Čína nezdieľa rozhorčenie mnohých štátov sveta nad postupom Ruska voči Ukrajine a odmieta nazývať ruské vojenské akcie inváziou. Návštevníčka ukrajinskej reštaurácie vo štvrtok 24. februára 2022 v Pekingu pridržiava spolu čínsku a ukrajinskú národnú vlajku. Podľa Číny nemajú zahraničné médiá pravdu, keď ruské kroky na Ukrajine označujú za inváziu. Uviedlo to čínske ministerstvo zahraničných vecí. To tiež konštatovalo, že Rusko je nezávislá krajina a môže robiť vlastné rozhodnutia v súlade so svojimi záujmami.

Čína vo štvrtok zopakovala svoju výzvu na umiernenosť pre všetky strany zúčastnené v ukrajinskom konflikte a odmietla všetky akcie, ktoré provokujú vojnu.
„Niektoré krajiny nasledujú Spojené štáty a prilievajú olej do ohňa,“ vyhlásila hovorkyňa čínskej diplomacie Chua Čchun-jing.
Čínske veľvyslanectvo v Kyjeve vo štvrtok vyzvalo čínskych občanov na Ukrajine, aby zostali doma alebo aby aspoň na svoje vozidlo preventívne vyvesili čínsku vlajočku, pokiaľ budú potrebovať niekam ísť. Na opustenie Ukrajiny Čína zatiaľ svojich občanov nevyzvala.

Čína chápe obavy vyjadrené ruským vedením o situácii na Ukrajine. Uviedol to podľa ruskej štátnej agentúry TASS vo štvrtok čínsky minister zahraničných vecí Wang I počas telefonického rozhovoru s ruským kolegom Sergejom Lavrovom.
„Ukrajinský problém sa vyznačuje zložitými špecifikami. Čína rozumie ruskej strane, ktorá vyjadruje oprávnené obavy z bezpečnostných otázok,“ citovala Wang I webová stránka čínskeho ministerstva zahraničných vecí.

Podľa stanoviska ruského ministerstva zahraničných vecí, ktoré cituje TASS, ministri vyjadrili spoločný názor, že dôvodom súčasnej krízy bolo odmietnutie Kyjeva, podporovaného Spojenými štátmi a ich spojencami, implementovať minský balík opatrení schválený Bezpečnostnou radou OSN.
Čína vo štvrtok schválila dovoz pšenice zo všetkých oblastí Ruska, čo by mohlo pomôcť znížiť vplyv prípadných západných sankcií uvalených za útok Moskvy na Ukrajinu.

Rusko je jedným z najväčších svetových producentov pšenice, ale čínsky trh bol pre neho uzavretý pre obavy z kontaminácie sneťou a plesňami, uviedla agentúra AP. Dvere k dohode sa otvorili po tom, ako bol Vladimir Putin najprominentnejším z hostí na zimnej olympiáde v Pekingu, ktorú mnohí iní svetoví politici bojkotovali. Rusko sa zaviazalo, že prijme všetky možné opatrenia, aby vyvážané obilie nebolo kontaminované a v prípade problémov so sneťou či inými chorobami vývoz pozastaví./agentury/

X X X

Exnáčelnik Vojenskej spravodajskej služby Šándor: Cieľom je ukázať, že Rusko sa pred ničím nezastaví

Ultimátny cieľ Vladimíra Putina je zničiť Ukrajinu natoľko, aby vôbec nemohla byť v štruktúrach NATO. V zásade si takto si chce Putin vynútiť novú bezpečnostnú architektúru v Európe, hovorí bezpečnostný analytik a bývalý náčelník českej Vojenskej spravodajskej služby Andor Šándor. To, čo sa deje, je podľa neho ukážkou Putinovho presvedčenia, že Rusko nemá čo stratiť.

X Začala sa na Ukrajine vojna, alebo začal Putin – podľa jeho vlastných slov – iba nejakú vojenskú operáciu. Čoho sme vlastne svedkami?

Domnievam sa, že ide o limitovanú vojenskú operáciu proti vybraným cieľom na Ukrajine, ktorá má niekoľko cieľov. Prvým je odstrašiť ukrajinskú armádu od akcií na spornom území Luhanska a Donecka. Druhým cieľom je, čo sa vlastne tiež už začalo, demilitarizácia Ukrajiny, ako to nazval sám Putin. Inými slovami ide o rozbitie ukrajinskej vojenskej štruktúry, čo znamená rozbiť cielenými útokmi veliteľské stanovištia, riadiace systémy, spojovacie systémy a systémy protivzdušnej obrany, tak, aby ukrajinské vojská boli slepé a hluché. Tretím cieľom je ukázať, že Rusko sa pred ničím nezastaví a ak s ním Západ nechce vyjednávať o podmienkach, ktoré si stanovil Putin, tak to bude robiť tak, ako si to predstavuje. Štvrtým je ochrana ruskojazyčnej menšiny na Ukrajine. Tá je síce legitímna, ale nie takýmto spôsobom, pretože nemôžeme pripustiť, aby sa to robilo vojenským spôsobom.

X Aký je hlavný cieľ Putina a Ruska?

Ten ultimátny cieľ je zničiť Ukrajinu natoľko, aby vôbec nemohla byť v štruktúrach NATO. V zásade si takto chce Putin vynútiť novú bezpečnostnú architektúru v Európe podľa svojich predstáv.

X Takže si Putin teraz vojensky vynucuje to, čo žiadal od NATO v decembri ešte diplomaticky?

Svojim spôsobom sa to dá takto vo všeobecnosti povedať.

X Dlhšie sa hovorilo, kedy príde ofenzíva. Napriek tomu, prekvapilo vás to alebo skôr spôsob či rozmer, akým to Rusi uchopili?

Kto bude tvrdiť, že ho to vôbec neprekvapilo, by nehovoril pravdu. Pondelkové televízne vystúpenie Putina ale bolo predzvesťou týchto udalostí a tiež istou obhajobou toho, čo chce urobiť. Všetci sme sa domnievali, že môže ísť skôr o nejaké obmedzené akcie.

X Ako ruská strana vysvetľuje svoj postup?

Nehovorím, že to je pravda, ani že to pravda nie je, pretože si to teraz nevieme overiť, ale nevieme, do akej miery do tohto konfliktu mohli vstúpiť aj provokácie z ukrajinskej strany. Pretože prestrelky na línii dotyku separatistických republík so zvyškom Luhanska a Donecka boli každodenným javom a narastali. Nedá sa preto úplne vylúčiť, že to Putin využil na svoju akciu, tak ako sa to snaží zdôvodniť kremeľská propaganda. V tejto chvíli síce o tom nemáme žiadny iný dôkaz, ale niektoré zábery vysielané moskovskou televíziou nejaké ukrajinské provokácie naznačujú. Je to otázka, či sa to dá sfalšovať, alebo to bolo nejakým spôsobom zneužité. Musíme pripustiť, že aj tento aspekt hral v ruskej vojenskej akcii na Ukrajine nejakú úlohu, aj keď si vôbec nemyslím, že tú hlavnú.

X O čom vypovedajú tieto ruské akcie?

To, čo sa deje, je podľa mňa ukážkou Putinovho presvedčenia, že Rusko nemá čo stratiť. Aj on sám hovoril, že nech urobíme čo urobíme, aj tak na nás budú uvalené sankcie. Putin sa tým snaží ukázať, že sa tých sankcií vôbec nebojí. Aj on dobre vie, že sankcie budú bolieť aj Západ, ktorý ich na Rusko uvalí. My nevieme, aká bude ruská odpoveď na sankcie, ale v tejto odpovedi sa bude dať čítať aj ruský zámer. Ak Rusko odpovie brutálne sankciami v rovnakej miere, bude evidentné, že sa s nikým nechce dohodnúť.

