Ruská vojenská pomoc Bielorusku by bola neospravedlniteľnou inváziou, ktorá by zničila zvyšky bieloruskej nezávislosti. Podľa agentúry Reuters to v pondelok povedal litovský minister zahraničia Linas Linkevičius. Alexander Lukašenko pripustil, že by sa mohli konať prezidentské voľby po prijatí novej ústavy.

Ruský prezident Vladimir Putin prisľúbil vojenskú podporu svojmu bieloruskému náprotivku Alexandrovi Lukašenkovi, ktorý už viac ako týždeň čelí masovým demonštráciám. Pred zásahom proti vlastným ľuďom varoval bieloruskú armádu nemecký prezident, britská diplomacia uvalí sankcie proti organizátorom represií.

„Pre ruskú vojenskú pomoc nie je dôvod, ani právny či iný základ. Predstavovala by inváziu, ktorá by zničila posledné zvyšky (bieloruskej) nezávislosti,“ povedal Linkevičius novinárom vo Vilniuse. „Rusko by tým veľa riskovalo, s ohľadom na to, čo sa v Bielorusku deje aj s ohľadom na podporu ľudí. Malo by dospieť k tomu, že invázia by bola neospravedlniteľná z právneho, morálneho či politického hľadiska,“ dodal.

Lukašenko sa o situácii, keď proti podobe a oficiálnym výsledkom prezidentských volieb neprestávajú v uliciach demonštrovať desaťtisíce ľudí, opakovane cez víkend radil s Putinom, ktorý mu prisľúbil pomoc na základe zmluvy o vojenskej spolupráci. Bielorusko tiež v pondelok plánuje začať štvordňové vojenské cvičenie v oblasti okolo mesta Grodno v blízkosti hraníc s Poľskom a Litvou. Armáda má v rámci cvičenia skúšať spôsoby posilnenia západnej hranice krajiny.
Lukašenko pripustil nové voľby

Nové prezidentské voľby v Bielorusku sa môžu uskutočniť po prijatí novej ústavy, uviedol v pondelok bieloruský prezident Alexandr Lukašenko, ktorého citovala ruská agentúra RIA Novosti.

Lukašenko na stretnutí s robotníkmi v závode na výrobu kolesových ťahačov MZKT uviedol, že po prijatí novej ústavy v referende sa na jej základe môžu uskutočniť prezidentské, parlamentné aj komunálne voľby.
Práca na novej ústave podľa Lukašenka práve prebieha. Dva návrhy už odmietol, pretože sa málo líšili od tej súčasnej.

Nemecko vyzýva bieloruskú armádu nezasahovať

Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier v pondelok apeloval na bieloruskú armádu, aby v súčasnej kríze nezasahovala proti vlastnému obyvateľstvu. „Vyzývam bieloruskú armádu, aby sa neprehrešil zásahom proti vlastnému obyvateľstvu,“ citovala ho agentúra Reuters. Steimeier vyjadril rešpekt k odvahe demonštrantov a vyzval Lukašenka, aby s opozíciou začal dialóg.

Británia neprijíma výsledky volieb

„Spojené kráľovstvo neprijíma výsledky volieb (bieloruského prezidenta). Chceme nezávislé vyšetrovanie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) v súvislosti s nedostatkami, ktoré voľby urobili nečestnými, ako aj následných otrasných represií,“ uviedlo v pondelkovom vyhlásení britské ministerstvo zahraničných vecí. Na sankciách voči strojcom údajného volebného podvodu aj brutálneho zásahu bezpečnostných zložiek sa už v piatok dohodli predstavitelia Európskej únie, konkrétny zoznam postihnutých teraz v Bruseli vzniká.

Podľa oficiálnych výsledkov v bieloruských prezidentských voľbách 9. augusta získal doterajší prezident Alexander Lukašenko 80,1 percenta hlasov, opozičná kandidátka Svjatlana Cichanovská dostala 10,1 percenta hlasov. Lukašenkovo víťazstvo však spochybňuje tak opozícia, ako aj široká verejnosť a v krajine sa už viac ako týždeň zmieta masové protesty. Na doteraz najväčšej demonštrácii sa v nedeľu zišlo podľa odhadov až 200 000 ľudí.

Cichanovská sa uchýlila do Litvy kvôli obavám o svoju bezpečnosť, a zrejme aj pod nátlakom bezpečnostných síl. V pondelok vyzvala bezpečnostné sily, aby prešli na stranu národa a žiadala rýchly vznik právneho rámca pre nové voľby./agentury/

X X X

Appka, ktorá Bielorusom pomohla s revolúciou: po zakladateľovi populárneho kanála pátrajú Rusy

Hoci im od volieb vypínali internet, Bielorusi sa dokázali mobilizovať aj vďaka šifrovanej sociálnej sieti Telegram, kde sa pre nich kľúčovým zdrojom informácií stal kanál Nechta (NEXTA). Sú len štyria, žijú vo Varšave a v uplynulé dni spia dve-tri hodiny denne. Pre Bielorusov sa títo „priekopníci kyberžurnalistiky“, za ktorých sa považujú, stali jedným z kľúčových zdrojov informácií o tom, čo sa deje v ich krajine. a Nemajú web, kde by spisovali reportáže – títo štyria Bielorusi stavili na komunikačnú appku a dva kanály, kde svojich odberateľov zásobujú nepretržitými fleš-správami. A nielen nimi.
Vďaka nim sa demonštranti mohli rýchlo zorientovať v tom, kto a kde volá o pomoc, kde stojí polícia, kde je adresa s najbližším úkrytom.

