Premiér Polska: NATO kroky pri riešení migračnej krízy

iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Vložil/a autor, Ne, 11/14/2021 - 22:52

in

Politika

Každý spojenec NATO môže podľa článku 4 požiadať o konzultácie v prípade obáv z ohrozenia ich územnej celistvosti, politickej nezávislosti alebo bezpečnosti. Severoatlantická aliancia (NATO) musí podniknúť „konkrétne kroky" na vyriešenie migračnej krízy na hraniciach s Bieloruskom. Povedal to v nedeľu poľský premiér Mateusz Morawiecki s tým, že Poľsko, Litva a Lotyšsko možno požiadajú o konzultácie na základe článku 4 zmluvy o NATO. Informovala o tom agentúra Reuters.

Každý spojenec NATO môže podľa článku 4 požiadať o konzultácie v prípade obáv z ohrozenia ich územnej celistvosti, politickej nezávislosti alebo bezpečnosti.
„Vedieme diskusie s Lotyšskom a najmä s Litvou o tom, či spustiť článok 4 zmluvy o NATO," uviedol predseda poľskej vlády pre tlačovú agentúru PAP. "Nestačí nám len verejne vyjadriť naše znepokojenie - teraz potrebujeme konkrétne kroky a odhodlanie celej aliancie," zdôraznil.

Morawiecki pre PAP uviedol, že lídri EÚ budú hovoriť o ďalších sankciách voči Minsku. „Budeme určite diskutovať o ďalších sankciách vrátane úplného uzavretia hraníc," povedal. EÚ by mala podľa jeho slov spoločne financovať výstavbu múru na hraniciach Poľska s Bieloruskom, ktoré čelia náporu migrantov.

Vo východných pohraničných oblastiach Poľska táboria tisíce migrantov z Blízkeho východu, ktorí sa chcú dostať do Poľska a odtiaľ ďalej do Európy. Európska únia však obviňuje Bielorusko, že zámerne privádza ľudí do východnej Európy a následne ich pašuje na Západ.

Členské štáty EÚ obviňujú Minsk zo zámernej eskalácie krízy a žiadajú uvalenie sankcií. Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko zasa tvrdí, že za túto situáciu si môžu samotné západné krajiny, lebo v dôsledku ich konania ľudia utekajú zo svojej vlasti pred vojnou. Viaceré krajiny varovali, že táto situácia môže vyústiť do vojenského konfliktu.

X X X

Mŕtvych sú tisíce, no smrť je tabu. Popierači by mali zažiť ston zomierajúceho

Popierači sa neštítia ani pred pozostalými. Tí musia často ešte pred pohrebom vyvracať konšpirácie.
Ľuboš má päťdesiat rokov. Miesto oslavy by rodina pripravený alkohol možno rozliala na kare, v máji skončil v nemocnici s covidom, tri týždne strávil na pľúcnej ventilácii.

Je to vrúcny chlap, rázovitý, keď niečo vysvetľuje, ruky, trup aj mimika tváre vysvetľujú s ním. Je vtipný, má vlastné podnikanie a je akčný - v rámci zotavovania šliapal každý deň do kopca, hoci mal byť opatrnejší.
Aj tak sa počas rozprávania a spomienok na pípajúce nemocničné prístroje niekoľkokrát rozplače. Vtedy sa všetci zadívame do zeme. Len jeho manželka uprene hľadí na neho a vieme, že myslí na to, že už tu nemusel byť. „Neveril som, že to bude až tak zlé,” hovorí.

Katastrofa
Toľké šťastie nemala Ivetina rodina. V spoločnej domácnosti žije s rodičmi a deťmi. Jej školopovinná dcéra nakazila všetkých, aj Ivetinu mamu, svoju babku a tá v nemocnici covidu podľahla. Ťažké bolo aj vyzvedieť niekoľko informácií z nemocnice, ešte kým dýchala. Personál bol zaneprázdnený a hovory veľmi krátke. Otázky kládli s porozumením toho, že zdravotníci nestíhajú, pritom chceli vedieť tak veľa. Išlo predsa o život.

Traumu z rýchlej smrti, z doslova rodinnej tragédie, ktorú si vyčítali, ešte umocnilo, že ako nakazení covidom nemohli ísť ani na pohreb. Všetko musela vybavovať Ivetina sestra, ktorá býva v zahraničí. Tá mamu nesmela ani vidieť: „Ľuďom, ktorí umreli na covid, sa truhla neotvárala. Katastrofa,” cedí cez zuby Iveta nevyliečenú bolesť.

Lenka má po tridsiatke a covid takmer tiež neprežila. Neopýtame sa priamo na smrť a Lenka odpovedá rovnako nepriamo: „Na oddelení len hľadíte do stropu a rozmýšľate. No pod vplyvom liekov to nie sú triezve úvahy. Každý, kto číta môj zdravotný záznam, sníma klobúk pred lekármi, že som to prežila.”
Kaplán Juraj Jendrejovský: Zomiera sa ťažko a v opustenosti

Duchovnú službu v Univerzitnej nemocnici v Martine zabezpečuje nemocničný kaplán Juraj Jendrejovský. Často je oporou aj pre tých, ktorí čelia smrti. Každý deň trávi aj na covidovom oddelení, napriek tomu sa mu rovnakého pacienta podarí vidieť až každý tretí deň. Nemocnica reprofilizovala toľko lôžok, koľko sa dalo, viac pacientov už neunesie.
Zo svojho pozorovania súdi, že tí, ktorí covid prekonali a prídu na kontrolné vyšetrenia, sú vnímavejší, citlivejší k životu: „Viac si uvedomujú rodinu, vzťahy, žijú intenzívnejšie. Dúfam, že im to vydrží, pretože mnohí neboli starí, boli to často ľudia, ktorí mali ešte veľa pred sebou.”

Od začiatku pandémie zomrelo na Slovensku v súvislosti s ochorením koronavírus viac ako 16-tisíc ľudí. Mnohí z nich odišli v nemocniciach, bez možnosti, aby im rodina bola nablízku.
Kaplán pacientov na oddelení navštevuje v ochrannom obleku, komunikácia je zložitá, lebo ľudia sú dýchaviční, nevládzu hovoriť, nie je to priestor pre veľkú misiu.

„Ľudia, ktorí majú ťažký priebeh, sú vystavení opustenosti. Zdravotník je tam, aby urobil najmä úkony súvisiace s ošetrením. Ťažko sa zomiera, keď človek nie je schopný sa udýchať, často sa v tom stave poškodzuje, vytrháva si prívod kyslíka a musí byť pripútaný. Takto pacienti počas večernej služby ležia v tme, majú nepokoj, vzdychajú. Je to ťažké. Doprial by som popieračom na chvíľu počúvať ston zomierajúceho človeka,” približuje Jendrejovský.

Smrť ako sci-fi
Napriek tisícom ľudí, ktorí prišli o život a desaťtisícom pozostalých, ktorí si okrem straty prechádzajú aj tým, že im často nemohli prísť ani na pohreb, sú ľudia, ktorí sú schopní toto všetko popierať.
Vytvorili si realitu, v ktorej sú lekári tí, čo klamú, pacienti herci a nosenie rúšok porovnávajú k prenasledovaniu Židov počas II. svetovej vojny. Neúctivé slová mieria aj voči pozostalým, tvrdia, že ich zomrelí určite na covid neskonali.

Juraj Jendrejovský si popieranie smrti vysvetľuje tým, že sme ju ako spoločnosť vytesnili. „Tak je nastavený svet, nevládzeme sa poväčšine v rodinách postarať o ťažko chorých a trpiacich. V živote, ktorý sme ešte pred dvoma rokmi viedli, sme zomierajúcich vytesnili. Ocitli sa v rukách odborníkov, no na periférii. Preto sa tým, ktorí túžia po spoločenskom živote, zdá rešpektovanie opatrení, ktoré majú zabrániť smrti, ako sci-fi.”

Nasadenie opadlo
Keď sa kaplána pýtame, ako situáciu v nemocnici počas pandémie vníma on, odpovedá, že medzi druhou a treťou vlnou cíti zásadný rozdiel: „Druhá vlna bola poznačená veľkým nasadením zdravotníkov do služby ľuďom, ktorí sa nemali možnosť v takej miere zaočkovať. Teraz sú preťažení. Ľudia prichádzajú so zanedbaným zdravím aj na oddelenia bielej medicíny," opisuje.

Personál viní za vzniknutú situáciu ľudí ľahostajných voči spoločnému dobru. Mohli podstúpiť vakcináciu a odmietli. Mnohí zdravotníci potláčajú hnev na arogantných a egoistických spoluobčanov.
Situáciu podľa neho zdravotníci nesú ťažko, niekoľkí sa opäť nakazili od nezaočkovaných pacientov napriek tomu, že oni vakcínu majú. No koncentrácia vírusu je v nemocnici vysoká. Podržať ich v zúfalej situácii je ťažké aj pre kaplána. „Prichádzajú aj otázky, prečo oni sú tí, ktorí musia znášať nerozhodnosť niekoho, kto je ľahostajný voči svojmu zdraviu, ako slúžiť tým, ktorí nerešpektujú žiadnu autoritu, sú bez vôle počúvať a dodržiavať pravidlá.”

Formou podpory je už to, že je kaplán prítomný a že ich vypočuje. „Niekedy je ťažké hľadať slová, stačí počúvať. Tiež pozorujem, že keď je dobrý kolektív, motivácia sa hľadá ľahšie.”
Miroslava Galgánková, anesteziologička a intenzivistka Kysuckej nemocnice: Rozdiel v prístupe k smrti je v tom, či ste sami prekonali odchod blízkeho

Lekárka potvrdzuje kaplánove slová o letargii. „V Čadci v nemocnici už ventilujeme pätnástich pacientov, to sa ešte nikdy nestalo. Je to niečo strašné.” V Žilinskom kraji panuje celkové vyčerpanie lekárov. Zaočkovanosť je nízka, s čím súvisí počet hospitalizácií a úmrtnosť. Mnohí lekári pritom bojujú s pocitom, že sa tomu dalo predísť.
Zdravotníci pristupujú k počtom úmrtí rôzne, niektorí sú už otupení, iní museli vyhľadať psychologickú pomoc. „Keď kolega potrebuje ísť domov, vystúpiť z tohto kolobehu, aby si oddýchol a zamestnal sa niečím iným, snažíme sa prestriedať, hovorí lekárka.”

