iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Ex vedenie polície na slobodu: Gašpar, Hraško, Krajmer...

Senát Najvyššieho súdu sa stotožnil s rozhodnutím sudcu Špecializovaného trestného súdu, že už neexistujú dôvody stíhať bývalé vedenie polície väzobne. Bez dňa presne pred rokom spustila NAKA raziu, ktorá dovtedy nemala na Slovensku obdobu. Počas akcie Očistec zadržala bývalé špičky policajného zboru na čele s policajným exprezidentom Tiborom Gašparom. Medzi zadržanými boli aj bývalý šéf NAKA Peter Hraško, exriaditeľ protikorupčnej jednotky NAKA Róbert Krajmer, niekdajší šéf odboru podpory riadenia NAKA Marián Zetocha, ktorý potom pôsobil u tajných a bývalý zástupca riaditeľa Národnej finančnej jednotky Milan Mihálik.

Práve táto pätica sa na základe potvrdenia rozhodnutia o nepredĺžení väzby dostane dnes na slobodu.
„Senát 5T Najvyššieho súdu v zložení JUDr. Peter Hatala, JUDr. Martin Bargel a JUDr. Peter Štift na neverejnom zasadnutí (4. 11. 2021) zamietol ako nedôvodnú sťažnosť prokurátora ÚŠP GP SR vo veci obvineného PaedDr. Tibora G. a spol. podanú proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu z 26.10.2021, ktorým bolo okrem iného rozhodnuté aj o zamietnutí návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby u obvinených PaedDr. Tibora G., Mgr. Róberta K., JUDr. Petra H., Mgr. Mariána Z. a Mgr. Milana M. stíhaných pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné.

Senát dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu je vydané v súlade so zákonom a nezistil u obvinených zákonné dôvody na predĺženie lehoty väzby, ktorá im končí 5. novembra 2021,“ informovala hovorkyňa súdu Alexandra Važanová.
Reakcia Mareka Paru na prepustenie klienta:

Organizovaná skupina
Niekdajší najmocnejší muži polície sa mali podľa vyšetrovateľov stať súčasťou organizovanej skupiny, ktorá mala svoju moc zneužívať v prospech oligarchov či politikov.
Na čele skupiny mal stáť nitriansky oligarcha Norbert Bödör, ktorý je väzobne stíhaný v kauze Dobytkár. Priamo Bödörovi mal zodpovedať policajný prezident Gašpar. Na nižších stupňoch potom mali stáť už spomínaní Hraško, Krajmer aj Zetocha a ďalší ľudia.

Okrem nich v organizácií mali figurovať aj Bernard Slobodník, ktorý bol riaditeľom finančnej jednotky NAKA, Ľudovít Makó, bývalý šéf Kriminálneho úradu Finančnej správy a Dušan Kováčik vtedajší špeciálny prokurátor. Slobodník s Makóom spolupracujú s polícou a trestnú činnosť priznávajú, takže Slobodník ani do väzby neputoval.

Medzi zadržanými členmi skupiny figuroval aj bývalý riaditeľ jedného odboru na ministerstve vnútra Martin Fleischer. Ten už sa medzičasom ku skutkom, z ktorých bol obvinený, rovnako priznal a uzavrel dohodu o vine a treste.
Komando zo 6. poschodia

Skupina sa mala podľa polície stretávať na šiestom poschodí budovy firmy Transpetrol len pár metrov od bývalého sídla policajného prezídia, v ktorom je dnes jedno bratislavské policajné riaditeľstvo. Na stretnutiach mali preberať, ako bude polícia postupovať v jednotlivých prípadoch. Niektoré prípady tak skupina „utopila" do stratena a naopak pri iných na aktérov polícia mala zatlačiť.

Policajné špičky vedené oligarchom Bödörom mali riešiť úplatky, ktoré mali byť vyplácané za vyriešenie rôznych problémov, ktoré mali mať aktéri rôznych káuz. Tieto úplatky si mali jednotliví členovia skupiny deliť.

Sudca ich pustil z väzby

Vyšetrovanie kauzy Očistec je takmer na konci. Aj z tohto dôvodu minulý týždeň nevyhovel sudcu Špecializovaného trestného súdu Rastislav Stieranka návrhu prokuratúry, aby viacerým obvineným znova predĺžil väzbu.
Podľa jeho názoru tak už nie je dôvod obvinených držať dlhšie vo väzbe, nakoľko tento týždeň je naplánované štúdium spisu, ktoré môže vyústiť do návrhu na podanie obžaloby.
„Z toho nepochybne vyplýva, že podľa názoru OČTK už boli vo veci vykonané nielen najdôležitejšie, ale všetky dôkazy, ktoré považovali za potrebné,” upozornil sudca.

Prokurátor špeciálnej prokuratúry sa však s týmto rozhodnutím nestotožnil a preto podal voči rozhodnutiu sudcu sťažnosť. Keď Steranka rozhodoval o návrhu na väzbu, prokuratúra už argumentovala aj novými dôkazmi - medializovanými nahrávkami z poľovníckej chaty, kde sa stretávali obhajcovia obvinených Tibor Gašpar ml. a Marek Para s Miroslavom Bödörom, Robertom Ficom a Robertom Kaliňákom.

Práve Kaliňák s obhajcami debatoval o pripravovanom výsluchu. Týždeň pred jeho vypočúvaním na polícii sa Kaliňák pýtal advokátov, čo ho čaká. Gašpar s Parom vysvetľovali, aká verzia by bola najvhodnejšia pre ich klientov, aké verzie potrebujú rozbiť a čo sú najproblémovejšie miesta v prípade.
Podľa súdu však takéto konanie nekoordinovali priamo obvinení a, že uvedené dôkazy nevyvolávajú obavy, že by prepustenie obvinených mohlo zmariť či sťažiť ďalšie vyšetrovanie.

X X X

Daniari odtajnili miliónovú zmluvu, ktorá spustila policajnú raziu

Zmluva za 50 miliónov z čias úradovania Lenky Wittenbergerovej u daniarov už nie je tajná. Finančná správa nám ukázala časti zmluvy, ktorá viedla k zásahu elitných policajtov.
Šéfovia Finančnej správy za vlád Smeru uzatvárali utajované zmluvy za desiatky miliónov eur v rozpore so zákonom. Lukratívne zákazky boli ušité na mieru konkrétnym firmám.

