„Ľudia by mali mať možnosť vymeniť vládu,“ povedal v Ide o pravdu predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina). Referendum o predčasných voľbách ešte v tomto volebnom období by podporil, ale podmienkou je súhlasné stanovisko ústavného súdu. Očakávaná vlna nového variantu omikron pravdepodobne prinesie vysoký počet chorých. Nie je vylúčené, že viaceré podniky a firmy nebudú mať dostatok zamestnancov.

„Aby nedošlo ku kolapsu v zásobovaní, treba skrátiť karanténu na týždeň, a ja by som bol za 5 dní,“ povedal v relácii Ide o pravdu predseda NR SR Boris Kollár (Sme rodina). Jednoznačne vyhlásil, že žiadne obmedzenia už v koalícii nepodporí, vrátane lockdownu. „Národ je ubolený, už stačilo. Nechcem viac obmedzovať ľudí,“ dodal.
Nedávny okrúhly stôl k referendu o predčasných voľbách, ktorý Kollár zvolal ale koaliční partneri odmietli diskutovať, nepovažuje za prehru.

„Nie ja, ale ľudia prehrali. Tí, ktorí volili strany, ktoré im referendum sľúbili,“ povedal líder hnutia Sme rodina. Neskrýval sklamanie z postoja Richarda Sulíka (SaS) a Igora Matoviča (OĽaNO). Sme rodina je presvedčené, že referendum o skrátení volebného obdobia má význam, a treba ho ústavne zakotviť v právnom poriadku. „Ľudia by mali mať možnosť vymeniť vládu,“ povedal Boris Kollár.

Návrh poslanca Miloša Svrčeka (Sme rodina), ktorý by umožnil referendum až od roku 2024, chce predseda parlamentu zaradiť už na februárovú schôdzu NR SR. Opozícia je proti, a žiada skrátenie už súčasného volebného obdobia. Kollár ani takúto možnosť zásadne neodmieta, ale prípadnú podporu podmieňuje stanoviskom ústavného súdu. Ten by musel vysloviť, že skrátenie je v súlade s ústavou, a nemá znaky retroaktivity.

Napätie, ktoré v spoločnosti vyvoláva obranná zmluva s USA, pripisuje Boris Kollár najmä opozícii: „So zmluvou prišiel Robert Fico, on kúpil helikoptéry a stíhačky od USA. Keby to neurobil, žiadnu zmluvu by sme teraz neriešili,“ vysvetlil.
Na otázku, či by sa mala prezidentka Zuzana Čaputová pred ratifikáciou obrátiť na ústavný súd, odpovedal Kollár jednoznačne: „Keby to urobila, upokojila by situáciu.“

V relácii líder hnutia Sme rodina pripúšťa, že nie všetci poslanci budú hlasovať za prijatie dokumentu v parlamente. Povedal, že počet chýbajúcich hlasov zo Sme rodina môže byť až päť. Kollár sa ale neobáva, že by parlament zmluvu neschválil. Sám s dokumentom súhlasí, ale chce záväzné stanovisko k dvom citlivým témam. A to, aby parlament mal výlučnú právomoc rozhodovať o pobyte cudzích vojakov na slovenskom území, a rovnako o prípadnom presune jadrových zbraní.

Zmení sa zákon o generálnej prokuratúre? Prečo je Sme rodina proti? Čo vyčíta Kollár premiérovi Eduardovi Hegerovi (OĽaNO) a ministrovi Ivanovi Korčokovi (nom. SaS)? Pomôže vláda ľuďom so zvýšenými cenami energií? Ktoré politické strany by chcel Kollár v koalícii? /agentury/

X X X

Nepísané dohody padli. S nimi aj istota, že Slovensko je súčasťou Západu

K vstupu do NATO sa dokázali prihlásiť aj ľavičiari.
Historickým centrom Bratislavy kráčajú Vladimír Mečiar a Mikuláš Dzurinda, obaja s vlajočkou Európskej únie v ruke. Dnes to možno vyznieva absurdne, ale aj títo politickí nepriatelia sa v roku 2003 spojili, aby bolo na Slovensku úspešné referendum o vstupe Slovenska do EÚ.

„Nebolo mi dvakrát príjemné zavolať pánovi Mečiarovi a povedať mu: Pán Mečiar, ide o veľa, nech ľudia na námestí vidia. Keď ide do tuhého, aj sme si povedali, aj sme sa poudierali, ale toto je čas, keď potrebujeme, aby sa ľudia zomkli,“ spomína dnes na obdobie pred referendom o vstupe do EÚ Mikuláš Dzurinda, ktorého dve vlády doviedli Slovensko v roku 2004 do Únie aj do NATO.

Problémy v debate
Aktuálne zažívame podobnú situáciu. Slovenskí politici diskutujú o uzavretí obrannej dohody s USA, ktorá rámcovo upravuje prípadné pôsobenie amerických vojakov na našom území. Významný zahraničnopolitický krok – hoci s omnoho menším dosahom ako vstup do EÚ – však má celkom opačný efekt.

Politické tábory sú rozdelené. Kým koalícia uzavretie zmluvy podporuje a argumentuje v jej prospech, parlamentná opozícia na čele so Smerom a Hlasom robí presný opak a v zmluve vidí riziká.
Nie je to pritom prvý raz, čo sme sa za posledné roky ocitli pri medzinárodnej zmluve v takejto politickej prestrelke. Pod tlakom časti spoločnosti sme napokon neprijali tzv. globálny rámec o migrácii a z Istanbulského dohovoru sme stiahli náš podpis.
To otvára otázku, či sa ešte Slovensko cíti byť súčasťou Západu, alebo sme na pozvoľnom odchode z tohto neformálneho zoskupenia.
Rozprávali sme sa preto s bývalými aj súčasnými politikmi a analytikmi.
Niektorí nesúhlasili s tým, že dohoda o migrácii či Istanbulský dohovor vypovedajú o našom geopolitickom smerovaní, niektorí dokonca polemizovali s označením Západ, ktorý považujú buď za nesprávny, alebo prekonaný.

Všetci sa však zhodli v jednej veci: úroveň politického dialógu na Slovensku je v zlom stave. Aj preto dnes vyzerá diskusia o zahraničnopolitických záujmoch Slovenska práve tak, ako to vidíme pri zmluve so Spojenými štátmi.
Dzurinda: Chýba mi aktivita lídrov

S odkazom na minulé udalosti Dzurinda konštatuje, že dnes mu chýba väčšia iniciatíva od predsedu vlády Eduarda Hegera aj od ostatných koaličných lídrov, ktorí by túto tému mali otvoriť aj s opozíciou. „Veď ešte včera vykrikoval Fico s Pellegrinim, že takáto zmluva je super vec,“ hovorí Dzurinda.

Ak vôbec existovali pokusy nadviazať dialóg s lídrami Smeru a Hlasu Robertom Ficom a Petrom Pellegrinim – s ktorými má väčšina koalície zlé, ba dokonca nepriateľské vzťahy –, tak stroskotali.
Šéf Smeru sa totiž pustil do kritiky zmluvy, hovorí o strate suverenity a o túžbe Američanov získať slovenský vzdušný priestor. Vládnym stranám sa navyše vyhráža organizovaním referenda.
Vzápätí sa k nemu pridal aj predseda Hlasu a vyzval prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby dala zmluvu posúdiť Ústavnému súdu.
Z významenejších síl, od ktorých sa zároveň dalo očakávať odmietanie dohody, zostáva v parlamente len extrémistická ĽSNS a časť jej odídencov. Kotlebovci si však postavili imidž na vystúpení z NATO a EÚ.
Stlmenia vášní a diskusie vo vecnej rovine sa tak zrejme nedočkáme.
Nepísaná dohoda
Minister zahraničných vecí Ivan Korčok vidí problém diskusie najmä v tom, že v minulom volebnom období sa narušila nepísaná dohoda, že na zahraničnopolitických témach sa nerobí politika.
V diplomacii pôsobil od roku 1992. Sleduje ju teda od počiatkov. „V citlivých otázkach tu politiku do veľkej miery diktovala SNS, ktorá si privatizovala určité časti na seba. A potom sa hľadali v zahraničnej politike témy, ktorými môžete mobilizovať a dvíhať emóciu. Robilo sa to presne tak, ako sa to robí vo vnútornej politike,“ kritizuje Korčok.

Jeho diplomatický kolega, veľvyslanec Peter Weiss, ktorý stál pri zrode tejto dohody, ide pri analýze ešte hlbšie do histórie: „Jej rozpad sa začal v súvislosti so sporom o podporu SR koalícii ochotných v súvislosti s inváziou USA do Iraku. Ďalším veľkým prejavom jej narušenia bol spor o euroval, ktorý vyústil do pádu Radičovej vlády.“
Weiss patril pred rokom 1989 k mladým reformným komunistom, ktorí po revolúcii pretransformovali Komunistickú stranu Slovenska na modernejšiu sociálnodemokratickú Stranu demokratickej ľavice (SDĽ).

Most medzi Východom a Západom
Od strany vybudovanej na komunistických základoch zrejme len málokto očakával, že by sa mohla stať jedným z motorov nášho smerovania do západných štruktúr. A predsa sa v roku 1993 SDĽ prihlásila k vstupu do EÚ a NATO a odmietla myšlienku mosta medzi Východom a Západom, ktorá je v našej spoločnosti dodnes silno prítomná.
„Tento koncept SDĽ pod mojím a Kanisovým vedením zavrhla hneď pri svojom vzniku ako geopoliticky a bezpečnostne nereálny. Veď sa rozpadal Sovietsky zväz so všetkou sprievodnou nestabilitou,“ hovorí Weiss, ktorý polemizuje s používaním pojmu Západ v dnešnej dobe.

Vzhľadom na pričlenenie Slovenska do EÚ a NATO ho považuje za prekonaný koncept. Za náš životný priestor nepovažuje Západ, ale Úniu, a upozorňuje na riziká – podľa neho – zastaraného delenia.

„Proklamovanie túžby patriť do západného civilizačného okruhu sa potom často stáva akousi dvojičkou úvah o oprávnených sférach ruského vplyvu a mýtu o slovanskej vzájomnosti ako nejakej integračnej alternatíve. Ale základným zmyslom EÚ je predsa prekonávať živelnú, neregulovanú medzištátnu rivalitu. Z tohto hľadiska je ,západné ukotvenie‘ podľa mňa už prekonaný konštrukt časti slovenských politických a intelektuálnych elít. Spor o ,prozápadné smerovanie‘ je skôr sporom o tom, aký máme mať vzťah k USA,“ vysvetľuje Weiss.

Napriek tomu idea mosta prežíva v slovenskej spoločnosti dodnes a silno ovplyvňuje naše nálady či už voči Rusku, ale aj voči USA. Ako ukázal prieskum realizovaný v rámci projektu Globsec trendy 2021, viac ako 50 percent respondentov zo Slovenska je presvedčených, že naša pozícia by nemala byť ani na Západe, ani na Východe, ale kdesi v strede. Toto číslo sa v priebehu rokov výrazne nemení.

