... v novodobej histórii: Viac ako milión hlasov voličov prepadlo v tohtoročných voľbách do českej Poslaneckej snemovne. Títo voliči totiž dali svoje hlasy stranám, ktoré neprekročili tzv. uzatváraciu klauzulu alebo volebný prah potrebný na vstup do dolnej komory Parlamentu ČR. Informovala o tom v nedeľu spravodajská televízia ČT 24. Prepadnutých hlasov je najviac od vzniku samostatnej Českej republiky.

Do Poslaneckej snemovne sa prebojovali štyri politické subjekty - samostatne kandidujúce hnutie ANO premiéra Andreja Babiša a strana Sloboda a priama demokracia (SPD) Tomia Okamuru, ako aj dve opozičné koalície, ktoré sú dohromady zložené z piatich strán. Motivácia voličov prísť k volebným urnám bola najvyššia od roku 1998, volebná účasť totiž presiahla 65 percent.

Vo voľbách hlasovalo 5.375.090 voličov, ktorí odovzdali platný hlas. Pätina z nich však prepadla - celkovo 1.069.359 hlasov. Znamená to, že preferencie vyše milióna voličov nebudú mať vplyv na zloženie Poslaneckej snemovne.

Tri strany tesne pod hranicou
Množstvo predvolebných prieskumov naznačovalo, že okolo päťpercentnej hranice sa pohybuje niekoľko relatívne významných politických strán. Jednalo sa o dosiaľ koaličných sociálnych demokratov z ČSSD a komunistov z KSČM alebo aj občianske hnutie Prísaha Roberta Šlachtu. Všetky tieto tri strany nakoniec päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do dolnej komory Parlamentu ČR neprekročili.

Ako uvádza ČT 24, takéto množstvo hlasov vo voľbách do Snemovne ešte nikdy neprepadlo. Doterajším maximom boli voľby v roku 2010, v ktorých prepadlo viac ako 985.000 hlasov pre strany, ktoré sa nedostali do dolnej komory Parlamentu ČR. Naopak najmenej ich bolo v roku 2006, kedy mimoparlamentné strany získali 319.000 hlasov.
Podľa ČT 24 sa mohol na tohtoročnom vysokom počte prepadnutých hlasov podpísať aj nový volebný systém. Ďalším faktorom mohlo byť to, že strany s podobným programom sa pokúšali osloviť podobné skupiny voličov, hlasy ktorých sa medzi tieto subjekty napokon rozdelili aktuality.sk

X X X

Voľby v Česku: V novej snemovni zasadne štvrtina žien, najviac v novodobých dejinách

Podľa občianskej iniciatívy Zakrúžkuj ženu novým poslankyniam pomohli hlavne preferenčné hlasy, dvanásť z nich by sa bez nich do snemovne vôbec nedostalo.
Štvrtinu novej Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR by mali tvoriť ženy. Dvadsať poslankýň by malo zastupovať hnutie ANO, trinásť koalíciu PirátiSTAN, dvanásť SPOLU a päť SPD. Podľa občianskej iniciatívy Zakrúžkuj ženu novým poslankyniam pomohli hlavne preferenčné hlasy, dvanásť z nich by sa bez nich do snemovne vôbec nedostalo, informovala v nedeľu spravodajská stanica Českej televízie.

„Dohromady kandidovalo 1664 žien a 236 z nich vďaka preferenčným hlasom prekročilo päťpercentné kvórum a posunulo sa na kandidátke hore. Dvanásť z tých päťdesiatich žien, ktoré sa do snemovne nakoniec dostali, by tam bez preferenčných hlasov asi vôbec nebolo. Podrobné analýzy ešte len pripravujeme, ale už teraz vieme, že ženy dostali viac preferenčných hlasov ako v minulých voľbách," uviedla Johanna Nejedlová z občianskej iniciatívy Zakrúžkuj ženu.

Víťazom českých parlamentných volieb, ktoré sa konali v piatok a sobotu, sa stala koalícia SPOLU (ODS, KDU-ČSL a TOP 09) so ziskom 27,79 percenta hlasov, získala 71 mandátov. Ako druhá skončila strana ANO premiéra Andreja Babiša, ktorá získala 27,12 percenta hlasov (72 mandátov). Tretia skončila liberálna koalícia Piráti a Starostovia (PirátiSTAN) so ziskom 15,62 percenta hlasov (37 mandátov) a štvrtá strana Sloboda a priama demokracia (SPD) Tomia Okamuru, ktorá získala 9,56 percenta hlasov (20 mandátov). Volebná účasť dosiahla 65,43 percenta.

Hranicu piatich percent potrebnú na vstup do Poslaneckej snemovne neprekročila žiadna ďalšia z celkovo 22 kandidujúcich strán. Platí to aj o dosiaľ koaličných sociálnych demokratoch z ČSSD a komunistoch z KSČM, ktorí podporovali Babišovu vládu „zvonka". Obe strany pritom „vypadli" z Poslaneckej snemovne po prvý raz od vzniku samostatnej ČR, aktuality.sk

X X X

Babiš oboznámil verejnosť o svojej politickej budúcnosti, ak nebude premiérom

Český premiér Andrej Babiš v nedeľu uviedol, že ak jeho hnutie ANO skončí v opozícii, určite zostane v Poslaneckej snemovni. Pred tohtotýždňovými voľbami pritom vyhlásil, že by v takom prípade odišiel z politiky.

„Nevzdám to, mám pre vás zlú správu, zostanem v tej snemovni... A ak skončíme v opozícii, tak tam budem. A budeme sledovať všetky tie sľuby pána Fialu, tých 100 miliárd úspor a všetky tie kecy," uviedol Babiš na Facebooku v zmienke o lídrovi koalície SPOLU Petrovi Fialovi, ktorého blok vo voľbách tesne porazil hnutie ANO.

Babiš ešte pred voľbami v rádiu Frekvence 1 povedal, že by odišiel z politiky, ak by ANO prešlo do opozície. „Išiel som do politiky ako manažér, takže neviem toľko rečniť. Keby sme mali skončiť v opozícii, z politiky by som odišiel," uviedol ešte minulý pondelok.

Chce rokovať s ODS
Po voľbách má v pláne osloviť na možné rozhovory Fialovu stranu ODS. „Uvidíme, či budú chcieť rokovať, alebo nebudú chcieť rokovať," objasnil premiér. Koalícia SPOLU, do ktorej patrí aj ODS, a koalícia Piráti a Starostovia v sobotu večer spoločne deklarovali, že nebudú o vláde rokovať s inými subjektmi.

Babiš sa nevyjadril k nedeľňajšiemu stretnutiu s prezidentom Milošom Zemanom v zámku na Lánoch, z ktorého hlavu štátu následne previezli do nemocnice. Uviedol len, že uňho ráno bol. "Chcem zaželať pánovi prezidentovi zdravie," povedal.
Pripomenul okrem toho, že v Poslaneckej snemovni bude mať jeho ANO najviac kresiel. „Neskrývam sklamanie nad tým, že sme nevyhrali," ukončil Babiš svoj pravidelný nedeľňajší prejav. Vyhlásil tiež, že aj keď "to vyzerá, že sme prehrali, tak pravda je na našej strane", aktuality.sk

X X X

Zolo Mikeš: V ČR už bojujú o predsedu Snemovne. Kvôli Zemanovi

Hospitalizácia a stav prezidenta Miloša Zemana zvyšuje význam osoby nového predsedu českej poslaneckej Snemovne. Budúca koalícia i opozícia už rozbehli neľútostný boj o tento post.

Prezident Miloš Zeman sa ešte pred svojou hospitalizáciou stretol s terajším premiérom Andrejom Babišom. Ako však Hrad oznámil, Babiš od Zemana poverenie na zostavovanie vlády nedostal.
Je teraz jedno, či to bola vôľa alebo nechopnosť prezidenta mu toto poverenie udeliť. Dôležitejšie je, že tým vzrastá dôležitosť nového predsedu poslaneckej Snemovne.

Ak by Zeman nebol schopný alebo ochotný poveriť niekoho rokovaním o vzniku budúcej vlády, táto právomoc by prešla do rúk predsedu novej Snemovne. Tá sa musí zísť do mesiaca po voľbách bez ohľadu na to, či jej schôdzu niekto zvolá, alebo nie. Ak by dovtedy nebol nikto poverený zostavovaním vlády, tak práve nový predseda Snemovne má právomoc tak učiniť.
ANO chce šéfa Snemovne, koalície to odmietli
Keďže koalícia Spolu a Piráti-Stan deklarovali vôlu zostaviť vládu a nerokovať s nikým iným, tak ich 108 hlasov bude určujúcich, kto sa novým predsedom Snemovne stane. Za normálnych okolností by post predsedu Snemovne mala dostať opozícia, v tomto prípade teda hnutie ANO. Súčasný predseda Snemovne Radek Ondráček (ANO) sa už o tento post v médiách prihlásil.

Avšak podpredseda Starostov Petr Gazdík jeho požiadavku zmietol zo stola.
„Předseda Sněmovny je klíčový hráč, v případě, že pan prezident nemůže plnit své pravomoci. Koalice si nemůže dovolit dát předsedu Sněmovny opozici, tím myslím patrně hnutí ANO. Tím by popřela vůli voličů, kteří chtěli změnu. Měl by to tedy být někdo z koaličních stran,“ uviedol Gazdík na CNN Prima News.

