Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok v rozsiahlom televíznom prejave vyhlásil, že vstup Ukrajiny do NATO je vopred dohodnutý a je len otázkou času. Zdôraznil, že ak k prijatiu Ukrajiny do NATO dôjde, bude to znamenať priame ohrozenie bezpečnosti Ruska. Ukrajina sa totiž podľa Putina stane štartovacou plochou pre útok.

Otázkou času je podľa Putina aj to, kedy si Ukrajina zostrojí vlastnú jadrovú zbraň. Poznamenal pri tom, že Ukrajina na to má kapacity ešte zo sovietskych čias. Uviedol, že Rusko na toto reálne nebezpečenstvo nemôže nereagovať.

Svoj príhovor, adresovaný „Rusom aj Ukrajincom“, Putin začal exkurzom do dejín, keď sa vrátil do rokov po boľševickej revolúcii, keď sa budovala sovietska štátnosť. Vodcu ruských boľševikov, Lenina, Putin označil za „autora a architekta“ Ukrajiny. Vyhlásil, že Ukrajina bola vytvorená komunistickým Ruskom a je neoddeliteľnou súčasťou ruskej histórie.

Kritizoval boľševické a neskôr aj komunistické vedenie za ich chyby a rozhodnutia, ktoré sa v celej šírke ukázali pri rozpade ZSSR. V tejto súvislosti kritizoval najmä právo jednotlivých zväzových republík na vystúpenie zo ZSSR.
„K rozpadu našej krajiny viedli strategické chyby vedenia komunistickej strany. Rozpad historického Ruska pod názvom ZSSR je na ich svedomí,“ vyhlásil Putin. Dodal však, že ruský národ akceptoval novú geopolitickú situáciu po rozpade
ZSSR a pomáhal bývalým republikám, i Ukrajine.

Podľa Putinovho názoru sa však na Ukrajine sa nikdy nepodarilo sformovať vlastnú stabilnú štátnosť, kopíruje len cudzie modely, „odtrhnuté od vlastnej histórie a reálií“. Poznamenal, že na Ukrajine vládnu politici odtrhnutí od národa, ktorým nejde o ľudí, ale o to, aby „poslúžili geopolitickým nepriateľom Ruska“.
Tvrdil, že volebné procedúry na Ukrajine slúžia len na prerozdelenie moci medzi oligarchické klany. Poukázal aj na údajný nacionalizmus, rusofóbiu a neonacizmus na Ukrajine. Vyhlásil, že všetky vetvy moci na Ukrajine sú „prežraté korupciou“.
Protivládne protesty proti odklonu Ukrajiny od integrácie do západných štruktúr označil Putin za štátny prevrat podporovaný a financovaný zahraničím. Vyhlásil, že tzv. majdan nepriblížil Ukrajinu k rozvoju a pokroku, „ocitla sa v slepej uličke“, je v občianskej vojne a hlbokej ekonomickej kríze, ktorá ľudí núti odchádzať za prácou a lepším životom do zahraničia.

Podľa Putina na Ukrajine všetky rozhodnutia úradov i v štátnych spoločnostiach ovplyvňuje sieť zahraničných poradcov a mimovládnych organizácií. Deklaroval, že na Ukrajine prakticky vôbec nie sú nezávislé súdy a hoci sa vláda v Kyjeve za pomoci USA snaží bojovať proti korupcii, výsledky sa nedostavili. „Všetko je len horšie,“ tvrdil.
Putin v prejave vyhlásil, že „ruský jazyk vyháňajú“ na Ukrajine zo škôl, potláča sa sloboda slova, prenasleduje sa opozícia, prijímajú sa sankcie proti vlastným občanom, aj proti poslancom. Utláčaní sú podľa neho aj veriaci hlásiaci sa k moskovskému patriarchátu.

Pokiaľ ide o Krym, Putin vyhlásil, že v roku 1954 ho sovietsky vodca Nikita Chruščov „z nejakého dôvodu“ odobral Rusku a dal ho Ukrajine.
Podľa jeho slov Josif Stalin po Veľkej vlasteneckej vojne pripojil k ZSSR a Ukrajine previedol niektoré územia, ktoré predtým patrili Poľsku, Rumunsku a Maďarsku a v rámci akejsi kompenzácie obdaril Poľsko pôvodnou časťou nemeckých území. „Takto sa sformovalo územie sovietskej Ukrajiny,“ sumarizoval Putin.

Ruský prezident uznal, že každá krajina má právo uzatvárať vojenské pakty podľa vlastného uváženia. Podľa Putina však musí platiť, že bezpečnosť „musí byť rovná a nedeliteľná“ a nie na úkor cudzích štátov.
Pripomenul, že USA za čias prezidenta Billa Clintona reagovali na návrhy, aby sa Rusko tiež stalo členom NATO, len zdržanlivo. Kritizoval, že USA doteraz neberú do úvahy obavy Ruska. „Nechcete nás vidieť ako priateľa a spojenca, ale prečo z nás robíte nepriateľa,“ pýtal sa Putin.

