...Teraz začína byť nejednotná: Blížiaci sa summit EÚ môže ukázať, že Únia v trestaní Ruska za inváziu Ukrajiny nie je až taká jednotná. Prichádzali postupne, no oveľa rýchlejšie, ako v minulosti. Európska únia sa prakticky presne pred mesiacom zjednotila v sankciách proti Rusku ako doteraz nikdy predtým. No viaceré členské štáty teraz váhajú, či majú ísť aj ďalej a napríklad odstrihnúť Úniu aj od strategických surovín z Ruska ako sú ropa a plyn.

EÚ sa tak opäť rozdeľuje na krajiny s tvrdším postojom voči Rusku a tie, ktoré váhajú. Ukázať sa to môže už tento týždeň na summite európskych lídrov.
Sankcie prišli už pred inváziou na Ukrajinu
Už v polovici marca a ešte pred inváziou prišli členské štáty Európskej Únie so štvrtým balíkom reštrikčných opatrení s cieľom zastaviť neprestávajúcu ruskú agresiu na Ukrajine. Na hraniciach s Ukrajinou vtedy Rusi zhromaždili až takmer 200-tisíc vojakov.

Sankciám predchádzali aj stretnutia svetových lídrov, ktorí sa snažili upokojovať situáciu, francúzsky prezident Emanuel Macron navštívil Moskvu už začiatkom februára a o týžden na to sa prezident ruskej federácie Vladimír Putin stretol s Olafom Scholzom, novým nemeckým kancelárom.

Už tri dni pred vypuknutím vojny, ktorá sa začala 24. februára, sa obavy naplnili, keď proruské separatistické ukrajinské územia Doneck a Luhansk uznalo Rusko za nezávislé. EÚ tak pridala k sankciám, ktoré majú platnosť od anexie Krymu v 2014, ďalšie opatrenia, hoci spočiatku len mierne: piatim ruským oligarchom zmrazila účty v európskych bankách a zaviedla aj zákaz vycestovať do členských štátov EU.

Ráno 24. 2 sa už svet prebudil do vojny, teda otvorenej agresie Ruska smerom na Ukrajinu.
Ani na vypnutí Ruska od SWIFT-u nebola zhoda
EÚ dva dni po začatí otvoreného konfliktu ohlásila vypnutie siedmich ruských bánk zo systému SWIFT, ktorý zjednodušuje celosvetové online platby.

Najdôležitejším opatrením je zmrazenie účtov v Európskej centrálnej banke (ECB), čím Západ fakticky odstavil ruský režim od približne dvoch tretín finančných prostriedkov vyhradených na vojenské účely.
Na sankčnej listine, ktorá je v platnosti minimálne do septembra, sa v súčasnosti nachádza 862 osôb a ďalších 53 subjektov, ktorých členské staty považujú za zodpovedných za vojenskú agresiu na Ukrajine.

Ekonomické sankcie voči Rusku by sa tak dali rozdeliť do troch kategórií. Prvou sú ostré a výrazné sankcie na ruské ekonomické elity, teda ruských oligarchov. Druhou kategóriou sú obmedzenia na ruský bankový sektor vrátane vypnutia SWIFTU. Treťou je znemožnenie centrálnej banke Ruskej federácie využívat medzinárodné rezervy v rámci všetkých dôležitých jurisdikcií, okrem Číny, akými sú USA, EÚ, UK, Kanada, Japonsko, Austrália a Švajčiarsko.
No postoje v rámci jednotlivých štátov EÚ voči sankciám proti Rusku neboli jednotné a ani rozhodnutia sa nerodili ľahko, napriek tomu ich odborníci hodnotia ako razantné.

Dohoda o odpojení Ruska z bankového komunikačného systému SWIFT mohla nadobudnúť reálne rozmery až po konsenze, ktorý nastal po zmene stanoviska Talianska, ale aj Cypru, Maďarska a Nemecka.

Pritvrdí EÚ voči Rusku už tento týždeň? Únia začína byť rozdelená
Nemecko zohrávalo dôležitú úlohu a aj preto bolo stupnutie nemecko-ruského plynovodu Nordstream 2 významným gestom.
Ale zatiaľ čo tvrdé sankcie Európskej únie prišli rýchlo a bola na nich jednota, v prípade ešte tvrdších opatrení voči Rusku už medzi členskými štátmi nepanuje zhoda. Všetko sa môže ukázať na blížiacom sa summite EÚ v Bruseli, ktorý sa začína už vo štvrtok.

Najmä v oblasti odstrihnutia sa od ruského plynu a ropy teda dochádza k najvýraznejším rozporom.
Dôvodov je viacero, ide najmä o citelné zdražovanie a o možné nedostatky plynu pre jednotlivé členské krajiny, kedže aj napríklad Slovensko má v súčasnosti prakticky všetok dovoz plynu kontraktovaný s Ruskom.

Ak by EÚ spoločne s USA v tomto momente odstavili ruské kohútiky, malo by to pre režim v Kremli neporovnateľne vačšie dopady ako len stopnutie Nordstreamu 2. Európa v súčasnosti 40 percent svojej spotreby zazmluvňuje s Ruskom a preto je nemožné odstaviť dodávku zo dňa na deň.

Maďarsko, Rakúsko a Taliansko váhajú
Diplomati z niektorých európskych štátov – Rakúska, Maďarska, či Talianska, ktoré váhali už pri SWIFTe, by radšej preferovali limitovanejšie sankcie.

Taliansky premiér Mario Draghi udáva ako dôvod prílišnú závislosť jeho obyvateľov na plyne z Ruska a preto navrhoval aby sa sankcie netýkali energií.
Medzi tvrdých zástancov sankcií patrí Nemecko, napriek počiatočnému váhaniu okolo Nordstreamu II., Švédsko, Dánsko a Fínsko, tieto členské štáty vystupujú rázne za použitie ekonomických nástrojov na zastavenie konfliktu.

Francúzsko, Španielsko, Portugalsko, Holandsko či Chorvátsko patria k vlažnejším členským štátom pokiaľ ide o ďalšie sankcie voči Rusku. Španielsko a Portugalsko sú vďaka vzdialenosti, ale aj závislosti od Ruska tiež rezervovanejší.
„Nebude to ľahké rozhodovanie," potvrdil dnes nemenovaný diplomat pre Rádio Slobodná Európa pred rokovaním ministrov zahraničných vecí. Práve ich schôdzka bude kľúčová pred samotnou schôdzkou lídrov EÚ, ktorá sa začne vo štvrtok, aktuality.sk

X X X

Duchovný vodca v Iráne, podpora o jadrovom programe

Najvyšší iránsky duchovný vodca, ajatolláh Alí Chameneí, v pondelok naznačil podporu jadrovým rokovaniam Teheránu so svetovými mocnosťami, na ktorých sa Irán snaží dosiahnuť zmiernenie západných sankcií. Informovala o tom agentúra AP. Počas dlhého televízneho prejavu pri príležitosti začiatku perzského nového roka Chameneí zdôraznil dôležitosť ekonomickej sebestačnosti Iránu, pričom však podporil úsilie iránskych vyjednávačov na rokovaniach vo Viedni, kde sa snažia vyjednať zrušenie západných sankcií.

Vyhlásenia sú považované za dôležité
AP pripomína, že Chameneího vyhlásenia sú považované za dôležité, keďže má v Iráne posledné slovo vo všetkých štátnych záležitostiach. K rokovaniam o obnovení jadrovej dohody Teheránu so svetovými mocnosťami sa ajatolláh doteraz verejne nevyjadroval.