X A pozitívnejšia možnosť?

Ak napríklad Rusko nezastaví dodávky plynu, ale zdvihne jeho ceny, bude to možné považovať za náznak istej zmierlivosti. Niektoré ich kroky môžu byť aj neverbálne a je preto potrebné a dôležité, aby sme to čítali správne. Ja som zástanca toho, aby sa ďalej vyjednávalo a aby sme Rusko totálne neizolovali. Pretože, aj keď je to trochu prehnaná paralela, nebolo by ideálne, aby sa z Ruska stalo niečo na spôsob Severnej Kórei. Vojensky silná mocnosť s nepredvídateľným vedením a hlavne s obrovským jadrovým potenciálom by Európe naozaj nebola dobrá.

X Môžeme očakávať, že v reakcii na túto ofenzívu vznikne nejaká protiputinovská vojenská aliancia, ktorá príde pomôcť Ukrajine?

Nie. V tejto chvíli si to nemyslím. Aliancia niekoľkokrát vyhlásila, že sa v konflikte s Ruskom kvôli Ukrajine vojensky angažovať nebude.

X Ak ste tieto súčasné udalosti nazvali limitovanou vojenskou operáciou, môžeme očakávať aj konvenčnú vojnu?

Viem si predstaviť, že sa z tento konflikt rozhorí do celo-ukrajinskej vojny s množstvom mŕtvych civilných obetí. Viem si tiež predstaviť, že do konfliktu budú vtiahnuté aj niektoré iné. krajiny. Putin ale musí kalkulovať tiež s tým, že ruská verejná mienka nemusí byť naklonená zabíjaniu obyčajných Ukrajincov. A už vôbec ruská verejnosť nemusí akceptovať fakt, že sa domov bude vracať rad ruských synov, otcov a bratov v zinkových rakvách. S tým musí Putin počítať, pretože letecké a raketové útoky prinášajú na ruskej strane minimálne obete, ak vôbec nejaké. Skutočná invázia pozemných síl a skutočný boj na oboch stranách regulárnych armád už totiž bude znamenať množstvo mŕtvych a politický problém pre Putina zo strany domácej verejnosti.

X Čo táto situácia znamená pre nás v strednej Európe, v Česku či na Slovensku?

Pre nás to znamená, že budeme takmer na 100 percent vystavení migračným vlnám. Ekonomicky nás tiež postihnú sankcie. A znamená to tiež to, že by sme mali niečo robiť s našimi armádami, ktoré roky zanedbávame. Česká armáda, rovnako ako slovenská, jazdí na 50-ročných tankoch, či 50-ročných bojových vozidlách pechoty a tak ďalej. Modernizácia armády by naozaj mala byť odpovedajúca tomu, čo sa aktuálne vo svete deje. Na jednej strane kričíme ako veľmi ohrození sa cítime, na druhej strane nechávame svoje armády v žalostnom stave./agentury/

X X X

Rusko zaútočilo na Ukrajinu, ľudia utekajú aj na Slovensko

Rusko krátko po 5. hodine rannej miestneho času (3:00 h SEČ) po rozhodnutí prezidenta Vladimira Putina zaútočilo z východu, Krymu i Bieloruska na Ukrajinu. Putin vyhlásil, že situácia si vyžaduje rozhodné kroky a vyzval ukrajinských vojakov, aby zložili zbrane.

X X X

Rusko krátko po 5. hodine rannej miestneho času (3:00 h SEČ) po rozhodnutí prezidenta Vladimira Putina zaútočilo z východu, Krymu i Bieloruska na Ukrajinu. Putin vyhlásil, že situácia si vyžaduje rozhodné kroky a vyzval ukrajinských vojakov, aby zložili zbrane.
 
Zničené radarové pole a ďalšie vojenské vybavenie v ukrajinskom vojenskom zariadení pri Mariupole po ruskom bombardovaní vo štvrtok 24. februára 2022.

X X X

x Ruská Federálna služba pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií (Roskomnadzor) vyzvala ruské médiá, aby pri informovaní o „špeciálnej vojenskej operácii“, ktorú Rusko vo štvrtok ráno rozpútalo voči Ukrajine, používali informácie a údaje „iba z oficiálnych ruských zdrojov“.

S odvolaním sa na web Roskomnadzoru o tom informoval nezávislý spravodajský web Novaja gazeta.
„Pri príprave materiálov a (spravodajských) výstupov súvisiacich s vedením špeciálnej operácie v Luhanskej ľudovej republike a Doneckej ľudovej republike“ sú médiá povinné „využívať informácie a údaje, ktoré získajú výlučne z oficiálnych ruských zdrojov,“ píše sa vo vyhlásení Roskomnadzoru.
Zdôrazňuje sa v ňom, že za šírenie úmyselne nepravdivých informácií môžu médiá dostať pokutu až do výšky päť miliónov rubľov (51 784 eur).

X X X

x Prezidentka Zuzana Čaputová volala s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Slovensko požiadal o podporu Ukrajiny, najmä v podobe tvrdých sankcií voči Rusku a o materiálnu pomoc v krízovej situácii. Informovala o tom na sociálnej sieti.
„Volal mi práve prezident Volodymyr Zelenskyj. Jeho prvé slová boli: ˇZuzana, bombardujú nás, zahynulo veľa vojakov aj civilistov',“ uviedla hlava štátu.
Čaputová Zelenského uistila, že vedenie Ukrajiny a jej obyvatelia majú v Slovensku suseda, na ktorého sa môžu spoľahnúť nielen v dobrých časoch, ale aj v čase najvyššej núdze. Suseda, ktorý im podľa prezidentky poskytne pomoc, aby zvládli najťažšiu situáciu, v akej sa krajina môže ocitnúť.

X X X

x Francúzsko bude nekompromisne reagovať na vojnový akt Ruska proti Ukrajine. Vyhlásil to vo štvrtok prezident Emmanuel Macron a dodal, že Moskva môže očakávať tvrdé sankcie, ktoré zasiahnu jeho armádu, ale aj hospodárstvo a energetický sektor. Informovali o tom agentúry AFP a Reuters.

„Udalosti uplynulej noci znamenajú zlom v dejinách Európy,“ povedal Macron v televíznom prejave k francúzskym občanom, stojac pred vlajkami Francúzska, Európskej únie a Ukrajiny.

„Na tento vojnový akt odpovieme bez slabosti, chladnokrvne, odhodlane a jednotne,“ dodal šéf Elyzejského paláca.
Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Yves Le Drian ešte pred prezidentovým prejavom povedal, že Paríž posilní svoju podporu Ukrajine „vo všetkých jej formách“. Nešpecifikoval však konkrétne kroky. Vyhol sa aj odpovedi na otázku, či Francúzsko zvažuje Ukrajine poslať vojenské prostriedky alebo nie.