V rovnakom prieskume vyšlo, že len 26 percent Slovákov nás vidí na Západe a iba 11 percent na Východe. Ani príslušnosť k Európskej únii a Severoatlantickej aliancii teda nezmenila, že sa väčšinovo vnímame ako akýsi sprostredkovateľ dialógu.

Slovenské váhanie
„Dlhodobo sa nám ukazuje, že väčšina ľudí si vyberie ten stred. Neznamená to automaticky súhlas s autoritárskymi politikami,“ hovorí analytička think tanku Globsec Miroslava Sawiris. Poukazuje napríklad na to, že až polovica opýtaných si myslí, že opozičný líder Alexej Navaľnyj nemal ísť do väzenia v porovnaní s 26 percentami, podľa ktorých tam skončiť mal.
„Ale treba si povedať aj to B. Západ a prozápadnosť, príslušnosť k liberálnej demokracii sú roky démonizované silnými dezinformačnými kampaňami,“ dodáva analytička.
Rozkolísanosť slovenskej spoločnosti ukázali aj ďalšie otázky v prieskume Globsecu. Nadpolovičná väčšina, teda 55 percent ľudí u nás podporuje ruského prezidenta Vladimira Putina. Na druhej strane, 56 percent vyjadrilo podporu americkému lídrovi Joeovi Bidenovi.

Okrem teórie mosta medzi Východom a Západom je u nás silno prítomná aj idea Ruska ako nášho slovanského brata, vysvetľuje Sawiris. Slovensko sa umiestnilo pri tejto otázke hneď za Srbskom a Bulharskom. „Je to u nás teda veľmi silné a dezinformační aktéri, niektorí politickí aktéri a, samozrejme, samotný Kremeľ vedia veľmi dobre, že toto je fakt a vedia s tým veľmi dobre pracovať,“ hovorí Sawiris.

Valášek: Západné nastavenie nie je hrané
Na základe týchto nálad vyznieva naše členstvo v EÚ a NATO trochu paradoxne. Krajina, ktorá by podľa meraní chcela byť mostom, sa ocitla integrovaná v obrannej aliancii a v európskom projekte.
Podľa bývalého slovenského veľvyslanca pri NATO, dnes poslanca Národnej rady a člena Progresívneho Slovenska Tomáša Valáška však naša „západnosť“ nie je hraná a nie je to len konštrukt politických elít.

„Vieme, keď sa začneme baviť o bezpečnosti tak, ako sa o nej treba baviť – čo je pre nás dobré, čo sú reálne hrozby, ako sa proti nim postaviť –, vieme sa zomknúť a rozmýšľať zodpovedne. Keď sa objavila otázka členstva v Aliancii, bolo dôležité, aby to nebolo iba rozhodnutie elít, ale aby sme si to osvojili ako krajina,“ hovorí Valášek.

Pripomína, že keď vláda Mikuláša Dzurindu začala s komunikáciou o vstupe do NATO, tento krok mal podporu len zhruba 35 percent občanov. Za dôležitú súčasť kampane považuje to, že sa s ním stotožnila napríklad aj SDĽ. Pri samotnom vstupe v roku 2004 tak už popularita pripojenia sa k NATO presiahla 50 percent, hovorí poslanec.

„Naša západná identita nie je niečo, čo je len v hlavách intelektuálov. Je to niečo, čo keď je normálne vysvetlené, si praje väčšina obyvateľov, len to bohužiaľ mnohé vlády už dlho nerobili. Naopak, to, čo sa teraz deje zo strany opozície, od Roberta Fica či fašistov, ale, žiaľ, občas aj od pána Matoviča, je kydanie na Alianciu a popretie všetkého, čo sme si už raz vyargumentovali a osvojili,“ dodáva Valášek.

Dnes však spolu s ďalšími politikmi a analytikmi vidí snahy ovplyvniť naše členstvo v EÚ a NATO.
„Sily, ktoré by nás rady odklonili od Západu, sú zmobilizovanejšie, aktívnejšie a úspešnejšie ako kedykoľvek od našej nezávislosti,“ tvrdí Valášek.
Ovplyvňujúce sily
Sily, o ktorých Valášek hovorí, sa dajú rozdeliť na dve skupiny: vonkajšie a vnútorné. Pôsobenie tých prvých je najhmatateľnejšie vo virtuálnom priestore. Slovenským internetom a sociálnymi sieťami sa prehnalo už množstvo dezinformačných kampaní, ktoré démonizovali napríklad ukrajinský majdan, bieloruskú revolúciu či LGBTI komunitu a naopak, ospravedlňovali anexiu Krymu Ruskom. Cieľom takýchto akcií je nakloniť verejnú mienku konkrétnym smerom.
Tá druhá, vnútorná, je najviditeľnejšia na domácej politickej scéne. V minulosti to bola napríklad SNS, ktorá napríklad zablokovala obrannú stratégiu, dohodu s USA a jej predseda Andrej Danko často cestoval do Moskvy.

„Pozrite sa na Poliakov, tí jasne vedia a jasne konajú v zahraničnej a bezpečnostnej politike. Pozrite sa na Maďarov. My sa odchyľujeme preto, lebo tu máme politikov, ktorí politikárčia a nevynechajú absolútne žiadnu príležitosť motať ľuďom hlavy. Z krajiny, ktorá nám garantuje bezpečnosť, sa vytvára agresor. Ako keby USA nerobili nič iné, len plánovali útok na Rusko. To je nezmysel,“ kritizuje minister zahraničných vecí Ivan Korčok.

Napriek týmto trendom a pnutiam, ktoré na našej politickej scéne a v spoločnosti sú, sa zatiaľ o veľkých zmenách v slovenskej orientácii hovoriť nedá.
Podľa Mikuláša Dzurindu je predčasné sa pýtať, či sa Slovensko odkláňa od Západu. Istanbulský dohovor či novú migračnú politiku navrhovanú OSN, ktoré sme spomínali v úvode, považuje skôr za stret liberálnej a konzervatívnej ideológie, ktoré majú svoje miesto tak na Západe, ako aj na Východe.

Zhoduje sa s ním aj Peter Weiss, ktorý za odmietnutím týchto dvoch dohôd vidí nárast vplyvu rôznych druhov konzervativizmu, ale nie odbočku od nášho západného alebo – jeho slovníkom – európskeho ukotvenia.
Rozhodnú poslanci
„Chlieb sa bude lámať na obrannej dohode medzi Slovenskom a USA. Tam sa ukáže, ako na tom s orientáciou sme,“ uvažuje Dzurinda.

Optikou expremiéra teda Slovensko kurz zatiaľ nemení. Aspoň nie vo chvíli vzniku tohto textu. Vláda napriek ostrým protestom opozície minulý týždeň dohodu s USA jednohlasne schválila. Teraz sa bude čakať, ako prebehne rokovanie v parlamente. Zmluvu musí schváliť nadpolovičná väčšina poslancov.

Predseda koaličného hnutia Sme rodina Boris Kollár avizoval, že bude žiadať, aby o príchode amerických vojakov na naše územie rozhodovala Národná rada. Rovnakú právomoc by mala mať v prípade, keby chceli Američania prevážať cez naše územie jadrové zbrane.

Pred samotným hlasovaním sa však chcú ešte rozprávať s ministrom zahraničných vecí Ivanom Korčokom, ktorý posledné dni trávi vysvetľovaním dohody verejnosti a konfrontovaním sa s jej odporcami. Naposledy s predsedom Smeru Robertom Ficom. Ich diskusia v RTVS ilustrovala to, ako veľmi sú oba tábory rozdelené.
Mikuláš Dzurinda konštatuje, že sme spyšneli. „Sme arogantní, myslíme si, že máme vystarané naveky. Chýba nám skromnosť, chýba nám uvedomenie si, že keď dnes svieti slnko, tak zajtra nemusí,“ konštatuje bývalý premiér, aktulity.sk

X X X

Biden je vo funkcii už rok, no Američania mu prestávajú veriť. Menej populárny bol už len Trump

Všetko môže zmeniť prípadný nový konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou.
V americkej politike je to staré ošucháné klišé, no na prezidenta Joea Bidena podľa mnohých dokonale platí: „Vaša kampaň musí byť poézia, ale vaše vládnutie musí byť čistá próza.“
Najnovšie ho v hodnotiacom článku použil aj web americkej stanice CBS News.

V skutočnosti ten výrok odráža mnoho z toho, čo si o Bidenovi myslia viacerí analytici. V kampani sľuboval aj veci, ktoré nemal šancu splniť, napríklad mier na Blízkom východe či zavretie Guantánama.
Ale aj jeho ročné pôsobenie na čele Spojených štátov často pôsobilo, ako by sa Amerika po kontroverznom Donaldovi Trumpovi vrátila k akejsi politickej nude. Žiadne kontroverzné komentáre na sociálnych sieťach, ale aj minimum tlačoviek, na ktorých by Biden odpovedal na otázky.

Aj preto sú analytici zdržanliví v hodnotení toho, či Biden od chvíle, keď sa 20. januára minulého roka stal 46. americkým prezidentom, v skutočnosti uspel.
Zdá sa však, že minimálne veľká časť voličov má v odpovedi jasno a odpovedajú si skôr, že nie. Bidenove čísla dôveryhodnosti sú totiž momentálne najnižšie od jeho zvolenia a dnes by už voľby nemusel vyhrať.
Spomedzi posledných siedmich prezidentov USA je dokonca Biden druhým najnepopulárnejším šéfom Bieleho domu po roku na jeho čele. Menej populárny bol v tejto fáze funkčného obdobia už len jeho predchodca Trump.
Pozrite si zhrnutie Bidenovho roka aj v našom videu:

Začal klesať po Afganistane
Bidenovi v skutočnosti po zvolení začala popularita ešte istý čas stúpať. No všetko sa začalo lámať v auguste minulého roka, keď Američania pod jeho vedením ohlásili stiahnutie sa z Afganistanu.
Odvtedy jeho čísla dôveryhodnosti kontinuálne klesajú a dnes sa zastavili na hranici asi 42 percent. Podobne strmo, aj keď ešte strmšie, padol za prvý rok aj Trump – v jeho prípade za jediný rok zo zhruba 45 na asi 35 percent. Na americké pomery sú to extrémne nízke čisla.

Mali sa USA stiahnuť z Afganistanu?
Bol to práve koniec vojny v Afganistane, ktorý bol aspoň pre zahraničie najdôležitejším okamihom doterajšieho Bidenovho pôsobenia.
No išlo najmä o spôsob, akým Američania odišli.
Viacerí prezidentovi poradcovia pre médiá priznali, že šéfa vrchného veliteľa amerických ozbrojených varovali, aby si odchod z Afganistanu ešte premyslel.

Biden navyše sklamal aj viacerých svojich podporovateľov. Najmä neskoršími vyhláseniami o tom, že vojna v Afganistane „nikdy nemala byť o budovaní národa“ a o „vytváraní demokracie“.
Pre férovosť treba dodať, že s Talibanom o svojom odchode začali Američania v skutočnosti vyjednávať ešte za prezidenta Baracka Obamu a stiahnutie amerických vojsk z Afganistanu dohodol ešte Bidenov predchodca, prezident Donald Trump.

