... Baránik: Žilinku treba odstrániť v SR: Spory medzi bezpečnostnými zložkami štátu priviedli do Národnej rady dvoch najvyšších predstaviteľov prokuratúry - generálneho prokurátora Maroša Žilinku a špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica. Obaja boli predvolaní na zasadnutie parlamentných výborov. Kým vypočúvanie Lipšica sa nieslo v pokojnej atmosfére, Žilinka musel strpieť aj osobný útok zo strany poslanca SaS Alojza Baránika. Po tom, čo sa generálny prokurátor ohradil proti urážkam, sa Baránik vyjadril, že bude iniciovať jeho odvolanie z funkcie.

Baránik: Žilinku treba odstrániť
Baránik okrem iného uviedol, že Žilinka by mal byť odstránený z funkcie cez ústavnú väčšinu alebo „inak“. Toto vyjadrenie generálneho prokurátora značne pobúrilo. „Tak ako sa musím ohradiť voči vášmu vyjadreniu, že či už cez ústavnú väčšinu, alebo inak budem odstránený z funkcie generálneho prokurátora… čo to je? Ja som to už zažil, moja rodina to už zažila, to inak,“ zdôraznil Žilinka, ktorý mal byť spolu s rodinou cieľom nájomnej vraždy. Baránik na to odvetil, že tým „inak“ myslí, že generálny prokurátor odstúpi.

V piatok prišli Žilinka a Lipšic podať na Ústavnoprávny výbor Národnej rady SR správu o činnosti svojich inštitúcií za rok 2020. Keďže ani jeden z nich nebol v tom roku ešte vo funkcii, pozornosť poslancov a verejnosti sa sústredila najmä na aktuálne medializované spory medzi generálnym prokurátorom a jeho námestníkom z Úradu špeciálnej prokuratúry.

Poslancov zaujímal Lipšicov vzťah k Žilinkovi a celkovo ku Generálnej prokuratúre. Predseda výboru Milan Vetrák sa opýtal, či je ešte šanca, aby Generálna prokuratúra a špeciálna prokuratúra dokázali spolu funkčné spolupracovať. „My spory nevyhľadávame ani ich nechceme. Máme dosť svojej práce. Nechajte nás pracovať. Bol by som rád, keby tie vzťahy boli lepšie,“ odvetil Lipšic.

A prečo si spor s Generálnou prokuratúrou nevyriešili mimo médií za zatvorenými dverami? „Je voči nám vedená veľká kampaň silnej protistrany. Boli by sme radi, kedy inštitúcie, ktoré majú byť na našej strane, nám podržali chrbát,“ vysvetlil Lipšic.
Žilinka: Nechcem byť alibistom
Spory medzi Generálnou prokuratúrou a špeciálnou prokuratúrou sa začali koncom augusta, keď Žilinka na Lipšica podal disciplinárny návrh za špekulatívne a zavádzajúce spochybňovanie trestného stíhania, ktoré ani nepatrilo do pôsobnosti špeciálnej prokuratúry. Vyvrcholili o niekoľko dní neskôr, keď Žilinka a jeho námestník Jozef Kandera rozhodli o nezákonnosti trestného stíhania bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského, finančníka Jaroslava Haščáka a známeho konkurzného právnika Zoroslava Kollára.

Zrušiť právoplatné uznesenia policajtov a prokurátorov generálnemu prokurátorovi umožňuje paragraf 363 Trestného poriadku. A práve ten poslancov zaujímal najviac, aj keď podľa programu sa mali ešte venovať správe o činnosti prokuratúry.
Žilinka v zhode so svojimi predchádzajúcimi vyjadreniami povedal, že generálny prokurátor by bol bez tohto oprávnenia len štatistom. „Ak sa vyskytnú v práci OČTK také závažné pochybenia, nemožno presúvať zodpovednosť za nápravu zákonnosti na súd,“ vysvetlil. „To je jednoducho suchý fakt. Neostalo by mi iné, len skonštatovať porušenie zákona s dôvetkom, že vzniknutú nezákonnosť nemôžem reparovať,“ zdôraznil. „Generálny prokurátor nikoho neoslobodzuje, nič nezrušuje, ale v prípade zistenia porušenia zákona musí takéto uznesenie zrušiť,“ uviedol Žilinka.

Odmietol tiež, že by využitie tohto oprávnenia bolo len jeho osobným rozhodnutím. „To nie je rozhodnutie jedného človeka, ale tímová práca, za ktorú nesie zodpovednosť generálny prokurátor,“ priblížil s tým, že každé takéto rozhodnutie kontroluje päť párov očí.

„Nemôžem byť štatistom a alibistom, že nechám prejsť všetky trestné stíhania hlava-nehlava, že nech rozhodne súd. Veď to sú ľudské životy. Kto robí, robí chyby,“ zdôraznil Žilinka.

Baránik: Odvolať, naťahoval čas
Alojz Baránik z SaS označil Žilinkove vyjadrenia a vysvetlenia za zavádzajúce. Povedal, že Žilinka vlastne nahradil súd, čo podkopáva úctu občanov v právny štát. „Nadradený prokurátor nie je cár báťuška, že buchne po stole a povie, ako to bude. Nikdy som vo vzťahu k podriadeným prokurátorom takto nepracoval,“ odpovedal mu Žilinka. „Úctu občanov k právu vybudujeme jeho rešpektovaním, napĺňaním a riadnym odôvodňovaním rozhodnutí,“ povedal Žilinka.

Hneď na začiatku pojednávania o bode venovanom sporným rozhodnutiam na Žilinku zaútočil Baránik opäť. „Svoje veľmi pochybné rozhodnutia nielenže nezdôvodňujete, ale kompenzujete ich aj tým, že vykonávate politickú činnosť,“ skonštatoval Baránik. „Svoje klamstvá kompenzujete tým, že sa snažíte vytvoriť protiváhu protikorupčnej vláde tejto republiky,“ povedal Baránik.

