Americký prezident Joe Biden s manželkou a prvou dámou Jill v piatok napoludnie navštívili vo Vatikáne pápeža Františka. Rokovania s hlavou katolíckej cirkvi trvalo nezvyčajne dlho. Hovoriť mali o pandémii, klimatickej zmene či chudobe vo svete. Témy rozhovorov zatiaľ Washington ani Vatikán nekomentovali.Biden s manželkou prišli do Vatikánu v nezvyčajne dlhej kolóne viac než 80 áut. Bolo to aj v dôsledku proticovidového nariadenia talianskej vlády o obmedzení počtu osôb v jednom vozidle.

Rokovanie s Bidenom trvalo podľa talianskej televízie RAI najmenej 90 minút. Na porovnanie, pápež František rokoval v roku 2014 s vtedajším americkým prezidentom Barackom Obamom 50 minút a v roku 2017 s prezidentom Donaldom Trumpom 30 minút.

Bidena sprevádzala do Vatikánu rozsiahla delegácia, v ktorej bol napríklad minister zahraničia Antony Blinken. Biden v uplynulých rokoch navštívil Vatikán niekoľkokrát, piatková návšteva je prvá od jeho nástupu do prezidentského úradu.
Hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová pred stretnutím Bidena s pápežom vo Vatikáne uviedla, že od rokovania šéfa Bieleho domu s pápežom očakáva vrelé a konštruktívne rozhovory. Poukázala na to, že Biden má názorovo blízko k pápežovi napríklad v otázkach boja proti chudobe, klimatických zmien či reakcie na pandémiu covidu.

Viaceré svetové tlačové agentúry sa domnievajú, že Biden rokoval s pápežom aj o situácii v americkej katolíckej cirkvi. Biden je pritom len druhým americkým prezidentom katolíckeho vyznania. Prezident je praktizujúcim katolíkom a často chodí na omše. Tvrdí tiež, že viera je jeho osobnou záležitosťou.

Kvôli svojim liberálnym názorom ohľadom potratov ale čelí kritike konzervatívnejšej časti amerických biskupov. Tí chcú presadiť zákaz podávania svätého prijímania politikom, ktorých názory nie sú v súlade s cirkevnou náukou v otázke potratov, čo je aj Bidenov prípad.
Americký prezident Joe Biden a prvá dáma Jill Bidenová počas príchodu do Vatikánu na súkromnú audienciu s pápežom Františkom, 29. október 2021

V rovnaký deň poskytol pápež audienciu aj juhokórejskému prezidentovi Mun če-inovi, ktorému tlmočil pripravenosť navštíviť Severnú Kóreu, ak odtiaľ dostane oficiálnu pozvánku.

Podľa agentúry Jonhap Mun pápeža požiadal, aby navštívil KĽDR a prispel tak k nastoleniu mieru na Kórejskom polostrove. „Ak sa naskytne príležitosť a pápež navštívi Severnú Kóreu, bude to znamenať impulz k mieru na Kórejskom polostrove,“ povedal Mun podľa svojho hovorcu pápežovi

František údajne reagoval povzbudivo: „Som ochotný tam zájsť v záujme mieru a všetkým vám pomôcť, ak (KĽDR) pošle pozvánku.“ Dosiaľ žiaden pápež nenavštívil Severnú Kóreu, ktorá s Vatikánom ani neudržiava oficiálne diplomatické styky.

Počas stretnutia pred troma rokmi Mun odovzdal Františkovi ústne pozvanie od severokórejského vodcu Kim Čong-una. Pápež aj vtedy odpovedal, že do Severnej Kórey vycestuje, ak odtiaľ dostane oficiálnu pozvánku. Biden aj Mun pricestovali do Ríma na summit lídrov krajín G20, ktorý sa bude konať cez víkend./agentury/

X X X

Investícia za miliardy. Český boháč, Křetinský, poškuľuje po klube z Premier League

West Ham sedí českým futbalistom ako uliaty. Po Luďkovi Mikloškovi a Radoslavovi Kováčovi sa v londýnskom klube usadila trojica jeho krajanov. Podľa popredných britských médií to nemusí byť konečný počet. 
Fernandinho z Manchestru City v súboji so stredopoliarom West Hamu Tomášom Součkom.
Oporami mužstva, ktoré momentálne okupuje štvrtú priečku Premier League, sú Tomáš Souček a Vladimír Coufal. V zime ich doplnil niekdajší spoluhráč zo Slavie praha Alex Král.

Podľa BBC či denníku Guardian má záujem do klubu vstúpiť ich krajan Daniel Křetinský. Český miliardár a vlastník futbalovej Sparty Praha otvoril rokovania o nákupe 27-percentného podielu akcií West Hamu.
Podľa odhadov sa táto investícia pohybuje v okolí 650 miliónov libier, čiže takmer 20 miliárd českých korún. Mala by sa zrealizovať v roku 2023.
Jeden z najbohatších Čechov, ktorý podniká v energetike, priemysle, ale aj mediálnej oblasti, má na futbalovom poli silné renomé. Veď odkedy kúpil Spartu v roku 2004, stal sa z nej ekonomicky najstabilnejší klub v Česku.

Uniknuté výsledky Zlatej lopty 2021
Príchod 36-ročného Křetinského vítajú aj terajší vlastníci. A to aj napriek tomu, že Křetinský v budúcnosti zvažuje kúpu väčšinového podielu West Hamu. Tu však vzniká problém.

Pravidlá UEFA nedovoľujú, aby jedna osoba mala majoritný podiel v dvoch kluboch, ktoré hrajú pod jeho hlavičkou.
West Ham je podľa denníku Forbes momentálne 18. najhodnotnejším klubom sveta. Hráva na modernom 62-tisícom London Stadium.
Netají sa ambíciou preraziť medzi najlepšie mužstvá Premier League a dostať sa k titulu i pravidelnej účasti v Lige majstrov.
Pomôžu mu k tomu aj české koruny?/agentury/

X X X

Najviac zarobil Mikulec, najmenej Doležal. Matovič stále nič nevlastní

Najviac z ministrov zarobil v roku 2020 šéf rezortu vnútra Roman Mikulec (OĽANO), a to 82 652 eur. Vyplýva to z majetkových priznaní verejných funkcionárov za minulý rok, ktoré sú zverejnené na webe Národnej rady. Mikulec priznal aj pozemok, dom i garáž v Devínskej Novej Vsi. Uviedol tiež financie na účte, motorku, výbavu domu či podielové fondy a hypotéku.

Nasleduje minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nominant SaS) s príjmom 75 387 eur. Priznal byt na bratislavských Nivách, rekreačnú chatu v Senci, auto, zariadenie nehnuteľnosti, obrazy či hotovosť, ale aj hypotekárny úver.
Vicepremiérka a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová (Za ľudí) zarobila 64 421 eur, z čoho 63 385 eur bolo z výkonu verejnej funkcie a 1036 eur iné príjmy. Priznala byt v bratislavskom Starom Meste a Devínskej Novej Vsi, v belgickom Etterbeeku, chatu v Pribyline a auto. Uviedla i peniaze na účtoch, akcie spoločností obchodovaných na burze cenných papierov, podiel v s. r. o. či hypotéku.

O niečo menej zarobil premiér Eduard Heger (OĽANO), ktorý v roku 2020 zastával funkciu ministra financií. Priznal príjem 64 239 eur z výkonu verejnej funkcie. Iné príjmy neuviedol. Priznal byt v bratislavskej Dúbravke či ornú pôdu, podiely v s.r.o a hypotéku.