Bývalý prezident USA Donald Trump v roku 2018 v mene svojej krajiny odstúpil od jadrovej dohody a USA následne obnovili svoje sankcie voči Iránu. V reakcii na to Teherán do značnej miery upustil od obmedzenia svojich aktivít v oblasti využívania jadrovej energie.
Trumpov nástupca v úrade prezidenta USA, Joe Biden, prisľúbil, že dohodu oživí.

Rokovania boli zložité
Náročné rokovania sa napokon odohrávali vo Viedni a podľa diplomatov boli zložité. Irán, ktorý má ekonomické problémy, na nich vyzýva na uvoľnenie sankcií, no snaží sa odolať tvrdým požiadavkám Západu.
Začiatkom marca sa tieto rokovania takmer priblížili k svojmu záveru, pripomenula agentúra AP.
Moskva však práve v tejto fáze žiadala záruky, podľa ktorých západné sankcie uvalené na jeho ekonomiku po vojenskej invázii na Ukrajinu nebudú mať vplyv na obchodovanie Moskvy s Iránom. Týmito požiadavkami Moskvy sa celý vyjednávací proces narušil, uviedla agentúra AP.

Musia sa zísť tnovu
Agentúra dodala, že vyjednávači vo Viedni sa teraz musia zísť znovu a nie je jasné, aké prekážky pred nimi stoja.
Súčasné kolo rokovaní sa začalo koncom novembra medzi Britániou, Čínou, Francúzskom, Nemeckom, Iránom a Ruskom, kým Spojené štáty sa na ňom zúčastňovali nepriamo, pripomína AFP.
Dohoda z roku 2015 umožnila zrušenie medzinárodných ekonomických sankcií proti Iránu výmenou za prísne obmedzenie jeho jadrového programu, aktuality.sk

X X X

Embargo na ruskú ropu? EÚ rokuje o ďalšom sprísnení sankcií

Zbombardovaná pôrodnica v Mariupole či použitie zakázanej kazetovej munície. Agresiu ruských vojakov na Ukrajine nezastavilo ani niekoľko balíkov ekonomických sankcií uvalených proti Rusku. 
Európska únia preto rokuje už o celkovo piatom balíčku sankcií od začiatku ruskej invázie. Tentokrát je v hrej aj európske embargo na dovoz ruských energetických zdrojov.

Embargo na ruské energetické dodávky už stihli oznámiť Spojené štáty, ktoré nie sú až tak závislé od ruskej ropy a plynu. Spojené kráľovstvo ich má postupne zrušiť do konca tohto roka. Po úplnom zastavení obchodovania s Ruskom volá aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Šéf európskej diplomacie Josep Borrell pred zasadnutím ministrov vyhlásil, že Rusko sa dopúšťa mnohých vojnových zločinov. „To, čo sa deje v meste Mariupol, je masívny vojnový zločin. Ničia všetko, bombardujú a zabíjajú všetkých, bez rozdielov,“ povedal.
Postoje členských krajín sú však vzhľadom na ich energetickú závislosť od Ruska menej jednotné ako v predchádzajúcich sankčných balíkoch.

Litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis vyhlásil, že EÚ by sa mala zhodnúť na zákaze dovozu ruskej ropy a tiež podporiť ďalšie spoločné dodávky zbraní Ukrajine. „Toto je naša vojna. A ak ju prehráme, bude to na nás,“ povedal podľa českej tlačovej agentúry Landsbergis. Jeho krajina patrí spolu s ďalšími pobaltskými štátmi či Poľskom k zástancom najtvrdších protiruských sankcií, medzi ktoré patrí úplné odstrihnutie od ruského plynu či ropy. Na druhej strane stoja krajiny ako Nemecko, Maďarsko či Taliansko, ktoré o zastavení dovozu plynu odmietajú hovoriť. Výsledok rokovaní nebol do uzávierky jasný.

Diplomati uviedli, že ruský útok chemickými zbraňami na Ukrajine alebo silné bombardovanie hlavného mesta Kyjev by mohli byť spúšťačom energetického embarga, informuje agentúra Reuters.
Samotná Moskva varovala, že sankcie EÚ na ruskú ropu by ju mohli podnietiť k uzavretiu plynovodu do Európy. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vyhlásil, že embargo na dovoz ruskej ropy by malo priamy dosah na každého./agentury/

X X X

Komik Zelenskyj tvrdí, že Ukrajina nemôže plniť ruské ultimáta a odovzdať Moskve svoje mestá

Ukrajina nemôže pristúpiť na „ruské ultimáta", povedal v pondelok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj s tým, že Moskva sa jeho krajinu pokúša „zničiť".
Uviedol to v rozhovore pre ukrajinské médiá, z ktorého citovala agentúra AFP.

„Ukrajina nemôže splniť ruské ultimáta. Ich ultimátum by sa naplnilo, len keby sme boli zničení," povedal Zelenskyj.
Moskva podľa jeho slov chce, aby jej Ukrajina „odovzdala" mestá Charkov, Mariupol aj Kyjev. Dodal, že na takéto niečo nemôžu pristúpiť obyvatelia týchto miest, rovnako ako ani on ako prezident.

Je pripravený rokovať s Putinom
Zelenskyj zopakoval v nedeľňajšom rozhovore pre stanicu CNN svoju pripravenosť rokovať priamo s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, pričom rokovania označil za jediný spôsob, ako „zastaviť vojnu" na Ukrajine. Zároveň varoval, že ak pokusy o rokovania zlyhajú, mohlo by to znamenať „tretiu svetovú vojnu". Uviedol tiež, že v rámci rokovaní nepristúpi na žiadne kompromisy, ktoré by sa týkali územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny.

Ukrajinská a ruská delegácia v pondelok pokračujú v ďalšom kole mierových rokovaní. Rozhovory sa najskôr konali za osobnej účasti vyjednávačov v Bielorusku, no v ostatnom čase prebiehajú výlučne formou videokonferencie.
Dymová clona
Za ostatné dva týždne sa v súvislosti s rokovaniami objavilo niekoľko potenciálne optimistických správ. Viacerí západní lídri však Rusko podozrievajú z toho, že rokovania neberie vážne a používa ich len ako akúsi dymovú clonu, zatiaľ čo naďalej pokračuje v bombardovaní Ukrajiny, priblížila stanica Sky News.

Obdobné podozrenie vyslovil v pondelok aj poradca ukrajinského prezidenta Olexandr Rodňanskyj. V rozhovore pre stanicu BBC povedal, že Rusko tieto rokovania len využíva na to, aby Západ naviedlo na myšlienku, že „ďalšie sankcie už nie sú potrebné", aktuality.sk

X X X

Rusko prestáva rokovať s Japonskom o zmluve ukončujúcej druhú svetovú vojnu

Rusko v pondelok oznámilo, že upúšťa od rozhovorov s Japonskom o podpísaní mierovej zmluvy, ktorá by medzi týmito dvoma krajinami oficiálne ukončila druhú svetovú vojnu. Dôvodom má byť tvrdá reakcia Tokia na inváziu Moskvy na Ukrajinu, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

Vyhlásenie Ruska prišlo po uvalení ekonomických sankcií zo strany Japonska a skupiny G7 voči ruským finančným inštitúciám a dodávkam čipov pre Rusko v dôsledku jeho invázie na Ukrajinu.
„Ruská strana za súčasných podmienok nemieni pokračovať v rozhovoroch s Japonskom o mierovej zmluve," uviedlo v stanovisku ruské ministerstvo zahraničných vecí.

