... spojené s ochranou hraníc EÚ: Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán vyzval Európsku komisiu (EK), aby Maďarsku uhradila náklady vynaložené na opatrenia súvisiace s ochranou vonkajších hraníc EÚ. Orbán vyslovil túto výzvu v liste, ktorý adresoval predsedníčke EK Ursule von der Leyenovej. Informoval o tom v utorok jeho hovorca Bertalan Havasi, ktorého citovala agentúra MTI. Maďarské opatrenia boli totiž podľa Havasiho v uplynulom období vzorom pre viaceré európske krajiny. Európe navyše podľa neho hrozí migračná kríza, ktorá môže byť vážnejšia než v roku 2015.

„Som presvedčený, že jedinou zárukou súčasnej krehkej stability je skutočnosť, že Maďarsko spolu s ďalšími členskými krajinami úspešne chráni vonkajšie hranice EÚ," píše Orbán v zmienenom liste. Podľa jeho slov nie je možné ignorovať významné ľudské úsilie a finančné zdroje, ktoré Maďarsko v uplynulých šiestich rokoch vynaložilo na ochranu hraníc Únie.

Vyše 1,6 miliardy eur
Maďarský premiér preto opakovane vyzval Brusel, aby Maďarsku uhradil náklady ochrany hraníc, čo doposiaľ EK odmietala, pričom sa odvolávala na zle interpretované a uplatňované pravidlá. Tieto náklady podľa jeho vyjadrenia dosiahli už vyše 590 miliárd forintov (vyše 1,6 miliardy eur).

Oplotený úsek srbsko-maďarských hraníc má 175 kilometrov. Technicky menej komplikovaný, avšak finančne náročnejší plot je aj na vyše 300-kilometrovom úseku hraníc Maďarska s Chorvátskom.

Orbán povedal, že Brusel nedal Maďarsku na budovanie hraničných zábran ani halier. „Aj iné krajiny stavajú ploty, my sme ale boli prví, preto sme hlavnými vinníkmi," dodal maďarský ministerský predseda, podľa ktorého EÚ uhrádza Maďarsku z bezpečnostného fondu len „dosť malý" príspevok na hliadky, aktuality.sk

X X X

Zápasil s aligátorom, teraz chce poraziť Trumpa. Voľby vo Virginii potrebuje Biden vyhrať

V Amerike prebiehajú prvé dôležité voľby, odkedy Joe Biden zvíťazil v tých prezidentských presne spred roka. Na Virginiu sa preto upierajú všetky oči. Vždy mal povesť tak trochu výstredného rebela, ale aj geniálneho politického marketéra. Napokon, Terryho McAuliffa dodnes najviac preslávil súboj so živým aligátorom.

Bolo to na prelome 70. a 80. rokov a vtedy len 22-ročný politický poradca McAuliffe uzavrel prazvláštnu stávku: Ak sa postaví zoči-voči živému aligátorovi a vydrží s ním bojovať aspoň tri minúty, prispejú mu 15-tisíc dolárov na kampaň za znovuzvolenie prezidenta za Demokratickú stranu, Jimmyho Cartera.

Musíte si dávať pozor na jeho chvost, ale predovšetkým mu musíte držať papuľu oboma rukami, vysvetľoval vtedy McAuliffe médiám. „Bude sa vás snažiť prevrátiť, aby vás mohol pohrýzť,“

McAuliffe nad aligátorom vyhral. A Carter napokon voľby prehral.

Niečo podobné, len v inej forme, sa teraz môže zopakovať.
Relatívne malý ale z politického hľadiska mimoriadne významný štát Virginia si v utorok volí nového guvernéra a kandiduje v nich aj McAuliffe. Sú to vôbec prvé veľké voľby v Spojených štátoch, od vlaňajších novembrových prezidentských, ktoré vyhral kandidát Demokratickej strany Joe Biden.

Tomu za rok v úrade stabilne klesá popularita a dnes mu dôveruje len 43 Američanov. Od druhej svetovej vojny nikdy tak prudko a za taký krátky čas neklesla popularita akémukoľvek inému americkému prezidentovi.
Voľby vo Virginii ale simultánne aj v štáte New Jersey sú prvou reálnou skúškou, ako na tom stoja obe strany, demokrati aj republikáni, ale najmä Joe Biden.

Porazil aligátora, chce poraziť aj „Trumpa“
Príhoda s aligátorom z úvodu nie je náhodná, práve ňou sa teraz oháňa aj McAuliffe. Okrem toho, že práve táto historka ho preslávila a dostala aj na titulku prestížneho časopisu Newsweek, stala sa aj témou kampane.
V nej McAuliffe súperí s kandidátom republikánov, umierneným konzervatívcom Glennom Youngkinom.

No aj napriek tomu, že Youngkin nepatrí k najtvrdšiemu jadru Trumpa, McAuliffe ho len zriedka oslvovuje inak ako „ďalším Trumpom“. „Ak viem zápasiť s aligátorom, s istotou si to viem rozdať aj s Donaldom Trumpom,“ vyhlásil McAuliffe už dávnejšie.
V posledných mesiacoch to s kandidátom demokratov nevyzerá príliš optimisticky. Ešte pred rokom, keď Biden vyhral novembrové prezidentské voľby, viedol s veľkým 10-percentným náskokom.
Posledné prieskumy už predpovedali mimoriadne tesný súboj a mierne favorizovali republikána Youngkina. Pre demokratov pritom čokoľvek ako veľké víťazstvo bude vlastne prehrou.

Nemohol kandidovať, musel čakať
McAuliffe bol guvernérom Virginie aj v rokoch 2014 a 2018, tamojšia ústava však zakazuje po sebe nasledujúce guvernérske funkčné obdobia. Preto si musel kandidát demokratov na svoju príležitosť počkať ďalšie štyri roky.
No Virginia nie je typickým štátom, kde by demokrati pravidelne a s istotou skórovali, hoci v posledných rokoch to tak bolo. Súboje medzi republikánmi a demokratmi tam zvyknú byť tesné.

V prezidentských voľbách patrí Virginia k takzvaným nerozhodnutým štátom, v angličtine nazývanými aj swing states alebo battleground states. Sú to štáty, ktoré si raz volia demokratov a inokedy republikánov a zvádza sa v nich najostrejší súboj pri akýchkoľvek federálnych voľbách, teda najmä prezidentských.

Aj pre Bidena bolo naposledy víťazstvo vo Virginii veľmi cenné a vyhral tam dokonca suverénne. V prezidentských voľbách v USA totiž o víťazovi nerozhoduje počet celkových hlasov, ale počet získaných delegátov. Zjednodušene povedané: čím viac a väčších štátov kandidát na prezidenta získa, tým vyššia šanca, že vyhrá aj celkové voľby.

Trump voľby prehral, pretože získal menej dôležitých štátov.
Bude Trump kandidovať opäť? Vyzerá to tak
Víťazstvom vo Virginii by si republikáni chceli napraviť chuť, prvýkrát od prehratých prezidentských volieb. Práve vo Virginii vtedy zaznamenali debakel.

V prípade demokratov by zase prehra v guvernérskych voľbách vo Virginii, ktorú tak triumfálne pred rokom získal Biden, potvrdila klesajúcu popularitu súčasného prezidenta.
Medzi americkými analytikmi navyše silnie podozrenie, že Trump sa o prezidentské kreslo pokúsi zabojovať znova, najbližšie v roku 2024.
Ak by voľby vo Virginii vyhrali konzervatívci, mohlo by to byť ďalšie znamenie toho, že republikánsky exprezident nikam neodchádza, aktuality.sk

X X X

Fico o odpočúvaní: Na videách je trt makový. Tento štát je v prdeli

„Mohol by som zasmiať na tom pytliacte,“ povedal Fico na margo sledovania údajných pytliakov v poľovníckej chate. Odposluchy a videá sa dostali na verejnosť cez vybrané médiá minulý týždeň. Podľa neho návrh na súd na sledovanie podal prokurátor z okresnej prokuratúry v Leviciach.

Pytliakmi mali byť dvaja muži – Mečár a Uškrt. „To sú dve mená, ktoré si vymysleli a mali to byť pytliaci,“ podotkol. ​
Podľa Fica 18. 10. 2021 vyšetrovateľ Policajného zboru predložil okresnej prokuratúre správu, v ktorej sa píše, že sa „nepodarilo zistiť informácie oprávňujúce vzniesť obvinenie konkrétnej osobe, taktiež neboli zistené informácie, ktoré by potvrdzovali spáchanie trestného činu“.
„Ak nás sledovali, čo nás teda sledovali, ak tam namontovali kamery, ak si vymysleli dôvod pytliactva, a 18. 10. im píšu policajti, že tam je trt makový, ako je možné, že tie nahrávky dostali médiá?“ spýtal sa Fico.

Uznal, že všetci „chcú strašne vyšetrovať“ ako nahrávky unikli na verejnosť, ale medzitým videá pribúdajú. „Stále sa toleruje, že sa s tým materiálom nezákonne pracuje,“ pokračoval s tým, že jeho strana podá niekoľko trestných oznámení. „Prezidentka by mala povedať, že toto už nie, nemôžu sa odpočúvať opoziční politici,“ obrátil sa opäť na Čaputovú.

Chystajú trestné oznámenia
Fico je pripravený dávať trestné oznámenia aj na médiá, ktoré zverejnili obsah nahrávok. Fico vyčíta súčasnej vláde únik financií cez schránkové firmy, ranč v Austrálii, problémy s reformami.
Pripomenul, že len v utorok sa premiér Eduard Heger (OĽaNO) vybral na východné Slovensko, aby ľudí presviedčal o potrebe reforime, a predseda Národnej rady Boris Kollár (Sme rodina) na strednom Slovensku tvrdí, že reformy odtrhnuté od reality nepodporí.

