... prokurátory Žilinku, Lipšica a Šufliarskeho: Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry podal v utorok na Špecializovaný trestný súd obžalobu na päť osôb - Mariana Kočnera, Alenu Zsuzsovú, Tomáša Szabóa, Dušana Kracinu, Darka Dragica. Ako organizovaná skupina mali pripravovať vraždu v súčasnosti už generálneho prokurátora Maroša Žilinku, špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica a prokurátora Petra Šufliarskeho. Informovala o tom hovorkyňa Generálnej prokuratúry Jana Tökölyová.

Ozrejmila, že pripravovali vraždy v tom čase dvoch vedúcich prokurátorov Žilinku a Šufliarskeho, ako aj vtedajšieho advokáta Lipšica, za vykonanie ktorých bola ponúknutá finančná odmena.
Prokurátor podal na všetkých obžalobu pre pokračovací obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy v štádiu prípravy. V prípade Aleny Zsuzsovej a Tomáša Szabóa aj pre pomoc k zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami.
Z prípravy vrážd obvinil koncom augusta 2019 vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby ministerstva vnútra pôvodne Alenu Zsuzsovú, Tomáša Szabóa, Miroslava Marčeka a Zoltána Andruskóa. Objednávka na vraždy Žilinku a Lipšica mala prísť na jeseň 2017, prijať ju mala Alena Zsuzsová. Po výpovedi Andruskóa odsúdeného v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice zadržali aj podnikateľa Dušana Kracinu. V marci tohto roku obvinili v prípade aj občana Bosny a Hercegoviny Darka Dragica. Podnikateľa Mariana Kočnera obvinili ako posledného koncom júna.

Žilinka a Šufliarsky v minulosti vyjadrili presvedčenie, že motívom objednávky bola ich práca a Lipšic je presvedčený, že objednávateľom bol podnikateľ Marian Kočner. Prípravu vrážd vyšetroval najprv Úrad inšpekčnej služby, neskôr ho prebrala Národná kriminálna agentúra./agentury/

X X X

Lagardová: Európska centrálna banka nesmie „prehnane reagovať" na rast inflácie

Banka bude trpezlivá, pokiaľ ide o sprísnenie menovej politiky.
Európska centrálna banka (ECB) nesmie „prehnane reagovať" na rast inflácie, ktorý je výsledkom prechodných problémov, najmä nedostatku dodávok. Vyhlásila to v utorok prezidentka banky Christine Lagardová pri otvorení Fóra ECB o centrálnom bankovníctve.

Banka bude trpezlivá
Podľa nej je teraz „kľúčovou výzvou zabezpečiť, aby sme prehnane nereagovali na prechodné problémy v dodávkach", ktoré spôsobila pandémia nového koronavírusu. Prezidentka ECB sľúbila, že banka bude trpezlivá, pokiaľ ide o sprísnenie menovej politiky.

Pripomenula, že dôvodom zvyšovania inflačných tlakov v euroregióne je niekoľko „stabilných" faktorov - od rastúcich cien energií po prekážky v dodávateľských reťazcoch. Podľa nej však nedostatok surovín a kľúčových komponentov „nebude mať žiadny vplyv v strednodobom horizonte".
„Budeme reagovať iba na zlepšenia celkovej inflácie, o ktorých budeme presvedčení, že sú trvalé a odzrkadlia sa v základnej dynamike inflácie," vyhlásila Lagardová na fóre.

Inflácia môže vzrásť na 4 %
Inflácia by mohla do konca tohto roka stúpnuť až na 4 %, čo je dvojnásobok 2-percentnej cieľovej úrovne ECB. Lagardová však tvrdí, že rast cien sa potom rýchlo zníži späť pod cieľ banky a v nasledujúcich rokoch sa udrží pod hranicou 2 %.
„Skutočnosť, že inflácia sa môže prechodne pohybovať nad cieľom, nám umožňuje byť trpezlivými pri sprísňovaní politiky, kým si nebudeme istí, či sa takéto zlepšenie udrží," povedala a pripomenula, že eurozóna „stále potrebuje akomodačnú menovú politiku, aby bezpečne vystúpila z pandémie a udržateľne znížila infláciu na 2 %“.
ECB už roky používa ultra nízke úrokové sadzby, lacné pôžičky bankám a hromadné nákupy dlhopisov na podporu výdavkov a investícií v eurozóne v snahe zvýšiť infláciu a podporiť hospodársky rast.

Prognóza bola 2,2 %
V minulom roku predstavila tiež program núdzového nákupu dlhopisov (PEPP) vo výške 1,85 bilióna eur, aby sa počas pandémie zabezpečil tok úverov.

Inflácia v 19-člennej eurozóne dosiahla v auguste desaťročné maximum 3 %. ECB vo svojich najnovších prognózach začiatkom tohto mesiaca predpovedala, že inflácia za celý rok 2021 dosiahne 2,2 % a v nasledujúcich dvoch rokoch opäť klesne (na 1,7 % a potom na 1,5 %).
Veľký politický krok ECB sa stále očakáva v decembri, keď sa pravdepodobne rozhodne ukončiť program núdzových pandemických stimulov vo výške 1,85 bilióna eur, aktuality.sk

X X X

Prokurátor Lipšic nestihol podať oznámenie o svojich majetkových pomeroch, príde o mesačný plat

Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic príde o mesačný plat, pretože nestihol podať oznámenie o svojich majetkových pomeroch. Urobiť tak mal do 30 dní od nastúpenia do funkcie. Povedal to predseda parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií Boris Susko (Smer).

„Bolo tam začaté konanie, teraz sme mu uložili pokutu vo výške mesačného platu verejného funkcionára za predchádzajúci rok,“ uviedol Susko po rokovaní výboru.
Dodal, že bolo viacero verejných funkcionárov, ktorí lehotu 30 dní nestihli. Takúto povinnosť stanovuje zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.
Daniel Lipšic sa ujal funkcie špeciálneho prokurátora tento rok v polovici februára. Sľub zložil do rúk predsedu parlamentu Borisa Kollára (Sme rodina)./agentury/

X X X

Prejav Čaputovej: Rok traumy v zranenej krajine

Správa o stave republiky prezidentky Zuzany Čaputovej ani nesklamala, ani neprekvapila. Hodnotu a dosah starostlivo formulovaných slov, kritických poznámok a výziev do budúcnosti ukáže až čas. Dúfajme, že prezidentkino apelovanie dopadne lepšie ako pred rokom.

Vtedy, ako v samom úvode symbolicky pripomenula, varovala pred návratom do stavu rozdelenej a polarizovanej spoločnosti pred pandémiou. Stal sa pravý opak.
Pritom pred rokom, ako konštatovala hlava štátu, Slovensko patrilo ku krajinám, ktoré najlepšie zvládali pandémiu. Aj vďaka správnym krokom v správnom čase vlád Petra Pellegriniho a Igora Matoviča. Potom sa vývoj obrátil.

Prezidentka nemohla nespomenúť všetky smutné fakty za uplynulý rok, s ktorými sme museli bojovať. Čelili sme vysokému počtu infikovaných a hospitalizovaných, niekoľko týždňov sme mali najviac obetí na počet obyvateľov na svete. Každý šiesty pacient, ktorý potreboval pľúcnu ventiláciu, ju nedostal. Takmer tisíc sestier opustilo zdravotníctvo, lekári sú extrémne vyťažení, v sociálnych službách urgentne chýbajú pracovníčky. Naše školy patrili medzi najdlhšie zatvorené v celej Európe, každé druhé dieťa sa nemohlo pripojiť na internet a takmer každé desiate dieťa sa dištančne nevzdelávalo. Čaputová sa nemohla vyhnúť kritike vládou nezvládnutej sociálnej pomoci počas pandémie ani prehlbovaniu chudoby.