Oficálne neukončili druhú svetovú vojnu
Rusko a Japonsko stále oficiálne neukončili druhú svetovú vojnu pre pretrvávajúci spor o štyri ostrovy, ktoré Sovietsky zväz anektoval v závere vojny. Moskva tiež oznámila, že ukončuje bezvízový režim pre cesty japonských občanov na tieto ostrovy a odstupuje od rozhovorov o spoločných hospodárskych aktivitách v tejto oblasti.

Japonsko považuje štyri sporné ostrovy za svoje územie a používa pre ne názov Severné teritóriá.
Ruský prezident Vladimir Putin vlani povedal, že Tokio a Moskva chcú dobré vzťahy, a je podľa neho absurdné, že stále nepodpísali mierovú zmluvu, informuje agentúra Reuters.
Japonský premiér Fumio Kišida sa v sobotu stretol so svojím indickým náprotivkom Nárendrom Módím, ktorého sa snažil presvedčiť, aby India odsúdila ruskú inváziu na Ukrajine, aktuality.sk

X X X

Matovič chce bohatým Rusom zmraziť majetok. Aj na Slovensku toho majú dosť, hovorí

Finančná správa už zmapovala majetky ruských podnikateľov, minister financií zatiaľ výšku majetku, ktorá by mohla byť zmrazená, nechcel konkretizovať.
Ruský oligarcha Oleg Deripaska počas osláv Dňa nezávislosti v sídle amerického veľvyslanca v Moskve.
Štát už pracuje na zmrazení majetku Rusov na Slovensku. Ako uviedol v relácii Braňo Závodský naživo v rádiu Expres minister financií Igor Matovič, finančná správa už zmapovala majetky ruských podnikateľov. Teraz má ministerka spravodlivosti vypracovať plán, ako je možné na Slovensku zmrazovať majetky. Minister financií predpokladá, že sa pre to budú meniť niektoré zákony.

„Dohodol som sa s finančnou správou, aby zmapovali majetok, ktorý budeme môcť zmraziť. Zmapovaný ho teda máme, len čakáme na ministerku spravodlivosti. Predpokladám, že sa budú musieť meniť zákony,“ povedal Matovič s tým, že nateraz nebude konkretizovať o aký veľký majetok ide, ktorý by mohol byť Rusom zmrazený. „Treba im zmraziť majetok. Aj na Slovensku toho majú dosť,“ konštatoval Matovič.

Problémy so zmrazovaním majetku ruských oligarchov majú napríklad v Írsku či v Holandsku. Majetky sú totiž zapísané na rôzne schránkové firmy, čiže je ťažko vystopovateľné, kto za majetkom stojí. „V tomto našťastie my máme výhodu, pretože sa u nás, ak chce obchodovať so štátom, musí sa preukázať koncový užívateľ výhod,“ uzavrel Matovič./agentury/

X X X

Hamran má miesto policajného prezidenta viac-menej isté

Minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) pripúšťa, že od prvého apríla by sa Štefan Hamran mohol stať policajným prezidentom. Formálnu povinnosť Hamran splnil - vypočul ho parlamentný brannobezpečnostný výbor. Šéf rezortu vnútra podľa vlaňajšej novely navrhuje kandidáta na policajného prezidenta a po verejnom vypočutí ho môže vymenovať.

Dočasne poverený prezident a kandidát na prezidenta Policajného zboru SR Štefan Hamran na vypočutí v parlamente.
Hamran je od 16. septembra 2021 dočasným policajným prezidentom. Nastúpil po Petrovi Kovaříkovi, ktorý odstúpil po vznesení obvinenia zo zneužívania právomoci verejného činiteľa.

Za prvoradú úlohu považuje Hamran zvýšiť dôveryhodnosť polície. „V Českej republike sa dôvera blíži k 70 percentám, v Slovenskej republike osciluje okolo hranice 40 percent. Nedôvera je pritom vyše 50-percentná,“ vysvetľoval kandidát na policajného prezidenta prevažne koaličným poslancom, pretože z opozície prišiel na vypočutie iba jeden. „Je pre nás kľúčové, aby na najvyšších veliacich a riadiacich postoch boli dlhoroční kariérni policajti, ktorí majú dobre nastavení morálny kompas a majú za sebou kus poctivej práce bez ohľadu na garnitúru, ktorá tu vládla,“ objasňoval spôsob, akým chce očistiť políciu.

Hamran zdôraznil, že „šancu dostali mnohí funkcionári a mnohí z nich nedokázali využiť túto príležitosť“. Preto pristúpil k istým personálnym zmenám ešte ako dočasný šéf polície. Stojí si za tým, že sa „skončila éra, keď boli policajní funkcionári nominovaní politickými stranami“. „Potvrdzuje sa, že niektorí funkcionári nemali problém pracovať v prospech politikov a oligarchov,“ poukázal na zatýkanie a obvinenia aj v radoch polície.

Čistú políciu má udržať aj nové nariadenie o zásadách kariérneho postupu. „Má tri strany. Je zrozumiteľné a bez problémov aplikovateľné v praxi,“ pokračoval dočasný policajný prezident. Kto chce kariérne rásť, musí byť v zbore najmenej desať rokov, na úseku, ktorý chce riadiť, aspoň tri.

Ako policajný prezident chce Hamran zrušiť „ohýbanie štatistických čísel“. Vyčíta ho najmä Tiborovi Gašparovi, keď „bol prítomný na niekoľkých aktívoch, kde boli funkcionári perzekvovaní, keď nemali správne štatistické čísla“. „Občan sa aj bez štatistických čísel dokáže rozhodnúť, či sa na teritóriu, kde žije, pracuje, vychováva deti, cíti bezpečne, alebo nie. Pre nás je podstatné, aby občan vnímal policajta ako človeka, na ktorého sa môže obrátiť, keď sa ocitne v tiesni alebo v zložitej životnej situácii,“ dodal.

Ako však chce personálne posilniť zbor, to Hamran presne nepovedal. Pripomenul však, že za posledných dvanásť rokov iba vo dvoch pribudlo viac policajtov, ako odišlo zo zboru. Poslancom povedal, že v súčasnosti sa pracuje na dvoch variantoch dislokácie základných útvarov. Pripustil, že už teraz sa lobuje, kde budú policajné útvary umiestnené. Hamran ďalej povedal, že jeden variant pripúšťa štyri krajské riaditeľstvá, pričom dve by mali byť na strednom Slovensku. „Mať osem krajských riaditeľov a osem ich zástupcov, to je šialené,“ dodal s tým, že postačujúci bude model so štyrmi krajskými riaditeľstvami.

Na reformu policajného prezídia sú podľa Hamrana nadviazané financie z plánu obnovy. On však kladie dôraz aj na posilnenie regionálnych štruktúr, pričom „reálne kontúry“ reformy by chcel predstaviť do konca mesiaca.
Na jednej strane Hamran hovorí, že Slovensko má nadpriemerný počet policajtov, na stotisíc obyvateľov je ich približne 403. Na druhej strane tvrdí, že pri počte 21-tisíc príslušníkov je napríklad v Bratislave podstav 400 policajtov. Zároveň priznáva, že v zbore je 2 450 manažérov, ich počet chce skresať zhruba o tretinu. Pritom však pripomína, že v zbore nie je záujem o riadiace posty. Vysvetľuje ho zložitým až nezrozumiteľným odmeňovaním policajtov. Radový príslušník s príplatkami za nadčasy a pohotovosť zarobí viac ako jeho nadriadený.