Hoci médiá roky upozorňovali na závažné nedostatky miliónových IT zákaziek a žiadali odtajnenie kontraktov uzavretých bez súťaže vďaka výnimke určenej pre obstarávanie vojenskej techniky, Finančná správa to odmietala. K zmene došlo až po nástupe súčasného vedenia daniarov na čele Jiřím Žežulkom, ktoré najnovšie sprístupnilo zmluvy s firmami Alison Slovakia a Lynx. Oba kontrakty sú zverejnené na konci článku.

Väčšina účastníkov kontroverzného biznisu u daniarov skončila v hľadáčiku polície. Bývalí šéfovia daniarov František Imrecze a Lenka Wittenbergerová spolupracujú s mužmi zákona a rozkrývajú skorumpovaný systém. Rozhovoril sa aj IT magnát Michal Suchoba, ktorý profitoval na iných utajovaných zmluvách.

Razia u daniarov
Keď koncom júna vtrhli k daniarom a do priestorov firmy Alison Slovakia elitní policajti, šlo o ďalšiu raziu spojenú s utajovanými zákazkami za desiatky miliónov eur. Tentoraz bola dôvodom vyše 50-miliónová zmluva na systém kybernetickej bezpečnosti, ktorý dodávala IT firma Alison Slovakia. Kontrakt podpísala dnes už stíhaná exšéfka Finančnej správy Wittenbergerová.

Hoci daniari na čele so Žežulkom dokument odtajnili, prílohy s konkrétnou špecifikáciou dodávaných služieb zostávajú utajované. Platí to aj pre cenovú kalkuláciu, z ktorej vychádza celková hodnota kontroverznej zákazky. Samotná zmluva je totiž chudobná na informácie o projekte.

„Predmetom tejto dohody je záväzok Zhotoviteľa dodať tovary a poskytnúť služby v rámci realizácie dodávky Systému. Predmet dohody je podrobne špecifikovaný v Prílohe č. 1,“ stojí v dokumente.

V zmluve sa tiež uvádza, že dodacie listy k zákazke sú utajovanou skutočnosťou. To však neplatí pre faktúry, ktoré sa v zmluve nespomínajú ako utajované skutočnosti. Daniari ich napriek tomu nezverejnili. Bez znalosti podrobnejších informácií tak nemožno posúdiť adekvátnosť a cenovú (ne)výhodnosť miliónovej zákazky.

Firma z úplatkárskej kauzy
Finančná správa na čele so Žežulkom sprístupnila aj zmluvu s firmou Lynx z roku 2013, ktorú uzavrel vtedajší šéf daniarov Imrecze, aktuálne obvinený z korupcie.

Kým za jeho úradovania boli zákazky pre Lynx tabu, jeho nástupkyňa Wittenbergerová preukázala o čosi viac transparentnosti a o zmluve s firmou Alison Slovakia zverejnila aspoň objem zákazky a dátum uzavretia.
Utajovaná zmluva s Lynxom znela pôvodne na 12 miliónov eur. Košická firma dodala daniarom kontrolný výkaz DPH, využívaný v boji proti daňovým podvodom.

Hneď v úvode kontraktu stojí, že bol uzavretý bez súťaže. „Zmluva je s odkazom na § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uzavretá bez použitia pravidiel a postupov vo verejnom obstarávaní,“ píše sa v preambule zmluvy.
Dnes je jasné, že uvedený postup bol nezákonný. Štátny Úrad pre verejné obstarávania už v roku 2019 skonštatoval, že daniari nedostatočne zdôvodnili postup, ktorým priamo vybrali dodávateľov utajených zmlúv, čím porušili zákon.

Lynx v úplatkárskej kauze
Paradoxom je, že problémové utajované zmluvy môže štát uzatvárať iba s firmami, ktoré majú bezpečnostnú previerku. Podľa aktuálneho zoznamu NBÚ má Lynx certifikát priemyselnej bezpečnosti na stupeň utajenia tajné. V minulosti sa pritom spomínal v súvislosti s možným korupčným správaním.

Podľa výpovede Michala Suchobu bol tento podnikateľ obvinený z korupcie ochotný zaplatiť „odchodné“ vo výške 200-tisíc eur vtedajšiemu viceprezidentovi Finančnej správy Danielovi Čechovi aj vzhľadom na presviedčanie exšéfa daniarov Imreczeho, že Lynx, Ditec a Asseco už peniaze dali.
O ďalšom prípade z roku 2017 informoval v apríli tohto roka týždenník Plus 7 dní. Zamestnanec firmy priniesol podľa vyšetrovania úplatok rektorovi Akadémie ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši Jozefovi Putterovi, ktorý však informoval políciu a v kauze vystupoval ako agent. V darčekovej taške mali byť 5000 eur, cukrovinky a fľaša whisky.

Kauza, o ktorej informoval aj vtedajší policajný prezident Tibor Gašpar, aktuálne stíhaný v kauze policajnej mafie, išla do stratena. Na zametení stôp sa mali podľa korupčníka Ľudovíta Makóa podieľať viaceré policajné špičky, a to na žiadosť Imreczeho, aktuality.sk

X X X

Šéfku Eurokomisie Leyenovú kritizujú za časté lety súkromným lietadlom, cestovala tak aj z Viedne do Bratislavy

Ursula von der Leyenová letela súkromným lietadlom na 18 z 34 ciest.
Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová čelí kritike za to, že pri svojich 34 oficiálnych cestách mimo Bruselu použila až 18-krát súkromné lietadlo.

Najviac kritizovanou je v tejto súvislosti jej návšteva v Bratislave z 21. júna toto roku, kam priletela z viedenského letiska vzdialeného len 50 kilometrov.
Uviedol to vo štvrtok bruselský denník The Brussels Times s odkazom na tohtotýždňový článok britských novín The Telegraph, ktorý v posledných dňoch prebrali viaceré európske médiá.

Článok bol zverejnený na úvod prebiehajúceho kľúčového klimatického summitu OSN v Glasgowe (COP26). Von der Leyenová na podujatí vyhlásila, že ľudstvo by malo vynaložiť všetku svoju snahu na obmedzenie globálneho otepľovania na maximálne 1,5 °C oproti stavu z predindustriálnej éry.

Britský denník pripomenul, že šéfka exekutívy EÚ na viac ako polovicu svojich oficiálnych ciest využila súkromné lietadlo, konkrétne na 18 z celkovo 34, ktoré podnikla od svojho nástupu do funkcie v decembri 2019. Týmto spôsobom sa z Bruselu presúvala aj na krátke vzdialenosti, napríklad do Paríža či Londýna, alebo z Viedne do Bratislavy.
Z Bratislavy do Rigy

Let do Bratislavy, ktorý zmienili britské noviny, bol súčasťou pracovnej návštevy Von der Leyenovej po členských krajinách EÚ. V pondelok 21. júna priletela do Viedne, kde počas stretnutia s najvyššími predstaviteľmi Rakúska oznámila schválenie tamojšieho národného plánu obnovy.

