... Francúzi: Je to dýka do chrbta: Nová aliancia bude pozostávať z USA, Británie a Austrálie. Cieľom je ochrániť západné záujmy v Ázii pred rastúcou Čínou. Vo svete vzniká nová obranná aliancia, no bude obsahovať len troch hráčov – Spojené štáty, Britániu a Austráliu. Hovorí si Aukus, podľa skratiek všetkých troch zapojených štátov. Za posledné desaťročia je to vôbec prvý obranný spolok, aký kedy vznikol medzi viacerými štátmi.

Nikdy to nepovedali nahlas, no nová aliancia medzi USA, Britmi a Austráliou bude namierená najmä proti Číne.
Nie každý je však z novej aliancie nadšený. Medzi prvými, samozrejme, Čína. Hovorca tamojšieho ministerstva zahraničných vecí označil Aukus za výsledok „prekonanej mentality studenej vojny“, aj keď Aukus nikdy netvrdil, že jeho terčom má byť práve komunistický režim v Pekingu.

No medzi kritikov aliancie sa zaradilo aj Francúzsko, v Európskej únii najväčšia obranná veľmoc, ktorá však zostala mimo tohto tria. Aukus dokonca šéf francúzskej diplomacie označil za „dýku do chrbta“. Nesúvisí to len s francúzskymi politickými cieľmi, ale opäť – aj s peniazmi.

Ide o ponorky. No nie len o ne
Všetko to malo byť pôvodne len o ponorkách, konkrétne tých na jadrový pohon.
Ide o strategickú zbraň, jadrová ponorka je schopná zotrvať pod hladinou mora aj niekoľko mesiacov, na rozdiel od tých klasických poháňaných naftou a elektrinou, ktoré pod hladinou vydržia maximálne niekoľko dní. Aj preto je jadrovú ponorku takmer nemožné vystopovať. Je tiež schopná páliť rakety so stredne dlhým doletom a niesť oveľ väčšiu nálož.
Práve o ponorky mala záujem aj francúzska armáda, považovaná za najsilnejšiu v celej Európskej únii a druhú najsilnejšiu v Európe hneď po Spojenom kráľovstve.

Na Západe technológiu na výrobu jadrovej ponorky vlastnia len Briti, Američania a Francúzi. Okrem toho už len Rusko, India a Čína. Austrália sa teraz vďaka aliancii Aukus stane 7. krajinou sveta, ktorá bude mať prístup k nukleárnym ponorkám.

Lenže práve po vzniku aliancie Aukus zrušila Austrália kontrakt na dodávku 12-tich, hoci nie jadrových, ponoriek Francúzsku vo výške viac ako 30 miliárd eur.
Práve toto nahnevalo Francúzov, keďže kontrakt sa dohadoval ešte v roku 2016 a francúzski predstavitelia ho označovali ho za „dohodu storočia“. Takisto je zrejmé, že Francúzi sa cítia byť vylúčení aj politicky. Ak by sa stali členom Aukus-u, nestalo by sa to.

„Je to dýka do chrbta,“ komentoval to francúzsky minister zahraničia Jean-Yves Le Drian.
Taiwan je ohrozený
No pre Austráliu je zjavne prednejšie brániť sa voči možnej hrozby z Číny. Obe krajiny od seba delí viac ako 7000 kilometrov, no nachádzajú sa v rovnakom regióne. Práve Indopacifická oblasť má byť brázdou USA, Británie a Austrálie voči rastúcemu politickému aj vojenskému vplyvu Číny v oblasti.

Najnovšie to je vidieť na spore medzi Čínou a Taiwanom, ktoré je síce v praxi nezávislým, no čínski komunisti si na ostrov robia dlhodobo nároky. Taiwan sa formálne nazýva Čínska republika a je to jedna z najvyspelejších krajín sveta a celkovo 21. najväčšia ekonomika sveta. Napätie medzi Taiwanom a Čínou v uplynulých týždňoch vzrástlo po tom, ako pri taiwanských hraniciach začali prelietavať čínske bojové lietadlá.

Aj americký prezident Joe Biden dal dávnejšie najavo, že práve súperenie o vplyv v Ázii bude jeho zahraničnopolitickou prioritou, hoci podobne to deklaroval aj jeho predchodca Barack Obama.

Austrália chce jadrové ponorky. Ale nie jadrové zbrane
Biden teraz najnovšie vyhlásil, že USA sú pripravené brániť Taiwan proti akýmkoľvek útokom. Taiwanská armáda je pritom dlhodobo vyzbrojovaná americkými zbraňami a je považovaná za jednu z najlepšie vybavených armád v juhovýchodnej Ázii.
Práve vznik spolku Aukus má byť najjasnejším signálom Západu voči čínskym mocenským ambíciám v Ázii ale zároveň má ochrániť aj Austráliu, ktorá sa nachádza v rovnakom širšom regióne.
Austrália sa teraz vďaka aliancii Aukus stane ponorkovou veľmocou, jednou zo siedmich na svete. Krajina však prisľúbila, že sa nebude usilovať o vlastné jadrové zbrane, aktuality.sk

X X X

GP Žilinka obhajuje zrušenie obvinenia Petra Brhela rozporom v tvrdeniach korunného svedka

Generálny prokurátor Maroš Žilinka tvrdí, že právoplatným uznesením o vznesení obvinenia bol porušený zákon v neprospech obvineného. Generálny prokurátor Maroš Žilinka zrušil obvinenie Petra Brhela, brata oligarchu Jozefa Brhela, ktorý bol stíhaný v kauze Mýtnik. Informácia je verejnosti známa od včera.

Alfa a omega zákonnosti
Žilinka dnes priblížil, prečo 12. októbra zrušil uznesenie vyšetrovateľky NAKA zo dňa 29. januára 2021 v časti, ktorým vzniesla obvinenie P. B. pre zločin prijímania úplatku, ako aj naň nadväzujúce uznesenie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry zo dňa 19. apríla 2021 o zamietnutí sťažnosti obvineného, podanej proti uzneseniu o vznesení obvinenia.
Generálny prokurátor prikázal vyšetrovateľke NAKA, aby o veci znovu konala a rozhodla.

Maroš Žilinka podľa hovorcu prokuratúry Dalibora Skladada po preskúmaní veci dospel k záveru, že „neboli splnené zákonné podmienky na trestné stíhanie obvineného pre skutok, pre ktorý mu bolo vznesené obvinenie a to pre absenciu dôkazov, ktoré by dôvodnosť vzneseného obvinenia potvrdzovali a ktoré by vo svojom súhrne umožňovali urobiť úsudok o naplnení všetkých znakov skutkovej podstaty trestného činu, ktorá je alfou a omegou zákonnosti v demokratickej spoločnosti, zo strany obvineného P. B.“.

Jediný usvedčujúci dôkaz
Peter Brhel bol pôvodne obvinený z toho, že od Martina Fleischera prijal 10-tisíc eur, o ktorých vedel, že pochádzajú z nelegálne získaných zdrojov. Fleishera spolu s manželkou Margarétou už právoplatne odsúdili. Po uzavretí dohody o vine a treste vyviazli s podmienečným trestom a Fleischer s peňažným trestom vo výške 150-tisíc eur, jeho manželka vo výške 30-tisíc eur.

