Generálny prokurátor Maroš Žilinka nemal zatiaľ žiadnu kauzu a svoju robotu si robí poriadne. Nezaradený poslanec parlamentu a šéf Hlasu-SD Peter Pellegrini to uviedol počas nedeľnej diskusnej relácie TV Markíza Na telo. Nesúhlasí s tým vicepremiér a predseda SaS Richard Sulík. V dueli v relácii Na telo v TV Markíza sa stretli Peter Pellegrini (Hlas) a Richard Sulík (SaS)

Šéf liberálov priznal, že pred voľbou nového generálneho prokurátora sa na jeseň 2020 postavil za Žilinku. „Hovoril som, že ten človek nemá za 30 rokov jednu pofidérnu kauzu. Bohužiaľ, teraz nazbieral už niekoľko pofidérnych káuz,“ povedal Sulík.
Expremiér Pellegrini vyhlásil, že Žilinka nemá za sebou zatiaľ žiadnu kauzu. „Všetko sú to len vymyslené veci. Robí si svoju robotu poriadne,“ zdôraznil.

Prípadné personálne zmeny na čele štátnych inštitúcií by sa nemali podľa Sulíka dosahovať zmenou zákonov. „Mali by sme byť opatrní s účelovými legislatívnymi zmenami. Keď chceme docieliť personálnu zmenu, tak riešme personálnu zmenu a nechoďme zmeniť celý zákon,“ podotkol. Pellegrini by to považoval za hlúpy útok na generálneho prokurátora, ktorý poukazuje aj na prešľapy koalície.
Sulík počas relácie zopakoval, že ak Sme rodina naďalej nebude podporovať zásadné reformy, je na ich zvážení, či zotrvajú v koalícii.

Ochrana východnej hranice
Ako ďalej uviedol Sulík, vláda schválila v utajenom režime kroky na ochranu východnej hranice Slovenska v prípade konfliktu na Ukrajine. Zároveň pripustil, že v prípade potreby by na Slovensko mohli dôjsť vojaci NATO. „To by sme mali chcieť. My sme práve preto členom NATO, aby bola tá spoločná ochrana,“ dodal Sulík.

Pellegrini považuje rozmiestňovanie vojsk NATO v niektorých krajinách východného krídla aliancie za zbytočne provokujúce. „Momentálne nevidím dôvod, aby za tejto situácie bolo potrebné nejakým spôsobom zosilňovať nejakým spôsobom prítomnosť vojsk NATO na území Slovenskej republiky, lebo momentálne nehrozí útok na Slovenskú republiku,“ uzavrel Pellegrini.

Zdražovanie vs. opatrenia
Vláda pre tento rok zatiaľ neprijala žiadne opatrenia na pomoc so zdražovaním, či už ide o energie alebo potraviny, vyhlásil ďalej Pellegrini. Minister hospodárstva Sulík tvrdí, že výrazný problém s elektrinou by bol až budúci rok, čo vláda odvrátila prijatými opatreniami. V prípade potravín si vie predstaviť pomoc pre dôchodcov, čaká v prvom rade návrhy od ministra financií Igora Matoviča (OĽANO).

Pellegrini skonštatoval, že opatrenia predstavené vládou v boji so zdražovaním energií momentálne nepomáhajú. Tvrdí, že ľuďom sa len povedalo, že budúci rok a ten ďalší nič nevzrastie, problém však podľa neho budú mať aj tento rok. Poukázal aj na vysokú infláciu.

„Cena elektriny pre domácnosti v tomto roku nie je problém, problém by to bol budúci rok, a tam sme konali,“ zdôraznil Sulík. Dodal, že problém s plynom bude až ďalší rok, a to podľa neho vláda ešte rieši. Problém s kúrením je podľa neho taký, že niektoré teplárne nenakúpili plyn včas. Zdôraznil, že tu zaviedli zastropovanie ceny.
Pripustil, že ceny potravín išli hore. Podporí preto všetky kroky pomoci, ak bude dohoda v koalícii. Slovo má podľa neho v tomto prípade najmä Ministerstvo financií (MF) SR. „Dôchodcom jednorazová pomoc na tento rok pri potravinách určite áno,“ naznačil Sulík.

Pellegrini zároveň upozornil, že ľuďom porastú hypotéky, keď sa im skončia fixácie. Sulík súhlasí, že úroky pôjdu hore a „odskáču“ si to ľudia. Z tejto situácie viní Európsku centrálnu banku (ECB). Skonštatoval, že keď nechceme zlikvidovať menu euro obrovskou infláciou, nezostáva nič iné, ako zvýšiť úroky, čo si odnesú ľudia.

Ropa a plyn
V súvislosti so situáciou na Ukrajine minister poznamenal, že rezort hospodárstva sleduje tri oblasti, a to je plyn, ropa a komodity, ktoré sú najmä pre U. S. Steel. Z Ukrajiny a Ruska sa totiž dováža vo veľkej miere pre U. S. Steel železná ruda aj uhlie. „Som v kontakte aj s vedením U. S. Steelu, doteraz všetko prebieha štandardne, ale keby sa to zrazu zastavilo, tak U. S. Steel má síce nejaké rezervy, čo vie produkovať, ale dlho by to nevydržalo,“ priblížil Sulík. S ropou na najbližšie tri mesiace nevidí problém, situácia s plynom je podľa neho tiež aktuálne v poriadku./agentury/

X X X

Žilinka odkazuje, že neuhne ani o milimeter

Generálny prokurátor Maroš Žilinka odkazuje, že neuhne ani o milimeter. Na sociálnej sieti to uviedol v reakcii na stupňujúci sa politicko-mediálny tlak, ktorému podľa jeho slov čelí.
Strana Za ľudí pokladá zotrvanie Žilinku vo funkcii za ohrozenie demokratického a právneho štátu. Volá po zmene zákona aj v súvislosti s jeho odvolaním. S prácou generálneho prokurátora nie sú spokojné ani koaličné SaS a OĽANO. Naopak, s prácou šéfa Generálnej prokuratúry (GP) SR je spokojné koaličné hnutie Sme rodina./agentury/

X X X

Putin povedal Macronovi, že stiahne vojakov z Bieloruska

Ruský prezident Vladimir Putin povedal francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi, že má v úmysle stiahnuť ruských vojakov z Bieloruska ihneď, ako sa skončia prebiehajúce rusko-bieloruské vojenské cvičenia.
Putin to uviedol počas nedeľňajšieho telefonátu s Macronom, ktorý trval 105 minút. Uvádza sa to vo vyhlásení francúzskej prezidentskej kancelárie, ktorá upozornila, že prípadné sťahovanie ruských vojsk z Bieloruska budú musieť potvrdiť informácie z terénu.

