Lídri sa nevedeli dohodnúť, čo s rastúcimi cenami energií. So Spojenými štátmi dnes uzavrela dohodu o znížení závislosti na ruskom plyne, ktorá je v prípade Európy asi na úrovni 40 percent, v prípade Slovenska je to takmer 100 percent. Rokovania lídrov sa však zasekli na inej téme – vykompenzovaní vysokých cien energií pre bežných ľudí, inými slovami štátnymi zásahmi voči dodávateľom plynu. Konečnú dohodu blokovali najmä južanské krajiny, ktoré tlačili na väčšiu reguláciu cien. Najmä Nemecko ale aj severské štáty však boli proti.

Únia sa zatiaľ nedohodla na priamej kompenzácii pre ľudí, ktorým stúpajú ceny energií. Chce ich zastaviť aspoň spoločnými nákupmi, ktoré by mohli ceny stabilizovať. Únia je jedným z najväčších odberateľov energetických surovín na svete.
Ruskej ropy sa zbavujeme len postupne

Až jedna miliarda eur, tak prednedávnom prestížny bruselský think-tank Brueggel vypočítal sumu, ktorú Únia každý deň posiela Rusku za plyn a ropu.
Kritici tvrdia, že práve vďaka týmto peniazom bude Rusko aj napriek bezprecedentným sankciám ďalej schopné financovať agresiu voči Ukrajine.

Európa vlani doviezla asi 155 miliárd kubických metropov plynu z Ruska. Spojené štáty nám teraz prisľúbili dodať desatinu z tohto objemu, ale vo forme drahšieho skvapalneného plynu, ktorého distribúcia je v súčasnosti oveľa náročnejšia na logistiku.
Dohodu s USA aj tak mnohí vnímajú ako posun smerom k zníženiu závislosti od Ruska.
„Európa sa musí zbaviť závislosti od ruského plynu,“ vyhlásila aj šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
V najbližších rokoch chce Únia nahradiť tretinu ruského plynu.

Summit EÚ nebol jediným podujatím, ktoré sa od štvrtku konalo v Bruseli. V rovnakom meste sa stretli aj lídri Severoatlantickej aliancie (NATO). Dohodli sa na presunutí 40-tisíc vojakov do takzvaného východného krídla aliancie, v tomto prípade Slovenska, Maďarska, Bulharska a Rumunska.

Prítomnosť dodatočných 2100 vojakov NATO pritom ešte minulý týždeň schválil aj slovenský parlament.
Prezident Biden, ktorý sa okrem summitu zúčastnil mimoriadne aj na schôdzke s lídrami EÚ, dnes navštívil aj poľský Rzeszow. Práve v tomto mestečku majú Američania tisícky vojakov, ktorých tam presunuli po ruskej agresii, aktuality.sk

X X X

Rusko dokončilo fázu vojenskej operácie, teraz sa zamerá na Donbas

Zdá sa, že Rusko mení stratégiu a zameria sa na skromnejšie ciele po tom, čo v prvom mesiaci vojny narazilo na tvrdý odpor Ukrajincov. Ukrajinská strana tvrdí, že Rusi na mnohých smeroch nemajú zdroje, aby pokračovali v útoku: Stoja prakticky na mieste. Ruský letecký útok na divadlo v Mariupole zo 16. marca by mohol mať približne 300 obetí, tvrdí vedenie mesta.
 
X X X

 Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan telefonicky hovoril so svojím ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským. Prerokovali situáciu na Ukrajine a stav rokovaní medzi Kyjevom a Moskvou. S odvolaním sa na Erdoganov úrad to uviedla agentúra Reuters. Erdogan ukrajinskému prezidentovi povedal, že tento týždeň na summite NATO zdôraznil svoju podporu územnej celistvosti Ukrajiny. V bilaterálnych rozhovoroch počas rokovaní tiež hovoril o diplomatickom úsilí, ktoré Turecko v tomto ohľade vyvinulo.

Ankara sa angažuje ako prostredník v snahách o ukončenie mesiaca trvajúcej rusko-ukrajinskej vojny a okrem iného už usporiadala schôdzku ministrov zahraničných vecí Sergeja Lavrova a Dmytra Kulebu. Zelenskyj uviedol, že je Turecku vďačný za jeho podporu. S Erdoganom hovoril aj o hrozbe potravinovej krízy a spôsoboch, ako jej predísť. Prebrali spolu aj závery summitu Severoatlantickej aliancie.
Kuleba poprel Erdoganovo tvrdenie, že Ukrajina je ochotná súhlasiť so štyrmi zo šiestich ruských požiadaviek, vrátane toho, že by sa zriekla možného členstva v Severoatlantickej aliancii a uznala ruštinu za druhý štátny jazyk.

X X X

Ukrajina uviedla, že mierové rokovania s Moskvou o ukončení už vyše mesiac trvajúcej vojenskej invázie sú „veľmi zložité“. Kyjev však prisľúbil, že zo svojich požiadaviek neustúpi. „Proces rokovaní je veľmi zložitý,“ povedal ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. „Ukrajinská delegácia zaujala pevný postoj a nevzdá sa svojich požiadaviek. Ako prvé žiadame prímerie, bezpečnostné záruky a územnú celistvosť Ukrajiny,“ uviedol.

Kuleba dodal, že v kľúčových bodoch nenašiel Kyjev s Moskvou „nijaký konsenzus“. „Najmä, ukrajinský jazyk je a bude jediným štátnym jazykom na Ukrajine,“ zdôraznil. Rusko v piatok informovalo, že na rokovaniach s Ukrajinou nedošlo v hlavných politických otázkach k žiadnemu pokroku. (TASR/AFP)

X X X

Ukrajinský veľvyslanec v Poľsku: Rusi pri mierových rozhovoroch mäknú, vidia realitu

Diplomatický jazyk Západu sa počas mesiac trvajúcej ruskej agresie na Ukrajine nemení. Stále sú sľuby a deklarácie, ale čakáme na nejaké činy. Uviedol to ukrajinský veľvyslanec vo Varšave Andrij Deščycja.
Diplomat tiež narážal na štvrtkový apel prezidenta Volodymyra Zelenského pred lídrami EÚ. Európe sa poďakoval za podporu, ale zároveň im odkázal, že konali príliš neskoro.

„Uvalili ste sankcie. Sme vďační. Sú to silné kroky. Bolo to však trochu neskoro,“ povedal Zelenský s tým, že ak by ich prijali skôr, Rusko by možno vojnu nezačalo.
„Časy sa zmenili a máme tu vojnu. Umierajú ľudia a máme vyše 120 zabitých detí. Musíme zmeniť tento jazyk a urobiť rozhodnutia o konkrétnych činov proti Rusku,“ pokračoval diplomat pre poľskú stanicu TVN24.

Deščycja kritizoval tvrdenia Západu a NATO, že zatvorením vzdušného priestoru by podľa nich rozpútali tretiu svetovú vojnu.
„To znamená, že ruské vojská prídu na územie NATO a budú na jeho miestach bojovať. Ak bude NATO stále premýšľať o tom, či vstúpi alebo nevstúpi do vojny, vojna príde do územie aliancie,“ vyhlásil.

Diplomat: Dajte nám lietadlá
Európski lídri sú za posielanie zbrani na Ukrajine, ale Deščycja hovorí, že to nebude stačiť. „To, čo žiadame, je uzavretie neba alebo lietadlá. Poradíme si s nimi sami, máme vyškolených pilotov. Doteraz dokazujeme, že ich môžeme výborne riadiť podľa štandardov NATO. „Dajte nám tieto lietadlá,“ opakovane vyzval.

Veľvyslanec v Poľsku si váhanie EÚ a Západu pri agresii Ruska na Ukrajine vysvetľuje aj tým, že Európa sa dlho snažila budovať vzťahy s Ruskom a teraz nechce uveriť, že môže na ňu zaútočiť.