Žilinkovi prekážalo, že obvinenie Brhela bolo založené na jedinom usvedčujúcom dôkaze, ktorým bola Fleischerova svedecká výpoveď. Generálny prokurátor pripomína, že policajná vyšetrovateľka s predchádzajúcim súhlasom prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry tomuto svedkovi dočasne odložila vznesenie obvinenia.
Tento podľa Žilinku tzv. korunný svedok vo svojich viacerých výpovediach uvádzal diametrálne odlišné dôvody odovzdania obálky s peniazmi obvinenému Brhelovi, keď raz mal byť tým dôvodom „príspevok na voľby“ a druhý raz „bližšie nešpecifikovaný nájom“, ktorý podstatný rozpor logickým a vierohodným spôsobom nevysvetlil.

Žilinka vnímal obvinenie ako predčasné
Rozpor v tvrdeniach korunného svedka sa podľa generálneho prokurátora týkal aj okolnosti, ako podľa vlastného rozhodnutia rozdelil úplatok 30 000 eur, ktorý sám prevzal v súvislosti so zabezpečovaním nájmu budovy na východnom Slovensku, a to v kontexte výpovede svedka JUDr. Ľ. M. (voči nemu bolo rovnako dočasne odložené vznesenie obvinenia), ktorému mal z uvedenej sumy odovzdať 10 000 eur, podľa vedomostí ktorého zvyšnú časť vo výške 10 000 eur mal svedkom Martin Fleischer odovzdať bývalému šéfovi finančnej správy Františkovi Imreczemu a nie bratom B., ktorí prevzatie uvedenej čiastky odmietajú.

Výpoveď tohto tzv. korunného svedka v podstatných okolnostiach je tak vo vzťahu k Petrovi Brhelovi podľa Maroša Žilinku nielen sporná, ale naviac je osamotená, keď nie je podporená ani žiadnymi inými dôkazmi, ktoré by objektívnemu pozorovateľovi umožnili záver o tom, že konkrétna osoba mohla spáchať trestný čin.

Generálny prokurátor argumentuje, že svedok M. F. navyše sám potvrdil, že P. B., ktorému mal odovzdať obálku s peniazmi, lebo nezastihol jeho brata, od neho žiadne peniaze nepýtal, neboli súčasťou nijakej dohody a nemal žiadnu vedomosť ani prehľad o tom, o akú aktivitu ide, čo objektívne dokazuje, že ak by aj Brhel prevzal od Fleischera peniaze pôvodne určené pre jeho brata (čo obaja popierajú), nemal vedomosť o tom, že tieto získal Fleischer ako úplatok, v dôsledku čoho v jeho prípade absentovala a doposiaľ absentuje aj subjektívna stránka skutkovej podstaty stíhaného trestného činu prijímania úplatku, vyžadujúca úmyselné zavinenie.
Vznesenie obvinenia Petrovi Brhelovi tak bolo podľa Maroša Žilinku predčasné.

Škodlivé procesné postupy
„Trestné stíhanie založené na výpovedi jediného tzv. korunného svedka poskytujúceho pomoc pri odhaľovaní trestnej činnosti výmenou za beztrestnosť alebo iné výhody, vyžaduje od konajúcich orgánov osobitnú obozretnosť. V danom prípade tomu tak, žiaľ, nebolo. Ide o ukážkový príklad nedôvodného trestného stíhania len na základe výpovede spolupracujúcej osoby, ktorá nebola podporená ďalšími dôkazmi. Takéto procesné postupy považujem za škodlivé a v konečnom dôsledku aj vrhajúce tieň na inak zákonnú činnosť orgánov činných v trestnom konaní,“ uzatvára Maroš Žilinka obhajobu vlastného rozhodnutia, aktuality.sk

X X X

Nehoda v belgickom Gente si zrejme vyžiadala životy štyroch Slovákov

Štyria ľudia, ktorí v sobotu ráno zahynuli po tom, ako ich auto skončilo vo vode v kanáli Leie v centre Gentu, majú viac ako pravdepodobne slovenskú štátnu príslušnosť. S odkazom na vyhlásenie polície v Gente to na svojej webovej stránke uviedol denník Gazet van Antverpen.

Denník vo večerných hodinách informoval, že auto značky Peugeot skončilo v noci z piatka na sobotu v kanáli Leie na ulici Huidevetterskaai. Auto s francúzskou poznávacou značkou prešlo cez zvodidlá a skončilo vo vode. „Máme predstavu, kto sú pravdepodobne tí štyria cestujúci,“ povedal hovorca polície z Gente vo vyhlásení pre médiá. Štvorica však v čase tohto vyhlásenie (o 19.00 h) ešte nebola oficiálne identifikovaná.

Policajti priznali, že poznávacia značka im neprezradila totožnosť štvorčlennej posádky, avšak podrobnejšie vyšetrovanie ich priviedlo k 33-ročnému Slovákovi, ktorý má registrovaný pobyt v meste Gent. Žena, ktorú objavili v aute, je pravdepodobne jeho 35-ročná priateľka. Má tiež slovenský pôvod, ale nemá registrovaný pobyt v Belgicku.

Obhliadka tiel pred pitvou ukázala, že ďalší dvaja muži v aute – vo veku 23 a 26 rokov – mali vo vreckách doklady totožnosti a sú tiež slovenského pôvodu. Gentská polícia potvrdila, že skontaktovala slovenské úrady a naďalej vyšetruje, prečo posádka havarovaného auta jazdila po Gente s autom s francúzskou poznávacou značkou./agentury/

X X X

Fico už trúbi do prezidentských volieb

Zuzana Čaputová ešte nie je ani v polovici päťročného funkčného obdobia a Smer už vyzýva opozíciu, aby premýšľala nad novou prezidentskou autoritou.
Čaputová je v úrade prezidentka od 15. júna 2019. Napriek tomu, že ďalšie prezidentské voľby budú až v roku 2024, líder opozičnej strany Smer už vyzýva na úvahy, kto ju nahradí.

Podnetom na jeho vyjadrenie na sociálnej sieti bolo video Čaputovej, v ktorom sa zastala štyroch vyšetrovateľov NAKA, ktorí sú obvinení z marenia spravodlivosti a manipulovania výpovedí svedkov. Dôvodom je uznesenie bratislavského krajského súdu, ktorý vyšetrovateľov prepustil z väzby. Senát v uznesení spochybňuje aj samotné stíhanie.

„Pani prezidentka sa postavila za štyroch vyšetrovateľov, proti ktorým sú priame dôkazy ako zneužívali svoje právomoci, vymýšľali si trestnú činnosť iných policajtov. Sú tu legálne odposluchy, výpoveď agenta,“ hovorí Fico vo videu.

Dôkaznú situáciu v prípade štyroch vyšetrovateľov NAKA porovnáva s inými, ktorí sú vo väzbe a tvrdí, že proti nim „nie sú priame dôkazy“. Opäť pripomenul kauzu Dušana Kováčika, bývalého špeciálneho prokurátora, ktorého súd poslal do väzenia za 14 rokov za korupciu.

Fico tvrdí, že proti nemu nemal súd žiadne priame dôkazy. „Dôkazná situácia v jeho prípade predstavovala možno tri percentá z dôkaznej situácie, ktorá je k dispozícii voči vyšetrovateľom,“ dodal.
Fico hovorí o svete miliardára Georga Soroša, ktorý „naordinoval už dvoch prezidentov“ na Slovensku. Okrem Čaputovej aj jej predchodcu Andreja Kisku.

