Bezpečnostná rada OSN mala v piatok mimoriadne zasadnutie k najnovším raketovým testom Severnej Kórey, ale nedohodla sa na spoločnom vyhlásení. Informovali o tom diplomati, na ktorých sa odvolala tlačová agentúra AFP. Zasadnutie BR OSN za zatvorenými dverami trvalo len vyše hodiny. Požiadali oň Spojené štáty – čo bola za posledné roky z ich strany zriedkavá iniciatíva – a tiež Francúzsko a Británia.

Cieľom zasadnutia bolo prešetriť a posúdiť odpálenie zbrane zo začiatku tohto týždňa, ktorú Severná Kórea (KĽDR) označila za novú hypersonickú strelu. V piatok KĽDR uviedla, že otestovala novú protilietadlovú strelu.
„Francúzsko chcelo verejné vyhlásenie, ale Rusko a Čína povedali, že nie je tá pravá chvíľa, že potrebujú viac času na analyzovanie situácie,“ povedal agentúre AFP diplomat z krajiny, ktorá patrí do Bezpečnostnej rady.

Bezpečnostná rada na návrh administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa uvalila v roku 2017 trikrát prísne ekonomické sankcie proti proti Severnej Kórei – vždy po tom, čo KĽDR podnikla test jadrovej zbrane a niekoľko testov s konvenčnými zbraňami. Rada ich zakaždým jednomyseľne schválila.

Odvtedy však BR OSN ani raz nedosiahla spoločný postoj voči Severnej Kórei, ktorá vlastní jadrové zbrane.
Čína, kľúčový spojenec Pchjongjangu, a Rusko niekoľkokrát márne žiadali čiastočné zrušenie sankcií proti KĽDR.
Administratíva prezidenta USA Joea Bidena neprišla s jasnou stratégiou voči Severnej Kórei ani osem mesiacov od nástupu k moci.
„Povedali nám, že stále študujú dokumenty,“ dodal veľvyslanec členského štátu BR OSN.
Tento diplomat sa sťažoval, že nedostatok aktivity Američanov je citeľný aj v iných medzinárodných záležitostiach ako Blízky východ a Západná Sahara./agentury/

X X X

ČR zaraďuje Slovensko medzi červené krajiny

Nezaočkovaní budú musieť po vstupe do Česka absolvovať test aj karanténu.
Od pondelka 4. októbra bude návrat zo Slovenska a Luxemburska do Česka zložitejší. Obe krajiny sa na českom cestovateľskom semafore premiestnia z oranžovej kategórie do červenej s vysokým rizikom nákazy koronavírusom. Nezaočkovaní cestujúci budú musieť pri vstupe na české územie podstúpiť test a ísť do samoizolácie.

Rozhodlo o tom české ministerstvo zdravotníctva. V piatok o tom informoval portál televízie Nova TN.cz.
Naopak Malta alebo portugalské Azorské ostrovy sa presunú medzi krajiny s nízkym rizikom nákazy. Do oranžovej kategórie so stredným rizikom nákazy bolo zaradené Maďarsko a Lichtenštajnsko. Tmavočervená kategória veľmi vysokého rizika nákazy sa rozrastie o Estónsko.

Semafor nariaďuje, že ešte pred návratom do Česka z krajín s vysokým rizikom nákazy, teda z červenej kategórie, musia ľudia vyplniť príjazdový formulár a zároveň pred návratom absolvovať antigénový alebo PCR test, ak pri návrate použijú hromadnú dopravu. Pre tieto osoby platí aj povinnosť absolvovať po návrate do Česka PCR test, a to najskôr na piaty deň a najneskôr na 14. deň po vstupe na územie ČR. Dovtedy je nutné zostať v samoizolácii.

V prípade cesty z červených krajín do ČR individuálnou prepravou nie je potrebné podstúpiť test pred začatím cesty, ale cestujúci musia pri vstupe na územie ČR podstúpiť PCR test – najskôr na piaty deň a najneskôr na 14 deň. Na výsledok musia čakať v samoizolácii.
Podmienky testovania a samoizolácie pri návrate sa netýkajú ľudí, ktorí sú aspoň 14 dní po úplnom zaočkovaní alebo ktorí v posledných 180 dňoch prekonali ochorenie COVID-19. Zostáva im len povinnosť vyplniť príjazdový formulár, píše TN.cz.
Do červenej kategórie budú patriť Bulharsko, Belgicko, Írsko, Chorvátsko, Cyprus, Nórsko, Lotyšsko, Luxembursko, Slovensko, Nemecko, Rakúsko, Rumunsko, Grécko, Švajčiarsko.
Pre návrat z krajín z tmavočervenej kategórie platia rovnaké pravidla ako pri návrate z červenej kategórie, aktuality.sk

X X X

Väčšina Nemcov očakáva podľa prieskumu novú vládu kancelára Olafa Scholza

Výrazne viac ľudí v Nemecku očakáva po parlamentných voľbách „nový začiatok" od prípadnej koalície sociálnych demokratov (SPD), Zelených a liberálov zo Slobodnej demokratickej strany (FDP), než od možnej vlády kresťanských demokratov (CDU/CSU), Zelených a FDP.

Vyplýva to z výsledkov prieskumu verejnej mienky inštitútu Infratest dimap pre stanicu ARD, ktoré boli zverejnené vo štvrtok.
Tzv. semaforová koalícia (SPD-Zelení-FDP) by Nemecku priniesla nový začiatok podľa 51 percent opýtaných, zatiaľ čo len 18 percent respondentov pripisuje túto šancu tzv. jamajskej koaličnej vláde (únia CDU/CSU, Zelení-FDP), približuje denník Die Welt. Nový začiatok nevidí v žiadnej z týchto spojenectiev 24 percent ľudí.
Olaf Scholz zo Sociálnodemokratickej strany Nemecka by bol dobrým kancelárom podľa každého druhého oprávneného voliča, ukázal prieskum. Tridsať percent opýtaných to naopak poprelo.

Vzhľadom na historicky najhorší volebný výsledok konzervatívneho bloku CDU/CSU odchádzajúcej kancelárky Angely Merkelovej je 66 percent účastníkov prieskumu za to, aby Armin Laschet odstúpil z postu šéfa CDU.
Rovnako to vidí i 60 percent prívržencov jeho vlastnej strany. To, aby Laschet zostal predsedom CDU i naďalej, podporuje 23 percent ľudí, resp. 26 percent v prípade stúpencov CDU.

Ďalšie kolo predsondážnych rokovaní
V piatok dopoludnia sa má uskutočniť druhé kolo predsondážnych rokovaní medzi Zelenými a FDP, kde majú obe strany hovoriť o konkrétnejších obsahoch a cieľoch prípadnej budúcej spoločnej koalície. Okolo 13.00 h sa očakávajú vyhlásenia zástupcov oboch strán. Zástupcovia Zelených a FDP sa po prvý raz po nedeľňajších voľbách do Spolkového snemu stretli v utorok.