X X X

x Taliansky premiér Mario Draghi vo štvrtok vyzval Rusko, aby sa bezpodmienečne stiahlo z Ukrajiny. Informovala o tom agentúra AFP.
„Putin musí okamžite ukončiť krviprelievanie a bezpodmienečne stiahnuť svoje vojenské sily,“ povedal Draghi a zároveň dodal, že na ruského prezidenta Vladimira Putina nenalieha iba on, ale aj všetci spojenci Talianska.
Taliansky premiér ďalej vyhlásil, že ruská invázia na Ukrajinu sa „týka nás všetkých a našich životov ako slobodných ľudí“.
Predseda talianskej vlády ďalej oznámil, že Rím posilňuje svoj „príspevok“ k vojenskému nasadeniu jednotiek vo všetkých „najviac exponovaných“ štátoch Severoatlantickej aliancie.

X X X

x Známy ruský novinár a nositeľ Nobelovej ceny mieru Dmitrij Muratov, ako aj novinári nezávislých ruských médií zverejnili vo štvrtok spoločné vyhlásenie, v ktorom sa píše, že sú proti masakru rozpútanému ruským vedením na Ukrajine.
Muratov, ktorý je šéfredaktorom periodika Novaja gazeta – jedného z posledných nezávislých v Rusku –, uviedol, že po rozpútaní konfliktu na Ukrajine on i jeho kolegovia cítia „bolesť, hnev a hanbu“.

„Toto dobrodružstvo prinesie smútok do rodín tisícov ľudí na Ukrajine a v Rusku. Toto dobrodružstvo je plné veľkej vojny, do ktorej budú zapojené aj ďalšie štáty. Od karibskej krízy svet nikdy nebol tak blízko globálnej katastrofe,“ upozornili novinári vo svojom spoločnom vyhlásení zverejnenom na webe Novej gazety.
Novinári nezávislých ruských médií v spoločnom vyhlásení prisľúbili, že o tom, čo sa deje, budú „informovať čestne“, kým budú „mať túto príležitosť“.

X X X

x Polícia v Moskve zadržala vo štvrtok niekoľko ľudí, ktorí sa zišli na Puškinovom námestí na protivojnovej demonštrácii.
Informovala o tom rozhlasová stanica Echo Moskvy. Podľa ruských nezávislých médií sa vo štvrtok podvečer vo viacerých mestách Ruska uskutočnia zhromaždenia proti vojne na Ukrajine.

Echo Moskvy v tejto súvislosti prinieslo informáciu, že v Moskve bola zadržaná jedna z ich organizátoriek, aktivistka za ľudské práva Marina Litvinovičová.
Stanica Rádio Sloboda (RFE/RL) uviedla, že protivojnové demonštrácie sa na rôznych miestach Moskvy konali aj v stredu. Aj na nich došlo k zatknutiam ich účastníkov. Zadržaní boli aj pacifisti, ktorí proti vojne protestovali ako jednotlivci, čo ruský zákon umožňuje a netrestá. Medzi zadržanými boli aj mestský poslanec Sergej Cukasov a hudobník Kirill Medvedev.

X X X

X Kremeľ vo štvrtok vyhlásil, že neplánuje okupáciu Ukrajiny, ale naopak – ruský prezident Vladimir Putin chce, aby bola Ukrajina neutrálna a nemala na svojom území rozmiestnené útočné zbrane. Informáciu priniesla britská stanica Sky News.
Kremeľ dodal, že Ukrajina „v zásade“ potrebuje oslobodenie od „nacistov“ a že vojenská operácia Ruska musí dosiahnuť „demilitarizáciu a denacifikáciu“ Ukrajiny.
„Pán Putin rozhodne, ako dlho bude táto vojenská operácia na Ukrajine trvať,“ doplnil Kremeľ.

X X X

x Maďarsko odsudzuje ruský vojenský útok na Ukrajinu, vyhlásil vo štvrtok premiér Viktor Orbán po zasadnutí bezpečnostnej rady štátu. Informovala o tom agentúra Reuters.
„Spolu s našimi spojencami z Európskej únie a Severoatlantickej aliancie (NATO) odsudzujeme ruský vojenský útok,“ povedal Orbán a dodal, že Maďarsko sa bude „držať mimo“ vojenského konfliktu, pretože bezpečnosť Maďarov je najdôležitejšia.
Orbán však zároveň dodal, že Maďarsko poskytne Ukrajine humanitárnu pomoc a je pripravené prijať ľudí utekajúcich z krajiny.

X X X

Prezident Miloš Zeman: Šialenca treba izolovať, odkázal Putinovi

Český prezident Miloš Zeman v mimoriadnom prejave hovorí, že akt agresie zo strany Ruska treba odsúdiť nielen slovami, ale aj činmi.
„Mám rád ruskú kultúru, vážim si obete ruského ľudu v druhej svetovej vojne. Ale to neznamená, že budem súhlasiť s tým, aby na území suverénneho štátu vstúpila armáda," povedal Zeman.
O šialencovi

Chyby ako bombardovanie Juhoslávie alebo vstup do Iraku nemôžu byť ospravedlnením ruského útoku, tvrdí prezident. „Priznávam, že som sa mýlil. Iracionálne rozhodnutie vedenia Ruskej federácie spôsobia výrazné škody samotnému Ruskému štátu. Domnievam sa, že je potrebné siahnuť na ďaleko tvrdšie sankcie ako boli plánované," Zeman ako príklad uvádza medzinárodnú bankovú sieť SWIFT, čo by znamenalo vyradenie Kremľa z tohto finančného systému.
„Šialenca treba izolovať," odkázal do Ruska.

Český prezident pritom v nedávnej minulosti spochybňoval a zľahčoval situáciu a aj spravodajské informácie Američanov. Dnes priznal, že to bola chyba.
Zeman sa zajtra spojí cez videokonferenciu s hlavami štátu, na ktorú pozval aj premiéra Petra Fialu. Hoci majú iné názory na financovanie, v tejto téme chce jednotu Českej republiky. Zeman hovorí, že hlboko ľutuje, že k tomuto došlo.
Exminister: zaujíma ma vláda

Bývalý minister zahraničných vecí v Českej republiky Cyril Svoboda súhlasí so Zemanom, avšak vyčíta mu slovné spojenie „iracionálne chovanie", ako prezident pomenoval kroky Ruska. „To nie je iracionálne chovanie," oponuje exminister s tým, že ide o vedomé a cielené postupy Kremľa. Zároveň pripomína doterajšie nastavenie prezidenta a jeho inklináciu k Rusku.
„Mňa zaujíma, čo povie vláda, rozhoduje vláda. Nezaujíma ma, čo hovorí prezident," povedal Svoboda pre ČT24.
Ján Šír z Inštitútu medzinárodných štúdií upozorňuje, že Zemanove slová prichádzajú neskoro. S obsahom síce súhlasí, ale „zaznievajú z nesprávnych úst", povedal, aktuality.sk

X X X

Pre vojnu na Ukrajine hrozí nedostatok energií a výrazne vyšší rast cien, myslia si analytici

Rusko vo štvrtok vojensky napadlo Ukrajinu a vynárajú sa tak viaceré otázky týkajúce sa budúceho vývoja sveta ako takého. Extrémny scenár vojny medzi NATO a Ruskom by podľa analytika J&T Banky Stanislava Pánisa priniesol veľký ekonomický šok, recesiu, nedostatok energií a výrazne vyššiu infláciu. Teda dramatický pokles životnej úrovne. Pri vplyve na slovenskú ekonomiku je zatiaľ podľa analytikov predčasné prinášať akékoľvek závery.

