Dolná komora rakúskeho parlamentu (Národná rada) vo štvrtok schválila návrh zákona o povinnom očkovaní proti ochoreniu COVID-19 pre osoby od 18 rokov, citovala TASR agentúru APA. Všeobecnú očkovaciu povinnosť Rakúsko schválilo ako prvá krajina v rámci Európskej únie. Vzťahovať sa bude na všetkých dospelých obyvateľov krajiny od 1. februára.

Výnimku budú mať tehotné ženy a všetci, ktorí nemôžu byť očkovaní zo zdravotných dôvodov. Tí, ktorí sa uzdravili, sú tiež oslobodení od povinnosti zaočkovať sa do 180 dní po nákaze covidom. Za porušenie očkovacej povinnosti hrozia sankcie podľa príjmu až do výšky 3 600 eur.

Zákon ešte bude musieť (zrejme 3. februára) schváliť aj Spolková rada, teda parlamentná komora spolkových krajín, čo sa však považuje za formalitu, píše agentúra DPA.
„Vakcinácia je príležitosťou pre našu spoločnosť, ako dosiahnuť trvalú slobodu, pretože tento vírus nás už nemôže ďalej obmedzovať,“ povedal novinárom ešte pred debatou v parlamente kancelár Karl Nehammer, ktorého citovala agentúra AFP.

Pred začiatkom hlasovania v Národnej rade sa pred Hofburgom v centre Viedne zišli odporcovia povinného očkovania. Keďže počas zasadnutia parlamentu sú zhromaždenia v okolí 300 metrov od jeho sídla zakázané, tento protest bol rozpustený. Okolo 9.30 h sa podľa polície zišlo približne 200 osôb v okolí ulice Mariahilfer Straße, parku Volksgarten a námestia Josefsplatz. V centre Viedne došlo pre protesty i k dočasnému narušeniu dopravy.

Návrh zákona vypracovala vládna koalícia zložená z konzervatívnej Rakúskej ľudovej strany (ÖVP) a Zelených spoločne s dvoma z troch opozičných strán – sociálnymi demokratmi z SPÖ a liberálmi zo strany NEOS. Proti tomuto kroku však ostro vystupuje krajne pravicová Slobodná strana Rakúska (FPÖ). Vláda oznámila plány na prijatie povinného očkovania v novembri, keď schválila i lockdown.
Do stredy bolo v Rakúsku plne zaočkovaných 71,8 percenta z takmer deväť miliónovej populácie./agentury/

X X X

Čaputová dohodu s USA podporuje, podpísaním poverí zrejme Naďa.

Zuzana Čaputová uviedla, že obrannú dohodu s USA podporuje. Zároveň informovala, že už čoskoro splnomocní jedného z členov vlády, podľa vlastných slov zrejme ministra obrany Jaroslava Naďa, podpísaním tejto dohody s americkou stranou.
Súčasťou splnomocnenia na podpis, ktoré dá v rámci procesu jej prijatia, bude však interpretačné vyhlásenie o tom, ako SR zmluvu vníma a ako si má zmluvu z právneho pohľadu vykladať. Prezidentka pripustila, že americká strana túto doložku nemusí akceptovať. „V tomto prípade Slovensko nemá záujem o takúto dohodu,“ uviedla hlava štátu.

„S ústavnými právnikmi sme nenašli žiadny rozpor s Ústavou Slovenskej republiky, preto som sa rozhodla sa neobrátiť na Ústavný súd,“ uviedla Čaputová.
Prezidentka vníma podľa vlastných slov to, že časť verejnosti dohodu odmieta, či sa jej dokonca obáva. „Niektorí politici túto dohodu zneužívajú,“ uviedla.

Zuzana Čaputová uviedla, že obrannú dohodu s USA podporuje. Zároveň informovala, že už čoskoro splnomocní jedného z členov vlády, podľa vlastných slov zrejme ministra obrany Jaroslava Naďa, podpísaním tejto dohody s americkou stranou.
Súčasťou splnomocnenia na podpis, ktoré dá v rámci procesu jej prijatia, bude však interpretačné vyhlásenie o tom, ako SR zmluvu vníma a ako si má zmluvu z právneho pohľadu vykladať. Prezidentka pripustila, že americká strana túto doložku nemusí akceptovať. „V tomto prípade Slovensko nemá záujem o takúto dohodu,“ uviedla hlava štátu.

„S ústavnými právnikmi sme nenašli žiadny rozpor s Ústavou Slovenskej republiky, preto som sa rozhodla sa neobrátiť na Ústavný súd,“ uviedla Čaputová.
Prezidentka vníma podľa vlastných slov to, že časť verejnosti dohodu odmieta, či sa jej dokonca obáva. „Niektorí politici túto dohodu zneužívajú,“ uviedla.