Pripomenul, že NATO sa rozšírilo v piatich vlnách, takže jeho vojenská infraštruktúra je pri hraniciach Ruska, čo označil za „hlavnú príčinu krízy európskej bezpečnosti“. Dodal, že táto situácia sa zhoršuje, napr. rozmiestnením systémov protiraketovej obrany v Poľsku a Rumunsku.

Zopakoval, že Rusko je za riešenie problémov diplomatickou cestou". Dodal, že Rusko vlani v decembri predložilo NATO a USA návrh dohôd o zárukách bezpečnosti, ale druhá strana zásadné požiadavky Ruska odignorovala a reagovala len „naučenými frázami“.
Podľa Putina sa Západ snaží Rusko vydierať a vyhrážať sa sankciami, pre ktoré si podľa neho vždy nájde zámienku. Hlavným cieľom je „zdržiavať rozvoj Ruska“.
Vyhlásil, že Ukrajina nemá záujem o mierové riešenie v Donbase, „chce organizovať blitzkrieg“, pričom civilizovaný svet necháva toto počínanie Kyjeva bez povšimnutia.

Na záver svojho prejavu Putin oznámil, že považuje za nutné uznať samozvané republiky vyhlásené proruskými separatistami na východe Ukrajiny za nezávislé štáty. Súčasne s príslušnými výnosmi podpísal aj zmluvy o spolupráci s Doneckou a Luhanskou ľudovou republikou.
Putin zároveň vyzval Ukrajinu, aby „okamžite“ ukončila svoje vojenské operácie na východe krajiny alebo aby potom niesla zodpovednosť za prípadné krviprelievanie, keďže uznal nezávislosť východoukrajinských separatistov./agentury/

X X X

Putin dostal od Rady federácie súhlas s nasadením armády mimo Ruska

Rada federácie, horná komora ruského parlamentu, v utorok vyhovela žiadosti prezidenta Vladimira Putina a dala svoj súhlas na nasadenie ozbrojených síl mimo územia Ruska. Tento súhlas by mohol pripraviť pôdu pre útok na Ukrajinu. Demonštrácia neďaleko ruskej ambasády v Berlíne proti rozhodnutiu ruského prezidenta Vladimira Putina uznať separatistické republiky v Donbase, 22. február 2022

Jednotlivé výbory Rady federácie pred hlasovaním odporučili udeliť súhlas na použitie ruských ozbrojených síl v Doneckej ľudovej republike a Luhanskej ľudovej republike, pričom navrhli, aby príslušný výnos nadobudol účinnosť hneď v utorok.

Za toto rozhodnutie hlasovalo 153 senátorov, ktorí dali súhlas na použitie ozbrojených síl Ruskej federácie mimo jej územia „na základe všeobecne uznávaných zásad a noriem medzinárodného práva“.
Vo výnose sa uvádza, že „celkový počet útvarov ozbrojených síl Ruskej federácie, oblasti ich pôsobenia, ich úlohy, dobu pobytu mimo územia Ruskej federácie určuje prezident Ruskej federácie v súlade s Ústavou Ruskej federácie“./agentury/

X X X

Ak Rusko vypne dodávky plynu, Slovensko zaplače najviac z únie. Životne odkázaní sme ešte na dve ďalšie suroviny

Životne odkázaní na ruské nerastné bohatstvo. To je situácia Slovenska, ale aj niektorých iných členských štátov Európy, vo vzťahu k Rusku.
Ak sa režim ruského prezidenta Vladimira Putina rozhodne v reakcii na západné sankcie obmedziť dodávky strategických surovín, tak Slovensko doplatí hlavne na vysokú závislosť od ruského plynu, ropy či jadrového paliva.

Jedným z najväčší spotrebiteľov plynu na Slovensku s podielom vyše desať percent je napríklad podnik Duslo Šaľa, ktorý vyrába hnojivá pre poľnohospodárov či močovinu Adblue pre motoristov. Železnú rudu a uhlie z Ruska odoberajú košickí oceliari a ruské jadrové palivo kupujú Slovenské elektrárne do našich nukleárnych reaktorov v Mochovciach aj Jaslovských Bohunicicach.

Z hľadiska medzinárodného obchodu nepredstavujú Ukrajina a Rusko významných partnerov pre Slovensko. Do Ukrajiny smerovalo v roku 2020 asi percento nášho vývozu a prichádzalo pol percenta dovozu. Rusko je o niečo významnejšie, zo slovenského vývozu tam smerovalo asi 1,6 percenta, ruský dovoz tvoril asi tri percentá.

Podľa ekonóma Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka je dôležitejšie pozrieť sa na štruktúru dovážaných tovarov, kde môžeme pozorovať významnú závislosť Slovenska na surovinách z Ruska. To nám podľa ekonóma napovie oveľa viac ako nízke percentá vzájomného obchodu. Zatiaľ čo takmer dve tretiny ropy (a príbuzných produktov) sa na Slovensko dovezú z Ruska, pri plyne podiel presahuje až 90 percent, ukazujú to dáta z roku 2020. „Prípadné zastavenie ekonomickej spolupráce by tak mohlo Slovensku spôsobiť problémy s dodávkami plynu, ropy, ale aj jadrového paliva,“ informuje Horňák.

