... ale bolo to s dobrým cieľom: Nebolo to extra príjemné, ale verím, že to ľudia pochopia, bráni sa minister obrany. Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) dnes priznal, že zámerne klamal, keď popieral, že Slovensko daruje systém protivzdušnej obrany S-300 Ukrajine. Naď, ktorý preto čelí ostrej kritike predstaviteľov opozície, sa ľuďom ospravedlnil. Tvrdí však, že tak konal s dobrým cieľom neohroziť celú operáciu.

Kremeľ totiž už dávnejšie avizoval, že ak sa Slovensko rozhodne poskytnúť svoju protivzdušnú obranu Ukrajine, bude systém S-300 považovať za svoj cieľ.
„Ja sa ľuďom ospravedlňujem. No klamal som, ale bolo to s dobrým cieľom zabezpečiť operačnú bezpečnosť. Nebolo to extra príjemné pre mňa takto odpovedať, ale verím, že to ľudia pochopia,“ konštatoval minister v diskusnej relácii RTVS O päť minút 12.

Už bol na Ukrajine
Naď hovorí, že priameho útoku zo strany Ruska sa neobával. Moskva by si podľa neho netrúfla zaútočiť na krajinu NATO. Obavy mal skôr z rôznych diverzných činností.
Minister aj preto kritizoval expremiéra Roberta Fica, ktorý na Facebooku vo štvrtok večer písal o presune systému protivzdušnej obrany S-300 na Ukrajinu. V tom čase však už podľa Naďa bol celý systém na Ukrajine.

„Ale to Robert Fico netušil a on úplne zámerne ohrozil celú operáciu, lebo robil všetko pre to, aby znemožnil prechod a ohrozil tým vojakov aj železnice. Bývalý premiér by sa mal správať zodpovedne,“ dodal Naď.
Systém S-300 sa vraj na Ukrajinu presúval po železniciach aj cestách niekoľko dní. Systém pozostáva až zo 120 vozidiel. Jeho odovzdaniu Ukrajincom predchádzalo schválenie vlády v utajenom režime a podpis zmluvy s Kyjevom, tiež v utajenom režime.

Patriot je lepší
Náhradou za S-300 sú na Slovensku štyri batérie systému Patriot, ktoré nám poskytli spojenci z NATO. Podľa Naďa ide o výrazne kvalitnejší a lepší systém, než bola S-300, ktorej sa už končila životnosť.
„Dokážeme pokryť územie Slovenska od západu po východ,“ vysvetľoval Naď. Systém S-300 navyše podľa ministra nebol za vlád Smeru ani zapojený a v podstate takmer nijako nechránil náš vzdušný priestor.

„Keby prišlo k nejakému raketovému útoku, tak S-300 ani nevie, že sa to udialo,“ doplnil. Na druhej strane, systém Patriot je podľa Naďa kompatibilný s technológiami, ktorými disponuje NATO.
Naďove slová potvrdzujú aj Ozbrojené sily SR, ktoré dnes na Facebooku zverejnili porovnanie oboch systémov. S-300 nebol podľa armády modernizovaný, systému chýbali náhradné diely a za Patriotom zaostáva vo viacerých ukazovateľoch.

Stíhačky MiG-29
Naď potvrdil, že Ukrajinci majú záujem aj kúpu o slovenských húfnic Zuzana. Momentálne o tom prebiehajú rokovania. Pomôcť Ukrajine môžeme aj tým, že v našich podnikoch budeme opravovať poškodené ukrajinské tanky a bojové vozidlá pechoty.

Čo sa týka stíhačiek MiG-29, Naď nepotvrdil, že by sme sa ich chystali Ukrajincom odovzdať. Problémom podľa neho je, že zo Slovenska postupne do Ruska odchádzajú ruskí technici, ktorí sa majú o stíhačky starať.
Americké stíhačky F-16, ktoré nakúpila ešte vláda Petra Pellegriniho, k nám dorazia až o dva roky. Jednou z možností, ako situáciu riešiť, môže byť podľa Naďa spolupráca s Poliakmi, ktorí by strážili aj náš vzdušný priestor.

X X X

Pellegrini a minister Naď si v SR skočili do vlasov pre nákup transportérov

Nákup osemkolesových transportérov od fínskej spoločnosti Patria takmer za pol miliardy eur by mal byť zastavený. Myslí si to parlamentný poslanec, líder strany Hlas a bývalý premiér Pellegrini. Pochybnosti o nákupe bojových vozidiel podľa neho vzbudzuje ich cena, kompatibilita so zbraňovými systémami NATO, ale aj otázka zapojenia slovenských zbrojárskych podnikov do ich výroby. Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) kritiku odmieta ako zavádzajúcu a tvrdí, že jeho obstarávanie rovnakých vozidiel je výhodnejšie.

„Prichádza ďalší veľký obchod, ktorý má pod rúškom vojenského konfliktu na Ukrajine šancu nepozorovane prejsť popod radary médií a organizácií zaoberajúcich sa efektívnosťou vynakladania prostriedkov. Je to veľký projekt nákupu obrnených vozidiel 8 × 8, ktorý už vláda potichu schválila a ktorý bude znamenať, že sa Slovensko v prípade podpisu zmluvy zaviaže nakúpiť najprv 76 vozidiel a neskôr až niekoľko stoviek. Ak sa to teraz podpíše, kšeft bude spečatený a do budúcnosti sa budú nakupovať stovky predražených vozidiel,“ vyhlásil Pellegrini.

Pripomenul, že za predchádzajúcej vládnej koalície bol zámer nakúpiť rovnaké bojové vozidlá, už vtedy nazvané Vydra, v hodnote približne štyri milióny eur aj s DPH za kus. V prípade nového tendra ministra Naďa má byť cena o 670-tisíc eur s DPH vyššia. „Bol obrovský útok na tento tender,“ povedal Pellegrini s tým, že jedným z hlavných kritikov bol súčasný minister obrany Naď, ktorý nákup kritizoval pre predraženosť. „Teraz, po dvoch rokoch, nám predstavil ,obchod storočia' – ale v jeho ponímaní,“ skonštatoval Pellegrini.

Líder Hlasu tiež skritizoval nižšie zapojenie slovenských zbrojárskych firiem. To malo byť v projekte pod vedením ministra obrany Petra Gajdoša z SNS na úrovni 70 percent. Teraz vraj tento údaj dosiahne len zhruba 40 percent.
Pellegrini navyše vidí problém aj v konfigurácii vozidla, ktorú súčasné vedenie rezortu obrany zvolilo. „Upozorňujeme, že je stále problém s tým, že pôvodne sa mala inštalovať na vozidlo veža slovenského výrobcu, ale s kanónom, ktorý má muníciu východného kalibru. To znamená, že nie je kompatibilný so zbraňovými systémami NATO,“ vyhlásil Pellegrini.

Strana Hlas kritizuje obstarávanie, pretože ho nevyhrala spoločnosť, ktorá vyhovuje jej straníckemu záujmu, bráni sa minister Naď. Zapojenie slovenských zbrojoviek bude podľa neho oveľa vyšších než v obstarávaní požadovaných 40 percent. „Dnes veľmi dobre viem, že tých zapojených firiem v tom projekte bude veľmi veľa, a to percento zapojenia bude podľa môjho názoru ďaleko nad 60 percent,“ deklaruje Naď.

Zvýšenie ceny vysvetľuje vyššou kvalitou. „Kým oni ponúkali v tej konfigurácii za vozidlo 4,8 milióna eur s DPH bez komunikačných systémov, čo predstavuje ďalšieho pol milióna, tak my sme to obstarali za 4,62 milióna eur s komunikačnými systémami,“ vysvetlil Naď.

Spochybnil zároveň aj deklarovanú cenu, za ktorú sa malo vozidlo obstarávať za minulej vlády. „Spravili na vláde sfalšovaný dokument, kde množstvo bodov nedali do toho projektu, a tým sa tvárili, že vozidlo bude stáť štyri milióny eur s DPH. Nie je to však pravda. To bol jednoducho klam voči verejnosti,“ tvrdí Naď, podľa ktorého išlo o vopred pripravenú zlodejčinu. „Zároveň platí, že sa Smer a Slovenská národná strana medzi sebou nedohodli, kto si z toho vezme aké zrno. Tak tým pádom nespravili ani projekt 8 × 8, ani 4 × 4,“ uzavrel./agentury/

X X X

Francúzsko si volí prezidenta. Macron klesá a vyčítajú mu aj nezmyselné rokovania s Putinom

Populistka Le Penová sa doťahuje na favorita, súčasného prezidenta Macrona. Prvé kolo prezidentských volieb vo Francúzsku sa začína práve teraz.
Zatiaľ to nevyzerá na drámu, no pre súčasného francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona ani na jednoznačné víťazstvo, v aké ešte pred pár mesiacmi mohol dúfať.

