...Napätie s Ruskom urovnáva celý Západ: Nemecká vláda čelí kritike, že sa málo zastala Ukrajiny v čase, keď stúpa napätie s Ruskom. Exportujú zbrane do Egypta či do Saudskej arábie, ešte v roku 2014 poslali protitankové strely aj Kurdom bojujúcim proti Islamskému štátu. V prípade Ukrajiny však Nemecko s niečím podobným stále váha. Argument, že Ukrajina nie je členom NATO (a v dohľadnej dobe ani nebude), v tomto prípade logicky nemá prečo platiť - v aliancii nie je ani Egypt či Saudská arábia.

Nová vláda pod vedením kancelára Olafa Scholza už niekoľko týždňov čelí kritike aj zo strany svojich západných spojencov – vyčítajú jej, že Ukrajiny sa v týchto napätých chvíľach nevie zastať.
Všetko dnes naprával návštevou Spojených štátoch nový nemecký kancelár Olaf Scholz. Chystá sa aj do Ruska a kritiku, že sa nevie zastať Ukrajiny, odmieta.

Kličko: Nemecké helmy Ukrajincom? Je to zlý vtip
Keď médiami pred pár týždňami prebehla správa o tom, že Nemci pošlú Ukrajincom 5000 ochranných heliem, bývalý ukrajinský boxer Vitalij Kličko žijúci v Nemecku zostal, podľa vlastných slov, „bez slov. „Je to zlý vtip,“ okomentoval gesto Nemcov voči svojim krajanom.

„Berlín, máme problém,“ napísala minulý mesiac v uniknutej depeši aj nemecká veľvyslankyňa v USA Emily Haberová, ktorú zverejnil nemecký Der Spiegel. Svoju vlastnú vládu varovala, že čoraz viac politikov vo Washingtone začína Nemecko považovať za nedôveryhodného partnera.
Všetko chce teraz kancelár Scholz napraviť cestou do Spojených štátov, kde sa dnes stretol aj s prezidentom Joeom Bidenom.

„Naši spojenci presne vedia, čo v nás majú,“ povedal v stredu večer Scholz vo verejnoprávnej televízii ZDF.
Citlivá téma pre Nemcov: Ruský plynovod Nord Stream 2
Dnes večer nášho času ešte nebolo celkom jasné, o čom presne Biden diskutoval so Scholzom a možno to verejnosti ani presne neodhalia.

Podľa denníka New York Times museli určite diskutovať predovšetkým o plynovode Nord Stream 2 (Severný prúd 2). Obrovskom 11-miliardovom projekte, ktorý plynovodom spája Rusko s Nemeckom, pričom obchádza Ukrajinu, ale aj Slovensko.

Práve Nord Stream 2 Nemcom často vyčítajú v súvislosti s Ukrajinou, špeciálne v týchto dňoch. Tvárou megalomanského projektu (v tom čase ešte Nord Stream bez číslovky 2) sa už dávnejšie stal Gergard Schröder a dnes je dokonca šéfom predstavenstva firmy Nordstream AG, teda konzorcia, ktoré stojí za vybudovaním pôvodného plynovodu.
Schröder je dlhodobým obhajcom ruského prezidenta Vladimira Putina. A rovnako ako Scholz je z tábora sociálnych demokratov a v rokoch 1999 až 2014 ich aj viedol.

Opatrné slová nemeckej vlády aj v súvislosti s Nord Streamom zneistili spojencov. Európska komisia ústami jej nemeckej líderky Ursuly von der Leyen minulý týždeň pripustila, že v prípade možnej ruskej agresie by sa terčom sankcií stal aj Nord Stream 2 . Von der Leyenová je bývalou nemeckou ministerkou obrany.

Nový nemecký kancelár Scholz je však v tejto téme stále vágny a nikdy sankcie voči plynovodu priamo nepripustil. V nedeľu pre Washington Post len priznal, že Nemecko bude „jednotné so svojimi spojencami“.
Budí to dojem, že Nemecko je buď neochotné, alebo pre svoju závislosť na Rusku neschopné, prijať vážnejšie opatrenia na odstrašenie (Ruska). Americkí predstavitelia sú z toho frustrovaní, napísal dnes portál CNN

Európski lídri lietajú do Moskvy aj do Kyjeva
V diplomatickom urovnaní napätia medzi Ukrajinou a Ruskom sa angažuje aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý si to dnes namieril do Ruska. Stretne sa tam s Putinom a témou bude hlavne táto téma.
Na Ukrajinu si to medzitým namierila Scholzova ministerka obrany Anna Baerbocková a o týždeň ju bude nasledovať aj samotný Scholz.

Aj slovenský minister zahraničia Ivan Korčok je teraz na Ukrajine, spoločne s českými a rakúskymi šéfmi diplomacie.
Ukrajina vyzýva na zdržanlivosť. Aj Američanov
Samotná vláda v Kyjeve medzitým v celej situácii vyzýva na zdržanlivosť. Už aj Spojeným štátom ukrajinský prezident Volodymyr Zelenský odkázal, aby hrozbu napadnutia zo strany Ruska tamojší predstavitelia neoznačovali za „bezprostrednú“.

„Som prezidentom Ukrajiny a som tu priamo na mieste,“ reagoval ukrajinský prezident Zelenský. „Takže myslím, že rozumiem tunajším detailom viac ako akýkoľvek iný prezident.“
Hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiková už priznala, že slovné „bezprostredná hrozba“ už v tomto prípade nebudú používať.
Spojencom napriek tomu Ukrajina poslala presný zoznam materiálu, ktorý by momentálne potrebovali. Vyhoveli jej Američania a Briti, ktorí na Ukrajinu poslali aj muníciu.
Zoznam materiálu, ktorý by Ukrajina potrebovala, dostali aj v Nemecku a boli na ňom aj zbrane ako protitankové systémy či protilietadlové rakety.

Američania a Briti posielajú zbrane. Ostatní pomáhajú aspoň spojencom v NATO
Spojené štáty, Veľká Británia a pobaltské krajiny už Ukrajine aspoň čiastočne vyhoveli a poslali jej aj zbrane. Iní spojenci, ako Španielsko či Francúzsko posielajú zbrane aspoň do východoeurópskych členských štátov NATO. Teda najmä do Poľska, Rumunska či Pobaltia.

Nemecká ministerka obrany Anna Baerbocková medzitým pripustila aspoň možnosť, že Nemci môžu v prípade potreby poslať do pobaltskej Litvy vlastných vojakov.
To by však Rusko muselo zaútočiť na Ukrajinu. A aspoň z vyjadrenia západoeurópskych ale aj ukrajinských politkov sa zdá, že v tejto chvíli to bezprostredne nehrozí, aktuality.sk

X X X

Blinken o reakcii na kroky Ruska: To nie je alarmizmus, ale fakty

Európa v súčasnosti čelí najväčšej bezpečnostnej hrozbe od konca studenej vojny. Vyhlásil to v pondelok šéf európskej diplomacie Josep Borrell na spoločnej tlačovej konferencii s ministrom zahraničných vecí USA Antonym Blinkenom vo Washingtone.
Josep Borrell zároveň zdôraznil, že naďalej existuje možnosť diplomatického riešenia napätia medzi Ruskom a Ukrajinou, informujú svetové agentúry.

Antony Blinken na otázku o varovaniach zo strany Washingtonu, že Rusko sa chystá vojensky napadnúť Ukrajinu, odmietol tvrdenia, že takéto vyhlásenia sú alarmistické. „To nie je alarmizmus. Toto sú skrátka fakty," cituje Blinkena agentúra AFP.
Rusko kategoricky odmieta tvrdenia o svojich údajných plánoch napadnúť Ukrajinu, a to napriek prítomnosti viac než 100 000 vojakov v blízkosti hraníc s Ukrajinou.