Ak by došlo k otvorenému vojenského konfliktu, slovenská ekonomika by pociťovala jeho dopady cez niekoľko priamych aj nepriamych kanálov, myslí si ekonomický analytik Tatra banky Andrej Martiška. „K prvým bezprostredným následkom konfliktu by zrejme patrilo narušenie produkcie a prepravy tovarov z a cez územie Ukrajiny a Čierneho mora. Ďalším následkom by bol nárast cien poľnohospodárskych a energetických komodít, ako aj železnej rudy či hnojív,“ vymenúva možné riziká analytik. Podľa neho by slovenskí spotrebitelia aj podniky takýto vývoj pocítili ďalším rastom cien tovarov, potravín a energií respektíve vstupných surovín.
Výpadky ruského plynu by zasiahli Slovensko najviac

Okrem priameho vplyvu na Slovensko netreba zabúdať ani na nepriame vplyvy cez dodávateľské siete a prepojenosť firiem. Práve ich kombinácii sa venovala správa Európskej centrálnej banky. Tá na modelovom príklade obmedzenia ruských dodávok plynu o 10 percent, ilustrovala možné ekonomické straty pre členské krajiny. Ukázalo sa, že Slovensko by najviac spomedzi všetkých krajín doplatilo na obmedzené dodávky ruského plynu.

Znamenali by sme zníženie ekonomického výkonu asi o 1,6 percenta. Za nami s výrazným odstupom nasleduje Rakúsko a Portugalsko. V eurozóne by takéto desať percentné zníženie dodávok plynu znížilo vytvorenú pridanú hodnotu o asi 0,7 percenta. Podľa Horňáka v prípade Slovenska dôležitú úlohu totiž zohráva štruktúra ekonomiky a potreba energií. Tá je totiž najvyššia v odvetviach ako výroba a spracovanie základných kovov, ťažba a dobývanie, ale aj výroba papiera, chemických produktov či výrobkov z dreva.

Sulík už komunikuje s firmami
Na tento problém upozornil v súvislosti so situáciou na Ukrajine ešte v nedeľu aj minister hospodárstva Richard Sulík (SaS), ktorý poznamenal, že rezort hospodárstva sleduje tri oblasti. Konkrétne dodávky plynu, ropy a iných komodít, ktoré využíva najmä košická oceliareň U. S. Steel Košice. „Som v kontakte aj s vedením U. S. Steelu, doteraz všetko prebieha štandardne, ale keby sa to zrazu zastavilo, tak U. S. Steel má síce nejaké rezervy, čo vie produkovať, ale dlho by to nevydržalo," povedal v relácii Na telo.

Denník Pravda sa pokúšal zistiť, aká je situácia so zásobami komodít v spoločnosti U.S.S. Košice. Jej hovorca Ján Bača v reakcii uviedol, že podrobné informácie o jednotlivých komoditách a dodávkach nemôžu poskytovať. „Vzhľadom na to čo sa deje, veľmi pozorne sledujeme a vyhodnocujeme vývoj situácie a podnikáme patričné kroky, ako je napríklad optimalizácia dodávok strategických surovín a úprava stavu zásob s prihliadnutím na možné riziká,“ opísal situáciu Bača.

Kríza na Ukrajine prinesie rast cien
Už v súčasnosti trhy pociťujú ukrajinskú krízu v podobe rastúcich cien ropy, plynu a energií. „Ropa je v súčasnosti tlačená nahor hlavne geopolitickým napätím medzi západnými krajinami a Ruskom. Rusko totiž patrí medzi najväčších producentov ropy vo svete a investori sa obávajú, že by mohlo dôjsť k zníženiu ruských dodávok ropy na svetový trh,“ vysvetľuje analytička Jana Glasová z 365.bank.
Rusko – ukrajinský konflikt taktiež prispieva podľa nej k zvyšovaniu cien potravín, predovšetkým obilnín, keďže Ukrajina patrí medzi najväčších svetových producentov pšenice a kukurice.

„Drahšie obilniny sa následne premietajú do vyšších cien chleba, pečiva a pekárenských výrobkov, ale aj cukroviniek, rôznych polotovarov a taktiež mäsa, keďže obilniny sa používajú aj na kŕmenie hospodárskych zvierat. Ak sa konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou vyhrotí a zabrzdí to export obilnín z Ukrajiny, s istotou sa to premietne do výraznejšieho rastu ich cien,“ dodáva Jana Glasová./agentury/

X X X

Marušiak: Putinova politika priamo aj nepriamo smeruje proti slovenským záujmom

Politika ruského prezidenta Vladimira Putina priamo aj nepriamo smeruje proti slovenským záujmom. V súvislosti s aktuálnym vývojom rusko-ukrajinského konfliktu to pre TASR uviedol Juraj Marušiak z Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied (SAV). Poukázal napríklad na vplyv konfliktu na Ukrajine na kvalitu demokracie na Slovensku, hrozbu oživenia snáh o prepisovanie hraníc či rast cien energetických surovín.