O niekoľko hodín na to - taktiež s oznamom o schválení plánu obnovy a v sprievode eurokomisára Maroša Šefčoviča - priletela do Bratislavy, kde absolvovala stretnutia s predsedom vlády Eduardom Hegerom, prezidentkou Zuzanou Čaputovou a šéfom parlamentu Borisom Kollárom.
Z Bratislavy sa následne súkromným lietadlom premiestnila do Rigy, kde sa na druhý deň s najvyššími predstaviteľmi Lotyšska.
The Brussels Times v tejto súvislosti citoval hovorcu Európskej komisie, podľa ktorého podobné zahraničné cesty nie sú uskutočniteľné bežnými komerčnými letmi. „Letecké taxi“ podľa neho šéfka EK využíva iba vtedy, keď sa musí presúvať na rôzne miesta a má veľmi nabitý program.

Na prebiehajúci klimatický tiež mnohí svetoví lídri pricestovali súkromnými lietadlami. Niektorí z účastníkov COP26 si ale zvolili šetrnejší spôsob dopravy, napríklad vlakové spojenie.

The Brussels Times v tejto súvislosti pripomenul štúdiu poprednej európskej neziskovej organizácie bojujúcej za čistejší spôsob dopravy Transport & Environment (T&E), ktorá v máji tohto roku upozornila, že jedno súkromné lietadlo môže za hodinu vyprodukovať až dve tony CO2. Priemerný človek žijúci v EÚ pritom za celý rok vyprodukuje okolo 8,2 tony ekvivalentu CO2, aktuality.sk

X X X

Pred súdom v SR vypovedajú takáčovci. Člen gangu Henrich Szűcs sa skrýval v Tvrdošíne a robil na stavbe

Gang, ktorému mal pomáhať aj bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, sa údajne dlhé roky dopúšťal násilností a oberal podnikateľov o peniaze. Súd svojím rozsahom takmer nemá obdobu.
 Obžalovaný priznáva, že v minulosti vlastnil dve zbrane: Taurus a Glock.

 Obžalovaný Szűcs sa vyjadruje aj k obvineniu, že v jeho podniku stavebnín, ktoré vlastnil s Norbertom Manczalom, sa našli zbrane a tiež sa v neďalekom kukuričnom poli mala nájť protipancierová päsť.

X X X

„Bol to majetok Manczala, čo som sa dozvedel od Leonarda Daniša," vypovedá Szűcs s tým, že on nebol priaznivcom zbraní. O tomto bode obvinenia chce viac hovoriť až pri konfrontácii so svedkami. Szűcs hovorí, že niektoré zbrane nájdené v zbrane patrili predchádzajúcemu majiteľovi objektu - „nejakému pánovi Kováčovi".

 Po prestávke sa Szűcs venuje opisu svojho bývalého Norberta Manczala.

 Szűcs vidí za všetkým snahu priznávajúceho sa Norberta Manczala o kriminalizáciu jeho osoby. Norbert Manczal bol spoluvlastník stavebnín so Szűcsom. Oficiálne bol ale podnik napísaný na Szűcsového syna a Manczalovú družku.
Szűcs označil svojho bývalého obchodného partnera za alkoholika, ktorý svoj majetok pre pijatiku premrhal. Zároveň si obžalovaný myslí, že Manczal svedčí proti nemu, aby sa vyhol vlastnému trestnému stíhaniu a nemusel mu vrátiť peniaze.
„On by svedčil aj proti svojej matke," nezdržal sa Szűcs pred súdom s odkazom pre svojho bývalého partnera.
9:26 - Obžalovaný popisuje aj vzťah s jedným zo svedkov. Ide o kauzu Tomáša Matoviča, syna bývalého vplyvného podnikateľa z Trnavy z 90. rokov.

Keď Tomáš Matovič po zmiznutí otca získal nehnuteľnosti za 2,5 milióna eur, takáčovci ho chceli obrať o tieto budovy. Kľúčovým svedkom sa v tejto veci stal istý Peter Boršč prezývaný Hitler, ktorý pred pár týždňami začal spolupracovať s políciou a usvedčuje komplicov zo skupiny takáčovcov.

„V izbe mal obraz Adolfa Hitlera a vždy, keď vstúpil do miestnosti, zdvihol pravú ruku na pozdrav," opísal Szűcs svedka.

„Dnes sa všetci označujú ako zločinecká skupina. Nerozumie, ako môžu fungovať riaditelia podnikov, keď aj oni majú pod sebou zamestnancov," odpovedá Szűcs na otázku prokurátora, či vedel niečo o zločineckých skupinách v 90. rokoch v Bratislave. Hovorí, že síce o vedel o tzv. mafiánskom zozname, ale nikdy ho nečítal.

„Bolo to verejné tajomstvo, ako veľa iných vecí," dodáva Szűcs. Podľa jeho slov nerobil pre zločineckú skupinu a bol sám sebe pánom. „Ak som mal problém s Ferdom Mravcom, išiel som za Ferdom Mravcom a vyriešil som to. Nikdy som nikoho neoslovoval ako šéf," doplnil.
Dodáva, že nikdy nedával pokyny nikomu. Opisuje, ako vlastnil stavebniny vo Veľkých Úľanoch a tak viedol svoj biznis a s kriminálnou činnosťou nemá nič spoločné.

X X X

 O svedkovi Matejovi Zemanovi, ktorý svedčí proti takáčovcom v procese hovorí Szűcs, že bol „poskokom".
Szűcs priznáva, že poznal aj zakladateľa skupiny Jána Takáča s tým, že rok pred jeho smrťou sa prestali rozprávať. S Róbertom Pálom vraj robili spoločne „biletárov" v Bratislave.

Takáčovca Róberta Pála popravili v roku 2003 členovia konkurenčnej skupiny sýkorovci. Senát Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici schválil v roku 2014 dohodu o vine a treste, ktorú s prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry uzavrel 38-ročný Richard Rakický z Bratislavy práve za túto mafiánsku vraždu. V roku 2003 bol popravený aj boss skupiny Ján Takáč.

