...Ministerka Kolíková ho vyzývať nebude: Obvineného guvernéra Národnej banky Slovenska Petra Kažimíra sa zastal opozičný politik Peter Pellegrini. Spochybňuje silu dôkazov. Mal by guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír po obvinení z podplácania odstúpiť? Peter Pellegrini (Hlas) tvrdí, že ak nemusia odísť z polície štyria obvinení vyšetrovatelia a môžu ďalej pôsobiť v policajnom zbore, tak potom môže ostať aj Kažimír. Opozičný politik to vyhlásil v relácii Na telo.

Faktom je, že o stíhaní vyšetrovateľov má pochybnosti Krajský súd, ktorý štvoricu policajtov a exšéfa policajnej inšpekcie prepustil z väzby na slobodu s tým, že stíhanie je neopodstatnené. Obvinenie však policajtom doteraz nezrušila ani inšpekcia, ani prokuratúra.

Ministerka spravodlivosti v diskusnej relácii povedala, že Kažimír by mal „dôsledne zvážiť zotrvanie vo funkcii”. Prečo ho priamo nevyzve k odchodu vysvetľuje tak, že rovnako neposielala preč ani obvineného policajného exprezidenta Petra Kovaříka.
Informácie o obvinení guvernéra Národnej banky Slovenska priniesli Aktuality.sk v utorok podvečer. Jeho stíhanie súvisí so starším prípadom, o ktorom prehovoril bývalý šéf Finančnej správy František Imrecze. Ten vypovedal, že Kažimír mu priniesol v obálke necelých 50-tisíc eur, aby sa urýchlili daňové konania vybranej firmy. Exminister financií obvinenia odmieta, odovzdanie úplatku poprel a rozhodol sa zotrvať vo svojej funkcii.

Je dôležité, aký obraz má naša inštitúcia, ktorej predsedá guvernér, poznamenala Kolíková k obvinenému Kažimírovi.
Obvinený guvernér vraj intenzívne komunikuje so šéfkou centrálnej banky a podozrenia okolo jeho osoby s ňou intenzívne rieši, tvrdí opozičný politik Peter Pellegrini. Jeho obvinenie však súvisí s jeho dávnejším pôsobením na ministerstve financií. Ak by malo dôjsť k diskreditácii Národnej banky Slovenska, Kažimír vraj bude konať, dodal Pellegrini.
„Hovorí o tom jediný jeden kajúcnik,” hovorí Pellegrini na adresu obvineného bývalého šéfa Finančnej správy Františka Imreczeho, ktorý o úplatku od Kažimíra prehovoril v rámci spolupráce s políciou. Zároveň dodal, že ak by sa ukázali aj ďalšie dôkazy, ktoré by potvrdzovali korupčný prípad, vidí priestor aj na iné riešenia.

Úplatok v krabici od šampanského
Pellegrini sa v diskusnej relácii pýtal, prečo teda neodstúpil aj minister vnútra Roman Mikulec, keďže aj pri ňom boli podozrenia z úplatkov. Vyplynuli z uniknutej nahrávky staršieho rozhovoru medzi bývalým šéfom NAKA Branislavom Zurianom a Františkom Imreczem.

Mikulec obvinený nie je, polícia preverovala podozrenia, no zatiaľ sa nepotvrdili. O úplatkoch však rozprávajú spolupracujúci obvinení aj v súvislosti s Petrom Pellegrinim. Ten si údajne vypýtal peniaze ešte ako štátny tajomník rezortu financií. Peniaze mali byť odmenou za to, že sa presadí zmena zákona.

„Ja nie som minister, nemám odkiaľ odstupovať,” reagoval Pellegrini. V prípade, kedy si mal Pellegrini údajne vypýtať 150-tisícový úplatok, je obvinený exfunkcionár Imrecze, podnikateľ Michal Suchoba a aj oligarcha Miroslav Výboh, ktorý mal úplatok pre súčasného opozičného politika osobne prebrať v bratislavskom hoteli v krabici od šampanského. Šéfa Hlasu polícia nestíha, podozrenia o úplatkoch odmieta.

Ministerka spravodlivosti poznamenala, že ako poslanec má priestor vzdať sa mandátu.
Kritika spolupracujúcich obvinených, teda takzvaných kajúcnikov, vyústila až do návrhu, aby týchto ľudí súdy odsúdili až po tom, čo budú uzavreté prípady, o ktorých vypovedali.
Mária Kolíková tvrdí, že to nie je správna cesta a s takou zmenou nesúhlasí.

Pellegrini: reforma vyvoláva strach
V televíznej diskusii ministerka reagovala aj na kritiku jej súdnej reformy. Po jej presadení by mala zaniknúť zhruba polovica okresných súdov. Namiesto päťdesiatštyri by ich po novom bolo tridsať. Sudcovia ostanú, Kolíková však chce, aby boli na každom súde špecializovaní sudcovia. V praxi by sa tak venovali iba jednej konkrétnej oblasti - zo skupiny sudcov by sa tak mali stať odborníci na trest, civilné právo, na obchodné aj rodinné právo.

Jediný, kto podporuje súdnu reformu, je ministerka Kolíková, povedal v diskusii Na telo jej oponent Peter Pellegrini. Poukazuje na to, že minister financií Igor Matovič rezortu spravodlivosti nenavýšil rozpočet, rovnako s reformou nesúhlasí ani koaličná strana Sme rodina. Predseda Hlasu poukazuje aj na protesty zamestnancov súdov pred budovou ministerstva spravodlivosti.
„Uchopila to zle, reforma vyvoláva nielen hnev, ale aj strach,” kritizoval Pellegrini a poslal ministerku vysvetľovať reformu do regiónov.
„Ľudia chcú zmenu v justícii a chcú mať kvalitnejší prístup k spravodlivosti viac ako k súdu,” reagovala Kolíková na kritiku a poukázala na nedávny prieskum.
Ministerka odmieta aj kritiku Sme rodina, že za reformou súdnictva je realitný biznis. Verí, že pri treťom návrhu bude kompromis a s koaličnou stranou sa napokon dohodne. „Dôvodov na odchod je veľa,” vyhla sa ministerka odpovedi na otázku, či v prípade nepresadenia reformy odíde z postu šéfky rezortu.

„Nedá sa vetovať niečo, čo je v programovom vyhlásení vlády,” upozornila Kolíková na situáciu, ak by Sme rodina nechcela hlasovať za reformu v parlamente. „Na čo hovoriť o smutných scenároch, ak môžeme hovoriť o veselých,” Kolíková pripomenula aj nezhody okolo zmien kolúznej väzbe, no napokon sa s Borisom Kollárom dohodla a urobili kompromis.
V záverečnej rubrike „Áno - Nie" Pellegrini čelil otázke, či by bol ochotný sedieť vo vláde na čele s premiérom Robertom Ficom. Najprv odpovedať nechcel, vzápätí sa k otázke vrátil a dodal: „Ťažko si viem predstaviť, že by som sa vrátil do vlády na čele s Robertom Ficom," povedal expremiér, ktorý kedysi pôsobil v Smere a Fica vystriedal v kresle premiéra, aktuality.sk

X X X

Ministerka Kolíková verí, že sa koalícia dohodne so Sme rodina na všetkých reformách

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková predloží tretiu verziu súdnej mapy, ktorú vypracovala na základe pripomienok. Verí, že to bude kompromis. Nezaradený poslanec za mimoparlamentnú stranu Hlas Peter Pellegrini tvrdí, že reformu podporuje z koalície len Kolíková a z rozpočtu na ňu nedostala financie. Obaja to uviedli v diskusnej relácii Na telo televízie Markíza.
Kolíková si myslí, že koalícia sa dohodne s hnutím Sme rodina na reformách súdnictva, zdravotníctva aj národných parkov. „Je dôležité pokračovanie dialógu s Borisom Kollárom aj ostatnými stranami. Aj z mojej strany musím urobiť množstvo práce,“ hovorí ministerka. Je tu podľa nej stále možnosť, že dohoda na súdnej mape so Sme rodina bude.
Pellegrini Kolíkovej odkázal, aby so svojou reformou najprv šla za ľuďmi do regiónov a tam im ju vysvetlila. Poukázal, že namiesto toho, aby Slovensko riešilo ceny energií či potravín, tak sa zaoberá súdnou mapou. „Nechajte súdnu mapu na vtedy, kedy budeme mať na to čas a nervy. Teraz ľudí trápi, z čoho prežijú nasledujúci rok, ale my im tu bude tárať mesiac o súdnej mape,“ povedal Pellegrini.