„Ruské vojská sa približujú k poľským hraniciam a čoraz viac je ich v Bielorusku,“ argumentoval.
Mesiac bojov na Ukrajine dodáva Ukrajincom podľa Deščycju optimizmus a vieru v samých seba.
„Po mesiaci vojny sa Ukrajina drží na svojich pozíciách a nezložila zbrane pred ruskou armádou. Sme silní duchom a hrdí na to, ako naši vojaci bojujú a ako náš prezident vedie vojnu. Ale čo nám ešte chýba, je podpora z pozadia od štátov, ktoré tiež veria v to, že na tejto zemi musí zavládnuť pokoj,“ zdôraznil.

„Evolúcia" pri rozhovoroch
Deščycja mal onedlho opustiť post veľvyslanca v Poľsku, no ako predostrel, má ním byť naďalej, pokiaľ „Ukrajina vojnu nevyhrá“.
Zároveň je podľa jeho slov pripravený bojovať „aj na fronte, aj na diplomatickom poli“. Je tiež presvedčený, že Krym a Donbas bude znovu pod správou Kyjeva a ukrajinská armáda čoskoro môže začať s ofenzívou.

Verí v obrat aj v Putinovom režime. Podľa neho sú v ňom ľudia, ktorí šéfovi Kremľa dlhodobo dôverovali, ale dnes sa od neho vzďaľujú. Vidieť to podľa neho aj pri ruskom postoji počas vyjednávaní s Ukrajincami. Ich postupné zmeny postojov označoval za evolúciu.
„Predtým boli (Rusi, pozn.) veľmi agresívne a militárne nastavení. Ale po čase dostávali informácie a už vedia, že umierajú ich vojaci a že ich na Ukrajine nikto nečaká. A tiež, že situácia nie je taká, akú by si želali pred vojnou. Začínajú ,mäknúť', lebo vidia realitu. Správy ktoré dostavajú z vojenského spravodajstva, sú v rozpore s ich vymyslenou propagandou,“ poznamenal.

Iná realita
„Ukazuje sa, že plány Putina a Rusov o tom, že budú bojovať až do konca, lebo majú mocnú armádu, nie sú pravdivé. A keď človek vidí, že realita je iná, nálady a postoje sa musia zmeniť,“ doplnil.
Ľudia z okolia Putina majú čo stratiť, domnieva sa. Ide podľa neho najmä o ich vysoké pozície a bohatstvo. „V Poľsku sa hovorí: ak nevieš, o čo ide, tak ide o peniaze. Asi preto sa takto správajú. Logicky je to ťažko vysvetliť, ale ide o peniaze,“ povedal.
Aj preto Ukrajina bude tlačiť na rýchlejšie a prísnejšie sankcie voči svojmu východnému susedovi, aktuality.sk

X X X

Ukrajina: Rokovania s Ruskom sú veľmi zložité, v kľúčových otázkach posun nenastal, oznámil Kuleba

Ukrajina v piatok uviedla, že mierové rokovania s Moskvou o ukončení už vyše mesiac trvajúcej vojenskej invázie sú „veľmi zložité".
Kyjev však prisľúbil, že zo svojich požiadaviek neustúpi. Informuje o tom agentúra AFP.
„Proces rokovaní je veľmi zložitý," povedal ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. „Ukrajinská delegácia zaujala pevný postoj a nevzdá sa svojich požiadaviek. Ako prvé žiadame prímerie, bezpečnostné záruky a územnú celistvosť Ukrajiny," uviedol.

Kuleba dodal, že v kľúčových bodoch nenašiel Kyjev s Moskvou „nijaký konsenzus". „Najmä, ukrajinský jazyk je a bude jediným štátnym jazykom na Ukrajine," zdôraznil.

Rusko v piatok informovalo, že na rokovaniach s Ukrajinou nedošlo v hlavných politických otázkach k žiadnemu pokroku. Vedúci ruskej delegácie, exminister kultúry Vladimir Medinskij, ktorý je poradcom ruského prezidenta Vladimira Putina, povedal, že v menej dôležitých otázkach sa delegáciám darí zbližovať svoje pozície, ale v prípade dôležitých politických tém „sa prešľapuje na mieste".

Kuleba: Erdoganove tvrdenia nie sú pravdivé
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan ešte vo štvrtok po summite NATO povedal, že Ukrajina a Rusko zrejme dosiahli dohodu v štyroch hlavných bodoch rokovaní vrátane jazykovej otázky. Kuleba na jeho slová však reagoval vyhlásením, že Erdoganove tvrdenia nie sú pravdivé.

Medinskij informoval, že rokovania sa prostredníctvom videokonferencií konali počas celého týždňa - od pondelka do piatka. Expertné skupiny rokujú častejšie, vedúci delegácií sa schádzajú dva- alebo trikrát do týždňa. Ďalšie kolo rokovaní sa podľa jeho slov uskutoční v sobotu, aktuality.sk

X X X

Mikulec sa nechystá odstúpiť. Súkromná firma, s ktorou podpísal zmluvu, odchod zvažuje

Minister vnútra vysvetľoval zmluvu na 2,5 milióna pre súkromnú firmu. Vybral spoločnosť priamym rokovacím konaním. Firma zatiaľ dostala cez 200-tisíc a pre medializáciu uvažuje o odstúpení.
 Štát uzavrel so súkromnou spoločnosťou Dustream production z Banskej Bystrice rámcovú zmluvu o poskytovaní služieb za približne 2,5 milióna eur. Minister vnútra Roman Mikulec tvrdí, že rozhodovala krátkosť času a nedostatok štátnych materiálnych a personálnych zdrojov. Povedal to na návšteve veľkokapacitného krízového centra pre utečencov z Ukrajiny v Michalovciach.

Denník N informoval, že firmu Dustream production odporúčal Július Slovák, známy Igora Matoviča, ktorého firma technicky zabezpečoval štáb OĽaNO počas volebnej noci. Po podpise zmluvy s ministerstvom začala Dustream production využívať kreatívnu agentúru GD Identity Júliusa Slováka.

Firma mala mať v súvislosti s utečencami z Ukrajiny na starosti zabezpečenie komplexného manažmentu procesu evidencie, transportu a starostlivosti o utečencov. Dustream production vybrali priamym rokovacím konaním s jedným uchádzačom.

Opozícia navrhuje Mikulca odvolať, ten hovorí, že sa neobáva.

„Potrebovali sme okamžite stany, platformy. Nemali sme ďalšie veci, aby sme vedeli zabezpečiť chod. Na základe rozhodnutia operačného krízového štábu a po odobrení ústredným krízovým štábom bolo potrebné vybudovať veľkokapacitné centrum v priebehu 72 hodín," zdôvodnil Mikulec, prečo rezort využil inštitút priameho rokovacieho konania.
Zmluva bola podľa centrálneho registra zmlúv zverejnená 17. marca, no uzavretá bola v sobotu 12. marca. Doteraz si firma vyúčtovala 211-tisíc eur. Po medializácii zvažuje odstúpenie od zmluvy.

V sklade hmotných rezerv stany nie sú
Mikulec priznal, že na začiatku, po vypuknutí vojny na Ukrajine, nie všetko fungovalo ideálne. Zdôraznil, že krízu riadi štát v súčinnosti s dobrovoľníkmi a ďalšími organizáciami.
„Štát mal už všetko v teréne, stany, poľné kuchyne. Nemali sme už ďalšie. Bol by som rád, ak by sme mali viac policajtov, a tiež, ak by som v skladoch hmotných rezerv našiel stany, postele či matrace. Ale nie sú tam,“ povedal minister.

Zaplatí z vlastných peňazí
Zástupca súkromnej spoločnosti Pavol Kubán povedal, že prišli s dobrým úmyslom pomôcť v súčinnosti s dobrovoľníkmi a štátom odídencom z Ukrajiny.
„Oslovil nás Július Slovák, či by sme išli do toho a či by sme vedeli pomôcť. Nebrali sme to ako kšeft. Pôsobíme na trhu jedenásť rokov a stojíme si za svojou robotou,“ konštatoval. Doplnil, že firma má obrat osem miliónov eur, sklady, vozový park, a to vedeli okamžite ponúknuť.
„Obrovská publicita nám škodí. Máme problém s klientami, bojíme sa, aby sme o nich neprišli. Uvažovali sme, či nie je vhodnejšie, aby sme rozviazali tú zmluvu,“ podotkol Kubán.