Úlohou Čaputovej je podľa predsedu strany Smer a viacnásobného bývalého premiéra držať „túto vládu pri moci“. Vytkol jej opäť „zmarené referendum“, podpisovanie aj „protiústavných zákonov“, je podľa neho príliš liberálna. „Nečudujme sa, že chráni vyšetrovateľov NAKA…, lebo majú likvidovať opozíciu a má to udržať vládu pána Hegera, v podstate Matoviča, pri moci,“ vyhlásil Fico.

„Slovenskú opozíciu čaká veľmi vážna úloha. Nielenže musíme povaliť túto váhu, ale musíme uvažovať o tom, kto bude nový prezident. Nesmieme dovoliť , aby opäť v ďalších prezidentských voľbách vyhral Sorošov človek, nejaký lokaj, ktorý bude len a len cudzie záujmy hájiť. Musíme nájsť skutočnú, slovenskú autoritu. Autoritu, ktorá bude skutočnou hlavou Slovenskej republiky,“ dodal v závere Fico./agentury/

X X X

Krúpa: Niektorí poslanci môžu vynášať utajované informácie

Zloženie komisie na kontrolu odposluchov by malo byť iné, ako sa pôvodne zamýšľalo. Uviedol to predseda Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť Juraj Krúpa (OĽaNO).
Predseda Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť Juraj Krúpa (OĽaNO) Tvrdí, že niektorí poslanci môžu vynášať utajované informácie, preto treba ešte prehodnotiť, kto bude komisiu tvoriť. Sfunkčnenie komisie je aj jedným z výstupov pracovnej skupiny na obnovu dôvery v právny štát. Ak sa koalícia dohodne, legislatívne zmeny by podľa Krúpu mohli prísť na novembrovú schôdzu NR SR.

„Problémom je, že niektorí poslanci ‚s radosťou‘ vynášajú utajované informácie a dochádza k situáciám, že títo poslanci budú mať prehľad o tom, kto kedy bol v minulosti odpočúvaný v niektorých prípadoch,“ povedal pre agentúru TASR Krúpa. Každá takáto aktivita je podľa neho dvojsečnou zbraňou.

Hovorí o citlivej situácii, keď sa veľa informácií vynáša von. Spomenul napríklad šírenie správy Slovenskej informačnej služby (SIS), ktorú mali k dispozícii poslanci NR SR. „Zobrali sme si čas na rozmyslenie, ako sa k tomu postaviť,“ dodal s tým, že na koaličnej rade sa zhodli, že pri kreovaní komisie sa majú urobiť úpravy.

Zloženie komisie sa preto zrejme bude meniť. „Je pravdepodobné, že to budeme upravovať tak, aby sme mali zloženie komisie, ktoré bude zodpovedať aj určitým predpokladom. Buď ľudia, ktorí už majú bezpečnostné previerky, alebo takí, ktorí majú skúsenosti,“ doplnil Krúpa.

Komisia na kontrolu odposluchov má mať podľa súčasnej legislatívy osem členov. Traja zástupcovia koalície a traja z opozície si majú vybrať po dvoch spomedzi členov brannobezpečnostného výboru, výboru na kontrolu činnosti SIS a výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva. Ďalších dvoch členov má voliť parlament na návrh šéfa brannobezpečnostného výboru. Šéfom komisie by mal byť zástupca opozície.

Predseda výboru na kontrolu činnosti SIS Marián Saloň (Smer) pre TASR povedal, že v uplynulom týždni na zasadnutí výboru už vybrali do komisie dvoch poslancov. Jej súčasťou má byť Peter Šuca (Smer) a Gábor Grendel (OĽaNO). Saloň o zamýšľaných úpravách v zložení komisie podľa svojich slov nevedel.

Komisiu, ktorá má posudzovať, či sú informačno-technické prostriedky v réžii polície alebo SIS použité oprávnene alebo neoprávnene, má podľa zákona zriadiť Národná rada. Komisia počas minulého volebného obdobia nefungovala./agentury/

X X X

Zomknutie národa potvrdí, že sme väčšina, tvrdí vyzývateľ Orbána Márki-Zay

Premiérsky kandidát maďarskej opozície avizuje mohutný boj, v ktorom pôjde o slobodu maďarského národa.
Úplným národným zomknutím teraz bude možné potvrdiť, že opozícia v Maďarsku má väčšinu, povedal v sobotu v Budapešti kandidát na post premiéra do parlamentných volieb v roku 2022 Péter Márki-Zay z Hnutia Maďarsko pre všetkých (Mindenki Magyarországa Mozgalom), ktorý zvíťazil v minulotýždňových opozičných primárnych voľbách.
Mohutný boj

Márki-Zay hovoril na opozičnom zhromaždení pri príležitosti osláv 65. výročia vypuknutia maďarského protikomunistického povstania z roku 1956, na ktoré na Námestie hrdinov prišlo vyše 1000 priaznivcov opozičných strán so straníckymi vlajkami, ako aj s vlajkami Maďarska a Európskej únie.

„Bude to mohutný boj, v ktorom pôjde o slobodu nášho národa, o novú ústavu, ktorú bude treba prijať prostredníctvom referenda, ale aj o pričlenenie Maďarska k európskej prokuratúre. Chceme byť krajinou, kde do verejnoprávnej televízie vpustia opozičného politika nielen na päť minút," povedal opozičný premiérsky kandidát.

Podľa jeho slov bude okrem iného potrebné prijať aj nový volebný zákon a vstúpiť do eurozóny.
S prejavom vystúpili všetci piati opoziční kandidáti na post premiéra do budúcoročných parlamentných volieb, ktorí sa zúčastnili na primárkach., aktuality.sk

X X X

Lengvarský je horší minister ako Krajčí, tvrdí Matovič. Na Sulíka vytiahol ranč v Austrálii

Minister financií Igor Matovič obviňuje ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského pre nízku zaočkovanosť na Slovensku. Počíta s tým, že Richard Sulík odíde po budúcich voľbách na ranč do Austrálie.

„Osobne si myslím, že je horší ako Marek Krajčí,“ vyjadril sa Igor Matovič o ministrovi zdravotníctva Vladimírovi Lengvarskom v rozhovore pre Nový Čas. „Otvoríte chladničky, sypú sa na vás milióny vakcín a on nie je schopný vymyslieť nástroj, ako zaočkujeme najrizikovejších pacientov 80+,“ rozhorčoval sa minister financií a obhajoval exministra Krajčího, že on takúto možnosť v boji s pandémiou nemal.

Keď Lengvarský preberal zdravotníctvo, tak Slovensko bola podľa Matoviča siedma najrýchlejšie očkujúca krajina v rámci EÚ. „Dnes sme tretí od konca a za nami sú Rumuni a Bulhari. Zo siedmej najlepšej urobiť tretiu najhoršiu vyžaduje celkom slušný výkon,“ nešetril šéf OĽaNO kritikou na adresu nominanta jeho hnutia.
„Pán minister Lengvarský nebola moja osobná nominácia, chcel som nechať, nech má slobodu Edo a nech to je kolektívne rozhodnutie. Mal som omnoho vyššie očakávania,“ dodal Matovič.

O Sulíkovom ranči
„Namiesto toho, aby pomáhal, vždy to boli rany od chrbta. Robiť si kampaň na tom, že robím opozíciu vlastnej koalícii počas pandémie, tak neviem, či by to Fico, Danko alebo iní koaliční partneri dokázali,“ vyjadril sa minister financií na adresu Richarda Sulíka.

