Veliteľ nemeckých námorných síl Kay-Achim Schönbach odchádza z funkcie po kontroverzných vyjadreniach o ukrajinskej kríze. Viceadmirál okrem iného povedal, že tvrdenia o tom, že Rusko chce vtrhnúť na Ukrajinu, sú „nezmysel“ a že ruský prezident Vladimir Putin „si pravdepodobne zaslúži rešpekt“.

Rezignáciu Schönbacha potvrdilo v sobotu večer nemecké ministerstvo obrany, ktoré sa od jeho slov dištancovalo, informuje agentúra DPA. Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí si predtým predvolalo nemeckú veľvyslankyňu v Kyjeve. Oznámilo tiež, že protestuje proti neprijateľným vyjadreniam nemeckého veliteľa o tom, „že Krym nebude nikdy vrátený Ukrajine a že náš štát nesplní kritériá členstva v NATO“.

„Nemeckí partneri musia prestať s podobnými vyjadreniami a činmi, ktoré podkopávajú jednotu a povzbudzujú Vladimira Putina k novému útoku na Ukrajinu,“ zdôraznil minister zahraničných vecí Ukrajiny Dmytro Kuleba.
„Jednota Západu v postoji voči Rusku je teraz dôležitejšia ako kedykoľvek predtým,“ podčiarkol ukrajinský minister zahraničia.
Schönbach počas vystúpenia na podujatí v Indii podľa DPA uviedol, že Putin „v skutočnosti chce rešpekt“. „A prejaviť niekomu rešpekt nestojí takmer nič, nestojí to nič,“ vyhlásil viceadmirál. Podľa jeho slov je väčšou hrozbou Čína, „proti ktorej potrebujeme Rusko“.

O konflikte medzi Ruskom a Ukrajinou Schönbach povedal: „Polostrov Krym je preč, už sa nevráti.“ Rusko ukrajinský Krym anektovalo v roku 2014 a odvtedy na východe Ukrajiny bojujú proruskí povstalci voči prozápadnej vláde v Kyjeve. V súvislosti s rozmiestnením množstva ruských vojakov neďaleko ukrajinskej hranice sa Západ obáva, že Kremeľ plánuje inváziu do susednej krajiny.
Schönbach v sobotňajšom tlačovom vyhlásení uviedol, že požiadal ministerku obrany Christine Lambrechtovú o uvoľnenie z funkcie, aby zabránil poškodeniu nemeckej armády i samotného Nemecka v dôsledku „svojich neuvážených vyjadrení v Indii o bezpečnostnej a vojenskej politike“.

Sú aj ďalšie situácie, ktoré rozčuľujú Ukrajincov. Ukrajinská agentúra Unian nedávno informovala, že Nemecko blokuje dodávky zbraní na Ukrajinu. V piatok americký denník The Wall Street Journal (WSJ) napísal, že Nemecko odmieta vydať povolenie na vývoz zbraní nemeckej výroby svojmu spojencovi z NATO Estónsku, ktoré nimi chce Ukrajinu vojensky podporiť.
Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková v rozhovore s denníkom Süddeutsche Zeitung vyjadrila pochybnosti nad nutnosťou odpojiť Rusko od bankového systému SWIFT, ak Moskva nariadi inváziu. O odrezaní Ruska od tohto systému sa hovorí v súvislosti s možnými protiruskými sankciami zo strany Washingtonu, ktorý však zatiaľ nepotvrdil, že by tento krok bol súčasťou pripravovaných postihov./agentury/

X X X+

Tlak na ďalšom fronte. V ruskej Dume opäť vyťahujú tému uznania pseudorepublík na východe Ukrajiny

S odborníkom na Rusko rozoberáme, čo by znamenalo, ak by v Kremli uznali nezávislosť samozvaných republík na východe Ukrajiny a prečo Putin na návrh, ak by aj prešiel Dumou, pravdepodobne nekývne.
Chcú vraj ochrániť ľud Donbasu pred hrozbou zvonku a „realizáciou politiky genocídy“. A tak poslanci frakcie ruskej komunistickej strany prišli do Štátnej dumy s návrhom výzvy ruskému prezidentovi, aby uznal Doneckú a Luhanskú ľudovú republiku, dve nikým – ani Ruskom – neuznané pseudorepubliky na východe Ukrajiny.

Nie je podľa všetkého náhoda, že sa komunisti rozhodli prísť so svojím návrhom práve v čase, keď Rusi v Ženeve vstupovali do rokovaní s USA a už od decembra sa snažia stupňovať napätie na svojich západných hraniciach.

Aj preto môže byť aktuálne predstavenie návrhu súčasťou zvyšovania tlaku na všetkých frontoch.
Náhodou pravdepodobne nie je ani to, že tému vyťahujú komunisti. Tu však treba pripomenúť, že sa objavovala aj v minulosti, hoci vtedy ju pod patronátom mala skôr nacionalistická strana Vladimira Žirinovského.

Hra na to, kto je radikálnejší
Expert na Rusko Marek Příhoda z Ústavu východoeurópskych štúdií Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe hovorí, že rozdiel je v tom, že to, čo dnes predkladajú komunisti, má už oficiálnejšiu podobu.
Za povšimnutie stojí i reakcia predsedu Štátnej dumy Vjačeslava Volodina, ktorý sa k návrhu stavia ústretovo a jeho posúdenie Dumou komentoval slovami, že predsa musia „hľadať riešenia na zaistenie bezpečnosti našich občanov a krajanov v DNR a LNR (Doneckej a Luhanskej ľudovej republike, pozn.)“.

„Volodin z pozície, v ktorej je, by nič nerobil bez konzultácie s Kremľom. Preto si myslím, že je to riadená vec, ktorá sa vopred prejednala,“ komentuje český odborník.
Aj keby Duma návrh nakoniec odobrila, v otázke bude mať nakoniec posledné slovo ten, komu je memorandum adresované – Vladimir Putin.

„Toto všetko má viacero rozmerov,“ vysvetľuje Příhoda, „jednak momentálny tlak, no zároveň to tak vyhovuje Putinovi. V čom? Pretože to ukazuje, že on so svojimi názormi nie je rozhodne to najhoršie v ruskej politike. V Rusku sa to nestáva po prvýkrát, keď sa verejne demonštruje, že v parlamente sedia politické sily a osobnosti, ktoré majú v zahraničnej politike omnoho radikálnejšie postoje. Putin z toho potom vychádza ešte ako umiernený človek.“

Čo by tým Kremeľ získal? Nič
Či návrh skutočne Dumou prejde, ukáže budúci týždeň, no už dnes otáznik visí najmä nad tým, či ho vôbec odsúhlasia na najvyššom poschodí ruskej moci – v Kremli. Nateraz zaznieva opatrný tón. Putinov hovorca Dmitrij Peskov odkázal, že návrh je ešte predčasné komentovať.

„Nebudem špekulovať,“ povedal pre zmenu šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov, no spomenul aj to, že predstavitelia Donecka a Luhanska počas rokovaní ešte v počiatkoch vojny stiahli svoje požiadavky na nezávislosť, pokiaľ budú splnené tzv. Minské dohody.

„Kritika zaznievala zo strany druhej parlamentnej komory, teda zo strany Rady federácie. Preto je otázne, či sa návrh príjme, a či to bude pokyn pre Putina, aby to odsúhlasil. Tu mám pochybnosti,“ približuje Příhoda.
Podľa neho je otázne, čo by tým Moskva vlastne získala. Ak už s uznaním separatistických republík na východe Ukrajiny narába, potom je to podľa neho skôr v rétorickej rovine, čo by mohlo nastať, ak by došlo na ozbrojený stret.

„Spomeňme si na rok 2008, keď vypukla rusko-gruzínska vojna v Južnom Osetsku. Po tejto vojne Rusko uznalo nezávislosť Abcházska a Južného Osetska. Podľa mňa ide o varovanie, čím by mohol skončiť nejaký väčší konflikt. Kremeľ by tým navyše nič nezískal. Naopak, stratil by podstatný nástroj tlaku na Ukrajinu i na Západ,“ pripomína expert.
Ak by kývli, opustili by Minské dohody.