Na tieto urážky reagoval Žilinka veľmi ostro. „Toto, čo ste teraz povedali, si, dúfam, všimne celá verejnosť. Toto je vrchol a dôrazne sa proti tomu ohradzujem,“ povedal Žilinka. „Považujem za absolútny vrchol, že ja vyvíjam politickú činnosť. Čo ja mám s politikou?“ pýtal sa Žilinka. „Maroš Žilinka je nielen generálny prokurátor, ale má aj svoju česť, rodinu a nenechám sa tu urážať len preto, že máte na svoje výroky poslaneckú imunitu,“ dodal.

Ostatní opoziční aj koaliční poslanci vo výbore sa k Baránikovmu útoku veľmi nehlásili. Juraj Šeliga zo Za ľudí poznamenal, že každý má právo sa pýtať. Dodal však tiež, že by asi volil slušnejší jazyk. „Bohužiaľ, pán Baránik si tu prišiel vybíjať nejaké svoje osobné komplexy,“ poznamenal nezaradený poslanec Matúš Šutaj-Eštok z Hlasu.
Správu generálneho prokurátora o činnosti prokuratúry v roku 2020 členovia výboru odporučili vziať Národnej rade na vedomie. Proti hlasoval len Baránik a jeho kolega z klubu SaS Ondrej Dostál. Rokovanie v bode o paragrafe 363 výbor prerušil. Pokračovať by mal najskôr o dva týždne.

Dôležitejšie veci ako odvolávanie
Baránik však po skončení výboru ešte pridal a vyhlásil, že bude iniciovať Žilinkovo odvolanie z funkcie. „Generálny prokurátor Žilinka stratil dôveru. Národná rada ho umožňuje odvolať, a preto som za to, aby sme o to pokúsili,“ napísal Baránik na svojom verejnom profile. „Bol extrémne nepresvedčivý. Namiesto toho, aby veci vysvetľoval, bol útočný, zavádzal a neodpovedal na otázky. Takto si generálneho prokurátora nepredstavujem,“ vysvetlil Baránik.

Prekážalo mu okrem iného aj to, že Žilinku poslanci pozvali o tri hodiny neskôr aj na zasadnutie výboru pre kultúru a médiá. Žilinka preto požiadal poslancov, aby ho na nasledujúci výbor pustili aspoň pol hodiny predtým. Po trojhodinovom vypočúvaní si vraj chcel pár minút oddýchnuť. Baránik to však pochopil po svojom. „Najprv si sám stanovil extrémne krátky čas, a potom ho naťahoval,“ doplnil poslanec SaS k dôvodom na Žilinkovo odvolanie.

Generálneho prokurátora už ďalšie verejné vyjadrenia poslanca veľmi nazaujímali. „Bol som zvolený na sedemročné funkčné obdobie a nad odstúpením neuvažujem,“ odkázal Žilinka. Zdá, že tento Baránikov výkrik ostane zatiaľ osamotený. „Nehnal by som to hneď na hranu, že poďme niekoho odvolávať. Viacerí poslanci tam isté dôvody vidia. Poďme sa ale skôr v koalícii dohodnúť na tom, ako upravíme paragraf 363 Trestného poriadku a ďalšie súvisiace ustanovenia tak, aby mohli byť páchatelia čo najskôr odsúdení a potrestaní. To sú pre obyčajných ľudí oveľa dôležitejšie veci ako odvolávanie generálneho prokurátora,“ povedal predseda Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR Milan Vetrák (OĽaNO).

Po Žilinkovi sa pred ústavnoprávnym výborom predstavil aj špeciálny prokurátor Daniel Lipšic. „Bol to rok, ktorým sa začali trestné stíhania rozsiahlej korupčnej a ekonomickej trestnej činnosti. Boli to kauzy, ktoré sa začali ešte pred letom 2020, týkajúce sa súdnictva, či už v Bratislave, Žiline, alebo kauzy pod názvami Božie mlyny, Očistec, Judáš či Babylon,“ skonštatoval Lipšic na margo správy o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry za rok 2020. „Rozsah vecí, ktoré v súčasnosti dozorujeme a pojednávame, je nepredstaviteľný. Sú to desiatky a stovky zväzkov spisového materiálu,“ dodal.
Išlo o selekciu médií?

Žilinka navyše absolvoval aj zasadnutie výboru pre kultúru a médiá, kde mal vysvetliť obvinenia zo selektívneho prístupu k médiám pri nedávnom informovaní o trestných kauzách.

Žilinka povedal, že nerozumie situácii, ktorá v súvislosti s týmto ich mediálnym výstupom vznikla. „Tvrdenie, že sme niekoho nepustili, že niekto dostal a nedostal pozvanie, nezodpovedá realite. Jednoducho, zvolili sme v závislosti od podmienok najefektívnejší formát plošného informovania,“ vyhlásil Žilinka.

Odmietol tvrdenie o selekcii médií a zopakoval, že situácia bola spôsobená nízkou kapacitou priestorov, a najmä pandemickou situáciou. Pozvané preto boli štyri celoštátne televízie a dve tlačové agentúry, ktoré zabezpečovali aj on-line prenos.
Výbor nakoniec prijal uznesenie, v ktorom vyzval Generálnu prokuratúru na otvorenú a transparentnú komunikáciu s verejnosťou tak, ako sa zaviazal generálny prokurátor, na dodržiavanie tlačového zákona a princípu zaobchádzania s novinármi na základe rovnosti./agentury/

X x x

Bývalý prezident Bush si uctil obete útokov z 11 septembra a upozornil na škodlivú silu

Bývalý americký prezident George W. Bush si v sobotu uctil obete teroristických útokov z 11. septembra 2001 a upozornil na „škodlivé sily" v americkej spoločnosti.
Bush bol prezidentom USA počas teroristických útokov z 11. septembra 2001, ktoré si vyžiadali takmer 3000 obetí na životoch.
„Pred 20 rokmi sme - rôznymi spôsobmi a na rôznych miestach - no všetci v tej istej chvíli zistili, že naše životy sa navždy zmenia," povedal Bush v Shanksville v americkom štáte Pensylvánia.