Prezidentka zarobila 150-tisíc eur
Prezidentka Zuzana Čaputová za minulý rok priznala príjem 157 598 eur zo svojej funkcie, žiadne iné príjmy neuviedla. Takisto priznala aj rodinný dom, rekreačnú chatu, ornú pôdu a pozemky v Pezinku. V majetkovom priznaní uviedla aj auto Ford z roku 2015, úspory či dva hypotekárne úvery – na chatu a byt.

Matovič nič nevlastní
Súčasný minister financií Igor Matovič, ktorý v roku 2020 zastával funkciu premiéra, za minulý rok zarobil 62 634 eur. Podľa jeho priznania nevlastní žiadne nehnuteľnosti a ani auto. Priznal len hotovosť.

Bývalý minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽANO) zarobil 60 096 eur, z toho 58 093 eur bolo za výkon verejnej funkcie a 2003 eur iný príjem. Uviedol i podiel na dome v bratislavskej Rači, byt v Rači, Novom Meste a Ružinove, ale aj ornú pôdu. V položke „vlastníctvo majetkového práva alebo inej majetkovej hodnoty“ vypísal investičné zlato a peňažné prostriedky.
Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) zarobil 58 620 eur, z toho 524 eur tvoril iný príjem než z výkonu verejnej funkcie. Priznal byt v bratislavskom Starom Meste, úspory a úver.

Najmenej zarobil Doležal
Šéf rezortu práce Milan Krajniak (Sme rodina) zarobil 58 137 eur. Priznal byt v bratislavskom Starom Meste, ornú pôdu v Eliášovciach a hnuteľný majetok ako vybavenie bytov a umelecké predmety zberateľskej hodnoty. V položke „vlastníctvo majetkového práva alebo inej majetkovej hodnoty“ uviedol autorské práva, peniaze, vklady v bankách, investičné zlato či obchodné podiely v s. r. o.

O niečo menej zarobila ministerka kultúry Natália Milanová (OĽANO), a to 57 981 eur. Nasleduje minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) s príjmom 56.383 eur. Priznal byty v bratislavskom Starom Meste a na Vinohradoch, podiel na dome v Zlatých Moravciach, úspory, auto, podiel vo firme aj úver.
Najmenší príjem mal minister dopravy Andrej Doležal (nominant Sme rodina), a to 49 140 eur. Priznal byt v Rusovciach a chatu v Zliechove, auto, bytové zariadenie a elektroniku či obrazy. Uviedol aj financie v hotovosti a na účtoch či úver.

Pestré majetky Kollára
Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) zarobil za výkon verejnej funkcie 37 585 eur. Kollár pred vstupom do politiky podnikal. V majetkovom priznaní uviedol, že vlastní viacero nehnuteľností. Ide napríklad o byt, dva rodinného domy a záhrady v Starom Meste v Bratislave. Má rodinný dom s pozemkom v Hubiciach v okrese Dunajská Streda. Nehnuteľnosti vlastní aj v zahraničí, a to dom v Thajsku, chatu v Bergu v Rakúsku, dva byty v Španielsku a stavbu v Dubaji.

Kollár priznal, že vlastné umelecké diela, zbierku hodiniek a šperkov, má aj vklady v bankách, pohľadávky, ochranné známky, cenné papiere či obchodné podiely v deviatich spoločnostiach s ručením obmedzeným. Priznal finančné záväzky z minulých rokov, vlani mu však nepribudol žiadny.

Rezník viac ako ministri
Generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník mal za rok 2020 vyšší príjem ako premiér či všetci ministri. Rezník zarobil 108 469 eur. Vyšší príjem ako šéf RTVS mala z troch najvyšších ústavných činiteľov iba Čaputová.
Rezník má podiely v dvoch bytoch na Vinohradoch v Bratislave, garážové státie na Vinohradoch, podiel na pozemku v Reci. Vlastní rodinný dom v Štiavnických Baniach so záhradou. Okrem toho má dve osobné autá, rok výroby 2006 a 2002.
Fico pôdu, Pellegrini dva byty
Expremiér a súčasný poslanec za Smer Robert Fico mal za minulý rok podľa jeho majetkového priznania príjem vo výške 39 312 eur. Tak ako doposiaľ, Fico neuvádza žiadnu nehnuteľnosť vo svojom vlastníctve a ani úvery. Priznal len vinicu, ornú pôdu v Hrušovanoch, úspory, stavebné sporenie či auto Volvo z roku 2018.

Líder Hlasu Peter Pellegrini priznal príjmy vo výške 49 903 eur. Takisto vo svojom majetkovom priznaní uviedol dva byty, v Bratislave a Banskej Bystrici, garáž, chatu na Králikoch, rôzne typy pozemkov, úspory, dva hypotekárne úvery a aj pôžičku z roku 2017./agentury/

X X X

Kaliňák: Lipšic a NAKA rozohrali boj so Smerom

Exminister vnútra a člen predstavenstva Smeru Robert Kaliňák sa domnieva, že Úrad špeciálnej prokuratúry sa spolu s niekoľkými vyšetrovateľmi Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) rozhodli viesť boj so stranou Smer a ich rodinní príslušníci sa z toho stali rukojemníkmi, keďže súčasťou rozhovorov sú aj syn a otec „nezákonne väzobne stíhaných“.

Na uniknutých záberoch zo sledovania poľovníckej chaty je aj exminister vnútra Robert Kaliňák.
„Našťastie, dnes existujú digitálne stopy, ktoré sa nedajú zamiesť a všetky tieto veci sa budú dať v budúcnosti vyšetriť. Už dnes vidíme, akým spôsobom reaguje špeciálna prokuratúra, ktorá hovorí, že nie my sme posunuli tieto videá do novín,“ upozorňuje Kaliňák.

Hnev a frustrácia nelegálne nahratých ľudí, ktorí sa už rok nemôžu domôcť spravodlivosti pre ich otcov či synov sú podľa Kaliňáka pochopiteľné. „Zverejnili nahrávky súkromných osôb, súkromného rozhovoru o súkromných problémoch a frustráciách, ktoré nemajú nič spoločné s trestnou činnosťou alebo nelegálnou činnosťou. Bol to rozhovor ľudí, ktorí sa už rok nevedia domôcť spravodlivosti, ktorí rok bojujú s týmto vražedným systémom, ktorý mučí ľudí ako v stredoveku v nezákonných väzbách, o čom aj dnes vyšiel rozsudok ústavného súdu o tom, že Monika Jankovská bola nezákonne vo väzbe,“ poukazuje Kaliňák.

Portál aktuality.sk zverejnil v pondelok 25. októbra video z chaty, ktorú monitorovala polícia. Dozorový prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) podľa portálu doplnil svoj návrh na predĺženie väzby obvinených v rámci novembrovej akcie NAKA Očistec o obrazovo-zvukové záznamy. Ide o priestorové odposluchy, kde kamery zaznamenali rozhovory Roberta Fica, Roberta Kaliňáka (obaja Smer), advokáta Mareka Paru, syna policajného exprezidenta Tibora Gašpara Pavla a oligarchu Miroslava Bödöra./agentury/

X X X

Toto má byť tá bomba? alebo Gorila 2 sa nekoná

Kauza „poľovnícka chata“ vyzerala spočiatku ako premyslená teasingová kampaň, aké poznáme z reklám. V pondelok sa objavila malá „chuťovka“, ktorá mala za cieľ ľudí navnadiť a vyvolať u nich zvedavosť. A tak všetci s napätím čakali, kedy sa objaví pokračovanie a vybuchne mediálna bomba. Lenže celá kauza vyfučala skôr, než sa rozbehla. Bublina praskla. Žiadna Gorila 2 sa nekoná.