Rusko už od začiatku vojny o DNR a LNR nehovorí ako o samostatných štátnych celkoch. Práve naopak, hovorí o nich ako o súčasti – aspoň tej formálnej – Ukrajiny. V tom je i zakotvený naratív Kremľa, že konflikt si majú Ukrajinci vyriešiť medzi sebou, keďže Moskva sa z neho vylučuje ako jedna z bojujúcich strán.

„Uznaním by Rusko vyšlo z pôdorysu Minských dohôd, na ktorých naplnení trvá,“ zdôrazňuje i Příhoda.
Práve Minské dohody poskytujú Rusom manévrovací priestor, keďže experti dlhodobo upozorňujú, že umožňujú rôzne interpretácie. Kým napríklad Rusko trvá na tom, že na Donbase, presnejšie jeho okupovanej časti, sa majú najskôr vyriešiť politické otázky, a potom bezpečnostné, Ukrajinci to vidia naopak: najskôr návrat hranice a stiahnutie ruských vojsk s ozbrojencami a až potom dôjde aj na politiku – a teda voľby. Avšak podľa ukrajinského zákonodarstva.

Pokiaľ by Kremeľ pseudorepubliky uznal, bolo by po manévrovaní. „Ak by to Rusi jednostranným krokom urobili, potom by prijali zodpovednosť priamo za tieto oblasti. Dnes Rusko tvrdí, že je to starosť Ukrajiny. Vieme, že realita je iná, ale ruská rétorika je postavená na tejto téze,“ hovorí Příhoda.

Nastal by však ešte jeden problém. V akých hraniciach republiky vlastne uznať?

Predstavitelia separatistických administratív v Donecku a Luhansku už totiž v minulosti deklarovali, že hranice, ktorú dnes v zásade tvorí línia frontu, nepovažujú za tie definitívne. Pre nich má DNR a LNR v zásade kopírovať hranice celých oblastí, teda aj tých častí, ktoré má dnes pod svojou kontrolou Ukrajina.

Na ceste do Abcházska
Dôležitou poznámkou k tejto téme je i to, ako by uznanie DNR a LNR vyzeralo v praxi. Pomôcť si môžeme príkladom iných separatistických republík.

„Rusko síce uznalo samostatnosť Abcházska i Južného Osetska, no ďalší osud týchto republík je dosť tragický, pretože k Rusku sa pridala len Venezuela, Nikaragua, Sýria a Nauru. Všimnite si, že Abcházsko a Južné Osetsko neuznal nikto z najbližších partnerov Ruska v postsovietskom priestore. Tieto územia sa ocitli v úplnej izolácii a sú plne závislé od Ruska,“ upozorňuje Marek Příhoda.
V tomto stave sú však DNR a LNR už dnes, keď sú oba celky totálne ekonomicky závislé od Rusov.

Rusko je v republikách prítomné nielen v rubľoch, ale od roku 2019 aj v pasoch, keďže Moskva nakoniec rozhodla o zjednodušenom získavaní ruského občianstva pre tamojších obyvateľov a najnovšie aj v politickom živote, keď do Jednotného Ruska zamierili viacerých predstavitelia tzv. separatistov.

Uznanie ešte nie je pripojenie
A hoci sa časť odštiepeneckých nálad v roku 2014 spoliehala na to, že Rusko si Donbas nakoniec pripojí po vzore Krymu, na scenár nedošlo.
Aj tu treba pripomenúť, že uznanie republík by ešte neznamenalo ich pripojenie k Rusku.
To, kam a v akých proporciách chcú dnes ľudia, ktorí zostali žiť na okupovaných územiach, patriť, nevieme presne. Rodáci z týchto lokalít však upozorňujú na to, že po tých ôsmich rokoch vojny a propagandy tam už mnoho proukrajinsky naladených ľudí nezostalo.

„Nemáme sociologické prieskumy a overiteľné dáta, skôr len signály,“ hovorí Příhoda.
„To, čo sa dá ale vypozorovať, je želanie, aby sa to už nejakým spôsobom vyriešilo. Situácia je tam veľmi zlá. Hovoríme o izolácii, ekonomickej mizérii, sociálny systém prežíva len vďaka peniazom, ktoré prichádzajú z Ruska. Zároveň nepodceňoval by som vplyv propagandy, ktorá ľuďom vymýva mozog negatívnym zobrazovaním Ukrajiny.

Týmto si potom svoje postavenie legitimizujú aj predstavitelia pseudorepublík, keď v zásade strašia Ukrajinou a hrôzami, ktoré by ľuďom priniesol návrat ukrajinskej správy,“ upozorňuje.
Pri tejto téme však Ukrajinci prízvukujú aj to, že o osude územia majú rozhodovať i tí, ktorí ho museli opustiť. A značná časť z nich dnes žijú práve v Ukrajine, aktuality.sk

X X X

Kde vezme Európa plyn, keby ho Rusi stopli? USA ho chcú vybaviť v Kataru.

Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena rokuje s Katarom o možných dodávkach skvapalneného plynu do Európy pre prípad, že by eventuálna ruská invázia na Ukrajinu viedla k nedostatku tejto suroviny v Európe. S odvolaním sa na zdroje blízke rokovania o tom informovala agentúra Bloomberg.

Podľa nej sa chyserický prezident Joe Biden ešte v januári pozvať do Bieleho domu katarského emíra šajcha Tamima bin Hamada Sáního. Biely dom už nejaký čas stretnutie pripravuje, katarské veľvyslanectvo vo Washingtone ale túto informáciu nekomentovalo.
USA zo zhromažďovania ruských vojakov pri ukrajinskej hranici usudzujú, že Rusko chystá inváziu, čo Moskva popiera. Západné krajiny už dali najavo, že súčasťou ich reakcie by boli tvrdé nové sankcie proti Rusku.

Bloomberg teraz pripomenul obavy časti európskych krajín, že nové potrestanie Ruska kvôli Ukrajine môže poškodiť ich ekonomiky a že sa ruský prezident Vladimír Putin uprostred zimy rozhodne zastaviť alebo obmedziť dodávky plynu. Štyridsať percent európskej spotreby plynu pochádza z Ruska a zhruba 30 percent z toho prúdi cez Ukrajinu.
Katar patrí k najväčším svetovým producentom skvapalneného plynu (LNG). Tri štvrtiny produkcie predáva do ázijských štátov, Európe poskytuje okolo päť percent plynu.

Bloomberg napísal, že pre niektoré krajiny ako Litvu alebo Poľsko je prechod na LNG dôležitý, pretože sa snažia vymaniť z politiky prepravy plynu nakupovaného v Rusku. Americkí predstavitelia sa snažia podľa zdrojov Bloombergu riešiť obavy Európanov týkajúce sa vykurovania v tohtoročnej zime. Stupňujú tiež tlak, aby Európa odsúhlasila pripravované sankcie, a prekážajú im zdĺhavé rokovania s Európskou úniou aj vo vnútri únie.
Putin popiera správy o chystanej invázii, ale požaduje od NATO bezpečnostné záruky takého typu, že ich aliancia nemôže poskytnúť.

Riaditeľ Národnej ekonomickej rady Bieleho domu Brian Deese tento týždeň povedal, že USA pracujú s partnermi na zvýšení dodávok paliva do Európy. „Zameriavame sa na to, aby mala Európa prístup k dostatku zemného plynu v zime a aby sa znížil tlak aj na jar. Znamená to, že rokujeme so spojencami, najmä s tými, ktorí ťažia plyn, aby sme zistili ďalšie kapacity a spôsob, ako plyn dopraviť do regiónu,“ uviedol vo štvrtok Deese.