Prezidentka sa však zásadne mýli, keď používa rovnako ako táto koalícia pojem očisty spoločnosti. Kedykoľvek v histórii, keď politici začali mávať kartou očistenia spoločnosti od toho či onoho elementu, viedlo to k ohromným tragédiám.
Je to veľmi smutný obraz našej krajiny, tvrdá kritika tých, ktorí Slovensko počas roka spravovali. Namiesto toho, aby nás hrozba – pandémia – zjednotila, stala sa zdrojom veľmi silnej línie konfliktu, správne konštatovala hlava štátu. A ten konflikt sa stále prehlbuje.

Prezidentka má tiež pravdu v tom, že politická debata klesla na úroveň, kde nikdy nebola. Pre politikov sú osobné spory a prejavy nenávisti viac ako skutočné problémy ľudí. Nemožno inak, len súhlasiť aj s tým, že osobné útoky, klamstvá a vulgarizmy sa stávajú štandardom. Je to skutočne tragédia, doplácame na to najmä my občania. Lenže tých politikov sme si zvolili v slobodných voľbách, je to zrkadlo širokého spektra spoločnosti.

Ako z toho von, ako zvládať ďalšie výzvy? Čaputová sa jasne vyjadrila, že jedna komisia nemôže počas niekoľkých dní navrhnúť zásadné zmeny legislatívy. Určite, reformy sú potrebné, ale nie šité horúcou ihlou, bez konsenzu.
Prezidentka sa však zásadne mýli, keď používa rovnako ako táto koalícia pojem očisty spoločnosti. Kedykoľvek v histórii, keď politici začali mávať kartou očistenia spoločnosti od toho či onoho elementu, viedlo to k ohromným tragédiám.

Vyvarujme sa toho. Vyšetrujme konkrétne korupčné podozrenia, stíhajme páchateľov aj tých, ktorí ich kryli, ale neobviňujme všetkých – bývalých vládnych politikov, ich sympatizantov a spriaznených podnikateľov. Nie všetci však o možnom zneužívaní moci vedeli. Silné slová nielen môžu urážať, vedú k vylúčeniu, ale plodia náležitú logickú reakciu.
Týmto spôsobom upokojenie v spoločnosti ani zúfalo potrebnú stabilitu (ako to formulovala hlava štátu), ani zjednotenie nedosiahneme. Práve naopak. Nezvládneme ďalšiu vlnu pandémie a Slovensko bude ešte viac zranené a s väčším počtom osobných tráum./agentury/

X X X

Ľubomír Jaško: Prezidentka chcela viac ako len žalovať

Prezidentka vo svojej druhej správe o Slovensku správne pomenovala väčšinu problémov a vytiahla príťažlivé ideály. Problém zostáva stále rovnaký: kto prakticky pomôže vrátiť dôveru ľudí v politiku a štát?
Bez mien - dobre či zle?
Najnovšej ročnej „kocke“ prezidentky Čaputovej predchádzalo mediálne zaujímavé stretnutie s Robertom Ficom. Skoro sa zdalo, že sa prezidentka potrebuje v poslednej chvíli vyhecovať k nekompromisnému prejavu, ktorým preberie unavenú krajinu a politickú scénu.

Bolo by to efektné, ale lacné. Prezidentka sa obsahom svojej správy nekonfrontovala s konkrétnymi postavami, ale s prístupmi.
A tak je to v poriadku. Týmto štýlom sa realizuje misia prezidenta v štáte, kde priamo nevykonáva politickú moc.
Ako to pri podobných posolstvách býva, vyžadujú vyššiu úroveň duševnej práce, pochopenie a zmysel pre širšie súvislosti. Kto toho nie je schopný, skončí s paberkovaním malých útržkov - niečo v štýle reakcií na pápeža počas jeho turné po Slovensku.
Vytiahnuť jednu-dve pohodlné vety je rýchle i pohodlné. A falošné. O prvenstvo v tejto disciplíne sa už postaral Boris Kollár. Má pocit, že prezidentka ho podporila v jeho averzii voči pracovnej skupine a jej snahe vymyslieť rýchle zmeny.
Zranení ľudia
Dúfať v zázračnú zmenu v prostredí politických táborov je márne. Je iba otázkou času, kedy prezidentkine ideály zhodí niekto z opozičných (možno aj vládnych) politikov. Slovne aj skutkami.

Prezidentka spraví najlepšie, keď bude pokračovať v neustálom rozprávaní o agendách, ktoré sú aj nie sú politické. Dotýkajú sa reálneho života ľudí, ich pocitov a spokojnosti.
Vďačnosti sa nedočká, to je už teraz jasné. Vždy sa nájde milión tých, ktorí jej budú vykrikovať (nezávisle na ústave a realite), že nič nezmôže.
Upozorňovaním na situáciu zdravotníkov, učiteľov a ich žiakov či seniorov však postupne môže pomôcť k pochopeniu, čo je zmyslom politiky. Ak sa v tejto snahe dostane do konfliktu s výkonnou mocou, bude to konflikt potrebný a užitočný.
Krajina je zranená. Vinníci čušia alebo agresívne kričia, keď sa cítia byť ohrození. Potom sú tí, ktorí v zranenej krajine žijú, aktuality.sk

X X X

Heger: Fico sa prišiel vyhrážať prezidentke, je to líder zloby a rozvratu

Premiér Eduard Heger (OĽaNO) reagoval na Správu o stave republiky prezidentky Zuzany Čaputovej.
Šéf vládneho kabinetu vyhlásil, že cenný bol aj jej postreh, že pandémia koronavírusu vyvolala u ľudí strach a následne aj hnev.
„Žiaľ, niektorí z nej začali aj politicky ťažiť. Robert Fico sa v pondelok prišiel totiž vyhrážať pani prezidentke. Ale nie len pani prezidentke, ale celému Slovensku. Je to podľa mňa nehorázna opovážlivosť a drzosť,“ povedal na tlačovej konferencii k stretnutiu Fica v paláci.
Fico oznámil prezidentke, že zo Smeru-SD dostane dve otázky do ďalšej petičnej akcie a v strane budú čakať na jej reakciu.
Hegerovi sa nepáči že sa niekdajší premiér vyhráža občianskou nepokojnosťou a tvrdí že práve tieto nepokoje sú v jeho záujme. „Je to líder zloby a rozvratu,“ vyhlásil. Obvinil ho tiež, že Fico zo Slovenska neurobil sociálny štát. „To si prosím povedzme na rovinu,“ doplnil.

„Zo Slovenska spravil krajinu, v ktorej malá skupina beztrestne bohatla na okrádaní štátu a občanov. Robert Fico tak pohŕdal občanmi a morálkou, že sa nehanbil bývať v dome daňového podvodníka,“ pokračoval.
Podľa premiéra súčasné skutky šéfa Smeru-SD jasne ukazujú, že občanov „hucká“ proti pokoju, pokoju a rozvahe, „ktoré nevyhnutne potrebujeme na to, aby sme riešili pálčivé problémy. Od pandémie až po následky tejto krízy – ktorej čelí celý svet“, aktuality.sk

X X X

Prezidentka v správe chválila zdravotníkov a kritizovala politikov, ktorí zneužívajú hnev verejnosti

Prezidentka prvýkrát správu predniesla v období, keď bola na ústupe prvá vlna pandémie.
Prezidentka Zuzana Čaputová sa pred poslancov postavila po pätnástich mesiacoch. Prvýkrát tak urobila 5. júna 2020, teda v období, keď ustupovala prvá vlna pandémie.
„Dnes tu stojím v časoch, ktoré sú z hľadiska rozdelenia spoločnosti ešte náročnejšie.“ Hrozba, ktorá nás mala zjednotiť sa stala zdrojom najsilnejšej línie konfliktu, povedala prezidentka.

Sumarizovala, že v istej chvíli sme mali najviac obetí na svete a pripomenula vláde viac ako 12-tisíc obetí covidu, čo nepovažuje ani za finálne číslo.
„Zomierajúci v posledných okamihoch svojho života videli iba ošetrujúci personál, ľudí zahalených v overaloch, ktorým ani nevideli do tváre.”

Kríza odhalila naše nedostatky, pokračovala. Krízový manažment a komunikácia sa podľa nej nestali nástrojom riešenia problému, ale jeho súčasťou. Prezidentka ocenila ľudí v prvej línii, ktorí odviedli mimoriadnu prácu aj napriek nedostatkom, ktoré sa objavili v zdravotníctve, či starostlivosti o seniorov.

