...v minulosti štedro zadotoval štát: Bývalý minister zdravotníctva Ivan Uhliarik vlastní miliónové firmy aj lukratívne nehnuteľnosti. Tvrdí, že všetko získal slušným podnikaním. Nepamätá si však, koľko sa mu podarilo zarobiť, kým sa stal ministrom. Bývalý podpredseda KDH Ivan Uhliarik si ako minister zdravotníctva v kabinete Ivety Radičovej vyslúžil prezývku Pentliarik. Dôvodom boli viaceré personálne nominácie a zmeny v zdravotníctve, ktoré podľa kritikov nahrávali finančnej skupine Penta.

Exminister sa prezývke dodnes bráni a považuje ju za výmysel smerákov. Jeho meno sa tiež spájalo s Ivanom Kmotríkom, ktorého označuje len za bývalého zamestnávateľa. Najnovšie zistenia Aktuality.sk však naznačujú viaceré prepojenia na oligarchu.
Otázniky vyvolávajú aj státisíce od Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) pre firmy a penzión, ktoré dnes vlastní Uhliarik. Peniaze totiž dostali v čase, keď v štátnej agentúre fungoval úplatkársky systém, riadený podľa polície najprv Norbertom Bödörom a neskôr Martinom Kvietikom. Do korupčnej chobotnice boli zapojení aj niekdajší Uhliarikovi nominanti v štátnej komisii na oddlženie zdravotníctva. Exminister tvrdí, že o angažmáne Ľubomíra Partiku a Petra Kubu osobne nerozhodoval ani ich nepoznal.

Firemné aktíva za vyše 15 miliónov
Faktom je, že Uhliarik nevstupoval do politiky ako chudobný človek. Naopak, roky sa pohyboval v zdravotníckom biznise a v jeho majetkovom priznaní figurovali viaceré nehnuteľnosti. Absolvent Lekárskej fakulty Karlovej Univerzity v Prahe pracoval pred príchodom na ministerský úrad ako manažér vo viacerých medzinárodných zdravotníckych firmách. Pred rokom 2010 tiež podnikal – vlastnil firmy Farmedix a Euromedius.

Dnes je spolumajiteľom či výlučným vlastníkom siedmich spoločností s aktívami za viac ako 15 miliónov eur a dvoch neziskových organizácií. Do Uhliarikovho portfólia patrí aj developerský projekt v Skalici či penzión na Donovaloch, ktorý v roku 2016 štedro zadotovala PPA, verejnosti aktuálne známa z agrodotačného škandálu Dobytkár.
Najvyššími aktívami za viac ako štyri milióny eur sa môže pochváliť firma Vinapo s vlaňajšími tržbami za vyše tri milióny eur a so ziskom v objeme 255-tisíc eur.

Nasleduje eseročka Cytopathos s aktívami za vyše tri milióny. Ide o zdravotnícke laboratóriá, poskytujúce podľa domovského webu firmy aj testy na covid-19. Uhliarikovi patrí vo firme štvrtinový podiel. Jej tržby sa minulý rok vyšplhali na takmer osem miliónov eur a zisk prekročil 800-tisíc eur.

Exministrovi patrí aj polovičný podiel v ďalšej zdravotníckej firme – v Medicentre Trnávka, čo je súkromný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti s aktívami za takmer 2,5 milióna eur. Minuloročné tržby prekročili 220-tisíc eur, zisk prekročil pol milióna eur.
„Aktíva sú kryté záväzkami, ktoré sa v budúcnosti splácajú z výnosov z podnikania. V niektorých spoločnostiach som minoritným vlastníkom,“ komentoval svoje spoločnosti Ivan Uhliarik.

Penzión na Donovaloch
Uhliarikovi sa darí nielen v zdravotníckom, ale aj realitnom biznise. Do jeho portfólia patrí aj lukratívna nehnuteľnosť v tichej časti Donovalov, stojaca hneď vedľa luxusnej chaty oligarchu Štefana Czucza. V penzióne Ambiente, dnes oficiálne patriacom Uhliarikovej firme Viky, sa možno ubytovať od 250 eur za izbu a noc.

Hoci firma Viky je dnes v stopercentnom vlastníctve exministra, v minulosti patrila Martinovi Uhliarikovi. Práve on kúpil pozemok pod atraktívnou nehnuteľnosťou spolu so staršou chatou. Predávajúcou bola skalická právnička Júlia Horváthová, ktorá v minulosti pôsobila v orgánoch viacerých firiem z portfólia Kmotríkovho Grafobalu.

Horváthová bola aj mestskou poslankyňou v Skalici – vtedy hlasovala za predaj lesných pozemkov Kmotríkovmu impériu s cieľom použiť získané peniaze na kúpu nemocnice v Skalici. Mesto napokon nemocnicu nekúpilo. Zdravotnícke zariadenie skončilo u Kmotríka, ktorý ho predal skupine Agel miliardára Tomáša Chreneka.

Uhliarik dnes tvrdí, že kúpa pozemku so staršou chatou na Donovaloch nijako nesúvisela s oligarchom Kmotríkom. O pôsobení právničky Horváthovej v orgánoch Grafobalu vraj nevedel. „Pani Horváthová je zlatá pani, dlhoročných právničiek v Skalici nie je veľa. Možno robila aj v Grafobale, ale ten zamestnáva v regióne 700 ľudí,“ uviedol. Ako je možné, že pozná podrobnosti kúpy, ktorú zrealizoval Martin Uhliarik, sme sa nedozvedeli. Exminister neodpovedal, či je Martin Uhliarik jeho brat.

Miliónová nehnuteľnosť v Tatrách
Ďalšou atraktívnou nehnuteľnostou v Uhliarikovom portfóliu je firma Tatralake, ktorá vlastní budovu vo Vysokých Tatrách. Štátny kataster eviduje objekt ako školiace stredisko pre lekárov v Dolnom Smokovci, podľa inzertných portálov však ide o penzión La Chata. Jeho prenájom na jednu noc vyjde na 750 eur. V objekte s kapacitou 18 miest sú dostupné biliard, sauna či vírivka.

Oficiálny vlastník lukratívneho objektu – eseročka Tatralake tiež pôvodne patrila Martinovi Uhliarikovi (od roku 2015). Od roku 2019 je však majetkom exministra Uhliarika. Do majetku eseročky patrí podľa portálu Transparex aj vyše tisícmetrová stavebná parcela v Skalici.

Aktuálne je penzión La Chata na predaj. Keď sa redakcia Aktuality.sk zaujímala o cenu, realitný maklér ju stanovil na 1,4 milióna eur. Spolu s okolitými objektmi to bolo viac – 1,8 milióna eur.
4fotky v galériiPenzión Ivana Uhliarika v Dolnom SmokovciZdroj: booking.com

Developerský projekt v Zlatníckej doline
Pravdou je, že investície do nehnuteľností nie sú v Uhliarikovom podnikaní novinkou. Dlhodobo mu patria polyfunkčný objekt, budova zdravotníckeho zariadenia a dom v Skalici. Nehnuteľnosti uviedol aj v majetkovom priznaní za rok 2009, ktoré podal, keď sa stal ministrom.