Vakcíny má väčšina Američanov. Ale prišiel omikron
Prvým rokom Bidena sa, samozrejme, vinula aj téma covidu. Už pred nástupom do úradu výrazne brojil za masívne očkovanie a v tomto uspel – dnes má aspoň prvú dávku vakcíny až 75 percent Američanov, druhú asi 63 percent.
Pandémiu sa však ani súčasnej administratíve nepodarilo zastaviť. V súčasnosti USA, podobne ako ďalšie západné krajiny a najnovšie aj Slovensko, zažívajú novú vlnu vďaka variantu omikron.

Biden sa pokúsil presadiť aj aspoň nejakú formu povinného očkovania, v tomto prípade pre americké firmy. Ich zamestnanci by mohli nastúpiť do práce, len ak majú test, prekonali covid alebo sú zaočkovaní. Najvyšší súd však nariadenie pred pár dňami zrušil.

V prípade zamestnancov nemocníc a domovov pre senionorov však túto povinnosť nechal v platnosti.
Všetko môže zmeniť vojna na Ukrajine
Ekonomika až na prvom mieste, tak by sa dala zhrnúť hlavná oblasť, ktorá zaujíma väčšinu amerických voličov. V nej sa Spojeným štátom v poslednom roku relatívne darilo.

Pandémia do nej zasiahla brutálne rýchlo a razantne, v istej fáze americká miera nezamestnanosti len za pár týždňov raketovo vyletela až k rekordným 15 percentám.
Americký prezident Joe Biden (vľavo) a ruský prezident Vladimir Putin - archívna snímkaZdroj: TASR/AP
Postupne sa ju však podarilo skrotiť a dnes sa vrátila na zhruba štyri percentá, čo je dokonca nižšia úroveň ako pred pandémiou.
Americkú ekonomiku má v zložitej situácii podržať aj „americká verzia“ nášho plánu obnovy, ktorá dosahuje astronomickú výšku až takmer 2 biliónov dolárov.

Tu sa však optimizmus asi končí a problémom začína byť rast cien, čo je však celosvetový trend. Rast spotrebiteľských cien v USA dnes dosahuje až 7 percent, čo je najviac od 90. rokov minulého storočia, a ďalej rýchlo stúpa.
Kde sa zastaví, bude pravdepodobne závisieť aj od vývoja vo zvyšku sveta, napríklad v súvislosti s možným ostrým konfliktom medzi Ukrajinou a Ruskom.

Posledné správy z uplynulých hodín vyzerajú hrozivo. Rusko má podľa Ukrajiny neďaleko hraníc rozmiestnených už 127-tisíc vojakov. A viaceré správy tajných služieb hovoria aj o tom, že Rusi začínajú hľadať vhodnú zámienku na napadnutie nášho východného suseda. /agentury/

X X X

Kauza Judáš: Exšéf policajných odposluchov mal vynášať mafii, Rehák vinu odmieta

NAKA mala už dávno podozrenie, že vysokopostavený policajný funkcionár Jozef Rehák vynáša informácie mafiánskemu bosovi sýkorovcov. Vtedy sa však vyšetrovanie presunulo na inšpekciu a tá konštatovala, že skutok sa nestal.
Prezývali ho policajt Dodo, pod týmto menom ho poznali aj viacerí mafiáni. Pred sudcu Špecializovaného trestného súdu Jána Giertliho sa v stredu postavil ďalší bývalý špičkový policajný funkcionár Jozef Rehák.

Podľa obžaloby mal za peniaze vynášať informácie mafii. Mal k nim exkluzívny prístup, dlhé roky totiž šéfoval policajným odposluchom. Vedel teda zistiť, na kom práve jeho kolegovia pracujú.
(Článok pokračuje pod videom.)
Namietal prokurátora
Hneď v úvode hlavného pojednávania však obhajca Reháka namietal zaujatosť prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Petra Kysela, s ktorým mal obžalovaný ešte v roku 2011 služobný konflikt. Obhajoba navrhla aj Kyselov výsluch v súvislosti s aktuálnym prípadom.

„Má čo povedať ku skutku ako svedok, a preto ho navrhujeme vypočuť. Budeme trvať na tom, že ak má vypovedať, nemôže konať ako prokurátor pred súdom," vysvetľoval sudcovi Rehákov obhajca Ľudovít Štanglovič.
Prokurátor Peter Kysel reagoval, že obhajoba jeho výsluch predtým nenavrhovala, no ak na ňom trvá, súd by mal „pre čistotu konania" zvážiť, aby v tomto prípade nevystupoval z pozície prokurátora. Zároveň však povedal, že sa necíti byť zaujatý a že nevie, čo by mohol k prípadu vypovedať ako svedok.

Obhajoba zároveň navrhla výsluch novinárky Júlie Mikolášikovej, ktorá sa prípadu venuje.
Sudca však oba návrhy na výsluch prokurátora aj novinárky na hlavnom pojednávaní odmietol, pretože nezaznelo, aké zásadné informácie by mali priniesť. Na to, aby ich ako svedkov navrhla, mala podľa Giertliho obhajoba dostatok času pred začatím hlavného pojednávania.

Z väzby ho prepustili
Gangu sýkorovcov mal Rehák pomáhať minimálne v rokoch 2000 až 2011 a podľa záverov vyšetrovania posúval informácie priamo vtedajšiemu šéfovi skupiny Róbertovi Lališovi, zvanému Kýbel. Reháka obvinili z korupcie a spolupráce s mafiou v decembri 2020 pri akcii Judáš.

Vo vyšetrovacej väzbe strávil niekoľko mesiacov, napokon ho z nej prepustil Najvyšší súd. Stalo sa tak potom, ako zistil, že expolicajt čakal približne 80 dní, kým súdy rozhodli o jeho žiadosti o prepustenie z väzby. Najdlhší čas z tejto lehoty uplynul, kým dozorujúci prokurátor posunul jeho žiadosť na súd.

Rehák aj pred začiatkom dnešného pojednávania vyhlásil, že sa cíti nevinný. Pred súdom potom zopakoval: „Som nevinný vo vzťahu ku všetkým skutkom v obžalobe."
Lališ poprel, že by platil za informácie
Rehák hovoril, že s niektorými členmi skupiny sýkorovcov sa síce poznal a aj niekoľkokrát stretol, ešte ako policajný operatívec, tvrdil však, že pre nich nikdy nevynášal.

Podľa obžaloby však mal gangu a aj priamo Lališovi posúvať informácie o tom, na kom a čom polícia pracuje.
Mesačne mal za to dostávať 20-tisíc korún (dnešných 663 eur) v hotovosti.
Ako svedok v stredu vypovedal aj Róbert Lališ, niekdajší šéf sýkorovcov. Povedal, že s Jozefom Rehákom sa stretli len niekoľkokrát a poznal ho iba pod menom Dodo.

„Pán Rehák mi nikdy neposkytol žiadnu informáciu z policajného prostredia. Nikdy som mu žiadne peniaze neodovzdal a ani protislužby neposkytol. A ani prostredníctvom iných osôb," povedal pred súdom.
Vo štvrtok bude pojednávanie pokračovať výpoveďami svedkov niekdajších príslušníkov gangu Martina Kováča a Martina Bihariho, ktorí podľa obžaloby vypovedajú práve o tom, že Rehák im za peniaze dodával informácie.
Lališ tieto tvrdenia poprel a označil ich za klamstvá. Kováč a Bihari sa podľa neho snažia získať výhody v iných kauzách, kde vystupovali a vystupujú.

Podľa inšpekcie sa skutok nestal
Podozrenia voči bývalému top funkcionárovi polície mala NAKA už pred viac ako šiestimi rokmi. Prípad vyšetrovala protizločinecká jednotka pod dozorom prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Petra Kysela. Ktosi však zamiešal kartami. Dušan Kováčik ako špeciálny prokurátor spis odňal s vyhrážkami dozorujúcemu prokurátorovi Kyselovi. Z NAKA sa vec presunula na policajnú inšpekciu a tá neskôr vyšetrovanie uzavrela s konštatovaním, že skutok sa nestal.

Najvyšší súd pri rozhodovaní o Rehákovej väzbe v minulosti vyjadril vážne podozrenie, že práve toto prvotné vyšetrovanie mohlo byť nezákonne ovplyvňované v jeho prospech. V uznesení spomenul aj výpoveď svedka, ktorý tvrdil, že ho policajti z inšpekcie spochybňovali a vysmievali sa mu.
„Pôsobili skôr ako obhajcovia nejakého kriminálnika ako policajti,“ citoval vlani v uznesení Najvyšší súd z výpovede svedka.
Obvinenie Kováčika a Košča
Ďalší svedok mal opísať, ako Rehákovi odľahlo, keď inšpekcia prípad ukončila v jeho prospech. Z vyšetrovania bol totiž podľa opisu „celý nervózny“. Veci sa podľa uznesenia Najvyššieho súdu snažil vtedy „vybavovať u JUDr. X., PhD.“, píše sa v uznesení Najvyššieho súdu. Pod touto anonymizovanou skratkou sa zrejme skrýva bývalý špeciálny prokurátor Kováčik.
Toho už Špecializovaný trestný súd neprávoplatne odsúdil na 14 rokov väzenia pre obvinenie súvisiace so zločineckou skupinou takáčovcov a jej šéfom Ľubomírom Kudličkom. Pred súd by sa mal však čoskoro postaviť aj pre ďalší skutok, a to práve pre upratanie podozrení voči Rehákovi.

Podľa polície mal totiž za utopenie prípadu pred rokmi prijať 50-tisícový úplatok od Petra Košča, známeho ako Pán X. Muž, ktorý mal roky fungovať v pozadí tajnej služby, mal špeciálnemu prokurátorovi zaplatiť za to, aby sa vynášanie sýkorovcom zo strany Jozefa Reháka ďalej nevyšetrovalo. Kováčik je obvinený z prijímania úplatku a Košč z podplácania. Pán X je na úteku, Špecializovaný trestný súd na neho vydal medzinárodný zatykač.

Figuruje aj v schéme Františka Böhma
Rehák čelí aj obvineniu z prijímania úplatkov od takáčovca Františka Böhma. K nemu sa mali peniaze dostať cez jeho vtedajšieho zástupcu na policajných odposluchoch Norberta Paksiho. Böhm mal „svojim“ policajtom vyplácať akýsi mesačný paušál. Pre Reháka to malo znamenať tisícku mesačne.

V jednom zo skutkov si mal Rehák prilepšiť celkovo o 16-tisíc a v druhom celkovo o 17-tisíc eur. Zatiaľ čo Paksi sa priznal a už si odpykáva trest, Rehák aj v tomto prípade trvá na svojej nevine, aktuality.sk

X X X

Guterres údajne ponúkol Merkelovej pozíciu šéfky poradnej rady OSN

Pravdepodobnosť, že ponuku prijme, je však, ako uvádzajú zdroje z OSN, skôr nízka.
Generálny tajomník OSN António Guterres údajne oslovil bývalú nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú (67) s pracovnou ponukou: ponúkol jej pozíciu predsedníčky poradnej rady, na čele ktorej stoja spravidla niekdajší prezidenti či šéfovia vlád. Informovala o tom v stredu agentúra DPA s odvolaním sa na zdroje z OSN.