Skrytá kamera na chate nezachytila žiadnych pytliakov porciujúcich jeleňa ani politikov, ktorí kujú pikle. Zo zverejnených nahrávok sme sa dozvedeli len toľko, že Para s Bödörom nemajú v láske Kaliňáka, Ficovi niekto ukradol 50-tisíc eur z kancelárie na Súmračnej a on to nenahlásil polícii. A že smeráci, ktorí obviňovali zo smrti Milana Lučanského kdekoho, sú nesmierni cynici, lebo mu chcú prišiť veci, ktoré už on nemôže potvrdiť ani vyvrátiť. V kontexte toho, ako sa Smer stavia k očkovaniu, nepochybne zaujala informácia, že Robert Fico prekonal covid a priznal, že je to strašná choroba. A tak asi najväčší prehrešok, ktorý vyplynul z nahrávok, je ten, že advokáti ešte pred vypočutím ovplyvňovali svedka.

V poľovníckej chate kdesi v lesoch pri Vrábľoch sa však nič nezákonné nestalo. Tí, čo tieto videá vypustili von, si pravdepodobne mysleli, že sa im podarí predĺžiť väzbu pre bývalého policajného prezidenta Gašpara, resp. poškodiť Smer. Dosiahli však pravý opak. Keďže špecializovaný trestný súd zamietol predĺženie väzby pre obvinených v kauze Očistec, Gašpar a spol. pôjdu z väzenia von a Smer na tejto amatérskej akcii len získa politické body.

Ľudia na Slovensku majú radi martýrov. Mečiar by o tom vedel hovoriť. Táto „kauza“ v konečnom dôsledku pomôže Smeru. Jeho predstavitelia budú mať v rukách silný argument, že vláda neváha zneužiť svoju moc na prenasledovanie opozície. Hoci zatiaľ nevieme, kto to celé spískal, toho biľagu sa už nezbavia. Ľudia si budú pamätať len to, že Matovičova vláda umožnila bezdôvodne špehovať opozíciu.

Na Súmračnej sa idú všetci popukať od smiechu a smeráci už vyrábajú videá parodujúce túto kauzu. V rozbehnutom vlaku zn. Smer tak títo babráci nechtiac priložili pod kotol. Pravdepodobne sa to čoskoro odrazí aj v raste preferencií. Nechtiac tak vlastne prikrmujú svojho úhlavného nepriateľa.

Táto kauza stavia do nelichotivého svetla aj niektoré slovenské médiá. Tie vopred ohlasovali niečo veľké, hoci v rukách zjavne nič nemali(ku cti im slúži, že si potom nasypali popol na hlavu). A vôbec im pritom neprekážalo, že zverejňujú informácie zo živých spisov. To je dlhodobá boľačka našich médií, ktorú takmer nik nerieši. Stavia nás to do pozície „banánových“ republík, kde vládnu rôzne kliky.
Nuž ale čo by sme chceli v krajine, kde bulvárne „odhalenia“ vznikajú po dohode príslušnej redakcie „celebritami“ a kde sa investigatíva zväčša redukuje na kamarátšafty s vyšetrovateľmi (česť výnimkám, akou bol napr. Ján Kuciak)./agentury/

X X X

Biden na stretnutí s Macronom uznal "nemotornosť" USA pri ponorkovom spore

Spojené štáty v situácii okolo zmluvy o nákupe francúzskych vojenských ponoriek konali "nemotorne", povedal americký prezident Joe Biden v piatok počas svojho stretnutia s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Informovala o tom agentúra AFP.
„Nemáme lepšieho spojenca ako Francúzsko,“ povedal Biden na prvom stretnutí s Macronom, odkedy v septembri vypukol tento diplomatický spor.

„To, čo sa stalo, bolo, aby som použil anglickú frázu, nemotorné, nebolo to urobené s veľkou gráciou,“ dodal Biden, ktorý pricestoval do Ríma na nadchádzajúci summit krajín G20.
Ide o doteraz najjasnejší prejav ľútosti zo strany USA od začiatku diplomatického sporu, v rámci ktorého Francúzsko povolalo do Paríža svojich veľvyslancov z Washingtonu a Canberry, komentuje AFP.

„Mal som dojem, že Francúzsko bolo už dávno informované, že dohoda neprejde,“ vysvetlil Biden, ktorý zároveň Francúzsko označil za „mimoriadne, mimoriadne ceneného partnera… a veľmoc samu o sebe“ s „rovnakými hodnotami“ ako USA.
Macron privítal snahy USA vyriešiť túto diplomatickú krízu, pričom poukázal na viacero konzultácií medzi Parížom a Washington, ktoré sa uskutočnili v ostatných týždňoch.
„Vyjasnili sme si to, čo bolo treba,“ povedal Macron. „Na čom však teraz skutočné záleží, je to, čo spolu spravíme v nadchádzajúcich mesiacoch a rokoch,“ dodal.

Francúzsko očakáva od USA podporu svojho boja proti džihádistom v africkom sahelskom regióne, ako aj jasnejšiu podporu plánov na posilnenie obranných schopností Európy, analyzuje AFP.
Austrália v septembri podpísala bezpečnostný pakt AUKUS s Britániou a USA, zahŕňajúci vzájomnú výmenu spravodajských informácií. Austrália vďaka tomuto paktu získa prístup k tajným technológiám, ktoré jej umožnia vyrobiť vlastné ponorky na jadrový pohon.

V dôsledku toho Austrália zrušila zmluvu na nákup naftových ponoriek, ktorú pred piatimi rokmi uzavrela s francúzskou firmou Naval Group. Paríž sa o zrušení zmluvy v hodnote 31 miliárd eur dozvedel iba niekoľko hodín pred zverejnením paktu, čo viedlo k diplomatickej roztržke s Washingtonom a Londýnom./agentury/

X X X

Pápež ma nazval dobrým katolíkom, uviedol Biden

Biden je len druhý katolícky prezident v dejinách USA.
Americký prezident Joe Biden vyjadril v piatok potešenie z toho, že ho pápež počas ich stretnutia vo Vatikáne nazval „dobrým katolíkom".
Ako píše agentúra AFP, piatkové stretnutie trvalo viac než hodinu, teda omnoho dlhšie ako stretnutia pápeža Františka a niekdajších prezidentov USA Donalda Trumpa či Baracka Obamu.

„Rozprávali sme sa len o tom, že je rád, že som dobrý katolík," povedal po stretnutí Biden, len druhý katolícky prezident v dejinách USA. Novinárov tiež informoval, že o kontroverznej téme interrupcií nediskutovali. Biden je podporovateľom práva na interrupciu, pričom František umelé prerušenie tehotenstva v minulosti prirovnal k vražde.

Svätý Otec sa však napriek tomu dištancoval od konzervatívnych amerických biskupov, ktorí sa vyslovili za nerozdávanie eucharistie osobám podporujúcim právo na interrupciu – vrátane samotného Bidena.
Súčasný šéf Bieleho domu aj pápež často rozprávajú o potrebe bojovať proti klimatickým zmenám a práve táto téma dominovala ich spoločnému rozhovoru.