Uviedol, že už aj Boris (Kollár - pozn. red.) a Sme rodina odpozorovali od Sulíka, že je dobré robiť opozíciu v koalícii, že na tom sa ľahko získavajú body, lebo ľudia tomu tlieskajú.
Komunikáciu so Sulíkom označil za zvláštnu, lebo sa iba dozvedal, že tam a tam idú prispieť stovky miliónov na elektrinu. „Ale asi sa pomýlil a myslí si, že chodí každé ráno do roboty na ministerstvo financií a nie hospodárstva,“ vyjadril sa Matovič.
Minister financií počíta s tým, že Richard Sulík s ním nebude sedieť v ďalšej vláde. „Keď sme spolu rokovali o koalícii, tak ma opakovane uisťoval, že toto je jeho posledné ministrovanie a po budúcich voľbách odchádza do Austrálie a ukazoval mi, kde má ranč pri Perthe.“

Reakcia SaS a chválenie Hegera
„Hlavným plánom ministra hospodárstva Richarda Sulíka je plniť program strany SaS, aby sa na Slovensku lepšie žilo a tento postup vrelo odporúča aj kolegom. Nech pomáhajú namiesto klebetenia, lebo to našej krajine nijako nepomôže. To, čo bude Richard Sulík robiť na dôchodku, je jeho osobná vec,“ cituje Nový Čas zo stanoviska Sulíkovej hovorkyne Kataríny Matejkovej.

Šéf OĽaNO v rozhovore nešetril chválou na adresu Eduarda Hegera. „Myslím si, že je oveľa lepší premiér ako ja,“ uznal otvorene. „Edo je omnoho viac konsenzuálny a taký, že keď aj vidí trucovitého Riška, tak má s ním takú rodičovskú trpezlivosť. Ja som Riškovi radšej dal po zadku a potom ma ľudia odsudzovali, že Riško dostal po zadku,“ vyjadril sa Matovič.
Pripustil, že by ho Heger mohol vystriedať na čele OĽaNO. „Ja sa tomu nebránim. Keď bude mať záujem, nech sa páči,“ uviedol s tým, že súčasný premiér mu ale zatiaľ nič také nepovedal., aktuality.sk

X X X

Heger: Reformy nemôžu neprejsť, sú v programovom vyhlásení

Reformy nemôžu neprejsť, keďže boli definované v programovom vyhlásení vlády. Ak parlament podporil program vlády a napokon reformy neodhlasuje, bol by to výsmech občanom do tváre. V diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy to povedal premiér Eduard Heger (OĽaNO).

Reformy sú podľa neho pripravené, jedinou prekážkou je politická vôľa, ktorú zatiaľ nedeklaruje hnutie Sme rodina.
„Reformy nemôžu neprejsť. Spreneverili by sme hlasovanie národnej rady voči programovému vyhláseniu vlády. Parlament nie je holubník. Keď vyše 90 hlasmi zahlasuje za programové vyhlásenie vlády, v ktorom definuje reformy, ktoré ide vykonať, a nakoniec ich neurobí. Veď to je výsmech občanom do tváre. Ako by sme mohli vôbec ďalej fungovať?“ vyhlásil premiér s tým, že aj Sme rodina hlasovalo za programové vyhlásenie. Bude preto s hnutím rokovať. Doplnil, že reformy chce 70 percent občanov.

Stotožňuje sa s výhradami Sme rodina, že minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO) má chodiť do regiónov vysvetľovať reformu nemocníc. Doplnil, že to sa už deje. Ako budú nemocnice vyzerať sa podľa premiéra nedozvieme pred komunálnymi voľbami, keďže situácia sa má monitorovať dva roky.

Reforma súdnej mapy má priniesť zväčšenie obvodov, aby boli rozhodnutia súdov rýchle, spravodlivé a zrozumiteľné, hovorí premiér. Priznal, že v komunikácii reforiem vláda zaostáva.

Heger tiež potvrdil, že núdzový stav sa zavádzať nebude. „Verím v to, že občania sú rozumní,“ povedal s tým, že núdzový stav nie je riešenie. „Zase by ho bolo treba vynucovať,“ myslí si, pričom nechce diktovať ľuďom, čo majú robiť.
Uznal, že kontrola opatrení zo strany polície napríklad v regiónoch zlyháva. S dodržiavaním a kontrolou opatrení je u nás problém, pretože napríklad v regiónoch sa naráža na rodinné väzby, myslí si premiér. „Je im ťažko ľudsky vyžadovať dodržiavanie pravidiel,“ povedal. Polícia musí podľa neho zabezpečovať pravidlá, ktoré nastavil štát.

Štát urobil podľa Hegera všetko preto, aby chránil rizikové skupiny pred nákazou. Ak by sa podarilo zvýšiť zaočkovanosť u obyvateľov nad 50 rokov, zmiernili by sa podľa neho aj opatrenia a žili by sme komfortnejší život. Povedal, že teraz je to na zodpovednosti obyvateľov./agentury/

X X X

Vyhliadky talianskej ekonomiky sa zlepšili

Agentúra S&P zlepšila výhľad ratingu Talianska.
Ratingová agentúra S&P Global signalizovala, že by mohla zlepšiť svoje hodnotenia úverovej bonity Talianska. Ako dôvod uviedla pokrok pri implementácii reforiem, ktoré podporia rast ekonomiky a fiškálnu konsolidáciu.

Pozitívny výhľad
S&P v piatok (22. 10.) potvrdila rating dlhodobých záväzkov Talianska na úrovni BBB, čo je dva stupne nad neinvestičným pásmom. Zároveň však zlepšila výhľad ratingu na pozitívny zo stabilného.
Vyhliadky talianskej ekonomiky sa zlepšili vďaka zvýšeniu vakcinácie, ktorá umožnila krajine vyhnúť sa novému lockdownu. Peniaze z fondu obnovy Európskej únie (EÚ) podporujú oživovanie ekonomiky a opatrenia Európskej centrálnej banky (ECB) držia výnosy dlhopisov nízko.

Podľa S&P sa Rím jasne prihlásil k reformám, ktoré podporia rast, čo bude mať pozitívny vplyv na verejné financie. „Takisto kroky, ktoré prijala ECB od začiatku pandémie na zabezpečenie jednotnej menovej politiky v rámci eurozóny, podporili zotavovanie Talianska ťahané investíciami."
Najväčší príjemca
Taliansko je najväčším príjemcom z fondu obnovy EÚ, z ktorého získa takmer 200 miliárd eur vo forme grantov a úverov.
S&P prognózuje, že deficit verejných financií Talianska v roku 2021 dosiahne 8,8 % hrubého domáceho produktu (HDP) a nie 9,4 % HDP, čo je oficiálny vládny cieľ. V minulom roku schodok predstavoval 9,6 % HDP. HDP tento rok podľa S&P reálne stúpne o 6 % a v roku 2022 o 4,4 % po poklese takmer o 9 % v minulom roku, aktuality.sk

X X X

Tisíce väzňov v Iráne majú miernejšie tresty

Alí Chameneí udelil milosť alebo zmiernil tresty vyše 3450 väzňom.
Najvyšší iránsky duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí udelil milosť alebo zmiernil tresty viac ako 3450 väzňom, uvádza sa v sobotňajšom vyhlásení na jeho internetovej stránke. Informovala o tom agentúra AFP.
Výročia narodenia Mohameda

Chameneí „schválil... milosti a zníženie trestov pre 3458 ľudí odsúdených" rôznymi iránskymi súdmi, uvádza sa vo vyhlásení.
Rozhodnutie na návrh šéfa súdnictva prichádza v čase výročia narodenia proroka Mohameda.
Najvyšší iránsky duchovný vodca pravidelne udeľuje kolektívne milosti počas veľkých náboženských sviatkov, a to v spolupráci so šéfom súdnictva, aktuality.sk

X X X

Eduard Heger: Búchanie po stole nie je môj štýl, hranice však mám

Premiér Eduard Heger verí, že na blokovaných reformách sa s hnutím Sme rodina napokon dohodnú. Povedal to v relácii RTVS Sobotné dialógy. Zatiaľ čo tretia vlna pandémie naberá na sile, Slovensko má problém s nízkou mierou zaočkovanosti. Podľa Hegera však vláda urobila všetko, čo mohla, aby zaočkovanosť zdvihla.