„To, čo sa dnes deje so Slovenskom, to je stav eminentného ohrozenia demokracie, eminentného ohrozenia základných ľudských práv,“ povedal Fico. Ako príklad uviedol seba – keď sa niekto dostal do jeho formulára eHranica a uviedol, že je Fico zaočkovaný, čo však nie je pravda.

„Tento štát bez problémov sfalšuje zdravotnú dokumentáciu. A teraz prijala koalícia zákon o elektronickej komunikácii… umožňuje zbierať informácie a tie zneužiť,“ pokračoval Fico.
Verejne vyzval prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby tento zákon o elektronických komunikáciách vrátila do parlamentu.

Slová o Sorošovej čriede prasiat
Dotkol sa aj odpočúvania v poľovníckej chate. „Nikdy som sa netajil, že stojím na strane ľudí, ktorí sú dnes nezákonne vo väzbe,“ zopakoval. „Predstavte si, že by sa takýto prípad odpočúvania stal v čase, keď som bol premiérom a Robert Kaliňák ministrom vnútra,“ pokračoval Fico s tým, že niekto nahrávky podhodil médiám, lebo „z nich nič vážne nevypadlo“.
„Začíname byť štátom, kde ľudia, ktorí prehrávajú politickú súťaž, začínajú používať fašistické metódy,“ vyhlásil bývalý viacnásobný premiér. Oslovil aj prezidentku: „Vyzývam vás, aby ste sa vyjadrili k odpočúvaniu“.

Podľa poslanca Ľuboša Blahu môže ísť dokonca o organizovanú skupinu, ktorá „zneužíva políciu na špehovanie opozície“. „Koalícia tvorí naratív, že Smer je mafia, tak sa nás snažia dehumanizovať. Odpočúvať sa nemá, ale Smeru to môžeme robiť,“ pokračoval Blaha.

Fico ďalej útočil na médiá a časť politickej scény, keď povedal: „V slovenskej politike, v slovenských mimovládnych organizáciách a niektorých médiách pôsobí Sorošova črieda prasiat. Po parlamentných voľbách krochtali od blaženosti, ale teraz kvičia, lebo vedia, že sa na nich varí voda.“

Fico: Nebojím sa
„Ja sa nebojím, ja už som zažil v slovenskej politike všetko. Ale bojím sa o tento štát. Tento štát je v prdeli. Ale totálnej. A poďakujte sa takým gaunerom ako je Matovič alebo Lipšic,“ dodal.
Po zriadení komisie, ktorá by mala kontrolovať použitie informačno-technických protriedkov, by na jej čele podľa Fica mal byť niekto z opozície. „Nech mi niekto vysvetlí, prečo tá komisia ešte nefunguje,“ podotkol.

Podľa neho nie je verejný záujem na úniku videí z poľovníckej chaty. „Neviviňujem sa z obsahu tých videí. Nespáchal som žiadny trestný čin. Ja to strpím, ale čo ak ma nabudúce nahrajú v naozaj intímnych situáciách. Potom budete rozoberať moje sexuálne polohy a hovoriť, že je to verejný záujem? Preto by som privítal, keby vládna koalícia túto komisiu zložila,“ prizvukoval./agentury/

X X X

 Remišová po odpočúvaní chaty podozrieva Žilinku, že paktuje s Ficom
​
Akékoľvek podozrenie o tom, že generálny prokurátor Maroš Žilinka mal niečo odkazovať alebo konať v prospech skupiny, ktorá sa stretávala na poľovníckej chate, vážne spochybňuje nezávislosť prokuratúry v rozhodovaní o nominantoch a kauzách strany Smer – sociálna demokracia (Smer-SD).

Uviedla to ministerka investícií Veronika Remišová (Za ľudí) vo svojom profile na sociálnej sieti. Odkazuje tak na medializované informácie o tom, že bývalý trojnásobný premiér Robert Fico údajne v nahrávke z chaty ubezpečoval advokáta Mareka Paru a podnikateľa Miroslava Bödöra, že generálny prokurátor Žilinka „nechal odkaz cez toho podnikateľa, že sa nemusíme báť prijatia týchto zmien, pokiaľ ide o 363-ku a rozdelenie generálnej prokuratúry a špeciálnej prokuratúry, lebo že na to nebudú mať čas“.
​
Toto vyjadrenie je podľa Remišovej vážnym problémom aj pre generálneho prokurátora. „Aktuálne sú stíhané za závažnú trestnú činnosť desiatky nominantov strany Smer. Generálny prokurátor je pán všetkých trestných konaní na Slovensku a dokonca do nich zasahuje aj diskutabilným používaním paragrafu 363, ktorým sa dokonca obišlo aj rozhodnutie viacerých súdov. Použitie sporného paragrafu tak, ako to urobil generálny prokurátor, dnes už kritizujú jeho kolegovia,“ vysvetlila ministerka.

Podľa nej je z rozhovorov na poľovníckej chate zrejmé, že Robert Fico a jeho ľudia sa snažia ovplyvňovať generálneho prokurátora. „Pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností o nezávislosti vyšetrovania káuz Smeru je preto nevyhnutné, aby reči Roberta Fica o odkazoch od generálneho prokurátora dôsledne preverili príslušné orgány na úrovni trestnej aj disciplinárnej zodpovednosti,“ uzavrela Veronika Remišová.
​
Portál aktuality.sk zverejnil v pondelok 25. októbra video z chaty, ktorú monitorovala polícia. Dozorový prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) podľa portálu doplnil svoj návrh na predĺženie väzby obvinených v rámci novembrovej akcie Národnej kriminálnej agentúry Očistec o obrazovo-zvukové záznamy. Ide o priestorové odposluchy, kde kamery zaznamenali rozhovory Roberta Fica, Roberta Kaliňáka (obaja Smer-SD), advokáta Mareka Paru, syna policajného exprezidenta Tibora G. a oligarchu Miroslava Bödöra./agentury/

X X X

Menej ruského plynu má už aj Slovensko. Dodávky klesli takmer o polovicu

V októbri sa z Ruska cez Ukrajinu na Slovensko prepravilo denne vyše 70 miliónov metrov kubických zemného plynu. Prvé novembrové dni preprava cez bod Veľké Kapušany klesla na zhruba 42 až 46 miliónov kubíkov plynu denne. 
Na Slovensko prúdi z Ruska menej plynu. V októbri sa totiž z Ruska cez Ukrajinu na Slovensko prepravilo denne vyše 70 miliónov metrov kubických zemného plynu. Prvé novembrové dni preprava cez bod Veľké Kapušany klesla na zhruba 42 až 46 miliónov kubíkov plynu denne.

Ako povedal hovorca Eustreamu Pavol Kubík, slovenský prepravca prepravuje plyn podľa požiadaviek svojich zákazníkov. „Plyn prepravujeme presne podľa požiadaviek našich zákazníkov. O dôvodoch čiastočného zníženia prepravy sme neboli informovaní," skonštatoval Kubík.
​
Podľa informácií zverejnených rakúskou tlačovou agentúrou APA už pritom cez plynovod Jamal, ktorý vedie z Ruska cez Poľsko, od minulej soboty do Nemecka neprúdi žiaden zemný plyn. Stanovisko ruskej plynárenskej spoločnosti Gazprom nie je známe, ešte koncom októbra pritom prezident Vladimir Putin nariadil štátnemu plynárenskému monopolu, aby v novembri zvýšil dodávky zemného plynu pre Európu.
​
Ich obmedzenia pritom zvyšujú ceny plynu a nepriamo vplývajú aj na ceny elektriny. Cena kľúčového európskeho terminovaného kontraktu na dodávky plynu v pondelok vzrástla o 15 % na 74,35 eura za megawatthodinu.
Rusko totiž pokrýva tretinu európskej spotreby plynu a jeho zámery v oblasti dodávok sú kritické v čase, keď spotové ceny na celom kontinente prudko vzrástli a zasiahli domácnosti a podniky.

Aktuálne úrovne skladovania v európskych zásobníkoch Gazpromu zostávajú približne na tretine úrovne spred roka.
Vyššie kapacity nevyužili
Situáciu neupokojila ani utorková dražba kapacít na rok 2022. Ruská plynárenská spoločnosť Gazprom si totiž v utorňajších aukciách odmietla rezervovať dodatočnú kapacitu na prepravu väčšieho množstva plynu do Európy cez Ukrajinu a Poľsko v období január až september 2022, čím podľa agentúry Reuters dala najavo, že neplánuje dodávať viac ako predstavujú zmluvné objemy, minimálne cez tieto dve trasy.