„Sme súkromná firma, nikdy sme nerobili so štátom. Začína nám prekážať obrovská medializácia. Je to na hrane. Ak sa bude zhoršovať, budeme nútení odísť. Klientom neprekáža to, že pomáhame, ale medializácia a zapojenie do politického boja,“ podotkol Kubán.
„Dodal osem koordinátorov a dostal 2-tisíc euro. Ak by toto mal byť problém, tak to vyplatím z vlastných peňazí,“ poznamenal minister.

Spoločnosť Dustream production spolupracuje s viac ako 40 subdodávateľmi, medzi ktorými sú živnostníci, firmy, ako aj dobrovoľníci. V súčasnosti sa o chod hotspotu vo Vyšnom Nemeckom a veľkokapacitnom krízovom centre angažuje 40 koordinátorov s dobrovoľníkmi.

Minister Mikulec už v stredu povedal, že štát nepresunul riadenie migračnej krízy na súkromnú firmu. Tá je, ako napísala tlačová agentúra TASR, iba ďalším z mnohých komponentov podriadených štátu tak, aby bolo zvládanie súčasnej humanitárnej situácie dlhodobo udržateľné.

Podali návrh na vyslovenie nedôvery
Mikulec by mal podľa strany Hlas-SD vysvetliť dôvody uzatvorenia zmlúv s firmami na zabezpečenie stravovania a koordinovania činnosti na hraniciach s Ukrajinou.
Líder mimoparlamentného Hlasu-SD Peter Pellegrini vyzval premiéra Eduarda Hegera, aby odvolal Romana Mikulca z funkcie ministra vnútra.

Poslanci za Smer-SD podali vo štvrtok návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi. Mikulec podľa opozície nezvláda riadenie utečeneckej krízy vyvolanej vojnou na Ukrajine. K návrhu na odvolanie sa pridali aj traja nezaradení poslanci okolo Tomáša Tarabu.

Mikulec na pokus opozície povedal, že „odvolávaniu budem čeliť hrdo“.
Opozícia tvrdí, že Mikulec sa zbavuje zodpovednosti za krízu, hoci mal dostatočný čas na prípravu a koordináciu s ostatnými členmi vlády či samosprávami.
Minister by mal podľa opozície vyvodiť politickú zodpovednosť za podozrenie z korupcie, klientelizmu, pochybných postupoch pri zadávaní verejnej súťaže, zneužívania právomoci verejného činiteľa, ako aj nezvládnutie riadenia prideleného rezortu so závažnými nedostatkami v riadení utečeneckej krízy.

Podrobné vysvetlenie o medializovaných informáciách chce od ministra aj koaličná SaS. „Je pravdou, že konanie ministerstva vzbudzuje viaceré otázky. Budúcnosť pôsobenia Romana Mikulca vo funkcii však ponechávame na rozhodnutí strany OĽaNO a premiéra Eduarda Hegera,“ reagovala.

Predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš očakáva od ministra jasné, transparentné a pravdivé vysvetlenie situácie v súvislosti s firmami, ktoré majú zabezpečovať pomoc pri utečeneckej kríze.
Termín pokusu o odvolaní ministra Mikulca v parlamente bol predbežne stanovený na piatok po rokovaní 60. schôdze. Národná rada napokon preložila pokračovanie schôdze na stredu budúceho týždňa. Po jej skončení by malo nasledovať mimoriadne rokovanie k odvolávaniu, aktuality.sk

X X X

Kremeľ dal Gazpromu štyri dni na to, aby vymyslel, ako by zákazníci mali platiť za plyn rubľami. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Ruský prezident Vladimir Putin nariadil Gazpromu, aby platby za export plynu do Európy začal prijímať v rubľoch. Putin v stredu (23. 3.) v snahe obísť niektoré západné sankcie vyhlásil, že Rusko bude požadovať, aby „nepriateľské“ krajiny platili za dodávky zemného plynu v rubľoch, čo ešte zvýšilo neistotu na trhu s plynom.

Ruská vláda začiatkom marca zverejnila zoznam štátov, ktoré považuje za nepriateľské. Zoznam zahrnuje 48 krajín, medzi nimi USA, Kanadu, Japonsko, všetky štáty Európskej únie, Britániu, Švajčiarsko či Nórsko. To znamená, že Rusko v súčasnosti dodáva väčšinu zemného plynu „nepriateľským“ krajinám.

Podľa Putina USA a EÚ neplnia svoje záväzky a zmrazením ruských devízových rezerv v zahraničí podkopali dôveru v aktíva denominované v dolároch a eurách. „Nemá žiaden zmysel dodávať do Európskej únie a Spojených štátov tovary za doláre, eurá alebo iné meny,“ uviedol v stredu Putin. Dodal, že Rusko začne s plynom a že platby za plyn sa v krátkom čase začnú realizovať v rubľoch.

Nie je jasné, ako by mal vyzerať mechanizmus platieb za ruský plyn v dolároch. Aktuálne sa za ruský plyn, ktorého export má hodnotu až 880 miliónov USD (801,60 milióna eur) denne, platí eurami (58 %), dolármi (39 %) a librami (3 %).
Lídri niektorých štátov EÚ odmietli plány Ruska požadovať platby za dodávky plynu v rubľoch. Ako prví na to reagovali predstavitelia Nemecka a Talianska, podľa ktorých by platba v rubľoch znamenala porušenie kontraktov. Nemecký kancelár Olaf Scholz uviedol, že mena, v ktorej nemeckí odberatelia ruských fosílnych palív musia Moskve platiť, je stanovená priamo v ich zmluvách.

„Mena, v ktorej sa dodávky realizujú, je súčasťou dodávateľských zmlúv a vo väčšine prípadov zmluvy stanovujú platby v eurách či dolároch,“ povedal Scholz po prílete do Bruselu na samit Európskej rady. Podobne sa vyjadril taliansky premiér Mario Draghi. „Je potrebné vedieť, že v podstate by to bolo porušenie kontraktu,“ povedal.
Šéfka Európskej komisie Ursula vo der Leyenová dodala, že Rusko sa týmto krokom usiluje obísť sankcie Európskej únie, čo však Brusel neumožní. „Už nebude možné nás vydierať prostredníctvom energií,“ povedala.

Ruský prezident Vladimir Putin nariadil Gazpromu, aby platby za export plynu do Európy začal prijímať v rubľoch. Putin v stredu (23. 3.) v snahe obísť niektoré západné sankcie vyhlásil, že Rusko bude požadovať, aby „nepriateľské“ krajiny platili za dodávky zemného plynu v rubľoch, čo ešte zvýšilo neistotu na trhu s plynom.

Ruská vláda začiatkom marca zverejnila zoznam štátov, ktoré považuje za nepriateľské. Zoznam zahrnuje 48 krajín, medzi nimi USA, Kanadu, Japonsko, všetky štáty Európskej únie, Britániu, Švajčiarsko či Nórsko. To znamená, že Rusko v súčasnosti dodáva väčšinu zemného plynu „nepriateľským“ krajinám.

Podľa Putina USA a EÚ neplnia svoje záväzky a zmrazením ruských devízových rezerv v zahraničí podkopali dôveru v aktíva denominované v dolároch a eurách. „Nemá žiaden zmysel dodávať do Európskej únie a Spojených štátov tovary za doláre, eurá alebo iné meny,“ uviedol v stredu Putin. Dodal, že Rusko začne s plynom a že platby za plyn sa v krátkom čase začnú realizovať v rubľoch.

Nie je jasné, ako by mal vyzerať mechanizmus platieb za ruský plyn v dolároch. Aktuálne sa za ruský plyn, ktorého export má hodnotu až 880 miliónov USD (801,60 milióna eur) denne, platí eurami (58 %), dolármi (39 %) a librami (3 %).
Lídri niektorých štátov EÚ odmietli plány Ruska požadovať platby za dodávky plynu v rubľoch. Ako prví na to reagovali predstavitelia Nemecka a Talianska, podľa ktorých by platba v rubľoch znamenala porušenie kontraktov. Nemecký kancelár Olaf Scholz uviedol, že mena, v ktorej nemeckí odberatelia ruských fosílnych palív musia Moskve platiť, je stanovená priamo v ich zmluvách.