„Za to, že v jesenných a zimných mesiacoch naše zdravotníctvo neskolabovalo úplne, vďačíme predovšetkým obrovskému nasadeniu a obetavosti zdravotníkov. Zaplatili za to, žiaľ, vysokú cenu. Pretože ošetrovali pacientov aj v čase, keď ešte neboli k dispozícii vakcíny, tisíce z nich sa infikovali a desiatky chorobe aj podľahli,” uviedla prezidentka.
Výzva vláde
Vyzvala vládu, aby sa personálna stabilizácia v rezorte zdravotníctva stala kľúčovou prioritou. Vyzdvihla jasné pravidlá opatrení a zrozumiteľnú komunikáciu ministerstva zdravotníctva, čo je podľa nej prísľubom toho, že sa poučilo s predchádzajúceho obdobia.

Apelovala tiež na adekvátnu odmenu pre pracovníkov zariadení sociálnych služieb, ktorí tiež čelili veľkému tlaku.
Ďalšou skupinou, ktorú pandémia zasiahla, boli deti a mladí ľudia. „Trpeli nielen tým, že sa nemohli primerane vzdelávať, ale ich sociálne vzťahy boli zo dňa na deň prerušené.”

Vláda si vypočula kritiku za to, že sme sa ocitli v prvej trojke krajín OECD s najdlhšie zatvorenými školami. Predbehla nás už len Kostarika a Kolumbia. Preto oceňuje, že prístup ku covidovým opatreniam sa v tomto školskom roku zmenil.
„Naše deti a mládež zo všetkého najviac teraz potrebujú obdobie psychosociálnej rekonvalescencie. Ak im ju z nejakých dôvodov nedoprajeme a nezabezpečíme, dôsledky môžu nadobudnúť až generačný charakter,” odkázala hlava štátu.

Hnev politikov
Prezidentka kritizuje aj politikov, ktorí využívajú hnev verejnosti vo svoj prospech.
„Strach a hnev, to sú dve najsilnejšie emócie, ktorými veľká časť spoločnosti reaguje na pandemickú krízu.”

Tieto emócie podľa prezidentky rozdeľujú spoločnosť pri očkovaní. Hlava štátu vyzdvihuje očkovanie ako najefektívnejšiu cestu, ako sa vysporiadať s pandémiou. Zároveň však má pochopenie pre ľudí, ktorí sa očkovania obávajú a nepovažuje ich ani za zlých, ani za hlúpych.
Kritizuje snahy zneužiť tento hnev. „Takýto ľudia nechcú spájať, nepotrebujú si získavať dôveru, stačí im len dôveru vo všetko podkopávať. Vo verejnú službu, v inštitúcie, vedu, medicínu.”

Podľa nej je legitímne kritizovať chyby, a tie sa aj urobili. „Keď si však niekto myslí, že rozbehnutú nenávistnú vlnu osedlá, či dokonca využije vo svoj prospech, mýli sa. História nám už neraz ukázala, že nenávisť netvorí, ale ničí, a to aj svojho pôvodcu. A my potrebujeme chrániť tento svet a naše Slovensko v ňom.”
Viaceré opozičné strany sa postavili otvorene proti očkovaniu. Smer a extrémisti z ĽSNS a Republiky už zorganizovali aj viaceré demonštrácie proti pandemickým opatreniam.

Odkaz k referendu
Hlava štátu sa zastala aj svojho rozhodnutia nechať Ústavný súd posúdiť možnosť konania referenda o predčasných voľbách. Ústavný súd vyhlásil, že položená otázka nie je v súlade s Ústavou, referendum preto zrušil. Predseda Smeru Robert Fico za tento krok dodnes prezidentku kritizuje a hovorí o „zmarenom referende”.

„Pokiaľ existujú pochybnosti - a diskusia v odbornej verejnosti tieto pochybnosti jasne ukázala - je na mieste, že prezident požiada ústavný súd, aby predmetnú otázku ešte pred vyhlásením referenda posúdil.”
Pripomenula poslancom, že to oni dali hlave štátu túto kompetenciu a že oni majú možnosť pravidlá aj upraviť tak, aby sa referendum konať mohlo.

Hlava štátu sa dostala aj k téme spravodlivosti. „Verím, že sa všetci zhodneme na tom, že pre fungovanie spoločnosti v akejkoľvek dobe, je potrebné, aby vo verejnej službe neboli ľudia, ktorí svoju moc nielenže neunesú, ale ju dokonca zneužijú vo svoj prospech,” povedala prezidentka.

Téma korupcie
Pripomenula však, že aj vysporiadavanie sa s korupciou sa musí diať v zákonných rámcoch.
Dnes sme podľa nej svedkami zápasu v bezpečnostných zložkách. Dve strany v bezpečnostných zložkách dnes „mieria na seba dostupnými kompetenčnými zbraňami”. V aktuálnej situácii vidií prezidentka zápas o budúci charakter štátu.

Prezidentka sa dotkla aj témy pracovnej skupiny na obnovu dôvery v právny štát, ktorú ohlásil premiér Eduard Heger a minister financií Igor Matovič. „Roky absentujúcu ochotu k zásadným zmenám a reformám však ani pri najlepšej vôli nemôže nahradiť práca jednej komisie. Musíme sa vystríhať rizika, aby rýchle riešenia pripravené len na jednu, i keď výnimočnú situáciu, ju vo výsledku ešte nezhoršili,” komentovala hlava štátu.
Apel na stabilitu
Prezidentka v závere vyzvala na vzájomné porozumenie a vyzvala politické strany, aby prestali s diskusiou v tóne, aký nastolili.
„Celková politická debata klesla na úroveň, kde nikdy nebola. Práca s klamstvom, vulgarizmy, osobné útoky sa už stávajú štandardom. Je naivné si myslieť, že sa to skončí iba v tejto miestnosti, alebo zasiahne iba adresáta urážok. Nie, spoločne formujeme našu spoločnosť, a každý prejav nenávisti je odkazom ľuďom, ktorí nás volili, že naše osobné spory sú pre nás viac, ako skutočné problémy ľudí.”

Podľa nej dnes krajina „zúfalo” potrebuje stabilitu a jasné a jednotné vedenie. „Pokoj založený na pravde, spravodlivosti, ale aj vecnosti a solidarite. Dosiahnuť ho môžeme iba spoločne a verím, že tento cieľ spája väčšinu z nás, ukončila prezidentka svoj prejav. Väčšina prítomných jej zatlieskala, aktuality.sk

X X X

Politici reagujú na prezidentku: Kollár si chce vstúpiť do svedomia, Fico vidí obranu vlády

Zuzana Čaputová vystúpila s druhou správou o stave republiky.
Prezidentka Zuzana Čaputová vo svojej niekoľkostranovej správe o stave republiky hovorila o tom, ako Slovensko čelilo pandémii, ako sa vysporiadavame s očistou štátu od korupcie či o vzťahoch vo vládnej koalícii, ale aj o tom, ako niektorí politici zneužívajú hnev verejnosti vo svoj prospech.

Viacerí politici vládnej koalície boli napriek naznačenej kritike mierni a prejav označili za vyvážený. Opozičný Smer sa postavil proti.
„Prejav bol veľmi vyvážený a každý triezvo uvažujúci politik si tam nájde svoje pozitíva, ale aj svoju kritiku,” skonštatoval predseda parlamentu.
Prezidentka okrem iného vyzvala na upokojenie vzťahov v koalícii. Kollár je pevne presvedčený, „že to počuli aj Richard Sulík, Eduard Heger, Igor Matovič a Veronika Rešmiová. Každý musíme preto niečo urobiť. A ja som ochotný. Budeme sedieť a rokovať,” povedal Kollár.