Rozdiel v prístupe vyrovnávania sa so smrťou je podľa nej aj v tom, či sa zdravotník stretol so smrťou vo vlastnom živote. „Ak raz pochováte blízkeho, inak sa vciťujete do pozostalej rodiny ako tí, ktorí takto ranení neboli,” dodáva Galgánková.
„Inak sa vás dotýka smrť staršieho človeka s pridruženými chorobami a inak, keď vám zomrie päťdesiatročná žena, ktorá bola plná života, vrátila sa z dovolenky, má na sebe ešte opálené plavky a vy nad ňou zapínate čierne vrece, pokračuje.”

Špeciálne ťažké sú momenty, keď zomierajú kolegovia, alebo známi: „Každý pacient má maximum, ktoré vieme poskytnúť, ale pri tých, ktorých poznáte osobne, stále rozmýšľate, čo viac by sa ešte dalo robiť.”
Čas vyrovnať sa s tým, či relaxovať, nie je. Lekárka potvrdzuje, že zvlášť demotivujúce je, čítať na internete urážky komentáre o tom, že to, čo zažívajú, nie je pravda. Naopak vzácne a pozitívne sú chvíle, keď sa zdravotníci stretnú pred službou, povypytujú sa kolegov na bežné veci, iné, ako je ich práca.
Alexandra Martinská, psychologička pozostalých podpornej skupiny Skutočné obete: Pandémiu si skresľujeme, aby sme v nej mohli prežiť
Martinská poskytuje poradenstvo a krízovú intervenciu pozostalým obetí covidu. Občianske združenie Skutočné obete a facebooková skupina Rodina a priatelia obetí Covidu-19 vznikli ako reakcia na to, ako štát informuje o úmrtiach. Médiá denne prinášajú štatistiky mŕtvych a príbuzní bojujú za to, aby sa o nich nehovorilo len ako o číslach. Za každým úmrtím je konkrétna rodinná tragédia. Združenie tiež trvalo na tom, aby covidoví pacienti neumierali sami a mohla ich navštíviť rodina.
S informáciami o dennom zomieraní sa ľudská psychika vyrovnáva rôzne: „V niektorých prípadoch sa bránime izoláciou, kedy neprijateľný zážitok akým je smrť, stratí emočnú odozvu a človek pôsobí ako keby sa ho to nedotýkalo. Príkladom sú ľudia, ktorí žili v koncentračných táboroch. Každý deň videli smrť na vlastné oči. Aby prežili, museli sa od toho psychicky izolovať.”
Vystavovanie sa smrti niekomu pomôže akceptovať realitu a motivuje ho to k ochrane seba a okolia, iný to neustojí a realitu si skreslí tak, aby v nej mohol prežiť – uverí napríklad, že pandémia je výmysel mocných, alebo to v ňom vyvolá vzdor a prestane rešpektovať pravidlá.
Strach z reality
V spoločnosti nastal zvláštny jav: kým lekári, umierajúci a pozostalí čelia enormnej psychickej záťaži, popierači sa rozhodli, že nič z toho neexistuje. Podľa Martinskej realitu popierame, lebo sa ako spoločnosť nevieme vysporiadať s pocitom ohrozenia.

„Strach zo smrti zasiahol celú spoločnosť, časť sa s tým dokázala vyrovnať, pre časť je to tak stresujúca a zraňujúca situácia, že pre záchranu ich psychiky nastúpili ego obranné mechanizmy. Najčastejšie sa prejavujú ako popieranie, alebo neuznanie reality.”
Dominuje efekt normálnosti, kedy človek nedokáže adekvátnym spôsobom reagovať na to, čo mu hrozí. „Príkladom sú videá nedávneho hurikánu v Česku. Ľudia si to do poslednej chvíle točili na kameru aj keď sa tým vystavili hrozbe smrti. V prípade pandémie sa to prejavuje nevôľou dať sa zaočkovať, či nerešpektovaním opatrení.
”
Miesto pohrebu vyvracať konšpirácie
Pozostalí obetí covidu sú denne zaťahovaní do infovojny, kedy ešte pred pohrebom blízkeho musia verejnosti dokazovať, ako ich príbuzný zomrel. Raz popierači šíria, že obeť covidu nezomrela na covid, inokedy, že zomrel na očkovanie, aj keď to nie je pravda.
Psychologička upozorňuje, že ak v minulosti rodine niekto zomrel na chorobu, ľudia z ich okolia boli súcitní. Dnes sú niektorí covidoví pozostalí vystavení dokonca obviňovaniu, že si to len vymysleli, v spoločnosti a na internete prevláda úplne iná atmosféra ako trúchliaci potrebujú. Väčšina ľudí sa preto so stratou vyrovnáva v súkromí a tému smútku či zomierania v pandémii prehlušia aktivity hoaxerov.

Jednému z posledných šíriacich sa hoaxov, sa venovala aj polícia. Hoaxeri písali, že muž z veľkého Rovného (okres Bytča) dostal mŕtvicu hneď po očkovaní. Polícia kontaktovala rodinu, tá to vyvrátila. Muža zaočkovali na jar, na jeseň dostal infarkt.
„Pozostalí sú veľmi nahnevaní, že sa na antivakcinačnú kampaň zneužíva meno ich príbuzného. Hoaxeri nemajú žiadnu úctu k ľudskému životu. Je to absolútne morálne dno, keď rodina okrem nevyhnutností ohľadom poslednej rozlúčky musí riešiť komentáre na internete,” komentovali policajti s tým, že rodine odporučili, aby podala trestné oznámenie.
Sociológ Michal Vašečka: Popieranie reality súvisí s rozkladom hodnôt, ktorý sa deje celé roky. Pred pandémiou to nikoho nezaujímalo

Prečo ľudia odmietajú realitu, sociológ vysvetľuje tým, že uviazli v iracionalite, svete emócií a povier a náhle sú vystavení tlaku nového.
„Najväčším nebezpečenstvom pre náš svet je objavenie iného sveta, ktorý ponúka alternatívny výklad reality. Aby sme naše predstavy udržali, potláčame to, čo stojí mimo nášho sveta. Konkurenčnému svetu postupne pripisujeme negatíva, až ho začneme interpretovať ako niečo zvláštne. Presne toto sa odohráva v hlavách odmietačov. Vytesňujú všetko, čo nepatrí do ich symbolického sveta, aby si uchovali svoju integritu.” Práve preto presviedčanie tých, ktorí popierajú situáciu v nemocniciach, u väčšiny z nich nepomôže.

Mnohí sa na tých, ktorí realitu odmietajú, hnevajú a vinia ich z toho, v akom stave sú nemocnice a nálada v krajine. Vašečka pripomína, že v týchto úvahách treba ísť ďalej, ako do bodu, že niekto neverí vakcíne a smrti.
Prečo však neverí? Dôležitým vysvetlením nízkej zaočkovanosti je podľa sociológa nízka dôvera medzi ľuďmi navzájom i voči inštitúciám, prejav silného rozkladu hodnôt či chýbajúce kritické myslenie. Vašečka hovorí, že toto sa deje už celé roky, sociálni vedci na to poukazujú a nikoho to doteraz netrápilo.

„Prečo sme to doteraz prehliadali? Prečo sme v školách nerozvíjali kritické myslenie? A kým? Učiteľmi, ktorí ho tiež nemajú? Keďže o týchto témach hovorím a píšem už desaťročia, tak konštatujem, že Slovensko zjavne na viac nemá. Už prestaňme hľadať vinníkov a náročné vysvetlenia, takto to je,” dodáva.
Ako ďalej
Mnohí odmietači sa dostali do fázy, kedy svoje radikálne postoje už nemôžu zobrať späť. Ako sa však zo situácie dostať tak, aby pandémia neskončila ešte väčšou katastrofou?

Sociológ vidí dve cesty: „Prvou je vyjsť týmto ľuďom v ústrety a umožniť im morálne čisto zo situácie vyjsť. Teda zmenšovať priestor pre nezaočkovaných, ako vo všetkých európskych krajinách. Zradikalizovaní by mohli povedať - nemením svoje názory, ale prinútili ma."
Druhá možnosť je akcia lekárov: „Aj oni majú nárok povedať - "a dosť". A napríklad dávať hromadné výpovede. Ak si štát nevie vynucovať dodržiavanie elementárnych pravidiel, sú to práve lekári, ktorí majú právo sa ozvať.

A čo so smútkom a smrťou, ktorá po pandémii ostane? Podľa psychologičky Martinskej nás čaká kolektívna trauma spojená s masívnym umieraním, ktoré nastalo a s ktorým sa každý bude musieť vysporiadať svojím spôsobom.
„Ekonomika sa obnoví, ale naši blízki sa už nikdy nevrátia. Celospoločensky nám môže pomôcť postaviť obetiam pamätníky,” hovorí.
Mená respondentov, ktorí sú pozostalí alebo prežili covid, sme pre ochranu ich súkromia zmenili. Redakcia ich celými menami disponuje., aktuality.sk

X X X

Strach o zdravie kráľovnej? Alžbeta II. na poslednú chvíľu zrušila účasť na pietnej spomienke

Britská kráľovná Alžbeta II. zo zdravotných dôvodov zrušila plánovaný program a v nedeľu sa nezúčastnila na tradičnom obrade na počesť vojakov padlých vo svetových vojnách.
Britská kráľovná Alžbeta II. na archívnom zábere z roku 2019 počas bohoslužby Remembrance Sunday Service v Londýne.
Na verejnosti sa pritom mala ukázať prvýkrát po troch týždňoch, ktoré na odporúčanie lekárov strávila oddychom. Dôvodom jej neúčasti je „presilený chrbát“, informovala tlačová agentúra AFP s odvolaním sa na vyhlásenie Buckinghamského paláca.
Deväťdesiatpäťročná Alžbeta (95) mala z balkóna sledovať obrad a omšu za vojnových veteránov. Ešte v sobotu večer sa na spomienkovom koncerte, ktorý sa konal v londýnskej Royal Albert Hall, nehovorilo o tom, že by nedeľňajší program panovníčka zrušila. Nakoniec sa tak ale stalo.

Pietna spomienka v Londýne bez kráľovnej
„Kráľovná má presilený chrbát, a preto sa dnes ráno s veľkou ľútosťou rozhodla, že sa nezúčastní na dnešnej spomienkovej omši pri Kenotafe (pomníku padlým v centre Londýna),“ napísal palác v nedeľňajšom vyhlásení. „Jej Veličenstvo je sklamané, že bude na omši chýbať,“ dodal palác vo vyhlásení.