Napriek tomu, že od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sa práve on snažil vystupovať ako jeden z kľúčových lídrov Európskej únie. Mnohí mu vyčítajú, že zbytočne.

Vo Francúzsku sa dnes začínajú prezidentské voľby. Teda v krajine, ktorá je po odchode Spojeného kráľovstva z EÚ druhou najdôležitejšou veľmocou v rámci európskej dvadsaťsedmičky. Aspoň z hľadiska veľkosti populácie a ekonomiky.
Prvé kolo prezidentských volieb ešte s najväčšou pravdepodobnosťou nerozhodne o víťazovi, ten by musel získať nadpolovičnú väčšinu hlasov a to je nereálne.

No ak by Macron v prvom kole nevyhral, bola by to pre neho porážka pred druhým, kľúčovým kolom volieb. To je naplánované o dva týždne na 24. apríla.
Francúzsky prezident sa pred piatimi rokmi v roku 2017 stal najmladším lídrom Francúzska v moderných dejinách, mal vtedy len 39 rokov.
V prvom kole vtedy zvíťazil len pomerne so ziskom 24 percent, druhá Le Penová získala 21 percent hlasov. V druhom kole však už zvíťazil s asi dvojtretinovou väčšinou.

Pre Francúzsko to bol vtedy pomerne neznámy politik. V krajine, kde panuje hybridný prezidentský a parlamentný systém, odvtedy aj vďaka úspechu vlastnej strany En Marche (v preklade Vpred) presadil viaceré liberálne ekonomické reformy.
Zjednodušil tradične rigidný francúzsky zákonník práce, aj napriek ešte tradičnejším protestom odborárov. V roku 2018 čelil aj masívnym demonštráciám zo strany hnutia, ktoré je dodnes známe ako Žlté vesty, no Macron všetko ustál.
V terajšej kríze na Ukrajine sa snažil vystupovať ako jeden z hlavných lídrov a to už pred samotnou inváziou Ruska na Ukrajinu. Známe sú jeho správy o dlhých hodinách telefonátov s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, no ich nahrávky nikdy nezverejnili a výsledok rokovaní je tak otázny.

Poľsko, jeden z najtvrdších oponentov Putina v tejto kríze, ho za rokovania s Putinom kritizovalo.
„Pán prezident Macron, koľkokrát ste rokovali s Putinom a čo ste dosiahli?“ spýtal sa ho tento mesiac verejne poľský premiér Mateusz Morawiecki. „Nemalo by sa rokovať s kriminálnikmi, s nimi sa má bojovať,“ odkázal mu a spomenul aj meno Hitlera, s ktorým sa „takisto nevyjednávalo."

Macronove rozhovory s Putinom kritizovali aj ďalší, keďže ich výsledok stále nepoznáme. Obaja prezidenti sa od invázie Ruska na Ukrajinu rozprávali už 16-krát.
Macronovi však podľa prieskumov škodia najmä domáce problémy. Stúpajúca inflácia, akú vidíme všade na svete, ktorú časť voličov zvaľuje na liberálne reformy, ktoré prezident presadil.
Najnovšie mu škodí aj škandál okolo poradenskej firmy McKinsley, ktorá mala okrem pôvodného zámeru propagovania očkovania šíriť aj marketingový odkaz jeho volebného programu.

Le Penová
Je to večná kandidátka, no teraz môže mať najväčšiu šancu predbehnúť favorita.
Marine Le Penová kandidovala aj v roku 2017 a hoci prvé kolo volieb prehrala len pomerne tesne, v tom druhom už nemala šancu, oproti Macronovi získala len tretinu hlasov.

Dnes je však opäť jeho hlavnou vyzývateľkou a podľa prieskumov pred prvým kolom už sťahuje náskok.
Le Penová je zahraničnými médiami často označovaná za krajne pravicovú kandidátku. Z časti to platí, tradične brojí proti migrantom, no nie tak otvorene ako trebárs krajne pravicové strany u nás. No svojho otca a zakladateľa jej strany Národný Front, Jeana-Marine Le Pena, sa už dávnejšie verejne vzdala. Ten bol známy svojimi atnisemitskými a rasistickými výrokmi, čoho sa Le Penová vyvaruje. Na európskej úrovni je skôr spojenkyňou Borisa Kollára či maďarského premiéra Viktora Orbána.

Navyše, k vojne na Ukrajine sa príliš nevyjadruje. V minulosti jej strane Národný front dokázali, že je financovaná aj z pôžičiek z Ruska.
Marine Le Penová s Borisom KolláromZdroj: David Ištok/Aktuality.sk
Dnes má Le Penová 53 rokov a jej novým súperom je oveľa tvrdší krajný pravičiar Éric Zemmour.
Na rozdiel od Le Penovej hovorí otvorene o nenávisti voči migrantom či gejom, ktorí majú podľa neho „ovládnuť Francúzsko."

Ešte pred pár mesiacmi to vyzeralo, že práve Zemmour môže Le Penovú predbehnúť a nahradiť ju v druhom kole volieb (kam postupujú len prví dvaja najúspešnejší kandidáti).
V aktuálnych prieskumoch sa však už Zemmour vrátil na pôvodné čísla a má v nich asi len deväť percent.
Jean Luc Mélenchon
Sám seba volá „stará korytnačka“, naráža pritom na svoj vek 70 rokov. Mélenchon je však zároveň takzvaným večným prezidentským kandidátom a rovnako ako Le Penová kandiduje už tretíkrát po sebe.
Považujú ho za jasného ľavičiara, zástancu hnutia Žltých viest, ktoré skresali Macronovu popularitu.

V prieskumoch však Mélenchon zaostáva za Le Penovou a všetko nasvedčuje tomu, že druhé kolo bude o dva týždne opäť záležitosťou Macrona a Le Penovej.
Zopakuje sa tak situácia z roku 2017. V tom druhom bude mať opäť väčšie šance Macron.
Skutočný boj o nového alebo staronového lídra druhej najdôležitejšej krajiny EÚ sa očakáva až o dva týždne, aktuality.sk

X X X

Macron či Le Penová? Francúzi volia nového prezidenta

Favoritmi prezidentských volieb vo Francúzsku sú doterajší prezident Emmanuel Macron a Marine Le Penová, ktorá je v prieskumoch tesne za ním.
Prezidenta si vyberajú aj Francúzi, žijúci v zahraničí. Takto boli zoradené postery kandidátov v Santiagu v Čile.
V nedeľu o 8.00 h sa vo Francúzsku otvorili volebné miestnosti. Voliči si v rámci prvého kola volieb budú vyberať nového prezidenta spomedzi 12 kandidátov až do 19.00 h, vo väčších mestách až do 20.00 h.

Voličská účasť dosiahla do poludnia 25,48 percenta, informovalo tamojšie ministerstvo vnútra. V porovnaní s minulými prezidentskými voľbami z roku 2017 je o tri percentuálne body nižšia.
Z uchádzačov o prezidentské kreslo volila ako prvá o 9.00 h súčasná starostka Paríža Anne Hidalgová. Z kandidátov, ktorí sú podľa medializovaných prieskumov favoritmi prvého kola, už volil ľavičiar Jean-Luc Mélenchon v meste Marseille a nacionalistka Marine Le Penová v meste Hénin-Beaumont.

Odvolené majú už aj antikapitalista Phillipe Poutou, komunista Fabien Roussel, kandidát krajnej pravice Éric Zemmour a ľavičiarka Nathalie Arthaudová. Súčasný prezident Emmanuel Macron by mal voliť v meste Le Touquet na severe Francúzska. Okrem neho ešte nevolili štyria kandidáti – kandidát strany Odolajme! Jean Lassalle, bývalá ministerka školstva Valérie Pécressová, pravičiar Nicolas Dupont-Aignan a europoslanec Yannick Jadot.