„Počas týždňov a mesiacov po útokoch z 11. septembra 2001 som s hrdosťou viedol úžasných, odolných a zjednotených ľudí," povedal. Jednota Ameriky z dní po útokoch sa podľa jeho slov zdá "vzdialená" od súčasnosti.
Pripomenul „škodlivú silu", ktorá narúša bežný život a z každej "nezhody robia hádku" a vyvolávajú aj zrážky medzi kultúrami. Exprezident vyjadril obavy o budúcnosť krajiny.

Bush si takisto uctil pasažierov letu č. 93 americkej spoločnosti United Airlines, ktorí prišli o život po tom, ako sa toto lietadlo 11. septembra 2001 zrútilo neďaleko mesta Shanksville.

Exprezident hovoril „o veľkej strate"
Životy ľudí, ktorí prišli počas útokov o život, sú podľa Busha stále cenné pre krajinu i príbuzných obetí.
„Dnes si pripomíname vašu stratu. Zdieľame váš smútok a ctíme si mužov a ženy, ktorých ste tak dlho a hlboko ľúbili," povedal Bush.
Stroj americkej spoločnosti United Airlines sa zrútil v blízkosti letiska Somerset County Airport v Pensylvánii. Ako neskôr vyšlo najavo, cestujúci sa na palube pokúsili premôcť teroristov.

Islamskí militanti z teroristickej siete al-Káida uniesli 11. septembra 2001 v USA štyri dopravné lietadlá. Zaútočili nimi na dva mrakodrapy Svetového obchodného centra (WTC) v New Yorku a na Pentagón. Štvrté lietadlo, ktoré sa do cieľa nedostalo, pretože únoscov premohli cestujúci, sa zrútilo do poľa v Pensylvánii, aktuality.sk

X X X

Pápež na Slovensku: Pápeža privítajú na letisku prezidentka, šéf parlamentu i premiér

Pápeža Františka privíta v nedeľu popoludní na bratislavskom letisku aj prezidentka Zuzana Čaputová. Svätý Otec pricestuje na štvordňovú návštevu Slovenska. TASR o tom informoval hovorca prezidentky Martin Strižinec.
„Krátky uvítací ceremoniál na letiskovej ploche sa uskutoční o 15.30 h bezprostredne po prílete Svätého Otca na Slovensko," priblížil Strižinec.

Na letisku by mal byť pri pápežovom príchode aj predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina), predseda vlády Eduard Heger (OĽANO) a ďalší ľudia.
V pondelok (13. 9.) ráno privíta oficiálne Čaputová pápeža v areáli Prezidentského paláca. Súčasťou programu je ich osobné stretnutie, ale aj stretnutie pápeža s prezidentkinou rodinou. Svätý Otec sa tiež prihovorí stovkám ľudí z rôznych oblastí, či už spoločenskej, kultúrnej alebo politickej.

V stredu 15. septembra počas prikázaného sviatku Sedembolestnej Panny Márie sa Čaputová zúčastní na omši pri Národnej svätyni v Šaštíne, kde bude mať Svätý Otec homíliu. Ide o posledný oficiálny bod apoštolskej cesty pápeža na Slovensku. Následne sa hlava katolíckej cirkvi presunie na letisko v Bratislave. Prezidentka bude prítomná aj pri odlete pápeža Františka naspäť do Vatikánu.

Pápež František na septembrovej (12. - 15. 9.) návšteve Slovenska zavíta do Bratislavy, Košíc, Prešova a Šaštína. Stretne sa s troma najvyššími ústavnými činiteľmi, ale aj zástupcami židovskej či rómskej komunity. V Šaštíne je na programe svätá omša s homíliou Svätého Otca, aktuality.sk

X X X

Rusko pripravené pokračovať v spolupráci s USA v boji proti terorizmu

Rusko je pripravené opätovne spolupracovať s USA v boji proti terorizmu. Pri príležitosti 20. výročia útokov na USA z 11. septembra 2001 to uviedol ruský veľvyslanec vo Washingtone Anatolij Antonov.
Antonov v sobotu na sociálnej sieti napísal, že ruská strana je s USA pripravená obnoviť obojstranný dialóg o anti-terorizme, ktorý tieto krajiny pod záštitou ministerstiev zahraničných vecí realizovali v rokoch 2018-19.
„Musíme odložiť všetky nezhody a spory, a spolupracovať v prospech bezpečnosti a prosperity nie len našich krajín, ale celého sveta," uviedol Antonov vo vyhlásení.

Spojené štáty si v sobotu pripomínajú 20. výročie útokov 11. septembra 2001, pri ktorých islamisti z teroristickej siete al-Káida zaútočili v štyroch dopravných lietadlách na ciele v USA.
Dve lietadlá vrazili do budov Svetového obchodného centra (World Trade Center – WTC) v New Yorku, tretie narazilo do budovy Pentagónu pri Washingtone a štvrté sa zrútilo v štáte Pensylvánia. Pri teroristických útokoch zahynulo takmer 3000 ľudí z 93 krajín, pričom zranenia utrpelo ďalších približne 6000 ľudí, aktuality.sk

X X X

Ruskí športovci si rozobrali nové BMW. Pochlebovali Putinovi: Len vďaka vám...