Veniec položil k pomníku v jej mene jej syn princ Charles, tak ako v predchádzajúcich rokoch. Na obrade, samozrejme, nechýbali ďalší zástupcovia kráľovskej rodiny, medzi nimi aj princ William či princ Edward, ale tiež manželky princov, teda vojvodkyňa Camilla, vojvodkyňa Kate a komtesa Sophie z Wessexu./agentury/

X X X

Šéfka britskej diplomacie vyzvala Putina, aby pomohol ukončiť krízu s migrantmi

Kritizovala, že snahou bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka je „podkopať bezpečnosť v regióne"
Britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová v nedeľu vyzvala ruského prezidenta Vladimira Putina, aby zasiahol v súvislosti s krízou, v dôsledku ktorej zostali na hraniciach Poľska a Bieloruska uviaznuté tisíce migrantov. Informovala o tom agentúra AFP.

„Rusko má v tejto veci jasnú zodpovednosť. Musí zatlačiť na bieloruských predstaviteľov, aby ukončili túto krízu a vstúpili do dialógu," napísala Trussová pre noviny The Sunday Telegraph.
Kritizovala, že snahou bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka je „podkopať bezpečnosť v regióne". „Využíva zúfalých migrantov ako figúrky v snahe vytvoriť nestabilitu a udržať sa pri moci bez ohľadu na ľudské životy," napísala. „Spojené kráľovstvo od toho nebude odvracať pohľad. Budeme stáť pri našich spojencoch v regióne, ktorí sú na hranici slobody," zdôraznila.

Vo štvrtok Británia vyslala na pomoc pri posilnení poľských hraníc s Bieloruskom tím približne desiatich vojakov, pripomína AFP.
Putin v sobotňajšom rozhovore vysielanom spravodajskou stanicou Rossija-24 odmietol tvrdenia, že by sa Moskva podieľala na organizovaní krízy na hraniciach Poľska s Bieloruskom.

Z Poľska i z krajín západnej Európy sa totiž ozývajú kritické hlasy, že tisíce migrantov hromadne prichádzajúcich na východné hranice Európskej únie tam zámerne posiela Moskva v súčinnosti s Minskom, vysvetľuje AFP.
Agentúra Reuters v nedeľu napísala, že Putin vyhlásil, že je pripravený ponúknuť pomoc pri riešení migračnej krízy na poľsko-bieloruských hraniciach. „Sme pripravení pomôcť všetkými prostriedkami ak by, samozrejme, čokoľvek záviselo od nás," uviedol Putin podľa agentúry Ria Novosti, ktorá citovala jeho rozhovor pre ruskú štátnu televíziu.

Počas uplynulého týždňa s Putinom o napätej situácii na poľsko-bieloruských hraniciach telefonicky hovorila nemecká kancelárka Angela Merkelová. Šéfa Kremľa takisto vyzvala, aby využil svoj vplyv na Minsk a dopomohol k tomu, že Bielorusko zastaví "neľudské" zneužívanie migrantov.
Na hraniciach Poľska a Bieloruska sa nachádza podľa Minsku okolo 2000 migrantov vrátane tehotných žien a detí. Varšava tvrdí, že ich je 3000 až 4000, pričom každým dňom prichádzajú ďalší, aktuality.sk

X X X

Matovič predstavil reformu podpory rodín. Celkovo by mohli dostať až 200 eur mesačne na jedno dieťa

V rámci daňovo-odvodovej reformy by sa mala zvýšiť podpora rodiny, kde aspoň jeden z rodičov pracuje, až na 200 eur mesačne na jedno dieťa.
Minister financií Igor Matovič dnes predstavil novú politiku podpory rodín. Jej súčasťou sú štyri dávky, ktoré budú dostávať deti mesačne.

Prvou z nich sú prídavky na deti, ktoré by sa mali zvýšiť o niekoľko eur. V súčasnosti rodičia dostávajú na svojich potomkov 25,50 eur mesačne. Po novom sa zvýšia na 30 eur. Tí čo presiahnu vek 18 rokov do skončenia denného štúdia na vysokej škole budú dostávať 50 eur. Štát to bude stáť navyše 105 miliónov ročne.

„Slovensko potrebuje nevyhnutnú zmenu. Maďarsko a Poľsko nás výrazne predbiehajú. Súčastný stav charakterizujú, že státisíce detí nechodia na žiadny krúžok, lebo si to rodina nemôže dovoliť. Zahadzujeme ich talenty. 170 tisíc detí žije v rodine pod hranicou chudoby. To je vizitka, ako predchádzajúce vlády sa stavali voči rodinám,“ týmito slovami predstavil zmeny v podpore rodín minister financií Igor Matovič.

Okrem toho ministerstvo financií chce zmeniť aj ďalšie prídavky. Rodiny by mali dostávať aj peniaze na služby deťom. Tie majú byť určené pre úhradu rôznych mimoškolských aktivít, ako sú rôzne záujmové krúžky či doučovania.
V súčasnosti štát na takéto služby dáva 12 eur na jedno dieťa. Matovičov rezort navrhuje zvýšenie na 70 eur. Rodičia však nedostanú hotovosť, ale tieto prostriedky dostanú na špeciálnu kartu.

„Nazval by som to ako podpora talentov,“ uviedol Matovič. Toto opatrenie by malo stáť navyše 570 miliónov eur.
Ďalšou podporou by malo byť zvýšenie daňového bonusu. Táto dávka by sa mala zvýšiť až na 70 eur na jedno dieťa. Dnes je výška daňového bonusu 23 až 46 eur.

Posledným navrhovaným opatrením z dielne rezortu financií je rekreačný bonus na dieťa. V súčasnosti na túto oblasť dáva štát 6 eur na dieťa, po novom by to malo byť až 30 eur. Prostriedky štát poskytne prostredníctvom už spomínanej špeciálnej karty, ktorá bude účelovo viazaná.

Ako ďalej uviedol Matovič, túto rodinnú pomoc by mali dostať rodiny, kde aspoň jeden z členov pracuje. Práve tieto návrhy by mali motivovať nezamestnaných rodičov, aby si našli prácu.
Podľa financmajstra by si napríklad matka s dvoma deťmi, ktorá zarába minimálnu mzdu, mala mesačne polepšiť až o 46 percent.
Celkové náklady tejto reformy vyčíslil Matovič na 1,2 miliardy eur. Zvýšené výdavky však nechce pretaviť do väčšieho deficitu verejných peňazí, ale ich chce prefinancovať desiatkov opatrení.
Potrebné peniaze chce nájsť napríklad v znížení výdavkov na zbrojenie o 200 miliónov eur, zavedením paušálnej dane za služby deťom a rekreačné bonusy.

Zdrojom financovania by mali byť aj zníženie zamestnancov verejnej správy o 2 percentá, vyšší odvod z hazardu, milionárska daň, obmedzenie zisku zdravotných poisťovní, nižší rast podielových daní, vyššia efektivita štátnych podnikov, zrušenie poistiek štátneho majetku a dynamické efekty z vyššej podpory rodín.
Ďalšie návrhy v rámci daňovo-odvodovej reformy predstaví rezort financí v pondelok a utorok. O jej schválení budú musieť ešte rokovať koaliční partneri. Pokiaľ sa na týchto plánoch dohodnú, platiť by mali najskôr od začiatku roka 2023, aktuality.sk

X X X

Ľubomír Jaško: Prvé rozpaky z Matovičovej revolúcie

Matovičova daňová revolúcia, ktorá má plniť sny, si zaslúži pár prvých postrehov. Zostáva dúfať, že nebudú márne, pretože revolúcia kvôli politickým vzťahom skončí skôr než sa rozbehne.
Viac ako iba rozdávanie?

Zatiaľ prišlo iba na prvý diel seriálu. Až po predstavení ďalších častí sa ukáže kvalita Matovičovej revolúcie.
Tento diel sa viac hodí do agendy ministra sociálnych vecí, ale už sme si zvykli, že Igor Matovič berie veci neformálne a s kompetenciami narába veľmi slobodne. Môže sa mu to však škaredo vrátiť, keď bude žiadať o politickú podporu.
Tvári sa to ako revolúcia. V agende rodinnej politiky (teda príspevkov deťom) to však stále vyzerá ako staré „dobré” rozdávanie. Chvíľami síce s ambíciou prekonať primitívny materializmus, ale predsa len rozdávanie.

V pláne pridať rodičom na krúžky (a rekreáciu) pre deti je snaha všetko doslova neprejesť. Napriek tomu sústredenie sa na kvalitu vzdelávania v záujme lepšej budúcnosti detí vyzerá inak. To by však musela byť reč o inej revolúcii, na ňu momentálni majitelia moci nemajú schopnosti ani túžby.

Najväčšia podpora detí má byť smerovaná pracujúcim rodičom. Zaslúžia si, ale je zrejmé, že nedostatok najviac trápi deti nezamestnaných rodičov. Bez radikálnej zmeny prístupu k tým najbiednejším sa kruh chudoby bude točiť ďalej a produkovať nových nezamestnaných bez ambícií a peňazí.
Reforma znova rezignovala na možnosť rozdávať prídavky na deti rozumnejšie - teda napríklad nie tým, ktorí majú nadpriemerné príjmy a 30 eur ku šťastiu nepotrebujú.

Zacyklené uvažovanie
„Príjmová” časť nevyhnutná na zorganizovanie tohto benefičného projektu vzbudzuje ďalšie rozpaky. Pripraviť o prácu tisícky zamestnancov štátu nepôsobí veľmi sociálne - aj títo zvyknú mať deti a potrebujú sa o ne postarať.
Plán zosekať peniaze na stíhačky a tanky pôsobí ľúbivo, už len preto je podozrivý. Chlieb namiesto pušiek a láska, nie vojna! Akurát, že tu ide o východiská štátnych rozpočtov a viacnásobné záväzky voči NATO. Áno, dá sa aj na ne vykašľať, ale tomu sa hovorí anarchia a naivné pacifistické teórie o lepšom svete.

Špeciálne zdaňovanie „služieb deťom” vyzerá absurdne. Najprv poďme detí motivovať, nech sa rekreaujú a „krúžkujú” a tých, ktorí to budú poskytovať, poriadne priškrťme, nech ich to prestane baviť. Pôsobí to ako zacyklený proces dávania a brania peňazí prepláchnutých cez zložitý systém.