Podľa Macronovej kancelárie Putinove slová zrejme protirečia predchádzajúcemu vyhláseniu bieloruskej vlády, podľa ktorej ruskí vojaci zostanú v Bielorusku dlhšie, než bolo plánované.
Emmanuel Macron okrem toho v nedeľu absolvoval telefonát s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. V priebehu najbližších hodín by mal rokovať aj s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom a americkým prezidentom Joeom Bidenom s cieľom odvrátiť hrozbu ruského útoku na Ukrajinu.

Podľa Elyzejského paláca by mohol absolvovať ešte aj ďalšie telefonáty s britským premiérom Borisom Johnsonom, talianskym predsedom vlády Mariom Draghim a ďalšími partnermi.
Spoločné cvičenie
Spoločné manévre Ruska a Bieloruska s názvom Spojenecké odhodlanie 2022 mali pôvodne trvať od 10. do 20. februára. Po skončení cvičenia sa ruskí vojaci aj technika mali vrátiť na domovské základne.

Bieloruské ministerstvo obrany však v nedeľu oznámilo, že cvičenie bude ďalej pokračovať v súvislosti so zhoršením situácie vo východoukrajinskom Donbase a zvýšením vojenských aktivít v krajinách susediacich s Ruskom a Bieloruskom.
Západné krajiny predpokladajú, že Rusko do Bieloruska premiestnilo krajiny okolo 30.000 vojakov, ako aj dôležité zbraňové systémy, protilietadlové strely či stíhačky. Obávajú sa, že by mohli byť nasadené počas invázie na Ukrajinu, ktorej metropola Kyjev leží len 80 kilometrov od bieloruských hraníc, aktuality.sk

X X X

Verejnosť vyzýva poslancov Bytče, aby neodpredali polovicu Tisovho domu

Ľudia podpisujú verejnú výzvu, Slovenský zväz protifašistických bojovníkov žiada premiéra aj ministerku kultúry, aby pomohli mestu, aby dom neskončil v rukách sympatizantov s Tisom.
Ďalšia obec v žilinskom kraji bude po Varíne rozhodovať o objekte spojenom s bývalým slovenským prezidentom a vojnovým zločincom Jozefom Tisom.

Mestskí poslanci v Bytči budú v nadchádzajúcom týždni hlasovať o odpredaji polovice jeho rodného domu. Verejnosť ich vyzýva, aby odpredaj zablokovali.
Centrála Tisových sympatizantov

O polovicu domu patriacu mestu, má záujem Slovenský dejepisný spolok, ktorý vlastní jeho druhú časť. Hlavou spolku je Pavol Demjanič, ktorý pôsobí ako historik v Slovenskom historickom ústave v Ríme a v parlamentných voľbách 2010 kandidoval z 26. miesta za Ľudovú stranu Naše Slovensko.

Neskôr vystúpil na súde s poslancom ĽSNS Stanislavom Mizíkom a vypovedal v jeho prospech.
Demjanič si pravidelne pripomína 14. marca vznik Slovenského štátu a spomienku na túto udalosť organizuje práve v Tisovom rodnom dome v Bytči. Verejnosť sa preto obáva, že po odkúpení domu by sa miesto stalo centrálou sympatizantov vojnového štátu.

Slovenský dejepisný spolok chcel chátrajúcu budovu odkúpiť už v roku 2019, poslanci to vtedy jednohlasne odmietli. Ako sa rozhodnú teraz, je otázne, primátor Bytče Miroslav Minárčik (SMER) sa priklonil k odpredaju.
„Ako primátor a manažér mesta tvrdím, že pre nás je tá budova úplne zbytočná, ja by som to predal, lebo nemá pre nás žiadne využitie. Ako súkromná osoba sa k tomu nevyjadrujem, ja som vtedy nežil, neviem posúdiť všetky aspekty," povedal pre SME.

Oslovili premiéra aj ministerku kultúry
Slovenský zväz protifašistických bojovníkov varuje, že ak mesto budovu predá, z domu sa stane pútnické miesto neofašistov a neonacistov.
Napriek komplikovanému vlastníckemu vzťahu k domu má podľa zväzu vláda možnosti, aby mesto nebolo k predaju zvyšku domu nútené z finančných dôvodov.

Vyzývajú preto aj premiéra Eduarda Hegera a ministerku kultúry Natáliu Milanovú, aby finančne podporili zriadenie verejného múzea či iné využitie priestorov Tisovho rodného domu, aby mesto nebolo nútené predať ho.
Podľa zväzu je predseda Slovenského dejepisného spolku Pavol Demjanič otvoreným stúpencom fašistického slovenského režimu. „Pripomíname, že priamo v dome organizuje oslavy režimu, ktorý sa podieľal na vraždení desaťtisícov slovenských občanov."

Za ambíciou Slovenského dejepisného spolku zrekonštruovať dom a plnohodnotne ho využívať, vidí zväz prekrútenú glorifikáciu vojnového zločinca, obhajobu a propagáciu vojnových zločinov Slovenského štátu.
List poslancom aj verejná výzva
Členovia bytčianskeho kultúrneho centra Hviezdne Noci adresovali poslancom Bytče otvorený list, v ktorom ich žiadajú, aby odpredaj polovice domu nepodporili.

„Ako aktívni občania sme sa rozhodli vyjadriť nesúhlas s odpredaním predmetného majetku mesta a využiť formu otvoreného listu, aby sme podporili poslancov v hlasovaní proti odpredaniu. Je na nás občanoch aby sme rozhodovali o smerovaní mesta," adresovali poslancom členovia kultúrnej obce.

Ich iniciatívu podporila aj nezisková organizácia Post Bellum, ktorá mapuje príbehy pamätníkov režimov 20. storočia.
„Podporujeme miestnych aktivistov a pridávame celoslovenskú verejnú výzvu, ktorá má spojiť tých, ktorí nechcú, aby bol zneuctený odkaz preživších holokaust a obetí druhej svetovej vojny. Nie je prijateľné, aby na Slovensku vzniklo miesto venované oslave a súcitu s právoplatne odsúdeným zločincom," hovorí Sandra Polovková z Post Bellum.

Organizácia apeluje na poslancov, aby bod o predaji polovice domu stiahla z rokovania, alebo hlasoval proti. „Žiadame tiež, aby bolo prioritou mesta odkúpiť časť domu od Slovenského dejepisného spolku, aby priestor budovy nemohol byť v budúcnosti zneužitý na popieranie dejín."

Post Bellum publikovalo verejnú výzvu, ktorou chce poslancom Bytče tlmočiť apel verejnosti, aby polovicu Tisovho domu neodpredali. Podpísalo ju viac ako dvetisícpäťsto ľudí.
Minulý týždeň sa konalo zastupiteľstvo vo Varíne, kde poslanci nezahlasovali za kroky na premenovanie ulice Dr. Jozefa Tisu (s gramatickou chybou). Hovoria, že čakajú na stanovisko prokuratúry, ktorá má rozhodnúť, či je názov ulice v rozpore so zákonom. Zvažujú aj miestne referendum, aktuality.sk

X X X

Polícia rieši vyhrážky poslancom. Benčíkovi klopala partia na dvere bytu.