Udalosti na Ukrajine majú podľa politológa vplyv na vnútropolitický vývoj a prispievajú k formovaniu nových konfliktných línií vo vnútri Európskej únie, nielen v postkomunistických štátoch. „Osobitne to však vidíme na príklade Slovenska, eskalácia vnútropolitickej konfrontácie bude mať v každom prípade negatívny vplyv na už beztak nízku kvalitu demokracie na Slovensku,“ poznamenal. Ďalším dôsledkom je podľa neho rast cien energetických surovín, čo je aj v záujme Ruska, keďže jeho ekonomika je závislá od príjmov z ich exportu.
Ruská politika voči Ukrajine môže podľa Marušiaka tiež oživovať teritoriálny revizionizmus v regióne. Poukázal na súbežne prebiehajúci konflikt medzi entitami v Bosne a Hercegovine, kde Republika srbská podporovaná Moskvou podniká praktické kroky k odštiepeniu. Ako zhodnotil, táto politika má negatívny vplyv aj na integráciu Srbska do Európskej únie.

Podľa politológa nemožno ignorovať ani blízkosť stanovísk Maďarska a Ruska. „Maďarský premiér Viktor Orbán dlhodobo robí drobné kroky, ktorými spochybňuje suverenitu susedných štátov s početnejšími maďarskými menšinami vrátane Slovenska. Aj preto by si súčasní obhajcovia Putina na Slovensku mali uvedomiť, že hoci majú Slováci Rusov po ľudskej stránke radi, Putinova politika priamo aj nepriamo smeruje proti slovenským záujmom,“ zhodnotil.
V prípade pokračovania vojenskej konfrontácie alebo jej hrozby sa podľa neho štáty na východnej hranici musia pripraviť na prílev nových migrantov z Ukrajiny. „Za takýchto okolností bude optimistickejším scenárom, ak pôjde ‚len‘ o ekonomických migrantov, hľadajúcich lepšie životné podmienky, a nie o vojnových utečencov, utekajúcich v strachu o svoje životy,“ podotkol.

Pondelkový prejav ruského prezidenta hodnotí Marušiak ako Putinov politický program na najbližšie roky, v ktorom jasne naznačil, že suverenitu Ukrajiny nerešpektuje. „Môžeme očakávať, že Ukrajina bude naďalej čeliť ruskému tlaku. Navyše, dal najavo, že zo súčasných ukrajinských elít je ochotný rešpektovať azda iba časť proruskej opozície, respektíve tých, ktorí sú od roku 2014 v ruskom exile,“ zhodnotil. V súvislosti s uznaním separatistických území na východe Ukrajiny politológ spomenul teóriu, že môže ísť o ruskú „exit strategy“ (únikovú stratégiu), ktorá Moskve umožnila si v konflikte, ktorý sama vyvolala, obstáť bez straty tváre.

Efektivita avizovaných sankcií voči Rusku závisí podľa Marušiaka od ich časovej účinnosti a od toho, do akej miery sa bude schopná EÚ a jej jednotlivé štáty vrátane Slovenska odpútať od závislosti od ruských energetických surovín. „Sankcie uvalené na firmy, spojené s biznisom v separatistických regiónoch, sú zatiaľ len ľahšími sankciami, oveľa bolestivejšie môže byť pozastavenie plynovodu Nord Stream 2. Nie je to však nič, s čím by v Kremli nepočítali,“ myslí si.

Ruská federácia uznala nezávislosť separatistických entít na východe Ukrajiny – tzv. Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky. Lídri Francúzska, Nemecka a Spojených štátov označili rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina za „jasné porušenie minských mierových dohôd“ a avizujú, že to nezostane bez odpovede. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj považuje krok Kremľa za „porušenie suverenity a územnej celistvosti“ Ukrajiny. Podobný názor má aj generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) António Guterres./agentury/

X X X

GP Žilinka opäť použil paragraf 363. Zrušil časť obvinenia podnikateľa Štefana Žigu

Generálny prokurátor Maroš Žilinka zrušil podnikateľovi Štefanovi Žigovi časť obvinenia z podplácania. Vyplýva to z informácií, ktoré poskytol hovorca Generálnej prokuratúry (GP) SR Dalibor Skladan. GP tak opäť použila známy paragraf 363.
Upozornil na to portál tvnoviny.sk „Obvinený Š. Ž. čelí obvineniu z jedného skutku. Vo vzťahu k druhému skutku bolo postupom podľa paragrafu 363 a nasl. Trestného poriadku obvinenie zrušené,“ priblížil Skladan. Generálny prokurátor o tom rozhodol 26. januára 2022.

Štefana Žiga už skôr obvinili aj zo zločinu skrátenia dane a poistného. Hovorca GP SR informoval, že v tomto prípade generálny prokurátor návrhu obhajcu na zrušenie obvinenia ešte 26. augusta 2021 nevyhovel.
Obvineného Štefana Žigu zadržali vlani v septembri. Vo väzbe bol do polovice decembra 2021. Má byť v príbuzenskom vzťahu s exministrom hospodárstva a súčasným poslancom Národnej rady SR Petrom Žigom./agentury/

X X X

Minister Naď oboznámil zástupcov samospráv v okolí Sliača s plánmi pre letisko

Podrobné informácie týkajúce sa budúcnosti letiska Sliač poskytol na utorkovom stretnutí zástupcom tamojších samospráv minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO).
Počas diskusie na tému Dohody o spolupráci v oblasti obrany medzi SR a USA predložil zúčastneným primátorom a starostom fakty, odmietol dezinformácie a poprosil o zodpovednosť voči občanom. Informovala o tom hovorkyňa Ministerstva obrany (MO) SR Martina Kovaľ Kakaščíková.

