...Fico dosiahol Pyrhovo víťazstvo: Z aktívnych politikov je prezidentka Zuzana Čaputová jediná, ktorá má v prieskumoch verejnej mienky vyššiu mieru dôvery ako nedôvery, avšak výška jej dôvery od zvolenia do funkcie klesá. Podľa politológa Jozefa Lenča to môže byť spôsobené polarizáciou spoločnosti pri témach spojených s ochorením COVID-19, keď hlava štátu zastávala postoje, ktoré sú v rozpore s vnímaním časti verejnosti.

„Je možné, že niektorí ľudia, ktorí jej v minulosti napriek odlišnému názoru vyjadrovali podporu, teraz odskočili. Prezidentka sa tiež nechtiac stala súčasťou straníckeho politického boja. Opakovane na ňu útočia predstavitelia strán s relatívne vysokou mierou podpory vo verejnosti, či už ide o Smer-SD alebo Hlas-SD a rôzne extrémistické zoskupenia,“ povedal agentúre SITA Lenč. Zároveň poukázal na to, že prezidentka sa v poslednom čase dostávala do konfliktu s hnutím OĽaNO, teda súčasťou vládnej koalície. „Je pochopiteľné, že tí, ktorí veria viac konkrétnej strane, tak odskočili od podpory prezidentky, pretože je v konflikte s ich obľúbenou stranou,“ doplnil politológ.

Pellegrini padá
V prieskume agentúry Focus, ktorý cez víkend zverejnila TV Markíza v diskusnej relácii Na telo, mala prezidentka dôveru 52 percent respondentov a nedôverovalo jej 47 percent opýtaných. Vlani v septembri hlave štátu dôverovalo 66 percent opýtaných.
V poradí druhý najpopulárnejší skončil v prieskume Focusu líder Hlasu Peter Pellegrini. Dôveruje mu 41 percent a nedôveruje 57 percent respondentov. Tento rok v júni mal Pellegrini dôveru vyššiu, konkrétne 44 percent a vlani v septembri 51 percent.

Politológ hovorí, že v minulosti po zmene vlády bola vyššia miera dôvery u Pellegriniho spojená s tým, ako vykonával funkciu predsedu vlády. „Keď nastúpila vláda Igora Matoviča, mnohí radšej dôverovali tomu, čo robil Pellegrini. Aj Pellegrini však urobil niektoré rozhodnutia a ľudia odskočili od neho ohľadom jeho nejednoznačného postoja k očkovaniu,“ poznamenal Lenč.

Aj Majerský lepší ako Fico
Na treťom mieste skončil teraz v prieskume Focusu predseda Smeru Robert Fico. Lenč povedal, že pri Ficovi každý vidí len prvú časť prieskumu, že mu dôveruje 29 percent opýtaných, ale nepozerá na červenú časť prieskumu, že mu nedôveruje 69 percent respondentov. „Áno je tretí, ale je to Pyrhovo víťazstvo,“ podotkol Lenč. Podľa neho lepšie na tom je napríklad predseda Kresťanskodemokratického hnutia Milan Majerský, ktorému dôveruje 23 percent opýtaných a nedôveruje 49 percent.

Z koaličných lídrov skončil posledný Igor Matovič (OĽaNO). Dôveru má 14 percent a nedôveru 86 opýtaných. Na otázku, či Matovič dokáže otočiť nazeranie verejnosti na neho ako politika, Lenč odpovedal, že líder OĽaNO to zrejme ani nechce. „Jeho viac baví byť kontroverzným politikom a vyvolávať emócie, než by začal uvažovať ako zmeniť to, aby mu ľudia dôverovali. Myslí si, že je taký dobrý, že tí, ktorí si zaslúžia v neho veriť, tak tí mu dôverovať budú. Ale môžem sa aj mýliť,“ uzavrel politológ./agentury/

X X X

Plénum NRSR schválilo rozpočet na budúci rok, deficit má dosiahnuť 4,94 %

Plénum Národnej rady (NR) SR schválilo zákon roka, teda štátny rozpočet na budúci rok.
Hlasovalo zaň 91 zo 146 prítomných poslancov. Spolu s ním vzalo plénum na vedomie rozpočet verejnej správy na nasledujúce tri roky.
Slovensko by malo v budúcom roku hospodáriť s deficitom na úrovni 4,94 % hrubého domáceho produktu (HDP). Schodok v tomto roku má byť necelých 8 % HDP.