Kolíková vyvrátila tvrdenie, že súdnou mapou dôjde k prepúšťaniu sudcov, či to, že je za reformou biznis s budovami. „Všetky budovy ostávajú v správe ministerstva spravodlivosti. Ak nebude nejaká budova potrebná, tak v takom prípade prvý, komu to bude ponúkané, bude štát,“ podotkla ministerka. Doplnila, že súdna mapa nepočíta so znižovaním počtu sudcov, naopak, chce ich udržať v systéme.

Maďarsko podľa Pellegriniho skúša, čo si voči Slovensku môže dovoliť. Vláda si musí dávať pozor na to, ako udržať vzájomné vzťahy na uzde. Deklaroval, že Hlas-SD v parlamente podporí návrhy zákona, ktoré zabezpečia ochranu slovenskej pôdy pred kupovaním zo zahraničia, budú to kontrolovať. Pellegrini si vie predstaviť aj zavedenie predkupného práva.
V súvislosti so skupovaním slovenskej pôdy treba spraviť dobrú právnu úpravu a nerobiť ju narýchlo, povedala Kolíková. „Podstata je, že musíme dostať štát do procesu prevodu pozemkov, aby sme umožnili štátu toto kontrolovať. To, ako vytvoriť priestor pre SR, sa dá robiť na rôznych úrovniach,“ poznamenala.

Pellegrini odporúča obvinenému guvernérovi Národnej banky Slovenska Petrovi Kažimírovi odstúpiť zo svojej pozície a verí mu, že prečin nespáchal. Poukazuje na to, že jeho obvinenie je postavené len na výpovedi Františka Imreczeho. Nerozumie tiež tomu, prečo obvinenie vzniesol špeciálny prokurátor a nie vyšetrovateľ

„Je v poriadku, ak špeciálny prokurátor urobí takéto rozhodnutie. Nevidím v tom niečo, čo by sme mali rozoberať,“ skonštatovala Kolíková s tým, že Pellegrini spochybňuje základný inštitút v trestnom práve. Orgány činné v trestnom konaní majú jej podporu.
Pellegrini tiež uviedol, že si vie ťažko predstaviť, že by sa vrátil do vlády, na ktorej čele by bol predseda Smeru Robert Fico. Kolíková na otázku, či by ju na ministerskom poste mal vymeniť poslanec Juraj Šeliga (Za ľudí), odpovedala, že nevie, o čo má záujem. Jeho vyjadrenie na adresu rezortu spravodlivosti považuje za legitímnu./agentury/

X X X

Igor Matovič kritizuje stratégiu očkovania. Túto úlohu nezvládol, odkázal ministrovi zdravotníctva

Expremiér sa zastal bývalého ministra zdravotníctva Mareka Krajčího.
Minister financií Igor Matovič opäť kritizuje očkovanie na Slovensku. Za vinníka označil ministra zdravotníctva a nominanta OĽaNO Vladimíra Lengvarského.

„Túto úlohu nezvládol,” povedal v diskusnej relácii TA3 V politike. Dodal, že sleduje kroky ministra a ten podľa neho nezvládol motivovať ľudí ísť sa očkovať ani vakcinačnú stratégiu.
O výmene šéfa zdravotníctva sa však zatiaľ neuvažuje. „Počas nábehu tretej vlny by to bolo nezodpovedné," reagoval Matovič na otázku o prípadnom odvolávaní.

Celoplošné testovanie?
Budeme mať opäť celoplošné testovanie? Matovič toto rozhodnutie necháva na šéfa rezortu zdravotníctva, ktorého však opakovane kritizuje. „To záleží od rozhodnutia ministra zdravotníctva,” dodal v relácii V politike.
Tému plošného testovania opätovne vytiahol aj exminister Krajčí v Hospodárskych novinách. Kritizoval svojho nástupcu na stoličke ministra a tvrdil, že málo využívame antigénové aj PCR testy. Zároveň vyzval na masívne testovanie ľudí.
Podľa najnovších štatistík v sobotu pribudlo 1 735 pozitívnych s koronavírusom z celkovo 8 996 PCR testov. Pozitivita sa tak vyšplhala už k takmer 20 percentám. Hospitalizovaných s covidom je aktuálne 963 pacientov a pribudlo aj 13 úmrtí.

Odmeny za očkovanie
Ako motivovať ľudí na očkovanie? Matovič hovorí, že už dnes máme sprostredkovateľský bonus pre tých, ktorí presvedčia blízkeho ísť na vakcínu.
So žiadnymi špeciálnymi výdavkami na podporu vakcín už minister financií nepočíta, ani s navrhovanou odmenou sto eur pre každého zaočkovaného. Očkovacia lotéria v októbri končí. „Máme 43 percent zaočkovaných ľudí, to je extrémne málo,” povedal Matovič. „Upozorňoval som na to, ale nič sa nezmenilo.”

Zároveň však ukazuje prstom na opozičných politikov, ktorí podľa neho odrádzajú práve starších voličov a teda aj rizikové kategórie.
Matovič sa v relácii vyhol odpovedi, či by podporil opätovné zavedenie núdzového stavu. Tvrdí, že s touto témou sa naňho nikto neobrátil. Minister Lengvarský nedávno vyhlásil, že na vyhlásenie núdzového stavu nie je podpora vo vládnej koalícii, aktuality.sk

X X X

Saakašviliho zdravotný stav sa zhoršuje, podľa advokáta by mal dostať milosť

Saakašvili, ktorý niekoľko rokov žil na Ukrajine, pricestoval do Gruzínska tajne 29. septembra, krátko pred komunálnymi voľbami.
Zdravotný stav bývalého gruzínskeho prezidenta Michaila Saakašviliho, ktorý už 17. deň drží vo väzenskej cele protestnú hladovku, sa zhoršuje, povedal v nedeľu podľa agentúry Interfax exprezidentov osobný lekár Nikoloz Kipšidze.
„Jeho zdravotný stav sa zhoršuje, čo bolo celkom predvídateľné,“ povedal lekár s tým, že Saakašvili nemieni hladovku ukončiť a je morálne pevný. Kipšidze dodal, že Saakašvilimu sa ťažko pohybuje a je veľmi bledý v tvári, ale nateraz „nie je potrebný žiadny naliehavý lekársky zásah“.

Saakašvili, ktorý niekoľko rokov žil na Ukrajine, pricestoval do Gruzínska tajne 29. septembra, krátko pred komunálnymi voľbami. Gruzínska polícia ho zadržala 1. októbra v Tbilisi. Momentálne je vo väzení v meste Rustavi.
Saakašvili bol gruzínskym prezidentom v rokoch 2004-13. Do zahraničia odišiel niekoľko dní pred koncom svojho funkčného obdobia. Následne ho v neprítomnosti odsúdili na tri roky väzenia za zneužitie právomocí. Bývalý prezident navyše čelí aj ďalším obvineniam, ktoré odmieta ako vymyslené.