Podľa neho však úroveň politickej debaty, ktorú kritizovala hlava štátu, nie je horšia ako v minulosti.
„Myslím si, že za minulého obdobia sme v pléne zažívali ešte horšie vystúpenia ako dnes. Musím ale povedať, že politická kultúra nie je na úrovni vyspelých demokracií ako Nemecko či Francúzsko. Používajú sa tvrdšie údery, silnejšie slová, niekedy aj podpásové kroky, na ktoré upozornila pani prezidentka. Každý by si mal vstúpiť do svedomia. Aj ja,” skonštatoval Kollár.

Vladimír Lengvarský, minister zdravotníctva (nominant OĽaNO):
Oceňujem a vážim si najmä to, že spomenula zdravotníkov a ocenila ich za prácu, ktorá bola vysoko nadštandardná a ochránila tento štát pred oveľa horšími dôsledkami pandémie.
Celým prejavom sa niesla idea solidarity a upokojovania nálad v spoločnosti, čo by som tiež chcel oceniť. Vidím to, podobne, že na svoju prácu teraz potrebujeme pokoj.

Robert Fico, predseda Smer-SD
Predseda Smeru sa domnieva, že prezidentka svojím prejavom napriek zaznievajúcej kritike podporila vládnu koalíciu. „Kto pozorne počúval prejav, musí potvrdiť, že to bol prejav člena vládnej koalície,” myslí si Fico.
Chýbalo mu, že prezidentka síce hovorila o obetiach pandémie, no nepovedala, kto je za ne zodpovedný.
Taktiež nesúhlasí s jej výrokom, že strach a hnev nahromadený v spoločnosti, je produktom pandémie. „Sú výsledkom toho, že táto vláda je neschopná. Ľudia sa boja, čo s nimi bude, lebo necítia vládu za sebou, necítia, že by robili kroky, ktoré by ich ochraňovali,” tvrdí Fico.

Ján Budaj, minister životného prostredia (OĽaNO):
Šéf rezortu životného prostredia vníma pozitívne kritiku prezidentky na sily, ktoré sa snažia vyťažiť z hnevu a frustrácie spoločnosti. Opozícia podľa neho prestala viesť politický boj a začala „rozvracať” boj o právny štát, boj s pandémiou a napokon aj ochranu životného prostredia.
„Vytvorili sa tri fronty, ktoré nemajú ľavo-pravý charakter alebo liberálno-konzervatívny. Systém, ktorý tu panoval dlhé desiatky rokov, sa bráni zmene,” hovorí Budaj.

Veronika Remišová, ministerka investícii, regionálneho rozvoja a informatizácie a predsedníčka Za ľudí:
Prezidentka poukázala na mnohé dlhodobo neriešené problémy, ktoré ostali na pleciach Slovenska po predchádzajúcich vládach, konštatuje šéfka najmenšej koaličnej strany.0

„Zdravotníctvo, sociálne služby, vzdelávanie, justícia, bezpečnostné zložky, ktoré potrebujú po rokoch nečinnosti zásadné reformy. Zároveň upozornila na mimoradne škodlivé rozdeľovanie spoločnosti, dezinformácie, vnášanie nenávisti a hnevu, ktorý prináša do spoločnosti len apatiu a znechutenie.”

Peter Pellegrini, predseda Hlas-SD
„Na to, v akom marazme sa krajina nachádza a na to, aké hlboké a vážne sú problémy slovenskej spoločnosti, sa mi zdalo, že jej jazyk je príliš jemný. Myslel som si, že pani prezidentka si mohla dovoliť byť podstatne tvrdšia a jasnejšia.” Pellegrini síce vyzdvihol, že prezidentka skritizovala vládu za nezvládnutý manažment pandémie aj za pridlho zatvorené školy, no v prístupe k referendu o predčasných voľbách, na ktorom sa podieľal, čakal iný postoj.

„Alibisticky sa postavila k otázke referenda, kde som od nej čakal výrazný apel, pretože tam na jednom mieste stálo skoro 150 poslancov a celá vláda, aby vyhoveli žiadosti skoro 600-tisíc ľudí, ktorí referendum žiadajú,” tvrdí Pellegrini.
S prezidentkou súhlasil v tom, že spoločnosť je extrémne rozdelená a rozhádaná a Slovensko bude potrebovať znovu zmier a spojenie sa, aby sme sa z tohto stavu dostali, aktuality.sk

X X X

Z Ruska hlásia najviac úmrtí od začiatku pandémie

Rusko hlási 852 úmrtí v spojitosti s covidom.
Rusko v utorok zaznamenalo 852 úmrtí v spojitosti s koronavírusovým ochorením COVID-19, čo je najvyšší počet od začiatku pandémie. Informovali o tom agentúry AFP a TASS.
Zomrelo vyše 200-tisíc pacientov
Najviac obetí, 63, hlásili v hlavnom meste Moskva. V Rusko od začiatku pandémie eviduje 205.531 úmrtí pacientov s ochorením COVID-19, čo je najvyšší počet zo všetkých európskych krajín.

V Rusku v utorok hlásili aj 21.559 nových prípadov nákazy koronavírusom. Nákazu potvrdili celkovo v 7.464.708 prípadoch, z čoho 6.635.485 pacientov sa už z ochorenia vyliečilo.
Rusko je v spojitosti s pandémiou piatou najviac postihnutou krajinou sveta, píše agentúra AFP. Počty prípadov sa zvyšujú od minulého mesiaca, zatiaľ čo očkovacia kampaň v krajine stagnuje, aktuality.sk

X X X

NAKA obvinila v rámci protidrogovej akcie 15 osôb vrátane "influencerky" Plačkovej

Národná kriminálna agentúra obvinila v rámci protidrogovej akcie na západe Slovenska 15 osôb. Zaistila viac ako deväť kilogramov pervitínu. Informovala o tom hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Bárdyová.
„Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry obvinil 15 osôb z trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a drogovej trestnej činnosti,“ uviedla hovorkyňa. Medzi zadržanými bola aj „influencerka“ Zuzana Strausz Plačková spolu s manželom.

Počas domových prehliadok zaistili policajti viac ako deväť kíl metamfetamínu, z ktorých by sa dalo vyrobiť minimálne 90-tisíc jednorazových dávok drogy. Zaistili aj zbrane, strelivo, cigarety a viac ako 70-tisíc eur v hotovosti.
„Naďalej pokračujú procesné úkony, v tejto chvíli preto nie je možné poskytnúť viac informácií,“ podotkli policajti. Podľa Úradu špeciálnej prokuratúry mala skupina minimálne od roku 2012 pôsobiť na území Bratislavského a Trnavského kraja./agentury/

X X X

Kauza zmenky: nasledujú záverečné reči, Kočnerov kumpán sa dozvie rozsudok

Štefana Agha súdia za falšovanie miliónových zmeniek. Dokazovanie je skončené, strany majú predniesť záverečné reči.
Hoci dvojica Marian Kočner a Pavol Rusko je už právoplatne odsúdená za falšovanie zmeniek a vo väzení si každý z nich odpykáva 19-ročný trest, tretí obvinený muž v tejto kauze obvinenia dlhodobo odmieta.

Súd v utorok odmietol ďalšie návrhy, znamená to, že dokazovanie je ukončené. „Súd nemá záujem vykonať ďalšie dokazovanie v tomto smere," povedal predseda senátu Emil Klemanič. Agh s obhajcom Štefanom Neszmérym sa pozreli na seba a zhodne dvihli plecia.

Po ukončenom dokazovaní nasledujú záverečné reči a po nich rozsudok. Pojednávanie pokračuje v stredu o 9-tej hodine, a to práve so záverečnými rečami.
Menej ako Kočner
Obžalovaný Agh sa po skončení novinárom nevyjadril. Prokurátor Šanta reagoval, že ani po predložení utajovaných listín zo strany obhajoby ho nevyrušili a nič sa po dnešnom dni v obžalobe nemení. „Z môjho pohľadu vôbec nezamávali dôkaznou situáciou,” dodal Šanta.
Aghovi hrozí 12 až 20 rokov. Kočnerovi a Ruskovi vlani prokurátor navrhol najvyššiu možnú sadzbu. V prípade Agha naznačil, že ten je obžalovaný iba z jedného skutku, a to z falšovania. Navrhovaný trest tak bude zrejme v nižšej polovici sadzby.
Listiny zo SIS-ky?
Štefan Agh, ktorý kedysi podnikal s Kočnerom, zároveň predložil súdu akýsi dôkaz z prostredia Slovenskej informačnej služby, ktorý vraj má svedčiť v jeho prospech.