Či to, ktorí právnici a ľudskoprávni aktivisti sú ochotní ujať sa ich prípadu a poradiť im.

Navyše v dni, keď v krajine vypadával internet, nasmerovávali odberateľov na alternatívne zdroje.
„Lenže i po proxyserveroch bol taký dopyt, že adresy, ktoré sme im dávali, okamžite padali,“ povedal pred pár dňami pre Euronews šéfredaktor kanálu, 25-ročný Roman Protasevič.

Ak Alexandr Lukašenko niečo podcenil, zdá sa, že to bola v prvom rade práve mladá generácia Bielorusov a ich schopnosť komunikovať vo virtuálnom priestore. Aj preto sa jedným zo symbolov udalostí, ktoré sa práve odohrávajú v krajine, stal kanál NEXTA – teda Nechta, čo v bieloruštine znamená niekto, na komunikačnej platforme Telegram, ktorý momentálne sledujú dva milióny ľudí.

Azyl v Poľsku

Všetko sa to začalo ešte pred piatimi rokmi, keď sa, vtedy 17-ročný tínedžer, Stepan Putilo (známy aj ako Svetlov, pozn. red) rozhodol založiť si účet na Youtube. Už prvé video, všíma si stanica BBC, bolo piesňou, ktorá zosmiešňovala Lukašenkovu prezidentskú kampaň z roku 2015. Prezident sa postupne stal hlavnou postavou Putilových videí.

„Bolo to moje hobby, robil som zábavné videá pre príbuzných k narodeninám. A potom som sa rozhodol, že zozbieram všetok ten odpad Lukašenkovho Bieloruska,“ povedal Putilo webu Charter 97. Nezostalo len pri krátkych videách.
V roku 2018 vznikol kanál NEXTA Live a o rok nato prišiel Putilo s dokumentom o tom, ako „Lukašenko ukradol krajinu, budúcnosť a sny“, za ktorý Putilo musel pred súd, pretože film bol podľa úradov extrémistický.

Putilo odišiel do Poľska, kde požiadal o politický azyl. Rovnako ako aj súčasný šéfredaktor telegram-kanálu Protasevič, ktorého podľa jeho slov z politických dôvodov vylúčili z vysokej školy, kde študoval žurnalistiku.
„Mal som otvorené názory, vystupoval som proti propagande a neraz som išiel s vyučujúcimi do diskusií. Poviem to tak, bolo veľa otázok aj veľa konfliktov,“ povedal v jednom z rozhovorov.

Po Putilovi najnovšie rozbehli pátranie Rusi. Podľa úradov je podozrivý z organizovania masových protestov.

Zdrojmi sú tisíce ľudí

Rýchle informovanie – Nechta posiela odberateľom notifikácie s krátkymi správami, videami či fotografiami – má ale i svoju odvrátenú stránku, a tou môžu byť neoverené správy.

Telegram-kanál, ktorý financujú z príjmov z reklám, pracuje podľa Protaseviča s preverenými zdrojmi.
„Máme ľudí v každej sfére, dôveryhodné zdroje, s ktorými komunikujeme už dlhší čas. Sú to ľudia, ktorí poskytujú informácie, ktoré sú vždy 100-percentné. Ide o ľudí, ktorí nám napríklad zasielajú interné dokumenty rôznych agentúr vrátane bezpečnostných služieb,“ vysvetľovať pre Euronews.

Objavila sa však i kritika. BBC pripomína prípad zbitého demonštranta Jevhenija Zaičkina, o ktorom Nechta pustil správu, že je prvou obeťou protestov. Zaičkin však po tom, čo ho ošetrili lekári, dal o pár hodín neskôr rozhovor pre Rádio Svaboda, kde vysvetľoval, že ide o zjavný omyl.

„Keď pracujete v Poľsku, je ťažké overovať správy, ktoré prichádzajú z Bieloruska,“ odkazovala redaktorka nezávislého webu Tut.by Anna Kaltyginová.

Protasevič ale tvrdí, že napríklad v prípade protestov im prichádzajú niekedy i tisícky správ za hodinu. Aj preto je tím podľa neho schopný vidieť ucelenejší obraz, a teda, či niečo zodpovedá realite, alebo ide o očividnú provokáciu alebo dezinformáciu.

Spustili revolúciu?

Niektorí bieloruskí novinári kanálu vyčítali aj to, že znehodnocuje prácu tradičných médií tým, že vyvoláva revolučné nálady. Samotný Protasevič priznával, že sa u nich nájde i emočne zafarbený obsah, no podľa neho ich „telegram-kanál nie je len nástrojom informácií, ale aj slobody.“

„Kanál NEXTA nepredstiera, že je noviná

rsky, je aktivistický, vzal na seba úlohu nielen informovať o protestoch, ale pokúša sa ich aj koordinovať,“ približuje pre Rádio Svoboda Vitalij Moroz, vedúci programu nových médií Internews-Ukrajina. Podľa jeho slov je dnes Telegram pre Bielorusko tým, čím bol Facebook pre Ukrajinu v rokoch 2013-2014, keď sa v krajine začala Revolúcia dôstojnosti.

„V podmienkach totálneho shut-downu internetu v Bielorusku zohráva Telegram, ktorý má dynamické IP-adresy a neviete ho úplne zablokovať, vážnu rolu.“, aktuality.sk

X X X

Matovič vyhlásil vojnu "nečestným" právnickým kanceláriám

Premiér Igor Matovič tvrdí, že advokáti, IT firmy, poradenské či strážne spoločnosti okrádajú štát, keď si pýtajú vysoké sumy v zmluvách so štátnymi organizáciami. Vyhlásil im vojnu.