Podľa webu Novinky.cz sa v podobnom duchu vyjadril aj predseda KDU-ČSL a člen koalície Spolu Marian Jurečka. „To je úplně mimo realitu. Předseda Sněmovny bude klíčovou osobou. To je scénář mimo,“ uviedol Jurečka na Vondráčkov návrh, aby sa stal predsedom Snemovne opäť člen ANO.

Odovzdať moc do rúk ANO by bolo diletantské
Zábery nemohúceho Zemana pri jeho najnovšej hospitalizácii, keď prezident údajne spal – alebo bol možno v bezvedomí – ,dôležitosť tejto debaty podčiarkujú. Babišova kotva, ako Zemana prezývajú, sa uvoľňuje.

Nový predseda Snemovne, ak bude z koalície Spolu alebo Piráti-Stan bude mať ďaleko od toho, aby Babišovi vychádzal v ústrety tak ako súčasný prezident.
Snaha koalícií neprepustiť tento post ANO je preto úplne legitímna. Dať dobrovoľne poverenie menovať premiéra do rúk ANO by bolo diletantskou chybou, aktuality.sk

X X X

Kauza Dobytkár: Obžaloba spomína čudné transakcie a prelievanie miliónov okolo Bödöra. Priami svedkovia chýbajú

Norbert Bödör je spolu s ďalšími mužmi v kauze Dobytkár obvinený z prania špinavých peňazí. Polícia síce odhalila čudné prevody a nelogické obchody v miliónoch eur, no priame dôkazy o pôvode peňazí z úplatkov nemá.
Nitriansky oligarcha Norbert Bödör sa čoskoro postaví pred Špecializovaný trestný súd. Podľa obžaloby v kauze Dobytkár, ktorú majú Aktuality.sk k dispozícii, mal byť spolu s ďalším mocným mužom Martinom Kvietikom na samom vrchole korupčného systému, ktorý parazitoval na štátnej Pôdohospodárskej platobnej agentúre.

K Bödörovi mali peniaze prúdiť v čase jednofarebnej vlády Smeru v rokoch 2012 až 2016 – keď mala strana Roberta Fica pod palcom aj rezort pôdohospodárstva. Ku Kvietikovi zasa v rokoch 2016 až 2020, keď rezort prebrali národniari z SNS.
Aktuality.sk už rozobrali dôkazy, ktoré svedčia v prospech aj neprospech Martina Kvietika. Z brania úplatkov ho usvedčujú dvaja priami svedkovia.

Tentoraz ponúkame analýzu dôkazov v prípade obvineného Norberta Bödöra. Pri podnikateľovi z Nitry je dôkazná situácia o niečo zložitejšia. Prokurátor síce v obžalobe konštatuje, že bol „príjemcom finančných prostriedkov“ od vtedajšieho výkonného riaditeľa Pôdohospodárskej platobnej agentúry Ľubomíra Partiku, ten však obvinenia odmieta.
Jeden nepriamy svedok

O spomínanom toku peňazí z mechanizmu Dobytkára k Norbertovi Bödörovi tak svedčí vo svojej výpovedi len Marek Kodada, ktorý je jednou z hlavných postáv kauzy. Ide o vplyvného muža, ktorý v minulosti pracoval na ministerstve pôdohospodárstva.
Po zadržaní políciou v apríli minulého roka začal spolupracovať s políciou. O úplatkoch „pre Nitru“ – teda pre Norberta Bödöra – však mal počuť len sprostredkovane. Konkrétne od Ľubomíra Partiku. Nejde teda o žiadneho priameho svedka a Partika akúkoľvek korupciu odmieta – nevie si vysvetliť, ako Kodada k tomuto záveru prišiel.

Ako teda mali tiecť peniaze z úplatkov v období, keď rezort pôdohospodárstva riadil Smer?

Úplatky podľa zistení vyšetrovateľov dávali tí podnikatelia, ktorí chceli uspieť s projektmi na PPA a uchádzali sa o dotáciu. V týchto prípadoch mal platiť vopred dohodnutý vzorec: úplatok rovná sa 14 až 18 percent z hodnoty dotácie. Mnohí žiadatelia o dotácie sa k úplatkom priznali.

Peniaze od podnikateľov inkasoval Ľubomír Kropil, ktorý sa k tomu tiež priznáva. Polícii opísal, že v čase jednofarebnej vlády Smeru-SD nosil peniaze Ľubomírovi Partikovi, dnes už bývalému výkonnému riaditeľovi štátnej agentúry.
Podľa obžaloby takto Partika dostal 2,76 milióna eur, ale on to odmieta. Línia úplatkov teda mala viesť podľa výsledkov vyšetrovania od podnikateľov cez lobistu a vybavovača k riaditeľovi pôdohospodárskej agentúry a od neho až k Bödörovi.
Úplatky do Nitry
Proti exriaditeľovi PPA Partikovi vypovedá nielen priamy svedok Kropil, ktorý opisuje, ako mu do Bratislavy nosil úplatky v hotovosti, ale aj druhý priamy svedok – exfunkcionár z ministerstva pôdohospodárstva Marek Kodada.
Sám vraj Partikovi doniesol 200-tisícový úplatok za jeden z úspešných projektov. Partika mu mal v rozhovoroch naznačiť, že úplatky si nenecháva pre seba.

„Na obranu pána Partiku chcem uviesť, že mi nikdy netvrdil, že financie sú pre neho, nakoľko z rozhovoru s ním som vyrozumel, že konečným príjemcom takýchto finančných prostriedkov je nitriansky podnikateľ Norbert Bödör. Toto mi aj konkrétne povedal Partika. Najprv mi povedal, že je to pre Nitru, a potom neskôr, že pre Bödöra. Túto skutočnosť mi potvrdil nepriamo aj pán Kvietik v roku 2017, nakoľko mi uviedol, že má s pánom Bödörom prechodné dohody,“ vypovedal Kodada.
Odovzdanie žezla
O akých dohodách svedok hovorí? Kým prvé kolo kauzy Dobytkár fungovalo za jednofarebnej vlády Smeru-SD a profitovať mal z neho Bödör, po voľbách v roku 2016 prevzala agrosektor Slovenská národná strana. Z úplatkov od podnikateľov mal potom profitovať už finančník Martin Kvietik, blízky národniarom.
Obžaloba však naznačuje, že odovzdanie korupčného systému z rúk Bödöra Kvietikovi nebolo zadarmo – a že hlavné postavy pri výmene vedúcej stoličky spravili dohodu: Kvietik mal ešte dožičiť niekoľko dotácií ako poďakovanie Bödörovi, respektíve jemu blízkym firmám.
Jednou z takýchto dohôd mal byť projekt pre štátny podnik Hydromeliorácie v hodnote 70 miliónov eur. Peniaze sa aj vyčlenili, no napokon sa z nich nečerpalo.

Druhá dohoda medzi Bödörom a Kvietikom sa mala týkať štyroch vopred vybraných súkromných firiem, ktorým PPA už za čias riaditeľa PPA a nominanta SNS Juraja Kožucha odklepla neštandardne vysoké dotácie v hodnote miliónov eur. Jednou z týchto firiem mala byť aj spoločnosť Agrotrade, v ktorej po odchode z PPA skončil obvinený Partika aj s manželkou.
Aký postoj majú obvinení z aktuálnej časti kauzy Dobytkár:
- Ľubomír Kropil (lobista) - priznáva sa, usvedčuje funkcionárov z rezortu pôdohospodárstva
- Marek Kodada (bývalý funkcionár v rezorte pôdohospodárstva) - priznáva sa, vyčlenený na samostatné konanie, usvedčuje: Kropila, Miklasa, Partiku, Kožucha, Bödöra, Kvietika

- Ján Gajan (právnik) - priznáva sa, usvedčuje Kvietika
- Viktor Miklas (eurofondový poradca) - priznáva sa
- Ľubomír Partika (bývalý riaditeľ PPA, nominant Smeru) - obvinenia odmieta
- Juraj Kožuch (bývalý predseda PPA, nominant SNS) - obvinenia odmieta
- Peter Kuba (podnikateľ) - obvinenia odmieta
- Norbert Bödör (oligarcha spájaný so Smerom) - obvinenia odmieta
- Martin Kvietik (oligarcha spájaný so SNS) - obvinenia odmieta

Chýbajú dôkazy
A ako sa teda mali dostať peniaze v keši od Partiku až k Norbertovi Bödörovi? Zistenia polície ani obžaloba odpoveď neponúkajú. Rovnako ani obvinení, ktorí branie úplatkov odmietajú.
V spise síce existujú výpovede svedkov, ktorí opisujú návštevy nitrianskeho podnikateľa priamo v budove ministerstva pôdohospodárstva v Bratislave, dokonca aj očitého svedka, ktorý videl Bödöra so šoférom vynášať naplnené vojenské tašky, no dôkazy o tom, že boli plné peňazí, nie sú.

Bödör na výsluchu pred policajtom poprel, že by od obvineného Ľubomíra Partiku prevzal finančné prostriedky a tieto následne legalizoval. Výpoveď diktoval zo svojich písomných poznámok a potom už odmietol čokoľvek vysvetľovať, poznamenáva prokurátor v obžalobe.

