Ratifikáciu obrannej dohody so Spojenými štátmi momentálne nemieni podporiť zhruba päť až šesť poslancov Národnej rady z klubu hnutia Sme rodina. Aj v našom klube je niekoľko poslancov, možno ich bude päť alebo šesť, ktorí nesúhlasia s touto zmluvou, nech by tam bolo napísané čokoľvek,“ vyhlásil predseda parlamentu a koaličného hnutia Sme rodina Boris Kollár. Potvrdil to aj poslanec hnutia Igor Kašper v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy. Podľa neho však poslancom môže byť minimálne šesť.

Kollár tvrdí, že poslanci hnutia sa rozprávali tak s ministrom obrany Jaroslavom Naďom (OĽaNO), ako aj šéfom diplomacie Ivanom Korčokom (nom. SaS). Kollára zaujímali odpovede na tri otázky.
„Keď podpíšeme takúto zmluvu, môžu vzniknúť u nás americké základne. Odpoveď: Nie, nemôžu. Akýkoľvek vojak, ktorý by sem mal prísť, musí prejsť cez ratifikovanie v Národnej rade. Môžeme byť pokojní, nikto sem nepríde bez toho, aby to schvaľovala Národná rada,“ takúto odveď dostal Kollár.

Druhá otázka sa týkala možnosti dovozu jadrových alebo biologických zbraní. „Dostal som ubezpečenie, že na základe tejto zmluvy sem nie je možné doviezť jadrový, biologický ani žiadny iný materiál. Ak by sme sa my, Slováci, rozhodli, že chceme tu mať jadrové rakety a zbrane, a prosili Američanov na kolenách, na základe tejto zmluvy to urobiť nemôžeme. A nemôžeme to urobiť ani na základe iných medzinárodných zmlúv,“ objasnil Kollár, aké otázky kládol ministrom.

Tretí problém sa týkal obáv starostov a miest v okolí letísk Sliač a Kuchyňa. Sťažovali sa na zníženie kvality úrovne ich bývania, obce a mestá sa boja, že prídu o dane z nehnuteľností. „Mali obavu, lebo v zmluve sa písalo, že Američania nebudú platiť dane. Bol som ubezpečený ministrom Naďom, že tieto obce neprídu o tieto dane, lebo všetko vlastní Slovenská republika, slovenská armáda a tá platí dane. Pán minister dal verejný prísľub, že ak by sa čokoľvek znížilo, on ako minister obrany zaplatí dvojnásobok. V tomto mu verím,“ povedal Kollár s tým, že napríklad v prípade Kuchyne ide o 60-tisíc eur na daniach.

Otázku ďalších možných kompenzácií, napríklad za zvýšenie hluku, bude podľa neho potrebné riešiť s ministerstvom financií. Pripustil, že obyvatelia z okolia letísk by mali mať nárok na protihlukové steny či výmenu okien.
Kollár vysvetlil, aká je aktuálna situácia v súvislosti s obrannou zmluvou so Spojenými štátmi. Keďže prezidentka Zuzana Čaputová žiada k zmluve pripojiť interpretačnú doložku, podľa Kollára musí reagovať aj americká strana. „Reakciu by sme mali dostať v týchto dňoch. Potom pani prezidenta poverí ministrov Korčoka a Naďa, tí vycestujú do Ameriky. Mám informácie, že by sa to malo udiať na budúci týždeň vo štvrtok, piatok. A následne na to to môže ísť do parlamentu,“ osvetlil Kollár.
Ak parlament zmluvu neschváli, „celé sa to tým skončilo a môžeme sa venovať iným témam“. „Ak parlament zmluvu schváli, tak to musí ratifikovať záverečným podpisom pani prezidentka. Či to urobí na druhý deň, o štrnásť dní alebo o dva roky, je to na nej. Samozrejme, ten tlak politický bude na ňu strašný a myslím si, že to neurobí,“ povedal Kollár s tým, že ide o jeho osobný názor. Opozícia však žiada referendum, v ktorom by sa obyvatelia mohli vyjadriť, či sú za uzatvorenie obrannej zmluvy. „Ak by referendum bolo vyzbierané a položili by pani prezidentke okontrolovaných 350-tisíc podpisov, tak vtedy – ak by som bol prezident – by som to nepodpísal a vyhlásil referendum,“ okomentoval Kollár súčasné snahy opozičných a niektorých mimoparlamentných strán či občianskych aktivitov.

„Ale v prípade, že to ešte len zbierajú, by som to podpísal a očakával by som, že to pani prezidentka podpíše. Lebo to môžu zbierať mesiac, môžu to zbierať pol roka alebo naschvál dva roky, aby tú tému mohli ťahať. Kým to na stole nie je vyzbierané, pani prezidentka by mala konať,“ načrtol možný scenár predseda parlamentu./agentury/

X X X

Hlas Hegera a Čaputovej nepočuť, hoci sa rozhoduje o osude Európy

Opozičný Smer ohlasuje mítingy po celom Slovensku. „Robert Fico prikuruje pod kotlom, a hazarduje so Slovenskom,“ povedal v podcaste Marián Repa.
Napätie medzi Ruskom a Ukrajinou sa stupňuje. Ale slovenskú politickú reprezentáciu nepočuť. „Stratili odvahu, a robia pštrosiu politiku,“ povedal Marián Repa.
Podľa neho vláda na čele s premiérom Eduardom Hegerom (OĽaNO) vyčkáva, a čaká kedy „búrka prehrmí“. Je presvedčený, že požiadavky Ruska voči Západu potvrdzujú snahu nanovo nakresliť sféry vplyvu, a obnoviť dominanciu Kremľa.
„Sú to kľúčové okamihy, a v Kyjeve sa rozhoduje o osude Európy,“ dodal Repa. V podcaste vyzýva slovenskú vládu, aby ukázala „svoju tvár“ a „neskrývala sa v kúte“.