Na tlačovej konferencii avizoval plán zriadiť štátnu právnickú firmu, ktorá bude zastupovať štátne úrady v prípade sporov. Advokátov chce zobrať „nečestným“ právnickým kanceláriám, ktoré podľa neho predražujú služby štátu nielen vysokými cenami, ktoré si zazmluvnili, ale aj vykazovaním nadmerného počtu hodín za poskytnutie služby, ktoré sa nedajú skontrolovať.

Minister životného prostredia Ján Budaj zase uviedol, že by sa mala zriadiť štátna strážna služba, kde by sa mohli zamestnať napríklad vyslúžilí policajti. Už skôr avizovala koalícia plán vytvoriť štátnu spoločnosť pre IT projekty.
Podľa premiéra ministri urobia odpočet rôznych zmlúv, uzavretých na jednotlivých rezortoch s externými firmami, má to byť zároveň „nastavenie zrkadla“ expremiérovi Pellegrinimu, keďže mnohé boli uzavreté za predošlej vlády.
Za vlády Petra Pellegriniho využívali ministerstvá niekoľkonásobne predražené služby, tvrdí Matovič. Podľa premiéra platilo ministerstvo životného prostredia za právne poradenstvo 582 eur za hodinu.

Pri partneroch ministerstva sa sumy pohybovali na úrovni od 522 do 582 eur za hodinu, pri právnom poradenstve v oblasti sporovej agendy 228 eur za hodinu a pri stážistoch 72 eur na hodinu s DPH. Podľa Matoviča sa takýmto spôsobom zbytočne odčerpali zo štátneho rozpočtu desiatky až stovky miliónov eur.

„V prípade Vodohospodárskej výstavby tá situácia došla tak ďaleko, že tento veľký podnik už nemá žiadne interné právne oddelenie. V rukách externých advokátov sú závažné súdne spory štátu, ako napr. spor s Interblue, ktorý je stále živý (kauza s emisiami, pozn. SITA),“ povedal Matovič.

Predražené právne služby štátu podľa neho poskytovali nielen osoby blízke strane Sme-SD, ale napríklad aj strane Progresívne Slovensko. Externým právnym firmám chce premiér podľa vlastných slov „vyhlásiť vojnu“ a do štátnej správy by chcel dostať dobrých advokátov, ktorých štátne orgány nebudú platiť cez rôzne firmy.

Okrem právnych služieb podľa Matoviča štát prepláca aj súkromné strážne služby a služby v oblasti poistenia majetku. „Tri tunely, tri diery, z ktorých odtekajú peniaze, ktoré vytvárajú z tých ministerstiev prietokový ohrievač. Nalejete peniaze a tie iba prefičia a sú v súkromných rukách, sú na súkromných kontách,“ povedal Budaj.
Predseda vlády Matovič dodal, že požiadal všetkých ministrov, aby do dvoch týždňov preverili všetky zmluvy týkajúce sa právneho poradenstva na jednotlivých ministerstvách./agentury/

X X X

Kollár bráni inzerciu pre svoje rádio: Remišová prekračuje svoje právomoci

Vicepremiérka a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová (Za ľudí) urobila s pozastavením uzatvárania zmlúv jej ministerstva s Fun rádiom a inými firmami aktívnych politikov chybu. Myslí si to predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina), ktorý zároveň upozorňuje, že ministerka bude musieť tento "nezmyselný" krok vziať späť.

„To nie je len voči mne, ale ona prekračuje svoje právomoci, ktoré sú jej zverené z titulu jej funkcie, lebo poškodzuje verejný trh, verejnú súťaž,“ vyhlásil v pondelok Kollár. Upozornil, že Fun rádio nemá s Remišovej rezortom nič spoločné. „Takže to je taký výstrel do tmy a len zbytočný populizmus pani Remišovej. Je mi veľmi ľúto, že toto spravila, ale mám pocit, že už si to aj ona uvedomila, že urobila chybu,“ uzavrel Kollár.

O tom, že ministerka vydala minulý týždeň pokyn pracovníkom svojho rezortu pozastaviť do odvolania uzatváranie zmlúv s Fun rádiom a inými firmami aktívnych politikov, informoval v piatok Denník N. Rozhodnutie prišlo po kritike zmluvy, ktorú v auguste s rádiom uzatvoril štátny Tipos.

„Dôvodom je to, že vicepremiérka Veronika Remišová presadzuje transparentnosť v činnosti štátu. Obchodovanie politikov a zvlášť vládnych politikov so štátom vždy vyvoláva otázky o konflikte záujmov. V pôsobnosti svojho rezortu chce preto nastaviť iné pravidlá,“ reagoval pre denník poverený šéf komunikácie na Remišovej ministerstve Michal Dyttert.
Opozičný Smer-SD hodnotí Remišovej pokyn pozitívne. Ako cez víkend strana reagovala, ministerku považujú za „jednookú medzi slepými“.

"Veronika Remišová sa v absurdnej situácii, do ktorej sa nová vládna koalícia dostala, snaží úplne nestratiť svoju tvár, ale celkový pocit z vládnej koalície tým nijako nezlepší,“ komentoval Smer-SD. Koalícia podľa strany oklamala svojich voličov a každý deň to potvrdzuje novými škandálmi. Veria, že sa podobne ako Remišová zachová aj minister financií Eduard Heger (OĽaNO) a dá pokyn na zrušenie zmluvy medzi Tiposom a Fun rádiom./agentury/

X X X

Trnka bol vypovedať vo veci kupovania poslancov počas voľby šéfa prokuratúr

Bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka bol v pondelok na polícii vypovedať v prípade kupovania hlasov poslancov počas voľby generálneho prokurátora v časoch vlády Ivety Radičovej. Pre TASR to potvrdil hovorca Prezídia Policajného zboru Michal Slivka.