Americký minister podľa webu denníka The Guardian zdôraznil, že USA a ich spojenci v Európe budú postupovať spoločne v prípade ruskej vojenskej agresie voči Ukrajine. Rusko varoval pred „vážnymi následkami" pre jeho finančný systém i export, pričom na týchto opatreniach sa podľa neho bude podieľať aj EÚ.
Ako pripomenul Borrell, viac než 40 percent spotreby zemného plynu v Európe pokrývajú dodávky z Ruska.

Dodávky plynu
„Rusko už aj v minulosti použilo dodávky energie na politické ciele," upozornil. Ako píše agentúra AP, Európska únia sa v tejto situácii intenzívne snaží diverzifikovať zdroje energií a hľadá pomoc aj vo Washingtone.
Blinken zas pripomenul, že „keď Rusko zastavilo v dôsledku sporov dodávky plynu na Ukrajinu v roku 2009, ľudia zomierali od zimy".
„Spojené štáty urobia – aj robia – všetko pre to, aby sme pomohli znížiť dopady vo výpadkoch dodávok energií v Európe," povedal Blinken s tým, že ohrozená je najmä energetická bezpečnosť Ukrajiny. Dodal, že Washington v tomto smere vedie rokovania s najväčšími producentmi energií po celom svete, aktuality.sk

X X X

Stálejšie vojská na východe? Stoltenberg nevylúčil ani Slovensko

Severoatlantická aliancia zvažuje stálejšiu vojenskú prítomnosť na svojom východnom krídle a v juhovýchodnej Európe v reakcii na zhromažďovanie ruských vojsk blízko hraníc s Ukrajinou.
Vyhlásil to generálny tajomník Aliancie Jens Stoltenberg po pondelkovom stretnutí s poľským prezidentom Andrzejom Dudom. Informácie z rokovania získala TASR zo správ tlačovej agentúry AP, ktorá uvádza, že by sa to mohlo týkať aj Slovenska.
„Ak Rusko naozaj chce mať menej NATO pri svojich hraniciach, bude mať presný opak,“ vyhlásil Stoltenberg.
Neuviedol pritom žiadne podrobnosti a podotkol, že konečné rozhodnutie ešte nepadlo. Agentúra AP však pripomína, že NATO by mohlo nadviazať na dlhodobú vojenskú prítomnosť v pobaltských štátoch a v Poľsku, kde sa teraz nachádza dovedna približne 5000 vojakov, rozmiestnením podobnej vojenskej sily na Slovensku, v Maďarsku, Bulharsku a Rumunsku. Išlo by teda o posilnenie vojenských kapacít NATO blízko západných hraníc Ukrajiny a v oblasti
Čierneho mora.

Poľský prezident po stretnutí so Stoltenbergom podľa agentúry PAP vyhlásil, že situácia si vyžaduje posilnenie vojenskej prítomnosti Aliancie na jej východnom krídle.
O napätí ohľadne Ukrajiny a Ruska rokoval Duda v Bruseli aj s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou, ktorá následne na Twitteri napísala, že hovorili o „koordinácii pripravenosti“ na posilňovanie ruskej vojenskej prítomnosti pri hraniciach s Ukrajinou. Táto koordinácia sa týka okrem iného „dodávok energie a sankcií v reakcii na prípadnú ďalšiu eskaláciu“.

350 nemeckých vojakov do Litvy
Nemecko vyšle do Litvy ďalších 350 vojakov, aby tam posilnili východné krídlo Severoatlantickej aliancie. Oznámila to nemecká ministerka obrany Christine Lambrechtová. V Litve je aktuálne asi 500 nemeckých vojakov pôsobiacich v rámci síl NATO. Lambrechtová priblížila, že ďalších 350 vojakov sa k nim pridá „v najbližších dňoch“.

Nemecko podľa jej slov chcelo posilnením „svojho príspevku na východnom krídle NATO“ vyslať spojencom v Aliancii jasný signál svojho „odhodlania“, respektíve odkázať im, že na Nemecko „môžu spoľahnúť“. V Litve tak bude pôsobiť druhý najväčší kontingent nemeckých vojakov (po Mali), približuje AFP.
Vyslanie ďalších nemeckých vojakov označil litovský minister obrany Arvydas Anušauskas za „dôležitú známku pozornosti venovanej“ regiónu Pobaltia.

Adekvátna reakcia
„Ak si (ruský prezident Vladimir) Putin myslel, že Alianciu rozdelí dávaním ultimát, tak toto rozhodnutie (Nemecka) ukazuje, že NATO zostáva organizáciou založenou na solidarite,“ uviedol. „Toto je adekvátna reakcia na správanie Ruska pri jeho hraniciach s Ukrajinou a v Bielorusku. Takúto koncentráciu vojsk sme nezaznamenali počas celého post-sovietskeho obdobia,“ dodal.

Litovská armáda v pondelok tiež informovala, že pred nadchádzajúcimi vojenskými cvičeniami v Bielorusku, na ktorých sa majú zúčastniť aj ruskí vojaci, zvýšila svoju pripravenosť. Šéf litovských obranných síl Valdemaras Rupšys agentúre AFP povedal, že Vilnius k takémuto kroku pristúpil, aby mohol adekvátne zareagovať, ak by v situácii došlo k „zmene“ alebo ak by bol vystavený hrozbe.

Litovskí predstavitelia varujú, že tisícky ruských vojakov, ktorí sa v susednom Bielorusku majú zúčastniť na vojenských cvičeniach, by v tejto krajine mohli zostať aj po skončení manévrov.
Nemecko sa nedávno stalo terčom kritiky pre svoje rozhodnutie, nedodávať Ukrajine zbrane – napriek opätovným žiadostiam z jej strany. Za následné oznámenie, že Ukrajine namiesto toho dodá 5 000 vojenských prilieb, si taktiež vyslúžilo značný výsmech, pripomína AFP./agentury/

X X X

Kotlebovci strašia jadrovou vojnou, ľudia volali polícii aj primátorke Sliača

Politológovia komentujú, že ide o stranu, ktorá strach v kampaniach využíva dlhodobo. Minister obrany Naď reaguje, že sa strašením jadrovým útokom budú zaoberať.
Po strednom Slovensku sa cez víkend pohybovala dodávka kotlebovcov, cez amplióny vyhlasovali, že ak dôjde k jadrovému útoku na letisko Sliač, ohrozené budú aj konkrétne obce a mestá. Ľudia volali na políciu, no aj šéfom samospráv.
Polícia v Banskobystrickom kraji prijala viacero oznámení a podnetov na číslo 158, volajúci upozorňovali, že sa v ich obci alebo meste pohybuje takáto dodávka.

„Preverovali sme ich a skontrolovali sme aj vozidlo. Momentálne všetky informácie analyzujeme a zisťujeme, či v týchto prípadoch došlo k protiprávnemu konaniu," potvrdila pre Aktuality.sk krajská policajná hovorkyňa Petra Kováčiková. Policajti sa pritom radia aj s prokuratúrou.

Šéfovia samospráv: Ľudí to mohlo vystrašiť
„V sobotu som u nás v obci zaregistroval dodávku, z ktorej cez tlampače vyzývali k účasti na proteste, a zároveň hovorili, že v prípade jadrového útoku na letisko Sliač bude postihnutá aj naša obec," opísal starosta Trnavej Hory neďaleko Zvolena Pavel Kravec (nezávislý).
Ľudia zároveň dostali do schránok letáky v podobnom duchu, s grafikou Zvolenského zámku, nad ktorým sa vznáša atómový hríb.

