Líder opozičného Smeru Robert Fico by mal čeliť medializovaným nahrávkam z poľovníckej chaty. V nedeľnej diskusnej relácii V politike na TA3 to vyhlásila ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Poukázala pritom na informácie o odcudzení 50 000 eur a zlatých mincí, navádzanie bývalého ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ako vypovedať, i na to, že Fico prekonal ochorenie COVID-19.

„Je otázny súvis s pytliactvom. Fakt však je, že Fico je vysokopostavený politik. Na chate zazneli rôzne rozhovory a musí tomu čeliť,“ povedala ministerka. Šéf Smeru vníma túto kauzu ako „likvidáciu“ predstaviteľa opozície a konkrétnych advokátov.

Potrestal by aj novinárov
„Tu sa niekto dohodol, že budú odpočúvať opozičného politika, a mysleli si, že tam budeme páchať trestnú činnosť. Vymysleli si príbeh o pytliactve. Nič však v rozhovoroch nie je, čo by zakladalo trestnoprávnu zodpovednosť,“ vyhlásil Fico s tým, že zámer poškodiť ho nevyšiel a pozná meno policajta, ktorý nahrávky vyniesol na verejnosť. „Podali sme návrh na konkrétnych ľudí,“ podotkol poslanec Národnej rady SR. Potrestať podľa neho je potrebné aj konkrétnych novinárov. Fico v relácii potvrdil, že prekonal ochorenie COVID-19.

Ministerka tvrdí, že nie je dobré, aby unikali nahrávky počas trestného konania. Ak však k ich zverejneniu už došlo a ide o politikov, je podľa nej v poriadku verejne o ich obsahu diskutovať. Únik zo spisov je podľa Kolíkovej veľkou výzvou pre nového policajného prezidenta Štefana Hamrana.

Remišová ju prekvapila
Diskutujúci sa bavili aj o reforme súdnej mapy. Kolíková je presvedčená, že sa v rámci koalície v dialógu zbližujú a reforma prejde. „Rozumiem, že keď sa robia veľké zmeny, treba sa o tom rozprávať,“ povedala s tým, že ju prekvapil bojkot zo strany ministerky investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie a vicepremiérky Veroniky Remišovej (Za ľudí).

Hovoriť v tomto prípade o reforme podľa Fica nie je možné. „To nie je reforma, to je politický nezmysel,“ skonštatoval. Myslí si, že v súčasnej situácii by mala vláda riešiť akútnejšie veci, a ako príklad uviedol konsolidáciu verejných financií či sociálne napätie v štáte. „Stále sa len hádate medzi sebou a neprinášate reformy v prospech ľudí. My za toto ako poslanci Smeru nezahlasujeme,“ povedal Fico.

Kolíková reagovala, že Smer nemal odvahu v minulosti vo vláde zrealizovať reformy a vládnutie využíval na svoje záujmy, nie na posúvanie krajiny vpred. „Táto vláda aj v čase pandémie má odvahu robiť reformy,“ vyhlásila. Z funkcie ministerky sa odísť nechystá, ako tvrdí, má ešte pred sebou veľa práce. Podľa Fica však na poste ministerky už nemala čo robiť minimálne päť mesiacov.
„Spoločnosť je napätá a ventil sa dá uvoľniť len v podobe predčasných volieb,“ vyhlásil líder Smeru. Podľa Kolíkovej však samotný Fico nevnáša medzi ľudí pokoj./agentury/

X X X

Fico nechcel ísť vypovedať na políciu, lebo by musel vysvetľovať pôvod peňazí, tvrdí Naď

Robert Kaliňák odmietal, že by ho na uniknutých nahrávkach syn Tibora Gašpara navádzal na krivú výpoveď.
Jediným vysvetlením, prečo predseda Smeru-SD pôvodne nechcel ísť vypovedať na políciu ohľadom ukradnutých peňazí a zlata, je, že by inak musel vysvetľovať ich pôvod. Vyhlásil to minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) v diskusnej relácii televízie Markíza Na telo v súvislosti s uniknutou nahrávkou odposluchov na poľovníckej chate pri obci Čifáre.

Na nej sa okrem iného Robert Fico sťažoval, že mu niekto vykradol kanceláriu v sídle strany. Zlodej si podľa jeho vyjadrení na nahrávke zobrať 50-tisíc eur v hotovosti spolu so zlatom.
„Neviem, či sa v Smere vypláca zlatými tehličkami,“ položil otázku Naď.

Išlo o náhodu
Podľa neho bolo toto odpočúvanie (ITP) legálne o čom rozhodol aj súd. „Všetky informácie naznačujú, že išlo o náhodu. Podobné náhody sa stali aj v minulosti,“ vyhlásil s tým, že verí tvrdeniam vyšetrovateľa, ktorý nasadil ITP za pytliactvo. Navyše sa to týkalo neslávne známeho človeka, ktorý má blízko k Norbertovi Bödörovi.

Bývalý podpredseda Smeru-SD Rober Kaliňák uviedol, že v prípade krádeže, ktorú spomínal Fico, išlo o nedorozumenie. „Vysvetlil to na polícii a tým je to uzavreté. Už nie je poškodeným,“ vysvetlil.
Predseda Smeru bol tento týždeň vypovedať na polícii a vyšetrovateľovi povedal, že sa spomínané peniaze a zlato nakoniec našli. Bližšie detaily o celej záležitosti odmietol konkretizovať.

Kaliňák na margo odposluchov tvrdil, že vláda očakávala, že sa niečo ukáže týmto nezákonným odpočúvaním, avšak nič sa tam nenašlo, okrem súkromnej debaty.
„Keď už nemá pravicová vláda, ako bojovať ideologicky, tak nasadia odposluchy,“ skonštatoval Kaliňák. Ten zároveň nesúhlasí s tvrdeniami policajného prezidenta, ktorý obhajoval nahrávky ako legálne.

Nelegálne nahrávky
Podľa Kaliňáka by vyšetrovatelia museli mať existujúci spis, teda otvorený prípad, aby mohli pokračovať s nahrávaním. Navyše v prípade pytliactva, by museli mať kamión zveri, aby to bol trestný čin a mohlo sa začať vyšetrovanie.
Bývalý podpredseda Smeru sa vyjadril aj k tomu, ako syn policajného exprezidnta Tibora Gašpara hovorí o tom, ako by mohli prísť s tvrdením ohľadom nominácie Ľudovíta Makóa, ktorý sa priznal k obrovskej korupcii. Tým, kto mal prísť s nomináciou Makóa, mal byť zosnulý bývalý policajný prezident Milan Lučanský, ktorý by túto verziu nemal ako potvrdiť či vyvrátiť.
„Hovorí svoje stanovisko, čo on považuje za správne. Nie je to navádzanie na krivú výpoveď. Kto koho nominoval nie je trestným činom. Najpodstatnejšia je moja výpoveď,“ presviedčal Kaliňák.
Naď považuje slová Kaliňáka za prekrúcanie reality a zľahčovanie celkovej závažnosti odposluchov.

„Celé Slovensko vidí, ako advokát radí svedkovi, ako má vypovedať. Keby to nebolo také dôležité, tak by sa nestretávali na nejakej konšpiračnej chate,“ dodal minister obrany.
Podľa neho jediné, čo zostáva predstaviteľom Smeru, je položiť súčasnú vládu za každú cenu. To sa im ale nepodarí, aktuality.sk

X X X

Minister Naď: Výtržnosti robia bývalí vojaci. Som presvedčený, že ich platí Smer

Dvaja z troch z mužov, ktorí si vo štvrtok odmietli nasadiť rúška v piešťanskom supermarkete, sú podľa ministra obrany Jaroslava Naďa (OĽaNO) bývalí vojaci.
Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) počas slávnostného zhromaždenie pri príležitosti 30. výročia vzniku Vojenskej polície 4. novembra 2021 v Trenčíne.