Najväčšia kritička Hamranovej reformy bývalá ministerka vnútra Denisa Saková (Hlas) na vypočutie neprišla. Tvrdí, že išlo iba o formalitu, ktorá nemá vplyv na vymenovanie policajného prezidenta. Minister vnútra okrem toho, že sám vymenúva policajného prezidenta, môže ho aj odvolať bez udania dôvodu./agentury/

X X X

Spojencom sme núkali muničný sklad pod Tatrami, centrum pre NATO nikdy nevzniklo

Realita je taká, že nikdy v minulosti nedošlo k rokovaniam o vzniku logistického centra v Poprade pre potreby armád
NATO. Proti boli aj miestni obyvatelia.
V logistickom centre v Poprade-Kvetnici sa mala skladovať munícia pre potreby zásahov NATO na východnej hranici aliancie. Na summite NATO v septembri 2014 vo waleskom meste Newport to navrhol vtedajší slovenský prezident Andrej Kiska spolu s vtedajším ministrom obrany Martinom Glváčom.

Kiska túto alternatívu vtedy pred partnermi z aliancie prezentoval v reakcii na bojové výpady proruských separatistov na ukrajinskom Donbase, ktoré podporovala Ruská federácia.

K návrhu sa vtedy vyjadril aj úradujúci premiér Robert Fico. Pre televíziu TA3 povedal, že kľúčové by bolo, na čo by slúžila. „Pokiaľ ide o logistiku a tréning, nevidím v tom zásadný problém. Problém by bol, keby sme boli požiadaní o vytvorenie akejsi základne s personálom. Moja osobná odpoveď by bola nie,“ povedal Fico.

Nedošlo ani len k rokovaniam
Napriek vášnivým debatám politikom logistické centrum pre NATO pri Poprade napokon nikdy nevzniklo.
„Realita je taká, že nikdy v minulosti nedošlo k rokovaniam o lokalite Poprad na tento účel. Priestory využívajú iba slovenské ozbrojené sily," potvrdzuje hovorkyňa ministerstva obrany Martina Kovaľ Kakaščíková.

Proti nápadu sa postavila aj širšia verejnosť. Popradský aktivista a šéf Svetového združenia politických väzňov František Bednár sa preto počas jesene 2014 posadil za stolík na Námestí sv. Egídia v Poprade.

Zbieral tam podpisy pod petíciu "za vyhlásenie mestského referenda o umiestnení logistickej základne NATO v Poprade".
„Vtedy som petíciu nemyslel politicky - teda proti tým, ktorí túto základňu navrhli - ale z bezpečnostného hľadiska. Nepovažoval som za dobrý nápad vybudovať aliančný sklad munície v stredisku cestovného ruchu a iba dva kilometre vzdušnou čiarou od sídliska, kde žije okolo 30-tisíc ľudí. Nikde v Alpách by si predsa niečo také nepostavili vedľa
turistických stredísk," vraví s odstupom času Bednár.

Od ľudí sa podarilo vyzbierať takmer dve tisíc podpisov, na vypísanie mestského referenda nestačilo. Pre nezáujem oslovených o podporu ďalšieho pokračovania petície, keďže na jej odovzdanie mestským poslancom bolo potrebných minimálne 30 percent podpisov oprávnených voličov, čiže okolo 13 000 podpisov, popradskí aktivisti petičnú akciu k 1. decembru 2014 ukončili.

Rizikovosť je rovnaká
Na situáciu vtedy zareagovalo aj mesto Poprad, ktoré na svojej internetovej stránke spustilo anketu. V nej drvivá väčšina hlasujúcich logistické centrum NATO s muníciou odmietla.
Armádny muničný sklad v Poprade-Kvetnici pozostáva z dvoch od seba oddelených areálov. Jeden je priamo viditeľný z cesty medzi Poprad a Spišským Bystrým, druhý sa ukrýva v ťažko dostupnom horskom teréne Kozích chrbtov. História muničného skladu siaha až do roku 1939, kedy sa tam postupne vybudovalo viacero objektov.

V prípade bojového konfliktu by bolo jedno, či logistická základňa funguje pod hlavičkou slovenskej armády alebo NATO. Jej rizikovosť by bola rovnaká, keďže Slovenská republika je plnohodnotným členom Severoatlantickej aliancie.
Parlament nedávno schválil prítomnosť zahraničných ozbrojených síl z Česka, Nemecka, Holandska, Poľska, zo Spojených štátov a Slovinska. Na naše územie príde maximálne 2100 vojakov Severoatlantickej aliancie s tým, že posilnia obranu východného krídla NATO i celého Slovenska, aktuality.sk

X X X

V Maďarsku zostávajú do parlamentných volieb dva týždne, kampaň sa stupňuje

Do parlamentných volieb v Maďarsku zostávajú necelé dva týždne a politickí lídri stupňujú svoju predvolebnú kampaň.
Kým premiér a predseda vládneho Fideszu Viktor Orbán vyzýva Maďarov, aby volili „srdcom", premiérsky kandidát opozičného zoskupenia Péter Márki-Zay apeluje na občanov, aby namiesto Východu volili Západ. Informuje o tom v pondelok spravodajca TASR.

Orbán na Facebooku zverejnil krátky status: „Počúvaj svoje srdce, 3. apríla zvoľ Fidesz!" Spravodajský server Index.hu v tejto súvislosti pripomenul, že tento slogan použil Orbán aj v kampani v prvých parlamentných voľbách po zmene režimu pred 32 rokmi.
„Fondy prídu iba v prípade, ak Orbán odíde,"
Márki-Zay takisto na Facebooku zverejnil video, v ktorom Maďarov vyzval, aby namiesto Východu volili Západ, aby „hasením požiaru nepoverili podpaľača" a aby svojimi hlasmi pre opozíciu zabezpečili, že sa fondy Európskej únie skutočne dostanú k občanom Maďarska. „Únijné fondy prídu iba v prípade, ak Orbán odíde," zdôraznil opozičný líder, ktorý vo videozázname podotkol, že Maďarsko musí prijať prísne protikorupčné pravidlá.

Podľa výsledkov prieskumu inštitútu Nézőpont zverejnených v pondelok spravodajským serverom Telex.hu v kategórii voličov, ktorí sa iste zúčastnia na voľbách, by Fidesz volilo 49 percent a opozičné zoskupenie V jednote za Maďarsko 41 percent respondentov, aktuality.sk

X X X

O post predsedu NKÚ sa uchádzajú štyria kandidáti

O post šéfa Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) sa uchádzajú štyria kandidáti - Ľubomír Andrassy, Róbert Suja, Andrej Holák a Štefan Kišš.
TASR to potvrdil predseda parlamentného výboru pre financie a rozpočet Marián Viskupič (SaS). Na post podpredsedu NKÚ kandidujú Martin Vojtašovič, Ivan Kuhn, Jaroslav Ivančo.
Nového šéfa NKÚ má voliť Národná rada SR preto, lebo Karolovi Mitríkovi sa končí sedemročné funkčné obdobie. Poslanci ho do funkcie zvolili v roku 2015.