Po Uhliarikovom odchode z ministerského postu sa jeho majetok rozrástol o developerský projekt v rekreačnej oblasti Zlatnícka dolina pri Skalici, susediaci s lesmi spadajúcimi do portfólia Kmotríkovho Grafobalu.
Exministrovi patrí približne 20-tisíc metrov štvorcových pozemkov, rozdelených na vyše dvadsať parciel. Predajná cena za meter štvorcový je 55 eur. Celková hodnota pozemkov, vzdialených na skok od Skalice, vychádza na zhruba milión eur. Na pozemkoch majú vyrásť rekreačné chaty. Záujemcovia si môžu kúpiť buď pozemok, alebo novú chatu, ktorej cena podľa realitného webu vychádza na 165-tisíc eur.

Uhliarik tvrdí, že pôdu získal za podstatne nižšiu cenu – približne tri eurá za meter štvorcový. Exminister však rezolútne odmieta, že by projekt v Zlatníckej doline súvisel s Kmotríkom.

Väzby na oligarchu Kmotríka
Bývalý minister za KDH nepopiera, že pozná Kmotríka. Zdôrazňuje však, že výlučne ako bývalého zamestnávateľa, pričom ide o jeho jediné spojenie s Kmotríkom. V skutočnosti je ale prepojení viac.
Uhliarik či presnejšie jeho manželka totiž predali jednému z najbohatších Slovákov firmu. Spoločnosť Farmedix založil Uhliarik ešte pred príchodom na ministerstvo – v roku 2009.

V roku 2010, keď získal ministerský post, previedol firmu na manželku Gabrielu Uhliarikovú. Za nominálnu hodnotu základného imania spoločnosti vo výške päťtisíc eur. O deväť rokov nato mal podiel vo Farmedixe podľa znaleckého posudku hodnotu 370-tisíc eur.

V roku 2014 predala Uhliarikova manželka firmu Kmotríkovmu Grafobalu. Zmluva o prevode podielu je síce dostupná v zbierke listín obchodného registra, chýba však predajná suma.
Exminister ju nekonkretizoval. „Je to firma, ktorá bola pôvodne moja. Mala objekt v areáli nemocnice v Skalici pána Kmotríka, ale neprišiel som pri nej do styku s Kmotríkom,“ reagoval Uhliarik. Argumentoval, že „Farmedix sa predala nemocnici a celá nemocnica sa predala Agelu“. „Nebol tu kontakt s Kmotríkom,“ dodal Uhliarik. Faktom je, že jeho manželka predala Farmedix priamo Grafobalu, nie nemocnici Skalica. „Spoločníkom som bol do roku 2010, preto sa neviem vyjadrovať k aktivitám spoločnosti po tomto dátume,“ uzavrel exminister.

Podľa registra právnických osôb pôsobí Uhliarik aj vo výkonnom orgáne neziskovky Zdravie pre Záhorie, na ktorej sa majetkovo podieľajú oligarcha Kmotrík a majiteľ zdravotníckeho gigantu Agel Chrenek.
Ivan Kmotrík tvrdí, že s Ivanom Uhliarikom nič nemá. „Neviem presne, koľko je to rokov,“ odpovedal Kmotrík na otázku, ako dlho sa s Uhliarikom pozná. Kmotrík dodal, že naposledy sa videli približne pred dvoma mesiacmi.

Státisíce na penzión i víno
Zaujímavými spoločnosťami v Uhliarikovom portfóliu sú aj firmy Vinapo a Winterberg Skalica. V roku 2016, keď Vinapo ešte vlastnil Martin Uhliarik, dostala státisíce na spomínaný penzión na Donovaloch.
Štedrú dotáciu jej priklepla štátna PPA. Podľa zmluvy dostala firma Vinapo 438-tisíc eur, čo bolo len o dvetisíc eur menej ako maximum určené pre „rozvoj vidieckeho turistického ruchu“ v regiónoch, ktoré nie sú ekonomicky zaostalé. O pridelení peňazí rozhodla štátna agentúra v čase, keď sa v jej prostredí už roky kupčilo s dotáciami.

Korupčný mechanizmus v kauze známej ako Dobytkár fungoval podľa zistení polície od roku 2012 do roku 2020. Za jednofarebnej vlády Smeru-SD v rokoch 2012 až 2016 stál na čele úplatkárskej chobotnice údajne nitriansky oligarcha Bödör, ktorý aktuálne sedí vo väzbe a figuruje aj v prípade policajnej mafie. Od roku 2016 do roku 2020, keď štát viedla trojkoalície Smer-SD, SNS a Most-Híd, končili „desiatky“ za pridelenie dotácie u Martina Kvietika, vyplynulo z vyšetrovania.

Uhliarik tvrdí, že sa k dotácii nevie vyjadriť, keďže sa spoločníkom firmy stal až v roku 2019.
Súčasné vedenie PPA neodpovedalo na otázku, či považuje dotáciu na penzión za vhodnú formu rozvoja vidieka. „PPA zabezpečuje administratívne činnosti. V tomto prípade boli splnené zákonné podmienky na poskytnutie nenávratného finančného príspevku,“ odpísali nám z tlačového oddelenia agentúry.

Firma Vinapo pritom získala dotácie od PPA už v čase, keď patrila Uhliarikovej manželke Gabriele. Spolu s firmou Winterberg Skalica, vo vlastníctve Gabriely Uhliarikovej a jej brata Tomáša Ozana, resp. Ľudmily Ozanovej, dostala takmer pol milióna eur.
Týždenník Život ďalej upozornil, že Vinapo získala v roku 2014 od mestského zastupiteľstva v Skalici do prenájmu 100-tisíc metrov štvorcových bývalého vinohradu. Dohoda platí do roku 2040 s možnosťou predĺženia štyrikrát na desať rokov, ročné nájomné stanovili na 1273 eur.

Ľudia z kauzy Dobytkár
Zaujímavou informáciou v kontexte dotácie pre firmy s väzbami na Uhliarika, ktoré dnes exminister priamo vlastní, sú mená Peter Kuba, Ľubomír Partika a Katarína Lutherová, neskoršia Uhliarikova poslanecká asistentka. Všetci traja boli jeho oficiálnymi nominantmi v komisii na oddlženie zdravotníctva.

Partika je bývalým výkonným riaditeľom PPA z čias šéfovania Stanislava Grobára, ktorého podpis figuruje na zmluve o dotáciu pre penzión na Donovaloch. Spolu s podnikateľom Kubom sú obvinení z korupcie a legalizácie príjmov z trestnej činnosti v úplatkárskej kauze Dobytkár. Kuba vlastnil agentúru Roko, zapojenú do korupčnej schémy.

Niekdajší minister však odmietol zodpovednosť za nominácie Partiku či Kubu v komisii na oddlženie zdravotníctva. „Nie, ja osobne som ho nenominoval. O tom vtedy rozhodoval služobný úrad, odbor práce,“ uviedol exminister k nominácii Petra Kubu. „Vôbec som ho nepoznal, ja som ho ani nespoznal v čase, keď bol vo funkcii,“ dodal.

Známosť s Gučíkom
Hlavnou tvárou agentúry Roko bol v minulosti exšéf TA3 Michal Gučík. Uhliarik už v roku 2017 pre Nový čas priznal, že pozná Gučíka a doniesol mu víno, keďže má vinárstvo. Pre Aktuality.sk spresnil: „Poznám ho sprostredkovane, videl som ho asi trikrát na nejakej akcii.“

Gučík, u ktorého si v minulosti podávali kľučky viacerí politici, je roky považovaný za blízkeho človeka oligarchu Kmotríka. Uhliarik potvrdil, že práve cez Kmotríka pozná Gučíka. „Samozrejme, veď ja som robil riaditeľa nemocnice v Skalici, ktorú mal Kmotrík. Viete, že som zo Skalice. Klamal by som, keby som povedal, že ho nepoznám – ako zamestnanec zamestnávateľa,“ spresnil.