„Ďakoval som Jeho Svätosti za jeho podporu chudobných vo svete a tých, ktorí trpia hladom, konfliktmi a prenasledovaním, a ocenil som jeho vedenie v boji proti klimatickej kríze a pandémii," napísal neskôr Biden na Twitteri.
Vatikán informoval, že lídri sa rozprávali o klimatických zmenách, koronavírusovej pandémií, otázke utečencov a migrantov, ako aj „ochrane ľudských práv vrátane slobody náboženského vyznania a svedomia".
Biden navštívil Vatikán pred dvojdňovým summitom skupiny G20, ktorý sa bude konať cez víkend v Ríme. Z Talianska odcestuje do škótskeho Glasgowa na konferenciu OSN o zmene klímy (COP26), aktuality.sk

X X X

EÚ: Klimatická zmena je z roka na rok viditeľnejšia

Viac ako deväť z desiatich požiarov v EÚ je spôsobených ľudským faktorom.
Napriek zvýšenej úrovni pripravenosti v členských krajinách Európskej únie zhorelo v roku 2020 v EÚ približne 340-tisíc hektárov, čo je o 30 percent väčšia plocha ako územie Luxemburska. V porovnaní s rokom 2019 ide o niečo väčšiu plochu. Píše sa to vo výročnej správe, ktorú v piatok zverejnilo Spoločné výskumné centrum (JRC), ktorého zriaďovateľom je Európska komisia (EK).

Po roku 2019, ktorý bol v histórii najhorší, bol podľa výskumného centra rok 2020 ďalším v poradí, keď požiare spálili rozsiahle prírodné oblasti v Európe.
Zo správy o lesných požiaroch v Európe, na Blízkom východe a v severnej Afrike za rok 2020 vyplýva, že najpostihnutejšou krajinou bolo Rumunsko, po ktorom nasledovali Portugalsko, Španielsko a Taliansko.

Zničené vzácne územia
Prírodné požiare výrazne postihli európske chránené oblasti Natura 2000, čo sú zásobárne biodiverzity v EÚ. Zhorelo 136 331 hektárov plochy, čo predstavuje približne 40 percent celkovej spálenej plochy za rok 2020 – je o niečo menej rozsiahla ako v roku 2019, ale stále nad priemerom posledných deviatich rokov.

V správe sa ďalej píše, že v roku 2020 postihli požiare s rozsahom viac ako 30 hektárov 20 členských štátov EÚ, pričom spálili celkovo 339 489 hektárov, čo je o niečo viac než v roku 2019.
Rok 2021 je, čo sa týka požiarov, ešte horší. JRC v správe upozorňuje, že v čase jej vydania zmizlo v plameňoch už takmer pol milióna hektárov, pričom 61 percent z toho tvorili lesy, ktorým bude obnovenie trvať roky. Približne 25 percent územia, ktoré v Európe zhorelo, patrilo k lokalitám sústavy Natura 2000.

EÚ v roku 2021 intenzívnejšie pomáha krajinám počas sezóny požiarov, čo sa už podľa autorov správy vo veľkej miere odzrkadlilo na veľkých požiaroch, ktoré v lete zasiahli región Stredozemia.
Ľudský faktor
„Aj klimatická zmena je z roka na rok viditeľnejšia. Z jasne pozorovateľného stúpajúceho trendu vyplýva vyššia úroveň nebezpečenstva požiaru, dlhšie obdobia požiarov a intenzívne rýchlo sa šíriace 'mega požiare', na ktoré účinkujú tradičné protipožiarne prostriedky len minimálne," uvádza sa v správe JRC.

Koniec júna je zvyčajne len začiatkom obdobia požiarov, tento rok však dovtedy zhorelo už približne 130-tisíc hektárov. Požiare už nezasahujú len južné štáty, ale predstavujú rastúcu hrozbu aj pre strednú a severnú Európu. Viac ako deväť z desiatich požiarov v EÚ je spôsobených ľudským faktorom, analyzujú autori v dokumente.

„Klimatická zmena zvyšuje riziko a rozsah prírodných požiarov na celom svete. Bezprecedentné požiare, ku ktorým došlo od roku 2016, sa vyznačujú takými rysmi a intenzitou, aké sme nikdy predtým nezažili. V posledných desaťročiach sme boli svedkami zväčšovania sa lesov v EÚ a teraz ich musíme chrániť viac ako kedykoľvek predtým, aby sme našu planétu vyliečili," zdôraznila eurokomisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Marija Gabrielová, ktorá je zodpovedná za JRC, aktuality.sk

X X X

Exminister Krajčí po mesiacoch v médiách: kritizuje Lengvarského, za svojím návratom vidí tretiu vlnu

Je druhá októbrová nedeľa, jedenásť hodín doobeda. V relácii V politike na TA3 sa tak ako inokedy stretáva štvorica politikov, aby diskutovala o aktuálnych témach. Tou dnešnou je pandemická situácia. Bežná téma však predsa len obsahuje dôvod, pre ktorý divák zvýši pozornosť. Za stolom totiž okrem Jany Bittó Cigánikovej z SaS, Richarda Rašiho z Hlasu a Vladimíra Baláža zo Smeru sedí aj Marek Krajčí – exminister zdravotníctva a dnes poslanec za OĽaNO, o ktorom mesiace nebolo počuť.

V relácii kritizuje situáciu a medzi riadkami cítiť výčitky smerované k aktuálnemu vedeniu rezortu: podľa neho máme najhorší nástup tretej vlny, ktorého dôvodom je nízka zaočkovanosť, nezvládli sme distribúciu samotestov do škôl a v ohniskách nákazy by sme mali opäť spustiť testovanie.
Krajčího turné
Tam však Krajčí neskončil. Jeho prítomnosť na TA3 spustila reťazovú reakciu a pozvania prichádzali aj od iných médií. Tie sa rozhodol využiť a v priebehu októbra poskytol viacero rozhovorov. Začiatkom tohto týždňa aj nášmu podcastu. V priebehu niekoľkých dní sa tak objavil v médiách viackrát ako za posledného pol roka.

„Po skončení môjho pôsobenia na ministerstve zdravotníctva som bol nejaký čas PN. Následne som primerane reagoval na žiadosti médií o moje vyjadrenia a pozvánky do diskusií. Pravdepodobne silný nástup tretej vlny zvýraznil mediálny záujem o moje názory,“ vysvetľuje pre Aktuality.sk exminister Krajčí, prečo odrazu toľko vystupuje v médiách.
Ešte začiatkom tohto roka patril Krajčí k mediálne najvyťaženejším ľuďom. Ako minister, ktorý priamo zodpovedal za zvládanie pandémie, bol na verejnosti prítomný takmer denne. To sa však na jar zmenilo.

Dotlačený k odchodu
V polovici marca ho koaliční partneri SaS a Za ľudí donútili odstúpiť z funkcie ministra zdravotníctva. Dôvod: nezvládnutie riadenia pandémie.
V čase, keď Krajčí opúšťal funkciu, boli nemocnice na pokraji kolapsu a na covid-19 u nás umierali desiatky ľudí denne. Druhá vlna si vyžiadala zhruba 12-tisíc životov. Koaliční partneri túto situáciu zosobňovali ministrovi zdravotníctva.
Ten sa bránil, že žiadal prísnejšie pravidlá, no nedokázal ich cez svojich koaličných partnerov presadiť. Dva dni pred svojím odchodom napokon konštatoval svoju bezradnosť: „Poviem, jak je, som bezmocný.“
Napokon sa 11. marca tohto roka postavil na pódium spolu s vtedajším premiérom a predsedom OĽaNO Igorom Matovičom, ktorý oznámil jeho demisiu.

„Nepoznám človeka, ktorý by každým jedným krokom prejavoval vôľu chrániť životy a zdravie. Ale, bohužiaľ, tí, ktorí mu hádzali pod nohy polená, urobili z neho terč. Mrzí ma to, ale za týchto podmienok je za hodno si postaviť otázku, čo od nás ľudia chcú,“ ohajoval svojho ministra Matovič.