Spoločnosť nereagovala na žiadosť o komentár. Už predtým uviedla, že ďalšie objemy by mohli prísť do Európy prostredníctvom plynovodu Nord Stream 2 s ročnou kapacitou 55 bcm po tom, ako nemecký regulátor schváli jeho prevádzku.
„Gazprom pravdepodobne vsádza na to, že Nord Stream 2 bude pomerne skoro online a nechce preberať ďalšie záväzky, keďže tranzitná trasa cez Ukrajinu a plynovod Jamal-Európa sa pravdepodobne budú používať ako vyrovnávacie trasy, keď bude Nord Stream 2 v prevádzke,“ povedal Dmitrij Marinčenko, hlavný riaditeľ ratingovej agentúry Fitch.
Analytici spoločnosti Jefferies uviedli, že zostáva otázkou, či Rusko sprístupní ďalšie objemy iba cez Nord Stream 2, ktorému na spustenie prevádzky stále chýba nemecká certifikácia./agentury/

X X X

Reforma nemocníc: Kým Lengvarského očakávali v parlamente, on odišiel diskutovať na východné Slovensko
​
Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský odišiel na východ diskutovať s predstaviteľmi nemocníc. Pár dní predtým mu práve slabú diskusiu vyčítal šéf OĽaNO Igor Matovič.
​Rokovanie o reforme nemocníc sa naťahuje. Diskusia v parlamente o tejto veľkej zmene v zdravotníctve začala ešte minulý týždeň v stredu, no už na druhý deň bolo celé rokovanie Národnej rady SR prerušené. Stalo sa tak pre covid pozitívny prípad v parlamente.

Pokračovať sa malo v utorok doobeda, avšak do Národnej rady SR sa nedostavil samotný minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO), ktorý odišiel o reforme diskutovať „do terénu” na východné Slovensko.

Podpredseda parlamentu Juraj Blanár (Smer), ktorý schôdzu viedol, kritizoval ministra za to, že neinformoval, prečo nebude na rokovaní, hoci podľa neho vedel, že bude pokračovať rokovanie o tomto bode.
„Slušnosť káže aspoň poslať list, ospravedlnenie za to, že nie je účastný na rokovaní Národnej rady SR, preto túto výtku budem adresovať aj predsedovi NR SR,” povedal Blanár.

Pre neprítomnosť Lengvarského tak reformu presunuli na koniec rokovania. Stále sa tak čaká na to, či práve táto reforma bude mať iný osud, ako tá za vlády Smeru, ktorú nakoniec odmietol podporiť samotný predseda Smeru Robert Fico a tak skončila v šuflíku.

Do Humenného
Zatiaľ čo Lengvarského očakávali v parlamente, ten odcestoval do Humenného, kde sa stretol s predstaviteľmi sektoru nemocníc. V centre Horného Zemplína bol aj s premiérom Eduardom Hegerom a ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou, ktorá zase presadzuje reformu súdej mapy.
Na otázku prečo išiel Lengvarský do Humenného práve v utorok, kedy sa o reforme malo diskutovať v parlamente, jeho hovorkyňa Zuzana Eliášová neodpovedala.

„Malo sa dnes hlasovať a nehlasuje sa, pretože minister Lengvarský si doslova niekoľko hodín pred hlasovaním išiel vyžiadať súhlas do regiónov. A vybral sa do regiónu, kde sa žiadna nemocnica ani žiadne lôžko rušiť nemá,” povedal opoziční poslanec Richard Raši (Hlas) s tým, že Lengvarský a jeho ministerstvo ukazuje, ako sa reforma robiť nemá.

Raši tak narážal na uniknutý zoznam nemocníc, podľa korého sa údajne mali tieto nemocnice zmeniť z akútnych na komunitné nemocnice. Ide ale o neoverený zoznam, ten finálny a definitívny má byť známy až o rok.
Lengvarský po rokovaní v Humennom povedal, že na stretnutí boli riaditelia viacerých nemocníc vrátane svidníckej či sninskej nemocnici, a tiež hovoril, že s nimi nediskutovali prvýkrát ani poslednýkrát.

Nebudú sa rušiť
Lengvarský ani v Humennom nepovedal nič nové. Opakoval, že v súčasnosti nie je možné povedať, ako budú vyzerať jednotlivé nemocnice, ale budú o tom ďalej diskutovať, nemocnice sa rušiť nebudú, a že v prípade komunitných nemocníc nepôjde o žiadne „doliečováky", ale budú vyzerať tak, ako bude región potrebovať.

„Myslim si, že je dobré sa stretnúť a povedať si základné veci a fakty a potom postupovať tak, aby sme dosiahli to, čo bude pre občana najlepšie a to je kvalitná zdravotná starostlivosť na úrovni 21. storočia,” povedal Lengvarský.
Obdobne sa už vyjadril minulý týždeň, kedy bol na návšteve košických nemocníc, ktoré patria pod jeho rezort.
Popri covidovej situácii s nimi diskutoval aj o samotnej reforme. Vtedy však po boku ministra vystupili aj zástupcovia nemocníc a vyjadrili reforme plnú podporu.

Pravdou ale je, že ide o veľké nemocnice a ich by sa reforma nemala dotknúť tak výrazne, ako sa dotkne menších nemocníc.
Koľko nemocníc v rámci vysvetľovania a presadzovania reformy nemocníc, doteraz Lengvarský obehol, ani na to Eliášová neodpovedala.

Výčitka od Matoviča
Lengvarského návšteva v Košiciach sa udiala dva dni po výčitke od šéfa OĽaNO a ministra financií Igora Matoviča.
Ešte minulý týždeň Matovič odkazoval Lengvarskému, že by mal poctivejšie diskutovať o reforme.

„Mrzí ma súčasný stav, ale každý jeden minister sa musí správať zodpovedne, vydiskutovať si to nielen s poslancami. Od pána ministra Lengvarského by som očakával, že tých 102 nemocníc má obehnutých. Počul som, že ich obehol veľmi málo, to nie je poctivá diskusia,“ povedal s tým, že reforma nemôže byť len to, že si niekto nakreslí niečo na ministerstve za stolom v Bratislave a potom mu to všetci odhlasujú.

Z toho pohľadu vraj chápe aj postoj šéfa hnutia Sme rodina Borisa Kollára.
„Poďme sa poctivo rozprávať aj s nemocnicami, aj so zdravotníkmi, aj s politickými partnermi aj s opozíciou," uviedol Matovič.
Kollár si už pár týždňov obieha menšie nemocnice. Vyjadril sa, že reformu nepodporí aj keby to znamenalo koniec Sme rodina vo vládnej koalícii.

Kollár totiž reformu tlmočí ako rušenie niektorých nemocníc, aj keď reforma hovorí o transformácií. Navyše ich obieha hoci dnes ešte nie je známe, ktoré z nich sa budú transformovať.

Kollár počas októbra navštívil nemocnice vo Svidníku, Vranove nad Topľou, v Rimavskej Sobote, Zvolene či v Trstenej a v stretnutiach nepoľavuje, počas utorka mal ísť do nemocnice v Brezne a Revúcej.
Aj keď definitívne zoznamy nemocníc, ktoré sa majú transformovať, budú známe až koncom budúceho roka, problémom je, že v niektorých z týchto regiónoch ostali ľudia natoľko zneistení tým, čo sa s ich nemocnicou bude diať, že spisujú petície., aktuality.sk

X X X
​
Skrachovaný košický finančník má ďalší problém. Jeho projekt preveruje polícia pre dotačný podvod
​
Napriek tomu, že Marošovi Škorcovi v minulosti skrachoval celý jeho biznis, jemu blízka firma dostala dotácie na výstavbu hotela. Na celý projekt si teraz posvieti polícia.
Východoslovenský biznismen Maroš Škorec, ktorý pred vyše štyrmi rokmi skončil v osobnom bankrote, narazil so svojim ďalším podnikateľským projektom. Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) mu totiž pozastavila vyplácanie dotácií a celý prípad teraz prešetruje polícia.

Na výstavbu hotela v Tatranskej Štrbe dostala firma PPA Invest dotáciu takmer 1,1 milióna eur od štátu. Oficiálne túto firmu vlastní Patrícia Kundisová, avšak v jej pozadí je práve Škorec. Obaja sú totiž partneri a spolu žijú.
Našli nezrovnalosti
Ako sa podarilo zistiť portálu Aktuality.sk, štátna agentúra PPA pozastavila vyplácanie dotácií a urobila tak na základe administratívnej kontroly. Bližšie informácie však odmietla zverejniť.

„Predmetný projekt je v súčasnosti v štádiu preverovania nezrovnalosti. Nakoľko nie je vyšetrovanie ukončené, nemôžeme poskytnúť bližšie informácie,“ uviedol Peter Baran z odboru vonkajších vzťahov PPA.
Podľa neho firma PPA Invest doteraz dostala 133-tisíc eur a zvyšok už zastavili. Nezrovnalosti v tomto projekte agentúra posunula aj na políciu a podala trestné oznámenie.

„Predprípravné konanie vo veci čerpania nenávratného finančného príspevku poskytnutého na výstavbu rekreačného zariadenia naďalej prebieha, skutok je kvalifikovaný ako zločin poškodzovania finančných záujmov Európskej únie. Vec je v úvodnom štádiu trestného konania, doposiaľ nebol nikto obvinený,“ priblížil hovorca Policajného prezídia Michal Slivka.
Kontroly bez problémov

Škorec však odmieta akékoľvek podozrenie zo spáchania nejakého podvodu. „Momentálne nemá žiadne informácie z vyšetrovania. V apríli alebo máji bola moja partnerka vypovedať na polícii. Odvtedy sa však vyšetrovanie nehýbe. Vylučujem, že by tam došlo k nejakému zneužitiu eurofondov,“ povedal pre Aktuality.sk Škorec.
Odvoláva sa pritom na tri predošlé kontroly zo strany agentúry PPA, pričom ani raz nemali zistiť nejaké porušenie zákona či nezrovnalosti. Rovnako tak nás uisťoval, že štátu nehrozí nijaká škoda.

V minulosti totiž PPA viackrát vyplatila dotácie z eurofondov a až následne sa zistili pochybenia a podvody, pričom tieto peniaze potom musel štát vracať Európskej únii. Škorec uviedol, že štát má zriadené záložné právo na danú nehnuteľnosť, teda hotel s názvom Arietes Marmont Hotel.