To, čo sa však podarilo pomerne detailne zmapovať, je celý rad podozrivých transakcií, pričom hlavnú úlohu zohráva okrem dvojice Bödör a Partika aj tretí stíhaný podnikateľ z kauzy Dobytkár – Peter Kuba. Ten priznal, že sa pozná ako s Partikom, tak aj Bödörom, a to už celé roky. Všetci traja sú obvinení z legalizácie príjmov z trestnej činnosti, teda z prania peňazí.
Bödör mal podľa obžaloby peniaze z jednotlivých úplatkov za eurofondové projekty odovzdať v hotovosti Petrovi Kubovi, obaja však obvinenia popierajú. Pravdou je, že priame dôkazy o tom nie sú. Kuba sa mal následne postarať o „vypratie“ peňazí cez sériu fiktívnych pôžičiek a cez jeho známu reklamnú spoločnosť Roko.
3fotky v galériiKauza Dobytkár – ako tiekli úplatky za vlád Smeru a SNSZdroj: Aktuality.sk / Martin Žubor

Doba kešu
Polícia z účtovných dát vystopovala, ako si Kuba postupne vkladal peniaze v hotovosti na svoj účet a ďalej ich prevádzal na účet firmy Roko ako splátky pôžičiek. „K hotovostným vkladom vo výške 11,89 mil. eur na svoj účet uviedol, že tieto prostriedky mal navyberané v priebehu rokov 2015 a 2016 zo svojho osobného účtu; tieto zdroje nepochádzajú z údajnej korupčnej trestnej činnosti v rámci konaní vedených na PPA,“ zhrnula Kubovo vysvetlenie obžaloba.

Polícia však transakcie označila za „jednosmerné“ a tvrdí, že peniaze, ktoré tiekli do spoločnosti Roko z osobného účtu Kubu, v skutočnosti neboli splátky pôžičiek z minulosti.
Mala reklamná spoločnosť v minulosti také milióny eur, aby ich mohla požičať Kubovi ako fyzickej osobe? Ani na túto otázku obžaloba neponúka jasnú odpoveď.

Políciu zaujali aj aktivity Kubovej asistentky Alexandry. Tá bežne prijímala peniaze od Kubu, vkladala ich na svoj účet a potom posielala šéfovi alebo, naopak, prijímala peniaze na účet a potom ich pre Kubu vyberala v hotovosti.
V decembri 2016 takto asistentka najprv prijala v hotovosti sumu 720-tisíc eur, potom ich vložila na svoj účet a následne na účet Kubu. Asistentka Alexandra polícii tvrdila, že o pôvod peňazí sa nezaujímala a konala len na pokyn svojho nadriadeného.
Čudné či nezákonné operácie?

Jednou z kľúčových operácií v kolotoči prania špinavých peňazí v kauze Dobytkár bol podľa polície obchod so spoločnosťou Trend Tatry. Podľa verzie, ktorú prezentujú obvinení, kúpil najprv Norbert Bödör cez firmu Bokran 50 percent akcií Trend Tatry za 3 milióny eur od cyperskej schránky Troplus Holding.

A následne celý Bokran predal Kubovej firme Roko za 16 miliónov eur. Túto sumu opierajú obvinení o znalecký posudok, ktorý dal k firme Trend Tatry urobiť Bödör. Ako však hodnota tých istých akcií vzrástla z troch na 16 miliónov eur, obvinení nevysvetlili.
Ešte zvláštnejšie je, že Kuba po tejto transakcii akcie firmy Trend Tatry opäť vrátil do cyperskej schránky. A samotný, už prázdny Bokran predal ďalej za symbolickú tisícku eur. Podľa polície nemajú tieto operácie zmysel. Obžaloba tu vidí pranie špinavých peňazí.

Reklamný mág Kuba, ktorý stál svojho času už pri kampani HZDS, sa okolo spoločnosti Trend Tatry pohybuje prakticky od začiatku. Práve on chcel nakúpiť lukratívne pozemky pod Tatrami, chýbali mu však financie. Pozháňal preto investorov, ako sú bývalý mečiarovský privatizér Milan Bališ či niekdajší bos podtatranského podsvetia Ondrej Žemba.
3fotky v galériiAko mali putovať úplatkyZdroj: Aktuality.sk
Toxický klient v banke

Práve Bališ, ktorý vlastní 60 percent akcií Trend Tatry, policajtom porozprával príbeh o tom, ako v roku 2011 prišiel ďalší vtedajší spolumajiteľ spoločnosti – Žemba – s ponukou, že má kupcu, ktorý by kúpil celú firmu za 6 až 7 miliónov eur.
„Malo ísť o ľudí okolo Ferusa z Nitry,“ cituje Bališove slová prokurátor v obžalobe. Práve v tomto období mala byť pritom podľa tvrdení niekdajšej spoluvlastníčky z Bokranu Silvie Krištofíkovej spísaná zmluva o budúcej zmluve medzi vlastníkom akcií Trend Tatry – cyperskou schránkou Troplus Holdings na jednej strane a spoločnosťou Bokran v rukách Norberta Bödöra na strane druhej.

Ľuboš Ferus, o ktorom vypovedal Bališ, bol považovaný za bosa nitrianskeho podsvetia. Ešte stále čelí obžalobe v prípade vraždy šéfa sýkorovcov Miroslava Sýkoru. S Bödörom bol spájaný už v minulosti. On sám to však po otázkach novinárov odmietol.
„Aaale, prosím vás! Už som počul aj to, že Noro bol môj vodič. To sú také reči…“ reagoval v minulosti Ferus pre magazín Plus7dní.
Bališ vyšetrovateľom porozprával aj o tom, ako sa rozkmotril s Petrom Kubom. V roku 2017 alebo 2018 mu totiž banka oznámila, že mu ruší účet, lebo mu naň prichádzali peniaze od toxickej osoby.
Na tento súkromný účet mu pritom chodila len výplata a splatené pôžičky od Petra Kubu. Banka teda podnikateľa v reklamnom biznise považovala za podozrivého.

Keď Bališ u Kubu zisťoval, čo to má znamenať, majiteľ spoločnosti Roko reagoval, že to isté sa stalo aj jemu a pár známym. Podľa Bališa povedal, že mal „občas neštandardne vysoké výbery v hotovosti a asi to banku znervóznilo.“
Pôžička za pôžičkou
Obžaloba poukazuje aj na podozrivý tok peňazí medzi ďalšou dvojicou obvinených. Operácie sa odohrávali paralelne s biznisom s akciami Trend Tatry. Kuba si najprv požičal od svojej spoločnosti Roko peniaze – pre seba ako fyzickú osobu. Vzápätí už ako súkromná osoba požičal peniaze Ľubomírovi Partikovi.

Toho po voľbách v roku 2016 ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná nechala odvolať. Dlhoročný funkcionár PPA polícii povedal, že si chcel založiť rodinnú firmu, keďže sa v poľnohospodárstve pohyboval už dlhšie.
Partika si od Kubu vzal postupne tri pôžičky v hodnote 3,55 milióna eur. Podľa zistení polície boli pôžičky bez úroku.
Pôvodne neboli ani nijako zabezpečené – teda obvinený Kuba sa najprv nijako nepoistil, že v prípade neschopnosti

Partiku splatiť milióny eur späť bude mať pôžičky zabezpečené Partikovým majetkom. Udialo sa tak až v apríli 2020 po tom, čo polícia zadržala a obvinila bývalého výkonného riaditeľa PPA a súd ho poslal do väzby.
Z časti požičaných peňazí Partikovci v januári 2017 založili firmu Casapa Group.
Na jeseň 2018 sa rodinná firma stala spoločníkom známej a v sektore rozbehnutej firmy Agrotrade Group.

Zo štátneho k súkromníkom
Ide o tú istú firmu, ktorú spomínal jeden zo spolupracujúcich obvinených ako súčasť akejsi dohody medzi Bödörom a Kvietikom. Spoločnosť Agrotrade group naozaj uspela s projektom a v roku 2017 jej na PPA schválili dotáciu vo výške viac ako 7,34 milióna eur.

Partika však polícii tvrdil, že so schvaľovaním projektu nič nemal – firme ho odklepli v čase, keď už nebol na PPA a v Agrotrade Group ešte nevystupoval. To je síce pravda, no samotná žiadosť o dotácie bola na stole v štátnej agentúre už od konca roku 2015, keď tam ešte Partika pracoval. K evidovaniu v systéme a schvaľovaciemu procesu došlo až neskôr.
Polícia celý kolobeh hotovosti – od Partiku cez Bödöra, Kubu a jeho spoločnosti späť k Partikovi až do jeho biznisu – označuje za pranie špinavých peňazí, teda ako legalizáciu príjmov z trestnej činnosti. Práve z týchto trestných činov je trojica mužov v kauze Dobytkár aj obvinená.