Hlava štátu o dohode o obrannej spolupráci s USA, ktorú vláda schválila v stredu 12. januára, rokovala na začiatku týždňa aj s predsedom vlády Eduardom Hegerom (OĽaNO) a predsedom Národnej rady Borisom Kollárom (Sme rodina). Následne v utorok aj s ministrom obrany Naďom (OĽANO) a zahraničia Ivanom Korčokom (nom. SaS).

Prezidentkin postoj ocenil aj minister obrany Jaroslav Naď z OĽaNO. „Som pripravený, ak ma pani prezidentka poverí, ísť podpísať túto zmluvu za SR, čím sa SR stane 24. členskou krajinou NATO z 29, ktorá takúto zmluvu bude mať podpísanú so Spojenými štátmi americkými. Potvrdzujem, že som absolútne stotožnený s interpretačnou doložkou, ako ju nazvala pani prezidentka a ako ju navrhla, a pripojí ju k povereniu na podpis tejto zmluvy. Zároveň potvrdzujem, že na základe tejto zmluvy nebude na Slovensku žiadna americká základňa, žiadne jadrové zbrane a nebude nijakým spôsobom spochybňovaná suverenita SR,“ reagoval Naď.

Heger: Je to správny signál
Podľa premiéra Eduarda Hegera je Čaputovej vyslovenie podpory obrannej spolupráci s USA správnym signálom verejnosti aj spojenom v NATO.
„Schválením dohody v parlamente a jej následným podpísaním pani prezidentkou sa Slovensko pripojí k európskym štátom vrátane Poľska a Maďarska, ktoré už takúto rámcovú dohodu s USA majú uzavretú. Tým sa posilní aj obranyschopnosť východnej hranice Európskej únie,“ píše sa v Hegerovom oficiálnom stanovisku.

Heger za vládu Slovenskej republiky vyhlasuje, že „si ctí záväzky, ktoré má Slovensko voči Severoatlantickej aliancii“.
„Veľmi dobre si uvedomujeme a osobitne v dnešných časoch, keď je mierové spolunažívanie národov v Európe ohrozované Ruskou federáciou, že ten, kto sa nespráva ako spojenec, zostane bez spojencov,“ dodáva oficiálne stanovisko premiéra.

Korčok schvaľuje interpretačné vyhlásenie
Aj minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nom. SaS) víta vyhlásenie prezidentky Zuzany Čaputoej.
„Odráža jej konzistentný postoj k otázkam obrany a bezpečnosti Slovenska, našim spojencom a k miestu, kde naša krajina v medzinárodných vzťahoch patrí,“ povedal Korčok.

Dodal, že Čaputovej interpretačné vyhlásenie reaguje na dôležité otázky, ktoré zaznievajú vo verejnej a politickej diskusii o tejto dohode a potvrdzuje, že „tento dokument nepredstavuje narušenie suverenity a plne rešpektuje procesy dané Ústavou SR pri schvaľovaní vstupu a pobytu cudzích vojsk na našom území“.
„Opakujem, že celé naše úsilie v súvislosti s touto dohodou má jeden jediný cieľ a tým je posilnenie bezpečnosti a obrany štátu ako aj schopnosť plniť spojenecké záväzky a vzájomné bezpečnostné záruky,“ dodal šéf slovenskej diplomacie.

Opozícia hovorí o základniach
Po podpise dokumentu slovenským ministrom na základe splnomocnenia prezidentky ho musí ešte odobriť Národná rada. Potrebná je následne samotná ratifikácia prezidentkou. Zmluva by mala umožniť americkým ozbrojeným silám využívať vojenské letiská Malacky-Kuchyňa a Sliač, prípadne iné dohodnuté zariadenia a priestory. Predstavitelia vlády deklarovali, že dohoda neohrozuje suverenitu a zvrchovanosť SR.

Opozícia zmluvu kritizuje a hovorí o vytváraní amerických vojenských základní na Slovensku, približovaní amerických vojsk k ruskej hranici a okliešťovaní kompetencií našich štátnych orgánov. Viacerí bývalí politici i mimoparlamentný Hlas vyzvali hlavu štátu, aby sa s celou zmluvou obrátila na Ústavný súd.