Listiny z tajnej služby podľa neho dokazujú, že Slovenská informačná služba (SIS) už pred dvadsiatimi rokmi vedela o podpisoch údajných zmeniek. Kočnerovi s Aghom ich mal vystaviť vtedajší riaditeľ Markízy Pavol Rusko. Podľa verzie dnes už odsúdených mužov mali byť zmenky súčasťou urovnania medzi televíziou a ich firmou Gamatex, ale nikto iný o nich nikdy nepočul.
Agh zatiaľ neprezradil, čo presne sa píše v listinách, ktoré súdu predložil. Senát Emila Klemaniča napokon rozhodol, že dôkazy vykoná, avšak v utajenom režime, teda bez verejnosti. Zároveň však odmietol čítať z archívneho novinového článku. Neumožnil ani výsluch obžalovaného, ktorý povedal, že po vykonaní tohto dôkazu by chcel vypovedať.

Prokurátor Ján Šanta z Úradu špeciálnej prokuratúry ale tvrdí, že údajné dôkazy z prostredia tajnej služby nie sú žiadnou novinkou a iný ním predložený dôkaz ich spochybňuje. Súd ho v utorok prečítal na pojednávaní, no rovnako bez prítomnosti verejnosti, keďže išlo o utajované skutočnosti.
Pripomenul, že kauza zmenky sa pojednáva od roku 2018 a žiadny z obžalovaných nikdy so žiadnym novým dôkazom nevyšiel. Domnieva sa, že listiny môžu byť dodatočne vykonštruované.

Tajné dokumenty na tajných miestach
„Nebolo to produkované v inom konaní, kde sa riešil pôvod zmeniek. Je to dodatočne vyrábaný dokument, nedôveryhodné. Pokiaľ ide o článok z Národnej obrody, neviem, prečo by to malo byť niečo utajované," priblížil tajomný dôkaz advokát Peter Kubina, ktorý zastupuje Markízu. Odvoláva sa na dôkaz, ktorý predpoludním vykonal súd bez prítomnosti verejnosti a aj na svedectvo svedka Petra Tótha - podľa Kubinu z obsahu vyplýva, že SIS v minulosti zmenky medzi Kočnerom a Ruskom neriešila.

Právny splnomocnenec Tomáš Kamenec dopĺňa, že je zvláštne, ak akési kľúčové dôkazy sú kdesi v archíve vo Švajčiarsku a prístup k nim má práve obžalovaný Agh. Aj Kamenec spochybnil pravosť predkladaných dokumentov.
„Je odvážne tvrdiť, že obhajoba fabrikovala dôkazy, lebo existujú ďalšie dokumenty, ktoré preukazujú ich pravosť," upozorňuje Neszméry. „Tieto dokumenty boli odložené z dôvodu bezpečnosti obžalovaného Agha," tvrdí Aghov obhajca. Avizuje, že sú ďalšie dokumenty na ďalších tajných miestach

Zmenky na scéne
Na utorkovom pojednávaní prokurátor prečítal, čo na sporných zmenkách a dodatkoch píše. Na dokumenty sa prišiel osobne pozrieť aj obžalovaný Agh s obhajcom Štefanom Neszmérym.

„Boli nám ukázané zmenky overené notárom, čo nemôže byť overené. Čiže to nie sú originály zmeniek. Tie pravé, pôvodné zmenky, som podpísal, ale iba som ich podpísal, ten text som nerobil ja. Vykonal som takzvaný bianko indosament. Podpísal som ja, podpisy sú moje, ale dátumy a ďalšie som ja nepodpísal," skonštatoval Agh. Jeho podpis je na jednej zo zmeniek v hodnote 8,3 milióna eur.

Šéfka právneho oddelenia Markízy Lucia Tandlich reagovala, že ide o dôkaz, že Agh sa na podvode a falšovaní aktívne podieľal, keďže sám priznáva, že ich sám vlastnoručne podpísal.
Aj po prečítaní z druhej zmenky obžalovaný zopakoval, že ide o overenú fotokópiu zmenky, čo podľa neho nie je možné, lebo notári vraj nemôžu overovať zmenky.

Pri čítaní listín vzniklo aj malé napätie medzi obhajcom obžalovaného Neszmérym a prokurátorom. „To splnomocnenec poškodeného bude radiť prokurátorovi?" ohradil sa Neszméry, keď sa právny zástupca Markízy Tomáš Kamenec naklonil k prokurátorovi a čosi mu povedal. Šanta sa voči slovám obhajcu okamžite ohradil. „Ticho," ukončil slovnú prestrelku predseda senátu Emil Klemanič a umožnil prokurátorovi pokračovať v čítaní.
Mŕtvy svedok
Senát pripustil aj dôkaz, a to archívnu reportáž zo spravodajstva Markízy z obdobia takzvanej kauzy Gamatex. V reportáži sa vyjadruje aj advokát Ernest Valko. Práve jeho označoval Kočner a Rusko ako človeka, ktorý podpis sporných zmeniek dohadoval a schválil a právne radil. Valka zavraždili v roku 2010.

„Pán Kočner nebol mojím klientom, ja som nepodával právne stanoviská. Iste, v priebehu zastupovania pani Volzovej som vypracoval niekoľko analýz," zaznieva hlas dnes už nebohého advokáta Valka v pojednávacej miestnosti.
Právnička Markízy Tandlich upozornila, že v čase výsluchu svedka Kočnera - po Valkovej vražde - zmenkový podvodník poprel, že by Valko v minulosti zastupoval Gamatex.

„Toto bolo v roku 1998, my sme právne služby pána Valka využili v roku 2000," reagoval obžalovaný a opakuje, že Valko o zmenkách vedel.
Podpisy sedia, dátum vzniku nie
V utorok na súde vypovedala znalkyňa Adriana Jabconová. Tá už odpovedala na otázky súdu v Pezinku, keď senát pojednával prvú časť kauzy zmenky, v ktorej súdili Kočnera a Ruska. Mala zistiť, či je možné použiť jednu z metód na forenzné skúmanie, ktorú použil iný znalec. On skúmal podpisy na zmenkách chemickou metódou.
Úlohou znalkyne však bolo zistiť, či jeho metóda bola aplikovateľná vo forenznej praxi

„To ako vnímame nedokonalosti tejto metódy, tak táto metóda nie je využiteľná vo forenznej praxi. Zaoberá sa takou vzorkou, ktorá je známeho pôvodu. A keďže princíp forenzného skúmania je založený na tom, že my nepoznáme vzorky, nepoznáme zložky písacej pasty, nepoznáme vplyv papiera na písaciu pastu a máme veľmi veľa neznámych faktorov, nedokážeme tú metódu a tento model použiť na vzorky neznámeho pôvodu," povedala znalkyňa.

Na otázku právneho zástupcu Markízy Tomáša Kamenca znalkyňa povedala, že dá sa aj vo forenznej praxi skúmať vek atramentu, ale iba do istého času. Zložky atramentu sa postupne vyparujú a po čase sa už nedá určiť, aký starý je napríklad podpis na dokumente.
Obžalovaný po výpovedi znalkyne dodal, že ani iným neznámym metódam v minulosti ľudia neverili, no potom vďaka nim boli oslobodení.

„Závery sú zavádzajúce a nepoužiteľné vo forenznej praxi, pričom obhajoba sa snažila preukázať, že zmenky sú staršie ako päť rokov," redagovala šéfka právneho oddelenia Markízy Lucia Tandlich, ktorá zastupuje poškodenú stranu - teda televíziu.
V prípade týchto miliónových zmeniek nešlo o bežné technické falšovanie – nikto nespochybňuje, že dokumenty naozaj podpísali Rusko, Kočner a Agh. Problém spočíva v tom, kedy boli zmenky naozaj podpísané.