V ďalších rokoch by mal deficit verejných financií klesať pod 3-percentnú hranicu. V roku 2023 by to malo byť 2,7 % HDP. Na rok 2024 vyžaduje platná legislatíva pri očakávanej úrovni verejného dlhu vyrovnaný rozpočet. To by si podľa rezortu financií vyžiadalo prijatie konsolidačných opatrení na úrovni takmer 4 miliardy eur, aktuality.sk

X X X

Zákaz vychádzania bude už len v noci, zavádza sa režim OTP vo vlakoch

Od piatka 17. decembra bude zákaz vychádzania platiť len v čase od 20.00 do 5.00 h. Výnimkami z nočného zákazu vychádzania bude napríklad cesta do a zo zamestnania, zdravotná starostlivosť či cesta do obchodov. Rovnako výnimka platí aj na cestu na účel starostlivosti o blízku osobu alebo príbuzného či na vycestovanie do zahraničia. V utorok o tom rozhodla vláda.
Zo zákazu nočného vychádzania má výnimku cesta do a zo zamestnania, prípadne cesta na vykonávanie podnikateľskej a obdobnej činnosti v prípade, že nemôžu byť vykonávané ako práca z domácnosti
.
Po 20.00 h je takisto možné zájsť do obchodu a prevádzok, ktoré poskytujú taxatívne vymedzené služby. Rovnako je povolená cesta (vrátane návratu) do zdravotníckeho zariadenia, cesta k lekárovi a od lekára i cesta s cieľom starostlivosti o blízku osobu vrátane cesty späť.

V nočných hodinách je tiež možné vyvetrať psa alebo mačku do vzdialenosti 500 metrov od bydliska, povolená je takisto cesta na účel starostlivosti o hospodárske zvieratá alebo cesta s cieľom poskytnutia veterinárnej starostlivosti vrátane cesty späť. Výnimku má takisto cesta na účel vycestovania do zahraničia a cesta späť pri návrate zo zahraničia. Obmedzenie sa nevzťahuje ani na osobu pri zabezpečovaní a presúvaní sa do zariadení sociálnych služieb a pri poskytovaní terénnej sociálnej služby a cestu späť.

Povolená pre očkovaných a tých, ktorí prekonali ochorenie COVID-19 (režim OP), je tiež cesta na bohoslužbu alebo na náboženský úkon. Výnimku z nočného zákazu vychádzania majú aj držitelia poľovného lístka na účel plnenia opatrení proti šíreniu afrického moru ošípaných.

OTP režim v doprave
Pohyb pre neočkovaných, pre osoby, ktoré ochorenie COVID-19 neprekonali, a netestovaných vláda vo vlakoch a autobusoch obmedzuje od 17. decembra. Uviedol to po rokovaní vlády minister dopravy Andrej Doležal (nominant Sme rodina).
„Akékoľvek opatrenie by sme prijali, potrebujeme ho prijať v súlade so zákonom a ústavou. To nebolo možné. Aj preto dnes vláda svojím uznesením obmedzila pohyb neočkovaných, neprekonaných a netestovaných v diaľkových vlakoch a diaľkových autobusoch,“ priblížil.