Hlas: Najvážnejšia chyba prezidentky
Podporu dohode vníma Hlas ako najvážnejšiu chybu Čaputovej. Strana je sklamaná z rozhodnutia nepodať návrh zmluvy s USA na posúdenie Ústavnému súdu. Strana upozornila Čaputovú, že o súlade s ústavou rozhoduje na Slovensku výlučne ústavný súd, nie kancelária prezidentky.
Predseda Hlasu Peter Pellegrini podotkol, že prezidentka dnes nevyvrátila, ale svojím vylepšovaním zmluvy potvrdila pochybnosti, ktoré si množstvo ľudí na Slovensku spája so zmluvou s USA.

Interpretačnú doložku, ktorou hlava štátu podmienila podpis danej zmluvy, nepovažuje strana za riešenie, ale za vysvedčenie neschopnosti slovenskej vlády vyrokovať text zmluvy, ktorý nevyvoláva pochybnosti a ktorý treba dodatočne vysvetľovať. Prezidentka má zároveň podľa Pellegriniho dvojaký meter na ústavnosť. „Ak ide o požiadavku ľudí na referendum, vtedy ju považuje za nevyhnutné predložiť Ústavnému súdu. Ak ide o požiadavku vlády na nevýhodnú zmluvu s USA, vtedy na to dôvod nevidí. Je to doteraz najvážnejšie zlyhanie pani prezidentky vo vzťahu k slovenským občanom,“ vyhlásil.

Fico: Protislovenský postoj prezidentky je dôvodom na urýchlené konanie referenda
Protislovenský a čisto proamerický postoj prezidentky SR Zuzany Čaputovej je mimoriadne významným dôvodom na urýchlené konanie referenda. Vyhlásil to líder opozičného Smeru Robert Fico na margo vyjadrení hlavy štátu k podpore obrannej dohody s USA. Zo strany prezidentky ide podľa neho o zradu spáchanú na občanoch Slovenska. Za vrchol arogancie považuje interpretačnú doložku, ktorá má byť súčasťou zmluvy.

„Prezidentka dnes spáchala na občanoch Slovenska ďalšiu zradu. Keď ju viac ako 600.000 ľudí žiadalo o vypísanie referenda o predčasných voľbách, podala na Ústavný súd úplne zbytočný návrh proti referendu a zmarila ho. Ak ju dnes ľudia žiadajú, aby aj zmluvu medzi vládami Spojených štátov amerických a Slovenskej republiky dala posúdiť Ústavnému súdu, arogantne im oznamuje, že netreba, lebo podľa nej je všetko v poriadku,“ konštatuje Fico.

Zopakoval, že Slovensko žiadnu zmluvu nepotrebuje a ani nezvyšuje jeho obranyschopnosť. Je presvedčený, že to z krajiny robí atraktívnejší vojenský cieľ. Hovorí o vytváraní vojenských základní, o širokej amnestii pre ozbrojené sily USA či o výcviku ukrajinských žoldnierov na území Slovenska. Na tom podľa neho nemôže zmeniť nič ani žiadna doložka. Pripomína, že vysvetľovacia doložka nie je pre vládu USA záväzná. „Ide len o figový list, úlohou ktorého je zakryť zvrátenosť a nevýhodnosť obsahu zmluvy pre SR,“ konštatuje Fico.

SNS kritizuje, že prezidentka nepodala dohodu na Ústavný súd
Mimoparlamentná SNS kritizuje, že prezidentka Zuzana Čaputová nepodala zmluvu o obrannej spolupráci s USA na Ústavný súd SR. TASR o tom informovala hovorkyňa strany Zuzana Škopcová. SNS vyzvala prezidentku, aby prehodnotila svoje stanovisko.
Jediným účelom konania hlavy štátu je podľa SNS urýchliť podpis zmluvy. Strana tiež upozornila, že dlhé roky sme dokázali fungovať bez tejto zmluvy. „Je na zamyslenie, prečo práve teraz sme tak tlačení, prečo taká rýchlosť, a prečo taký alibizmus našich ústavných činiteľov,“ skonštatovali v stanovisku.

Aj mimoparlamentné KDH je presvedčené, že prezidentka mala nechať obrannú zmluvu s USA posúdiť Ústavným súdom SR. Využitie všetkých právnych prostriedkov by podľa hnutia viedlo k väčšej právnej istote. „Upokojila by tým napätú situáciu v spoločnosti a pomohla by vyvrátiť pochybnosti,“ uvádza hnutie vo svojej reakcii, ktorú TASR poskytla hovorkyňa KDH Lenka Halamová./agentury/

X X X

Kauza Dobytkár má ďalšiu dohru. Slovensko príde o milióny eur na agrodotáciách

Európska komisia sa rozhodla siahnuť na dotácie z čias ministrovania Jána Mičovského.
Napriek tomu, že Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) nakoniec dostala v hodine dvanástej akreditáciu, celá kauza okolo korupčného systému pri agrodotáciách nie je definitívne uzatvorená.
Najnovšie Brusel potrestal Slovensko za nedostatočné protikorupčné opatrenia. Redakcia Aktuality.sk má k dispozícii rozhodnutie Európskej komisie z minulého týždňa, z ktorého vyplýva, že nám pozastavuje platby súvisiace s programom rozvoja vidieka.