„Som odhodlaný informovať, vysvetľovať a diskutovať, pokojne aj opakovane, ale očakávam, že samospráva si bude uvedomovať svoju úlohu v oblasti obrany a bezpečnosti a bude tieto témy vysvetľovať ďalej občanom. Nevidím zmysel v ustupovaní prízemným klamstvám a podieľaní sa na šírení strachu a lží. Myslím, že dnes sme sa v tomto zhodli. Bola to naozaj konštruktívna diskusia,“ uviedol po stretnutí Naď. Pripomenul, že dohoda o obrannej spolupráci nemá súvis s nákupom stíhačiek F-16, ktorý bol uskutočnený ešte v roku 2018 a ani s rekonštrukciou letiska Sliač.
„Nebudú tu žiadne americké základne"

„Nebudú tu žiadne americké základne, žiadne zbrane hromadného ničenia, žiadne uzatváranie cesty medzi Banskou Bystricou a Sliačom, žiadne zaberanie súkromného majetku. Toto všetko sú témy, ktoré s obľubou zneužívajú extrémisti a klamári,“ zopakoval šéf rezortu obrany. Prítomných ubezpečil, že všetky kroky ministerstva obrany sú v tomto smere v súlade s legislatívou, bezpečnosťou a záujmami krajiny a jej obyvateľov.

Generálny riaditeľ sekcie majetku a infraštruktúry MO SR Ján Bučan a zástupca náčelníka generálneho štábu Ozbrojených síl SR Ľubomír Svoboda podrobne informovali prítomných o konkrétnych modernizačných projektoch, ktoré rezort plánuje realizovať na vojenskom letisku Sliač. Rezort do rekonštrukcie v priebehu troch až štyroch rokov investuje viac ako 100 miliónov eur.

Projekty rátajú s civilnou prevádzkou na letisku
V praxi budú v rámci modernizácie budované nové rolovacie dráhy, trafostanica či napríklad vstupné brány, ale kompletne bude už tento rok vymenený aj letiskový prehľadový radar. Rezort obrany pritom zdôrazňuje, že všetky pripravované a realizované projekty rátajú s civilnou prevádzkou na letisku. Súčasťou projektov sú aj opatrenia v prospech občanov priľahlých oblastí, ako napríklad vybudovanie odrážačov hluku alebo novej prístupovej cesty, ktorá odľahčí komunikácie v meste Sliač.

Počas prvej etapy modernizácie sa v súvislosti s rekonštrukciou letiska pripravuje a realizuje celkovo 14 projektov prostredníctvom agentúry NATO pre podporu a obstarávanie (NATO - NSPA), 11 projektov v rámci Programu bezpečnostných investícií (NATO - NSIP) a osem projektov v réžii MO SR. V druhej etape v rokoch 2026 až 2030 plánuje rezort obrany ďalších 11 projektov.

Podľa hovorkyne ministerstva obrany starostovia a primátori vyzdvihli diskusiu, počas ktorej im minister odpovedal priamo na všetky vznesené otázky. Ocenili tiež predstavenie komplexného projektu rekonštrukcie letiska Sliač. „Primátorka mesta Sliač Ľubica Balgová predniesla návrh na zriadenie pracovnej skupiny k tejto problematike, s čím ostatní zástupcovia samospráv súhlasili. Za dobrý krok považuje tento návrh aj ministerstvo obrany,“ doplnila Kovaľ Kakaščíková, aktuality.sk

X X X

Prezidentka Čaputová: Pôsobenie Ruska na Ukrajine je vojenskou agresiou a okupáciou

Ide podľa nej o pripravované, zámerné, nevyprovokované a neospravedlniteľné porušenie medzinárodného práva a územnej celistvosti zo strany Ruska voči Ukrajine, ktoré Slovensko ostro odsudzuje. Deklarovala podporu všetkým krokom na pôde Európskej únie a Severoatlantickej aliancie vrátane potrebných sankcií. Uviedla to v utorkovom stanovisku.
Stanovisko prezidentky SR Zuzany Čaputovej k aktuálnej situácii na Ukrajine v plnom znení:

„Ruský prezident Vladimir Putin v dlhom príhovore prakticky uprel právo Ukrajiny na vlastný štát. Vzápätí ako jediný na svete uznal nezávislosť takzvanej Doneckej a Luhanskej republiky, ktoré sa pred ôsmimi rokmi za výdatnej pomoci Ruska pokúsili odtrhnúť od Ukrajiny. Ešte v noci poslal ruské vojská do Doneckej a Luhanskej oblasti plniť údajnú „mierovú“ operáciu.