V poriadku, ešte je priestor na vysvetľovania a zmeny. Uvidí sa, čo ďalšie je súčasťou revolúcie. Zostáva dúfať, že takýmto obyčajným postupom sa ujde viac priestoru ako Matovičovým rečiam o tom, prečo ešte neukázal tabuľku o splnených snoch kolegovi Sulíkovi, aktuality.sk

X X X

Hlas-SD: Štát má peniaze na Matovičovu reformu, no odmietal ich dať ľuďom
5
Minister financií Igor Matovič (OĽANO) v nedeľu pri predstavovaní prvej časti daňovo-odvodovej reformy jasne potvrdil, že štát mal a má prostriedky na to, aby vedel pomáhať ľuďom. Vláda však tieto peniaze odmietala dať ľuďom, pri všetkých návrhoch sa totiž vyhovárala na nedostatok peňazí. Uviedla to mimoparlamentná strana Hlas-SD v reakcii na financovanie predstavenej časti daňovo-odvodovej reformy.

V popredí poslanec a líder Hlasu Peter Pellegrini
Hovorkyňa strany Patrícia Medveď Macíková uviedla, že Hlas-SD dal viacero návrhov na pomoc ľuďom – zvýšenie pandemickej OČR, jednorazový príspevok 300 eur na každé dieťa, vyšší rast dôchodkov či zníženie DPH na stále rastúce energie. „Oddnes vieme, že štát tieto peniaze má, no z politických dôvodov ich odmieta dať ľuďom," skonštatovala.

Matovičov plán na vyššiu pomoc deťom vníma mimoparlamentná strana ako ďalší z množstva jeho predvolebných či povolebných sľubov, ktoré sa nikdy nenaplnili a ľudia ostali sklamaní a podvedení. „Viac ako sľuby ministra financií hovoria jeho skutky – a tie boli také, že v júni odmietol návrh Hlasu-SD na zdvojnásobenie rodinných prídavkov a vzápätí ho zvýšil o 38 centov, čo je čistý výsmech všetkým rodičom," ilustrovala hovorkyňa.

Celá daňová reforma zatiaľ podľa mimoparlamentnej strany vyzerá ako typické cirkusové číslo Matoviča – veľkolepé kulisy, tajomné slogany a predvádzanie sa pred kamerami, no jeho samotní koaliční partneri sa o reforme dozvedajú z televíznych obrazoviek. „Je preto viac než pravdepodobné, že dopadne rovnako ako doterajšie ‚svetoborné‘ nápady lídra OĽANO a skončia sa hľadaním vinníka, kvôli ktorému sa nikdy neuskutočnili," uzavrela hovorkyňa./agentury/

X X X

Španielski novinári na Kube prišli o akreditácie krátko pred protestom opozície

Agentúra EFE spresnila, že kubánski predstavitelia neposkytli žiadne vysvetlenie, prečo či dokedy odňali akreditácie trom jej reportérom, fotografovi a kameramanovi.
Španielske ministerstvo zahraničných vecí si v nedeľu predvolalo najvyššieho postaveného kubánskeho diplomata v Madride a žiadalo od neho, aby vysvetlil postup kubánskych úradov, ktoré odobrali akreditácie piatim novinárom pracujúcim na Kube pre španielsku štátnu tlačovú agentúru EFE. Informovala o tom agentúra AP.

K odobratiu akreditácií španielskym novinárom došlo v sobotu neskoro večer - dva dni pred protestným pochodom naplánovaným kubánskou opozíciou na pondelok.

Kubánska vláda túto demonštráciu zakázala, ale organizátori vyzvali ľudí, aby napriek tomu vyšli do ulíc.
Agentúra AP spresnila, že španielsky minister zahraničných vecí José Manuel Albares si v nedeľu v Madride predvolal kubánskeho chargé d'affaires. Kuba totiž momentálne nemá v Madride veľvyslanca.
Okrem toho španielske veľvyslanectvo v Havane spolupracuje s kubánskymi úradmi v snahe zabezpečiť vrátenie akreditácií tímu agentúry EFE.

Agentúra EFE spresnila, že kubánski predstavitelia neposkytli žiadne vysvetlenie, prečo či dokedy odňali akreditácie trom jej reportérom, fotografovi a kameramanovi.
O vysvetlenie požiadala Kubu aj Európska únia.

X X X

Hlas sa k iným protestom 17. novembra nepridá, chystá vlastnú akciu

Neparlamentný Hlas pripravuje na 17. novembra vlastnú akciu. Má súvisieť s vyhlásením, týkajúcim sa referenda. V diskusnej relácii TA3 V politike to uviedol podpredseda Hlasu a člen Výboru Národnej rady SR pre sociálne veci Erik Tomáš v odpovedi na otázku, či sa strana pridá k protestným zhromaždeniam, ktoré ohlásili Smer a Republika.

Člen parlamentného výboru pre kultúru a médiá Tomáš Taraba potvrdil, že s kolegom zo strany Život-NS Marekom Gécim sa ohlásených protestov zúčastnia. „Ja budem vystupovať na jednom mítingu, podpredseda strany Marek Géci na druhom, my sa teda týchto protestov zúčastníme,“ oznámil.

Predseda Výboru Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť Juraj Krúpa (OĽANO) zaželal kolegom „ďalšie premorovanie“. Podľa neho ich prístup dokazuje, akú majú zodpovednosť voči štátu, ale i vlastným voličom. „Len sa cez ich chrbty dostať k moci,“ vyhlásil./agentury/

X X X

Sulík: Očkovaní musia mať výhody. Pellegrini: Delíte ľudí a opľúvate neočkovaných

Najmenej očkované krajiny Európy majú najviac nových obetí na covid. Medzi nimi aj Slovensko, na celom svete nám v počte nových obetí covidu patrí miesto v prvej 20-tke.
Čísla infikovaných Slovákov stále prudko rastú, nemocnice sa zapĺňajú pacientami s covidom a v miere zaočkovanosti sme stále na chvoste Európskej únie.

Šéf SaS Richard Sulík a líder opozičného Hlasu-SD Peter Pellegrini sa však nevedeli zhodnúť na tom, ako túto situáciu riešiť.
Pellegrini: Vykašľali ste sa na neočkovaných
Vláda prišla minulý týždeň s návrhom, aby mali zaočkovaní výhody oproti neočkovaným, hoci schváliť to ešte musí parlament.
Napríklad v čiernych okresoch podľa covid automatu by po novom mali mať prístup do reštaurácií či barov len očkovaní alebo ľudia, ktorí už covid prekonali.

„Vykašľali ste sa na neočkovaných,“ vyhlásil Pellegrini dnes v relácii RTVS O päť minút 12.
„Áno, je to delenie ľudí. Tých, ktorí sú očkovaní, ideme zvýhodniť,“ reagoval Sulík.
Podiel zaočkovaných v Európe ( pozn: čísla sa líšia, pretože ECDC uvádza podiel zaočkovaných u dospelej populácie):
A Flourish map

Rumunsko a Bulharsko vedie štatistiky
Slovensko je dnes v zaočkovanosti tretie najhoršie v celej EÚ. Aspoň jednu dávku vakcíny proti covidu u nás má asi 45 percent ľudí, pričom priemer v Únii je asi 70 percent. Horší ako my sú už len Rumuni (38 % zaočkovaných) a Bulhari (22 %).
Práve Rumunsko a Bulharsko dnes figurujú v prve päťke na celom svete v počte nových úmrtí na covid v prepočte na milión obyvateľov. Slovensko je v tomto na celom svete na 18. mieste.
Naproti tomu v krajinách s vysokou zaočkovanosťou, ako Dánsko či Holandsko, je násobne menej nových úmrtí ako na Slovensku aj v prepočte na obyvateľov.
„Toto je pandémia neočkovaných,“ vyhlásil Sulík.

Nové opatrenia ešte presne nepoznáme
Pellegrini však vládu kritizuje, že zatiaľ neprijala žiadne opatrenia. „Nevieme, čo ide vláda vyžadovať. Ešte neplatí nič,“ reagoval líder Hlasu-SD. „Ja som nikdy nikoho od očkovania neodrádzal. Ale nechcem aby sme váľali vinu na neočkovaných a opľúvali ich.“

Sulík však sľubuje, že nové opatrenia zavedú už budúci týždeň, hoci ich ešte musí schváliť parlament. Medzi nimi bude napríklad spomínané zvýhodnenie zaočkovaných aj v takzvaných čiernych okresoch.
Zamestnávatelia by tiež po novom mohli od zamestnancov vyžadovať doklad o tom, či sú zaočkovaní, prekonali covid alebo majú negatívny test. Zatiaľ nie je jasné, či si ich má platiť zamestnávateľ, alebo ho bude hradiť štát.

Sulík chce tiež zverejňovať počty zaočkovaných medzi obeťami covidu. V súčasnosti tvoria neočkovaní na počte mŕtvych s covidom asi 95 percent.
Odmieta však nápady na povinné očkovanie. „Sme zásadne proti,“ vyhlásil líder SaS, aktuality.sk

X X X

Kandidátov na detského komisára podporili aj Tomanovej dcéra či kšeftár s dotáciami

Nominanti na detského komisára potrebovali podporu občianských združení. Niektorí si pomohli vlastnými neziskovkami, cirkevnými spolkami, či rómskou kartou.
Cirkevné spolky, organizácia združujúca väzňov, či kšeftár s rómskymi dotáciami, či neziskovska dcéry Viery Tomanovej, doterajšej komisárky pre deti. Do výberu nového vedenia Úradu komisára pre deti sa zapojili rôzne mimovládne organizácie.
Každý z kandidátov potreboval podporu aspoň piatich mimovládnych organizácii. Niektorí si pomohli známymi menami, iní združeniami, ktoré sami zakladali alebo v nich pôsobili. Názvy neziskoviek, ktoré sa do nominácii uchádzačov zapojili, sú zapísané pri podávaní kandidatúry.

Aktuality.sk sa oslovili niektoré mimovládne organizácie s otázkami zo zoznamu, prečo sa rozhodli podporiť svojho favorita pri nominácii a kto ich oslovil so žiadosťou o podporu.
Časť z nich odpovedala otvorene, prečo konkrétneho uchádzača podporili a kto ich žiadal o oficiálnu podporu. Ďalšie občianske združenia, naopak, odmietli povedať, prečo sa pri výbere kandidátov rozhodli podporiť vybraných ľudí, iné zas nemajú žiadnu webovú stránku, profil na sociálnej sieti, či nie je jasné, kto za nich oficiálne vystupuje.