Upozornil na to portál noviny.sk.

„Dnešné procesné úkony súviseli s prípadom kupovania poslancov počas voľby generálneho prokurátora. V danej veci nie je nikto obvinený,“ uviedol pre TASR Slivka.

Predseda vlády Igor Matovič (OĽANO) si nepamätá, či bol v tejto kauze vypovedať. „Nie som vôbec o tom informovaný a či by som ja v tej veci vypovedal. Vôbec neviem, ale som asi nebol spomínaný, možno bol, nepamätám si,“ povedal v pondelok novinárom s tým, že možno bude vypovedať.

Na nahrávke, ktorá sa objavila počas vyšetrovania vraždy novinára Jána Kuciaka, sa okrem vydierania akcionára Penty Jaroslava Haščáka rozprávajú obžalovaný Marian Kočner s Trnkom o kupovaní poslancov počas voľby generálneho prokurátora.

Podľa slov Kočnera z nahrávky mal Haščák investovať do kupovania poslancov milión eur. Rovnako tak mal urobiť aj Kočner. V nahrávke sa Trnkovi Kočner sťažuje, že im chýbal jeden hlas. V roku 2010 sa poslancom opakovane nepodarilo zvoliť nového generálneho prokurátora. Vtedajšiemu generálnemu prokurátorovi Trnkovi chýbal na zvolenie jeden hlas.

Trestné stíhanie vo veci údajného kupovania poslancov bolo zastavené pôvodne ešte v roku 2011. Polícia však v ostatnom roku vyšetrovanie obnovila vzhľadom na skutočnosti zistené počas vyšetrovania Kuciakovej vraždy./agentury/

X X X

Španielsky kráľovský palác potvrdil, kde sa nachádza Juan Carlos I.

Španielsky kráľovský palác v pondelok potvrdil, že bývalý kráľ Juan Carlos I. (82) sa nachádza v Spojených arabských emirátoch (SAE). Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na vyhlásenie kráľovského paláca.
Hovorca kráľovského paláca potvrdil, že Juan Carlos odcestoval 3. augusta zo Španielska do SAE, pričom v tejto krajine sa zdržiava doteraz.

Španielsky denník ABC minulý týždeň informoval, že Juan Carlos býva v luxusnom hoteli v hlavnom meste SAE Abú Zabí.
Juan Carlos opustil Španielsko na pozadí finančného škandálu zahŕňajúceho Saudskú Arábiu. Svoje rozhodnutie vysvetlil tým, že nechce, aby jeho súkromné škandály a obvinenia z korupcie zatienili vládu jeho syna, kráľa Filipa VI.

Juana Carlosa v súčasnosti vyšetruje Najvyšší súd v súvislosti korupčnými aktivitami. Vyšetrovanie sa týka výstavby vysokorýchlostnej železnice medzi mestami Medina a Mekka v Saudskej Arábii, v rámci ktorého Juan Carlos údajne prijal od Saudskej Arábie úplatok vo výške 100 miliónov dolárov (85 miliónov eur). Peniaze boli údajne prevedené bez vedomia španielskych finančných úradov na švajčiarske kontá. Vyšetrovatelia uvádzajú, že Juan Carlos sa peniaze navyše pokúsil pred španielskymi úradmi skryť./agentury/

X X X

Ukrajinským investigatívnym novinárom podpálili auto

Novinárska práca nemôže byť dôvodom na prenasledovanie, okomentoval podpálenie auta novinárov na Ukrajine prezident Volodymyr Zelenskyj. Novinári, ktorým podpálili auto, upozorňovali aj na jeho prehrešky.

V noci z nedele na pondelok neznámi páchatelia podpálili auto televízneho štábu ukrajinského programu „Schémy: Korupcia v detailoch“. Na sociálnej sieti o tom informoval Michailo Tkáč – jeden z členov tímu, ktorý v ostatných rokoch pracoval na viacerých kauzách.

Podľa Tkáča išlo o auto, z ktorého novinári za posledné štyri roky nakrúcali zábery do vlastných investigatívnych príspevkov. Jedným z nedávno medializovaných boli „Králi ciest“. Ukrajinskí novinári zaznamenali ako poprední predstavitelia štátu vrátane prezidenta Volodymyra Zelenského porušovali pravidlá cestnej premávky, ale neboli za to nijako stíhaní.

„Dúfam, že orgány činné v trestnom konaní nájdu čo najrýchlejšie tých, ktorí zapálili auto programu ‚Schémy‘ a budú ich stíhať,“ vyjadril sa Zelenskyj v reakcii na nočný incident. Tvrdí, že sloboda slova tvorí základ každej demokratickej krajiny a novinárska práca nemôže byť dôvodom na prenasledovanie.

Podozrenie zo sledovania

Objavilo sa podozrenie, že auto novinárov bolo sledované zamestnancami úradu, ktorý zabezpečuje ochranu príslušníkov štátnej moci u našich východných susedov. Úrad však akékoľvek podozrenie odmieta a tvrdí, že jeho pracovníci pôsobia len v rámci obmedzení stanovenými platnými právnymi predpismi a štáb investigatívneho programu nesledovali.