„Mena, v ktorej sa dodávky realizujú, je súčasťou dodávateľských zmlúv a vo väčšine prípadov zmluvy stanovujú platby v eurách či dolároch,“ povedal Scholz po prílete do Bruselu na samit Európskej rady. Podobne sa vyjadril taliansky premiér Mario Draghi. „Je potrebné vedieť, že v podstate by to bolo porušenie kontraktu,“ povedal.
Šéfka Európskej komisie Ursula vo der Leyenová dodala, že Rusko sa týmto krokom usiluje obísť sankcie Európskej únie, čo však Brusel neumožní. „Už nebude možné nás vydierať prostredníctvom energií,“ povedala. /agentury/

X X X

Kaliňák hovorí o politickom procese: Čo Lipšicovi prešlo, u Brhela má byť trestný čin

Exminister vnútra a člen predsedníctva strany Smer Robert Kaliňák tvrdí, že proces s podnikateľom Jozefom Brhelom, obvineným z korupcie, je politickým procesom. Potvrdzujú to podľa neho aj viaceré dôkazy.
„Dva nezávislé znalecké posudky preukazujúce nevinu, zabránenie obžalovanému preštudovať si spis a zaujatý sudca. To sú tri nové dôkazy, ktoré potvrdzujú, že v prípade podnikateľa Jozefa Brhela ide o politický proces,“ vyhlásil Kaliňák.

Exminister vnútra zároveň potvrdil, že sa stal novým Brhelovým obhajcom práve aj z dôvodu údajnej politizácie prípadu. „Keď som si naštudoval celé obvinenie podnikateľa Jozefa Brhela, uvedomil som si, že v tomto prípade sa štátna mašinéria ani len nesnaží predstierať, že nejde o vyslovene politický proces,“ povedal Kaliňák.

„Uzavretie zmluvy podobné, respektíve totožné, aké uzavrelo ministerstvo vnútra pod vedením Daniela Lipšica, sa hodnotí v jeho prípade jedným metrom, v prípade daňového riaditeľstva, že je to trestný čin,“ tvrdí Robert Kaliňák. Aké sú ďalšie dôvody, prečo si myslí, že ide o spolitizované procesy?

Brhel je obvinený, že spolu s podnikateľom Michalom Suchobom mali spoločne ako organizovaná skupina manipulovať tendre na Finančnej správe tak, aby ich zákazky získala spriaznená firma Allexis či ďalšie dopredu vybraté spoločnosti.
Táto organizovaná skupina podľa prokuratúry „pôsobila a vyvíjala protizákonnú činnosť po dlhší čas, pričom pri jej páchaní dochádzalo k deľbe úloh, koordinovanému postupu jednotlivých obvinených, ktorí sa navyše dopĺňali, aby došlo k jej úspešnému dokonaniu. Štátu tým mali spôsobiť celkovú škodu vo výške 42,2 milióna eur.

Brhel spáchanie skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu, od začiatku popiera. Stretnutia, kde sa mali dohadovať zákazky či odovzdávať úplatky, sa podľa neho nikdy neuskutočnili. Tvrdí, že jeho spoločnosti nezískali ani žiadne zákazky od Finančnej správy a v IT biznise skončil už v roku 2009. Obvinenie už skôr označil za vykonštruované.

„Skutočnosť, že IT spoločnosť Allexis nespôsobila štátu škodu, ale zisk, potvrdil už druhý znalecký posudok. Tentokrát ho vypracovala Slovenská technická univerzita a úplne tak vyvrátila narýchlo pripravený posudok prokuratúry pripravený človekom bez znaleckého certifikátu,“ vyhlásili advokáti. Pripomenuli tiež, že už pod prvý posudok preukazujúci nevinu sa podpísalo päť nezávislých certifikovaných znalcov aj zo Slovenskej technickej univerzity.

Brhela zadržali 2. februára 2021 po návrate zo zahraničia, údajne z Kanárskych ostrovov. Prihlásil sa sám, pretože polícia 29. januára pri akcii Mýtnik zadržala jeho brata Petra Brhela, bývalého prezidenta Finančnej správy Františka Imreczeho, riaditeľa IT sekcie Finančnej správy Milana Gregu a konateľku firmy Allexis Janu Rovčaninovú.

Vlani v októbri navyše Národná kriminálna agentúra vzniesla obvinenie aj Brhelovmu synovi Jozefovi Brhelovi mladšiemu. Bol obvinený z legalizácie príjmu z trestnej činnosti vo veľkom rozsahu spáchanej závažnejšou formou – organizovanou skupinou. Naopak, jeho strýkovi Petrovi Brhelovi 22. októbra 2021 zrušili obvinenie rozhodnutím generálneho prokurátora./agentury/

X X X

Putin by mal z Ukrajiny odísť so cťou, vyzval Erdogan

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v piatok vyzval šéfa Kremľa Vladimira Putina, aby vyriešil konflikt na Ukrajine tým, že odtiaľ odíde so cťou. TASR správu prevzala od agentúry DPA.
Recep Tayyip Erdogan
„Putinovi by sme mali povedať, že by mal byť ten, kto urobí krok k mieru. Mali by sme sa snažiť o vyriešenie tohto konfliktu povzbudením na odchod so cťou,“ vyhlásil Erdogan pred novinármi na palube lietadla cestou z bruselského summitu NATO. Dodal, že o výsledkoch summitu plánuje hovoriť s Putinom i ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
Turecko, ktoré má dobré vzťahy s Ukrajinou aj Ruskom, sa ponúklo na sprostredkovanie mierových rokovaní medzi Moskvou a Kyjevom. Erdogan nedávno pozval prezidentov oboch krajín na rokovania na tureckom území.

Podľa Erdogana je stále možné, že sa Kyjev a Moskva dohodnú na kompromise, v rámci ktorého by sa Ukrajina vzdala ambícií vstúpiť do NATO a pristúpila na čiastočné odzbrojenie. Dodal však, že obe krajiny sa v doterajšom priebehu mierových rokovaní síce zhodnú v technických záležitostiach, avšak nie v územných otázkach, medzi ktoré patria aj Krym a Donbas.
V súvislosti so sankciami uvalenými na Rusko Erdogan vyhlásil, že Turecko už pre svoju závislosť od dodávok zemného plynu a ďalších komodít z Ruska „nemôže spraviť nič“, čím by zvýšilo tlak na Moskvu. Na juhu Turecka obe krajiny navyše spoločne budujú aj prvú tureckú jadrovú elektráreň, pripomína DPA./agentury/

X X X

Sporné firmy uvažujú, že odídu z hraníc. Mikulec chce volať na pomoc poslancov.

Minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) sa zastáva súkromnej firmy, ktorá rieši situáciu na slovensko-ukrajinskej hranici. Tá uvažuje, že zmluvu so štátom možno aj vypovie.
„Regulérne na Ukrajine prebieha vojna. A to má za následok to, že na Slovensko prišlo viac ako 270-tisíc odídencov, vyše 46-tisíc požiadalo o udelenie dočasného utečenca,“ zosumarizoval minister Mikulec.

Tvrdí, že od prvého momentu štát robí všetko preto, aby vlnu odídencov, resp. utečencov pred vojnou zvládol. „Štát neodovzdal riadenie krízy súkromným firmám. Štát od začiatku riadi túto krízu, ale v súčinnosti s každým, kto sa chce zapojiť,“ zdôraznil minister.