Už počas víkendu sa Naď na margo opakujúcich incidentov na sociálnej sieti vyjadril, že „vandali, grázli a dezoláti“ podľa neho provokujú a porušujú zákon. Je presvedčený, že zásah v obchode mohol byť zo strany polície ešte tvrdší.
„Opice na plote úradu vlády, opice na štadióne v Trnave a opice v Lidli v Piešťanoch, Prievidzi a inde, či opice a dezoláti pred domom lekárov a vedcov. Stále tá istá skupina výtržníkov, ktorí pre našu spoločnosť nerobia nič dobré. Naopak, porušujú zákony, provokujú, ničia, urážajú, vyhrážajú sa,“ napísal Naď.

V nedeľu v diskusnej relácii TV Markíza vyhlásil, že dvaja z troch obvinených sú bývalí profesionálni vojaci. „Odišli zo služby a dnes úplne zámerne a plánovite chodia z jedného obchodu do druhého. Prečo to robia? No určite kvôli peniazom,“ povedal Naď.
Odvoláva sa v tejto súvislosti aj na uniknuté videá z odpočúvania poľovníckej chaty, pričom počas jedného z rozhovorov sa nitriansky oligarcha Miroslav Bödör pýta predsedu Smeru Roberta Fica, koľko potrebuje chlapcov.

Aj pod statusom straníckeho kolegu poslanca Národnej rady Andreja Stančíka, ktorý opozícii vytýka, že „je na strane grázlov, ktorí porušujú opatrenia a strpčujú život slušným ľuďom“, Naď napísal: Tak veľmi sa boja, že skončia v base za všetky tie zlodejiny, čo porobili, že sú ochotní sa úplne v pohode spájať s extrémistami. Vrana k vrane sadá. Navyše, som presvedčený, že Smer tých dezolátov aj platí."

O trojici zadržaných v piešťanskom supermarkete bude okresný súd rozhodovať teraz v nedeľu popoludní. Skupina ľudí nakúpila, pri pokladni si zložili rúška. Keď ich personál upozornil, že musia mať prekryté horné dýchacie cesty, odmietli si rúška nasadiť. SBS privolala políciu. Výtržníci sa odmietli preukázať občianskymi preukazmi, nakoniec museli policajti na výtržníkov použiť chmaty a chvaty. Troch zadržali./agentury/

X X X

Najdôveryhodnejším členom vlády je Lengvarský, najvýraznejšie klesol Sulík

Najvýraznejšie sa prepadli Richard Sulík, Veronika Remišová a Milan Krajniak. Získali Jaroslav Naď a Ivan Korčok.
Pozíciu najdôveryhodnejšieho člena vlády obhájil minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO). Dôveruje mu 35 percent ľudí, oproti predošlému prieskumu si pohoršil o dva percentuálne body.
Ukázal to prieskum dôveryhodnosti členov vlády agentúry FOCUS pre reláciu TV Markíza Na telo s Michalom K
ovačičom. Konal sa od 20. októbra do 27. októbra 2021.

Tesne za šéfom zdravotníctva sa umiestnil minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nom. SaS) - oproti poslednému prieskumu získal o štyri percentuálne body viac, teda 34 percent. Ministrovi životného prostredia Jánovi Budajovi (OĽaNO) dôveruje 32 percent ľudí, zaradil sa tak na tretie miesto.

V pätici najdôveryhodnejších politikov sa umiestnili aj minister školstva Branislav Gröhling (SaS), ktorému dôveruje 31 percent ľudí a predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO) sa drží na 30 percentách.
Najvýraznejšie sa prepadol Richard Sulík (SaS), ktorý bol najdôveryhodnejším členom vlády v prieskume v októbri 2020 (dôverovalo mu 47 percent ľudí) aj vo februári 2021 (dôverovalo mu 38 percent).

V predchádzajúcom prieskume ho predbehol jediný minister – a to vtedajší nováčik na čele zdravotníctva Lengvarský. Teraz ministrovi hospodárstva poklesla dôvera z májových 36 na 27 percent, je teda až šiesty.
Naopak, najviac si polepšil minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO), a to o päť percentuálnach bodov. V aktuálnom prieskume má rovnako ako Sulík 27 percent. V tesnom závese za ním je šéf rezortu dopravy Andrej Doležal (nom. Sme rodina) s 26 percentami.
Ďalší výraznejší prepad zaznamenal minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina). Klesol o 6 percentuálnych bodov na 23 percent. Minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) a ministerka kultúry Natália Milanová (OĽaNO) majú po 21 percent, šéfka spravidlivosti Mária Kolíková (nom. SaS) klesla z 24 na 20 percent.
Posledná štvorica
Prvýkrát sa merala aj dôveryhodnosť nového šéfa pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Samueala Vlčana (nom. OĽaNO). Dôveruje mu 18 percent opýtaných, dôvera jeho predchodcu Jána Mičovského (OĽaNO) bola v poslednom prieskume krátko pred odchodom z pozície 21 percent.

Rovnaký pokles percentuálnych bodov ako Krajniak pocítila aj ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová (Za ľudí) - dôveruje jej 15 percent ľudí. Menšiu dôveru majú už len predseda vlády pre legislatívu a strategické plánovanie Štefan Holý (Sme rodina) s 13 percentami a Igor Matovič (OĽaNO).
Bývalý premiér a súčasný minister financií je rovnako ako v májovom prieskume na poslednom mieste, čísla sa nezmenili - dôveruje mu 11 percent, nedôveruje zhruba 9 z 10 opýtaných (87 percent), aktuality.sk

X X X

Najdôveryhodnejším členom vlády je Lengvarský, najvýraznejšie klesol Sulík

Najvýraznejšie sa prepadli Richard Sulík, Veronika Remišová a Milan Krajniak. Získali Jaroslav Naď a Ivan Korčok.
Pozíciu najdôveryhodnejšieho člena vlády obhájil minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO). Dôveruje mu 35 percent ľudí, oproti predošlému prieskumu si pohoršil o dva percentuálne body.
Ukázal to prieskum dôveryhodnosti členov vlády agentúry FOCUS pre reláciu TV Markíza Na telo s Michalom K
ovačičom. Konal sa od 20. októbra do 27. októbra 2021.

Tesne za šéfom zdravotníctva sa umiestnil minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nom. SaS) - oproti poslednému prieskumu získal o štyri percentuálne body viac, teda 34 percent. Ministrovi životného prostredia Jánovi Budajovi (OĽaNO) dôveruje 32 percent ľudí, zaradil sa tak na tretie miesto.

V pätici najdôveryhodnejších politikov sa umiestnili aj minister školstva Branislav Gröhling (SaS), ktorému dôveruje 31 percent ľudí a predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO) sa drží na 30 percentách.
Najvýraznejšie sa prepadol Richard Sulík (SaS), ktorý bol najdôveryhodnejším členom vlády v prieskume v októbri 2020 (dôverovalo mu 47 percent ľudí) aj vo februári 2021 (dôverovalo mu 38 percent).