Partia ľudí sa včera vyhrážala poslancovi Národnej rady Jánovi Benčíkovi priamo pred dverami jeho bytu. Polícia v súvislosti s vyhrážkami poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí hlasovali za obrannú dohodu s USA, podniká kroky.
Bezpečnostné opatrenia
Benčík ľuďom neotvoril, zavolal na políciu. „Včera v poobedňajších hodinách prijala policajti na číslo 158 oznámenie, že pred jedným z obytných domov v Ružomberku sa pohybuje hlučná skupina osôb," spresnili žilinskí policajti.

Dodali, že skupina sa domáhala vstupu do obytného domu, v ktorom býva poslanec Národnej rady Slovenskej republiky so svojou rodinou. Polícia po príchode na miesto vyzvala z dôvodu podozrenia páchania protiprávneho konania tieto osoby k predloženiu dokladov totožnosti.

„Hliadka Policajného zboru zároveň vykonala všetky potrebné úkony s cieľom zdokumentovania skutku a určenia jeho právnej kvalifikácie," uviedli žilinskí policajti.
Príslušné zložky Policajného zboru naďalej realizujú v tejto súvislosti bezpečnostné opatrenia, ktoré však z taktických dôvodov nie je možné konkretizovať.

Vlastizradca a udavač
Partia asi ôsmich ľudí prišla pred dom Jána Benčíka včera. Bytovku, kde býva, oblepili letákmi o vlastizrade.
„Pozerám hokej, keď niekto zdola zvoní. Manželka sa ozve, pýta sa kto je, vraj občania. Samozrejme im neotvorí. Hovorím jej, že je iba otázka času, kedy budú pred bytom. A o chvíľu sú naozaj tu. Búchanie na dvere, reči o vlastizradcovi, udavačovi, výzvy na otvorenie dverí. Ísť na chodbu a hádať sa s nimi podľa mňa nemá význam," zverejnil Benčík na svojom Facebooku.

Dodal, že keď ľudia neodchádzali, zavolal políciu. V súvislosti s incidentom podal aj trestné oznámenie.
Ján Benčík dobrovoľne už roky upozorňuje na verejné prejavy nenávisti. Za svoj aktivizmus, pre ktorý je často objektom vyhrážok, dostal aj ocenenie Biela vrana. Dostávajú ho ľudia, ktorí preukázali občiansku odvahu v mene verejného prínosu.
Zoznam zradcov
Ešte predtým, ako parlament hlasoval o obrannej zmluve s USA, ľudia prišli nadávať pred dom poslancovi Národnej rady Petrovi Vonsovi.
Po tom, ako poslanci za obrannú zmluvu zahlasovali, Hlas, Smer aj uhríkovci vytvorili „zoznam zradcov“ či „tabuľu hanby“ s menami všetkých 79 poslancov, ktorí zmluvu v Národnej rade podporili. Viacerí z nich teraz čelia vyhrážkam a agresívnym odkazom ľudí nielen na internete, ale aj v obciach, v ktorých žijú.

Minister vnútra Roman Mikulec na to reagoval s tým, že v súvislosti s vyhrážkami poslancom Národnej rady, ktorí hlasovali za obrannú dohodu s USA, polícia prijala všetky náležité bezpečnostné opatrenia.

„Napriek tomu, že poslanci sú verejne činné osoby, ktoré musia zniesť drobnohľad médií aj občanov, musia byť zvyknutí na hrubšie zaobchádzanie, to, aká dekadencia v nej začala vládnuť pod patronátom ľudí šíriacich nenávisť a strach, nemá obdobu," uviedol Mikulec. Ataky však napriek tomu pokračujú, aktuality.sk

X X X

Novinár Ján Kuciak. Líder novej éry, ktorý posunul investigatívu na vyšší level

V pondelok uplynú štyri roky od vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. „Bol to pozoruhodný človek. Odhaľoval odvrátenú tvár moci, no nestratil zmysel pre humor. Kritický v investigatíve, ale inak vždy optimistický,“ spomína na svojho kolegu novinár Martin Turček. Aktuality.sk prinášajú profil Jána Kuciaka.
Ján Kuciak bol iný ako jeho rovesníci. Odmalička ho veľmi bavila manuálna práca, s ktorou ochotne pomáhal aj svojim rodičom.

Navyše bol dosť zvedavý, všetko musel vyskúšať. Do šiestich rokov si štyrikrát zlomil ruku. V detstve miništroval, hrával futbal aj hokejbal.
Básne o láske
Fandil Manchestru United, ako tínedžer počúval Linkin Park alebo Blink 182. Hoci bol bystrý, cestou na strednú školu narazil na problém.

Kuciakovci nemali doma počítač, takže v prvom kole prijímačiek na bytčianske gymnázium, kde rozhodovali počítačové znalosti, pohorel.
Potom však zahviezdil vo vedomostnom kole a prijali ho. Hoci nebol bifľoš, zmaturoval na jednotky. Už na strednej ho zaujímala politika.

V puberte začal písať aj básne, najmä o láske. Len pre seba. Keď sa jeho brat Jožo hrabal v mobile, ktorý po ňom zdedil, našiel ich tam asi tristo.
O triedu lepší
V decembri 2009 išiel Ján Kuciak študovať žurnalistiku, čo bol jeho sen. Vybral si Univerzitu Konštantína Filozofa v Nitre.
„Pamätám si ho od prvého dňa. Bol vysoký a dosť neobratný, akoby sa mu ťažko hýbalo,“ spomínala s úsmevom jeho spolužiačka Vanda Vicenová.

Nádejný novinár bol za každú srandu, jeho blízki si spomínajú aj na typický hrdelný smiech. Ani na výške nevenoval veľa času učeniu.
Vynikal ako analytik, mal dobrú pamäť aj prehľad. „Keď čítali študenti svoje texty, Jankove boli o triedu lepšie,“ zhodli sa jeho učiteľky.

Vzor Tatarka
V nedeľu sa študenti pravidelne stretávali v jednej krčme v Nitre. „Založili sme imaginárnu republiku a viedli rokovania,“ hovorí Jakub Smoleň.
„Jano bol prezidentom. Mal najväčší prehľad, vysoké morálne hodnoty a čistý štít. Keby išiel do politiky, nikto by naňho nič nemal.“

Kuciak si obľúbil Ernesta Hemigwaya, čítal aj texty disidenta Dominika Tatarku. Práve ľudia ako on ho inšpirovali k povolaniu novinára.
Po absolvovaní štúdia ho vedenie školy presvedčilo, aby si tam urobil aj doktorát. Pedagógovia si cenili jeho moderný prístup k výučbe.