Po uzatvorení takmer 900 volebných miestností naprieč Francúzskom bude nasledovať sčítanie hlasov. Média nebudú môcť podľa informácií ministerstva vnútra písať o výsledkoch až do 20.00 h, keďže v prípade neočakávaných udalostí sa môže volebná miestnosť ponechať otvorená o dve hodiny dlhšie. Moratórium sa tak predlžuje.
Ak by niektorý z kandidátov získal viac ako polovicu všetkých hlasov zúčastnených voličov, druhé kolo by sa nekonalo. Podľa medializovaných prieskumov sa však takýto scenár neočakáva. Do druhého kola, ktoré je naplánované na 24. apríla, postúpia prví dvaja kandidáti s najvyšším počtom hlasov.

Podľa posledného prieskumu agentúry IFOP publikovaného v piatok večer pred začiatkom moratória je favoritom volieb súčasný prezident Emmanuel Macron. Mal by získať 26 percent hlasov.
Pravicová nacionalistka Marine Le Penová je tesne za ním s 24 percentami. Nasleduje ľavičiar Jean-Luc Mélenchon so 17 percentami podpory. Okrem nich bude bojovať o Elyzejský palác ďalších deväť kandidátov, nikto z nich však nepresiahol hranicu desiatich percent.

Politológ Daniel Boy z univerzity Sciences Po pre TASR uviedol, že veľká časť voličov sa bude rozhodovať na poslednú chvíľu. Výsledok môže ovplyvniť aj volebná účasť. Podľa štvrtkového prieskumu agentúry Odoxa pre denník Le Figaro by sa 27,4 percenta Francúzov nemuselo na voľbách zúčastniť.
Voliť budú môcť aj pozitívni na ochorenie COVID-19. Odporúča sa im však nosenie rúška.
Prvé výsledky tzv. exitpollov budú publikované o 20.00 h. Nasledovať budú priebežné oficiálne výsledky./agentury/

X X X

Pápež František vyzval Moskvu a Kyjev na veľkonočné prímerie
.
TASR prevzala správu od stanice Sky News a agentúry AFP.
„Zložte zbrane!" vyzval František bojujúce strany počas bohoslužby na Námestí svätého Petra vo Vatikáne, kde sa na Kvetnú nedeľu zišli desaťtisíce ľudí.
„Nech sa začne veľkonočné prímerie. Ale nie na opätovné vyzbrojenie a obnovenie boja, ale na dosiahnutie mieru prostredníctvom skutočných rokovaní," povedal pápež.

František odsúdil vojnu, kde sú podľa jeho slov „bezbranní civilisti" vystavení „ohavným masakrom a príšernej krutosti". „Aké víťazstvo spočíva v umiestnení vlajky na hromadu trosiek?" spýtal sa.
Od februára, keď Rusko spustilo vojenskú inváziu na Ukrajinu, prebiehajú mierové rozhovory v Bielorusku a cez videospojenie. Zatiaľ sa delegáciám nepodarilo dohodnúť prímerie, aktuality.sk

X X X

Slovensko by podľa ministra vnútra Mikulca mohlo Ukrajine poslať aj stíhačky, v hre sú aj húfnice Zuzana

Slovensko by podľa názoru ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO) mohlo Ukrajine poslať aj stíhačky MiG-29. Ako však povedal v diskusnej relácii V politike televízie TA3, táto možnosť podľa neho zatiaľ nie je „v hre".
„Podľa môjho názoru tu už dávno nemali byť," povedal minister na margo stíhačiek ruskej výroby.
Pokiaľ ide o darovanie systému protivzdušnej obrany S-300 Ukrajine, podľa ministra to nebolo ľahké rozhodnutie. „Tie názory boli rôzne, ale je veľmi dôležité, že nakoniec to rozhodnutie bolo konsenzuálne," uviedol Mikulec s tým, že niektorí členovia vlády mali v tejto súvislosti otázky, ktoré museli byť zodpovedané. „Aj preto si myslím, že to rozhodnutie v konečnom dôsledku bolo veľmi zodpovedné," skonštatoval minister vnútra.

Mikulec v tejto súvislosti označil za klamstvo tvrdenie opozície, že za S-300 nemáme na Slovensku náhradu. Zároveň uviedol, že systém by budúci rok tak či tak musel byť vyradený, pretože Slovensko nemá zabezpečenú dodávku náhradných dielov ani servis systému. „Patriot, ako systém protivzdušnej obrany je oveľa efektívnejší ako S-300, už len tým že dokáže sledovať viac cieľov. Dokonca má viac ako dvojnásobný dosah," dodal Mikulec.

V diskusnej relácii O 5 minút 12 RTVS zase minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) potvrdil, že Slovensko rokuje s Ukrajinou o možnej dodávke samohybných húfnic Zuzana. Doplnil, že v tomto prípade by nemalo ísť o darovanie, ale o predaj. Či pôjde o verziu Zuzana 2000 alebo Zuzana 2 je podľa neho otázkou debaty.

„A hovoríme tiež o možnosti, aby poškodené ukrajinské bojové vozidlá a tanky T-72 alebo T-55 prišli na naše územie a v našich vojenských opravárenských podnikoch by sme ich opravovali a vracali naspäť na Ukrajinu," vysvetlil minister.
Pokiaľ ide o dosluhujúce stíhačky MiG-29, podľa Naďa bude čoskoro problém „udržať ich vo vzduchu", keďže zo Slovenska odchádzajú ruskí mechanici, ktorí ich majú udržiavať. „Zdá sa. že ruská stana si začína neplniť svoje zmluvné vzťahy," skonštatoval minister s tým, že čím skôr sa MiGy rozhodneme uzemniť, tým lepšie.

Ochranu vzdušného priestoru by podľa ministra v prípade vyradenia MiGov až do dodania amerických stíhačiek F-16 v roku 2024 mohli zabezpečiť napríklad Američania zo základní v Poľsku. „Tých možností je viacero, každopádne to nechám na vojakov – tých našich alebo aliančných (vojakov NATO, pozn. red.) z hľadiska plánovania," dodal minister obrany.
Štyri batérie systému Patriot nemusia pri obrane Slovenska stačiť, uviedol v diskusnej relácii TA3 V politike podpredseda mimoparlamentnej strany Hlas Erik Tomáš. Kritizoval, že vláda nedostatočne komunikovala o rozhodnutí darovať obranný systém S-300.
„Kým bola kombinácia systémov Patriot a S-300, územie Slovenska bolo zabezpečené. Štyri Patrioty nemusia bez tej S-300 stačiť. Mám to z vojenských kruhov,“ povedal. Poslanci Anna Zemanová (SaS) a Michal Šipoš (OĽANO) ale skonštatovali, že systém Patriot je adekvátnou a plnohodnotnou náhradou.

S dodávkou zbraní na Ukrajinu nesúhlasí opozičná strana Smer. Podporuje iba humanitárnu pomoc. Povedal to podpredseda strany Richard Takáč. Vláda podľa neho dodávkou S-300 na Ukrajinu vtiahla Slovensko do vojnového konfliktu.
Zemanová zdôraznila, že dodávka obranného systému na Ukrajinu je legitímna a Slovensko ňou nezasahuje do vojenského konfliktu. „Mier na Ukrajine je dôležitý pre mier na Slovensku,“ dodala./agentury/

X X X

Európska Únia opäť otvorila svoje diplomatické zastúpenie na Ukrajine

Európska únia znovu otvorila svoje diplomatické zastúpenie v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev po tom, čo ho po ruskej invázii na Ukrajinu dočasne premiestnila do Poľska.
Informovali o tom v nedeľu stanice BBC a Sky News.

Podľa oboch staníc vedúci delegácie EÚ na Ukrajine Matti Maasikas zverejnil fotografiu vlajky EÚ pred sídlom Delegácie Európskej únie na Ukrajine, čo signalizuje návrat diplomatickej misie.
Šéf EÚ pre zahraničnú politiku Josep Borrell avizoval opätovné otvorenie misie počas piatkovej návštevy Ukrajiny. Po rozhovore s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhalom Borrell taktiež povedal, že súhlasili s urýchlením príprav na ďalšie zasadnutie Asociačnej rady EÚ-Ukrajina, ktoré sa uskutoční v blízkej budúcnosti, aktuality.sk

X X X

Rusko sa pokúša o nábor vojakov aj v Podnestersku, tvrdia Briti

Snaha ruských síl o zvýšenie svojej bojovej sily zahŕňa aj pokus o nábor bojovníkov z moldavského odštiepeneckého regiónu Podnestersko. Informovalo o tom v nedeľu britské ministerstvo obrany. TASR prevzala správu od stanice Sky News.
„V reakcii na narastajúce straty sa ruské ozbrojené sily snažia posilniť počet svojich vojakov personálom prepusteným z vojenskej služby od roku 2012. Snahy o vytvorenie väčšej bojovej sily zahŕňajú aj pokusy o nábor z neuznaného regiónu Podnestersko v Moldavsku," uviedlo britské ministerstvo obrany na Twitteri.