Ruský prezident Vladimir Putin na špeciálnom ceremoniáli v Kremli pozdravil ruských olympijských medailistov a ocenil ich úspechy v Tokiu. Aj ich silu pri prekonávaní prekážok - vrátane údajne "spolitizovaných" rozhodnutí proti Rusku.

Ruskí športovci boli v Tokiu nútení súťažiť pod hlavičkou Ruského olympijského výboru (ROC) kvôli sankciám uvaleným Svetovou antidopingovou agentúrou (WADA). To všetko za manipulovanie s dopingovými údajmi v moskovskom laboratóriu.
Tím ROC skončil v Tokiu v medailovom hodnotení na piatom mieste a celkovo získal 71 olympijských kovov – z toho 20 zlatých, 28 strieborných a 23 bronzových medailí.
Mnohí z týchto medailistov boli prítomní na sobotňajšom kremeľskom ceremoniáli, kde ich Putin ocenil. „Ruskí športovci predviedli čestné výkony. Chápem, že to nebolo ľahké, možno v niektorých momentoch to bolo naopak neprimerane ťažké,“ povedal prezident.

„V dôsledku pandémie tam vládli aj vážne obmedzenia. Nemôžem však nespomenúť známe a bohužiaľ spolitizované rozhodnutia týkajúce sa našej krajiny a nášho tímu, ktoré majú od športu ďaleko,“ zdôraznil.

„Všetky tieto ťažkosti ste však prekonali a bojovali ste za športovú hrdosť Ruska.“
Na oplátku, zopár „teplých“ slov sa ušlo aj jemu. Od zlatej akvabely Čigeravovej. „Len váš tvrdý postoj nám pomohol účinkovať na Hrách v Tokiu a dosiahnuť tam také úspechy,“ povedala.
Olympijský víťazi si následne rozobrali flotilu nablýskaných nových BMW.

X X X

100 dolárov za očkovanie proti covidu-19? Američania to vnímajú ako dobrú motiváciu

Peniaze alebo uvoľňovanie opatrení. Správanie amerických demokratov a republikánov prezrádza, čo dokáže ľudí motivovať k tomu, aby sa zaočkovali.
Demokrati uprednostňujú finančné odmeny, republikáni zas skôr pomýšľajú na rušenie prísnych pravidiel, ktoré musia v Spojených štátoch dodržiavať, aby spomalili šírenie koronavírusu. Aký je teda najlepší spôsob motivácie?

Najlepšou motiváciou by mala byť spoľahlivá a bezpečná vakcína. Tých síce existuje hneď niekoľko, no mnohým ľuďom to nestačí, píše the New York Times. Stále častejšie sa oficiálne orgány musia obracať aj na menej tradičné spôsoby presviedčania ako len na kvalitné informovanie.

Prieskumy americkej UCLA identifikovali dve silné skupiny. Približne tretina nezaočkovanej populácie uviedla, že práve finančné odmeňovanie je pre ňu lákavé. V niektorých častiach Spojených štátov už dokonca zaviedli tento spôsob motivácie. Guvernér Západnej Virgínie Jim Justice napríklad nedávno oznámil, že štát poskytne mladým ľuďom dlhopisy vo výške 100 dolárov, ak pôjdu na očkovanie.

Podobne veľkú skupinu by motivovalo to, že by pre ňu po očkovaní platili menej prísne opatrenia - nemuseli by na verejnosti nosiť rúško alebo respirátor a neplatilo by pre nich ani povinné dodržiavanie odstupov.
Experiment americkej univerzity stále prebieha. Za posledných 10 mesiacov sa ho zúčastnilo viac ako 75-tisíc ľudí. Spolupracujú na ňom lekári a aj Harvard, ktorý sa zameriava najmä na ľudí a ich skúsenosti spojené s pandémiou. Mapuje ich politické postoje aj ekonomické postavenie, fyzické a duševné zdravie a celkovú pohodu.

A Flourish chart
Rôzne motivácie pre nerozhodnutých
Projekt náhodne začlení neočkovaných respondentov do skupín, ktoré dostávajú rôzne informácie o výhodách očkovania. Zloženie každej skupiny je pritom podobné. Vďaka tomu dospeli výskumníci k záveru, že motivácia u ľudí je iná podľa toho, ktoré správy sa k skupine dostali.

V októbri 2020 videla jedna skupina správy, ktoré opisovali výhody vakcíny tým, že ochránia zaočkovaného človeka. Druhá skupina videla správy, podľa ktorých vakcína ochráni očkovaného aj jeho okolie. Táto zmena však neurobila veľký rozdiel v tom, ako sa ľudia rozhodovali. Približne dve tretiny ľudí v oboch skupinách uviedli, že majú v pláne zaočkovať sa.
Ďalší experiment sa zameral na to, či ľudí ovplyvnia tvrdenia autorít. Medzi podporovateľov vakcín patrili významné osobnosti ako napríklad vtedajší prezident Donald J. Trump a lekár Anthony Fauci. Nechýbali však ani všeobecní lekári, s ktorými sa ľudia bežne stretávajú.

Účinky tohto kroku boli pomerne nevýrazné. Ľudí k očkovaniu nepresvedčili podporné slová ich doktorov ani lekárnikov. Slová Fauciho zvýšili pravdepodobnosť zaočkovania sa o šesť percentuálnych bodov.
Podpora očkovania od politikov mala skôr negatívne dôsledky. Po slovách Donalda Trumpa klesol záujem o očkovanie medzi demokratmi a po motivácii od Bidena zas medzi republikánmi.