Gorily za mreže
Nemal žiadne skriptá, vychádzal z vlastných skúseností. „To, čo odovzdal študentom, má obrovskú cenu,“ myslí si Andrea Chlebcová Hečková.
Na hodine investigatívna žurnalistika vymýšľal reálne témy z praxe. Študenti mali v hľadať v otvorených zdrojoch rôzne firmy a prepojenia.

Kuciaka bavilo písať aj blogy, na webe SME ich zverejnil 68. Venoval sa politike, ekonomike, morálke, uvažoval o dejinách aj vlastenectve.
Vo viacerých textoch rozoberal protesty po kauze Gorila, pričom sa netajil, že chce vidieť „gorily“ za mrežami. Napísal som o tom aj báseň.

Pracovitý elév
Spomínaný spis analyzoval aj počas dvojmesačnej praxe v denníku SME. „Bol som šokovaný, ako dokáže absolútny začiatočník pracovať s faktami,“ spomínal vtedajší zástupca šéfredaktora Konštantín Čikovský.
Kuciak sa chcel v redakcii SME zamestnať natrvalo, pričom mal záujem písať aj o téme prerozdeľovania poľnohospodárskych dotácií z EÚ.

Do tohto denníka ho nakoniec nevzali, agrodotácie otvoril až neskôr v redakcii Aktuality.sk. Venoval sa im aj v poslednom článku o talianskej mafii.
Ešte predtým sa ako novinársky elév zaúčal v Hospodárskych novinách. „Keď si spravil svoje, spýtal sa, s čím ešte môže pomôcť. Niekedy sme ho museli vyháňať domov,“ povedal jeho kolega Lukáš Havlík.

Lovec a zberač
Po niekoľkých mesiacoch však z redakcie odišiel. Kuciaka totiž nebavilo denné spravodajstvo, túžil robiť na kvalitných investigatívnych témach.
Dokonca zvažoval, že sa z médií úplne stiahne. Nakoniec si to rozmyslel, pričom v roku 2014 sa spolu s kamarátmi prihlásil do kurzu, ktorý organizovalo České centrum pre investigatívnu žurnalistiku.

Témou bolo zdravotníctvo. Kuciakov tím Lovci a Zberači sa rozhodol preveriť anonymný podnet, z ktorého vyplývalo, že skupina slovenských lekárov bola za peniaze farmaceutických firiem na dovolenke v Karibiku.
Hoci Kuciak mal len minimum skúseností s tzv. pátracou žurnalistikou, počas kurzu ohromil schopnosťou vyhľadávať dáta a spájať súvislosti.

„Jano bol v práci detailista, nikdy nič nenechával na náhodu. So všetkými, prácne vydretými informáciami, s vierou a hlavou plnou ideálov išiel za tým, čo chcel dosiahnuť,“ spomínala členka tímu Vanda Vicenová.

Život po smrti
Po skončení kurzu Kuciak spolupracoval s časopisom .týždeň, kde odkryl viacero zaujímavých káuz. Napríklad spôsob podnikania smeráckeho oligarchu Jozefa Brhela alebo nákup ultrazvukov v košickej nemocnici.
V tomto prípade už prokuratúra obžalovala synovca bývalého šéfa parlamentu Pavla Pašku – zo zločinu machinácie pri verejnom obstarávaní (v októbri 2021 ho neprávoplatne odsúdil Špecialiozovaný trestný súd). Trestne stíhaný je dnes aj Brhel – okrem iného aj pre podozrenie z korupcie.

Na jeseň 2015 sa stal Kuciak súčasťou investigatívneho tímu Aktuality.sk. S kolegyňou Veronikou Šmiralovou, ktorá je veriaca katolíčka, sa raz rozprávali aj o Bohu.
„Spomínal, že bol vychovávaný vo viere, takže jeho existenciu bral ako samozrejmosť. V poslednom čase mal však pochybnosti, či existuje – inak by vraj nebolo na svete toľko zla. Priznal však, že by bol rád, keby život pokračoval aj po smrti,“ zdôveril sa Veronike.

Heker na správnej strane
Kuciak chodil do redakcie pred ôsmou a odchádzal najskôr o šiestej. Pri počítači aj obedoval – so slúchadlami na ušiach, v ktorých mu väčšinou znela klasická hudba.
Kolegovia ho mali radi pre jeho skromnú, dobrácku povahu aj ochotu kedykoľvek nezištne pomôcť – dokonca aj žurnalistom z konkurenčných médií. Kuciak bral žurnalistiku ako poslanie.

„Jana som nikdy nevnímal ako mladšieho kolegu, ktorý len začína,“ spomína komentátor Dag Daniš. „Kedykoľvek som si niečím nebol istý, vedel som, že tu máme Jana, ktorý pomôže, poradí, dodá a preverí informácie.“
Kuciak mu v dobrom pripomínal hekera, ktorý bojoval na správnej strane. „Vedel odkrývať darebákov skrytých za schránkovými firmami. Ich bankové operácie, účty v zahraničí, stopy po daňových únikoch.“

Kuciak si výborne rozumel hlavne s Martinom Turčekom, ktorý prišiel do redakcie Aktuality.sk dva mesiace pred jeho smrťou: „Bol to pozoruhodný človek. Odhaľoval odvrátenú tvár moci, no nestratil zmysel pre humor. Kritický v investigatíve, ale inak vždy optimistický.“
140 článkov
Za dva a pol roka v redakcii Aktuality.sk napísal Kuciak 140 článkov. Podrobne zmapoval biznis exministrov Roberta Kaliňáka a Jána Počiatka, oligarchu Miroslava Výboha či nitrianskej skupiny bödörovcov.

Venoval sa kauzám Čistý deň a Panama Papers, odkrýval daňové podvody Ladislava Bašternáka aj kšefty mafiána Mariána Kočnera. Ten si neskôr podľa obžaloby objednal jeho vraždu, prvostupňový súd ho však oslobodil (túto časť rozsudku zrušil Najvyšší súd, bude sa pojednávať odznova).

Kuciakov najzásadnejší článok – o talianskej mafii s prepojením na úrad bývalého premiéra Roberta Fica – vyšiel dva dni po tom, ako ho aj s priateľkou Martinou Kušnírovou zastrelili v dome vo Veľkej Mači.
Kuciak patril k tzv. tretej generácii investigatívnych novinárov. Prvá, ktorá sa sformovala v ére mečiarizmu, bola závislá od utajených informátorov.