Mobilizovať by sa teraz mali ľudia v regiónoch a povzbudzovať ľudí vo vekovej kategórii 50+, aby sa dali zaočkovať a aby sa celý región nedostal do čiernej farby a nemusel dodržiavať tvrdé opatrenia.
V diskusnej relácii Sobotné dialógy sa Eduard Heger vyjadril aj k reformám, ktoré blokuje koaličný partner Sme rodina.
Verí, že sa dohodnú
Reformy majú v štáte opraviť to, čo nefunguje. Podľa premiéra Eduarda Hegera je dôležité, aby sme Slovensko dostali do formy.
Riešením, ako získať väčšiu podporu pre reformu zdravotníctva, je aj podľa neho viac chodiť do regiónov. Žiada to aj koaličný partner Sme rodina. Heger to ministrovi zdravotníctva Vladimírovi Lengvarskému odporučil už po letnom turné, ktoré absolovoval v regiónoch.

Verí však, že diskusie s koaličnými partnermi, napokon povedú k tomu, že aj Sme rodina, ktorá blokuje tri reformy (zdravotníctva, súdnej mapy a národných parkov), ich napokon podporí.

Priemér však búchať po stole neplánuje. „Nie je to môj štýl. Nemôžem jedných dychom povedať, že chcem budovať politickú kultúru úcty a zodpovednosti a na druhej strane robiť násilné kroky. Ale, áno mám aj ja svoje červené čiary, rozprávam sa o nich so svojim kolegami za zatvorenými dverami, lebo to je politická kultúra,“ dodal Heger s tým, že je dostatočne skúsený politik na to, aby neodkazoval svojim koaličným partnerom cez médiá.
Pomôcť si môžu ľudia v regiónoch
Na margo súčasnej pandemickej situácie, sa prihovoril k ľuďom vo vekovej skupine 50+, ktorá patrí k najohrozenejším. „Doplácame životmi a zdravím na ľajdáctvo,“ komentoval aktuálne číslo zaočkovanosti, ktoré sa pohybuje na úrovni 43 %.
Je však presvedčený, že vláda urobila naozaj všetko, čo mohla, aby sme dosiahli vyššiu zaočkovanosť. Čelíme vraj bezprecedentnej opozícii voči očkovaniu, s akou sa nestretávajú žiadne iné európske krajiny.
„Je mi ľúto, že ľudia v čiernych regiónoch musia dodržiavať tvrdé opatrenia, ale je cesta z toho von,“ reagoval na margo blížiaceho sa obdobia Dušičiek, počas ktorého konzílium odborníkov neodporúčalo uvoľniť opatrenia.

Podľa neho si ľudia v regiónoch vedia zlepšiť svoje výsledky a zabezpečiť si tak, že už nepôjdu do čiernej farby, ale budú najviac v bordovej. Stačí, ak budú mať nad 65 % zaočkovaných ľudí vo veku 50+. Pomôcť má v tomto obyčajné vzájomné povzbudzovanie. „Myslím, že v Prešove im chýbalo do toto, aby ostali bordoví sto ľudí, tak mesto začalo týchto ľudí mobilizovať, aby sa dali zaočkovať. Toto je cesta, ako sa z toho vieme dostať,“ skonštatoval.
Adresná pomoc pre domácnosti

Pre vyššie ceny energií majú mnohé firmy problémy, niektoré obmedzili prevádzky, iné uvažujú nad úplným zastavením. Heger však nevidí situáciu tak čierne. Tvrdí, že minister hospodárstva je v úzkom kontakte so zástupcami zamestnávateľov a vláda je pripravená na viaceré scenáre, aj okamžitú pomoc.

Tú deklaroval aj pre domácnosti. „Budeme sledovať dopad na nízkopríjmové skupiny, a zameriame na nich adresné riešenie,“ povedal v relácii. Väčšiny domácností by sa to však nemalo podľa neho výrazne dotknúť. V súvislosti s cenami energií povedal, že sa vraciame na úroveň cien energií, aké boli v rokoch 2019 a 2020. „Pri plyne v tomto roku klesla cena energií pre domácnosti. Ale vo všeobecnosti by domácnosti nemali byť výrazne dotknuté, lebo máme reguláciu cien,“ uzavrel.
Zdôraznil, že v oblasti energií dala vláda 170 miliónov eur na oddlženie dlhu z fotovoltaických elektrární.
„Dlh vznikol kvôli nevýhodnému podpisu kontraktov štátu voči fotovoltaickým elektrárňam, ktorým garantoval veľmi vysokú cenu, to bol naozaj podvod na ľuďoch,“ dodal.

Krajniak má premiérovu dôveru
Vyjadril sa aj ku kauze v rezorte práce, ktorú tento týždeň zverejnilo Investigatívne centrum Jána Kuciaka. Z ich zistení vyplýva, že štát poslal podvodníkom 24 miliónov cez schránkové firmy.

Minister Milan Krajniak však má premiérovu dôveru a nemyslí si, že by mal vyvodiť politickú zodpovednosť. „To by musel na tom nejakým spôsobom participovať, a to nie je tento prípad,“ komentoval prípadné vyvodenie zodpovednosti ministra práce.
„Polícia touto informáciou disponuje už niekoľko mesiacov a podniká v tejto veci kroky. Pracuje na vyšetrení. Tí ľudia musia byť postavení pred súd,“ doplnil, aktuality.sk

X X X

Ruského magnáta hľadajú za účasť na vraždách. Čierna Hora mu udelila azyl

Teľman Ismailov dostal medzinárodnú ochranu vzhľadom na jeho perzekvovanie ruskými úradmi, ktoré ho hľadajú na základe politického názoru.
Čierna Hora udelila azyl ruskému miliardárovi Teľmanovi Ismailovovi, ktorého Moskva hľadá v súvislosti s jeho údajnou účasťou na dvoch vraždách. Čiernohorské úrady tak spravili s tým, že Ismailov je prenasledovaný, uviedol v sobotu pre tlačovú agentúru AFP jeho právnik.

Rusi žiadajú extradíciu Ismailova
Ismailova narodeného v Azerbajdžane zatkli začiatkom októbra v čiernohorskom hlavnom meste Podgorica na základe medzinárodného zatykača vydaného Ruskom, ktoré požaduje jeho extradíciu. Z väzby ho prepustili po tom, ako mu čiernohorské ministerstvo vnútra tento týždeň udelilo azyl, tvrdí jeho právnik Miloš Vuksanovič.

„Dostal medzinárodnú ochranu vzhľadom na jeho perzekvovanie ruskými úradmi, ktoré ho hľadajú na základe politického názoru," uviedol zmienený vládny rezort. Podľa miestnych médií Rusko Ismailova podozrieva z toho, že v roku 2016 zaplatil dva milióny dolárov za vykonanie vraždy dvojice moskovských podnikateľov.