Ten napriek pozastaveniu vyplácania peňazí firma PPA Invest dokončila a momentálne je už v prevádzke. Podľa Škorca stopka na dotácie im výrazne skomplikovala život v súčasnej ťažkej covidovej dobe. Pokiaľ by agentúra PPA nakoniec odstúpila od zmluvy a zrušila by úplne vyplatenie subvencií, tak je pripravený celý projekt prefinancovať na trhu, čiže by musel nájsť nejakú financujúcu banku alebo ďalších investorov.

Finančníkov pád
Košický finančník sa v minulosti zviditeľnil predovšetkým svojou investičnou skupinou Skyside. Prostredníctvom nej vstúpil do energetického či nápojárskeho biznisu. Skyside výrazne investovala do výstavby solárnych elektrární na Slovensku a v Bulharsku.
Rovnako tak skupina skúpila viacero producentov minerálnych vôd a nealkoholických nápojov - Západoslovenské žriedla, Kláštorná či Toplimo. Do tohto portfólia patril aj známy rožňavský pivovar Kaltenecker.

Po počiatočnej výraznej expanzii sa však všetky projekty ukázali ako nie veľmi rentabilné. Štáty totiž začali postupne znižovať štedré dotácie na obnoviteľné zdroje energie. Podobne neziskové sa ukázali aj nápojárske podniky.
Celá skupina Skyside išla nakoniec do krachu a v osobnom bankrote skončil aj jej zakladateľ, aktuality.sk

X X X

Rakúska komisia odporučila tretiu dávku proti covidu pre všetkých nad 18 rokov
​
Rakúska komisia pre očkovanie (NIG) v utorok odporučila, aby sa treťou dávkou vakcíny proti koronavírusu pol roka po druhej dávke dali zaočkovať všetky osoby nad 18 rokov. Informovala o tom agentúra APA.
Minister zdravotníctva Wolfgang Mückstein uviedol, že na zasadnutí komisie jej členovia konštatovali, že „ochrana po očkovaní po šiestich mesiacoch značne klesá". Mimoriadne dôležitá je podľa neho vakcinácia posilňujúcou dávkou pre ľudí nad 65 rokov a rizikových pacientov.

Komisia odporučila tiež všetkým osobám, ktoré sa nechali zaočkovať jednodávkovou vakcínou od spoločnosti Johnson & Johnson, aby sa čo najskôr dali očkovať i druhou dávkou.
Mückstein apeloval na obyvateľstov, aby sa čo najskôr a plošne dali očkovať i proti chrípke. Po tom, čo sa vlani sezónna chrípka v dôsledku protipandemických opatrení výraznejšie neprejavila, odborníci tento rok očakávajú silnú vlnu chrípky, varoval, aktuality.sk

X X X

Ukrajina poprela správy, že Rusko na jej hraniciach opäť zhromažďuje vojakov

Ukrajina poprela správy o údajnom hromadení ruských vojakov a vojenskej techniky neďaleko jej východných hraníc, ktoré vyvolali obavy z ďalšej možnej eskalácie konfliktu medzi Kyjevom a proruskými separatistami.
Informovala o tom v utorok agentúra AFP.
Zábery zverejnené v posledných dňoch na sociálnych sieťach ukazovali ruské vojenské konvoje s tankami a raketami na juhozápade krajiny - pri ukrajinských hraniciach.

Hovorca hovorca amerického ministerstva obrany John Kirby v pondelok oznámil, že Washington situáciu monitoruje. Denník The Washington Post zase citoval amerických predstaviteľov, ktorí vyjadrili v súvislosti s hromadením ruských vojakov a techniky na ukrajinských hraniciach znepokojenie.

Ukrajinské ministerstvo obrany však v pondelok neskoro večer uviedlo, že v blízkosti hraníc neboli pozorované „žiadne presuny ruských vojakov". Rezort obrany zároveň dodal, že zverejnené videá by mohli byť „súčasťou špeciálnych informačných a psychologických operácií".

Zelenskyj rokoval o konflikte na východe Ukrajiny s Bidenom
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok uviedol, že o konflikte na východe Ukrajiny rokoval s americkým prezidentom Joeom Bidenom na okraji klimatickej konferencie COP26 v Glasgowe. „USA naďalej podporujú územnú celistvosť a reformy na Ukrajine," napísal Zelenskyj v príspevku na Twitteri.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v utorok taktiež odmietol správy o údajnom hromadení ruských vojsk na hraniciach s Ukrajinou a zdôraznil, že nie je treba „strácať čas zaoberaním sa tvrdeniami s nízkou kredibilitou".
„Pohyb našej vojenskej techniky a armádnych jednotiek... je výlučne našou záležitosťou," povedal novinárom. „Rusko nikdy nikoho neohrozovalo," dodal.

Vojenské cvičenie
Obavy Kyjeva i medzinárodného spoločenstva vzbudili tohtoročné vojenské manévre Ruska, v rámci ktorých vyslala Moskva na prelome marca a apríla do oblastí pri hraniciach s Ukrajinou tisíce vojakov. Zúčastnili sa tam na vojenskom cvičení považovanom za najväčšie od roku 2014, keď Rusko anektovalo ukrajinský Krymský polostrov, respektíve odvtedy, ako začalo podporovať separatistických povstalcov na východe Ukrajiny. Moskva svoje jednotky z ukrajinských hraníc po niekoľkých týždňoch stiahla.

Ozbrojený konflikt na východe Ukrajiny - v Doneckej a Luhanskej oblasti - si už vyžiadal viac ako 13 000 obetí. Ukrajina a jej západní spojenci obviňujú Rusko z vysielania vojakov a zbraní na podporu separatistov v Donbase, čo však Moskva popiera, aktuality.sk

X X X

Prezidentka SR Čaputová sa stretla s Kate, prišla v recyklovaných šatách vo farbe slovenských hájov! O klíme diskutovala aj s princom Charlesom, jej prejav bol naozaj silný

Naša prezidentka Zuzana Čaputová sa stretla s mnohými dôležitými lídrami, okrem iného si mala čo povedať aj s obľúbenou Kate Middleton. Tak, ako naša prezidentka, aj Kate bojuje za ochranu klímy a našej planéty. Už veľakrát ich štýlom obliekanie ku sebe prirovnali a zdá sa, že aj tentokrát si boli trochu podobné. Okrem iného sa ukázalo, že tak ako recykluje Kate svoje outfity, urobila tak aj prezidentka.

Zuzana Čaputová sa stretla s princom Charlesom aj Kate
Prezidentka SR Zuzana Čaputová sa v rámci klimatickej konferencie v škótskom Glasgowe stretla s britským princom Charlesom, s ktorým diskutovala o opatreniach na ochranu klímy.
Čaputová s princom Charlesom diskutovala o tom, ako Slovensko a Spojené kráľovstvo prispievajú k ochrane klímy, aj o tom, že naliehavosť klimatickej krízy pociťujú najmä mladí ľudia. Zároveň sa zhodli, že potreba ochrany klímy nepredstavuje iba náklady, ale môže byť spojená aj s veľkými ekonomickými príležitosťami.

Prezidentka okrem toho na svojom účte na Instagrame oznámila, že sa na glasgowskej konferencii stretla aj s viacerými ďalšími svetovými lídrami a osobnosťami.
Rozlúčila sa napríklad s dosluhujúcou nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou, ktorej poďakovala za jej dlhoročné pôsobenie v politike. Hovorila aj so šéfkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou, pričom vyjadrila potešenie, že EÚ oznámila klimatické ciele, ktoré patria medzi tie najambicióznejšie.

Šaty ukrývali posolstvo, aj slovenské háje
Čaputovú potešilo aj stretnutie s britským prírodovedcom Davidom Attenboroughom, ktorého dokumenty podľa jej slov výrazne ovplyvnili naše nazeranie na prírodu. S islandskou premiérkou Katrín Jakobsdóttir diskutovala prezidentka o tom, ako môže byť Island pre SR vzorom v transformácii na tzv. zelenú ekonomiku.
Slovenská prezidentka prišla na podujatie v recyklovaných šatách, ktoré sme na nej videli už pri návšteve pápeža:
​
A tieto kabátové šaty zo žoržetovej vlny si nevzala aj teraz náhodou, skrývali v sebe silné posolstvo späté práve s planétou. Čo nám o nich prezradil sám módny návrhár Boris Hanečka?

"Zelenú každú vnímame ako farbu nádeje... Je to aj farba duchovného rastu, preto sme zvolili tento hlboký odtieň, je to odkaz na nový začiatok. Evokuje aj planétu, rastlinstvo, ekológiu, či už exotické pralesné rastliny, ale aj naše borovicové háje. Niekto v tom môže vidieť smaragdovú, ale my sme sa inšpirovali práve týmito lesmi." Okrem slovenskej prezidentky zavítali na summit samozrejme mnohí ďalší známi lídri krajín, rovnako aj členovia kráľovskej rodiny:

Prezidentka cestovala bežnou linkou, jej prejav bol silný
Čaputová odcestovala do Škótska v nedeľu (31. 10.) popoludní bežnou komerčnou linkou, s prejavom na konferencii vystúpila dnes v utorok (2. 11.). Toto sú jej slová, ktoré by si mal každý aj z nás bežných ľudí, vziať k srdcu:

"Vážený pán predseda, excelencie, dámy a páni,
odvtedy, ako sme sa v Paríži dohodli, že dosiahneme klimatickú neutralitu do polovice tohto storočia, sa už uskutočnilo niekoľko konferencií zmluvných strán. Ale veda nám hovorí jasne: k tomuto cieľu sme sa ešte ani zďaleka nepriblížili.
Konferencia v Glasgowe je pre planétu rozhodujúca. Potrebujeme zintenzívniť naše úsilie znížiť emisie a zmierniť následky klimatickej krízy. Ak v tomto zlyháme, na ďalších konferenciách budeme diskutovať už len o nezvratnej devastácii našej planéty a jej biotopoch. Takémuto scenáru sa stále dá ešte stále vyhnúť, zatiaľ to však vyzerá, že zlyhávame v tom, aby sme mu zabránili.