„Je zrejmé, že Ľubomír Partika takto získanú finančnú hotovosť mal prostredníctvom Norberta Bödöra odovzdať do dispozície Petra Kubu. Odovzdanie týchto prostriedkov pritom bolo účelové v tom zmysle, že Peter Kuba cez spoločnosť ROKO zabezpečil ,vloženie‘ týchto hotovostných finančných prostriedkov do kolobehu finančných tokov a ich následným výberom už ,očistených‘ finančných prostriedkov, tieto ,vrátil‘ Ľubomírovi Partikovi formou (pôvodne nezabezpečených pôžičiek), ktorý z týchto ,opraných‘ peňazí následne založil spoločnosť Casapa Group, zmyslom ktorej bol vstup do spoločnosti Agrotrade Group.“

Poistky na polícii
Reťaz nepriamych dôkazov dopĺňajú svedectvá Bernarda Slobodníka a Ľudovíta Makóa, ktorí vystupujú v kauze Očistec. Obaja opisujú, ako fungovala mafia v polícii v rukách Norberta Bödöra a jeho neskrývaný záujem o PPA.
Slobodník rozpráva napríklad o tom, ako si nitriansky oligarcha zabezpečil možné vyšetrovania agropodvodov na polícii. Vtedajší šéf protikorupčnej jednotky Róbert Krajmer musel nitrianskemu oligarchovi referovať o všetkom, čo sa týkalo štátnej agentúry, tvrdí exfunkcionár z polície. Krajmer si vraj zabezpečil, aby vedel o všetkých možných prípadoch, ktoré sa týkali agrobiznisu a PPA. Zaviedol totiž systém, podľa ktorého všetky dožiadania na PPA išli cez jeho sekretariát a len s jeho súhlasom sa posielali ďalej na PPA.

Niekdajší šéf daňových kriminalistov Ľudovít Makó zasa vypovedá o tom, ako sa mal štátnym tajomníkom rezortu pôdohospodárstva stať Bödörov známy Anton Stredák.
Polícii tvrdil, že Norbert Bödör nadiktoval vtedajšiemu premiérovi Ficovi podmienku a nasmeroval Stredáka do funkcie, ktorá bola pre oligarchu strategicky významná. Svedok dokonca uviedol, že oligarcha podmienil menovanie Stredáka tým, že v opačnom prípade „bude veľmi zle“.

O pätnásť minút po Bödörovom telefonáte údajne Fico volal naspäť a oligarchovi potvrdil, že vopred vybraný Stredák bude štátnym tajomníkom ministerstva pôdohospodárstva. Pod tento rezort dodnes spadá aj Stredákovo povýšenie na štátneho tajomníka ministerstva aj Pôdohospodárska platobná agentúra, ktorá prerozdeľuje eurofondy.
Blízky vzťah medzi Stredákom a Bödörom potvrdila aj bývalá štátna tajomníčka Monika Jankovská.

Obžaloba v kauze Dobytkár je už na súde. Senát s predsedom Jánom Giertlim zatiaľ neurčil termín hlavného pojednávania. Z ôsmich obvinených sa dvaja priznávajú. V kauze sú však obvinené aj ďalšie osoby, no ich prípady sú vyčlenené na samostatné konanie. Pred súd sa tak postavia neskôr, aktuality.sk

X X X

Polícia odmietla vyšetrovanie starostu. Bolo to nezákonné rozhodnutie, nesúhlasí prokuratúr

Napriek priznaniu podozrivej osoby nevedia prípad čiernych stavieb vyšetriť. Prokuratúra upozornila vyšetrovateľku, že nekonala správne.
Policajti odmietli v auguste vyšetrovať starostu obce Moravské Lieskové Róberta Palka (nez.) v prípade nekonania pri podozrení z envirokriminality v jeho obci. Podľa vyšetrovateľky sa skutok nestal.
Okresná prokuratúra v Novom Meste nad Váhom vrátila koncom septembra prípad vyšetrovateľke na stôl aj s opisom pochybení, ktorých sa dopustila.

„... uznesenie je nezákonné a ukladám vyšetrovateľovi Okresného riaditeľstva PZ v Novom Meste nad Váhom odboru kriminálnej polície Nové Mesto nad Váhom, aby vo veci znovu konal a rozhodol,“ píše sa v rozhodnutí z 27. septembra tohto roka, ktorým prokuratúra nariaďuje polícii znovu konať v tomto prípade.

Starosta Róbert Palko je podozrivý zo zneužitia právomoci verejného činiteľa, pretože nekonal pri vyšetrovaní dvoch čiernych stavieb a nelegálnej ťažby štrku v chránenej prírodnej oblasti katastra obce Moravské Lieskové.

Spoločný biznis
Aktuality.sk na podozrivé konanie úradníkov a polície upozornili v auguste tohto roku. Obecný poslanec Milan Zámečník (nez.) si na svojom pozemku, ktorý je zaradený do chráneného územia, postavil vlani načierno dve stavby. Aby mohol vytvoriť parkovisko, vyťažil bagrom a bez povolenia riečny štrk z neďalekého potoka, ktorý je rovnako v chránenej oblasti. Napriek tomu, že sa k skutku ešte vlani priznal pred políciou, doteraz nebol potrestaný.

Zámečník si na pozemkoch v chránenej oblasti zriadil firmu na spracovanie kuchynského odpadu. Obec s ním potom uzatvorila zmluvu na dobu neurčitú. Stalo sa tak v rovnakom čase, ako obecný stavebný úrad riešil čierne stavby a ťažbu štrku obecného poslanca. Zámečník medzitým požiadal o dodatočnú legalizáciu stavby, o ktorej má znovu rozhodnúť obec.
Trestné oznámenie na starostu podal miestny aktivista Miroslav Ochodnický, ktorý na podozrivé konanie obecného poslanca a miestneho podnikateľa Zámečníka upozorňuje od začiatku kauzy.
12fotiek v galériiDokumenty o nelegálnej ťažbe a čiernych stavbáchZdroj: Aktuality.s

Envirokriminalitu riešila okrajovo
Po zamietavom stanovisku polície, ktorým stopli vyšetrovanie starostu, sa Ochodnický nevzdal a podal proti tomu sťažnosť. Okresná prokurátorka v uznesení z konca septembra mu dala za pravdu.

„Vyšetrovateľka PZ sa podozreniami vyslovenými oznamovateľom vo vzťahu k problematike životného prostredia venovala iba okrajovo,“ upozornila prokuratúra na nedostatočný prístup polície v kauze.
Prokurátorka vytkla vyšetrovateľke, že pri preverovaní prípadu nezabezpečila dostatok dôkazov, na základe ktorých by mohla rozhodnúť.

„Uznesenie bolo vydané predčasne a bude treba doplniť dokazovanie,“ píše sa v dokumente z Okresnej prokuratúry v Novom Meste nad Váhom.
Prokurátorke sa nepozdávalo ani samotné zdôvodnenie vyšetrovateľky, prečo sa prípadom už nechce zaoberať.
Zamietnutie trestného stíhania bolo okrem iného zdôvodnené tým, že pri podozrení z envirokriminality v obci Moravské Lieskové robia kontroly aj iné štátne úrady a oni pochybenia nenašli. Ide o inštitúcie ako Okresný úrad v Novom Meste nad Váhom či Inšpekcia životného prostredia.

Bez hlbších úvah
S týmto názorom sa prokuratúrka nestotožnila. „Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti,“ upozorňuje prokuratúra v Novom Meste nad Váhom. Prokurátorke sa tiež nepozdávalo, že v odôvodnení rozhodnutia si vyšetrovateľka osvojila verziu starostu.

„Vyšetrovateľka PZ bez akýchkoľvek hlbších úvah odkázala na vyjadrenie starostu obce Moravské Lieskové – navyše v časti zjavne nesprávne zaprotokolované,“ všimla si dozorujúca prokurátorka.
Aktivista Milan Ochodnický víta postup prokuratúry, rozhodnutie polície sa mu nepozdávalo. Takmer rok upozorňuje, že v chránenom území obce, kde býva, sa deje niečo zvláštne.

„Jedno trestné oznámenie sme podali ako občianske združenie, tam už polícia koná. Druhé trestné oznámenie som podal ako súkromná osoba a som rád, že prokuratúra vyhovela mojej sťažnosti,“ hovorí Ochodnický.
Rok bez výsledku
Aktivista narazil na prípad náhodne. „Išiel som okolo a v jeden deň som zbadal bager. Podnikateľ, ktorý to ťažil, vozil štrk k sebe domov. Bývam oproti nemu a nešlo mi to do hlavy, prečo by to robili cez víkend poobede,“ spomínal bývalý kamionista Ochodnický, ako si všimol nelegálnu ťažbu štrku pred rokom v októbri. Postupne si všimol bagre a stavebné stroje na pozemku suseda Zámečníka.

Zavolal políciu, ktorá prišla k nemu domov a spísala záznam. Ochodnický vtedy za pôvodcu problému označil Zámečníka. Polícii potom trvalo vyše mesiaca, kým ho vypočula. Štrk bol pritom navezený na jeho pozemku.
„Menovaný Milan Zámečník k veci uviedol, že nemá čo zapierať a potvrdzuje, že z potoku Klanečnica vyťažil pomocou bagra za deň 12 ton štrku, ktorý následne previezol na svoje pozemky, kde vytvoril z navezeného materiálu spevnenú plochu,“ uviedla v zápisnici policajtka, ktorá ho vypočúvala.
12fotiek v galériiPotok, kde prebiehala nelegálna ťažbaZdroj: Aktuality.sk

Poslanec: Obec z nás profituje
Rodák z Moravského Lieskového potvrdil, že v obci žije 43 rokov. Napriek tomu tvrdil, ako nevedel o tom, že potok je v chránenom území a ťažil iba nánosy z prívalových dažďov.
„... lebo odjakživa si tam miestni na fúrik chodili brávať štrk, ale keďže on je majiteľom bagra, tak použil na ťažbu bager.“ Na čierne stavby sa ho už ale policajtka počas výsluchu nepýtala. Aj tento postup vyšetrovateľa zdôraznila prokuratúra vo svojom dokumente z konca septembra.