Zelenskyj spomínal, že aj jemu v decembri 2014 podpálili auto a polícii trvalo dva mesiace, kým našla a zadržala páchateľov. Presviedčal, že kým bude vo funkcii ľudia na Ukrajine nebudú prenasledovaní ani zastrašovaní za kritiku jeho vlády.

To, že nedávno sledovali auto investigatívcov práve príslušníci úradu na ochranu ukrajinských štátnych funkcionárov potvrdil aj Michailo Tkáč, aktuality.sk

X X X

Oligarcha Bödör investoval do biznisu Penty, ich spojenie trvalo dlhé roky

Nitriansky podnikateľ obvinený z prania špinavých peňazí Norbert Bödör profitoval aj v zdravotníctve. Najprv získal a následne sprostredkovane predal polikliniku Pente. Svoje peniaze neskôr investoval späť do biznisu Penty.
Nové zistenia, ktoré odhalili novinári združení v projekte Kočnerova knižnica, naznačujú, že oligarcha Norbert Bödör a finančná skupina Penta mohli byť spojení cez miliónový biznis.

Doterajšie informácie ukazujú, že kontroverzný podnikateľ z Nitry, medzičasom obvinený z prania špinavých peňazí, rozprávkovo zbohatol na obchodoch spojených aj s Pentou. Informácie získalo Investigatívne centrum Jána Kuciaka a poskytlo ich na analýzu novinárom, ktorí sú združení v projekte Kočnerovej knižnice.

Zaujímavá cesta k poliklinike

Príbeh Bödöra a Penty sa začal písať približne pred jedenástimi rokmi. V roku 2009 totiž neznáma firma Wesper, v ktorej mal podiel aj nitriansky zápasník Bödör, uspela v konkurze na kúpu zadlženej prešovskej polikliniky na sídlisku Sekčov.
O polikliniku mala záujem aj finančná skupina Penta. V konkurze však ponúkla o vyše milióna eur menej ako spomínaná spoločnosť Wesper.

Wesper dal v dražbe najvyššiu ponuku, vďaka čomu sa k poliklinike dostali Bödör, pološtátny fond Fond Seed Capital a eseročka s linkami na Bödöra – Meavia. Za polikliniku zaplatili 2,8 milióna eur.

Finančníci z Penty, ktorej jedným z nosných pilierov sú podnikateľské aktivity v zdravotníctve, tak obišli nasucho. Ich postup pritom dával zmysel aj preto, že s pôvodným majiteľom zdravotníckeho zariadenia – firmou Reimanus – mali nevyrovnané účty.

Spoločnosť Reimanus dlhovala Pente milióny – nevyplatená zostala zdravotná poisťovňa Dôvera aj cyperská firma Vinaco Holdings Limited, ktorú Penta spoluvlastní. Vinaco Holdings sa pritom dostala k dlhom Reimanusu tak, že ich odkúpila od štátu v rámci predaja štátnych pohľadávok.

Spomínaní veritelia, teda firmy z portfólia Penty, nesúhlasili s výsledkom konkurzu. Konkurzná správkyňa však akceptovala cenu, ktorú ponúkla firma Wesper patriaca Bödörovi a pološtátnemu fondu.
Zaujímavé pritom je, že firme Wesper požičala na nákup polikliniky dva milióny eur investičná spoločnosť Wood & Company. Tá zohrala dôležitú úlohu aj v nasledujúcich kapitolách príbehu.

Bödör na scéne, zisky stúpajú

Keď Wesper prebral polikliniku, vo firme došlo k viacerým zmenám. Postupne zo spoločnosti odišli niekdajší Bödörovi spoločníci, ktorých nahradil Peter Pažinka. A poliklinike sa začalo výnimočne dariť.
Roky zadlžené zdravotnícke zariadenie v Prešove získalo pod novými majiteľmi eurofondy za 2,5 milióna eur. Poliklinika, ktorá dovtedy ledva prežívala, začala po finančnej injekcii vykazovať vysoké zisky.

A spoločnosť Wesper sa stala jednou z najziskovejších firiem vo svojom segmente. Médiá to pripisovali najmä Pažinkovi s manželkou Monikou (bola riaditeľkou polikliniky) a ich konexiám na vtedajšiu vládnu stranu Smer-SD.
Keď Pažinkovci z firmy odišli – Pažinka predal svoj podiel Bödörovi –, Monika Pažinková sa stala šéfkou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Vo funkcii skončila v marci 2016 po dohode s vtedajším ministrom zdravotníctva Tomášom Druckerom (nominant Smeru), podľa médií bola symbolom klientelizmu a cez manžela bola priamo napojená na košických podnikateľov blízkych Smeru.

Po odchode Pažinkovcov však Bödör v prešovskej poliklinike dlho nezostal. Zariadenie napokon skončilo v rukách Penty. Finančná skupina dnes tvrdí, že obchod nedohadovala priamo s Bödörom, ale cez sprostredkovateľskú spoločnosť Saxian Investments. Ide o schránkovú spoločnosť z Cypru.

„V roku 2013 do týchto rokovaní vstúpila spoločnosť Saxian Investments, ktorú zastupovali renomovaní právnici a poradcovia. Spoločnosť vyrokovala s majiteľmi Wesperu podmienky predaja. Penta tak od Petra Pažinku a Norberta Bödöra nekupovala vlastnícky podiel, ale uzavrela zmluvu so Saxian Investments, ktorej súčasťou bol aj majetkový swap,“ opisuje dnes Penta priebeh obchodu.