Budúci utorok dopoludnia má CDU/CSU v pláne sondážne rozhovory so Zelenými a už v nedeľu večer sa majú uskutočniť podľa slov generálneho tajomnícka CDU Paula Ziemiaka rokovania medzi úniou a FDP.
Víťazná SPD získala v parlamentných voľbách 25,7 percenta hlasov a za blok CDU/CSU hlasovalo 24,1 percenta voličov. Tretí skončili Zelení, pre ktorých je zisk 14,8 percenta hlasov najlepším výsledkom v ich dejinách, aj keď zaostali za predvolebnými očakávaniami. Polepšili si aj liberáli z FDP, ktorí dostali 11,5 percenta hlasov, aktuality.sk

X X X

Delegácia výboru z europarlamentu ukončila trojdňové monitorovanie v Maďarsku

Delegáciu neprijali na všetkých miestach pozitívne, napríklad na Najvyššom súde s ňou zaobchádzali vyslovene nepriateľsky. Delegácia monitorovacej skupiny Výboru Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) ukončila v piatok trojdňovú misiu v Maďarsku. Podľa spravodajského servera hu.euronews.com delegáciu neprijali na všetkých miestach pozitívne, napríklad podľa slov vedúcej skupiny Gwendoline Delbosovej-Corfieldovej na Najvyššom súde (Kúria) s delegáciou zaobchádzali vyslovene nepriateľsky.

Delegácia označila reformu systému justície, presun verejných financií do nadácií, transparentnosť využitia európskych fondov, zákony počas pandemického núdzového stavu, ale aj kauzu odpočúvania Pegasus za znepokojujúce.
Cieľom misie bolo informovať sa v Budapešti o situácii uplatnenia noriem právneho štátu v Maďarsku, ale monitorovacia skupina sa zaujímala aj o mieru uplatnenia slobody médií a vedeckého života.

Získané poznatky podľa vedúcej delegácie ešte budú analyzovať, avšak na základe niektorých zistení delegácia konštatovala, že situácia v otázke plnenia noriem právneho štátu sa v uplynulých rokoch zhoršila.
Delbosová-Corfieldová na tlačovej konferencii okrem iného vytýkala, že v maďarských verejnoprávnych médiách prakticky nedávajú priestor vyjadreniam opozičných poslancov.

Nezhody v delegácii
V delegácii bolo zastúpených všetkých sedem frakcií EP. Niektorí konzervatívni členovia monitorovacej skupiny vyjadrili názor, že systém v Maďarsku je demokratickejší než v niektorých iných členských krajinách Európskej únie či v inštitúciách EÚ.
„Žiaľ, päť strán EP stojí jednoznačne na strane maďarskej opozície a túto misiu využili na to, aby útočili na legitímnu vládu premiéra Viktora Orbána a aby zasahovali do procesu maďarských volieb,“ povedal Španiel Jorge Buxadé Villalba z frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov.

EP v roku 2018 vyzvala členské krajiny, aby preverili, či Maďarsko neporušuje základné hodnoty Únie. Delegácia má predložiť v EP aktuálnu správu o Maďarsku v decembri, aktuality.sk

X X X

V Gruzínsku zadržali exprezidenta Saakašviliho

Michail Saakašvili sa dlho zdržiaval na Ukrajine.
V Gruzínsku v piatok zadržali bývalého prezidenta Michaila Saakašviliho. Oznámil to na tlačovej konferencii gruzínsky premiér Irakli Garibašvili. Saakašvili pritom len pred niekoľkými hodinami na sociálnych sieťach oznámil, že sa nachádza v Gruzínsku. Informovali o tom agentúra TASS a AFP.

„Chcem oznámiť, že tretí gruzínsky prezident bol zadržaný a poslaný do väzenia,“ vyhlásil Garibašvili. Zároveň dodal, že bezpečnostné zložky mali informácie o pohybe Saakašviliho ešte v čase, keď sa nachádzal na Ukrajine, a celú situáciu mali pod kontrolou.
Saakašvili v piatok na sociálnej sieti Facebook oznámil, že sa po ôsmich rokoch vrátil späť do svojej rodnej krajiny a nachádza sa v meste Batum. Gruzínske ministerstvo vnútra však vtedy tvrdilo, že bývalý prezident gruzínske hranice neprekročil.
Saakašvili neskôr na sociálnych sieťach oznámil, že 2. a 3. októbra plánuje byť v Tbilisi, a vyzval ľudí, aby vtedy prišli na Námestie slobody v centre mesta, kde budú spoločne spočítavať hlasy.
Odsúdený na väzenie
Bývalý gruzínsky prezident tiež vyhlásil, že ak by sa uzurpátorskej vláde podarilo zadržať ho ešte pred avizovanými pochodmi, malo by to ešte viac upevniť silu prívržencov opozície. Ubezpečil, že on sa nevzdá, a vyjadril nádej, že neustúpia ani jeho priaznivci.

Saakašvili bol gruzínskym prezidentom od roku 2004 do roku 2013, keď len niekoľko dní pred koncom svojho funkčného obdobia opustil krajinu. Následne ho v neprítomnosti odsúdili na tri roky väzenia za zneužívanie právomocí. Bývalý prezident navyše čelí v Gruzínsku aj ďalším obvineniam.

Saakašvili už dávnejšie oznámil zámer vrátiť sa do vlasti do októbrových volieb do orgánov miestnej samosprávy. Tieto voľby sú vnímané ako kľúčový test čoraz nepopulárnejšej vládnej strany Gruzínsky sen. Predstavitelia gruzínskeho vedenia opakovane vyhlásili, že exprezidenta zadržia ihneď, ako prekročí hranice, aktuality.sk

X X X

Dočasného šéfa inšpekcie a vyšetrovateľov NAKA prepustili

Krajský súd v Bratislave prepustil v piatok z väzby bývalého povereného šéfa Úradu inšpekčnej služby Petra Scholza a štyroch vyšetrovateľov NAKA. Podľa senátu súdu je ich trestné stíhanie neopodstatnené.

Vyšetrovateľ NAKA Štefan Mašín spolu so svojou advokátkou Ivanou Halahijovou krátko po prepustení z väzby.
Krajský súd rozhodoval od 9.00 h. Senát rozhodol pod vedením predsedníčky Magdalény Blažovej a členiek senátu Márie Šimkovej a Danice Veselovskej. Keďže ide o neverejné zasadnutie, nie sú na ňom prítomné procesné strany – obvinení ani ich obhajcovia, ani dozorový prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave.

„Predmetná vec – sťažnosti obvinených a prokurátora, bola na odvolací KS v Bratislave predložená na rozhodnutie 24. septembra,“ uviedol hovorca Krajského súdu v Bratislave Pavol Adamčiak. V zmysle Trestného poriadku je zákonná lehota na rozhodnutie päť pracovných dní od predloženia veci na rozhodnutie.