X X X

 Súdne pojednávanie sa začalo o pol ôsmej, ako bolo naplánované. Sudca na začiatok urobil prezentáciu. Pred sudcu sa následne posadil Henrich Szűcs, ktorý sa rozhodol vypovedať.
„Nikdy som nebol členom zločineckej skupiny, ani zamestnancom sbs-ky," hovorí pred súdom Henrich Szűcs. Priznáva, že so spoluobžalovanými sa pozná zo športu ako box, karare a posilovanie. Príkazy od Ľubomíra Kudličku podľa svojich slov nikdy nedostal, ani neplnil.

„Keď sme sa niekedy sporadicky stretli, dali sme si kávu a porozprávali sa o rodinách," opisuje Szűcs svoj vzťah s Ľubomírom Kudličkom. Tibora Fülleho alias Veľkého Tibora označil za rodinného priateľa a Patrika Vidašiča (pravú ruku Kudličku) označil Szűcs tiež za známeho zo športu. Szűcs opisuje aj väzby na ďalších spoluobžalovaných. Okrem Nikolu Primoraca potvrdil obžalovaný, že ostatých pozná.

Veľký proces

V štvrtok pokračuje tretí deň pojednávania s gangom takáčovcov. Skupina okolo Ľubomíra Kudličku patrí k posledným z vojny gangov v 90. rokoch na Slovensku.
Šéf takáčovcov pred súdom poprel vinu. Vo svojej výpovedi hovoril, ako fungoval ich biznis v 90. rokoch a odmietol, že by boli zločineckou skupinou. Tvrdil, že ide o účelový proces postavený na kajúcnikoch. Kudlička hovoril pred súdom aj o Ľudovítovi Makóovi či Dušanovi Kováčikovi.

Po bossovi Ľubomírovi Kudličkovi, ktorý vinu odmietol, vypovedal v stredu krátko aj Tibor Füle alias Veľký Tibor. Podľa obžaloby patril do riadiaco-rozhodovacej zložky gangu. Medzi takáčovcami mal pôsobiť od roku 2003 a bol priamo podriadený Ľubomírovi Kudličkovi. Fülle mal riadiť podľa polície južnú vetvu takáčovcov na Slovensku a čelí obžalobe v šiestich bodoch. Medzi nimi sú obvinenia z vydierania, krivej výpovede, založenia a podporovania zločineckej skupiny.
Fülle podľa obžaloby robil nátlak na podnikateľa, ktorý chcel, aby mu skupina zaplatila za autá, ťažko zbil druha svojej matky a známy je aj prípad, kedy Fülle mal násilne riešiť problém v tetovacom štúdiu pri konflikte so sýkorovcami. Fülle pred súdom podal iba vyhlásenie, na otázky odmietol odpovedať.

Ukrýval sa v Tvrdošíne

Štvrtkové pojednávanie sa začne výpoveďou Henricho Szűcsa, ktorý bol v pátraní Europolu od roku 2016 až do minulého roka, kedy sa sám prihlásil na polícii. Muž sa ukrýval v Tvrdošíne, kde sa snažil viesť normálny život. Mal priateľku a pracoval na stavbách. Predstavoval sa ako Adam Kováč.
Po mužovi pátrali pre viaceré závažné trestné činy: založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny a vydieranie. Polícia pracovala aj s verziou, že už nie je nažive.

Spojka Dušan Kováčik

Jeden z najznámejších prípadov takáčovcov sa týka práve prepustenia Ľubomíra Kudličku v roku 2017 po intervencii vtedajšieho špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika.
Špecializovaný trestný súd v septembri odsúdil Kováčika na 14 rokov väzenia, pretože mal zobrať úplatok 100-tisíc od mafie za to, aby sa Kudlička dostal na slobodu. Rozsudok nie je právoplatný. Kudlička aj Kováčik takúto dohodu popierajú.

Kudlička: Boli sme len SBS a kamaráti

Takáčovci začínali v bratislavskom Ružinove ešte v polovici 90. rokov, keď sa ich „otec zakladateľ“ Ján Takáč nepohodol s bosom prvej veľkej skupiny podsvetia Miroslavom Sýkorom. Neskôr ovládli veľkú časť metropoly, mali vplyv na západnom Slovensku aj južne pod Bratislavou. Takáč a Kudlićka založili spoločne SBS Vesuv K.T. Security, ktorá „ochraňovala" podniky v Bratislace.

Takáčovci prišli vo veľkej bratislavskej vojne gangov o svojho lídra Jána Takáča aj viacero popredných predstaviteľov. Napokon však pod taktovkou nového bosa Ľubomíra Kudličku alias Kudlu, Rabína, Inžiniera či Bradatého vydržali spomedzi všetkých silných skupín najdlhšie.

Podľa svedectiev zvnútra skupiny stáli na čele jednotlivých vetiev títo muži: Marián Gaál alias Majo, Patrik Vidašič alias Paťo, Tibor Fülle alias Veľký Tibor (južné Slovensko), Martin Mikulec (Trnavský kraj) a advokát Juraj Almáši alias Ďuro. Spočiatku aj spoluzakladateľ gangu Igor Smolen alias Balvan, ktorý rovnako ako Mikulec vlani spáchal samovraždu.
Títo ľudia mali byť v riadiaco-rozhodovacej zložke gangu, pod ktorou fungovala ešte riadiaco-výkonná a výkonná zložka, teda ochrankári, biletári a členovia (čierneho) výjazdu.

Vražda pred Vianocami

Bos Kudlička si už vo väzení odpykáva 25-ročný trest za objednávku vraždy Prievidžana Romana Krajčiho tri dni pred Vianocami 2006. Krajči vraj stál Kudličkovi v ceste pri vymáhaní pohľadávky v spore o lyžiarsky areál nad Ružomberkom, tak si za tri milióny eur objednal jeho likvidáciu u sátorovcov z južného Slovenska.

Aj dvaja ďalší obžalovaní už v minulosti čelili obžalobe z vrážd. Išlo o Gaála s Vidašičom, ktorým žalobca v minulosti pripisoval podiel na bratislavských mafiánskych vraždách Petra Havasiho a Karola Patasyho staršieho z rokov 2004 a 2005. Okresný súd Bratislava I ich však v decembri 2013 oslobodil a jeho verdikt potvrdil odvolací Krajský súd Bratislava vo februári 2016.
Do takáčovcov sa policajti vo veľkom pustili až po roku 2015 – najprv udreli na južnú vetvu gangu, potom na centrálnu zložku akciou Apač. Po razii Lyžiar mal Kudlička na krku spomínané obvinenie z vraždy. Neskôr nasledovali policajné akcie za to, že takáčovci mali presviedčať svedkov, aby proti nim nesvedčili.