Mikulec priznal, že „niektoré veci nie dobre fungovali“ v prvých dňoch konfliktu. Preto sa na krízovom štábe rozhodli, že inštraštruktúru z hraníc stiahnu do veľkokapacitných centier, kde dostávajú odídenci potrebný servis. Pri schvaľovaní schémy boli podľa neho aj dobrovoľníci. „Požiadavka bola, kto to dokáže zabezpečiť tak, aby to fungovalo,“ pokračoval Mikulec. Povedal, že on prišiel s otázkou, či niekto vie o ľuďoch, ktorí to dokážu zabezpečiť. „Medzi prítomný bol za dobrovoľníkov prítomný aj pán Slovák, ktorý povedal, že vie o takej firme. Ale nemenoval ju,“ opísal minister, ako štát vybral a podpísal zmluvu so spoločnosťou Dustream production.

Šéf rezortu vnútra viackrát zdôraznil, že krízový štáb a teda aj štát bol pod časovým tlakom a preto oslovil Dustream production v priamom rokovacom konaní. „Bola to firma ochotná ísť do toho a rokovať so štátom,“ zdôraznil Mikulec. Rámcová zmluva medzi ministerstvom a Dustream production je na 2,5 milióna eur.

Pavol Kubán zo spoločnosti Dustream si nie je vedomý, že by niečo zlé urobili. Tvrdí, že médiá, ktoré upozorňujú na čudnú zmluvu so štátom, firme škodia. Kubán považuje skúsenosti spoločnosti s organizovaním eventov a festivalom za výhodu pri riešení situácie na hranici.

„Začíname mať problém s našimi klientami a bojíme sa, že by sme mohli o nich prísť. Rozmýšľame nad tým, či to má vôbec zmysel, či nie je vhodnejšie rozviazať zmluvu, lebo rozviazať sa dá. Našou povinnosťou by potom bolo sa do pár dní zbaliť a odísť,“ spresnil Kubán.

Kubán tvrdí, že aj spoločnosti z tretieho sektora uvažujú nad tým, že odídu z hraničného priestoru. Pavol Sukup z firmy Dustream zasa povedal, že bez dobrovoľníkov a tretieho sektora by nebolo možné situáciu riešiť. „Skúste nám pomôcť a oslovujte dobrovoľníkov, nech príde sem,“ dodal Sukup./agentury/

X X X

Prokurátor navrhuje väzobné stíhanie Jána Slotu, súd bude rozhodovať v sobotu

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) podal návrh na vzatie do väzby obvineného exprimátora Žiliny a bývalého šéfa SNS Jána Slotu. Dôvodom je obava z pôsobenia na svedkov a z pokračovania v trestnej činnosti. Vyplýva to z informácií, ktoré TASR poskytla hovorkyňa Generálnej prokuratúry SR Jana Tökölyová.

„Obvinenému sa kladie za vinu prijatie úplatku v roku 2018 pre sudcu Krajského súdu v Žiline P. P. a jeho následné odovzdanie vo výške 5000 eur s cieľom ovplyvnenia rozhodnutia v konkrétnej trestnej veci, teda zločin prijímania úplatku v spolupáchateľstve,“ ozrejmila hovorkyňa.
Špecializovaný trestný súd v Pezinku bude o návrhu prokurátora rozhodovať v sobotu od 10.30 h. Pre TASR to potvrdila hovorkyňa súdu Katarína Kudjáková.

Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Prezídia Policajného zboru obvinil Jána S. zo Žiliny pre zločin prijímania úplatku. Vyšetrovateľ NAKA zároveň obvinil ďalšie dve osoby pre zločin prijímania úplatku a prečin podplácania. Podľa Tökölyovej v tejto súvislosti zadržali dve osoby, jednu prepustili.

Polícia viac informácií k prípadu neposkytuje. „Vzhľadom k aktuálne prebiehajúcim procesným úkonom nie je možné v predmetnej trestnej veci obv. Jána S. poskytnúť akékoľvek bližšie informácie z vykonaných a plánovaných úkonov v tomto trestnom konaní, nakoľko by mohlo dôjsť k porušeniu, respektíve zmareniu záujmov uvedených v Trestnom poriadku,“ ozrejmil v piatok hovorca Prezídia Policajného zboru Michal Slivka./agentury/

X X X

Kosovo: Do ulíc vyšli tisícky Srbov, ktorí chcú voliť v srbských voľbách

Tisícky ľudí protestovali proti rozhodnutiu kosovskej vlády neumožniť Srbom žijúcim na území Kosova voliť v aprílových voľbách v susednom SrbskuZdroj: AP Photo/Bojan Slavkovic

Tisícky ľudí v piatok protestovali proti rozhodnutiu kosovskej vlády neumožniť Srbom žijúcim na území Kosova voliť v aprílových voľbách v susednom Srbsku. Informuje o tom agentúra AFP.

Pokojné demonštrácie sa uskutočnili v mestách Gračanica a Mitrovica po tom, ako neuspeli diplomatické snahy, ktorých cieľom malo byť otvorenie volebných miestností pre srbské parlamentné a prezidentské voľby aj na území Kosova.
„Odmietame to, aby nás zbavovali základných práv a robili z nás občanov druhej kategórie," uviedol politik kosovsko-srbský politik Dalibor Jevtič na proteste v prevažne srbskom meste Gračanica v strednej časti Kosova, na ktorom sa zúčastnilo niekoľko tisíc ľudí.

Takmer tisícka demonštrantov sa zišla aj v rozdelenom severokosovskom meste Mitrovica, píše AFP.
Zavrieť reklamu
V minulosti mohli príslušníci srbskej menšiny odovzdávať hlasy v srbských voľbách v hlasovacích miestnostiach zriadených na území Kosova za prítomnosti medzinárodných pozorovateľov.

V Srbsku sa budú začiatkom apríla konať voľby
Tento raz sa však Belehrad a Priština nedokázali napriek tlaku zo strany Západu na takomto režime dohodnúť. V Srbsku sa budú 3. apríla konať prezidentské, parlamentné aj komunálne voľby.
Už v januári neumožnila kosovská vláda etnickým Srbom hlasovať v srbskom referende o zmenách ústavy. Podľa kosovskej vlády snahy o konanie srbských volieb na území Kosova bez súhlasu miestnych úradov podkopávajú kosovskú suverenitu.
Stredajšie spoločné vyhlásenie veľvyslanectiev Spojených štátov, Francúzska, Talianska, Nemecka a Británie vyzýva Srbsko a Kosovo, aby spor okolo volieb vyriešili a aby celý spor ďalej neeskalovali. Zároveň sa v ňom objavuje výčitka Kosovu, že dostatočne nechráni práva menšín na svojom území.

Srbská volebná komisia vo štvrtok oznámila, že kosovským Srbom umožní voliť v štyroch mestách na juhu Srbska.
Napätie medzi Srbskom a Kosovom pretrváva od občianskej vojny medzi srbskými jednotkami a etnickými Albáncami v rokoch 1998 – 1999, počas ktorej prišlo o život 13 000 ľudí. Aktuálne žije v takmer 1,8-miliónovom Kosove približne 120 000 Srbov, aktuality.sk

X X X

Ako mal pracovať slovenský špión pre Rusov: Osem rokov tajných stretnutí, mŕtve schránky a úplatky

Obvinený Pavel Bučka za vynášanie informácií pre ruských agentov zinkasoval minimálne 46-tisíc eur. Od ruského agenta dostal aj peniaze na narodeniny.

Využívali osobné stretnutia aj mŕtve schránky. Keď sa ruskí agenti vystriedali, nový sa preukázal heslom. Keď chcel s donášaním skoncovať, mali sa mu vyhrážať, že ublížia jeho blízkym. Tak mala vyzerať pavučina vzťahov, v ktorej sa podľa vyšetrovateľov celé roky pohyboval plukovník slovenských ozbrojených síl Pavel Bučka. Teraz čelí obvineniu z vyzvedačstva a prijímania úplatku.

Sudkyňa Špecializovaného trestného súdu Ružena Sabová ho minulý týždeň poslala do vyšetrovacej väzby, aby nemohol pokračovať v trestnej činnosti.