Mobilizujú sa priaznivci aj odporcovia
Exprezident má v krajine stále veľa priaznivcov, ktorí od jeho uväznenia zorganizovali už viacero mohutných zhromaždení na jeho podporu a za jeho prepustenie na slobodu. Mobilizujú sa však aj jeho odporcovia, ktorí žiadajú jeho stíhanie.
Saakašviliho advokát Beka Basilaja v nedeľu vyhlásil, že prezidentka Salome Zurabišviliová by mohla jeho mandantovi udeliť milosť, o čo ju žiadali aj účastníci mohutnej demonštrácie, ktorá sa konala 14. októbra v centre Tbilisi.
Právnik dodal, že prezidentka síce tvrdila, že nie je na takýto krok pripravená, ale „to bolo pred tým“. Argumentoval, že v Tbilisi sa minulý týždeň konalo „také zhromaždenie, aké sa v gruzínskej histórii dajú spočítať na prstoch jednej ruky“. Naznačil, že hlava štátu by nemala ignorovať želanie takej masy ľudí, aktuality.sk

X X X

Vojnám súkromných armád dnes nerozumieme

Vojna, ako ju poznáme, sa mení. Kedysi bojovali proti sebe štáty. Dnes proti sebe často stoja súkromné vojenské spoločnosti, ktoré v spolupráci so štátmi alebo na vlastnú päsť bojujú v konfliktoch po celom svete.
Článok je súčasťou rubriky Veda, výskum - naša šanca.

Dynamický vývoj v posledných troch dekádach
V prvej vojne v Perzskom zálive bol v americkej armáde v operácii Púštna búrka pomer vojakov a kontraktorov 100:1. To znamená približne 520.000 vojakov a 5200 kontraktorov.
Vo vojne v Afganistane v roku 2010 bol tento pomer už 1:1, teda približne 260.000 vojakov a k tomu približne rovnaký počet kontraktorov.

A kým vlády v USA, Británii či v iných západných krajinách medzi časom zaviedli rôzne formy regulácie pre využívanie súkromných vojenských spoločností vo svojich expedičných operáciách, mnohé z vlád v iných častiach sveta to neurobili.
A tak v konfliktných zónach od Líbye cez Sýriu až po východnú Ukrajinu, Jemen či východnú Afriku dnes operujú vojenskí kontraktori.
Sú z firiem blízkych vládam a podnikateľským kruhom v Rusku, Turecku, Saudskej Arábii či Číne. Teda blízke vládam, kde demokratická kontrola výkonu bezpečnostnej politiky nie je práve prioritou.
Čo tento vývoj znamená pre stabilitu medzinárodného usporiadania? Čo to znamená pre vojnu ako inštitúciu s jasnými pravidlami a reguláciami? A aký je vlastne dnes stav politologického vedeckého poznania v tejto oblasti?
Vojna ako inštitúcia medzištátneho usporiadania

Vojny sú odjakživa spojené s dobýjaním území a iných zdrojov, zabíjaním a ničením spoločenských štruktúr. Vo vojnovom stave prestávajú platiť bežné spoločenské pravidlá a civilizáciu nahrádza chaos, deštrukcia a smrť.
Možno trochu paradoxne teda pôsobí fakt, že takisto od nepamäti sú vojny spojené s rôznymi rituálmi, praktikami a pravidlami – písanými či nepísanými. Vyhlasovanie či ukončovanie vojny bolo spojené s rôznymi obradmi a s jasnými pravidlami napríklad v starovekej Asýrii alebo v antickom Grécku.

To isté platilo o priebehu samotných vojnových činností. Aj v mierne neprehľadnom (z dnešného pohľadu) politickom prostredí stredovekej Európy mali vojnové konflikty vcelku jasné pravidlá, pokiaľ ide o zaobchádzanie so zajatcami, rešpekt k právam (najmä aristokratických) protivníkov alebo otázky lojality voči panovníčkam a panovníkom. Dobre to popísal napr. stredoveký učenec Honoré Bonet.

Paralelne s formovaním usporiadania teritoriálne suverénnych štátov v období okolo tridsaťročnej vojny postupne dochádzalo aj k tvorbe a stabilizácii pravidiel a noriem vojnových konfliktov, a to okolo princípov teritoriálnej suverenity.
Vojna ako kľúčová záležitosť štátu
Politológ Hendrik Spruyt ukázal, že teritoriálne suverénne štáty sa presadili v konkurencii s alternatívnymi formami politickej organizácie – napríklad mestskými štátmi. Dôvodom bola efektívna organizácia zdrojov na vedenie vojny práve vďaka princípu teritoriálnej štátnej suverenity.

Od 18. storočia dochádzalo k rozvoju a profesionalizácii štátnych správ a armád. Súviselo to s formovaním inštitúcií suverénnej štátnosti. Tá bola hlavným princípom politickej organizácie v Európe i vo svete.
Tvorili sa tak základy toho, čo Max Weber popísal vo svojej klasickej definícii štátu. Podľa Webera je štát ľudské spoločenstvo, ktoré úspešne získava monopol na legitímny výkon násilia na určitom území tým, že spravuje výkon nariadení.
Armáda, ako jeden z kľúčových nástrojov štátnej moci, sa takisto stala samostatnou inštitúciou spoločnosti s vlastnými pravidlami, právnymi normami a subkultúrou. Dobre to popísal Carl von Clausewitz začiatkom 19. storočia.
Okrem týchto noriem a praktík, ktoré sa v armádach udržiavajú socializáciou, sú armádne aktivity vo vojnovom stave relatívne rozsiahle regulované i medzinárodnými právnymi úpravami.

Patria medzi ne napríklad Haagske konvencie alebo Ženevské konvencie, ktoré upravujú rôzne aspekty od zaobchádzania s vojnovými zajatcami až po legitímne postupy vo vzťahu k civilnému obyvateľstvu.
Vojna ako inštitúcia medzinárodného usporiadania je teda ukotvená jednak v rozsiahlom systéme medzinárodnoprávnych úprav, jednak v štruktúrach a praktikách armád suverénnych štátov.

Vojna ako predmet podnikania a firemné štáty
Práve toto ukotvenie vojny a jej noriem a pravidiel v systéme suverénnych štátov je dnes systematicky podkopávané.
Do vojnových aktivít sa v čoraz väčšej miere zapájajú súkromné armády organizované ako firmy a financované zo súkromných zdrojov.

Notoricky známym príkladom je americká firma Blackwater (dnes fungujúca pod menom Academi ako súčasť korporácie Constellis), známa najmä z vojen v Afganistane a Iraku.

Iným známym príkladom je dnes globálne aktívna firma Wagner Group spájaná s Putinovým režimom v Rusku.
Tento fenomén však nie je nový. Nájomní vojaci bojujúci za žold (žoldnieri) či za iné formy odmeny existovali oddávna. Vojenská moc stredovekých mestských štátov, napríklad Benátok či Florencie, spočívala práve na ich schopnosti financovať žoldnierske armády vedené tzv. kondotiérmi – nájomnými veliteľmi žoldnierskych vojsk.
Aj holandské, britské či belgické koloniálne panstvá mimo Európy od 17.storočia rozvíjali súkromné spoločnosti za pomoci súkromných armád.