Vuksanovič vyhlásil, že jeho klient sa stal zo strany Ruska „obeťou politického a ekonomického prenasledovania". Ismailov sa usiloval o získanie azylu v Čiernej Hore, kde jeho syn Alekper vlastní kasíno, už pred svojím zatknutím, dodal Vuksanovič.
Čerkizovskij rynok
Magnát vybudoval v Moskve rozsiahlu tržnicu Čerkizovskij rynok, ktorá bola následne kritizovaná za nedodržiavanie bezpečnostných noriem a predaj tovarových falzifikátov. Ruské úrady v roku 2009 prevádzku zatvorili a Ismailov odišiel z krajiny. Ismailov podniká aj v Turecku, kde v meste Antalya otvoril luxusný hotel, aktuality,sk

X X X

Nové Orbánove Maďarsko? Slovinský Trump likviduje médiá a Úniu uráža ako Fico a Pellegrini

Presstitútky a sorosovci. Takto slovinský premiér označuje médiá aj predstaviteľov Európskej únie.
Nikdy nemal povesť fanúšika slobodných médií, no tú ani nikdy nepotreboval.

Napokon, vládnuca strana slovinského premiéra Janeza Janšu vlastní aj samostatné noviny. Janšovi konzervatívci krajine striedavo vládnu už posledné dve desaťročia a často ich sprevádzali korupčné škandály či snahy zasahovať do slobody tlače.
Prezývku „Malý Trump" si nevyslúžil len preto, že sa stal prvým a dodnes aj jediným svetovým lídrom, ktorý vlani zagratoval Donaldovi Trumpovi k zvoleniu za amerického prezidenta.

Aj keď Trump napokon voľby prehral, slovinský premiér Janez Janša mu blahoželal už v prestihu predtým, než boli známe výsledky prezidentských volieb v USA. Tie napokon Trump prehral, zvíťazil Joe Biden. Janšu však odvtedy nazývajú „slovinským Trumpom" či „európskym mini Trumpom".

Janša svoju povesť populistu potvrdil aj nedávno, keď do jeho krajiny prišla delegácia Európskeho parlamentu.
Inšpiroval sa Maďarskom
Slovinsko je stále považované za jednu z tých slodnejších krajín strednej a východnej Európy, no to sa v posledných mesiacoch mení.

Podľa mnohých sa dvojmiliónová krajina, ktorú si zahraničné médiá stále často pletú so Slovenskom, teraz vydáva maďarskou cestou.
„Inšpirovaná americkým prezidentom a podporovaná investíciami od maďarských mediálnych oligarchov, slovinská vláda vedie nenávistné kampane proti kritickým novinárom.“ Takto komplikovane ale výstižne charakterizovala postoj voči médiám zo strany slovinskej vlády organizácia Reportéri bez hraníc.

Jej riaditeľ sekcie pre Balkán a bývalý novinár Pavol Szalai pre Aktuality.sk súhlasí. „Je to sloboda tlače, ktorá je tým najväčším problémom, čo sa týka právneho štátu v Slovinsku.“
Útoky slovinského premiéra Janšu na médiá pripomínajú aj tie, ktoré poznáme zo Slovenska.

Slovinský Fico a Pellegrini?

Keď nedávno na Slovensko prišla misia európskych poslancov na čele s holandskou eurposlankyňou Sophie in 't Veld, expremiér Fico jej odkázal „aby si dala jointa“. Jeho bývalý spolustraník a takisto expremiér Peter Pellegrini ju zase poslal „naspať do Bruselu“.

„Odporúčam z tohto miesta pani holandskej europoslankyni so svojimi kumpánmi, aby si pekne zbalili kufre,“ vyhlásil Pellegrini koncom septembra po návšteve europoslancov, ktorých viedla Sophie in 't Veld.
Delegácia europarlamentu prišla na Slovensko už v roku 2018 krátko po vražde Jána Kuciaka a Martine Kušnírovej, aby preskúmala stav nášho právneho štátu. Takisto ju vtedy viedla europoslankyňa in 't Veld. Teraz sa europoslanci rozhodli, že podobné misie budú robiť vo všetkých členských krajinách EÚ, aby zistili, aké slobodné sú tamojšie médiá.

Po Slovensku zavítali teraz aj do Slovinska a zo strany Janšu sa tam stretli s rovnakým odporom ako v prípade Fica a Pellegriniho. Obom prekážalo, že delegácia sa nestretla s parlamentnou opozíciou, teda so Smerom či Hlasom.
Slovinský premiér Janša však rovnako nebol návštevou nadšený a reagoval rovnako podráždene. Európska únia mu pritom už dlhšie vyčíta, že likviduje štátnu tlačovú agentúru a verejne útočí na novinárov.
Prečítajte si aj náš archívny rozhovor so Sophie in 't Veld z Bruselu.

Vytiahol Sorosa, po vzore Orbána
Janša teraz Sophie in 't Veld odkázal, že je „Sorosovou bábkou“. Podobného slameného panáka, amerického miliardára židovského pôvodu Georgea Sorosa, pritom ako argument dlhodobo používa aj maďarský premiér Viktor Orbán.
Slovinský premiér neskôr post voči eurposlankyni zavesený na Twitteri zmazal.

No nebolo to len strašenie Sorosom, Janša dlhodobo verbálne ale už aj reálne útočí na médiá. Novinárov v minulosti nazval „použitými prostitútkami za 30 až 35 eur“, „klamármi“ a šíriteľmi „falošných správ“.
Reportéri bez hraníc privítali rozhodnutie slovinského súdu o tom, že štátna tlačová agentúra musí dostať financie od vlády. Aj napriek odporu vlády Janšu.

Útočí aj na štátne médiá
Všetky jeho verbálne útoky by zostali len rečami, ak by slovinský premiér aj reálne nekonal. Keď sa v marci 2020 dostal k moci, okamžite si posvietil na prvého mediálneho nepriateľa – slovinskú štátnu tlačovú agentúru STA, jedno z najvplyvnejších médií v maličkej krajine.

Agentúra je financovaná zo štátneho rozpočtu, no Janša sa ju v rozpore so slovinskou legislatívou rozhodol odstrihnúť od štátnych dotácií. Podľa mnohých tým porušil slovinské zákony. Janšovi priaznivci už pred voľbami obviňovali STA z nadržiavania ľavici.

„Vláda musí financovať STA, rozhodol o tom aj súd,“ vysvetľuje pre Aktuality.sk bývalý šéf vplyvného slovinského Rádia Študent Tomaž Zaniuk. Útok na tlačovú agentúru je podľa neho útokom na slobodu médií v celom Slovinsku. „Stále viac a viac médií je u nás kontrolovaných rôznymi centrami moci, či už vládou alebo oligarchami,“ hovorí Zaniuk.
Za STA sa pritom postravili aj bežní Slovinci, rozbehli projekt na finančné zbierky na jej podporu. V prípade štátneho médiá je to v rámci EÚ bezprecedentný krok.

Smeruje Slovinsko na maďarskú cestu?

Janšov boj proti médiám sa týka aj verejnoprávneho telerozhlasu a zatiaľ sa neskončil. STA nemá financie na svoje fungovanie, veľké denníky v krajine do značnej miery ovládajú oligarchovia, no Slovinsko si ešte vlani napriek tomu v rebríčku slobody médií viedlo relatívne dobre, hoci kleslo z 32. na 36. miesto na svete.