„Ja patrím ku staršej generácii, ktorá zažila studenú vojnu, vtedy zo správ zaznievala rétorika vyvolávajúca nepokoj a strach. Zažívali sme masírovanie, ako sme ohrození jadrovou vojnou zo strany Ameriky. Takéto aktivity v aktuálnej dobe určite môžu u ľudí vzbudiť nepokoj," komentoval Kravec kampaň.

Najmä starší majú vojnu v pamäti z rozprávania rodičov a starých rodičov, a preto majú pre situáciu na Ukrajine obavy. Mladší kampaň podľa starostu skôr dokážu dešifrovať ako „politické boxovanie s cieľom zaujať".
V Sliači dodávku videli v nedeľu. Primátorke Ľubici Balgovej (nezávislá) volali miestni, nevedeli, čo sa deje. Iní si všimli, že na plote pred mestským úradom visí transparent o jadrových zbraniach. Samospráva o ňom nevedela a žiadne povolenie na jeho osadenie politickej strane mesto nevydalo. Rovnaký rozprestrel Marian Kotleba (ĽS NS) aj pred samotným letiskom.

Niektorí Sliačania sa podľa Balgovej mylne domnievali, že vysielanie ide z mestského rozhlasu. V regióne majú pritom stále v pamäti pobyt sovietskych vojsk.
„Nemyslím si, že toto je spôsob ako dosiahnuť nepodpísanie obrannej dohody medzi USA a SR, skôr je to spôsob ako vystrašiť obyvateľov, hlavne tých v dôchodkovom veku," reagovala Balgová.
Nepáči sa jej, keď letisko Sliač a strašenie vojnou využíva na propagandu ktorákoľvek zo strán. „Či už kotlebovci alebo Smer," povedala.

Dopisujú si s ministrom
Primátorka Zvolena Lenka Balkovičová (nezávislá) víkendové výjazdy strany okomentovala iba mimo záznam, so zdôvodnením, že takejto „lacnej forme kampane nechce pridávať na význame".
Pripomenula, že mestá a obce v kraji sa opakovane obrátili na rezort obrany s otázkami na budúcnosť letiska Sliač aj na to, ako jeho budúce fungovanie a obranná dohoda s USA ovplyvnia región.

Minister Jaroslav Naď (OĽaNO) na ich písomné otázky odpovedal rovnako listom, že obavy mať nemusia a všetky aktivity súvisiace s dohodou sa budú diať iba so súhlasom Slovenskej republiky. Primátor Banskej Bystrice Ján Nosko (nezávislý) s kolegami sa však ohradili, že jeho odpovede nie sú dostatočné.

Naď na výbore: Budeme to riešiť
Naď sa k víkendovým aktivitám ĽS NS vyjadril počas dnešného parlamentného brannobezpečnostného výboru, ktorý sa venoval práve dohode o obrannej spolupráci s USA. Kotleba podľa neho porušil zákon, keď bez oprávnenia „zvolával demonštráciu a nahrával nejaké videjká pred letiskom Sliač."
„Budeme poctivo riešiť aj tie novinky, ktoré ste porozdávali občanom Sliača, kde vymenúvate obce, ktoré budú zničené jadrovým útokom," prihováral sa priamo Kotlebovi.

So sťažnosťami sa naňho mali obrátiť viacerí zástupcovia samospráv z regiónu.
Kotleba na Naďove slová reagoval len stručne, že ani po jeho vystúpení pred výborom nevidí žiadne výhody obrannej dohody pre Slovenskú republiku, jeho strana ju odmieta.
Strane sme poslali otázky na formu kampane, ktorá podľa niektorých šéfov samospráv mohla v ľuďoch vyvolať obavy. Odpovede sme zatiaľ nedostali.

Politológovia: ĽS NS dlhodobo využíva strach
Vyvolávanie strachu je však podľa politológa Radoslava Štefančíka jednou z častých komunikačných stratégií pravicových extrémistov.
Pod vplyvom strachu totiž človek často neuvažuje racionálne, jednoduchšie podlieha emóciám a je náchylný uveriť konšpiračným tvrdeniam a jednoduchým vysvetleniam zložitých problémov.

„Vyvolávanie strachu nie je u ĽS NS žiadnou novou stratégiou. Pracovali s ňou už v minulosti a teraz im aktuálna téma spojená s obrannou dohodou s USA padla vhod," poznamenal. Súčasťou komunikácie strany je vytváranie fiktívnej hrozby a fiktívneho nepriateľa, s úmyselným vyvolaním strachu a obáv u voličov.
„Militantný slovník má pocit strachu ešte zintenzívniť. Pravicoví extrémisti nemajú záujem diskutovať racionálne, naopak, apelujú na emócie. A tou primárnou emóciou je strach. Inak povedané, robia zo svojich voličov strachopudov, spochybňujú ich hrdosť a odvahu," zhodnotil Štefančík.

Uchyľovanie sa k šíreniu neprávd a strachu a používaniu veľmi primitívneho obsahu a grafiky nie je pre kotlebovcov ničím novým aj podľa politológa Jozefa Lenča. Sú to podľa neho prostriedky, ktorými sa snažia navodiť strach v spoločnosti.
Je pritom podľa neho jedno, či ide o strašenie vymysleným jadrovým útokom na mestá a obce v okolí Sliača alebo sa vyjadrujú k angažovanosti Slovenska v NATO, či k menšinovým komunitám.

„Z hľadiska toho, ako je situácia v diskusii o obrannej dohode s USA vyhrotená, a aj v súvislosti s napätou situáciou v slovenskej spoločnosti pri téme konfliktu Ukrajiny a Ruska, možno takéto ich správanie vnímať ako šírenie poplašných správ," povedal. To by platilo v prípade, ak sa niektorí ľudia vyľakali a práve z tohto dôvodu volali polícii alebo starostom a primátorom.
Voči takýmto praktikám v politickej komunikácii a politickom boji by sa podľa jeho názoru mali ohradiť aj orgány štátu, aktuality.sk

X X X

Kollárov poslanec chce zaviesť dvojité cenovky v obchodoch. Podarí sa mu ukázať, ako reťazce zarábajú na ľuďoch?

Spotrebitelia by sa dozvedeli, koľko na nich reťazce zarábajú. Kontrolórom neprimeraných obchodných marží bude podľa neho samotný spotrebiteľ, keďže pre kontrolu marží sa použije potravinový semafor.
Ako ďalej Linhart informoval, koaličná rada by sa na pondelkovom rokovaní mala zaoberať návrhom uvádzania dvoch cien, umiestnených pri predávaných produktoch. Na základe tohto návrhu zákona bude každý obchodný reťazec povinný uvádzať cenu pred a po aplikovaní obchodnej marže vrátane DPH, prípadne uvedie výšku marže, ktorú na daný produkt aplikoval.
Od tohto návrhu si poslanec NR SR podľa svojich slov sľubuje docieliť aj pomoc výrobcom, ktorí u niektorých výrobkov majú obchodnú maržu iba 5 %, pričom u rovnakého produktu aplikuje reťazec až 50 % a viac.