Mladá generácia tomu rozumie. V mojej krajine, na Slovensku, sa 42% mladých ľudí veľmi obáva klimatickej krízy. 73% si myslí, že ľudstvo v starostlivosti o našu planétu zlyhalo. Dve tretiny považujú opatrenia politikov na riešenie klimatickej krízy za sklamanie. Nedávna štúdia z krajín po celom svete ukázala, že 40% mladých ľudí zvažuje, či mať kvôli klimatickej kríze deti.

Je jasné, že mladá generácia vie, že nám dochádza čas. A nám politikom už dochádzajú výhovorky. Som rada, že ako Európska únia robíme to, čo je potrebné: do roku 2030 znížime emisie o najmenej 55%, do roku 2050 sa staneme prvým klimaticky neutrálnym kontinentom a budeme pomáhať rozvojovým krajinám robiť to isté.

Emisie Slovenska v porovnaní s rokom 1990 klesli o 46%, emisie metánu sú nižšie o viac ako o polovicu. Už teraz vyrábame 80% našej elektriny nízkouhlíkovo a od roku 2023 nebudeme používať uhlie na výrobu elektrickej energie. 43% prostriedkov z nášho plánu obnovy využijeme na podporu udržateľnej zelenej tranzície v doprave, priemysle alebo budovách. A bokom nezostanú ani tí najzraniteľnejší.

Zároveň vieme, že tieto kroky samé o sebe nebudú stačiť. Boj proti klimatickej kríze si vyžaduje naozaj globálne úsilie: nielen zo strany EÚ a zvyšku rozvinutého sveta, aj keď práve my máme osobitnú zodpovednosť. Všetci musíme prispieť svojím spravodlivým dielom – vrátane tých štátov, ktorých najvyšší predstavitelia neprišli do Glasgowa. To platí aj pre oblasť financovania opatrení v oblasti zmeny klímy. V rokoch 2019 až 2023 Slovensko zdvojnásobilo svoj dobrovoľný príspevok do Zeleného klimatického fondu.

Excelencie, uhlíková stopa lietadiel, ktorými sme do Glasgowa prileteli, nesmie byť jediným výsledkom tohtoročnej konferencie. Parížske záväzky musíme premeniť na reálny a kredibilný pokles emisií CO2. Každý z nás má svoju vlastnú cestu rozvoja a odlišné východiskové pozície, ale spája nás jeden spoločný cieľ: zachrániť našu planétu. Konajme podľa tohto cieľa. Ďakujem."

Britský premiér Boris Johnson a generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) Antonio Guterres privítali slovenskú prezidentku Zuzanu Čaputovú pri príchode na konferenciu OSN v škótskom Glasgowe 1. novembra 2021.
Klimatická konferencia OSN v Glasgowe, známa aj pod skratkou COP26, sa považuje za najvýznamnejšie globálne klimatické fórum od prijatia Parížskej klimatickej dohody v roku 2015. Dvojtýždňové podujatie odštartovalo Ffrum svetových lídrov, ktoré sa koná 1. a 2. novembra. V týchto dňoch bude Prezidentský palác v Bratislave večer osvetlený symbolicky nazeleno.

Svetoví lídri podporili razantnejšie opatrenia na ochranu klímy
Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyzval najväčších svetových producentov emisií, aby okamžite zvýšili svoje záväzky v oblasti boja proti klimatickým zmenám. Nemecká kancelárka Angela Merkelová zasa apelovala na globálne spoplatnenie emisií skleníkových plynov a ukončenie spaľovania uhlia. Obaja lídri vystúpili v pondelok v rámci kľúčovej konferencie OSN v škótskom Glasgowe, od ktorej sa očakávajú účinné kroky proti globálnemu otepľovaniu.
Počúvajte aj tento dôležitý podcast o klíme, ktorá nás potrebuje:

Macron obhajoval ciele Parížskej klimatickej dohody z roku 2015, avšak priznal, že krajiny sveta ani zďaleka nespĺňajú svoj záväzok obmedziť globálne otepľovanie na maximálne 1,5 stupňa Celzia oproti hodnotám spred priemyselnej revolúcie. "Vieme, že tam ešte nie sme," povedal.

"Kľúčovým počas nasledujúcich 15 dní (konferencie) bude, aby najväčší producenti emisií ... posilnili svoje ambície," povedal Macron bez toho, aby spomenul konkrétne krajiny. "Je to jediný spôsob, ako urobiť našu stratégiu vierohodnou ... a urobiť z hodnoty 1,5 stupňa Celzia dosiahnuteľný cieľ," skonštatoval.
Dosluhujúca nemecká kancelárka Merkelová označila globálne spoplatnenie emisií skleníkových plynov za efektívny nástroj boja proti zmene klímy. "Európska únia už takéto spoplatnenie zaviedla a zavádza sa už aj v iných krajinách, napríklad v Číne," uviedla.

Merkelová tiež vyzvala na celosvetové ukončenie spaľovania uhlia pre potreby výroby elektrickej energie. Podľa kancelárky, ktorá sa po 16 rokoch na čele nemeckej vlády chystá - zrejme v prvej polovici decembra - odísť do politického dôchodku, stojí pred svetovým spoločenstvom v otázkach ochrany klímy stále veľa práce. Konferencia COP26 je podľa nej pravdepodobne posledným veľkým summitom, na ktorom sa zúčastňuje ako šéfka vlády.

Francúzsky prezident zároveň varoval, že domorodí obyvatelia sú často prvými obeťami klimatických zmien a že obzvlášť zasiahnutými sú niektoré regióny v Afrike, Tichomorí a Karibiku.
Zuzana Čaputová na každej príležitosti vyzerá výborne a naozaj reprezentatívne, inak tomu nebolo ani na tejto významej udalosti. Pozrite si viac jej fotografii v našej galérii, aktuality.sk

X X X

Miláčik, čo tak červík na večeru? Vojvodkyňa Kate kŕmila Williama, kráľovná má tvrdý odkaz pre politikov

Princ Charles, jeho syn William, obaja v spoločnosti svojich manželiek sa objavili v pondelok na klimatickom summite OSN po boku svetových lídrov. Pozornosť na seba strhla usmiata a dobre naladená Kate, ale tiež napríklad priateľské gestá amerického prezidenta Joea Bidena s Williamom či srdečný rozhovor vojvodkyne Camilly s Angelou Merkelovou.
 
Vojvodkyňa Kate z Cambridge núka svojmu manželovi princovi Williamovi pohár s mŕtvymi jedlými larvami - alternatívu jedla, ktorá bude možná už o pár rokov.
Samozrejme, stretnutie svetových lídrov v Glasgowe nebolo len o pekných záberoch pre fotografov – lídri sa stretli kvôli tomu, aby sa dohodli, čo ďalej s osudom našej planéty, ktorá sa veľmi rýchlo otepľuje a pre zmeny životného prostredia spôsobené ľudskou činnosťou nám v (možno už veľmi blízkej) budúcnosti hrozí ekologická katastrofa.

Politikom a zúčastneným hosťom sa prihovorila aj britská kráľovná Alžbeta II., ktorá síce klimatickú konferenciu OSN v Glasgowe (známa pod skratkou COP26) ako hlava britskej monarchie hostila, no pre zdravotné problémy jej lekári neodporučili zúčastniť sa osobne. Alžbeta II. vyzvala k prejaveniu „skutočného štátnictva“ a požiadala politikov, aby vytvorili „bezpečnejšiu, stabilnejšiu“ budúcnosť pre našu planétu.

Princ, vojvodkyňa Kate a svetoví lídri v Glasgowe ​
Uviedla, že mnohí ľudia dúfajú, že namiesto slov už teraz „nastal čas na činy“. Svetových lídrov zároveň 95-ročná britská panovníčka vyzvala, aby pri svojom konaní mysleli na budúce generácie a povzniesli sa nad súčasnú politickú situáciu, približuje spravodajská stanica BBC. Alžbeta tiež vyjadrila „veľkú hrdosť“ na svojho zosnulého manžela, princa Philipa, ako aj ďalších členov kráľovskej rodiny, ktorí sa zasadzujú za ochranu životného prostredia. ​

Medzi nimi sa objavili už spomenutí princ Charles, britský následník trónu a jeho syn, princ William. Oboch sprevádzali manželky. Vojvodkyňu Kate, polovičku princa Williama, fotografi zachytili v družnom rozhovore s účastníkmi summitu, ale tiež napríklad v momente, keď na večernej recepcii núkala svojho manžela pohárom so sušenými mŕtvymi červami. Nešlo však o žiaden žart, ale alternatívu stravy v budúcnosti, ktorá by mohla pomôcť zastaviť zvyšovanie nedostatku surovín a tiež neúrodnosť pôdy, ktorá v mnohých regiónoch hrozí. Výraz na princovej tvári všan nenaznačoval, že by sa mu takáto alternatíva jednohubiek na recepcii pozdávala.

