... Jej rodičov vrátili do Bieloruska: Poľská pohraničná stráž tvrdí, že dievčatko hľadala, ale nenašla. Poľskí aktivisti naznačujú, že pre nájdenie dieťaťa sa nerobí dosť a žiadajú, aby ich pustili do zóny, kde majú zákaz aj oni, aj novinári. Vedia o nej len toľko, že sa volá Eileen, má štyri roky, oblečenú má červenú bundičku a naposledy ju mali vidieť pri obci Nowy Dwor. Poľskí dobrovoľníci a ľudia z pohraničia teraz prečesávajú lesy pri poľsko-bieloruskej hranici a dúfajú, či tú červenú bundu predsa len niekde zazrú.

Dievčatko sa malo stratiť v noci z pondelka na utorok irackým rodičom, ktorí sa pokúsili o prechod hranice, no po zásahu poľskej pohraničnej stráže sa podľa poľských aktivistov ocitli nazad na bieloruskej strane.
Dieťa však podľa rodičov zostalo na tej poľskej s neznámym dospelým. A teraz nemajú ani poňatie, kde ich dcéra je.
Niekto ju niesol

Na stratené dieťa v utorok večer upozornili dve najaktívnejšie skupiny, ktoré v poľskom pohraničí pátrajú po migrantoch, ktorí sa v tamojších lesoch po prípadnom prechode hraníc ocitajú v núdzi.
„Eileen má štyri roky. Dnes v noci zostala bez rodičov,“ napísala na sociálnej sieti komunitná organizácia Fundacja Ocalenie s tým, že sa s miestnymi obyvateľmi snažia dieťa hľadať.

Iniciatíva Grupa Granica, ktorú skontaktovali zúfalí rodičia, následne pridala podrobnosti.
Dieťa podľa ich informácií naposledy videli na poľskej strane v okolí obce Nowy Dwor.
Keď pohraničná stráž viezla jej rodičov k lesu, bola malá Eileen v starostlivosti muža zo skupiny, ktorý ju pomáhal niesť. A nikto netuší, kde sú teraz.

„Bieloruská pohraničná stráž (rodičom) zničila telefón, na ktorom mali fotky dcéry, takže máme len jednu fotku, ktorú prikladáme,“ napísala denníku OKO.Press Marysia Złonkiewicz z iniciatívy Grupa Granica.
Teraz poľskí aktivisti vyzývajú poľské úrady, aby po dieťati rozbehli pátranie.

„Dieťa medzi zadržanými nebolo“
Hovorkyňa podleského útvaru pohraničnej stráže Katarzyna Zdanowiczová priznala, že hraniční policajti pri Nowom Dwore zasahovali.
„Odhalili skupinu šiestich cudzincov, ale medzi nimi nebolo žiadne dieťa. Činnosti sme vykonávali aj zo vzduchu, z drona, termovíziou, videli by sme, že sa od tejto skupiny oddelili nejaké osoby,“ cituje hovorkyňu denník Gazeta Wyborcza.
Keď podľa nej hraničná stráž dostala od ombudsmana pre občianske práva informáciu o nezvestnom dieťati, vyslala do oblasti hliadky, ktoré ju prehľadávali celý deň.
„Dron bol vo vzduchu niekoľko hodín, ale nenašli sme nikoho, nablízku neboli žiadni ľudia,“ uviedla hovorkyňa.

Hľadajú ju dobrovoľníci
Dobrovoľníci, ktorí dieťa hľadajú priamo v zóne pri hranici, však denníku OKO.Press povedali, že počas svojej misie stretli troch vojakov a nad hlavou im preleteli dva vrtuľníky. „V teréne neprebehlo žiadne rozsiahlejšie pátranie. Z našich zdrojov vieme, že tam tímy, ktoré pátrajú po nezvestných, neposlali,“ povedala denníku jedna z aktivistiek.
Grupa Granica pritom policajtom v utorok večer odkázala, že vie do hodiny do lesov vyslať stovku dobrovoľníkov. Má to háčik – na vstup do zóny v bezprostrednej blízkosti hranice potrebujú povolenie.

„Ak by sa situácia dotkla poľského dieťaťa, zapojili by sa všetky pátracie tímy. Eileen nehľadá žiadna služba. V súčasnosti to robí skupina obyvateľov, ktorí žijú v uzavretej zóne,“ uviedla včera v noci Grupa Granica na sociálnej sieti.
Dievčatko hľadalo 12 skupín dobrovoľníkov aj dnes. Teplota v noci na severovýchode Poľska – mínus 15 stupňov Celzia:
Zákaz zostáva

Poľskí novinári píšu aj o tom, že niektorí spochybňujú to, či vôbec nejaké stratené dieťa existuje. Citujú z tweetu hovorcu koordinátora na ministerstve pre špeciálne služby Stanislawa Żaryna, ktorý obvinil aktivistov zo „šírenia fám“.
Preverovať, čo presne sa stalo, priamo na hranici má však svoje obmedzenia a novinári dnes prakticky nemôžu byť očitými svedkami toho, čo sa na nej odohráva.

Ešte v septembri totiž poľská vláda prijala opatrenie, ktorým de facto zakázala médiám a humanitárnym organizáciám pracovať v priestore tesne pri hranici. Pracovať môžu až vo vzdialenosti troch kilometrov od hraničného pásu s Bieloruskom. Do zóny môžu vstúpiť len ľudia, ktorí v nej bývajú.

Zákaz mal skončiť 1. decembra, no vláda presadila nové opatrenie, podľa ktorého potrebujú novinári a mimovládky povolenie pohraničnej stráže na vstup. Tá ich má k hranici voziť skupinovo.
Podľa reportérky denníka Gazeta Wyborcza Joanny Klimowiczovej je možnosť získať povolenie skôr „fiktívna“. „Chceme sa dostať do lesa v zóne, kde sú ľudia, takže súhlas budeme potrebovať okamžite. Čo máme spraviť so súhlasom, ktorý dostaneme až nasledujúci deň?" cituje novinárku web Politico.eu.

Podobný problém majú aj humanitárky či monitorovacie skupiny. Pokiaľ chcú pomáhať a pôsobiť priamo v zóne, musia mať povolenie, no jeho získanie podľa komisárky Rady Európy pre ľudské práva Dunje Mijatovićovej prijatá legislatíva explicitne negarantuje, aktuality.sk

X X X

Marihuana, čistá energia aj 16-roční voliči. Nová nemecká vláda mieri na mladých

Nemecko chce zlegalizovať marihuanu, vypnúť špinavú energiu aj znížiť volebný vek. Merkelovej éra sa práve teraz končí. Pre milióny mladých Nemcov je to stále trochu čudná predstava, keďže nič iné za svoj dospelý život ani nezažili. Kancelárka Angela Merkelová bola v ich pamäti vždy líderkou krajiny, dlhých 16 rokov.

To sa teraz prvýkrát mení. Neodchádza len Merkelová, na čelo vlády po prvýkrát od roku 2005 nastupujú socialisti z SPD. Naposledy sa im to podarilo ešte za éry Gerharda Schrödera, keď dnešní 18-roční nemeckí voliči mali len tri roky.
Nová vláda na čele s kancelárom Olafom Scholzom by sa mala ujať moci už dnes. V mnohých oblastiach sa nič nezmení, a to najmä zásluhou Merkelovej dlhoročnej, takzvanej stredovej politiky, v rámci ktorej kombinovala konzervatívne aj ľavicové riešenia. Aj preto sa socialistom tak dlho nedarilo poraziť jej konzervatívnu CDU.

To sa zmenilo až teraz po septembrových voľbách do Bundestagu.
V ňom budú mať väčšinu práve socialisti budúceho kancelára Olafa Scholza, spoločne so Zelenými a liberálmi (FDP).
Od Scholzovho kabinetu sa práve preto najviac očakávajú zmeny v postoji k zeleným otázkam. Teda boj proti klimatickým zmenám, ale aj snahy o dekriminalizáciu mäkkých drog.
Všetko témy, ktoré majú osloviť najmä mladých voličov. Dokonca ešte mladších ako tých, ktorí majú dnes 18 rokov.

Európa môže zostať pokojná
Okrem prezývky „Scholzomat“ podľa roboticky znejúceho slovného prejavu nového nemeckého kancelára prezývajú aj „Merkelovej klon“. Od budúcej nemeckej vlády sa dá aj preto očakávať kontinuita v podpore tém, ako európska integrácia či boj za očkovanie. Proti očkovaniu mimochodom v Nemecku nie je žiadna ani opozičná strana, len časť populistickej Alternatívy za Nemecko (AfD).