Uhliarik tiež vylúčil, že by jeho nominácia na ministerský post súvisela s Kmotríkom. „Nemali sme sa prečo rozprávať o zdravotníctve, keď som bol minister,“ argumentoval.

Hoci Katarínu Lutherovú verejnosť nepozná, ide o nemenej zaujímavú nominantku. Od minulého roka je jedinou vlastníčkou firmy Rezidencia Hradný Vrch, ktorá predáva byty pod hradom - V jednom z bytov v komplexe bývala pred zadržaním aj Monika Jankovská. Šlo o byt v hodnote približne 500-tisíc eur, ktorý je napísaný na Jankovskej synov, pričom Jankovská má v tomto byte právo doživotného užívania. V čase predaja bytu Jankovskej sa Lutherová s redakciou Aktuality.sk odmietla rozprávať a zložila telefón.
Uhliarik tvrdí, že Lutherová bola na ministerstve už za ministra Ivana Valentoviča a pred nástupom na ministerstvo sa s ňou nepoznal. 

Figeľ neskúmal Uhliarikove vzťahy
Uhliarik začínal v okresnom klube KDH v Skalici, neskôr sa stal podpredsedom hnutia. Keď sa strana Jána Figeľa stala súčasťou vládnej štvorkoalície na čele s premiérkou Ivetou Radičovou, dostal kreslo ministra zdravotníctva. Po páde Radičovej kabinetu nasledovali predčasné voľby, ktoré vyhral Smer a KDH skončilo v opozícii. Uhliarik získal poslanecký post.
Bývalý predseda KDH si aj dnes stojí za Uhliarikovou nomináciou. „Zdravotníctvo pre KDH bolo prioritou. To nie je priorita obchodníkov, ako sú križiaci. Zdravotníctvo zostávalo pri rokovaniach dlho na chvoste, tak sme ho prijali. Nerozmýšľal som prostredníctvom obchodov,“ zhrnul.

Figeľ upozornil, že nemal prehľad o majetkových pomeroch svojich straníckych kolegov. Pôvodne ale vylúčil, že by bol Uhliarik v čase nástupu na ministerstvo milionárom. „Mne nikto nekládol na stôl daňové priznania alebo siskárske materiály. Teoreticky mohol byť multimilionár,“ negoval neskôr svoje skoršie vyjadrenie. „Bol schopný, šikovný, mladý človek, má 5 detí, má aj výsledky.“

Exšéf KDH odmietol, že by mal Uhliarik nadštandardné vzťahy s Pentou. Inak by sa podľa neho nesnažil o záchranu zadlženej štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ak by konal v prospech Penty.
K Uhliarikovmu vzťahu s Kmotríkom sa nevedel bližšie vyjadriť. „Nemal som informácie, aké mal vzťahy. V sektore sa vyskytujú všetci, minister musí jednať so všetkými, nemôže nikoho deliť na tých správnych a iných,“ uzavrel niekdajší eurokomisár., aktuality.sk

X X X

V prípade Petra Kažimíra mala svedčiť aj bývalá šéfka finančnej správy

Guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír je stíhaný pre podplácanie.
V prípade obvineného guvernéra národnej banky Petra Kažimíra nevypovedal iba jeden človek. Podľa informácií TV Markíza v kauze svedčila aj bývalá šéfka finančnej správy Lenka Wittenbergerová.
Kľúčovému svedkovi Františkovi Imreczemu podľa zdrojov televízie obvinenie odložili.

Úplatok vo výške zhruba 50-tisíc eur
Kažimír mal v korupčnom prípade zohrať úlohu akéhosi kuriéra a priniesť vtedajšiemu šéfovi finančnej správy Františkovi Imreczemu úplatok vo výške zhruba 50-tisíc eur. Vypovedá o tom práve spomínaný Imrecze, ktorý spolupracuje s políciou.
„Necítim sa byť vinný zo žiadneho trestného činu," uviedol Kažimír v reakcii pre Aktuality.sk.

X X X

Europarlament pre mechanizmu právneho štátu žaluje eurokomisiu

Predseda Európskeho parlamentu (EP) David Sassoli vyzval právnu službu EP, aby pripravila žalobu na Európsku komisiu (EK). Dôvodom tohto kroku je podľa EP skutočnosť, že do dnešného dňa nebol z viny EK uplatnený mechanizmus právneho štátu, ktorý vstúpil do platnosti už 1. januára. ​

Informoval o tom maďarský spravodajský server 24.hu s odvolaním sa na oficiálnu webovú stránku predsedu EP.
Pripravovaný spor na Súdnom dvore EÚ by podľa Sassoliho europarlament okamžite stiahol, ak by komisia podnikla vážnejšie kroky voči krajinám, ktoré zle hospodária s finančnými zdrojmi Únie, prípadne porušujú princípy právneho štátu.
Podľa spravodajského servera telex.hu sú viacerí európski poslanci toho názoru, že eurokomisia má už dávnejšie k dispozícií dostatočný právny rámec k tomu, aby uvedený mechanizmus aktivovala voči Maďarsku a Poľsku.
​
Lídrov a nie obyvateľov
„Chceli by sme dosiahnuť, aby mechanizmus právneho štátu postihoval lídrov krajín, a nie obyvateľov, pre ktorých sú určené európske fondy,“ napísala v tejto súvislosti na Facebooku poslankyňa EP z maďarského opozičného hnutia Momentum Anna Donáthová, podľa ktorej EÚ musí prísne zasiahnuť voči predstaviteľom krajín, ktoré systematicky popierajú európske hodnoty.

Dodala, že pripravovaný súdny spor bude dôležitým krokom na ceste k praktickému uplatneniu mechanizmu právneho štátu.
Nariadenie zavádzajúce mechanizmus na ochranu rozpočtu Únie, ktorý podmieňuje prístup k prostriedkom EÚ dodržiavaním zásad právneho štátu, nadobudlo účinnosť 1. januára 2021. Vzťahuje sa aj na zdroje z multimiliardového ozdravného plánu EÚ budúcej generácie (NGEU).

Exekutíva EÚ by podľa zákonodarcov mala využiť všetky dostupné nástroje vrátane postupu podľa článku 7 Lisabonskej zmluvy, rámca na podporu právneho štátu a právnych postupov v prípade nesplnenia povinnosti. Mala by ich podľa EP uplatniť, aby vyriešila všetky pretrvávajúce prípady porušovania demokracie a základných práv v Únii vrátane útokov na slobodu médií a novinárov, útokov na migrantov či na slobodu združovania a zhromažďovania./agentury/

X X X

Santusová opísala, ako bola na detektore lži. Mikulec si vyžiadal výsledok

Diana Santusová, ktorú minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) obvinil, že robí obštrukcie a niekoľkokrát odmietla detektor lži, vysvetľuje, ako to naozaj bolo. ​
„V nadväznosti na dnes zverejnené a pre mnohých prekvapivé vyjadrenie ministra vnútra o údajnom vytváraní obštrukcií zo strany mojej osoby v súvislosti s absolvovaním tzv. detektoru lži si dovoľujem uviesť objektívne skutočnosti,“ píše Santusová v liste, ktorý poslala mailom.