„Bojovali sme všetkými prostriedkami, ktoré mali šancu na úspech. Stavali sme sa na jednu stranu barikády, boli sme aktivistickí. Často sme nemali v rukách viac ako fámy overené z dvoch alebo troch navzájom prepojených zdrojov,“ priznal jeden z nich Arpád Šoltész.
Sám sebe zdrojom
Druhá generácia, ktorá sa začala presadzovať na prelome tisícročí, kombinovala utajené s otvorenými zdrojmi ako kataster, obchodný register alebo vestník verejného obstarávania.

Kuciak bol lídrom novej éry, ktorý posunul investigatívu na vyšší level. Väčšinu informácií si vyhľadával sám, dobre sa orientoval v účtovných závierkách firiem, v registri záložných práv aj v zahraničných databázach.
„Tam, kde sme my, dinosaury z deväťdesiatych, videli len nepriehľadnú zmes čísiel, Jano videl jasné vzorce. Preto sa stal pre mafiánske štruktúry štátu takým nebezpečným,“ dodal Šoltész.

Kuciakov štýl práce obdivoval aj Adam Valček z denníka SME: „Jána považujem za najšikovnejšieho reportéra generácie novinových analytikov, ktorí intenzívne pracovali s otvorenými dátami.“
Valček oceňoval aj jeho ochotu podeliť sa o vlastné poznatky s kolegami z konkurenčných médií: „Táto Jánova vlastnosť bola jedinečná. Bol pre mňa vzorom, ktorý ma i dnes motivuje k tomu, aby som bol prívetivejší ku kolegom z iných redakcií, keď mi zavolajú, aby sa poradili alebo ma požiadali o pomoc.“

Po Kuciakovej smrti sa spojili novinári naprieč médiami, aby pokračovali v jeho odkaze. Tím AllForJan zverejnil od marca do júna 2018 desiatky káuz, ktoré nadväzovali na jeho investigatívne zistenia.
Dnes už spolupráca na tejto platforme neexistuje. Niektoré redakcie vrátane Aktuality.sk však kooperujú v projekte Kočnerova knižnica. Jeho cieľom je analýza a postupné zverejňovanie dát z jeho mobilu, aktuality.sk

X X X

Ceny benzínu v Poľsku spôsobili ošiaľ, no pohraniční Slováci nakupujú u susedov stále

Poľské trhy Slovákov pred desiatkami rokov nalákali na nižšie ceny, ale aj lepší výber tovaru. Kultúra nákupov za hranicami odvtedy trvá.
Menšie potraviny v prihraničnej obci Skalité zívali minulý týždeň prázdnotou. Na hranici s Poľskom sú však zvyknutí, že tu si ľudia dokúpia, čo im doma chýba, no veľké nákupy chodia tunajší robiť do susedného štátu.

Tento článok vznikol najmä vďaka našim podporovateľom
Prispejte na tvorbu nezávislej žurnalistiky aj vy. Aj vďaka vašej podpore môžeme naďalej pripravovať kvalitný obsah a odhaľovať prešľapy mocných. Ako poďakovanie od nás získate exkluzívnu ročenku KAUZY 2021, v ktorej pre vás naša redakcia zhrnula to najdôležitejšie za uplynulý rok, aktuality.sk

X X X

Lipšic: Podpálenie auta vyšetrovateľky? Boli to len chlapské reči. Ako na chate s Ficom

Daniel Lipšic je rok špeciálnych prokurátorom. Hovorí, že to bol pomerne ťažký rok. Viac o vzťahu ku Generálnej prokuratúre, k spornému paragrafu 363 Trestného poriadku, ale aj k Slovenskej informačnej službe hovoril v najnovšom vydaní relácie Ide o pravdu.
SIS podľa neho monitorovala trestné stíhania preto, aby pomohla konkrétnym podozrivým a obvineným osobám. Odpočúvania z poľovníckej chaty podľa neho dokazujú, že obvinení vyšetrovatelia NAKA nemanipulovali vyšetrovania toxických káuz.

X Pred rokom bol obvinený šéf SIS Vladimír Pčolinský, v máji ste aj vy boli na stretnutí najvyšších predstaviteľov štátu na pôde SIS. Vyvrcholilo to vzatím štyroch vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry do väzby vlani na jeseň.
Vyšetrovateľ policajnej inšpekcie ich obvinil z marenia spravodlivosti a manipulovania vyšetrovaní. Krajský súd povedal, že väzba je nedôvodná a spochybnil aj obvinenie. Pred pár dňami Generálna prokuratúra čiastočne potvrdila obvinenia práve týchto vyšetrovateľov. Vy ste ich, naopak, podporovali, postavili ste sa za nich. Prekvapilo vás to, že rozhodnutie Generálnej prokuratúry je istým spôsobom v rozpore s krajským súdom?

Neprekvapilo ma rozhodnutie Generálnej prokuratúry. Nie je to štandardná situácia, keď v jednej a tej istej veci prokuratúra nerešpektuje rozhodnutie súdu. Nielen Krajský súd v Bratislave, aj Špecializovaný trestný súd a Najvyšší súd povedali vo veci Očistec, že podozrenia voči inšpekčnému antitímu boli relevantné a neboli vymyslené. Vrátil by som sa niekoľko rokov dozadu, keď špeciálna prokuratúra stíhala klasické „hrubokrké“ zločinecké skupiny. Aj vtedy boli častokrát obvinenia z manipulácie dôkazov, navádzania a podobne. Mám nedávne dovolacie rozhodnutie Najvyššieho súdu v kauze Robert Okoličány a spol, kde súd sumarizoval dovolacie dôvody bosa zločineckej skupiny.

Argumentoval – a teraz citujem – že je nevinný, trestné stíhanie je vykonštruované a zmanipulované, predseda senátu bol dosadený a slúžiaci JUDr. Lipšicovi, svedok bol účelovým kajúcnikom, svedkovia boli navádzaní na krivé výpovede. Toto zločinecké skupiny robili odjakživa, bralo sa to však iba ako taktika obhajoby. Dnes to robia zločinecké skupiny tiež, ale teraz sú to bielogolierové skupiny. A zrazu vzniká antitím, vznikajú legendy a angažuje sa do toho SIS. Nie som si istý, že úlohou podľa zákona oSIS je monitorovať integritu trestných stíhaní. To nie je kompetencia SIS.

X Prečo to SIS robila?

Myslím si, že chceli pomôcť konkrétnym podozrivým a obvineným osobám.

X Politikom?

To nechcem komentovať. Ale konkrétnym podozrivým a obvineným osobám, keď už sa vedelo, kam môžu tie jednotlivé trestné stíhania viesť.

X Dnes veríte SIS?

SIS je dôležitá inštitúcia a my máme záujem na korektných vzťahoch. Častokrát SIS deklaruje súčinnosť v mnohých veciach, ale realita z našej skúsenosti je odlišná. Napríklad keď žiadame o zbavenie mlčanlivosti konkrétnych ľudí, aj v kauze Gorila. Tá súčinnosť verbálne deklarovaná je, ale v realite má ďaleko od ideálu.