Peniaze za očkovanie
V priebehu minulého mesiaca sa výskumníci náhodne pýtali neočkovaných respondentov, či by ich motivovali finančné odmeny. Niektorých sa pýtali na 25 dolárov, iných na 50 či 100 dolárov.
Asi tretina opýtaných by sa zaočkovala, keby dostala peniaze. Najviac motivovanou skupinou bola tá, ktorej sa výskumníci pýtali na 100 dolárov – spomedzi nich by sa zaočkovalo 34 percent ľudí. V skupine, v ktorej spomenuli 25 dolárov, bol záujem o šesť percentuálnych bodov menší.

Najviac by finančná motivácia fungovala na nezaočkovaných demokratov. Spomedzi nich by sa až 48 percent nechalo zaočkovať, ak by za to dostali 100 dolárov.
Peniaze za očkovanie však neschvaľuje každý. Táto forma motivácie má svojich odporcov medzi už zaočkovanými. Pri tých, ktorí však stále váhajú, sa ukazuje ako dobrá voľba.

Uvoľnenie pravidiel
Zrušenie nosenia rúšok či respirátorov a koniec odstupov tiež motivujú ľudí. Možnosť, že sa ľudia zaočkujú, zvyšujú až o 13 percentuálnych bodov. Najviac by uvoľnenia presvedčili republikánov.
Tieto výsledky ukazujú náročnosť dostať zostávajúcich neočkovaných ľudí do očkovacích centier.
Nerozhodnutí ľudia sa ešte môžu chcieť očkovať. Presvedčiť ich môže aj to, že uvidia, čo spôsobuje vírus neočkovaným ľuďom.
Portál the New York Times sa pýtal ľudí, prečo nie sú zaočkovaní. Až 38 percent ľudí povedalo, že sa bojí vedľajších účinkov po vakcíne.

Ďalších 34 percent ľudí nepovažuje vakcínu za bezpečnú. Skoro štvrtina ľudí si myslí, že vláda nemá s vakcínou dobré úmysly a 14 percent neverí, že by im koronavírus mohol ublížiť. Práve tieto skupiny ľudí budú náročnejšie motivované.
Dáta z experimentu ukazujú však napríklad aj to, ako sa Američania tešia na bežný život. Až 76 percent opýtaných povedalo, že by sa chceli vrátiť do práce v takom režime, ako pred pandémiou, pričom 66 percent z nich si myslí, že už od apríla je návrat do práce bezpečný. Tieto údaje sú podobné medzi očkovanými aj neočkovanými ľuďmi.

Aprílový prieskum tiež zisťoval, aké sociálne aktivity robili opýtaní za posledné dva týždne. Zhruba 30 percent uviedlo, že navštívili reštaurácie; 17 percent bolo na náboženskom zhromaždení; a 11 percent sa stretlo so skupinou s viac ako 10 členmi, ktorí neboli rodinnými príslušníkmi.

Medzi tými, ktorí jedli v reštauráciách, bolo len 32 percent úplne očkovaných, 53 percent uviedlo, že nie sú očkovaní vôbec. Počty medzi ľuďmi navštevujúcimi náboženské zhromaždenia boli približne rovnaké - 41 percent uviedlo, že sú úplne očkovaní, a 41 percent uviedlo, že neboli očkovaní vôbec.

Väčšina ľudí, ktorí sa zúčastnili akcií s viac ako 10 ľuďmi nebola plne zaočkovaná. Pri vonkajších stretnutiach bolo plne zaočkovaných len okolo 27 percent návštevníkov, pri akciách v interiéri 40 percent účastníkov.
Pri mnohých príležitostiach teda v priestoroch stále prevažujú nezaočkovaní ľudia nad tými zaočkovanými. Negatívnou správou je aj to, že očkovanie sa spomaľuje. Na návrat k pôvodnému tempu bude potrebné prísť so skutočným odmeňovaním – finančným alebo nefinančným, aktuality.sk

X X X

Bulhari neveria vakcínam tak, ako nikto iný. Novú vlnu koronavírusu si už odnášajú neočkovaní

V žiadnej inej krajine Európskej únie nedôveruje vakcínam toľko ľudí ako v Bulharsku. Miestne nemocnice to už začínajú cítiť. Keď bulharské ministerstvo školstva ešte vo februári prišlo s nápadom dobrovoľného testovania detí na Covid-19 v školách, stretlo sa s masívnym odporom rodičov. Naše deti nie sú pokusné králiky, testy ich môžu zabiť,už vôbec ich nedáme nikdy zaočkovať.

Aj takéto komentáre sa vtedy objavovali pod online petíciou, ktorá žiadala zastaviť testovanie v školách.
„Nechcem dať svoje deti otestovať ani očkovať. Nedôverujem testom ani vakcínam,“ napísala jedna zo signatárok.
Čo vtedy vyzeralo len ako ojedinelý odpor malej skupinky antivaxerov, je už dnes v Bulharsku prakticky väčšinová verejná mienka.
Najchudobnejšia krajina Európskej únie je dnes aj preto najmenej zaočkovanou spomedzi všetkých 27 členských štátov. Zatiaľ čo v celej EÚ má dnes vakcínu proti covidu asi 70 percent obyvateľov, v Bulharsku je to ledva 20 percent.
Odnášajú si to aj nemocnice

Do Bulharska navyše prišla nová vlna koronavírusu s rovnakou razanciou, ako tomu bolo v prípade tej predošlej z februára tohto roka. Čísla infikovaných zatiaľ nie sú až také vysoké ako vtedy, ale krivka stúpa rovnako rýchlo.
Nestúpa však len počet infikovaných, ale nápor začínajú cítiť už aj tamojšie nemocnice.