Celkovo ide o čiastku takmer 6,2 milióna eur a týka sa obdobia prvého a druhého kvartálu minulého roka, kedy bol vo funkcii ministra pôdohospodárstva Ján Mičovský a súvisí s najväčšou korupčnou kauzou v rezorte – Dobytkár.
Ide o jednu z najväčších korupčných káuz spojených s čerpaním eurodotácií. Dobre premyslený kolotoč dohadzovačov a vybavovačov fungoval celé roky. Elitní policajti z NAKA už zadokumentovali úplatky za viac než 10 miliónov eur. V kauze figurujú okrem iných aj oligarchovia Martin Kvietik a Norbert Bödör.

Odobratá akreditácia
Keď sa Dobytkár prevalil ešte v roku 2020 a média zverejnili, ako fungovala táto korupčná schéma, informácie sa, samozrejme, dostali aj Bruselu. Komisia sa začala zaujímať o celý prípad veľmi intenzívne. Vtedajší šéf rezortu Mičovský potvrdil komisii informácie, ktoré zverejnili médiá, aj keď oficiálne vyšetrovanie ešte nebolo ukončené a nemal k dispozícii ešte ani výsledky forénzneho auditu.

Na základe toho sa rozhodol odobrať PPA akreditáciu a udelil jej len dočasnú, pričom zároveň dal vypracovať akčný plán, aby sa zabránilo ďalším podobným podvodom v tejto najdôležitejšej organizácii v celom rezorte.
Komisia sa však neuspokojila s prijatými krokmi. Začiatkom decembra roku 2020 ich vyhodnotila ako nedostatočné a neúčinné. Zároveň Brusel vyzval ministerstvo pôdohospodárstva na urýchlené prijatie opatrení. Tomu však v skutočnosti nedošlo.
Toto ignorovanie práva EÚ a povinnosti členského štátu vyhodnotila komisia ako natoľko závažné, že začala konanie voči Slovensku vo veci overenia súladu.

Najskôr krátenie prostriedkov
Podľa našich informácií bývalé vedenie rezortu, ako aj PPA malo konať nezmyselne, keďže predkladané správy o pokroku si navzájom odporovali. Svojvoľne si posúvali termíny na splnenie nápravných opatrení, a to bez schválenia komisiou.
Najskôr Brusel pre kroky slovenskej strany pristúpil predbežne ku kráteniu platieb o 25 percent. To je bežný spôsob, ako si únia chráni svoje finančné prostriedky, dokiaľ sa oficiálne nevyšetrí skutkový stav. Keďže však vtedajšie vedenie ministerstva nedokázalo predložiť akčný plán na zmenu fungovania PPA, s ktorým by bola komisia spokojná, tak rozhodla o pozastavení časti platieb.

Čo za tým vidí Mičovský?
Ministerstvo pôdohospodárstva nám oficiálne potvrdilo rozhodnutie Európskej komisie.
„Predmetné rozhodnutie sa v žiadnom prípade nedotkne vyplácania platieb konečným prijímateľom a neznamená výpadok financií pre slovenských poľnohospodárov. Týmto rozhodnutím nebude znížená celková alokácia finančných prostriedkov Programu rozvoja vidieka SR 2014 – 2022 určených pre slovenských poľnohospodárov,“ uviedol tlačový odbor ministerstva pôdohospodárstva.

Podľa Mičovského je to výsledkom toho, že súčasné vedenie ministerstva nemalo dostatočne odkomunikové pridelenie plnohodnotenej akreditácie PPA v Bruseli. Preto dúfa, že k tomu dôjde čo najskôr, aktuality, sk

X X X

Poslankyni OĽANO hrozí 8 rokov za mrežami. Pre nájomné byty čelí obvineniu

Poslankyňu Národnej rady a starostku obce Kunerad (okres Žilina) Moniku Kaveckú (OĽaNO) obvinila polícia zo zločinu machinácie pri verejnom obstarávaní pri výstavbe nájomných bytov. "Som pripravená dokázať svoju nevinu," vyhlásila Kavecká.