V predchádzajúcom prieskume ho predbehol jediný minister – a to vtedajší nováčik na čele zdravotníctva Lengvarský. Teraz ministrovi hospodárstva poklesla dôvera z májových 36 na 27 percent, je teda až šiesty.
Naopak, najviac si polepšil minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO), a to o päť percentuálnach bodov. V aktuálnom prieskume má rovnako ako Sulík 27 percent. V tesnom závese za ním je šéf rezortu dopravy Andrej Doležal (nom. Sme rodina) s 26 percentami.
Ďalší výraznejší prepad zaznamenal minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina). Klesol o 6 percentuálnych bodov na 23 percent. Minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) a ministerka kultúry Natália Milanová (OĽaNO) majú po 21 percent, šéfka spravidlivosti Mária Kolíková (nom. SaS) klesla z 24 na 20 percent.

Posledná štvorica
Prvýkrát sa merala aj dôveryhodnosť nového šéfa pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Samueala Vlčana (nom. OĽaNO). Dôveruje mu 18 percent opýtaných, dôvera jeho predchodcu Jána Mičovského (OĽaNO) bola v poslednom prieskume krátko pred odchodom z pozície 21 percent.

Rovnaký pokles percentuálnych bodov ako Krajniak pocítila aj ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová (Za ľudí) - dôveruje jej 15 percent ľudí. Menšiu dôveru majú už len predseda vlády pre legislatívu a strategické plánovanie Štefan Holý (Sme rodina) s 13 percentami a Igor Matovič (OĽaNO).
Bývalý premiér a súčasný minister financií je rovnako ako v májovom prieskume na poslednom mieste, čísla sa nezmenili - dôveruje mu 11 percent, nedôveruje zhruba 9 z 10 opýtaných (87 percent), aktuality.sk

X X X

Ministerku Kolíkovú prekvapil bojkot reformy súdnictva zo strany Remišovej

Ministerka spravodlivosti okrem iného vyhlásila, že ju veľmi vyrušuje, ako sa Boris Kollár zhoduje s Robertom Ficom pri kritike jej reformy.
Ministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú (nominantka SaS) zaskočil postoj jej bývalej straníckej kolegyne Veroniky Remišovej (Za ľudí) voči je reforme súdnictva. Uviedla to v diskusnej relácii V politike na TA3.

Šéfka strany Za ľudí sa totiž vyjadrila, že navrhované zmeny z dielne rezortu spravodlivosti nie sú skutočnou reformou a je to len výmena tabuliek na budovách súdov. Týmto vyhlásením sa postavila na stranu koaličného partnera Sme rodina, ktorý taktiež nesúhlasí s Kolíkovej návrhmi a už dlhší čas ich verejne kritizuje.

Rokovania v koalícii
Kolíková vyhlásenie Remišovej považuje za nepochopenie a ako ďalej uviedla o tejto téme za budú rozprávať zo zástupcami Za ľudí.

Akú dlho budú tieto rokovania prebiehať a kedy by mali predložiť nejaký spoločný koaličný návrh súdnej reformy, nevedela povedať.
„Či to bude trvať o mesiac naviac ,nehrá teraz rolu, pretože o veľkých zmenách v súdnictve sa rozpráva už vyše 10 rokov,“ povedala ministerka spravodlivosti.

Podľa nej je celá reforma vážnou vecou a uvedomuje si aj negatívne reakcie nielen svojich koaličných partnerov a opozície, ale aj časti odbornej verejnosti. V tejto súvislosti opísala svoje nedávne stretnutie so šéfom parížskeho mestského súdu. Ten ju mal totiž upozorňovať na to, aby vydržala za každú cenu. Rovnako to bolo totiž aj v jeho prípade, keď presadzoval v minulosti zásadné zmeny vo fungovaní v rámci parížskych súdov a všetci boli proti nemu.

Smer je proti
Diskusný oponent predseda Smer-SD Robert Fico ministerke jasne povedal, že jeho strana chystaný návrh reformy v parlamente nepodporí, lebo v skutočnosti nejde o žiadnu významnú a prospešnú zmenu.
„Reforma musí byť na prospech verejnosti. Vy chcete zrušiť štyri súdy a neviem, kto vymyslel, že krajské súdy nebudú v Bratislave a Košiciach,“ priblížil Fico.

Predseda Smeru poukázal na to, ako má v skutočnosti vyzerať reforma. Ako príklad si zobral reformu ESO, ktorú uskutočnil Robert Kalinák ešta za čias jeho ministrovania na vnútre. Práve vtedy sa vybudovali klientské centrá pre ľudí, kde si môžu na jendom mieste vybaviť viacero vecí.

Fico dal Kolíkovej radu, aby nechodili pred kamery dokedy, kým nebudú mať dohodnuté všetky zmeny v rámci koalicie.
„Ako vám má potom veriť verejnosť. Dourážali ste sudcov a ustúpili ste úplne,“ dodal Fico. Podľa neho reforma súdnictva v súčasnosti nie je pre Slovensko prioritou, lebo krajinu momentálne čaká sociálny výbuch.

Náhodný výber a špecializácia
Ministerka Ficovi oponovala a uviedla, že napriek viacerým zmenám oproti pôvodným návrhom stále ide o reálnu reformu, ktorej hlavným zámerom je, aby sa zaviedol reálny náhodný výber sudcov, zvýšila sa špecializácia a rovnomerne sa rozložila práca medzi sudcov.

Zrušením viacerých súdov by sa malo dosiahnuť zväčšovanie kolektívov, čim by sa malo zamedziť účelovému prideľovaniu spisov.
Kolíková priznala zlý stav v rezorte, pretože súdy sú v zlom technickom stave. Práve preto je dôležitá reforma, lebo ak prejde, tak by rezort spravodlivosti mohol dostať z Plánu obnovy až dvojnásobný objem peňazí, aktuality.sk

X X X

Na irackého premiéra spáchali atentát, zaútočili na neho dronom

Iracká vláda v nedeľu ráno uviedla, že premiér Mustafá Kázimí prežil pokus o atentát ozbrojeným dronom. Predseda vlády nebol pri útoku zranený. Informovala o tom agentúra AP.
Vláda vo vyhlásení uviedla, že dron sa pokúsil zasiahnuť Kázimího dom v prísne stráženej Zelenej zóne, kde sa nachádza veľvyslanectvo USA a sídla ministerstiev. Obyvatelia Bagdadu počuli výbuch, po ktorom nasledovala streľba zo smeru Zelenej zóny.

Kázimí po útoku uviedol, že je „v poriadku“ a vyzval na „pokojnú a zdržanlivú reakciu“, informovala agentúra AFP.
„Chvála Bohu, mám sa dobre, a vyzývam všetkých, aby pre dobro Iraku reagovali pokojne a zdržanlivo,“ Kázimí napísal na Twitteri.
K útoku sa zatiaľ nikto neprihlásil. Bezpečnostné zložky v súvislosti s týmto neúspešným pokusom o atentát prijali potrebné opatrenia.

V piatok sa stovky priaznivcov proiránskych zoskupení dostali do potýčok s bezpečnostnými silami v Bagdade, keď vyšli do ulíc, aby vyjadrili svoje rozhorčenie nad výsledkom októbrových volieb do irackého parlamentu.
Spojené štáty odsúdili útok dronom na irackého premiéra Mustafu Kázimího, a označili ho za „evidentný teroristický čin“. Informovala o tom agentúra AFP.

„S úľavou sme prijali správu, že premiér vyviazol bez ujmy. Tento evidentný teroristický čin, ktorý dôrazne odsudzujeme, bol namierený do srdca irackého štátu,“ uviedol vo vyhlásení hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Ned Price.