Spomínaná trojica mužov dlhodobo tvrdí, že sa tak stalo v roku 2000 – tento dátum je aj na zmenkách uvedený. Vyšetrovateľ, prokurátor aj prvý právoplatný rozsudok súdu však hovoria o tom, že zmenky sa podpisovali až v období okolo roku 2016, keď ich Kočner vytiahol a chcel cez ne získať peniaze. Od exriaditeľa Markízy, respektíve od samotnej televízie sa pokúšal vysúdiť obrovskú sumu – celkovo 69 miliónov eur.
Ahoj, vtáčik
Medzi dôkazmi tohto prípadu figuruje aj komunikácia medzi Aghom a Kočnerom, ktorú polícia získala po zhabaní Kočnerovho telefónu. V roku 2017 odsúdený zmenkový podvodník písal Aghovi: „Ahoj vtáčik, si tu? Papier, na ktorý sme robili slinoviny, u teba neostal žiaden?“ pýtal sa vtedy Kočner.

„Pohľadám ráno, okolo obeda budem v BA, lebo ja mám taký fascikel, ale v ňom tento druh neostal,“ odpovedal Agh.
„Pozri čo máš, a napíš, či nejaký ostal. Ak áno, stretneme sa, porovnáme,“ reagoval následne Kočner.
Tieto správy z Threemy spomína aj Špecializovaný trestný súd, ktorý uznal Kočnera a Ruska za vinných z falšovania dokumentov, pričom rozsudok potvrdil už aj Najvyšší súd, aktuality.sk

X X X

Premiér Heger odcestuje do Grécka

Eduard Heger sa v Aténach stretne s prezidentkou Katerinou Sakellaropoulouvou a s predsedom vlády Kyriakosom Mitsotakisom.
Premiér SR Eduard Heger (OĽANO) odcestuje v stredu (29. 9.) na dvojdňovú návštevu Grécka. TASR o tom informoval tlačový a informačný odbor Úradu vlády (ÚV) SR.

V Aténach sa Heger stretne s prezidentkou Katerinou Sakellaropoulouvou a s predsedom vlády Kyriakosom Mitsotakisom. "Hlavnými témami rokovania lídrov bude bilaterálna spolupráca, ako aj otázky európskej agendy," priblížil Úrad vlády SR.
Vo štvrtok sa predseda vlády zúčastní na Aténskom demokratickom fóre, kde budú lídri a osobnosti diskutovať o aktuálnej situácii vo svete, ale aj o výzvach, pred ktorými stojí súčasná spoločnosť. Bližšie informácie o fóre sú zverejnené na webovej stránke www.athensdemocracyforum.com.

Počas návštevy Grécka si slovenský premiér pozrie aj požiarmi zdevastované oblasti Varibobi v regióne Attika. Navštívi tiež sídlo Gréckej pobrežnej stráže a Frontexu (Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž), ktoré zabezpečujú ochranu vonkajších hraníc Európskej únie, aktuality.sk

X X X

Kolíková predstavila samostatné správne súdnictvo. Kde budú nové správne súdy a kde nie?

Po vzniku Najvyššieho správneho súdu pomaly vstupujú do reality aj samostatné správne súdy nižšieho stupňa. Zmena je súčasťou veľkej reformy, ktorá prináša celkovú reorganizáciu súdnictva na Slovensku. Práve samostatné správne súdnictvo má byť prvou časťou reformy. Kde budú nové správne súdy a kde nie?

„Do medzirezortného pripomienkového konania dávame posledný dielik v rámci reformy justície a reorganizácie súdov. Celé správne súdnictvo chcem vytvoriť samostatné. Okrem toho, že sme už zriadili Najvyšší správny súd, chceme k nemu podobne vytvoriť aj prvý stupeň správnych súdov, teda že odčleníme správne súdnictvo od všeobecného súdnictva. Som presvedčená, že je to správny krok,“ vyhlásila v pondelok na tlačovej besede ministerka spravodlivosti Mária Kolíková.

Správne súdy budú rozhodovať napríklad o sporoch v oblasti daňového, azylového, stavebného a katastrálneho práva, priemyselného vlastníctva, sociálnej agendy a dôchodkov, sporoch z oblasti životného prostredia, v oblasti priestupkov a mnohých ďalších. Od osamostatnenia správnej agendy si ministerka sľubuje citlivejšie vnímanie sporov medzi občanom a štátom, najmä väčšiu špecializáciu sudcov a rýchlejšie a transparentnejšie konania.
zväčšiť
Osamostatnenie správneho súdnictva je poslednou časťou Kolíkovej reformy reorganizácie sídiel súdov, ktorú pôvodne predstavila ešte 14. decembra 2020. Pre veľký odpor sudcov a množstvo zásadných pripomienok ale celú reformu stiahla. Prepracovanú verziu opätovne predstavila pred dvoma týždňami. Rozdelila ju do štyroch čiastkových zákonov, ktoré 13. septembra predložila aj do medzirezortného pripomienkového konania. Prvé dva zákony upravujú vznik Mestského súdu v Bratislava a Mestského súdu v Košiciach, ďalšie dva sa venujú novým obvodom okresných súdov a krajských súdov.

Najprv správne súdy
Aj od zvyšku tejto reformy ministerka očakáva väčšiu špecializáciu sudcov na konkrétnu agendu, skutočne náhodné prideľovanie spisov, rozviazanie väzieb medzi sudcami, kvalitnejšie, transparentnejšie, efektívnejšie a rýchlejšie rozhodovanie. Medzi najzásadnejšie zmeny patrí zlúčenie všetkých okresných súdov v Bratislave a v Košiciach do dvoch mestských súdov, zníženie počtu okresných súdov z 54 na 30 a krajských súdov z 8 na 4 – v Trnave, Žiline, v Banskej Bystrici a v Prešove.

Z pohľadu správneho súdnictva bude Slovensko rozdelené len na tri obvody, pričom správne súdy budú sídliť v Košiciach, Banskej Bystrici a v Trnave. Tieto tri obvody budú kopírovať územno-správne členenie Slovenska. Do obvodu správneho súd v Košiciach tak bude patriť aj Prešovský kraj, pod Bystricu aj Nitriansky a Žilinský kraj a správny súd v Trnave bude mať na starosti Bratislavský a Trnavský kraj. Nad trojicou nových správnych súdov bude stáť Najvyšší správny súd, ktorý vznikol v Bratislave už 1. januára a od 1. augusta už začal svoju činnosť.

Vznik správnych súdov by mal celkovej reorganizácii okresných a krajských súdov predchádzať. „Náš plán chceme zrealizovať tak, že najprv odkloníme správne súdnictvo samostatne a potom všeobecné súdnictvo zreformujeme cez reorganizáciu na okresnej a krajskej úrovni,“ priblížila Kolíková. Prvou fázou by bolo formálne vyčlenenie nových správnych súdov k 1. marcu budúceho roku a druhou už samotný začiatok ich činnosti, ktorú predpokladajú k 1. septembru.
Sudcami nových súdov by mali byť tí, ktorí sa tejto agende venujú na súčasných krajských ako aj okresných súdoch. Nebudú sa musieť ani prihlásiť do výberového konania, aj keď by mali pred nástupom do novej pozície prejsť pohovorom v Súdnej rade. „Predpokladáme, že sudcovia, ktorí túto agendu robia, prejdú na nové správne súdy. Ten základ personálu, zamestnancov a sudcov bude pochádzať zo súčasného výkonu justície,“ uviedla Kolíková.

Takýchto sudcov už dnes špecializovaných na správnu agendu je zhruba 50. Kolíková ale očakáva navýšenie tohto počtu. Sídliť by mali v súčasných priestoroch krajských súdov. Nie vždy však budú stačiť. „Bola by som rada, aby sme mali asi dvojnásobok týchto sudcov. Určite bude potrebné budovať kapacitu v Banskej Bystrici a v Trnave,“ pripustila Kolíková. Financie majú pochádzať z Plánu obnovy a odolnosti.