Napríklad Holandská východoindická spoločnosť alebo Britska východoindická spoločnosť boli veľkými súkromnými spoločnosťami, ktoré v spolupráci s úradmi svojich materských štátov rozširovali svoje vlastníctvo. Využívali pritom čiastočne praktiky a normy bežné pre suverénne štáty v oblastiach ako diplomacia či vojenstvo.

Pre nezainteresovaného pozorovateľa niekde v Batavii (dnešnej Jakarte) nebolo úplne jednoduché rozoznať vojaka Spojených holandských provincií od nemeckého žoldniera pracujúceho pre Holandskú východoindickú spoločnosť.
Philip J. Stern poukázal na to, že suverénna teritoriálna štátnosť a kvázi-štátnosť súkromných spoločností sa vzájomne nevylučovali. Súkromné spoločnosti využívali na podporu vlastných podnikateľských aktivít a uplatňovania politickej nadvlády v kolóniach praktiky suverénnej teritoriálnej štátnosti.

Súkromné vojenské spoločnosti po skončení studenej vojny
Prvou súkromnou vojenskou spoločnosťou moderného typu po skončení studenej vojny bola juhoafrická firma Executive Outcomes (E.O.). Založili ju bývalí príslušníci špeciálnych síl Juhoafrickej armády po skončení apartheidu.
Jej základom bol tamojší 32. prápor prieskumných síl, ktorý bol zrušený a prakticky všetkých 800 členov sa stalo zamestnancami novej firmy E.O. v roku 1993.

Firma následne poskytovala služby v občianskych vojnách v Angole a Sierra Leone, kde za nemalé finančné čiastky pôsobila ako zásadná vojenská podpora pre rôzne strany v konfliktoch.
Kým sa E.O. špecializovala úzko na vojenské služby, štandardným modelom súkromnej vojenskej spoločnosti sa neskôr stala už spomínaná americká firma Blackwater. Firma Blackwater sa rozvinula z cvičného strediska pre námorníctvo a špeciálne sily na spoločnosť poskytujúcu celý súbor služieb (najmä v Afganistane a Iraku).

Tieto služby v Afganistane a Iraku zahŕňali osobnú ochranu diplomatických pracovníkov, ozbrojenú ochranu konvojov, ozbrojenú ochranu vojenských základní a veľvyslanectiev, letecké služby na súkromnej flotile desiatok dopravných lietadiel a vrtuľníkov, vývoj nových opancierovaných vozidiel a pozorovacích balónov.

V neposlednom rade aj vyhodnocovanie spravodajských informácií. Boli to služby na zákazku amerického ministerstva obrany a ministerstva zahraničných vecí. Blackwater skončila, keď jej zamestnanci na jednom z námestí pri prestrelke v centre Bagdadu v r. 2007 zabili 17 civilistov.
V konfliktoch v Afganistane a Iraku pôsobili však aj desiatky iných spoločností podobných Blackwater. Pochádzali z rôznych krajín.

Súkromné vojenské spoločnosti ako medzipriestorové organizácie
V porovnaní s tradičnými žoldnierskymi skupinami sa dnešné spoločnosti vyznačujú tým, že pôsobia legálne ako súkromné firmy a majú často štandardnú korporátnu štruktúru a postupy.
Tieto firmy väčšinou platia dane a fungujú v súlade so zákonmi niektorého zo štátov. Niektoré z nich sú dokonca aj štandardne obchodované na burzách

Ich špecifikom je teda práve to, že premosťujú rozličné – tradične neprepojené – inštitucionálne domény. Ide o doménu súkromného podnikania a inštitucionálnu doménu obrany a armády, diplomacie, spravodajských služieb a rozvojovej spolupráce.

Nedávno som v článku vo vedeckom časopise International Affairs ukázal, že súkromné vojenské spoločnosti možno charakterizovať ako medzipriestorové organizácie. Organizácie, ktoré využívajú a kombinujú pravidlá, normy, postupy, organizačné modely a iné zdroje z rozličných inštitucionálnych domén.
Práve kombinovaním pravidiel a zdrojov v týchto spoločnostiach dochádza k praktikám v ozbrojených konfliktoch, ktoré znejasňujú tradičné pravidlá a normy vo vojnách.

Kto nesie zodpovednosť?

Kto je napríklad politicky zodpovedný, ak zamestnanec súkromnej vojenskej spoločnosti registrovanej v krajine A s pasom z krajiny B pôsobí v krajine C v konflikte proti miestnym ozbrojeným skupinám?
Napríklad, kto je politicky zodpovedný, ak vojenský kontraktor zo Sudánu počas operácie v Jemene na zákazku firmy z Arabských Emirátov zastrelí nejakého nevinného občana?

Alebo, ako dokážeme zabezpečiť, aby pracovníci spoločnosti, ktorí majú podľa zmluvy zabezpečovať bezpečnostné analýzy a ochranu ropných ťažných zariadení v Líbyi, nechápali sféru svojho pôsobenia oveľa širšie a nezapájali sa do ozbrojených stretov s ozbrojenými skupinami bojujúcimi v tamojšej občianskej vojne

Kto nesie politickú zodpovednosť za hackerský útok na vojenské zariadenia krajiny A vykonaný zmluvnou hackerskou skupinou v rôznych krajinách pracujúcou pre spoločnosť v krajine B, ktorá nemá s krajinou A žiadny konflikt, alebo je s ňou dokonca v priateľskom vzťahu?

Takýchto otázok vzniká mnoho a isté je len jedno: vojna v štátno-centrických parametroch, tak ako sme ju poznali najmä v časoch studenej vojny, je už vecou minulosti.
Perverzný návrat ku Clausewitzovým vojnovým ideálom a nová výskumná agenda
Rozšírenému využívaniu súkromných vojenských spoločností dnes nahráva fakt, že princípy slobodného trhu už nespochybňuje žiadna z kľúčových veľmocí

Avšak bez globálneho konsenzu okolo dôrazu na ďalšie dva z kľúčových princípov tzv. Kantovej trojičky – teda okrem slobodného trhu aj ochrana ľudských práv a robustné medzinárodné inštitúcie – to vedie k určitému „vychýleniu“ liberálneho medzinárodného usporiadania neliberálnym smerom (zaujímavý článok od politológov Alexandra Cooleyho a Daniela Nexona v časopise Foreign Affairs).

Dopady tohto vývoja na bezpečnostnopolitické prostredie sú zásadné. Problém je o to hlbší, že k najaktívnejším spoločnostiam v rôznych konfliktoch dnes patria spoločnosti spolupracujúce s autoritárskymi vládami.
Pre takéto vlády sú súkromné vojenské spoločnosti atraktívnou možnosťou, ako rozširovať svoj vplyv v rôznych častiach sveta a nepreberať za to priamu politickú zodpovednosť.

Aj v demokratických krajinách však predstavujú súkromné vojenské spoločnosti problém.
Vojny súkromných armád sú pre nás ako demokratickú verejnosť málo viditeľné alebo neviditeľné, pretože nepodliehajú štandardným demokratickým kontrolným mechanizmom.
Súkromné vojenské spoločnosti napríklad nemusia zverejňovať počty zamestnancov, ktorí pri výkone svojej práce pre firmu stratia život, alebo sú ťažko zranení.

V určitej perverznej podobe sa tu teda vraciame ku Clausewitzovmu ideálu vojnového konfliktu ako profesionálnej záležitosti vybojovávanej armádami mimo zapojenia a dohľadu verejnosti.

Ako upozorňuje Sean McFate, vojny dnes pripomínajú konflikty v stredoveku. Štáty súťažia s neštátnymi aktérmi o vplyv, alebo s nimi spolupracujú s cieľom získať vplyv a zabezpečiť svoju bezpečnosť.
Hoci existuje celá literatúra v oblasti medzinárodného práva venujúca sa regulácii súkromných vojenských spoločností, táto problematika je naďalej relatívne málo preskúmaná.