X Ľudia majú pocit, že vyšetrovatelia sú doslova rozdelení v názore, kto má pravdu: tím na NAKA alebo tím na inšpekcii. Stojíte si za svojou obranou obvinených vyšetrovateľov NAKA?

Áno, stojím si za tým. Myslím si, že cieľom a účelom antikampane, ktorá sa začala minulý rok zriadením antitímu, bolo, aby vznikol chaos, aby v princípe nikto nevedel, kto je dobrý a kto je zlý. Hlavný cieľ nebol ten, aby verejnosť bola zrazu presvedčená, že obvinení v závažných kauzách sú nevinní. Ale stačí zrnko podozrenia. Keď sme mali možnosť registrovať diskusie na poľovníckej chate, tam sa nikto netváril, že sa ide zastávať nevinných ľudí. Tam riešili, ako im pomôcť, aby nerozprávali ďalej. Akým spôsobom upokojiť Mariana Kočnera, aby nerozprával ďalej, ako upokojiť bosa takáčovcov Ľubomíra Kudličku, aby nerozprával ďalej. Na tej chate nikto nerozprával o politických väzňoch. Tam sa robila stratégia – a zjavne s informáciami z inšpekčného antitímu a možno aj odinakiaľ -, ako zbrzdiť, spomaliť alebo zablokovať vyšetrovania smerujúce na najvyššie miesta.

Generálna prokuratúra v zdôvodnení rozhodnutia o stíhaní vyšetrovateľov použila aj citácie z odpočúvaní. Sú tam aj nepekné veci, ako napríklad možný útok na šéfku antitímu. S tým nemáte problém?/agentury/

X X X

Ceny benzínu v Poľsku spôsobili ošiaľ, no pohraniční Slováci nakupujú u susedov stále

Poľské trhy Slovákov pred desiatkami rokov nalákali na nižšie ceny, ale aj lepší výber tovaru. Kultúra nákupov za hranicami odvtedy trvá.
SKALITÉ/MILÓWKA/BIALSKO-BIAŁA: Menšie potraviny v prihraničnej obci Skalité zívali minulý týždeň prázdnotou. Na hranici s Poľskom sú však zvyknutí, že tu si ľudia dokúpia, čo im doma chýba, no veľké nákupy chodia tunajší robiť do susedného štátu.
Paradoxne, tržby v miestnych potravinách stúpli počas pandémie, keď hranicu počas tvrdých lockdownov doslova strážila polícia. No aj vtedy niektorí prekračovali zelenú hranicu napríklad terénnymi autami. Mnohé rodiny na severe Slovenska obracajú každé euro a takéto argumenty bývajú silnejšie ako vládne nariadenia.

Vynaliezavosť Slováci potvrdili aj v posledných dňoch, keď klesla cena nafty a benzínu. Poliaci dočasne zaviedli nulovú DPH na potraviny a pri pohonných látkach klesla DPH z 23 na osem percent, čo za hranice vytiahlo aj ľudí, ktorí nežijú v ich bezprostrednej blízkosti, aby si v Poľsku tankovali veľké objemy do bandasiek či sudov.
Slováci žijúci na hranici tam však nakupujú celoročne. Z Poľska si vozia nábytok, stavebný materiál či vo veľkom využívajú tamojšie služby.

Bližšie to majú do Poľska
„S uvoľnenými opatreniami nám tržby opäť klesli,” hovorí predavačka skalitských potravín. „Na mesačných nákupoch ľudia v Poľsku ušetria sedemdesiat až sto eur,” vyratúva.

Posiela nás do poľskej Milówky, ktorá je od centra obce vzdialená sedemnásť minút. Slováci tam chodia nakupovať do supermarketu Biedronka. Majú to dokonca bližšie, ako do okresného mesta Čadca, kde sú štyri veľké supermarkety.
Pred poľským supermarketom vidieť parkovať nielen značky áut čadčianskeho okresu, ale aj žilinského. Asi pätina áut je zo Slovenska a len ťažko nachádzame parkovacie miesto. „Občas, keď tu manžel chodí nakupovať cez víkend, nemá ani kde zaparkovať,” hovorí Elena, ktorá pochádza z od hraníc vzdialenejšieho Krásna nad Kysucou.

Kým v Skalitom predavačka s nami mohla pokojne prehodiť pár slov, v obľúbených potravinách Slovákov na poľskej strane nám pani za pokladňou len súhlasne prikývne, že našincov chodí veľa. Aj teraz blokuje slovenský nákup za vyše šesťdesiat eur.

*Ceny sú z poľskej Biedronky a slovenského Kauflandu. V oboch obchodoch sme hľadali najlacnejšie druhy potravín.
Na škandál s mäsom nemyslia
V obchode počuť najmä slovenčinu, našinci sa s kalkulačkou v ruke medzi sebou dohadujú, čo sa oplatí a čo nie, prepočítavajú poľské zloté na eurá. „Ešte pozri, či sa oplatí olej,” volá na svojho manžela Renáta. V košíku má už kartón masla aj mlieka. „Berieme viac, chcela aj sestra, aj mama.”

Slováci v Poľsku najviac nakupujú trvanlivé potraviny, múky, cukor, soľ, mäso a ryby v konzervách, ale aj čerstvé mäso, syry, maslo, mlieko a cestoviny.
Či nemajú obavy po škandáloch s poľským mäsom, kedy mali na poľských bitúnkoch spracovávať mäso zo zvierat, ktoré boli choré, odpovedajú, že nie. „Nie, veď aj keď idem do potravín na Slovensku, niektoré druhy mäsa sú dovezené z Poľska,” hovorí dôchodkyňa Anna, ktorá robí nákup za približne 70 Eur. Pokračuje s tým, že má dobrú skúsenosť a opakovane kupuje aj chladené ryby, pochvaľuje si celkovo väčší výber tovaru ako doma.

Za hranicou tankujú už dávno
Na benzínovej stanici v Skalitom stojí nafta 1,42 eur, benzín 1,53 eur. Len šesť minút odtiaľ stojí poľská benzínka, kde si Slováci môžu natankovať benzín v prepočte na eurá za 1,13 eur a naftu za 1,16 eur. Pri tankovaní do 50-litrovej nádrže človek ušetrí okolo 18 eur.

V čase nášho príchodu je na poľskej pumpe bežná prevádzky, kolóny áut tu nestoja. Miestni hovoria, že podobne ako aj na potraviny, i tankovať chodili za hranicu už pred 1. februárom, kedy Poľsko znížilo DPH na pohonné látky. Tým, ktorí bývajú pri hranici, sa tankovať v Poľsku oplatilo vždy. Do bandasiek podľa Skaliťanov tankujú tí, ktorí idú na poľské palivo z väčšej vzdialenosti.