Takto sa podľa neho vyriešilo obmedzenie pohybu. „Ani hlavný hygienik, ani ja som nemal kompetenciu nariadiť OTP (očkovaný/testovaný/prekonaný) režim vo vlakoch a diaľkových autobusoch,“ povedal.
Železničná spoločnosť Slovensko je podľa jeho slov pripravená na kontrolu režimu OTP. „Ak sa to bude kontrolovať, tak to budú robiť vlakvedúci. Mám informáciu, že by to mohli kontrolovať aj príslušníci Policajného zboru od piatka

17. decembra,“ spresnil.
Dodal, že na vyhlášku o obmedzení pohybu vo vozidlách vlakov a autobusov sa nebude čakať. „Vyhláška nebude, bude sa to (riadiť) rozhodnutím vlády,“ uzavrel Doležal.
V režime OP otvoria knižnice, múzeá i prevádzky starostlivosti o telo

Knižnice, múzeá a galérie budú otvorené v režime OP, potvrdil ďalej Lengvarský. Minister informoval, že od piatka 17. decembra sa zoznam prevádzok otvorených v režime OP rozširuje aj o prevádzky služieb starostlivosti o telo, napríklad masážne a kozmetické salóny či soláriá. „Opatrenia upravia vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR, predpokladám, že už počas stredy budú zverejnené tak, aby mohli od piatka 17. decembra platiť,“ povedal.

Lengvarský vysvetlil, že úprava zákazu vychádzania, ktorý sa bude týkať len nočného času, znamená zníženie počtu výnimiek zo zákazu, povolené budú aj návštevy medzi blízkymi. Minister spolu so svojím tímom napriek uvoľneniu obmedzení apeloval na zodpovednosť a obozretnosť pred rizikom šírenia infekcie.

V platnosti ostáva zákaz zhromaždení
Aktualizované nariadenie ponecháva režim OTP v IC vlakoch, v rýchlikoch a diaľkových linkách autobusov, rovnako v platnosti ostáva zákaz zhromaždení viac ako šiestich osôb s výnimkou členov spoločnej domácnosti. Minister dopravy má zabezpečiť možnosť testovania na medzinárodných civilných letiskách.

Epidemiologická situácia na Slovensku sa v týchto dňoch podľa rezortu zdravotníctva stabilizovala a umožňuje uvoľniť nemocničné kapacity pred hroziacim nástupom epidemickej vlny. „Počty pozitívne testovaných PCR, ako aj antigénovými testami na Slovensku ostatné dni naďalej z vysokého vrcholu klesajú. Naďalej je však počet pozitívne testovaných osôb za ostatných sedem dní vysoko nad maximom druhej vlny,“ uvádza sa v materiáli s tým, že klesá aj pozitivita testov. Poklesli i výjazdy záchranárov k pacientom s COVID-19. V nemocniciach je však naďalej vysoký počet pacientov.

Rezort zdravotníctva ďalej konštatuje, že nový variant omikron, zaznamenaný už aj na Slovensku, môže zásadnejšie ovplyvniť situáciu. Zákaz nočného vychádzania má znížiť mobilitu a eliminovať priestor na vytváranie rizikových sociálnych kontaktov. Začiatkom školských prázdnin, čerpaním dovoleniek či utlmením ekonomických aktivít v prevádzkach sa zníži denná mobilita a obmedzia sa sociálne kontakty v školách či na pracoviskách.

„Zároveň vzhľadom na vysoký počet výnimiek z dnes platného denného zákazu vychádzania bolo potrebné prehodnotiť aktuálne platný stav. Pri zavádzaní nočného vychádzania sa preto určujú len výnimky na aktivity, ktoré nie je možné realizovať striktne len v čase od 5.00 do 20.00 h,“ odôvodňuje rezort zdravotníctva. V prípade zhoršujúcej sa situácie má vláda bezodkladne prehodnotiť opatrenia.

Zákaz vychádzania nebude platiť pre 18 druhov prevádzok a služieb
Výnimku z obmedzenia pohybu tvorí obstaranie nevyhnutných životných potrieb v najbližšej maloobchodnej predajni. Celkovo 18 druhov prevádzok a služieb je presne definovaných v prílohe k uzneseniu vlády. Tieto nebudú obmedzené zákazom vychádzania.