„Sme v úzkom kontakte s irackými bezpečnostnými zložkami, ktorých úlohou je strážiť suverenitu a nezávislosť Iraku a pri vyšetrovaní tohto útoku sme ponúkli našu pomoc,“ dodal.

Irán ukazuje na US
Iránske ministerstvo zahraničných vecí útok na Kázimího odsúdilo a naznačilo, že zodpovednosť zaň nesú Spojené štáty. Rezort tiež vyzval na „obozretnosť, aby sa predišlo (ďalším) útokom na bezpečnosť a rozvoj Iraku“.
„Takéto incidenty sú v záujme tých, ktorí za posledných 18 rokov narušili stabilitu, bezpečnosť, nezávislosť a územnú celistvosť Iraku," povedal hovorca iránskeho rezortu diplomacie Saíd Chátibzáde.

„Svoje zlovestné regionálne ciele sa pokúsili dosiahnuť vytvorením teroristických skupín, ktoré vykonávajú protištátnu činnosť,“ dodal hovorca ministerstva na adresu USA, ktoré, ako pripomína AFP, v roku 2003 vykonali inváziu Iraku a zvrhli tamojšieho diktátora Saddáma Husajna, čo odštartovalo roky sektárskeho konfliktu v regióne./agentury/

X X X

Sprísnenie opatrení v Rakúsku pomohlo zaočkovanosti

Mnohí ľudia sa počas víkendu nechali zaočkovať prvou dávkou vakcíny proti koronavírusu.
Sprísnenie pandemických opatrení v Rakúsku zjavne zaúčinkovalo – ako dúfala tamojšia vláda, mnohí ľudia sa počas víkendu nechali zaočkovať prvou dávkou vakcíny proti koronavírusu. Od pondelka budú môcť totiž navštevovať reštaurácie, hotely či kultúrne podujatia v krajine len ľudia, ktorí sú zaočkovaní alebo prekonali covid. Informácie priniesli v nedeľu agentúry DPA a APA

Po oznámení rakúskej vlády z piatkového večera, podľa ktorého nebude na mnohých miestach postačovať negatívny test na koronavírus, nasledovali rady pred očkovacími centrami v celej krajine. Len za sobotu ministerstvo zdravotníctva hlásilo takmer 32.000 očkovaní, čím sa týždenný počet podaných dávok vakcín zvýšil na 213.000. Toľko ich v Rakúsku naposledy evidovali začiatkom augusta.

Prvé dávky pritom tvorili len tretinu zo sobotňajšieho počtu. Podľa DPA to možno vysvetliť tým, že v uplynulých dňoch už stúpal tlak na zaočkovanie, keďže zamestnanci, ktorí ho neabsolvovali alebo neprekonali covid, musia od začiatku novembra viackrát za týždeň predkladať potvrdenie o teste. Okrem toho mnohí obyvatelia dostávajú tretiu dávku.

V Rakúsku je plne zaočkovaných necelých 65 percent obyvateľov. V sobotu v krajine zaznamenali 9943 nových prípadov nákazy koronavírusom za uplynulých 24 hodín, čo je najvyšší denný údaj od začiatku pandémie. V nedeľu pribudlo 8554 pozitívne testovaných. Sedemdňová incidencia dosahuje hodnotu približne 570.

Rakúsky kancelár Alexander Schallenberg vzhľadom na rýchly nárast infikovaných a zapĺňajúce sa jednotky intenzívnej starostlivosti nepredpokladá, že obmedzenia pre nezaočkovaných budú môcť byť odvolané do šiestich týždňov.
Platné zrejme zostanú aj počas Vianoc, uviedol nový konzervatívny šéf vlády pre nedeľňajšie vydanie denníka Kronen Zeitung. A s najväčšou pravdepodobnosťou aj počas Silvestra, doplnil vicekancelár Werner Kogler v spoločnom rozhovore, aktuality.sk

X X X

Exminister Drucker: Verím, že Matovič s Krajčím raz ponesú zodpovednosť za druhú vlnu

Niekto si myslí, že som mal odvolať Tibora Gašpara z postu policajného prezidenta, a tým by sa všetko vyriešilo. Dnes môžeme vidieť, že jeho odvolaním by nenastala zásadná zmena, hovorí exminister zdravotníctva a vnútra Tomáš Drucker.
Tomáš DRUCKER je bývalý minister zdravotníctva a vnútra z tretej vlády Smeru. Za jeho druhej vlády riadil Slovenskú poštu. Do štátnych firiem sa dostal ešte za SDKÚ. V roku 2018 odstúpil z funkcie ministra vnútra, momentálne je predsedom mimoparlamentnej strany Dobrá voľba.

X Pred necelými dvomi týždňami unikli videozáznamy Roberta Fica z chaty, kde sa stretával s oligarchom Miroslavom Bödörom či obhajcami obvinených v kauze Očistec. Sledovali sme podľa vás druhú Gorilu, alebo druhú aféru Watergate, ako hovorí predseda Smeru?

Neviem, či sa musím prikláňať k nejakej verzii. Som ten posledný, kto by obhajoval Roberta Fica, no nikdy som nevidel, že by sa odpočúvanie nasadilo na základe podozrenia z delenia mäsa. A po týždňoch odpočúvania pytliakov náhodou zistíte, že tam chodí Fico s Kaliňákom a ďalšími ľuďmi na nejaké porady.

Vy to nahrávate, v piatok to dáte do spisu a v pondelok to majú médiá. Toto ma významne vyrušilo a vzbudzuje to pocit, že sa tu rozohrávajú účelové hry. Obávam sa, že to napokon bude kontraproduktívne.

X Za vlád Smeru ste pôsobili najprv ako šéf Slovenskej pošty, neskôr vás Smer nominoval za ministra zdravotníctva a krátko ste viedli aj rezort vnútra. Za tie roky ste boli svedkom podobných stretnutí, teda špičiek Smeru s oligarchami ako pán Bödör či Jozef Brhel? Poprípade, chodili aj za vami takíto ľudia?

Ku mne nikto takýto nechodil. O mnohých veciach som nevedel, to je aj dôvod, prečo som tie funkcie prijal. Samozrejme, dnes tu máme mnohé informácie zverejnené v médiách. Nie je príjemné si čítať, čo všetko sa dialo, ale myslím si, že o tom nevedela drvivá väčšina ľudí.

X Dnes by ste išli do takej vlády?

Nemá zmysel rozoberať, čo by bolo keby. Poviem to inak. Bol som presvedčený, že má zmysel ísť na rezort zdravotníctva, pretože som ho považoval za najzraniteľnejší a veril som, že sa tomu dá pomôcť. Dnes sa kedykoľvek viem postaviť a urobiť odpočet, čo som spravil.

A myslím si, že som za porovnateľnú dobu urobil omnoho viac ako dnešná vláda. Považujem za správne, že som tam bol. S odstupom viem povedať, že by som dnes už nepristúpil na dohodu s Andrejom Kiskom a Petrom Pellegrinim, aby som zobral funkciu ministra vnútra.

X Ako sa vám na základe toho, čo všetko sme sa dozvedeli o ére Smeru, pôsobí v politike s nálepkou ich exministra?

Je to povrchné. Pozrite sa, aj Ivan Korčok bol nominantom strany Smer, Andrea Kalavská bola tiež nominantka strany Smer a nemajú tú nálepku. Nie je to nič, z čoho by som plakal.

X Vás sa to označenie predsa len drží silnejšie.

Myslím si, že je to iba kvôli funkcii ministra vnútra a iba preto, že niekto si myslí, že som mal odvolať Tibora Gašpara z postu policajného prezidenta, a tým by sa všetko vyriešilo. Dnes môžeme vidieť, že jeho odvolaním by nenastala zásadná zmena.