Úlohou uvedeného poradného orgánu OSN, pôsobiaceho v sídle OSN v New Yorku, je „identifikovať globálne verejné statky a iné oblasti spoločného záujmu, kde sú najviac potrebné zlepšenia vo sfére riadenia, a zároveň navrhnúť spôsoby, ktorými by sa dali takéto zlepšenia dosiahnuť". Príkladmi takýchto oblastí sú ochrana ozónovej vrstvy či medzinárodne platné pravidlá týkajúce sa napríklad leteckej bezpečnosti či globálneho obchodu.

Guterres adresoval spomínanú ponuku priamo Merkelovej formou listu, uvádzajú zdroje z OSN. Pravdepodobnosť, že ju prijme, je však, ako uvádzajú, skôr nízka. Oficiálni predstavitelia svetovej organizácie správu o Gutteresovej ponuke pre Merkelovú nekomentovali.

Angela Merkelová, konzervatívna politička z Kresťanskodemokratickej únie (CDU), ktorá stále na čele nemeckej vlády 16 rokov, sa zatiaľ k tejto ponuke nevyjadrila. V aktívnej politike skončila vlani 8. decembra, keď ju vo funkcii nemeckého spolkového kancelára nahradil sociálny demokrat Olaf Scholz.
Spomínaná poradná rada zohráva podľa DPA dôležité miesto v Guterresových víziách na reformu OSN, ktorá by mala prispieť k posilneniu spolupráce medzinárodného spoločenstva, aktuality.sk

X X X

Sulík sankcie odmieta a tvrdí, že Rusi Krym nevrátia

Slovensko je možno jediný členský štát EÚ, v ktorom šéfovi diplomacie chýba podpora pre protiruské hospodárske sankcie od predsedu strany, ktorá ho do funkcie navrhla. Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) jednoznačne spochybnil ich zmysel, čím sa dostal do rozporu s ministrom zahraničných vecí Ivanom Korčokom, nominantom SaS. Zároveň platí, že v súčasnej slovenskej vláde sa doteraz nikto z jej členov nevyjadril tak ostro proti ekonomickým sankciám, ktoré EÚ už niekoľko rokov uplatňuje voči Rusku.

Sulík povedal pre Pravdu, že tieto sankcie doslova považuje za nešťastné. „Krajiny majú medzi sebou obchodovať. A niektorých našich exportérov to postihlo. Sankcie tak páchajú iba škody a Rusi Krym nevrátia tak či tak. Treba sa dívať dopredu a treba budovať vzťahy,“ zdôraznil. Doplnil, že však musí dodať, že pnutie na východnej hranici Ukrajiny neprispieva k budovaniu vzťahov./agentury/

X X X

Recep Tayyip Erdogan navštívi Ukrajinu.

Turecký prezident vraj chce zmierniť napätie medzi Ukrajinou a Ruskom
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan navštívi 3. februára Ukrajinu, informovala v stredu televízia CNN Türk.
Podľa agentúry TASS si Ukrajina a Turecko v tento deň pripomenú 30. výročie nadviazania diplomatických vzťahov.
V kontakte s Rusmi
Agentúra AFP v stredu s odvolaním sa na Ibrahima Kalina, zahraničnopolitického poradcu tureckého prezidenta, informovala, že Erdogan v priebehu niekoľkých týždňov navštívi Ukrajinu, aby sa pokúsil zmierniť prudko stúpajúce napätie s Ruskom. Rokovať má s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

„Ale zostaneme v úzkom kontakte s Rusmi, aby sme sa vyhli akémukoľvek druhu vojenskej akcie, ktorej následky budú veľké a nezvratné, takže všetci musíme urobiť čokoľvek, aby sme sa vyhli takejto situácii," povedal Kalin.
„Prezident Erdogan hovoril s (ruským) prezidentom (Vladimirom) Putinom aj s prezidentom Zelenským. V skutočnosti ich oboch dokonca pozval, aby prišli do Turecka," uviedol Kalin.

AFP poznamenala, že Turecko, ktoré je členom NATO, si pohnevalo Moskvu tým, že dodalo Ukrajine bojové bezpilotné lietadlá a nikdy neuznalo ruskú anexiu ukrajinského polostrova Krym v roku 2014. Kremeľ odmietol minulé Erdoganove ponuky na sprostredkovanie rozhovorov pre pretrvávajúce napätie okolo dronov, aktuality.sk

X X X

Akcia Agentúra: Vyšetrovateľ chce vo väzbe funkcionárov daňovákov aj bývalého šéfa inšpektorátu práce

Vyšetrovateľ po akcii Agentúra obvinil 12 ľudí. Väzbu chce pre štyroch z nich. Stíhaní sú pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, korupciu a zneužívanie právomoci verejného činiteľa.
Národná kriminálna agentúra rozbehla v utorok veľkú policajnú akciu, po ktorej obvinila 12 ľudí, medzi nimi je aj viacero bývalých policajtov či daňových kriminalistov.

Teraz vyšetrovateľ pre štyroch zadržaných žiada väzbu. Prokurátorovi predložil podnet na návrh na vzatie do väzby pre bývalého šéfa inšpektorátu práce v Nitre Róberta Bullu, ktorý mal byť hlavou zločineckej skupiny, dvoch dnes už bývalých funkcionárov Kriminálneho úradu finančnej správy Martina Zmeka a niekdajšieho námestník riaditeľa úradu Karola Ceba i bývalého policajta Mária Šranka.
Považujú ich za zločineckú skupinu

Sedem z dvanástich obvinených mužov polícia stíha aj za založenie zločineckej skupiny. Pri všetkých obvinených ide prevažne o skutky ako podplácanie a prijímanie úplatkov.
Dlhoročný šéf nitrianskeho inšpektorátu práce Róbert Bulla je v Nitre známym pojmom. V minulosti čelil podozreniu z „upratania“ prípadu korupcie pri kontrole jeho zamestnanca.

Pozná sa s Bödörom
Pre Aktuality.sk v minulosti uviedol, že sa pozná s Norbertom Bödörom i Ľudovítom Makóom a zvykne navštevovať aj penzión Zlatý Kľúčik, ktorý bödörovci získali vďaka vplyvu na Makóa. Bulla dodal, že s Makóom sa poznal ešte pred jeho nástupom do stoličky šéfa KÚFS a s Bödörom neudržiava osobný vzťah.
Martin Zmeko šéfoval nitrianskej pobočke Kriminálneho úradu Finančnej správy do novembra 2020 - z funkcie odišiel po tom, ako sa na aktivity jeho rodiny a významné majetky daniarov pýtali Aktuality.sk.
V čase, keď bol Zmeko vysokým funkcionárom daniarov totiž jeho rodina získala množstvo pozemkov a z jeho matky a manželky sa stali developerky rodinných domov v okolí Nitry.

Vynoril sa aj muž známy z prípadov vrážd
Ďalšie obvinenie pribudlo aj Františkovi Dorovi mladšiemu, synovi bývalého starostu obce Dolný Chotár. Toho spolu s otcom súdil Špecializovaný trestný súd. Vlani v decembri ho za podiel na troch vraždách a clearingový podvod neprávoplatne odsúdil na 25 rokov väzenia. Tesne pred rozsudkom sa priznal, ale tvrdil, že vraždy si neobjednal on.
Už mesiace pred tým Doru mladšieho neprávoplatne odsúdili aj v obrovskej daňovej kauze v susednej Českej republike.
Slobodník nebol člen skupiny.

V novom prípade figuruje medzi obvinenými aj bývalý šéf finančnej jednotky NAKA Bernard Slobodník, nemal však byť súčasťou zločineckej skupiny a k prijatiu úplatku sa už pred časom priznal, aktuality.sk

X X X

Je plyn čistá energia? Jeho pozíciu voči klíme vidia odborníci rôzne

Environmentálni aktivisti žiadajú zákaz reklamy fosílnych palív. Analytik to považuje za absurdné a tvrdí, že plyn tu s nami bude ešte 10 až 20 rokov.
Zemný plyn je prechodné a dočasné palivo, ktoré nám má pomôcť na ceste k uhlíkovej neutralite v roku 2050. Takto pozíciu zemného plynu prezentuje EÚ aj naše ministerstvo životného prostredia.

S obmedzenými dodávkami plynu a rastúcimi cenami energií si však ľudia začínajú čoraz viac uvedomovať závislosť krajiny od ruského plynu. Nie je tajomstvom, že plyn je fosílne palivo, podobne ako uhlie, ktoré už od roku 2023 nebudeme používať pri výrobe elektriny. Ľudia si teda právom kladú otázku, aký vplyv má na klímu plyn.

Otázky, ako vnímať plyn, jeho čistotu či emisie, vplyv na klímu a jeho budúcnosť, sme položili viacerým odborníkom.
Čistá elektrina, nie plyn
Podľa organizácie Greenpeace prezentujú plynárenské spoločnosti fosílny zemný plyn ako čisté palivo a snažia sa prehĺbiť našu závislosť od neho. „Faktom však je, že plyn poháňa klimatickú krízu,“ reaguje riaditeľka Greenpeace Slovensko Katarína Juríková.
V tejto súvislosti sme oslovili Slovenský plynárenský priemysel (SPP), ktorý je u nás najväčším dodávateľom elektriny a plynu.
V závere roka 2021 sa v televíziách objavovala reklama na Čistú energiu, SPP v nej však neprezentoval plyn, ale elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie (OZE). SPP ju vykupuje od malých výrobcov elektriny. Informácia, že čistá energia sa týka elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, však zaznieva až na konci reklamy.
Podľa hovorcu SPP Ondreja Šebestu nemá SPP v súčasnosti aktívnu žiadnu kampaň na dodávku plynu.

Spoločnosť podľa jeho slov transparentne komunikuje, že zemný plyn je plynným fosílnym palivom a hlási sa k cieľom EÚ aj Slovenska v oblasti klímy a ochrany životného prostredia. Za kľúčové nástroje na ceste k uhlíkovej neutralite v roku 2050 považujú rozvoj obnoviteľných zdrojov energie vrátane dekarbonizovaných plynov, akým je biometán a vodík.

„V záujme znižovania emisií skleníkových plynov je potrebné znižovať spotrebu fosílnych palív a nahrádzať ich práve obnoviteľnými zdrojmi energie či inými bezemisnými zdrojmi. To platí aj v prípade zemného plynu, aj keď pri jeho spaľovaní vzniká najmenší podiel emisií skleníkových plynov a iných znečisťujúcich látok spomedzi všetkých fosílnych palív (v porovnaní s uhlím a ropou),“ uviedol Ondrej Šebesta. SPP investuje do vlastnej výroby energií z OZE, napríklad do centier energetického a biologického zhodnotenia odpadu. Ich produktom bude biometán vyrábaný udržateľným spôsobom z biologicky rozložiteľného odpadu.