Návrh pod názvom „Transparentnosť marží obchodných reťazcov“ podľa neho zabezpečí aj kontrolu v prípade zníženia DPH. Receptom pre zníženie cien potravín v obchodoch je podľa poslanca nielen zníženie DPH na 0 % až 5 %, ale aj následná kontrola cien. Tá zabezpečí, aby si obchodné reťazce časom nepreniesli zníženú DPH do svojich ziskov.
Upozornil, že ak návrh transparentnosti marží obchodných reťazcov prejde úspešne koaličnou radou a následne parlamentom, vytvorí sa tak kontrolný systém, kde kontrolórom prípadných neprimeraných obchodných marží bude samotný spotrebiteľ.

Ďalším nástrojom na stabilitu cien v prípade znižovania DPH je podľa poslanca stropovanie cien. To sa dá však aplikovať iba v prípade určitých, napríklad základných produktov.
Aby obchodné reťazce nemuseli tlačiť a manuálne dávať cenovky na cenovkové lišty, kde pre ďalšie ceny už nemusí byť dostatok miesta, na účel zverejňovania obchodných marží by podľa Linharta mohla poslúžiť aj aplikácia Potravinový Semafor. Do kontrolného systému, ktorý sa má spustiť na jar, by sa tak okrem transparentnosti zloženia, pôvodu a zverejňovania výsledkov testov daného produktu, pridala aj transparentnosť zverejňovania obchodnej marže.

„Je samozrejmosťou, že daný návrh novely zákona po koaličnej rade a pred predložením do parlamentu prerokujem so zástupcami obchodných reťazcov. Jednotlivé jednania však už začali a k myšlienke pozitívne pristúpili už dve obchodné siete potravín, ktoré sa aj zaviazali aplikovať na všetky svoje produkty potravinový semafor,“ dodal Linhart./agentury/

X X X

Sulíkov tajomník Galek: Na budúci rok nám hrozí oveľa vyšší nárast regulovaných cien energií

Slovenským domácnostiam a malým podnikom hrozí v budúcom roku výrazne vyšší nárast cien energií, než aké zaregistrovali s príchodom tohto roka. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) totiž stanovuje regulované ceny z trhových cien predchádzajúceho obdobia, a tie sú v súčasnosti na rekordných úrovniach.
Upozornil na to počas zasadnutia výboru Národnej rady SR pre hospodárske záležitosti štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek.

Regulovaná cena elektriny vychádza z jej trhovej ceny v prvom polroku a cena plynu z priemeru za posledných 12 mesiacov pred podaním cenového návrhu. ÚRSO očakával, že po skončení zimy dopyt po energiách klesne, a preto posunul rozhodujúce obdobie pri elektrine na druhý a tretí štvrťrok. „Keď sledujeme trhy, tak samotný vývoj cien trhu sa nevyvíja týmto očakávaným spôsobom,“ upozornil Galek. Ak by trhové ceny energií ostali celý rok na súčasnej úrovni, tak na budúci rok hrozí podľa štátneho tajomníka niekoľkonásobne vyšší nárast cien ako v tomto roku.

K zmierneniu cien energií by podľa Galeka mohla prispieť Európska komisia. Tá by mohla napríklad zastropovať ceny emisných povoleniek alebo pozastaviť ich obchodovanie. „Treba sa zamýšľať naozaj komplexne nad budúcim rokom,“ dodal Galek.
Ceny zemného plynu sa za posledný rok zvýšili štvornásobne na aktuálnych viac ako 80 eur za megawatthodinu (MWh) s dodávkou v marci tohto roka. Viac ako dvojnásobne vzrástla na súčasných 143 eur za MWh s dodávkou v roku 2023 aj cena elektriny. ÚRSO pre tento rok pritom zohľadnil cenu elektriny približne na úrovni 60 eur za MWh. Dodávka tvorí asi 40 percent jej koncovej ceny./agentury/

X X X

Koaličná rada sa bude zaoberať cenami energií či súdnou mapou

Na koaličnej rade sa počas pondelka otvoria viaceré témy. Strany by sa mali rozprávať o cenách energií či o súdnej mape. Pred zasadnutím koaličnej rady o tom informoval predseda poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský.
Témou bude aj rokovanie o dodatku ku koaličnej zmluve. Po odchode ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej zo strany Za ľudí do poslaneckého klubu SaS má podľa koaličnej zmluvy SaS o jedno ministerstvo viac. „Predbežná dohoda je, že sa urobí dodatok ku koaličnej zmluve, nebude sa otvárať celá zmluva," skonštatoval Pčolinský.

Koaličná rada sa bude venovať aj súdnej mape. V súčasnej podobe si Pčolinský nevie predstaviť, že by ju podporil. „Bavíme sa o zmene štyroch rôznych zákonov, síce spolu súvisia, ale sú to štyri návrhy," poukázal poslanec.
O úpravách súdnej mapy chce hovoriť aj poslanec parlamentu Juraj Šeliga (Za ľudí). Nepozdáva sa mu, že ministerka chce naraz meniť celé súdnictvo, preferoval by postupnú zmenu. „Myslím si, že veci prejdú cez prvé čítanie v parlamente a potom súdna mapa prejde pozmeňujúcimi návrhmi. Nie sme proti reforme, ale je to príliš rýchly a nie úplne analyticky zhodnotený zásah do justície," poukázal.

Zvyšovanie cien energií
Dôležitou témou rokovania by sa malo stať i zvyšovanie cien energií a možnosti kompenzácie. „Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) by mal doniesť finálnu verziu kompenzácií vysokých cien energií," spresnil Pčolinský.
Šeliga a Pčolinský sa zhodli, že utorkové (8. 2.) rokovanie pléna o obrannej dohode USA je otázne. Dôvodom sú najmä karantény poslancov. „Ak nebude dostatok poslancov na rokovaní národnej rady, tak sa schôdza preruší," dodal Šeliga, aktuality.sk

X X X

Polícia začala trestné stíhanie vo veci bezpečnostnej previerky Daniela Lipšica

Polícia začala trestné stíhanie vo veci bezpečnostnej previerky špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica. Na tlačovej konferencii o tom informoval predseda opozičného Smeru-SD Robert Fico. Potvrdila to aj polícia.
Fico podáva tiež oficiálny podnet na Národný bezpečnostný úrad (NBÚ), aby sa začal bezpečnostnou previerkou Lipšica zaoberať.
Trestné stíhanie vo veci Lipšicovej bezpečnostnej previerky potvrdila pre TASR aj polícia. „V súvislosti s uvedeným prípadom je zo strany vyšetrovateľa bratislavskej krajskej kriminálky trestné stíhanie vo veci trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa. Vzhľadom na súčasné štádium trestného konania sa k predmetnej veci nebudeme bližšie vyjadrovať," spresnila hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave Silvia Šimková.

Fico: NBÚ musí konať aj v tomto prípade
„V samotnom trestnom konaní, ktoré bolo začaté, sa konštatuje, že Daniel Lipšic nesplnil žiadnu zákonnú podmienku na to, aby mohol dostať bezpečnostnú previerku tohto typu," povedal Fico. NBÚ podľa neho musí konať aj v tomto prípade.
Fico priblížil, že trestné stíhanie začala polícia pre zneužívanie právomoci verejného činiteľa vo vedúcej funkcii na ministerstve práce. Lipšicovi tam podľa jeho slov vymysleli funkciu poradcu, ku ktorej bola potrebná bezpečnostná previerka, bez čoho by ju nezískal.

Trestné oznámenie, ktoré podal Fico, bolo nasmerované proti ministrovi práce Milanovi Krajniakovi (Sme rodina) a zodpovednému zástupcovi NBÚ, ktorý Lipšicovi pridelil previerky na stupni „prísne tajné". O bezpečnostnú previerku Lipšica požiadal Krajniak ako pre poradcu ministra. Podľa trestného oznámenia malo ísť o podozrenie zo zneužívania právomoci verejného činiteľa.