„Bude to kontinuita,“ odpovedal Scholz pomerne vágne ešte včera po spečatení koaličnej dohody so Zelenými na otázku, či sa zmení politka Nemecka voči Európskej únii. Podporil Poľsko v spore so susedným Bieloruskom v otázke migrantov, pohrozil Rusku v spore s Ukrajinou a k Číne sa vyjadroval podobne opatrne ako aj Merkelová.

Na nemeckej zahraničnej politike by sa skrátka nemalo nič zásadné zmeniť.
Čo sa zmení, je boj proti klimatickým zmenám a ďalšie témy, ktoré trápia najmä mladých Nemcov.
Merkelová vypla jadro. Nahradila ho uhlím
Keď Merkelová v roku 2011 ohlásila postupné vypnutie jadrovej energetiky v Nemecku, bola to reakcia verejnej mienky na katastrofu v japonskej Fukušime.

V tom čase mala energia z jadra v prípade Nemecka takmer tretinový podiel. Dnes je to už len asi 11 percent a budúci rok majú jadrové elektrárne v najľudnatejšej krajine EÚ celkom skončiť.
Problémom je, že výpadky medzitým nenahradili len obnoviteľné zdroje, ale „najšpinavšia“ forma výroby elektriny – teda uhoľné elektrárne. Prípadne dovoz elektriny z iných krajín, ktoré jadrovú energetiku aj tak nevypli.

Nemecko má dnes už len šesť jadrových elektrární a všetky sa majú zavrieť do konca roka 2022. Nič na tom nechce meniť ani Scholz. Nová vláda chce však ešte viac pritlačiť aj na vypnutie tých uhoľných.
Voliť majú aj 16-roční
Tie mali skončiť až v roku 2038, tento cieľ Scholz posunul na rok 2030. Dovtedy chce spolu s koaličnými Zelenými a FDP zaistiť, aby 80 percent energie Nemci vyrábali len z obnoviteľných zdrojov. Tlačiť chce aj na rozšírenie elektrinou poháňaných áut.

V Nemecku sa má zlegalizovať aj užívanie marihuany, čo je opäť ďalší zo sľubov najmä koaličných Zelených.
Nová vláda chce však osloviť aj ešte mladších, dokonca takých, ktorí zatiaľ nemajú možnosť voliť. Volebné právo chce posunúť zo súčasných 18 na 16 rokov.
Na to však bude koalícia potrebovať dvojtretinovú väčšinu, ktorú však v Bundestagu nemá. Nie je však vylúčené, že za návrh budú hlasovať aj niektorí opoziční poslanci vrátane konzervatívcov, aktuality.sk

X X X

Koalícia produkuje chaos a opozícia si ide bezohľadne za mocou, tvrdí politológ

Vládna koalícia sebastredne produkuje chaos, ktorý ničí dôveru ľudí k protiepidemickým opatreniam a opozícia si zasa ide bezohľadne po moc - za akúkoľvek cenu, tvrdí politológ Pavol Baboš. A čo čaká Nemecko po odchode Angely Merkelovej?
Pôvodný lockdown sa zmenil na slovenskú verziu takzvaného „logdánu“ a tá sa zasa zmenila na ďalšiu verziu lockdownu. Vládna koalícia tak mení pravidlá prakticky deň čo deň a to, čo platilo včera, dnes už neplatí – no a čo bude zajtra?

To nik – a to ani v samotnej vládnej koalícii, zrejme netuší. Politológ Pavol Baboš hovorí, že tento chaos ničí dôveru, ktorá je kľúčovým predpokladom na dodržiavanie opatrení a tým aj zvládnutie pandémie.
A čo v tejto dobe pácha politická opozícia? Tá si ide svoju voľnú jazdu, jazdu burcujúcu voči protiepidemickým opatreniam aj voči očkovaniu. Cieľom je moc, moc za zrejme akúkoľvek cenu a bez ohľadov na životy a zdravie občanov, tvrdí politológ, aktuality.sk

X X X

Vláda SR schválila nové opatrenia, návštevy počas Vianoc nebudú povolené

Vláda na svojom stredajšom rokovaní schválila nové protiepidemické opatrenia, potvrdil po jej rokovaní minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský.
Od piatka 10. decembra sa otvoria obchody a kostoly v režime OP. Od pondelka 13. decembra prejdú žiaci druhého stupňa základných škôl a žiaci stredných škôl na dištančné vyučovanie. Návštevy blízkych nebudú počas Vianoc povolené, opatrenie má trvať do 9. januára. Informoval o tom minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO).
Od piatka sa otvoria v režime OP okrem všetkých obchodov aj základné služby starostlivosti o ľudské telo, ďalej lyžiarske strediská, vleky či otvorené lanovky. Uzavreté lanovky budú môcť byť otvorené maximálne na 25 percent kapacity s podmienkou vetrania a dezinfekcie.

Umožnené bude ľuďom tiež chodiť na bohoslužby, na tých bude môcť byť maximálne 30 osôb alebo na 25 štvorcových metrov bude môcť byť jedna osoba. Otvoria sa aj fitnes, a to buď maximálne pre šesť osôb, alebo na 25 štvorcových metrov jedna osoba.

OTP režim má platiť pre diaľkové autobusy, IC vlaky či napríklad pre rýchliky. V režime OP budú môcť od 25. decembra otvoriť hotely a penzióny, umožnené bude spoločné ubytovanie pre členov spoločnej domácnosti, wellness pre ubytovaných, donáška stravy na izbu, ubytovanie len s negatívnym testom (PCR, antigénový test, samotest v hoteli).
Hraničnou hodnotou, pri ktorej by minister zdravotníctva navrhol vláde sprísnenie opatrení, bude 3 800 hospitalizovaných./agentury/

X X X

Voľba komisárky pre deti: Jedna pôsobila v čudných firmách, druhá hlasovala za seba

Pri prvom kole voľby detského komisára Katarína Hatráková zahlasovala sama za seba a nazerá do spisov aj keby nemala. Ďalšia nádejná komisárka Anna Niku pôsobila v spoločnostiach, ktoré boli spojené s krachom zdravotnej poisťovne.
Poslanci budú vo štvrtok voliť nástupkyňu Viery Tomanovej vo funkcii Komisára pre deti. Do finálového hlasovania sa dostali dve ženy, poslankyňa Katarína Hatráková a advokátka Anna Niku.

Bratislavská advokátka Anna Niku sa v minulosti zviditeľnila ako právna zástupkyňa moderátorky Very Wisterovej pri jej rozvodovom konaní. Meno advokátky sa však objavilo aj v iných súvislostiach.
Peter Pčolinský (Sme rodina) a Michal Šipoš (OĽaNO) k informáciám o Anne Niku:
Nominantka koaličnej strany Sme rodina pôsobila v minulosti v dvoch spoločnostiach, ktoré boli spojené s krachom zdravotnej poisťovne Perspektíva v roku 1999.

Aktuality.sk a Nadácia Zastavme korupciu zistili, že poisťovňa Perspektíva sa vtedy zaručila verejnými zdrojmi za súkromné úvery dvom spoločnostiam. Pre eseročku OTC Pharma ručila zdravotná poisťovňa pri úvere 12 miliónov korún (398-tisíc eur). Pre firmu Perspektíva a.s. ručila za úver vo výške 100 miliónov korún (3,3 mil. eur).
V oboch spoločnostiach pôsobila aj Anna Niku, súčasná kandidátka na Komisárku pre deti

Jej meno sa tiež spomína aj pri príprave právnych materiálov spojených s privatizáciou Slovenského plynárenského priemyslu, konkrétne pri príprave zmlúv pre privatizačného poradcu.
Katarína Hatráková sa zase dostala do povedomia obhajobou svojho poslaneckého kolegu, keď ho obvinili so sexuálneho zneužívania mladých dievčat. Okrem toho pri prvom kole voľby detského komisára použila Hatráková ,,Harabinov trik", a teda zahlasovala sama za seba. I keď v jej prípade ide len o etickú rovinu, neporušila žiaden zákon a rokovací poriadok jej to umožnil.

Piešťanská spojka
V minulosti na Vrbovskej 39 v Piešťanoch sídlila aj verejnosti málo známa firma s názvom OTC Pharma, ktorá už pred rokmi zanikla.
Kandidátka Anna Niku bola v rokoch 1995 - 2006 členkou predstavenstva spoločnosti OTC Pharma. V rovnakom čase boli členmi dozornej rady firmy aj konkurzný podnikateľ Zoroslav Kollár, dnes obvinený z korupcie, či súčasný župan Nitrianského kraja Milan Belica, aj Ladislav Hampl, niekdajší šéf zdravotnej poisťovne Perspektíva, ktorá skončila krachom.

