Výroky Richarda Sulíka o protiruských sankciách EÚ si Kyjev všimol s veľkou nevôľou. Pripomeňme, že minister hospodárstva a predseda strany SaS pre Pravdu o nich povedal, že páchajú iba škody a označil ich preto za nešťastné. Doplnil, že Rusi nevrátia Krym tak či tak Premiér Eduard Heger diskutuje so šéfom diplomacie Ivanom Korčokom. Snímka je z paluby vládneho špeciálu, keď v máji 2021 leteli na pracovnú návštevu Ukrajiny.

Rezort ukrajinskej diplomacie reagoval žiadosťou o vyvrátenie vyjadrení Sulíka: „Je poľutovaniahodné, že funkcionár nášho spriateleného štátu, s ktorým máme vzťahy na vysokej úrovni, prejavuje skreslené vnímanie reality z hľadiska príslušnosti Krymu a chápania sankcií uvalených na Ruskú federáciu. Rozhovory o návrate do business as usual s Ruskom, ktoré hrubo porušilo medzinárodné právo tým, že sa násilne zmocnilo Krymu a spustilo ozbrojenú agresiu v Donbase, len podporujú beztrestnosť a povzbudzujú Rusko, aby pokračovalo v agresii,“ citovala stanica Rádio Svoboda hovorcu ministerstva zahraničných vecí Olega Nikolenka.

Slová, ktoré použil Sulík, považuje Kyjev v podstate za neprípustné. Objasňuje to tým, že podobná rétorika jedine spochybňuje územnú celistvosť Ukrajiny.
Reakcia SaS
Strana SaS reagovala, že dlhodobo odsudzuje anexiu Krymu a plne podporuje Ukrajinu v jej diplomatickom úsilí obnoviť územnú celistvosť.

„Predseda SaS Richard Sulík vyslovil svoj predpoklad, že Rusko Krym nevráti. Tento akt však považuje za porušenie medzinárodného práva. Má za to, že niektorých slovenských exportérov sankcie môžu postihovať. Strana SaS však v žiadnom prípade nespochybňuje ich politický účel,“ citovala SITA hovorcu strany Ondreja Šprláka. Korčok sa zatiaľ pre médiá nevyjadril.

Sulík kritikou sankcií a poznámkou o Kryme v ruských rukách rozvíril politické vody nielen na Ukrajine. Premiér Eduard Heger (OĽaNO) dal najavo, že s jeho slovami sa nestotožňuje, pričom požaduje, aby sa angažoval šéf diplomacie Ivan Korčok, nominant SaS, čiže strany, ktorej Sulík šéfuje.

Heger v úvodnej časti vyhlásenia pripomenul, že „Slovenská republika sa ešte za vlády Roberta Fica pridala k štátom, ktoré odsúdili anexiu Krymu a uvalili sankcie na Ruskú federáciu“.
Pokračoval, že toto je oficiálna línia zahraničnej politiky SR, na ktorej sa nič nezmenilo a je záväzná pre členov vlády.
„Chcem ubezpečiť ukrajinskú stranu, že slovenská vláda nebude vyvíjať žiadne politické ani ekonomické aktivity, ktoré by ospravedlňovali hrubé porušenie medzinárodného práva a rozbíjali koalíciu štátov, ktorá počínanie Ruska odsudzuje,“ uviedol Heger v stanovisku, ktoré do denníka Pravda zaslal Úrad vlády SR.

V záverečnej časti stanoviska sa predseda vlády vyslovil, aby vzniknutú situáciu riešili dvaja konkrétni ministri: „Premiér Eduard Heger očakáva, že minister zahraničných vecí Ivan Korčok ako nominant strany SaS bude vzniknutú situáciu s predsedom strany SaS a ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom v tomto duchu riešiť,“ doslova napísal Úrad vlády SR.
Na Kryme sa tešia
Čo sa týka protiruských hospodárskych sankcií EÚ, členské štáty únie tento mesiac predĺžili ich platnosť do 31. júla tohto roku (tento postup sa uplatňuje od leta 2014, keď sankcie na Moskvu uvalili, každých šesť mesiacov). Sulíkove výroky a aj následnú kritiku z Kyjeva registrujú viaceré médiá v Rusku. Vrátane tých, čo sú na Kryme.

Podpredseda tamojšieho parlamentu Jefim Fiks komentoval Sulíka tak, že európski politici začali byť triezvi – začínajú chápať, že musia brať do úvahy súčasné reálie, v ktorých „Krym je súčasť Ruska“. Povedal to pre stanicu Rádio Krym.
„Takéto vyjadrenia je počuť čoraz častejšie z Nemecka, Francúzska, Rakúska a Česka,“ poznamenal Fiks./agentury/

X X X

Šeliga: O dohode s USA má ešte rokovať Sme rodina s ministrami

O návrhu zmluvy o obrannej spolupráci s USA už rokovali poslanecké kluby s ministrom obrany Jaroslavom Naďom (OĽANO) i ministrom zahraničných vecí Ivanom Korčokom (nominant SaS). Sme rodina má ešte rokovať s ministrami o otázkach, ktoré si poslanci potrebujú vyjasniť. V diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy to uviedol poslanec parlamentu zo Za ľudí Juraj Šeliga.