Britský premiér Boris Johnson (vľavo) prichádza v spoločnosti princa Williama a jeho manželky Kate na večernú recepciu v rámci summitu v Glasgowe.
Na summite sa zúčastnila aj slovenská prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá sa stretla osobne s princom Charlesom. Diskutovali o tom, ako Slovensko a Spojené kráľovstvo prispievajú k ochrane klímy, aj o tom, že naliehavosť klimatickej krízy pociťujú najmä mladí ľudia.

Prezidentka sa stretla aj s viacerými ďalšími svetovými lídrami a osobnosťami. Rozlúčila sa napríklad s dosluhujúcou nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou a potešilo ju aj stretnutie s britským prírodovedcom Davidom Attenboroughom. Zuzana Čaputová vystúpi s prejavom na konferencii v utorok., aktuality.sk

X X X

Kollár nesúhlasí so zrušením nemocnice v Revúcej, obáva sa vyľudnenia regiónu

Zrušenie či obmedzenie nemocnice v Revúcej by mohlo viesť k vyľudneniu a poškodeniu života v celom regióne. Po stretnutí s vedením nemocnice a zástupcami samospráv to uviedol predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina).

Podľa Kollára majú reforma nemocníc i reforma súdnictva v podobe súdnej mapy dosah na najväčších zamestnávateľov v regiónoch a dotýkajú sa inštitúcií, ktoré „robia mesto mestom“. V prípade zrušenia či obmedzenia nemocnice v Revúcej sa obáva destabilizácie regiónu a „zníženia mesta na úroveň lokálnej dediny“.

„Keď im zoberieme nemocnicu, kde je zamestnaných 250 ľudí, tak pre nich to bude fatálne. Nechcem byť hrobárom tých najťažšie skúšaných slovenských regiónov,“ uviedol predseda parlamentu. Pripomenul tiež, že súčasná podoba reformy nemocníc nemá v Národnej rade SR podporu poslancov Sme rodina. ​

Nesúhlas s pripravovanou stratifikáciou siete nemocníc už pred časom vyjadrili aj členovia Regionálneho združenia miest a obcí Stredného Gemera. Podľa primátora Revúcej Júliusa Buchtu taký dôležitý článok pre zdravie obyvateľov, ako je revúcka nemocnica, musí ostať v takom stave, ako je doteraz. „Reprofilizácia a jej presunutie do kategórie komunálnej nemocnice našim ľuďom nepomôže, ale naopak, výrazne zhorší ich život,“ dodal Buchta.

Reforma zatiaľ bez jasnej predstavy
V súčasnosti nie je podľa ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (nominant OĽaNO) možné povedať, ako budú vyzerať jednotlivé nemocnice. O ich reforme a jej podobe chce naďalej diskutovať. O reformách a pláne obnovy s primátormi a starostami v Humennom diskutovali aj premiér Eduard Heger (OĽaNO) a ministerka spravodlivosti Mária Kolíková.
„Budeme ďalej pozorne počúvať, budeme ďalej zhromažďovať fakty, diskutovať o nich,“ uviedol Lengvarský na margo reformy nemocníc. Opätovne zdôraznil, že žiadna nemocnica sa rušiť nebude. Zároveň podotkol, že geografická dostupnosť kvalitnej zdravotnej starostlivosti je jedným z rozhodujúcich faktorov pri rozhodovaní o osudoch jednotlivých zariadení.
V súdnictve je podľa Kolíkovej slov reforma „kľúčová“ pre odstránenie korupcie zo súdov. „Bez toho, aby sme urobili reformu justície, nemôžeme zabezpečiť každému, aby mal kvalitné a odborné rozhodnutie rýchlo a bez korupcie,“ povedala s tým, že malé kolektívy vytvárajú priestor na lokálne väzby. Reforma má zároveň na súdy priniesť lepšie materiálne podmienky a počítačové vybavenie.

Lengvarský aj Kolíková skonštatovali, že oba rezorty vedú o podobe reforiem s koaličným partnerom Sme rodina, ktorý je aktuálne proti, diskusie. „Cítil som tam aj nejaké porozumenie a pochopenie pre zdravotnícku reformu,“ skonštatoval Lengvarský.
„Všetkým je nám jasné, že Slovensko nie je v dobrom stave. Preto ho potrebujeme dostať opäť do formy,“ odôvodnil potrebu reforiem Heger. Upozornil, že ak sa nevykonajú, situácia v týchto rezortoch sa bude zhoršovať. Na šírenie strachu o dosahoch reforiem nevidí žiadne dôvody.

Na východnom Slovensku by mali prostriedky v rámci plánu obnovy podľa slov generálnej riaditeľky sekcie plánu obnovy na Úrade vlády Lívie Vašákovej smerovať najmä do cyklotrás, železníc, škôl a materských škôl. Najviac výziev by sa malo vyhlasovať v roku 2022, najviac verejných obstarávaní vláda očakáva v roku 2023, aktuality.sk

X X X

​V Banskej Bystrici už odkladajú operácie, personál potrebujú pacienti s covidom ​

V Banskej Bystrici aj vo Zvolene stúpajú počty covidových pacientov. ​Počet hospitalizovaných pacientov s ochorením Covid – 19 stúpa aj vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici. Aktuálne ich tam majú podľa hovorkyne Ruženy Maťašeje hospitalizovaných 39, pričom sedem z nich je v kritickom stave s potrebou podpory dýchania na klinike anestéziológie a intenzívnej medicíny - ani jeden z nich nie je zaočkovaný.

V nemocnici aktuálne chýba aj 27 zamestnancov, prevažne zdravotníkov, ktorí sa nakazili.
„V tejto situácii už nevieme ďalej zabezpečiť vykonávanie plánovaných operácii a sme nútení pristúpiť k ich odkladaniu u pacientov, ktorých zdravotný stav to umožní," informovala Maťašeje. O odložení termínu bude dotknutých pacientov informovať personál konkrétneho oddelenia.
Personál už nestačí
Tým, ktorí sa opakovane pýtajú, prečo počet ľudí na umelej pľúcnej ventilácii ovplyvňuje výkon plánovaných operácií, nemocnica odpovedá jednoducho.

Pacient s covidom napojený na umelú pľúcnu ventiláciu si vyžaduje špecifickú zdravotnú starostlivosť. „Musí byť izolovaný a vyžaduje si opateru vyšším počtom špecializovaného personálu, ktorého máme, bohužiaľ, nedostatok. Sú to predovšetkým anestéziologické sestry, ktoré sú okrem starostlivosti o pacienta na lôžku aj pri operačných výkonoch," vysvetľuje Maťašeje.
Nemocnica naďalej ľudí vyzýva, aby sa dali zaočkovať, seba ochránili pred ťažkým priebehom ochorenia a zároveň zmiernili dopady na poskytovanie komplexnej zdravotnej starostlivosti v nemocniciach.

Pomáhajú aj Čadci a Prešovu
Nemocnica Agel vo Zvolene hlási zvýšenie počtu pacientov s koronavírusom na číslo 35, z toho traja sú napojení na neinvazívnu pľúcnu ventiláciu a štyria na umelú pľúcnu ventiláciu. Časť pacientov prijali z nemocníc v Čadci a v Prešove, aby im pomohli znížiť pokračujúci nápor. Medzi hospitalizovanými je aj jedno neplnoleté dieťa.

Zvolenská nemocnica prechádza treťou fázou reprofilizácie lôžok. Ak sa situácia bude naďalej zhoršovať, pre covidových pacientov vyčlenia podľa riaditeľky Ľudmily Veselej až 74 lôžok, čo sa už dotkne aj chodu ostatných oddelení. Služby lekárov a sestier budú musieť preorganizovať.

Plánované operácie zatiaľ pokračujú bez obmedzení. V nemocnici vnímajú aj zvyšujúci sa počet testov PCR a klesajúci záujem o očkovanie, tamojšie vakcinačné centrum preto aktuálne pracuje iba jeden deň v týždni, aktuality.sk

X X X

Berlínsky múr rozhádal nitrianskych poslancov

Nový pamätník, ktorý bude pozostávať z fragmentov Berlínskeho múru, rozhádal nitrianskych mestských poslancov. Viacerým sa nepáčilo, že sa o pamätníku dozvedajú, až keď na jeho výstavbu majú schváliť 10 000 eur. Rovnako kritizovali, že naň pôjdu peniaze pôvodne určené na správu a údržbu komunikácií.

„Ja sa pýtam, máme tak dobre opravené komunikácie? Obyvatelia sídliska Klokočina majú oprávnené požiadavky na osvetlenie v tmavých častiach, a na to nie sú peniaze. Ale na občiansky pamätník vieme peniaze vyčleniť,“ skonštatoval poslanec Pavol Obertáš.

Chýbajúce informácie aj zámer kritizoval aj poslanec Miloš Dovičovič. „Toto je to, na čo potrebujeme dať peniaze? Potrebujeme stavať tri kusy betónu dovezené z Berlína? Áno, sú tu argumenty o tom, že ich máme zadarmo a pozemok je za jedno euro. Ale teraz máme vyčleniť 10 000 eur a potom možno budeme schvaľovať ďalšie financie,“ vyhlásil Dovičovič.
Podľa primátora Hattasa myšlienka priniesť do Nitry fragmenty Berlínskeho múru nie je nová. Miesto v parčíku na rohu Farskej a Skalnej ulice vybrali na útvare hlavného architekta. Ide o dočasné riešenie, pretože je tu ešte šanca získať ,elkový' panel, ktorý je ešte ikonickejší. ​

„Preto ide o dočasné osadenie. Chceme to stihnúť do 16. novembra, keď si v Nitre zvykneme pripomínať Nežnú revolúciu,“ uviedol primátor.
Jeho zástupca Daniel Balko pripomenul, že s nápadom na zriadenie pamätníka prišiel niekdajší hovorca Ústavu pamäti národa Tibor Ujlacký. V roku 2017 oslovil vtedajšie vedenie mesta Nitra, ktoré na ponuku nereagovalo. ​
„My sme začali komunikovať. Bolo tu upozornenie z Múzea Berlínskeho múru v Nemecku, že sú k dispozícii posledné fragmenty a je o ne veľký záujem. Keby sa nekonalo, múr by v meste nebol,“ vysvetlil Balko.