Santusová tvrdí, že keď ju aktuálne vedenie Úradu inšpekčnej služby vyzvalo na absolvovanie vyšetrenia na detektore lži, ani raz neodmietla a nevyhýbala sa mu.
„Na Kriminalistickom a expertíznom ústave Policajného zboru mi boli určené 3 termíny. Pri prvom termíne bolo vyšetrenie ukončené z objektívnych dôvodov zo strany zamestnanca daného pracoviska. Druhý termín mi bol zrušený z mne neznámych príčin a to preukázateľne zo strany vedenia Úradu inšpekčnej služby. V čase tretieho termínu som bola, žiaľ, práceneschopná,“ vysvetľuje.

Psychofyziologické overenie pravdovravnosti na detektrore lži absolvovala 7. októbra na Národnom bezpečnostnom úrade. Pripomína, že písomná žiadosť Úradu inšpekčnej služby z 26. augusta bola adresovaná Národnému bezpečnostnému úradu. A ten ju vyzval, resp. požiadal „o účasť na psychofyziologickom overení pravdovravnosti“.
„V uvednom prípade teda nešlo o moju iniciatívu, ako ani o môj výber,“ vyvracia Santusová obvinenie, že si sama vybrala, kde podstúpi vyšetrenie.
Hovorí, že žiadosť dostala do rúk 6. októbra „osobne do vlastných rúk prostredníctvom aktuálneho vedenia Úradu inšpekčnej služby“.

„Zároveň pre objektívnosť dopĺňam, že mi nie je známe, že by Národný bezpečnostný úrad vykonával psychofyziologické vyšetrenia na detektore lži na požiadanie fyzickej osoby, či radového príslušníka Policajného zboru, čo vo svojej podstate potvrdzuje aj samotné vyjadrenie ministerstva vnútra, ktoré uvádza, že sa v mojom prípade jedná o historicky prvý prípad absolvovania tohto vyšetrenia mimo Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru,“ dodáva vyšetrovateľka policajnej inšpekcie.

Mikulec si vyžiadal výsledok
Minister Mikulec zatiaľ nevidel výsledok vyšetrenia Diany Santusovej na detektore lži. Uviedol to dnes po rokovaní vlády. Zároveň minister povedal, že nerozumie, prečo sa vyšetrovateľka vyhýbala tomuto vyšetreniu na pôde Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru (KEÚ PZ).

„Požiadal som Národný bezpečnostný úrad, aby mi predložili výsledok vyšetrenia aj so záznamom a ja sa potom k nemu budem môcť vyjadriť," povedal Mikulec. Ako dodal, nemá dôvod spochybňovať test na pôde NBÚ, zároveň si však vyžiada stanovisko aj od KEÚ PZ, či bol test vykonaný tak, ako mal byť.

Zároveň pripomenul, že príslušníci Policajného zboru SR sa podľa predpisov majú zúčastňovať na polygrafickom vyšetrení na pôde KEÚ PZ. Santusovej sa v tejto súvislosti pýta, prečo spochybnila túto inštitúciu, keď sa vyšetreniu niekoľkokrát vyhla prostredníctvom dovoleniek alebo práceneschopnosti. „Nám ide iba o to, aby pani Santusová vysvetlila svoje konanie a snažili sme sa vytvárať všetky podmienky, aby jednoducho k tomu došlo. Ale tie obštrukcie z jej strany boli dlhodobé a boli mnohé," dodal Mikulec.

Vyšetrovateľka: Postupovala som vždy zákonne
Santusová sa dotkla aj prípadu ovplyvňovania svedkov na NAKA. „Ide tiež o historicky prvý prípad trestného konania, v ktorom prišlo k neoprávnenému zastaveniu prebiehajúcej policajnej akcie prezidentom Policajného zboru a následne aj k neoprávnenému ‚odstaveniu‘ vyšetrovateľa PZ zo ‚živého‘ trestného konania, teda od prebiehajúceho vyšetrovania a to dokonca v období, keď má polícia ‚rozviazané ruky‘,“ píše policajtka.

„Je preto pre mňa viac ako zarážajúce, ak môj zamestnávateľ na jednej strane žiada z vlastnej iniciatívy o takýto spôsob vykonania vyšetrenia, ktorý následne, v prípade, ak nedopadne podľa subjektívnych predstáv niektorých osôb, nezmyselne a účelovo jeho výsledok spochybňuje ničím nepodloženými a zavádzajúcimi vyjadreniami. Takéto konanie nemožno vnímať inak ako absurdné vytváranie nezmyselných pseudoargumentov, a to len z dôvodu iracionálneho odmietania zmierenia sa s objektívnou realitou, a síce, že som vo všetkom hovorila pravdu a postupovala som pri svojej služobnej činnosti vždy výlučne v súlade so zákonom,“ myslí si.
Santusová dodáva, že pri vyšetrení na detektore boli aj zamestnanci pracoviska, ktoré takéto vyšetrenie vykonáva v pôsobnosti Policajného zbor.

„Vzhľadom na doposiaľ opakovane zverejňovanú účelovú diskreditáciu mojej osoby zo strany čelných predstaviteľov Policajného zboru a ministerstva vnútra bolo vykonanie uvedeného vyšetrenia nezávislou štátnou inštitúciou v záujme objektivity priam nevyhnutné, čo podaním žiadosti o jeho vykonanie na Národný bezpečnostný úrad očividne potvrdilo aj aktuálne vedenie Úradu inšpekčnej služby,“ uznáva opodstatnenosť vyšetrenia Národným bezpečnostným úradom.
Preto sa rozhodla podstúpiť vyšetrenie na detektore ešte raz – no už pod vedením nezávislého a certifikovaného polygrafológa./agentury/

X X X

Minister Lengvarský očakáva na konci októbra denne až do 3500 pozitívnych testov

Epidemická situácia sa naďalej zhoršuje. Skonštatoval to po zasadnutí vlády SR na tlačovej konferencii k aktuálnej epidemickej situácii minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO). Prognóza Ministerstva zdravotníctva SR na ďalšie obdobie hovorí, že koncom októbra bude denne pribúdať 2 500 až 3 500 nových prípadov.

Ministerstvo predpokladá denné príjmy pacientov na úrovni 150 až 250. Počet hospitalizovaných by mohol dosiahnuť 1600 ľudí, na umelej pľúcnej ventilácii by mohlo byť do 170 pacientov. „Denný priemer úmrtí očakávame medzi 23 až 32 osôb a celkový priemer za október 450 až 550 ľudí,“ podotkol Lengvarský s tým, že epidemický vývoj kopíruje predpoklady.
„Sme na 19 percentách obsadenosti nemocníc, ale vidíme veľké regionálne rozdiely,“ povedal minister. Poukázal pritom na nemocnicu v Prešove, kde je zaplnených 44 percent maximálnej kapacity, zatiaľ čo v Nitre len približne sedem percent.
Minulý týždeň pribudlo za každý deň priemerne 2438 nových prípadov ochorenia COVID-19. Príjmov v nemocniciach bolo 736, čo je o 52 viac ako týždeň predtým. Počet hospitalizovaných vzrástol o 22 percent na 966.
Cestovanie sa sprísňovať nemá

Lengvarský vyhlásil, že v súvislosti s blížiacimi sa Dušičkami neuvažuje nad sprísnením cestovania ani nad zavedením celoplošného testovania. Vo štvrtok by sa malo zaoberať konzílium odborníkov aj výhodami pre zaočkovaných v tzv. čiernych okresoch. „Nechcem vstupovať do toho, do ktorých opatrení je možné siahnuť a do ktorých nie,“ podotkol minister.
Od pondelka 25. októbra bude desať okresov v čiernej fáze Covid automatu. V druhom stupni ohrozenia, teda v bordovej fáze, 30 okresov. Červených okresov bude 27, oranžových 12.