Nebolo to však zadarmo. Keďže Saxian Investments sa v úlohe vyjednávača podarilo dať dohromady Wesper a ProCare (firma patriaca Pente), neznáma cyperská schránka získala podiel práve v poliklinikách finančnej skupiny.
„Výsledkom bolo, že Penta na konci januára 2014 získala spoločnosť Wesper (polikliniku), zlúčila ju s ProCare a Saxian nadobudol v ProCare 20-percentný akcionársky podiel,“ dodáva Penta.

Podiel pre vybavovačov

Otázkou zostáva, prečo bola prešovská poliklinika, pôvodne vo vlastníctve Bödöra, taká dôležitá pre Pentu, že za jej kúpu vpustila do jednej zo svojich spoločností cyperskú schránku Saxian. A kto vlaste stál za Saxianom?
Finančná skupina tvrdí, že podľa ich informácií nie je Norbert Bödör konečným užívateľom výhod firmy Saxian. Z odpovedí Penty pritom vyplýva, že so zástupcami Saxianu sú v kontakte aj v súčasnoti, teda niekoľko rokov po ich spoločnom obchode.

Dodnes nie je jasné, kto vlastne vyplatil Norberta Bödöra a či Saxian celý čas nezastupoval práve oligarchu stojaceho v pozadí. Z účtovných závierok Saxian Investments totiž linky vedú k ďalším anonymným schránkam v Lichtenštajnsku a Paname. Penta pritom uviedla, že súčasťou obchodu s cyperskou schránkou bolo aj majetkové vyrovnanie.
Otázna zostáva i suma. Týždenník Trend v čase predaja polikliniky uviedol, že cenovka sa vyšplhala na osem miliónov eur.

Zaujímavosťou ostáva aj ďalšia linka na Slovensko. Na cyperskú schránku má totiž záložné právo vo výške 20 miliónov eur slovenská Tatrabanka. Tá neuviedla, aké záruky spoločnosť Saxian Investments predložila ani čo je dôvodom záložného práva. Zväčša však ide o úver, resp. iné finančné pôžičky.

Presuny akcií do správnych rúk

Hoci tzv. konečný užívateľ výhod cyperskej schránky Saxian sa nedá zistiť, viaceré indície naznačujú, že nitky vedú k Bödörovi.

Z informácií, ktoré získalo Investigatívne centrum Jána Kuciaka a poskytlo ich novinárom v rámci projektu Kočnerova knižnica, však vyplýva, že Bödör mal k Saxian Investments blízko – s cyperskou schránkou mal spísanú zmenku.
Nejde pritom o jediné prepojenie nitrianskeho podnikateľa a cyperskej schránky.

Saxian totiž v minulosti požičal peniaze firme Sater, ktorá kúpila známy nitriansky hotel Zlatý kľúčik. Za firmou Sater stála Silvia Krištofíková, s ktorou Bödör podnikal v spoločnosti Bokran. O tomto prepojení ako prvý napísal zavraždený novinár Ján Kuciak. Práve v spojitosti s Bokranom sedí nitriansky oligarcha vo väzbe a v úplatkárskej megakauze Dobytkár je obvinený z prania špinavých peňazí.

Uvedená skutočnosť naznačuje, že Bödör mohol mať s cyperskou schránkou aj bližší ako obchodný vzťah. Či Saxian držala aktíva iba Bödörovi, alebo zastupovala aj záujmy iných osôb, sa nám zistiť nepodarilo. Na firmu neexistuje žiadny kontakt. Spravujú ju právnici z Cypru a ako sme už spomínali, z dostupných dokumentov nie je jasné, kto za firmou v skutočnosti stojí.

Faktom je, že v roku 2016 Saxian previedol 20-percentný podiel v ProCare z portfólia Penty na český investičný fond Avant Private Equity. Podľa účtovnej závierky zaplatil fond za túto transakciu 129 miliónov českých korún (cca 4,7 milióna eur).

Bödörove milióny

Podľa našich zistení mala Bödörova zmenka v cyperskej schránke hodnotu minimálne tri milióny eur. Súčasne mal oligarcha aj zmenku investičného fondu Avant Private Equity. Ako dlh vznikol, sme sa nedozvedeli. Nitriansky oligarcha je vo väzbe a jeho advokát na otázky neodpovedal.

V roku 2017 sa však Bödör rozhodol investovať. Trojmiliónovú zmenku z cyperskej schránky odovzdal spoločnosti Wood & Company. V rovnaký deň mu bola vystavená zmenka zo spoločnosti Avant Private Equity v rovnakej hodnote troch miliónov eur.

Investícia tak ďalej putovala do spomínaného investičného fondu Avant Private Equity – teda do firmy, ktorá prebrala 20-percentný podiel v ProCare. Zjednodušene povedané, všetko naznačuje tomu, že Avant Private Equity predal sprostredkovane Bödörovi akcie výmenou za trojmiliónovú dlžobu zo zmenky.

Avant Private Equity pritom vytvoril úplne nové akciové portfólio, v ktorom však nakupovala výlučene firma Wood & Company. Ide o firmu, ktorá v minulosti požičala firme Wesper v spoluvlastníctve Bödöra dva milióny na nákup prešovskej polikliniky a neskôr mu zrejme sprostredkovala nákup akcií v investičnom fonde.
Práve akciám, ktoré zrejme sprostredkovane vlastnil Bödör, sa pritom rozprávkovo darilo. Vyplýva to z výročnej správy investičného fondu z roku 2018.