„Pri aktuálne vysokej úrovni neistoty a ťažkého čítania budúceho vývoja krízy je problematické robiť akékoľvek konkrétnejšie predpovede ohľadne vývoja slovenskej ekonomiky. Teda okrem konštatovania, že to bude mať negatívny dopad na jej rast pri ďalšom zvyšovaní inflačných tlakov, keďže je zrejmé, že ceny energií budú vyššie, a to s najväčšou pravdepodobnosťou z dlhodobého hľadiska,“ povedal pre agentúru SITA Pánis. Stále však podľa neho nie je jasné, aký konečný cieľ má Rusko týkajúci sa Ukrajiny, a to nielen Ukrajiny, a nie je prehľadné ako sa voči tomu postaví Západ, okrem očakávaného sprísnenia sankcií.
Obdobne sa vyjadril aj analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. Aj podľa neho je na hodnotenie ekonomických dopadov príliš skoro. „Ako najväčšiu hrozbu vnímam zvýšenú infláciu, ktorá by mohla nastať po vyhrotení vzťahov a prerušení dodávok energií, avšak aj bez toho ich ceny už rastú z dôvodu veľkej neistoty ohľadom ďalšieho vývoja,“ uviedol pre agentúru SITA Horňák.
Neistota môže podľa neho brzdiť aj investičnú aktivitu, narušené môžu byť dodávateľské vzťahy, neisté sú aj prípadné reakcie centrálnych bánk, čo v konečnom dôsledku pribrzdí aj ekonomickú aktivitu a zvyšuje riziko stagflácie. „Všetko však závisí od toho, aký ďalší vývoj v tomto konflikte budeme pozorovať. Aké sankcie budú prijaté, ako dlho bude konflikt trvať a aké bude vôbec jeho ukončenie. Z konfliktu takéhoto typu nevyjde žiadny víťaz, strácajú všetci,“ uzavrel Horňák.

Aktuálny konflikt má podľa analytičky 365.bank Jany Glasovej vplyv aj na ropu, energie, či potraviny. „Ceny ropy na 100-dolárovej úrovni sme tu mali naposledy v roku 2014. Ropa je v súčasnosti tlačená nahor hlavne geopolitickým napätím medzi západnými krajinami a Ruskom. Rusko totiž patrí medzi najväčších producentov ropy vo svete,“ konštatuje Glasová. Čo sa cien energií týka, tak tie budú aj počas tohto roka podľa nej pravdepodobne rásť, a to hlavne kvôli silnému dopytu a tiež kvôli napätiu medzi Ruskom a Ukrajinou.

Potraviny boli v januári na Slovensku medziročne drahšie až o 8,1 %. V najbližších mesiacoch môžu ceny potravín podľa Glasovej vzrásť aj o 10 %. Ovplyvňujú ich rastúce ceny agrokomodít a potravín vo svete, zvyšovanie cien ropy a teda aj nákladov na prepravu a taktiež zdražovanie energií na svetovom trhu. „Aj rusko-ukrajinský konflikt prispieva k zvyšovaniu cien potravín, predovšetkým obilnín, keďže Ukrajina patrí medzi najväčších svetových producentov pšenice a kukurice a Rusko je taktiež svetovým lídrom v exporte pšenice,“ povedala Glasová.

Drahšie obilniny sa následne premietajú do vyšších cien chleba, pečiva a pekárenských výrobkov, ale aj cukroviniek, rôznych polotovarov a taktiež mäsa, keďže obilniny sa používajú aj na kŕmenie hospodárskych zvierat. „Ak sa konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou vyhrotí a zabrzdí to export obilnín z Ukrajiny, s istotou sa to premietne do výraznejšieho rastu ich cien,“ dodala Glasová./agentury/

X X X

Zrkadlo vojny Ruska

Čoraz silnejšie brnkanie na nervy sa skončilo, pretože ho nahradil rachot zbraní. Skončil sa boj nervov, začala sa vojna.

Po teroristických útokoch z 11. septembra 2001 si mnohí hovorili, že svet už nebude nikdy vyzerať ako predtým. Po ruskej invázii sa to dá jednoznačne povedať o priestore Európy, ktorý sa nachádza v blízkosti Slovenska. Jediný rozdiel je v tom, že vtedy vraždili islamistickí teroristi a teraz útočí regulárna armáda.
Aký prívlastok patrí vojne proti Ukrajine? Prívlastkov je veľa. Našli by sa pre ňu slová z celej abecedy: od A až po Z. Absolútne absurdná. Zúfalo zbytočná.

Vojna prinesie veľa nových otázok, ale odpovede treba hľadať najprv na tie, ktoré sa objavili ešte pred tým, ako sa vojenská mašinéria dala do pohybu.
Putinovi do hlavy vidí jedine on sám, ale zdá sa, ako keby si naplánoval všetko tak, že bol od prvej chvíle rozhodnutý vydať rozkaz zaútočiť.

Možno prvou otázkou, ktorá mnohým napadne, je tá, prečo Kremeľ blafoval? Už je jasné, že telefonáty a osobné stretnutia s lídrami iných mocností boli iba divadlo prezidenta Vladimira Putina. Rovnako to platí o ruskom ministerstve zahraničných vecí, ktoré opakovane vyhlasovalo, že tvrdenia o možnom ruskom vpáde na Ukrajinu sú iba dezinformácie a provokácie, ktoré zo strany Západu a Kyjeva jedine vyostrujú situáciu.

Putinovi do hlavy vidí jedine on sám, ale zdá sa, ako keby si naplánoval všetko tak, že bol od prvej chvíle rozhodnutý vydať rozkaz zaútočiť. V opačnom prípade by nedávalo zmysel, že niekoľko mesiacov udržiaval na ruskom území v blízkosti Ukrajiny desaťtisíce vojakov. V opačnom prípade by nedávalo zmysel, že uskutočnil obrovské vojenské manévre v Bielorusku, ktoré tam nemali obdobu od skončenia studenej vojny.

Táto vojna je však nielen o Putinovi. Ide nielen o to, že šéf Kremľa rozhodol o útoku na Ukrajinu. Nemenej ide o to, ako vyzerá verejná mienka v celom Rusku. Keď sa USA rozhodli pre vpád do Iraku, aby zvrhli režim Saddáma Husajna, lebo údajne vyvíjal zbrane hromadného ničenia, v Spojených štátoch vypukli veľké demonštrácie za mier. A podobne aj v európskych štátoch, zvlášť v tých, ktoré Washington vojensky podporili v zásahu proti Saddámovi.

Čo je vidieť v Rusku? Nič. Vlastne nikoho. Nijaké protesty proti hrozbe vypuknutia vojny sa tam neuskutočnili. Nepochopiteľné mlčanie. Naozaj ich nebolelo pri srdci, keď museli vidieť, že naozaj môžu začať zomierať ich slovanskí bratia? Nebodaj platí, že ľahostajnosť znamená tichý súhlas s vojnou?/agentury/

X X X

Minister Naď: Putin by už bol absolutným bláznom, keby napadol štát NATO

Ak sa ruský prezident rozhodne zaútočiť na územie NATO, dostane odpoveď od všetkých spojencov aliancie, uviedol to minister obrany Jaroslav Naď.
„Putin by bol dnes už absolútnym bláznom, keby sa rozhodol napadnúť ktorúkoľvek členskú krajinu Severoatlantickej aliancie. To by znamenalo automatickú odpoveď všetkých. NATO v žiadnom prípade vojensky nezasiahne proti Ruskej federácii či už na Ukrajine alebo kdekoľvek inde. Ani tam nevyšle vojakov, ani nič iné,“ povedal v rádiu Expres.