Medzi maloobchodné predajne, prevádzky a iné zariadenia, ktoré majú mať výnimku zo zákazu vychádzania, patria prírodné liečebné kúpele alebo kúpeľné liečebne, lekárne, predajne a výdajne zdravotníckych pomôcok a očné optiky. Ďalej by mala výnimka platiť aj pre predajne s krmivom pre zvieratá a veterinárne ambulancie, predajne náhradných dielov motorových vozidiel, odťahové služby, práčovne a čistiarne odevov a čerpacie stanice pohonných hmôt a palív.

Dostupné by mali byť pohrebné služby, služby pohrebiska a krematória, služby technickej a emisnej kontroly vozidiel, zberné dvory, služby advokátov, notárov, súdnych exekútorov, správcov konkurzných podstát, mediátorov, dražobníkov, rozhodcov, znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, a tiež taxislužby. Fungovať môžu tiež zariadenia spoločného stravovania na pracoviskách, v školských zariadeniach, školách, zariadeniach sociálnych služieb, zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a v zdravotníckych zariadeniach.

Situácia sa mierne zlepšila
Epidemiologická situácia na Slovensku v súvislosti s pandémiou sa mierne zlepšila. Klesajú počty nových prípadov, mierne klesli počty hospitalizovaných, naopak, vzrástol počet ľudí na umelej pľúcnej ventilácii. Pokles bol zaznamenaný aj pri priemerných denných počtoch úmrtí. Po rokovaní vlády o tom informoval šéf Inštitútu zdravotných analýz (IZA) Matej Mišík, ktorý podotkol, že naďalej ide o veľmi vysoké čísla a nemocnice na Slovensku sú veľmi blízko svojich kapacitných limitov.

„Pokračoval aj pokles výjazdov záchraniek. Je to vidieť naprieč všetkými krajmi. Aj pri príjmoch do nemocníc zaznamenávame tento pokles. Stále platí, že približne 81 percent príjmov do nemocníc je u nezaočkovaných proti ochoreniu COVID-19,“ spresnil Mišík. Záťaž na nemocnice je podľa jeho slov regionálne odlišná.

V niektorých krajoch, napríklad v Bratislavskom, naďalej rastie. „Vo veľkej väčšine krajov však klesajú počty pacientov v nemocniciach. Práve to vnímame ako mimoriadne dôležité. Čím skôr uvoľniť priestor v nemocniciach v kontexte rizika, ktoré predstavuje variant omikron,“ poznamenal šéf IZA.

Pozor na omikron
Upozornil, že aj napriek pozitívnym číslam sme v nemocniciach naďalej na 82 percentách maxima, ktoré sme ako krajina dosiahli počas druhej vlny pandémie. „Stále do nemocníc prijímame stovky pacientov denne,“ povedal. V prípade očkovania proti ochoreniu COVID-19 spresnil, že po náraste poklesol záujem o prvé dávky.

Odborníci upozorňujú na variant omikron. „Je doteraz asi tým najinfekčnejším variantom, ktorý bol doteraz detekovaný,“ uviedol epidemiológ ministerstva zdravotníctva Martin Pavelka. Jediným riešením podľa neho je očkovanie proti ochorenia COVID-19 tých ľudí, ktorí sa ešte nezaočkovali, a zároveň tretia posilňujúca dávka u zaočkovaných. Upozornil, že epidémia ešte stále nie je na konci.

Pavelka upriamil pozornosť na krajiny ako Dánsko a Veľká Británia, kde skokovo narástli nové prípady ľudí, u ktorých bol potvrdený omikron. Podľa Pavelku sa aj na Slovensku prejde do niekoľkých týždňoch z prostredia delty do prostredia omikronu, ktorý bude v krajine dominantným./agentury/

X X X

Nahnevaní záchranári a sestry pred parlamentom. Ich šéf skončil v rukách polície

Transparenty na chodníku pred parlamentom. Nahnevaní záchranári a zdravotné sestry ich nesmeli držať v rukách, lebo by dostali pokuty. Ich protest bol totiž neohlásený. Polícia si po skončení odviedla prezidenta Slovenskej komory záchranárov Františka Majerského.