Prezidentka Zuzana Čaputová chcela podľa neho interpretačnou doložkou rozptýliť obavy. Poslanec Smeru Richard Takáč si naopak myslí, že prezidentka svojím krokom potvrdila pochybnosti o obsahu dohody.
Za ľudí podľa Šeligu podporí návrh dohody, verí, že Národná rada (NR) SR zmluvu schváli. „Ak mám správnu informáciu, Sme rodina bude rokovať s ministrami tak, aby im boli otázky vysvetlené,“ skonštatoval. Dohoda podľa neho zvýši bezpečnosť SR a neznamená budovanie základní ani prítomnosť jadrových zbraní. Upozornil na hroziaci konflikt na Ukrajine. „Hrozí nám vojna, Rusko robí kroky pre destabilizáciu Ukrajiny. Ak príde k vojnovému konfliktu, každému občanovi SR bude jasné, že je správne, že SR má silných spojencov, že je členom NATO a že má takúto dohodu,“ povedal.

Smer opakovane hovorí, že dohoda je nevýhodná a SR ju nepotrebuje. „Sme súčasťou NATO, ona nám zabezpečuje ochranu a obranu v prípade konfliktu,“ povedal Takáč. Dohoda podľa neho podkopáva našu suverenitu, ide proti záujmom SR. Nedá sa podľa neho porovnávať s dohodou, ktorú pripravovali ešte v minulom volebnom období. Dodal, že interpretačná doložka nemá právne opodstatnenie. Šeligovi sa zdá doložka nadbytočná, ale rozumie prezidentke, že chcela uistiť každého, ako sa bude zmluva vykladať. V jej obsahu nevidí nič protiústavné.

V koalícii sa ešte nedohodli na podobe súdnej mapy. „Ministerka musí dorokovať veci, pretože nie je tam komponent správneho súdnictva, ktorý je jeden z míľnikov. Verím, že sa jej túto chybu podarí odstrániť a v apríli, respektíve v máji platba príde. Teraz je to plne v jej rukách. Áno, je to chyba. Sme pripravení rokovať, aby sa to stihlo odstrániť, aby sme dostali 500 miliónov eur,“ vyhlásil. Takáč si myslí, že reformou sa chce ministerka spravodlivosti Mária Kolíková zbaviť nepohodlných sudcov, preto robí organizačnú zmenu. Takáč tiež Šeligovi pripomenul potrebu pokračovať v znižovaní DPH, koaličný poslanec je pripravený za to hlasovať, ak to bude súčasťou reformy.

Šeliga poprosil občanov, aby sa pripravili na vlnu omikronu počas nasledujúcich dvoch, troch týždňov. Ľudia by sa mali podľa neho doma testovať, obmedziť stretávanie a pracovať na homeoffice. „Sú nachystané tri tzv. poľné nemocnice, v prípade, že stúpne počet hospitalizovaných v nemocniciach nad 3500, čo je limit slovenského zdravotníctva. Verím, že k tomu nedôjde,“ povedal.
Poslanec tiež zopakoval, že sa nechce vrátiť na post podpredsedu NR SR a že sú tri lepšie kandidátky. „Je to predmetom koaličných rokovaní,“ uzavrel./agentury/

X X X

Polícia po proteste proti dohode s USA predviedla jednu osobu

Po sobotnom proteste na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave predviedli policajti jednu osobu. Má vysvetliť svoje správanie, ktoré mohlo súvisieť s extrémizmom. Na zhromaždení sa zišli odporcovia obrannej dohody s USA, prišli naň aj predstavitelia ĽSNS. Iné narušenie verejného poriadku polícia na proteste nezaznamenala.
Ľudia protestovali proti obrannej dohode s USA pred americkou ambasádou na bratislavskom Hviezdoslavovom námestí 15. januára 2022.

„V priebehu dnešného dňa dohliadali policajti Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave na priebeh oznámeného verejného zhromaždenia, ktoré sa konalo na Hviezdoslavovom námestí. Po skončení verejného zhromaždenia bola jedna osoba predvedená na útvar Policajného zboru za účelom podania vysvetlenia vo veci priestupku extrémizmu,“ uviedla pre TASR bratislavská krajská policajná hovorkyňa Silvia Šimková. Dodala, že policajti naďalej monitorujú bezpečnostnú situáciu na území hlavného mesta.