„Vítame rozhodnutie Krajského súdu. Myslím si, že sa to dalo očakávať aj z odôvodnenia prvostupňového súdu, že rozhodnutie Krajského súdu bude také. Pokiaľ teda majú dodržiavať intencie zákona a ústavnú judikatúru. S dôvodmi ešte nie som oboznámený, keďže mi to nebolo doručené,“ povedal obhajca Milana Sabotu Rastislav Koutun.
Petra Scholtza zobral sudca do kolúznej väzby 15. septembra. Sudca predtým rozhodol, že vyšetrovatelia NAKA Ján Čurilla, Pavol Ďurko a Milan Sabota budú rovnako väzobne stíhaní.

Sabotu zobral sudca do kolúznej väzby, Čurillu a Ďurka zobral sudca do väzby z dôvodov takzvanej kolúznej a preventívnej väzby. Následne na druhý deň 16. septembra zobral sudca do kolúznej väzby aj štvrtého vyšetrovateľa Štefana Mašína.
„K rozhodnutiu Krajského súdu sa v tomto štádiu neviem podrobnejšie vyjadriť, keďže písomné vyhotovenie nám bude doručené až dodatočne. Rozhodnutie, samozrejme, vítame, namietali sme aj dôvodnosť vznesenia obvinenia a aj dôvody väzby. Tešíme sa, že Krajský súd našej sťažnosti vyhovel, ale podrobnejšie sa budem môcť vyjadriť, až keď budem mať písomné vyhotovenie,“ uviedla pre obhajkyňa Štefana Mašína Ivana Halahijová.

Mašín po prepustení uviedol, že nevidí dôvod, aby nemohol ďalej pracovať ako policajt a vyšetrovať kauzy, ktoré mu boli pridelené. „Ja som robil iba vyšetrovanie spisu 205…Ak mi ho nadriadený nezoberie, tak nevidím dôvod v tom, aby som nepokračoval,“ uviedol po prepustení.

Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic považuje rozhodnutie krajského súdu za kľúčové. Potvrdilo sa podľa neho, že vyšetrovatelia NAKA boli stíhaní neopodstatnene a žiadneho trestného činu sa nedopustili.
Ako povedal v piatok pre médiá, po rozhodnutí krajského súdu hodnotí trestné stíhanie ešte viac ako snahu zastaviť alebo zabrzdiť rozbehnuté vyšetrovania, ktoré smerujú k najvyšším miestam. „Som rád, že sa zatiaľ táto snaha nepodarila, ale nerobím si ilúzie, že tieto snahy budú pokračovať,“ dodal.

Ďalší postup prokuratúry nechcel komentovať. Verí však, že sa krajská prokuratúra vyjadrí k „zavádzaniu a nepravdám“, ktoré uvádzal dozorujúci prokurátor v návrhu na vzatie do väzby.

Premiér Eduard Heger rozhodnutie krajského súdu rešpektuje. „Ak by sa totiž potvrdili podozrenia, že vyšetrovatelia nepostupujú v súlade so zákonom, bola by to čierna škvrna v našom zápase za očistu spoločnosti od korupcie,“ uviedol Heger na sociálnej sieti.
Objektívne a poctivé rozhodovanie súdov, ochrana zákonnosti zo strany prokuratúry a profesionálna práca polície sú podľa predsedu vlády absolútne zásadné pre presadzovanie spravodlivosti. „To je jediná cesta k obnove dôvery verejnosti v právny štát,“ skonštatoval premiér.

Expremiér a súčasný minister financií Igor Matovič k prepusteniu vyšetrovateľov NAKA: „363ka nie je silnejša ako spravodlivosť! Trestné stíhanie odvážnych vyšetrovateľov “je neopodstatnené”. Čiže blud. Nech sa mafoš Fico a spol. snaží akokoľvek pravdu znásilniť,“ uviedol na facebooku.

Video: Štefan Mašin a Milan Sabota odchádzajú z Justičného paláca po zrušení väzobného stíhania.
Podľa podpredsedu parlamentu Gábora Grendela (OĽaNO) tím inšpekcie ministerstva vnútra utŕžil rozhodnutím Krajského súdu dvojnásobnú hanbu. „Súd spochybnil nielen väzbu ale aj samotné vznesenie obvinenia voči vyšetrovateľom NAKA,“ uviedol na sociálnej sieti.

Podľa Grendela navyše „Fico, Blaha a spol. prišli o kľúčový “dôkaz”, že vyšetrovatelia NAKA sú zločinci – čím sa snažia prekryť fakt, že už takmer tri desiatky ľudí sa priznali ku korupcii za vlád Roberta Fica a Petra Pellegriniho“.
Rozhodnutie súdu prepustiť vyšetrovateľov NAKA podľa vicepremiérky Veroniky Remišovej (Za ľudí) ukazuje, že ich označovanie za akúsi „novú mafiu“ bolo od začiatku mimoriadne nevkusné a nepatričné. „Verím, že postup inšpekcie aj prokurátora proti týmto policajtom bude veľmi dôsledne preskúmaný a bude vyvodená aj patričná zodpovednosť,“ uviedla Remišová na facebooku.

Vyjadrenia o „čurillovskej mafii“ si po rozhodnutí súdu prepustiť zadržaných vyšetrovateľov NAKA žiadajú podľa slov ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO) okrem váženia slov aj ospravedlnenie. Rozhodnutie súdu je podľa neho „zadosťučinením pre všetkých, ktorí veria, že Slovensko je pripravené na očistný proces, akokoľvek náročné a nepríjemné to bude.“
Mikulec zároveň verí, že vyšetrovatelia aj dočasne poverený šéf inšpekcie budú pokračovať vo svojej práci. Šéf rezortu vnútra rovnako verí, že „dnešné rozhodnutie je pre všetkých poctivých a čestných policajtov jasným signálom, aby sa nenechali zastrašiť.“

Predseda strany Smer Robert Fico k prepusteným vyšetrovateľom NAKA uviedol, že voči nim existujú riadne a legálne získané dôkazy, že si vymýšľali obvinenia. „Potvrdilo sa, že títo vyšetrovatelia páchali trestné činy,“ vyhlásil. Vzhľadom na ich prepustenie sa pýta, ako sa majú cítiť iní, napríklad bývalý policajný prezident Tibor Gašpar či bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik. Podľa Fica sú vo väzbe iba na základe výpovedí udavačov a bez priamych dôkazov.

Štvoricu vyšetrovateľov a Petra Scholza zadržali vyšetrovatelia Úradu inšpekčnej služby 13. septembra. Obvinili ich zo zneužitia právomoci verejného činiteľa a zločinu marenia spravodlivosti. Dvoch z nich obvinili v trestnej veci ovplyvňovania pravdivosti výpovedí svedkov.