Napríklad aj Briti už majú za sebou razantnú vlnu. Počet nakazených tam dosahoval podobné čísla ako počas tej poslednej, no hospitalizácie stúpali len nebadane. To nie je prípad Bulharska, nemocnice sa tam začínajú plniť s rovnakou razanciou, ako tomu bolo naposledy. Briti majú asi 4-krát vyššiu zaočkovanosť ako Bulhari.

Presné čísla z Bulharska o podiele hospitalizovaných medzi nezaočkovanými nie sú známe. No napríklad na Slovensku je to podľa posledných čísel asi 91 %, len 9 % hospitalizácií evidujeme medzi očkovanými.
„Sto percent našich pacientov na jednotkách intenzívnej starostlivosti nie je zaočkovaných,“ tvrdí pre Associated Press Sibila Marinovová, ktorá má na starosti JIS-ku v bulharskom mestečku Veliko Tarnovo.

A Flourish chart
Bulhari neveria vakcínam. Viac ako ktokoľvek iný v Európe
Alarmujúce čísla z Bulharska v súvislosti s vakcínami prichádzali ešte skôr, než mala 7-miliónová balkánska krajina k dispozícii dostatok očkovacích dávok proti covidu.

Podľa marcového prieskumu Globsec Policy Institute v žiadnej inej krajine EÚ nedôverujú ľudia vakcínam tak ako v Bulharsku. Očkovanie tam odmieta viac ako polovica obyvateľstva. Pre porovnanie, na Slovensku je to asi štvrtina obyvateľov.
Podobná situácia ako v Bulharsku panuje aj v susednom Rumunsku. Zaočkovanosť je tam vyššia, ale len o niečo a zďaleka sa neblíži ani k tej našej – vakcínu proti covidu má dnes stále len asi 27 % Rumunov.
Záujem o vakcíny je v oboch krajinách už taký malý, že začínajú expirovať a vlády sa ich musia zbavovať. Buď ich posúvajú do tretích krajín alebo, ak to stihnú, snažia sa ich predať.

Dve pandémie v Európe. Jedna na východe, druhá na západ
Slabá zaočkovanosť však robí vrásky aj Európskej únii. Tá bola často terčom kritiky za pomalý nákup vakcín, no aj keď ich zrazu má každá členská krajina dostatok, Brusel nemá páky ako prinútiť jednotlivé národné vlády zrýchliť očkovanie.
Sú to dve pandémie a Európa je opäť rozdelená na východ a západ, tvrdí v nedávnej analýze bulharský filozof Ivan Krastev.
„Príbeh, ktorý počúvame o pandémii vo Francúzsku, Nemecku či Holandsku, je celkom iný príbeh, ako ten, ktorý vidíme v Bulharsku alebo Poľsku,“ myslí si.
No oveľa horšie ako len Bulharsko či Rumunsko sú na tom viaceré ostatné štáty Balkánu. Srbsko má dnes zaočkovaných stále len 40 % populácie, hoci na začiatku očkovania pôvodne predbehlo aj západoeurópske štáty.

Zatiaľ čo Únia vtedy trpela nedostatkom očkovacích dávok, srbská vláda sa dohodla na ich nákupe z Číny a Ruska.
Ešte horšie sú na tom iné krajiny širšieho regiónu. V Albánsku je zaočkovoaných len 23 % ľudí, v Gruzínsu len 11 a v Arménsku len 3 percentá obyvateľov, aktuality.sk

X X X

V Južnej Afrike spustili klinické skúšky očkovania polročných detí čínskou vakcínou

Juhoafrická republika spustila očkovanie detí a mladistvých od šiestich mesiacov do 17 rokov proti covidu v rámci tretej fázy klinických skúšok vakcíny od čínskej spoločnosti Sinovac Biotech

V rámci štúdie budú testovať 2000 účastníkov z JAR a ďalších dovedna 12.000 z Kene, Filipín, Malajzie a Čile.
Dvojdávková čínska vakcína s názvom CoronaVac bola schválená na podávanie dospelým vo viac než 50 krajinách. V Číne ju nedávno schválili aj pre deti od troch rokov.
V JAR dosiaľ neočkovali ľudí mladších ako 18 rokov. Viac ako tretina juhoafrického obyvateľstva má pritom menej než 19 rokov.
Sinovac v súčasnosti rokuje o vybudovaní továrne v JAR na výrobu vakcín proti rôznym ochoreniam pre celý africký kontinent. V JAR vo štvrtok zaznamenali 6270 nových prípadov nákazy koronavírusom SARS-CoV-2 a 175 súvisiacich úmrtí. Celkovo v krajine zomrelo v spojitosti s koronavírusom viac než 84.000 ľudí, aktuality.sk

X X X

Maďarské strany sa zlúčili, čaká ich kongres

Kongres hnutia Spolupatričnosť 11. septembra 2021 v Komárne. V popredí uprostred predseda hnutia Szabolcs Mózes.
Zároveň prijali stanovy novej spoločnej strany Szövetség – Aliancia. TASR o tom informovala Diana Lengyel z tlačového oddelenia strany. Strany SMK a Most-Híd budú mať svoje vlastné kongresy budúci týždeň.