Táto vláda je dva roky pri moci a reálne ju aj má, no napriek tomu nedokázala urobiť zásadné personálne výmeny v polícii. Ja som nemal žiadnu reálnu moc, tá sa získava vo voľbách a preto som vtedy od prvej chvíle hovoril, že ak sa mi nepodarí presadiť systémové zmeny, tak odídem.

X Keď sme zverejnili článok, že ste sa bavili o spolupráci so Spolu a s KDH, obe strany sa od toho viac-menej dištancovali. Máme pritom fotografiu, že ste sa napríklad zúčastnili bicyklovačky, ktorú organizovalo KDH na Orave aj s Milanom Majerským, predsedom hnutia. Vnímajú vás títo politici ako problém?

Nechcem hovoriť za nich, ale mám pocit, že je tu nejaké prostredie, ktorého sa niektorí obávajú, čo by kto povedal. Mnohí nikdy neboli v žiadnych funkciách, ale iba moralizujú.
Pozrite sa na Michala Trubana. Nejak sa tvárite, potom sa ukáže, že ani vy nie ste ten bez chyby a najlepší moralista, lebo v skutočnosti nikto nie je bez chyby. (Michal Truban ako predseda Progresívneho Slovenska čelil pred voľbami škandálu s drogami, pozn. red.). A toto je problém nielen slovenskej spoločnosti, ale aj ľudskej podstaty. Mnohí z tých ľudí čo moralizujú ešte nikdy neboli vo funkciách, ešte nikdy neboli preverení.

Ja som bol šesť rokov, štyri roky na pošte, dva roky na ministerstve zdravotníctva. Mám za sebou kontroly a hodnotenia NKÚ, hodnotenia Európskej komisie, mám výsledky a nemám žiadnu kauzu. Osobne si myslím, že je to strach z toho, že ich odmietne nejaká bublina, lebo ten bol vo vláde Smeru.

X Je snaha dostať sa do týchto kruhov vaším pokusom zbaviť sa minulosti so Smerom?

Nemôžem sa dištancovať od minulosti. No svojim odchodom som urobil hrubú čiaru.

X Vediete komunikáciu o spolupráci aj s Hlasom?

Vôbec s nimi nekomunikujem. Mal som tú možnosť, ale aj sám Peter Pellegrini hovoril, že príležitosť síce bola, ale už nie je. Nevidím svoju budúcnosť, ani som ju nikdy nevidel so Smerom. Nie som ľavičiar. Bol som manažér, ktorý dostal ponuku a zobral som ju. A považujem to za správne. Nech si to tí moralisti kritizujú.
Dnes je politika o populizme. Lenže politik-populista nikdy neurobí nič pre lepšie fungovanie, ak by ho to malo stáť politické náklady. Zatiaľ populisti vyhrávajú a to chcem zmeniť.

X O rok sú komunálne voľby. Máte už nejaké dohody na koalíciách?

Máme dnes vlastných starostov aj poslancov, ktorí chcú pokračovať ďalej. Zároveň je tu mnoho ľudí, ktorí sú nezávislí a chceme ich podporiť. Uvedomujem si, že ako strana Dobrá voľba samostatne zrejme nedokážeme ponúknuť týmto ľuďom, že ich prikryjeme samostatne.

Takže debatujeme s inými stranami. S KDH sme sa o tom rozprávali pomerne intenzívne, debatoval som aj so stranou Spolu na túto otázku. A budeme o tomto komunikovať s kýmkoľvek ad hoc tam, kde to má zmysel.

X Je to stále len v rovine debát?

Tie diskusie neprebiehajú iba na mojej úrovni, ale aj na úrovni krajských predsedov napríklad s krajskými predsedami KDH. Sú to štandardné postupy. Generálne sme si povedali áno, ale finálnu podobu spolupráce ešte nemáme a bude to závisieť od regiónov.
KDH je strana so širokou členskou základňou, majú svojich starostov, poslancov, nominantov. Musíme nájsť zhodu, kde koho podporíme. A tieto debaty práve prebiehajú.

X Sú strany, s ktorými nikdy spolupracovať nebudete?

Platí, že nebudeme spolupracovať s extrémom, čiže ĽSNS, zatiaľ aj Republika, tak ju vnímam. Sú strany, ktoré sú nám hodnotovo bližšie a ktoré sú vzdialenejšie. Nevylučujem, že niekde je napríklad aj starosta, ktorý je člen Smeru a bude v spoločnej koalícii. Dnes by bolo absolútne hlúpe sa takto vymedzovať na úrovni miest a obcí.

X Keď Boris Kollár povedal, že namiesto výstavby Rázsoch by mal štát odkúpiť od Penty nemocnicu Bory v Bratislave, vyzvali ste ho na verejnú diskusiu. Už sa vám ozval?

Nereagoval. Vlastne som ani nečakal, že zareaguje. Som presvedčený, že Boris Kollár nemá odvahu, aby sa pustil so mnou do otvorenej debaty o zdravotníctve, aby vysvetlil ľuďom, prečo nechce dodržať programové vyhlásenie vlády. Ak niekto hovorí, že je lepšie odkúpiť existujúcu nemocnicu od Penty, ako postaviť Rázsochy, nevidím za tým nič iné ako biznis.

X Prečo je to podľa vás horšia alternatíva? Tá nemocnica už bude postavená, prejde všetkými procesmi a my by sme ako štát získali hotový projekt.

Považujem to za absolútne lúzrovstvo najhrubšieho zrna! Rázsochy sú možno jedinou nemocnicou – ešte možno nemocnica v Martine –, ktorú máme možnosť postaviť z peňazí z plánu obnovy. Pôvodný rozostavaný skelet nemocnice je zbúraný, stavebné povolenie je platné, medzinárodní projektanti sú vysúťažení.

Máme šancu to v podstate začať veľmi rýchlo stavať a dokončiť to do roku 2026. Bory budú stáť tak či tak, budú štátne Bory lepšie Bory? My máme ale obrovský problém so vzdelávaním lekárov. Dnes nám ľudí volajú do Česka už zo stredných škôl. Tam vyštudujú a tam sa aj zamestnajú. Už sa na Slovensko nevrátia.
Štyridsať rokov tu nikto nepostavil nemocničnú vzdelávaciu inštitúciu. To je iná nemocnica ako nemocnica, ktorá je iba poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.

X Bory nespĺňajú tie parametre?

Nespĺňajú. Ale dá sa to aj tam robiť. Robíme to na Kramároch, aj v Ružinove. Ale sme štyridsať rokov za opicami. Ako chceme dať perspektívu mladým ľuďom, aby videli, že to myslíme vážne? Toto je jeden z dôležitých prvkov, symbol, že štát to myslí vážne aj s mladými ľuďmi, aj so vzdelávaním aj s vedou.

X Nie je zbytočné mať dve takéto nové nemocnice prakticky v susedstve?

Naopak, potrebujeme konkurenciu. Dnes hovoríme, že máme nedostatok personálu a všetci sa boja, že nebude mať kto pracovať. Čo by ste ako šéf nemocnice na Boroch urobili, keď nemáte personál? No budete musieť zlepšiť podmienky zamestnania, budete musieť zvýšiť platy, zlepšiť pracovné prostredie.

Váš konkurent vás bude musieť dorovnať a prevýšiť, to znamená, že budete musieť zlepšovať podmienky, aby ste získali ľudí až nakoniec vytvoríme, také podmienky, že sa oplatí napríklad aj našim lekárom a sestrám z Čiech vrátiť.