Inšpekciu aktuálne vedie zástupca riaditeľa Martin Mackovič. Scholz viedol policajnú inšpekciu od 11. júna po tom, ako predchádzajúceho riaditeľa Adriána Szabóa obvinili z prijímania úplatku. S prokurátorom uzavrel dohodu o vine a treste, jej schvaľovaním sa má 4. októbra zaoberať Špecializovaný trestný súd./agentury/

X X X

Takáčovec Zeman stiahol sťažnosť proti vzatiu do väzby

Matej Zeman si svoju sťažnosť po týždni rozmyslel.
Takáčovec Matej Zeman, ktorý má na krku obvinenia z vydierania či členstva v zločineckej skupine stiahol sťažnosť, ktorú 10. septembra podal voči rozhodnutiu Špecializovaného trestného súdu o tom, že zostáva vo väzbe. Informoval o tom portál tvnoviny.sk.

Zeman momentálne čaká na výsluch. Stíhajú ho za členstvo v zločineckej skupine, konkrétne pre vydieranie dvoch mužov, ktorí dostali mafiánsku pokutu.
V inom prípade mal zasa vydierať čašníka zo známeho bratislavského podniku a dokonca sa mal podieľať aj na fyzickom útoku. Ku všetkým činom sa priznal, aktuality.sk

X X X

Taliban tvrdí, že podnikol zásah v úkryte Islamského štátu

Po prevzatí moci Talibanom sa útoky Islamského štátu v Afganistane zintenzívnili.
Bojovníci afganského radikálneho hnutia Taliban podnikli v piatok zásah v úkryte extrémistickej organizácie Islamský štát (IŠ) severne od hlavného mesta Kábul, kde zabili a zatkli nespresnený počet týchto militantov. Oznámil to hovorca Talibanu Bilál Karímí, ktorého citovala tlačová agentúra AP.

Od prevzatia moci Talibanom v Afganistane v polovici augusta nastal nárast v útokoch militantov z IŠ namierených proti členom Talibanu. Hnutie a IŠ sú nepriatelia a útoky naznačujú, že konflikt medzi dlhodobými rivalmi bude širší.
Koncom augusta samovražedný bombový útočník z IŠ namieril svoj útok na americkú evakuačnú akciu pred medzinárodným letiskom v Kábule. Išlo o jeden z najsmrtiacejších útokov v krajine za posledné roky: výbuch zabil 169 Afgancov a 14 vojakov americkej armády.

Hovorca Talibanu Karímí pre AP povedal, že piatkový zásah sa uskutočnil v meste Čáríkár v provincii Parván. Podrobnosti neuviedol a jeho oznámenie nebolo možné nezávisle overiť.
Zásah nasledoval po tom, čo Taliban zatkol dvoch členov IŠ spájaných s útokom bombou nastraženou pri ceste, ktorej terčom bolo talibanské vozidlo v Čáríkáre a ktorá spôsobila zranenia štyrom bojovníkom z hnutia, dodal Karímí. Dvojicu vypočúvali a informácie, ktoré poskytla, pomohli Talibanu identifikovať úkryt, vysvetlil hovorca.

Islamský štát (IŠ) má základne prevažne vo východnej provincii Nangarhár, ale táto organizácia od prevzatia moci Talibanom útočí po celom Afganistane. Pri útokoch IS bolo niekoľko bojovníkov Talibanu zabitých v provinčnom hlavnom meste Džalalabad. Taliban zareagoval tým, že v Nargarháre podnikal tvrdé zásahy, aktuality.sk

X X X

Ministerstvo hľadá šéfa pozemkového fondu. Medzi uchádzačmi je i krajský šéf SNS

Jaroslav Barcaj na Slovenskom pozemkovom fonde pracoval ako nominant politickej strany SNS od februára 2017 do apríla 2020. Vyše troch rokov tam zastával funkciu riaditeľa ekonomického odboru generálneho riaditeľstva.

Ministerstvo pôdohospodárstva opätovne hľadá nového šéfa pozemkového fondu po tom, čo víťaza predchádzajúceho výberového konania advokáta Karola Rajnohu minister Samuel Vlčan do funkcie nevymenoval.
Stalo sa tak po tom, čo Aktuality.sk zverejnili detaily o Rajnohovej minulosti. Ako koncipient päť rokov pracoval v advokátskej kancelárii Ecker-Kán. S ňou sa však pozemkový fond súdi a žalobou si pýta späť takmer 800-tisíc eur.
Minister Vlčan pred novinármi priznal, že návrh na vymenovanie stiahol, pretože minulosť Rajnohu považuje za konflikt záujmov a o jeho pôsobení sa dozvedel až z médií.

Začnú verejným vypočutím
Rezort pôdohospodárstva preto vypísal nové kolo výberového konania, do ktorého sa prihlásili štyria uchádzači - Jaroslav Barcaj, Peter Magát, Jana Štilichová a Marián Bulla.
Dvaja z nich sa o post šéfa pozemkového fondu už neúspešne uchádzali. Ide o Janu Štillichovú, ktorá je dočasne poverená vedením Slovenského pozemkového fondu a vyštudovaného stavbára Mariána Bullu, ktorý dlhé roky pracoval ako geodet.
Výberové pohovory na funkciu generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu prebehnú v utorok 5. októbra formou verejného vypočutia.
Predsedom výberovej komisie je štátny tajomník agrorezortu Milan Kyseľ, spolu s ním v nej sedí ďalších 10 členov - napríklad parlamentný poslanec za Sme rodina Jaroslav Karahuta, rektorka Slovenskej poľnohospodárskej univerzity Klaudia Halászová či zástupca Transparency International Slovensko Peter Demčák.

Riaditeľom chce byť člen predsedníctva SNS
Jaroslav Barcaj na Slovenskom pozemkovom fonde pracoval ako nominant politickej strany SNS od februára 2017 do apríla 2020. Vyše troch rokov tam zastával funkciu riaditeľa ekonomického odboru generálneho riaditeľstva.
Počas jeho pôsobenia sa mali výrazne zlepšiť ekonomické ukazovatele hospodárenia úradu, ktorý spravuje pôdu štátu a neznámych vlastníkov. Práve so SNS sa však spájajú najväčšie korupčné škandály okolo Slovenského pozemkového fondu.
Pozemkovému fondu v tom čase šéfovala Adriana Šklíbová, ktorá po raziách NAKA z mája tohto roku skončila kvôli podozreniam z korupcie vo väzbe spoločne s ďalšími osobami.
V uznesení o väzbe sa napríklad spomína, že vyšetrovatelia odhalili hierarchiu organizovanej skupiny – do vyšších funkcií mali byť dosadení takí ľudia, ktorých schvaľovala SNS aj finančník spájaný s touto stranou, Martin Kvietik.
Korupčná kauza sa vyšetruje
Ex-riaditeľka pozemkového fondu Šklíbová začala vo väzbe s políciou spolupracovať a vo svojich výpovediach sa priznala k trestnej činnosti. Okrem iného vyšetrovateľom potvrdila, že bola priamo nominantkou SNS.
„Obvinená potvrdila, že SPF patrilo v predmetnom čase pod správu politických strán SNS a MOST-HÍD,“ píše sa v anonymizovanom uznesení súdu. Obvinenú Adrianu Šklíbovú pred zhruba tromi týždňami prepustili z väzby s tým, že je naďalej stíhaná na slobode.