Lipšic: Otváranie mojej previerky neovplyvní postupy ÚŠP pri stíhaní vplyvných
Snaha o otváranie bezpečnostnej previerky špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica neovplyvní postupy Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) pri trestnom stíhaní vplyvných predstaviteľov verejného života za korupčné a ekonomické trestné činy. V stanovisku pre TASR to zdôraznil špeciálny prokurátor.

„K mojej bezpečnostnej previerke som sa vyjadril opakovane. Bola predmetom rokovania výboru na kontrolu Národného bezpečnostného úradu (NBÚ), ktorý jednohlasne konštatoval, že jej priebeh bol v súlade so zákonmi," pripomenul Lipšic, aktuality.sk

X X X

Bohorovný GP Žilinka a doba temna na prokuratúre?

Generálny prokurátor arogantne poučuje poslancov, premiéra aj kritických novinárov. Problém je, že voči jeho správaniu sa neohradil nikto z podriadených prokurátorov. Mlčia aj tí najodvážnejší.
Jeho Výsosť Maroš Žilinka sa minulý týždeň dostavil na rokovanie dvoch parlamentných výborov, kde mal vysvetľovať svoju cestu do Moskvy a zneužívanie kontroverzného paragrafu 363. Neprišlo však dosť poslancov.
Výbory tak neboli uznášaniaschopné, čo označil Žilinka za prejav neúcty k osobe generálneho prokurátora. Opäť o sebe hovoril v tretej osobe, čo už zrejme nebude náhoda, ale systémový defekt alebo porucha osobnosti.

Za obštrukciou pritom stáli poslanci hnutia Sme rodina, ktoré sa najviac zaslúžilo o Žilinkovo zvolenie do funkcie. Bol to ich nominant, takže jeho neadresná kritika je len falošná pozičná hra, ktorou odvádza pozornosť od podstaty.
Kollárovi poslanci neprišli na výbory, pretože ich považovali za divadlo. A Žilinkovi vraj nebude nikto diktovať, kam môže cestovať. Keby s ním boli na spomínanej obštrukcii dohodnutí, zrejme by to nevyzeralo inak.

Štatistiky ako triky
No pokým zo zahraničného výboru Žilinka urazene odišiel, na ústavnoprávnom napriek nízkemu počtu poslancov zostal. Veľmi si však nepomohol, lebo jeho obhajoba paragrafu 363 stojí na veľmi vratkých nohách.
Žilinka okrem iného tvrdil, že v pomere k žiadostiam ho využíva menej ako jeho predchodcovia na čele prokuratúry. Štatisticky to možno sedí, akosi však zabudol dodať, vo vzťahu k akým osobám ho využíva.

Vďaka jeho rozhodnutiam – alebo verdiktom jeho podriadených – totiž neboli očistení zlodeji bicyklov, ale oligarchovia, ich príbuzní alebo exšéf tajnej služby. Iste je len zhoda okolností, že to bol nominant Sme rodina.
Apropo, štatistiky. Ich milovníkom bol aj trestne stíhaný Tibor Gašpar. Ten tvrdil, že štatisticky stúpa počet odhalených prípadov korupcie. Nad veľkými rybami však držal podobne ako teraz Žilinka ochrannú ruku.

Insitný politológ
Po jednom z výborov sa Žilinka, ktorý zvykne utekať pred novinármi, prekvapivo na chvíľu pristavil – a odpovedal na ich otázky. Ani v tomto prípade si však veľmi nepomohol. A nejde len o povestnú povýšeneckosť.
Žilinka totiž vypúšťal alibistické frázy typu, že je proti „čierno-bielemu videniu sveta“. Alebo že cestou do Ruska neporušil žiadny predpis. Žilinka totiž dobre vie, že jeho bratríčkovanie má najmä symbolický význam.

Insitné politologické úvahy, zabalené do kvázi odborného slovníka, zaklincoval priznaním, že o porušovaní ľudských práv – a prenasledovaní opozície – so svojím ruským náprotivkom nehovoril.
Putinov režim obhajoval aj tvrdením, že ak niekde dochádza k vraždám, neznamená to, že ide o nedemokratický režim. Ako príklad uviedol Slovensko, kde boli zlikvidovaní Ján Kuciak a Martina Kušnírová…

Prokuratúra som ja
V duchu najlepších tradícií Dobroslava Trnku a Jaromíra Čižnára pokračuje Žilinka aj v glosovaní výrokov politikov. Niežeby si to často nezaslúžili, ale generálny prokurátor má zo zákona iné úlohy a postavenie.
Premiérovi Hegerovi dokonca poslal otvorený list, v ktorom sa ohradil voči jeho tvrdeniu, že je štítom v rukách opozície. Žilinka sa bráni, že nerozhoduje podľa predstáv politikov, čomu však nemôže veriť ani on sám.

V duchu tézy „prokuratúra som ja“ tiež konštatoval, že Hegerove výroky môžu narušiť dôveru verejnosti voči celej inštitúcii. V tomto bode má, žiaľ, Žilinka čiastočne pravdu. Jeho konanie totiž vrhá zlé svetlo aj na iných.
Na slušných, erudovaných aj odvážnych prokurátorov, ktorým robí hanbu, hoci si to vôbec nezaslúžia. Problém je, že sa podobne ako v minulosti stiahli do ulít a mlčia, čo je voda na mlyn bohorovnému Žilinkovi.
Na prokuratúre sa začala doba temna, aktuality.sk

X X X

Roky robili so Sulíkom: Na anexii Krymu nevidel nič zlé, v strane bol v téme Ruska takmer sám proti všetkým

„Pravdou je, že som príčinám, ktoré utvárajú jeho postoj k Rusku, nikdy nerozumel a ani dnes im nerozumiem,“ hovorí Ivan Štulajter, ktorý pre Sulíka robil osem rokov ako mediálny poradca.
Minister hospodárstva Richard Sulík prednedávnom pobúril Ukrajinu svojím vyhlásením, že Rusko už Krym tak či tak nikdy nevráti.
Bývalá členka SaS Lucia Ďuriš Nicholsonová vzápätí konštatovala, že Sulík je rusofil, ktorý na anexii Krymu nevidel nič zlé už v čase, keď k nej došlo.

Po prečítaní jej statusu si možno viacerí spomenuli na staršie vyjadrenia lídra SaS, ktorý ešte ako opozičný politik tvrdil, že Rusko pre nás nie je bezpečnostnou hrozbou a spochybňoval sankcie, ktoré na Moskvu uvalili EÚ aj Spojené štáty.
Aktuality.sk sa pokúsili zistiť, aký je naozaj postoj lídra SaS k politike autokratického prezidenta Vladimira Putina. Pozreli sme sa na staršie mediálne výstupy strany aj jej predsedu a rozprávali sme sa s viacerými ľuďmi, ktorí so Sulíkom spolupracovali.

Práca ľudí v pozadí
Pripomeňme najskôr slová, ktorými Sulík v januári vyvolal diplomatický incident s Ukrajinou a ktoré vyriekol v čase, keď sa na jej hraniciach zhromažďujú desaťtisíce ruských vojakov.
„Krajiny majú medzi sebou obchodovať. A niektorých našich exportérov to postihlo. Sankcie tak páchajú iba škody a Rusi Krym nevrátia tak či tak. Treba sa dívať dopredu a treba budovať vzťahy,“ povedal.