Z pohľadu medzinárodného práva ozbrojené sily Ruska dnes pôsobia na legitímnom území Ukrajiny a ide preto o akt vojenskej agresie a okupáciu. Nejde o žiadnu náhodnú reakciu či incident. Ide o pripravované, zámerné, nevyprovokované a neospravedlniteľné porušenie medzinárodného práva a územnej celistvosti zo strany Ruska voči nášmu susedovi, ktoré Slovensko ostro odsudzuje.

Tomuto vývoju Ukrajina nemala reálnu možnosť zabrániť. Musela by totiž navždy zotrvať v sfére vplyvu Ruska, ktoré však ústami prezidenta Putina právo na jej existenciu aj tak neuznáva. Sami by sme ako suverénny štát takýto krok nikdy nespravili a nemôže ho nikto očakávať, či požadovať od Ukrajiny.
Chcem oceniť, že Ukrajina na masívny nárast ruskej vojenskej prítomnosti na jej hraniciach v posledných mesiacoch, na provokácie a aj na súčasnú vojenskú agresiu Ruska, reagovala pokojne a diplomaticky, pretože si želá mier, podobne ako my a celé euroatlantické spoločenstvo. Mier považujeme za najvyššiu hodnotu, budeme sa oň usilovať a trvať na diplomatickom riešení situácie. Uznávame územnú celistvosť Ukrajiny a jej právo slobodne si vybrať, kam chce patriť. A budeme podporovať všetky kroky na pôde Európskej únie a Severoatlantickej aliancie, vrátane potrebných sankcií.

Vo svojom príhovore prezident Putin znovu zopakoval aj požiadavku, aby sa bezpečnostné garancie krajín východnej a strednej Európy, teda aj Slovenska, vrátili pred rok 1997. Fakticky by tak Severoatlantická aliancia prestala garantovať aj našu bezpečnosť. Táto požiadavka prezidenta Putina je pre nás, a aj pre všetky ostatné krajiny východnej a strednej Európy, neakceptovateľná, pretože by sme sa vzdali časti svojej suverenity.

Aj keď Slovensko prebiehajúcim konfliktom zatiaľ nie je priamo dotknuté, sledujeme výrazný nárast hybridných aktivít Ruska na našom území. Patrí k nim šírenie dezinformácií a falošných správ, napríklad o údajnej všeobecnej mobilizácii na Slovensku. Cieľ týchto aktivít je jednoznačný - destabilizovať situáciu na Slovensku, vzdialiť nás od našich spojencov a priblížiť do ruskej sféry vplyvu. V čase bezprecedentne napätej situácie v celej Európe sa už takéto aktivity dajú považovať za ohrozenie bezpečnosti Slovenska. Takto k nim musíme aj pristupovať.

Zachovajme si v týchto chvíľach, prosím, chladnú hlavu a súdnosť. Nenechajme sa vyprovokovať, nepodliehajme dezinformáciám a riaďme sa iba overenými informáciami z dôveryhodných zdrojov. V situácii, keď náš východný sused čelí otvorenej vojenskej agresii, je našou najlepšou obranou súdržnosť, spolupráca a hodnotová ukotvenosť.", aktuality.sk

X X X

SAV vyzýva Blahu, aby v akadémii okamžite skončil. Poslanec odkázal, že ho nevyštvú

Viacerí štatutárni zástupcovia vedeckých pracovísk Slovenskej akadémie vied vyzvali poslanca NR SR Luboša Blahu (Smer), aby okamžite ukončil svoje pôsobenie v akadémii. Tvrdia, že opakovane a hrubo nerešpektuje etické štandardy vedca a zneužíva slobodu prejavu.
Slovenská akadémia vied verná svojmu humanitnému poslaniu je znepokojená nárastom netolerancie a agresivity v našej spoločnosti, javom, ktorý sa spočiatku rodí v znevažujúcich slovách a cez podnecovanie k nenávisti prerastá až k reálnym fyzickým atakom.
Predstavitelia SAV sa od takýchto prejavov dištancujú a dôrazne ich odsudzujú, a to aj v prípadoch, ak sa takéhoto konania dopúšťajú v rámci svojich mimopracovných aktivít jej zamestnanci.

Celé znenie výzvy:
My, predstavitelia vedeckých ústavov a centier SAV, chrániac dobré meno SAV, ktorá patrí k najdôveryhodnejším inštitúciám na Slovensku, uvedomujúc si úlohu vedy a vedcov v spoločnosti, ktorí majú prispievať k tolerantnej, slušnej a inovatívnej spoločnosti, ctiac si slobodu a demokraciu, odmietajúc akékoľvek prejavy netolerancie či nenávisti, pripomínajúc historickú skúsenosť, že extrémistické a nenávistné postoje sú spôsobilé postupne narúšať demokratický politický systém a nahradiť ho systémom diktatúry, vyzývame Mgr. PhDr. Ľuboša Blahu, PhD., pracovníka Ústavu politických vied SAV, v. v. i., ktorý opakovane a hrubo nerešpektuje etické štandardy vedca, zneužíva slobodu prejavu, aby okamžite ukončil svoje pôsobenie v SAV.