V jednej zo svojich výpovedí rovnako potvrdila, že i Jaroslav Barcaj bol na pozemkovom fonde ako nominant SNS. Barcaj je i v súčasnosti členom predsedníctva SNS, pôsobí totiž ako krajský predseda v Trnavskom kraji. Barcaj tieto skutočnosti uvádza i vo svojom priloženom životopise k výberovému konaniu na nového šéfa Slovenského pozemkového fondu.
Podobná koncepcia riadenia

Ďalším novým uchádzačom o funkciu generálneho riaditeľa pozemkového fondu je Peter Magát. Aj on má za sebou, podobne ako Barcaj, dlhé roky pôsobenia v štátnej správe. Od júla 2009 do decembra 2012 pracoval ako riaditeľ divízie riadenia v štátnej Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti známej pod skratkou JAVYS. V tom čase jej šéfoval brat dnes už bývalého generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára - Peter Čižnár.

Magát naposledy pôsobil vo funkcii riaditeľa Národného ústavu detských chorôb. Odborníkov prekvapilo, že takto dôležitý post získal absolvent Lesníckej fakulty a Ekonomickej univerzity. Na pozíciu ho nominoval vtedajší minister zdravotníctva Marek Krajči. Magát bol riaditeľom iba rok, v máji tohto roka na tejto pozícii skončil po dohovore s novým šéfom rezortu zdravotníctva Vladimírom Lengvarským.

Magátov návrh koncepcie riadenia pozemkového fondu, ktorý predložil výberovej komisii, v niektorých častiach nápadne pripomína koncepciu riadenia predloženú advokátom Karolom Rajnohom. Najviac podobných pasáží a znakov vykazuje takzvaná SWOT analýza silných a slabých stránok pozemkového fondu, ktorú ako prvý predložil ministrom nevymenovaný Rajnoha.
Skúšajú to aj neúspešní kandidáti
Krátko po nástupe nového šéfa rezortu Samuela Vlčana ale Bulla na pozícii výkonného riaditeľa agentúry skončil. Neskôr sa prihlásil do výberového konania na funkciu generálneho riaditeľa pozemkového fondu. Ministerstvo pôdohospodárstva najskôr jeho prihlášku vylúčilo, po Bullovej sťažnosti ju do konkurzu opätovne zaradilo. Súťaž napokon vyhral Karol Rajnoha, druhá skončila Jana Štillichová a tretí Marián Bulla.

Marián Bulla sa pred časom zúčastnil jedného z najprísnejších a najtransparentnejších výberových konaní na rezorte pôdohospodárstva. Udialo sa tak ešte za predchádzajúceho ministra Jána Mičovského. Do vedenia kauzami opradenej Pôdohospodárskej platobnej agentúry ho v máji 2021 vybrala 15-členná komisia. V nej sedelo aj viacero osobností z mimovládneho sektora.
Janu Štilichovú vymenovala vláda na post generálnej riaditeľky Slovenského pozemkového fondu koncom mája tohto roka. Na najvyššiu pozíciu úradu spravujúceho pozemky štátu a neznámych vlastníkov sa posunula z kresla doterajšej riaditeľky právneho odboru fondu.

Nová šéfka pozemkového fondu nahradila vo funkcii Gabrielu Bartošovú, ktorá sa krátko po svojom zadržaní vyšetrovateľmi NAKA vzdala funkcie generálnej riaditeľky.
Vo väzbe pre podozrenia z korupcie na pozemkovom fonde pritom skončilo až sedem osôb vrátane predchádzajúcej generálnej riaditeľky Adriany Šklíbovej či finančníka Martina Kvietika, aktuality.sk

X X X

Poslanci rokovali o správe špeciálneho prokurátora. Lipšic ich žiadal o slušné správanie

V pléne Národnej rady sa v piatok dopoludnia konala diskusia k správe špeciálneho prokurátora o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry za rok 2020. Keďže do diskusie ostali prihlásení ešte dvaja poslanci, pokračovať v nej budú aj nasledujúci týždeň.
Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic v úvode diskusie pripomenul, že uplynulý rok, ako aj tento sa potvrdzuje viac ako v minulosti, akú kľúčovú úlohu zohrávajú špecializované policajné aj justičné zložky v našom právnom systéme.
Pripomenul, že „korupčná chobotnica“, ktorá sa začala od minulého roku odhaľovať a je založená na objektivizovaných verifikovaných výpovediach desiatok ľudí, ktorí boli v pozíciách moci, potvrdzuje, ako Slovensko v minulosti v týchto zložkách fungovalo. „A nerobím si ilúzie, že je možné urobiť rázny sek,“ skonštatoval.

Špeciálny prokurátor zároveň požiadal poslancov naprieč politickým spektrom, aby sa správali civilizovane. „Obávam sa totiž, a nehovorím to len ako občan, ale hovorím to z titulu pozície, ktorú zastávam, že v prípade stupňujúcej sa verbálnej animozity, ktorá stúpa aj na Slovensku, sa môže stať, že niektorí jednotlivci tie tvrdé verbálne agresívne vyjadrenia pretavia v tragické činy,“ pripomenul poslancom a požiadal ich, aby to vzali do úvahy.

Lipšic tiež pripomenul aj neustálu kritiku tzv. kajúcnikov. Upozornil, že namiesto inštitútu spolupracujúci obvinený sa používa termín kajúcnik v pejoratívnom význame, ktorý je predmetom veľkej polemiky.
Doteraz podľa Lipšica s týmto inštitútom problém nebol, kým sa využíval pri stíhaní „hrubokrkých“ zločineckých skupín, ale nastal až pri stíhaní „bielogolierových“ zločineckých skupín.

Lipšic zdôraznil, že sú desiatky rozhodnutí, keď sa využili výpovede spolupracujúcich obvinených podporené nepriamymi dôkazmi. Podľa špeciálneho prokurátora nie je možné odhaliť a odstíhať zločinecké skupiny, ktoré sú uzatvorené, trestnú činnosť nepáchajú na verejnosti a ani si nepíšu potvrdenia, komu, kto a čo odovzdal. Ako poznamenal Lipšic, súdy úzkostlivo preskúmavajú dôveryhodnosť spolupracujúcich obvinených, hlavne, aká je ich motivácia.

Lipšic tiež zdôraznil, že považoval za potrebné, aby spochybňovanie postupov jeho kolegov malo nejakú reakciu. Bol by radšej, ak by si ich zastal Žilinka. Dodal, že teraz sa musia prokurátori brániť sami. Pripomenul, že je prívržencom otvorenej prokuratúry, kde sa rešpektujú rozhodnutia, ale môže sa vo vecnej rovine slobodne diskutovať o rôznych názoroch. Nemyslí si, že by mali mať prokurátori vždy rovnaký názor, aký má generálny prokurátor.