Szalai z Reportérov bez hraníc však naznačuje, že Slovinsko má nakročené k ešte väčšiemu prepadu.
„Slovinsko je oveľa vyššie v rebríčku slobody tlače ako Maďarsko alebo Poľsko,“ priznáva. „Janša však nastúpil maďarskú cestu, hoci Slovinsko ešte nie je Maďarsko. A preto je dôležité zasiahnuť a zastaviť ho už v tomto momente, keď sa snaží Slovinsko dostať na úroveň Maďarska.“, aktuality.sk

X X X

Film Cenzorka Petra Kerekesa ocenili na festivale v Chicagu

Film vznikol v slovensko-česko-ukrajinskej koprodukcii a rozpráva príbeh jednej zo ženských väzníc v ukrajinskom meste Odesa.
Dráma Cenzorka slovenského režiséra Petra Kerekesa získala na Medzinárodnom filmovom festivale v Chicagu (Chicago IFF) ocenenie Silver Hugo v kategórii najlepšia réžia. Uvádza sa to na webovej stránke festivalu.
107 Mothers
Snímka bola zaradená do súťažnej sekcie medzinárodných celovečerných filmov. O deviatich víťazoch tejto sekcie rozhodla päťčlenná medzinárodná porota v zložení režisérov a filmových kritikov (Juan Manuel Domínguez, Barbara Klingerová, Šahrám Mokrí, Gianfranco Rosi, Patricia Rozemová).

V poradí 57. ročník Chicago IFF, najdlhšie fungujúceho súťažného festivalu v Severnej Amerike, sa koná od 13. do 24. októbra. Premietnu na ňom vyše 80 celovečerných a vyše 60 krátkych filmov z celého sveta. Kerekesov film tu figuruje pod anglickým titulom 107 Mothers.

Film vznikol v slovensko-česko-ukrajinskej koprodukcii a rozpráva príbeh jednej zo ženských väzníc v ukrajinskom meste Odesa, v ktorej Peter Kerekes a scenárista Ivan Ostrochovský strávili návštevami a nakrúcaním celkovo šesť rokov. Väčšina protagonistiek vo filme odohráva svoj skutočný príbeh.

Premiéra v Benátkach
Cenzorka mala svetovú premiéru v septembri na Benátskom filmovom festivale a získala už niekoľko ďalších ocenení. Snímka je aj slovenským národným kandidátom na cenu americkej Akadémie filmových umení a vied (Oscara) v kategórii najlepší medzinárodný celovečerný film./agentury/

X X X

Rusko pátra po mužovi, ktorý odovzdal video mučenia väzňov

Ruské úrady chcú dostať Sergeja Savelievova späť do vlasti.
Ruské ministerstvo vnútra vyhlásilo pátranie po Sergejovi Savelievovi — mužovi, ktorý odovzdal ľudskoprávnemu projektu Gulagu.net archív ruskej väzenskej správy s videozáznamami mučenia zadržaných a väzňov. Informoval o tom v sobotu portál Meduza.io. s odvolaním sa na ľudskoprávny web Gulagu.net.

Podľa webu Gulagu.net by ruské úrady mali byť mužovi, ktorý odhalil týranie v ruských väzniacich, vďačné. Namiesto toho však po ňom vyhlásili pátranie a snažia sa ho za každú cenu dostať späť do Ruska a zatknúť.
„Ruské bezpečnostné zložky sa samé usvedčujú a snažia sa zatknúť človeka, ktorý pomohol svetu dozvedieť sa o zločinoch proti ľudskosti a ľudom,“ píše sa na portály Gulagu.net.

Pravdepodobne požiadajú o pomoc Interpol
Podľa Gulagu.net bude teraz ďalším krokom ruských úradov požiadanie Interpolu o vydanie medzinárodného zatykača.
„Sergeja si nedáme!“ vyhlásili ľudskoprávni aktivisti.

Tí zároveň uviedli, že sa plánujú taktiež obrátiť na Interpol a požiadať o moratórium na účasť Ruska v tejto organizácii, až pokiaľ nepríde k reforme celého vyšetrovacieho a súdneho systému v Rusku, ako aj k ukončeniu mučenia väzňov.
Portál Gulagu.net začiatkom októbra zverejnil videozáznamy, ktoré zachytávali mučenie a sexuálne zneužívanie väzňov v nemocnici Federálnej služby pre výkon trestu (FSIN) vyhradenej pre pacientov s tuberkulózou v Saratovskej oblasti.
Po zverejnení týchto videí ruské úrady odvolali z funkcie všetkých členov vedenia nemocnice a začali trestné stíhanie voči siedmim osobám.

Videá ľudskoprávnemu webu Gulagu.net pritom poskytol práve Sergej Saveliev. Ten bol počas výkonu trestu - bol odsúdený na deväť rokov za obchodovanie s drogami - správcom monitorovacích kamier v nemocnici FSIN vyhradenej pre pacientov s tuberkulózou. Saveliev však opustil Rusko a požiadal o politický azyl vo Francúzsku, aktuality.sk

X X X

Bulharsko má pyramídy, púšť, zázračné mosty i tajomné hrobky

Bulharsko sa doteraz neprezentovalo ako destinácia na horskú turistiku. O to viac ostanete prekvapení, ak zistíte, že táto balkánska krajina má nespočetne značených trás pre začínajúcich i skúsených turistov.
Chodia sem turisti bez kondičky, vytrvalostní športovci aj rodiny s deťmi.

Štít Vichren (2914 m), tretí najvyšší na Balkáne a najvyšší v pohorí Pirin na juhu Bulharska, zvládnu mnohé vekové kategórie. Stačí mať odhodlanie, dobrú obuv, a zídu sa aj trekingové palice.

Keďže turistický chodník na štít je veľmi dobre značený, zvládnete to aj bez sprievodcu.
Pre menej skúsených turistov je tu tzv. južný chodník s miernejším prevýšením, no neopakovateľnými výhľadmi na pohorie Pirin. Náročnejší návštevníci sa môžu vybrať „severnou” cestou, kde je potrebné počítať s finálnym výstupom po šmykľavom mramorovom teréne za pomoci železného lana.

Začiatočným bodom výstupu na Vichren je v oboch prípadoch chata s rovnomenným názvom vo výške 1915 m. K nej sa dostanete z lyžiarskeho mestečka Bansko autobusom, ktorý premáva len v sezóne od konca apríla do septembra, alebo pešo (16,3 km). Z chaty Vichren na štít je to ľahšou cestou okolo 3 hodín, po náročnom chodníku vám to potrvá o hodinu dlhšie.

Pekné, ale nebezpečné
Ak by ste mali po výstupe na Vichren energie nazvyš, cez sedlo sa dostanete na populárnu hrebeňovku Končeto (2810m).
Upozornenie: trasa je neudržiavaná, vhodná len pre veľmi skúsených turistov. Na hrebeni sa pridržiavate kovového lanka, ktoré vám bude v niektorých úsekoch siahať po kolená, inde do výšky pásu, a stane sa, že na niektorých miestach bude chýbať úplne. Výhľady z Končeta sú neopísateľné, no zvážte svoje fyzické schopnosti predtým, než sa sem vyberiete.
Z hrebeňovky sa dá ďalej pokračovať po okruhu smerom na Banski Suhodol (2884 m) podstupujúc podobne náročný terén.
Drahé osvieženie v ľadovcovom jazere
Zdá sa vám trek na Vichren a Končeto príliš adrenalínový? Pohorie Pirin má množstvo jednoduchších chodníkov pre tých, ktorí si na turistike chcú skôr oddýchnuť, než preskúmať svoje fyzické limity.