Podľa jeho slov sa do procesu zapojilo aj ministerstvo zahraničných vecí, ktoré považovalo dovezenie častí múru za súčasť svojej agendy. Aj vďaka tomu sa podľa Balka podarilo do presunu zapojiť ozbrojené sily oboch krajín, ktoré časti múru previezli.
„Už z tohto môže byť jasné, že ide o významnú záležitosť. Názor na to, či má niekde stáť fragment Berlínskeho múru, je vec hodnotového založenia každého z nás. Ja si myslím, že mať na Slovensku a zo Slovenska iba v Nitre symbol slobody známy na celom svete je jednoducho významná vec. Ak hovoríme o 10 000 eurách, tak verím, že diskutujeme iba o využití tejto sumy a nie o tom, či v Nitre má alebo nemá byť osadený symbol slobody,“ zdôraznil Balko, aktuality.sk

X X X

Heger: Reforma národných parkov pomôže aj rozvoju regiónov

Reforma národných parkov (NP) podporená aj investíciami z plánu obnovy a odolnosti môže zásadne prispieť k riešeniu regionálnych problémov. Uviedol to v utorok predseda vlády SR Eduard Heger (OĽANO) po stretnutí s predstaviteľmi regiónu Polonín v okrese Snina. Išlo o nulté stretnutie "rady národného parku", ktoré majú vznikať po celom Slovensku.

„Na Slovensku máme možnosť vybudovať ekonomicky sebestačné regióny, čomu pomôže aj reforma národných parkov, a presvedčil som sa, že Národný park Poloniny je takýmto príkladom. Udržateľný rozvoj regiónu potrebuje alternatívu k lesnému hospodáreniu, mladá a uvedomelá generácia si vie zabezpečiť udržateľnú budúcnosť aj v atraktívnom a prírode blízkom turizme či ekologickom poľnohospodárstve, tak ako všade inde vo svete,“ povedal Heger. Podotkol, že kľúčovou fázou pre ekonomický rozvoj regiónu je nastavenie podmienok použitia finančných prostriedkov, a to za účasti dotknutých samospráv a organizácií. Reforma v Poloninách má podľa jeho slov garantovať aj udržanie zamestnanosti a rozvoj Lesopoľnohospodárskeho majetku Ulič.

Do výberu podporených činností a investícií v rámci rozvojových projektov majú byť zapojení všetci miestni aktéri formou účasti v riadiacej a výberovej komisii. Tieto „rady“ majú v prípade NP Poloniny a NP Muránska planina rozhodovať o smerovaní spolu 16 miliónov eur z plánu obnovy v rámci opatrení na adaptáciu regiónov na zmenu klímy. „Ak zvládneme transformáciu takých regiónov, ako sú Poloniny či Muránska planina, bude to dôkazom toho, že sme možnosť využili správne,“ skonštatovala generálna riaditeľka sekcie plánu obnovy na Úrade vlády SR Lívia Vašáková.

V súvislosti s budúcimi klimatickými opatreniami poukázal štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR Michal Kiča i na vodozádržnú funkciu lesov v NP. „Jedine reformovaný národný park Poloniny dokáže aj dostatočne zabezpečiť všetky svoje funkcie, sociálnu, vodozádržnú, prírodnú a ekonomickú,“ podotkol, aktuality.sk

​X X X

Zomrela česká herečka Jana Altmannová

Vo veku 77 rokov zomrela česká herečka, dabérka a pedagogička Jana Altmannová.
Informovala o tom televízia Nova na svojom spravodajskom portáli TN.cz, ktorému túto správu potvrdil zdroj z prostredia jej rodiny. Fanúšikovia si herečku pamätajú najmä z dabingu, ale aj z množstva filmov a rozprávok, v ktorých sa objavovala najmä v menších úlohách.

Jana Altmannová sa narodila v roku 1944 v Prahe. V roku 1968 absolvovala štúdium na Katedre bábkového divadla Divadelnej fakulty Akadémie múzických umení (DAMU) v Prahe. Potom päť rokov pôsobila v západonemeckom Essene, kde sa venovala aj pedagogickej činnosti. Po svojom návrate do vtedajšieho Československa sa stala členkou Divadla Spejbla a Hurvínka a neskôr Ústredného bábkového divadla.

Od roku 1982 vyučovala na DAMU a venovala sa dabingu. V osemdesiatych rokoch minulého storočia sa objavila napríklad vo filmoch Vrchní, prchni! (1980), či Příště budeme chytřejší, staroušku! (1982). V roku 2003 hrala vo filme Kameňák. Zahrala si aj v divácky úspešnej trilógii Babovřesky a zažiarila tiež v českom seriáli Ulica, aktuality.sk

X X X

Čudné praktiky správcu bytových domov: Najprv ľuďom bielil účty zamestnanec, teraz súdia aj konateľa firmy ​
Bratislavská správcovská spoločnosť sa roky topí v problémoch s peniazmi a zákonom. Hoci jej konateľovi hrozí väzenie, firma dodnes spravuje tisícky bytov.

Bratislavská eseročka Váš správca spravuje bytové domy v Bratislave a ďalších mestách. Popritom už dlhšie bojuje s pošramoteným renomé. Firma má totiž na krku niekoľko trestných oznámení a súdne konanie pre podozrenie zo sprenevery.
Aktuality.sk nedávno zistili, že firma mala čudným spôsobom narábať s účtami viacerých bytoviek, z ktorých mizli financie na neznáme aktivity. Majitelia bytov, s ktorými sme pod garanciou anonymity hovorili, nemali tušenie, kde ich platby miznú.
Súčasný konateľ a majiteľ firmy Roman Varga problémy firmy nepopiera, ale podľa jeho slov ich spôsobil bývalý zamestnanec. K nemalej sprenevere v jeho firme malo údajne dôjsť ešte v roku 2016.

„V minulosti došlo zo strany bývalého zamestnanca k rozsiahlej sprenevere, s ktorej následkami sa naša spoločnosť dodnes vyrovnáva. Za tento trestný čin bol tento bývalý zamestnanec aj právoplatne odsúdený na dlhoročné väzenie, v ktorom je dodnes,“ vysvetľoval Varga pred časom.
Podľa najnovších zistení redakcie Aktuality.sk ale v čudných peňažných transakciách firma zrejme pokračovala aj po odsúdení svojho niekdajšieho pracovníka.

V roku 2019 firmu obvinila bratislavská krajská kriminálka zo závažného zločinu sprenevery – prípad opäť súvisí so správou nehnuteľností. Konateľovi spoločnosti hrozí pre podozrenie z pokračovacej sprenevery peňazí bytoviek dlhoročné väzenie.
Najprv poškodený, potom obžalovaný
Bývalý zamestnanec firmy Váš správca, ktorý problémy spôsobil, sa volá Marek Plašek. Vo firme pracoval ako IT technik v období rokov 2009 – 2010. Z bankových účtov bytoviek posielal peniaze na rôzne účty, ktoré nijako nesúviseli so správcovstvom. Plašek tak firme spôsobil škodu vyše milióna eur. Za závažnú spreneveru dostal v roku 2017

sedemapolročný trest za mrežami s minimálnym stupňom stráženia. S prokurátorom uzavrel dohodu o vine a treste.
Nemenovaný zdroj z prostredia firmy Váš správca dokonca tvrdí, že Plašeka vo firme zamestnával práve Varga. V roku 2010 ho mal prepustiť, pretože firma nebola spokojná s jeho prácou. Plašek mal potom pre firmu pracovať ako živnostník až do roku 2011, keď sa prevalili čudné aktivity s peniazmi bytoviek. Plašek vraj potom ušiel do zahraničia a spravodlivosť ho dostihla až v roku 2017.

Kým v tom čase bola Vargova firma v pozícii poškodeného, o niekoľko rokov si sama narobila podobné problémy – pred dvomi rokmi ju obvinili, opäť to bolo zo sprenevery. Odvtedy sa už prípad dostal na petržalský súd, prokurátor podal obžalobu tak na firmu, ako aj na Romana Vargu.

„Obžaloba zo dňa 8. 4. 2020 pre obdobie platieb 7. 11. 2016 až 10. 4. 2018 v rozsahu 154 883 eur na obvineného R. V. a právnickú osobu V. s., s. r. o., bola prokurátorom podaná na Okresný súd Bratislava V, ktorý aj vedie konanie, pričom prokurátor právne kvalifikoval ako pokračovací obzvlášť závažný zločiny sprenevery,“ uviedol hovorca Krajskej prokuratúry v Bratislave Juraj Chylo.

Hovorca bratislavských súdov Pavol Adamčiak doplnil, že naposledy sa v tejto veci pojednávalo 11. októbra, prípad odročili na február 2022.
Bytovky a hokej
Aktuality.sk majú informácie, že Váš správca posielal minimálne tento a minulý rok niekoľko tisíc eur z účtov bytových domov na bankový účet občianskeho združenia Pro Hockey.
Toto združenie sídli na rovnakej adrese v Petržalke ako Váš správca a aj za ním stojí Roman Varga. Prečo končili peniaze bytoviek na účte neznámeho hokejového združenia, je zatiaľ otázne.