Termín posunuli
Pôvodne mala byť voľba na februárovej schôdzi parlamentu, ale termín posunuli. Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) tvrdil, že posunom vytvárajú opozícii čas na predloženie jej kandidáta.
Termín na predkladanie kandidátov do voľby uplynul v pondelok popoludní. Hlasovanie by sa malo konať na marcovej schôdzi.
NKÚ kontroluje hospodárenie s prostriedkami rozpočtov, ktoré schvaľuje NR SR alebo vláda SR. Kontroluje tiež hospodárenie s majetkom štátu, verejnoprávnych inštitúcií alebo samospráv. Kontroluje napríklad spôsob vyrubovania a vymáhania daní, ciel, odvodov alebo poplatkov. Vypracúva napríklad i stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu, aktuality.sk

X X X

Abramovičova ex žije v strachu. Nechce prísť o tento luxus

Exmanželka ruského oligarchu a majiteľa FC Chelsea Romana Abramoviča Irina sa bojí, že sankcie voči jej bývalému manželovi sa dotknú aj jej a ona sa bude musieť zbaviť luxusu, ktorý jej pripadol po rozvode.
Irina a Roman Abramovičovci na zápase Chelsea - Manchester United v roku 2006.
Abramovič, blízky priateľ a verný podporovateľ šéfa Kremľa Vladimira Putina, sa ocitol na sankčnom zozname Európskej únie. Dôvodom je ruská vojenská agresia na Ukrajine.

Navyše je podozrivý, že počas postsovietskej privatizácie zaplatil za plynárenskú a palivovú spoločnosť Sibneft 220 miliónov eur, aby rovnakú spoločnosť neskôr predal ruskej vláde za 14 miliárd eur.
V Rusku je 117 milardárov, väčšina z nich sú oligarchovia

Video vzniklo v spolupráci s Mall.tv.
Irinu, bývalú letušku Aeroflotu, si zobral za ženu v roku 1991, rozviedli sa v roku 2008. Majú spolu päť detí.
Exmanželka dostala po rozvode rozprávkový majetok – dom vo West Sussexe, dve jachty a značnú hotovosť.
Podľa jej bývalého ochrankára, ktorý prehovoril pre The Sun, sa teraz obáva, že jej v Británii zmrazia účty./agentury/

X X X

Ruská novinárka: Ruská žurnalistika prestala existovať a tak skoro sa z toho nespamätá

Drvivá väčšina čitateľov nás požiadala, aby sme nezavreli redakciu, hovorí Nadežda Prusenkovová.
Novaja gazeta je jedno z posledných veľkých nezávislých médií pracujúcich v Rusku. Jej šéfredaktor Dmitrij Muratov získal v roku 2021 Nobelovu cenu za mier. Na rozdiel od televízie Dožď či rádia Echo Moskvy sa aj po prijatí tzv. zákona o fejkoch redakcia rozhodla v práci pokračovať.

Zákon poslanci schválili v priebehu jedného dňa a oficiálne je namierený proti rozširovaniu dezinformácií o ruskej armáde. Využíva sa však na potláčanie nesúhlasu s ruskou inváziou na Ukrajine.
O tom, aká je dnes situácia v Rusku, ako je na tom ruská žurnalistika, ale aj o tom, prečo pokračujú v práci, sme sa rozprávali s novinárkou a dnes aj hovorkyňou Novej gazety Nadeždou PRUSENKOVOVOU.

X Na sociálnych sieťach a v médiách sme videli, ako polícia potláča demonštrácie proti vojne na Ukrajine, ktorú rozpútalo Rusko. Vy žijete v Moskve, kde prebehli najväčšie protesty. Aká je tam teraz nálada?

Potláčanie protestov sa začalo ešte v roku 2011 po parlamentných voľbách. Súčasťou týchto volieb bolo množstvo prípadov falšovania výsledkov. To sa mnohým nepáčilo, nesúhlasili s tým a vyšli do ulíc. Vtedy prišla prvá vlna. Vyústilo to do masívnych stretov s políciou, sprísňovali sa zákony a hromadné akcie v Rusku boli prakticky zakázané. Pokiaľ niekto zorganizuje nepovolenú akciu (úrady v Rusku musia verejné zhromaždenie povoliť, kým na Slovensku ho stačí nahlásiť, pozn. red.), niekoľko dní pobudne vo väzení. Dnes to vyzerá tak, že celé tie roky to bola vlastne príprava. Už nemôžem ani použiť slovo vojna, pretože ak to, čo sa deje na Ukrajine, nazvem vojnou, hrozí mi väzenie. Situácia dnes vyzerá tak, že všetky tie sprísnenia boli predohrou takejto agresie, napadnutia susednej krajiny, ktoré dnes nazývajú zvláštna operácia.

X Udržia sa v takýchto podmienkach protesty alebo časom skrátka pôjdu do stratena?

Považujem za mimoriadny zázrak, že sa stále dejú, pretože cieľom všetkého, čo sa tu dnes deje, je zničiť akúkoľvek možnosť demonštrovať. Prebieha tu pokus o znemožnenie akéhokoľvek protestovania. Našťastie, stále existujú ľudia, ktorí sa neboja a sú ochotní ísť aj do väzenia. Je výborné, že aj dnes tu sú takí občania. No, bohužiaľ, je ich čoraz menej, pretože sa boja. Sú tu však sankcie proti Rusku, ktoré majú dosah najmä na bežných ľudí. Som síce proti vojne, no sankcie ovplyvnia môj život, pretože mi nefungujú bankomatové karty, nemôžem nikam cestovať, nemôžem ísť do McDonald’s, pretože sa sťahuje z nášho trhu. Môj súkromný názor je, že ľudia si napokon uvedomia, čo sa deje, a vyjdú do ulíc, pretože napokon nebudú mať čo stratiť.

X Aká je teraz atmosféra v redakcii Novej gazety?

Sme nervózni. Po morálnej stránke je veľmi ťažké pracovať v takých podmienkach. Keď sme ešte vôbec mali tú možnosť, nebolo vôbec jednoduché písať o tom, že naša krajina bombarduje svojho suseda. Bola som editorkou toho vydania novín, ktoré vyšlo deň po začiatku tzv. zvláštnej operácie. Možno druhý- alebo tretíkrát v mojom živote som plakala v práci, pretože bolo pre mňa veľmi ťažké vyrovnať sa s emóciami. Samozrejme, bojíme sa aj o vlastnú bezpečnosť, aj o svoje rodiny ako bežní ľudia.

Čo sa týka profesionálneho života, s príchodom tzv. zákona o fejkoch (zákon o rozširovaní dezinformácií o ruskej armáde, pozn red.) sa dá povedať, že už viac nerobíme žurnalistiku. Pri takej miere cenzúry jednoducho prestala existovať. Novaja gazeta zostala posledným nezávislým médiom v Rusku. Kým sa však bude dať aspoň trochu pracovať, budeme to robiť a budeme sa snažiť našim čitateľom priniesť aspoň také informácie, o ktorých môžeme hovoriť. Je to veľmi ťažké. Niekoľko členov redakcie sa preto rozhodlo radšej opustiť Rusko.

X V rozhovore pre Denník N to konštatoval aj riaditeľ Sacharovovho centra Sergej Lukaševskij, ktorý tiež odišiel z krajiny. Podľa neho nový zákon neprinesie len cenzúru, ale aj silnú autocenzúru. Redakcie nezávislých médií ako televízia Dožď a rádio Echo Moskvy sa preto rozhodli radšej skončiť. Prečo vy pokračujete ďalej?