Vyše stovke ľudí sa na priestranstve pred ambasádou USA prihovorili v sobotu popoludní aj poslanci za ĽSNS Rastislav Schlosár, Stanislav Mizík i Marian Kotleba a ďalší. Zmluvu považujú za okupačnú dohodu. NATO je podľa nich zločinecká organizácia, na mieste zbierali aj podpisy pod petíciu za vystúpenie Slovenska z NATO. Na proteste vystúpil tiež Marek Géci z mimoparlamentnej strany Život – Národná strana, ktorej šéfuje nezaradený poslanec Tomáš Taraba.

Kotleba vyčítal prezidentke Zuzane Čaputovej, že dohodu nepodala na Ústavný súd SR. Dodal, že materiál je v nesúlade s Ústavou SR a našimi záujmami. ĽSNS chce, aby sa v parlamente zablokovalo rokovanie o zmluve. Na mieste tiež rozprestreli dlhý transparent s nápisom Stop jadrovým zbraniam na Sliači. Demonštranti skandovali heslá ako „Cudzie vojská nechceme“ alebo „My sme tu doma“./agentury/

X X X

Peter Pellegrini je v karanténe

Bývalý premiér Peter Pellegrini oznámil, že je v karanténe. Na sociálnej sieti informoval, že bol v piatok v kontakte s osobou, ktorá mu o deň neskôr oznámila, že je pozitívna.
„Do pondelka som zrušil celý svoj program, pretože nechcem nikoho ohroziť. V pondelok pôjdem na PCR test. Verím, že bude negatívny,“ napísal líder Hlasu.

Pellegrini mal v nedeľu na TA3 diskutovať s ministrom zahraničných vecí Ivanom Korčokom. Šéf rezortu diplomacie bývalému predsedovi vlády zaželal bezproblémovú karanténu.
Zavrieť reklamu
„Televízia TA3 ma práve informovala, že zajtrajšej televíznej diskusie o obrannej dohode s USA sa líder Hlasu P. Pellegrini nemôže zúčastniť, pretože je v karanténe. Pánovi poslancovi želám bezproblémové absolvovanie karantény a verím, že dôležitú tému obrannej dohody ešte budeme mať možnosť vzájomne prediskutovať,“ uzavrel na sociálnej sieti minister, aktuality.sk

X X X

Rusko uskutoční manévre 240 kilometrov od pobrežia Írska

Súčasťou manévrov majú byť aj skúšky rakiet, ktoré budú zrejme odpaľované z lodí a lietadiel.
Írska vláda dostala upozornenie, že v medzinárodných vodách pri pobreží grófstva Cork sa počas prvého februárového týždňa uskutočnia manévre ruského námorníctva a letectva. V sobotu o tom informoval portál thejournal.ie.
Súčasťou manévrov majú byť aj skúšky rakiet, ktoré budú zrejme odpaľované z lodí a lietadiel. Podrobnosti však nie sú známe, píše thejournal.ie.
Írsky úrad pre letectvo potvrdil, že presmeruje komerčné lety a vydá príslušné varovanie.

Oblasť, v ktorej sa budú konať manévre, je relatívne malá vodná plocha, leží však vo výlučnej ekonomickej zóne Írska, kde hliadkujú lode írskeho námorníctva a lietadlá Írskeho leteckého zboru. Nachádza sa približne 240 kilometrov od írskeho pobrežia.
Bezpečnostný zdroj pre thejournal.ie uviedol, že v roku 2009 prišlo pri pobreží Írska k rozsiahlemu úniku ropy z ruského plavidla a na pomoc bola privolaná aj armáda. Bez primárneho radaru a ďalších prostriedkov je však ťažké monitorovať akúkoľvek činnosť v takomto rozsahu, konštatoval zdroj.

Rusko minulý týždeň ohlásilo rozsiahle námorné manévre v Stredozemnom mori, Severnom mori, Ochotskom mori, Atlantickom oceáne a Tichomorí, na ktorých sa má v januári a februári zúčastniť viac ako 140 lodí a 10.000 vojakov. Ďalšie manévre s účasťou ruských vojakov sa uskutočnia vo februári na území Bieloruska.
Ruské bombardéry v posledných rokoch prelietavajú nad Atlantikom a pri západnom pobreží Írska. Ich lety monitoruje Britské kráľovské letectvo (RAF).

Napätie medzi Ruskom a krajinami západného bloku v posledných týždňoch vzrástlo v súvislosti s presunmi ruských jednotiek k hraniciam Ukrajiny. Rusko podľa Cathala Berryho, bývalého dôstojníka írskej armády, posiela prostredníctvom cvičení pri pobreží Írska odkaz európskym krajinám.
„Miesto nie je náhodné a dalo sa to čakať — mohli to robiť pri Murmansku, ale namiesto toho si vybrali Atlantik," povedal Berry pre thejournal.ie.