Priznal, že USA v tomto smere nemajú veľmi čo ponúknuť. „V exporte nášho zemného plynu sme na maxime kapacity. Môžeme pracovať so spojencami a pokúsiť sa nájsť spôsob, ako zaistiť produkt iným spôsobom (než z USA),“ dodal./agentury/

X X X

Slovenská vláda zaspala. Ako pomáhajú s enormným rastom cien energií v Česku, Maďarsku a Poľsku?

„Inflácia, prudký nárast cien energií a životné náklady sú pre európskych lídrov prvoradé – majú totiž priamy vplyv na vrecká voličov. V dôsledku toho ide o veľmi závažný politický problém, ktorý lídri musia vyriešiť, alebo sa len musia tváriť, že ho riešia,“ povedal pre spravodajský portál Politico analytik Mujtaba Rahman zo spoločnosti Eurasia Group.

Neprekvapuje, že Igor Matovič a Richard Sulík sa nevedia dohodnúť na kompenzáciách za drahšie energie pre ľudí a firmy. Naposledy sa totiž asi na niečom zhodli pri uzatváraní koaličnej zmluvy.
Na Slovensku si minister financií Igor Matovič (OĽaNO) so šéfom rezortu hospodárstva Richardom Sulíkom (SaS) kompenzácie pre firmy či ľudí za drahé energie prehadzujú ako horúci zemiak a tvária sa, akoby sa ich to ani len netýkalo. Na druhej strane množstvo členských krajín už začalo znižovať DPH z energií, rozdávať peňažné šeky či inak kompenzovať enormné ceny za energie či potraviny.

Cenové stropy skôr uškodia
Okolité krajiny už stihli na rastúce ceny zareagovať. Maďarsko bude napríklad už od februára regulovať ceny vybraných šiestich potravín. Ceny cukru, múky, oleja, bravčového stehna, kuracích pŕs a mlieka budú nastavené na úroveň, na ktorej boli v polovici októbra. Náš južný sused tiež stanovil cenový strop pre pohonné hmoty. Horná hranica ceny benzínu a nafty bude 480 forintov (1,33 eura) za liter.

Cenové stropy sú podľa analytika Mateja Horňaka zo Slovenskej sporiteľne problematické. „Sme toho názoru, že liberalizácia cien vydobytá v 90. rokoch má svoje opodstatnenie, a preto by sme k plošným zásahom do cenotvorby nepristupovali,“ tvrdí pre denník Pravda. Podľa neho má vláda v súčasnosti také nástroje, ktorými môže podať pomocnú ruku tým, ktorí sú dosahom tohto vývoja najviac vystavení – napríklad prostredníctvom dávky v hmotnej núdzi či iných sociálnych dávok.

Proti tvrdým cenovým reguláciám štátu je aj analytička 365.bank Jana Glasová. Podľa nej tak stanovovanie cenových stropov pre niektoré výrobky či potraviny nie je správnym riešením súčasnej situácie. „Ceny potravín v našich obchodoch totiž rastú v dôsledku rastúcich cien agrokomodít, ropy a energií vo svete,“ vysvetľuje.

Dodáva, že sa to nezastaví tým, že vláda stanoví nejaké cenové stropy pre potraviny. Glasová by sa vybrala cestou znižovania DPH zo základných potravín, z energií či benzínu. „Zníženie DPH by mohlo byť len dočasného charakteru, ako to zavádzajú napríklad v Poľsku, a po zmiernení inflácie by sa DPH mohla opäť zvýšiť na pôvodnú úroveň,“ dodáva.

Poľsko sa snaží zmierniť dosahy na spotrebiteľov znížením daní alebo finančnými príspevkami. Od februára tam bude pre základné potraviny platiť nulová DPH, hoci len dočasne. Okrem toho poľská vláda počíta aj so znížením sadzieb daní z pohonných hmôt z 23 na 8 percent, čo by malo zlacniť ceny motorových palív v prepočte o 15 centov na liter. Pre rastúce ceny energií skresali DPH z plynu z 23 na 8 percent a z elektriny z 23 na 5 percent. Domácnosti dostanú tiež finančnú podporu vo forme platieb, ktoré budú závisieť od príjmu./agentury/

X X X

Lufthansa plánuje v talianskych aerolíniách ITA prevziať 40-percentný podiel

Akvizícia by mala byť súčasťou dohody, v rámci ktorej sa rímske letisko Fiumicino stane okrem iného uzlom pre priame lety do Afriky.
Nemecká letecká spoločnosť Lufthansa plánuje v talianskom národnom prepravcovi ITA Airways prevziať 40-percentný podiel. Uviedol to cez víkend taliansky denník Il Foglio, podľa ktorého by dohodu mohli oznámiť na budúci týždeň.
Hovorca talianskych aerolínií, ktoré od polovice októbra minulého roka nahradili leteckú spoločnosť Alitalia, sa k informáciám denníka odmietol vyjadriť. Dodal však, že strategický plán bude správnej rade prezentovaný 31. januára.

Podľa denníka Il Foglio, na ktorý sa odvolala agentúra AFP, Lufthansa kúpi 40-percentný podiel. Akvizícia by mala byť súčasťou dohody, v rámci ktorej sa rímske letisko Fiumicino stane okrem iného uzlom pre priame lety do Afriky. Kontrakt bude musieť ešte schváliť Európska komisia.

Pôvodný letecký prepravca Alitalia, ktorý roky zápasil s finančnými problémami, sa v roku 2017 dostal pod nútenú správu, štát však nedokázal nájsť investora, ktorý by stratovú spoločnosť prevzal. Kritickú situáciu Alitalie ešte zhoršila pandémia nového koronavírusu, ktorá tvrdo zasiahla celú leteckú dopravu.

Práve o Lufthanse sa hovorilo ako o favoritovi na získanie Alitalie, pokus o záchranu talianskej spoločnosti však začiatkom roka 2020 stroskotal. Lufthansa, ktorú tiež poškodila pandémia nového koronavírusu, v novembri uviedla, že dokončila proces splácania štátnej pomoci vo výške 9 miliárd eur. Tú získala v najkritickejšom období po nástupe pandémie. Nemecká vláda plánuje podiel v Lufthanse, ktorý prevzala v rámci záchranného balíka, predať najneskôr do októbra 2023. Medzičasom ho znížila z 20 na 14 %.

X X X

Hrozí Ukrajine útok i zo severu? Bieloruskí analytici to považujú za nepravdepodobné

Prítomnosť ruských jednotiek v Bielorusku by mohla odkloniť časť síl ukrajinskej armády na sever, čo by následne uľahčilo prípadné ruské operácie na východe, teoretizuje expert.

Presuny vojakov a ťažkej vojenskej techniky, ktorú Rusi sťahujú už aj z ďalekého východu, nekončí len pri hranici s Ukrajinou, ale aj v Bielorusku. Moskva aj Minsk tvrdia, že si počas februárových vojenských manévrov chcú nacvičiť spoločnú reakciu voči hrozbám zvonku.

Na Západe manévre čítajú ako nátlak, ktorým sa Rusi usilujú pretlačiť svoje ultimátne požiadavky, a to najmä tú, že sa NATO už viac nebude rozširovať v smere k ich hranici.

Ukrajinci pre zmenu spozorneli preto, že viac ako tisíckilometrová hranica, ktorú majú s Bielorusmi, môže Moskve otvoriť teoretické možnosti pre ďalšie operácie.
„Z Bieloruska si Rusko spravilo spojeneckú krajinu ešte v roku 1997. V roku 1999 vytvorili spojenecké zoskupenie vojsk a od tohto roku, keď sa konalo prvé cvičenie Západ-99, majú Rusko a Bielorusko v stave ohrozenia spojené velenie, bieloruské ozbrojené sily sa stávajú súčasťou tých ruských. Teraz situácia vyzerá tak, ja to nazývam anšlusom Bieloruska, že Rusko môže plne využiť aj bieloruské teritórium, aj bieloruské ozbrojené sily, aby vykonalo svoje úlohy,“ komentoval pre Aktuality.sk ešte v decembri ukrajinský vojenský analytik Mychajlo Samus.