Podľa poľskej Gazety Slováci najviac vyťažili benzínové pumpy v prihraničných mestách Zakopane, Nowy Targ, Czarny Dunajec či Jabłonka. Našinci tu tankovali do nádrže, bandasiek či sudov, až na staniciach chýbalo palivo, čo ich na niekoľko hodín vyradilo z prevádzky.

Pokuty dostali Poliaci
Príslušníci finančnej správy pôsobiaci v Žilinskom kraji preto začali v blízkosti slovensko – poľských hraničných priechodov kontrolovať množstvo prepravovaného paliva.

Platí, že slovenské predpisy umožňujú jednému človeku prepraviť palivo v bežnej nádrži a v jednej prenosnej nádrži do 10 litrov, ktoré sú oslobodené od dane. Za vyššie množstvo je potrebné podať daňové priznanie a zaplatiť daň.
Colníci robia na hraniciach okrem námatkových kontrol aj osvetu o tom, koľko paliva môžu ľudia prevážať. V čase nášho odchodu cez hraničný priechod Skalité - Zwardoň nás však nekontroloval nik.

Avizované kontroly na Slovákov zrejme zafungovali. Podľa Boženy Chríbikovej, hovorkyne Colného úradu v Žiline sú ľudia disciplinovaní a predpisy dodržiavajú. Pokuty v poslednom období dokonca museli udeliť Poliakom.
„Príslušníci finančnej správy riešili doteraz len tri prípady, kedy vodiči poľskej národnosti nevedeli preukázať spôsob, akým nadobudli pohonné látky. Dostali pokutu v blokovom konaní vo výške 50 eur.”

Slováci však na kontroly colníkov reagovali podráždene a vnímali ich ako obmedzovanie. „Keď naša vláda urobí niečo dobré pre ľudí, tak nebude nik chodiť do zahraničia kupovať potraviny a pohonné hmoty,” myslí si Peter.
„To sa oplatí”
Prihraniční Slováci z oravskej strany stále radi nakupujú na povestných poľských trhoch v Jablonke, či Nowom Targu, kde je najväčšia tržnica Malopoľského vojvodstva.

Slováci z Kysuckej strany chodia na trhy do Poľského Tešína, no za značkovým oblečením chodia napríklad do obchodného gigantu Sfera v Bielsko-Białej. Nakupujú aj vo veľkoobchodoch ako Leviatan, bytové doplnky zasa chodia zháňať do obchodov Castorama.

Dôvod je rovnaký, ako pred desiatkami rokov, keď sa na trhy chodilo ešte za komunizmu – lepšia cena a väčší výber. „Trhy v Poľskom Tešíne bývajú v stredy a soboty. Pamätám si, ako sme v sobotu stávali vo frontách na hraniciach v Českom Tešíne, aby sme ukázali doklady a mohli ísť nakupovať,” spomína si Monika zo Svrčinovca na časy spred viac ako tridsiatich rokov.

Ľudia vtedy vo veľkom brali prútené výrobky: koše, stolíky, police. Viacerí ich doma majú doteraz. No lákadlom bolo oblečenie: „Človek nevedel, kde sa má pozerať. Doma nám v konfekcii ukázali horko-ťažko dve bundy, tam ich bolo päťdesiat, čo bol zasa opačný extrém, nevedeli sme si vybrať. Každý vynukoval svoj tovar a čo bolo najlepšie, človek mohol zjednávať cenu,” spomína Kysučanka.
Finančná situácia Slovákov sa odvtedy zlepšila, no nákupy v Poľsku ostali pre prihraničných akousi miestnou kultúrou, ktorú ľudia potvrdzujú slovami „to sa oplatí”.

Svadby, aj lyžovačka
Slováci využívajú aj poľské služby. Hneď na hranici, v poľskom Zwardoni, je lyžiarske stredisko s lanovkou, kde štvorhodinový lístok stojí menej než 17 eur. V najznámejšom kysuckom stredisku Snowparadise v Oščadnici je cena lístka za štyri hodiny 31 eur.

Veronika zo Skalitého zasa opisuje, ako si vyberala priestor pre svadobnú hostinu v Poľsku: „V penzióne, ktorý sme chceli, som bola raz na svadbe ako hosť a páčil sa mi priestor, jedlo aj obsluha, záloha sa tam platila 200 zlotých (45 eur), pričom na Slovensku sa platí aj 300 eur. V penzióne mi vtedy povedali, že slovenských zákazníkov majú veľa.”
Obľúbenou destináciou Slovákov je aj poľská Krčma Ochodzita v Koniakowe. Ľudia sem chodia na takzvané korýtka, plné poľských špecialít. Pochvaľujú si pomer ceny a kvality jedla, ale aj množstvo. Porcie sa vraj nedajú dojesť.

Koniaków, spolu so susednými dedinami a Jaworzynka a Istebna, sa spoločne nazývajú Gmina Istebna. Dediny sú známe cestovným ruchom, najväčším strediskom je komplex Zagroń, kde sa nachádza vodný park, lyžiarsky areál, často ich využívajú aj Slováci., aktuality.sk

X X X

Rusko-bieloruské manévre budú pokračovať. Skončiť sa mali v nedeľu

Spoločné manévre Ruska a Bieloruska s názvom Spojenecké odhodlanie 2022, ktoré sa mali skončiť v nedeľu, budú pokračovať. TASR získala túto informáciu z oficiálnej stránky bieloruského ministerstva obrany.
Spoločné vojenské cvičenia Ruska a Bieloruska s názvom Spojenecké odhodlanie 2022 v Bielorusku. 19.2.2022

„V súvislosti s nárastom vojenskej aktivity v blízkosti vonkajších hraníc Zväzového štátu (Ruska a Bieloruska) a zhoršením situácie na Donbase sa prezidenti Bieloruskej republiky a Ruskej federácie rozhodli pokračovať v cvičeniach síl zväzového štátu,“ uviedol vo vyhlásení bieloruský minister obrany Viktar Chrenin.
Podľa neho sa v ďalšom priebehu cvičenia „dôkladne rozpracujú etapy obrany zväzového štátu“, ktoré ich doterajší priebeh detailne nepokrýval.

Chrenin ďalej konštatoval, že do susedných krajín sa neplánovane presúva množstvo najmodernejších zbraní a vojakov aj z tretích krajín. „Zo siedmich na päť dní sa skrátila pripravenosť na nasadenie jednotiek rýchlej reakcie NATO v prípade takzvanej eskalácie situácie na Ukrajine,“ uviedol Chrenin.