Bučka s políciou spolupracuje. Keď ho zadržali, začal policajtom tvrdiť, že po vypuknutí vojny na Ukrajine bol rozhodnutý so špionážou pre Ruskú stranu definitívne skoncovať.
SD-karty za dve tisícky
Polícii vydal aj množstvo dokumentov a nosičov, ktoré môžu slúžiť ako dôkaz. Zaistili mu tiež časť peňazí, ktoré zarobil na úplatkoch od ruských agentov.

Z uznesenia, ktorým sudkyňa Sabová rozhodla o Bučkovej väzbe dnes vieme, ako dôstojník slovenskej armády odovzdával ruskej strane to, čo pre ňu zistil.
Tajné a prísne tajné informácie nosil na SD-kartách - zakaždým si privyrobil aspoň dvetisíc eur. Rusom posúval podrobné správy z prostredia našich Ozbrojených síl aj NATO, ktoré podliehajú utajeniu.

Na SD-kartách im odniesol dáta o Bielej knihe o obrane, kalendár výcvikových cvičení aj plán vyzbrojovania.
Keď stretnutie nebolo možné, použili mŕtvu schránku - napríklad na odpočívadle Dechtáre, kde Bučka vkladal SD-karty do kovového zábradlia podchodu cez diaľnicu.

Diaľničný podchod pri odpočívadle Dechtáre, kde obvinený špión nechával v mŕtvej schránke SD-karty s citlivými informáciami pre ruských agentov.

Stovky eur k narodeninám
Obvinený muž pracoval v rezorte ministerstve obrany. V minulosti pôsobil ako prorektor Akadémie ozbrojených síl, viedol tam Katedru bezpečnosti. Z rezortu obrany podľa zistení Denníka N odišiel pred niekoľkými mesiacmi, keď jeho miesto zrušili.
Polícia zmapovala množstvo stretnutí od roku 2013 až po dátum 18. december 2021. Bučka sa vtedy stretol s neznámym mužom v Žiline, odovzdal SD-kartu s citlivými informáciami o bezpečnostnej obrane a vojenskej stratégii Slovenska a do vrecka zobral 2800 eur. Obvinený plukovník neskôr vysvetlil, že z tejto sumy bolo 800 eur darček k jeho narodeninám.
Polícia vyčíslila, že za roky stretávok a odovzdávok tajných informácií Bučka dostal minimálne 45 900 eur.

Vyhrážky rodine
Plukovník ozbrojených síl priznal, že sa celé roky stretával s viacerými osobami, podľa prokurátora však bližšie vedel opísať iba jednu z nich. Podľa vlastných slov sa pokúšal skončiť so špionážou už v roku 2019, „avšak mu oznámili nech si to dobre rozmyslí, lebo vedia kde býva a mohla by zle dopadnúť jeho rodina,” parafrázujú slová obvineného v uznesení. Bučka síce priznáva, že vynášal citlivé informácie, ale podľa neho nepodliehali stupňu utajenia. Odkiaľ plukovník získaval informácie? „Zdrojom predmetných informácií bol internet,” povedal na výsluchu. Ďalšie dáta získaval ako zamestnanec Akadémie ozbrojených síl. Dokumenty súvisiace s NATO „získal na základe prístupového hesla, ktorým disponuje z titulu svojho členstva v tomto paneli.”

Bučka policajtom tvrdil, že odovzdávanie informácii nemalo dosah na činnosť Ministerstva obrany SR, Ozbrojených síl SR, či iných bezpečnostných zborov SR.
Vyšetrovateľ na výsluchu zisťoval, aký význam mali Bučkove správy pre ruskú stranu. Obvinený sa k tejto otázke nevyjadril. „Keď im dal zoznam absolventov medzinárodného kurzu štábnych dôstojníkov, zaujímalo ich len to, či tam nie sú príslušníci Ukrajiny,” povedal.

Odpočúvali ho
Sudkyňa v uznesení konštatuje, že Bučka informácie odovzdával za finančnú odmenu dohovorenému pracovníkovi ambasády Ruskej federácie, ktorý ho kontaktoval. „Motívom jeho konania bola snaha získať prisľúbenú pomoc v súvislosti s liečbou jeho manželky,” napísala. Na predložených fotografiách obvinený dlhoročný vojak spoznal a jednoznačne označil osobu, ktorú videl naposledy 18. decembra 2021 a ktorej odovzdal informácie.

Presne ukázal aj miesta mŕtvych schránok na Dechtároch a v Žilinskom Lesoparku, kde odkladal získané informácie.
Prehľad o kontaktoch obvineného s príslušníkmi Úradu pridelenca obrany Ruskej federácie pri Veľvyslanectve Ruskej federácie v Slovenskej republike poskytuje podľa sudkyne aj správa riaditeľa vojenského spravodajstva Ministerstva obrany zo 14. marca 2022, ktorej prílohou sú prepisy telefónnych hovorov. Znamená to, že Bučku zrejme odpočúvali vojenskí tajní. Podozrivého zo špionáže zadržali 12. marca pri akcii s krycím názvom Kaťuša.

Súd: Mohol by pokračovať
Podľa sudkyne Sabovej existuje v prípade niekdajšieho prorektora Akadémie ozbrojených síl riziko ďalšieho páchania trestnej činnosti, a to špionáže pre ruskú stranu aj ďalšej korupcie. Pripomenula, že obvinený sa mal protiprávneho konania dopúšťať počas doby takmer ôsmich rokov „vo vysokej časovej intenzite, o čom svedčí početnosť čiastkových skutkov, pritom konal zo zištných dôvodov”.

Sudkyňa vyjadrila obavu, že by obvinený naďalej mohol poskytovať informácie cudzej moci. „K týmto informáciám má prístup a naďalej by mohol konať s pohnútkou dosahovania ďalších ziskov, ktorými by vylepšoval finančnú situáciu i životnú úroveň svojej rodiny a s pohnútkou získania podmienok na liečbu svojej manželky v zahraničí, tak ako konal doteraz.”
Pripomenula, že práve takto si mal Bučka zlepšovať aj svoj životný štandard - odstrihnutie sa od zdroja by nepriaznivo ovplyvnilo jeho ekonomickú situáciu.
„Napokon, je zrejmé, že pokiaľ by bol opätovne príslušníkmi cudzej moci o také informácie žiadaný, tieto by mohol poskytnúť v obave z ujmy spôsobenej jeho rodine, ktorou mu malo byť v minulosti zo strany žiadateľov hrozené,” dodala.
Špión z Hlavných správ

Okrem bývalého pracovníka ministerstva obrany Bučku je obvinený aj Bohuš Garbár. Muž pod rôznymi pseudonymami písal pre konšpiračný web Hlavné správy., ale ten sa od jeho aktivít dištancoval.
Denník N zverejnil video, na ktorom sa Garbár rozpráva s agentom ruskej rozviedky GRU Sergejom Solomasovom. Neskôr od neho preberá peniaze pre seba a „kamaráta". Polícii sa priznal, že s agentom bol v kontakte od apríla 2021. Prokurátor preňho väzbu nežiada.

Podľa policajného prezidenta Štefana Hamrana obvinený Garbár pôsobil ako spravodajský agent pre dôstojníkov vojenskej ruskej rozviedky a za poskytovanie informácií dostával peniaze.
Garbár, rovnako ako Buček, je obvinený z vyzvedačstva a prijímania úplatkov, za čo obom hrozí 4 až 13 rokov väzenia, aktuality.sk

X X X

Špecializovaný trestný súd zrušil po námietke zaujatosti pojednávanie v kauze Kuciak

Špecializovaný trestný súd (ŠTS) zrušil termín hlavného pojednávania v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka, jeho snúbenice Martiny Kušnírovej a prípravy vrážd prokurátorov. Pokračovať malo na budúci týždeň. Dôvodom je námietka zaujatosti voči členom senátu zo strany prokurátora. TASR o tom informovala hovorkyňa súdu Katarína Kudjáková.