Správa o likvidácii Perspektívy zverejnená na webe úradu vlády, uvádza, že poisťovňa prišla v roku 1999 o štátnu licenciu, pretože mala menej ako 300-tisíc poistencov, OTC Pharma figurovala v prípade krachu zdravotnej poisťovne.
V správe sa píše, že vtedajší šéf poisťovne Ladislav Hampl porušil zákon o zdravotnom poistení. „L. Hampl bol v štatutárnych orgánoch aj iných obchodných spoločností, napr. OTC Pharma a.s., YWEX Trade s.r.o., s ktorými poisťovňa obchodovala.“

Poisťovňa vytvorila dlhy podozrivým šafárením s financiami v prospech súkromných firiem. „Zdravotná poisťovňa ručila za úver súkromným spoločnostiam prostriedkami zdravotného poistenia z verejných fondov (100 mil. Sk Perspektíva a.s. a 12 mil. Sk OTC Pharma s.r.o.,“ pokračuje správa. Zároveň upozorňuje na čudné praktiky, kedy sa peniaze z poisťovne bez riadneho dôvodu presúvali na rôzne bankové účty firiem.

Štátna firma Veriteľ, ktorá konsolidovala zdravotnícke dlhy, nakoniec pohľadávky voči firme Perspektíva aj OTC Pharma predala za zanedbateľnú časť hodnoty dlhu schránkovej firme. Firma Levantex zo Seychel za pohľadávky zaplatila menej ako pol percenta ich nominálnej hodnoty.

Anna Niku tvrdí, že nevie, prečo firmy OTC Pharma a Perspektíva žiadali zdravotnú poisťovňu, aby im ručila za ich súkromné úvery. Hovorí, že síce vo firme OTC Pharma figurovala ako členka predstavenstva, na rozhodovaní spoločnosti sa však nepodieľala.
„Pôsobila som ako členka sedemčlenného predstavenstva, ktorých zasadnutí som sa nezúčastňovala, keďže spoločnosť mala sídlo v Piešťanoch a moje pracovné aktivity boli prevažne viazané na Bratislavu,” odpovedala Anna Niku pre Aktuality.sk.
9fotiek v galériiLokalita, kde sídlila v minulosti OTC Pharma.Zdroj: Rudolf Sivý
Nepoznajú sa, nepamätajú si
Hovorí, že sa nepozná s konkurzným právnikom Zoroslavom Kollárom ani nitrianskym županom Milanom Belicom.
Kollár v tom čase bol členom dozornej rady v OTC Pharma a Belica zas členom predstavenstva. ,,Môžem zodpovedne vyhlásiť, že Zoroslava Kollára som osobne nikdy nestretla a nespolupracovala som s ním ani ako s advokátom,” dodala kandidátka na detskú komisárku.

Nitriansky župan Milan Belica si tiež nepamätá na spoluprácu s Annou Nikou ani na úvery v OTC Pharma. Vo firme pôsobil podľa svojich slov ako nominant vtedy štátnej Poľnobanky.
„Vzhľadom na obrovský odstup času a skutočnosť, že z titulu mojich funkcií vo vtedajšej Poľnobanke som bol členom orgánov v mnohých akciových spoločnostiach, kde pôsobili stovky ľudí, je v súčasnosti doslova absurdné spomínať si na podrobnosti zo zasadnutí týchto orgánov, ktorých som sa zúčastňoval iba sporadicky,” sprostredkovala stanovisko župana Belicu hovorkyňa župy Oľga Prekopová.

Druhá firma, ktorá sa spája s krachom niekdajšej zdravotnej poisťovne a figurovala v nej Anna Niku, je spomínaná akciovka Perspektíva.
Dlhy so štátnym ručením
Bratislavská firma mala nielen podobný názov ako poisťovňa, ale aj rovnakú adresu sídla. S Annou Niku tam pôsobil niekdajší šéf poisťovne Ladislav Hampl. Akciovka si brala v minulosti úver 100 miliónov korún, za ktorý zdravotná poisťovňa ručila majetkom z verejných zdrojov. Kedy sa tak stalo, nie je jasné.
V správe likvidácii poisťovne sa uvádza, že v decembri 1998 si poisťovňa vzala rýchly úver na sumu 100 miliónov eur od Poštovej banky pri úroku 21,5 percenta.

Ako uvádza správa, nasledujúci rok bank zexekuovala účty poisťovne.
„Bolo zistené, že Poštová banka a.s. previedla na svoj účet finančné prostriedky (z uvedených účtov poisťovne) aj mimo výkonu exekúcie v sume cca 140 mil. Sk na základe zmluvného ručiteľského záväzku podpísaného zdravotnou poisťovňou v prospech akciových spoločností (Perspektíva a.s., neskôr Genus a.s., a OTC-Pharma s.r.o.), hoci obidva subjekty museli už pri podpisovaní týchto zmlúv vedieť, že zdravotná poisťovňa nemá dostatok vlastného majetku na krytie ručenia a ručí verejnými finančnými prostriedkami," píše sa v dokumente.

Jej postup pritom nebol podľa autorov vládneho dokumentu v poriadku. „Poštová banka a.s. pri nesplatení úveru dlžníkom previedla protizákonne na svoje účty finančné prostriedky z účtov zdravotnej poisťovne,” píše sa v správe. Anna Niku hovorí, že nerozhodovala v akciovke Perspektíva o úvere 100 miliónov korún. Vo firme figurovala v dozornej rade.
„Ako členka kolektívneho dozorného orgánu som nemala vplyv na rozhodnutia spoločnosti,” uviedla v odpovedi pre Aktuality.sk.

Anna Niku neodpovedala priamo v emailovej odpovedi na otázku Nadácie Zastavme korupciu, ako sa dostala do týchto firiem.
„Ak som v minulosti pôsobila v orgánoch obchodných spoločností, bola som oslovená, resp. menovaná z dôvodu môjho právnického vzdelania,” odpísala s tým, že tam zastupovala svojich klientov a je viazaná mlčanlivosťou.

Privatizácia SPP
V minulosti sa meno Niku spomínalo aj pri Správe o procese privatizácie SPP, ktorá je zverejnená na webe Národnej rady SR. Kancelária pripravovala právne podklady v tejto veci pre ministerstvo hospodárstva.
Anna Niku podľa obchodného registra pôsobila v 11 rôznych firmách, šesť z nich je v likvidácii. S kandidátkou Sme rodina na detského ombudsmana sa spája aj pôsobenie jej manžela Sína Niku, ktorý pôsobil ako vrchový manažér sieti lekárni Dr. Max.
Akuality.sk v roku 2015 zistili, že Sína Niku figuroval vo firme Stamina, ktorá chcela z eurofondov v bratislavskom Ružinove postaviť centrum pre utečencov. Nakoniec sa tieto plány nenaplnili. Vo firme bol okrem Niku aj Peter Sroka, niekdajší obchodný partner Jozefa Majského.
Niku vtedy pre Aktuality.sk priznal, že v minulosti obchodoval so zosnulým predsedom parlamentu Pavlom Paškom. „Pred pätnástimi rokmi sme mali obaja distribučné firmy,” potvrdil Sína Niku pre Aktuality.sk. Jeho manželka hovorí, že ona sa s Paškom nikdy nestretla.

Problém nevidí
Predseda poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský nemá s minulosťou Anny Niku problém.
,,Bola sa nám predstaviť na klube, kládli sme jej otázky po odbornej stránke a k tomu sme nemali výhrady. Jej manžela nepoznám a myslím si, že pre výkon jej funkcie je to absolútne nepodstatné,” povedal Peter Pčolinský.
„Môžem potvrdiť, že som absolvovala niekoľko stretnutí s konkrétnymi poslancami a poslankyňami, neabsolvovala som žiadne rokovania na úrovni politických strán,” odpovedala Anna Niku na otázku Nadácie Zastavme korupciu ohľadom podpory aj zo strany Smer.

Predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šípoš označil naše otázky o minulosti Anny Niku a jej manžela za ,,závažné informácie”. Podľa neho si treba kandidátov prelustrovať, varoval však pred diskreditačnými kampaňami.
Za nominantku Sme rodina Annu Niku hlasovalo v prvom kole 47 poslancov. Okrem kollárovcov aj takmer všetci prítomní poslanci Smeru. Výnimkou bol Dušan Muňko, ktorý dal hlas kandidátovi Jozefovi Mikloškovi.

Hlasuje za seba
Druhá kandidátka na detského komisára Katarína Hatráková z poslaneckého klubu OĽaNO zaujala pri prvom kole poslaneckej voľby, kedy hlasovala sama za seba a proti Anne Niku. Pri ostatných kandidátoch sa zdržala, upozornil v utorok Denník N.