Začiatkom februára sa na území Podnesterska konalo cvičenie ruských jednotiek. Došlo k nemu v situácii, keď sa pri východnej hranici Ukrajiny hromadili ruské jednotky, časť ktorých potom 24. februára začala inváziu na územie Ukrajiny.

Vojaci v Podnestersku
Rusko má v Podnestersku zhruba 500 až 750 vojakov a ďalších zhruba 450 príslušníkov mierových síl. Ruské jednotky sú v separatistickom regióne rozmiestnené od roku 1992, keď Podnesterci viedli krátku vojnu s Moldavskom a vyhlásili nezávislosť.
Podnestersko je naďalej medzinárodne neuznaný, ale inak de facto samostatný štát v Moldavsku na území s ruským obyvateľstvom. Rozprestiera sa na ľavom brehu rieky Dnester, má rozlohu 4163 štvorcových kilometrov a vyše 465.000 obyvateľov.
Nezávislosť Podnesterska dodnes neuznal nijaký štát ani medzinárodná organizácia. Urobili tak iba separatistické regióny ako Abcházsko, Južné Osetsko a Náhorný Karabach, hoci sami majú problémy s medzinárodným uznaním, aktuality.sk

X X X

Maďarský Fidesz získal ústavnú väčšinu rekordným počtom hlasov

Maďarský vládny blok Fidesz-KDNP získal 3. apríla v parlamentných voľbách rekordných vyše tri milióny voličských hlasov, čím získal v zákonodarnom zbore tretíkrát po sebe ústavnú väčšinu.
Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti na základe správy agentúry MTI, podľa ktorej v sobotu boli spočítané všetky hlasy, pričom výsledok volieb zatiaľ nie je právoplatný, aktuality.sk

X X X

Prieskum Focusu: SaS padla, vláda bez Hlasu, Smeru či Republiky by nebola možná

Sulíkovci ako jediní zaznamenali výraznejší pohyb, a to smerom nadol. SaS padla o takmer dva percentuálne body.
Vojna na Ukrajine, ktorá je už niekoľko týždňov témou číslo jeden aj na Slovensku, výraznejšie nepohla preferenciami politických strán.

Podľa najnovšieho prieskumu agentúry Focus pre reláciu Na telo televízie Markíza, ktorý vykonali na prelome marca a apríla, je najsilnejším politickým subjektom u nás naďalej strana Hlas. V porovnaní s februárovým prieskumom si strana Petra Pellegriniho mierne polepšila.

Na druhej priečke je stále opozičný Smer, strana však v prieskume trochu klesla. Rovnaká zostáva aj pozícia tretej najsilnejšej strany, ktorá patrí SaS.
Sulíkovci však ako jediní zaznamenali v porovnaní s februárom výraznejší pohyb, a to smerom nadol. SaS padla o takmer dva percentuálne body na 10,3 percenta.

Pohoršilo si aj Progresívne Slovensko, naopak, o čosi narástli Obyčajní ľudia. Najvýznamnejší rast dosiahlo hnutie Sme rodina. Z februárových 6,3 percenta stúpli na 7,5.
Tesná väčšina
Do Národnej rady by sa dostali aj kresťanskí demokrati z KDH a hnutie Republika, ktorých preferencie sa príliš nezmenili. Naopak, potrebných päť percent by nezískali strany ĽSNS, hoci kotlebovci mierne narástli, Aliancia, SNS ani koaličná Za ľudí.
Ak by voľby dopadli tak, ako ukázal najnovší Focus, vláda bez Smeru (28 mandátov), Hlasu (35) či Republiky (13) by nebola možná. Peter Pellegrini, Robert Fico a Milan Uhrík by spolu dokázali zložiť koalíciu, ktorá by mala len tesnú väčšinu 76 hlasov.
SaS (19 mandátov), Obyčajní ľudia (15), Progresívne Slovensko (14), Sme rodina (14) a KDH (12) by spolu mali len 74 poslancov a koalíciu by tak neposkladali.

Agentúra Focus sa respondentov pýtala: „Predstavte si, prosím, že by sa parlamentné voľby na Slovensku konali na budúci víkend. Zúčastnili by ste sa na nich? Ak áno, ktorej strane alebo hnutiu by ste dali svoj hlas?“
Voliť by nešlo 14,4 percenta respondentov a ďalších 16,5 percenta odpovedať nevedelo, aktuality.sk

X X X

Remišová chce vyšetrovať Rudolfa. Blokuje jeho výmenu

Mocenské spory medzi koaličnými partnermi SaS a Za ľudí ani čas nevyliečil. Naopak, naberajú na obrátkach.
Po desiatich mesiacoch sa ministerke spravodlivosti Márii Kolíkovej (nom. SaS) podarilo vymenovať nového štátneho tajomníka Ondreja Dostála (SaS). V parlamente si má na jeho stoličku sadnúť terajší predseda Správy štátnych hmotných rezerv Ján Rudolf (SaS). No vicepremiérka a šéfka strany Za ľudí Veronika Remišová sa rozhodla zablokovať návrh na vymenovanie novej predsedníčky Správy štátnych hmotných rezerv, a tak zastavila Rudolfov prestup.

Tvrdí, že má výhrady k tomu, že na úrade naďalej ostávajú ľudia z éry predchádzajúceho šéfa Kajetána Kičuru. „Ako silná protikorupčná strana máme pochybnosti,“ hovorí Remišová v súvislosti s návrhom vymenovať za šéfku úradu doterajšiu podpredsedníčku Silviu Zarembovú. „Dokonca majú byť títo ľudia aj povyšovaní,“ tvrdí Remišová. Odmietla síce konkretizovať, je však zrejmé, že má na mysli práve Zarembovú.

„Špeciálne štátne hmotné rezervy si vyžadujú dôslednú a dôkladnú očistu od Kičurových metód zlatých tehličiek. Nominácia novej predsedníčky na post riaditeľky štátnych hmotných rezerv stranu Za ľudí nepresvedčila,“ tvrdí.

Nie je to pomsta
Podľa informácií denníka Pravda bolo rokovanie o tomto bode obzvlášť emotívne a Remišová chce problém okolo Rudolfa a štátnych hmotných rezerv opäť otvárať na koaličnej rade. Poukazuje pritom na to, že hmotné rezervy čelia 25-percentnej korekcii pri čerpaní eurofondov v rámci verejného obstarávania. To znamená, že štvrtinu peňazí, ktorými Európska únia prispela na projekty hmotných rezerv, si bude pýtať späť.

Koaličná rada však nie je vyšetrovací orgán a Remišová tvrdí, že chce o pochybnostiach diskutovať. Dodala, že je bežné, ak koaliční partneri blokujú veci, o ktorých sú presvedčení, že sú dôležité. „Výberové konania musia byť nastavené transparentne. Ja na svojom úrade to tak robím,“ spresnila.

Rudolf tento týždeň v rozhovore pre Denník N Remišovú kritizoval a tvrdil, že nezvláda čerpanie eurofondov a že jej vinou príde Slovensko o miliardy eur. Rudolf je v strane SaS expertom na čerpanie eurofondov a chcel by sa tejto problematike venovať aj v parlamente. Remišová na rozhovor odpovedala statusom, v ktorom Rudolfovi vyčítala, že sa údajne obklopil ľuďmi z čias Kajetána Kičuru. „Kičurov nástupca Rudolf by namiesto nekompetentných útokov mal vysvetliť svoje vlastné zlyhania,“ zopakovala Remišová v stredu.

Minister hospodárstva Sulík nevníma Remišovej krok ako pomstu proti strane, do ktorej prešla časť bývalých poslancov Za ľudí. „Vnímam to ako výhrady, ktoré má. Dohodli sme sa, že dodá podklady k svojim výhradám. V prípade, že na základe nich usúdime, že sú tie výhrady relevantné, tak návrh úplne stiahneme, ak nie, návrh na vymenovanie novej šéfky štátnych hmotných rezerv necháme,“ povedal líder SaS.