Rovnako málo preskúmaný je aj celý charakter globálnej organizačnej populácie týchto spoločností. Nie sú známe ani spôsoby, akými kombinujú rôzne funkcie, pravidlá a praktiky z rôznych inštitucionálnych domén.
No a v neposlednom rade je potrebné preskúmať, ako západné integračné zoskupenia ako EÚ a NATO dokážu prispieť k regulovanejšiemu spôsobu využitia súkromných vojenských spoločností.
Mnohé teda dnes nevieme. Jedno však je isté: charakter vojny sa nám pred očami zásadne mení a je veľmi dôležité, aby sme tejto zmene porozumeli.

prof. Jozef Bátora, MPhil. PhD.
x Katedra politológie Filozofickej fakulty UK 
x politológ, odborník na politické inštitúcie, procesy inštitucionálnych zmien, medzinárodnú politiku, európsku integráciu a bezpečnosť
x rozvinul novú teoretickú koncepciu zmien politických inštitúcií prostredníctvom medzipriestorových organizácií (interstitial organizations) 
x vedúci riešiteľ za UK a koordinátor pracovného balíka v projektovom konzorciu Horizon 2020: EU3D – Differentiation, x ominance, Democracy (www.eu3d.uio.no)
x spolueditor knihy Towards a Segmented European Political Order (Routledge 2020)

X X X

Podpora Kurzových ľudovcov po podozreniach z korupcie poklesla

Kurza vyšetruje protikorupčná prokuratúra.
Podpora Rakúskej ľudovej strany (ÖVP) v dôsledku podozrení z korupcie voči jej lídrovi, exkancelárovi Sebastianovi Kurzovi, poklesla z 34 percent na 26. Ukázal to prieskum verejnej mienky denníka Kurier, ktorý bol zverejnený v nedeľu.
Konzervatívna ÖVP tak aktuálne len tesne vedie pred opozičnou Sociálnodemokratickou stranou Rakúska (SPÖ), ktorá dosiahla v prieskume 24 percent.

Kurza vyšetruje protikorupčná prokuratúra (WKStA) v súvislosti so sfalšovanými prieskumami verejnej mienky z rokov 2016-2018, ktoré mali Kurzovi a ÖVP dopomôcť k víťazstvu v parlamentných voľbách v roku 2017. Kurz bol v tom čase ministrom zahraničných vecí a uchádzal sa o post šéfa strany.

Samotný Kurz, ktorý obvinenia odmieta, a okruh jemu blízkych ľudí údajne využili zdroje z rezortu financií na to, aby si pred voľbami zaistili pozitívne správy v médiách a prikrášlené prieskumy. WKStA v tejto súvislosti vyšetruje pre podozrenia zo sprenevery a úplatkárstva celkovo desať osôb.

Kurz oznámil svoju rezignáciu z postu kancelára pred týždňom po nátlaku opozície i koaličného partnera ÖVP, strany Zelených. Naďalej však zostáva šéfom ÖVP a zároveň sa uplynulý týždeň stal i predsedom jej poslaneckého klubu. Takisto bol vymenovaný za poslanca Národnej rady. V pondelok sa novým kancelárom stal dovtedajší šéf diplomacie Alexander Schallenberg.
Približne 71 percent účastníkov prieskumu uviedlo, že Kurzova rezignácia bola opodstatnená, pričom len 22 percent si myslí, že bola bezdôvodná, aktuality.sk

X X X

Rastúce ceny energií kritizujú aj nemeckí zamestnávatelia

Budúca spolková vláda musí rýchlo predložiť energetický koncept, ktorý zabezpečí dodávky energie a konkurencieschopné ceny.
Prezident nemeckého združenia zamestnávateľov Rainer Dulger vzhľadom na rastúce ceny energií navrhuje predĺženie termínov pre uhoľné elektrárne. Budúca spolková vláda musí rýchlo predložiť energetický koncept, ktorý zabezpečí dodávky energie a konkurencieschopné ceny.

„V takom prípade sa nevyhneme predĺženiu termínov pre ukončenie uhoľnej energetiky,“ cituje agentúra DPA jeho vyjadrenie pre vydavateľstvo Funke-Mediengruppe.
Poukázal na plánované ukončenie výroby elektriny z uhlia najneskôr do roka 2038. „Stojíme si za tým. Ak sa však ukáže, že sme ciele nastavili príliš ambiciózne a môžeme alternatívne energie bezpečne dodávať až neskôr, mali by sme otvorene a úprimne diskutovať o ostatných alternatívach,“ povedal Dulger.

Dulger kritizuje, že Nemecko ako najsilnejšia priemyselná krajina Európy schválila energetické zmeny, ktoré neboli dôkladne premyslené. Najprv sa ukončila atómová energetika a teraz je na rade uhlie.
„Keby sme to urobili opačne, mali by sme zrejme budúcu zimu o problém menej.“ Spoločnosti a ich zamestnanci sú odkázané na cenovo dostupnú energiu. „To, čo sa teraz deje, vyvoláva obavy,“ dodal Dulger.

Klimatické ciele
Dôvodom tejto diskusie je výrazný nárast energií a zároveň nie je jasné, ako chce Nemecko splniť svoje klimatické ciele. Koaličné strany sa dohodli o rýchlejšom ukončení uhoľnej energetiky. „V ideálnom prípade sa to stane už do roka 2030,“ píše sa v koaličnej dohode strán, ktoré chcú vytvoriť novú spolkovú vládu.

Pri spaľovaní uhlia sa do ovzdušia vypúšťa mimoriadne veľa oxidu uhičitého. Plány budúcej vlády však vyvolávajú v dotknutých regiónoch skepsu. Budúci premiér spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko Hendrik Wüst v sobotu 16. októbra žiadal vysvetlenie, odkiaľ bude pochádzať elektrická energia, ako zostane cenovo dostupná a aká budúcnosť čaká pracujúcich v uhoľných regiónoch.

„Budeme advokátom týchto ľudí a regiónov,“ cituje ho agentúra DPA.
Ukončenie uhoľnej energetiky okrem Severného Porýnia-Vestfálska zasiahne aj Brandenbursko, Sasko a Sasko-Anhaltsko. Spolková vláda chce uhoľným regiónom pomôcť miliardovými sumami, aktuality.sk

X X X

Počet žiadostí o azyl v Nemecku tento rok opäť stúpol

Spomedzi žiadateľov, čo sa o azyl uchádazali vôbec prvýkrát, bolo približne 19,5 percenta detí mladších než jeden rok, ktoré sa už v Nemecku boli aj narodili.
Spolkový úrad pre migráciu a utečencov (BAMF) oznámil, že do konca septembra tohto roka dostal dovedna 100.278 žiadostí o azyl, čo je o 35,2 percenta viac, než tomu bolo vlani za rovnaké obdobie. Napísala o tom v nedeľu agentúra DPA.
Vlaňajší nižší počet žiadateľov bol však výrazne ovplyvnený koronavírusovou pandémiou, v dôsledku ktorej boli uzavreté štátne hranice a obmedzená aj letecká doprava. Počet záujemcov o azyl v spolkovej republike však sústavne klesal aj predtým, už od roku 2016.