Na urovnanie koaličnej krízy však Krajčího odchod nestačil a skončiť musel aj Matovič.
Utlmil aktivity
Krajčí sa ako zvolený poslanec po odchode z funkcie ministra presunul do Národnej rady. A tak ako sa stiahol do parlamentu, stiahol sa aj z verejného života. Výnimku urobil v júni, keď poskytol rozhovor Denníku N.

Podobne ako jeho mediálna aktivita vyzerali aj vystúpenia v parlamente. Po svojom odchode sa do rozpravy zapojil 1. apríla tohto roka. Potom sa na niekoľko mesiacov odmlčal. V parlamente opäť vystúpil až 21. septembra ako spoločný spravodajca zákona o Národnom inštitúte pre hodnotu a technológie v zdravotníctve. Pár dní nato sa začal objavovať aj v médiách.
Spoločne s Matovičom kritizujú Krajčího nástupcu Vladimíra Lengvarského, ktorého tiež do funkcie nominovali Obyčajní ľudia.
„Keď vám vláda neschváli opatrenia a rôznym spôsobom ich ohne, minister môže byť aj generál. V princípe je však slabý, lebo jedným hlasom nedokáže presvedčiť ostatných politických oponentov, ktorých má na vláde,“ hovoril Krajčí v podcaste Aktuality Nahlas o súčasnom ministrovi, ale aj o svojej ére.
Návrat nechystá
Lengvarského kritizoval aj za reformu nemocníc, o ktorej bude parlament hlasovať budúci týždeň.
„V tejto situácii, keď boli reformy v prvom roku naštartované, v druhom roku bola extrémne dôležitá úloha ministerstva a ministra reformy politicky presadiť a korektne a správne komunikovať. A tu má pocit, že sa nerealizuje to, čo sa malo.

Nerozumiem, prečo až teraz sa tak intenzívne rokuje so stranou Sme rodina. Prečo sa neviedli rokovania skôr a mohli sme sa možno vyhnúť tomu turné, ktoré robil pán predseda parlamentu. Prečo v tých nemocniciach nebol pán minister a nevysvetľoval?“ pýtal sa Krajčí opäť v našom podcaste.

Napriek tomu, že svojmu nástupcovi posiela viacero kritických odkazov, vylúčil, že by sa mal vrátiť do funkcie ministra. A to aj napriek tomu, že má silného spojenca – predsedu Obyčajných ľudí Igora Matoviča, ktorý tiež otvorene spochybňuje výkon Lengvarského, aktuality.sk

X X X

USA uvalili sankcie voči iránskym vojenským predstaviteľom

Nové sankcie sa dotknú napríklad veliteľa bezpilotného programu, ale aj predstaviteľov dvoch firiem, ktoré dodávajú komponenty potrebné na výrobu dronov.
Americké ministerstvo financií uvalilo sankcie na dvoch popredných predstaviteľov Iránskych revolučných gárd (IRGC).
Dôvodom je to, že Teherán podľa Washingtonu poskytuje drony povstaleckým skupinám v Iraku, Libanone, Jemene a Etiópii. Bezpilotné lietadlá boli údajne použité pri útokoch na americké jednotky aj medzinárodnú lodnú dopravu v oblasti Perzského zálivu. Informovala o tom v piatok agentúra AFP, podľa ktorej týmto krokom USA zvyšujú tlak na islamskú republiku pred opätovným otvorením rokovaní o jadrovom programe Iránu

„(Iránske) bezpilotné lietadlá boli dodané Hizballáhu, Hamasu aj jemenským húsíom a videli ich aj v Etiópii, kde hrozí, že eskalujúca kríza destabilizuje širší región," uviedol americký rezort financií v tlačovom vyhlásení.
Nové sankcie sa dotknú napríklad veliteľa bezpilotného programu IRGC, ale aj predstaviteľov dvoch firiem, ktoré dodávajú komponenty potrebné na výrobu dronov. Opatrenia boli zverejnené deväť dní po incidente na americkej vojenskej základni at-Tanf v Sýrii, pri ktorej boli použité bezpilotné lietadlá. Americké ministerstvo obrany neidentifikovalo páchateľov tohto útoku, avšak vo všeobecnosti tvrdí, že Irán poskytol drony na podobné ataky v celom regióne Blízkeho východu, aktuality.sk

X X X

Covid na Slovensku zabil už 13-tisíc ľudí, pribudlo takmer 4 600 nakazených

Pribudlo 23 obetí ochorenia COVID-19, pandémia si tak na Slovensku vyžiadala už 13-tisíc životov.
V nemocniciach je k predošlému dňu s covidom alebo podozrením naň 1 421 pacientov, čo je o 37 viac ako k strede. Z nich má covid potvrdený 1 351 ľudí. Na jednotkách intenzívnej starostlivosti leží 129 a podporu umelej pľúcnej ventilácie potrebuje 136 pacientov. ​
79,28 % z aktuálne hospitalizovaných je zaočkovaných len čiastočne alebo vôbec.
​
Pribudlo aj 22 101 vykonaných antigénových testov, ktoré zachytili 957 pozitívnych na covid, čo je 4,33 %. 71,79 % z pozitívne testovaných Ag testami nie je zaočkovaných, pri PCR testoch to bolo 70,57 %.

Najviac pozitívne testovaných PCR testami bolo v Prešovskom kraji, kde potvrdili 960 prípadov. V Košickom kraji pribudlo 823 pozitívne testovaných, v Banskobystrickom 744 a v Žilinskom 639. Trenčiansky kraj zaznamenal 429 nových prípadov, Bratislavský 372, Trnavský 339 a Nitriansky 281.
Prvú dávku očkovacej látky dostalo za uplynulých 24 hodín ďalších 1 695 osôb, doposiaľ 2 497 287. Pribudlo aj 1 864 plne zaočkovaných, doposiaľ už 2 388 297./agentury/

X X X

Poľskí poslanci odobrili stavbu múra na hraniciach s Bieloruskom

Poľská pohraničná stráž v uplynulých týždňoch denne informovala o stovkách pokusov o ilegálne prekročenie hraníc zo strany imigrantov.
Poslanci poľského Sejmu dnes odobrili vybudovanie múra na východnej hranici s Bieloruskom v reakcii na bezprecedentnú vlnu migrantov a utečencov. Informovala o tom agentúra AFP. Poľský prezident Andrzej Duda prisľúbil, že zákon podpíše v najbližších dňoch.

Múr dlhý viac ako 100 kilometrov bude stáť zhruba 353 miliónov eur. Poľskí vojaci začali na hraniciach s Bieloruskom už koncom augusta stavať dva a pol metra vysoký plot z ostnatého drôtu v snahe zastaviť bezprecedentný prílev nelegálnych migrantov, ktorý podľa Varšavy zámerne podporuje, respektíve organizuje režim autoritárskeho bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka.
V snahe vyriešiť súčasnú migračnú krízu Poľsko vyhlásilo od 3. septembra v oblastiach pri svojich hraniciach s Bieloruskom núdzový stav a jeho platnosť začiatkom októbra predĺžilo o 60 dní.

Poľská pohraničná stráž v uplynulých týždňoch denne informovala o niekoľkých stovkách pokusov o ilegálne prekročenie hraníc zo strany imigrantov z Blízkeho východu a Afriky, pripomenul denník Rzeczpospolita.
V reakcii na sankcie zo strany EÚ Lukašenko v máji vyhlásil, že Minsk už viac nebude nelegálnym migrantom brániť v tom, aby jeho krajinu využívali ako tranzitnú trasu na cestu do Európy.