Od chaty Vichren vedú značené trasy k ľadovcovým jazerám, napríklad Muratovo, Okoto, Rybno, či Todorkine jazerá (2536 m). Počas cesty sa pred vami otvorí údolie na okolité štíty a Bansko, ktoré očarí hlavne v lete a na jeseň.
Trasy k jazerám vedú cez otvorené lúky a mierne prevýšenie s balvanmi, ktoré zvládnete s dobrou obuvou bez problémov. Ak by ste mali po výstupe chuť osviežiť sa v tyrkysovom ľadovcovom jazere, vedzte, že budete v chránenej oblasti, kde je kúpanie zakázané.

Miestni si jazerá veľmi strážia a zahraničných turistov ignorujúcich zákaz rázne napomínajú. Ak by vás v plavkách našla horská služba, zaplatíte pokutu od 250 do 2500 eur.
8fotiek v galériiTradičné pranie sa zachovalo v bulharských horách i dedinách dodnesZdroj: Ivana Grešlíková
Staroveké práčky a najlepšie polievky v horách

Cestičky zatieneným lesom, prechod cez drevené mosty a kvetnaté lúky si doprajete na ľahkej prechádzke z Banska na chatu Demjanica, kadiaľ vedie asfaltová i lesná cesta. Odmenou bude výborná tradičná fazuľová a šošovicová polievka či šopský šalát na horskej chate, kde nájdete funkčnú originálnu „práčku” v podobe obrovskej drevenej kade, kde vám šaty operie voda tečúca priamo z horského prameňa.

O stupeň ľahšia, no s menej scénickými výhľadmi je poľana Banderiška, ktorá patrí spolu s Todorkou medzi najpopulárnejšie zjazdovky v Bansku, kde minulú sezónu súťažila i Petra Vlhová.
V letnej sezóne je na Banderiške nainštalovaná najdlhšia vodná šmýkačka v Európe (400 m).

Záhadné hrobky dvojmetrových obrov
V lese, za nenápadnou kaplnkou Sv. Nikoly neďaleko mesta Bansko, len pred 17 rokmi archeológovia počas renovácie stavby objavili mesto bez mena.

Ani po dôkladných štúdiách sa odborníkom nepodarilo nájsť písomné dôkazy o pôvode osídleného územia, a tak ho nazvali “Bezmenné mesto”. Okrem základov obydlí a historických predmetov našli poklad v podobe hrobov s kostrami ľudí vysokých dva metre.

Experti sa zhodli, že pozostatky patria tráckemu kmeňu, ktorý územie obýval a vyznačoval sa nadmernou výškou. Kaplnka, rovnako i hroby a odkrytá časť neznámeho mesta je prístupná verejnosti. Keďže miesto je známe len medzi domácimi, dostanete sa k nemu jedine sledovaním online mapy. Hľadajte pod menom “Kostol Sv. Nikoly a archeologické nálezisko”. ​
Zázračné mosty a bačovia v bulharskom Kosove
Dostanete sa sem autom, no logistické úsilie bude stáť za to. Zázračné mosty (70 km od mesta Plovdiv na juhu Bulharska), vznikli vďaka erózii pôdy nad horskou riekou, ktorá pod útvarmi v tvare mostov preteká. Od miesta kedysi viedli turistické chodníky, ktoré sú dnes, žiaľ, zarastené.

Len 30 kilometrov od mostov sa nachádza v pohorí Rodope donedávna neznáma dedinka Kosovo. Vďaka dobrovoľníkom, ktorí pomáhali pri renovácii penziónov, má okolie značené chodníky, ktoré vás prevedú čistými listnatými lesmi k 100-ročným kamenným kostolíkom i do ďalších dedín v okolí.

Kratšia trojhodinová trasa vedie z Kosova do obcí Čukata, Kaleno Bardce a Kuzmina. O dve hodiny dlhšia túra do dedinky Narečenski Bani má v závere bonus – salaš, kde si môžete vyskúšať nadojiť ovečku či nechať si vysvetliť, ako sa vyrába žinčica, syr. Ak ste časovo obmedzení, na salaš sa dostanete aj na konci Kosova, odkiaľ je skvelý výhľad na okolité lesy.

Za bulharským vínom i pyramídami
Pieskovcové kužeľovité útvary v obci Stob na juhozápade Bulharska siahajúce do výšky 12 metrov nazvali domáci „pyramídy”. Aj keď sa na tie egyptské ničím nepodobajú, šanca, že vás očaria hlavne počas západu slnka, je vysoká.
Špičky niektorých „pyramíd” sú zakončené klobúkovitým tvarom, čo miestnych viedlo k vytvoreniu legendy o svadobnom pochode, ktorý nedopadol dobre, a hostia počas neho skameneli, s klobúkmi na hlave.
Stobské pyramídy obídete do hodiny pomalým tempom. Ponad pyramídy vedie chodníček, ktorý na konci prejde do kamenných útvarov, ktoré musíte zvládnuť po štyroch.

O niečo rozsiahlejšie sú „pyramídy” v Melniku – najmenšom meste Bulharska. K výhľadom vedie 300 schodov v centre mesta. Tie vás dovedú na lesný chodník, po ktorom obídete cez les k vyhliadkovým bodom na pieskovcové útvary i na údolie Melnika. Najkrajšia je krajina počas západu slnka na jeseň.
8fotiek v galériiKamenný obluk v ŤulenoveZdroj: Ivana Grešlíková

Poloprázdne pláže a Tulenie skaly
Hodinu a pol cesty autom z Varny nájdete nielen prázdnejšie pláže (Bolata, Rusalka), ale i rybársku dedinu Ťulenovo a jej populárny kamenný oblúk na pobreží, odkiaľ je to pešo hodinu a pol k najvýchodnejšiemu bodu Čierneho mora – majáku v obci Šabla.
Ten je, žiaľ, aktuálne na vojenskom území, vstup do objektu je preto zakázaný, a nádherný maják z 19. storočia si viete pozrieť len spoza plota.

Raritná púšť v Bulharsku i Európe
Ak zavítate do Varny a bude sa vám žiadať pauza od pláží, 20 kilometrov za mestom sa nachádza jediná bulharská púšť, Pobiti Kamani, inak prezývaná aj Kamenný les.

Na ploche 13 kilometrov štvorcových sú v pieskových dunách náhodne rozostavané kamenné stĺpy, ktoré siahajú do výšky 7 metrov. Z Varny sa sem dostanete jedine autom, prípadne autobusom #43 do dedinky Slančevo, odkiaľ je to na „púšť” pešo 3 kilometre.

Ak sa vyberiete do hôr, ideálnym časom na trek je obdobie od mája do konca septembra. Vtedy vám príroda dopraje najkrajšie farebné výhľady. Návšteva štítov je menej náročná v letných mesiacoch, keďže vtedy funguje kyvadlová doprava a horské chaty.

Článok vznikol v spolupráci s Ministerstvom turizmu Bulharska.
O autorke
Ivana Grešlíková je na cestách od roku 2006. Dlhodobo žila v Ázii. Bloguje na ivanagreslikova.com. Je autorkou multimediálnej cestopisnej knihy U vás zjem všetko. Jej aktuálne cesty po Balkáne môžete sledovať na Instagrame alebo YouTube kanále, aktuality.sk