Zámečník pre Aktuality.sk priznal, že postavil načierno dve stavby a vyťažil štrk. Podľa neho neurobil nič zlé. Tvrdí, že z pôsobenia firmy v chránenom území profituje obec. Dedine tiež darovali časť pozemku pod autobusovú zastávku, povolili päť kontajnerov na triedený odpad pre obyvateľov obce.

„Keď potrebuje obec v rámci obce odviezť, previezť stoly, stoličky na akciu, robíme to nezištne a poskytneme techniku a človeka. Všetky pozemky okolo seba som poctivo kúpil a tvrdo zaplatil, žiadne dedenie – iba som mal záujem, aby som to mal okolo seba v rámci možností postupne v poriadku,“ vysvetlil Milan Zámečník pre Aktuality.sk v auguste.
Starosta obce Moravské Lieskové Róbert Palko v telefonickom rozhovore uviedol, že o rozhodnutí prokuratúry nič nevie. Zdôraznil, že s políciou spolupracuje, pochybenie odmieta. Konanie o dodatočnej legalizácii čiernych stavieb Zámečníka je pre trestné stíhanie zastavené, potvrdil nám starosta. Na otázky, ktoré sme mu k tejto téme poslali emailom, neodpovedal, aktuality.sk

X X X

Fico zvoláva tisícky ľudí na protest v červenom okrese. Podľa hygienikov nejde o hromadné podujatie

Na proteste Smeru v Rimavskej Sobote sa bez problémov môže stretnúť niekoľko tisíc nezaočkovaných ľudí bez rúšok. Demonštrácie podporujú aj Republika a SNS, Peter Pellegrini ich spochybňuje.
Ak by ktokoľvek chcel tento týždeň v Rimavskej Sobote zorganizovať napríklad koncert pre aspoň 300 ľudí, narazil by na covid automat.
Južný okres je od pondelka červený, nachádza sa teda v 1. stupni ohrozenia a všetky hromadné podujatia tu podliehajú prísnym podmienkam.
Na koncert v Rimavskej Sobote môže od pondelka prísť len 10 ľudí. V režime OTP (očkovaní, testovaní alebo po prekonaní covidu) ich môže byť maximálne 150.

Ak by kapela hrala iby pre kompletne zaočkovaných, ich počet by nebol nijako obmedzený, organizátor by však bol povinný predložiť zoznam všetkých účastníkov.
V Rimavskej Sobote sa aj napriek striktným pravidlám covid automatu tento týždeň na jednom mieste stretnú stovky a možno aj tisícky ľudí. Opozičná strana Smer tu chce v nedeľu 17. októbra – pri príležitosti Medzinárodného dňa boja proti chudobe – zorganizovať veľký protivládny protest.

Fico čaká tisíce
Na podujatie zvoláva ľudí sám líder Smeru Robert Fico, ktorý očakáva príchod niekoľkých tisícov ľudí. Presne mesiac po proteste v Rimavskej Sobote, teda 17. novembra chce zasa Smer protestovať v Bratislave.
Hlavné mesto momentálne svieti na oranžovo, čo znamená, že v OTP režime tu na hromadnom podujatí môže byť najviac 1000 ľudí.
Pre stranu Smer ako organizátora protestov však napriek tomu z covid automatu nevyplývajú žiadne povinnosti – z jednoduchého dôvodu. Hygienici demonštrácie nepovažujú za hromadné podujatia. Odvolávajú sa pri tom na slovenskú ústavu, ktorá ľuďom garantuje právo zhromažďovať sa.

„Protest nemožno označiť za hromadné podujatie. Vyhláška Úradu verejného zdravotníctva SR č. 241/2021 z dňa 12. 08. 2021, upravujúca podmienky konania hromadných podujatí, nezakazuje ani neobmedzuje právo pokojne sa zhromažďovať. Právo pokojne sa zhromažďovať je jedno zo základných práv a jeho ochranu garantuje Ústava SR,“ vysvetľuje pre Aktuality.sk hovorkyňa Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava Katarína Nosálová.
Nezaočkovaní a bez rúšok

Ľudia, ktorí na protest prídu, sa podľa nej musia riadiť vyhláškou hlavného hygienika Jána Mikasa zo 4. októbra. Podľa tejto vyhlášky musia všetci ľudia v exteriéri nosiť rúško či respirátor až vtedy, keď je ich okres v 2. alebo 3. stupni ohrozenia.

Keďže Rimavská Sobota sa nachádza len v 1. stupni, v praxi to znamená, že na proteste Smeru sa bez problémov môže stretnúť niekoľko tisíc nezaočkovaných ľudí bez rúšok.
Epidemiológovia pritom upozorňujú, že delta variant koronavírusu, ktorý na Slovensku prevláda, sa šíri omnoho rýchlejšie ako predchádzajúce varianty a môžu sa ním infikovať aj očkovaní ľudia – hoci v ich prípade je riziko nákazy oveľa menšie.
Politci Smeru vakcináciu navyše často spochybňujú a je pravdepodobné, že na demonštrácie strany zavítajú práve ich nezaočkovaní voliči. Z epidemiologického hľadiska teda takýto protest nemusí byť dobrou správou.
Aj Danko a Uhrík
K protivládnym protestom Smeru sa pridávajú už aj ďalšie opozičné subjekty. Pozvánku dostali od samotného Fica.
„Chcem potvrdiť, že komunikujeme so sociálnymi partnermi a pozveme ako hostí všetky politické strany, ktoré majú iný názor na vládnutie na Slovensku a na smerovanie Slovenskej republiky ako takej,“ hovoril Fico minulý týždeň.
Kladne reagovalo hnutie Republika na čele s Milanom Uhríkom aj mimoparlamentná SNS. Spolu s uhríkovcami Smer protestoval už v Košiciach 1. septembra, hoci každý na inom námestí.

So šéfom národniarov Andrejom Dankom si je Fico v posledných mesiacoch veľmi blízky, hovorí o ňom ako o možnom predvolebnom spojencovi.
V súčasnosti najpopulárnejší Hlas sa k protestom oficiálne nepridá. Naopak, predseda strany Peter Pellegrini spochybňuje ich význam a hovorí, že Smeru ide len o percetná.

Pellegrini: Politici by nemali protestovať
„Myslím si, že protesty by mala robiť občianska spoločnosť,“ vyhlásil Pellegrini v relácii denníka Pravda.
„Na rovinu chcem povedať – áno, aj mnohí naši členovia a sympatizanti tam pôjdu – ale na protest prídete, poviete si a z protestu sa vrátite. A to je všetko, čo sa v tomto štáte udeje. Na druhý deň sa vám znovu prihovorí premiér Heger a znovu minister financií Matovič,“ tvrdí Pellegrini, podľa ktorého je jedinou cestou zmena ústavy a následné referendum.
„Bez zmeny ústavy a referenda sú to len nejaké lokálne protesty, na ktorých si jedna politická strana trošku posilní ego a bude chcieť získať jedno, dve percentá, lebo ľudia majú radi tých, čo kričia,“ dodal.

Zatiaľ najväčší protivládny protest sa uskutočnil vlani 17. novembra v Bratislave. V čase núdzového stavu a zákazu zhromažďovania vtedy proti opatreniam vlády protestovali tisícky ľudí.
Pokuty nedostali
Hoci bolo nosenie rúšok povinné, viacerí politici vrátane Roberta Fica, Mariana Kotlebu či Štefana Harabina ich nasadené nemali. Harabin ešte vyzýval protestujúcich, aby si ich dali dole.

Regionálny úrad verejného zdravotníctva dodnes žiadne pokuty nerozdal. „Tunajšiemu úradu bolo postúpených viacero podaní týkajúcich sa konania verejných zhromaždení (protestov), kde došlo k porušeniu aktuálne platných vyhlášok ÚVZ SR. Tunajší úrad ich šetrí,“ odpísala na naše otázky hovorkyňa RÚVZ Bratislava Katarína Nosálová.
Celý proces môže podľa nej trvať až dva roky, úrad má teda ešte rok na to, aby pokuty udelil, aktuality.sk

X X X

Nový rakúsky kancelár Schallenberg zloží prísahu v pondelok

Bližšie vyjadrenie chce Schallenberg poskytnúť až po kancelárskej prísahe
Výmene na poste rakúskeho spolkového kancelára už nestojí nič v ceste. Vicekancelár Werner Kogler (Zelení) sa v nedeľu stretol s dezignovaným šéfom vlády Alexandrom Schallenbergom (ÖVP) a následne vyjadril radosť z „otvorenia novej kapitoly vo vládnej spolupráci". Budúci kancelár hovoril o svojom novom pôsobení ako o mimoriadnej výzve. Prísahu ako nástupca Sebastiana Kurza, ktorý v sobotu oznámil rezignáciu, zloží v pondelok o 13.00 h, informuje agentúra APA.