„Z vojenského hľadiska ide o to, že cvičenie je veľmi jednoduchý spôsob, ako zhromaždiť veľké množstvo vojenských prostriedkov v nejakej oblasti pod falošnou zámienkou, po čom môžu nasledovať ďalšie aktivity," konštatoval Berry, aktuality.sk

X X X

Za ľudí: Návrh Gyimesiho o znížení kvóra pre národnostné strany je nevykonateľný

Návrh poslanca Györgya Gyimesiho (OĽANO) o znížení kvóra na vstup do parlamentu na tri percentá pre národnostné strany je nevykonateľný. Myslí si to strana Za ľudí.
Znižovať kvórum len pre národnostné strany považuje za diskriminačné. SaS vyhlásila, že v koalícii sa o znižovaní kvóra zatiaľ nehovorilo. Gyimesi by tiež chcel zvýšiť počet volebných obvodov zo súčasného jedného na dvanásť. SaS s tým nesúhlasí.
„Nepoznáme konkrétny návrh zákona, ale pokladáme ho za nevykonateľný. Podľa čoho sa bude posudzovať, či je strana národnostná alebo nie? Aj strana Za ľudí má medzi členmi príslušníkov národnostných menšín, či už sú to Maďari alebo Rusíni a veľmi oceňujeme, že sa zapájajú do politického a verejného života. Znižovať kvórum len pre národnostné strany pokladáme za diskriminačné. Nie je dobré takýmto spôsobom rozdeľovať spoločnosť na národnostnom princípe. Je dôležité, aby sme zachovali férový a rovnaký prístup pre všetkých občanov Slovenska," uviedlo pre TASR tlačové
oddelenie strany Za ľudí.

Debata v koalícii
SaS potvrdila, že diskusie v koalícii sa vedú. „Ale o znižovaní kvóra sa zatiaľ nič nehovorilo. Naše stanovisko tým pádom predstavíme až v momente, keď sa takýto návrh objaví," povedal hovorca strany Ondrej Šprlák.

Zvýšenie volebných obvodov považuje SaS za chybu. „Naopak, podporujeme myšlienku, že veľkosť volebného obvodu má kopírovať teritórium, pre ktoré sa schvaľuje legislatíva volenými poslancami. Takýto režim má totiž z nášho pohľadu v tejto chvíli viac výhod ako nevýhod," skonštatoval štátny tajomník rezortu diplomacie Martin Klus pôsobiaci v SaS.

S cieľom zvýšiť regionálnu legitimitu volených poslancov je strana pripravená diskutovať o zmene váhy preferenčných hlasov aj ďalších úpravách volebného systému. „Medzi také patrí napríklad ďalšie spájanie volieb (prezidentských a do Európskeho parlamentu), či výrazné zjednodušenie voľby zo zahraničia, vrátane možnosti tzv. predčasnej voľby," dodal Klus.
Gyimesi v uplynulom týždni v reakcii na výsledky sčítania obyvateľov povedal, že v koalícii sa diskutuje o volebnej legislatíve. Vzhľadom na stav maďarských strán treba podľa neho znížiť kvórum na tri percentá pre národnostné menšiny. V koalícii je podľa neho tiež vášnivá debata o zvýšení počtu volebných obvodov, Gyimesi navrhuje 12 obvodov, aktuality.sk

X X X

V Kazachstane v súvislosti s nepokojmi zadržiavajú 970 podozrivých

Protesty v Kazachstane sa začali 2. januára ako reakcia na prudké zvýšenie cien plynu.
Kazašské úrady zadržiavajú celkovo 970 ľudí v súvislosti s nedávnymi nepokojmi, ktoré si vyžiadali zásah tzv. mierových síl Organizácie dohody o kolektívnej bezpečnosti (ODKB) pod vedením Ruska. Viac než 460 zo zadržiavaných čelí obvineniam z terorizmu a masových výtržností, informovala agentúra AFP s odvolaním sa na údaje kazašskej štátnej prokuratúry.
Predstaviteľ prokuratúry Eldos Kilymžanov v sobotu uviedol, že voči zadržiavaným boli vznesené aj ďalšie, menej závažné obvinenia vrátane krádeží, neprístojného správania a nezákonnej držby zbraní.
Ako ďalej povedal, 73 podozrivých utrpelo počas nepokojov zranenia a 29 z nich museli hospitalizovať so strelnými poraneniami.