Bolo to veľmi komplikované rozhodnutie. Aj my sme uvažovali, že by sme aspoň dočasne prestali pracovať. Uvedomili sme si, že v tejto situácii vlastne nemáme čo povedať a zároveň je to veľmi nebezpečné. Mali sme k tomu veľkú poradu celej redakcie a niekoľko hodín sme diskutovali o tom, čo spravíme. Čitatelia sa postavili za nás. Až 95 percent z nich sa vyjadrilo, aby sme neskončili, pretože ak odídeme aj my, už tu neostane vôbec nikto. Hovorili nám, že aj keď nebudeme používať slovo vojna, oni budú vedieť, čo chceme povedať. Odkázali nám, že potrebujú zdroj, ktorému veria, zdroj, kde si budú môcť overiť, či je nejaká informácia pravdivá. Rozhodli sme sa preto, že kým je aspoň nejaká možnosť, budeme pokračovať.

X Dá sa teda hovoriť o tom, že s príchodom zákona o fejkoch skončila nezávislá žurnalistika v Rusku?

Áno, takto to vidíme. V deň, keď parlament schválil tento zákon, zároveň bolo zatvorených 30 rôznych redakcií. Boli medzi nimi online médiá, noviny, časopisy v celej krajine. Toto sa udialo v súbehu s tým, ako sa prijal ten zákon. Presne v tej chvíli zničili ruskú žurnalistiku. A domnievam sa, že tak skoro nebude schopná vrátiť sa ani do stavu, v akom bola aspoň doteraz.

X Minulý týždeň svet videl video, kde zamestnankyňa ruskej štátnej propagandistickej televízie Pervyj kanal Marina Ovsiannikovová vbehla do živého vysielania s protivojnovým plagátom. Na internete sa rozbehla diskusia, či išlo o hrdinský čin jednotlivca alebo o pripravenú manipuláciu. Ako to vnímate v Rusku?

Samozrejme, že nešlo o manipuláciu. Bol to skutočný človek, ktorý vykonal veľmi odvážnu a vôbec nie jednoduchú vec. Mnohí by sa na niečo také neodvážili, ona áno. Momentálne prebieha súd, vedú proti nej správne konanie, za ktoré jej hrozí desať dní väzenia. Myslím si, že išlo o skutočne odvážny počin. (Marinu Ovsiannikovovú uznal súd vinnou zatiaľ za zvolávanie nepovolených zhromaždení, ktorého sa mala dopustiť videom, nahraným a zverejneným pred samotným vystúpením v správach.

Dostala za to pokutu 30-tisíc rubľov, teda asi 260 eur. Aktuálne sa preveruje, či sa voči nej nezačne aj trestné stíhanie podľa zákona o dezinformáciách o ruskej armáde, pozn. red.) Čosi podobné by malo byť známe aj vám. Keď v roku 1968 vtrhli sovietske tanky do Československa, v celom Sovietskom zväze sa našlo len sedem ľudí, ktorí prišli na Červené námestie a protestovali proti príchodu tankov. Neexistoval vtedy žiadny internet, no myslím si, že táto sedmička bola dôvodom protestov, ktoré sa objavili neskôr.

A to, čo sme videli vo vysielaní Pervého kanala, môžeme porovnať s touto udalosťou. Dáva nám to nádej, že ešte nie sme celkom stratení, že sú tu stále ľudia, ktorí nebudú mlčať, ktorí sú proti a zároveň sú ochotní aktívne vystúpiť. Takýchto ľudí to nestojí málo. Nemyslím si preto, že je to fejk.
Marina Ovsiannikovová vo vysielaní Pervého kanálaZdroj: YT НН - Новото нормално

X Veľkou témou v časti ruskej populácie je opäť emigrácia. Hovorí sa, že Rusko už opustilo zrejme viac ako 100-tisíc ľudí. Ako nad tým premýšľate? Tiež uvažujete nad emigráciou?

Naša pozícia je, že kým budeme schopní robiť, budeme robiť. Nikam na západ sa nezberáme. Samozrejme, keď sa situácia zhorší, ak nás prinútia zavrieť, ak by sa strieľalo, v takom prípade zrejme emigruje celá redakcia. Zatiaľ sa na to nechystáme, no je to plán b., aktuality.sk

X X X

Štát tvrdí, že vypol prokremeľskú Infovojnu, web však môže stále fungovať

Dezinformačná stránka prednedávnom získala doménu štátu Belize.
Štát sa rozhodol vypnúť ďalší dezinformačný web, ktorý šíril prokremeľskú propagandu. Po Hlavných správach a Hlavnom denníku Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) nechal zablokovať aj Infovojnu.

„Na stránke www.infovojna.bz bola identifikovaná škodlivá aktivita,“ povedal pre Aktuality.sk hovorca úradu Peter Habara.
Konšpiračná stránka si len prednedávnom pravdepodobne práve v snahe zabrániť svojmu zablokovaniu zmenila svoju doménu z „.sk“ na „.bz“. Slovenský web sa teda už niekoľko dní tváril, akoby sa „presťahoval“ do štátu Belize, ktorému doména „.bz“ patrí.
Zatiaľ ide
Infovojna už pribudla aj na zoznam blokovaných webov, ktorý na svojej stránke zverejňuje NBÚ.
Web aj napriek tvrdeniu NBÚ o jeho zablokovaní môže byť ešte stále dostupný. Technologický portál Živé.sk píše, že stránka je blokovaná „na úrovni DNS serverov operátorov, funguje teda ľuďom v zahraničí alebo pri nastavených zahraničných DNS serveroch.“

Šéfredaktor Živé.sk Filip Hanker už skôr upozorňoval, že blokovanie zahraničných webov môže byť komplikovanejšie.
„Zahraničné adresy sa dajú blokovať len na sieťovej úrovni a toto blokovanie vie koncový používateľ nejako obísť – cez zmenu DNS (jednoduché nastavenie v počítači či telefóne) alebo nainštalovaním takzvanej VPN služby za pár eur mesačne, ktorá prevádzku presmeruje cez zahraničie,“ vysvetlil Hanker.

Informačná vojna
Parlament ešte koncom februára udelil NBÚ právomoc zablokovať webstránky, šíriace „škodlivý obsah”, ktorý môže zapríčiniť „kybernetický bezpečnostný incident”, alebo vykonávajúce „škodlivú aktivitu”, teda napríklad publikovanie závažných dezinformácií.
Išlo o reakciu na informačnú vojnu, ktorá aj v našich končinách po vypuknutí ruskej agresie ešte zosilnela. Netrvalo dlho a NBÚ rozhodol o vypnutí dezinformačných stránok Hlavné správy a Hlavný denník.

Medzi vplyvné dezinfo weby patrila aj Infovojna, ktorá už v minulosti zverejňovala rôzne bombastické, no ničím nepodložené správy.
Pred troma rokmi napríklad web priniesol informáciu, že Andreja Kisku zadržali v Stredoafrickej republike za pokus o štátny prevrat. Najnovšie sa konšpiračná stránka snažila zľahčovať ruskú agresiu, dianie na Ukrajine relativizuje a z eskalácie napätia obviňuje Západ.