Voľba nového detského komisára by mala byť koncom novembra. V utorok poobede sa všetci z ôsmich nominantov predstavia pred poslancov parlamentného ľudsko-právneho výboru, kde bude ich verejné vypočutie.
Podpora západu
Bývalú poslankyňu za SaS Natáliu Blahovú podporujú hlavne mimovládne organizácie zo západu Slovenska. Väčšina z nich sa dlhodobo venuje vzdelávaniu alebo diagnostike detí, či urovnávaniu sporov medzi rodičmi.
„O podporu nás požiadala samotná Natália Blahová, keďže sa s ňou poznáme dlhodobo,” hovorí Elena Kopcová z občianského združenia Tenenet, ktoré je oficiálne uvedené ako podporovateľ jej kandidatúry.

Do rodinného centra Tenenetu v Senci posielajú súdy a sociálna kuratela rozhádané páry, ktoré sa nevedia po rozchode dohodnúť na starostlivosti o dieťa. Blahovú poznajú hlavne z kauzy Čistý deň a spolupracovali pri niektorých prípadoch.
„Natália Blahová pôsobí dlhé roky pri obhajobe detí a ich práv najmä v ťažkých rodičovských konfliktoch, preto sme nemali problém ju podporiť,” vysvetľuje Elena Kopcová.

Okrem Tenenetu podporili Blahovu aj Asociácia náhradných rodín, kde v Blahová v minulosti pôsobila, bratislavské centrum Avare, ktoré sa jedenásť rokov zameriava na podporu detí v prípade porúch učenia, správania, koncentrácie, pozornosti, úzkostných stavov, agorafóbie či panickej poruchy, či Detský lesný klub Domček propagujúci výchovu detí k prírode.
Vyberali pozorne
Advokátka v trestnom práve Jitka Hasíková je prekvapením medzi nomináciami. navrhol ju bývalý štátny tajomník ministerstva vnútra Lukáš Kyselica z OĽaNO. Podarilo sa jej získať podporu jednej z tradičných organizácii, ktoré sa venujú ochrane detí.

„Naše združenie oslovili štyri osoby, ktoré zvažovali kandidatúru, preto sme u nás v organizácii usporiadali vypočutie kandidátov, potom sme hlasovali a pani Hasíková získala najviac hlasov,” vysvetľuje Jozef Tinka z Rady pre práva dieťaťa. Mimovládka sa dlhodobo zaoberá obhajobou práv dieťaťa a patrí k aktívnym združeniam v tejto oblasti. Za Hajsíkovú hlasovala väčšina zo 40 členov združenia.

Advokátka dostala podporu aj z Humenného od organizácie Aura, ktorá na východe republiky prevádzkuje súkromnú materskú školu a jasle.
Auru vedú manželia Rudolf a Gabriela Gregorovičovi. ,,Oslovila ma pani Hasíková, keď som spoznala jej prácu, tak ma to presvedčilo,” uviedla Gabriela Gregorovičová z občianskeho združenia Aura.

Pedagogička súkromného zariadenia v Humennom podľa svojich slov pracuje s deťmi viac ako 30 rokov.
„Viem, že zastupovala aj deti vo väzení a vždy si k ním vedela nájsť cestu,” udáva ako jeden z dôvodov podpory zo strany jej občianského združenia Gabriela Gregorovičová.

Hajsíkovú získala priazeň aj od popradskej organizácie s názvom Slovenská rada rodičovských združení, ktorá zastupuje rodičovské združenia na školách po Slovensku, či martinského krízového centra Dom nádeje a združenia Otcovia.sk.
Konzervatívny blok
Druhú kandidátku pod značkou OĽaNO Katarínu Hatrákovú nominoval Michal Šípoš, jej poslanecký kolega a predseda poslaneckého klubu najsilnejšieho vládneho hnutia. Pod jej nomináciu je podpísaných niekoľko mimovládnych organizácii. Zväčša ide o konzervatívne a cirkevné spoločenstvá ako Spoločenstvo evanjelickej mládeže; OZ Domka – Združenie saleziánskej mládeže; OZ Združenie kresťanských spoločenstiev mládeže.

V zozname podporujúcich je Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku, ktorý vedie konzervatívny aktivista proti potratom Patrik Daniška, či Centrum pre bioetickú reformu.
„Keďže sa poznáme roky a niektoré naše témy práv detí a rodičovských práv sa prekrývajú s jej úsilím, nemali sme dôvod ju nepodporiť,” hovorí Jana Tutková z Centra pre bioetickú reformu.

Tutková sa v minulosti dostala do médií tvrdým postojom proti potratom a predmanželskému sexu. Potraty označila za genocídu.
Tvrdí, že Hatráková priamo o podporu Centra nežiadala. „O jej kandidatúre vieme z Facebooku,” dodáva Tutková.

Tanečné spolky
Okrem cirkevne orientovaných spolkov sú pod zoznamom podporovateľov podpísané aj tanečné združenia ako Choreocentrum Bratislava alebo Karloveské tanečné centrum, či nitrianska Akadémia tanca.

Aktuality.sk oslovili aj vedúceho Akadémie tanca Juraja Ilečka, prečo sa ako tanečný klub rozhodli Hatrákovú podporiť. Lektor Ilečko na otázky poslané emailom k voľbe komisára pre deti nereagoval.
Hatrákovú by radi videli ako komisárku pre deti aj v občianskom združení Slovenské väzenské spoločenstvo. V registri mimovládnych organizácii nie je zapísané ani meno štatutára.
V minulosti Slovenské väzenské spoločenstvo viedol evanjelický farár a Hatrákovej poslanecký kolega za OĽaNO Ján Kerekréti. Organizácia funguje oficiálne od roku 1994, nemá dohľadateľnú webovú stránku, ani profil na sociálnych sieťach.
Jeden z dvoch mužov, ktorí sa uchádzajú o post Komisára pre deti, je Jozef Mikloško - zakladateľ Spoločnosti priateľov detí z detských domovov Úsmev ako dar alebo skrátene Úsmev ako dar.
Ide o najdlhšie pôsobiacu a najväčšiu mimovládnu organizáciu pôsobiacou v oblasti náhradnej starostlivosti a pomoci ohrozeným rodinám na Slovensku.

Mikloško sa venuje hlavne práci s deťmi v náhradnej starostlivosti. Navrhol ho nezávislý poslanec Ján Podmanický, ktorý do parlamentu kandidoval za Smer.
„Celý život mám spojený s deťmi, tento rok tomu bolo 35 rokov, čo som prvý raz bol v detskom domove a chcel by som ponúknuť svoje skúsenosti hlavne s ochranou práv detí,” hovorí Jozef Mikloško, prečo sa rozhodol kandidovať za detského komisára.

Zaujímavosťou je, že tri organizácie, ktorého ho podporili sídlia, na rovnakej bratislavskej adrese: Úsmev ako dar, Asociácia rodinných sudcov, Liga ochrany detí. Kandidát Mikloško hovorí, že išlo o nezávislé rozhodnutie vedenia týchto mimovládok.
„Jediný vplyv na organizáciu mám len v organizácii Úsmev ako dar, všetky ostatné sú nezávislé organizácie,” vysvetľuje Mikloško. Zdôraznil, že okrem mimovládok podpísaných pod jeho nomináciu, mu vyjadrilo podporu celkovo 13 organizácií, medzi ktorými bola aj katolícka charita.

V tieni Kuffu
Podporu získal Mikloško aj pri občianskom združení Inštitút Krista Veľkňaza zo Žákoviec, ktorý zviditeľnil kontroverzný kňaz Marián Kuffa.
Rovnako, gréckokatliícky kňaz Martin Mekel z Čičavy, ktorý vedie pastorizáciu Rómov a občianské združenie Horúci tím, by rád videl Jozefa Mikloška v prestížnej štátnej funkcii.

„Spolupracujeme pri práci s deťmi niekoľko rokov,” vysvetlil Mekel, prečo sa postavili za kandidáta Mikloška. Kto ich oslovil s kandidatúrou, Mekel povedať nechcel. „Je to súkromná záležitosť,” doplnil kňaz.
Rómska pečať
Poslanci vládnej strany Sme rodina navrhli za detskú komisárku Annu Niku. Známa advokátka Anna Niku bola mediálne označená ako jedna zo špecialistiek na rozvodové právo v krajine. Pred dvomi rokmi sa podľa informácii magazínu Plus 7 dní zviditeľnila ako právna zástupkyňa v spore o deti medzi moderátorkou Verou Wisterovou a jej exmanželom Jeremym Hulshom.

Annu Niku podporili organizácie ako ACEC, ktorá organizuje odovzdávanie cien Roma Spirit, Združenie pre deti z DeD, Centrum pre filantropiu, či organizácia Divé maky.
„Pani Anna Niku poznáme osobne ako veľmi zodpovedného a férového človeka a profesne ako špičkovú odborníčku v oblasti rodinného práva s presahom na zastupovanie práv detí v medzinárodných sporoch,” uviedla pre Aktuality.sk Barbora Mistríkova z Divých makov, ktoré podporujú rómske talenty.

Ako doplnila Mistríková, o podporu ich požiadalo viac kandidátov, vrátane Anny Niky.
„Veríme že sme odporučili človeka, o ktorom sme presvedčení, že v danej pozícii odvedie skvelú robotu,” dodala Barbora Mistríková. Centrum pre filantropiu napriek prísľubu na otázky k nominácii neodpovedalo.

Známe mená v úzadí
Kandidátku Katarínu Szabovú nominoval bývalý premiér a líder Smeru Robert Fico. Bývalá šéfka Slovenského národného strediska pre ľudské práva (SNSĽP) Szabová sa zviditeľnila v roku 2016 potom, ako Denník N upozornil na jej netradičné povýšenie.

Katarína Szabová dovtedy pôsobila v SNSĽP ako sekretárka. Krátko predtým, ako kandidovala za šéfku strediska, z nej spravili vedúcu novozaloženého odboru.
V kandidatúre ju podporila aj neziskovka, ktorú vedie Petronela Tomanová, dcéra súčasnej komisárky pre deti.
„Nie, nebudem sa k tomu vyjadrovať,” reagovala Petronela Tomanová z organizácie Peto n.o., prečo podporili Szabovú. Druhá z nerómskych organizácii, ktorá Ficovu nominantku podporila, sídli v obci Pohorelá.