Do diskusie sa v piatok písomne prihlásili poslanci Ľuboš Blaha (Smer) a Juraj Šeliga (nezaradený).
V reakcii na diskusiu v pléne parlamentu v uplynulých dňoch vyzvali koaličné poslankyne v piatok svojich kolegov na normálnu a slušnú úroveň komunikácie. Vyčítali im rôzne vyjadrenia i útoky, dokonca vulgarizmy, ktoré zazneli v pléne.
Odsúdili i verbálne prejavy nenávisti.

Napriek výzve poslankýň v rokovacej sále aj v piatok zazneli rôzne slová a prirovnania, a to aj z úst koaličných poslancov. Poslanec Ľuboš Blaha (Smer) označil Lipšica za symbol korupcie vlády Igora Matoviča (OĽaNO).
Počas diskusie k správe o činnosti špeciálnej prokuratúry skonštatoval, že Lipšic nie je nestranný ani bezúhonný, nikdy nebol a nie je prokurátorom, pretože ostal politikom. Pripomenul tiež, že bol v minulosti odsúdený za zabitie človeka. Vyčítal koalícii, že ho zvolila do funkcie, hoci nemal s prácou prokurátora skúsenosti.

Blaha hovorí o politickej vendete. Tvrdí, že Lipšicovou jedinou úlohou je pozatváranie súčasnej opozície. Vyhlásil, že mafiu na Slovensku porazíme až vtedy, keď Lipšic „skončí v base“. Dodal, že všetko v živote dosiahol podvodom, napríklad bezpečnostnú previerku či justičné skúšky. Hovoril aj o jeho prepojeniach na médiá.

Koalícii okrem iného vyčítal, že chce „vygumovať“ generálneho prokurátora Maroša Žilinku len preto, lebo sa jej nepáčia dve jeho rozhodnutia v súvislosti s využitím paragrafu 363 Trestného poriadku. Namietal plánované zmeny v kompetenciách generálnej a špeciálnej prokuratúry.
Andrej Stančík (OĽaNO) označil Blahov prejav za reflux a pripomenul viaceré kauzy bývalých vlád. Romana Tabák (OĽaNO) hovorila o Blahovi ako o besnom pseudoposlancovi, ktorého politika je založená len na urážaní.

Predseda klubu Sme rodina Peter Pčolinský po viacerých podobných faktických poznámkach na Blahovo vystúpenie kolegom pripomenul, že diskutujú o správe o činnosti špeciálnej prokuratúry. Vyzval ich, aby sa vyjadrovali k veci.
Predseda Smeru Robert Fico na piatkovej tlačovej konferencii podobne ako Blaha kritizoval Lipšica. Myslí si, že na upokojenie situácie na Slovensku by mal Lipšic odísť z funkcie.

Podľa jeho slov nespĺňa elementárne kritériá na túto pozíciu a so svojimi prokurátormi robí špinavú prácu pre expremiéra Matoviča. „Je výsmechom na stoličke šéfa špeciálnej prokuratúry,“ podotkol a vyjadril nespokojnosť s jeho pôsobením vo funkcii.
Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic počas diskusie k správe špeciálneho prokurátora o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry za rok 2020 na pôde NR SR, 1. októbra 2021.

Poslanec Juraj Šeliga (nezaradený) v diskusii uviedol, že z inštitútu spolupracujúceho obvineného sa cez slovo kajúcnik stala nadávka. Poznamenal, že roky tento inštitút nikomu neprekážal, keď aj na základe tzv. kajúcnikov boli postavení pred súd napríklad členovia mafie.
Šeliga zároveň v diskusii ocenil, že počet vybavených vecí na špeciálnej prokuratúre stúpa. Kritizoval, že Úrad špeciálnej prokuratúry je finančne a personálne poddimenzovaný. „Špeciálna prokuratúra za 17 rokov svojej činnosti stíha tie najťažšie prípady v tejto krajine,“ pripomenul s tým, že úradu treba dať viac peňazí, ak chceme, aby trestná činnosť bola stíhaná./agentury/

X X X

Minister Krajniak: Kto nebude vládať platiť energie, dostane splátkový kalendár

Päť správ ponúka minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) po rokovaní o cenách elektriny a plynu.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina)
Ako oznámil na sociálnej sieti, v piatok sa stretol s premiérom Eduardom Hegerom (OĽaNO) a ďalšími ministrami. „Bavili sme sa o tom, čo vieme spraviť už teraz, aby sme ochránili čo najviac domácností pred nárastom ich cien,“ pokračuje Krajniak.
Jeho hnutie už v pondelok vyhlásilo, že bude žiadať vytvorenie pracovnej skupiny, ktorá bude riešiť dopady nárastu cien energií na domácnosti.
Krajnik tvrdí, že v piatok po stretnutí má päť dobrých správ:

1. Slovensko má GARANTOVANÉ dodávky plynu a elektriny na celé zimné obdobie. Bude dosť elektrickej energie a plynu pre domácnosti a aj pre celú zvyšnú ekonomiku.

2. Ak by sa stalo, že by niektorý predajca elektriny alebo plynu skončil, každá domácnosť bude mať zabezpečenú ich plynulú dodávku. V taktom prípade zákazníka prevezme ďalšia spoločnosť – s garantovanými cenami. Domácnosť tak podľa Krajniaka nepocíti zvýšenie ceny v dôsledku tejto zmeny.

3. Do začiatku decembra sa bude rokovať s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), aby sa čo najviac znížili poplatky za distribúciu elektriny a plynu, „Ich svetové ceny samozrejme ovplyvniť nevieme, ale to čo ovplyvniť vieme, o tom s ÚRSO rokovať budeme. Aby koncová cena pre zákazníka bola čo NAJNIŽŠIA,“ zdôrazňuje minister práce a sociálnych vecí.

4.V decembri už budeme vedieť, ako sa nám podarilo zraziť ceny pre domácnosti, pokračuje Krajniak. Následne ÚRSO v decembri 2021 vytvorí špeciálne tarify na odber plynu a elektriny pre ľudí, ktorých by nárast cien mohol ohroziť. „Ľudia si tak sami budú môcť vybrať tarifu, ktorá bude pre nich najvýhodnejšia,“ sľubuje.