Čistá alebo zelená energia?
Odborníci sa zhodujú, že plyn určite nepredstavuje čistú energiu.
„Zemný plyn je fosílne palivo, pri ktorého využívaní poškodzujeme klímu,“ reaguje europoslanec a vedec Michal Wiezik (Obnovme Európu).
„Z pohľadu bilancie emisií uhlíka na jednotku energie sú emisie uhlíka z pálenia plynu zhruba o polovicu nižšie ako pri pálení uhlia, tiež nedochádza k uvoľňovaniu škodlivín na báze síry a tuhých prachových častíc. Z hľadiska vplyvu na klímu je potrebné zohľadniť úniky metánu, ktoré sa viažu na ťažbu, prepravu a spracovanie zemného plynu a odhadujú sa na úrovni 17 % z celkového objemu. Metán je rádovo účinnejší skleníkový plyn v porovnaní s CO2. Z tejto charakteristiky je teda zrejmé, že nejde o čistý zdroj energie,“ vysvetlil Wiezik.

„Určite to nie je zelené palivo, ale dnes je v Európe nenahraditeľný a nevyhnutný pre postupné ukončenie spaľovania uhlia a znižovanie celkových emisií,“ dopĺňa analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Radovan Ďurana.
Spolu s jadrom udržateľná energia
Búrlivú diskusiu rozprúdil aj návrh Európskej komisie zaradiť jadro a plyn medzi udržateľné zdroje energie. „V niektorých ukazovateľoch je plyn čistejší v porovnaní s inými fosílnymi zdrojmi energie, čo podmieňuje jeho zaradenie v rámci európskej taxonómie medzi tzv. prechodné zdroje. To sú zdroje energie, ktoré v budúcnosti prestaneme využívať, no momentálne ich považujeme za potrebné pre postupný prechod na čisté a obnoviteľné zdroje energie,“ vysvetlil Wiezik s tým, že tu treba zohľadniť aj cenu plynu a emisných povoleniek, ako aj geopolitický faktor, ktoré znevýhodňujú ďalšie rozširovanie používania plynu v EÚ.

Analytik portálu Energie pre vás Jozef Badida si kladie otázku, na čo vlastne potrebujeme danú legislatívu, ktorá spôsobí obmedzenie využívania určitých zdrojov, aj keď ich zatiaľ nevieme nahradiť.
„Sami si takto spôsobujeme potenciálny problém pri zabezpečovaní cenovo dostupných a bezpečných dodávok energie v budúcnosti. Veď vďaka rastu cien emisných povoleniek, geopolitike a extrémnym pohybom na energetických trhoch zemný plyn prirodzene stráca svoju atraktivitu už dnes,“ doplnil Badida.

Ruský plyn, jadrové palivo aj ropa
Slovensko je chudobné, čo sa týka primárnych zdrojov energie, preto takmer 90 percent dováža. Nejde pritom len o plyn, ale aj o jadrové palivo či ropu. Zabezpečujú nám ich dlhodobé zmluvy s Ruskom.
Hoci elektrinu vyrábame už dnes z 80 percent bezuhlíkovo, aj vďaka jadru, väčší problém budeme mať s náhradou plynu v teplárenstve a ropy v doprave.
„Slovensko je krajina s pomerne významným podielom priemyselnej výroby. Tá je, pochopiteľne, energeticky náročná. Kým sa nepodarí elektrifikovať priemysel, teplárenstvo a dopravu, Slovensko nebude neutrálne,“ skonštatoval Ďurana.
Podľa Slovenskej agentúry životného prostredia majú najväčší podiel na spotrebe plynu priemyselní odberatelia (53,18 %), pričom domácnosti odberajú 28,87 % z celkovej spotreby plynu.

Práve závislosť od plynu podnietila aktivistov z organizácie Greenpeace k celoeurópskej kampani, v ktorej žiada zákaz reklamy na všetky fosílne palivá vo verejnom priestore.
Takýto zákaz zaviedli už holandské mestá Utrecht, Amsterdam či Haag, vo Francúzsku ju zakazuje klimatický zákon, ktorý prijali ešte v roku 2021. Posledne sa k tejto kampani vyjadril aj režisér filmu Don’t Look Up Adam McKay slovami: ,,Musíme zakázať reklamu na fosílne palivá rovnako, ako sme to urobili s cigaretami. Jedna zabíja ľudí a druhá ešte len väčšinu zabije.“ Film je alegóriou na klimatickú krízu a ukazuje, ako sa politici vyhýbajú zodpovednosti riešiť ju.

Aj podľa europoslanca Martina Hojsíka (Obnovme Európu) sa natíska otázka, či by sme nemali obmedziť aj reklamu na fosílne palivá, ktoré nám zjavne a preukázateľne škodia, podobne ako sme to urobili pri obmedzení reklamy na fajčenie.
Podľa analytika Radovana Ďuranu je však takáto kampaň zbytočne polarizujúca a vytvárajúca napätie. „Vzbudzuje dojem, že ľudia kupujú fosílne produkty aj kvôli reklame. Ale ľudia necestujú preto, že firma má pekné logo na pumpe a sponzoruje biatlonistov. Fosílne palivá spoločnosti prinášajú obrovskú hodnotu,“ zdôraznil analytik.

Slovensko má podľa neho pomerne jasne stanovené ciele poklesu emisií CO2. „,Pracuje‘ na tom systém emisných povoleniek a teraz aj vysoká cena plynu či ropy. Zákaz reklamy, naopak, sťaží situáciu ľudí, ktorí by chceli znížiť emisnú stopu, ale nemôžu si dovoliť postaviť pasívny dom,“ myslí si Ďurana.

Michal Wiezik postoj environmentálnych aktivistov chápe, pričom reklamu považuje za nástroj na zvýšenie záujmu o produkt. „Keďže politicky smerujeme k úplnému útlmu fosílnych palív, nie k podpore ich využívania, ich propagáciu považujem za kontraproduktívnu,“ vysvetlil.
Zároveň priznal, že úlohu fosílnych palív na rozvoji našej spoločnosti nespochybňuje, no musíme priznať, že to má aj svoje negatíva vo forme destabilizácie podmienok na Zemi. „Ľudia sa už de facto rozhodli, reklama na podporu fosílnych palív ich presviedča, že to rozhodnutie nebolo správne,“ uzavrel Wiezik.

Plynová infraštruktúra
Rôzne pohľady majú odborníci aj na budovanie novej plynovej infraštruktúry. Príkladom je LNG terminál v bratislavskom prístave, voči ktorému Greenpeace viedlo masívnu antikampaň.
„LNG terminál nie je v rozpore so znižovaním emisií Slovenska. Plyn tu bude nasledujúcich 10 až 20 rokov, či ho postavíme, alebo nie. Jeho význam je strategický a súčasné problémy s ruským plynom to potvrdzujú. Otázkou je skôr rentabilita investície, keďže investor je štátna spoločnosť,“ myslí si Radovan Ďurana.

Masívny rozvoj plynárenskej infraštruktúry, ktorý bude stáť miliardy eur, považujú obaja europoslanci za mrhanie verejnými financiami.
Investície do plynovej infraštruktúry nedávajú zmysel ani z hľadiska návratnosti. Europoslanec Martin Hojsík podotkol, že Slovensko i Európa by mali do 29 rokov úplne prestať používať fosílne zdroje.
„Fosílny plyn je palivo, ktoré by sme rovnako ako iné fosílne palivá mali prestať používať. A to čím skôr. Hoci jeho relatívnou výhodou oproti uhliu a rope sú menšie emisie, neznamená to, že ho máme používať viac. Našou úlohou je zamerať sa na rozvoj zelenej energie a podporu zelených inovácií,“ povedal Hojsík.

Vodík
Podľa Ďuranu by sa plynová infraštruktúra mohla neskôr využiť na transport vodíka.
„Plyn sa u nás dominantne využíva na kúrenie. Náhrada kúrenia je najťažší oriešok v transformácii a nikto v Európe ešte nevie, aká bude úloha modrého a zeleného vodíka. Zelený vodík je momentálne jediný spôsob uchovávania prebytkov elektriny z obnoviteľných zdrojov (v čase silného vetra, alebo dlhých slnečných dní). Na jeho distribúciu sa javí ako vhodná práve existujúca plynárenská infraštruktúra,“ skonštatoval.

Podľa Wiezika by to však bolo možné len v prípade, že vodík bude rozpustený v plyne v koncentrácii 10 – 25 %. „Na prepravu čistého vodíka, čo určite bude v budúcnosti dôležité, sú parametre týchto plynovodov nevhodné. Tu je dobre vidieť, akú silnú pozíciu ma stále rezort fosílnych palív a ako zásadne odsúva dôležitú transformáciu našej spoločnosti, ku ktorej sme sa zaviazali v rámci Európskeho ekologického dohovoru,“ uzavrel Wiezik.

Potenciál na obnoviteľné zdroje energie
V najbližších rokoch by sme sa mali zamerať na zelené obnoviteľné zdroje energie, podľa analytika to však nebude také jednoduché.
„Nemecko plánuje svoju energetickú transformáciu už viac ako 10 rokov. Kvôli neschopnosti dostatočne rýchlo produkovať energie z obnoviteľných zdrojov bude musieť budovať nové plynové elektrárne s výkonom 6-10 násobne vyšším, ako je výkon slovenských jadrových elektrární. Plyn tu s nami bude ešte minimálne 20 rokov. Slovenské teplárne sú viac ako z polovice závislé na plyne,“ komentoval Ďurana.

Potenciál obnoviteľných zdrojov na Slovensku nie je podľa neho zvlášť vysoký. „Nemáme ani severský vietor, ani južné slnko, za to máme pomerne dlhú zimu. Najväčší potenciál má Slovensko v znižovaní spotreby tepla najmä zatepľovaním. Je to však nákladný a hlavne pomalý proces, limitovaný kapacitami. Vzhľadom na fakt, že ani Čína, ani India neplánujú uhlíkovú neutralitu skôr ako v rokoch 2060 resp. 2070, považujeme tlak na rýchly odchod od fosílnych palív za neekonomický. Bolo by to príliš drahé s príliš slabým efektom. Slovensko je stále rozvíjajúca sa krajina, ekonomicky stále výrazne zaostávame za vyspelou Európou,“ myslí si Ďurana.

Ako dodal, máme však dobrú štartovaciu pozíciu, pretože už teraz sú emisie Slováka nižšie ako priemer EÚ27, a tento ukazovateľ sa zlepší o cca 10%, keď zastavíme spaľovanie hnedého uhlia. „Zároveň ani green deal nestanovuje ciele pre konkrétne krajiny, ale pre úniu ako celok. Technológie v čase lacnejú, a nové technologické inovácie umožnia v budúcnosti hospodárnejšiu transformáciu. Z pohľadu Slovenska je iste výhodnejšie tie "najťažšie" investície odložiť na neskôr, keď napríklad tepelné čerpadlá budú dostupnejšie ako dnes,“ dodal Ďurana.
Uhlíková neutralita
Dosiahnutie uhlíkovej neutrality je podľa Wiezika reálne až v roku 2050, za pomoci obnoviteľných a udržateľných zdrojov energie ako sú vietor, slnko a geotermálna energia. Biomasa by mala byť z tohto zoznamu vyčlenená pre jej negatívny vplyv na klímu, kvalitu ovzdušia, ekosystémy, biodiverzitu a sekvestráciu uhlíka. Jadro je zase zaťažené vysokou cenou a rádioaktívnym odpadom z čoho plynú riziká.