Hoci sa Remišovej vymenovanie novej šéfky hmotných rezerv podarilo zablokovať, ešte to neznamená, že Rudolf sa do parlamentu nedostane. Ak nebude mať tento úrad predsedu, podľa zákona získava jeho kompetencie podpredseda či podpredsedníčka. To znamená, že na budúci týždeň môže Sulík predložiť vláde návrh na Rudolfovo odvolanie a Zarembová sa automaticky stane predsedníčkou Správy štátnych hmotných rezerv.

Rudolf sa však môže spoľahnúť na podporu straníckeho šéfa. Podľa Sulíka vykonal na poste šéfa hmotných rezerv za posledné dva roky veľa krízovej práce, nastavil nanovo procesy a odstránil najväčšie nedostatky.

Vyhodiť ľudí bývalých vlád?
Aktuálna podpredsedníčka Správy štátnych hmotných rezerv Silvia Zarembová vyštudovala finančný manažment na Fakulte podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity v Bratislave. Má pracovné skúsenosti z poisťovacieho a bankového sektora pracuje v štátnych rezervách od roku 2011.

Zarembovú kritizuje bývala podpredsedníčka hmotných rezerv Zuzana Šubová. Tvrdí, že má blízko k trestne stíhanému exšéfovi štátnych rezerv Kajetánovi Kičurovi. Šubová úrad opustila vlani v septembri po kritike súčasného vedenia, ako dôvod označila nekompetentné a netransparentné riadenie hmotných rezerv pod vedením predsedu Jána Rudolfa. Minister Sulík videl za odchodom Šubovej osobné dôvody, samotný Rudolf obvinenia kategoricky odmietol a Šubovú obvinil z toho, že ho nerešpektovala a spochybňovala jeho pôsobenie.

Expodpredsedníčka štátnych hmotných rezerv dokonca povedala, že Rudolf povyšuje Kičurových ľudí. Po nástupe na úrad tieto tvrdenie ostro vyvrátil. „Kičurovi ľudia odišli s ním. Nemôžem všetkých zamestnancov hmotných rezerv vyhodiť. Ľudí posudzujem podľa vykonanej práce. Mám šoféra, ktorý tu pracoval ešte pred Kičurom a vozil aj jeho. Mám ho vyhodiť?“ pýtal sa pred dvoma rokmi Rudolf. Kičura bol prvým človekom, ktorého vláda Igora Matoviča (OĽaNO) hneď po vymenovaní odvolala a stal sa ikonou boja proti korupcii novej vládnej garnitúry. Hoci Kičura je už z väzby na slobode, aj naďalej je obvinený z korupcie a prania špinavých peňazí.

O tom, ako by sa mal nový šéf vysporiadať so zamestnancami bývalých vlád, sa diskutovalo aj pred týždňom v parlamente pri štvrtkovom odvolávaní ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO). Dnes už minister financií Matovič svojmu ministrovi vnútra vyčítal, že „mal vykydať lopatou ľudí, čo zostali po Kaliňákovi, mal sa vysporiadať s ľuďmi, ktorí tam boli, ktorí tam boli odložení za zásluhy“. „Mal s nimi božskú trpezlivosť a teraz tí ľudia chýbajú pri riešení krízy,“ pokračoval Matovič. „Je to zbytočný dobrák. Preto ho podporujem,“ dodal. Témou bol generálny riaditeľ sekcie krízového riadenia Marián Dritomský, ktorý nastúpil do úradu ešte za vlády Smeru a podľa jeho slov nezvládol vybudovať odolný systém krízového riadenia a na manažovanie utečencov z Ukrajiny si najal súkromnú firmu Dustream production.

Spory medzi SaS a Za ľud 
Strana Veroniky Remišovej ešte vo februári nepodporila reformu súdnej mapy z Kolíkovej dielne. „Dnes večer zvíťazila malosť Veroniky Remišovej,“ skonštatoval šéf SaS Richard Sulík po tom, čo sa do druhého čítanie sa v rámci súdnej mapy dostal len jeden zo štyroch návrhov.

Čoraz otvorenejší konflikt medzi týmito dvoma koaličnými stranami sa začal dávno, veď Kolíková koketovala so SaS vyše roka. Keď sa jej nepodarilo vyhrať vo vnútri strany, odišla. Vlani v septembri si k Sulíkovi vzala aj väčšinu poslaneckého klubu. Štyri poslanci najmenšej koaličnej strany si v parlamente neudržali svoj klub a sú nezaradení./agentury/

X X X

Podľa riaditeľky Via Iuris je ohýbanie práva využívané ako nástroj nátlaku

Skutková podstata trestného činu ohýbania práva je využívaná skôr ako nástroj nátlaku. TASR to uviedla výkonná riaditeľka Via Iuris Katarína Batková.
Ako zdôraznila, tento trestný čin bol od začiatku predmetom verejnej kritiky. Súčasťou Trestného zákona je od januára 2021.
„Zatiaľ nie je dostupná judikatúra, verejne však boli komunikované prípady, keď politici podali trestné oznámenie na sudcov v exponovaných veciach," priblížila Batková. Od januára 2021 je súčasťou slovenského právneho poriadku aj trestný čin prijatia a poskytnutia nenáležitej výhody, známy ako prikrmovanie.

Nenáležitá výhoda
V rámci neho bola zadefinovaná tzv. nenáležitá výhoda - plnenie majetkovej alebo nemajetkovej povahy v hodnote viac ako 200 eur, na ktoré nie je právny nárok. „Problémom je, že podľa Trestného zákona nejde o nenáležitú výhodu, ak sú takéto dary zapísané v Registri darov. Predpis, ktorý mal upraviť podrobnosti o takom registri, však doposiaľ nebol prijatý," upozornila Batková.

„Popri prácach na novele Trestného zákona chceme doriešiť aj túto právnu úpravu," reagoval Peter Bubla z tlačového oddelenia Ministerstva spravodlivosti (MS) SR.
Za doterajšie vyše dva roky pôsobenia Márie Kolíkovej vo funkcii ministerky spravodlivosti vníma Via Iuris najpozitívnejšie veľkú novelu ústavy a zriadenie Najvyššieho správneho súdu (NSS) SR. „Najvyšší správny súd môže prispieť k efektívnemu a včasnému vyvodzovaniu disciplinárnej zodpovednosti pri uvedených profesiách," podotkla Batková.

Súdna mapa
Organizácia považuje za problematické, že stále nie je zrejmé, či a v akej podobe sa prijme nová súdna mapa. „Túto považujeme za kľúčovú preto, lebo je cestou na skvalitnenie a zrýchlenie rozhodovania súdov, pretože zlúčenie malých okresných súdov do väčších prispeje k väčšej špecializácii a vyššej odbornosti sudcov," povedala Batková.
Za dôležité považuje aj zriadenie správnych súdov na úrovni krajov a mestských súdov v Bratislave a Košiciach.

„Problémom nie je len skutočnosť, že reforma doposiaľ nebola schválená a nie je ani isté, kedy a či schválená bude. Problémom je aj spôsob, akým sa obchádza riadny legislatívny proces - keď sa dôležité zmeny majú schvaľovať prílepkom až vo fáze druhého čítania v národnej rade." Prijímanie zásadných legislatívnych zmien v druhom čítaní zaznamenala aj u iných rezortov. Za nedostatočnú predstavuje navrhovanú novelu infozákona z dielne Ministerstva spravodlivosti SR, aktuality.sk

X X X

Minister Budaj si myslí, že riešenie klimatickej krízy je v rukách nás všetkých

Vedenie dlhodobej a klimaticky zodpovednej politiky, ochrana klímy a prevzatie zodpovednosti za globálnu klimatickú krízu.
Aj týmto témam je venovaný program XXX. konferencie „Dialóg uprostred Európy", ktorá sa koná v Brne aj za účasti ministra životného prostredia Jána Budaja. Spolu s českou ministerkou životného prostredia Annou Hubáčkovou sa zapojil do diskusie stredoerurópskych politikov a intelektuálov o prevzatí zodpovednosti za globálnu klimatickú krízu.
Minister Ján Budaj počas diskusie podčiarkol, že problémy globálnej klimatickej krízy aj závislosti európskych krajín na fosílnych palivách z Ruska môžu mať spoločné riešenia. Tie vidí najmä vo väčšom prevzatí osobnej zodpovednosti v ére slobody, ktorá je súčasne érou zmenšujúceho sa priestoru na osobné rozhodnutia.

Od tejto zodpovednosti sa odvíja všetko: od zvyšovania energetickej efektívnosti domácností a priemyselnej výroby, zvyšovanie miery využívania obnoviteľných zdrojov energie, či znižovanie emisií z bývania a dopravy. Šéf slovenského envirorezortu zdôraznil, že znižovanie dopadov klimatických zmien majú v rukách bežní ľudia ako spotrebitelia, obyvatelia a ako voliči.