Záchranári a sestry počas protestu pred parlamentom. 14. december 2021
Šéfa SKZ polícia po niekoľkých hodinách podvečer okolo 19. hodiny prepustila. „Práve nás prepustili z policajnej cely. Ďakujeme za všetku podporu. A hlavne ďakujeme všetkým, ktorí stále ostávate pri pacientoch,“ uviedla záchranárska komora na sociálnej sieti.

V deň, keď poslanci hlasovali o rozpočte na budúci rok, sa prišli zdravotné sestry a záchranári pripomenúť. Pred budovou Národnej rady ich bolo do dvesto. Takmer ihneď však prišli aj policajti. Protestujúci nesmeli mať transparenty, museli sa legitimovať a zrejme niektorí dostanú aj pokuty.

„Dva roky padáme totálne na huby. Ideme na dno svojich psychických a fyzických síl,“ hnevá sa prezident komory záchranárov Majerský. Vysvetľuje, že všetci zdravotníci sú vystavení enormnému tlaku. „V prvej vlne nám ľudia tlieskali, v druhej nám nadávali a v tretej nás napadávajú,“ hodnotí aktuálnu situáciu.

Záchranárom sa nepáči, že na budúci sa v rozpočte ráta iba s nárastom platov o 34 eur v hrubom. „Ale nie sme tu kvôli platom. Chcem v prvom rade povedať, že systém skolaboval, nefunguje a treba ho zmeniť,“ pokračoval Majerský. Pripomenul, že za dva roky sa s nimi nestretol žiaden predstaviteľ vlády, ani minister zdravotníctva.

„Iste, chceme lepšie platové podmienky. Ale chceme aj robiť v kvalitných podmienkach. Naši záchranári a naše sestry sú najkvalitnejšie na svete. Ale my sme ľudia, nie sme stroje. Máme svoje pocity a máme svoje rodiny. Vláde už dva roky ponúkame pomocnú ruku, ale nikto nás nepočúva,“ pokračoval Majerský.

Záchranárov podporuje aj Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek. Jej prezidentka Iveta Lazorová pripomenula, že nedostatok sestier na Slovensku je práve preto, že s nimi nikto nekomunikuje. Už pred časom upozorňovali na nízke ohodnotenie a zlé pracovné podmienky. Výsledkom je, že na Slovensku chýbajú tisícky zdravotných sestier.
Polícia protestujúcich legitimovala a upozorňovala, že protest nie je oficiálne ohlásení. Aj to záchranárov i sestry rozladilo. „Sme slušní ľudia, neprišli sme nič rozbíjať, iba vyjadriť svoj názor,“ povedal Majerský. Jeho policajti odviedli na obvodné oddelenie.
Z poslancov prišla za protestujúcimi šéfka zdravotníckeho výboru Janka Bittó Cigániková (SaS). Aj podľa nej by sa mal s nimi rozprával premiér Eduard Heger či minister financií Igor Matovi (obaja OĽaNO). V tom čase však ešte zasadala vláda./agentury/

X X X

Baránikov návrh na zmenu paragrafu 363 poslanci stopli. Na ťahu je Kolíková

Ministerka spravodlivosti chce v najbližších dňoch predstaviť novelu Trestného poriadku.
Známy paragraf 363 Trestného poriadku sa meniť nebude. Aspoň nie vďaka návrhu poslanca SaS Alojza Baránika. Jeho novela, ktorou chcel oklieštiť právomoci generálneho prokurátora, totiž nezískala dostatočnú podporu.
Hlasovalo za ňu len 55 zo 147 prítomných poslancov, čo na posunutie do druhého čítania nestačilo. Ďalej sa teda o nej rokovať nebude.