X X X

Európsky parlament umožní vstup do svojich budov len s covidpasom

Opatrenie prihliada tiež na odlišnú mieru zaočkovanosti v 27 štátoch eurobloku.
Do Európskeho parlamentu (EP) budú môcť onedlho vstupovať len osoby, ktoré sú zaočkované proti covidu, ktoré absolvovali test alebo sa z tohto ochorenia zotavili. Od 3. novembra musí každý predložiť digitálny COVID certifikát EÚ, oznámil EP v piatok večer. Týka sa to aj poslancov a novinárov, píše agentúra DPA.

Nové pravidlo bude v platnosti pre budovy europarlamentu vo Francúzsku, Belgicku a Luxembursku. V prípade predkladania výsledkov testu bude uznávaný negatívny PCR test z týchto troch krajín, ktorý nebude starší ako 48 hodín.
Toto opatrenie umožní poslancom EP vrátiť sa k osobným pracovným stretnutiam a súčasne naďalej zaistiť bezpečnosť, uvádza sa v tlačovej správe EP. Rozhodnutie podľa nej zohľadňuje, že Európsky parlament je inštitúciou, v ktorej sa schádzajú poslanci a ďalší aktéri pravidelne cestujúci z rôznych členských krajín EÚ. Opatrenie prihliada tiež na odlišnú mieru zaočkovanosti v 27 štátoch eurobloku.

Parlament doplnil, že toto pravidlo už od začiatku septembra zaviedli pre všetkých „externých" návštevníkov. Upozornil zároveň, že existujúce opatrenia ako povinné nosenie rúšok a kontrola teploty pri vstupe zostávajú v platnosti, aktuality.sk

X X X

Ficovu vinicu v Bratislave cez burinu nevidno. V lokalite sa schyľuje k výstavbe

Šéf Smeru Robert Fico sa dušoval, že si pre 800 metrov štvorcových vinice nepokazí „dobrú povesť a meno“ a na politickom dôchodku bude dorábať víno. Jeho parcela však roky pustne a v lokalite sa zrejme schyľuje k výstavbe.
Zarastené burinou, neobrobené a spustnuté. Tak vyzerajú niekdajšie vinice v bratislavských Vinohradoch. Na úpätí Malých Karpát leží aj parcela šéfa Smeru Roberta Fica, na ktorej plánoval dorábať víno, keď skončí s politikou. Namiesto pestovania viniča sa však v atraktívnej lokalite s výhľadom na Bratislavu schyľuje k výstavbe.

Superinvestícia s rekordným ziskom
Hoci Fico už pred vyše dekádou vyhlasoval, že v roku 2014 bude mimo politickej scény, opak je pravdou – po rokoch premiérovania derie stoličku v parlamente ako radový poslanec. A osemsto metrov štvorcových v bratislavskom Novom Meste, ku ktorým sa dostal podľa tvrdenia expremiéra Mikuláša Dzurindu podobnou cestou ako ľudia blízki Vladimírovi Mečiarovi v kauze Veľký Slakov, získalo za takmer 20 rokov na hodnote.

Predseda Smeru s manželkou kúpili vinicu v roku 2002 za 37-tisíc korún, necelých 1300 eur po prepočítaní konverzným kurzom. Meter štvorcový tak vyšiel na čosi vyše 46 korún, 1,53 eura.

Z voľakedajšej poľnohospodárskej pôdy sa však už o pár rokov stali pozemky určené na osobnú rekreáciu a zelenú dostali menšie stavby. Expredseda SDKÚ Dzurinda po prevalení kauzy v roku 2007 vyhlásil, že Fico zarobil na obchode „podľa najskromnejších odhadov šesť miliónov korún“, zhruba 200-tisíc eur.

Fico to rezolútne odmietol: „Nie som idiot, aby som si pre 800 metrov štvorcových pokazil dobrú povesť a meno.“
Dnes sú niektoré pozemky v okolí rozparcelované a de facto pripravené na výstavbu. Kríky popri asfaltovej cestičke, využívanej ako cyklostrasa, sú vyrúbané. Počas našej prvej návštevy trčali zo zeme ochranné plastové rúry. Aktuálna cena podobných pozemkov atakuje podľa ponúk na realitných portáloch hranicu 200 eur za meter štvorcový.

Muňko a kontroverzný SPF
Fico s manželkou kúpili niekdajší vinohrad od Anny Čukanovej. Právnička sa venovala reštitúciám a rozľahlé pozemky vrátane tých, kde sa rozprestiera Ficova vinica, získala od svojej klientky – reštituentky z Nového Mesta nad Váhom.
V príbehu vrátenia časti majetku reštituentke, ktorý sa začal v 90. rokoch a pokračoval v treťom tisícročí, sa podľa medializovaných informácií angažoval aj dlhoročný smerák Dušan Muňko. Podľa denníka Pravda ho dôchodkyňa v roku 2002 splnomocnila, aby ju spolu s Čukanovou zastupoval v konaniach pred Slovenským pozemkovým fondom. Štátny fond plní reštitučné nároky a poskytuje reštituentom tzv. náhrady za komunistami zhabanú pôdu. Dnes je spájaný s viacerými škandalóznymi prevodmi pôdy a korupciou za vlád Smeru.

Muňkova rodina, presnejšie jeho dcéry zísakli pozemky v danej lokalite od reštituentky z Nového Mesta nad Váhom už v 90. rokoch. „Prvé pozemky boli od nej kúpené v roku 1993, 1994, 1995. Tak, ako boli vydávané, boli predávané. Jej slobodnou vôľou bolo, že ich predávala. Napriek tomu, že bola upozornená, že pozemky budú ďaleko drahšie. Predávala aj štátu. Odporučili sme jej, aby to nerobila, žiaľ, bolo to jej slobodné rozhodnutie. Povedala, čo je doma, to sa počíta,“ vysvetľoval Muňko v roku 2007.

Lukratívna pôda patrí Muňkovej rodine dodnes – podľa katastra je vlastníčkou pôdy jeho dcéra Ľudmila. Niekdajšie vinice sú, podobne ako tá Ficova, zanedbané. Muňko na otázky Aktuality.sk do uzávierky neodpovedal.

Fico: Nie som idiot
Mestská časť Bratislava-Nové Mesto tvrdí, že s likvidáciou viníc nesúhlasí. Ešte v roku 2006 prijala územný plán Zóny Podhorský pás, spresňujúci obmedzenia výstavby v lokalite. Už rok nato však zaúradoval bratislavský magistrát, schválil nový územný plán a dal zelenú výstavbe. Post primátora vtedy zastával Andrej Ďurkovský (KDH), s ktorým sa spájajú kauzy predaja pozemkov pod dnes už zbúraným PKO či privatizácie bratislavských vodární.

Výsledkom rozhodnutia magistrátu bolo, že z viníc sa stali pozemky určené na osobnú rekreáciu, keďže územný plán mestskej časti nemôže byť v rozpore s územným plánom mesta. V praxi to znamená, že majiteľ si môže v bývalom vinohrade postaviť menší rekreačný objekt. V prípade Ficovho pozemku je to maximálne stavba s rozlohou 80 metrov štvorcových.