Vplyv vzdelania a kultúry
V otázke zodpovednosti za klimatickú krízu minister Budaj poukázal na nepopierateľný vplyv vzdelania a kultúry na stav svetovej klímy. V diskusii apeloval, aby sa ľudia zamysleli nad svojimi každodennými návykmi a skúsili niektoré zmeniť.
Presnejšie určenie vinníka je však podľa ministra Budaja zložité. „Niekto je za súčasný stav zodpovedný viac, niekto menej, ale dôležitejšie je hľadanie spoločných riešení, pre súčasné aj budúce generácie," dodal Budaj.

„Dialóg uprostred Európy“
Brnianske sympózium „Dialóg uprostred Európy“ je stredoeurópskym diskusným fórom s účasťou popredných vedcov, politikov a ďalších osobností verejného života predovšetkým z Nemecka, Rakúska a krajín Vyšehradskej štvorky (V4). Záštitu nad konferenciou, ktorá sa koná od 8. do 10. apríla, prevzala primátorka Brna Markéta Vaňková a hejtman Juhomoravského kraja Jan Grolich. Hlavnou témou XXX. konferencie "Dialóg uprostred Európy“ je téma „Vziať zodpovednosť do vlastných rúk – Spoločnosť blahobytu na pokraji klimatickej krízy".

Diskusie sa okrem ministrov životného prostredia oboch krajín zúčastnili aj Klára Bělíčková z českej pobočky svetovej iniciatívy Fridays for Future, vedec Stefan Einsiedel z Nemecka, poslanec bavorského zemského snemu Jürgen Mistol z Nemecka, prorektor Karlovej Univerzity v Prahe Jan Konvalinka a Anna Šabatová, bývalá disidentka a ombudsmanka Českej republiky, aktuality.sk

X X X

Dodávky plynu z Ruska mierne klesajú

V súčasnosti prúdi cez Veľké Kapušany niečo vyše 63 miliónov kubíkov denne. V prvý deň budúceho týždňa by malo na Slovensko podľa plánov prísť takmer 62 miliónov metrov kubických.

Dodávky plynu postupne klesajú od začiatku apríla.
Dodávky plynu z Ruska od polovice tohto týždňa mierne klesajú. Kým prvé aprílové dni sa cez Veľké Kapušany prepravilo z Ruska na Slovensko viac ako 90 miliónov metrov kubických plynu, v súčasnosti prúdi niečo vyše 63 miliónov kubíkov. Ako vyplýva z informácií zverejnených spoločnosťou Eustream, v prvý deň budúceho týždňa by malo na Slovensko podľa plánov prísť takmer 62 miliónov metrov kubických.

Naďalej platí, že Slovensko počas aprílových dní neposiela ani kubík plynu na Ukrajinu. Cez plynovod Vojany – Užhorod naposledy prúdil plyn v marci, keď denne vojanským plynovodom prúdilo zhruba 2,6 milióna kubíkov plynu.

Európa sa už pre vojnu na Ukrajine pripravuje na možné zastavenie dodávok plynu z Ruska. Ministerstvo hospodárstva SR chce zintenzívniť dodávky skvapalneného plynu LNG na Slovensko, keďže sme takmer na sto percent závislí na dodávkach ruského plynu./agentury/

X X X

Výzvy pre záujemcov o službu profesionálneho vojaka majú byť povinne medializované

Výzvy pre záujemcov o štátnu službu profesionálneho vojaka by sa mohli povinne zverejňovať v médiách.
Výnimku má mať Vojenské spravodajstvo. Ministerstvo obrany (MO) SR to navrhuje v novele zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, ktorá je v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

Oznámenia, ktorých cieľom má byť získať potrebný počet záujemcov, by mali obsahovať funkcie, druh štátnej služby, podmienky prijatia do štátnej služby, požadované doklady, termín a miesto na podanie žiadosti o prijatie do štátnej služby. „Ustanovuje sa aj minimálne sedemdňová lehota na podanie žiadosti o prijatie do štátnej služby," priblížilo ministerstvo.

Ďalšie zmeny
Rezort navrhuje aj ďalšie úpravy v prijímacom konaní občanov do štátnej služby. „Spôsob prijímania občanov do štátnej služby sa mení tak, aby podávanie žiadostí občanov a prijímací proces prebiehali kontinuálne, a súčasne aby služobný úrad nebol obmedzovaný termínmi vyhlásených výberových konaní," načrtol predkladateľ.

Záujemca o štátnu službu by mal byť napríklad vopred informovaný o tom, či sa na funkciu vyžaduje oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Uľahčiť by sa malo preukazovanie vzdelania nadobudnutého v cudzine, stačiť by mohla kópia dokladov.
Prijímacie konanie sa má začať podaním žiadosti občana o prijatie do štátnej služby, ktorej súčasťou sú predpísané doklady. Ak občan nepredloží požadované doklady, prijímacie konanie sa nezačne. Novela precizuje tiež proces prijímacieho konania do Vojenského spravodajstva.

Potrebné doklady
Súčasťou navrhovanej úpravy je rozšírenie rozsahu predkladaných dokladov o potvrdenie o dobe zamestnania, ktoré je možné započítať do času trvania štátnej služby vykonávanej v služobnom pomere a s tým súvisiacim priznaním vojenskej hodnosti. Vyžadovať sa bude aj čestné vyhlásenie o spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu aj napriek tomu, že je vyžadovaný občiansky preukaz.

Služobný úrad by mohol s cieľom zistiť, či občan spĺňa podmienky prijatia do štátnej služby, spracúvať aj informácie o očkovaní profesionálneho vojaka, aktuality.sk

X X X

Na Slovensku pribudlo 2168 nových prípadov covidu, zároveň stúpol počet obetí o 24

Na Slovensku každý deň pribúdajú nové prípady nákazy koronavírusom.
V piatok, 9. apríla, laboratóriá uskutočnili 6370 PCR testov a zaznamenali 2168 pozitívnych prípadov, informovalo Národné centrum zdravotníckych informácií. Čo sa týka antigénového testovania, pribudlo 1557 antigénnych testov. Z nich pozitívny výsledok zaznamenali v 134 prípadoch.

Podiel pozitívnych laboratórnych testov a Ag testov plne zaočkovaných osôb bol 56,54 %.
V nemocniciach je podľa webu NCZI 1687 pacientov. Počet potvrdených obetí na pľúcnu formu COVID-19 vzrástol o 24 osôb.
Žiadosti o refundáciu
Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR k strede (6. 4.) eviduje 36 žiadostí o refundáciu nákladov za prevoz zosnulých na ochorenie COVID-19. Pre TASR to uviedol komunikačný odbor rezortu.

Pozostalí, ktorým príbuzní zomreli v roku 2021 na ochorenie COVID-19 v zariadení minimálne 100 kilometrov od bydliska, môžu od 16. februára požiadať o refundáciu nákladov za ich prevoz. Žiadať môžu o finančný príspevok do výšky 1000 eur. Vzor žiadosti je zverejnený na webovej stránke MZ SR. Žiadosti je možné podávať do 30. júna, aktuality.sk

X X X

Letenky v rámci Európy sú drahšie, záujem o cestovanie stúpa

Záujem Slovákov o cestovanie sa zvyšuje. V súčasnosti si rezervujú lety do európskych destinácií, najmä do Veľkej Británie, Talianska, Írska či Španielska. Aktuálny počet rezervácií zo Slovenska na tento rok už predstavuje vyše polovicu všetkých rezervácií na rok 2021. Ceny leteniek pritom rastú, ale stále nedosahujú úroveň spred pandémie. Vyplýva to z údajov travel-tech spoločnosti Kiwi.com. Podľa jej globálnych dát sú letenky stále o viac ako 17 % lacnejšie a v Európe je rozdiel ešte výraznejší (24 %).

„Lety v rámci Európy patria v súčasnosti k najlacnejším na trhu, a to aj napriek tomu, že ceny letov zo Slovenska sa od konca februára zvýšili v priemere o 38 %. Ešte rýchlejší nárast (52 %) zaznamenalo Poľsko. Naopak, ceny leteniek napríklad z Česka stúpli len o 5 % a zo Španielska len o 6 %. Vo všeobecnosti pozorujeme trend zvyšovania cien letov z destinácií susediacich s Ukrajinou a bližšie k vojnovému konfliktu," priblížil Mario Gavira, viceprezident pre rast v Kiwi.com. Poukázal na to, že pred 24. februárom bola najvyťaženejšia európska linka z Kyjeva do Varšavy.