5.Celú zimu budú mať ľudia od svojich dodávateľov energií GARANTOVANÉ, že ak by im nevedeli zaplatiť, tak dostanú splátkový kalendár. „Nikto teda nemusí mať obavu, že by ho kvôli prechodnému problému odpojili od energií,“ upokojuje Krajniak.
Dodáva, že situáciu budú na úrade vlády vyhodnocovať každý týždeň. „V decembri uvidíme, kam sme sa pri jednaniach s ÚRSO dostali a ak by hrozilo, že sa niektoré rodiny dostanú do energetickej chudoby, sme pripravení poskytnúť "vratku“, takže tí najodkázanejší by dostali aj takúto formu pomoci," tvrdí Krajniak./agentury/

X X X

V Poľsku schválili predĺženie stavu núdze na hranici s Bieloruskom o 60 dní

Vzhľadom na pretrvávajúci nápor migrantov na poľsko-bieloruskej hranici predĺžil poľský parlament vo štvrtok núdzový stav v pohraničnej oblasti o ďalších 60 dní. Informovali o tom agentúry PAP a DPA.
Za predĺženie núdzového stavu zahlasovalo vo štvrtok večer 237 poslancov dolnej komory poľského parlamentu (Sejm), 179 bolo proti a 31 sa zdržalo. V stredu podpísal príslušnú žiadosť vlády vo Varšave poľský prezident Andrzej Duda.
Svojím rozhodnutím chce Poľsko „čeliť tlaku bieloruského režimu na destabilizáciu EÚ“, uvádza sa v príspevku na oficiálnom účte Sejmu na Twitteri.

Poľsko v snahe chrániť svoju 400 kilometrov dlhú hranicu vyslalo do pohraničia tisíce vojakov, postavilo tam plot zo žiletkového drôtu a v 183 pohraničných oblastiach s platnosťou od 2. septembra na 30 dní vyhlásilo núdzový stav, ktorý zakazuje novinárom a aktivistom vstup do týchto oblastí.
Šéf poľského Národného bezpečnostného úradu (BBN) Pawel Soloch počas debaty v Sejme priblížil, že len počas septembra sa pokúsilo nelegálne prekročiť poľsko-bieloruskú hranicu takmer 7000 migrantov. Vlani v septembri išlo o 120 ľudí.
Vlády v Poľsku, Litve a Lotyšsku, ktoré sú na východnej hranici EÚ s Bieloruskom, obviňujú bieloruský režim, podporovaný Moskvou, z povzbudzovania ilegálnej migrácie do týchto troch krajín, aby tak spôsobil spory a chaos v rámci EÚ.
Európska únia viní Bielorusko, že tento prílev migrantov organizuje ako odplatu za sankcie uvalené Západom v reakcii na potláčanie bieloruskej opozície a násilné zásahy proti jej prívržencom zo strany bieloruského vedenia a bezpečnostných zložiek.
Nemecko eviduje rekordný počet nelegálnych migrantov prichádzajúcich z Poľska
Počet ľudí, ktorí sa z Poľska snažili ilegálne prekročiť nemecké hranice, v posledných dvoch mesiacoch značne stúpol. V piatok to oznámila berlínska polícia, informovala agentúra DPA.

V auguste sa podľa polície pokúsilo nelegálne prekročiť poľsko-nemecké hranice 225 ľudí a v septembri až 1305 osôb, čo je oveľa viac ako obyčajne.
Väčšina nelegálnych migrantov pochádzala z Iraku, Sýrie, Iránu a Jemenu.

Vo štvrtok sa nemeckej polícii podarilo zadržať nákladné vozidlo v blízkosti poľských hraníc pri meste Frankfurt nad Odrou, v ktorom sa nachádzalo 40 migrantov. Nemecký súd vydal príkaz na predbežné zadržanie ukrajinského občana, ktorý je podozrivý z pašovania ľudí.
Okrem toho polícia v južnej časti Berlína vo štvrtok našla 41 migrantov vrátane ženy a dvoch detí. V tomto prípade je z pašovania ľudí podozrivý občan Bieloruska, píše DPA./agentury/

X X X

Johnson v reakcii na odsúdenie policajta žiada dôveru v políciu

Britský premiér Boris Johnson vyzval obyvateľov krajiny, aby "dôverovali polícii". Takisto však pripustil problémy v boji proti násiliu voči ženám a dievčatám. Informovala o tom v piatok stanica BBC.
Bývalého policajta Wayna Couzensa odsúdili vo štvrtok v Londýne na doživotie za únos, znásilnenie a vraždu 33-ročnej Sarah Everardovej, pripomína BBC.

Premiér prisľúbil nápravu a uviedol, že úrady by mali „tvrdo“ postupovať voči príslušníkom polície, ktorí boli uznaní za vinných z profesionálneho pochybenia.
Couzens v čase vraždy pracoval v londýnskej Metropolitnej polícii (MPS), a to v elitnej jednotke na ochranu diplomatických objektov. Everardová (33) bola nezvestná od 3. marca, keď sa vo večerných hodinách vracala domov z návštevy u svojho známeho v južnom Londýne.

Polícia jej telo objavila o týždeň neskôr v lese v neďalekom juhoanglickom grófstve Kent. Couzens ju uniesol pod zámienkou, že porušovala proticovidové nariadenia. MPS podľa BBC čelí kritike za zo, že mu nedokázala v tomto čine zabrániť.
Cozens bol členom skupiny v komunikačnej aplikácii WhatsApp spolu s piatimi ďalšími policajtmi, píše BBC. Tých v súčasnosti vyšetrujú za vážne priestupky.

„Som presvedčený, že polícii môžeme dôverovať, a tiež si myslím, že polícia odvádza skvelú prácu,“ povedal premiér. Dodal však, že vláda musí dôkladne preveriť, „čo sa stalo v Couzensovom prípade“, s cieľom zabezpečiť, aby sa nič podobné už nezopakovalo. Policajti sú podľa jeho vyjadrenia takisto „šokovaní“ v spojitosti s Everardovej prípadom.
„Ľudia by mali byť schopní kráčať po uliciach bez strachu z možného ublíženia a s plnou dôverou, že polícia je pripravená udržiavať ich v bezpečí,“ napísal na Twitteri premiér./agentury/

X X X

Druhý život Roberta Fica

Ešte pred rokom, počas „Pellegriniho leta“ a raketového nástupu jeho strany Hlas – sociálna demokracia, len málokto predpokladal, že sa Smer-SD a jeho predseda Robert Fico opäť vrátia na popredné priečky v prieskumoch verejnej mienky.
Smer-SD sa už niekoľko mesiacov nachádza na druhom, respektíve treťom mieste z hľadiska potenciálnej volebnej podpory, hoci ešte na jeseň 2020 a začiatkom tohto roku sa jeho preferencie nachádzali pod hodnotou desiatich percent. Dnes si Smer vymieňa pozíciu s Matovičovým OĽaNO, ktoré ho pred viac než pol druha rokom porazilo.

Najnovší prieskum agentúry Focus uvádza, že Ficovi dôveruje 29 percent respondentov, čím sa vrátil do prvej päťky najdôveryhodnejších politikov. Politik, ktorý sa zdal po prehratých voľbách na konci svojej kariéry, tak získal z politického hľadiska „druhý život“. Na ďalší rast mu však veľa priestoru nezostáva, keďže až 69 percent opýtaných ho považuje za nedôveryhodného. Smer-SD teda má predpoklady zostať početne silnou stranou s početným poslaneckým klubom, ale už nezopakuje svoj úspech z roku 2012, keď získal viac než polovicu mandátov v NR¤SR.