Ako informovala televízia Ta3 na svojom webe, Kaveckej hrozí osem ročné väzenie. Na tento prípad upozornila pred polrokom Nadácia Zastavme korupciu a aj Úrad pre verejné obstarávanie konštatoval výrazné porušenie zákona a obci uložil pokutu 30-tisíc eur. Zuzana Petková z Nadácie Zastavme korupciu poukázala na to, že starostka najprv prenajala pozemky súkromnej firme a potom v súťaži uviedla, že nájomné byty sa môžu stavať iba na tejto konkrétnej parcele.
TA3 priblížila, že polícia k vyšetrovaniu odmietla poskytnúť akékoľvek informácie. Ani prokuratúra zatiaľ nehovorí o podrobnostiach. Obvinená starostka pre televíziu nechce vyšetrovanie zatiaľ komentovať, no voči uzneseniu podala sťažnosť.

Televízia konštatovala, že pri výstavbe nájomných bytov mali problémy aj iné mestá, čo potvrdila aj právna analýza Nadácie Zastavme korupciu. Medzi mestami, ktoré dostali pokutu, je Šaľa, Svidník či Považská Bystrica.
Hnutie OĽaNO namiesto svojho stanoviska poslalo vyjadrenie samotnej poslankyne Kaveckej.

„Obvinenie považujem za absurdné. Ak by takéto obvinenie malo byť právne v poriadku, musela by mu čeliť veľká časť starostov a primátorov na Slovensku. Plne dôverujem práci orgánov činných v trestnom konaní a svoju nevinu som pripravená dokázať pred súdom," vyhlásila Kavecká./agentury/

X X X

Ďuriš Nicholsonová končí v Európskom parlamente ako šéfka vo výbore pre zamestnanosť

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vo štvrtok v Štrasburgu aktualizovali počet členov v 20 parlamentných výboroch a troch podvýboroch. K aktualizácii došlo potom, ako europoslanci volili nového predsedu EP a nových členov predsedníctva na poste podpredsedov a kvestorov. Tieto zmeny mali vplyv aj na slovenských europoslancov.
Poslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová (nezávislá) z liberálnej frakcie Obnovme Európu (RE) pre TASR potvrdila, že pre ňu obmena predsedníctva europarlamentu znamená stratu predsedníckej stoličky v prestížnom Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL).

Šéfkou tohto výboru sa stala v lete 2019 krátko po svojom zvolení do EP. Pôvodne túto pozíciu získala ako členka frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR), avšak aj po vlaňajšom prechode k liberálom si túto pozíciu dokázala udržať.
K zmene došlo potom, ako liberáli (najmä francúzska a rumunská delegácia) navrhli slovenského europoslanca Michala Šimečku (PS) na post podpredsedu EP v druhej polovici súčasného mandátu, čo sa mu v tajných voľbách aj podarilo a s vysokým počtom hlasov.

"Musela som ustúpiť v prospech početnejšej rumunskej liberálnej delegácie, lebo slovenská delegácia je príliš malá na to, aby obsadila dve dôležité pozície, a preto už na túto pozíciu nebudem kandidovať," vysvetlila Ďuriš Nicholsonová.
Rumunskí liberáli majú vo frakcii RE osem členov, dvakrát viac ako slovenskí.
"Nebudem pokračovať ako šéfka výboru EMPL, pretože treba ustúpiť niečomu väčšiemu a nám sa naskytla fantastická príležitosť mať podpredsedu Európskeho parlamentu," dodala.

Svoje dva a polročné šéfovanie výboru pre zamestnanosť považuje za vynikajúcu skúsenosť, ktorú chce využiť aj ako jeho radová členka a zrejme koordinátorka liberálnej frakcie v EMPL.
Zmeny v predsedníctve EP však vyústili do jej plného členstva vo Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE), čo považuje za veľmi dôležité, lebo jej to umožní viac sa venovať svojej priorite, ktorou je doriešiť otázku rómskych osád na Slovensku.

"Rómske osady sú v katastrofálnej situácii a už som rozbehla niekoľko aktivít, ktoré, dúfam, že povedú do úspešného konca," opísala situáciu. Spresnila, že predmetom februárového plenárneho zasadnutia EP v Štrasburgu by mala by aj ňou pripravovaná rezolúcia o Rómoch, aktuality.sk

X X X

Marián Vajda sa prvýkrát vyjadril k deportácii Djokoviča: Súhlasím s Moravcovou, nedeľme už ľudí

 Až päť dní po vynútenom odlete svetovej jednotky Novaka Djokoviča z Melbournu sa podujal jeho slovenský tréner Marián Vajda na rozhovor s nami o celej ságe a dráme jeho zverenca v Austrálii. Tá napokon 20-násobného grandslamového víťaza vyhostila.