Spomedzi žiadateľov, čo sa o azyl uchádazali vôbec prvýkrát, bolo približne 19,5 percenta detí mladších než jeden rok, ktoré sa už v Nemecku boli aj narodili.
Väčšina prvožiadateľov a azyl pochádzala zo Sýrie, Afganistanu a Iraku. Obzvlášť prudko stúpal priebežne počet žiadateľov o azylové konanie z Afganistanu, upozornila DPA, aktuality.sk

X X X

Pápež odsúdil útoky v Nórsku, Británii a Afganistane

Pápež uviedol, že sa modlí za rodiny a obete útokov.
Pápež František počas nedeľňajšej modlitby Anjel Pána odsúdil najnovšie útoky vo viacerých krajinách vrátane Nórska, Británie či Afganistanu. Informovala o tom agentúra Reuters.

„Minulý týždeň došlo k viacerým útokom, napríklad v Nórsku, Afganistane či Anglicku, čo malo za následok mnoho mŕtvych a zranených,“ povedal počas pravidelnej modlitby na Námestí svätého Petra za prítomnosti veriacich.
Pápež uviedol, že sa modlí za rodiny a obete útokov a páchateľov vyzval, aby „opustili cestu násilia“, ktorá je „vždy stratou, porážkou pre všetkých“. „Pamätajme si, že násilie plodí násilie,“ povedal.

Tri útoky
V stredu zabil dánsky občan v Nórsku päť ľudí, keď útočil v uliciach mesta Kongsberg pomocou luku a šípov a inými zbraňami, pričom prenikol i do miestneho supermarketu a príbytkov obyvateľov. Nórska polícia spočiatku vychádzala z toho, že motívom útoku bola islamistická ideológia. Vyšetrovatelia sa však aktuálne stále viac prikláňajú k tomu, že páchateľ zabíjal pod vplyvom svojho psychického ochorenia.

Počas piatkového samovražedného útoku na šiitsku mešitu v afganskom meste Kandahár, ku ktorému sa prihlásila sunnitská džihádistická organizácia Islamský štát-Chorásán (IS-K), prišlo o život najmenej 47 ľudí a zranenia utrpelo 70 osôb.
V piatok došlo v meste Leigh-on-Sea východne od Londýna zase k útoku na britského konzervatívneho poslanca Davida Amessa, ktorého počas stretnutia s voličmi v miestnom kostole na smrť dobodal 25-ročný útočník. Toho polícia zatkla pre podozrenie z vraždy. Podľa polície išlo zrejme o teroristický čin, ktorý má súvislosť s islamským extrémizmom, aktuality.sk

X X X

Británia zvýši bezpečnostné opatrenia po vražde poslanca Amessa

K útoku na 69-ročného poslanca došlo v metodistickom kostole v meste Leigh-on-Sea, približne 62 kilometrov východne od metropoly Londýn
Britská ministerka vnútra Priti Patelová v nedeľu uviedla, že dôjde k posilneniu bezpečnosti zákonodarcov. Reagovala tak na piatkovú vraždu poslanca Konzervatívnej strany Davida Amessa, ktorého dobodal na smrť útočník. Informovala o tom spravodajská stanica Sky News.

K útoku na 69-ročného poslanca došlo v metodistickom kostole v meste Leigh-on-Sea, približne 62 kilometrov východne od metropoly Londýn. Amess tam mal stretnutie s voličmi zo svojho volebného obvodu. Podľa britskej polície išlo zrejme o teroristický čin, ktorý má súvislosť s islamským extrémizmom.

Útok vyvolal u poslancov obavy, keďže šlo už o druhý podobný útok na člena parlamentu za posledné roky. V júni 2016 útočník počas kampane pred referendom o brexite postrelil a následne dobodal poslankyňu Labouristickej strany Jo Coxovú, píše agentúra AFP.
Patelová preto nariadila preskúmanie bezpečnostných opatrení. Uviedla, že musia „vyplniť všetky medzery“ v opatreniach na ochranu poslancov, ktorých práca zahŕňa aj pravidelné stretnutia s voličmi.

Ministerka dodala, že polícia a parlamentné orgány s okamžitou platnosťou zavádzajú „zmeny a opatrenia“. Podľa jej slov sa v súčasnosti zvažuje aj prísna ochrana poslancov pri stretnutiach s voličmi.
Polícia v sobotu večer informovala, že vyšetrovatelia musia predpokladaného páchateľa vypočuť do piatku. Zadržaný bol na základe zákona o terorizme a nebol zatiaľ obvinený.

Britské médiá s odvolaním sa na nemenované oficiálne zdroje identifikovali podozrivého ako Aliho Harbiho Aliho, britského občana somálskeho pôvodu. Podľa Sky News je synom bývalého vysokého vládneho predstaviteľa Somálska.
Podľa médií bol Ali nakrátko zaradený do programu v rámci boja proti radikalizácii. Z informácií stanice BBC však vyplýva, že nikdy nebol „predmetom záujmu“ britskej kontrarozviedky MI5, aktuality.sk

X X X

Psychologička: Od stále menších detí požadujeme vysoký výkon, výsledkom sú úzkosti a depre

Deti by nemali fungovať vo svete, kde existujú len dve možnosti - buď poslúchnu, alebo nie. Ak budú poslúchať, budú manipulovateľné, ak budú vzdorovať, nebudú vedieť prikývnuť ani v prípadoch, že to pre nich bude to najlepšie.
Dieťa ako projekt. Práve túto tému otvoril film Každá minúta života. Zachytáva rodinu Hanuliakovcov zo Žiliny, ktorá všetko podriadila túžbe vychovať zo syna úspešného človeka. Život mu preto od narodenia naplnili tréningami a vzdelávaním.

Vybrali si pritom metódu Čecha Pavla Zachu, ktorý týmto spôsobom vychoval zo syna úspešného hokejistu.
Vytvoriť pre dieťa konkurenčnú výhodu vo svete chce množstvo rodičov, bez ohľadu na metódu, ktorú zvolia. Neraz chcú dať dieťaťu možnosti, ktoré sami v živote nemali. Psychologička však vystríha, že pri takýchto snahách často ide viac o rodičov, ako o dieťa. Tomu pritom môže stačiť k „úspechu“ to úplne prirodzené: „Základná podmienka dobrého rodičovstva je láska a záujem,“ pripomína Miroslava Kumančíková.

x O tom, či môžeme svojmu dieťaťu nalinajkovať život a či existuje návod, ako vychovať úspešného človeka a kto vlastne je úspešným človekom?

Na začiatok zacitujem Pavla Zachu, zakladateľa Kamevédy, podľa ktorej Hanuliakovci vychovávajú Miška: „Šanca dieťaťa uspieť v súčasnom svete je nerozlučne spojená s včasným rozvojom jeho predností a skorým zahájením myelinizácie mozgu v žiadúcich činnostiach. Je veľmi dôležité si nejakú činnosť obľúbiť a rýchlo sa učiť všetko potrebné, pretože inak hrozí strata budúcej konkurencieschopnosti.“ V podobnom duchu okomentoval aj článok istého otca, ktorý sa ešte pred narodením svojho syna rozhodol, že z neho vychová futbalistu. Je podľa Vás pre dieťa bezpečné, ak sa ešte v detstve či pred jeho narodením rozhodne o jeho kariére a už od mala sa k tomu intenzívne vedie?

Prináša to veľké riziko, ktoré nám očakávania prinášajú vždy – ak sa nenaplnia, sme veľmi sklamaní. Sklamanie vo vzťahu rodič-dieťa navyše výrazne vstupuje medzi medzi nich, bráni rozvoju ich vzťahu. Keď sa dieťa pozrie na rodiča, vidí v jeho očiach sklamanie namiesto radosti.

A možno ešte k vášmu citátu: podľa mňa je to otázka cieľa – prečo je náš cieľ to, aby dieťa uspelo? A čo to znamená, že dieťa uspeje? Kto stanovuje kritériá úspechu?