S pozitívnym príkladom ako vykurovať bez plynu, za pomoci obnoviteľných zdrojov energie, prišla minulý týždeň environmentálna organizácia Priatelia Zeme – CEPA. Vo zverejnenej štúdii sa zaoberala vykurovaním hornej Nitry bez plynu s minimom biomasy. Autori štúdie vypočítali, že Prievidzi by v roku 2035 mohlo stačiť len 46 % súčasnej spotreby tepla, predpokladajú však komplexnú obnovu budov a rekonštrukciu rozvodov tepla. Vykurovať by ju mala kombinácia solárnej termiky, banskej a geotermálnej vody so sezónnym zásobníkom tepla s využitím sústavy tepelných čerpadiel a doplnením o kotol na biomasu.

Podľa Hojsíka sú dobrým príkladom Košice, ktoré majú prejsť z vykurovania uhlím na plyn. V blízkosti mesta sú však také geotermálne zdroje, ktoré by mohli poskytnúť teplo pre tretinu Košíc.
Podľa Ďuranu je však neutralita ešte pomerne ďaleko. „Z pohľadu klímy nebude rok 2030 ničím významný. Z pohľadu Ázie, ktorá má na svedomí dvojnásobok emisií ako Európa a Severná Amerika dohromady, sa v roku 2031 nič nezmení, Čína v rokoch 2025 až 2030 plánuje „peak“ v spotrebe uhlia. Z pohľadu Európy je to však veľmi drahá signalizácia, ktorá sa môže skončiť s opačným výsledkom. Ďalším presunom emisne náročnej výroby z Európy do Ázie, kde sú emisné kritéria menej náročné,“ uzavrel Ďurana, aktuality.sk

X X X

Martin Slosiarik z Focusu je zvedavý, čo obranná zmluva s USA urobí s preferenciami

Preferencie môže ovplyvniť aj zmätočnosť niektorých pandemických opatrení.
Preferencie koaličných aj relevantných opozičných strán sa podľa Martina Slosiarika z agentúry Focus aktuálne javia ako relatívne stabilizované, otázkou je, či ich nerozhýbu nové témy. „Sám som zvedavý, čo s nimi spraví téma obrannej zmluvy s USA,“ povedal Slosiarik v diskusii o dlhodobých trendoch vo vývoji podpory politických strán v TASR TV.

Určitý tlak na preferencie koaličných strán mohol podľa neho v posledných týždňoch vzniknúť aj v dôsledku zmätočnosti niektorých pandemických opatrení. „Otázne je, či sa to bude prejavovať v preferenciách alebo v tom, že časť voličov jednoducho rezignuje. Mám pocit, že voliči, ktorí chceli prejsť od podpory koalície k podpore opozičných strán, už to urobili,“ konštatoval Slosiarik.
Časť ľudí vyčkáva
Dodal, že pokles podpory vládnych strán v období od volieb v roku 2020 sa v plnej miere nepremietol do rastu opozičných a mimoparlamentných strán. „Časť voličov, ktorá prestala podporovať napríklad OĽANO, dnes nevolí nikoho. Vyčkávajú,“ povedal.

Strana Igora Matoviča podľa neho niesla hlavnú zodpovednosť za boj s pandémiou, a navyše sa jej najmä v roku 2020 nedarilo realizovať priority svojho programu. „OĽANO dnes už až tak výrazne neklesá. Má preferencie na úrovni ôsmich percent a osobne mám pocit, že OĽANO sa akoby vrátilo k pevnému jadru svojich voličov,“ poznamenal Slosiarik.
Mimoriadne silný nástup na politickú scénu sa v druhej polovici roka 2020 podaril Hlasu-SD, ktorý ho ukončil ako preferenčný líder s podporou takmer štvrtiny voličov. V roku 2021 však časť tejto podpory stratil. „Naopak, kontinuálne rástol Smer-SD. Táto strana dokázala z menej ako desiatich percent vystúpať na približne 15 percent,“ uviedol Slosiarik.

Najsilnejšia koaličná strana
SaS podľa neho výrazne stúpala v roku 2020, v nasledujúcom roku jej podpora mierne klesla na približne 11 až 12 percent. „Napriek tomu je to dnes najsilnejšia koaličná strana a zdá sa, že s relatívne stabilizovaným elektorátom. Z môjho pohľadu, ak by sa mala niečoho obávať, tak iba toho, že by sa objavila nejaká šťuka tejto časti politického spektra,“ konštatoval Slosiarik.

Hnutie Sme rodina podľa Slosiarika dosahovalo v roku 2020 až dvojciferné preferencie, prešlo však preferenčnou krízou krátko po vzniku Hlasu-SD. „Napriek odchodu časti voličov k Hlasu-SD sa im preferencie podarilo stabilizovať, aj keď nie na veľmi bezpečnej úrovni šesť až sedem percent,“ zhrnul Slosiarik s tým, že strana sa snaží dávať dôraz na sociálne témy.
Hnutie Za ľudí podľa Slosiarika aktuálne drží v jednotkách percent a nie desatinách to, že je súčasťou vládnej koalície, a teda je viditeľné.

Dobrá šanca pre PS
Naopak, Progresívne Slovensko má dobrú šancu v nasledujúcich voľbách postúpiť do Národnej rady SR, aj keď je jeho podpora limitovaná orientáciou na liberálne témy v kultúrno-etických otázkach.
KDH podľa Slosiarika dosiahlo v prieskumoch päťpercentnú hranicu, stále však nenašlo spôsob, ako čerpať z poklesu vládnych strán. Nová menšinová strana Aliancia zasa zatiaľ nedokázala dostatočne „predať“ agendu spájania sa a spolupráce politikov z SMK a Mosta-Híd.

„Slovenská národná strana čaká na chybu Pellegriniho, Smeru, možno čiastočne Republiky,“ poznamenal Slosiarik. Z dvojice Ľudová strana Naše Slovensko a Republika má podľa neho väčší potenciál rastu práve Republika, aktuality.sk

X X X

Očakávaný film Spencer už aj v našich kinách: Zvládne Kristen Stewart úlohu princeznej Diany?

Napriek tomu, že od smrti princeznej Diany ubehlo už viac než 20 rokov, život tejto ženy stále ostáva zahalený rúškom tajomstva. Jeden z najočakávanejších filmov minulého roku sa do našich kín v dôsledku pandémie dostáva až teraz. Ohlasy kritikov zo zahraničia sa však zhodujú na tom, že pre americkú herečku Kristen Stewart bude tento film prelomovým míľnikom.

O živote nebohej, no stále milovanej princeznej Diany vzniklo už mnoho dokumentov. V roku 2013 bol dokonca do kín uvedený film Diana, kde si rolu milovanej Britky zahrala Naomi Watts. Tá však za svoju úloh získala nomináciu na neslávne známe Golden Raspberry Awards v kategórii Najhoršia herečka. Paradoxom v tomto je fakt, že herečka túto úlohu najprv dvakrát odmietla a Dianu si mala zahrať Jessica Chastain

Film Spencer nie je žiadne pokračovanie tohto filmu, ale úplne nový pohľad na život azda najobľúbenejšej členky britskej kráľovskej rodiny všetkých čias. Réžie sa v tomto prípade chopil 45-ročný režisér Pablo Larraín a samotný príbeh sa zameria najmä na posledné spoločné chvíle a rozvod princeznej Diany a princa Charlesa.

Ľudia v internetových diskusiách sa však začali búriť po tom, ako na povrch vyplávala informácia o obsadení princeznej Diany, ktorú si zahrala Kristen Stewart. Tú verejnosť vníma najmä ako Bellu Swan z filmovej série Twilight a kritici ju nikdy nešetrili.
Minimálne po vizuálnej stránke však tvorcovia zabodovali. Pri pohľade na Kristen v úlohe princeznej je totiž jej podoba priam zarážajúca. Herečka túto príležitosť zobrala vážne a šesť mesiacov pred nakrúcaním trénovala svoj britský prízvuk. Mnoho ľudí totiž kritizovalo práve to, že úlohu britskej princeznej Diany získala americká herečka.
3fotky v galériiPodoba americkej herečky s princeznou Dianou vám vyrazí dychZdroj: moviestillsdb.com

Prelomová úloha Kristen Stewart?
Nakrúcanie filmu sa začalo napriek vážnej pandemickej situácii hneď v úvode roku 2021. Okrem záberov z Veľkej Británii sa filmári vybrali tiež do Nemecka, kde sa nakrúcalo v meste Postupim, na zámku Nordkirchen, Marquardt a zámockom hoteli Kronberg.
Už teraz je isté, že film bude úspešnejší než spomínaná snímka z roku 2013. Kristen Stewart za túto snímku získala trojicu nominácií v kategórii Najlepšia herečka na AACTA International Awards, Florida Film Critics Circle Awards a Golden Globes. A už teraz sa Stewart môže tešiť z ocenenia, ktoré v úvode tohto roku získala na Medzinárodnom filmovom festivale v Palm Springs.

3fotky v galériiKristen pred kamerou zabodovala aj u filmových kritikovZdroj: moviestillsdb.com
Film Spencer si dokonca v roku 2021 vyslúžil nomináciu v kategórii Najlepší film na 78. Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach. Napriek tomu, že vo viacerých krajinách film na svoje uvedenie ešte len čaká, tak k 14. januáru 2022 zarobil zhruba 15 miliónov dolárov. Len v Spojených štátoch a Kanade pritom počas otváracieho víkendu zarobil 2,1 milióna dolárov.

Podľa portálu Rotten Tomatoes, ktorý zhromažďuje filmové recenzie kritikov z celého sveta, je priemerné hodnotenie filmu 83 %. Väčšina kritikov pritom nešetrí chválou na výkon Kristen Stewart, ktorým sa pravdepodobne konečne zbaví nálepky "preceňovanej" herečky. „Stewart musí byť za tento film okamžite a oprávnene ocenená. Na tenkom ľade sa pohybuje úplne suverénne, má skvelý prízvuk a osvojené spôsoby. A to všetko ešte o stupienok vylepšila," napísal Robbie Collin z britského denníku The Daily Telegraph.

Zastaralé tradície?
Film Spencer poukazuje tiež na to, že život kráľovskej rodiny je v mnohých ohľadoch úplne iný ako životy väčšiny z nás. Diana však takto žiť nevedela a chcela zmenu. „Náš príbeh je v skutočnosti film o úteku z väzenia, je to príbeh o oslobodení - aj keď nebolo pred čím utekať - a o tom, že ste si uvedomili, že to, o čom ste boli presvedčení, jednoducho nie je pravda,“ prezradila Kristen Stewart.