Schallenberg a Kogler po súkromnej schôdzke v spoločnom stanovisku uviedli, že hovorili o ďalšom postupe vlády. „Mnohé projekty ako ekosociálna daňová reforma alebo rozpočet budú pokračovať podľa plánu," ozrejmili. Obaja sa medzičasom stretli aj s prezidentom Alexandrom Van der Bellenom. Schallenberg – doterajší minister zahraničných vecí – pred schôdzkou s hlavou štátu novinárom povedal, že svoje povýšenie vníma ako „prekvapenie".

Bližšie vyjadrenie chce Schallenberg poskytnúť až po kancelárskej prísahe. Hoci podľa jeho hovorkyne zatiaľ nie je objasnené, či nezotrvá aj na poste šéfa diplomacie, médiá a politici už špekulujú, kto by ho mohol vo vedení ministerstva nahradiť.
Schallenberga navrhol do čela vlády kancelár Kurz, keď v sobotu večer oznámil, že odstupuje z funkcie. Kurz sa dostal pod tlak opozície, koaličných Zelených i vlastných ľudovcov po tom, ako ho prokuratúra označila za podozrivého v prípade vyšetrovania korupcie.

Protikorupčná prokuratúra (WKStA) oznámila, že vyšetruje Kurza a deväť ďalších osôb a tri združenia v súvislosti s podozreniami, že od apríla 2016 boli peniaze rezortu financií využité na zaplatenie prieskumov verejnej mienky v prospech Kurza, vtedajšieho ministra zahraničných vecí.

Konzervatívny politik, ktorý všetky obvinenia voči svojej osobe odmieta, uviedol, že aj po odchode z úradu kancelára zostane predsedom svojej Rakúskej ľudovej strany (ÖVP) a presunie sa na post šéfa jej poslaneckého klubu.
Na výmenu kancelára musí z formálneho hľadiska ešte Kurz podať demisiu do rúk prezidenta. V prezidentskom paláci ho v nedeľu neočakávajú, rezignáciu však môže Van der Bellenovi oficiálne oznámiť aj písomne, približuje APA, aktuality.sk

X X X

Marek Vagovič: Dedičstvo Paškovho klanu a cynizmus Fica s Pellegrinim

Sedem rokov pre synovca bývalého šéfa parlamentu symbolicky uzatvára dobu temna v zdravotníctve. Finančne i personálne podvyživený rezort sa trápil aj vďaka chamtivým figúrkam Smeru.

Vyhraj voľby a môžeš všetko. Tento arogantný slogan presne vystihoval mentalitu Pavla Pašku. Kedysi vysokopostaveného smeráka, pre ktorého bola politika len prostriedkom, ako zveľaďovať svoj biznis a majetok.
Jeho rajónom, alebo skôr eldorádom bolo zdravotníctvo. Podľa ľudí z brandže mal v tomto dôležitom segmente také silné postavenie, že počas vlád Roberta Fica sa mu len málokto dokázal postaviť. A zastaviť ho.

V kuloároch sa šírili až neuveriteľné príbehy o jeho „nenažranosti“, keďže pri výške provízií zo zmanipulovaných tendrov vraj nepoznal mieru. Oficiálne to však nikto nepotvrdil, takže zostaňme pri overiteľných dátach.
Konkrétne pri škandalóznom nákupe CT prístroja, ktorý zaobstarala piešťanská nemocnica: o 600-tisíc eur drahšie, od firmy blízkej Paškovi. Táto kauza v podstate ukončila aj politickú kariéru bývalej dvojky Smeru.
Milionár
Pochybnosti, že verejný činiteľ Paška zakrýval svoje skutočné príjmy, umocnilo aj zverejnenie dokumentov z dedičského konania po jeho smrti. Rodina bývalého šéfa parlamentu si rozdelila majetok za 2,5 milióna eur.

Hoci je zrejmé, že Paška nemohol v politických funkciách zarobiť takúto sumu, jeho stranícky šéf Fico naňho nedal dopustiť. Keď zomrel na infarkt, predseda Smeru sa úplne opustil a natočil emotívne video.
Fico v ňom z Paškovej smrti obvinil „bandu novinárov a idiotských politikov, ktorí ho zoštvali“. A pridal vyhrážku, že raz sa s nimi vysporiada, lebo „výmyslami a klamstvami“ ubližovali anjelovi Pavlovi.

O jeho bohatstve, ktoré mohol len ťažko nadobudnúť poctivým spôsobom, nestratil predsedu Smeru nikdy ani slovo. Podobne strčil hlavu do piesku aj minulý týždeň, keď vymeral súd sedem rokov Paškovmu synovcovi.

Tender na mieru
Branislav Paška bol v minulosti šéfom verejného obstarávania v košickej nemocnici. Zároveň sedel vo výberovej komisii, ktorá dohodila lukratívnu zákazku na dodávku ultrazvukov vopred vytipovanej piešťanskej firme.
V tendri „súťažila“ sama, lebo Paška a spol. nastavili podmienky tendra tak, že ich nedokázal splniť žiaden iný uchádzač. Spomínané prístroje boli navyše výrazne predražené, čo konštatoval pre potreby súdu aj znalec.

Keď na sporné obstarávanie upozornil – spolu s autorom tohto komentára – novinár Ján Kuciak, prípadom sa začala zaoberať polícia. Obžalobu podal Vasiľ Špirko, prvostupňový rozsudok vyniesol Ján Hrubala.
Je však otázne, či v tom bol Paškov synovec sám. Tender totiž organizovala firma spolužiaka Richarda Rašiho. A členom výberovej komisie bol aj brat vtedajšieho poslanca Smeru Jaroslava Demiana.
Tanec na hroboch
Zrejme aj preto dnes mlčí nielen Fico, ale aj jeho klon Peter Pellegrini. Bývalý košický primátor Raši, ktorý sa stal jednou z tvárí Hlasu, bol totiž považovaný za blízkeho človeka bossa zdravotníctva Pavla Pašku.

Sedem rokov pre jeho synovca – hoci rozsudok zatiaľ nie je právoplatný – symbolicky uzatvára dobu temna v zdravotníctve. Finančne i personálne podvyživený rezort sa totiž roky trápil vďaka chamtivým figúrkam Smeru.
Fico a Pellegrini sa napriek tomu neštítia torpédovať akékoľvek opatrenia proti pandémii – a zľahčovať/odmietať očkovanie. V čase, keď chýbajú v nemocniciach základné potreby – a bojujú o životy infikovaných covidom.
Keď majú však títo politici prevziať zodpovednosť za tunelovanie zdravotníctva, počuť len ohlušujúce ticho. Pre krátkodobý profit radšej tancujú na hroboch zmanipulovaných voličov. Cynizmus par excellence, aktuality.sk

X X X

Mestu Martin robí audit jeho bývalá nútená správkyňa, prípad preveruje kontrolný úrad

Audítorka tvrdí, že pri prijímaní zákazky postupovala podľa zákona.
Audit mestu Martin robí spoločnosť, ktorej konateľka plnila v meste funkciu nútenej správkyne. Audítor má byť pritom nezávislý, upozornila na to nezisková organizácia Matra po tom, ako viceprimátor mesta Rudolf Kollár navrhoval v neziskovej organizácii vymeniť takmer všetkých členov správnej rady.

Nezávislý audítor
Tí nemali súhlasiť s majetkovým vyrovnaním medzi mestom a neziskovou organizáciou. Matra má na starosti bytovú politiku mesta. Členovia napokon odvolaniu nečelili, návrh bol zo zastupiteľstva stiahnutý.
Mesto Martin a audítor mesta, ktorým je audítorská spoločnosť DOMINANT AUDIT, požiadali Matru o vyrovnanie v prípade troch investičných akcií. Keďže neziskovka nebola s vyrovnaním stotožnená, objednala si právnu analýzu, ktorá mala posúdiť nároky mesta voči nej, od nezávislého právnika. O stanovisko k účtovným transakciám, týkajúcich sa zmlúv, požiadala nezávislého audítora.

Podľa Matry skutočnosť, že audítorka, ktorá vykonáva audit pre mesto, konateľka DOMINANT AUDIT Jana Tomšíková pôsobila v meste ako nútená správkyňa, spochybňuje jej nezávislosť: „Počas nútenej správy, ktorá sa skončila v roku 2017, bola nútenou správkyňou, následne overovala konsolidovanú účtovnú závierku obce za rok 2018.“
Podľa organizácie vykonáva audit bývalá nútená správkyňa, nie iná osoba z audítorskej spoločnosti, s ktorou mesto uzavrelo zmluvu v roku 2018.

Výbor spoločnosť odporučil
Nútený správca dáva súhlas napríklad na to, ako môže samospráva počas nútenej správy použiť svoje financie. Na otázku, ako sa Martin vyrovnal s tým, že Jana Tomšíková do októbra 2017 pôsobila ako nútená správkyňa, mesto odpovedalo, že požiadalo o stanovisko Úrad pre dohľad nad výkonom auditu.