„Prijatím stanov novej strany Szövetség – Aliancia sme splnili náš sľub. Zjednotenie maďarských strán je úspechom, spoločná strana je však len prostriedkom. Prostriedkom širokej spolupráce a jednoty, výsledky sa však dostavia len vtedy, keď na obsahovom a programovom poli bude naša ponuka kvalitná,“ zdôraznil predseda Spolupatričnosti Szabolcs Mózes.
Stanovy novej strany majú podať na Ministerstvo vnútra SR už v pondelok (13. 9.), kongres novovznikajúcej Aliancie sa môže uskutočniť už na začiatku októbra. Ak to protipandemické opatrenia nedovolia, bude podľa Lengyel online. Ako skonštatovala, neexistujú teda žiadne prekážky pre vznik novej strany v čo najkratšom možnom čase. ​
Tri maďarské strany podpísali deklaráciu o vytvorení spoločného politického subjektu v Komárne v auguste minulého roka./agentury/

X X X

Lietadlo NATO "masívne" narušilo rakúsky vzdušný priestor

Preletelo nad jazerom Attersee neďaleko Salzburgu vo výške len tisíc metrov namiesto predpísaných 10-tisíc metrov. Oznámilo to rakúske ministerstvo obrany.
Ako priblížil hovorca rezortu obrany Michael Bauer, maďarské lietadlo C-17 malo síce povolenie na prelet ponad Rakúsko, avšak malo sa držať vo výške 10 000 – 11 000 metrov, píše na svojej webstránke stanica ORF.
Lietadlo sa podľa slov Bauera správalo ako „niekto, kto jazdí na diaľnici opačným smerom“. Porušilo okrem určenej výšky i stanovený smer letu.
​
Stroj následne dve rakúske lietadlá typu Eurofighter eskortovali do Maďarska, kde majú lietadlá NATO typu C-17 svoje domovské letisko.
K prípadom narušenia vzdušného priestoru v Rakúsku dochádza síce 30– až 50-krát za rok, avšak piatkový incident bol najvážnejším narušením rakúskeho vzdušného priestoru za posledných 20 rokov, upozornil hovorca ministerstva.
Dodal, že zatiaľ nie je známe, prečo pilot letel tak nízko nad zemou. Pohrozil, že to nezostane bez dôsledkov. „Momentálne nemáme informácie o technickej poruche – to sa v každom prípade prešetrí,“ uviedol/agentury/

X X X

Rozpočet na úvery na nájomné byty je vyčerpaný zhruba z polovice

Tohtoročný rozpočet Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB) na úvery pre samosprávy a pre súkromný sektor na obstaranie či výstavbu nájomných bytov (niečo vyše 100 miliónov eur) je už vyčerpaný zhruba z polovice (53 miliónov eur).
Počas štvrtkového livestreamu s ministrom dopravy a výstavby Andrejom Doležalom (nominant Sme rodina) to uviedol generálny riaditeľ ŠFRB Tomáš Lamprecht. Vyčíslil, že v súčasnosti je dopyt na výstavbu 1400 nájomných bytov po celom Slovensku.
Lamprecht spresnil, že ak obec požiada o úver na výstavbu nájomných bytov, bytovka musí byť postavená do dvoch rokov od podpisu úverovej zmluvy. "Obec vie kupovať aj bytovku, ktorá je už hotová. Povedzme, že niekto postaví nájomný bytový dom a predáva ho," dodal Lamprecht s tým, že možností je teda viacero.

Podotkol, že pri výstavbe ide o priebežné financovanie (na základe predložených faktúr, pozn. TASR) a pri budúcej kúpnej zmluve rozhoduje predloženie kolaudačného rozhodnutia.
Zmeny vo fonde
Šéf ŠFRB dodal, že vo fonde došlo k viacerým zmenám, čo sa týka interných procesov. Týkali sa napríklad povinnosti stavať nájomné byty či zariadenia sociálnych služieb len na pozemkoch vo vlastníctve obce alebo aj ručenia.
V minulosti sa totiž pri výstavbe musela obec zaručiť inou nehnuteľnosťou, napríklad kultúrnym domom či škôlkou, čo v prípade niektorých obcí nebolo možné, v súčasnosti sa už dá ručiť priamo financovanou nehnuteľnosťou.

ŠFRB je rozpočtovou organizáciou, ktorá poskytuje úvery, niektoré s nulovou úrokovou sadzbou. Poskytuje ich napríklad fyzickým osobám, ktoré sú znevýhodnené v komerčných bankách (mladomanželia, odchovanci z detských domovov, ľudia s ťažkým zdravotným postihnutím, osamelí rodičia), ale aj samosprávam. Úvery poskytuje napríklad na obnovu bytového fondu, výstavbu nájomných bytov či zariadení sociálnych služieb, aktuality.sk

X X X

Čipová kríza sa natiahne do budúceho roka, predpokladá šéf Škody Auto

Česká automobilka Škoda Auto podľa svojho šéfa Thomasa Schäfera v tomto roku vyrobí pre nedostatok čipov o 100.000 áut menej. „Nedostatok čipov nám spôsobuje enormné bolesti aj preto, lebo dopyt po našich autách je naďalej veľmi vysoký," uviedol Schäfer v rozhovore pre denník Augsburger Allgemeine.

Schäfer dúfa, že situácia sa v ďalších týždňoch trochu uvoľní, keďže v Malajzii sa môže opäť produkovať viac čipov. Dodal, že „čipová kríza sa natiahne až do budúceho roka, ale hádam nie v takej sile ako v tomto roku".
Škoda, ktorá je dcérou koncernu Volkswagen, v minulom roku vyrobila 940.000 vozidiel. S nedostatkom elektronických súčiastok zápasí aj celý koncern rovnako ako ďalší výrobcovia áut po celom svete.

Dôvodom je aktuálne zhoršenie pandemickej situácie v krajinách, kde sa vyrábajú čipy, ako je Malajzia. Navyše výrobcovia pre koronakrízu počas minulého roka prešli na produkciu čipov pre spotrebnú elektroniku a IT odvetvie, aktuality.sk

X X X

Sestra Samuela pracovala u pápeža: Stretnutia s Františkom boli bez oficialít, odbúraval ich

Päť rokov pôsobila v Dome svätej Marty vo Vatikáne. Prišla počas pontifikátu pápeža Benedikta XVI. a bola tam i v čase zvolenia pápeža Františka.
Rehoľná sestra Samuela Ševčíková zo Spoločnosti dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul v rozhovore pre TASR zaspomínala na osobné stretnutia s ním i to, ako menil zaužívané zvyky.