Príplatok záchranárom za prácu v prvej línii
Po zamestnancoch pôsobiacich na nemocničných COVID oddeleniach dostanú 7-eurový príplatok aj záchranári za prácu v prvej línii. Informoval o tom minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO).
Od doby, keď počet pacientov v nemocniciach presiahne 1000, začnú sa zamestnancom na COVID oddeleniach vyplácať sedemeurové príplatky. Nárok na príplatok majú všetci, ktorí sa starajú o pacientov so suspektným alebo potvrdeným ochorením COVID-19, priblížil Lengvarský.

„Tí, ktorí boli v službách, budú mať nejaký paušál, ktorý sa im objaví vo výplate,“ povedal minister s tým, že vyplácanie bude prebiehať tak ako v druhej vlne pandémie./agentury/

X X X

Minister Lengvarský očakáva na konci októbra denne až do 3500 pozitívnych testov

Epidemická situácia sa naďalej zhoršuje. Skonštatoval to po zasadnutí vlády SR na tlačovej konferencii k aktuálnej epidemickej situácii minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO). Prognóza Ministerstva zdravotníctva SR na ďalšie obdobie hovorí, že koncom októbra bude denne pribúdať 2 500 až 3 500 nových prípadov.

Ministerstvo predpokladá denné príjmy pacientov na úrovni 150 až 250. Počet hospitalizovaných by mohol dosiahnuť 1600 ľudí, na umelej pľúcnej ventilácii by mohlo byť do 170 pacientov. „Denný priemer úmrtí očakávame medzi 23 až 32 osôb a celkový priemer za október 450 až 550 ľudí,“ podotkol Lengvarský s tým, že epidemický vývoj kopíruje predpoklady.
„Sme na 19 percentách obsadenosti nemocníc, ale vidíme veľké regionálne rozdiely,“ povedal minister. Poukázal pritom na nemocnicu v Prešove, kde je zaplnených 44 percent maximálnej kapacity, zatiaľ čo v Nitre len približne sedem percent.
Minulý týždeň pribudlo za každý deň priemerne 2438 nových prípadov ochorenia COVID-19. Príjmov v nemocniciach bolo 736, čo je o 52 viac ako týždeň predtým. Počet hospitalizovaných vzrástol o 22 percent na 966.
Cestovanie sa sprísňovať nemá

Lengvarský vyhlásil, že v súvislosti s blížiacimi sa Dušičkami neuvažuje nad sprísnením cestovania ani nad zavedením celoplošného testovania. Vo štvrtok by sa malo zaoberať konzílium odborníkov aj výhodami pre zaočkovaných v tzv. čiernych okresoch. „Nechcem vstupovať do toho, do ktorých opatrení je možné siahnuť a do ktorých nie,“ podotkol minister.
Od pondelka 25. októbra bude desať okresov v čiernej fáze Covid automatu. V druhom stupni ohrozenia, teda v bordovej fáze, 30 okresov. Červených okresov bude 27, oranžových 12.

Príplatok záchranárom za prácu v prvej línii
Po zamestnancoch pôsobiacich na nemocničných COVID oddeleniach dostanú 7-eurový príplatok aj záchranári za prácu v prvej línii. Informoval o tom minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO).
Od doby, keď počet pacientov v nemocniciach presiahne 1000, začnú sa zamestnancom na COVID oddeleniach vyplácať sedemeurové príplatky. Nárok na príplatok majú všetci, ktorí sa starajú o pacientov so suspektným alebo potvrdeným ochorením COVID-19, priblížil Lengvarský.

„Tí, ktorí boli v službách, budú mať nejaký paušál, ktorý sa im objaví vo výplate,“ povedal minister s tým, že vyplácanie bude prebiehať tak ako v druhej vlne pandémie./agentury/

X X X

ĽubomírJaško : Príživníci na pražskom Hrade

Majster absurdnej drámy Václav Havel by dnes od svojho nástupcu v prezidentskom úrade Miloša Zemana (a jeho okolia) dostal ozaj bohatú porciu námetov.
Tieňohra na Hrade
Z pražského hradu sa vykľulo samostatné mocenské centrum, ktorého členovia sa rozhodli pokračovať vo vlastných hrách.
Nie, že by sa to predtým nevedelo. V súvislosti s vážne chorým prezidentom však ich hry pôsobia strašidelne a cynicky. Nezávisle na tom, že z cynizmu obviňujú práve ľudia zo Zemanovho okolia takmer celý svet s výnimkou „zlatých duší”, ktoré s láskou prajú prezidentovi skoré uzdravenie.

Absurdita súčasnej českej „hry o Zemana” je taká výrazná, že sa patrí venovať jej pozornosť aj tu. Nakoniec isté poučenia z podobných politických úletov sú univerzálne a môžu sa v budúcnosť zísť.
Zemanova hospitalizácia nemohla prísť v horšom čase – čerstvo po voľbách, keď sa má v Česku výrazne obmeniť politická moc a ide o nového premiéra. Je pochopiteľné, že v takejto situácii sa ťažko udržiavajú chladné hlavy. Popri tom je v ohrození aj ľudskosť a súcit s ťažko chorým človekom. A kto čakal od politikov niečo iné? Na útlocitnosť nemajú čas ani chuť.
Práve kvôli tomu existujú pravidlá a zabehnuté spôsoby, ktoré udržia v podobných zmätkoch akú-takú úroveň a poslúžia ako kompas.

Keď nie zrelosť, aspoň pravidlá
Tu sa skrýva podstata českého prúšvihu. Šéf prezidentskej kancelárie za asistencie hovorcu Ovčáčka ignorujú pravidlá vlastnej zodpovednosti. Keď už nič iné, kašlú na svoju pracovnú náplň, ktorú kedysi podpísali a trčí v ich zásuvkách.
Hovorca sa nestará o prenos informácií médiám (a teda verejnosti), ale hrá sa na jehovistického kazateľa zneužívajúceho biblické texty na malichernú politickú trápnosť. Vedúci prezidentskej kancelárie Mynář hrá vabank, ako by mu šlo o život a slobodu. Nakoniec možno aj ide - dotyčnému pánovi bez bezpečnostnej previerky hrozí koniec, strata privilégií a záujem polície.
Pozícia Miloša Zemana v tom všetkom teraz pôsobí najsmutnejšie. Nikto si nezaslúži takéto finále života.
Akokoľvek, bola to však jeho voľba. Pred čakaním na vnúčatá a starostlivosťou o stromy na Vysočine dal znovu prednosť verejnej funkcii. Dokonca tej najvyššej, bez ochoty zvážiť svoje hranice a vyhliadky. Z tohto pohľadu sú už aj pápeži modernejší a realistickejší…
Čakať na ľudskú zrelosť (prezidenta, jeho ľudí, vládnych i opozičných politikov) je márne. Preto je dobré sa dovtedy nezvlčiť a dodržiavať aspoň napísané pravidlá, aktuality.sk

X X X

Odborár Magdoško v Ide o pravdu: Najskôr reformy, potom platy? Matovič nás nebude vydierať

„Návrat obvinených vyšetrovateľov do práce je nebezpečný precedens,“ povedal v relácii Ide o pravdu Marián Magdoško, prezident Konfederácie odborových zväzov SR a bývalý šéf policajných odborov.
Návrh štátneho rozpočtu na budúci rok kritizuje väčšina členov Hospodárskej a sociálnej rady SR (tripartity), odborárov nevynímajúc. Vláde vytýkajú, že v čase zvyšovania cien energií a životných nákladov odmieta už druhý rok za sebou valorizovať platy zamestnancov verejnej správy.