Občianske združenie Šťastné detstvo vedie podľa registra mimovládnych organizácii Anna Prčová. Združenie nemá webovú stránku, na sociálnej sieti má vo verejnej skupine 133 sledovateľov. Prčová na otázky Aktualít, prečo podporili Szabovú, neodpovedala.

Kandidátka Rómov
Ďalšie tri organizácie, ktoré sú uvedené pri kandidatúre Szabovej, sa venujú rómskej komunite.
Jednou z nich je Rada rómskych mimovládnych organizácií pod vedením Ladislava Richtera. Rada pred šiestimi rokmi nominovala aj Vieru Tomanovú. Richter sa zas zviditeľnil v minulosti ako hodnotiteľ v štátnom Fonde pre podporu kultúry národnostných menšín. Ako upozornili Aktuality.sk, Richter sedel spolu so svojou sestrou v komisii štátneho fondu, keď im úspešne schvaľovali dotácie pre neho, sestru a Richterového syna. Po medializácii súrodenci štátny fond opustili.

Ďalšou z rómskych organizácii, ktorá podporila Szabovú je združenia Univerzus. Rožňavské zoskupenie vedie Marian Ikri, v minulosti patril k skupine Rómov, ktorá súhlasila so Robertom Ficom pri téme zavedenia internátnych škôl pre detí z osád. Ani Ikri neodpovedal na otázky redakcie k voľbe komisára pre deti.
Dvojicu zvyšných kandidátov Ondreja Prostredníka a Máriu Vargovú podporili prevažne organizácie venujúce sa vzdelávaniu detí, týraným ženám a striedavej starostlivosti.

Zoznam kandidátov:
Natália Blahová, navrhovateľ: Monika Kozelová (OĽaNO)
Podporné stanovisko minimálne piatich reprezentatívnych organizácií: Asociácia náhradných rodín; OZ AVARE; OZ Fascinujúce deti; OZ Dom poznania; OZ CTM – Bratislava; OZ Detský lesný klub Domček; Komunitné Centrum RIAN; TENENET o. z.

Jitka Hasíková, navrhovateľ: Lukáš Kyselica (OĽaNO)
Podporné stanovisko minimálne piatich reprezentatívnych organizácií : Slovenská rada rodičovských združení; OZ Aura; OZ Dom nádeje Martin; Rada pre práva dieťaťa; Striedavá starostlivosť o deti, slovensko-česká spoločnosť; Otcovia.sk
Katarína Hatráková, navrhovateľ: Michal Šipoš (OĽaNO)

Podporné stanovisko minimálne piatich reprezentatívnych organizácií: Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku, o. z.; OZ Ľudia proti hendikepu; OZ Laura, združenie mladých; OZ Spoločenstvo evanjelickej mládeže; OZ Domka – Združenie saleziánskej mládeže; OZ Združenie kresťanských spoločenstiev mládeže; OZ SNE; OZ Centrum pre bioetickú reformu; Materské centrum BAMBI, o. z.; Detská organizácia Fénix Bratislava Devínska Nová Ves; Lungo Mare n. o.; OZ Choreocentrum Bratislava; Akadémia tanca O. z.; OZ TK Ellegance Košice; OZ Karloveské tanečné centrum; OZ Slovenské väzenské spoločenstvo.

Jozef Mikloško, navrhovateľ: Ján Podmanický (nez.)
Podporné stanovisko minimálne piatich reprezentatívnych organizácií: Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, n. o.; OZ Fórum riaditeľov a zamestnancov detských domovov; OZ Fórum kresťanských inštitúcií; OZ Inštitút Krista Veľkňaza; DORKA, n. o.; Liga ochrany detí, o. z.; OZ Centrum pre rodinu; OZ Spoločnosť priateľov detí z detských domovov Úsmev ako dar; OZ Asociácia rodinných sudcov; OZ Horúci tím

Ondrej Prostredník, navrhovateľ: Tomáš Valášek (PS)
Podporné stanovisko minimálne piatichreprezentatívnych organizácií: OZ Ďalej; OZ Náruč – Pomoc deťom v kríze; OZ Striedavá starostlivosť o deti, slovensko-česká spoločnosť; OZ HANS; OZ Poradenské centrum Nádej; QUO Vadis, o. z.; My Mamy, o. z; OZ PROGREFEM.

Katarína Szabová, navrhovateľ: Robert Fico (Smer)
Podporné stanovisko minimálne piatich reprezentatívnych organizácií: OZ Univerzus; OZ Združenie Rómov a národnostných menšín v Slovenskej republike; Rada rómskych mimovládnych organizácií; OZ Šťastné detstvo; Peto n. o.
Anna Niku, navrhovatelia: poslanci Peter Pčolinský, Petra Krištúfková, Jozef Lukáč Petra Hajšelová, Jozef Hlinka, Igor Kašper, Zuzana Šebová, Miloš Svrček, Adriana Pčolinská, Martin Borguľa, Ľuboš Krajčír, Eva Hudecová, Ľudovít Goga, Jaroslav Karahuta (Sme rodina).

Podporné stanovisko minimálne piatich reprezentatívnych organizácií: OZ Združenie pre deti z DeD; OZ Asociácia pre kultúru, vzdelávanie a komunikáciu; OZ Divé maky; OZ Brána do života; Centrum pre filantropiu n. o.
Mária Vargová, navrhovateľ: Ondrej Dostál (SaS)
Podporné stanovisko minimálne piatich reprezentatívnych organizácií: Liga za duševné zdravie o. z.; OZ Náruč – Pomoc deťom v kríze; PRO VIDA, o. z.; Združenie Vienala na podporu a pomoc duševne a telesne chorým deťom; Krízové centrum SOS, n. o.; OZ Žena v tiesni; OZ ASCEND; Budúcnosť, n. o., aktuality.sk

X X X

Pýchu, ktorej plody si cenili na cisárskom dvore, začala likvidovať rozpínavosť. Pokračuje to dodnes

Mizne hektár za hektárom.
Prvýkrát ich vysadili zrejme starí Rimania, nadviazali na nich obyvatelia Veľkej Moravy a nápoj z ich plodov sa v stredoveku pil namiesto vody - bratislavské vinice.
Víno z nich malo takú kvalitu, že bolo žiadané aj na cisárskom dvore.

Niekdajšiu pýchu však od 19. storočia začala likvidovať rozpínavosť. A likviduje ju dodnes. Nenaplnené ostali aj vyhlásenia niekdajšieho premiéra Roberta Fica.
5fotiek v galériiVeduta Bratislavy zo 16. storočia. Na svahoch možno vidieť vinohrady - nachádzali sa po úrovňou lesov, označené sú čiarkami.Zdroj: Archív mesta Bratislavy

Pili ho všetci
O výsadbu viníc sa na území dnešného Slovenska postarali starí Rimania.
„ Dunaj predstavoval prirodzenú hranicu rímskeho opevnenia„Limes Romanus“ a na jej druhej strane, v Panónii Rimania pestovali vinič. V rámci obchodných transakcii sa nejaké to víno dostal aj k nám na druhú stranu Dunaja,“ vysvetlil pre Aktuality.sk Štefan Hrivňák z Archívu mesta Bratislava.

Historicky doložené informácie o pestovaní viniča v Bratislave a jej okolí siahajú podľa Hrivňáka do 9. storočia, do obdobia Veľkej Moravy. Za prvú oblasť možno pravdepodobne považovať dnešný Devín.
V stredoveku sa vinič a víno v písomných prameňoch spomína často. Napríklad richtárovi Jakubovi zo známej richtárskej rodiny dal kráľ pôdu v oblasti dnešnej Mlynskej doliny, ktorá zahŕňala aj úrodné vinice.

Kým na Morave, v Česku či Nemecku hralo v stredoveku prím pivo, v Bratislave bolo víno doslova nápojom všetkých. Katastrofálna hygiena a chýbajúca kanalizácia motivovali ľudí, aby víno pili namiesto vody. Alkoholický nápoj z hrozna tak pili ľudia od útleho veku.
Dobové dokumenty svedčia o tom, že víno z Bratislavy už v stredoveku poznali aj za hranicami. Vyvážalo sa do Sliezka, na Moravu či do Rakúska. Z dnešného hlavného mesta sa stalo obchodné centrum, uhorská metropola. Prichádzajú sem bohaté rodiny zo zahraničia, napríklad Venturovci z Florencie - podľa nich je dnes pomenovaná Ventúrska ulica v Starom Meste.
5fotiek v galériiBratislava v 18. storočí - na mape vidno, že v oblasti dnešnej Karlovej Vsi a Kramárov sa kedysi nachádzali vinohrady.Zdroj: maps.arcanum.com
V nasledujúcich storočiach sa vinohradníctvo stalo súčasťou miestnej kultúry. Každoročne sa konali oberačky, na ktoré prichádzali desaťtiscíe robotníkov zo širokého okolia.

„Boli vydané smernice, ktoré prikazovali ľuďom, aby sa o svoje vinohrady starali, zároveň boli stanovené aj tresty za krádeže hrozna či poškodenie vinohradu. Existovala štruktúra vinohradníckej správy, na čele ktorej bol vinohradnícky majster a mal súdnu právomoc,“ opisuje vtedajšie pomery Hrivňák.

V stavovskej spoločnosti v stredoveku a novoveku mali obchodníci s vínom výhodné postavenie. Lepšie než roľníkom sa žilo aj bežným vinohradníko. Za čias Márie Terézie preto napríklad nechceli prijať reguláciu prác na poliach zemepána, pretože ich práca bola ohodnotená lepšie.
Práve za Márie Terézie sa spustil aj proces, ktorý začal vinohrady ohrozovať - rozširovanie mesta. Panovníčka nariadila v 70. rokoch 18. storočia zbúrať mestské hradby.

„Nasledovalo 19. storočie, vedecko-technická revolúcia a spriemyselňovanie,“ ozrejmil historik Hrivňák.
5fotiek v galériiBratislava 1912 - vinohrady v Rači, Karlovej Vsi i Starom Meste sú vyznačené žltou farbou so znakom viniča.Zdroj: Archív mesta Bratislavy

Pôvodný vinič zničila pandémia
Okrem rozpínavosti zasiahla do pestovania viniča aj pandémia fyloxéry v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch 19. Storočia. Slovenské odrody nemali voči tomuto parazitovi vytvorenú imunitu.
„Je to ako dnes my – neboli sme pripravení na covid. Pandémia fyloxéry spôsobila brutálnu devastáciu európskeho vinohradníctva,“ zhrnul odborník.