Nečakané odhalenie. Djokovič je väčšinový vlastník firmy, ktorá vyvíja liečbu...
Bratislavčan, ktorý vedie srbského tenistu od roku 2006 a stal sa najúspešnejším trénerom sveta podľa počtu grandslamových titulov, na Australian Open 2022 chýbal. V rámci plánovanej dohody na túto sezónu si totiž mali s Goranom Ivaniševičom znovu rozdeliť podujatia veľkej štvorky na Melbourne a Wimbledon pre Chorváta a Paríž a New York pre Slováka.

Ivaniševič bol v Melbourne aj s kondičným trénerom Marcom Panichim i fyzioterapeutom Ulisesom Badiom a všetci museli v nedeľu 16. decembra, deň pred začiatkom Australian Open, nemilosrdne odletieť vedno s Djokovičom domov. Ako je známe, Austrália zrušila tenisovému šampiónovi víza najskôr po prílete 6. januára, potom však 10. januára prehrala súd a srbský fenomén s tímom trénoval, býval v prenajatom dome, kým v piatok 14. januára večer minister prisťahovalectva Alex Hawke nevyužil svoju moc a nezrušil víza znovu.

Súd 16. januára už iba zasadol, aby preskúmal, či na to mal minister právo a uznal, že áno. Djokoviča vyhostili z krajiny minimálne na tri roky ako nežiaducu osobu „zo zdravotných dôvodov, vo verejnom záujme, pre protiočkovacie zmýšľanie a pre možné verejné nepokoje“.

Včera nám Marián Vajda poskytol svoje vyjadrenie a pohľad na celú situáciu s odstupom času.

X Prečo ste sa nevyjadrili skôr a neodpovedali médiám?

„Potreboval som si to nechať uležať v hlave a upokojiť sa, lebo stále nerozumiem tomu, prečo mu to urobili. Dlho som neprehltol tú nespravodlivosť. Navyše médiá tu nesú veľký podiel viny manipulovaním informácií a najmä v Austrálii neustále vytvárali postoj proti Djokovičovi.“

X Aká bola vaša prvá reakcia na vyhostenie vášho hráča, a tým aj vylúčenie z turnaja, ktorý deväťkrát vyhral?

„Šok, utrpenie, veľké emócie. Ani neviem, ako by som to psychicky zvládol, keby som tam bol. Aj doma v Bratislave som to však prežíval, poriadne som nespal a neveril som, že by sa také niečo mohlo stať. Všetci vedeli, že tam cestoval iba s jediným cieľom – chcel hrať na prvom grandslamovom turnaji roka, aby obhajoval trofej.“

X Ako ste spolu komunikovali? Hovorili ste s ním?

„Písali sme si, ani raz sme nehovorili telefonicky. Mobil používal málo, posielal som mu povzbudzujúce esemesky aj nahraté odkazy. Neviem si predstaviť, ako to zvládal, muselo to byť obrovské utrpenie. Pokorne znášal všetky opatrenia, ale to, čo mu spravili, ho musí poznačiť. Bol to politický proces. Určite bude mať výrazné následky, ťažko sa z tohto dostať späť do pohody. Bol to zásah aj do jeho súkromia, do rodiny.“

X Martina Moravcová, bývalá vynikajúca slovenská plavkyňa a olympijská medailistka žijúca v USA, napísala, aby sa už prestalo delenie ľudí na očkovaných a neočkovaných, zastala sa Djokoviča a údajne kritizovala „nezdravé“ rozhodnutie Austrálčanov. Súhlasíte s ňou?

„Absolútne. Bolo to nezdravé a nespravodlivé rozhodnutie, založené na domnienke, že Djokovič by mohol urobiť alebo ovplyvniť niečo, čo sa ešte nestalo. Martinu si vážim nielen ako úžasnú športovkyňu, ale aj ako osobnosť a obdivujem ju pre jej postoje. Málo ľudí sa dnes vie ozvať.“

X Austrália mala v uplynulých dňoch denne vyše 100 000 pozitívnych prípadov koronavírusu, predvčerom v Sydney zomrelo z rekordných 36 ľudí 33 plne očkovaných. Viacerí tenisti dostali Covid v januári, naposledy bol pozitívny Francúz Humbert. Napriek tomu bol mnohonásobne negatívne testovaný a zdravý Djokovič údajnou hrozbou pre krajinu mesiac po prekonaní vírusu, po ktorom má silné protilátky. Prečo sa ho tak báli?