X Alebo to môže skončiť naopak a jedna z tých nemocníc zavrie.

Nevidím dôvod. Máme tu Kramáre, či nemocnicu v Starom meste, ktoré by sa po dokončení Rázsoch zatvorili. V materiáli, ktorý som predkladal ešte v roku 2017 ako minister, je kompletná koncepcia univerzitného vzdelávania vrátane celého návrhu aj finančného prepočítania. Chceme tu mať naďalej Kramáre, keď môžeme postaviť novú nemocnicu?
Chceme mať v Ružinove trojlôžkové alebo jednolôžkové komfortné izby?
X Oslovila vás Penta, aby ste nemocnicu v Boroch viedli?

Nie.

X A keby vás oslovila, išli by ste do toho?

Asi nie. Neuvažujem takto.

X Reforma nemocníc, s ktorou prichádza minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský, čelí kritike aj od vlastného koaličného partnera Sme rodina. Už sa urobili nejaké kompromisy. Je to stále reforma?

Považujem to za zlé uchopenie toho, čo treba robiť na Slovensku v zdravotníctve. Nehovorím, že netreba urobiť zmenu v špecializácii nemocníc, ale idú na to od konca.
Považujem to aj za papierového tigra, lebo papier znesie veľa. Je jedno, či to schvália alebo nie, napokon aj tak nič nezrealizujú. Vidíme to na populistickom prístupe Borisa Kollára, ktorý za tým cíti možno body, možno nejaké vydieranie.

X Jeho argument je, že chráni ľudí v regiónoch, ktorí po zmene prídu o nemocnicu.

To je iba jeho účelová komunikácia. Hodnotím to, či príde nejaká zmena alebo nie. A myslím si, že nepríde, lebo ten zákon je zatiaľ v rovine čo by bolo – keby bolo. Považujem niečo iné za podstatné. Som presvedčený, že ľudia sa boja zmien s nemocnicami, lebo ich skúsenosť so zdravotníctvom je predovšetkým z prvého kontaktu.

Všeobecných lekárov máme málo, sú nedostupní, keď k nemu prídete, vypíše vám papierik a pošle vás za nejakým špecialistom, ktorého ale neviete nájsť, neviete si dohodnúť rozumný termín. Preto považujem za kľúčové, aby sa urobila zmena na primárnom stupni. Všeobecný lekár predsa pozná svojho pacienta najlepšie, je tam najvyšší pocit dôvery.

Musí to fungovať tak, že 80 percent bežných zdravotných problémov sa má vyriešiť tam a potom u špecialistov. A druhá vec, som presvedčený, že zodpovednosť za fungovanie dostupnosti ambulancií, či za kvalitu zdravotnej starostlivosti aj v nemocniciach by mali mať zdravotné poisťovne a nie nejaká komisia na ministerstve.

X Prečo ste to za dva roky nepresadili ako minister?

Za dva roky sme urobili veľa dobrých zmien. Aj podstatnú zmenu vo fungovaní zdravotných poisťovní sme pripravili, ale zasiahlo vtedy ministerstvo financií. Chceli, aby sme s tým počkali, lebo prebiehal spor na súdnom dvore EÚ.
Pripravili sme zákon, ktorý mal zmeniť podobu zdravotných poisťovní. Mali to byť správcovské spoločnosti, nevytvárať zisk z verejného zdravotného poistenia a mali byť odmeňované prísne podľa výsledkov celého systému.

X Aktuálne máme asi 44 percent plne zaočkovaných ľudí. Smer a extrémisti verejne spochybňujú očkovanie, prístup
Hlasu je tiež veľmi zdržanlivý. Je aktuálny stav problémom vlády, alebo opozície?

Primárne je to určite zodpovednosť vládnej koalície, ale nebudem sa tváriť, že nejakú časť viny na tom nenesie aj parlamentná opozícia. Je smutné, že takýmto ľahkovážnym spôsobom zneužívajú svoju populistickú politiku, aby si nahnali body keď to ubližuje ľuďom.

Fakt je taký, že tretia vlna je tu, bude veľa mŕtvych, už je veľa infikovaných a tak ďalej. Pri prvej vlne niektorí mudrovali, ale nebudem to hodnotiť. Druhá vlna: absolútne spackaná príprava a manažment. Zodpovední: Marek Krajčí a Igor Matovič.
Verím, že jedného dňa za to budú musieť niesť zodpovednosť. Tretia vlna: už sa nič veľké nedá spraviť. Upozorňovali na to odborníci, médiá sa tomu venovali, aj ja som robil tlačovky, kde som upozorňoval na tie riziká a vyzýval na očkovanie aj Fica, Pellegriniho a v tom čase aj Matoviča.

X Medzičasom sa urobilo niekoľko kampaní za očkovanie, otvárali sa očkovacie centrá, naposledy sme videli lotériu, ktorá mala pôvodne tiež pomôcť zvýšiť počty zaočkovaných.

Myslíte si, že lotéria pomohla? Prečo sa aj tu vynechali zdravotné poisťovne? Prečo sa cez ne nevytvorila motivačná kampaň? Veď poznajú celý systém lekárov, nemocnice aj poistencov teda občanov. Tam sa mal vymyslieť komunikačný produkt. Tam sa urobila úplná nula. A po druhé, namiesto povzbudenia zdravotníkov dnes minister Matovič ide dať najnižší rozpočet na ich mzdy.

X Dá sa v atmosfére, kde zástupcovia najpopulárnejších strán – teda Smeru a Hlasu – buď priamo spochybňujú očkovanie, alebo sa k nemu aspoň stavajú dosť odmerane, zaočkovať viac ľudí?

Som presvedčený o tom, že áno. Česká republika má 57 percent, Rakúsko 62, Poľsko 51, Maďarsko 58. Sme my iní

X Asi sme špecifickí v tom, že v žiadnej z týchto krajín nejde taká dôležitá opozícia tak silno proti očkovaniu.

Áno, ale je to dané vládou, čo pre to robí. Keby som bol ministrom zdravotníctva, usiloval by som sa o komunikáciu aj s parlamentnou opozíciou. Keby som bol premiér, určite ich prizvem a poviem, poďte, sadnime si za stôl. Prehodím na nich časť zodpovednosti. Nič také neprišlo.

A sú mnohé chyby vlády v zlej a vajatavej komunikácii. To, že to parlamentná opozícia zneužíva, to nie je nič na pochvalu, ale sú to chyby vlády. Druhá vec, ak chcete robiť rozhodnutia, musíte mať moc, mandát, a ten sa získava vo voľbách.
Ak ministrovi Lengvarskému hádže pod nohy polená minister financií Matovič, alebo nemá podporu vo vládnej koalícii v oblasti vecí, ktoré sú potrebné urobiť aj v očkovaní, tak sa musí zbaliť. Tá funkcia nemôže byť prednejšia.

X Prečo dokáže Smer či Republika mobilizovať ľudí proti očkovaniu a druhá strana, kam sa radíte aj vy, ktorá je za očkovanie, to nedokáže?

Neviem vám povedať, ale nie je to správna otázka na mňa. Nechcem politikárčiť. Prišiel som s takou iniciatívou. Bol som prvý, prizval som kolegov aj z mimoparlamentnej opozície, aby sme sa spojili pri očkovaní. Ukážme líderstvo. Nakoniec som na tlačovke vyzýval ľudí na očkovanie sám, pretože bol už jún.