Samotný Varga sa ale v minulosti angažoval v hokejovom prostredí, napríklad v hokejovom klube Topoľčian. Od roku 2020 bol napríklad asistentom hlavného trénera Topoľčian – Ľubomíra Hurtaja. Práve tomuto klubu mal v minulosti pomáhať aj Vargov Pro Hockey.
„Tak isto som rád, že sme sa s vedením klubu HC Topoľčany dohodli na sponzorskej spolupráci s mojou nadáciou o. z. PRO-Hockey ktorá zastreší kompletné materiálne zabezpečenie hráčov družstva seniorov,“ povedal kedysi Varga pre HC Topoľčany.

Dnes sa hokejový klub Topoľčian od Vargu a jeho združenia v súvislosti s jeho problémami so zákonom dištancuje:
„O aktivitách p. Romana Vargu sme nikdy nemali žiadnu vedomosť. So spoločnosťou Pro-Hockey ani so žiadnou inou spoločnosťou p. Vargu nemáme žiadnu spoluprácu. V našom hokejovom klube p. Roman Varga pôsobil ako asistent trénera pri A mužstve. Áno, to je pravda, no po informáciách z médií sme túto spoluprácu s p. Vargom ukončili,“ napísal Michal Škripec z HC Topoľčany.
Nová firma
Časť ľudí z bytoviek pod správou Vášho správcu sa nesťažuje len na čudné finančné transakcie z ich domových účtov. Nepáči sa im ani to, že správca neraz mešká s platbami pre dodávateľov tepla, teplej vody, prípadne smetiarov, za čo potom dostávajú rôzne upomienky.
Ku koncu septembra 2021 mala firma daňový nedoplatok vo výške 163-tisíc eur, ďalších takmer 40-tisíc dlhuje na sociálnom poistení. Finstat eviduje voči firme aj niekoľko exekúcií.

Otázne tiež je, čo bude ďalej s bytovkami, ktoré spravuje Váš správca. Časť z nich si už našla nových správcov.
Niektorí obyvatelia bytoviek dokonca tvrdia, že Váš správca ich presviedča, aby prešli pod novú správcovskú firmu RV Home, ktorá je bez dlhov. Aj tú v roku 2018 zakladal Roman Varga a podľa obchodného registra ju opustil minulý rok. Podľa Finstatu je ale dodnes Varga spoluvlastníkom firmy.

K zisteným informáciám sme o stanovisko požiadali aj Romana Vargu. Tvrdil, že odpovede pošle do piatka minulého týždňa, no dodnes na otázky neodpovedal, aktuality.sk

X X X

Nekompromisná bodka za televíznou legendou! Markíza pre nezáujem ruší...

Televízia Markíza potvrdila, že končí s legendárnou službou - teletext. Kedysi vychytená služba je dnes na okraji záujmu a preto sa jej osud koncom tohto roka naplní. Stane sa tak po 25 rokoch jej existencie, diváci ju mohli nepretržite využívať od roku 1997. Od 1. januára 2022 bude teletextové vysielanie slúžiť už len ako platforma na poskytovanie skrytých titulkov pre divákov so sluchovým postihnutím.

„Rušiť alebo redukovať služby je vždy ťažké rozhodnutie. Markízatext si však splnil svoju historickú úlohu a v dnešnej internetovej dobe sa stal už len minimálne využívanou službou, pričom jeho sledovanosť za posledné roky kontinuálne klesá,“ vysvetľuje dôvody tohto kroku Matthias Settele, generálny riaditeľ skupiny Markíza.

Využívali ste aj v súčasnosti aktívne markizácky teletext?

Jednou z moderných alternatív teletextu je HbbTV, čiže hybridné vysielanie, na ktoré je okrem televízneho signálu potrebné aj stabilné internetové pripojenie a inteligentný televízor, ktorý ich dokáže prepojiť. Divákom poskytuje oveľa širšie spektrum služieb a informácií, navyše v neporovnateľne atraktívnejšom vizuálnom kabáte. ​
HbbTV môžu už niekoľko rokov po stlačení červeného tlačidla využívať aj diváci staníc skupiny Markíza. „Rozvoju nášho online portfólia venujeme náležitú pozornosť. Plánujeme tiež ďalšie skvalitňovanie HbbTV a budeme sa usilovať, aby táto služba bola dostupná čoraz väčšiemu počtu divákov,“ dodal Settele.

​Myslíte si, že v súčasnosti je teletext už technologický prežitok?
Medzi najvyhľadávanejšie stránky na Markízatexte patril dlhodobo TV program a čerstvé spravodajské informácie. V dnešnej dobe je už aktuálny TV program ľahko dostupný v rámci služby EPG, ktorú poskytujú jednotliví operátori, či na internete. Nepretržitý spravodajský servis zas diváci nájdu na portáli TVnoviny.sk, ktorého obsah je k dispozícii aj prostredníctvom HbbTV./agentury/

X X X

Johnson sa ospravedlnil Elharrarovej za chýbajúci bezbariérový prístup na COP26

Britský premiér Boris Johnson sa ospravedlnil izraelskej ministerke pre energetiku Karine Elharrarovej pohybujúcej sa na invalidnom vozíku po tom, ako sa sťažovala, že pre chýbajúci bezbariérový prístup sa nemohla v pondelok dostať na miesto, kde v škótskom Glasgowe prebieha klimatický summit COP26.
 
Elharrarová v pondelok vyjadrila na Twitteri sklamanie z toho, že sa nemohla dostať na miesto konferencie, pretože jedinou možnosťou bolo ísť buď pešo alebo použiť kyvadlovú dopravu, ktorá ale nebola prispôsobená pre osoby pohybujúce sa na vozíku. „Je smutné, že OSN, ktorá presadzuje bezbariérový vstup pre ľudí so zdravotným postihnutím, v roku 2021 na svojich podujatiach neberie na túto skutočnosť ohľad,“ napísala.

Izraelský premiér Naftali Bennett podľa britskej stanice BBC uviedol, že ak sa ministerka nedostane ani na ďalšie stretnutia, nepríde ani on. O incidente informoval aj Borisa Johnsona. Ten následne Elharrarovú pozval, aby sa v utorok stretla s ním a jeho izraelským náprotivkom. „Zistil som, že včera došlo k nejakému zmätku v súvislosti s opatreniami. Je mi to veľmi, veľmi ľúto,“ povedal Johnson izraelskej ministerke.

V utorok už Elharrarovú, ktorá trpí svalovou dystrofiou, na miesto konania stretnutia odviezol bezbariérový taxík, píše Reuters. Britský minister životného prostredia George Eustice v rozhovore pre BBC naznačil, že Izrael možno vopred neupozornil organizátorov COP26 na konkrétne potreby Elharrarovej. ​

Hovorca izraelského veľvyslanectva v Británii však uviedol, že izraelská diplomatická misia v posledných týždňoch „oznámila všetky nevyhnutné podrobnosti všetkým zainteresovaným“. „Bol to veľký omyl, za ktorý sme sa ospravedlnili. Sme radi, že ju (Elharrarovú) dnes vidíme na konferencii COP26,“ napísali na Twitteri organizátori summitu.
Klimatická konferencia OSN v Glasgowe, známa aj pod skratkou COP26, sa považuje za najvýznamnejšie globálne klimatické fórum od prijatia Parížskej klimatickej dohody v roku 2015. Dvojtýždňové glasgowské podujatie odštartovalo Fórum svetových lídrov, ktoré sa koná 1. a 2. novembra., aktuality.sk

X X X

V Bratislave sa koná konferencia o budúcnosti automobilovej dopravy v meste ​

V Bratislave sa v utorok začala dvojdňová odborná konferencia o budúcnosti automobilovej dopravy v hlavnom meste.
Diskutovať na nej budú o prepojení diaľnic D1 a D2 cez Malé Karpaty, prepojení vnútorného obchvatu hlavného mesta severnou tangentou, spoločnom dopravnom dispečingu i ďalších riešeniach na zlepšenie plynulosti automobilovej dopravy.
„Ide o prvú zo série odborných konferencií, ktoré mesto plánuje organizovať aj na ďalšie spôsoby dopravy v meste," uviedol primátor Bratislavy Matúš Vallo. Konferencia bude ukončená v stredu (3. 11.) o 17.00 h verejnou diskusiou ministra dopravy a výstavby SR Andreja Doležala (nominant Sme rodina), primátora Bratislavy Matúša Valla a riaditeľa Útvaru hodnoty za peniaze Štefana Kišša, počas ktorej budú zosumarizované jej hlavné závery.
Dlhodobá výzva
Dopravná situácia v Bratislave je podľa magistrátu dlhodobou výzvou. Poukazuje pritom na stále sa zvyšujúci počet áut a chýbajúcu dopravnú infraštruktúru. Mesto priznáva, že dopravné opatrenia, ktoré realizuje v podobe parkovacej politiky, či preferencie mestskej hromadnej dopravy, pomôžu rýchlejšie sa premiestňovať po Bratislave tisíckam cestujúcich, nevyriešia však problémy, ktoré spôsobuje napríklad tranzitná doprava.

„Pre finančnú náročnosť veľkých dopravných projektov sme odkázaní na spoluprácu medzi mestom a štátom," skonštatovala bratislavská samospráva. Poukázala pritom aj na hlavnú železničnú stanicu, či organizáciu dopravy na diaľničných obchvatoch.