Žiadne prekvapenie
Za Baránikov návrh hlasovala väčšina poslancov klubu OĽaNO, všetci zákonodarcovia z radov SaS aj Za ľudí. Z koalície bolo proti celé hnutie Sme rodina a štyria zákonodarcovia za radov Obyčajných ľudí.

Neschválenie Baránikovej novely nie je žiadnym prekvapením. Od začiatku svoj postoj proti avizovala Sme rodina. Jednak preto, lebo odmietajú navrhované zmeny, jednak preto, lebo poslanec SaS predložil návrh do parlamentu bez diskusie v koalícii. Kollárovci tento krok považovali za porušenie koaličnej dohody. Proti zmenám sa postavili aj opozičného strany.
Zmenu však môže priniesť ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS). Jej rezort chystá komplexnú úpravu Trestného poriadku. Jeho súčasťou by mala byť aj novela paragrafu 363, ktorý umožňuje vstupovať generálnemu prokurátorovi do trestného konania a zastaviť ho. Ministerka dnes potvrdila, že novelu by mala predstaviť v najbližších dňoch.

Dohoda chýba
Zároveň však priznáva, že koalícia v tejto otázke stále nedosiahla konsenzus. „Toto je ustanovenie, na ktorého riešení sme v rámci koalície nedohodli napriek tomu, že máme v programovom vyhlásení prehodnotenie ustanovení smerom k zúženiu právomocí generálneho prokurátora. V novele Trestného poriadku sa chcem venovať aj tejto téme,” povedala dnes šéfka rezortu spravodlivosti.

Podľa nej by sa právomoc generálneho prokrátora mala zúžiť tak, že ak sa už do procesu zapojí súd, nevstupoval by do neho aj generálny prokurátor. „Ak teda súd rozhodol o väzbe, je zrejmé, že sa zaoberal aj otázkou trestného stíhania. Potom to už nechajme na súdy. Podobne napríklad pri zatykači a podobne,” konkretizovala svoje predstavy Kolíková.
Zmena paragrafu 363 sa dostala aj do programového vyhlásenia vlády. V ňom sa píše, že vláda „preskúma zúženie právnej úpravy § 363 Trestného poriadku tak, aby zodpovedala jej pôvodnému zmyslu”. Úpravu sa však napriek tlaku väčšiny koalície zatiaľ nepodarilo presadiť. Chýbajú totiž hlasy Sme rodina, ktorá to nepodporuje, aktuality.sk

X X X

Rusko možno umiestni v Európe jadrové rakety stredného doletu

Rusko bude nútené rozmiestniť v Európe rakety stredného doletu s jadrovými hlavicami, ak Západ odmietne pristúpiť k moratóriu zakazujúcemu tieto druhy zbraní na kontinente ako súčasti balíka záruk ohľadne krízy na Ukrajine. Vyhlásil to v pondelok námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov, informovala agentúra Reuters.
Ako zdôraznil Riabkov, Moskva momentálne prechováva nedôveru voči Severoatlantickej aliancii. Reuters pripomína, že vzťahy Ruska so Západom sú v súčasnosti najhoršie od pádu železnej opony.

Rakety s jadrovými hlavicami s doletom od 500 do 5500 kilometrov boli v Európe zakázané podľa dohody z roku 1987 medzi vtedajším sovietskym vodcom Michailom Gorbačovom a americkým prezidentom Ronaldom Reaganom. Washington od tejto dohody odstúpil predvlani tvrdiac, že Moskva ju roky porušovala vývojom rakiet 9M729 (v kódovaní NATO pod názvom Screwdriver/Skrutkovač) s doletom 2500 kilometrov.

„Posledný signál pre NATO"
Ak má NATO pravdu a Rusko už rozmiestnilo tieto rakety vo svojej európskej časti, potom sú Riabkovove hrozby iba prázdnym gestom, povedal pre Reuters expert na ruskú zahraničnú politiku a kontrolu zbrojenia z Univerzity v Innsbrucku Gerhard Mangott. Ak však Rusko tieto zbrane naozaj nemá rozmiestnené západne od Uralu, potom ide zo strany Moskvy o „posledný signál pre NATO na začatie rozhovorov", uviedol odborník. Dodal, že „ak NATO neustúpi zo svojej pozície a nezačne rokovať, potom Rusko určite nasadí rakety Screwdriver až k svojim západným hraniciam".