Protesty v Kazachstane sa začali 2. januára ako reakcia na prudké zvýšenie cien plynu. Pokojné demonštrácie čoskoro prerástli dorabovania, podpaľačstva, obsadzovania administratívnych budov, ozbrojených incidentov či krádeží.
Európsky parlament tento týždeň prijal rezolúciu, v ktorej odsúdil kazašské úrady za to, že sa pri riešení krízy dopúšťali porušovania základných práv občanov. Mnohí Kazaši, ktorých počas nepokojov zadržali a neskôr prepustili, tvrdia, že boli vo väzbe vystavení mučeniu. Ministerstvo zahraničných vecí Kazachstanu tieto tvrdenia poprelo ako nepravdivé a zavádzajúce.

Kazašské vedenie nariadilo tzv. protiteroristickú operáciu na potlačenie nepokojov a požiadalo ODKB o vojenskú pomoc. Poslední z približne 2500 príslušníkov tzv. mierových síl pod vedením Ruska odišli z Kazachstanu 19. januára.
Miestne úrady tvrdia, že nepokoje vyvolali banditi a osoby napojené na medzinárodné teroristické organizácie. Niektorí pozorovatelia udalosti v Kazachstane interpretovali ako súčasť boja o moc medzi bývalým a súčasným prezidentom Nursultanom Nazarbajevom a Kasym-Žomartom Tokajevom, čo však obaja politici popierajú, aktuality.sk

X X X

EÚ oznámila, aby sa členské krajiny pripravili na podávanie štvrtej dávky

Eurokomisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakidesová v piatok ministrom zdravotníctva členských krajín EÚ povedala, aby sa pripravili na podávanie štvrtej dávky vakcín proti ochoreniu COVID-19 hneď, ako jej potrebu potvrdia údaje.
„Ak budeme mať k dispozícii presvedčivé údaje o tom, že štvrtá dávka je potrebná, budeme pripravení konať," povedala Kyriakidesová.

Jej rokovanie s ministrami zorganizovala na poslednú chvíľu francúzska vláda, ktorá v súčasnosti zastáva polročné rotujúce predsedníctvo v Rade EÚ, píše Reuters. Okrem možnej štvrtej dávky sa ministri venovali aj vakcínam prispôsobeným novým variantom koronavírusu.

Európska agentúra pre lieky (EMA) počas uplynulého týždňa oznámila, že podanie štvrtej dávky by pre osoby s vážne oslabeným imunitným systémom bolo vhodné. Je však potrebných viac dôkazov.
Eurokomisárka Kyriakidesová na Twitteri pripomenula, že milióny Európanov ešte nie sú zaočkované ani jednou dávkou.
„Na toto musíme sústrediť svoju energiu," napísala. Úroveň kolektívnej imunity je podľa nej potrebné zvýšiť treťou dávkou.
Členské krajiny EÚ Maďarsko, Dánsko a Švédsko už začali podávať štvrtú dávku vakcín, pripomína Reuters. Švédske zdravotnícke úrady v piatok oznámili, že ľudia s oslabeným imunitným systémom ju môžu dostať tri až štyri mesiace po podaní tretej dávky.
Dánsko plánuje zaočkovať najviac zraniteľné skupiny obyvateľstva. Maďarská vláda sa rozhodla podporiť podávanie štvrtej dávky očkovacej látky, ktorú môže prijať každý po konzultácii s lekárom.
S podávaním štvrtej dávky začal ako prvá krajina na svete Izrael – ešte v decembri 2021, aktuality.sk

X X X

Progresívne Slovensko má na sneme koncom jari voliť šéfa, Bihariovej končí funkčné obdobie

Ohlasovanie kandidatúr sa očakáva na jar, zatiaľ ju nikto z vedenia PS nepotvrdil.
Mimoparlamentné hnutie Progresívne Slovensko (PS) má mať na prelome mája a júna snem, na ktorom si bude voliť predsedu. Súčasnú šéfku PS Irenu Bihariovú totiž zvolili v júni 2020 na dvojročné funkčné obdobie. Ohlasovanie kandidatúr sa očakáva na jar, zatiaľ ju nikto z vedenia PS nepotvrdil.

„Ohlasovanie kandidatúr do štruktúr hnutia možno očakávať približne na jar. Dovtedy v hnutí rešpektujeme zásadu, že osoba, ktorá chce kandidovať, alebo naopak ohlásiť, že sa neplánuje uchádzať o znovuzvolenie, oznamuje svoje rozhodnutie najprv členskej základni a až následne verejnosti," uviedla pre TASR Bihariová. Dodala tiež, že pri najbližšom sneme neplánujú meniť aktuálnu dvojročnú dobu výkonu straníckych funkcií.

Snem malo PS naposledy 6. júna 2020, ďalší by mal byť ešte pred uplynutím dvoch rokov. Hnutie predpokladá, že to bude začiatkom júna alebo koncom mája.