Pobúrene reagoval nielen Kyjev, ale aj europoslankyňa Ďuriš Nicholsonová, ktorá z SaS odišla pred rokom. Na Facebooku napísala, že Sulík nevnímal Rusko ako hrozbu nikdy a vraj v roku 2014 nedokázal ani len odmietnuť anexiu Krymu.
„RS (Richard Sulík, pozn. red.) na tom ani vtedy nevidel nič zlé. To, že SaS napokon ako strana v oficiálnom stanovisku odmietla agresivitu a rozpínavosť Ruska, bola práca ľudí v pozadí (Mihál, Štulajter, ja a ďalší). RS sa s tým nikdy nestotožnil,“ dodala.

Oficiálne stanoviská SaS
Faktom je, že SaS pod Sulíkovým vedením pred ôsmimi rokmi skutočne proti agresii Moskvy protestovala. Agentúra TASR vydala 3. marca 2014 správu, v ktorej „SaS odsudzuje vojenskú operáciu Ruska na Kryme“ a prihovára sa za diplomatické riešenie konfliktu.

V roku 2015 zasa strana ústami svojho predsedu kritizovala premiéra Roberta Fica za jeho účasť na oslavách 70. výročia ukončenia druhej svetovej vojny v Moskve a pochválila prezidenta Andreja Kisku, ktorý sa do metropoly Ruska rozhodol necestovať.
„V čase, keď celá Európa diskutuje o úlohe Ruska v konflikte na Ukrajine a vzhľadom na porušovanie medzinárodného práva v súvislosti s anexiou Krymu, vítame rozhodnutie prezidenta nezúčastniť sa osláv v Moskve,“ citovali médiá Sulíka.
Také boli oficiálne stanoviská SaS. Otázne zostáva, čo sa dialo za zatvorenými dverami v centrále strany pred tým, než ich tlačové oddelenie rozoslalo do redakcií.

Ťažké boje
Človek, ktorý sa v tom čase pohyboval v blízkosti Sulíka, no nechcel byť menovaný, nám potvrdil, že šéf SaS mal skutočne problém anexiu Krymu odsúdiť. V strane vraj prebiehali ťažké boje o to, ako sa SaS ku konfliktu na Ukrajine postaví.
Pozoruhodné pritom je, že Sulík mal byť so svojimi prokremeľskými názormi v celej strane takmer osamotený. Na nezhody v strane si spätne spomína aj bývalý poslanec Martin Poliačik, ktorý v roku 2017 od Sulíka odišiel a pridal sa k Progresívnemu Slovensku.

„Viac si pamätám na diskusie o utečencoch, lebo na tých som sa viac zúčastňoval. Ale je pravda, že vo vzťahu k politike Ruska sa často dostával s ľuďmi vo vedení vo vnútri strany do konfliktu,“ hovorí Poliačik pre Aktuality.sk.
„Richard má dramaticky a dlhodobo vychýlený geopolitický kompas, mnohé veci, ktoré sa týkajú politiky Ruska, zľahčuje,“ dodáva.
V SaS vraj Sulík čelil kritike mnohých straníkov pre svoje kontakty s čudnými ľuďmi. Jedným z nich bol zahraničný Slovák a poslanec nemeckého parlamentu za pravicovo-populistickú Alternatívu pre Nemecko (AfD) Pavol Podolay.
Nicholsonová neklamala

V roku 2014 ho Sulík dotiahol na kandidátku SaS do eurovolieb. Podolay pritom obhajoval anexiu Krymu a v rozhovore pre Denník N neskôr vysvetľoval, že podľa neho vlastne ani o žiadnu anexiu nešlo.
Sulík podľa Poliačika udržiaval kontakt aj s Jurajom Poláčekom, prispievateľom do viacerých konšpiračných médií, ktorý sa tiež netajil svojím proputinovským postojom.

Osem rokov pracoval ako mediálny poradca SaS bývalý novinár Ivan Štulajter, v súčasnosti poradca premiéra Eduarda Hegera. Štulajter Sulíkovi radil už v roku 2014 a bol jedným z tých, ktorým sa podľa Ďuriš Nicholsonovej podarilo presvedčiť predsedu strany, aby anexiu Krymu odsúdili.

Štulajter hovorí, že podľa toho, ako si na udalosti spred ôsmich rokov spomína on, Nicholsonová vo svojom statuse neklamala. Nemyslí si však, že by bol Sulík skutočným rusofilom ako napríklad Ján Čarnogurský.
„Pretože rusofilstvo chápem už ako silnú emóciu, ktorá presahuje aj praktickú politiku. Ale pravdou je, že som príčinám, ktoré utvárajú jeho postoj k Rusku, nikdy nerozumel a ani dnes im nerozumiem,“ tvrdí.

Vážne polemiky o Majdane aj o Kryme
So Sulíkom mal vraj okolo tejto témy množstvo vážnych polemík – o ukrajinskom Majdane, o anexii Krymu a nezhodli sa ani na Sulíkovom výroku, že v Rusku nevidí bezpečnostnú hrozbu.
Spomínaný výrok odznel v médiách v roku 2018 viackrát. V júni toho roka najskôr Sulík, vtedy ako europoslanec, vyhlásil, že sankcie proti Rusku už nemajú zmysel. V novembri zasa konštatoval, že Rusko nepredstavuje pre Slovensko bezpečnostnú hrozbu.

„Bezpečnostná hrozba je v prvom rade otázka našej bezpečnosti, teda vojenský útok, politické spochybnenie našej suverenity, narúšanie územnej celistvosti. Z tohto pohľadu Rusko nevnímam ako bezpečnostnú hrozbu pre Slovensko,“ vysvetľoval v rozhovore pre Aktuality.sk.

Len krátko predtým pritom Slovensko vyhostilo ruského diplomata, ktorý vykonával rozviedne aktivity voči záujmom Slovenskej republiky. Bezpečnostní analytici zasa pravidelne upozorňovali, že Rusko vedie voči štátom EÚ hybridnú vojnu.
Nominácia Korčoka
Ľudia, ktorí sú v SaS dodnes, Sulíka bránia. Poslankyňa Jana Bittó Cigániková v relácii televízie Markíza Na telo povedala, že najväčším dôkazom o Sulíkových správnych postojoch v zahraničnej politike je jeho nominácia Ivana Korčoka na post ministra zahraničných vecí.
Pravdou je, že Sulík nikdy nespochybňoval naše členstvo v EÚ či NATO a vždy hovorí, že Slovensko podľa neho patrí na Západ.
Štátny tajomník rezortu diplomacie a dlhoročný expert SaS na zahraničnú politiku Martin Klus nám v reakcii na naše otázky pripomenul januárové stanovisko strany, podľa ktorého SaS odsudzuje anexiu Krymu a nespochybňuje sankcie voči Rusku.

Toto stanovisko podľa Klusa „kopíruje názor p. Sulíka od čias anexie, ako som sa s ním o tom niekoľkokrát rozprával“.
Tak trochu paradoxom je, že hoci Sulíkove postoje k politike Ruska vyvolávajú otázniky, elektorát SaS je zrejme najviac proamerický spomedzi všetkých strán u nás.