Moskva si podľa Riabkova všimla nepriame náznaky, že NATO sa chystá rozmiestniť v Európe rakety stredného doletu. NATO však tvrdí, že Spojené štáty neplánujú nasadiť na kontinente ďalšie rakety, pričom sú pripravené na nové ruské rakety odpovedať iba rozmiestnením konvenčných zbraní, aktuality.sk

X X X

Lengvarský uspel, poslanci schválili reformu nemocníc

Reforma nemocníc dostala šancu, koalícia ju schválila aj bez poslancov hnutia Sme rodina. Prvé zmeny v praxi začnú v roku 2024. Pred časom reformu nemocníc označil premiér Eduard Heger za najdôležitejšiu reformu pre Slovensko. Dnes sa ju definitívne podarilo schváliť v parlamente.

Nemocnice a následne pacientov tak v nadchádzajúcich rokoch čakajú zmeny.
Koalícia reformu presadila aj bez podpory hnutia Sme rodina. Prešla 76 hlasmi poslancov za OĽaNO, SaS a Za ľudí a podporili ju aj bývalí koaliční, dnes nezaradení poslanci.

Okrem hnutia sa proti reforme postavili aj opozičné strany.
Hlasovanie bolo nasledovné - z prítomných 146 poslancov haslovalo za 76, proti bolo 68 a zdržali sa dvaja poslanci.
Kritika
Predseda hnutia Boris Kollár si týždne obiehal najmenšie nemocnice a vyhlasoval, že reforma sa robila od stola v Bratislave a nepodporí ju, aj keby to znamenalo koniec Sme rodina vo vládnej koalícii. Kollár reformu často tlmočil ako rušenie nemocníc.

Koncom novembra však prvýkrát pripustil ,že sú ochotní zahlasovať reformu zdravotníctva ak sa do nej zapracujú požiadavky samospráv.
So županmi ale aj zástupcami lekárov sa stretol ešte aj pár hodín pred hlasovaním o reforme, aby vedel ich stanovisko. „Podľa toho sa rozhodneme," povedal Kollár v utorok poobede.

Výhrady k reforme ale nemal len Kollár, ale ozývali sa aj z radov Lekárskeho odborového združenia. „Z nášho pohľadu to nie je žiadna reforma,” povedal predseda LOZ a lekár Peter Visolajský v relácii Na rovinu.

Opakoval, že reforma hovorí o redukcii 11-tisíc akútnych lôžok, no nehovorí, čo s pacientmi, ktorí na nich dnes ležia.
Najprv sa podľa neho mali riešiť ambulancie a keď sa pomôže im a rozbehnú sa, tak sa znížia aj počty hospitalizovaných pacientov v nemocniciach a až potom môže byť debata o rušení lôžok.

Päť úrovní
Ministerstvo zdravotníctva pri potrebe urobiť reformu argumentovalo tým, že dnes každá nemocnica môže robiť všetko, ale nie je to v rovnakej kvalite.
Preto kľúčovou myšlienkou celej zmeny je priniesť práve kvalitu. Nemocnice sa po novom majú sústrediť na to, čo vedia najlepšie. Vo výsledku to povedie k ich väčšej špecializácii.
Znamená to, že napríklad operácie bedrového kĺbu by nemohli robiť v každej nemocnici, ale len tam, kde na to majú skúsený personál.