Množstvo kompromisov
Pôvodný odpor sudcov už Kolíková neočakáva. „Od všetkých sudcov, pre ktorých to bude znamenať zmenu, môžeme očakávať kritiku. Istým spôsobom je prirodzené, že ak budú musieť zmeniť pracovisko, asi mi nebudú tlieskať. Tí, ktorí robia správne súdnictvo a záleží im na ňom, určite budú radi, keď sa správne súdnictvo osamostatní. Aj v Českej republike by si sudcovia želali samostatnú úpravu správnych súdov,“ tvrdí ministerka.

V nedávnom rozhovore pre Pravdu to potvrdil aj predseda Najvyššieho správneho súdu v Českej republike Michal Mazanec. „Myslím, že Slovensko sa vydá veľmi správnou cestou. Menší počet súdov prvého stupňa umožní vznik väčších kolektívov sudcov, ideálne aj špecializáciu na jednotlivé úseky, lepšiu personálnu prácu a efektívnejšie zvyšovanie odbornosti. Z môjho pohľadu sú teraz slovenskí kolegovia o krok napred a ich prvé skúsenosti budem so svojimi spolupracovníkmi so záujmom očakávať,“ povedal Mazanec.

Nespokojnosť sudcov zo začiatku roka Kolíková nepredpokladá aj pre zmeny, ktoré vznikli zapracovaním množstva pripomienok. „Urobila som naozaj množstvo kompromisov. Jednak v obvodoch okresných súdov najmä na východe, ale aj na úrovni krajských súdov, kde zachováme všetky pracoviská,“ uviedla Kolíková.

Zároveň tvrdí, že politickú podporu na presadenie svojej reformy má. „Stále cítim podporu koaličných partnerov. Špecializácia a reorganizácia súvisiaca so zväčšovaním obvodov je aj v Programovom vyhlásení vlády. Nie je tam osobitná časť pre správne súdy na prvom stupni. To ale vzniklo na úrovni koaličných debát ešte s expremiérom Igorom Matovičom. Vyslovila som požiadavku vytvoriť aj prvostupňové správne súdy a na to som dostala podporu. Teraz, keď je konkrétny návrh na stole, treba sa o tom rozprávať. Keď som ale minulý rok predložila celú reformu, nepamätám si, že by k tomu boli nejaké výhrady. Bude sa ale o tom opätovne rozprávať,“ dodala Kolíková./agentury/

X X X

V USA zdražujú nehnuteľnosti

Ceny rezidenčných nehnuteľností v USA pokračujú v rekordnom raste.
Ceny rezidenčných nehnuteľností v USA pokračovali v rekordnom raste aj počas leta.

Mesiac čo mesiac
Celoštátny index cien rezidenčných nehnuteľností S&P CoreLogic Case-Shiller v júli medziročne vyskočil o 19,7 % po zvýšení o 18,7 % v júni a o 16,9 % v máji. To bol už štvrtý mesiac po sebe, čo tempo rastu cien stanovilo nový rekord.
Index pre 20 metropolitných oblastí v júli stúpol o 19,1 % po +19,1 % v predchádzajúcom mesiaci. Ekonómovia počítali s nárastom až o 20 %.

Tempo rastu celoštátneho indexu sa zrýchlilo štrnásty mesiac po sebe. „Posledných niekoľko mesiacov bolo výnimočných nielen vzhľadom na úroveň zvýšenia cien, ale aj na konzistenciu rastu naprieč krajinou," uviedol šéf investičnej stratégie S&P Dow Jones Indices Craig J. Lazzara.

Nové historické maximá
V júli sa ceny rezidenčných nehnuteľností zvýšili vo všetkých dvadsiatich metropolitných oblastiach a v 19 z 20 sa dostali na nové historické maximá. Len v Chicagu boli tesne pod maximom z roku 2006. Najprudšie nárasty zaznamenali Phoenix (32,4 %), San Diego (27,8 %) a Seattle (25,5 %), aktuality.sk

X X X

Diaľničná fraška. Vláda i opozícia sú v nej namočení spoločne

V nedeľu sa mal otvárať bratislavský diaľničný obchvat. Otvoria sa len malé úseky, a to sa už mešká rok. Pre organizáciu dopravy ide o náročný proces. Na to prišli kompetentní dva dni pred otvorením? Uvidíme, či obchvat úplne otvoria o týždeň, alebo je to iba ďalšia výhovorka.

Na pozore sa musia mať najmä vodiči R7. Nesprejazdní sa totiž posledný úsek, ktorý by ich priviedol z Dunajskej Stredy až po Prístavný most. Takto budú stále končiť na okraji hlavného mesta, ďalej pôjdu znovu po starej ceste.
Pre vodičov D1 a D4 sa nič nemení, stále chýba križovatka. Diaľnica D4 je tak v skutočnosti zbytočná, jej využitie bude minimálne. Pritom koncesionárovi zaplatíme každý rok 50 miliónov eur.

V tejto fraške sú namočené bývalé i súčasné vládne strany. Najprv minister dopravy Ján Počiatek (Smer) až príliš ustúpil aktivistom ešte v roku 2014 pri križovatke, ktorá následne pri podpise zmluvy v 2016 nebola zahrnutá do výstavby obchvatu – naoko bolo všetko lacnejšie. Rezort dopravy sa podujal, že križovatku postaví sám. Nasledujúci minister Árpád Érsek (Most-Híd) a zodpovedný štátny tajomník Viktor Stromček (Smer) strkali hlavu do piesku.

Súčasný minister Andrej Doležal (Sme rodina) zatváral pred blížiacou sa pohromou oči, potom sa doťahoval s ministerstvom financií, či poskytne peniaze, alebo má byť najprv štúdia, potom peniaze a nakoniec verejné obstarávanie. Cirkus na úkor nás všetkých.
Tak, páni z vlády i opozície, ste v tom namočení spoločne až po uši. Skutočne nás necháte na plné využitie obchvatu čakať ešte päť rokov? Taký diletantizmus nemá miesto ani v rozvojových krajinách. Kompromisné riešenia sú na stole: napr. spojenie jednej z možností dočasnej limitovanej križovatky (smerom z Rakúska do Trnavy a opačne) s dodatkom k zmluve.
Alebo vám to je jedno a budete sa bez hanby handrkovať a vyhovárať na zákony, ktoré sú tiež vaším spoločným dielom?/agentury/

X X X

Mičev ako ďalšia obeť

To, že dlhoročný a uznávaný riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev vo svojej pozícii skončí, sa už šepkalo od mája. Vtedy vyjadril jasný nesúhlas s prechodom múzea spod gescie ministerstva kultúry pod rezort obrany.
Múzeum by tak malo prísť nielen o právnu subjektivitu – čo vyvolalo negatívne ohlasy u odborníkov, ale znamenalo by to istú degradáciu historického národného vzopätia proti fašistom na nejakú vojenskú udalosť.

Samozrejme, je v kompetencii ministerky Natálie Milanovej odvolať riaditeľa, najmä keď nesúhlasil so zámermi rezortu. Zarazil však spôsob, ako sa to udialo. Milanová si v pondelok zavolala riaditeľa na koberček, kde mu svoje rozhodnutie z ničoho nič oznámila. Dôvody mu do očí neuviedla, tie sa však zjavili obratom na webovej stránke ministerstva. To hovorí samo za seba.
Ak došlo k viacerým pochybeniam, ako argumentuje rezort, prečo to vopred s vedením múzea nekonzultovali? Hlavná výhrada ohľadne revízie zbierkových predmetov by sa určite dala vysvetliť. Veď Mičev za pätnásť rokov riaditeľovania vedel, čo má robiť. Nie je vo funkcii poldruha roka ako ministerka. Inštitúciu pozdvihol na vyššiu úroveň, múzeum získalo odborné uznanie v zahraničí.

Ako vyfabrikovaný sa javí argument, že riaditeľ odignoroval rokovania na ministerstve kultúry o rozpočte na rok 2022. Pritom na budúci rok má múzeum prejsť pod rezort obrany. Lepšie povedané, bude rozdelené: digitalizačné centrum múzea prejde pod Slovenskú národnú galériu, expozícia v Auschwitz-Birkenau pod správu Múzea holokaustu, a hlavná časť pod Vojenský historický ústav.