Agentúra Focus sa v januári pýtala ľudí, či považujú za vinníka napätia na ukrajinsko-ruskej hranici Spojené štáty a NATO alebo Kremeľ. Drvivá väčšina voličov SaS si myslí, že na vine je Rusko, aktuality.sk

X X X

Kanadská polícia zhabala protestujúcim kamionistom palivo, hrozí zatýkaním

Tisícky litrov paliva zhabala kanadská polícia protestujúcim kamionistom v hlavnom meste Ottawa v snahe ukončiť už 11 dní trvajúcu demonštráciu proti pandemickým opatreniam a povinnému očkovaniu proti ochoreniu COVID-19 u niektorých skupín.
Informuje o tom agentúra Reuters a magazín Newsweek.
Polícia v Ottawe podľa náčelníka Petra Slolyho očakáva v priebehu nasledujúcich 72 hodín výrazné posily.
Ťažko ozbrojení policajti vstúpili v nedeľu večer na parkovisko pri mestskom bejzbalovom štadióne a zobrali demonštrantom 3200 litrov paliva. Polícia ešte predtým varovala kamionistov, že po polnoci im nebude umožnené natankovať a „každý, kto sa pokúsi demonštrantom priniesť hmotnú podporu (palivo a pod.) bude zadržaný".

V pondelok začala polícia konfiškovať kanistre s palivom, ktoré demonštrantom nosili občania.
Počas víkendu policajti na demonštrácii kamionistov zadržali najmenej sedem ľudí a udelili viac než 550 pokút, okrem iného v súvislosti s nadmerným hlukom, používaním pyrotechniky a pre jazdu v protismere.

Starosta vyhlásil stav núdze
V reakcii na pretrvávajúce protesty vyhlásil v nedeľu v meste starosta Jim Watson stav núdze.
Podľa úradov sa počas tohto víkendu znížil počet kamiónov na demonštrácii v Ottawe na tisíc. Týždeň predtým ich bolo údajne trojnásobne viac. Demonštrantov bolo ostatne už iba 5000, pričom predchádzajúci víkend ich ešte bolo dva- až trikrát viac.
Predseda kanadskej vlády Justin Trudeau s rodinou opustil svoje bydlisko v centre Ottawy krátko po tom, čo do hlavného mesta začali koncom januára prúdiť demonštranti na kamiónoch. Miesto jeho pobytu úrady z bezpečnostných dôvodov nezverejnili. Trudeau mal okrem toho pozitívny test na koronavírus.

Protesty kamionistov v Kanade podporil bývalý americký prezident Donald Trump či miliardár Elon Musk.
Demonštrácie sa medzičasom rozšírili aj do ďalších kanadských miest, kde sa zároveň stretávajú s protidemonštráciami.
V Kanade je plne zaočkovaných 79 percent obyvateľstva vo vekových kategóriách, pre ktorých je očkovanie určené, avšak nedávne prieskumy verejnej mienky naznačujú rastúcu frustráciu s protipandemickými obmedzeniami, aktuality.sk

X X X

Bývalého šéfa PPA vyšetruje polícia za jeho postupy pri kontrolách

Trestné oznámenie nakoniec nebolo zastavené, ako pôvodne tvrdila Generálna prokuratúra.
Pred týždňom portál Aktuality.sk odhalil kroky exriaditeľa Pôdohospodárskej platobnej agentúry Jaroslava Jánoša. Počas svojho krátkeho pôsobenia na čele jednej z najdôležitejších inštitúcií v rezorte pôdohospodárstva sa mal snažiť minimálne v dvoch prípadoch ovplyvniť kontrolórov.
V článku sme okrem iného uviedli, že trestné oznámenie na Jánoša nakoniec vyšetrovateľ odmietol. Vychádzali sme z vyjadrenia prokuratúry.

Nakoniec sa však ukázalo, že išlo o nesprávnu informáciu, ktorá sa týkala iného prípadu. Polícia sa totiž prípadom bývalého šéfa PPA stále zaoberá.
„Vyšetrovanie zo strany príslušného útvaru Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave II vo vami uvedenom prípade aj naďalej pokračuje. Obvinenie konkrétnej osobe doposiaľ vznesené nebolo,“ priblížil hovorca Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave Michal Szeiff.

Trestné oznámenie
Podľa informácií Aktuality.sk sa mal Jánoš počas svojho šéfovania minimálne dvakrát pokúšať ovplyvniť kontroly a tlačil na svojich podriadených.
V prvom prípade išlo o firmu Mokas, ktorá bola podozrivá z manipulácie s dokumentmi pri udeľovaní dotácií. Za tieto prešľapy podali kontrolóri na vedenie Mokasu trestné oznámenie.

Následne Jánoš z pozície generálneho riaditeľa nepodržal svojich podriadených, ale zastával sa podozrivej firmy. Na jednej z porád tlačil na kontrolóra a snažil sa spochybniť trestné oznámenie a dožadoval sa originálnych dokumentov. Okrem toho o celej záležitosti mal informovať aj predstaviteľov Mokasu, čo je absolútne neštandardné.

Ešte oveľa väčším prešľapom by mali byť Jánošove kroky v prípade preverovania Poľnohospodárskeho družstva v Roštári. Tento subjekt považujú v PPA za problémový, keďže už v minulosti museli riešiť viaceré nezrovnalosti.
V tomto prípade na nátlak vedenia družstva museli pracovníci PPA vykonať opakovane kontroly. Počas nich mal Jánoš neustále vyvíjať nátlak na svojich kontrolórov. Viacero svedkov malo dosvedčiť, ako exriaditeľ požadoval, aby jeho podriadení zarátavali parcely, ktoré nemali byť súčasťou preverovania a zase naopak, aby neprihliadali na pozemky, ktoré boli zahrnuté do kontroly.

Náprava chýb
Jánoš všetky podozrenia odmieta. „Ja o ničom neviem. Doteraz som nebol vypovedať. Vždy som však konal v záujem spravodlivosti,“ vyhlásil.
Ako ďalej uviedol, viackrát mal podozrenie, že niektorí kontrolóri konali svojvoľne a úmyselne škodili žiadateľom o dotácie. Tak to malo byť aj v spomínanom prípade Poľnohospodárskeho družstva v Roštári. Podľa neho pracovníci PPA ukrátili družstvo o 200-tisíc eur a chcel urobiť nápravu. Preto sa vybral s ďalšími ľuďmi na kontrolu na mieste.

„Ja som zistil závažné nedostatky pri práci niektorých kontrolórov. Interne som to nazýval kauzou Dobytkár 2. Ak toto má byť môj prehrešok, že som chcel vyriešiť tento problém, tak sa žiadneho trestného oznámenia neobávam,“ pokračoval Jánoš.
Zároveň poprel, že by sa predtým poznal s predstaviteľmi družstva v Roštári alebo so zástupcami firmy Mokas, ktorá takisto súvisí s trestným oznámením na jeho osobu, aktuality.sk

X X X

Trom ruským stredoškolákom hrozí pre hru Minecraft väzenie

Súdna kauza troch ruských stredoškolákov, ktorí čelia obvineniam z vytvorenia teroristickej skupiny po tom, ako v počítačovej hre Minecraft chceli nechať vybuchnúť budovu Federálnej bezpečnostnej služby (FSB), sa v pondelok dostala do záverečnej fázy: obvinený, 16-ročný Nikita Uvarov, predstúpil so záverečnou rečou. Mladíkom hrozia vysoké tresty väzenia.
Ako informoval spravodajský web Meduza.io, trestné konanie proti Nikitovi Uvarovovi a dvom ďalším tínedžerom zo sibírskeho mesta Kansk sa začalo ešte v lete roku 2020.
Chlapcov vtedy zadržali po tom, čo po meste vylepovali letáky na podporu absolventa Moskovskej štátnej univerzity Azata Miftachova, pričom jeden z nich dali aj na budovu FSB.

Po zadržaní školákom polícia zhabala mobilné telefóny. Z ich komunikácie na sociálnej sieti VKontakte vyplynulo, že vo videohre Minecraft si spoločne postavili budovu FSB a chceli ju „pre zábavu vyhodiť do vzduchu". Podľa vyšetrovateľov však zámerom tínedžerov bolo spáchať útok na skutočnú budovu FSB.