Hoci Fico o sebe vyhlasoval, že „nie je idiot, aby si pokazil povesť pre 800 metrov štvorcových“ a plánoval dorábať víno, vinohrad už roky pustne. Spoza bujnej vegetácie ho takmer nevidno. Burina prerastá i ďalšie pozemky naokolo. Celá oblasť je neobhospodarovaná, hoci každá parcela má podľa katastra vlastníka – súkromnú osobu.
Keď sme zisťovali, či poslanec zmenil pôvodné plány, odpoveď sme sa nedozvedeli. „V prípade, že bude Robert Fico organizovať brigádu, dá vedieť a môžete sa zapojiť do revitalizácie pozemku a strihania viniča,“ odkázal hovorca Smeru Ján Mažgút.

Investoval aj miestny poslanec
V niekdajšej vinohradníckej lokalite je ohradený plotom pás pozemkov s celkovou rozlohou približne 4000 metrov štvorcových. Podľa katastra patria od roku 2020 poslancovi mestskej časti Nové Mesto Andrejovi Balgovi, ktorý je tiež členom obecnej komisie územného plánovania, urbanizmu a výstavby.

Z katastra je zrejmé, že parcela je rozdelená na menšie časti, čo môže evokovať prípravu na budúcu výstavbu. Aktuality.sk oslovili poslanca Balga s otázkou, aký je jeho zámer s pozemkami a či mal v minulosti záujem aj o Ficovu parcelu.
„Je to súkromná investícia do budúcnosti, ktorá nesúvisí s výkonom môjho poslaneckého mandátu,“ uviedol. A dodal, že o Ficov pozemok nemal záujem.

Hrozba pokuty len na papieri
Nielen Ficov vinohrad, ale aj okolité pozemky nad Bratislavou vyzerajú, akoby nemali majiteľa. Hektáre zarastené burinou, pováľané stĺpy či navozená sutina zdobia parcely, na ktorých sa kedysi pestoval vinič.
Zasiahnuť by mohol Okresný úrad Bratislava. Podľa zákona o ochrane prírody a krajiny by mal každý majiteľ pôdy zamedziť tomu, aby sa na jeho majetku množili invazívne rastliny, a teda mal by sa o pozemok starať. Ak tak nerobí, okresný úrad mu môže udeliť pokutu až do výšky 330 eur.
Pokutuje sa však zriedka. Dokazujú to aj štatistiky Okresnéhu úradu Bratislava – od roku 2010 neudelili v tomto prípade žiadnu pokutu.

Výstavba na spadnutie
V minulosti sa v médiách objavili informácie, že viacerí majitelia bývalých vinohradov nad Bratislavou plánujú stavať. V lukratívnej lokalite vyrástol zatiaľ jeden dom, ktorý stojí niekoľko sto metrov od Ficovej parcely.
Ďalšia výstavba je pravdepodobne iba otázkou času. V okolí neďalekého vodojemu Koziarka sa už nachádza rekreačná oblasť s chatami.
Starosta Nového Mesta Rudolf Kusý potvrdil, že stavebný úrad dostáva žiadosti o stavebné povolenie objektov pre túto oblasť od súkromných osôb aj developerov, aktuality.sk

X X X

Gröhling do protismeru. Pokus o znásilnenie univerzít

Univerzity sú od svojho vzniku ostrovmi slobody a liberálneho myslenia. Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) však zjavne nerozumie, čo znamená liberalizmus. Pojem liberál je preňho iba marketingová značka. Inak by sa nemohol pokúšať znásilniť univerzity.

Chce, aby štát mal hlavné slovo pri rozhodovaní takmer o všetkých personálnych a finančných záležitostiach. Nezaprie v sebe biznismena, hodlá to urobiť ako v akciových spoločnostiach. Len nie cez dozornú, ale cez správnu radu. Veď, logicky, univerzity sú financované z verejných rozpočtov, prečo by hlavný akcionár – štát – nemal mať hlavné slovo pri ich činnosti? Prečo konečne nereformovať súčasnú štruktúru i riadenie fakúlt, ktoré siaha až niekde do 16. storočia?

Pokiaľ je zámienkou neefektívne využívanie verejných finančných zdrojov vysokými školami, mal by predložiť konkrétne dôkazy. Nestalo sa tak. Napriek tomu navrhuje v budúcom roku škrtnúť vysokým školám 28 miliónov eur, pričom v tomto ich už ukrátil o 18 miliónov eur. Pritom v štedrosti najvyššiemu vzdelaniu ďaleko zaostávame za priemerom EÚ. Ako plánuje ministerstvo tento civilizačný dlh dobehnúť, zatiaľ nie je známe. A malo by byť. Bez toho žiadna reforma nemôže byť reformou.

Ak však zúžime problémy vysokého školstva iba na riadenie a financovanie, môže sa nám to vypomstiť. Vysoké školstvo čelí závažnejším problémom. Plagiátorské škandály Matoviča, Kollára či Danka by sme mali vziať ako výzvu, laicky i odborne, verejne diskutovať, kam sa vysoké školy za tridsať rokov dostali a kam by mali smerovať.

Ak však zúžime problémy vysokého školstva iba na riadenie a financovanie, môže sa nám to vypomstiť. Vysoké školstvo čelí závažnejším problémom. Plagiátorské škandály Matoviča, Kollára či Danka by sme mali vziať ako výzvu, laicky i odborne, verejne diskutovať, kam sa vysoké školy za tridsať rokov dostali a kam by mali smerovať.

Oni traja sú len čerešničky na torte, šikovnejší plagiátorstvo úspešne obchádzajú. Špecializované firmy ponúkajú študentom napísanie akejkoľvek práce bez chýb, počítačové programy sú na ne často krátke. Ako s tým bojovať? Ak študenti podvádzajú pri diplomovkách, znamená to, že tak robia aj pri iných predmetoch, ktoré sú často pre celkové vedomosti oveľa dôležitejšie? Ak áno, prečo sa aj tak vedia bezproblémovo uplatniť na pracovnom trhu?

Ak by sa študent potreboval naučiť niečo, čo mu pomôže v živote, nebude predsa podvádzať. Načo je Kollárovi titul na podnikanie, keď úspešne „podnikal“ už za bývalého režimu. Nečelíme inflácii vysokoškolského vzdelávania, ktoré podkopáva jeho kvalitu? Veľa absolventov vôbec nepracuje vo svojom odbore, niektorí sa dokonca živia manuálne. Na rozdiel od iných krajín u nás bakalársky titul stále nestačí. Nečudo, že máme toľko malých, nekvalitných vysokých škôl. Ide o vlečúce sa problémy, ktoré napriek úprimnej snahe nevyriešili ani minulé vlády.

Zatiaľ sa nezdá, že by sa ich snažila Gröhlingova reforma vyriešiť. Ak áno, prečo o detailoch minister mlčí? Namiesto posunutia vysokého školstva vpred sa vydal do protismeru. Akademikom neostalo nič iné, ako svorne návrh vysokoškolského zákona odmietnuť a pohroziť protestmi. Minister školstva ich vydiera prepadnutím miliónov eur z plánu obnovy. Prečo je taký tvrdohlavý a nechce odstrániť hlúpy a zbytočný bod o riadení univerzít? Či tým chce niečo zastrieť?/agentury/

X X X

Maďarské hranice sa pokúsilo v tomto roku ilegálne prekročiť 92-tisíc osôb

Migranti sú vraj čoraz agresívnejší, pričom mnohí z nich sa pokúšajú narušiť štátne hranice organizovaným spôsobom v skupinách. V tomto roku sa pokúsilo ilegálne prekročiť maďarské štátne hranice 92-tisíc osôb, čo je triapolnásobok prípadov narušenia hraníc z rovnakého obdobia vlaňajšieho roka. Podľa agentúry MTI o tom v piatok informoval štátny tajomník rezortu obrany Szilárd Németh na tlačovej konferencii na základni pohraničnej stráže v Hercegszántó v Báčsko-malokumánskej župe.