Pojednávanie malo pôvodne pokračovať od pondelka do stredy. „O námietke zaujatosti súd bude rozhodovať na neverejnom zasadnutí dňa 28. marca 2022, keď budú oznámené aj nové termíny hlavného pojednávania,“ ozrejmila Kudjáková.
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) podal vo štvrtok námietku zaujatosti voči sudcom Ružene Sabovej a Rastislavovi Stierankovi, teda predsedníčke senátu a členovi senátu v kauze Kuciak. Odvoláva sa na nedávne rozhodnutia Najvyššieho súdu SR o vylúčení sudkyne Pamely Záleskej v tejto trestnej veci.

Proces v kauze vraždy Kuciaka a jeho snúbenice sa na ŠTS opätovne začal pojednávať vo februári 2022. Súd zároveň rozhodol o spojení veci s prípadom plánovanej vraždy prokurátorov./agentury/

X X X

Jemenskí povstalci sa prihlásili k útoku na ropné zariadenie v Saudskej Arábii

V saudskoarabskom meste Džidda vypukol veľký požiar, ktorý zachvátil zásobník ropnej spoločnosti Saudi Aramco.
Jemenskí povstalci následne oznámili, že zaútočili na viacero cieľov v Saudskej Arábii vrátane tohto zariadenia. Informuje o tom agentúra AFP.

„Vykonali sme niekoľko útokov dronmi a balistickými raketami," uviedli vo vyhlásení jemenskí povstalci - húsíovia. Ich útoky údajne zasiahli aj „zariadenia (Saudi) Aramco v Džidde a dôležité zariadenia v (hlavnom meste) Rijád."
Do konfliktu medzi húsíami podporovanými Iránom a jemenskou vládou, ktorý sa začal v septembri 2014, sa o pol roka neskôr zapojila medzinárodná koalícia vedená Saudskou Arábiou a Spojenými arabskými emirátmi, podporovaná USA a Britániou.

Rijád si vyslúžil kritiku viacerých krajín za vysoký počet civilných obetí, ktoré sú výsledkom náletov saudskoarabského letectva. Práve na túto skutočnosť poukazujú húsíovia, keď vykonávajú útoky na území Saudskej Arábie, píše AP.
Veľká cena formuly 1

K najnovšiemu útoku v Džidde došlo v čase, keď sa v tomto druhom najväčšom saudskoarabskom meste koná Veľká cena formuly 1.
Jemenskí povstalci útočili na zariadenie Saudi Aramco v Džidde už viackrát. V roku 2020 zasiahli zásobník nafty s objemom 500 000 barelov. Jeho oprava stála Aramco približne 1,5 milióna dolárov.
OSN považuje situáciu v občianskou vojnou sužovanom Jemene za najhoršiu humanitárnu katastrofu na svete. Jemen je navyše závislý od dodávok potravín, pričom až tretina všetkých dodávok pšenice pochádza z Ukrajiny, kde od 24. februára tiež prebieha vojna, aktuality.sk

X X X

Žije sa u nás lepšie ako v Rusku? Údaje hovoria jasne v prospech Slovenska

Rusko. Krajina, ktorá už mesiac vedie vojnovú agresiu v susednej Ukrajine a kde je od roku 1999 s krátkou prestávkou na čele autoritatívny prezident Vladimir Putin.
Na archívnej snímke z 31. januára 1990 Moskovčania čakajú v rade pred prvou prevádzkou McDonald's vo vtedajšom Sovietskom zväze v deň jej otvorenia v Moskve.

Na Slovensku má Moskva stále veľa fanúšikov, ktorí sa domnievajú, že práve ona predstavuje reprezentanta tých správnych hodnôt. Žije sa však v Rusku lepšie ako na Slovensku a aká je tam životná úroveň v porovnaní so Slovenskom?
Rusi sa dožívajú nižšieho veku
Prvým ukazovateľom, ktorý nám môže priblížiť život na Slovensku a v Rusku, je očakávaná dĺžka života. Údaje z CIA The Factbook za rok 2021 ukazujú, že Na Slovensku to je 78 rokov a v Rusku 72 rokov. Ekonóm Martin Hudcovský Z ekonomickej univerzity poukazuje na ešte priepastnejší rozdiel medzi očakávanou dĺžkou života mužov medzi Slovenskom a Ruskom. U nás je to 74,5 roku zatiaľ čo v Rusku iba 66,6 roku. Priemer EÚ je 78,5.

„To je dosť extrémne nízke číslo u Ruska najmä preto, že majú obrovský problém so spotrebou alkoholu a tabaku,“ približuje. Z takej vysokej úmrtnosti mužov podľa neho plynie situácia, že na jedného dôchodcu v Rusku pripadajú viac ako dve ženy, u nás je to len 1,5. „To sa len tak niekde v rozvinutej ekonomike nevidí,“ dodáva.

Nie je práca ako práca
Z makropohľadu je podľa ekonomického analytika Mateja Horňáka zo Slovenskej sporiteľne dôležitá nielen veľkosť ekonomiky, ale aj efektivita využívaných zdrojov, na čo dobre slúži ukazovateľ o produktivite práce. Jedným zo spôsobov merania je pozrieť sa na HDP na odpracovanú hodinu, kde vidíme, že Slovensko dosahuje vyššiu produktivitu práce na hodinu (36,4 dolára) než Ruská federácia (30,3 dolára). Ukazujú to údaje z databázy Medzinárodnej organizácie práce.

„Úlohu tu zohráva aj štruktúra ekonomiky, a teda aké činnosti sa v nej uskutočňujú, ale aj ich efektívnosť, zohľadňujúca napríklad využívané metódy a techniky výroby, technológie či inovácie,“ tvrdí analytik pre Pravdu. Tento ukazovateľ podľa neho do značnej miery zohľadňuje aj kvalitu pracovnej sily, keďže platí, že vzdelanejšia pracovná sila dokáže pracovať efektívnejšie, rýchlejšie, keďže má predpoklady na hľadanie vylepšení, nových postupov a inovatívnych riešení.
Ľudia si môžu u nás dovoliť viac

Iným ukazovateľom, ktorý nám napovie viac o rozdielnej životnej úrovni medzi týmito dvomi krajinami, je spotreba domácností na obyvateľa. Podľa Viliama Páleníka z Ekonomického ústavu SAV je to lepší agregát systému národných účtov ako hrubý domáci produkt, lebo sa týka spotreby domácností a nie napríklad štátu či zahraničia.
Ak by sme životnú úroveň merali týmto indikátorom, tak by životná úroveň na Slovensku v roku 2020 bola dvakrát vyššia ako v Rusku. „Hlavne za posledný mesiac od začiatku vojny sa tieto rozdiely zväčšujú, lebo podľa mojich odhadov sú dôsledky sankcií na Rusko desaťkrát silnejšie ako ich náklady v EÚ,“ tvrdí odborník.

Operátor výroby zarobí 4-krát menej ako na Slovensku
Nízke ruské platy sú na tom po vojne ešte horšie. Analýza medzinárodného portálu Paylab.com informuje ako zasiahla padajúca hodnota rubľa ľudí na konkrétnych pozíciách a ako vyzerajú tieto zárobky v porovnaní napríklad so Slovenskom.
Ruské priemerné mzdy boli oproti európskym výrazne nižšie už pred vojnou na Ukrajine. Mzdové rozdiely sa pritom aktuálne výrazne prehĺbili. Ak by sa ruskí zamestnanci a zamestnankyne rozhodli zameniť si svoju výplatu na eurá, dostali by dnes až o zhruba štvrtinu menej ako pred vypuknutím vojny na Ukrajine.

Priemerný plat ruského výrobného operátora predstavoval pred vojnou 367 eur v hrubom. Po vojne sa jeho hodnota prepadla takmer o sto eur na 270 eur. „Platy ruských operátorov výroby sú dnes až štyrikrát nižšie, ako je priemerný plat týchto zamestnancov na Slovensku. Priemerná hrubá mzda u nás predstavuje podľa Platy.sk 1144 eur v hrubom,“ približuje Nikola Richterová zo spoločnosti Profesia. Podobné platy ako výrobná pracovná sila majú v Rusku aj ľudia na pozícii sekretár/ka.