Režisér filmu Pablo Larraín tvrdí, že tie najkurióznejšie informácie o tom, ako vyzeral život v kráľovskej rodine, sa pred kameru vôbec nedostali. „Existuje toľko protokolov a tradícií, že ak ich dnes ľuďom naservírujete pre kamerou, môžu im pripadať absurdné ako z čiernej komédie.“

Väčšina ľudí možno bude čakať, že tvorcovia tento film zakončia záberom na zosnulú Dianu. V tomto prípade však príbeh ambicióznej a milovanej Spencer končí triumfálnym odchodom na slobodu. „Bola pripravená ísť ďalej a urobila to. Opustila túto rodinu a uvedomila si, že jej čas tu sa skončil. Jednou z nezaujímavejších vecí na ľuďoch, ktorí žijú takýto život, je paradox, že občas len chcú byť normálni,“ dodal režisér, aktuality.sk

X X X

Portugalsko povolí nakazeným odísť z domu v deň volieb

Personál pracujúci v hlasovacích miestnostiach dostane ochranné vybavenie.
Portugalskí voliči chorí na COVID-19 alebo izolovaní po kontakte s osobou nakazenou koronavírusom budú môcť odísť z domu a odovzdať hlas v predčasných parlamentných voľbách, naplánovaných na 30. januára. V stredu to oznámila vláda, na ktorú sa odvolala tlačová agentúra Reuters.

Úplne zaočkovaných takmer 90 percent
Oznámenie prišlo deň po tom, čo Portugalsko, ktoré má úplne zaočkovaných takmer 90 percent zo svojich desiatich miliónov obyvateľov, hlásilo denný rekord 43.729 prípadov nákazy. Nárast sa pripisuje rýchlo sa šíriacemu variantu omikron. Počty ľudí prijatých do nemocníc a úmrtia sa však držia výrazne pod hodnotami zaznamenávanými pri predchádzajúcich vrcholoch.

Ministerka vnútra Francisca Van Dunemová na tlačovej konferencii povedala, že voliči nachádzajúci sa v karanténe by mali ísť do volebných miestností iba od 18.00 h do 19.00 h. Zároveň vyzvala ľudí, ktorí nie sú infikovaní, aby išli voliť pred týmto časovým rozpätím.
Toto odporúčanie nie je povinné. Infikovaní voliči musia mať rúško, udržiavať sociálny odstup a môžu odísť z domu iba odvoliť.
Personál pracujúci v hlasovacích miestnostiach dostane ochranné vybavenie.

Pešo alebo vlastným autom
„Potrebujeme spoločenskú dohodu, ktorá umožní každému hlasovať v bezpečí," uviedla Van Dunemová a požiadala ľudí v izolácii, aby do hlasovacích miestností necestovali verejnou dopravou, ale išli pešo či využili vlastné vozidlo.
Šéfka zdravotníckeho úradu DGS Graca Freitasová vyhlásila, že v hlasovacích miestnostiach nebudú vyznačené nijaké špeciálne priestory pre ľudí s covidom a títo voliči nebudú musieť pri hlasovaní predkladať dôkaz o svojom zdravotnom stave.
„Riešenie s vyhradeným časom pre hlasovanie týchto ľudí... minimalizuje riziko nákazy," dodala Freitasová.
Pohodlný náskok strany Costu.
Voľby boli vyhlásené po tom, čo parlament odmietol návrh rozpočtu menšinovej socialistickej vlády pre rok 2022. V prieskumoch verejnej mienky má pohodlný náskok strana premiéra Antónia Costu, ale pravdepodobne sa jej nepodarí získať parlamentnú väčšinu.
Predvolebná kampaň už naplno prebieha. Začala sa v nedeľu 16. januára a pouličné zhromaždenia lákajú obrovské davy ľudí, ale nosenie rúška je na nich dobrovoľné, aktuality.sk

X X X

Kde hľadala Hunziker oporu po krachu manželstva s boháčom Trussardim? U svojho ex Ramazzottiho

Moderátorka Michelle Hunziker a dedič módneho impéria Tomas Trussardi potvrdili rozchod.
K rozchodu s manželom, o ktorom sme informovali v utorok, sa už oficiálne moderátorka vyjadrila a správy z médií obaja potvrdili. „Po desiatich spoločných rokoch sme sa rozhodli zmeniť náš životný projekt,“ napísala Hunziker pre tlačovú agentúru ANSA. „Naše úžasné dievčatá budeme aj naďalej vychovávať s láskou a priateľstvom,“ hovorí Michelle Hunziker o ich dvoch spoločných deťoch, Sole (8) a Celeste (6). "Náš rozchod budeme riešiť v súkromí a spoločne. Nebudeme poskytovať už žiadne ďalšie komentáre v záujme ochrany súkromia našej rodiny.“

Rozvod 10. októbra 2014 povedala moderátorka Michelle Hunziker (44) „áno“ dedičovi módneho impéria Tomasovi Trussardimu (38) v talianskom Bergame, odvtedy tvorili priam ukážkový pár, ich manželstvo nesprevádzali žiadne škandály.
Ako informovali talianske médiá, pár už žije niekoľko týždňov oddelene, v takomto duchu sa niesli aj Vianoce. Ako sa zdá, krásna blondínka v ťažkých časoch hľadala oporu u svojho exmanžela, speváka Erosa Ramazzottiho (58). Pred Vianocami sa ich dcéra, Aurora Ramazzotti (25), pochválila spoločným záberom, na ktorom pózujú všetci traja. Hunziker a Ramazzotti spolu vychádzajú stále vynikajúco a sú si tak oporou v náročných životných obdobiach, ako dokazuje zverejnený záber.

Michelle Hunziker (44) a taliansky spevák Eros Ramazzotti (58) boli zosobášení v rokoch 1998 až 2009, ale od roku 2002 už spolu nežili. Pod krach ich manželstva sa podpísala aj sekta „Bojovníci svetla“ do ktorej osídel moderátorka v minulosti spadla. Jej neschopnosť zo sekty odísť ju napokon stála manželstvo. V tom čase mala 23 rokov, aktuality.sk

X X X

Novak Djokovič kúpil podiel v dánskej firme, ktorá vyvíja liek na covid

Známy odporca očkovania Novak Djokovič vlastní s manželkou 80 percent dánskej biotechnologickej spoločnosti QuantBioRes.
Srbský tenista Novak Djokovič kúpil podiel v dánskej spoločnosti QuantBioRes, ktorá vyvíja liek na ochorenie covid-19. V stredu o tom informovala agentúra Reuters s odvolaním sa na šéfa dánskej firmy Ivana Lončareviča.
O Djokovičovi je známe, že nie je očkovaný. Do pozornosti médií sa v uplynulých dňoch dostal pre vyhostenie z Austrálie, kde sa chcel zúčastniť turnaja Australian Open. Zatiaľ nie je známe, či sa bude môcť zúčastniť turnaja French Open.

Srbský tenista odletel z Melbourne po tom, ako prehral súd o opätovne zrušené vízum.
Investoval už v lete 2020
Lončarevič tvrdí, že Djokovič investoval do firmy QuantBioRes už v lete 2020. Odmietol však prezradiť, o akú sumu išlo. Počas doterajšej kariéry však tenista zarobil najmenej 118 miliónov eur. Vyplýva to z oficiálnych údajov tenisovej asociácie ATP.

Novak Djokovič a jeho manželka Jelena sú väčšinovými vlastníkmi biotechnolotickej spoločnosti. Známy športovec vlastní 40,8 percenta a jeho žena 39,2 percenta dánskej firmy.
Výskumníci z QuantBioResu pracujú na vývoji peptidu, ktorý by mal zabrániť koronavírusu v infikovaní ľudských buniek. Klinickú štúdiu chcú spustiť v lete 2022 vo Veľkej Británii, aktuality.sk

X X X

Počet prípadov omikronu stúpol dvojnásobne. Lengvarský: Nastupuje nová vlna

Na Slovensku evidujeme 73 nových prípadov variantu omikron, spolu už ich je 127.
Informoval o tom na pravidelnej tlačovej konferencii k epidemickej situácii minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský. Podľa jeho slov tieto údaje indikujú nástup ďalšej vlny pandémie ochorenia COVID-19.

Nie je jasné, či omikron dominuje
„V januári 2022 evidujeme postupný rast laboratórne potvrdených prípadov variantu omikron. Vo vzorkách odovzdaných na sekvenáciu v prvých dňoch mesiaca tvorili približne 13 percent úspešne sekvenovaných vzoriek, vo vzorkách odovzdaných na sekvenáciu o týždeň neskôr to už bolo 30 percent,“ priblížil hlavný hygienik Ján Mikas. Výskyt variantov alfa a beta v januári dosiaľ nezaznamenali, dominantným sa udržal variant delta.

Podľa Mikasa zatiaľ nie je možné spoľahlivo stanoviť, či sa už variant omikron stal dominantným v tunajšej populácii. „S určitosťou to budeme môcť potvrdiť až na základe výsledkov sekvenácie dostupných v najbližších dňoch či týždňoch,“ uviedol.
Tento vývoj podľa riaditeľa Inštitútu zdravotných analýz Ministerstva zdravotníctva Mateja Mišíka potvrdzuje aj dianie v okolitých krajinách. V Rakúsku, Českej republike aj Maďarsku stúpa počet nových prípadov koronavírusovej infekcie. Na Slovensku sa variant omikron vyskytuje už v 30 % sekvenovaných vzoriek. Mišík zároveň skonštatoval, že rezort zaznamenal nárast pozitivity pri PCR aj antigénových testoch. Až 15 okresov zaznamenalo viac ako 50-percentný nárast v súvislosti so sedemdňovou incidenciou. Celkovo 48 okresov narástlo o viac ako 10 %.

Počet pacientov v nemocniciach stále klesá, rovnako to platí aj pre napojenia na umelú pľúcnu ventiláciu. Aktuálne do nemocníc prijímame približne 100 ľudí denne, z ktorých 80 % tvoria nezaočkované osoby. „Za mesiac sme prijali 3 854 neočkovaných, kým prijatých očkovaných bolo 1 015,” uviedlo ministerstvo. Znižuje sa aj počet výjazdov vozidiel záchrannej zdravotnej služby, a to vo všetkých okresoch.

Oproti minulému týždňu však stúpol priemerný denný počet obetí. Čo sa týka očkovania, v minulom týždni bolo podaných 100-tisíc posilňovacích dávok vakcíny proti ochoreniu COVID-19. Celkovo už tretiu dávku dostalo 1,26 milióna Slovákov. Zároveň 6 z 10 dospelých ľudí je už zaočkovaných aspoň prvou dávkou.