X Od akého veku je podľa Vás vhodné začať intenzívne podporovať dieťa v jeho záľubách a talentoch v zmysle tréningov či vzdelávania? Pavel Zacha totiž hovorí, že kľúčovým obdobím je prvých šesť rokov života a že neskôr už nedokážeme potenciál človeka až tak ovplyvniť.

Je pozitívne, že sa dnes ľudia zamýšľajú nad tým, ako pristupovať k rodičovstvu a čo môžu urobiť pre dieťa. Na druhej strane však stojí obrovský tlak, ktorý rodičov v obrovskej miere zneisťuje. Napríklad za mnou prišli rodičia trojročného dieťa, hoci bolo všetko v poriadku – boli v poriadku sociálne, mentálne, mali dobrý vzťah, dieťa rástlo. Boli však zneistení tým, či je v poriadku, že ho dajú do bežnej škôlky, či mu tým neublížia. Keď sú rodičia zneistení, nie je to v poriadku.

X Ľudia teraz zrejme často rozmýšľajú nad tým, ako pre svoje dieťa vytvoriť konkurečnú výhodu. Stretávate sa aj vo svojej praxi s tým, že by rodičia mali od svojho dieťaťa vyššie očakávania než od bežných detí? Predsalen, aj prípad s tou „bežnou škôlkou“ zrejme súvisel s tým, že chceli pre dieťa niečo viac.

Áno, ale čo je to viac? Veta: „Potrebujem pre svoje dieťa niečo viac“ vyvoláva otázku: prečo chcem niečo viac? Lebo cítim, že som neúspešný a potrebujem si to nahradiť úspechom dieťaťa? Mám pocit, že môj potenciál nebol využitý alebo že som nedostal dosť podnetov, že mi nedali možnosť rozvíjať sa a pri vlastnom dieťati to chcem urobiť inak? Ale o kom tu potom hovoríme? Stále hovoríme o rodičovi, o jeho potrebách. A kde je dieťa? Ako môžeme vedieť napríklad ešte pred narodením, aké to dieťa bude? Samozrejme, niečo po nás bude mať, ale bude žiť v nejakom svete a ten možno bude iný, než svet, v ktorom sme vyrástli my.

X Aké sú riziká výchovy, v ktorej sa dieťa stáva projektom rodičov?

Prvým veľkým rizikom je narušenie vzťahu. Už to nebude vzťah „ja a ty“ ale „ja a to“ – teda ten projekt. Druhým je strata radosti, spontánnosti a pohody. Zrazu máme oveľa viac povinností. Naše spolunažívanie začne byť prácou, mať prísne pravidlá a limity.
Posledným veľkým rizikom je, že dieťa sa nebude cítiť prijaté také, aké je. Prijaté je len vtedy, keď spĺňa očakávania, dosahuje ciele, keď sa mu všetko podarí. Projekt má cieľ. Niečo, kam sa treba dopracovať.

Keď dieťaťu povieme, že by malo spraviť ešte desať drepov, počuje: „Ešte desať drepov, a potom ťa budem mať rád“. Nemusí ísť o drepy, môže ísť o skúšku z angličtiny. Keď urobí skúšku z angličtiny, bude pre rodiča dostatočne dobrý, dostatočne hodnotný, potom pre neho bude mať cenu. Samozrejme, že rodičia to svojmu dieťaťu hovoriť nechcú, nie je to ich cieľ ani zámer, ale dieťa to takto počuje.

X Aké môže mať dôsledky výchova zameraná na výkon?

Tlak na výkon je veľmi silný. Od stále menších detí požadujeme stále väčší výkon. Výsledkom, ktorý vidím v praxi, sú deti, zvyčajne na druhom stupni, ktoré prichádzajú s obrovskými úzkosťami. Majú pocit, že nie sú schopné zvládnuť požiadavky a pritom ich, paradoxne, zvládajú. Nič však podľa nich nie je dosť dobré. Dokonca prichádzajú s tým, že sto percent nie je v poriadku. Všetko by chceli mať aspoň na 110 percent. Prepadajú preto do depresie.

Ich cieľ je tak vysoký, že ho nedokážu naplniť. Dostanú sa do stavu, kedy si myslia, že za nič nestoja, nič sa mi nedarí, svet je zlý a premýšľajú, na čo tu vlastne sú.
V tomto veku všetci blízki dospelí hovoria, že na dieťa nevytvárajú tlak. Hovoria deťom, že je v poriadku, keď niečo nebudú vedieť, keď dostanú dvojku, občas sa niečo jednoducho nepodarí.
Pôvod týchto myšlienok je však oveľa skorší. Vnútorný hlas, ktorý v dieťati zostal, je, že sa musí snažiť. Robiť viac. A ten pocit niekde muselo získať, ten hlas muselo počuť.

X Ako sa rodičia môžu vyvarovať toho, aby ich dieťa o sebe takto pochybovalo a tlačilo na seba?

Asi by som sa skúsila úprimne pozrieť na svoju motiváciu - kde sa berie to, že by moje dieťa malo byť úspešné a čo to znamená. Je to o mojej neistote? Je to o tom, že mám strach? Väčšina rodičov má zrejme naozaj obavy, že niečo zanedbá. Ak majú možnosti, chcú ich svojmu dieťaťu dopriať. Nemali by sme sa však riadiť strachom, nie je dobrým radcom pri rozhodovaní.
Skôr to berme ako zvedavosť – aké bude moje dieťa? Čo sa mu bude páčiť? Kde sa nájde? Možno to bude niečo, čo nás bude spájať. Napríklad mám rada behanie a moje dieťa bude tiež rado behať a pôjde nám to oveľa ľahšie, keď nás to bude baviť oboch. No nebude tragédia, keď moje dieťa nebude behávať a nájde si iný spôsob, ako sa bude realizovať.

X Je pre dieťa dôležité, aby poznalo prehru?

Často sa zamieňajú pojmy ako výhra-prehra, úspech-neúspech, zvládnutie-nezvládnutie. To, čo potrebujeme do života, nie je vedieť vyhrávať a prehrávať, ale vedieť ako zvládnuť, keď sa mi nedarí. A ako zvládnuť to, keď sa mi veľmi darí. Najviac potrebujeme pocit „som kompetentný a viem sa o seba postarať“. Viem byť užitočný, viem čo je dobré a riadiť sa tým. A to sa neučí vyhrávaním a prehrávaním. Aby sme mohli zvládnuť úspech aj neúspech, potrebujeme mať jasnú predstavu o sebe a o svojej hodnote. Vybudovať si k sebe vzťah úcty.

Učíme sa to tak, že zažívame, že aj ostatní ľudia si nás vážia a prejavujú nám porozumenie. Všímajú si, čo sa nám darí a zároveň vedia pomenovať, čo sa nám ešte nedarí a na čom musíme pracovať. Často si ľudia zamieňajú cesty, akými sa to dá dosiahnuť. Nie je reálne, aby dieťa zažívalo len výhru. To je ilúzia. Čo však môže zažívať je to, že mu dáme pocítiť, že je hodnotným človekom preto, aké je, bez ohľadu na výhry či prehry. A to dieťa potrebuje.

X Potrebuje teda vidieť, že keď sa niečo nepodarí, niečo nezvládne, je to úplne v poriadku?

Áno. A potrebuje sa naučiť vnímať a regulovať svoje emócie. Keď zažijem, že sa mi niečo nepodarí, môžem byť smutný, a to je v poriadku. Dá sa to vydržať a prejde to.
Potrebujem mať dovolené hnevať sa, byť mrzutý, je to dôležité pre osobnostnú stabilitu. Až neskôr, lebo dieťa ešte nie je zrelé, vieme zvládať aj pozitívne, aj negatívne emócie.