O tom, že by Rusi mohli bieloruské územie využiť na aktivity proti Ukrajine, podľa svojich slov nepochybuje. Podľa Samusa si spoločný postup natrénovali už počas cvičení Západ-2017 a vlani i počas cvičenia Západ-2021.
Kremeľ by mohol využiť napríklad sieť bieloruských letísk. „Takisto rozmiestnenie raketových vojsk na bieloruskom území, svojej rozviedky, ktorá môže na Ukrajinu prenikať zo severu, či síl špeciálnych operácií. Z územia Bieloruska môžu tieto sily prakticky zasahovať po celom teritóriu Ukrajiny,“ poznamenal Samus.
Lukašenkova neochota
„Jedna vec je spolupráca, no druhá vec je, či by Lukašenko bol vôbec ochotný sa aktívne zapojiť to nejakého veľkého konfliktu,“ konštatuje výskumný pracovník Ústavu európskych štúdií a medzinárodných vzťahov Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave Aliaksei Kazharski.

Upozorňuje napríklad na to, že pripravovaný nový projekt bieloruskej ústavy, ku ktorému chce režim koncom februára usporiadať referendum, obsahuje i bod, podľa ktorého sa z územia Bieloruska nesmie začať žiadna agresia voči žiadnemu štátu.
„Toto je náznak toho, že režim nie je úplne ochotný zapojiť sa do potenciálneho veľkého konfliktu, o ktorom sa bavíme v hypotetickej rovine. Čo je ochotný robiť teraz v situácii, keď sa dramaticky zvýšila jeho závislosť na Moskve, je, ako keby demonštrovať, že ochotný je. Ide ale o vyvíjanie psychologického nátlaku na Ukrajinu i Západ,“ komentuje.
Do Bieloruska podľa bieloruskej novinárky minulý týždeň dorazilo 33 vlakov s vojakmi a vojenskou technikou:
Odklon ukrajinských síl na sever

Podľa Kazharského Lukašenko vojnu s Ukrajinou vôbec nepotrebuje a zároveň podotýka, že čisto z vojenského hľadiska by teoretická operácia voči Ukrajine zo severu nebola ani výhodná. „Tam sú močiare. Rusko má oveľa lepší prístup na ukrajinské územie z dvoch, troch strán, kde je rovina. Tlačiť sa preto cez bieloruské močiare nedáva zmysel. Strašiť vojskami ale áno,“ vysvetľuje.

Aj bieloruský politológ z think tanku EAST Research Center Andrei Jelisejeu považuje útok z bieloruského územia za nepravdepodobný a Lukašenko podľa jeho slov urobí všetko pre to, aby sa podobnému zvratu udalostí vyhol. Má to však jedno ale.
To, ako prudko rastie závislosť bieloruského režimu na Moskve, podľa analytika znamená, že niektoré scenáre stále nemožno vylúčiť.
„Prinajmenšom samotná prítomnosť ruských jednotiek v Bielorusku odkloní časť ukrajinskej armády od východných hraníc k tým severným, čo potom uľahčí hypotetické ruské akcie na ukrajinskom východe,“ hovorí Jelisejeu.

Základne? Ohrozenie pre režim
Hoci sa na prvý pohľad zdá, že bieloruský režim by Putinovi mohol poskytnúť minimálne istý typ zázemia, Lukašenko je roky známy tým, že sa snaží vyhnúť tomu, aby mali Rusi v Bielorusku svoje základne. Aj Kazharski pripomína, že nateraz to nevyzerá, že by si Rusi nejaké základne v Bielorusku vybudovali.
„Cvičenie je jedna vec, to je jeden z elementov psychologického nátlaku, ale cvičenie je o tom, že ruskí vojaci prídu a odídu. Keby došlo k tomu, že by Rusi chceli mať v Bielorusku základňu, predpokladám, že Lukašenko by si vypýtal veľkú odmenu,“ hovorí.
Podľa neho ale môže tému využiť Lukašenko pri hre na dve strany. Napríklad Západu by mohol tvrdiť, že pokiaľ voči nemu bude chcieť ešte pritvrdiť sankciami, tak sa v Bielorusku môžu objaviť ruské základne.

„Režim si ale uvedomuje, že nejaká permanentná ruská základňa je ohrozením aj preňho. Každý postsovietsky autokrat vie, že to je niečo, čo môže byť využité proti nemu. Stačí si spomenúť na to, ako Rusi využili svoju základňu na Kryme v roku 2014. Toto je starý trik. Podobne prebehla aj okupácia Pobaltia v roku 1940,“ komentuje bieloruský expert.
Protestovať sa nebude

Ako vlastne všetky tieto manévre vnímajú samotní Bielorusi?
Jelisejeu konštatuje, že v tejto situácii nemáme dosť spoľahlivých sociologických údajov, no podľa neho je väčšina ľudí proti zapojeniu Bieloruska do prípadných vojenských akcií.
„Väčšina Bielorusov sa pravdepodobne stále viac obáva vojenskej eskalácie a silnejúcej vojenskej rétoriky zo strany Lukašenka a okolia,“ komentuje.

Podľa Kazharského časť spoločnosti, ktorá sleduje najmä štátne médiá, môže preberať naratív o tom, ako na Bielorusko a Rusko vlastne všetci útočia, no tá časť, ktorá je voči režimu kritická, zasa vníma, že to, čo sa odohráva, je pomerne nebezpečná hra aj z hľadiska možnej eskalácie, aj z hľadiska prítomnosti ruských vojakov na bieloruskom území.
Protesty ale vylučuje.
„Po prvé, toto nemá taký mobilizačný potenciál ako ukradnuté voľby. Po druhé, treba si uvedomiť, že represie v Bielorusku vôbec nezoslabli, krivka politických väzňov rastie. V Bielorusku dochádza k situáciám, keď ľudí zatýkajú za komentáre na internete, napríklad keď teraz nedávno kritizovali účasť Bieloruska na operácii v Kazachstane. V tejto situácii je dosť ťažké zorganizovať masový protest,“ dodáva, aktuality.sk

X X X

Remišová: Súčasná vláda vyrokovala prísnejšiu verziu obrannej dohody

Slovensko potrebuje posilniť svoju obranyschopnosť, tvrdí ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová (Za ľudí). Podľa jej slov má strana Za ľudí preštudovanú obrannú zmluvu. Diskutovali o nej s ministrom obrany Jaroslavom Naďom (OĽANO) a ministrom zahraničných vecí Ivanom Korčokom (nominant SaS). Uviedla to v dnešnej diskusnej relácii televízie TA3 V politike.
 
Podpredsedníčka vlády a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová
Súčasná vláda podľa Remišovej sprísnila znenie dohody oproti tomu, čo vyrokovali minulé vlády. Ide o sprísnenie voči americkej strane. Remišová je presvedčená, že ak by vládol Robert Fico (Smer) či Peter Pellegrini (Hlas), obrannú zmluvu s USA by podporovali. „Len najväčší zúfalec organizuje protesty proti niečomu, čo sám vyrokoval,“ podotkla na margo Fica, ktorý chystá protest proti zmluve.

Remišová poukázala, že obrannú zmluvu s USA má už dlhšie podpísanú aj Maďarsko a žiadne americké základne tam nepribudli. „Nevidela som, že by sa takýto cirkus robil v Maďarsku proti zmluve,“ poznamenala. Vicepremiérka zároveň odsúdila útoky Fica na prezidentku Zuzanu Čaputovú. Sú podľa nej neakceptovateľné.

Podpísanie obrannej zmluvy je naliehavejšie aj pre situáciu na Ukrajine. „Je naším susedom a je naším záujmom zabezpečiť, aby sa Ukrajina voči prípadnej invázii mohla brániť,“ hovorí Remišová. O konkrétnej pomoci Ukrajine či obranných stratégiách hovoriť nechcela. Je to podľa nej záležitosť rezortu obrany, ktorý v tejto veci podniká konkrétne kroky. „Naším národným záujmom je mať medzi Ruskom a Slovenskom silnú a nezávislú a prodemokratickú Ukrajinu.“
Skrátenie karantény a povinné očkovanie.