Hatráková tak využila podobný trik, ako kedysi Štefan Harabín pri svojej voľbe za predsedu Najvyššieho súdu SR.
Ústavný súd ešte v roku 2003 zrušil uznesenie Súdnej rady z roku 2002, ktorá zvolila Harabina za predsedu Najvyššieho súdu. Harabin ako predseda Súdnej rady vtedy hlasoval sám za seba proti svojmu kandidátovi, ktorý nebol členom rady.
Katarína Hatráková je členkou ľudsko-právneho výboru, ktorý vypočúval kandidátov na komisára pre deti aj zároveň za seba hlasovala. Zákon jej v tom nebráni.

„Konala som v zmysle rokovacieho poriadku," odpísala poslankyňa na otázku, či si myslí, že to bolo etické. Zároveň poslala link na hlasovanie poslancov z roku 2011 pri voľbe ombudsmanky. Jana Dubovcová vtedy tiež hlasovala sama za seba. Proti nej nikto nekandidoval.
S Hatrákovou sa spájajú aj ďalšie podozrenia. Hospodárske noviny zverejnili minulý týždeň informácie, že počas poslaneckého prieskumu mala nazerať do spisov v prípadoch, kde sama pôsobí.

Poslankyňa OĽaNO to odmietla. „Ja som si nevyžiadala spis konkrétnych detí a nenahliadala som do spisu konkrétnych detí,“ povedala s tým, že si uvedomuje, že toto ako poslankyňa robiť nesmie. Tvrdí, že podnety od občanov si zoradila do tematických celkov, o ktoré sa potom následne zaujímala na jednotlivých úradoch práce vo viacerých mestách na Slovensku.
„Nedorozumenie"
Hatráková sa v minulosti zastala svojho poslaneckého kolegu Jána Heráka, ktorý je obvinený zo sexuálneho zneužívania.
Denník SME informoval, že proti nemu vypovedali už štyri ženy.
Tvrdila vtedy, že pri násilí na deťoch, a sexuálnom násilí sa nedá hovoriť o jasnej deľbe na obeť a páchateľa. „A teraz nehovorím o tom, že žena, ktorá nosí krátku sukňu si za to môže,“ povedala Hatráková. „Zažila som príbehy, kde bolo päť obvinení a všetky boli vymyslené.“ Neskôr svoje vyjadrenia označila pre Denník N za nedorozumenie.

Katarínu Hatrákovú nominoval Michal Šípoš, jej poslanecký kolega a predseda poslaneckého klubu najsilnejšieho vládneho hnutia. Pod jej nomináciu je podpísaných niekoľko mimovládnych organizácii. Zväčša ide o konzervatívne a cirkevné spoločenstvá.

Čudná podpora
V zozname podporujúcich je napríklad Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku, ktorý vedie konzervatívny aktivista proti potratom Patrik Daniška, či Centrum pre bioetickú reformu.
„Keďže sa poznáme roky a niektoré naše témy práv detí a rodičovských práv sa prekrývajú s jej úsilím, nemali sme dôvod ju nepodporiť,” hovorí Jana Tutková z Centra pre bioetickú reformu.
Tutková sa v minulosti dostala do médií tvrdým postojom proti potratom a predmanželskému sexu. Potraty označila za genocídu.
Tvrdí, že Hatráková priamo o podporu Centra nežiadala. „O jej kandidatúre vieme z Facebooku,” dodáva Tutková. Centru pre bioetickú reformu síce podporuje koaličnú nominantku, na svojom webe ale tvrdo útočí na vládu premiéra Eduarda Hegera. Pokuty tisíc eur za urážku pre zdravotníkov označujú za totalitu. Premiér Heger a expremiér Matovič podľa centra zas, „obhajujú, čo je agresívna politika liberálov a progresívcov - zvýhodňovať len zaočkovaných”. Katarínu Hatrákovú v prvom kole voľby podporovalo hnutie OĽANO a získala 52 hlasov, aktuality.sk

X X X

Štátni zamestnanci v SR dostanú 350-eurovú jednorazovú odmenu

Odborári prijali ponuku štátu plynúcu z minulotýždňového tretieho kola kolektívneho vyjednávania o kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa pri štátnych zamestnancoch a pri zamestnancoch pracujúcich vo verejnom záujme. Informovala o tom v stredu Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR.
V dohľadnom čase má dôjsť k podpisu dodatkov. Štátnym zamestnancom a zamestnancom pracujúcich vo verejnom záujme sa teda od druhého polroka 2022 budú valorizovať mzdy o tri percentá, dostanú 350-eurovú jednorazovú odmenu a jeden deň plateného voľna navyše.

„Po mesiacoch bolo dnes (v stredu) ukončené kolektívne vyjednávanie o znení kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa pre zamestnancov pracujúcich v štátnej službe a vo verejnom záujme pre rok 2022,“ poznamenala hovorkyňa KOZ SR Martina Némethová s tým, že tohtoročné vyjednávanie bolo ovplyvnené nielen aktuálnou pandémiou nového koronavírusu a z nej vyplývajúcich ekonomických a sociálnych dosahov a reštrikcií. Ale aj východiskovou pozíciou, z ktorej kolektívni vyjednávači vychádzali. „Tá sa rovnala nule. Taká bola totiž prvotná reakcia Úradu vlády SR na návrh kolektívnych zmlúv predložených KOZ SR,“ uviedla hovorkyňa.

Dojednané finančné ohodnotenie a sociálne benefity preto považujú za aspoň čiastočný úspech, prinášajúci benefity nad rámec právnej úpravy. Odborári v stredu zaslali úradu vlády informáciu, že pristúpia k podpisu dodatkov ku kolektívnym zmluvám pre rok 2021 a ku kolektívnym zmluvám na rok 2022. „Po doladení textácie jednotlivých ich ustanovení dôjde v dohľadnom čase k ich podpisu,“ avizovala hovorkyňa.

Ako zhrnula, po podpísaní kolektívnych zmlúv a dodatkov budú mať zamestnanci verejnej a štátnej služby trojpercentnú valorizáciu platov od 1. júla 2022. Súčasťou dohody je aj jednorazová odmena vo výške 350 eur, ktorá by bola zamestnancom v štátnej službe vyplatená v januári 2022 a zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme do 30. júna 2022. V druhom polroku 2022 budú mať spomínaní zamestnanci tiež nárok na jeden deň plateného voľna navyše.
„Súčasťou kolektívnych zmlúv sú aj tzv. sociálne benefity, ako je priaznivejšia úprava oproti platnej legislatíve týkajúca sa pracovného času, dovolenky, odstupného, odchodného, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie a sociálneho fondu, úpravy pri dočasnej pracovnej neschopnosti, ako aj zadefinovanie úprav v rámci podnikových kolektívnych zmlúv,“ uzavrela hovorkyňa./agentury/

X X X

Svedkovia z kauzy diaľničiarov: Nadriadení tlačili, aby sa nakupovalo podľa ich predstáv

Špecializovaný trestný súd nevidel dôvod na kolúznu väzbu pre Pavla Mitríka a ďalších troch obvinených. Prokurátor podal sťažnosť. Na ťahu je Najvyšší súd.
Na fungovaní Národnej diaľničnej spoločnosti roky parazitoval samostatný mechanizmus. Vybudovať ho mala organizovaná skupina, ktorá zarábala na umelo rozdelených zákazkách. Členovia tohto spolku potom kšefty prihrávali spriazneným firmám. Škody možno rátať v miliónoch eur.

Polícia už pre šafárenie u diaľničiarov urobila štyri veľké akcie. Pri tej poslednej zasahovala stovka policajtov. Prokurátor žiadal väzbu pre štyroch mužov, ktorí mali na jednej strane biznis organizovať v rámci NDS a na druhej strane organizovať dodávateľské subjekty.
Medzi nimi bol aj Pavol Mitrík – príbuzný šéfa Najvyššieho kontrolného úradu Karola Mitríka. Práve synovec bývalého riaditeľa tajnej služby mal byť ako poradca dnes už bývalého prevádzkového riaditeľa Branislava Sidora tým, kto rozdával karty. Mali ho poslúchať aj ľudia, ktorí boli v štruktúrach štátnej akciovky vyššie než on.

Našli len časť organizovanej skupiny
Prokurátor u štyroch obvinených podal návrh na väzbu, ale na Špecializovanom trestnom súde neuspel. Proti rozhodnutiu sudkyne Pamely Záleskej potom podal sťažnosť. Na budúci týždeň o nej bude rozhodovať Najvyšší súd.
Jedným z argumentov, prečo chcel mať dozorujúci prokurátor mužov vo väzbe bolo aj tvrdenie, že sa skutkov mai dopúšťať ako organizovaná skupina.