Propaganda a hoaxy
Infovojne sa to darilo aj vďaka takýmto titulkom: „V prípade jadrovej vojny by ľudstvo muselo začať od nuly, varoval pápež František. Štáty NATO napriek tomu provokujú tretiu svetovú vojnu vyhlásením, že budú pokračovať v dodávkach zbraní Ukrajine“.

Alebo: „Prečo Západ mlčí o ukrajinských neonacistických hnutiach, prápore Azov a dedičstve Banderovcov?“
Stránka slovenskej polície zasa na Facebooku upozornila na hoax o zakázaných zbraniach a tajných laboratóriách na Ukrajine, ktoré šírili viaceré dezinfo weby, medzi nimi aj Infovojna.

Nešlo o stránku s úplne marginálnym zásahom. Z prieskumu agentúry Ipsos z prelomu februára a marca vyplýva, že približne päť percent z tých ľudí, ktorí informácie o dianí na Ukrajine hľadajú na internete, považuje za najlepší zdroj práve Infovojnu.
Web v celkovom rebríčku obsadil siedme miesto hneď za Hlavnými správami (10 percent), prvé boli Aktuality s 54 percentami, aktuality.sk

X X X

Rusko potvrdilo zásah nákupného centra v Kyjeve; malo to byť sklad rakiet

Ruské ministerstvo obrany v pondelok vyhlásilo, že nákupné centrum v Kyjeve, ktoré bolo zničené pri nočnom ostreľovaní, slúžilo ako sklad rakiet.
Podľa agentúry AFP to uviedol hovorca ruského rezortu Igor Konašenkov.

Objasnil, že ruskými „ďalekonosnými vysoko presnými zbraňami" boli v noci na 21. marca v Kyjeve" v nefunkčnom nákupnom centre zničené batérie ukrajinských raketových systémov s viacerými odpaľovacími systémami a sklad munície" pre tieto zbraňové systémy.
Pri zásahu objektu prišlo o život najmenej osem ľudí, dodala agentúra AFP, aktuality.sk

X X X

Čo do úst, bude trápiť viac ako energie. Mäso vyskočí o tretinu, košík potravín bude drahší o štvrtinu

Slováci tohto roku dva razy otočia v dlani každé euro, ktoré vydajú za potraviny. Tie sú z týždňa na týždeň drahšie. Len ťažko sa hľadá výrobok, ktorý by od začiatku roka nezdražel. Rožok síce ešte stále stojí v najväčších reťazcoch desať centov, ale od apríla bude aj s chlebíkom drahší. Ešte do konca tohto mesiaca razantne podražie na Slovensku najviac konzumované bravčové mäso. Mäsiari minulý týždeň oznámili, že zvýšia obchodné ceny bravčoviny o 25 až 30 percent!

Vojna na Ukrajine roztočila inflačnú špirálu. Vo februári dosiahla inflácia desať percent, a marec nebude lepší, skôr horší. Krajina čelí zlým časom a na program dňa sa dostala potravinová otázka. Nemalá časť obyvateľstva, predovšetkým dôchodcovia, nízkopríjmové rodiny s malými deťmi, slobodné matky, bude mať čo robiť, aby zvládla obvyklé nákupy potravín.

Ak ešte v januári väčšina analytikov vyhlasovala, že potraviny nezdražejú o viac ako 5–7 percent, teraz už málokto pochybuje, že ich ceny prelomia dvojcifernú hranicu. Dokonca sa môže stať, že medziročné zvýšenie cien dosiahne 25 percent. Myslí si to predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho. Jedlé rastlinné oleje – jedna z bežných potravín – túto métu už prekonali, keď vo februári medziročne zdraželi o 27 percent.

Z potravín sa stala ostrá politická otázka, pred ktorou niet úniku. Takou ju robí vždy vojna. V tej na Ukrajine nelietajú len smrtonosné rakety a granáty, obojstranné ekonomické sankcie, ale aj desiatky miliónov ton obilia a slnečnice, ktoré zostali zablokované v čiernomorských prístavoch. Vojnové vykoľajenie globálnych tokov agrosurovín prilieva olej do ohňa inflačnej špirály a zvyšuje ceny potravín./agentury/

X X X

Rudné bane podajú trestné oznámenie pre znečistenie rieky Slaná

Štátny podnik Rudné bane podá v súvislosti so znečistením rieky Slaná trestné oznámenie. Odmietajú tvrdenia, že si nesplnili svoje povinnosti.
Momentálne hľadajú efektívne a čo najmenej náročné riešenie, ktoré by situáciu na rieke vyriešilo. Uviedol to riaditeľ Rudných baní Peter Žitňan.

„Chceme, aby sa riadne prešetrilo, kto čo zanedbal a prečo sa nikto nevenoval tomuto problému, ktorý v podzemí vznikal už viac ako desať rokov," povedal Žitňan. Ministerstvo hospodárstva ako zriaďovateľ Rudných baní sa zároveň rozhodlo, že vytvorí pracovnú skupinu, ktorá má napomôcť k vyriešeniu znečistenia.

Voda podľa rozboru nie je toxická
Žitňan tvrdí, že Rudné bane nie sú zodpovedné za kvalitu vytekajúcich vôd. Situáciu však monitorujú a riešia spolu s Okresným úradom v Rožňave, Slovenskou inšpekciou životného prostredia a ministerstvom životného prostredia. „Podľa aktuálnych výsledkov rozboru z 28. februára voda v rieke pod miestom zmiešavania banských a povrchových vôd nie je toxická pre živočíchy. Na výsledky ďalších analýz sa čaká," poznamenal.

Firma Siderit, ktorá v bani naposledy ťažila a bývalé vedenia Rudných baní konali podľa Žitňana na základe nesprávnych podkladov a situáciu podcenili. Zároveň dodal, že problematika starých banských prevádzok a ich možných vplyvov na životné prostredie bola zo strany štátu dlhodobo hrubo zanedbávaná. Podobné problémy s banskými vodami, starými banskými dielami alebo odkaliskami môžu nastať aj v iných lokalitách, ak sa táto problematika nezačne intenzívnejšie riešiť.
Je potrebná zmena legislatívy
Do budúcnosti je podľa Žitňana potrebné zmeniť legislatívu tak, aby banské spoločnosti ešte počas svojej prevádzky boli povinné vytvárať účelovú finančnú rezervu, ktorá by bola viazaná a mohla by byť využitá iba na ukončenie banskej činnosti.
Rieka Slaná sa dočervena sfarbila ešte v polovici februára. Príčinou je vytekanie banských vôd zo železorudnej bane v areáli bývalého banského podniku Siderit. Ten v obci Nižná Slaná v okrese Rožňava fungoval do roku 2008. Podľa štátneho podniku Rudné bane si spoločnosť po ukončení ťažby nesplnila svoje záväzky, týkajúce sa likvidácie banských diel, nevyhnutné opatrenia preto v roku 2012 realizoval podnik. Žitňan doplnil, že Rudné bane v železnorudnej bani nikdy nevykonávali ťažbu, aktuality.sk

X X X

V Grécku pri výbuchu v továrni na výrobu dynamitu zahynuli traja ľudia

Traja zamestnanci továrne na výrobu dynamitu na severe Grécka prišli v pondelok o život pri silnom výbuchu, ku ktorému došlo v tomto závode.
S odvolaním sa na vyjadrenie spoločnosti, ktorá továreň prevádzkuje a tiež miestnych úradov o tom informovala agentúra AFP.
K výbuchu došlo v dedinke vzdialenej 30 kilometrov východne od mesta Grevena, ktoré leží približne 420 km severozápadne od Atén. Spoločnosť ELTEK, ktorá továreň prevádzkuje, uviedla, že pri explózii sa zranil aj jeden príslušník bezpečnostnej služby.