Ako hovorí, chcel si zachovať vo svojom živote jednoduchosť. Od roku 2014 pôsobí na Slovensku, momentálne žije v Košiciach a teší sa na stretnutie s pápežom Františkom.

X V minulosti ste ako rehoľná sestra pôsobili na viacerých miestach na Slovensku. Ako ste sa dostali do Ríma?

Dostala som sa tam v roku 2009, keď ma moji predstavení požiadali, či by som bola ochotná ísť do služby do Domu svätej Marty. Naše sestry tam pôsobia už niekoľko storočí, od čias pápeža Leva XIII.
Trocha som sa zdráhala, predsa len jazyková bariéra, mentalita a podobne. Súhlasila som, že pôjdem na päť rokov a ak to bude potrebné, tak zostanem aj dlhšie. Bola som zamestnaná ako koordinátorka v jedálni. Mala som na starosti, aby všetko bolo na stole.

X Boli ste tam i 13. marca 2013, keď bol argentínsky kardinál Jorge Mario Bergoglio zvolený za pápeža. Ako si na to spomínate?

Bolo to veľmi pekné a silné obdobie. Zvlášť preto, lebo zostal bývať v Dome sv. Marty. Bola to pre nás novinka, nikdy predtým sa to nestalo. Bol to pekný čas a zároveň milé byť s ním denne v kontakte, pozdraviť sa, potešiť sa, zasmiať sa, ale aj porozprávať sa o vážnych veciach. Bola to nová etapa, myslím, že aj v cirkvi vôbec.

X Prečo sa rozhodol bývať v Dome sv. Marty a neuprednostnil Apoštolský palác?

Pýtali sa ho to viacerí, aj deti, keď mal raz stretnutie s nimi a povedal, že vždy chcel byť medzi ľuďmi. Cítil sa dobre medzi ľuďmi. Keby bol v Apoštolskom paláci, tak je s určitou hŕstkou ľudí, s ktorými sa denne stretáva. Do Domu sv. Marty, kde sa koná konkláve, chodí množstvo ľudí z celého sveta a on chcel byť stále medzi ľuďmi a komunikovať s nimi.

X Ako si spomínate na prvé stretnutie s pápežom Františkom?

Bolo to v deň jeho zvolenia. Pamätám si, že to bolo večer. Rýchlo sme všetko menili, pretože bol zvolený Svätý Otec. Nevedeli sme, kto to je, boli sme zavretí v dome, nemohli sme ani vychádzať. Keď prišiel do Domu sv. Marty večer okolo 21.30 h, tak sme ho vítali.
Bolo to milé, aj keď plné trémy, emócií, ale takých radostných emócií a trémy, pretože sme mali hlavu cirkvi tak blízko. Dovtedy som ani Benedikta XVI. osobne nestretla, len z diaľky som ho videla.

X Ako na vás zapôsobil?

Veľmi oduševnene. Myslím, že bol trošičku asi aj prekvapený z voľby, takže bol tiež trochu v strese a tréme. Pôsobil veľmi príjemne. Bolo to plné očakávania, čo by sme si od neho vedeli vziať, čo nám povie a ako sa bude správať.
Nebola som s ním dlho, presne rok aj dva týždne, ale počas tohto obdobia som s ním mala krásne stretnutia. Boli naozaj spontánne, bez strojenosti a oficialít. Vedel sa zasmiať, zažartovať a bol spontánny. Jeho jednoduchosť a záujem o človeka mi imponovali.

X Na móresy si teda asi nepotrpel?

Nie a bolo to vidieť hneď, keď prišli na večeru s ním aj kardináli. Začalo sa obsluhovať v rukavičkách a povedal, že si to nepraje. Postupne takéto veci odbúraval, stoličku mal inú, chcel takú, akú majú ostatní. Snažil sa vniesť jednoduchosť do všetkého. Nechcel byť obsluhovaný, chcel byť ten, ktorý slúži, a to si myslím, že je dosť vidno na ňom až doteraz.
Na snímke rehoľná sestra Samuela ŠevčíkováZdroj: TASR

X Stretli ste sa s pápežom Františkom aj po odchode z Ríma?

Odkedy som na Slovensku, stretla som ho trikrát. Dvakrát v Ríme a raz v roku 2016 v Poľsku na stretnutí mládeže. Naposledy som s ním bola v roku 2017. Verím, že ma ešte eviduje. Mali sme Vincentské jubileum a bola som v Ríme. Oslovila som šéfa ochranky, že či by som sa s ním mohla stretnúť, umožnil mi to. Bolo to veľmi milé.

Pápež František je jednoduchý, nenáročný, spontánny a veľmi pozorný. Keď som ho prosila o modlitbu za niekoho z rodiny, keď nebol na tom dobre, tak vždy sa opýtal, ako sa má. Jeho pozornosť a vnímavosť, ale aj jednoduchosť a spontánnosť, že nie je strojený, to mi na ňom naozaj najviac imponuje.

X Ako vnímate jeho rozhodnutie navštíviť Slovensko?

Chcem veriť, že aj napriek situácii, ktorá je teraz ťažká v súvislosti s pandémiou, to prinesie dobré ovocie do našich sŕdc, životov a dá nám to nádej. Veľmi pekne to Svätý Otec vyjadril v nedávnom príhovore a modlitbe Anjel Pána vo Vatikáne, keď o Slovensku hovoril ako o srdci Európy.

Povedal, že sa teší na tých, ktorí ho očakávajú a zároveň sa on túži stretnúť s nimi. Verím, že bude pozitívna odozva aj z našej strany voči nemu, aktuality.sk