Pripomíname, že uvedený kolega bol opakovane upozorňovaný na svoje nevhodné správanie. Bez akejkoľvek sebareflexie dotyčného. Plne stojíme za vyjadreniami Etickej komisie SAV, ktorá okrem iného k jeho správaniu konštatovala:
„Postavenie vedca sa viaže na istú zodpovednosť vyplývajúcu z členstva v akademickej komunite. Tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť ani pri paralelnom výkone inej funkcie/iného povolania. Člen akademickej obce musí primerane zachovávať isté štandardy správania aj v prípade výkonu neakademickej funkcie. Vo všeobecnosti možno legitímne očakávať, že vedec bude politickú diskusiu kultivovať, nie degradovať.“

Blaha: Slobodu slova si vziať nedám

Poslanec Národnej rady Ľuboš Blaha (Smer) v reakcii na sociálnej sieti uviedol, že zo SAV ho nevyštvú. Tvrdí, že ho môžu upáliť, zatvoriť a prenasledovať, ale svoju slobodu slova si vziať nedá. Výzvu na okamžité ukončenie svojho pôsobenia v SAV považuje Blaha za ďalší znak politizácie akademických inštitúcií a fašizácie slovenskej spoločnosti. „Som slobodný človek a mám právo na svoje ľavicové názory. Za svoju politickú činnosť sa nezodpovedám SAV, ale jedine občanom SR, ktorí mi dali dôveru v parlamentných voľbách,“ uviedol Blaha.

Tvrdí, že SAV má právo hodnotiť výlučne jeho vedeckú činnosť. V prípade, že majú kolegovia k jeho štúdiám vedecké výhrady, rád si ich vypočuje. Zároveň žiada, aby sa nezneužívala vedecká pôda na lacné politikárčenie.
„Pre mňa je kľúčové, že mám dôveru svojho domovského Ústavu politických vied SAV, ktorý sa zaoberá výlučne mojou vedeckou činnosťou a nekomentuje moje politické názory,“ uviedol Blaha. Považuje za neakceptovateľné, aby sa SAV zapájala do nenávistných kampaní proti ľavicovým a vlasteneckým politikom. „Vo vzťahu k politike musí dodržiavať prísnu neutralitu. Ak si toto nevie ustrážiť, je to hanba vedenia SAV,“ doplnil Blaha./agentury/

X X X

Ukrajinský parlament vyzval štáty sveta, aby neuznali nezávislosť Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky

Ukrajinský parlament v utorok vyzval cudzie štáty a medzinárodné organizácie, aby neuznali nezávislosť samozvanej Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky (DĽR a LĽR), odsúdili rozhodnutie Ruskej federácie o ich legalizácii a uvalili na Ruskú federáciu tvrdé sankcie.
Najvyššia rada zároveň vyzvala vlády a parlamenty cudzích štátov, medzinárodné organizácie a ich parlamentné zhromaždenia, aby odsúdili rozhodnutie Ruskej federácie uznať nezávislosť oboch administratívnych oblastí Ukrajiny za nezákonné.

„Zdôrazňujeme, že toto rozhodnutie je súčasťou dlhodobého systémového úsilia Ruskej federácie zameraného na podkopanie suverenity, nezávislosti a územnej celistvosti Ukrajiny a zničenie jej štátnosti," uvádza sa vo vyhlásení.
Ukrajinský parlament vyzval cudzie štáty a medzinárodné organizácie, aby uvalili dodatočné prísne sankcie voči fyzickým a právnickým osobám v Ruskej federácii a jej vedeniu s cieľom zastaviť ozbrojenú agresiu proti Ukrajine a zabrániť ďalšej eskalácii bezpečnostnej situácie v Európe.

Ukrajinskí poslanci v súvislosti so sankciami navrhli zmrazenia spustenie Nord Stream 2, odstavenie Ruskej federácie z medzinárodného medzibankového systému SWIFT a zákaz exportu špičkových technológií do Ruskej federácie - vrátane tých, ktoré súvisia s ruským vojensko-priemyselným komplexom.
Balík sankcií EÚ

V reakcii na rozhodnutie ruského vedenia o uznaní DĽR a LĽR Brusel oznámil, že v utorok večer bude predstavený balík sankcií proti Rusku zo strany Európskej únie. EÚ sa chce zamerať na osoby, ktoré sa podieľali na „nezákonnom rozhodnutí" uznať východoukrajinské separatistické regióny.

Európska únia zvažuje aj sankcie voči ruskému finančnému sektoru či postihy v podobe zákazu obchodu s ruskými dlhopismi. Rozhodnutie by malo padnúť v priebehu tohto dňa.
Vlastný balík sankcií pripravujú aj Spojené štáty a Kanada. Podľa denníka The New York Times by mal Biely dom uvaliť ekonomické sankcie na separatistické regióny. Konkrétne kroky oznámi Washington v utorok, aktuality.sk

X X X

Kuleba vyzval EÚ, aby Ukrajine dala prísľub budúceho členstva

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba vyzval v utorok členské štáty Európskej únie, aby Ukrajine prisľúbili budúce členstvo v EÚ, a to v reakcii na snahy Ruska o jej medzinárodnú izoláciu. Informovala o tom agentúra AFP.
„Vyzývam EÚ, aby dala bokom akékoľvek zaváhanie, všetku zdržanlivosť i skepticizmus, ktoré panujú v európskych hlavných mestách a aby dala Ukrajine prísľub budúceho členstva v EÚ. Nadišiel čas," povedal Kuleba, ktorý je v utorok na návšteve USA.