Podpredseda PS Michal Truban, ktorý už bol predsedom hnutia a kandidoval aj v roku 2020, pre TASR povedal, že otázky o jeho kandidatúre sú predčasné vzhľadom na to, že ešte nie je vyhlásený termín snemu. Ďalší podpredseda a čerstvo zvolený podpredseda Európskeho parlamentu Michal Šimečka takisto označil svoju kandidatúru za predčasnú otázku. „Snem budeme mať v neskorú jar, až teraz sa postupne začneme v hnutí rozprávať o tom, kto z nás a akým spôsobom bude vedieť Slovensku aj PS najlepšie pomôcť," doplnil pre TASR.

Podpredseda PS a europoslanec Martin Hojsík pre TASR uviedol, že PS nikdy nebolo hnutím jedného lídra či líderky, od ktorého by bolo existenčne závislé. Je pre neho kľúčové, či bude hnutie naďalej lídrom v boji proti klimatickej kríze, v podpore zelenej energie a zelených inovácií a spravodlivej transformácie, obhajcom demokracie, ľudských práv či ochrancom menšín. „Toto bude mojou prioritou, ak budem súčasťou vedenia hnutia, ak mi členky a členovia PS dajú opäť svoju dôveru," dodal. Podpredsedníčka Zora Jaurová sa k zvažovaniu kandidatúry na šéfku hnutia zatiaľ vyjadriť nechcela, aktuality.sk

X X X

Japonsko hlási prvýkrát vyše 50 000 nových prípadov, rekord má aj Tokio

V metropole Tokio hlásili v sobotu 11 227 nových prípadov nákazy, čo je viac ako dvojnásobok oproti údaju spred týždňa
V Japonsku zaznamenali za posledný deň prvýkrát viac ako 50 000 nových prípadov nákazy koronavírusom. Rekord v tomto smere zaevidovali aj v hlavnom meste Tokio, kde po prvý raz pribudlo vyše 10 000 prípadov nákazy. Prudký nárast nakazených spôsobuje rýchlo sa šíriaci koronavírusový variant omikron, uvádza agentúra Reuters.

V metropole Tokio hlásili v sobotu 11 227 nových prípadov nákazy, čo je viac ako dvojnásobok oproti údaju spred týždňa (4561). K rekordnému prírastku v hlavnom meste došlo len deň po tom, ako začali platiť obmedzenia týkajúce sa mobility a podnikateľskej činnosti, ktoré zaviedla japonská vláda na väčšine územia krajiny vrátane Tokia. V platnosti majú ostať do 13. februára.
V Tokiu za posledný deň pribudli aj tri úmrtia spôsobené covidom. Vo vážnom stave tam zároveň je 12 nakazených osôb. Covidoví pacienti aktuálne zaberajú v metropole 34 percent nemocničných lôžok. Ak by sa tento údaj zvýšil na 50 percent, bolo by podľa tamojších úradov potrebné zaviesť núdzový stav a ešte prísnejšie opatrenia.

V celom Japonsku pribudlo prinajmenšom 50 200 prípadov nákazy, pričom rekordné prírastky za uplynulý deň hlásilo podľa tamojších médií takmer 30 z celkového počtu 47 japonských prefektúr.
V Japonsku je plne zaočkovaných už viac ako 78 percent obyvateľov. Tretiu posilňujúcu dávku vakcíny však zatiaľ dostalo len približne 1,5 percenta tamojšej populácie.

Japonské ministerstvo zdravotníctva odobrilo v piatok - v snahe posilniť očkovaciu kampaň v krajine - očkovanie detí vo veku päť až 11 rokov vakcínou od spoločnosti Pfizer.

X X X

Za ľudí: Návrh Gyimesiho o znížení kvóra pre národnostné strany je nevykonateľný

Návrh poslanca Györgya Gyimesiho (OĽANO) o znížení kvóra na vstup do parlamentu na tri percentá pre národnostné strany je nevykonateľný. Myslí si to strana Za ľudí.
Znižovať kvórum len pre národnostné strany považuje za diskriminačné. SaS vyhlásila, že v koalícii sa o znižovaní kvóra zatiaľ nehovorilo. Gyimesi by tiež chcel zvýšiť počet volebných obvodov zo súčasného jedného na dvanásť. SaS s tým nesúhlasí.
„Nepoznáme konkrétny návrh zákona, ale pokladáme ho za nevykonateľný. Podľa čoho sa bude posudzovať, či je strana národnostná alebo nie? Aj strana Za ľudí má medzi členmi príslušníkov národnostných menšín, či už sú to Maďari alebo Rusíni a veľmi oceňujeme, že sa zapájajú do politického a verejného života. Znižovať kvórum len pre národnostné strany pokladáme za diskriminačné. Nie je dobré takýmto spôsobom rozdeľovať spoločnosť na národnostnom princípe. Je dôležité, aby sme zachovali férový a rovnaký prístup pre všetkých občanov Slovenska," uviedlo pre TASR tlačové oddelenie strany Za ľudí.