X Má výchova, ktorá vštepuje poslušnosť a akýsi rešpekt k dospelým, čo určite znie na prvé počutie veľmi dobre, aj nejaké riziká?

Pojmy poslušnosť a rešpekt vnímam veľmi odlišne. Poslušnosť je podriadenie sa druhému, ktorý je v mocenskej pozícii, má prevahu danú postavením, vekom či schopnosťami. Podriadim sa, a to aj v prípade, že to nie je výhodné alebo o tom pochybujem.
Rešpekt je pre mňa ohľad na to, že druhý človek má svoje potreby, individualitu, môže byť rozdielny. Je úzko spojený s ľudskou dôstojnosťou.

Poslušnosť má veľké riziká. Ak si navykneme poslúchať, v nejakom veku prestaneme poslúchať rodičov a začneme poslúchať niekoho iného. Predstava, že dieťa najprv iba poslúcha a potom sa prebudí, má 18 rokov a vie byť samostatné, samo sa rozhoduje, vie povedať, čo mu ubližuje a povedať „nie“, je ilúzia. Dieťa alebo mladý bude poslúchať ďalej, ale niekoho iného. Veľmi ľahko sa nechá zmanipulovať aj na veci, ktoré pre neho nie sú v poriadku.

X Takže do určitej miery je neposlúchanie pre dieťa veľmi dobré?

Dieťaťu by sme vôbec nemali dať navýber, či poslúchne alebo nie. Lebo tak od neho chceme buď aby poslúchlo, alebo aby vzdorovalo.
Naučiť sa vzdorovať nemusí byť výhodné. Potom môžeme vzdorovať proti všetkému, aj proti autoritám a inštitúciám. A to aj vtedy, keď nám chcú dobre. Dieťa by sme mali viesť k zodpovednosti. Povedať mu, aké sú možnosti, čo sa dá robiť, z čoho sa dá vybrať a ak si niečo vyberie, aký to má dôsledok. ​

X Je to teda skôr nejaký konsenzus medzi dieťaťom a rodičom? Že nájdu spoločnú cestu ako sa zhodnúť na aktivitách, na budúcnosti a podobne?

Rodičia vytvárajú rámec, hranice. Vedia ako svet funguje, čo je bezpečné a čo nie. Všetko, čo je medzi tými hranicami, je priestor, v rácmi ktorého sa má dieťa naučiť rozhodovať a byť samostatné. Potrebuje si samostatnosť niekde skúšať.
Dieťa si už ako malé môže skúšať rozhodovanie, vyberanie si. Naša prirodzená tendencia je, že sme najprv pripútaní k rodičovskej osobe, postupne sa odpútavame a skúmame svet. Nepotrebujeme, aby niekto nad nami stál, hovoril teraz toto, potom hento, potom tamto. Potrebujeme oveľa viac slobody a oveľa viac možností.

X Človek by povedal, že negatívnu reakciu vyvolá zanedbanie dieťaťa. Teraz však otázky vyvolal film, ktorý opisuje rodičov, ktorí sa starajú o dieťa nonstop. Môže mať prílišná pozornosť negatívny vplyv na dieťa?

Základná podmienka dobrého rodičovstva je láska a záujem. Keď ich dieťa dostáva a má primerané množstvo podnetov, nie je ponechané na seba, tak v zásade prežije všelijaké experimenty rodičov.
Keď však niečo prirodzene označíme za prílišné a nadmerné, tak to pravdepodobne bude zaťažujúce. Svet je plný
podnetov, a deti sú im vystavené stale viac. Pritom je možné, že náš organizmus na to ani nie je úplne nastavený.

Napríklad máme veľa problémov s poruchami pozornosti. Zdá sa, že to súvisí s tým, že deti sú priskoro vystavované priveľkému množstvu podnetov. Skôr by sme mali byť pozorovateľmi a vnímať, čo dáva dieťa najavo. Už aj bábätko sa odvracia, keď od neho chceme už priveľa - keď mu stále niečo predkladáme, mávame pred ním farebnými vecami. Potrebujeme aj kľud, a spracovávať zážitky, ktoré sa nám dostali.

X Existuje nejaký návod na to, ako vychovať z dieťaťa úspešného človeka?

Možno by som sa zase zastavila pri tom, kto je úspešný človek. Toto si najprv definujme. A definujme si aj to, čo nás tlačí do toho, že stále máme byť úspešní a ako to vyzerá.

X Tak podľa mňa je úspešný človek, ktorý vie zvládnuť tento svet, rozumie si, vie kým je a čo chce a dokáže fungovať vo funkčných vzťahoch. Ak o tom máte inú predstavu, budem rada, keď ma poopravíte.

Vždy keď sa pýtame rodičov, akého človeka chcú vychovať, dôjdeme k dvom kategóriám. Jedna je mať dobrý vzťah k sebe samému. Znamená to aj istú mieru sebapoznania - viem reflektovať, čo sa mi darí a čo nie, viem, čo neviem, čo sú moje silné a slabé stránky. Dieťa to môže dosiahnuť prostredníctvom vzťahu s dospelým. Vo vzťahu je dospelý ten láskyplný, citlivý, vníma potreby dieťaťa a je tým, kto hovorí - mám ťa rád takého, aký si.

Druhou kategóriou sú vzťahy s inými ľuďmi, lebo sme sociálne bytosti. Učíme sa to tak, že zo základného vzťahu so starostlivou prvou osobou vstupujeme do ďalších vzťahov. Dospelí nás učia hranice a pravidlá, ktoré vo vzťahoch fungujú. Nenechajú nás napospas svetu, ktorý je pre dieťa zložitý. Povedia, ako to funguje, keď spravíš toto, ten druhý sa môže cítiť takto.

Sú indície, že zatiaľ sme pre deti nevymysleli zdravšiu aktivitu, ako je detská hra - voľná, neriadená hra. Deti často oberáme o možnosť hrať sa s inými deťmi, stále viac sa hrajú s dospelými. Oni však potrebujú hru v skupine detí rôzneho veku. Zdá sa, že to nakoniec vedie k cieľom, ktoré máme – aby to dieťa bolo odolné, samostatné, vedelo riešiť problémy a orientovať sa vo vzťahoch.

X Takže všetky tie veci, ktoré sa snažíme nájsť v obrovských knihách o výchove a rôznych metódach, ako vychovávať dieťa, sa môžu skrývať v takej obyčajnej činnosti ako je hra?

Áno. A druhá na prvý pohľad jednoduchá, prirodzená a jasná vec je vzťah. Vzťah medzi rodičom a dieťaťom, ktorý je úplne zásadný a dôležitý aj preto, aby sa deti potom vedeli hrať.

Najprv potrebujú zažiť bezpečie a prijatie u mamy, u otca, u človeka, ktorý ho vychováva, ale v zásade potrebujeme, aby to bola jedna stabilná osoba. Možno sa netreba až tak trápiť rôznymi teóriami, ale skôr vnímať to, ako nám spolu je. A keď nám je spolu dobre, tak sa na to môžeme spoľahnúť

Miroslava Kumančíková
Vyštudovala psychológiu a pedagogiku na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. Má skúsenosti s prácou v poradenskom zariadení pre deti, ich rodičov, učiteľov. Absolvovala psychoterapeutický výcvik v dynamickej skupinovej psychoterapii a katatýmne-imaginatívnej psychoterapii. Je lektorkou kurzov „Rešpektovať a byť rešpektovaný“ na Slovensku, aktuality.sk