„Je to choré, nesprávne, dôkaz dlhej izolácie. Austrália dopláca na politiku uzatvárania a toto je teraz dôsledok tvrdého presadzovania očkovania. Je to následok nastavených pravidiel, pričom verejnú mienku a vzťah k Novakovi pomáhali vytvárať aj zhoršovať najmä médiá.“

X V roku 1973 nenastúpil dnes už Chorvát Niki Pilič za Juhosláviu v Davisovom pohári, jej zväz mu potom zakázal hrať vo Wimbledone, ale 80 % tenistov z ATP sa zaňho postavilo, bojkotovalo Wimbledon a vyhral ho potom Jan Kodeš. Prečo dnes nevidíme takú solidaritu hráčov, najmä keď za väčšinu Djokovič nastavuje vlastný imidž a bojuje za ich lepšie podmienky?

„Dnes takáto solidarita chýba. Pritom jemu, ale aj mne mnohí píšu a cítia s ním. Nevystúpia však otvorene na verejnosti. Nikde sa nedočítate, koľko nocí strávil Novak za počítačom a diskutoval s mnohými hráčmi o ich životných podmienkach, ako im môže pomáhať, všetkým niečo vybavoval. Ešte aj stacionárne bicykle vlani v Melbourne do hotelových izieb v karanténe. Celú pandémiu sa za nich bil. Mám pocit, že hráči tiež nemajú dostatok zdrojov informácií, lebo médiá ich podsúvajú skreslene a väčšinou proti Djokovičovi.“

X Súhlasíte s tvrdením srbského prezidenta Aleksandara Vučiča, že keby jeho minister zrušil súdne rozhodnutie, celý svet by vyskočil na Srbsko, že nie je právny štát?

„Jednoznačne. Veď súd rozhodol, že Novak je nevinný, mal všetko v poriadku a austrálsky minister iba využil svoju moc.“

X Prečo už teraz hlásia z Paríža a Londýna, že Novaka nepustia ani na Roland Garros a Wimbledon, ak nebude očkovaný?

„Nechápem to a nerozumiem, prečo je pre nich dôležité už teraz toto vyhlasovať o turnajoch, ktoré budú v máji-júni, keď svet vôbec nevie, čo bude s pandémiou ani o mesiac. Proti čomu a komu sa idú chrániť? Nechcem celú situáciu podceňovať, vo svete je vážna, ale aký účel má o tom diskutovať teraz v januári? Ide tu ešte o šport?“

X Čo si myslíte, aký bude ďalší postup Djokoviča? Aké môže mať plány?

„Od jeho príletu do Belehradu som s ním nekomunikoval. Nikto nevie. Určite zverejní stanovisko, ktoré si dobre premyslí. Je jasné, že ho to psychicky zasiahlo, bude ho dlho bolieť a ťažko to dostane z hlavy. Svojho zverenca však veľmi dobre poznám. Novak je silný, nezlomný a ešte nepovedal posledné slovo v tenise!“, aktuality.sk

X X X

Česko chce podporiť Ukrajinu a poslať do Kyjeva delostrelecké granáty

O návrhu rezortu obrany má budúci týždeň rozhodovať česká vláda.
Česko chce podporiť Ukrajinu dodaním delostreleckých granátov. Vo štvrtok o tom informovala Televize Seznam s odvolaním sa na hovorkyňu českého rezortu obrany Janu Zechmeisterovú. Neskôr informáciu priniesol aj Český rozhlas.
„Je to munícia, ktorá je pripravená pre tento druh pomoci, pokiaľ ho schváli vláda. Ukrajina je pre Českú republiku historickým partnerom, s ktorým rozvíjame obrannú spoluprácu a podporujeme jeho cestu k demokracii. Je teda celkom prirodzené, že rezort obrany zvažoval nejakú formu pomoci,“ vyjadrila sa Zechmeisterová pre televíziu.

Česká ministerka Jana Černochová (ODS) po dohode s náčelníkom generálneho štátu Alešom Opatom predložia návrh na poskytnutie pomoci vláde v stredu budúci týždeň.
Británia už zbrane dodala
Na obranu v prípade ruskej invázie už Ukrajine dodala protitankové zbrane Veľká Británia. Vojenskú pomoc zvažujú aj ďalšie krajiny. Aktuality.sk sa obrátili s otázkou, či Slovensko zvažuje vojenskú pomoc Ukrajine, aj na slovenské ministerstvo obrany. V prípade ich reakcie, budeme článok aktualizovať.

Rusko v uplynulých týždňoch realizovalo veľké presuny vojenskej techniky a príslušníkov ozbrojených síl nielen k rusko-ukrajinskej hranici, ale aj do Bieloruska, kde Alexandr Lukašenko avizoval na február rusko-bieloruské vojenské cvičenia.
O možnej ruskej invázii na Ukrajinu ešte ku koncu roka hovoril prezident Volodymyr Zelenskyj. Tento týždeň pripustil možný útok Moskvy aj Washington s tým, že „by sa mohol začať kedykoľvek“.