Strana Za ľudí podporí skrátenie karantény, ktoré je krízovým opatrením v pandemickej vlne omikronu. Za ľudí podporí aj povinné očkovanie, počká si však na stanovisko rezortu zdravotníctva a odborníkov. Nepodporia však sankcie voči neočkovaným, ktorým by sa nemala preplatiť zdravotná starostlivosť, uviedla ďalej Remišová. Slovensko sa podľa jej slov musí vrátiť k normálnemu životu a musí skoncovať s lockdownami. „Je čas, by sa krajina naučila s vírusom žiť. Nemôžeme donekonečna žiť s obmedzeniami,“ zhodnotila.

Komunálne voľby
Vicepremiérka sa vyjadrila aj k téme komunálnych volieb. Strana plánuje postaviť kandidáta na primátora Žiliny, Košíc či Lučenca a dvoch kandidátov na predsedov samosprávnych krajov. Kandidáti sa podľa Remišovej budú nominovať na veľkej programovej konferencii v apríli. Vicepremiérke v komunálnych a župných voľbách nepôjde o kvantitu kandidátov, ale o to, aby strana postavila na primátorov kvalitných ľudí.

Remišová v diskusii prezradila, že ministerstvo investícií pripravuje identifikáciu cez mobil, tzv. mobilné ID. Remišová ho chce zaviesť v nasledujúcich mesiacoch./agentury/

X X X

Berlusconi sa podrobuje vyšetreniam v nemocnici, médiá píšu aj o hospitalizácii

Táto správa sa v médiách objavila len deň po tom, ako Berlusconi oznámil, že sa nebude uchádzať o prezidentský úrad.
Bývalý taliansky premiér Silvio Berlusconi sa v milánskej nemocnici San Raffaele podrobuje lekárskym vyšetreniam. Uviedol to v nedeľu jeho hovorca, píše agentúra AP.

Hovorca sa takto vyjadril po správách talianskych médií a agentúry Reuters, ktoré s odvolaním sa na nemenované zdroje písali, že 85-ročný Berlusconi je od štvrtka hospitalizovaný.
Hovorca túto informáciu nepotvrdil; povedal len to, že Berlusconi v ostatných dňoch zmienenú nemocnicu opakovane navštevuje, lebo sa v nej podrobuje sérií vyšetrení a prehliadok.

Táto správa sa v médiách objavila len deň po tom, ako Berlusconi oznámil, že sa nebude uchádzať o prezidentský úrad a len dva dni pred začiatkom hlasovania o novej hlave štátu tak ukončil nejasnosti okolo svojej kandidatúry.
Berlusconi svoj zámer kandidovať ani predtým oficiálne neohlásil.

Talianske pravicové strany však v polovici januára vyhlásili, že si želajú, aby sa novým talianskym prezidentom stal práve on. Expremiér a jeho spojenci pritom viedli v uplynulých týždňoch intenzívnu zákulisnú kampaň, ktorej cieľom bolo získať práve podporu pre Berlusconiho kandidatúru.
Len málo politických analytikov ale verilo, že by mal Berlusconi šancu získať dostatočnú podporu na zvolenie.
Tento štvornásobný predseda talianskej vlády bol vlani viackrát hospitalizovaný v súvislosti s následkami choroby COVID-19, ktorú prekonal ešte predvlani na jeseň. Berlusconi ešte v roku 2016 podstúpil operáciu srdca. Okrem toho v minulosti bojoval aj s rakovinou prostaty.

Taliansky prezident je volený v tajnom hlasovaní, na ktorom sa podieľa približne 1000 senátorov, poslancov a zástupcov 20 talianskych regiónov. Hlasovať začnú v pondelok 24. januára. Kandidát na prezidenta musí získať dve tretiny hlasov v prvých troch kolách, avšak v štvrtom a každom ďalšom prípadnom kole mu už k víťazstvu stačí nadpolovičná väčšina.
Prezident má v Taliansku prevažne reprezentatívnu funkciu, to sa však mení v časoch politickej nestability - hlava štátu môže rozpustiť parlament, vyhlásiť voľby a vymenovať premiéra, aktuality.sk

X X X

Orbán sa pridal k Srbom a rozdeľuje Bosnu. Už sa tam nevraždí, ale môže sa rozpadnúť

Medzinárodné spoločenstvo varuje pred rozpadom Bosny. Krajiny, ktorá funguje vďaka krehkému mieru medzi Srbmi, Chorvátmi a moslimami. Maďarský premiér podporuje Srbov.
Nikdy to nebola dokonale fungujúca krajina, od tej má aj štvrťstoročie po podpísaní mierovej dohody z Daytonu ďaleko.
No Bosna sa teraz dostáva do pozornosti európskych médií opäť. Najkomplilovanejšej krajine sveta, ako ju niekedy prezývajú, teraz hrozí reálny rozpad.

Vojna v nej si v rokoch 1992 až 1995 vyžiadala až 100-tisíc mŕtvych. Jej súčasťou bola aj genocída v Srebrenici, v rámci ktorej Srbi v tomto mestečku za pár dní vyvraždili 8000 moslimských mužov a chlapcov.
Krehké spojenectvo medzi Srbmi, Chorvátmi a bosnianskymi moslimami teraz môže skolabovať.
Koncom minulého roka na to v neverejnej správe upozornila aj Organizácia Spojených národov. Píše sa v nej, že hrozba ozbrojeného konfliktu je „veľmi reálna“.

Hlavným dôvodom je dlhoročný líder bosnianskych Srbov a muž s povesťou nacionalistu, populistu, ale aj radikála Milorad Dodik. Ten pohrozil, že Srbi v Bosne si pod jeho vedením vytvoria vlastnú armádu a odčlenia sa od tej bosnianskej.
„Ohrozilo by to mier a stabilitu v krajine aj celom regióne,“ odpovedá šéf OSN António Guterres.
No najnovšie do konfliktu zasahuje aj maďarská vláda premiéra Viktora Orbána, ktorá Dodika v jeho snahách podporuje.
Američan, ktorého rešpektovali Srbi aj Chorváti.

Bolo to neobvyklé miesto na mierové rokovania, no zároveň bolo istým spôsobom dokonalé.
Nikto zo Srbov, Chorvátov a bosnianskych moslimov sa na americkej základni neďaleko Daytonu nemohol cítiť úplne komfortne.
Všetci si so sebou priniesli desiatky poradcov, tlmočníkov a ostatný personál, celkovo delegáciu tvorilo až 700 ľudí. No aj napriek tomu sa na dlhé tri týždne od začiatku novembra 1995 ocitli prakticky bez kontaktu s okolitým svetom.
Na všetko dohliadal rešpektovaný, aj keď verejnosti vtedy málo známy americký diplomat, istý Richard Holbrooke.

Mal povesť tvrdého vyjednávača, no vďaka jeho početným a predošlým návštevám srbských, bosnianskych či chorvátskych miest si medzi znepriatelenými stranami už dávno vybudoval aj niečo, čo iným západným diplomatom chýbalo – rešpekt. A to aj zo strany vtedajšieho srbského lídra Sloboda Miloševiča, či lídra Chorvátov Franja Tudžmana.
„Mal neobvyklé schopnosti aj gule urobiť to, čo bolo potrebné urobiť,“ zaspomínal si na Holbrooka známy novinár Leslie
Gelb, ktorý jeho prácu sledoval už od začiatku.