Šéf rezortu financií Igor Matovič (OĽaNO) im odkázal, že platy pôjdu hore len ak sa schvália reformy. „My máme presvedčiť lídrov koalície v prospech reforiem. Čo my s tým máme? Nebude nás vydierať,“ povedal v relácii Ide o pravdu Marián Magdoško, prezident Konfederácie odborových zväzov SR (KOZ).

Neskrýva sklamanie z postoja koalície k zhoršujúcej sa sociálnej situácii, a žiada pomoc pre ohrozené firmy a rodiny. Odborári chcú o probléme diskutovať na budúci týždeň na rokovaní mimoriadnej tripartity. „Ak nepresvedčíme slovami, tak nevylučujeme protesty,“ dodal odborársky šéf. Spochybňuje pripravované zníženie počtu zamestnancov v štátnej správe, a to o desať percent. Podľa neho je to politicky účelové, a neznamená to úsporu: „O pol roka si vláda zamestná „svojich“ desať percent ľudí.“
Odborári navrhujú zvýšenie platov zamestnancov vo verejnej správe o 13 percent, a podčiarkujú náročnú situáciu učiteľov, policajtov, vojakov či úradníkov na úradoch práce v čase pandémie. Marián Magdoško v relácii argumentoval aj európskou štatistikou parity kúpnej sily, v ktorej sa Slovensko prepadlo na posledné miesto.

KOZ odmieta poslednú novelu zákona o štátnej správe, ktorú schválil parlament a čaká na podpis prezidentky Zuzany Čaputovej. Napísali jej otvorený list, v ktorom žiadajú, aby novelu nepodpísala a vrátila poslancom na opätovné prerokovanie. Novelu zákona, ktorá umožňuje rozsiahle výmeny riadiacich pracovníkov v štátnej správe, označujú odborári za neprípustný zásah do nezávislosti štátnej administratívy. Nepáči sa im ani nový spôsob obsadzovania vysokých funkcií v policajnom zbore, ktorý vnímajú ako politizáciu rezortu.

V relácii Ide o pravdu si vypočujete názor Mariána Magdošku na posledný vývoj v polícii, kde roky pôsobil. Na návrat štyroch obvinených vyšetrovateľov do práce reagoval stručne: „Je to nebezpečný precedens.“
Spomína, že prípady obvinených policajtov sa riešili v minulosti tak, že boli postavení mimo službu alebo odišli zo zboru. „Ak sa obvinenie zrušilo, policajt sa vrátil,“ dodal exšéf policajných odborov.

Mal by policajného prezidenta vyberať minister vnútra? Čo si myslí Magdoško o snahe niektorých firiem deliť zamestnancov na zaočkovaných a nezaočkovaných? Kto nesie zodpovednosť za nízku zaočkovanosť? Pozrite si reláciu Ide o pravdu s Mariánom Magdoškom, prezidentom KOZ./agentury/

X X X

Advokáti i súdni úradníci. NAKA mala zadržať aj podnikateľa, ktorému písal Kočner

V rámci protikorupčnej akcie Syseľ zadržala NAKA tri obvinené osoby.
Národná kriminálna agentúra v utorok (19. 10.) vykonala na východe Slovenska zásah, v rámci ktorého zadržala tri obvinené osoby. Pre TV Markíza to potvrdil hovorca policajného prezídia Michal Slivka s tým, že ide o trestné činy podplácania a nepriamej korupcie.

„V tejto trestnej veci vyšetrovateľ obvinil šesť osôb, ktoré sa mali dopustiť korupcie najmenej v troch prípadoch - pri ovplyvňovaní civilných a trestných konaní vedených na rôznych súdoch v Prešovskom a Košickom kraji,“ dodal hovorca s tým, že viac informácií nateraz nemôže poskytnúť.

Podľa informácii TV Markíza majú byť medzi obvinenými i zadržanými aj advokáti či súdni úradníci. Zadržaným je údajne aj východoslovenský podnikateľ Marián Sisák.
Ako pripomína televízia, Mariánovi Sisákovi, Alene Zsuzovej a milenke Miriam Hatinovej písal Marian Kočner v júni 2018 správu o tom, že ho berú do väzby, aktuality.sk

X X X

Súd vydal zatykač za vlastizradu na bývalého premiéra Azarova

Generálna prokuratúra zároveň oznámila, že podnikne kroky na vydanie Azarova zo zahraničia.
Kyjevský súd v stredu vydal zatykač na bývalého ukrajinského premiéra Mykolu Azarova za údajnú vlastizradu v súvislosti s takzvanými Charkovskými dohodami z roku 2010, ktoré predĺžili prítomnosť ruskej Čiernomorskej flotily na Kryme do roku 2042. Informovala o tom ukrajinská generálna prokuratúra na svojej webovej stránke.

Pôvodne mala nájomná zmluva s Ruskom vypršať v roku 2017. Podľa Charkovských dohôd Rusko mohlo predĺžiť prítomnosť svojej flotily na Kryme aj po roku 2042 o ďalších päť rokov výmenou za zvýhodnené dodávky zemného plynu pre Ukrajinu.
"V dôsledku týchto krokov boli umelo vytvorené predpoklady pre zvýšenie počtu cudzích vojsk na území Ukrajiny, inváziu ozbrojených síl Ruskej federácie a okupáciu Krymského polostrova," uvádza generálna prokuratúra. Dodáva, že Azarov konal po dohode s vtedajším prezidentom Viktorom Janukovyčom, aktuality.sk

X X X

Rusko, Čína a Irán budú spolupracovať s Talibanom v záujme stability regiónu

Zástupcovia zmienených krajín k takejto dohode dospeli na stredajšej konferencii o Afganistane v Moskve
Rusko, Čína, Irán a ďalšie krajiny sa v stredu dohodli na tom, že budú spolupracovať s afganským vládnym hnutím Taliban v snahe posilniť bezpečnosť celého regiónu. Zároveň vyzvali predstaviteľov Talibanu, aby uplatňovali umiernenú domácu aj zahraničnú politiku, píše agentúra AFP.

Zástupcovia zmienených krajín k takejto dohode dospeli na stredajšej konferencii o Afganistane v Moskve. Rusko na ňu pozvalo okrem Číny, Iránu, Indie, Pakistanu či stredoázijských postsovietskych republík aj zástupcov militantného fundamentalistického hnutia Taliban, ktoré v auguste uchopilo moc v Afganistane.

Zástupcovia desiatich pozvaných krajín sa vo vyhlásení, zverejnenom po rozhovoroch, dohodli, že budú "podporovať bezpečnosť v Afganistane, aby tak prispeli k regionálnej stabilite". Taliban zároveň vyzvali, aby uplatňoval "umiernenú a rozumnú" domácu aj zahraničnú politiku a uplatňoval priateľské vzťahy s krajinami susediacimi s Afganistanom.
Čo sa týka domácej politiky, apelovali účastníci moskovskej konferencie na Taliban, aby "rešpektoval práva etnických skupín, žien a detí".

