovej dohody západných mocností s Iránom.

Šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell v piatok na Twitteri napísal, že rozhovory potrebujú "prestávku" z dôvodu "vonkajších faktorov", no dodal, že konečný text dohody je "v podstate pripravený a na stole".
Hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Saíd Chátibzáde v sobotu uviedol, že existuje najmenej jedna alebo dve kľúčové otázky, v ktorých sa USA a Irán ešte nedohodli. Podľa iránskych predstaviteľov nie je známe, kedy budú rokovania obnovené., aktuality.sk

X X X

Na vojnu sa nedá zvyknúť, ale dá sa s ňou naučiť žiť. Ukrajinské nemocnice sa zmenili na bojisko

Ukrajinskí lekári sa stali nielen styčným bodom pre chorých a ranených, ale aj obeťou konfliktu.
Keď vojna trvá dlhé roky, ľudia sa s ňou naučia žiť. Na umieranie si však nezvyknú nikdy, myslí si Denisa Augustínová, zakladateľka humanitárnej organizácie MAGNA.

Organizácia pôsobí vo viacerých krajinách zasiahnutých humanitárnymi katastrofami a vojnami. Na Ukrajine pomáha od roku 2018 – v teréne majú lekárov, zdravotníkov a dodávajú na Ukrajinu zdravotnícke potreby a lieky.
Na vojnu sa zvyknúť nedá, dá sa s ňou však naučiť žiť.

Ľudia, ktorí vojnu zažívajú prvýkrát, prechádzajú niekoľkými fázami prežívania – začína to šokom a odhodlaním bojovať. Ak však trvá veľmi dlho, jej koniec je v nedohľadne, ľudia prídu o všetko vrátane blízkych a nevidia cestu von, môže to skončiť pri porazeneckej nálade a zúfalej túžbe po mieri.

Keď vojna trvá dlhé roky, ľudia s ňou žijú a berú ju ako svoju realitu. Na umieranie si však nezvyknú nikdy. Na fakt, že pri ceste do školy vám môže zomrieť dieťa kvôli raketovému útoku, sa jednoducho zvyknúť nedá. Keby si na to ľudia zvykli, znamenalo by to, že akceptujú realitu zomierania, čo sa nedeje ani v dlhodobých konfliktoch.

X Čo vás pôsobenie vo vojnových oblastiach naučilo?

Že sa musím poliehať sama na seba. Svoju prvú vojnu som zažila na Juhoslávii a už tam som pochopila, že človek sa nemôže spoliehať na autority, musí byť flexibilný. Človek sa nemôže spoliehať na to, že niekto za vás niečo urobí, vybaví či zabezpečí. Človek musí myslieť tri kroky dopredu a vyhodnocovať situáciu z rôznych uhlov. A tiež to, že vlastne nič nie je tak, ako to možno vyzerá.

X Magna roky poskytuje humanitárnu pomoc v krajinách, ako je Kambodža, Sýria, Kongo, Južný Sudán. Ako vnímate fakt, že odrazu potrebujú pomoc ľudia tak blízko vášho domova?

Magna poskytovala štyri roky pomoc na východnej hranici Ukrajiny a Ruska, čiže na kontaktnej línii. Preto nie som prekvapená, čo sa stalo. Súčasná situácia neprišla zo dňa na deň – v posledných rokoch a mesiacoch sa zhoršovala.
Na konflikt sme sa pripravovali, preto sme si robili aj extra zásoby a pohotovostné plány, ako budeme reagovať pri jednotlivých scenároch. Nikto z nás, vrátane našich ukrajinských kolegov, však nečakal, že konflikt bude prebiehať takto.

X Čiže ste nepredpokladali, že bude mať až taký rozsah a bude až taký brutálny k civilistom?

V zásade áno. Mali sme pripravených viacero scenárov, ktoré by sa podľa nás mohli odohrať. Tento scenár bol až na konci zoznamu. A myslím, že takéto prevedenie neočakával nikto.

Lekári na bojisku

X Momentálne ste v kontakte nielen s vašimi lekármi na Ukrajine. Ako vyzerá ich život?

Ako život vo vojne, kde sa zo dňa na deň stávate nielen styčným bodom pre chorých a ranených, ale ste aj obeťou konfliktu. Rovnako prichádzate o domov a bezpečie, ktoré ste mali. Vaša budúcnosť sa vám rozplýva pred očami. Na druhej strane zostávate pomáhať, liečiť a každý deň sa divíte, že to stále nekončí. Naopak, zhoršuje sa to a vy čakáte, čo ešte príde. Ale pri tom 22 hodín sedem dní v týždni pracujete.