Po tom, ako sa vinári a vinohradníci spamätali zo škôd, bolo nutné nasadiť nový, odolnejší vinič. Ten doviezli z Ameriky a následne z neho šľachtili nové odrody. Pôvodný vinič, ktorý sa na našom území pestoval od raného stredoveku, tak dnes už neexistuje.
O odrodách sa toho veľa nevie, prvé záznamy pochádzajú až z 19. storočia a ukazujú, že v Bratislave sa pestoval rizling, veltlín alebo silván. Rača bola zasa známa červeným vínom, v Devíne sa po roku 1918 do popredia dostáva ríbezľové. Vo všeobecnosti však prevažovali biele odrody.

Podľa štatistického lexikónu Bratislavskej stolice z roku 1866 bol rozsah bratislavských vinohradov 779 hektárov, pričom vtedajšia Bratislava tvorená dnešným Starým Mestom a Podhradím mala rozlohu 7494 hektárov. Vinice tak pokrývali viac ako 10 percent z jej rozlohy. Z dokumentu je tiež zrejmé, že do zahraničia ročne putovalo asi 5400 hektolitrov. Celková produkcia dosahovala napríklad v štyridsiatych rokoch 19. storočia približne 27-tisíc hektolitrov.

Prvorepublikový rozmach výstavby
Už v 19. storočí však okrem pandémie začala vinohrady okresávať výstavba. Bola pre majiteľov rentabilnejšia než výsadba viniča.
Veľký stavebný rozmach nastal po vzniku Československa v roku 1918.

Do mesta začali vo veľkej miere prichádzať noví obyvatelia, inteligencia z Česka, učitelia.
Hrivňák navyše upozornil, že bratislavské vinice boli považované za menej kvalitné než napríklad v neďalekom Svätom Juri. „Vyhodnotili to, ako otázku priorít - bratislavské vinohrady nepatria medzi úplne najkvalitnejšie a ľudia v rozrastajúcom sa meste musia predsa niekde bývať,“ dodal.

So zánikom monarchie sa navyše mnohým podnikateľom skomplikovala situácia. „Napríklad firma Palugyay, známa vinohradnícka rodina, sa dostala do finančných ťažkostí. Zatvorili im hranice, pobočky mali zrazu vo viacerých štátoch a museli platiť clo,“ opísal Hrivňák.

Konzumácia vína však zostala súčasťou kultúry miestnych - stretávali sa vo viechach, popíjali. Fungovali tiež prvé vedecko-výskumné ústavy, Malokarpatské vinohradnícke družstvo a bola zriadená tiež vinohradnícka a ovocinárska škola, ktorá dnes sídli v Modre. Organizovali sa aj dodnes známe a populárne oberačkové slávnosti.
5fotiek v galériiMapa z roku 1931 - vinohrady (označené žltou) sa nachádzali aj v blízkosti Koliby aj Račianskeho mýta.Zdroj: staremapy.sk

Vysídlenie Nemcov aj kolektivizácia
Druhá svetová vojna skomplikovala bežné fungovanie všetkým - počas ozbrojeného konfliktu na našom území bolo náročné organizovať hromadné oberačky či zabezpečovať starostlivosť o vinič.
Zároveň tiež na výsledok vojny a s ňou spojené perzekúcie voči Nemcom a Maďarom v podobe Benešových dekrétov doplatili bežní občania, medzi nimi aj podnikatelia, ktorí prišli o majetok a vysídlili ich.

Neobišli ani veľké a tradičné bratislavské vinárske firmy, ktorých majitelia boli Nemci či Maďari prišli o svoje majetky. Príkladom je napríklad firma Hubert, ktorá od roku 1825 v Bratislave produkovala prvé šumivé víno vyrobené mimo Francúzska.

Zásadným zlomom pre vinohradníctvo v celom Československu bol rok 1948 a nástup socializmu. Násilná kolektivizácia a znárodňovanie neobišli ani túto oblasť. Vinohradnícke a vinárske rodiny s dlhoročnou tradíciou zrazu prišli o svoju identitu.
Priestor tiež dostávala masová výstavba - socialistické paneláky vyrastali aj na miestach bývalých vinohradov. Podľa Hrivňáka nešlo o systematickú a cielenú likvidáciu, jednoducho bolo treba ľudí ubytovať a vo vybranej lokalite pred výstavbou všetko zrovnali so zemou. Paneláky dnes stoja napríklad na mieste niekdajších vinohradov v Karlovej Vsi.

Komunisti víno produkovali, išlo však o jednotvárnu produkciu, ktorá iba kopírovala štýl celého vtedajšieho hospodárstva.
„Chválili sa, ako veľa ho vyrobili a že je lacné. To, ako chutilo, bola druhá vec,“ dodáva Hrivňák.
Nie je vízia
Obrat nepriniesol ani pád socializmu.
Na Slovensku sa začalo dovážať lacné víno zo zahraničia. Sčasti je to spôsobené tým, že niektoré štáty podporujú vinárov dotáciami a vďaka tomu sú schopní ísť s cenami na úroveň, ktorej sa bez príspevku nedá konkurovať.

„Napríklad v Rakúsku dostávajú vinári štátne dotácie a výsledkom je to, že dokážu vyrábať kvalitné víno za relatívne nízku cenu. Skrátka - pomer cena/kvalita je vo všeobecnosti lepší ako vieme ponúknuť na Slovensku my,“ vysvetľuje odborník.
Ďalším problémom vidí v tom, že legislatíva povoľuje vydávať za slovenské všetko, čo sa na Slovensku vyrobí. Na pôvod hrozna sa pritom nehľadí. Niektorí vinári tak s cieľom ušetriť nakupujú lacné hrozno zo zahraničia a víno vyrobené z neho vydávajú za slovenské. Prípadne dovážajú v cisternách hotové víno, ktoré u nás iba plnia do fliaš. Deravá je naša legislatíva - tá totiž povoľuje vydávať za slovenské všetko, čo sa u nás vyrobí. I preto je podľa Hrivňáka namieste jej sprísnenie.

V porovnaní s inými krajinami EÚ sme v produkciu vína na chvoste. Podľa dostupných dát sme za marketingový rok 2019/2020 vyprodukovali niečo cez 321-tisíc hektolitrov vína, čo je zhruba 0,06 hektolitra na obyvateľa. Taliansko vyprodukovalo za rovnaký čas viac ako 47 miliónov hektolitrov (0,8 hektolitra na hlavu), Francúzko cez 42 miliónov a Španielsko 37 miliónov hektolitrov vína.

Mnohé vinohrady v Bratislave, napríklad v Novom Meste sú neobrábané a zanedbané. Platí to aj o vinici Roberta Fica. Hoci sa v minulosti dušoval, že vinica ostane vinicou, po viniči v nej niet ani pamiatky.
V roku 2007 sa po zmene územného plánu v časti Vinohrady povolila namiesto pestovaniea hrozna rekreačná výstavba. V oblasti Ahoj už chaty či domy stoja.

X X X

Dánsko chce sprísniť opatrenia voči mladým narušujúcim verejný poriadok

Zákaz predaja alkoholu by mal platiť v čase od polnoci do piatej hodiny ráno na miestach „nočného života"
Dánska vláda v nedeľu oznámila, že v niektorých oblastiach chce zakázať predaj alkoholu v nočných hodinách. Týmto opatrením chce Kodaň rázne zakročiť voči mladým výtržníkom s asociálnym správaním, informovala agentúra AFP.
Zákaz predaja alkoholu by mal platiť v čase od polnoci do piatej hodiny ráno na miestach „nočného života". Bary a nočné kluby by mali podľa vlády takisto zvýšiť počet vyhadzovačov.

Sociálnodemokratická vláda plánuje tiež podniknúť „skoré a cielené opatrenia" voči určitým mladým ľuďom, ktorých správanie narúša verejný poriadok. Konkrétne má ísť o zákaz vstupu do nákupných centier alebo vlakových staníc na predmestiach v určitých hodinách, najmä v noci.

„Nemôžeme akceptovať, že mladí ľudia vytvárajú v celom susedstve (situáciu) neistoty," povedala ministerka pre sociálne záležitosti Astrid Kragová.
AFP konštatuje, že Dánsko s populáciou 5,8 milióna obyvateľov, sa tradične považuje za stabilnú a pokojnú krajinu. Podľa prieskumu verejnej mienky, ktorý bol zverejnený vlani v marci, sa v krajine bezpečne cíti 85,6 percent Dánov, avšak len 70,9 percenta z tých, čo žijú vo „vysoko rizikových" susedstvách.

V júli vstúpil do platnosti nový zákon vymedzujúci tzv. zóny nočného života, ktorý umožňuje zakázať delikventom vstup do všetkých barov a na ulice s vysokou koncentráciou barov až do dvoch rokov., aktuality.sk

X X X

Pýchu, ktorej plody si cenili na cisárskom dvore, začala likvidovať rozpínavosť. Pokračuje to dodnes

Mizne hektár za hektárom.
Prvýkrát ich vysadili zrejme starí Rimania, nadviazali na nich obyvatelia Veľkej Moravy a nápoj z ich plodov sa v stredoveku pil namiesto vody - bratislavské vinice.
Víno z nich malo takú kvalitu, že bolo žiadané aj na cisárskom dvore.

Niekdajšiu pýchu však od 19. storočia začala likvidovať rozpínavosť. A likviduje ju dodnes. Nenaplnené ostali aj vyhlásenia niekdajšieho premiéra Roberta Fica.
5fotiek v galériiVeduta Bratislavy zo 16. storočia. Na svahoch možno vidieť vinohrady - nachádzali sa po úrovňou lesov, označené sú čiarkami.Zdroj: Archív mesta Bratislavy

Pili ho všetci
O výsadbu viníc sa na území dnešného Slovenska postarali starí Rimania.
„ Dunaj predstavoval prirodzenú hranicu rímskeho opevnenia„Limes Romanus“ a na jej druhej strane, v Panónii Rimania pestovali vinič. V rámci obchodných transakcii sa nejaké to víno dostal aj k nám na druhú stranu Dunaja,“ vysvetlil pre Aktuality.sk Štefan Hrivňák z Archívu mesta Bratislava.