Debata v koalícii
SaS potvrdila, že diskusie v koalícii sa vedú. „Ale o znižovaní kvóra sa zatiaľ nič nehovorilo. Naše stanovisko tým pádom predstavíme až v momente, keď sa takýto návrh objaví," povedal hovorca strany Ondrej Šprlák.

Zvýšenie volebných obvodov považuje SaS za chybu. „Naopak, podporujeme myšlienku, že veľkosť volebného obvodu má kopírovať teritórium, pre ktoré sa schvaľuje legislatíva volenými poslancami. Takýto režim má totiž z nášho pohľadu v tejto chvíli viac výhod ako nevýhod," skonštatoval štátny tajomník rezortu diplomacie Martin Klus pôsobiaci v SaS.

S cieľom zvýšiť regionálnu legitimitu volených poslancov je strana pripravená diskutovať o zmene váhy preferenčných hlasov aj ďalších úpravách volebného systému. „Medzi také patrí napríklad ďalšie spájanie volieb (prezidentských a do Európskeho parlamentu), či výrazné zjednodušenie voľby zo zahraničia, vrátane možnosti tzv. predčasnej voľby," dodal Klus.
Gyimesi v uplynulom týždni v reakcii na výsledky sčítania obyvateľov povedal, že v koalícii sa diskutuje o volebnej legislatíve. Vzhľadom na stav maďarských strán treba podľa neho znížiť kvórum na tri percentá pre národnostné menšiny. V koalícii je podľa neho tiež vášnivá debata o zvýšení počtu volebných obvodov, Gyimesi navrhuje 12 obvodov, aktuality.sk

X X X

Nemecko pošle Ukrajine poľnú nemocnicu. Do Kyjeva dorazila vojenská dodávka z USA

Nemecko nebude dodávať Ukrajine zbrane, vo februári tam však pošle kompletnú poľnú nemocnicu a zabezpečí školenie personálu. Táto operácia si vyžiada náklady 5,3 milióna eur, uviedla spolková ministerka obrany Christine Lambrechtová v rozhovore pre nedeľník Welt am Sonntag.
Ukrajinskí vojaci kontrolujú líniu oddeľujúcu územie obsadené proruskými separatistami v ukrajinskom Mariupole. 21. január 2022
„Rozumiem želaniu podporiť Ukrajinu, a to je presne to, čo už robíme,“ povedal Lambrechtová. Pripomenula, že Nemecko už dodalo Kyjevu pľúcne ventilácie a v nemocniciach Bundeswehru sa liečia ťažko zranení ukrajinskí vojaci.
Spolková vláda musí podľa ministerky urobiť všetko pre deeskaláciu krízy medzi Ruskom a Ukrajinou. „Dodávky zbraní by momentálne neboli nápomocné na tom sa spolková vláda zhoduje,“ zdôraznila Lambrechtová, ktorá je členkou Sociálnodemokratickej strany Nemecka.

Aj nový nemecký kancelár Olaf Scholz je proti dodávaniu smrtiacich zbraní do oblastí konfliktov.
Lambrechtová tiež podporuje postoj, že v prípade útoku Ruska na Ukrajinu neprichádza do úvahy sprevádzkovanie plynovodu Nord Stream 2 vedúceho z Ruska do Nemecka. „Predstava, že by v strede Európy vypukla vojna iniciovaná Ruskom a zároveň by bola nadviazaná hospodárska spolupráca, je úplne absurdná,“ povedala.

Vojenský materiál však Ukrajine začali dodávať USA. V noci na sobotu pristálo v hlavnom meste Kyjev americké nákladné lietadlo, ktoré priviezlo 90 ton nákladu vrátane munície „na frontovú obranu“. Informovalo o tom na Twitteri veľvyslanectvo USA na Ukrajine s tým, že o dodávke rozhodol americký prezident Joe Biden.

Pobaltské štáty Estónsko, Lotyšsko a Litva chcú Ukrajine poslať protitankové strely a protilietadlové systémy americkej výroby. S ostrou kritikou Kremľa sa stretli avizované dodávky ľahkých protitankových zbraní z Veľkej Británie.
Kuleba kritizoval Nemecko
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v sobotu kritizoval Nemecko za to, že uprostred obáv Ukrajiny z ruskej invázie nebude dodávať Kyjevu zbrane. Informovala o tom agentúra AFP.