„Zjednodušene povedané – nebude sa robiť všade všetko a v malom počte, najmä pri operáciách je prax nevyhnutná, pri náročných zákrokoch nevynímajúc,” vysvetľovalo ministerstvo zdravotníctva.
Reforma rozdelí nemocnice do piatich úrovní – podľa toho, aké výkony budú robiť a ako blízko budú ľuďom.
Niektoré z nemocníc čaká aj transformácia, čo hnutie Sme rodina, ktoré reformu nepodporovalo, tlmočilo ako ich rušenie. Do akej kategórie, bude tá ktorá nemocnica patriť a ktoré sa budú musieť aj transformovať, bude známe koncom budúceho roka, po analýzach.

Ministerstvo zdravotníctva nemocniciam stanoví, čo musia povinne poskytovať na jednotlivých úrovniach. Prvé reálne zmeny v praxi sa začnú realizovať v roku 2024.

Nasmerovať
Zmeny ale budú znamenať aj to, že za niektorým výkonmi budú pacienti cestovať do vzdialenejších nemocníc. Vo výsledku majú ale dostať kvalitnejšiu starostlivosť.
Na konci dňa bude aj jasné, čo ktorá nemocnica poskytuje.

Sanitky majú voziť pacientov priamo tam, kde sa o nich vedia postarať. Ak príde pacient do nemocnice „po svojich” a tá ho nevie ošetriť, tak ho má rovno nasmerovať a presunúť do tej správnej nemocnice, ktorá sa o neho vie postarať.
Súčasťou zmien je aj určenie nároku pacienta – teda na čo má nárok, do akého času a v akej kvalite.
Ruka v ruke s reformou majú ísť aj investície do nemocníc, keďže je naviazaná na Plán obnovy, z ktorého by mala ísť do zdravotníctva miliarda eur. Okrem investícií do nemocníc majú ísť peniaze aj do ambulancií, aktuality.sk

X X X

Vláda si schválila nový poradný orgán, zaoberať sa bude Plánom obnovy

Vládna garnitúra na svojom utorkovom rokovaní odobrila vznik nového poradného orgánu. Je ním Rada vlády SR pre Plán obnovy a odolnosti SR.
Materiál na rokovanie predložil vedúci Úradu vlády SR Július Jakab. V predkladacej správe novú radu opísal ako odborný, poradný a konzultačný orgán vlády pre otázky týkajúce sa plánu obnovy, najmä pre vykonávanie mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

„Úlohou rady je zabezpečiť partnerský dialóg medzi národnou implementačnou a koordinačnou autoritou a členmi rady k otázkam týkajúcich sa plánu obnovy, sledovať pokrok v dosahovaní míľnikov a cieľov v rámci všetkých komponentov plánu obnovy, zaujímať sa o stanoviská a upozorňovať na riziká pri vykonávaní jednotlivých investícií a reforiem plánu obnovy," vymenovali autori materiálu.

Predsedom rady bude premiér SR. Podpredsedom bude vedúci úradu vlády a ďalšími členmi sú vicepremiéri, ministri či splnomocnenci vlády. Zastúpenie v rade budú mať napríklad aj zástupcovia samospráv, zamestnávateľské zväzy, odborové zväzy, či obchodné komory.
V ustanoveniach sa píše, že rada by mala spravidla zasadať dvakrát ročne, v prípade potreby aj viackrát, aktuality.sk

X X X

V Pekingu vraj budú najštýlovejší. Pozrite sa, čo si oblečú potrestaní Rusi

Uviedol to minulý týždeň v Moskve pri odhalení oblečenia reprezentantov na blížiaci sa športový sviatok.
Podobne ako v Tokiu budú vystupovať pod hlavičkou Ruského olympijského výboru. Ani tentoraz preto nemohli na outfitoch použiť motív štátnej vlajky či znak Ruskej federácie. Niektoré modely však kvôli logu tamojšej strešnej organizácie trikolóru obsahujú – aj v poradí ako na vlajke.

V apríli pri prezentácii oblečenia do Tokia Pozdňakov zdôraznil, že pri tvorbe motívu neporušili rozhodnutie Športového arbitrážneho súdu. Pripomenul, že logo na oblečení je značka národného olympijského výboru./agentury/