Slabosť protivníkov
Za politickým comebackom Fica stojí nielen jeho systematická práca a vytrvalosť, s akou vystupuje na verejnosti a medzi mimobratislavskými voličmi, ale aj slabosť jeho protivníkov, najmä narastajúca averzia voči súčasnej vládnej koalícii. Do jej dvoch najsilnejších strán – OĽaNO a Sme rodina prebehla aj časť niekdajších voličov Smeru. Imponovala im Matovičova i Kollárova sociálna rétorika, ale koalícia realizuje program SaS, ktorá vo voľbách dostala 6,22 percenta.

Fico však naďalej zostáva významný hráč v opozícii. Progresívne Slovensko či Spolu sotva dokážu presvedčiť, že sú opozíciou, a teda alternatívou voči súčasnej moci, keď ústami svojich lídrov ubezpečujú, že síce s koaličnou väčšinou nič spoločné nemajú, ale ich poslanci nezahlasujú za prípadný pád vlády. Smer-SD sa však rovnako, aj keď inými prostriedkami, orientuje nielen na kritiku súčasnej vlády, ale aj svojho ďalšieho, nemenej nebezpečného, protivníka – Pellegriniho Hlasu. Práve odtiaľ môže čerpať ďalších voličov a práve Hlas ohrozuje jeho dominantné postavenie v opozícii. Pritom sa v súčasnosti zdá, ako keby Hlas stíchol. Je menej prítomný v politických konfliktoch i v uliciach ako Smer a nedokáže kontrovať jeho razantnej opozičnej rétorike.

Strašenie Ficom
V neposlednom rade, Smer-SD do centra diania však vracia aj samotná vládna koalícia, ktorá potrebuje práve takéhoto protivníka – skompromitovaného vládnutím počas uplynulých dvanástich rokov, ktorý vyvoláva v očiach značnej časti spoločnosti doslova averzívne reakcie. Boj „proti Ficovi a proti Smeru“ bol a zostáva jej hlavným tmelom a zdrojom legitimity. Agenda vládnych strán sa zacyklila na „Ficovi“, aj napriek tomu, že ho dokázali vo voľbách poraziť, a zrejme to ani nedokážu zmeniť. „Fico“ sa stáva univerzálnym zdôvodnením všetkých kontroverzných opatrení, vrátane takých, ktoré vyvolávajú pochybnosti z hľadiska budúcnosti právneho štátu v SR. Kritika vlády sa v takejto interpretácii stáva prejavom želania návratu Smeru.

Smeru sa môže stať, že vďaka nekompetentnosti vládnej koalície a slabosti ostatných hráčov v opozícii zožne volebný úspech, ktorý sa potom po voľbách stane jeho utrpením.
Ešte prvý rok po voľbách strašenie Ficom mohlo byť úspešné. Fica bolo ľahké kritizovať a bolo (respektíve aj naďalej je) ho aj za čo kritizovať. V živote každej vlády však príde moment, keď prenášanie zodpovednosti na svoju predchodkyňu stráca účinnosť a začína pôsobiť trápne. Konfrontačná politika koalície vyvoláva požiadavku na razantnú, rovnako konfrontačnú reakciu zo strany opozície. Tu sa Ficovi dokáže vyrovnať iba Kotleba a jeho niekdajší spolustraníci ako napríklad Milan Mazurek. Potenciál ich rastu je však podstatne nižší ako Ficov.

Smer nepotrebuje prepriahať
Smer tak aj napriek úvahám spred roka momentálne nepotrebuje uvažovať o novom lídrovi, ten doterajší stranu momentálne úspešne pozdvihol z povolebnej depresie. Fico je stále najvýznamnejšou tvárou Smeru, s ním sú spojené úspechy, ale aj prehry strany. Postupne sa však v Smere črtajú osobnosti, ktoré môžu garantovať pokračovanie strany v nejakej podobe aj po prípadnom Ficovom odchode. Momentálne takým človekom môže byť napríklad bývalý minister financií Ladislav Kamenický.

To, že Smer nepotrebuje prepriahať, platí dnes, a platí to až do najbližších volieb. Fico je aj napriek personálnym obmenám v strane stále jeho hlavnou tvárou. Zmena na čele strany pred voľbami by jej asi veľký úspech nevyniesla, aj keď do termínu riadnych volieb v roku 2024 sa môže toho ešte veľa zmeniť. Volebný výsledok nemusí byť pre stranu beznádejný, aj keby nešlo o prvé miesto.

Inou vecou je však jej koaličný potenciál. Na druhý deň po voľbách sa tak manévrovací priestor pre Fica môže dramaticky zúžiť, keď narazí na odmietavé reakcie prípadných politických partnerov. Ešte viac to platí v prípade podpredsedu strany – Ľuboša Blahu. Smeru sa teda môže stať, že vďaka nekompetentnosti vládnej koalície a slabosti ostatných hráčov v opozícii zožne volebný úspech, ktorý sa potom po voľbách stane jeho utrpením./agentury/

X X X

ČR sa hnevá. Minister si volá britského veľvyslanca na koberec

Škótsko obvinilo deti na pohárovom zápase v Prahe z rasizmu voči Glenovi Kamariovi, kauza teraz získava aj politický rozmer. Český minister zahraničia Jakub Kulhánek si na popud ministra vnútra Jána Hamáčka v pondelok predvolá britského veľvyslanca v Česku Nicka Archera.

Všetko odštartovali britské médiá, ktoré sa pozastavili nad bučaním detského publika na hráča tmavej pleti. Podľa nich toto správanie dokonca zatienilo prehru Rangers 0:1. Naopak, Sparta dôrazne odmietla obvinenia z britskej strany.

„Urážanie detí v online priestore aj v médiách je neakceptovateľné, zúfalé a smiešne,“ uviedol klub vo vyhlásení.
„Nechutný útok poradcu Škótskej futbalovej asociácie pre rovnoprávnosť a diverzitu na české deti a na Česko všeobecne,“ reagoval na kritiku Hamáček na svojom twitterovom konte. „Česi nie sú pokazené ovocie a národ rasistov,“ dodal.
Český politik tak reagoval na poradcu pre rovnosť a rozmanitosť Škótskej futbalovej asociácie Marvina Bartleyho, ktorý na sociálnej sieti zdieľal fotografiu skazeného ovocia a prirovnal k nemu české deti.

„A dosť! Zámerne šírené nechutné urážky našich detí v médiách a na internete do futbalu nepatria a do dobrých vzťahov medzi dvoma krajinami už vôbec nie. Predvolám si britského veľvyslanca a budem s ním celú záležitosť riešiť,“ reagoval Kulhánek.
„Budem s pánom veľvyslancom hľadať riešenie, aby tieto nehorázne výroky, proti ktorým sa dôrazne ohradzujeme, prestali,“ načrtol Kulhánek pre iDNES.cz cieľ stretnutia./agentury/