Zdôraznili potrebu humanitárnej a ekonomickej pomoci
AFP pripomína, že tento týždeň vyvolalo znepokojenie západných krajín vyjadrenie afganského ministra vnútra Sirádžaddína Hakkáního oslavujúce samovražedných bombových útočníkov ako "hrdinov islamu".
Taliban podľa AFP v súčasnosti zúfalo potrebuje zahraničných spojencov. Afganská ekonomika je totiž v zlom stave, dodávky medzinárodnej pomoci do krajiny sú pozastavené, a rastie cena potravín, a rovnako aj nezamestnanosť, približuje AFP.
Zástupcovia krajín, ktorí sa zišli na moskovskej konferencii, upozornili na potrebu zabezpečenia naliehavej humanitárnej a ekonomickej pomoci pre obyvateľov Afganistanu. Apelovali tiež na to, aby sa čo najskôr konala medzinárodná darcovská konferencia pod záštitou OSN.

Zhodli sa na tom, že za obnovu a rozvoj Afganistanu by mali byť zodpovedné krajiny, ktoré sa v tejto krajine vojensky angažovali posledných 20 rokov. Jasne tak podľa AFP odkazovali na Spojené štáty, ktoré svojich vojakov z tejto krajiny stiahli na konci augusta, aktuality.sk

X X X

New York nariadil očkovanie policajtom, hasičom a ďalším verejným zamestnancom

Zamestnancom nebude stačiť potvrdenie o negatívnom výsledku testu na koronavírus.
V meste New York nariadili v stredu povinné očkovanie proti covidu všetkým zamestnancom verejného sektora vrátane policajtov a hasičov. V prípade neuposlúchnutia nariadenia im bude hroziť strata zamestnania. Oznámil to v stredu starosta New Yorku Bill de Blasio, ktorého citovala agentúra AFP.

Opatrenie sa bude vzťahovať na 160.000 zamestnancov mesta New York. Pre policajtov, hasičov či pracovníkov komunálnych služieb bude očkovanie povinné od 1. novembra.
V prípade väzenských dozorcov bude vyžadovaná vakcinácia až od 1. decembra vzhľadom na aktuálny nedostatok zamestnancov v hlavnom newyorskom väzenskom komplexe na ostrove Rikers Island.

Vakcína alebo neplatené voľno
"Nezaočkovaní zamestnanci dostanú neplatené voľno dovtedy, kým svojmu nadriadenému neukážu potvrdenie o vakcinácii," uvádza sa vo vyhlásení kancelárie newyorského starostu. Zamestnancom pritom nebude stačiť potvrdenie o negatívnom výsledku testu na koronavírus, približuje AFP.

Mestskí zamestnanci dostanú k výplate aj 500-dolárovú odmenu v prípade, že sa zaočkujú do 29. októbra.
Viac ako 70 percent z ľudí, na ktorých sa nové nariadenie vzťahuje, však už dostalo prinajmenšom prvú dávku vakcíny, a tak je dosiaľ nezaočkovaných len približne 46.000 z nich.

Povinné je očkovanie aj pre učiteľov a zdravotníkov
V osemmiliónovom New Yorku už skôr nariadili povinné očkovanie učiteľov verejných škôl aj zdravotníkov, v dôsledku čoho sa výrazne zvýšila zaočkovanosť tamojšej populácie
Potvrdenie o očkovaní vyžadujú úrady v tomto veľkomeste taktiež pri väčšine spoločenských aktivít v interiéroch, ako napríklad návštevách reštaurácií, divadiel, kín či posilňovní. V New Yorku sa dosiaľ prinajmenšom prvou dávkou vakcíny proti covidu dalo zaočkovať už viac ako 84 percent dospelých obyvateľov.

Je však pravdepodobné, že najnovšie nariadenie sa stretne aj s odmietavými reakciami, keďže policajné odbory v New Yorku už skôr vyjadrili nesúhlas s povinným očkovaním, pričom sa odvolávali na osobnú slobodu. Proti pokusom o zavedenie povinného očkovania sa v súčasnosti búria aj odbory policajtov v Chicagu, uvádza AFP, aktuality.sk

X X X

Španielsky súd schválil vydanie bývalého šéfa venezuelskej rozviedky do USA

Americkí predstavitelia sa domnievajú, že Carvajal by mohol poskytnúť informácie o údajných drogových aktivitách prezidenta Nicolása Madura.
Španielsky Najvyšší súd odsúhlasil v stredu vydanie bývalého šéfa venezuelskej vojenskej rozviedky Huga Armanda Carvajala do USA, kde je stíhaný za obchodovanie s drogami. Informovali o tom agentúry AP a Reuters.
Súd súhlasil s extradíciou Carvajala do USA po tom, ako mu bol v Španielsku zamietnutý politický azyl, proti čomu sa však môže ešte odvolať.

Carvajalov právnik Nielson Vilela pre agentúru Reuters uviedol, že neočakáva okamžité vydanie svojho mandanta do Spojených štátov, pretože ten v Španielsku figuruje ako svedok aj v ďalších konaniach.
Americkí predstavitelia sa domnievajú, že Carvajal by mohol poskytnúť informácie o údajných drogových aktivitách prezidenta Nicolása Madura a jeho spolupracovníkov.

Carvajal sa roky skrýval
Huga Armanda Carvajala zadržali 9. septembra v Madride. Podľa polície tam žil v malom byte v úplnej izolácii, pričom nevychádzal von ani sa nepozeral z okna. Na úteku bol od novembra 2019.

Carvajal, známy ako "El Pollo" (Kurča), pôsobil v rokoch 2004-2011 na čele venezuelskej vojenskej spravodajskej služby. Bol blízkym spolupracovníkom vtedajšieho venezuelského lídra Huga Cháveza. O funkciu prišiel potom, ako vo februári 2019 vyjadril podporu vodcovi opozície Juanovi Guaidóovi, ktorý sa krátko predtým vyhlásil za úradujúceho prezidenta Venezuely. Carjaval potom utiekol do Dominikánskej republiky a odtiaľ do Španielska.

Americké ministerstvo financií po Carvajalovi pátra už dlhší čas, pričom ho podozrieva, že poskytoval Revolučným ozbrojeným silám Kolumbie (FARC) podporu pri obchodovaní s drogami.
Na základe obžaloby vznesenej v New Yorku v roku 2011 Carvajala obvinili z toho, že v roku 2006 koordinoval prepravu viac ako 5,6 tony kokaínu z Venezuely do Mexika, pričom kontraband mal byť doručený do USA. Ak Carvajala, ktorý všetky obvinenia popiera, uznajú za vinného, hrozí mu desať rokov väzenia až doživotie, aktuality.sk

X X X

Bulhari protestovali proti zavedeniu covidpasov

Účastníci stredajšieho protestu v bulharskej metropole žiadali odstúpenie dočasného šéfa rezortu zdravotníctva Kacarova.Stovky odporcov očkovania protestovali v stredu v Sofii proti rozhodnutiu bulharskej vlády, podľa ktorého sa budú musieť obyvatelia od štvrtka preukazovať covidpasom pri vstupe do vnútorných priestorov reštaurácií, divadiel či nákupných centier. Informovala o tom agentúra Reuters.