Ďiaľkové lety su drahšie
Od vypuknutia vojny na Ukrajine sa podľa dát spoločnosti najviac zvýšili ceny letov na linkách medzi kontinentmi. Práve tieto diaľkové lety sú tvrdo zasiahnuté nielen rastúcimi cenami paliva, ale aj uzavretím vzdušného leteckého priestoru nad Ruskom, čo pre mnohé lety znamená predĺženie cesty o niekoľko hodín, alternatívne trasy a súvisiace dodatočné náklady. Najviac sú postihnuté lety z Európy do Ázie s priemerným nárastom cien o 30 %, nasledujú lety do Južnej Ameriky (20,5 %), Severnej Ameriky (13,5 %) a Afriky (10 %).

Napriek tomu sú podľa spoločnosti tieto regióny medzi cestovateľmi stále žiadané. Z Európy do Afriky je najobľúbenejšou destináciou Maroko. V Severnej Amerike dominujú rezervácie do Montrealu, New Yorku a Los Angeles, zatiaľ čo v Južnej Amerike do Sao Paula, Buenos Aires a Limy. V Oceánii si cestujúci v súčasnosti najviac rezervujú lety do Sydney, Perthu a Melbourne v Austrálii. V Ázii sú najčastejšie rezervované lety do Tel Avivu, Istanbulu, Ammánu a Dubaja, aktuality.sk

X X X

V Bratislave by mali park na Karloveskej dokončiť do konca apríla

Nový park na Karloveskej ulici v Bratislave by mali dokončiť do konca apríla.
Predpokladá to mestská časť Karlova Ves, podotýka však, že termín dokončenia bude závisieť od jarného počasia a ukončenia povoľovacích procesov.
„Pokiaľ nepríde k prieťahom, park by mohol byť skolaudovaný v druhej polovici apríla. Najneskôr v máji by tak do nového parku mohli prísť prví návštevníci," spresnila karloveská samospráva.

Mestská časť navrhla hlavnému mestu pomenovať nový verejný priestor Park Suchá Vydrica. Mesto tento návrh akceptovalo, zaoberať sa ním však ešte bude mestská názvoslovná komisia.

Platan Leopolda Haverla
„Zaujímavosťou nového parku bude aj platan na pamiatku herca Leopolda Haverla. Vysadia ho neďaleko miesta, kde stál jeho rodný dom. Naplnia sa tým želania pamätníkov na pripomenutie obľúbeného a známeho herca, ktorý bol Karlovešťanom," uviedla mestská časť.

V novom parku v marci a apríli finišovali stavebné práce. Mesto dokončovalo povrchy dopadových plôch, spevnené plochy, realizovalo drobné stavebné úpravy, skatepark a tribúnu.

Vytvorenie multifunkčného parku na Karloveskej ulici zabezpečuje Metropolitný inštitút Bratislavy v spolupráci s mestskou časťou Karlova Ves a bratislavským magistrátom. Okrem skateparku tu bude aj bežecká dráha či parkour plocha. Na opačnom konci detské ihrisko. V parku je aj takzvaná dažďová záhrada či sakurová alej, aktuality.sk

X X X

Ukrajina: Dúfali sme, že obsadenie Krymu bolo to najhoršie, čo nás stretlo

Slovenská charita má svoju komunitu na Ukrajine v Užhorode.
Keď začala vojna, ozval sa v nich pud sebazáchovy a volali svojim rehoľným sestrám na Ukrajine, či nechcú utiecť. No v tých sa ozval ešte hlbší pud. Povedali, že ostávajú. Radoslav Dráb zo slovenskej charity rozpráva o komunite na Ukrajine, s ktorou si pomáhajú napriek vojne.

UŽHOROD: Už deviaty konvoj s humanitárnou pomocou zo Slovenska pristál tento týždeň aj v užhorodských skladoch, ktoré slúžia miestnej charite.
„Ryžu máš?” pýta sa miesto pozdravu rehoľná sestra Marietta, keď pri sklade zaparkuje kamión. Pochádza z Nových Zámkov a na Ukrajine žije už dvadsať rokov. Otázku o ryži smeruje Radoslavovi Drábovi zo slovenskej organizácie Úsmev ako dar, ktorý pricestoval s konvojom. Slovenská charita má svoju pobočku aj na ukrajinskej strane.

Posmiška v podarunok, ako jej názov znie v ukrajinčine, v Užhorode spolupracuje so ženskou rehoľou Kongregácie Jesu, odkiaľ je aj Marietta. Ona vedie tím slovenskej charity na ukrajinskej strane. „V tomto celom nešťastní máme jedno šťastie, že naša organizácia má tím aj na Ukrajine,” hovorí Radoslav Dráb. Je rád, že v súčasnej situácii môžu pomáhať za hranicou.
Rehoľné sestry sa v Užhorode starajú o rehoľný dom a dom na polceste, kde bývajú mladí, ktorí odišli z detských domovov, no nemajú ešte svoje vlastné bývanie, alebo ešte dokončujú štúdium.

Dom na polceste slúži 26 študentom, no momentálne je v ňom aj sedemdesiat utečencov z východnej časti Ukrajiny, ktorí na západnej hranici čakajú, ako sa vojna bude vyvíjať. Títo ľudia takmer nič nemajú. Sestry sa preto starajú aj o nich.
Dvadsaťšesť študentov, sedemdesiat bežencov, ktorí sa v dome na polceste striedajú a ďalších asi štyridsať rodín, ktoré sú ubytované v skromných domácnostiach, no kvôli vojne sú odrezané od bežných príjmov. Týmto všetkým charita zabezpečuje stravu, stará sa tak denne asi o dve až tri stovky ľudí.

Molotovove koktejly
Pomoc spoza slovenskej hranice nesmeruje však len do domu rehole a domu na polceste. Sestrička Marietta si nechá rezervu na týždenný chod v Užhorode, kým nepríde ďalší humanitárny konvoj a čoho má prebytok, posiela cez kňazov a farnosti do ďalších miest napríklad do detských domovov na Ukrajine, ktoré sú nielen počas vojny na okraji záujmu.
Ukrajinskí kňazi a farnosti Mariette zároveň hlásia svoje potreby. „Sestrička je tá logistka, ktorá zbiera požiadavky z regiónu,” vysvetľuje Radoslav Dráb.

Keďže pred rehoľným domom nie je možnosť kamión vyložiť, svoje sklady im dobrovoľne poskytol tamojší veriaci. Neďaleko skladov je miesto, kde ženy vyrábajú Molotovove koktejly a chlapci zvárajú protitankových ježkov. Striekajú na ne nápis „Ch*j Putin”.
Sestra Marietta naloží potraviny zo skladu do svojho auta a zavezie ich do domu na polceste. Humanitárna pomoc sa ďalej do regiónov a farností dostáva cez bohoslovcov z miestneho seminára.

„Dajú si prilby, nepriestrelné vesty, sadnú do osobných áut a idú za Ľvov, smer Dnipro, Žitomir, do miest, ktoré sú najmä pod leteckými útokmi, tam, kde už by sme sa my ísť báli. Niekto by povedal, že je to veľmi primitívny systém, bez akejkoľvek logistiky – kamióny ani nič podobné, len materiál z auta do auta. Hlavné je, že sa dostane tam, kam treba,” vysvetľuje Radoslav Dráb, ako sa pomoc cez bohoslovcov dostáva k jednoduchým civilistom, ktorí majú kontakt na miestneho kňaza či starostu.

„Tak som čakala, že privezieš ryžu,” pokračuje Marietta smerom k Radoslavovi. „Už včera som vydala posledné kilo,” dodáva s uspokojením, že vidí niekoľko paliet tejto potraviny. Je rada, pretože z ryže sa dá navariť veľa a zasýti. Kamión okrem ryže priviezol balenú vodu, ktorej mala sestrička posledné tri fľaše.

Domov na Ukrajine
Ukrajinská a slovenská charita intenzívne spolupracujú od konfliktu na Ukrajine v roku 2014, kedy nastali prvé separatistické útoky na Doneck a Luhansk. Vtedy začali pomáhať utečencom. Vzniku rodinných detských domovov a vyhľadávaniu náhradných rodičov, čo je ich doménou aj na Slovensku, sa venujú na Ukrajine omnoho dlhšie.
Pred dvadsiatimi rokmi sa o túto spoluprácu postarala dnes už osemdesiatročná rehoľná sestra Anastazia, tiež zo Slovenska. Na Ukrajine postavila niekoľko detských domovov a počas tvrdých mafiánskych 90-tych rokov pomohla k zmene ukrajinskej legislatívy, aby sa z internátnych detských domovov stali domovy rodinného typu.