„Ale tvorili iba jej časť, v dôsledku čoho je dôvodné predpokladať, že existovali aj ďalšie, doposiaľ nestotožnené osoby, ktoré uvedený systém prípravy a organizácie verejných obstarávaní v NDS udržiavali v chode bez ohľadu na osobu prevádzkového riaditeľa,“ uvádza sa v uznesení Špecializovaného trestného súdu, ktorý si Aktuality.sk vyžiadali cez infozákon.
Systém mal fungovať na princípe rozdelenia nákupov na zákazky s nízkou hodnotou, aby sa na ne nevzťahovali prísne podmienky verejného obstarávania. A v následnom rozdelení medzi spriatelené firmy, s ktorými sa vopred dohodlo, kto akú zákazku získa. Jediným kritériom bola najnižšia cena, pre nádejných dodávateľov teda nebol vôbec problém sa skoordinovať.

Tlak nadriadených
Prokurátor tiež podľa sudkyne Záleskej poukazoval na výpovede svedkov – zamestnancov NDS, ktorí mali na starosť prípravu a výkon jednotlivých obstarávaní. „Neúspešne upozorňovali svojich nadriadených na porušovanie zákona. Zároveň mal byť na nich vyvíjaný tlak zo strany nadriadených, aby verejné obstarávania pripravovali podľa ich predstáv.“
Z vyšetrovania tiež vyplynulo, že jednotliví obvinení sa celé roky poznajú. Prokurátor preto žiadal kolúznu väzbu, aby nemohli mariť vyšetrovanie a ovplyvňovať svedkov či znalcov.

Sudkyňa Záleská konštatovala, že kvalita a množstvo zadovážených dôkazov potvrdzujú podozrenie, „že skutky mali spáchať obvinení ako členovia organizovanej skupiny“.
Keď listiny rozprávajú
Ťažisko dokazovania bude podľa jej názoru spočívať v listinných dôkazoch. Tie už dnes preukazujú, že obvinení sa podieľali na vyšetrovaných skutkoch, a „vyplýva z nich aj podozrenie, že táto realizácia sa mohla vyznačovať neštandardnými prvkami zo strany zúčastnených subjektov“.

S návrhom prokurátora na kolúznu väzbu štvorice obvinených sa však súd nestotožnil. V tomto štádiu sa podľa neho nenašli žiadne skutočnosti, ktoré by dávali dôvod na obavy z marenia vyšetrovania. Záleská pripomenula, že ryžovanie v NDS sa malo odohrávať v rokoch 2017 až 2020.
„Návrh na vzatie obvinených do väzby, odôvodnený obavou z ich kolúzneho správania, prichádza až s istým časovým odstupom,“ konštatuje. Chýbali jej tiež dôkazy, ktoré by svedčili o pokusoch ovplyvniť priebeh vyšetrovania zo strany obvinených.

Svedkovia budú mať navyše podľa súdu „zreteľne zúžený priestor pre variácie svojich výpovedí“, pretože ho ohraničujú listiny, ktoré už sa v priebehu vyšetrovania podarilo zadovážiť. Všetci obvinení pred súdom pre prípravné konanie spáchanie skutkov buď celkom popreli, alebo svoje konanie nepovažovali za trestný čin a necítili sa byť vinní, aktuality.sk

X X X

Štát pri odškodňovaní zabudol na jeden sektor. Rezorty si tento problém pohadzujú medzi sebou

Kým ministerstvá si problém odškodnenia aj pre dodávateľov gastrosektora pohadzujú dlhé mesiace medzi sebou, podnikatelia v tomto odvetví počítajú obrovské straty.
Pri sprísňovaní protipandemických opatrení vláda a jednotliví ministri nikdy nezabudnú spomenúť, ako poškodení podnikatelia, firmy či zamestnanci dostanú pomoc od štátu.

Rezorty sa pravidelne chvália, koľko peňazí majú nachystaných a koľko ich už vyplatili v rámci odškodnenia. A to aj napriek tomu, že pomoc často prichádza s veľkým časovým oneskorením.
Štát však zabudol na časť podnikateľov, ktorých vynechal zo svojej pomoci, tento problém ani nechce riešiť a strká hlavu do piesku.
Dodávatelia pre gastro
Zabudnutou skupinou sú firmy, ktorých biznis závisí od gastrosektora a cestovného ruchu. Aj keď tieto odvetia spadajú do štátnej pomoci, časť ich dodávateľov zostala visieť vo vzduchoprázdne a na peniaze môže zabudnúť.
Týka sa to distribútorov a výrobcov predovšetkým nápojov do gastroodvetvia. Ide o dodávateľov a producentov, ktorých sortiment je drahší a nepredáva sa v bežných obchodných reťazcoch.

„Spadali sme najskôr pod ministerstvo hospodárstva, ktoré však rieši len preplácanie nájmov. To sa nás však primárne netýka. Na druhej strane gastrosektor spolu s cestovným ruchom má pod palcom zase ministerstvo dopravy, ktoré nás však nezaradilo do svojej schémy odškodňovania,“ hovorí Branislav Nágel, ktorý už 20 rokov dodáva tovar do sektoru HORECA, teda hotelov, reštaurácií a kaviarní.

Podľa neho medzi postihnuté sektory rezort dopravy okrem iného radí aj požičovne bicyklov, avšak ich odvetvie výroby a distribúcie nápojov opomína. Ide napríklad o pražiarov kávy, výrobcov sirupov a limonád, malých vinárov či pivovarníkov.
„Všetci hovoria o postihnutých gastroprevádzkach, ale na nás nikto nemyslí. Pritom bez nás by nemohli predávať konečným zákazníkom. My im dodávame základné suroviny a produkty, učíme ich, ako ich podávať a podobne. Keď padneme, tak kto potom bude dodávať napríklad kávu do prevádzok?“ pokračuje.

Obrovské dodatočné straty
Podľa Nágela ich problémom je, že ponúkajú prémiové produkty, ktoré sa v klasických obchodných reťazcoch veľmi nepredávajú. Sú určené pre sektor HORECA. Práve tento distribučný kanál im generuje drvivú väčšinu tržieb a nejaký vlastný eshop ich nespasí.
Keďže gastronomické prevádzky sú zatvorené, prípadne fungujú v obmedzenom režime, tak aj ich distribútori majú takmer nulové tržby. Ako ďalej hovorí Nágel, snažili sa tento problém predostrieť ministerstvám, avšak nikto im nakoniec za celú dobu pandémie nepomohol.

„Keby sme dostali v rámci odškodnenia aspoň 10 percent z obratu, tak by nám to veľmi pomohlo. Okrem toho rátame aj ďalšie obrovské straty. Máme plné sklady tovaru, lenže ten postupne začína exspirovať. Preto pomaly rozdávame či vyhadzujeme produkty, ktoré nám však nikto nezaplatí,“ dodáva Nágel.

Rezorty problém neriešia
Redakcia Aktuality.sk oslovila rezorty hospodárstva, dopravy a financií, či vedia o tomto probléme a ako ho plánujú riešiť. Konkrétnu odpoveď sme ale nedostali.
„Výrobcovia a distribútori nápojov nespadajú do schémy pomoci pre cestovný ruch. Odporúčame sa preto v otázke odškodnenia obrátiť na iné príslušné rezorty poskytujúce pomoc,“ odkázala Miriama Švikruhová z tlačového oddelenia ministerstva dopravy.

Ministerstvo hospodárstva zase tvrdí, že sa niekoľkokrát pokúšalo presadiť univerzálny odškodňovací zákon, vďaka ktorému by bolo možné rovnakým metrom pomôcť tým, ktorí boli postihnutí koronakrízou.
„Túto agendu si však pod seba zobralo Ministerstvo financií SR. Otázky preto, prosím, smerujte na tento rezort,“ vyhlásila hovorkyňa rezortu hospodárstva Katarína Matejková.
Ministerstvo financií na naše otázky vôbec neodpovedalo, aktuality.sk

X X X

„Protikorupčná vláda“ plní svoj antikorupčný program zatiaľ len na štvorku

Mala to byť vláda, ktorej vlajkovou loďou mal byť boj proti korupcii a klientelizmu. Venuje sa mu prvá kapitola Programového vyhlásenia, hlavný (a v podstate jediný) zmysel existovania Igora Matoviča, ale aj takej Veroniky Remišovej v politike je boj proti korupcii.
Keď sa však počas Medzinárodného dňa boja proti korupcii, ktorý si každoročne pripomíname 9. decembra, pozrieme, ako sa darí vláde napĺňať jej antikorupčný program, musíme skonštatovať, že je to výkon sotva na štvorku.

Úvodné antikorupčné nadšenie rýchlo vyprchalo. Vláda zatiaľ zlyháva v plnení väčšiny predvolebných sľubov a záväzkov z tejto oblasti. Postupne sme sa stali svedkami politických nominácií a netransparentných výberových konaní.
Aj napriek sľubom doposiaľ nedošlo k zmenám v legislatíve o preukazovaní pôvodu majetku, ani hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov.