Nemôžeme čakať do októbra, či sa dohodneme. Máme tu predsudky, či bol niekto vo vláde Smeru, či je niekto iný príliš konzervatívny alebo niekto iný príliš liberálny. To je v tejto situácii podstatné?
Nedávno ste nadviazali spoluprácu s bývalým poradcom Andreja Kisku a strany Spolu Radom Baťom. Čo bude jeho úlohou?

Poznáme sa dlhé roky. Pomáha s politickým nastavením, osobitne sa venuje plánu obnovy.

Chceli by ste ho aj na kandidátke?

Všetci kľúčoví ľudia, ktorí niečím prispejú, budú na kandidátke, aktuality.sk

X X X

Po poslankyni Tabák porušila pravidlá v Tatrách aj ministerka

Po poslankyni OĽANO Romane Tabák, ktorá sa koncom júla kúpala vo vysokotatranskom potoku, porušila pravidlá v Tatranskom národnom parku aj ministerka investícií Veronika Remišová (Za ľudí). 
Veronika Remišová v čase zimnej uzávery navštívila aj s rodinou 1. novembra Symbolický cintorín, ktorý je až do 14. júna 2022 pre verejnosť uzavretý.

Spravodajský web Markízy ako prvý upozornil, že Remišová sa 1. novembra, teda v čase, keď vo Vysokých Tatrách začala až do 14. júna 2022 platiť zimná uzávera turistických chodníkov, vybrala aj s rodinou na Symbolický cintorín v Mengusovskej doline.

Aj tento úsek je spolu s ďalšími 17 trasami v spomínanom čase uzatvorený.
Za porušenie návštevného poriadku Tatier ministerke teraz hrozí pokuta 66 eur, čo je maximálna sadzba, ktorú správa TANAP-u môže v takýchto prípadoch udeliť. Vo výnimočných prípadoch, napríklad. poškodzovania prírody, hrozí páchateľovi riešenie zo strany Inšpekcie životného prostredie alebo až prokuratúry.

„Aj počas zimnej uzávery sa môžu turisti tešiť napríklad na Sedlo pod Ostrvou, Vodopád Skok, Jamské pleso, Batizovské pleso, Slavkovskú vyhliadku, Hrebienok, Biele pleso a, samozrejme, na 12 celoročne otvorených chát – Chatu pod Soliskom, Majláthovu chatu, Horský hotel Popradské pleso, Horský hotel Sliezsky dom, Rainerovu chatu, Bilíkovu chatu, Zbojnícku chatu, Zamkovského chatu, Téryho chatu, Skalnatú chatu, Chatu Plesnivec alebo Chatu pri Zelenom plese, nazývanú aj Brnčalka,“ uviedlo ešte začiatkom novembra Združenie cestovného ruchu Vysoké Tatry.

„1. novembra na Sviatok všetkých svätých som išla po asfaltovej ceste na Popradské pleso, po ktorej chodia bežne autá na parkovisko pri hoteli. Odbočila som z cesty a po turistickom chodníku som prešla asi 100 metrov ku kaplnke na Symbolickom cintoríne si s deťmi uctiť pamiatku ľudí, ktorí zahynuli v horách,“ reagovala Remišová na sociálnej sieti v nedeľu.

Dodala, že pri Symbolickom cintoríne bolo dosť ľudí a jej ani „nenapadlo, že práve na sviatok Všetkých svätých sa tento chodník na cintorín uzatvára, keďže v návštevnom poriadku TANAPU bola uzávera Symbolického cintorína tradične až od 1. januára (poriadok medzičasom prestal platiť a platí vyhláška okresného úradu“.

„Samozrejme, že ma to mrzí, všetky obmedzenia sa snažím rešpektovať, pánovi riaditeľovi TANAPU som sa už ospravedlnila. Som pripravená zaplatiť pokutu a veľmi rada pôjdem robiť nejakú dobrovoľnú prácu v TANAPE, aby som si svoju chybu odčinila. Priam sa na tú dobrovoľnícku činnosť v horách teším. A dúfam, že sa v novom návštevnom poriadku TANAPU vrátime k riešeniu, ktoré platilo dlhé roky a nikto sa na to nesťažoval – symbolický cintorín otvorený na symbolický deň spomienky na zosnulých,“ uzavrela Remišová.

Len koncom októbra dostala Romana Tabák za kúpanie sa v Studenom potoku, ktorý je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Studené doliny ležiacej v TANAP-e, pokutu 500 eur. Hrozila jej pokuta do výšky 3 319 eur./agentury/

X X X

Schyľuje sa k najhoršiemu? USA nariadili diplomatom odchod z Etiópie

Washington nariadil všetkým americkým diplomatom, ktorí neposkytujú nevyhnutné služby, odísť z Etiópie. USA tak reagujú na horšiacu sa bezpečnostnú situáciu v africkej krajine, kde sa bojuje od minulého novembra a kde sa front blíži k hlavnému mestu.
Etiópski vládni vojaci a členovia spojeneckých milícií zajatí tigrajskými jednotkami sedia vo väzení v Mekele, hlavnom meste regiónu Tigray v severnej časti krajiny,.
Vo štvrtok americké ministerstvo zahraničia povolilo časti personálu veľvyslanectva v Addis Abebe odcestovať na základe dobrovoľnosti, teraz ide o nariadenie vlády.

V piatok USA vyzvali svojich občanov, aby Etiópiu rýchlo opustili. Evakuáciu svojho veľvyslanectva zvažuje aj Česko.
Povstalci sa momentálne nachádzajú približne 400 kilometrov na sever od Addis Abeby. Predstavitelia TPLF pre AFP uviedli, že mesto neplánujú ovládnuť, avšak nevylúčili, že naň zaútočia s cieľom zvrhnúť Abiyho vládu.

Treba priniesť obete
Premiér Abiy Ahmed v tweete napísal, že sa Etiópia musí pripraviť v záujme „záchrany“ krajiny na obete. „Je potrebné priniesť obete, ale toto obetovanie Etiópiu zachráni. Spoznali sme skúšky a prekážky, ktoré nás posilnili. Máme viac spojencov ako tí, ktorí sa obrátili proti nám,“ uviedol Ahmed, ktorý v roku 2019 dostal Nobelovu cenu za mier za ukončenie dlhodobého sporu Etiópie s Eritreou.

Tlačové oddelenie vlády tiež na twitteri uviedlo, že „je cťou zomrieť za zvrchovanosť, jednotu a identitu“ Etiópie.
Pápež je znepokojený
Pápež František vyzval v nedeľu na zintenzívnenie diplomatického úsilia s cieľom ukončiť ozbrojený konflikt v Etiópii. Svätý Otec podľa vlastných slov „so znepokojením“ sleduje správy z tejto africkej krajiny a je „otrasený týmto viac než rok trvajúcim konfliktom, ktorý si vyžiadal mnoho obetí a spôsobil vážnu humanitárnu krízu“.

„Opakujem svoju výzvu, aby zvíťazila bratská harmónia a pokojná cesta dialógu,“ povedal pápež veriacim zhromaždeným na Námestí svätého Petra počas nedeľňajšej modlitby Anjel Pána.
Boje v Tigraji vypukli vlani v novembri po tom, čo tam federálna vláda v Addis Abebe vyslala vojenské jednotky, aby zvrhli tamojšiu vládu vedenú Tigrajským ľudovým oslobodzovacím frontom (TPLF). Abiy, laureát Nobelovej ceny za mier za rok 2019, uviedol, že tento krok bol reakciou vedenia krajiny na útoky TPLF na vojenské tábory vládnych síl.