Všetky nemocnice sa zmenili na bojisko, kam prinášajú ranených, postrelených. Nemocnice sa zároveň zmenili na úkryt pre civilistov, pre deti. Pôrody prebiehajú veľmi nekoordinovane. Vojnový chaos sa jednoducho prenáša aj na chodby nemocníc.

X Vojna trvá už dva týždne, dokázali sa za ten čas asimilovať?

Prvý týždeň bol absolútne chaotický a nekoordinovaný. Zrejme nikto nečakal, že sa situácia úplne upokojí, ale dúfali sme, že časom bude mať jasnejšie línie. Teraz sú však lekári veľmi nešťastní, lebo vidia, že situácia sa len zhoršuje.
V okolí najväčších miest je to katastrofálne – zásoby sa takmer minuli, chýbajú už aj základné lieky, obväzy, hygienické potreby či súpravy na pôrody. Ako všetci sledujeme cez médiá, v Mariupole je množstvo zranených, chýba pitná voda a jedlo. Je viacero miest, kde je situácia veľmi vážna a každý deň sa k nim pridá ďalšie.
Mnohí naši kolegovia sa však už psychicky zmobilizovali a pracujú opäť naplno. Cítia vlnu podpory, majú nové zásoby.

X Ruské útoky zničili niekoľko desiatok nemocníc, aktuálne je najznámejším zničenie pôrodnice v Mariupole. Pôsobíte vo viacerých vojnových oblastiach. Je útočenie na civilné objekty, dokonca nemonice, bežné?

Bohužiaľ, v posledných rokoch je to už štandard. Útoky na nemocnice a zdravotnícke zariadenia predstavujú vojnové zločiny a môžu predstavovať zločiny proti ľudskosti, ako aj porušenie práva na prústup k zdravotnej starostlivosti.
Najväčším medzinárodným precedensom bola Sýria. Tam sa dodnes napádajú a bombardujú zdravotnícke zariadenia, civilisti a mobilné kliniky. Sami sme toho boli svedkami, stalo sa to aj nám.

Odvtedy sa zhoršila situácia aj v mnohých ďalších krajinách – napríklad v Južnom Sudáne. Na Ukrajine už v prvé dni konfliktu zničili aj zdravotnícke zariadenie, v ktorom sme pôsobili.

X Čo sa stalo vo vašej nemocnici?

Bola zničená v prvý deň konfliktu, následkami pádu rakety. Evakuovali sme sa však už predtým, lebo sme čakali, že sa niečo bude diať. Očakávali sme, že napadnú východnú časť Ukrajiny. Tým sa aj začalo. Pacienti aj zdravotnícky personál sme preto evakuovali.

X Dnes sa hovorí o zhruba 60 zničených nemocniciach na Ukrajine. Vojna pritom začala len pred vyše dvomi týždňami.
Oficiálne sa hovorí o zhruba 60 zničených nemocniciach, no v skutočnosti ich je zrejme oveľa viac. Vypaľujú ich a napádajú zdravotníkov. Na Ukrajine neplatia žiadne konvencie – Ženevská konvencia (upravuje medzinárodné pravidlá na ochranu civilných obetí vojny, pozn. red.) či ochrana humanitárnych pracovníkov a zdravotníkov. Dokonca neplatia ani humanitárne koridory, aby sa civilisti mohli evakuovať.

Porušovanie medzinárodných dohôd sa tu odohráva v najhoršej možnej miere. Medzinárodné právo sa však porušuje na dennej báze v každom väčšom konflikte, ktorý vo svete prebieha.

X Takže vojna v Sýrii, ktorá sa skutočne vyznačovala obrovskou brutalitou voči civilistom, vytvorila precedens?

V Sýrii sa tieto pravidlá, samozrejme, neporušili prvýkrát. Ale až do konfliktu v Sýrii bolo podobné konanie odsudzované medzinárodným spoločenstvom a dochádzalo na jeho základe k postihom. Podobné útoky sa udiali aj počas konfliktu v Afganistane. Dnes sme však v bode, kde porušovanie medzinárodných dohôd viedlo k tomu, že v afrických krajinách sa dnes rebeli neštítia vôbec ničoho. Vedia, že nikto to riešiť nebude.