Napriek tomu, že boj proti korupcii bol prioritou programového vyhlásenia tejto vlády, sme takmer v polovici jej funkčného obdobia a naše postavenie v rebríčku vnímania korupcie Transparency International sa nijak nezlepšilo. Podarilo sa zopár drobných vecí, celkový pocit, je však viac, ako rozpačitý.
Programové vyhlásenie „Hegerovej vlády“ vlády bolo schválené NR SR 4. mája 2021, čím sa začal nový život Programového vyhlásenia „Matovičovej vlády“ z 30. apríla 2020.

Súčasné Programové vyhlásenie ešte viac prízvukovalo „antikorupčnosť“ a silný „antikorupčný mandát“, ktorý vláda získala. V Programovom vyhlásení dokonca pribudla zmienka o vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, čím sa zdôrazňovala korupčná minulosť minulých vlád.
Vláda taktiež v Preambule Programového vyhlásenia spomína, že bude pokračovať vo vytváraní podmienok na očistu spoločnosti od korupcie a živlov, ktoré „cudzopasia na verejnom majetku“.

V rámci vysvedčenia „údajne protikorupčnej vlády“ sme jej Programové vyhlásenie a činnosť zhodnotili v piatich základných predmetoch: 1. Tvorba protikorupčnej legislatívy, 2. Otvorenosť obsadzovania pozícií, 3. Posilňovanie inštitúcií, 4. Budovanie etického prostredia, 5. Transparentnosť pri výkone verejnej moci a v jednom „nepovinnom“ – 6. Marketing.

1. Tvorba protikorupčnej legislatívy: 3
Vláda mala plno plánov v oblasti tvorby legislatívy. Jedným z nich bol návrh na legislatívne uchopenie lobistov prostredníctvom tzv. „zákona o lobingu“.
Tento zákon pod vedením podpredsedu vlády SR Štefana Hollého má byť predložený do medzirezortného pripomienkového konania začiatkom roku 2022. Zákonom by mal byť vytvorený zákonný rámec lobingu, osobitného registra lobistov alebo napríklad kódexu lobistov.

Európska komisia síce vníma, úsilie Slovenskej republiky v tejto oblasti antikorupčnej politiky, ale zároveň upozorňuje na odkladanie prijatia zákona o lobingu.
Rovnako mal byť vypracovaný kódex správania poslanca NR SR (vrátane usmernenia k prevencii konfliktov záujmov, prijímania darov a iných výhod, zneužívaniu funkcie a majetkových priznaní).
Tento kódex by mal byť riadne riadne vymáhaný (pomocou mechanizmov dohľadu a sankcií) a spojený so špecializovaným školením, poučením a poradenstvom.

Ďalším nástrojom na boj proti korupcii mala byť hmotná zodpovednosť pri verejných funkcionároch a zlepšenie situácie v rámci konfliktu záujmov. V prieskume agentúry AKO sa jasne vyjadrilo 90 % občanov, že podporujú inštitút hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov.
Je potrebné podotknúť, že aj predchádzajúce vlády mali podobné body v programe a o danom návrhu zákona sa diskutuje už dlho. Súčasná vláda ale nepredstavila žiadne reálne návrhy tohto zákona, a konkrétny návrh strany SPOLU predložený predsedom strany a poslancom Miroslavom Kollárom nepustili ďalej.

Je tiež dôležité spomenúť, že je tu plno tém a sľubov, ktoré ostali takpovediac nepovšimnuté. Predovšetkým prokuratúra zostáva mimo pozornosti rezortu spravodlivosti.
Pričom práve v rukách prokurátorov je prešetrovanie závažných trestných činov. Vrcholné pozície v tejto inštitúcii boli obsadené bez zásadných systémových zmien, hoci predchádzajúce obdobie bolo kritizované z pohľadu zneužitia vedúcich funkcií. Súdnictvo tvoria predovšetkým sudkyne a sudcovia, nie budovy a obvody.

Preto aj dôraz akejkoľvek reformy by mal smerovať na ľudí pracujúcich v justícii. Podľa Európskej komisie zaostávame pri vzdelávaní v IT zručnostiach, manažmente súdnych činnosti a v neposlednom rade v sudcovskej etike. Justičná akadémia nie je v centre pozornosti reformných snáh.

A najdôležitejšie, sudcovia sa dostávajú do pozície učiteľov pred viacerými rokmi. Strácajú spoločenské uznanie, výberové konania nedokážu napĺňať potreby obsadzovanie voľných miest a riadiace pozície na súdoch sú dlhodobo nezaujímavé.
K pozitívnym zmenám, ktoré sa podarilo realizovať, patrí bezpochyby vytvorenie Najvyššieho správneho súdu. Novovytvorený súd má predpoklady, predovšetkým personálne, aby si vytvoril rešpekt a pomohol pri získavaní dôvery verejnosti v justíciu.

Rovnako pozitívne možno hodnotiť skutočné preverovanie majetkových priznaní sudcov. Bude v záujme celého sudcovského stavu, aby sa tento inštitút ujal a stal akceptovaným nástrojom pre budovanie etického prostredia.
Vláda taktiež v Programovom vyhlásení spomína obmedzenie možnosti nároku na odstupné, a predchádzanie tzv. zlatým padákom. V tomto smere súčasná vláda nepodnikla žiadne kroky. Naopak, objavili sa podozrenia v súvislosti s VšZP, s možným dosadzovaním pohodlnejších zamestnancov.

Na základe týchto nesplnených sľubov v celkovom hodnotení získala „protikorupčná vláda“ v oblasti tvorby protikorupčnej legislatívy známku Dobre (3).

2. Otvorenosť obsadzovania pozícií: 4
Vláda plánovala zaviesť zvýšenie transparentnosti výberových konaní a zavedenie jednotného výberového procesu. V tomto smere Transparency International Slovakia ocenilo po voľbách v roku 2020 zvýšenú úroveň výberových konaní.
„Naďalej sme však boli svedkami aj obsadzovania funkcií predovšetkým na základe straníckych preferencií, bez riadneho výberu, zohľadňovania odbornej kvalifikácie či morálnej integrity uchádzačov. A predovšetkým bez dostatočnej verejnej kontroly,“ upozorňovala riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková.

V ostatnom období aktivita súčasnej vlády v tejto oblasti Programového vyhlásenia značne zaostávala. Mimovládne organizácie upozorňovali na výberové konanie na členov Rady ÚVO alebo predsedu Protimonopolného úradu, ktorého budú vyberať len politickí nominanti.
Mimovládne organizácie taktiež znepokojuje aj návrhy koaličných poslancov na posilnenie kompetencií ministra vnútra pri vymenovaní a odvolávaní prezidenta Policajného zboru.
Aj na základe týchto pochybení súčasnej vlády je výsledná známka v tomto „predmete“ otvorenosti obsadzovania pozícií Dostatočná (4).

3. Posilňovanie inštitúcií: 5
Medzi ďalšími nástrojmi súčasnej vlády v boji proti korupcií malo byť posilnenie postavenia dozorných inštitúcií, napríklad ÚVO. Na úvod je podstatné uviesť, že v spolupráci s INEKO, ÚVO vyvíja snahy posilniť postavenie ÚVO už do roku 2019.
V rámci hlasovania v NR SR ale na začiatku októbra tohto roku, prešiel návrh zákona o posilnení nezávislosti ÚVO, ktorého hlavné atribúty sú napríklad prísnejšie kritéria na výber a samotnú voľbu predsedu ÚVO a podobne.

Medzi ďalšie legislatívne riešenia, ktoré „antikorupčná vláda“ mala spomenuté v Programovom vyhlásení bolo sfunkčnenie Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. V tomto bode vláda dodržala svoje Programové vyhlásenie a 1. septembra 2021 začal svoju činnosť tento novozriadený úrad a prevzal danú pôsobností z pliec inšpektorátov práce.
Na margo tohto úradu je ale zásadne spomenúť, že daný proces vytvárania daného úradu prebiehal aktívne od roku 2019, pri ktorom spolupracovali rôzne združenia ako je napríklad Nadácia Zastavme korupciu.

Je ďalej nevyhnutné spomenúť, že aj pri súčasných novelách zákona č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti sa vychádza značne len z transpozícií smerníc Európskej únie, mimo iné daný zákon stále trpí právnymi medzerami (ku príkladu otázna ochrana SZČO a podobne), ktoré by pri aktívnom úsilí „antikorupčnej vlády“ boli vyriešené značne rýchlejšie.