NATO bude podľa jeho slov len chrániť svoje územie. „Ale akonáhle by sa Putin rozhodol siahnuť na územie Severoatlantickej aliancie, odpoveď by bola od všetkých spojencov a to si aj on rozmyslí,“ domnieva sa.
Minister: Ľudia vidia, kto je tu agresor

Ruské ministerstvo obrany ráno oznámilo, že neutralizovalo ukrajinské vojenské letecké základne a ukrajinské systémy protivzdušnej obrany. Oznam prišiel niekoľko hodín po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin spustil vojenskú ofenzívu proti susednej krajine.

Ľudia podľa ministra obrany reálne vidia, kto je v tomto útoku agresor.
„A keď ešte niekto dnes dokáže pochybovať o tom, že Vladimir Putin je schopný všetkého, tak už naozaj nechápem. Pretože napadnúť krajinu, ktorá mu nijakým spôsobom neubližuje, nenapáda a ani neohrozuje, to môže iba človek, ktorý už nie je pri zdravých zmysloch. Táto situácia, ktorá je dnes na Ukrajine, je dnes najhoršou bezpečnostnou situáciou od konca 2. svetovej vojny,“ tvrdí.

Naď: Ukrajina mala byť dávno v EÚ a NATO

Ukrajina nie je členom EÚ a ani NATO, no minister obrany v tejto súvislosti poznamenal, že už sa tak malo stať. Keby v nich bola, tak dnes tam nie je vojna. Lebo by si to Putin nedovolil,“ doplnil. Teraz treba podľa neho robiť rozhodnutia s chladnou hlavou. „Zodpovedným prístupom chrániť územie EÚ a NATO, vrátane Slovenskej republiky“.

Minister tiež skritizoval politikov, ktorí tiež kritizovali obrannú zmluvu Slovenska s USA.
„Neviem, ako sa na to dnes pozerá taký Robert Fico, keď vylepil bilbordy po celej krajine poslancov a pani prezidentky, že zradili krajinu. A teraz sa ukazuje, že nám všetkým robí reklamu – my sme ich nezradili, ale my sme krajinu zachránili pred presne takými ľuďmi, ako sú jeho členovia, poznamenal s tým, že títo „zrádzajú túto krajinu dlhodobo“.

X X X

Ukrajina: Porošenko vytvára štáb na posilnenie obrany Kyjeva. Z Donbasu evakuujú aj vlakmi

Bývalý ukrajinský prezident Petro Porošenko vo štvrtok oznámil vytvorenie vojenského štábu s cieľom posilniť obranu mesta Kyjev.
„Čas na slová vypršal. Nepriateľ je na našom území. Musíme chrániť a ubrániť Ukrajinu a Kyjev," napísal Porošenko na svojom konte na sieti Twitter.

Ukrajinské železnice (Ukrzaliznycia) spúšťajú prevádzku evakuačných vlakov na prepravu obyvateľov Ukrajiny z Luhanskej, Doneckej a Odeskej oblasti. Prvé takéto vlaky vypravia ešte vo štvrtok. Presné časy ich odchodov spoločnosť neoznámila z bezpečnostných dôvodov, informoval denník Ukrajinská pravda
Kancelária ukrajinského prezidenta informovala, že zásoby potravín a ďalších životne dôležitých produktov v obchodných reťazcoch na Ukrajine vydržia 15 až 20 dní.

Kancelária prezidenta súčasne pripustila, že situácia sa môže zmeniť kvôli špekulatívnemu dopytu.
Spravodajský web Gazeta.ru informoval, že sieť reštaurácií rýchleho občerstvenia McDonald´s vzhľadom na situáciu na Ukrajine dočasne zatvára všetky svoje pobočky.

V meste Charkov sú otvorené všetky kryty civilnej obrany
Ihor Terechov, primátor mesta Charkov (Charkiv) ležiaceho v blízkosti styčnej línie v Donbase, prostredníctvom svojho konta na Facebooku informoval, že v meste sú otvorené všetky kryty civilnej obrany a úkryty pred bombami. Vyzval obyvateľov mesta, aby ich v prípade zhoršenia situácie použili.

Na Charkovčanov sa obrátil „s prosbou, aby dnes zostali doma a ak je to možné, zachovali pokoj".
Táto situácia je dôsledkom toho, že ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok v skorých ranných hodinách ohlásil začiatok špeciálnej vojenskej operácie v Donbase na východe Ukrajiny.

Vojenské akcie sú podľa Putina namierené „proti tým, ktorí si vzali Ukrajinu a jej ľud za rukojemníkov". Povedal tiež, že cieľom je „denacifikácia a demilitarizácia" Ukrajiny. Deklaroval, že režim v Kyjeve pácha genocídu na východe krajiny a že spravodlivosť a pravda sú na strane Ruska. Tvrdil aj to, že zodpovednosť za krv bude na rukách Ukrajincov a že Rusko nemá v pláne okupovať územie Ukrajiny, aktuality.sk

X X X

Ukrajina: Rusko tvrdí, že na Ukrajine zničilo 74 cieľov vrátane 11 letísk

Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že vo štvrtok na Ukrajine zničilo 74 zariadení nadzemnej vojenskej infraštruktúry vrátane 11 letísk. Informovala o tom agentúra AFP.
Tieto informácie nebolo možné bezprostredne nezávisle overiť.
„V dôsledku úderov ruských ozbrojených síl bolo zničených 74 ukrajinských vojenských pozemných zariadení," uviedol hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov. Ďalej povedal, že bol zostrelený aj ukrajinský vojenský vrtuľník a štyri bezpilotné lietadlá (drony)., aktuality.sk

X X X

Korčok: Veľvyslanec SR zostáva v Kyjeve, ambasáda funguje v operačnom režime

Veľvyslanec SR zostáva v Kyjeve. Slovenská ambasáda funguje v operačnom režime. Na mieste okrem veľvyslanca zostáva aj jeho zástupca i zástupca Ozbrojených síl (OS) SR.
Oznámil to minister zahraničných vecí SR Ivan Korčok (nominant SaS) s tým, že pôvodne zvažovali nad odchodom celého zastupiteľského úradu.
„Po koordinácii na mieste v Kyjeve, kde sa s výnimkou ambasád Fínska a Holandska nachádzajú všetky členské štáty Európskej únie, sme evakuáciu zmenili tak, že zostane na mieste veľvyslanec SR a jeho zástupca - konzul a zástupca OS SR. Veľvyslanectvo je v operačnom moduse," priblížil minister.

Rodinní príslušníci pracovníkov veľvyslanectva SR v Kyjeve boli evakuovaní ešte v uplynulých dňoch a sú už na Slovensku. Korčok zároveň informoval, že na ambasáde naďalej fungujú všetky telefonické linky pre občanov SR. Pre nefungujúcu dopravu v Kyjeve majú však občania limitované možnosti, ako sa na ambasádu dostať., aktuality.sk

X X X

Ukrajina: Rusi sa snažia obsadiť jadrovú elektráreň v Černobyle, tvrdí Zelenskyj

Ruské jednotky postupujúce na Ukrajinu z Bieloruska vstúpili vo štvrtok do oblasti blízko bývalej černobyľskej jadrovej elektrárne a snažia sa ju obsadiť.
Uviedol to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorého citovali agentúry AFP a Reuters.
„Ruské okupačné sily sa pokúšajú zmocniť Černobyľskej atómovej elektrárne. Naši muži sú ochotní položiť svoje životy, aby sa (jadrová) tragédia z roku 1986 nezopakovala. Informoval som už švédsku premiérku. Ide o vyhlásenie vojny celej Európe," napísal na sociálnej sieti Twitter ukrajinský prezident.