Výbor pre audit mesta Martin však v roku 2018 mestskému zastupiteľstvu odporučil schváliť spoločnosť DOMINANT AUDIT za štatutárneho audítora na roky 2018 až 2020. Výbor potvrdil aj nezávislosť audítora. Mesto následne so spoločnosťou podpísalo zmluvu na 20 880 eur.
Zákazka
Nezisková organizácia Matra požiadala k mestskému audítorovi o nezáväzné stanovisko komisiu pre medzinárodné audítorské štandardy (ISA). Tá odpovedala, že v takomto prípade mohlo dôjsť k ohrozeniu nezávislosti audítora: „Funkcia núteného správcu v období bezprostredne predchádzajúcemu obdobiu, ktoré táto osoba audituje, môže vyvolať dojem ohrozenia nezávislosti a kontroly po sebe samom.“

Podľa komisie je ťažké predpokladať, že rozhodnutia urobené núteným správcom do roku 2017 nemajú vplyv a presah na rok 2018 a vplývajú napríklad na zmluvné vzťahy obce, jej obstarávanie služieb, podpisovanie dokumentov. „Bez ďalších detailov tak popis indikuje porušenie nezávislosti, pre ktorú by audítorka nemala zákazku prijať.“
Transparency International však hovorí, že ak sa časové obdobie nútenej správy a auditu neprekrýva, nejde o konflikt záujmov, ktorý by automaticky vylučoval spoločnosť z výkonu auditu. „Treba však skonštatovať, že výkon auditu musí byť realizovaný nestranne, odborne, nezávisle a objektívne,“ povedal Ján Ivančík.

„Pri prijatí predmetnej zákazky sme postupovali v zmysle ustanovení zákona o štatutárnom audite, medzinárodných štandardov ISA a etického kódexu,“ odpovedala pre Aktuality.sk Jana Tomšíková na otázku, či rozhodnutia, ktoré urobila ako nútená správkyňa do roku 2017, nemajú presah na rok 2018.

Zákon takú situáciu nepozná
Slovenská komora audítorov prípad nekomentovala, pretože audítorka je jej členom. Podľa nich je však nezávislosť úplne základnou podmienkou výkonu štatutárneho auditu.

„Slovenská komora audítorov v rámci svojich kompetencií nezávislosť dôsledne kontroluje pri výkone previerok zabezpečenia kvality štatutárneho auditu u svojich členov,“ povedal Milan Mozolák, prezident komory.
Podľa zákona audítor a audítorská spoločnosť nesmú vykonávať audit v účtovnej jednotke, ak sa zúčastňujú na rozhodovacích procesoch. Zákon ale presne neuvádza, čo by malo nasledovať, ak sa preukáže zaujatosť audítora. V praxi zatiaľ nedošlo k situácii, keď by porušenie nezávislosti znamenalo neplatnosť už vykonaného štatutárneho auditu.

Úrad pre dohľad nad výkonom auditu sa podnetom z Martina zaoberá, ak by prišli na závažné zistenia, informujú výbor na prešetrovanie a sankcie. „Úrad nemá kompetencie zasahovať do rozhodnutia účtovnej jednotky – mesta Martin – o prípadnom opätovnom vykonaní auditov. Úrad posudzuje iba zákonnosť postupu audítorskej spoločnosti DOMINANT AUDIT,“ povedala Katarína Kerpánová.

O čom bola kauza Martinské hole
Nútená správa mesta Martin, ktorú Ministerstvo financií SR zaviedlo 23. marca 2016, je výsledkom kauzy okolo vybudovania lyžiarskeho strediska na Martinských holiach. Dlhoročná kauza siaha ešte do roku 1995, keď mal Martin vložiť do spoločnosti Lyžiarske stredisko Martinské hole nepeňažný vklad v podobe martinského hotela Turiec a chaty

Magistrát. K tomu však nedošlo.
V roku 2002 štatutárni zástupcovia Lyžiarskeho strediska Martinské hole zažalovali mesto a žiadali zaplatiť 3,42 milióna eur (vyše 103 miliónov korún). Na 8,4 milióna eur, ktoré vo februári 2015 NS SR priznal PK Faktoring, sa vyšplhala suma aj s úrokmi.
Súdy v kauze najprv rozhodovali v prospech Martina, čo v roku 2009 zvrátilo mimoriadne dovolanie vtedajšieho zástupcu generálneho prokurátora Ladislava Tichého na NS SR. Nútená správa mesta Martin skončila v októbri 2017, aktuality.sk

X X X

Kembridž, kultové miesto Košíc: Ako sa vojenský bazén z doby Uhorska zmenil na piváre

Legendárna krčma Kembridž má už viac ako päťdesiat rokov. Stretávajú sa tam študenti, dôchodcovia, umelci aj intelektuáli. Pri pive vedú debaty o všetkom a o ničom.

Žiadna obsluha, v rade na pivo či kofolu vedľa seba stojí robotník v montérkach s úradníkom v obleku. Stretávajú sa tu aj mamičky v rámci svojich vychádzok s ratolesťami, debatujú nad malým pivom dôchodcovia. Miesto, ktoré má genius loci.

Vojenské kúpalisko premenili na park
Legendárnu krčmu Kembridž v širšom centre Košíc poznajú nielen domáci, no už len starí Košičania a nadšenci histórie vedia, že plocha, kde ľudia v súčasnosti sedia, bola v minulosti kúpaliskom. Na pivo tak mnohí pamätníci chodili a chodia nie do Kembridžu, ale do „úszoda“, čo v preklade z maďarčiny znamená plaváreň. Mnohí sa tam totiž ešte ako deti chodili kúpať.
Vojenská plaváreň bola súčasťou ešte existujúcej košickej Kadetky postavenej v roku 1856, ktorá bola uhorskou vojenskou akadémiou. Zakreslená v mape je od roku 1869, verejnosť sa tam mohla kúpať od roku 1881. Napájala ju voda z Čermeľského potoka.

Plaváreň bola ohradená vysokým tehlovým múrom. Vedľa nej smerom k obytnému bloku postavil v roku 1930 dom s malou obchodnou prevádzkou košický obchodník a podnikateľ Bohumil Václavek. A tento objekt sa zachoval v zmenenej podobe do dnešných dní.
Vodu z Čermeľského potoka presmerovali do dnešného koryta v roku 1953. Veliteľ Kadetky na prevádzke a údržbe Vojenskej plavárne nemal záujem.

„Objekt postupne chátral a bol striedavo v prevádzke a mimo prevádzku, plaváreň zanikla koncom 50-tých rokov ako dôsledok rozšírenia Komenského ulice na dnešný stav,“ napísal syn obchodníka Vladislav Václavek.
(článok pokračuje pod videom)
Z bývalej Vojenskej plavárne podľa syna Václavka sa ešte v roku 2014 zachovalo šesť pôvodných stromov a predná časť plochy pred bazénom, a to vzorkovaný cementový poter.

„Obyvatelia chceli zbúrať dom a v roku 1965 spisovali petície na jeho demoláciu a zarovnanie celého terénu na park. Napokon ho odpredali a rekonštruovali do dnešnej podoby vďaka vtedajšiemu riaditeľovi košických Reštaurácií a jedálni pánovi Richterovi, a preto vznikol dnešný parčík s lavičkami, stolmi a blízkym občerstvením,“ doplnil Václavek.
Za socializmu aj pivo po záruke

Kúpať sa do bazénu chodil dnes už 82-ročný Eduard Mrofka, teraz je štamgastom Kembridžu.
„Bola tu studená voda, len slniečko ju ohrievalo. Netuším, aké bolo vstupné. S kamarátmi sme preliezali plot, nikdy som neplatil,“ usmieva sa nad načapovaným pivom vo vlastnom pohári pán Mrofka.
Ešte pred tým, ako vznikla legendárna krčma, bol podľa čiperného dôchodcu v budove výkup fliaš a potraviny.

„Chodím tu od začiatku, dokonca som tu aj jeden deň čapoval,“ spomína si na príhodu so smutným koncom. „Vošiel som dnu, no nikto tu nebol. Sadol som si, zapálil cigaretu, no stále nikde nikoho. Tak som zašiel za pult, načapoval si pivo a sadol,“ hovorí.

Prišli ďalší zákazníci, no keďže ešte stále nikto neobsluhoval, čapoval pivo aj pre ostatných hostí.
„Neviem, čo mi napadlo, no išiel som do pivnice. Tam som našiel výčapníka na zemi. Bol mŕtvy,“ spomína Mrofka.
Zažil aj smutnovtipné chvíle, keď ešte za socializmu jeden z vedúcich krčmy kupoval lacné pivo po záruke a potom ho čapoval.
„Rad pred toaletami bol riadne dlhý. Niektorí na druhý deň po tejto skúsenosti radšej ani neprišli, no zastavili sa ďalší a s chuťou pili. Prepieklo sa mu to, pretože zarobil a komunistov zaujímala hlavne tržba,“ krúti hlavou.

Rád chodil na kúpalisko, no neľutuje jeho zánik a spokojný je aj s krčmou. „Obe človeka osviežia,“ smeje sa. Kembridž podľa neho ľudí spája a má svoju nenahraditeľnú atmosféru.
„Nebudem prezrádzať mená známych ľudí, ktorí tu chodili. Napríklad jeden spevák tu pravidelne žobral o pivo. Alebo sa tu stretávali umelci, novinári a samozrejme študenti. Debatovalo sa pri pive o všeličom možnom,“ spomína Mrofka.