Práve Holbrooke je dodnes známy ako otec modernej Bosny a Hercegoviny – štátu, ktorý vznikol v roku 1995 pod jeho diplomatickou taktovkou neďaleko amerického Daytonu. Dohoda započala vznik Bosny ako spoločného štátu Srbov, Chorvátov a bosnianskych moslimov.
O Bosne sa dodnes hovorí, že hlavným úspechom jej vzniku je vlastne len fakt, že Srbi, Chorváti a bosnianski moslimovia sa v roku 1995 prestali zabíjať. Zároveň Bosnu od Daytonu nazývajú ako Holbrookov projekt.
Krajina by v dnešnej podobe možno nikdy nevznikla, nebyť tohto amerického diplomata.

Demokratická krajina, ale riadená klanmi
O možnom zániku Bosny ako štátu sa od podpísania Daytonskej dohody v roku 1995 hovorí prakticky neustále. Srbi, Chorváti aj bosnianski moslimovia si vtedy miništátik vzdialený len pár stoviek kilometrov od Slovenska rozdelili na dve hlavné časti – Federáciu Bosny a Hercegoviny (ovládanú Chorvátmi a moslimami) a Republiku srbskú (ovládanú Srbmi).

Vysvetliť fungovanie Bosny je náročné aj pre zainteresovaného pozorovateľa. V zásade platí, že všetky dôležité posty v krajine sa rozdeľujú na etnickom princípe. Krajine vládne trojité predsedníctvo, Srbi majú vlastnú samosprávu, rovnako Chorváti aj bosnianski moslimovia. Stovky poslancov na rôznych úrovniach, desiatky ministrov. Aj tak funguje Bosna, aby sa udržala pokope.
Všetko v záujme toho, aby sa nikto z nich necítil diskriminovaný. Bosna je v podstate európskou verziou krajiny riadenej klanmi. Existujú tam slobodné voľby, no zároveň žiadny „klan“ nemôže nemať zastúpenie v jednotlivých orgánoch moci.
Nad všetkým bdie medzinárodný správca Bosny, ktorým bol v minulosti aj slovenský diplomat Miroslav Lajčák. Ten má v zásade absolútne právomoci, hoci v praxi ich využije len zriedka. Ak si ktorýkoľvek z bosnianskych parlamentov alebo ministerstiev schváli čokoľvek kontroverzné, medzinárodný správca má právo veta.

To sa stalo aj nedávno, keď vysoký predstaviteľ odobril zákon, ktorý považuje udalosti v Srebrenici za genocídu. Jej popieranie je odteraz v Bosne trestné.
No bosnianski Srbi s tým nesúhlasia, srebrenický masaker nikdy neuznali ako cielené vyhladzovanie moslimov, teda ako genocídu. Aj napriek tomu, že medzinárodné spoločenstvo to už dávno urobilo.
Tu niekde tkvie jedna z príčin posledného napätia.

Západ ustupuje z Bosny. Prichádza Rusko a Čína
Dlhoročný líder bosnianskych Srbov Milorad Dodik nikdy nemal povesť muža, ktorý sa zmieril s tým, že vládne len časti Bosny. Už v roku 2009 navrhol, že Bosna by mala byť federáciou a Srbi by mali mať „právo na sebaurčenie“.
Pomohol si vtedy rozdelením Československa. „Prečo by sme nemali ísť cestou Československa a stretnúť sa v Európskej únii?“ spýtal sa vtedy Dodik v rozhovore pre chorvátsky denník.

Dnes žiada, aby mala ním ovládaná srbská časť Bosny vlastnú armádu. Prakticky by to znamenalo, že Bosna sa môže rozpadnúť.
Dodikov krok môže vyznievať prekvapivo a nečakane, v skutočnosti však zapadá do udalostí, ktoré sa na Balkáne odohrávajú už dlhšie.
Bosna zatiaľ nebude v Európskej únii
Európska únia aj Spojené štáty už Bosnu nepovažujú za prioritu, tým viac, že vojna tam už dlhšie neprebieha. No aj snahy Bosny priblížiť sa k členstvu v EÚ v posledných rokoch zastali na jednom mieste.
Bosna dodnes nie je ani v procese prístupových rokovaní a nič nenasvedčuje tomu, že by sa to v dohľadnej dobe zmenilo.
Mimochodom, také Turecko je v tomto procese, aspoň formálne, oveľa ďalej. Hoci dnes už sa s jeho členstvom v EÚ reálne, aspoň pre túto chvíľu nepočíta.

Ústup Únie a Spojených štátov z Balkánu však v poslednom čase vypĺňajú dve zvyšné veľmoci – Čína, ale najmä Rusko.
Najnovšie sa k nim pridal aj maďarský premiér Viktor Orbán.

Orbán ako podporuje bosnianskych Srbov
Do politiky na západnom Balkáne sa v skutočnosti zamiešal už v roku 2018 a nesúviselo to s Bosnou, ale so Severným Macedónskom (nový názov balkánskej krajiny od roku 2019).
Macedónskeho dlhoročného premiéra Nikolu Gruevského v roku 2018 odsúdili na dva roky väzenia za korupciu, no Orbán mu poskytol politický azyl.

Dnes už maďarský rezident Gruevski má viacero vecí spoločných s lídrom bosnianskych Srbov Dodikom – je proruský, brojí proti Západu a najnovšie ich spája aj Orbán.
Práve maďarský premiér teraz Dodikovi prisľúbil 100 miliónov eur ako podporu pre jeho Republiku srbskú. Presne v čase, keď Dodik pohrozil rozpadom Bosny. Srbskú časť Bosny medzitým Orbán označil za „kľúčovú pre stabilitu západného Balkánu“.
Kritici však oponujú, že Bosna bude stále nefunkčným štátom, bez ohľadu na to, či jej srbskej časti vládne separatista Dodik.
Až polovica mladých Bosniakov vo veku 18 až 29 rokov v nedávnom prieskume uviedla, , aktuality.sk

X X X

Arménsky prezident Sarkisjan oznámil svoju demisiu

Arménsky prezident Armen Sarkisjan v nedeľu oznámil, že podáva demisiu.
Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že z pozície hlavy štátu nemôže dostatočne ovplyvňovať dianie v Arménsku, ktoré podľa neho prechádza ťažkým obdobím. Informovala o tom agentúra AFP.

„Rozmýšľal som o tom veľmi dlho a rozhodol som sa odstúpiť po štyroch rokoch aktívneho pôsobenia v prezidentskom úrade," uviedol vo vyhlásení Sarkisjan, ktorý sa ujal funkcie v apríli 2018. Arménsky prezident je volený na sedemročné funkčné obdobie, takže mandát by mu vypršal až o tri roky.

Podľa Sarkisjana nemá arménsky prezident k dispozícii „dostatočné nástroje, aby - v týchto ťažkých časoch pre (arménsky) ľud a krajinu - mohol ovplyvňovať dôležité procesy v domácej ani zahraničnej politike", píše sa vo vyhlásení zverejnenom na oficiálnej webovej stránke hlavy štátu.
Zavrieť reklamu
Arménsko vedie už desaťročia trvajúci spor s Azerbajdžanom o separatistický región Náhorný Karabach. Od krátkej vojny o tento sporný región, ku ktorej došlo na jeseň 2020 a Azerbajdžan počas nej obsadil veľké časti tohto územia, sa na hraniciach oboch krajín opakovane odohrávajú ozbrojené zrážky. Na krehké prímerie dohliadajú ruské mierové jednotky. Ťažké boje medzi oboma krajinami sa naposledy obnovili vlani v novembri, aktuality.sk

X X X

Doba karantény by sa mala skrátiť, zhodli sa Gröhling a Raši

Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) a nezaradený poslanec parlamentu za mimoparlamentný Hlas-SD Richard Raši sa zhodli na skrátení karantény. Raši tvrdí, že vláda by mala toto opatrenie prijať ihneď, aby štát s príchodom omikronu neskolaboval. Obaja to uviedli v diskusnej relácii Na telo televízie Markíza.
 