Černobyľská atómová elektráreň sa nachádza približne 16 kilometrov od hraníc s Bieloruskom, na území ktorého sa uskutočnili manévre za účasti zhruba 30 000 ruských vojakov. Niektorí západní predstavitelia sa obávali, že cvičenia by mohli poskytnúť krytie pre plánovanú inváziu, aktuality.sk

X X X

Poslanci o Tisovom dome rokovať odmietli. Historička a aktivisti slovo nedostali.

Bytčiansky poslanec hovorí, že jeho prababka prosila Tisovu mamu, aby ju nedeportovali, neuspela.
BYTČA: Slovenský dejepisný spolok stiahol svoju opätovnú žiadosť o odkúpenie zvyšnej časti rodného domu Jozefa Tisa v Bytči. Poslanec Mestského zastupiteľstva v Bytči Branislav Šušolík (nezávislý) tému napriek tomu otvoril a žiadal do programu zaradiť bod, aby mesto naopak odkúpilo polovicu domu od Slovenského dejepisného spolku. Zahlasoval zaň sám, všetci ostatní poslanci sa zdržali.

Tisov rodný dom vzbudzuje vášne už roky. Jedna časť patrí mestu Bytča, druhá Slovenskému dejepisnému spolku.

Časť spoločnosti nechce, aby sa dom dostal do vlastníctva Slovenského dejepisného spolku, pretože ten sa stotožňuje s odkazom Jozefa Tisa a panuje obava, že by sa v Tisovom dome mohla sformovať základňa jeho sympatizantov.
Hlasoval sám
„Ak to nepreberieme dnes, budeme o tom rokovať zasa v marci,” zdôvodnil svoj návrh Šušolík. Chcel, aby poslanci diskutovali o vypracovaní cenovej ponuky na odkúpenie časti domu od Slovenského dejepisného spolku. „Za osem rokov, čo som poslanec, sa táto téma stále objavuje a keby mesto časť domu odkúpilo, bol by to spôsob ako sa s prípadom vysporiadať.”

„Čo sa týka tohto bodu, myslím, že by nemal byť preberaný na tomto zastupiteľstve. Boli sme radi, že Slovenský dejepisný spolok stiahol tento návrh, oslovil orgány mesta a je ochotný sa stretnúť. Dávam hlasovať o tomto bode, ale navrhujem, aby sme ho do programu nezaradili,” povedal primátor mesta Miroslav Minárčik (SMER).
Poslanec, ktorý návrh podal, za jeho zaradenie do programu zahlasoval sám. Ostatní poslanci sa zdržali.

Tisovci sa im otočili chrbtom

Začiatok rokovania nestihol poslanec Július Kozák (Nezávislý), ktorý tvrdí, že by Šušolíkov návrh podporil. Na tému Tisovho domu má jasný názor.
„Mám vlastnú skúsenosť sprostredkovanú mojím starým otcom, ktorý prežil koncentračný tábor. Bol vojak zajatý v Bytči, odvezený do koncentračného tábora. Jeho matka, moja prababička opatrovala pána Tisa, robila slúžku u Tisovcov. Keď ju mali dať do koncentračného tábora, bola prosiť na kolená u Tisov. Pani Tisová ju odtlačila od dverí a zavrela.”
Kozák svoju skúsenosť šíri ďalej. Hovorí, že pokiaľ bude poslancom, nedovolí, aby v meste mali pamätníky na vojnových zločincov.

Chceli požiadať o slovo
Na zastupiteľstvo prišla aj Sandra Polovková, riaditeľka neziskovej organizácie Post Bellum, ktorá mapuje príbehy pamätníkov režimov 20. storočia.
Post Bellum publikovalo verejnú výzvu, ktorou chcelo poslancom Bytče tlmočiť apel verejnosti, aby polovicu Tisovho domu neodpredali. Podpísalo ju takmer päťtisícpäťsto ľudí.

Spoločne s ňou prišiel aj gréckokatolícky kňaz Peter Borza a Madeline Vadkerty, autorka knihy o Tisovi - Slovutný pán prezident. Chceli požiadať o slovo pri prerokovávaní bodu o Tisovom dome. Keďže však poslanci tento bod nezaradili, zo zastupiteľstva odišli.

„V prípade Tisovho rodného domu sme sa aktivizovali výzvou slovenskej spoločnosti, aby povedala jasné nie k tomu, že aj keď sme mnohí počas II. Svetovej vojny nežili, uctievaniu Tisa vieme povedať jasné nie. Jozef Tiso bol vojnovým zločincom, za čo bol právoplatne odsúdený. Budova, v ktorej sa narodil, nemôže byť súčasťou oslavných aktivít, ktoré Slovenský dejepisný spolok prezentuje,” povedala Polovková.
Dodala, že poslancov chceli vyzvať, aby odkúpili aj polovicu domu, ktorú vlastní Slovenský dejepisný spolok.

Žiadosti o milosť odmietali

Madeline Vadkerty, autorka knihy o Tisovi, skúmala aj listy bytčianskych Židov, ktorí zúfalí písali Tisovi a prosili o výnimku z deportácií.
„Tu v Bytči žilo pred vojnou 305 Židov a všetci boli v 1942 roku deportovaní. Obchod jedného 38-ročného muža, ktorý bol odtiaľto, arizovali a s arizátormi musel spolupracovať, pretože chcel prežiť. Napísal Tisovi vo februári 1942 a žiadal o výnimku, ale márne. Bol transportovaný a už sa nevrátil,” hovorí Vadkerty.

Podľa nej sa vo fonde kancelárie prezidenta dá nájsť 20-tisíc takýchto listov. „Väčšina tých ľudí žiadala len dôstojný život.” Autorka knihy a historička dodáva, že kancelária prezidenta časť týchto žiadostí skúmala, časť odmietla. Skúmali, či si ľudia výnimku zaslúžia. Podľa jej zistení však viac ako 95% ľudí výnimku nedostalo.

Boli by aj za zvesenie tabule

Rokovanie o Tisovom dome prišli sledovať aj členovia občianskeho združenia Filmový klub Bytča, ktoré funguje aj pod názvom Hviezdne Noci.
„Venujeme sa kultúre, ale pokiaľ sa v meste riešia hodnotové otázky, ako je odpredanie rodného domu Jozefa Tisa, rozhodli sme sa vystúpiť v mene občanov a napísať otvorený list poslancom, ktorým im odporúčame dom neodpredať a zaoberať sa tým, čo s týmto domom v budúcnosti bude,” povedala Kristína Rigerová, predsedníčka združenia.

Podľa nej by bolo vhodné, aby sa mesto druhú časť domu snažilo odkúpiť. „Pre nás je neprijateľné aj to, ako sa v súčasnosti dom využíva a že vonku je oslavná tabuľa Jozefovi Tisovi. Považujeme to za tragédiu a hanbu mesta a združenie by bolo za to, aby sa tabuľa zvesila. Už by to nemala byť téma, dom by sa mal dostať do verejného vlastníctva, pri súkromnom vlastníkovi si nemôžeme byť istý tým, ako bude budovu využívať.”

Polovková, Vadkerty, aj aktivisti kultúrnej bytčianskej obce sa zhodli, že pokiaľ by polovica Tisovho domu mala skončiť v rukách Slovenského dejepisného spolku, na zastupiteľstvo do Bytče prídu opäť a budú dúfať, že ich poslanci vypočujú.