O opatrení informoval v utorok bulharský minister zdravotníctva Stojčo Kacarov v snahe zlepšiť nepriaznivú epidemiologickú situáciu v krajine s najnižšou mierou zaočkovanosti spomedzi krajín eurobloku.
S novým nariadením však nesúhlasia majitelia prevádzok a niektorí politici, ktorí sa v novembri - v poradí už tretích tohtoročných parlamentných voľbách - budú uchádzať o hlasy voličov.
Povinnosť predkladať covidpasy kritizovali aj strany, ktoré majú pred novembrovými voľbami podľa prieskumov verejnej mienky najvyššie preferencie - strana GERB expremiéra Bojka Borisova a socialisti

Protestujúci žiadali odstúpenie šéfa rezortu zdravotníctva
Účastníci stredajšieho protestu v bulharskej metropole žiadali odstúpenie dočasného šéfa rezortu zdravotníctva Kacarova, ktorého prezident Rumen Radev menoval do funkcie po tom, ako sa po júlových voľbách nepodarilo zostaviť novú vládu. Nariadenie o covidpasoch podľa demonštrantov pošliapalo ich slobody, aby ich donútilo dať sa zaočkovať.
Protesty sa okrem Sofie konali aj v niektorých ďalších bulharských mestách.
Podľa nových pravidiel sa covidpasom bude nutné preukazovať pri vstupe do reštaurácií, kaviarní, hotelov, koncertných siení, ale aj kín, fitnescentier, múzeí, nákupných centier či plavární.

Bulhari majú najvyššiu úmrtnosť v Európe
Šéf rezortu zdravotníctva tiež oznámil, že pri vstupe na pracovisko musia covidpas - teda potvrdenie o očkovaní, prekonaní ochorenia COVID-19 alebo negatívnym výsledkom testu - predložiť aj všetci zdravotnícki pracovníci a zamestnanci opatrovateľských domovov.

Aj keď niektorí majitelia reštaurácií, ako aj manažéri hotelov a divadiel uviedli, že budú toto opatrenie bojkotovať, stovky Bulharov sa vydali do očkovacích centier v snahe získať digitálny covidový certifikát.
Aspoň prvou dávkou protikoronavírusovej vakcíny je v Bulharsku zaočkovaných len zhruba 25 percent obyvateľov. Priemer v EÚ sa pritom pohybuje na úrovni 80 percent. Táto krajina má spomedzi krajín EÚ zároveň najvyššiu úmrtnosť v súvislosti s koronavírusom za posledné dva týždne.

Ako uvádza agentúra AFP, nízka zaočkovanosť je dôsledkom nedôvery obyvateľov v štátne inštitúcie a tiež šíriacich sa falošných správ o následkoch vakcinácie, aktuality.sk

X X X

Renault očakáva, že pre čipy vyrobí tento rok minimálne o 300 tisíc áut menej

Spoločnosť IHS Markit v tejto súvislosti pre Reuters uviedla, že pre krízu s polovodičmi je možné, že automobilky vo svete vyrobia tento rok až o 11 miliónov áut menej.
Francúzska automobilka Renault očakáva, že v dôsledku pokračujúceho nedostatku čipov vyrobí v tomto roku minimálne o 300.000 vozidiel menej. Nie je však vylúčené, že to bude o 400.000 vozidiel menej. Uviedli to v stredu pre agentúru Reuters tri zdroje oboznámené so situáciou vo firme. Najnovší odhad produkcie je výrazne horší, než naznačovala predchádzajúca prognóza.

Nedostatok polovodičov spôsobil, že automobilky po celom svete museli obmedziť alebo zastaviť výrobu. Problémy spojené s nedostatkom kľúčových komponentov neobišli ani Renault, ktorý začiatkom septembra očakával, že tento rok vyrobí približne o 220.000 áut menej.
"Prognózy sa neustále menia, výroba by však mala klesnúť o 300.000 až 400.000 vozidiel," uviedol jeden zo zdrojov. Ďalšie dva zdroje odhadujú pokles produkcie v tomto roku o 350.000 až 380.000 áut.

Ako však povedal analytik Pierre-Yves Quemener, ak by pokles výroby predstavoval maximálne 350.000 áut, bol by to pre Renault "úspech". Podľa neho by to totiž znamenalo, že situácia vo firme sa vo 4. kvartáli výrazne zlepší. "To sa mi zdá ako veľmi, veľmi ambiciózne," povedal Quemener. Spoločnosť IHS Markit v tejto súvislosti pre Reuters uviedla, že pre krízu s polovodičmi je možné, že automobilky vo svete vyrobia tento rok až o 11 miliónov áut menej.

Aj podľa francúzskeho Združenia automobilového priemyslu (PFA) nemohol problém s dodávkami čipov prísť pre automobilový priemysel v horšom období. Automobilky sa na jednej strane zotavujú z dôsledkov koronakrízy a na druhej musia investovať do prechodu na elektrické autá, aktuality.sk

X X X

Vymysli zlepšovák a získaj odmenu

Aj takto motivujú v spoločnosti Mecom, ktorá je najväčším slovenským výrobcom mäsových výrobkov, zamestnancov k tomu aby sami hľadali rôzne spôsoby ako vylepšiť výrobu či podmienky na pracoviskách. Viac už nám prezradí generálny riaditeľ Mecom Group, a.s. Ladislav Čechovič.

x Čo vás viedlo k „oprášeniu“ týchto voľakedy populárnych zlepšovákov ?

Videli sme, že máme veľa iniciatívnych zamestnancov, ktorí chcú vylepšiť či už výrobný proces alebo pracovné podmienky svojho kolektívu. Preto sme im chceli vytvoriť priestor, aby sa mohli realizovať a takisto je to výhodné pre firmu, pretože vďaka zlepšovákom môžeme niekde ušetriť náklady alebo zlepšením podmienok zvýšiť spokojnosť našich zamestnancov.

x Koľko môže zamestnanec dostať za zlepšovák ?

Zlepšováky vyhodnocujeme a odmeňujeme každý mesiac. Na dobrých nápadoch rozhodne nešetríme a stáva sa, že odmeníme aj 10 či 15 zlepšovákov mesačne. Navyše vyhodnocujeme aj zamestnanca a kolektív mesiaca, kde môže byť tímová odmena až niekoľko sto Eur. O tom, že prinášať zlepšováky sa oplatí svedčí aj fakt, že doteraz sme zamestnancom vyplatili viac ako 8-tisíc Eur.
2fotky v galériiBudovy HumennéZdroj: Mecom

x Aké zlepšováky zatiaľ zamestnanci priniesli ?

V rámci celej skupiny to boli rôzne výrobné vylepšenia, v Humennom to boli nápady podporujúce ochranu životného prostredia, označovanie transportných vozíkov vo výrobe farebnými etiketami pre lepšie rozlíšenie fázy výrobného procesu jednotlivých výrobkov, či nahradenie mechanickej rampy elektronickou na zlepšenie priepustnosti a menej čakania. Vymenoval som iba niektoré z nich, doteraz to boli desiatky výborných, často veľmi jednoduchých, nápadov.

x Hovoríte, že chcete zlepšiť spokojnosť vašich zamestnancov, prečo je to pre Vás dôležité ?

Mimoriadne nám záleží na tom, aby do našich výrobných prevádzok ľudia nechodili iba do práce, ale aby sa cítili ako súčasť veľkého teamu, ktorý ťahá za jeden povraz. A na druhej strane chceme mať stabilné kolektívy zamestnancov, preto sa snažíme vytvárať najlepšie možné pracovné podmienky, aktuality.sk