Ak má ministerka výhrady k politickej činnosti Mičeva či k jeho historickému pohľadu na SNP, treba to jasne pomenovať. Rezort by však mal mať vlastný koncept, kam by múzeum malo smerovať. A ten nemá. Preto sa nemožno vyhnúť dojmu, že ide iba o ďalšie zbavovanie sa nepohodlných ľudí./agentury/

X X X

Pred 80 rokmi nacisti zavraždili 34-tisíc Židov v rokline neďaleko Kyjeva

V rokline Babyn Jar našlo v septembri 1941 svoju smrť takmer 34 000 Židov.
Roklina Babyn jar neďaleko Kyjeva sa stala prvým miestom systematického vyvražďovania európskych Židov nacistickým Nemeckom. Po troch mesiacoch od napadnutia Sovietskeho zväzu Nemeckom, obsadili nemecké jednotky 19. septembra 1941 Kyjev. O desať dní neskôr v rokline Babyn jar (ukrajinsky Babyn Jar; rusky Babij Jar) našlo svoju smrť takmer 34.000 Židov.
Od jednej z najväčších masových vrážd židovského obyvateľstva v histórii holokaustu uplynie v stredu 29. septembra 80 rokov.
Einsatzgruppen
Spoločne s vojakmi wehrmachtu vstupovali na územia Sovietskeho zväzu aj príslušníci špeciálnych nacistických oddielov, tzv. Einsatzgruppen, ktoré mali za úlohu „očistiť“ obsadené územia od Židov, Rómov, vojnových zajatcov či politicky nežiaducich obyvateľov. Tieto jednotky spoločne s príslušníkmi SS vykonávali systematické perzekúcie a vraždenie spomínaných skupín obyvateľstva.

V ranných hodinách 29. septembra 1941, krátko pred židovským sviatkom Jom Kippur, kráčalo tisíce Židov na vopred určené miesto, o ktorom informovali plagáty, ktoré príslušníci Einsatzgruppen vylepili niekoľko dní po obsadení Kyjeva. Plagáty Židov vyzývali, aby si so sebou vzali osobné doklady, peniaze cennosti či teplé oblečenie.

V ukrajinskej metropole žilo pred nemeckým obsadením približne 150.000 Židov. Z nich ešte pred príchodov Nemcov mnohí ušli alebo vstúpili do radov Červenej armády. Väčšina z tých, ktorí ostali, si mysleli, že ich čaká deportácia. Do poslednej chvíle netušili, že ich očakáva len krutá smrť.
História holokaustu
To, že ide o ich fyzickú likvidáciu pochopili, keď dorazili k rokline zvanej Babyn jar. Po príchode k 150 metrov dlhej, 30 metrov širokej a približne 15 metrov hlbokej rokline, nacisti vyzvali Židov, aby sa vyzliekli donaha, odovzdali cennosti a peniaze. Potom ich za neustáleho bitia hnali k okraju rokliny, kde ich postupne postrieľali.
Podľa vtedajších nemeckých záznamov bolo v priebehu 29. a 30. septembra zastrelených 33.771 ľudí, vrátane detí, žien a starcov.
Masaker v Babom Jare sa stal vážnym predelom v histórii holokaustu. Prvýkrát totiž nemecké vojenské jednotky uskutočnili takúto brutálnu masovú vraždu a v takomto rozsahu. O masakre preniklo na verejnosť v tej dobe len málo informácii, lebo svet viac zaujímal vtedajší vojenský postup Nemcov na Moskvu. To nacistov neskôr povzbudilo aj k ďalšiemu systematickému vraždeniu Židov v plynových komorách.
Miesto masakry upadlo do zabudnutia

Okupácia Kyjeva trvala viac ako 100 týždňov, počas ktorých v Babom Jare zavraždili nacisti ďalších, podľa odhadov viac ako 100.000 ľudí, medzi ktorými boli Židia, Rómovia, Ukrajinci a Rusi.
Po skončení druhej svetovej vojny miesto masakry upadlo do zabudnutia, stalinská politická propaganda totiž nechcela upozorňovať na utrpenie židovského obyvateľstva. Koncom 50. rokov minulého storočia vznikla na mieste priehrada, ktorá sa však v roku 1961 po nápore jarných dažďov zrútila, čo spôsobilo zaplavenie severnej časti Kyjeva. Hrádzu už neobnovili a na mieste vybudovali park.

V roku 1961 napísal ruský básnik Jevgenij Jevtušenko o tejto tragickej udalosti báseň Babij Jar. Tá o rok neskôr prvýkrát verejne zaznela ako súčasť 13. symfónie ruského skladateľa Dmitrija Šostakoviča. Umelecké počiny rozpútali diskusiu o tom, ako si pripomenúť túto tragickú udalosť.

Oficiálny pamätník na Babom Jare vybudovali až v roku 1976, ale vôbec nepripomínal tragédiu Židov, bol všeobecne venovaný sovietskym ľuďom či vojakom Červenej armády. Pamätník Menora pripomínajúci zavraždenie Židov vybudovali až v roku 1991 v parku Babyn jar neďaleko jedenej zo staníc kyjevského metra, aktuality.sk

X X X

Anglicko oplakáva ďalšieho majstra sveta. Zomrel jeden z top strelcov Liverpoolu

Vo veku 83 rokov v pondelok zomrel jeden z najlepších strelcov klubu FC Liverpool Roger Hunt, ktorý sa v roku 1966 podieľal na zisku titulu majstrov sveta pre Anglicko.

Júl 1966. Bobby Moore s víťaznou trofejou, Roger Hunt je tretí zľava.
Ako informovalo vedenie „The Reds“ na klubovom webe, Hunt prehral boj s dlhou chorobou.
Roger Hunt hral za FC Liverpool v rokoch 1958 až 1969, v 492 dueloch za tento tím strelil 285 gólov. Na spomenutých MS 1966, kde Angličania vo finále zdolali Nemcov 4:2 po predĺžení, nazbieral Hunt tri presné zásahy rovnako ako Bobby Charlton, z Angličanov bol lepší len štvorgólový Geoff Hurst.

Necelé tri sezóny na klonku kariéry strávil Hunt v Boltone Wanderers (24 gólov v 76 dueloch), odkiaľ tiež krátko hosťoval v Juhoafrickej republike v družstve Hellenic FC (4 presné zásahy v 6 zápasoch).
Rovnako v septembri 2021 odišiel na večnosť aj Huntov reprezentačný kolega z MS 1966 útočník Jimmy Greaves./agentury/

X X X

Speváka R. Kellyho porota uznala za vinného, hrozí mu doživotie
Amerického speváka R. Kellyho uznala v pondelok porota v New Yorku za vinného zo všetkých deviatich bodov obžaloby vrátane vydieračstva a sexuálneho zneužívania. Informuje o tom agentúra AFP.

Spevák R. Kelly na archívnom zábere z roku 2008.
Po šiestich týždňoch znepokojivých svedectiev sa porota zložená zo siedmich mužov a piatich žien radila iba deväť hodín predtým, než 54-ročného speváka uznala za vinného.
R. Kelly desaťročia čelil obvineniam zo sexuálneho zneužívania. Vynesenie rozsudku sa očakáva 4. mája. Americká spravodajská televízna stanica CNN uviedla, že spevák môže za mrežami stráviť desaťročia a hrozí mu aj doživotie.

Súdny proces s R. Kellym sa začal v stredu 18. augusta. Čelil obvineniam z vydieračstva, sexuálneho zneužívania dieťaťa, únosu, podplácania a nútených prác. Týchto činov sa mal spevák, vlastným menom Robert Sylvester Kelly, dopustiť v rokoch 1994 až 2018.
Verdikt prišiel 13 rokov po tom, čo ho v americkom štáte Illionis oslobodili od obvinení súvisiacich s detskou pornografiou. Jeden z Kellyho obhajcov uviedol, že zvažujú podanie odvolania a sú z rozsudku sklamaní, uvádza CNN./agentury/