Prvým výsledkom dlhého zoznamu obvinení je rozsiahla obžaloba, ktorú v súčasnosti rieši Špecializovaný trestný súd. Kudličkovej skupine pripisuje prokurátor 25 skutkov, súdiť za ne budú dovedna 17 ľudí vo veku od 39 do 56 rokov. Kauza na Špecializovanom trestnom súde pripadla senátu Jána Buvalu.
5fotiek v galériiZásah NAKA voči zločineckej skupine takáčovci – 28. októbra 2019Zdroj: PZ SR

Vojna gangov
Bratislava od druhej polovice 90. rokov zažila vojnu zločineckých gangov, ktorá pokračovala aj v prvom desaťročí na začiatku milénia. Spočiatku sa snažili sýkorovci vyhladiť diničovcov a iné menšie skupiny, neskôr sýkorovci spojili sily s piťovcami a poľovali najmä na takáčovcov.

Malý príklad takéhoto súperenia prináša aj aktuálna obžaloba, ale v tomto prípade už nešlo o zabíjanie ľudí, ale „len“ o autá. V marci 2006 podpálil piťovec Octaviu, ktorú používal výjazd takáčovcov. Šéfovia poškodeného gangu si želali odvetu, ktorou sprostredkovane poverili svojich pešiakov. Tí v bratislavskej Petržalke objavili Nissan, ktorý patril údajnému členovi konkurencie. Auto malo na prednej kapote vyvedené sanie vzduchu, čo využili na naliatie benzínu a podpálenie vozidla.

Ďalšie auto zhorelo v roku 2008 v Nitre. Bolo to vozidlo manažéra obchodného centra, ktorý si dovolil vypovedať zmluvu s takáčovskou esbéeskou.
Jeden Nissan si mal nechať podpáliť takáčovec Sücs vlastnými ľuďmi, aby si mohol uplatniť plnenie z poistky auta. Pokyn znel: nech to zhorí do tla, aby bola hodnota vraku čo najnižšia., aktuality.sk

X X X

Čína rozširuje svoj jadrový arzenál rýchlejšie, než sa očakávalo

Čína rozširuje svoj jadrový arzenál oveľa rýchlejšie, než sa očakávalo a v tejto oblasti znižuje náskok Spojených štátov. Vo výročnej hodnotiacej správe zverejnenej v stredu to tvrdí americké ministerstvo obrany. Informovala o tom agentúra AFP.
Zo správy Pentagónu vyplýva, že Peking by mohol mať do roku 2027 až 700 jadrových hlavíc. Do roku 2030 by tento typ arzenálu mohol prekročiť hranicu tisíc kusov, čo je dvaapolkrát viac, ako Pentagón odhadoval vlani.
AFP pripomenula, že pred rokom sa v správe Pentagónu o Číne uvádzalo, že krajina červeného draka má asi 200 jadrových hlavíc a do roku 2030 ich počet zdvojnásobí.

Čína podľa Pentagónu investuje do rozširovania počtu svojich pozemných, námorných a vzdušných jadrových platforiem a buduje infraštruktúru potrebnú na podporu tohto rozsiahleho rozšírenia svojich jadrových síl. Zároveň spresnil, že rovnako ako dve popredné jadrové mocnosti USA a Rusko aj Čína buduje tzv. jadrovú triádu. Ide o označenie trojzložkovej štruktúry jadrovej výzbroje, umožňujúcej prvý či odvetný úder voči protivníkovi. Zložky jadrovej triády sú určené spôsobom dopravenia jadrovej zbrane na miesto určenia a sú nimi strategické bombardéry (zo vzduchu), medzikontinentálne balistické rakety (zo zeme) a balistické rakety odpaľované z ponoriek (z vody).

V najnovšej správe Pentagónu sa uvádza, že Čína sa pravdepodobne neusiluje o možnosť spustiť nevyprovokovaný jadrový útok na protivníka vybaveného jadrovými zbraňami, ale skôr chce odradiť od útokov ostatných geopolitických aktérov tým, že bude „udržiavať vierohodnú hrozbu jadrovej odvety", aktuality.sk

X X X

Lídri V4 sa stretli s juhokórejským prezidentom, lobovali aj za vysokorýchlostnú železnicu

S Južnou Kóreou zdieľame spoločné hodnoty, ako sú demokracia, voľný trh a právny štát. Čelíme ale aj rovnakým výzvam, medzi ktorými je aj tzv. zelená transformácia. Povedal to vo štvrtok v Budapešti predseda vlády SR Eduard Heger po stretnutí predsedov vlád Vyšehradskej štvorky (V4) s prezidentom Kórejskej republiky Mun Če-inom.
 
Premiéri Vyšehradskej skupiny (V4) sprava Mateusz Morawiecki (Poľsko), Eduard Heger (Slovensko), Viktor Orbán (Maďarsko), Andrej Babiš (Česká republika, vľavo) a juhokórejský prezident Mun Če-in (druhý zľava) stoja počas tlačovej konferencie na summite predsedov vlád Vyšehradskej skupiny (V4) a Južnej Kórey v Budapešti vo štvrtok 4. novembra 2021.
Išlo už o druhú schôdzku predsedov vlád Českej republiky, Maďarska, Poľska a Slovenska s juhokórejským prezidentom.
Heger podčiarkol, že pre Slovensko je dôležitá výroba ocele, pričom Južná Kórea je šiestym najväčším výrobcom ocele na svete; aj kórejský pomer priemyslu k hrubému domácemu produktu je podobný ako na Slovensku (30 percent). Kóreu so SR podľa premiéra spája aj podobný národný energetický mix a postoj k atómovej energii.

Spoločnou výzvou je podľa jeho slov aj boj proti ochoreniu COVID-19. Pripomenul, že v začiatkoch pandémie Slovensko využilo kórejské testy a ochranné pomôcky proti šíreniu koronavírusu.
Slovenský premiér pripomenul, že na Slovensku pôsobí viac než 100 juhokórejských spoločností. Kórejská republika je piatym najväčším investorom v SR a vôbec najväčším investorom spomedzi ázijských štátov, pričom podobná situácia je aj v ostatných krajinách V4.
Ako dodal, hlavnými oblasťami ďalšej možnej spolupráce sú elektromobilita, vodíková mobilita, robotizácia, výroba batérií a polovodičov.