Výrazný rozdiel v platoch vidíme aj napríklad v informačných technológiách. Java programátor alebo programátorka v Rusku zarába 732 eur. Na Slovensku je to vyše 2200 eur.
Nerovnosť je v Rusku vyššia
Na to, aby sme zistili rozloženie bohatstva spoločnosti, sú potrebné spoľahlivé ukazovatele. Jedným z nich je napríklad takzvaný Giniho index. Ten môže dosahovať hodnoty od nuly až po 100. Čím je číslo bližšie k stovke, tým väčšia nerovnosť. Slovensko patrí v tomto ukazovateli medzi najrovnostarskejšie krajiny. Na opačnom konci rebríčka sa nachádza napríklad Južná Afrika.

Nerovnosť je podľa tohto ukazovateľa v Rusku vysoká. Socio-ekonomický analytik Ján Košč zo združenia Pracujúca chudoba však upozorňuje, že tieto dáta môžu byť ešte prikrášlené aj z dôvodu, že o reálnych majetkoch ruských boháčov máme málo informácií.

Vo vzdelaní nás Rusi predbehli
Nie sú to len ekonomické ukazovatele, podľa ktorých sa dá porovnávať životná úroveň dvoch krajín. Ak sa pozrieme bližšie napríklad na index ľudského rozvoja tak zistíme, že Slovensko sa v ňom nachádza na 39. priečke, čím sa radí medzi krajiny s veľmi vysokým ľudským rozvojom. Rusko sa umiestnilo na 52. priečke. Údaje však zohľadňujú stav ešte pred pandémiou.

Index ľudského rozvoja obsahuje 14 ukazovateľov spojených s kvalitou zdravia, vzdelania a životnej úrovne. Je vypracovaný OSN a štandardne sa používa používa na meranie prosperity.
Pri kvalite zdravia sa skúma stredná dĺžka života v zdraví, počet lekárov a počet nemocničných lôžok. Vo všetkých troch ukazovateľoch sme na tom horšie ako Rusko. Na 10 tisíc obyvateľov máme na Slovensku menej lekárov ako aj nemocničných lôžok.

Pri kvalite vzdelávania sa sledujú okrem iného aj výsledky medzinárodného hodnotenia žiakov PISA, kde sa skúma čitateľská, prírodovedná a matematická gramotnosť. Posledné dostupné údaje sú z roku 2018. Vo všetkých troch skúmaných oblastiach dosiahli ruskí žiaci lepšie výsledky. Výsledky tiež ukázali, že deväť rokov trvajúci prepad slovenských žiakov sa zastavil, avšak stále zostávame pod priemerom najvyspelejších krajín sveta v OECD.
Treťou oblasťou je životná úroveň, kde sa sleduje napríklad prístup obyvateľov na vidieku k elektrine, aký majú obyvatelia vo všeobecnosti prístup pitnej vode či k základnej hygienickej výbave, teda napríklad k splachovacím záchodom. V týchto ukazovateľoch je na druhej strane Slovensko úspešnejšie.

Len 76 percent ruskej populácie má prístup k bezpečným dodávkam pitnej vody, na Slovensku je to sto percent. Ešte menej, a to 61 percent Rusov, má prístup k základnej hygienickej výbave. Na Slovensku je to 83 percent. Ruskí obyvatelia na vidieku majú podľa údajov OSN všetci prístup k elektrine, podobne ako na Slovensko./agentury/

X X X

Šéfky diplomacie žiadajú Taliban, aby zaistil prístup dievčat k vzdelávaniu

Ministerky zahraničných vecí zo 16 krajín sveta vyjadrili v piatok sklamanie v súvislosti s tým, že dievčatám v Afganistane je odopieraný prístup na stredné školy.
V spoločnom vyhlásení vyzvali vládnuce hnutie Taliban, aby toto svoje rozhodnutie zmenilo. Informovala o tom agentúra AP.
Taliban v stredu nariadil zatvoriť dievčenské školy v Afganistane. Stalo sa tak len niekoľko hodín po tom, ako sa za určitých podmienok mali do školských lavíc vrátiť dievčatá navštevujúce 7. – 12. triedu. Zmenu tohto rozhodnutia Taliban nateraz odmieta vysvetliť, dodala AP.

„Ako ženy a ako ministerky zahraničných vecí sme hlboko sklamané a znepokojené tým, že dievčatám v Afganistane je túto jar odopieraný prístup na stredné školy," uvádza sa vo vyhlásení ministeriek zahraničných vecí Albánska, Andorry, Austrálie, Belgicka, Bosny, Británie, Estónska, Kanady, Nemecka, Islandu, Kosova, Malawi, Mongolska, Nového Zélandu, Švédska a Tongy.

Predstavitelia sľubovali, že otvoria „všetky školy pre všetky deti"
Podľa ministeriek je rozhodnutie Talibanu obzvlášť znepokojujúce vzhľadom na to, že jeho predstavitelia opakovane sľubovali, že otvoria „všetky školy pre všetky deti".
„Vyzývame Taliban, aby zmenil svoje nedávne rozhodnutie a zabezpečil rovnaký prístup ku všetkým úrovniam vzdelávania vo všetkých provinciách krajiny," dodali šéfky diplomacie.

Agentúra AP poznamenala, že svet sa zdráha oficiálne uznať nových vládcov Afganistanu, pretože sa obáva, že Taliban zavedie podobné tvrdé opatrenia a obmedzenia - najmä obmedzujúce práva žien na vzdelanie a prácu -, ako keď v krajine vládol koncom 90. rokov.

Ministerky vo svojom vyhlásení deklarovali, že pozorne sledujú, či Taliban plní svoje sľuby. „Budeme ich súdiť podľa ich činov, nie podľa slov," upozornili.
Zdôraznili, že prístup k vzdelaniu je ľudským právom, na ktoré má nárok aj každé dievča a žena. Upozornili tiež, že „žiadna krajina si nemôže dovoliť nevyužiť potenciál a talent celého svojho národa", aktuality.sk

X X X

Briti siahli na majetok ďalšiemu Rusovi. Milióny od neho mal aj Sagan

Na sankčný zoznam Veľkej Británie bol zaradený aj zakladateľ Tinkoff Bank a bývalý majiteľ cyklistického tímu Oleg Tiňkov.
Tiňkov bol v nedávnej minulosti veľmi úzko prepojený s najlepším slovenským cyklistom Petrom Saganom. V roku 2015 si ho vybral za lídra svojho tímu vo World Tour.
Podľa medializovaných informácii pred rokmi podpísal Sagan so stajňou Tinkoff zmluvu na tri sezóny, vďaka ktorej ročne zarobil štyri milióny eur. Napokon pre Tiňkova jazdil v rokoch 2015 a 2016 a v oboch získal zelený dres na Tour de France.
Briti odhadli majetok Tiňkova na 4 miliardy eur a na sankčný zoznam sa dostal kvôli Tinkoff Bank, ktorá mala ťažiť aj zo spolupráce s politickými špičkami v Rusku.

TCS Group Holding, materská spoločnosť Tinkoff Bank uviedla, že Tiňkov už nezastáva v skupine žiadnu rozhodovaciu pozíciu. „Sankcie sa dotýkajú pána Tiňkova v jeho osobnom postavení,“ uvádza sa vo vyhlásení.
Podľa spoločnosti už dlhší čas nie je väčšinovým akcionárom a nemá ani kontrolný balík akcii skupiny TCS a ani žiadnej z jej prevádzkových spoločností.
Sankcie pre Tiňkova znamenajú, že má zmrazené aktíva vo Veľkej Británii, je mu zakázané v krajine podnikať a cestovať z a do nej.

„Títo oligarchovia a podniky sú spolupáchateľmi vraždenia nevinných civilistov a je správne, že za to platia,“ uviedla v stanovisku britská vláda.
Podľa nej predstavuje čisté imanie oligarchov a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa ocitli na sankčnom zozname, vyše 180 miliárd eur.
Najznámejším oligarchom zo športové biznisu na zozname je majiteľ FC Chelsea Roman Abramovič, ktorý sa v týchto dňoch snaží predať klub, ktorého vlastníkom je 19 rokov./agentury/