Gröhling hovorí, že skrátenie karantény by malo byť z desiatich dní na päť. Cez víkend sa mali vyhodnocovať jednotlivé čísla, tvrdí. Raši by skrátenie nechal na epidemiológov. Dlhá karanténa môže podľa Rašiho ohroziť zdravotníkov, učiteľov, či kritickú infraštruktúru. Poukazuje, že omikron sa síce šíri rýchlejšie, ale nenapĺňa tak nemocnice.

Vláda by podľa Gröhlinga mala pristúpiť k povinnému očkovaniu určitých skupín kritickej infraštruktúry alebo skupín, ktoré sa presne stanovia. Nevraví, že učitelia by sa mali povinne očkovať, pretože zaočkovanosť medzi zamestnancami škôl je cez 72 percent. „Neviem, či by to tam malo nejaký efekt,“ poznamenal.

Raši si myslí, že zavedenie povinného očkovania stráca zmysel a nie je riešením. Vo vnútri štátu by tiež stačil režim OP, OP+ by mal byť potrebný len na vstup do krajiny, tvrdí poslanec. Tretiu dávku vakcíny by neodporúčal všetkým, zvažoval by to najmä u malých detí.

Gröhling: Kritika voči obrannej zmluve je nezmyselná
Gröhling sa spolu s Rašim v diskusii dotkli aj obrannej zmluvy s USA. „Keby tá zmluva bola jasná, tak by prezidentka interpretačnú doložku vôbec nedala. Keď je zmluva jasná, nevyvoláva pochybnosti,“ podotkol Raši. Minister školstva poukázal, že Rašiho kolegovia obrannú zmluvu pripravovali a ich kritika voči nej je nezmyselná.
O používaní jadrových zbraní hovoria iné medzinárodné zmluvy, vzdušného priestoru sa v obrannej zmluve Slovensko nevzdáva, tvrdí Gröhling. Zmluva je podľa Rašiho nevýhodná v mnohých oblastiach a nie je dôvod sa náhliť s jej podpisom.

Raši má za to, že poslankyňa Monika Kavecká (OĽANO) obvinená pre zločin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe by mala ihneď odstúpiť z postu starostky obce Kunerad. Gröhling sa ku kauze vyjadrovať nechcel, pretože podľa vlastných slov nepozná celý problém.

Do tohtoročných komunálnych volieb predstaví strana SaS kandidátov na predsedov samosprávnych krajov, povedal Gröhling. Raši odmietol, že by šiel kandidovať za primátora Košíc či predsedu Košického samosprávneho kraja. Podľa Gröhlinga sa Rašiho meno v súvislosti s možnou kandidatúrou v kuloároch skloňuje. Poslanec nevylúčil, že Hlas-SD v krajoch nasadí vlastných kandidátov./agentury/

X X X

Pápež František s obavami sleduje rastúce napätie súvisiace s Ukrajinou

Pápež František v nedeľu počas tradičnej modlitby Anjel Pána uviedol, že s "obavami sleduje rastúce napätie súvisiace s Ukrajinou". Veriacich preto vyzval, aby budúci týždeň venovali modlitbám za mier, píše agentúra AFP.

„So znepokojením sledujem rastúce napätie, v dôsledku ktorého hrozí, že mieru na Ukrajine bude zasadený nový úder a taktiež spochybnená bezpečnosť európskeho kontinentu,“ povedal pápež.
Zdôraznil, že všetky činy a iniciatívy politikov by mali skôr ako straníckym záujmom slúžiť tomu, aby ľudí spájali. „Ktokoľvek presadzuje svoje vlastné ciele na úkor iných, prehliada svoju ľudskú podstatu, pretože všetci sme boli stvorení ako bratia a sestry,“ povedal najvyšší pontifex.

Svätý otec preto v tejto súvislosti navrhol, aby bola streda 26. januára dňom modlitieb za mier.
Napätie medzi Ruskom a krajinami západného bloku v posledných týždňoch vzrástlo v súvislosti s presunmi ruských jednotiek k hraniciam Ukrajiny. Moskva však akékoľvek tvrdenia o plánovaní invázie na Ukrajinu odmieta./agentury/

X X X

Krúpa verí, že dohoda s USA prejde. Šutaj Eštok má o nej pochybnosti

Dohoda o obrannej spolupráci s USA neohrozuje našu suverenitu, nevyplýva z nej ani budovanie základní. V diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 to vyhlásil predseda parlamentného brannobezpečnostného výboru Juraj Krúpa (OĽANO). Myslí si, že dohoda parlamentom prejde.

Nezaradený poslanec pôsobiaci v mimoparlamentnom Hlase-SD Matúš Šutaj Eštok má o obsahu zmluvy pochybnosti, je presvedčený, že nie je v súlade s Ústavou SR. „V každom klube sa nájde niekto, kto má s tým nejaký problém a nezahlasuje,“ povedal Krúpa v súvislosti s prijatím dohody v parlamente. Myslí si však, že nebude problém s jej odobrením.
Poslanci pôsobiaci v Hlase podľa Šutaja Eštoka dokument nepodporia, pretože sa nevyvrátili pochybnosti. Musí byť podľa neho jasne deklarované, že nenabúra našu suverenitu a ani územnú celistvosť. Ako uviedol Šutaj Eštok, interpretačná doložka k obrannej dohode nie je právne záväzná. Ak by bola, musela by ju podpísať aj americká strana.

Prezidentka Zuzana Čaputová sa cez interpretačnú doložku snažila podľa Krúpu rozptýliť pochybnosti. „Doložka vysvetľuje, že tu žiadne základne nehrozia a že to neohrozuje našu suverenitu,“ povedal s tým, že časť verejnosti si aj napriek takýmto uisteniam bude myslieť svoje. „Američania to vnímajú ako záležitosť, ktorú si riešime my,“ povedal s tým, že dohodu tohto typu už podpísalo viacero krajín a my sme jediná krajina, kde sa to tak intenzívne rieši.

Doložka podľa Šutaja Eštoka nerieši nič, prezidentka na základe toho, že s ňou prišla, potvrdila špekulácie. „Keby bola zmluva jednoznačná, žiadna interpretačná doložka nemusí byť,“ povedal. Rozporov s ústavou vidí opozičný poslanec niekoľko, kritizuje hlavu štátu, že sa neobrátila na Ústavný súd SR napriek pripomienkam relevantných organizácií. Označil to za najväčšiu chybu v jej doterajšom pôsobení. Krúpa mu vyčítal, že nevedel povedať, ktorý článok ústavy zmluva porušuje.
Šutaj Eštok dodal, že vláda súčasného lídra Hlasu-SD Petra Pellegriniho začala o zmluve rokovať, ale nikdy nebola podpísaná. O materiáli sa podľa neho rokovalo a pre pochybnosti sa neprijala.

Referendum a vlna omikronu
Krúpa zároveň pripomenul, že nikto nesprofanoval tému referenda tak, ako súčasná opozícia. Šutaj Eštok mu pripomenul, že OĽANO urobilo „šaškáreň“ z tejto témy, keď pred voľbami robilo anketu o referendových otázkach a jeho šéf Igor Matovič viackrát prišiel s návrhmi na konanie referenda s niekoľkými otázkami.

V súvislosti s nástupom vlny omikronu Krúpa povedal, že vláda robí všetko, čo sa dá. Potvrdil, že rezort zdravotníctva pripravuje núdzové zdravotnícke zariadenia. Myslí si, že tu bude intenzívna, ale krátka vlna. Šutaj Eštok dúfa, že Slovensko bude lepšie pripravené, ako pri prvej a druhej vlne. Krúpa dodal, že vzhľadom na vlnu omikronu sa už nemusí intenzívne diskutovať o téme povinného očkovania./agentury/

X X X

Koronavírus: Minister školstva očakáva, že sa karanténa skráti z 10 na 5 dní

Minister školstva v súvislosti s nástupom vlny omikron očakáva, že sa v niektorých regiónoch na severe a východe Slovenska, kde je slabá zaočkovanosť, budú zatvárať školy.
Desaťdňová karanténa je dnes už zbytočne dlhá a mala by sa skrátiť. Myslí si to minister školstva Branislav Gröhling (SaS). Ako ďalej uviedol v diskusnej relácii Na telo, v nasledujúcich dňoch by sa o tom malo rozhodnúť.