X X X

Južná Kórea chce mať s Maďarskom strategické partnerstvo

Snahou Južnej Kórey je pozdvihnúť vzájomné partnerstvo s Maďarskom na strategické, povedal juhokórejský prezident Mun Če-in v stredu v Budapešti po schôdzke s prezidentom Maďarska Jánosom Áderom. ​
„Južná Kórea investuje v Maďarsku v oblastiach inovácií, napríklad v oblastiach vozidiel s elektrickým pohonom či akumulátorov, preto tieto vzťahy je možné ďalej rozvíjať,“ povedal juhokórejský prezident.

Najvyšší predstaviteľ krajiny severovýchodnej Ázie vyjadril Áderovi vďaku za pomoc pri pátraní po kórejských obetiach tragickej zrážky lodí na Dunaji 29. mája 2019, ktorú neprežilo 27 osôb vrátane dvojčlennej posádky, ako aj za vybudovanie pomníka obetiam tejto havárie.

Mun Če-in pripomenul, že Maďarsko bolo prvou krajinou tohto regiónu, ktorá nadviazala s Južnou Kóreou diplomatické styky, a dodal, že vo štvrtok sa v maďarskom hlavnom meste zúčastní na rokovaní premiérov krajín Vyšehradskej štvorky.
Podľa slov maďarského prezidenta je Južná Kórea jedným z najdôležitejších investorov v Maďarsku, pričom v roku 2019 predbehla v rebríčku investujúcich krajín v Maďarsku aj Nemecko.

Áder ocenil hospodársky rast, ktorý juhokórejská ekonomika zaznamenala v uplynulých vyše 60 rokoch. Z možností rozvíjania vzájomnej spolupráce maďarský prezident vyzdvihol oblasti vedy, technológií a hospodárstva. Podotkol, že Maďarsko i Južná Kórea majú totožné klimatické ciele – dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050 – a že obe krajiny sa zhodujú aj v tom, že bez využitia atómovej energie to nebude možné./agentury/

X X X

Sviatky len doma? Pred Vianocami môžu prísť v SR tvrdé obmedzenia

Ak sa situácia na Slovensku nebude výrazne zlepšovať, podľa ministra Vladimíra Lengvarského jedna z možností je na Vianoce zavrieť krajinu. ​
Od soboty 19. decembra 2020 platil na Slovensku zákaz vychádzania, začínal sa aj tzv. lockdown. Zatvorili sa všetky obchody s výnimkou tých, ktoré boli potrebné na zabezpečenie základných potrieb.
Najviac okresov na Slovensku bude v čiernej farbe, teda v najprísnejšej fáze Covid automatu. Od pondelka ich bude 36 a bordových len o dva menej. Aj najviac zaočkovaný okres Bratislava ide od pondelka do červenej. Oranžové zostávajú už len okresy Komárno a Šaľa.

Hoci je na Slovensku viac ako 2,5 milióna ľudí kompletne zaočkovaných, podľa ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (nom. OĽaNO) na Slovensku pred Vianocami môže prísť lockdown. Vlani bola situácia podobná, dovolené boli návštevy len v rámci rodinných bublín.
„Je to jedno z možných riešení, pokiaľ sa situácia nebude výrazne zlepšovať,“ ozrejmil Lengvarský. Dodal však, že verí, že k tomuto opatreniu nebude potrebné pristúpiť.

Uzavretie krajiny nebolo podľa ministra nikdy vylúčené a môže za to nízka zaočkovanosť. „Nárast novoinfikovaných je taký vysoký, že musíme prijať opatrenia, ktoré krivku sploštia. Situácia je zatiaľ stabilná, ale blížime sa k bodu, keď budeme musieť prijať tvrdšie opatrenia,“ spresnil Lengvarský. Preto hľadá možnosti, ako nezaplniť nemocnice pacientmi s COVID-19.
V utorok PCR testy zistili takmer 5 300 pozitívnych prípadov, čo predstavuje druhý najvyšší prírastok od vypuknutia pandémie. Novoinfikovaných bolo viac vlani 30. decembra, keď PCR testy odhalili 6 315 pozitívnych.
V porovnaní s krajinami V4 má Slovensko najvyšší nárast infikovaných na stotisíc obyvateľov. Minister priznal, že akákoľvek kontrola hraničných priechodov by bola v tejto chvíli zbytočná, „pretože Slovensko je pre susedov rizikovou krajinou“.

X X X

Sulík odletel na EXPO do Dubaja aj s dcérou. Doklady sa povaľovali na internete ​
Podľa autora príspevku na tejto stránke, kde si možno uložiť, resp. odložiť rôzne fotografie, videá, filmy či nahrávky, sa na verejne prístupnom mieste našli cestovné doklady (diplomatický pas) ministra Richarda Sulíka (SaS), jeho dcéry i viacerých županov.

Ako dôkaz je zverejnená časť pasu s fotografiou a dátumom narodenia Marcely Z. Podľa obchodného registra žije na rovnakej adrese ako šéf Hlavného banského úradu Bohumír Zvrškovec. Toho do funkcie nominovala práve SaS. Cestu Sulíka s dcérou kritizoval Robert Fico, mladí zo SaS zverejnil na sociálnej sieti informáciu, že si cestu i ubytovanie hradila sama. V registri zmlúv uzavretých ministerstvom hospodárstva, kde je aj zmluva so Sulíkovou dcérou, sa podľa RTVS však uvádza, že letenku platí rezort.

Sulík pravidelne informuje, čo sa deje v slovenskom pavilóne. V utorok uverejnil svoju fotografiu v straníckom tričku, ako robí halušky. Reagoval tak na kritiku slovenských podnikateľov i návštevníkov pavilónu, že v reštaurácii neponúkajú slovenské špeciality ako bryndzové halušky, vína či minerálky.

Približne 40 minút od zverejnenia na profile Nekŕmte nás odpadom už doklady neboli na ulozto.sk dostupné. „Po našom zverejnení sa nezodpovedný úradník zobudil a odkaz vymazal. Koľko ľudí si ale za ten čas naskenované cestovné pasy stiahlo, nevieme,“ dodáva stránka nekŕmte nás odpadom.