Úrad na ochranu osobných údajov SR je rok a pol bez vedenia a vláda nedokázala zorganizovať bezproblémové výberové konania. Musí sa preto opakovať.
Aj na základe tejto zotrvačnosti procesov, ktoré začala predchádzajúca vláda a na základe preberania smerníc a vydávania ich ako vlastné návrhy, musíme súčasnej vláde udeliť v oblasti posilňovania inštitúcií Nedostatočnú (5).
4. Budovanie etického prostredia: 4

Medzi ďalšie nástroje novej „antikorupčnej“ vlády je nová koncepcia preukazovaniu pôvodu majetku. Súčasná legislatíva v znení 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku, neprešla od roku 2016 žiadnou novelou. Igor Matovič sám síce kritizoval predchádzajúce vlády, ktoré súčasné „bezzubé“ znenia zákona prijali, ale sám, respektíve za „Hegerovej“ vlády, nepredstavil žiaden koncept navrhovaného zákona.

Danú koncepciu, navrhovanej zmeny zákona, malo vypracovať Ministerstvo spravodlivosti SR na žiadosť generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Do dnešného dňa neboli predstavené žiadne detaily.
Čo ostatné nástroje boja proti korupcií v rámci etického prostredia? Národný protikorupčný program schválila ešte „stará“ vláda 4.septembra roku 2019. Daný aktualizovaný iniciatívny materiál je ale stále len vo forme zaradeného ako predložený materiál na rokovanie vlády, a rokovanie o ňom je prerušené.

Medzi hlavné negatíva budovania etického prostredia je jednoznačne nezvládnutie mocenských bojov v rámci bezpečnostných zložiek, znemožnené súdne konania vo veci možnej korupcie a jedným z najviditeľnejší príkladom je transparentná rozhodovacia činnosť Generálneho prokurátora, ktorý len sporadicky vysvetľuje svoje rozhodnutia pri využívaní jeho právomocí.

Na základe minimálneho výstup vlády musíme „predmet“ Budovanie etického prostredia vyhodnotiť Dostatočnou (4), keďže v tomto smere vnímame „hru na mŕtveho chrobáka“ zo strany vlády.

5. Transparentnosť pri výkone verejnej moci: 3
Boj proti korupcii a zavedenie transparentnosti, bol prvým bodom Programového vyhlásenia „novej Hegerovej vlády“.
Medzi merateľné nástroje, ktoré si vytýčila Matovičovi vláda, alebo aj tie, ktoré prevzala Hegerova vláda bolo umiestnenie v rebríčku vnímania korupcie Transparency International.

Tento merateľný etalón ktorý si obe vlády vytýčili, bol stanovený na zlepšenie o 20 miest oproti aktuálnemu umiestneniu (vláda nedefinuje čo je myslené pod pojmom „aktuálne umiestnenie“). V roku 2018 sa Slovenská republika umiestnila na 57. (čím menšie, tým lepšie) mieste s hodnotením 50/100 (čím vyššie, tým lepšie).

V roku 2019 sa Slovenska republika umiestnila na 59. mieste s hodnotením 50/100 a v roku 2020 sa Slovenska republika umiestnila na 60. mieste s hodnotením 49/100. Z daného vývoja môžem jednoznačne vyvodiť zaver, že k zlepšeniu v tomto segmente neprichádza ani po príchode „antikorupčnej vlády“.

Vláda taktiež avizovala novelu „Infozákona“, ktorá má prispieť transparentnosti pri výkone verejnej moci. Danú novelu síce Ministerstvo spravodlivosti SR predložilo do MPK, ale z úst odbornej verejnosti a z predkladaného návrhu zákona je jasné, že ide skôr len o obligatórnu transpozíciu európskych smerníc, než o funkčnú „novú“ novelu, toto tvrdenie korešponduje taktiež s tvrdením iniciatívy Via Iuris.
Aj samotné Transparency International Slovakia vyjadrilo skôr sklamanie v tomto smere, a s blížiacimi sa voľbami, vnímajú stále ťažšiu pozíciu v rámci prípravy ďalších noviel Infozákona.

Zároveň však táto novela, priniesla rozšírenie povinností aj na štátne firmy, zavedenie povinného zverejňovania príloh a dodatkov k povinne zverejňovaným zmluvám či vypustenie výnimky NDS z povinného zverejňovania.
Aj na základe vlastnej ambície vlády, respektíve Ministerstva spravodlivosti SR, rozšíriť okruh povinných osôb Infozákonom hodnotíme oblasť Transparentnosti pri výkone verejnej moci na známku Dobrý (3).
6. Marketing – 2
V tejto oblasti „antikorupčná vláda“ dominuje. Hoci konkrétne sľuby z Programového vyhlásenia sú stále vo forme myšlienok a aj po skoro dvoch rokoch nemajú žiadne reálne kontúry, ako napríklad v návrhu zákona o hmotnej zodpovednosti.
V rámci sľubov a marketingu však možno spomenúť jednoznačne inštitúty „ohýbania práva“ a tzv. „prikrmovania“, ktoré nepatria v krajinách, kde sa tieto inštitúty uplatňujú, k výrazným protikorupčným nástrojom. Po takmer roku, čo sme ich zaviedli aj do nášho právneho poriadku, je síce priskoro na hodnotenie.

Zatiaľ nepočujeme ani o krokoch a podpore pri zvyšovaní citlivosti na toto konanie, ani o zlepšovaní vyšetrovania takýchto trestných činov. Prijatie nových skutkových podstát stačiť jednoducho nebude.
Ako sme už spomenuli pri každej z hodnotených oblastí, súčasná „antikorupčná vláda“ síce opakovane sľubuje napĺňanie Programového vyhlásenia, ale v čoraz zložitejšie koaličnej situácií je ťažšie a ťažšie schvaľovať opatrenia, návrhy a riešenia, na ktorých sa koaliční partneri dohodli.

V Programovom vyhlásení aj „novej“ Hegerovej vlády je zas a znova zdôrazňovaná antikorupčná rola vlády. Zmienený krátky odpočet v podstate v polovici vládnutia je len dôkazom, že vláda síce programovým vyhlásením sľubovala reálne riešenia, ale len veľmi malá časť bola reálne premietnutá do fungujúcej platnej legislatívy.
Po necelých dvoch rokoch novej „antikorupčnej vlády“ je jasné, že ani len polovica sľubov z Programového vyhlásenia v tejto oblasti nie je splnených. Ale keďže marketing vláde ide lepšie, ako samotné vládnutie, hodnotíme jej pôsobenie v tejto oblasti známkou Chválitebný (2), aktuality.sk

X X X

Odmeny za očkovanie: Američania si to skúsili a nefunguje to. Aj vedci sú skeptickí

Vedci sa už dlhšie zamýšľajú nad tým, ako presvedčiť ľudí, aby sa zaočkovali. Lotérie nefungujú vôbec, priame finančné odmeny zaberajú len na pár percent ľudí.
Nie ste zaočkovaní a možno nad tým aj rozmýšľate, ale potrebujú vás ešte presvedčiť. Vedci vám preto pustia jednoduché 30-sekundové propagačné video.

Má síce tri rozdielne verzie, no to vy netušíte a uvidíte len jednu z nich.
Prvá vám hovorí len o zdravotných výhodách očkovania proti covidu. Druhá o tom, že keď sa zaočkujete, zaradia vás do žrebovania v lotérii a môžete vyhrať milión dolárov. Tretia, že za zaočkovanie vám rovno zaplatia, konkrétne 100 dolárov v hotovosti.
Takto približne vyzeral vedecký experiment z mája tohto roka, pri ktorom tri verzie podobného propagačného videa púšťali náhodne vybraným 1500 nezaočkovaným dobrovoľníkom. Nikto vopred neobišiel naprázdno – všetkým za prieskum zaplatili 2 doláre.

Jeho autori pochádzajúci prevažne z univerzity v Oxforde následne skúmali, kto sa napokon bol ochotný zaočkovať viac.
Odpoveď?
Zvíťazila tretia skupina, teda ľudia, ktorým sľúbili za zaočkovanie rovných a istých 100 dolárov. V porovnaní s ostatnými mali asi o pár percent vyššiu šancu, že ich presvedčia, aby si dali vakcínu proti koronavírusu.
Možnosť lotérie nepresvedčila prakticky nikoho, aspoň nie v porovnaní s tými, ktorí si pozreli len prvé, „čisté“ video, teda bez oznamu o možnej odmene.