„Najlepším strategickým rozhodnutím, aké môže Európa práve teraz urobiť, je doslova pričleniť Ukrajinu k sebe," dodal.
Kuleba ešte pred stretnutím so svojím americkým rezortným kolegom Antonym Blinkenom vo Washingtone povedal, že západné krajiny by mali posilniť dodávky zbraní pre Ukrajinu, aby mohla čeliť Rusku.

„Dnes ráno som poslal list britskej ministerke zahraničných vecí (Liz Trussovej) so žiadosťou o ďalšie obranné zbrane pre Ukrajinu. S rovnakou otázkou sa dnes obrátim na partnerov v dialógu v USA," uviedol šéf ukrajinskej diplomacie. „Našimi najlepšími zárukami bude naša diplomacia a naše zbrane. Zmobilizujeme celý svet, aby sme získali všetko, čo potrebujeme na posilnenie našej obrany," zdôraznil, aktuality.sk

X X X

Británia uvalí sankcie na päť ruských bánk a troch podnikateľov blízkych Kremľu

Britský premiér Boris Johnson v utorok uviedol, že Británia uvalí sankcie na päť ruských bánk a troch miliardárov blízkych Kremľu: Gennadija Timčenka a Borisa a Igora Rotenbergovcov. Informovala agentúra AFP.
Británia využije nové právomoci schválené parlamentom na zavedenie vopred pripravených sankcií voči „ruským jednotlivcom a subjektom, ktoré majú strategický význam pre Kremeľ", povedal Johnson v Dolnej snemovni parlamentu.

Medzi sankcionovanými finančnými inštitúciami sú Benk Rossija, IS Bank, General Bank, Promsvjazbank a Black Sea Bank.
Zmieneným podnikateľom bude zmrazený všetok majetok, ktorý majú v Spojenom kráľovstve, a budú mať zakázané tam cestovať, uviedol Johnson s tým, že ďalšie sankcie budú nasledovať.

Johnson pred poslancami parlamentu vystúpil niekoľko hodín po tom, čo Rusko uznalo dva separatistické regióny na východe Ukrajiny za nezávislé štáty a nariadilo tam vyslanie svojich vojakov.
Johnson tento krok Ruska označil za „obnovenú inváziu" a „zámienku na rozsiahlu ofenzívu". Vyjadril sa tak po zasadnutí krízového bezpečnostného tímu Cobra, ktoré bolo venované najnovšiemu vývoju na Ukrajine, aktuality.sk

X X X

Obyvatelia Donecka oslavujú, Zelenskyj zvolal bezpečnostný kabinet

Obyvatelia mesta Doneck vyšli v pondelok večer do ulíc, aby oslávili uznanie nezávislosti Doneckej ľudovej republiky (DĽR) a Luhanskej ľudovej republiky (LĽR) zo strany Ruska, ktorého prezident v pondelok podpísal príslušné výnosy. Agentúra RIA Novosti informovala, že obyvatelia Donecka mávajú ruskými vlajkami a odpaľujú ohňostroje.
Obyvatelia Donecka mávajú ruskými vlajkami a odpaľujú ohňostroje po oznámení, že ruský prezident Vladimir Putin uzná nezávislosť Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky, 21. februára 2022

V reakcii na krok Moskvy mal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok večer sériu telefonátov s viacerými západnými lídrami – vrátane prezidenta USA Joea Bidena -, zvolal zasadnutie Rady národnej bezpečnosti a obrany a ešte v pondelok večer prednesie prejav k národu.
Vedenie Krymu, ktorý sa stal subjektom Ruskej federácie na základe medzinárodne neuznaného referenda, deklarovalo, že podporuje uznanie DĽR a LĽR, lebo je to „jediné možné riešenie“, ktoré „ukončí genocídu ľudí v Donbase“.

Vedenie Južného Osetska označilo uznanie DĽR a LĽR za „očakávané, rozumné a opodstatnené rozhodnutie“. Južné Osetsko je územie na južných svahoch Kaukazu pri hraniciach s Ruskom, ktoré v roku 2008 vyhlásilo samostatnosť uznávanú iba Ruskom, Nikaraguou, Venezuelou a Nauru; ostatné štáty sveta Južné Osetsko naďalej považujú za súčasť Gruzínska.

Uznať DĽR a LĽR ako nezávislé štáty sa chystá aj Sýria, informovala agentúra RIA Novosti. Putin po podpísaní výnosov a zmlúv o spolupráci s DĽR a LĽR uviedol, že situácia v Donbase sa stala kritickou, a požiadal parlament, aby ratifikoval potrebné dokumenty.
Obe komory ruského parlamentu, Štátna duma a Rada federácie, už medzičasom avizovali, že sa ratifikáciou týchto dokumentov budú zaoberať už v utorok./agentury/