Historicky doložené informácie o pestovaní viniča v Bratislave a jej okolí siahajú podľa Hrivňáka do 9. storočia, do obdobia Veľkej Moravy. Za prvú oblasť možno pravdepodobne považovať dnešný Devín.
V stredoveku sa vinič a víno v písomných prameňoch spomína často. Napríklad richtárovi Jakubovi zo známej richtárskej rodiny dal kráľ pôdu v oblasti dnešnej Mlynskej doliny, ktorá zahŕňala aj úrodné vinice.

Kým na Morave, v Česku či Nemecku hralo v stredoveku prím pivo, v Bratislave bolo víno doslova nápojom všetkých. Katastrofálna hygiena a chýbajúca kanalizácia motivovali ľudí, aby víno pili namiesto vody. Alkoholický nápoj z hrozna tak pili ľudia od útleho veku.

Dobové dokumenty svedčia o tom, že víno z Bratislavy už v stredoveku poznali aj za hranicami. Vyvážalo sa do Sliezka, na Moravu či do Rakúska. Z dnešného hlavného mesta sa stalo obchodné centrum, uhorská metropola. Prichádzajú sem bohaté rodiny zo zahraničia, napríklad Venturovci z Florencie - podľa nich je dnes pomenovaná Ventúrska ulica v Starom Meste.
V nasledujúcich storočiach sa vinohradníctvo stalo súčasťou miestnej kultúry. Každoročne sa konali oberačky, na ktoré prichádzali desaťtiscíe robotníkov zo širokého okolia.
„Boli vydané smernice, ktoré prikazovali ľuďom, aby sa o svoje vinohrady starali, zároveň boli stanovené aj tresty za krádeže hrozna či poškodenie vinohradu. Existovala štruktúra vinohradníckej správy, na čele ktorej bol vinohradnícky majster a mal súdnu právomoc,“ opisuje vtedajšie pomery Hrivňák.

V stavovskej spoločnosti v stredoveku a novoveku mali obchodníci s vínom výhodné postavenie. Lepšie než roľníkom sa žilo aj bežným vinohradníko. Za čias Márie Terézie preto napríklad nechceli prijať reguláciu prác na poliach zemepána, pretože ich práca bola ohodnotená lepšie.
Práve za Márie Terézie sa spustil aj proces, ktorý začal vinohrady ohrozovať - rozširovanie mesta. Panovníčka nariadila v 70. rokoch 18. storočia zbúrať mestské hradby.

„Nasledovalo 19. storočie, vedecko-technická revolúcia a spriemyselňovanie,“ ozrejmil historik Hrivňák.
5fotiek v galériiBratislava 1912 - vinohrady v Rači, Karlovej Vsi i Starom Meste sú vyznačené žltou farbou so znakom viniča.Zdroj: Archív mesta Bratislavy

Pôvodný vinič zničila pandémia
Okrem rozpínavosti zasiahla do pestovania viniča aj pandémia fyloxéry v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch 19. Storočia. Slovenské odrody nemali voči tomuto parazitovi vytvorenú imunitu.
„Je to ako dnes my – neboli sme pripravení na covid. Pandémia fyloxéry spôsobila brutálnu devastáciu európskeho vinohradníctva,“ zhrnul odborník.

Po tom, ako sa vinári a vinohradníci spamätali zo škôd, bolo nutné nasadiť nový, odolnejší vinič. Ten doviezli z Ameriky a následne z neho šľachtili nové odrody. Pôvodný vinič, ktorý sa na našom území pestoval od raného stredoveku, tak dnes už neexistuje.
O odrodách sa toho veľa nevie, prvé záznamy pochádzajú až z 19. storočia a ukazujú, že v Bratislave sa pestoval rizling, veltlín alebo silván. Rača bola zasa známa červeným vínom, v Devíne sa po roku 1918 do popredia dostáva ríbezľové. Vo všeobecnosti však prevažovali biele odrody.

Podľa štatistického lexikónu Bratislavskej stolice z roku 1866 bol rozsah bratislavských vinohradov 779 hektárov, pričom vtedajšia Bratislava tvorená dnešným Starým Mestom a Podhradím mala rozlohu 7494 hektárov. Vinice tak pokrývali viac ako 10 percent z jej rozlohy. Z dokumentu je tiež zrejmé, že do zahraničia ročne putovalo asi 5400 hektolitrov. Celková produkcia dosahovala napríklad v štyridsiatych rokoch 19. storočia približne 27-tisíc hektolitrov.

Prvorepublikový rozmach výstavby
Už v 19. storočí však okrem pandémie začala vinohrady okresávať výstavba. Bola pre majiteľov rentabilnejšia než výsadba viniča.
Veľký stavebný rozmach nastal po vzniku Československa v roku 1918.
Do mesta začali vo veľkej miere prichádzať noví obyvatelia, inteligencia z Česka, učitelia.

Hrivňák navyše upozornil, že bratislavské vinice boli považované za menej kvalitné než napríklad v neďalekom Svätom Juri. „Vyhodnotili to, ako otázku priorít - bratislavské vinohrady nepatria medzi úplne najkvalitnejšie a ľudia v rozrastajúcom sa meste musia predsa niekde bývať,“ dodal.

So zánikom monarchie sa navyše mnohým podnikateľom skomplikovala situácia. „Napríklad firma Palugyay, známa vinohradnícka rodina, sa dostala do finančných ťažkostí. Zatvorili im hranice, pobočky mali zrazu vo viacerých štátoch a museli platiť clo,“ opísal Hrivňák.

Konzumácia vína však zostala súčasťou kultúry miestnych - stretávali sa vo viechach, popíjali. Fungovali tiež prvé vedecko-výskumné ústavy, Malokarpatské vinohradnícke družstvo a bola zriadená tiež vinohradnícka a ovocinárska škola, ktorá dnes sídli v Modre. Organizovali sa aj dodnes známe a populárne oberačkové slávnosti.
5fotiek v galériiMapa z roku 1931 - vinohrady (označené žltou) sa nachádzali aj v blízkosti Koliby aj Račianskeho mýta.Zdroj: staremapy.sk

Vysídlenie Nemcov aj kolektivizácia
Druhá svetová vojna skomplikovala bežné fungovanie všetkým - počas ozbrojeného konfliktu na našom území bolo náročné organizovať hromadné oberačky či zabezpečovať starostlivosť o vinič.
Zároveň tiež na výsledok vojny a s ňou spojené perzekúcie voči Nemcom a Maďarom v podobe Benešových dekrétov doplatili bežní občania, medzi nimi aj podnikatelia, ktorí prišli o majetok a vysídlili ich.

Neobišli ani veľké a tradičné bratislavské vinárske firmy, ktorých majitelia boli Nemci či Maďari prišli o svoje majetky. Príkladom je napríklad firma Hubert, ktorá od roku 1825 v Bratislave produkovala prvé šumivé víno vyrobené mimo Francúzska.

Zásadným zlomom pre vinohradníctvo v celom Československu bol rok 1948 a nástup socializmu. Násilná kolektivizácia a znárodňovanie neobišli ani túto oblasť. Vinohradnícke a vinárske rodiny s dlhoročnou tradíciou zrazu prišli o svoju identitu.
Priestor tiež dostávala masová výstavba - socialistické paneláky vyrastali aj na miestach bývalých vinohradov. Podľa Hrivňáka nešlo o systematickú a cielenú likvidáciu, jednoducho bolo treba ľudí ubytovať a vo vybranej lokalite pred výstavbou všetko zrovnali so zemou. Paneláky dnes stoja napríklad na mieste niekdajších vinohradov v Karlovej Vsi.

Komunisti víno produkovali, išlo však o jednotvárnu produkciu, ktorá iba kopírovala štýl celého vtedajšieho hospodárstva.
„Chválili sa, ako veľa ho vyrobili a že je lacné. To, ako chutilo, bola druhá vec,“ dodáva Hrivňák.
5fotiek v galériiMapa Bratislavy z roku 1955, na ktorej vidno rozrastujúcu sa výstavbu.Zdroj: staremapy.sk

Nie je vízia
Obrat nepriniesol ani pád socializmu.
Na Slovensku sa začalo dovážať lacné víno zo zahraničia. Sčasti je to spôsobené tým, že niektoré štáty podporujú vinárov dotáciami a vďaka tomu sú schopní ísť s cenami na úroveň, ktorej sa bez príspevku nedá konkurovať.
„Napríklad v Rakúsku dostávajú vinári štátne dotácie a výsledkom je to, že dokážu vyrábať kvalitné víno za relatívne nízku cenu. Skrátka - pomer cena/kvalita je vo všeobecnosti lepší ako vieme ponúknuť na Slovensku my,“ vysvetľuje odborník.
Ďalším problémom vidí v tom, že legislatíva povoľuje vydávať za slovenské všetko, čo sa na Slovensku vyrobí. Na pôvod hrozna sa pritom nehľadí. Niektorí vinári tak s cieľom ušetriť nakupujú lacné hrozno zo zahraničia a víno vyrobené z neho vydávajú za slovenské. Prípadne dovážajú v cisternách hotové víno, ktoré u nás iba plnia do fliaš. Deravá je naša legislatíva - tá totiž povoľuje vydávať za slovenské všetko, čo sa u nás vyrobí. I preto je podľa Hrivňáka namieste jej sprísnenie.
V porovnaní s inými krajinami EÚ sme v produkciu vína na chvoste. Podľa dostupných dát sme za marketingový rok 2019/2020 vyprodukovali niečo cez 321-tisíc hektolitrov vína, čo je zhruba 0,06 hektolitra na obyvateľa. Taliansko vyprodukovalo za rovnaký čas viac ako 47 miliónov hektolitrov (0,8 hektolitra na hlavu), Francúzko cez 42 miliónov a Španielsko 37 miliónov hektolitrov vína.

Mnohé vinohrady v Bratislave, napríklad v Novom Meste sú neobrábané a zanedbané. Platí to aj o vinici Roberta Fica. Hoci sa v minulosti dušoval, že vinica ostane vinicou, po viniči v nej niet ani pamiatky.
V roku 2007 sa po zmene územného plánu v časti Vinohrady povolila namiesto pestovaniea hrozna rekreačná výstavba. V oblasti Ahoj už chaty či domy stoja, aktuality.sk