„Obyvateľom dôrazne odporúčame dať sa zaočkovať proti ochoreniu COVID-19, respektíve absolvovať posilňujúcu dávku v odporúčanom čase. Očkovaním sa významne znižuje riziko závažného priebehu infekcie a ťažkého priebehu ochorenia,“ dodal Mikas.
Upozornil tiež na nevyhnutnosť osobnej ochrany bez ohľadu na očkovanie v podobe správne nasadeného respirátora, častého a nárazového vetrania v miestnostiach, dodržiavania dostatočného odstupu od iných ľudí a priebežnej dezinfekcie rúk./agentury/

X X X

Pellegrini sa zamotáva. Zmluva s USA z čias jeho vlády je takmer rovnaká, Bugár ani Danko si nespomínajú, že by bol proti

Text obrannej zmluvy s USA je dnes podľa Pellegriniho úplne iný ako v čase, keď bol premiérom on. Podľa Andreja Danka nehovorí pravdu.
Šéf strany Hlas Peter Pellegrini sa čoraz viac zamotáva v téme obrannej zmluvy so Spojenými štátmi. Ako opozičný líder Pellegrini dohodu odmieta a pridal sa na stranu politikov, ktorí hovoria, že umožní vznik amerických vojenských základní na Slovensku.
Ako predseda vlády pritom pred tromi rokmi Slovákov upokojoval a vyhlasoval, že žiadne cudzie vojská u nás nebudú. Ešte 8. januára tohto roka líder Hlasu tvrdil, že referendum o zmluve nie je potrebné, na druhý deň už hovoril, že ho podporuje.
Na otázky novinárov, prečo tak rázne proti zmluve nevystupoval aj ako premiér, najnovšie odpovedá, že jej text bol vtedy úplne iný.
Nie je to tak. Znenie návrhu zmluvy z čias jeho vlády sa od toho, ktorý minulý týždeň schválil Hegerov kabinet, obsahovo a v najzásadnejších otázkach takmer neodlišuje.
Na Pellegriniho ako bojovníka proti zmluve, známej pod skratkou DCA (Defence Cooperation Agreement, teda zmluva o obrannej spolupráci), si navyše nespomínajú ani jeho niekdajší koaliční partneri Andrej Danko a Béla Bugár.

V konflikte s SNS
Vráťme sa najskôr do marca 2019, keď necelý rok pred parlamentnými voľbami začala vtedy koaličná SNS pod vedením Andreja Danka ostro vystupovať proti obrannej zmluve, o ktorej s Američanmi rokoval šéf diplomacie Miroslav Lajčák.
Národniari vtedy varovali pred vojenskými základňami na Slovensku, Danko začal hroziť odchodom z koalície a Lajčákovi musel prísť na pomoc premiér Pellegrini (vtedy ešte zo Smeru).
V piatok 22. marca 2019 sa stretol s Lajčákom aj šéfom rezortu obrany Petrom Gajdošom (SNS), ktorý krátko predtým vyhlásil, že jeho ministerstvo sa už na rokovaniach o zmluve zúčastňovať nebude, čím zaskočil diplomatov aj prezidenta Andreja Kisku.

Po stretnutí s ministrami Pellegrini informoval, že v rokovaniach sa pokračovať bude. Jeho podmienkou bolo, aby nebola ohrozená územná celistvosť a suverenita štátu. „Slovenská republika nečelí žiadnemu ohrozeniu,“ hovoril.
„Takáto zmluva nemôže byť mandátom na prítomnosť ozbrojených síl na našom území a nikto nemôže Slovensku prikazovať akékoľvek projekty, pokiaľ si ich neželáme,“ uisťoval tiež predseda vlády.

Pellegrini 2019: Americké vojská neprídu
O dva dni sa premiér objavil v TA3, kde zdôrazňoval, že finálna podoba dohody ešte ani neexistuje.
„Polku národa sme teraz vystrašili, že idú prísť americké vojská, no nejdú prísť. Videli ste vyjarenia amerického veľvyslanca, ktorý povedal, že nechcú ani základňu, ani prítomnosť vojakov. Veď my sme suverénna krajina, veď s nami si tu nebude niekto robiť, čo my sami nechceme,“ rečnil Pellegrini. Kauzu obrannej zmluvy nazval „pseudotémou“.

V januári 2022 už Pellegrini komunikuje inak. Prezidentke Zuzane Čaputovej odoslal list, v ktorom ju žiada, aby zmluvu nechala preskúmať Ústavným súdom. V utorok sa šéfa Hlasu novinári pýtali, čo sa zmenilo, že tak zmenil rétoriku.
„Čo sa zmenilo? To sa zmenilo, že je to úplne iný text,“ reagoval Pellegrini. „Ja som takúto zmluvu v takomto znení a v takomto postavení Slovenska voči inej mocnosti nikdy nepodporoval a ani podporovať nebudem,“ dodal ešte.
Pellegriniho argumenty sú však prinajmenšom zavádzajúce. Návrh zmluvy z čias jeho vlády koloval internetom už v roku 2019, šírili ho vtedy rôzne konšpiračné portály. K dispozícii ho majú aj Aktuality.sk.

Čo hovorila pôvodná zmluva
Zdroje z ministerstva obrany nám potvrdili, že išlo skutočne o autentický dokument, hoci sa postupom času ešte upravoval a menil svoju podobu. V zásadných otázkach a v bodoch, ktoré dnes odporcovia dohody najviac kritizujú, sa však zmluva nezmenila.
Už dohoda, ktorú mohol mať v rukách Pellegrini, tak napríklad v článku 12 hovorila o tom, že Slovensko sa „vzdáva svojej primárnej trestnoprávnej jurisdikcie“.

Vo vládou schválenej zmluve sa uvádza to isté, akurát komplikovanejším jazykom – Slovenská republika na žiadosť USA „uplatňuje svoju suverénnu diskrečnú právomoc vzdať sa svojho prednostného práva na výkon trestnej právomoci“.
Aj v staršom návrhu zmluvy sa uvádzalo, že do dohodnutých priestorov na letiskách Sliač a Kuchyňa budú mať prístup výlučne Američania. Obsahovo rovnaký zostal aj bod 5 článku 3, podľa ktorého nám Spojené štáty nemusia platiť žiadne nájomné.
Zmluva však má aj nové formulácie. Do preambuly dohody, ktorú vyrokovali ministri zahraničných vecí a obrany Ivan Korčok a Jaroslav Naď, napríklad pribudol odsek, podľa ktorého „pôsobenie ozbrojených síl USA na území Slovenskej republiky je so súhlasom Slovenskej republiky a s plným rešpektovaním Ústavy Slovenskej republiky a iných slovenských zákonov“. V staršom návrhu takáto klauzula úplne chýba.

2fotky v galériiViaceré konšpiračné médiá pred tromi rokmi zverejnili pôvodný návrh zmluvy s USA, na snímke článok 12 pôvodného dokumentu, ktorý sa obsahovo len minimálne líši od súčasnej verzieZdroj: Aktuality.sk
Danko: Pellegrini nehovorí pravdu
Petra Pellegriniho sme sa chceli spýtať, v čom teda bola zmluva v čase jeho vlády „úplne iná“. Strana Hlas však na naše otázky neodpovedala.

Predseda SNS Andrej Danko v tom má jasno. Pellegrini podľa neho nehovorí pravdu. „Tieto zmluvy sú v každom štáte robené podľa toho istého vzoru. Dohoda, ktorá je teraz na stole, je okrem pár rozdielov takmer identická so zmluvou z roku 2019,“ tvrdí líder národniarov pre Aktuality.sk. Zavádzajú teda podľa neho aj Naď a Korčok, ak tvrdia, že sa im podarilo vyrokovať niečo lepšie.

Zmluvu s USA v predchádzajúcom volebnom období otvorene presadzoval koaličný Most-Híd. Jeho vtedajší predseda Béla Bugár si spomína, že sa proti nej kategoricky postavil iba Danko. Pellegrini dnes pritom zdôrazňuje, že kým bol premiérom, zmluva sa ani len nedostala na rokovanie vlády.
Podľa Bugára to však bola SNS, ktorá na koaličnej rade zmluvu zablokovala. „Nepamätám si, že by sa aj on ozval, že je proti tomu,“ hovorí Bugár o Pellegrinim, vtedajšom predsedovi vlády.
„Neviem, či v tom bol kalkul, ale nepamätám si naozaj, že by ešte niekto bol kategoricky proti tomu,“ dodáva expolitik.
V Bielom dome
Šéf Smeru Robert Fico, ktorý sa pred tromi rokmi verejne do diskusií o obrannej dohode príliš nezapájal, má iné spomienky. V parlamente tento týždeň vyhlásil, že na koaličnej rade zmluvu odmietol aj on spolu s Dankom.
„SNS bola proti, až sa to dostalo na rokovanie koaličnej rady, kde sme povedali, že je to neprijateľné. Hlavné pripomienky vtedy prednášal Andrej Danko,“ rozprával predseda Smeru.

Všetko toto sa dialo prevažne v marci a apríli 2019. Začiatkom mája potom v Bielom dome Pellegriniho prijal prezident Spojených štátov Donald Trump.
Premiér po stretnutí s najmocnejším mužom sveta informoval, že o obrannej dohode spolu nehovorili. Andrej Danko sa na Facebooku pomerne často vracia k príhode, ktorá sa vraj mala udiať krátko po Pellegriniho návrate na Slovensko.
„Pamätám si, že keď si sa vrátil zo Spojených štátov, hovoril si mi, že ma bude celý život mrzieť, že som nesúhlasil s prítomnosťou amerických ozbrojených síl na Slovensku,“ prihováral sa lídrovi Hlasu vo videu, ktoré zverejnil v apríli minulého roku, aktuality.sk

X X X

V Hongkongu prepustili z väzenia známeho aktivistu Edwarda Leunga

Ako prvý prišiel so známym sloganom „Osloboďte Hongkong, revolúcia našich čias". Väzenie opúšťa po štyroch rokoch.
Hongkonské úrady po takmer štyroch rokoch prepustili z väzenia známeho aktivistu Edwarda Leunga, autora populárneho sloganu prodemokratického hnutia v Hongkongu. Informovala o tom agentúra Reuters.
Leung (30) opustil brány väznice s najprísnejším režimom, ktorá leží na ostrove Lantau, v stredu nadránom.
„Boli sme štyri roky rozdelení... chcem si užiť vzácny čas s mojou rodinou a vrátiť sa k bežnému životu," uviedol aktivista po prepustení na sociálnej sieti Facebook.

Leung ako prvý použil populárny slogan „Osloboďte Hongkong, revolúcia našich čias", ktorý sa v roku 2019 stal jedným z hlavných hesiel masových prodemokratických protestov v tejto osobitnej administratívnej oblasti Číny. On sám sa však v čase týchto protestov už nachádzal vo väzení.

Uvedený slogan bol neskôr vyhlásený za nezákonný na základe kontroverzného čínskeho zákona o národnej bezpečnosti. Prepustený aktivita ho prvýkrát použil vo svojej volebnej kampani počas volieb do hongkongskej legislatívnej rady v roku 2016. V týchto voľbách mu napokon bolo zakázané kandidovať, pretože v minulosti podporoval snahy o osamostatnenie Hongkongu od Číny.

Edward Leung bol uväznený v roku 2018 pre účasť na demonštráciách z roku 2016, ktoré prerástli do násilností. Odsúdili ho na šesť rokov väzenia za výtržníctvo a útok na policajtov. Vymeraný trest mu napokon skrátili o tretinu pre dobré správanie, uviedli miestne médiá, aktuality.sk