Etiópskej armáde sa najprv podarilo povstalcov zatlačiť, v ostatných týždňoch však bojovníci TPLF výrazne postúpili a ovládli viaceré mestá vrátane strategicky dôležitého Dessie v regióne Amhara, ktorý susedí s Tigrajom.
Deväť povstaleckých skupín v krajine navyše oznámilo v piatok vytvorenie aliancie na čele s TPLF.

Hrozí hladomor
Etiópska vláda síce odmieta, že by metropola bola v ohrození, napriek tomu však vyhlásila výnimočný stav na území celej krajiny a úrady v hlavnom meste vyzvali obyvateľov, aby sa pripravili brániť svoje štvrte.
Ozbrojený konflikt si vyžiadal už tisícky obetí vrátane civilistov. Dva milióny ľudí museli opustiť svoje domovy a 400 000 ľudí v štáte Tigraj je ohrozených hladomorom.
Okrem USA aj Saudská Arábia, Nórsko, Švédsko, Dánsko a iné krajiny vyzvali v uplynulom týždni časť svojich diplomatov a ich rodiny, aby Etiópiu opustili./agentury/

X X X

Výtržníci z piešťanského obchodu sa postavili pred sudcu, antirúškari s ďalšou blokádou neuspeli

Piešťanci sa postavili proti antirúškarom.
Policajná eskorta priviezla v nedeľu poobede dvojicu výtržníkov, ktorí sa minulý štvrtok pobili v piešťanskom supermarkete s policajtmi, na Okresný súd v Piešťanoch. Sudca rozhodne, či ich zoberie do väzby alebo nie.
Pred budovu súdu prišli antirúškarov podporiť ich príbuzní.

Pre jedného z troch mužov z Nitrianskeho kraja, ktorí boli obvinení z prečinov útoku na verejného činiteľa a výtržníctva, vyšetrovateľ väzbu nežiadal.
Ešte predtým ako eskorta priniesla výtržníkov na súd, sa pokúsila hŕstka antirúškarov znovu protestovať proti aktuálnym opatreniam v piešťanskom supermarkete. Do predajne vstúpili naobed, tentokrát sa incident zaobišiel bez násilností.

Odmietli ich
Polícia pred obchodným domom hliadkovala už od obeda. Protestujúci prešli obchod a potom, keď sa k ním nikto nepridal, z prevádzky odišli.
„Prišli sme si v pokoji nakúpiť,” povedal v obchode Jozef Klányi zo skupiny demonštrantov, ktorí sa nazývajú Občiansky tribunál. V minulosti sa zviditeľnili tým, že blokovali média, začiatkom septembra sa zúčastnili aj blokovania dopravy v hlavnom meste .

Protestujúci nakúpili a počas toho sa natáčali, následne z obchodu odišli. Pred východom ich zastavila polícia, ktorá spísala záznam s tým, že ich porušenie protipandemických opatrení podstúpia hygiene. Pred obchodom sa potom strhla výmena názorov medzi miestnymi a hŕstkou demonštrantov.

„Choďte si demonštrovať do vášho mesta alebo pred parlament,” odkázala im postaršia žena, ktorá smerovala na nákup. Akcia demonštrantov sa jej nepáčila.
,,Neklamte, polícia tu chráni vás,” okríkol ďalší muž Jozefa Klányiho, keď sa demonštrant natáčal na video, ako je proti ním polícia.

Potom, ako si vypočuli výkriky okoloidúcich proti ich akcii, neskrývali niektorí antirúškari sklamanie.
5fotiek v galériiDruhá blokáda obchodu v Piešťanoch sa demonštrantom nepodarila.Zdroj: Rudolf Sivý/Akuality.sk
S jeleňom
,,Za koho tu bojujeme,” sklamane si povzdychla demonštrantka z Občianskeho tribunálu so šálom, na ktorom dominoval slovenský znak.
Živé vysielanie antirúškarov narušila tiež skupina mladých ľudí z Bratislavy, ktorí ich protest zosmiešňovali. Jeden z nich si nasadil hlavu jeleňa a snažil sa byť čo najviac v zábere a točiť sa s demonštrantmi. Polícia situáciu pred obchodom následne upokojila,aktuality.sk

X X X

Švajčiari hovoria o ruskom podvode. Naučte sa prehrávať, odkazujú šampiónky

Ruské tenistky ovládli finálový turnaj Pohára Billie Jean Kingovej v Prahe, keď vo finále zdolali Švajčiarky už po dvojhrách   Sklamané Švajčiarky Belinda Bencicová a Jil Teichmannová s kapitánom Heinzom Günthardtom po prehre s Ruskom.
Švajčiarky síce uznali kvalitu ruského tímu, ale na tlačovej konferencii po finále obvinili svoje súperky z nečestného správania. Kapitán Švajčiarska Heinz Günthardt dokonca viackrát použil slovo podvod.

Čo sa vlastne v Prahe stalo? Prvú dvojhru finále podľa očakávania ovládla Daria Kasatkinová, ktorá zdolala Jil Belen Teichmannovú 6:2, 6:4. Na druhú dvojhru mali nastúpiť jednotky oboch tímov – Belinda Bencicová a na ruskej strane Anastasia Pavľučenkovová.

Dvadsať minút pred začiatkom však ruský kapitán Igor Andrejev využil možnosť zmeny a namiesto svetovej dvanástky Pavľučenkovovej poslal na dvorec až piatu najlepšiu ruskú hráčku podľa rebríčka WTA Ľudmilu Samsonovovú.
A tá uštedrila Bencicovej vôbec prvú prehru na finálovom turnaji v Prahe. Zvíťazila 3:6, 6:3, 6:4 a zabezpečila Ruskám piaty titul v histórii.

Ruský kapitán vynechanie Pavľučenkovovej zo zostavy na poslednú chvíľu zdôvodnil zranením ľavého kolena.
"Hrali veľmi dobre a zaslúžili si zvíťaziť. Nepáči sa mi však, že zmenili zostavu na poslednú chvíľu a jednotku vymenili za štvorku. Niekto to môže považovať za múdry krok, ale podľa mňa je to nezmysel.

Ak sa naozaj zranila, je to nešťastné. Ak to však urobili schválne, je to podvádzanie. Beriem len to, ak mi ruský kapitán do očí povie, že sa zranila dvadsať minút pred zápasom.
Je však čudné, že predtým mohla hrať a zrazu sa zranila tesne pred zápasom," komentoval Heinz Günthardt na webe iDnes.cz.

„Ak mám byť úprimná, myslím si, že to bolo škaredé od súpera. Verím však, že dobro raz zvíťazí. Vrátime sa a túto súťaž vyhráme,“ doplnila Bencicová.
Ruská strana sa bránila tým, že Pavľučenkovová mala už dlhší čas problémy s kolenom, ale napriek tomu odohrala v Prahe tri zápasy.

„Hrala dva ťažké zápasy za tri dni a zanechalo to na nej stopy. Chcela hrať, ale počas rozcvičky pred finále cítila, že nie je stopercentne pripravená. Preto sme nomináciu napokon zmenili,“ vysvetlil ruský kapitán Andrejev, niekdajší 18. hráč rebríčka ATP.
„Koleno som cítila už večer pred zápasom, ale chcela som to skúsiť. Verila som, že to pôjde, ale počas rozcvičky to začalo ešte viac bolieť. Ani podávať som nemohla,“ prezradila Pavľučenkovová.
„Je mi ľúto, že som nemohla hrať, ale dôležité je, že to naše hráčky zvládli aj bezo mňa. A Švajčiarkam odkazujem, že súčasťou športu sú aj prehry a treba sa naučiť ich prijímať,“ dodala 30-ročná Ruska./agentury/