Štátny tajomník zdôraznil, že migranti sú čoraz agresívnejší, pričom mnohí z nich sa pokúšajú narušiť štátne hranice organizovaným spôsobom v skupinách. Často poškodia hraničné zábrany, technické zariadenia ochrany štátnych hraníc a vo viacerých prípadoch napadli policajtov a vojakov strážiacich hranice.

Németh o situácii na hraniciach hovoril pri príležitosti odovzdania nových ochranných prostriedkov pre príslušníkov polície a armády slúžiacich na srbsko-maďarskom hraničnom úseku. „Ide o nepriestrelné vesty, kevlarové štíty, prilby, slzotvorné spreje a obušky, ktorými je možné zaručiť bezpečnosť strážcov hraníc i bezpečnosť krajiny," dodal štátny tajomník, aktuality.sk

X X X

Neďaleko Bardejova predáva zatvorené smetisko. Ľudia sa obávajú ekologickej katastrofy

Skládka komunálneho odpadu pri obci Bartošovce je do roku 2016 zatvorená a zrekultivovaná. Hrozbu pre životné prostredie predstavuje retenčná nádrž, do ktorej sa zo smetiska odčerpáva toxická voda.

Obyvatelia blízkych obcí roky bojovali proti rozširovaniu skládky komunálneho odpadu v katastri obce Bartošovce neďaleko Bardejova. Stojí na polceste medzi obcami Hertník a Bartošovce, a pôvodne slúžila pre potreby obcí z jej blízkeho okolia. Neskôr na ňu zavážali smeti z bardejovských domácností, a preto sa jej kapacita rýchlo zapĺňala.

Posledný komunálny odpad sa na skládku pri Bartošovciach napokon naviezol v priebehu roku 2016. Smetisko sa uzatvorilo a odvtedy na ňom prebiehala rekultivácia. V roku 2019 však skončil jeho prevádzkovateľ a majiteľ - spoločnosť Ekočergov, z portfólia prešovského veľkopodnikateľa Miroslava Remetu - v konkurze kvôli nezaplatením miestnym daniam vo výške 6-tisíc eur.

Aktuálne sa problémom stáva monitoring zatvorenej a rekultivovanej skládky a následná starostlivosť o túto environmentálnu záťaž. Podľa miestnych totiž hrozí, že bez potrebnej údržby a servisu môže zamoriť životné prostredie vo svojom okolí.
„Skládka má už niekoľko mesiacov nového majiteľa, ktorý ju aktuálne ponúka na predaj na internete. Z vlastníctva skládky pritom zo zákona o odpadoch vyplývajú určité povinnosti. Je tam napríklad zberná nádrž plná jedovatej vody, ktorá ak sa vyleje do okolia, tak kontaminuje pôdu i spodné vody," píše sa okrem iného v emailovej správe zaslanej redakcii Aktualít a podpísanej obyvateľmi obce Bartošovce.

O skládku sa počas konkurzu starala obec
Starosta obce Bartošovce Václav Hudák hovorí, že spomínané povinnosti sa počas konkurzného konania na majetok zbankrotovanej firmy Ekočergov preniesli na tamojšiu samosprávu. Jej konkurzný správca Jozef Beňo to vysvetľuje novelou Zákona o odpadoch platnou od roku 2018. Tá hovorí, že ak sa majiteľ skládky ocitne v konkurze, jeho úlohu po túto dobu preberá samospráva, v katastri ktorej sa smetisko nachádza.

Na pleciach obce Bartošovce preto pristála napríklad aj povinnosť odvážať cisternami prebytočnú odpadovú vodu z retenčnej nádrže, ktorá leží pod "horou" odpadkov, na ekologickú likvidáciu.
„Obec na to nemá v rozpočte financie. Stále pritom čakáme na refundáciu už vynaložených peňazí na monitoring a starostlivosť o skládku od Environmentálneho fondu. S novým majiteľom skládky som komunikoval, mal by sa o to starať on. Neviem, ako to bude ďalej. Už sme podali aj podnet na Inšpekciu životného prostredia," vraví Hudák s tým, že o inzeráte na predaj smetiska počuje prvý raz.

Nový majiteľ skládku predáva
Od júna tohto roka je vlastníkom skládky, na ktorej pod zatrávneným povrchom leží približne 200-tisíc ton komunálneho odpadu, Adam Galik z Popradu. Aktuálne pozemky pod skládkou s rozlohou 2,5 hektára aj s priľahlými budovami a technologickým vybavením ponúka na predaj.

„Každého záujemcu o kúpu sa pýtam na jeho podnikateľský zámer a upozorňujem ho, že ide o skládku nie nebezpečného odpadu s určitými povinnosťami, preto je v inzeráte uvedená cena dohodou. Z môjho pohľadu je pre podnikanie zaujímavá dvojgaráž a menšia administratívna budova, kde môže byť sklad alebo autoservis," vysvetľuje Galik s tým, že v súčasnosti voda z retenčnej nádrže pod skládkou nepreteká a do cisterny ju stačí odčerpávať raz alebo dvakrát za rok.
Situáciu pravidelne na mieste osobne kontroluje. Environmentálnu záťaž Popradčan vykúpil z majetkovej podstaty spoločnosti Ekočergov v konkurze za necelých 1600 eur. Kúpu odobril veriteľský výbor a následne i prešovský súd.
Remeta z odpadového biznisu vycúval

Prešovský veľkopodnikateľ Miroslav Remeta, ktorý je verejnosti známy napríklad ako majiteľ stavebnej firmy Dúha, sa najprv koncom roka 2016 zbavil dvoch tretín akcií spoločnosti Ekobard. Tá spracovávala komunálny odpad v Bardejove od roku 2007. Firmu po Remetovom exite stopercentne kontroluje bardejovská samospráva.

Pred vyše štyrmi rokmi zároveň predal v jednom balíku aj svoje ďalšie odpadové firmy - Ozor, Ozón a Duteko. Cez ne spoločne so samosprávami ovládal viaceré skládky odpadov na východnom Slovensku. Tie od prešovského veľkopodnikateľa Miroslava Remetu prevzala košická skupina Kosit z portfólia finančníkov okolo skupiny Wood & Company.

Jednu skládkovú spoločnosť si však Remeta predsa len ponechal. Firma Ekočergov, ktorá vyše 15 rokov prevádzkovala smetisko pri obci Bartošovce, sa v tom čase pripravovala na koniec svojho biznisu. Napokon ju dobehli dlhy na miestnych daniach vo výške 6-tisíce eur. Tieto pohľadávky od obce Bartošovce odkúpila spoločnosť M.A.S. Global z Bratislavy, ktorá následne podala pred tromi rokmi na prešovskom súde na Ekočergov konkurzný návrh.

V súčasnosti už bývalý majiteľ a správca skládky pri Bartošovciach mal troch akcionárov. Remetova spoločnosť Ekofin Slovakia ovládala 86 percent akcií, obec Bartošovce držala 7,35 percenta akcií a zvyšok podielov spravovala susedná obec Hertník.
Útlm jej odpadového biznisu prišiel zhruba pred šiestimi rokmi, kedy sa v novom územnom pláne Bartošoviec s jej rozšírením nepočítalo. Koncom roka 2016 prebehlo legislatívne schvaľovanie rekultivácie smetiska, ktorého celková kapacita 160-tisíc kubických metrov odpadu sa v tom čase i naplnila, aktuality.sk