No experiment ukázal, že ani peniaze nevedia odporcov zaočkovania príliš presvedčiť o tom, aby svoje rozhodnutie zmenili.
Podobných vedeckých výskumov vzniklo odvtedy viac. O všetkých platia v zásade tieto zistenia: platenie za očkovanie presvedčí len malé percento antivaxerov, lotérie nepresvedčia prakticky nikoho, dokonca mnohých môžu odradiť, a viac ako peniaze na ľudí platia skôr iné argumenty, teda vedecky vysvetlené fakty.
Tretia verzia videa, ktoré sľubovalo očkovaným 100 dolárov:

Poukážky, rybárske lístky aj brokovnice
Niekde to skúšali len s rozdávaním šišiek a pripomínalo to predvolebné rozdávanie „koblíh“ vtedajším českým premiérom Andrejom Babišom.

Inde, napríklad v Ohiu, zase republikánsky guvernér vyhlásil očkovaciu lotériu s hlavnou cenou milión dolárov.
V štáte Západná Virginia zase mladým ľuďom ochotným očkovať sa ponúkli šek na 100 dolárov vo forme príspevku na šetriaci účet. Ale v tamojšej lotérii v jednom z najmenej zaočkovaných štátoch USA ste mohli vyhrať aj doživotný rybársky lístok či dokonca poukaz na nákup brokovnice.

Za zvýšenie očkovania pomocou 100-dolárových príspevkov sa najnovšie prihovoril aj americký prezident Joe Biden.
No podobná taktika podľa mnohých vedcov otvára viac problémov, ako v skutočnosti rieši.
Lotérie definitívne nefungujú

V prvom rade, dnes už je zhoda na tom, že očkovacie lotérie prakticky nemajú zmysel. Platí to aj o tej v Ohiu, jednej z prvých tohto druhu na svete. Ochota očkovať sa tam síce po vyhlásení lotérie nakrátko stúpla, no už po 14 dňoch sa vrátila na predošlú úroveň a začala opäť klesať.

Lotérie, odmeny za očkovanie a iné výhody skúšali doteraz v 19 štátoch USA. V niektorých fungovali aspoň krátko ako v spomínanom Ohiu. No väčšinou nefungovali vôbec.
Štúdia z úvodu článku od vedcov z Oxfordskej univerzity predpovedala niečo podobné.

Ochotu očkovať sa v skutočnosti zaznamenali prakticky vo všetkých troch skúmaných skupinách, teda aj v prvej, ktorej pustili len „obyčajné“ video bez možnosti vyhrať lotériu či dostať za to sto dolárov. Inými slovami, už po zhliadnutí videa sa chcelo zaočkovať viac ľudí. No rozdiely medzi skupinami boli len na úrovni niekoľkých percent.
Ešte inak: Už samotné video o zdravotných výhodách očkovania presvedčilo dostatok ľudí. A tých, ktorých presvedčila aj finančná motivácia, bolo oproti nim minimum.

Nápad vyplácať očkovaným peniaze skúmali vedci aj vo Švédsku. Štúdia z Lundskej univerzity ukázala, že už 24-dolárová odmena za očkovanie vie presvedčiť niektorých ľudí, aby boli ochotní dať si vakcínu. Tých, ktorí vďaka tomu zmenili názor, však boli len štyri percentá. A to v krajine, ktorá patrí k tým lepšie zaočkovaným v rámci EÚ (plná zaočkovanosť vo Švédsku oboma dávkami je ku dnešnému dňu takmer presne na úrovni 70 percent).

Behaviorálni vedci (skúmajúci motivácie, na základe ktorých sa ľudia rozhodujú) sú voči podobným nápadom často skeptickí.
Odmena za očkovanie pritom nie je úplne nová myšlienka. Skúšali ju aj v Británii v prípade vakcíny proti sexuálne prenosnému vírusu HPV, keď dievčatám vo veku okolo 18 rokov ponúkali poukaz na 45 libier (asi 56 eur).

Podobnú motiváciu skúšali ponúkať ľuďom ochotným zaočkovať sa proti hepatatitíde typu B v USA či proti tetanu v Nigérii. Vo všetkých prípadoch mali kampane úspech (v prípade HPV v Británii stúpol počet zaočkovaných dievčat dvojnásobne).
No vo všetkých prípadoch išlo o ochorenia, ktoré v porovnaní s covidom vedia postihnúť len mizivú časť populácie. A ak ich dostanete, vedia byť rádovo smrteľnejšie ako covid. Skrátka, strach z ťažkej choroby mohol podľa vedcov v tomto hrať významnú úlohu – rovnako ako osveta spojená s celou kampaňou.

Peniaze za očkovanie môžu ľudí aj vystrašiť
Najväčšie riziko podobných iniciatív spočíva približne v tomto: zatiaľ čo niekoľko percent ľudí presvedčí aj priama finančná motivácia na očkovanie, zvyšok spoločnosti môže mať pocit, že je to jednoducho len podplácanie. A u mnohých môžu finančné motivácie za očkovanie vzbudiť aj dojem, že s touto konkrétnou vakcínou musí byť niečo „v neporiadku“.
„Ľudia si môžu myslieť, že vakcíny sú rizikovejšie ako v skutočnosti,“ cituje Vox News odborníčku na bioetiku Seemu Shahovú.

Epidemiologička Kirsten Bibbins-Domingová zase tvrdí, že vlády by mali namiesto vyplácania poukazov antivaxerov skôr presviedčať argumentmi.
„Tvrdiť, že ak dáte ľuďom peniaze výmenou za očkovanie, je trochu cynický spôsob. Je to skratka v porovnaní s prácou, ktorú by ste mali urobiť.“, aktuality.sk

X X X

Kanada oznámila diplomatický bojkot zimnej olympiády v Pekingu

Kanada sa tak v diplomatickom bojkote podujatia pripojila k Spojeným štátom.
Kanada nevyšle svojich diplomatických predstaviteľov na februárové zimné olympijské hry v Pekingu, oznámil v stredu premiér Justin Trudeau. Informovala o tom agentúra AFP.

"Podobne ako mnoho (našich) partnerov po celom svete sme extrémne znepokojení opakovaným porušovaním ľudských práv zo strany čínskej vlády," povedal kanadský premiér na tlačovej konferencii.
"Preto dnes oznamujeme, že túto zimu na olympijské a paralympijské hry do Pekingu nevyšleme žiadne diplomatické zastúpenie," dodal Trudeau a zároveň podotkol, že kanadskí športovci budú na hrách súťažiť.

Kanada sa tak v diplomatickom bojkote podujatia pripojila k Spojeným štátom i ďalším spojencom, pripomína AFP.
Spojené štáty bojkot oznámili v pondelok v súvislosti "genocídou" Číny voči ujgurskej menšine v regióne Sin-ťiang i ďalším porušovaním ľudských práv. V stredu sa k nim okrem Kanady pripojila aj Austrália a Británia.
Vzťahy Kanady a Číny sa dostali na bod mrazu v súvislosti so zadržaním dvoch kanadských štátnych príslušníkov Pekingom. Došlo k tomu v reakcii na zatknutie Meng Wan-čou, dcéry zakladateľa spoločnosti Huawei, na základe amerického zatykača v Kanade. Všetci traja boli prepustení a repatriovaní v septembri, pripomína AFP, aktuality.sk

X X X

Barcelona odišla z Mníchova s debaklom. Ligu majstrov si na jar nezahrá

Futbalisti Benficy Lisabon, LOSC Lille a FC Salzburg postúpili do jarného osemfinále Ligy majstrov 2021/2022. Benfica zdolala v stredajšom súboji Dynamo Kyjev 2:0 a uchmatla v E-skupine druhú postupovú miestenku na úkor Barcelony, ktorá prehrala v záverečnom 6. kole na pôde Bayernu Mníchov 0:3.
 
Snežná kalamita v Atalante nedovolila odohrať zápas proti Villarealu.
V tabuľke klesli Katalánci na konečné tretie miesto, za portugalským tímom zaostali o bod a budú sa musieť uspokojiť s účinkovaním v play off Európskej ligy. Menoslov účastníkov vyraďovacej fázy LM sa skompletizuje vo štvrtok, keď sa v priamom súboji o postup z F-skupiny stretnú Atalanta Bergamo s Villarrealom, v stredu sa duel nemohol odohrať pre husté sneženie.

V „éčku“ o osemfinálovú miestenku na diaľku bojovali Benfica s Barcelonou. „Blaugranas“ to mali proti už istému víťazovi skupine, stopercentnému Bayernu náročné, tréner domácich Julian Nagelsmann nešetril opory a Bavori nastúpili takmer v plnej sile.
Nemecký šampión mal od úvodu navrch, v 34. minúte ho poslal do vedenia hlavičkou Thomas Müller a pred prestávkou zvýšil náskok Leroy Sané ďalekonosnou strelou, ktorá zaplávala pred brankárom Marcom-Andre ter Stegenom. Hostia sa už nedokázali v druhom polčase pozviechať.
Čo futbaloví tréneri vyškrtli hráčom z jedálnička?