Prvé priateľstvá i lásky
Jožo s Martinou sa v Kembridži zoznámili, stali manželmi a doteraz chodia do tejto krčmy, kde zažili množstvo veselých vecí.
„Máme plno historiek, no bude to vyzerať, akoby sme tu sedeli každý deň. Preto nechceme povedať naše mená,“ smejú sa pri stretnutí. Dobre si pamätajú, ako dostala známa krčma, navštevovaná najmä študentami, svoje meno.
„Pomenoval ju Peter Katuščák. Chodil na neďalekú elektrotechnickú priemyslovku a raz povedal, že sa ide do Kembridžu. A zľudovelo to. Veď eletrotechnická priemyslovka je hneď oproti, sú tu stredoškolské a vysokoškolské internáty, na skok je Technická aj Veterinárska univerzita. A v krčme sa pokračovalo so štúdiom života,“ hovoria s úsmevom.
Jozef býval neďaleko krčmy, hneď za rohom. Niekedy, ako malého, ho zobral na kofolu otec, potom už chodil do Kembridžu so spolužiakmi na pivo.

„V roku 1968 som mal trinásť rokov. Vtedy sa tu schádzali 18 až 20-roční chalani a rozprávali o tom, čo všetko vyviedli Rusom. Mali aj potýčky s nimi. Vtedy to bolo dosť napäté. Väčšina z nich potom aj emigrovala,“ zaspomínal si Jozef.
Kembridž bol pre neho a Martinu osudovým. Každý z nich tam bol so svojou partiou, no mnohí sa poznali navzájom.
„Zoznámil nás môj kamarát. Ja som hral na gitare, ona pekne spievala. Padli sme si do oka a potom do srdiečka,“ hovorí Jožo a Martina prikyvuje.

Doteraz žijú len na skok od krčmy, ktorá ich spojila a získali kamarátov na celý život. „Utužovali sa tu aj susedské vzťahy. Neraz sa stalo, že niektorý zo susedov išiel iba vyniesť smetie a vrátil sa o niekoľko hodín,“ zaspomínajú.
Pes miloval kvalitné pivo
Spomínajú na „kembridžovú kapelu“, ktorá existovala v 70-tych rokoch a Jozef v nej hral. Aj teraz občas prinesie gitaru a so známymi si spríjemnia večer spevom. V minulosti mali aj vlastný „štamgastský“ stolík.
Nebol však niekedy ani potrebný. „Predtým tu boli drevené stoličky a stoly sa dali spojiť. A tak sa živelne spojili aj štyri stoly a veľká partia sa zabávala do neskorých nočných hodín,“ hovorí Martina.

Jožo si pamätá na prevádzkara, ktorý im niekedy požičal vozík, dal sud a takto išli k Hornádu. „Potom sme mu všetko doniesli. Alebo, keď sme chodili v lete do Amfiteátra na premietanie filmov, vedel, že má na nás čakať. Narazil sud pred pol dvanástou v noci a sedeli sme tu aj do druhej nadránom,“ spomína Jožo.
„Istý čas sa čapovalo pivo do voskových pohárov,“ hovoria. Ľudia si z nich robili veže a pretekali, kto viac piva vypil, teda mal väčší stĺpec pohárov.

Mali však aj inú pridanú veľkú hodnotu. „Neboli sme ešte vtedy napojení na tepláreň. Síce sme mali kotolňu, no občas sa aj kurič zabudol v Kembridži. Aby sme mali teplú vodu, museli sme kúriť. Zistili sme, že poháre majú nenormálne dobrú výhrevnosť. A tak Jožo zozbieral prázdne poháre zo stolov a za pár minút sme mali horúcu vodu,“ vyťahuje Martina ďalšiu historku, spojenú s Kembridžom.
Legendárna krčma má aj logo so psom. Po revolúcii jeden zo spoločníkov vlastnil bulteriérov, a preto sa na ňom jeden figuruje. Martina hovorí, že pokojne to mohol byť aj pes, s ktorým tu chodil jeden pán.

„Bol to pán pes. Raz niekto položil pohár s pivom na zem, pes ho vypil a odvtedy už vodu ani nechcel. A bol veľmi vyberavý, pretože sa tu vtedy čapovali dva druhy piva. To lacnejšie mu nechutilo,“ prezrádza Martina.
Majiteľ sa veľakrát zarozprával pri stole s kamarátmi. Pes už domov trafil sám. „Milovali ho deti. A, samozrejme, on ich, pretože ho stále niečím nakŕmili – piškótami alebo tyčinkami,“ dodáva.

Zabudnúť nemôžu ani na „Kolbasz néni“ (klobásová teta), ako pani mnohí volali. Jej manžel čapoval pivo, ona pripravovala pečené klobásy. „Keď niekto nemal peniaze, tak namočila chlieb do šťavy a dala mu ho s horčicou alebo cibuľkou,“ doplnili.
Každý je tu kamarát
Za päťdesiat rokov zažili toho v Kembridži oveľa viac a rozprávať by mohli hodiny.
„Zaujímavé, že nikdy sme tu nezažili nejaké policajné razie. Raz tu bol incident, nejakí ľudia po sebe hádzali stoličky, neboli to však miestni. Dokonca niekedy, myslím, že v roku 1981 tu niekto hral na gitare Hutku a Kryla, dokopy spievalo Bratříčka asi 50 ľudí. Policajti prešli okolo nás a pokračovali ďalej,“ spomína Jozef.

Po revolúcii sa v Kembridži robili pivné slávnosti, súťaže v pití piva, grilovalo sa. „Dokonca vtedajšia starostka urobila Majáles a pozývala tu na stretnutia aj dôchodcov z neďalekého klubu,“ spomína Martina.
„Ľudia sa menia, prichádzajú noví, ale stále sa tu stretneme s mnohými známymi. A neexistuje, že človek nenájde miesto, kúsok sa posunieme, tu je každý kamarát,“ dodávajú manželia.

Štamgasti majú vlastné poháre
Známu krčmu prevádzkuje spolu s manželkou už viac ako desaťročie Roman Kanka.
„Prebrali sme to od svokra Ďusa Friedmana. Ja som mu ešte predtým pomáhal, takže som s Kembridžom spätý viac ako 16 rokov,“ konštatuje.
Teší ho, že legendárna krčma je známa aj mimo Košíc. Pripisuje to študentom. „Chodia tu do škôl, ale vrátia sa späť domov a hovoria, aký študentský život v Košiciach mali.“

Študenti Kembridžu chýbali počas pandémie, zlepšilo sa to až nedávno. „Predtým prišli popoludní stredoškoláci a dali si kofolu. Vystriedali ich vysokoškoláci s pivom. Kembridž je prvou zastávkou, keď sem prídu študenti v obleku a oslavujú skúšku. Alebo zapíjajú neúspech,“ smeje sa Kanka.

Legendárna krčma je otvorená celý rok od 8.hodiny ráno do 22.hodiny večer. Najväčší nápor začína v apríli, ak je príjemný a teplý, a trvá do konca júna. „Cez prázdniny je to slabšie, predsa len ľudia sú na dovolenkách, sú rozlezení,“ konštatuje.
Nemusí sledovať kalendár a vie, že sa začal nový školský rok. „Opäť sa záhrada zaplní študentami. Prvá októbrová nedeľa patrí maratónu, máme tu kapelu a len pár metrov odtiaľ je maratónska trať a všetci povzbudzujú bežcov,“ hovorí.
Málokto vie, že vo vnútri budovy je malá miestnosť, kde sa zmestí asi 20 ľudí. Chodia tam najmä štamgasti v zime. Vlani v decembri ešte fungovala aj zateplená terasa, potom ju pre opatrenia s koronavírusom museli zatvoriť.

„Kembridž je pre každého. Zastavia sa tu cyklisti, ktorí sa vracajú z lesoparku, chodia tu mamičky alebo rodinky s deťmi, možno tu dáme nejaké preliezky. Ale v blízkosti je park, a tak mnohí tu kúpia nealko pre deti, pivko pre seba a zoberú si to tam,“ hovorí Kanka.
Krčma je známa „okienkovým“ predajom. Zmena nehrozí, v Kembridži sa bude stáť v rade aj naďalej. Ľudia s tým rátajú a patrí to ku koloritu.
„Mrzí ma, že posledné dva roky čapujeme pivo do plastov, mnohí aj frflú. Verím však, že čoskoro sa vrátime do normálnych časov. Ale štamgasti majú svoje sklenené poháre, odložené v poličke. Výčapníci vedia, ktorý komu patrí,“ konštatuje Kanka.

Kembridž ponúka štyri klasické druhy piva, jedno špeciálne a nechýba ani nealko pivo. Samozrejmosťou sú aj nealkoholické nápoje a rôzne tyčinky alebo čipsy.
„Uvažujeme, že možno začneme niečo ponúkať aj na jedenie. Predsa len, zákazníci sa postupne menia a nechcú už iba prísť piť, ale pri posedení by aj niečo zjedli,“ hovorí Kanka.

Žiadne veľké zmeny však v Kembridži nehrozia, práve súčasná atmosféra je tým, čím láka Košičanov aj cezpoľných.
„Ľudia sa tu radi stretávajú. Funguje to dobre a každému to vyhovuje. Je to výborné miesto, v lete je tu tieň a chládok. Verím, že stromy nad nami čo najdlhšie vydržia,“ dodáva Kanka.

Známy košický sprievodca mestom a populizátor histórie mesta Milan Kolcun hovorí, že Kembridž je zmeska zaujímavých ľudí - študenti, intelektuáli aj robotníci.
„Ľudovosť a človečina,“ charakterizuje jednoducho legendárny Kembridž.