Minister tvrdí, že sa znásobil „počet pre nás nepochopiteľných cvičení a operácií“ v blízkosti hraníc zväzového štátu, ktorých zameranie proti nemu je „zjavné“. Obvinil Západ, že odmieta akceptovať červené čiary načrtnuté Ruskom v bezpečnostnej architektúre Európy, ktoré sú relevantné aj pre Bielorusov, a intenzívne hľadá spôsoby, ako ich obísť.
„Z vyššie uvedeného logicky vyplýva jeden záver — v Európe cítiť veľmi silný zápach strelného prachu. Celé sa to cieľavedome posúva k vojne,“ uzatvoril Chrenin.

Manévre Spojenecké odhodlanie 2022 sa začali 10. februára na juhu Bieloruska a mali trvať desať dní. Zúčastňujú sa na nich aj jednotky z ruského Južného a Západného vojenského okruhu, ktoré v spolupráci s bieloruskými ozbrojenými silami nacvičovali odrazenie agresie proti zväzovému štátu. Po skončení cvičenia sa ruskí vojaci i technika mali vrátiť na domovské základne.

Americkí a európski vojenskí pozorovatelia sa obávajú, že Rusko využije cvičenia ako zámienku na trvalé umiestnenie svojich jednotiek v Bielorusku. Cvičenia prebiehajú najmä v regióne Brest, ktorý leží blízko ukrajinských hraníc.
Oficiálne nie je známe, koľko ruských vojakov je v Bielorusku a zúčastňuje sa manévroch. Západné krajiny predpokladajú, že Rusko tam premiestnilo krajiny okolo 30 000 vojakov a dôležité zbraňové systémy vrátane vraj protilietadlových rakiet a stíhačiek.

Zo strategického hľadiska sú kontingenty vojsk v Bielorusku pre ruského prezidenta Vladimira Putina považované za dôležité, pretože ukrajinská metropola Kyjev leží len 80 kilometrov od bieloruských hraníc.

X X X

Putin a Macron sa zhodli na diplomatickom riešení krízy okolo Ukrajiny

Francúzsky prezident Emmanuel Macron a ruský prezident Vladimir Putin sa počas nedeľňajšieho telefonátu dohodli, že sa budú snažiť o uzavretie prímeria vo východoukrajinskom Donbase. Uvádza sa vo vyhlásení Elyzejského paláca, z ktorého citovala agentúra AFP.
Putin a Macron sa zhodli na „potrebe preferovania diplomatického riešenia súčasnej krízy a na tom, že urobia všetko pre to, aby takéto riešenie dosiahli,“ uviedla Macronova kancelária, podľa ktorej sa v najbližších dňoch uskutoční schôdzka ministrov zahraničných vecí Ruska a Francúzska. Telefonát prezidentov mal trvať 105 minút.

V podobnom zmysle informoval o telefonáte aj Kremeľ, podľa ktorého sa obaja prezidenti „domnievajú, že je dôležité zintenzívniť snahy o hľadanie riešenia prostredníctvom diplomacie“.
Putin počas telefonátu s Macronom obvinil zo súčasnej eskalácie násilia v Donbase vládu v Kyjeve. Súčasné „dramatické“ vyostrenie situácie na frontovej línii v Donbase podľa neho vyvolali „provokácie“ zo strany ukrajinských síl, uvádza sa vo vyhlásení Kremľa.

Ruský prezident v tejto súvislosti kritizoval skutočnosť, že niektoré krajiny NATO dodávajú Ukrajine zbrane, čím podľa neho podnecujú Kyjev k násilnému riešeniu donbaského problému, napísala agentúra TASS.
Ruský prezident podľa Kremľa tiež zdôraznil, že očakáva od USA a NATO, že pristúpia so všetkou vážnosťou k požiadavkám Moskvy na poskytnutie bezpečnostných garancií a že ich odpovede na ne budú „konkrétne a zásadné“.

Stiahne Putin vojakov z Bieloruska?
Ruský prezident ďalej povedal počas nedeľňajšieho telefonátu svojmu francúzskemu náprotivkovi, že má v úmysle stiahnuť ruských vojakov z Bieloruska ihneď, ako sa skončia prebiehajúce rusko-bieloruské vojenské cvičenia. Uvádza sa to vo vyhlásení francúzskej prezidentskej kancelárie, ktorá upozornila, že prípadné sťahovanie ruských vojsk z Bieloruska budú musieť potvrdiť informácie z terénu.

Podľa Macronovej kancelárie Putinove slová zrejme protirečia predchádzajúcemu vyhláseniu bieloruskej vlády, podľa ktorej ruskí vojaci zostanú v Bielorusku dlhšie, než bolo plánované.
Spoločné manévre Ruska a Bieloruska s názvom Spojenecké odhodlanie 2022 mali pôvodne trvať od 10. do 20. februára. Po skončení cvičenia sa ruskí vojaci aj technika mali vrátiť na domovské základne. Bieloruské ministerstvo obrany však v nedeľu oznámilo, že cvičenie bude ďalej pokračovať v súvislosti so zhoršením situácie vo východoukrajinskom Donbase a zvýšením vojenských aktivít v krajinách susediacich s Ruskom a Bieloruskom.

Macron telefonoval aj so Zelenským
Emmanuel Macron v nedeľu absolvoval aj telefonát s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. V priebehu najbližších hodín by mal rokovať aj s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom a americkým prezidentom Joeom Bidenom s cieľom odvrátiť hrozbu ruského útoku na Ukrajinu.
Podľa Elyzejského paláca by mohol absolvovať ešte aj ďalšie telefonáty s britským premiérom Borisom Johnsonom, talianskym predsedom vlády Mariom Draghim a ďalšími partnermi./agentury/

X X X

Britská kráľovná Alžbeta II. má covid

Podľa vyhlásenia Buckinghamského paláca má 95-ročná panovníčka len mierne príznaky ochorenia a bude zrejme pokračovať v čiastočnom plnení svojich pracovných povinností. TASR informáciu prevzala z televízie Sky News.
„Buckinghamský palác potvrdzuje, že kráľovná dnes bola pozitívne testovaná na covid. Jej kráľovské veličenstvo má mierne symptómy podobné prechladnutiu," uvádza sa vo vyhlásení paláca.

Očakáva sa, že panovníčka bude napriek ochoreniu v priebehu budúceho týždňa pokračovať v plnení menej náročných pracovných povinností zo svojho sídla na Windsorskom zámku.
Palác ubezpečil, že kráľovná, ktorá len pred niekoľkými týždňami oslávila 70. výročie svojho nástupu na trón, dostáva adekvátnu lekársku starostlivosť a dodržiava všetky zdravotné odporúčania. Jej stav monitoruje tím lekárov kráľovského dvora pod vedením profesora Sira Huwa Thomasa.

Kráľovná bola pod sprísneným lekárskych dohľadom po tom, ako bol 10. februára pozitívne testovaný na covid jej najstarší syn, princ Charles aj jeho manželka Camilla. Princ mal pozitívny test len niekoľko dní po stretnutí s matkou, aktuality..sk