Líder opozičného Smeru a bývalý viacnásobný premiér Rober Fico Sulíkovi nič nedaroval. Večer, počas schôdze odvolávania ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina) pred plénom nenechal na Sulíkovi nitku suchú.
„Vy rešpektujete, že minister hospodárstva Richard Sulík sa nám všetkým rehlí do ksichtu?“ spýtal sa Fico a dodal, že „dnes varí v Dubaji halušky v tričku SaS a odletel tam na štátnom lietadle aj s vlastnou dcérou“./agentury/

X X X

Poslanci majú stále výhrady k reforme národných parkov ​
Poslancom chýba im analýza dôsledkov presunu pozemkov či zonácia.
Diskusia k reforme národných parkov v pléne Národnej rady (NR) SR pokračuje. Záujem vystúpiť má viacero poslancov, opakovane rečnil aj Jaromír Šíbl (OĽANO). Zdôrazňoval význam ochrany lesov a prírodných biotopov, vysvetlil proces presunu národných parkov a prírodných rezervácií pod rezort životného prostredia a upozornil na klimatickú krízu. Viacerí poslanci s reformou naďalej nesúhlasia. Chýba im analýza dôsledkov presunu pozemkov či zonácia.

Šíbl podčiarkol, že návrh nedefinuje počet ani rozlohu národných parkov. Tvrdí, že určenie kategórie chráneného územia a stupňa ochrany bude závisieť od viacerých kritérií a dohody. Práve diskusia v teréne s dotknutými subjektmi bude podľa neho základom pre zonáciu. Tam vidí priestor na dohodu konkrétnych stupňov ochrany konkrétnych území a ich zón, či už pôjde o bezzásahové územia, územia s vidinou bezzásahovosti v horizonte niekoľkých desiatok rokov či o územia, kde ostane lesné hospodárstvo trvalou súčasťou národného parku.

Deklaroval, že aj pri obmedzení pohybu návštevníkov národných parkov či prírodných rezervácií vo vyššom stupni ochrany majú ostať možnosti výnimiek. Závisieť to má od viacerých faktorov, napríklad od hrozby pre ochranu územia. Skonštatoval, že neexistuje univerzálny model pre všetky chránené územia.

„Treba to hodnotiť diferencovane v závislosti od toho, aké typy ekosystémov sa v danom území nachádzajú, aké sú zraniteľné alebo odolné voči pôsobeniu antropických aktivít vrátane voľného pohybu návštevníkov,“ ozrejmil.

Obavy z tunelovania
Patrick Linhart (Sme rodina) sa počas Šíblovho vystúpenia postavil pred rečnícky pult s papierom s nápisom zakladateľ mimovládky ekoteroristov. Po následnom prerušení rokovania papier zroloval a hodil do Šíbla, ktorý odchádzal od rečníckeho pultu. Tvrdí, že Šíbl nevyvrátil možnosť tunelovania peňazí určených na ochranu parkov prostredníctvom mimovládnych organizácií. „Mám indície, že celá reforma môže byť megakrádež, kde sa pod falošným rúškom ochrany môže pravdepodobne vytunelovať vyše miliardy eur. Takúto mimovládku založil aj dnešný poslanec Jaromír Šíbl,“ vyhlásil Linhart.
Šíbl túto kritiku považuje za dôkaz, že svoju prácu s cieľom ochrany prírody robí dobre. Linhartovi pripomenul, že pri potravinovom semafore mu bol dobrý on aj celý klub OĽANO, pretože bez nich by neprešiel. „A nemal by si sa čím chváliť svojim voličom,“ adresoval mu s tým, že od neho očakával aspoň elementárnu dávku slušnosti.
Jaroslav Karahuta (Sme rodina) zopakoval, že reformu nepodporí, a avizoval aj stiahnutie svojho pozmeňujúceho návrhu. Naďalej trvá na tom, že pred presunom pozemkov je potrebná zonácia.

Podobne to vidí Jarmila Halgašová (SaS). Hoci nie je proti samotnému presunu pozemkov pod envirorezort, prekáža jej spôsob, akým sa to ide robiť. Bez predchádzajúcej zonácie sa môžu podľa nej poškodiť záujmy slovenských poľnohospodárov. „Máme dostatok času, nič nás netlačí. Urobme najskôr dobrú dohodu, dobrý zákon, a nemám problém zaň zahlasovať,“ povedala. Ján Mičovský (OĽANO) dokonca navrhol reformu vrátiť autorovi na dopracovanie, aktuality.sk

X X X

​Nezaočkovaným v Lotyšsku hrozí výpoveď ​
V prípade prepustenia dostane nezaočkovaný zamestnanec náhradu vo výške jednej mesačnej mzdy.
Lotyšský parlament vo štvrtok v záverečnom čítaní prijal balík návrhov k zákonu o kontrole šírenia choroby COVID-19. Na ich základe môže zamestnávateľ prepustiť nezaočkovaných zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje nariadenie o povinnom očkovaní proti covidu. V prípade prepustenia dostane nezaočkovaný zamestnanec náhradu vo výške jednej mesačnej mzdy.

Informovala o tom agentúra LETA, podľa ktorej za návrhy hlasovalo 52 poslancov, 27 sa vyslovilo proti a dvaja sa hlasovania zdržali. Návrh zákona začne platiť po podpise prezidentom.
Ministerstvo spravodlivosti poznamenalo, že ak zamestnanci, na ktorých sa vzťahuje povinnosť zaočkovať sa proti covidu, nemajú platné očkovanie alebo potvrdenie o prekonaní takejto choroby, je dôvod domnievať sa, že takáto osoba nespĺňa požiadavky na danú prácu“.

Schválený návrh poskytuje zamestnávateľovi právo rozviazať pracovný pomer so zamestnancom, ak sa bez objektívneho dôvodu nepodrobí očkovaniu do troch mesiacov od vydania nariadenia o povinnom očkovaní.
To platí od 11. októbra, keď sa v Lotyšsku začal núdzový stav. Od tohto dňa súčasne majú zamestnanci štátnych a samosprávnych inštitúcií v Lotyšsku povinnosť dať sa zaočkovať proti covidu.

Lotyšsko sa súčasne od 21. októbra zaviedlo celoplošný lockdown po tom, čo ľudia dostali možnosť chrániť sa očkovaním - využila to však len približne polovica populácie.
Počas lockdownu sú na štyri týždne zatvorené všetky obchody, ktoré neponúkajú základné potreby, školy - okrem tried pre žiakov od prvého do tretieho ročníka; povinná je práca z domu a platí zákaz vychádzania od 20.00 h od 05.00 h, aktuality.sk

X X X
​V Holandsku ochoreniu pravdepodobne podľahlo viac ľudí ako uvádzajú štatistiky

Počet obetí prekonal hranicu 31-tisíc.
Od začiatku koronavírusovej pandémie pred 20 mesiacmi do konca júna zomrelo v Holandsku na ochorenie COVID-19 alebo pravdepodobne v súvislosti s ním takmer 31 400 ľudí. Uviedol to vo štvrtok spravodajský server DutchNews.nl s odvolaním sa na najnovšie údaje štatistického úradu CBS.