„Budova (továrne) bola úplne zrovnaná so zemou," povedal Jorgos Dastamanis, starosta mesta Grevena. Obyvatelia zase tvrdili, že explózia sa podobala zemetraseniu.

Príčina výbuchu nebola bezprostredne známa.
„Potvrdzujeme úmrtia troch zamestnancov našej továrne v Grevene, ku ktorým došlo pri nehode na výrobnej linke," uviedla zmienená firma. Zároveň vyjadrila úprimnú sústrasť rodinám a blízkym obetí. Spoločnosť ELTEK ešte predtým informovala, že v prevádzka továrne sa riadila všetkými „bezpečnostným opatreniami", aké vyžaduje zákon. Uviedla tiež, že pri vyšetrovaní plne spolupracuje s úradmi, aktuality.sk

X X X

Banskobystrická župa: Utečenecká kríza je zároveň príležitosť, chýbajú nám lekári

Samosprávny kraj žiada štát, aby čo najskôr odstránil byrokraciu pri zamestnávaní ukrajinských zdravotníkov.
Banskobystrický samosprávny kraj, ktorý dlhodobo pociťuje nedostatok ambulantných lekárov, predovšetkým pediatrov a zubárov, dúfa, že zaplniť tieto miesta by mohli prichádzajúci Ukrajinci.

Už teraz smerovala k ukrajinskej komunite výzva, že ak sú medzi utečencami lekári a ďalšie zdravotnícke profesie, nech sa kraju prihlásia.
Lekár kraja: Nie sú to ľudia z tretieho sveta
„Vojna na Ukrajine je hroznou agresiou Ruska, no zároveň je príležitosťou, aby Slovensko lekárom a ďalším zdravotníkom poskytlo prácu," hovorí lekár Banskobystrického samosprávneho kraja Jozef Botka, podľa ktorého je takýto postup obojstranne výhodný.

Ak pred vojnou utekajúcich lekárov a sestry dokážeme integrovať do nášho zdravotníckeho systému, pomôže to podľa neho vyriešiť dlhodobý a narastajúci problém s nedostatkom odborného personálu v ambulanciách.
Dnes je situácia taká, že ambulantní lekári nielen v Banskobystrickom kraji sú prestarnutí, je ich málo a sú preťažení.
Za aktuálny problém pri zamestnávaní Ukrajincov označuje Botka „prebujnelú administratívu" pri uznávaní diplomov.

Systém by mal štát podľa neho výrazne zjednodušiť.
Jeho skúsenosť nielen s lekármi a so zdravotníkmi z Ukrajiny vo všeobecnosti, je veľmi dobrá. „Ak má niekto predstavu, že k nám prichádzajú niekde z tretieho sveta, tak je na veľkom omyle. Ukrajinské univerzity v Kyjeve, Charkove a ďalších mestách sú kvalitné a produkujú kvalitne vzdelaných ľudí, vrátane lekárov a ďalších zdravotníkov," hovorí Botka.

Žiadajú menej byrokracie a častejšie skúšky
Na štát apeluje aj podpredseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrej Lunter.
Takzvaný zákon Lex Ukrajina by mal zabezpečiť možnosť vykonávať dočasnú odbornú stáž pre zdravotníckych pracovníkov nielen v nemocniciach, no aj v ambulantnom sektore. Takáto odborná stáž by podľa jeho slov mala byť prístupná nielen pre lekárov či sestry, no aj pre lekárnikov z Ukrajiny.

„Pre nás je kľúčové, aby ukrajinskí lekári mohli pracovať nielen v nemocniciach, no aj v ambulanciách," opakuje Lunter. Zdravotné sestry by vedel kraj využiť aj v domovoch sociálnych služieb.
Všetko však zatiaľ komplikuje práve náročný proces uznávania dokladov o vzdelaní a skúšky dokazujúce znalosť
štátneho jazyka, teda slovenčiny.

Lunter hovorí o potrebe skrátiť lehotu na uznávanie dokladov o vzdelaní a odbornej kvalifikácií zo 60 na 30 dní a vytvoriť zoznam vzdelávacích inštitúcií z Ukrajiny, doklady z ktorých sa budú uznávať automaticky.
Nedostatok súdnych prekladateľov z ukrajinského jazyka navyše komplikuje vyžadované úradné preklady dokladov o dosiahnutom vzdelaní.
„Skúšku z ovládania štátneho jazyka organizuje ministerstvo dvakrát ročne, čo podľa nášho názoru nepostačuje. Treba ich umožniť častejšie, možno aj raz za mesiac," spomenie ďalšiu z požiadaviek.

Samosprávny kraj chce sám pomôcť s intenzívnymi jazykovými kurzami pre lekárov a sestry, ktoré by mohol poskytovať na jeho stredných školách, ak pre takýto postup vytvorí ministerstvo školstva podmienky.
„Rozumieť perfektne pacientovi je alfa a omega dobre poskytovanej zdravotnej starostlivosti, tu neexistuje kompromis. Mali by sme však tým ľuďom maximálne pomôcť," pridáva sa k požiadavke Botka.

Župa by ponúkla aj služobné byty
Banskobystrickej župe sa už prví zdravotníci z Ukrajiny hlásia, najčastejšie ide o lekárky. Lunter hovorí, že začína vznikať databáza, ktorá pomôže nielen nemocniciam, no po vytvorení dnes chýbajúceho legislatívneho rámca aj ambulanciám v kraji.
„Dostávame prvotnú informáciu od týchto ľudí, že majú záujem pracovať, no zároveň si uvedomujeme, že im treba dať nejaký čas, aby sa aklimatizovali. Musíme myslieť na to, že prišli z vojnového územia. Môže trvať týždne, kým ich zaradíme do tohto procesu," vysvetľuje Lunter.

Ak sa zamestnávanie ukrajinských lekárov rozbehne, župa ich chce motivovať aj ubytovaním. „Disponujeme rôznymi služobnými bytmi, ktoré sme utečencom neposkytli v prvej vlne a vedeli by sme ich poskytnúť napríklad lekárom," naznačuje. Predpokladá, že takto môžu pomôcť aj niektoré z obcí, ktoré majú voľné byty či domy. „Je to aj v ich záujme, aby obyvatelia dostávali zdravotnú starostlivosť v regióne," hovorí, aktuality.sk

X X X

Shiffrinová má trofej, Vlhová zas viac peňazí. Koľko zarobili rivalky?

Sezóna 2021/22 Svetového pohára v alpskom lyžovaní je minulosťou, po konci ročníka prichádza čas na bilancovanie. 
Týka sa to aj zárobkov.
Najviac spomedzi lyžiarov a lyžiarok zarobil Švajčiar Marco Odermatt. Víťaz veľkého glóbusu si pripínal na prémiách celkovo 565 445 švajčiarskych frankov, čo je v prepočte 550 263 eur.

Medzi ženami to bol tesný súboj tradičných rivaliek – Petry Vlhovej a Mikaely Shiffrinovej.
O niečo viac zarobila Slovenka. O koľko? Pozrite si galériu 10 lyžiarok s najvyššími zárobkami za sezónu 2021/22 a dozviete sa viac:/agentury/