Kuleba na Twitteri napísal, že nemecké vyhlásenia „o nemožnosti dodávok obranných zbraní Ukrajine nezodpovedajú aktuálnej bezpečnostnej situácii“. Ukrajinský minister zdôraznil, že „dnes je jednota Západu vo vzťahu k Rusku dôležitejšia ako kedykoľvek predtým“. „Nemeckí partneri musia prestať podkopávať jednotu takýmito slovami a činmi a nabádať (ruského prezidenta) Vladimira Putina k novému útoku na Ukrajinu,“ uviedol Kuleba. Dodal, že „Ukrajina je vďačná Nemecku za podporu, ktorú jej už poskytlo, ale jeho "aktuálne vyhlásenia sú sklamaním“.

Spolková ministerka obrany Christine Lambrechtová v rozhovore pre nedeľník Welt am Sonntag uviedla, že Nemecko nebude dodávať Ukrajine zbrane, vo februári tam však pošle kompletnú poľnú nemocnicu a zabezpečí školenie personálu. Táto operácia si vyžiada náklady 5,3 milióna eur. Pripomenula, že Nemecko už dodalo Kyjevu pľúcne ventilácie a v nemocniciach Bundeswehru sa liečia ťažko zranení ukrajinskí vojaci. Spolková vláda musí podľa ministerky urobiť všetko pre deeskaláciu krízy medzi Ruskom a Ukrajinou. „Dodávky zbraní by momentálne neboli nápomocné — na tom sa spolková vláda zhoduje,“ zdôraznila Lambrechtová/agentury/

X X X

Juraj Šeliga: Každému je jasné, že zmluvu s NATO potrebujeme

Juraj Šeliga ubezpečil, že prítomnosť vojakov americkej armády bude musieť schváliť vláda a parlament.
Podpredseda koaličnej strany Za ľudí Juraj Šeliga tvrdí, že Slovensku hrozí vojna. Rusko totiž robí kroky, aby destabilizovalo celý náš región.

„Vidíme, čo sa deje na Ukrajine. Čo by takí Ukrajinci alebo Gruzínci dali za našu dohodu s NATO? Je treba o tom hovoriť nahlas aj vzhľadom na včerajšie neúspešné rokovania medzi USA a Ruskom. Každému je jasné, že takúto dohodu Slovensko potrebuje,“ vyhlásil v diskusnej relácii Sobotné dialógy na RTVS.

Podľa Šeligu je zavedenie interpretačnej doložky, s ktorou prišla prezidentka Zuzana Čaputová, zbytočnosť, avšak nemá nič proti takémuto návrhu.

Stačí nám naše členstvo
Podpredseda Smeru Richard Takáč považuje návrh zmluvy s NATO za nepotrebnú, lebo bezpečnosť nám vyplýva zo samotného členstva v NATO.
Na otázku moderátorky, prečo Smeru prekáža takáto zmluva, aj keď ju iniciovala ešte predchádzajúca vláda, odpovedal, že celý schvaľovací proces sa nakoniec zastavil na koaličnej rade, kedy voči nej vystúpili Andrej Danko a Robert Fico. Preto sa ani nakoniec nikdy nedostala na vládu.

„Takýto proces prebiehal štandardne. Bežala svojim procesom, keď to pripravovali štátni úradníci. Následne zmluvu zarezali dvaja šéfovia vtedajšej koalície,“ povedal Takáč.
Moderátorka mu však pripomenula vyjadrenia vtedajších zástupcov stany Smer - vtedajšieho ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka, Ľuboša Blahu či expremiéra Petra Pellegriniho. Tí v tom čase vyhlasovali, že takáto zmluva vôbec nezakladá možnosť výstavby amerických vojenských základní.

Ako ďale uviedol Takáč, interpretačná doložka nemá žiadny právny nárok a je nulitná. „Prečo nemôže byť v zmluve jasne napísané, že u nás nemôžu byť umiestnené jadrové zbrane,“ opýtal sa.
Parlament a vláda budú rozhodovať

Šeliga podpredsedovi Smeru pripomenul, že bývalá vláda nakúpila americké stíhačky a naše letiská nie sú na to prispôsobené.
„Ako inak by sme mohli tankovať palivo v Kuchyni, keď tam nemáme na to vybudované technológie,“ dodal s tým, prečo bude musieť USA investovať do vojenskej infraštruktúry u nás.

Zároveň ubezpečil, že prítomnosť vojakov americkej armády bude musieť schváliť vláda a parlament.
„To sme robili aj v minulosti a týkalo sa to prítomnosti napríklad ruských vojakov na Sliači. Zmluva nás nezaväzuje našej nezávislosti. Rovnako tak ani jadrové zbrane a cudzie vojenské základne nebudú,“ priblížil.
Smer rozbehne podpisovú akciu na uskutočnenie referenda, v ktorom by sa mali ľudia vyjadriť aj k možným vojenským základniam na Slovensku, pretože takýto návrh neprešiel parlamentom tento týždeň, aktuality.sk