„Naša slovenská sestra za prezidenta Juščenka, s ktorým aj osobne bola, vytvorila koncept, ktorý sa pretavil až do zmeny legislatívy,” potvrdzuje Dráb.
Manažér charity spomína, ako sestra Anastazia prišla do kancelárie Úsmevu ako dar s tým, že stavia detský domov na Ukrajine a potrebuje pomôcť. „Spýtali sme sa jej, sestra, ako to, že vy staviate? Odpovedala – no, zapnem miešačku a staviam. Zorganizovali sme dobrovoľníkov a išli sme jej pomôcť.”

Chlapov zo Slovenska prekvapilo, že rehoľná sestra naozaj ráno zapla miešačku a hádzala do nej piesok. „Neskôr na chvíľu zmizla, keď sa zjavil kamión tehál. Pýtali sme sa jej, sestrička, kde ste boli. Po tehly, hovorí, kto by mi ich asi doviezol?”

Radoslav Dráb si pamätá aj na to, ako odpracovali deň na stavbe a šli sa osprchovať. Vaňa strašne kopala. Opäť sa pýtali sestry, kto jej robil elektrinu. „Keď odpovedala, že ona, vtedy sme si povedali, že jej naozaj musíme systematicky pomáhať,” spomína Dráb na ženu, ktorá dosiahla spoločenskú zmenu v krajine tým, že sa zaslúžila o to, aby sa deti z veľkých neosobných domovov, kde sa rátalo s ich úmrtnosťou, umiestňovali do lepších podmienok.

Slováci odvtedy pomohli na Ukrajine vybudovať 35 detských domovov.
Mysleli, že najhoršie je za nimi
Po rokoch pomoci deťom z detských domovov a rodinám v núdzi prišiel rok 2014 – útoky separatistov na Doneck a Luhansk, kedy na západnú Ukrajinu začali prúdiť utečenecké rodiny, ktorým bolo treba pomôcť.

Vtedy už aktivity slovenskej charity v Užhorode viedla sestra Marietta, ktorá rozmýšľala, ako do pomoci zahrnúť aj tieto utečenecké rodiny. „Ukrajinci neboli vtedy jednotní ako dnes. Na Zakarpatí nechcel ľuďom z východu nikto pomôcť, stali sa utečencami vo vlastnej krajine a západní Ukrajinci ich obviňovali, že kvôli nim je vojna,” vysvetľuje Dráb.

Charita si v lacnom hoteli prenajala dve poschodia, jednu izbu prerobili na práčovňu, druhú na kuchyňu a prichýlili utečenkyne. „Ženy si tam zaviedli samosprávu, ktorá kedy perie, ktorá kedy varí a takto sme pomohli štyridsiatim rodinám. Zamerali sme sa na najzraniteľnejších, pretože všetkým by sme pomôcť nevedeli - na ženy s deťmi, ktorých manžel ostal bojovať, zomrel alebo opustil ženu v tom najhoršom,” pokračuje manažér charity.

Spomína, ako sa postupne zo škaredého hotela plného hmyzu rodiny dostávali do normálneho života. Kus práce pre ne urobila sestra Marietta, ktorá chodila, lobovala u zamestnávateľov, aby východných Ukrajincov vzali na západe do práce. „Vtedy som si myslel, že toto je najhoršie, čo nás stretlo,” hovorí Dráb.

Zostali pomáhať
Dnes už ľudia z charity nemajú žiadne pochybnosti, že vždy môže byť aj horšie. Ich činnosť na Ukrajine však nezastavil ani otvorený vojenský konflikt. Aj keď Slováci po vypuknutí vojny volali rehoľné sestry k nám, tie mali jasno v tom, čo treba urobiť.
„Vo štvrtok 24. februára, hneď prvé, čo sme urobili, volali sme našim sestričkám, či nechcú utiecť. Ozval sa v nás pud sebazáchovy. No v nich sa ozval ešte hlbší pud a oznámili nám, že ostávajú.”

Rehoľné sestry na Ukrajine následne svojim slovenským kolegom tlmočili, s čím by Slováci vedeli pomôcť. Keď na ukrajinsko-slovenskej hranici začali pribúdať utečenci, sestry ihneď začali s pomocou tam.
Kým na slovenskej strane hranice sa hneď zmobilizovali dobrovoľníci a pomáhali utekajúcim, na ukrajinskej strane nebolo podľa slov sestry Marietty nič.

„Prosili nás, aby sme im priniesli stany, ohrievače, teplomery, lieky proti horúčke, čaj, jedlá, ktoré sa dajú veľmi rýchlo uvariť, instantné polievky. Na piaty deň konfliktu sme prišli s prvým autom pomoci. Sestrička už mala logistiku, kde čo potrebovali. Dvadsaťdva ton sme prepravili na prvý raz, pomoc sme delili ad hoc každému, kto potreboval,” pokračuje Dráb.
Po niekoľkých dňoch na ich pomoc zareagoval aj gubernátor Zakarpatskej oblasti, ktorý ocenil, že pomáhajú zmierniť hlad a chlad pri hranici, no mal záujem poslať pomoc aj do vojnovej zóny. Humanitárny konvoj odvtedy nesmeruje len na Užhorod, ale aj do ostreľovaných oblastí.

Čas pre profesionálov
Organizácia Úsmev ako dar zároveň poslala tím dobrovoľníkov na slovenskú hranicu vo Veľkých Slemenciach, ktorí sa snažia s miestnym tímom civilnej ochrany koordinovať príchod detí z Ukrajiny.
Úsmev ako dar má svoje tímy pre ukrajinské rodiny aj v Lomnici, Smokovci, Lopušnej doline, Košiciach, v Bratislave, na Duchonke a v Ružomberku. Tímy tvorí sociálny pracovník a psychológ, ktorí pomáhajú utečencom z Ukrajiny.

„Viac už však urobiť nevieme. Potrebujeme na Slovensku priniesť tému, že momentálne pre túto krízu, ktorú Slovensko zažíva, už nie je čas pre dobrovoľníctvo, ale pomoc sa musí profesionalizovať. Dobrovoľníci sú už unavení, budú sa musieť vrátiť do svojich prác. Je úžasné, že sa zdvihla obrovská vlna solidarity, no jedna úloha je prijať ľudí, iná sprevádzať ich ťažkosťami. Ak budú mať títo ľudia iba bývanie a nepomôžeme im s ich ťažkosťami, skončia zle,” predpovedá vývoj krízy manažér charity.

Dodáva, že sociálne sprevádzať jednu ukrajinskú rodinu môže byť štvornásobne ťažšie ako to, s čím sa stretávajú pri slovenských klientoch. A to nielen kvôli jazykovým bariéram, či inej štátnej príslušnosti.

„Hovorili sme o tomto s premiérom, keď prišiel na hranicu. Potrebujeme mzdy na sociálnych pracovníkov a psychológov. Potrebujeme vytvoriť intervenčné tímy, kde je sociálny pracovník, psychológ, právnik, ktorí tým ľuďom budú vedieť poskytnúť komplexnú pomoc,” hovorí Dráb, ktorý má skúsenosti s integráciou sociálne slabších rodín.
Ľudia si podľa jeho slov potrebujú poliečiť nielen fyzické, ale aj duševné zdravie. Treba im pomôcť s úradmi a začlenením do komunity, aby neostali opustení.

Im, ale aj ďalším šestnástim neziskovkám, ktoré sa starajú o rodiny v núdzi, však hrozí prepúšťanie v časoch, kedy by potrebovali prijať nových zamestnancov. „Títo ľudia zarábajú 620 eur v čistom. Teraz je ten čas, keď ich potrebujeme omnoho viac. Ak nenájdeme financie, odídu,” popisuje pomery Radoslav Dráb. Podľa jeho slov však premiér Eduard Heger organizáciám pomoc prisľúbil.

Pracovníci charity v pomoc úprimne dúfajú. S nástupom utečeneckej krízy sa zvýšil nápor na ich služby. Zabúdať zároveň nechcú na projekty, ktoré majú rozbehnuté pre slovenské rodiny, aktuality.sk