Kremeľ výroky o tom, že pripravuje inváziu na Ukrajinu odmieta. Od Severoatlantickej aliancie (NATO) však požaduje záruky, že sa nebude rozširovať smerom na východ. Viacerí predstavitelia Západu to však považujú za vydieranie a sú presvedčení, že krajiny by sa mali slobodne rozhodnúť, či chcú byť súčasťou NATO alebo nie, aktuality.sk

X X X

Ruská centrálna banka chce zakázať používanie kryptomien

Centrálna banka navrhla, aby finančné inštitúcie nemohli realizovať žiadne operácie s kryptomenami.
Ruská centrálna banka vo štvrtok navrhla zákaz ťažby používania kryptomien na území Ruska. Ako dôvod uviedla potenciálne ohrozenie finančnej stability, blahobytu občanov a menovej suverenity.

Rusko dlho vystupovalo proti kryptomenám a poukazovalo na ich používanie pri praní špinavých peňazí a teroristických aktivitách. V roku 2020 im udelilo legálny status, ale zakázalo ich používanie ako platobného prostriedku.
Centrálna banka vo štvrtok uviedla, že dôvodom prudkého rastu kryptomien je predovšetkým špekulatívny dopyt a že majú vlastnosti pyramídovej schémy. Varovala tiež, že bubliny, ktoré sa môžu na trhu nafúknuť, ohrozujú finančnú stabilitu a majetok občanov.

Centrálna banka preto navrhla, aby finančné inštitúcie nemohli realizovať žiadne operácie s kryptomenami. Takisto požaduje vytvorenie mechanizmov na blokovanie transakcií, pri ktorých sa predávajú alebo kupujú kryptomeny za tradičné peniaze.
Rusi patria medzi aktívnych používateľov kryptomien, pričom centrálna banka odhaduje ročný transakčný objem na okolo 5 miliárd USD (4,4 miliardy eur).

Rusko je tretím najväčším hráčom na svete v oblasti ťažby kryptomien za USA a Kazachstanom. Podľa ruskej centrálnej banky ťažba kryptomien predstavuje problém pre vysokú spotrebu energie. "Najlepším riešením je zakázať ťažbu kryptomien v Rusku," uviedla centrálna banka, aktuality.sk

X X X

Prípady covidu v Afrike podľa WHO "výrazne klesli"

Proti koronavírusu je úplne zaočkovaných iba desať percent afrického obyvateľstva.
Prípady nákazlivého ochorenia COVID-19 v Afrike prudko klesli a prvýkrát od dosiahnutia vrcholu vo štvrtej vlne koronavírusu, v ktorej prevláda variant omikron, klesajú aj počty úmrtí. Vo štvrtok to oznámila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), na ktorú sa odvolala tlačová agentúra AFP.

Africký regionálny úrad WHO označil 56-dňový intenzívny výskyt nákazy za "dosiaľ najkratšiu vlnu" v Afrike. Takisto uviedol, že nové hlásené prípady infekcie klesli v týždni do minulej nedele o 20 percent, pričom úmrtia klesli o osem percent.
Vo vyhlásení vydanom po pravidelnom týždňovom tlačovom brífingu úrad tiež napísal, že Juhoafrická republika (JAR), kde prvýkrát zistili variant omikron, zaznamenáva posledné štyri týždne klesajúcu krivku.

Stúpanie prípadov nákazy minulý týždeň hlásila iba severná Afrika a "tento nárast bol 55-percentný", dodal regionálny úrad WHO.
Matshidiso Moetiová, regionálna riaditeľka WHO pre Afriku a lekárka z Botswany, však varovala: "Kontinent ešte v tejto pandémii nemá vyhraté. Keďže koronavírus sa stále šíri, ďalšie vlny pandémie sú neodvratné."

Uviedla, že najchudobnejší kontinent sveta "by nemal iba rozšíriť očkovanie, ale takisto dosiahnuť lepší a spravodlivý prístup k dôležitým spôsobom liečby covidu, aby sme zachraňovali životy a účinne bojovali proti tejto pandémii".
Proti koronavírusu je úplne zaočkovaných iba desať percent afrického obyvateľstva, uviedla WHO.
Kontinent, ktorý má 1,2 miliardy obyvateľov, prechádza pandémiou "pomerne dobre" – zatiaľ hlásil celkovo 234.913 úmrtí z 10,5 milióna prípadov nákazy, píše AFP na základe vlastných výpočtov, aktuality.sk