Na otázky o fungovaní a investovaní Norberta Bödöra vo fonde Avant Private Equity odpovedal len stručne Pavel Doležal: „Tieto informácie nemôžeme poskytovať. Informačnú povinnosť podľa právnych predpisov plníme riadne vrátane poskytovania informácií verejnosti. V oblasti AML (Anti Money Laundering – opatrenia proti praniu špinavých peňazí, pozn. redakcie) postupujeme, samozrejme, podľa všeobecne záväzných aktuálnych pravidel, a to pri všetkých našich investičných fondoch.“

Do čoho všetkého investoval Avant:

• bratislavský paroplynový cyklus

• skupina Swan – Danubiatel (vlastnia operátora 4ka)

• ProCare – Svet Zdravia (sieť polikliník a nemocníc)

• nehnuteľnosti

• cenné papiere

• whisky

Rozprávková investícia

Investičné akcie Avant Private Equity dokázali za jediný rok viac ako späťnásobiť svoju hodnotu. Z necelých 400 eur za jednu akciu sa za štyri mesiace stalo vyše 2600 eur. V roku 2019 prekročila hodnota akcie 4000 eur. Za jediný rok a štyri mesiace sa tak hodnota akcií zdesaťnásobila.

Za rozprávkovým rastom hodnoty akcií stojí aj skutočnosť, že firma z portfólia Penty – SKNAP Holdings odkúpila od fondu akcie spoločnosti Svet Zdravia. Svet Zdravia pohltil v roku 2018 firmu ProCare.

Výsledkom bolo, že kým dovtedy bol majiteľom podielu vo Svete Zdravia z portfólia Penty investičný fond, po novom sa ich vlastníkom stala sprostredkovane Penta. Tá tak po rokoch zo svojho zdravotníckeho biznisu vytlačila svojich spoločníkov. Musela však za to zaplatiť vysokú cenu.

Z dostupných informácií o hodnote akcií Avant Private Equity vyplýva, že na konci roku 2019 sa akcie v hodnote troch miliónov eur dostali na úroveň takmer 33 miliónov. Všetky akcie vlastní spoločnosť Wood & Company, ktorá spravovala investície Norberta Bödöra.

Bödör investoval podobne aj v roku 2018. Firme Wood & Company odovzdal ďalšiu zmenku. V nej stálo, že Avant Private Equity zaplatí Bödörovi viac ako 11 miliónov eur. Naznačuje to, že Bödör musel opätovne obchodovať s investičným fondom Avant Private Equity.

„Sme presvedčení, že s ohľadom na časový kontext udalostí postupovala naša spoločnosť v danom čase pri svojich rozhodnutiach v duchu maximálnej korektnosti, spoločenskej zodpovednosti a podnikateľskej etiky,“ odpovedala zástupkyňa Wood & Company Šárka Motyčková.

Kauza Dobytkár

Polícia obvinila Norberta Bödöra z prania špinavých peňazí začiatkom júla. Najvyšší súd potom rozhodol, že nitriansky oligarcha bude stíhaný väzobne.

Rovnako vo väzbe skončil aj podnikateľ Peter Kuba. Na legalizáciu nezákonne získaných peňazí mali využiť reklamnú agentúru Roko, ktorá je tiež obvinená. Z uznesenia súdu je známe aj to, že Bödör poslal v roku 2020 na účet svojej českej firmy takmer 20 miliónov eur. Podľa slov zástupkyne firmy peniaze mali slúžiť na investovanie v banke.

V kauze Dobytkár ide o korupciu v eurofondových projektoch v Pôdohospodárskej platobnej agentúre. Polícia zatiaľ vyčíslila úplatky za viac ako desať miliónov eur, aktuality.sk

X X X

Poľský reportér chcel sfalšovať realitu, zachytili ho kamery

Poľská televízia zverejnila minulý týždeň reportáž o znečistenom námestí v Lubline. Radnica dlho nečakala a ešte v ten deň zverejnila video dokumentujúce, ako odpadky rozhadzuje samotný novinár, ktorý reportáž vyrábal.
Minulý týždeň vo štvrtok zverejnila poľská verejnoprávna televízia TVP3 Lublin „spravodajský“ materiál o Námestí Lecha Kaczyńského znečistenom odpadkami. Problém bol v tom, že počas výroby televíznej reportáže zrejme nebolo na mieste toľko odpadkov, ako by si priveľmi snaživý televízny pracovník predstavoval.

„Zrejme dnes na Námestí Lecha Kaczyńského nebolo dosť odpadkov, takže reportér TVP3 Lublin Tomek Zalewa pridal aj niečo za seba, aby boli správy šokujúcejšie,“ reagovala neskôr na reportáž lublinská radnica na sociálnej sieti a zverejnila video, z ktorého je očividné, ako Zalewa vyberá odpadky z koša a rozhadzuje ich po zemi.
Pozrite si nadprácu poľského novinára:

V televízii skončil

Po tom, ako sa prevalilo, že novinár rozhadzoval odpadky len preto, aby mal čo dať do reportáže, riaditeľ TVP3 Lublin Ryszard Montusiewicz oznámil, že regionálna televízia s reportérom okamžite ukončila spoluprácu.
„Správanie p. T. Zalewu, ako spolupracovníka TVP3, je absolútne neakceptovateľné, trestuhodné a nekorešponduje so štandardmi žurnalistiky a práce v TVP,“ uviedol Montusiewicz v stanovisku, ktoré lokálna televízia tiež komunikovala prostredníctvom sociálnej siete.