Uvarov strávil vo väzbe takmer rok, potom ho z vyšetrovacej väzby prepustili. Jeho komplicov po čase prepustili do domáceho väzenia.
Prokurátor žiadal pre Uvarova deväť rokov väzenia
Na pojednávaní 4. februára žiadal prokurátor pre Uvarova deväť rokov väzenia. Vysoké tresty - okolo šesť rokov - žiadal aj pre jeho „komplicov". Prokurátor tiež žiadal, aby každý z obvinených zaplatil pokutu po 50 000 rubľov (578 eur).
Zasadnutie súdu, ktorý v kauze pojednáva neverejne, bolo odročené na 10. februára. Zatiaľ nie je známe, keby bude vynesený rozsudok.

Uvarov vo svojom záverečnom slove odmietol obvinenie a vyhlásil, že ak ho odsúdia, trest si odpyká „s čistým svedomím a dôstojne".
Zdôraznil, že nie je terorista. Spresnil, že časť jeho komunikácie s korunným svedkom je fiktívna. Poprel, že by bol niekedy do četu napísal, že plánuje a pripravuje „niekoho či niečo vyhodiť do vzduchu", pretože „som nič (také) neplánoval a nikoho (na to) nepripravoval."

Uvarov chce dokončiť štúdium a potom odísť niekam ďaleko
Dodal, že jediné, čo by chcel, je dokončiť štúdium a potom „odísť odtiaľto niekam ďaleko, aby som nestresoval tajné služby a ani sám seba".
Vo svojom poslednom vystúpení pred súdom Uvarov povedal, že ho hnevalo, ako sú v Rusku prenasledovaní a trestaní „ľudia, občianski aktivisti, ktorí želajú krajine len to dobré". Dodal, že teraz aj on sám „narazil na despotizmus nepoctivých predstaviteľov (tohto) systému". Uvarov hovoril aj o prvých dňoch väzby a spôsoboch nátlaku na seba a svojich príbuzných zo strany tajných služieb.

Poďakoval sa ľuďom, ktorí mu veria a podporujú ho. „Solidarita a podpora sú veľmi dôležité pre ľudí, ktorí sú v slobodnej krajine prenasledovaní za svoje politické názory," povedal Uvarov, aktuality.sk

X X X

Vyjde nový album Miroslava Žbirku

V roku 2022 si budú môcť hneď niekoľkokrát českí a slovenskí hudobní priaznivci pripomenúť Miroslava Žbirku. Spevák, ktorý zomrel vlani na jeseň, by sa 21. októbra tohto roku dožil sedemdesiatky, pripomína spravodajský portál Novinky.cz.
Podľa informácií hudobného vydavateľstva Universal Music, s ktorým Žbirka spolupracoval, sa čoskoro objaví jeho nový singel a videoklip. Bude to prvá skladba z posledného albumu, ktorým sa uzavrie viac ako 50-ročná hudobníkova autorská cesta.
Žbirka v čase lockdownu napísal nové skladby a stihol ich aj naspievať. Pre realizáciu posledných speváckych partov opustil počas svojej poslednej hospitalizácie aj nemocnicu.
Dokončením a produkciou albumu poveril svojho syna Davida, ktorý na ňom intenzívne pracuje v londýnskom štúdiu Konk.

Na jeseň sa do Londýna, Bratislavy a Prahy chystá koncertná pocta Žbirkovým piesňam. Tie na pódiách zahrajú a zaspievajú výrazné osobnosti súčasnej českej a slovenskej hudobnej scény.
Všetci umelci, ktorí prijali pozvanie na koncerty nazvané „Tribute To Miro Žbirka 70", vzdajú hold jeho tvorbe. V Londýne sa koncert odohrá 29. septembra, v Bratislave 17. októbra a v Prahe 21. októbra - v deň spevákových nedožitých 70. narodenín, aktuality.sk

X X X

Väčšina amerických vojakov do Poľska priletiela

V pondelok pristáli na letisku pri poľskom meste Rzeszów tri americké vojenské lietadlá C-17A Globemaster III s príslušníkmi 82. výsadkovej divízie americkej armády.
Lietadlo amerických vzdušných síl (v pozadí) pristáva na letisku Rzeszów-Jasionka na juhovýchode Poľska 6. februára 2022 po ich prílete z Fort Bragg.

Ako informovala agentúra Interfax, lietadlá odštartovali zo základne Fort Bragg v americkom štáte Severná Karolína a pristáli na letisku Rzeszów-Jasionka ležiacom asi 90 kilometrov od poľských hraníc s Ukrajinou.
V súlade s rozhodnutím Washingtonu bude v Poľsku celkovo rozmiestnených 1700 amerických výsadkárov. Nateraz je ich podľa dostupných správ v Poľsku dislokovaných najmenej 350.

Prišiel už aj Donahue
Prílety lietadiel s americkými vojakmi na letiská v poľskom pohraničí s Ukrajinou hlásia od konca minulého týždňa. Agentúra Reuters cez víkend priniesla správu, že americká armáda potvrdila, že do Poľska pricestoval už aj veliteľ elitnej 82. výsadkovej divízie generál Christopher Donahue.

Pentagón vo svojom vyhlásení z 2. februára oznámil dočasné zvýšenie počtu amerických vojakov v Európe s cieľom posilniť východné krídlo NATO z dôvodu koncentrácie ruských jednotiek na ukrajinskej hranici. Spresnil, že do Poľska pôjde 1700 vojakov, do Nemecka 300 a z Nemecka do Rumunska sa ich presunie asi tisícka.
Stálejšie vojská na východe? Stoltenberg nevylúčil ani Slovensko
Web TVN24.pl pripomenul, že v USA bolo v posledných týždňoch do stavu vysokej pripravenosti na nasadenie v Európe uvedených 8 500 vojakov.

Západ obviňuje Rusko z prípravy možnej invázie na Ukrajinu, pri ktorej hraniciach Moskva sústredila údajne už viac ako 100 000 vojakov.
Moskva plány na vpád na Ukrajinu popiera s tým, že si chce len zaistiť vlastnú bezpečnosť, a z agresívneho správania obviňuje – naopak – alianciu NATO.

Británia vyšle do Poľska ďalších 350 vojakov
Britský minister obrany Ben Wallace oznámil, že Británia vyšle do Poľska ďalších 350 vojakov. Pripoja sa tam ku kontingentu 100 britských vojakov, ktorých tam Londýn vyslal ešte vlani, aby Poľsku pomohli zvládať migračnú krízu na hraniciach s Bieloruskom, informuje agentúra Reuters.

Podľa Wallacea chce Británia týmto spôsobom ukázať, že vie s Varšavou spolupracovať a vyslať tiež jasný signál, že „Británia a Poľsko stoja bok po boku“. Wallace sa takto vyjadril na spoločnej tlačovej konferencii s poľským ministrom obrany Mariuszom Blaszczakom, ktorá sa konala v Londýne po stretnutí tejto dvojice.
Agentúra AFP uvádza, že britskí vojaci posilnia východné krídlo NATO pred prípadnou ruskou agresiou.

Poľsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko boli vlani vystavené bezprecedentnému náporu tisícov migrantov, ktorí sa snažili dostať na územie EÚ cez Bielorusko. Prílev migrantov podľa nich zámerne organizoval bieloruský líder Alexander Lukašenko, aby sa v rámci odplaty za sankcie pokúsil destabilizovať EÚ. Migračná kríza na východných hraniciach eurobloku si vyžiadala najmenej 12 životov. /agentury/