Toto číslo je oveľa vyššie ako oficiálny počet úmrtí spájaný s koronavírusom - Ústav verejného zdravotníctva (RIVM) do 4. novembra hlásil iba 18 474 obetí pandémie. Ide však o údaje zahŕňajúce iba ľudí, ktorí boli pozitívne testovaní na koronavírus a ich úmrtia nahlásili regionálne zdravotné úrady.

Údaje, o ktoré sa opiera CBS, sú založené na úmrtných listoch. Holandská vláda v júni tohto roku uviedla, že štatistika CBS predstavuje najpresnejšie údaje o úmrtiach, avšak nie je používaná pri každodennom informovaní o nových obetiach pandémie, využívajúcom iba najnovšie údaje.
Server DutchNews.nl uviedol, že úmrtné listy vypĺňajú praktickí lekári po celej krajine, posielajú ich vyššie v papierovej forme a ich štatistické spracovanie trvá niekoľko mesiacov.

Nové údaje CBS o obetiach koronavírusu poukazujú aj na pozitívny vplyv očkovania, ktoré v Holandsku prebieha od februára tohto roku. V druhom štvrťroku 2021 zomrelo na covid 2580 ľudí, čo je približne jedna tretina z 8666 úmrtí zaznamenaných v prvom štvrťroku, keď sa očkovanie len rozbiehalo, aktuality.sk

X X X

PCR testy odhalili rekordný počet infikovaných. Vírusu podľahlo ďalších 34 ľudí

Prostredníctvom 21 705 vykonaných RT-PCR testov odhalili v stredu na Slovensku 6713 prípadov nákazy koronavírusom, čo je najviac od začiatku pandémie. Pribudlo 34 obetí. Informuje o tom Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) na internetovej stránke covid-19.nczisk.sk.

„Na Slovensku za uplynulý deň pribudlo 6713 ľudí s pozitívnym PCR testom, z nich takmer 67 percent nebolo zaočkovaných,“ priblížilo Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR na webe. Pribudlo tiež 1489 pozitívne testovaných antigénnymi testami z celkového počtu 26 900 vykonaných testov. Vyše 71 percent z nich sa doteraz nezaočkovalo.
Najviac pozitívne testovaných RT-PCR testami bolo v Prešovskom kraji (1326), nasledujú Žilinský kraj (1106), Košický (1051), Banskobystrický (976), Bratislavský (690), Trenčiansky (619), Nitriansky (525) a Trnavský (420). „Je medzi nimi 3171 mužov a 3542 žien,“ spresnil rezort.

V nemocniciach je hospitalizovaných 1890 pacientov, u všetkých je potvrdené ochorenie. Spomedzi hospitalizovaných nie je podľa MZ SR vôbec zaočkovaných alebo len čiastočne zaočkovaných 79,38 percenta. Na JIS je 148 pacientov, podporu umelej pľúcnej ventilácie potrebuje 179 osôb.

Počet potvrdených obetí na pľúcnu formu ochorenia COVID-19 vzrástol o 34 osôb. Celkový počet úmrtí „na covid“ je 13 146 a celkový počet úmrtí „s covidom“ je 2539.
Celkový počet zaočkovaných osôb prvou dávkou vakcíny je 2 513 527, za predchádzajúci deň pribudlo 1317 očkovaných. Druhú dávku vakcíny už dostalo 2 310 101 ľudí, uplynulý deň sa zaočkovalo 1311 ľudí./agentury/

X X X

Podnikateľ Jozef Brhel zostáva vo väzbe, zamietli jeho sťažnosť

Obvinený podnikateľ Jozef Brhel zostáva vo väzbe. Najvyšší súd (NS) SR vo štvrtok zamietol jeho sťažnosť voči rozhodnutiu Špecializovaného trestného súdu, ktorý nevyhovel jeho štvrtej žiadosti o prepustenie. TASR o tom informovala hovorkyňa NS SR Alexandra Važanová.

Ako uviedla, NS SR sa v plnej miere stotožnil s rozhodnutím Špecializovaného trestného súdu, podľa ktorého dôvody útekovej a kolúznej väzby naďalej trvajú.
Podnikateľa obvinili a zadržali v rámci januárovej policajnej akcie Mýtnik. V rámci akcie obvinili aj jeho brata Petra Brhela, exšéfa finančnej správy Františka Imreczeho, bývalého šéfa IT sekcie finančnej správy Milana Gregu a konateľku IT spoločnosti Allexis Janu Rovčaninovú.

Obvinenia všetkých zadržaných sa podľa polície týkali trestnej činnosti súvisiacej s machináciami pri verejnom obstarávaní a s korupciou. Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka neskôr zastavil trestné stíhanie Petra Brhela ako nedôvodné, a to pre absenciu dôkazov./agentury/

X X X

Predsedovi strany Aliancia zakázali prekročiť hranicu s Ukrajinou. Je na čiernej listine

Predsedovi strany Szövetség - Aliancia Krisztiánovi Forróvi bol v stredu odopretý vstup na územie Ukrajiny. Priamo na ukrajinskej hranici zistil, že je na čiernej listine a tento zákaz pre neho platí do 26. októbra 2023.
 
Forró sa preto chce obrátiť na slovenského ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka (nom. SaS) so žiadosťou, aby informoval o tomto kroku svojho rezortného kolegu.
„O odopretí vstupu nás informoval predstaviteľ strany Szövetség – Aliancia. Rezort diplomacie sa následne spojil s pánom Forróom a ponúkol mu súčinnosť pri objasnení okolností rozhodnutia ukrajinských orgánov,“ uviedol v reakcii na incident slovenský rezort diplomacie.

Forró zároveň požiadal ukrajinského veľvyslanca na Slovensku o vysvetlenie zákazu vstupu na územie susedného štátu. Chce vedieť „kto, kedy a na základe čoho rozhodol o statuse „persona non grata“ občana Slovenskej republiky a Európskej únie,“ uviedla v stanovisku hovorkyňa strany Aliancia Klára Magdeme.

Podľa jej slov Forró ministra zahraničných vecí zároveň požiada aj o to, aby zverejnil zoznam občanov SR, ktorí majú zakázaný vstup na územie Ukrajiny. Incident sa stal len deň po podpísaní spoločného vyhlásenia hláv dvoch štátov o podpore vstupu nášho východného suseda do Európskej únie./agentuty/


Nastavení cookies