Riaditeľ ďalej presviedčal o tom, že televízia vysielala reportáž v dobrej viere a dôvere v Zalewovu novinársku spoľahlivosť. Nakoniec však utrpelo dobré meno pobočky regionálnej televízie i televízneho spravodajstva u našich severných susedov, aktuality.sk

X X X

Barcelona prepustila trénera Setiena, voľba prezidenta v marci 2021

Vedenie španielskeho futbalového klubu FC Barcelona v pondelok prepustilo zo svojich služieb trénera Quiqueho Setiena. Informovala o tom agentúra AFP. Setien pôsobil v Barcelone od januára, keď nahradil Ernesta Valverdeho. Meno jeho nástupcu zatiaľ nie je známe, oznámia ho v najbližších dňoch.

Katalánsky klub potvrdil avizovaný krok po pondelkovom mimoriadnom zasadnutí vedenia, ktoré trvalo takmer šesť hodín. „Blaugranas“ pod vedením Setiena nezískali žiadnu trofej. Po koronavírusovej prestávke prišli o vedúce postavenie v tabuľke La Ligy a napokon obsadili druhú priečku.

V piatok jeho zverenci vypadli vo štvrťfinále Ligy majstrov po zahanbujúcej prehre s Bayernom Mníchov 2:8. Setien mal zmluvu do júna 2022. Jeho odchod má byť podľa oficiálneho vyhlásenia prvý krok „v rozsiahlej reštrukturalizácii klubu“. Ten má prejsť rozsiahlymi zmenami.

Podľa španielskych médií je najhorúcejší kandidát na uvoľnený post Holanďan Ronald Koeman. Bývalý obranca klubu je už podľa agentúry AP na rokovaniach v Barcelone, v hre je dvojročný kontrakt. Päťdesiatsedemročný Koeman vedie od roku 2018 holandskú reprezentáciu.

V Barcelone pôsobil ako hráč v rokoch 1985 až 1995, získal s ňou štyri ligové prvenstvá i Európsky pohár majstrov (1991/92). Po konci aktívnej kariéry v roku 1997 presedlal na trénerskú stoličku a v katalánskej metropole pôsobil ako asistent v rokoch 1998–2000.

Vedenie Barcelony v pondelok informovalo, že nové voľby prezidenta sa uskutočnia v marci 2021. Terajší prezident Josep Maria Bartomeu je vo funkcii od roku 2014, nastúpil do nej po rezignácii Sandra Rosella. Momentálne čelí kritike za manažment klubu v uplynulých rokoch.

„Klub bude pred koncom terajšieho mandátu pokračovať v snahe zaviesť plán na zmenu súčasnej športovej a ekonomickej situácie, založenom na zásadných zmenách v prvom tíme,“ citovali španielske médiá zo záverov pondelňajšieho rokovania./agentury/

X X X

Peter Bárdy: Pokrivený svet a podobná DNA Kočnera, Bödöra a Haščáka

Norbert Bödör o sebe hovoril pred súdom ako o živnostníkovi. Len biznis spojený s Pentou z neho robí extrémne bohatého živnostníka. Penta Investments má buď smolu na klientov, alebo aj nie. Vždy ich hnevalo, keď sme písali, že mali biznis s mafiánom Marianom Kočnerom a dnes ich verejne spájame s Norbertom Bödörom.

Marian Kočner aj Norbert Bödör sú však ľudia, ktorí hodnotovo vyslovene zapadajú do sféry záujmu šéfov Penty. Majú mnoho spoločného. Sú z toho istého „vesmíru", majú podobnú DNA nastavenú na zarábanie peňazí, rovnako pokrivený pohľad na svet a na hodnoty.

Ich osudy a biznisy sa jednoducho museli stretnúť a istú etapu aj koexistovať. Kočner a jeho mafiánsko-korupčné spôsoby, Bödör s políciou na povel a politickým krytím, no a toxická finančná skupina spájaná s najväčšou korupčnou kauzou na Slovensku, v ktorej sa zišli politici naprieč spektrom – aj tí spájaní s bödörovcami.
Všetkým trom entitám išlo vždy o to isté – o moc a o skutočne veľké peniaze. A o uspokojenie konečných užívateľov výhod.

Dokonalé.

Zhrňme si, čo sme zistili a dnes aj zverejnili. Norbert Bödör preplatil Pentu a kúpil polikliniku v Prešove. Potom sa na scéne objaví cyperská schránková firma, aby ju Pente predala. No a tá cyperská schránka vymenila polikliniku za luxusný podiel v penťáckej firme Pro Care.

Stále málo, poďme ďalej.

Po pár rokoch Penta vykupuje podiel cyperskej schránky v Pro Care. Za násobne väčšie peniaze. Používa na to investičný fond, v ktorom, áno, má podiel Norbert Bödör. Vyzerá to, akoby Penta pomáhala urobiť miliónara zo živnostníka Bödöra. Alebo ako keby sa takýmto spôsobom vyplácali „odmeny, odškodné, provízie, úplatky...“. Smrdí to.

Je pravda, že nemáme dôkazy o korupčnom pozadí, ale napriek tomu to vzbudzuje podozrenia, že išlo o zákulisné hry oligarchov, ktoré jednoducho nevzbudzujú dôveru, pretože nevyzerajú ako normálny biznis. Pôsobia skôr ako vyplácanie sa medzi sebou alebo vyplácanie tretej osoby.

Norbert Bödör mal blízko k vplyvným ľuďom slovenskej politiky. Aj k Robertovi Ficovi, ako ukazuje Bödörova komunikácia s Kočnerom. A hoci Fico dával od Penty ruky preč, mal ich zašpinené minimálne pitím koly, ktoré roky zatĺkal.
Dôkazy o miliónových podivných biznisoch medzi Pentou a firmami, v ktorých pozadí sú Kočner alebo Norbert Bödör, len potvrdzujú toxickosť tejto finančnej skupiny, aktuality.sk