Okrem iného, skomplikovalo sa aj reportovanie. Na to, aby ste dokázali, že sa niečo udialo, musíte mať veľmi veľa dôkazov – svedkov či nahrávok. Ľudia, ktorých to však zasiahne, sa snažia čo najrýchlejšie ujsť, nie dokumentovať situáciu.

Aké je byť utečencom

X Čomu je po psychickej stránke vystavený človek, ktorý sa stane utečencom?

Je veľmi náročné vžiť sa do prežívania človeka, ktorý musel ujsť pred vojnou. Už to, že sa o to snažíme, nám však dáva aspoň akú-takú šancu na pochopenie a súcit. Pre tých ľudí je to, čo zažili, veľmi traumatizujúce a život ohrozujúce.
Rozhodnutie opustiť svoj domov nie je ľahké pre nikoho. Takmer každý utečenec, ktorého som za tých 20 rokov stretla, najprv nechcel odísť. Dúfal, že sa to vyrieši.

Okrem iného, keď sa človek rozhodne ujsť, s veľkou pravdepodobnosťou musí ísť cez nebezpečné zóny. Rozhoduje sa teda, či keď vezme aj deti, či ich vystaví väčšiemu riziku na ceste, či na mieste konfliktu.
Keď sa stanete utečencom, dôjde vám, že ste prišli o celý svoj život. A neviete na koľko a či sa niekedy budete môcť vrátiť. Viete však, že ak sa aj vrátite, všetko bude inak.

Psychické zdravie je veľmi krehké. Stres a adrenalín človeku umožňujú mať silu na ochranu seba a blízkych. Najväčšia úľava však po úteku často neprichádza. Naopak, skôr prichádza dezilúzia, posttraumatický syndróm, depresia a ďalšie.
Hlavne deti mávajú dlhodobo ťažké stavy, mnohé stratia reč, nemôžu spávať, majú nočnú inkontinenciu. Je veľmi dôležité poskytovať podporu duševného zdravia hneď na úvod, aby nedochádzalo až k neliečeným a ťažkým stavom.

x Momentálne je na Slovensku vlna solidarity k utečencom. Je to od susedov krajín, v ktorých prebieha vojenský konflikt, štandard?

Podobný konflikt sa na území Európy v podstate okrem vojny v krajinách bývalej Juhoslávie neodohral od druhej svetovej vojny. Vo veľmi chudobných krajinách Afriky je solidárne už to, že majú otvorené hranice a púšťajú cez ne utečencov. Nie sú schopní prispievať a pomáhať inak.

Je však veľmi hrejivé vedieť, že ľudia a svet majú takéto pochopenie a pomáhajú utekajúcim Ukrajincom. Som z toho veľmi potešená. Vlna solidarity z Európy bola aj počas krízy v roku 2015, keď prichádzali utečenci prevažne zo Sýrie, no určite nie na tejto úrovni. Ukrajinci sú nám bližší, konflikt je za dverami, preto je pochopiteľné, že máme takúto odpoveď. Verím, že vydrží aj po úvodných týždňoch.

x Mnoho ľudí sa však obáva, že čoskoro táto vlna opadne, možno sa dokonca preklopí do nevraživej nálady voči Ukrajincom. Ako tomu zabrániť?

Treba hovoriť dopredu a nahlas o tom, že v súvislosti s príchodom utečencov budú rôzne problémy a to vo všetkých okolitých krajinách. Treba však šíriť povedomie, že tí ľudia nemohli zostať na bombardovanom území. Odchádzali, aby si zachránili svoje životy. My sme ich prijali, lebo sme ľudskí a humánni.

Musíme zabojovať za to, aby sme čo najrýchlejšie stabilizovali všetky naše problémy, najmä v krajinách, ktoré budú najviac zasiahnuté – teda susedské krajiny a tie, ktoré prijímajú najviac utečencov. Bolo by dobré, keby aj médiá hovorili o problémoch, ktoré prídu, aby sa na to ľudia pripravovali. Predídeme tak dezilúzií, možným útokom na utečencov a strate pochopenia dôvodov ich pobytu v našej či okolitých krajinách.

Dôležité však je, že problémy, ktoré prídu, sú dôsledkom vojenského konfliktu a nie toho, že ľudia nezostali vo vojne a nenechali sa zabiť seba a svoje deti, aktuality.sk