Sympatizanti Tisa
Hlavou Slovenského dejepisného spolku je Pavol Demjanič, ktorý pôsobí ako historik v Slovenskom historickom ústave v Ríme a v parlamentných voľbách 2010 kandidoval z 26. miesta za Ľudovú stranu Naše Slovensko. Neskôr vystúpil na súde s poslancom ĽSNS Stanislavom Mizíkom, keď vysvetľoval antisemitský facebookový status. Vypovedal v jeho prospech.
Demjanič si pravidelne pripomína 14. marca vznik Slovenského štátu, ktorý kolaboroval s nacistickým režimom. Spomienku na túto udalosť organizuje v Tisovom rodnom dome v Bytči. Preto hrozí, že by sa dom po úplnom odkúpení stal pútnickým miestom neonacistov.

Minulý týždeň sa konalo zastupiteľstvo vo Varíne, kde poslanci nezahlasovali za kroky na premenovanie ulice Dr. Jozefa Tisu (s gramatickou chybou). Hovoria, že čakajú na stanovisko prokuratúry, ktorá má rozhodnúť, či je názov ulice v rozpore so zákonom. Zvažujú aj miestne referendum, aktuality.sk

X X X

Súd riaditeľa prešovskej nemocnice oslobodil. Dôkazy získali v rozpore so zákonom

Okresný súd ho odsúdil na tri roky, Krajský súd riaditeľa oslobodil.

Riaditeľ Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove Ľubomír Šarník je oslobodený spod obžaloby. Rozhodol o tom prešovský krajský súd.
Prvostupňový súd Ľubomíra Šarníka v roku 2019 odsúdil pre zločin neodvedenia daní a poistného a prečin ich nezaplatenia. Dostal trojročnú podmienku, súd mu uložil probačný dohľad a zákaz vykonávania podnikateľskej činnosti a tiež zákaz byť štatutárom právnickej osoby po dobu šiestich rokov. Voči rozsudku sa odvolal.

Šarník pred nástupom do vedenia zdravotníckeho zariadenia podnikal v súkromnej sfére. Pôsobil vo firme na výrobu okien a parapiet, z tohto obdobia pochádza obžaloba.

Dôkaz v rozpore so zákonom
Predseda senátu krajského súdu zdôvodnil verdikt tým, že došlo k procesným pochybeniam. Vyšetrovateľka oslovila Šarníka e-mailom, aby jej doručil účtovníctvo firmy, čo súčasný riaditeľ nemocnice urobil.
Nebol však poučený, že nie je povinný vydať účtovníctvo, ak si tým môže privodiť trestné stíhanie. Dôkaz získaný v rozpore so zákonom je podľa sudcu neprípustný. Taktiež chýbala zápisnica, že odovzdal účtovníctvo firmy.

Podnet na stíhanie podali poisťovne - zdravotné aj sociálna, ktorým mala firma zastupovaná Šarníkom, dlžiť. Pri výpovedi sa bránil druhotnou platobnou neschopnosťou firmy, ktorá išla neskôr do reštrukturalizácie.
„Krajská prokuratúra považuje rozhodnutie okresného súdu za správne a zákonné,“ reagovala prokurátorka. Šarník mal možnosť vyjadriť svoje námietky, čo však podľa prokurátorky urobil až pri odvolaní.

Advokát Šarníka, ktorý na súd neprišiel, trval na zrušení rozsudku a oslobodenie spod obžaloby.
Rozhodnutie Krajského súdu je právoplatné a nie je prípustný opravný prostriedok.

Ministri mu verili

Za riaditeľa prešovskej nemocnice si ho v lete 2020 dočasne na polroka vybral exminister zdravotníctva Marek Krajčí. Vo funkcii zostal aj po nástupe ministra Vladimíra Lengvarského.
Do prvého výberového konania septembri 2020 sa Šarník neprihlásil a riaditeľa nevybrali. Úspešný bol až v decembri 2020. Vtedy sa prihlásili traja záujemcovia, uspel súčasný riaditeľ.

Pri vymenovaní za riaditeľa v júli 2020 exminister zdravotníctva Marek Krajčí označil ho za experta na optimalizáciu procesov v podnikoch. „Myslím, že je to veľmi dobrý a skúsený manažér, ekonóm, ktorý bude vedieť ekonomicky túto nemocnicu postupne vytiahnuť zo schémy zadlžovania,” povedal vtedy Krajčí, aktuality.sk

X X X

Kde môžem prispieť na pomoc Ukrajine?

Aktuálne sa mimovládne organizácie mobilizujú nielen na vojnou zmietanej Ukrajine, ale aj priamo na Slovensku: očakávajú, že budú pomáhať aj utečencom.
Na Ukrajine, ktorá čelí útoku z Ruska, dlhodobo pôsobí viacero slovenských mimovládnych organizácií. Okrem materiálnej pomoci našim východným susedom poskytujú psychologické poradenstvo či podporu v oblasti vzdelávania.
V súvislosti s ozbrojeným konfliktom zomrelo na Ukrajine od roku 2014 už okolo 15-tisíc ľudí a viac ako milión musel opustiť svoj domov.

Pre ľudí, ktorí sa v prvej polovici minulého desaťročia ocitli na území konfliktu, to znamenalo nielen ohrozenie života, ale aj chudobu, nedostatok základných potrieb a lekárskej starostlivosti. Vojna, ktorá sa tentokrát týka celého územia Ukrajiny, túto situáciu násobne zhorší.

Aktuálne sa mimovládne organizácie mobilizujú nielen na Ukrajine, ale aj na Slovensku: očakávajú, že budú pomáhať aj utečencom.
Slováci môžu svojim východným susedom pomôcť hlavne finančnými príspevkami, ponúkame vám ich prehľad.
Ubytovanie či pitná voda
Človek v ohrození už dlhodobo pôsobí v Doneckej a Luhanskej oblasti, ktoré boli od roku 2014 okupované proruskými separatistami.

Mimovládna organizácia pomáhala opravovať zničené potrubia, zabezpečovať školám či nemociam nepretržitý prístup k čistej vode či opravovať domy poškodené po bojoch. Miestnym tiež poskytovala psychologickú pomoc na prekonanie traumy z konfliktu. Aktuálne chcú peniaze zo zbierky použiť na pomoc nielen ľuďom priamo na mieste ozbrojeného konfliktu, ale aj tým, ktorí preň opúšťajú svoju krajinu.

„Potrebné bude najmä zabezpečiť ubytovanie, pitnú vodu, jedlo, lieky ale aj psychologickú podporu. V prípade potreby sme pripravení poskytovať humanitárnu pomoc ľuďom na úteku aj na území Slovenska,“ približuje Lenka Kačmárová z Človeka v ohrození. Slováci podľa nej môžu pomôcť najmä finančným príspevkom.