Minister školstva je presvedčený, že v jeho rezorte by sa mala doba karantény skrátiť na 5 dní. „Je to však na rozhodnutí ministerstva zdravotníctva a hlavného hygienika. Čísla nakazených nám síce rastú, ale s tým sme počítali,“ vyhlásil Gröhling.
Podľa neho v súčasnosti je 7 percent detí v karanténe, pričom ide o zdravé deti, ktoré sa musia vzdelávať online. Ministerstvo však presadzuje prezenčné vzdelávanie. Ako ďalej uviedol, síce presadzuje povinné očkovanie pre kritické skupiny, avšak nie je presvedčený, či by to práve pomohlo jeho rezortu.
Pracovníci škôl sú totiž k dnešnému dňu na 72 percent zaočkovaní, preto by povinným očkovaním nedošlo v tejto oblasti výraznému zlepšeniu.

Pripustil zatváranie škôl v regiónoch
V súvislosti s nástupom vlny omikron očakáva, že v niektorých regiónoch na severe a východe Slovenska, kde je slabá zaočkovanosť, sa budú zatvárať školy. V súčasnosti však nedokáže odhadnúť koľkých škôl sa to bude týkať. Zároveň však dodal, že rozhodne by nemalo prísť k plošnému zatváraniu škôl.

Zhoda s Rašim
So skrátením desaťdňovej karantény súhlasí aj podpredseda strany Hlas-SD Richard Raši.
„Na tomto sa zhodneme. Treba to urobiť ale ihneď. Nie čakať až sa začne šíriť omikron. Skrátenie má totiž dopady na celú ekonomiku,“ povedal. O koľko dní by malo ísť, tak to už by nechal na odborníkov.

Podľa neho sa síce omikron šíri rýchlejšie, ale toľko infikovaných sa nedostáva do nemocníc. Pokiaľ by sa ponechala súčasná doba karantény, tak môže spôsobiť kolaps štátu po vypuknutí omikronu, pretože nebude mať kto pracovať ani len v kritickej infraštruktúre.
Raši zároveň skritizoval niektoré nelogické opatrenia, ktorá najnovšie zaviedol štát v rámci režimu OP+.
„Keď idem s rodinou do hotela, tak to musí byť v režime OP+ a keď ide dieťa na lyžiarsky výcvik s 30 cudzími deťmi, tak mu stačí iba OTP,“ vysvetlil s tým, že zvýhodňovaní by nemali byť len tí s 3 dávkami, ale aj s dvoma.

Zároveň však odmietol, aby štát presadzoval povinné očkovanie. V prípade, zavedenia napríklad povinného očkovania zdravotníckeho personálu, by to spôsobilo nedostatok pracovníkov v celom sektore.

X X X

Úrokové sadzby v Poľsku by mali ísť vyššie, než očakávajú trhy

Úrokové sadzby v Poľsku by mali vzrásť výraznejšie, než predpokladajú trhy. Uviedol to v rozhovore pre agentúru Bloomberg guvernér Národnej banky Poľska (NBP) Adam Glapinski.
Poukázal pritom na najnovšie makroekonomické údaje. Ešte v decembri Glapinski tvrdil, že úrokové sadzby v Poľsku by mohli vzrásť na 3 až 4 %. Jeho najnovšie vyjadrenia signalizujú, že táto úroveň pravdepodobne nebude stačiť.
V poslednom období sa guvernér poľskej centrálnej banky dostal pod paľbu kritiky za svoje vyjadrenia k inflácii, ktoré prezentoval väčšinu minulého roka a podľa ktorých je inflácia pod kontrolou. Rast spotrebiteľských cien v Poľsku pritom patril k najvýraznejším v Európe.

Podľa kritikov začal Glapinski konať príliš neskoro, čoho výsledkom je, že inflácia sa dostala spod kontroly. V decembri vyskočila na 8,6 %, čo je najvyššia miera inflácie za viac než 21 rokov.

Centrálna banka držala kľúčovú úrokovú sadzbu na historickom minime 0,10 % od 1. polroka 2020, aby podporila ekonomiku zasiahnutú pandémiou nového koronavírusu. K zvýšeniu úrokových sadzieb pristúpila v októbri minulého roka, keď už inflácia dosahovala takmer 7 %. Vtedy kľúčovú úrokovú sadzbu zvýšila o 40 bázických bodov na 0,50 %.
Úrokové sadzby potom zvýšila ešte trikrát, naposledy začiatkom januára tohto roka, pričom v súčasnosti hlavná úroková sadzba dosahuje 2,25 %. Nasledujúce zasadnutie menovej rady je naplánované na 8. februára, aktuality.sk

X X X

Škoda Auto opäť odstavuje tisícky áut

Ani po dlhej vianočnej odstávke sa situácia vo výrobe v troch českých závodoch firmy Škoda Auto nelepší.
Rovnako ako v prípade mnohých ďalších automobiliek, aj v tej mladoboleslavskej tlmí produkciu nedostatok čipov. Ihneď po obnovení výroby, ktorá postupne nabehla od 9. januára, putujú stovky nedokončených vozidiel na odstavné plochy. Len za január by mala automobilka odstaviť asi 2500 vozidiel.

Nedostatok čipov je natoľko vážny, že na plochách sa stále viac hromadia aj vlajkové elektromobily Enyaq, ktorých produkciu pritom Škoda Auto dlhodobo uprednostňuje. Informoval o tom server e15.cz.
V polovici tohto týždňa parkovalo na odstavných plochách automobilky takmer 300 v tomto roku vyrobených a pre nedostatok čipov nedokončených áut. Ako povedala hovorkyňa firmy Martina Špittová, väčšinou v Lysej nad Labem.

„Robíme maximum, aby sme eliminovali počet nekompletných vozidiel, ktorý bude v 1. polroku tohto roka závisieť od vplyvu variantu koronavírusu omikron na dodávateľské reťazce," povedala.

Odstavenie stoviek áut
„Odhadujeme, že do konca januára odstavíme 2500 áut. Achillovou pätou je riadiaca jednotka parkovacieho zariadenia pri elektromobiloch Enyaq, ktorých teraz odstavujeme skutočne veľa, viac, než by sme chceli," povedal predseda podnikovej rady Škoda Auto Jaroslav Povšík.
„Odstavené vozidlá je pritom nevyhnutné priebežne dobíjať, aby v baterkách neklesalo napätie a zákazník nemal potom problémy s naštartovaním nového auta," dodal.

Ani on, ani vedenie automobilky nedokážu odhadnúť, nakoľko početná bude tohtoročná „flotila" odstavovaných vozidiel. Na porovnanie, v kritických fázach minulého roka sa na odstavných plochách nahromadilo takmer 50 000 nedokončených škodoviek.
Výpadky vo výrobe
Za celý minulý rok Škoda Auto nevyrobila až 300 000 áut. Podľa Povšíka automobilka tento rok nezhotovuje ani motory, či prevodovky, ktoré by štandardne predala materskému koncernu Volkswagen, napríklad do bratislavského závodu.
Kľúčové dodávky čipov by sa však mali postupne stabilizovať, podotkol v novom programe relácie E15 Elita biznisu člen predstavenstva automobilky Martin Jahn.

„Verím, že sa čakacia lehota na naše autá skráti a že sa ich aj viac vyrobí. Rozjazd bude možno v pomalšom tempe, sme však presvedčení, že od 2. štvrťroka tohto roka už zasa pôjdeme v maximálnej kapacite," uviedol Jahn.
Globálny odbyt Škoda Auto klesol vlani o 126 600 na 878 200 vozidiel. Na českom trhu chce firma v tomto roku udržať tretinový podiel a predať asi o 2000 nových vozidiel viac než vlani. To znamená zhruba 73 000 áut, aktuality.sk