Zásoby liekov
Na Ukrajine pôsobí aj zdravotnícka humanitárna organizácia MAGNA, a to od roku 2019. Primárne sa zameriavali na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v oblasti Luhanska a Donecka. „Máme na Ukrajine zásoby liekov a zdravotníckeho materiálu, ktorý aktuálne smeruje z hlavného mesta Kyjev do kontaktnej, dnes už vojnovej oblasti na východe krajiny a preverujeme iné oblasti, kde je aktuálna potreba.“

MAGNA tím je v úzkom kontakte so zdravotnými centrami a koordinuje pomoc smerujúcu do tých častí krajiny, ktoré sú útokmi najviac zasiahnuté. Situácia je podľa organizácie neprehľadná, od rána vládne panika, útoky sú na rôznych častiach krajiny.
„Ľudia môžu podporiť prácu MAGNA finančným darom, aby sme mohli rozsah našej pomoci okamžite rozšíriť a pomôcť deťom a ich rodinám v núdzi, pretože agresia a útok na Ukrajinu ohrozuje predovšetkým životy a zdravie bežných ľudí,“ uvádza organizácia. Organizáciu môžete podporiť prostredníctvom SMS na číslo 836 v hodnote 10 eur, celý príspevok pritom poputuje na Ukrajinu. Ďalšou možnosťou je darcovstvo prostredníctvom webovej stránky.
Kto pomôže Ukrajine
Vznikla tiež spojená iniciatíva mimovládnych organizácií Kto pomôže Ukrajine, na podporu Ukrajiniek a Ukrajincov v ohrození. „Ide primárne o humanitárnu pomoc na Ukrajine, alebo v prípade eskalácie pomoc tým Ukrajinkám a Ukrajincom, ktorí budú hľadať bezpečie na území Slovenskej republiky,“ uvádza sa na stránke iniciatívy.

Pomáhať budú v spolupráci s organizáciami ako Človek v ohrozeni, Nadácia Integra, OZ SAVIO, Adra, SME SPOLU / Ukrajina-Slovensko SOS, Ukrajinsko – slovenská iniciatíva a ďalšie.
Financie pomôžu zabezpečiť napríklad potravinové balíčky s múkou, olejom, soľou a cukrom či hygienické balíčky, lieky a iné zdravotnícke potreby. Zabezpčia tiež pitnú vodu a drevo na kúrenie.
Katolícka charita
Na Ukrajine pomáha aj Slovenská katolícka charita, a to už od vypuknutia konfliktu v roku 2014 – poskytla vtedy materiálnu pomoc a rozšírila systém pomoci pre chudobné deti a školákov. Ľuďom zasiahnutým konfliktom taktiež pomáhajú poukážkami na potraviny, liekmi a psychologickou pomocou.

Aktuálne organizujú celoslovenskú zbierku na pomoc Ukrajine. „Výnos z tejto zbierky bude použitý na akútnu pomoc ľudom v oblasti konfliktu, stravu, ubytovanie zabezpečenie základných životných potrieb. Túto pomoc organizujeme v spolupráci s ukrajinskou charitou a lokalnou charitou Doneck, ktorá je dlhodobým partnerom slovenskej katolíckej charity,“ uviedla hovorkyňa charity Monika Molnárová, aktuality.sk

X X X

Na hraničných priechodoch s Ukrajinou sa predlžujú čakacie doby

Na hraničných priechodoch s Ukrajinou sa predlžujú čakacie doby. Polícia informuje, že ide o zvýšený pohyb typický pre končiaci sa pracovný týždeň. Podľa starostky Uble Nadeždy Sirkovej sú pasažiermi zatiaľ Ukrajinci pracujúci v západnejších častiach Európy.
Ako v obedňajšom čase informovala finančná správa (FS) na svojej internetovej stránke, na hraničnom priechode Vyšné Nemecké čaká nákladná doprava na vstup na Slovensko 260 minút, osobná 300 minút. Všetci cestujúci smerom na Ukrajinu sú vybavovaní priebežne.

Kým o 10.15 h bola na hraničnom priechode Ubľa čakacia doba z Ukrajiny pre osobnú dopravu 240 minút, o 12.00 h to bolo už 360 minút. Peší na vstup na Slovensko čakajú naďalej 90 minút.
Na priechode Veľké Slemence sa od obeda peší vstupujúci na Slovensko nevybavujú priebežne, zdržia sa na ňom 45 minút.

Policajný zbor aktuálne zabezpečuje zvyčajný chod na hraničných priechodoch s Ukrajinou. „Pohyb na hraniciach sa ničím nelíši od bežných dní koncom týždňa," informovalo TASR ministerstvo vnútra.

„U nás v Ubli je nápor na hraničný priechod, je tam kolóna áut, ale poväčšine sú to ľudia, ktorí odchádzajú za prácou, sú zamestnaní v Čechách alebo Poľsku alebo iných krajinách EÚ," uviedla pre TASR Sirková s tým, že žiaden zo vstupujúcich zatiaľ na Slovensko neprišiel ako migrant, žiadajúci o pomoc či zabezpečenie ubytovania, aktuality.sk

X X X

Exminister Žiga odmieta účasť na úplatkárskej kauze bývalého vyšetrovateľa Kučerku

Výpoveďami svedkov pokračoval vo štvrtok na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS), pracovisko Banská Bystrica, proces s bývalým policajným vyšetrovateľom Mariánom Kučerkom, ktorého prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry viní z dvoch skutkov - zločinu prijímania úplatku a obzvlášť závažného zločinu prijímania úplatku v spolupáchateľstve. Medzi svedkami bol aj exminister a poslanec Národnej rady (NR) SR Peter Žiga.

Kučerka je obžalovaný za prijatie úplatku vo výške 25 000 eur od nitrianskeho podnikateľa Norberta B. prostredníctvom bývalého riaditeľa Národnej jednotky finančnej polície NAKA Bernarda Slobodníka za to, že pomôže príbuznému exministra Žigu. V druhom skutku sa mu kladie za vinu, že prijal úplatok vo výške 200 000 eur od bývalého riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovíta Makóa.

Peter Žiga tvrdí, že obžalovaného Kučerku nepozná a vo štvrtok ho videl po prvý raz v živote. K skutkom sa nemôže vyjadriť, pretože na žiadnom stretnutí, kde sa mali údajne preberať finančné odmeny, ktoré mali pomôcť jeho príbuznému, aby sa vyhol obvineniu, nikdy nebol. Norberta Bödöra a Bernarda Slobodníka pozná. Akékoľvek podozrenia na adresu príbuzného Štefana, ktorý mal byť zapletený do protiprávnej činnosti, sa dozvedel iba z médií.

Ešte pred exministrom tri hodiny vypovedal svedok Peter Petrov, ktorý obžalovaného usvedčil z trestnej činnosti. Bol údajne pri rozhovoroch Mariana Kučerku a Bernarda Slobodníka, kde sa hovorilo o úplatkoch. Obaja vraj boli dobrí kamaráti, chodili spolu na lyžovačky, hoci Slobodník bol obžalovanému nadriadený. Podľa neho na stretnutí boli aj Žigovci. Petrov zdôraznil, že pri odovzdávaní peňazí síce nebol, ale na stretnutiach, kde sa o nich hovorilo, áno. Priznal, že v súčasnosti čelí obvineniam najmä z ekonomickej trestnej činnosti.

Obhajoba spochybnila dôveryhodnosť Petrova a obžalovaný ho označil za klamára. Kučerka tvrdí, že nikdy také stretnutie nebolo a je nevinný. Trvá na tom, že chce a bude vypovedať, ale až po výsluchoch Slobodníka, ako aj Makóa. Podľa neho práve títo svedkovia mali počas prípravného konania účelovo meniť výpovede.

Mariána Kučerku zadržali v rámci policajnej akcie Judáš. Počas nej zadržali aj bývalého a zosnulého policajného prezidenta Milana Lučanského a ďalších vysokopostavených policajných funkcionárov. Bol obvinený aj v rámci policajnej akcie Očistec./agentury/