Vyčíta premiérovi ako aj ministrom, že v týchto ťažkých časoch opustila šéfa diplomacie Ivana Korčoka (nom. SaS), a nechala ho napospas opozícií a odporcov členstva v NATO. „Jediný má odvahu povedať jasný postoj k situácií,“ dodal komentátor. Chýba mu nielen silný hlas premiéra, ale aj prezidentky Zuzany Čaputovej.

Situáciu podľa komentátora Repu využíva opozícia, ktorá nielenže spochybňuje obrannú dohodu s USA, ale aj úlohu Slovenska v rámci NATO. Odmietanie posilňujúceho kontingentu vojakov z aliancie je podľa komentátora Repu nepochopením situácie.
„Slovensko je súčasťou klubu, a z toho vyplývajú povinnosti. Nemôžeme sa donekonečna len viezť a prizerať,“ konštatoval Repa.

Nedávny protest opozičného Smeru a SNS, kde sa šéf národniarov pokúšal spochybňovať členstvo Slovenska v NATO, Repa kritizuje. „Definovať našu pozíciu nanovo je veľmi nebezpečné,“ upresnil. Vystúpenie lídra Smeru Roberta Fica hodnotí ako stratu zábran, a lacnú cestu k získaniu dominantného postavenia na politickej scéne.
Otáznik dáva nad opozičnou stranou Hlas, ktorá volaniu Fica nateraz odoláva. „Kým je Peter Pellegrini šéfom najsilnejšej strany, nemal by sa k Ficovi pridávať,“ myslí si komentátor.

Čo urobí Slovensko, ak by malo hlasovať o presune spojeneckých vojakov na svoje územie? Môžeme zablokovať túto operáciu v rámci NATO? /agentury/

X X X

Dvojaký meter prezidentky? Inštitút ľudských práv kritizuje prezidentku Čaputovú

Ľudské práva sú univerzálne a všetci ľudia sú si rovní, upozorňuje šéf mimovládnej organizácie Inštitút ľudských práv Peter Weisenbacher. A dodáva, že prezidentka mala pri rokovaniach so šejkom Mohamedom bin Zájdom Ál Nahjánom v Dubaji nastoliť aj túto otázku.
Čaputová navštívila slovenský pavilón v Dubaji, aby otvorila Národný deň na svetovej výstave EXPO. Ako napísala na sociálnej sieti, „je to možnosť prezentovať kreativitu a schopnosti Slovenska, inovátorov, vedcov, podnikateľky a podnikateľov, ale aj slovenskú kultúru svetovému publiku v regióne, ktorý aj pre nás prináša mnohé príležitosti“.
Uviedla, že výsledkom rokovania s korunným princom Abú Dhabí, šejkom Mohamedom bin Zájdom Ál Nahjánom, úradujúcim prezidentom Spojených arabských emirátov, je prísľub, že „ešte počas tohto roka príde na Slovensko tím zo Spojených arabských emirátov, aby dohodol ďalšie možnosti ekonomickej spolupráce“.

„Je mimoriadne znepokojujúce, že prezidentka rokovala s korunným princom Abú Dhabí a úradujúcim prezidentom Emirátov bez toho, aby nastolila otázku ľudských práv. Pracuje tam pritom viac ako 250-tisíc zahraničných robotníkov v podmienkach, ktoré všetky relevantné organizácie nazývajú moderným otroctvom. Časté sú fyzické tresty, odbory sú zakázané a aktivisti, ktorí sa ich v minulosti pokúšali založiť, zmizli alebo náhle zomreli za nevyjasnených okolností,“ reagoval Weisenbacher na slová Čaputovej.

Hovorí, že svetové médiá nedávno informovali o rozvode panovníka Dubaja Mohammeda Bin Rashid Al-Maktouma s princeznou Hayou, ktorý sa konal v Británii. Počas súdneho konania princezná predložila viacero dôkazov o zneužívaní, súd jej nakoniec vyhovel a priznal vysoké odškodné. Na verejnosť sa tak dostali aj detaily o únosoch dospelých dcér šejka a o zaobchádzaní so ženami v panovníckej rodine ako aj mimo nej.

"Je chvályhodné, že pani prezidentka sa vyjadruje a snaží sa angažovať za dodržiavanie ľudských práv v Rusku, Číne alebo na Kube, no ľudské práva sú univerzálne a všetci ľudia sú si rovní. Takouto selekciou, kde ich porušovanie vidí a kde nie, znižuje nielen váhu vlastných slov, ale nepriamo napomáha aj režimom, ktoré sama oprávnene kritizuje. Koniec koncov ruskej alebo čínskej vláde stačí poukázať na takýto dvojitý meter a celú problematiku ľudských práv tým zametie pod koberec,” dodáva Weisenbacher./agentury/

X X X

Orbán rokoval s Le Penovou o budovaní európskeho konzervatívneho spojenectva

Možnosti užšieho spojenectva európskych konzervatívnych síl boli hlavnou témou sobotňajšieho madridského rokovania predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána s francúzskou prezidentskou kandidátkou a šéfkou ultrapravicového Národného zhromaždenia (RN) Marine Le Penovou.

Agentúru MTI o tom informoval Orbánov hovorca Bertalan Havasi.
Podľa vyjadrenia hovorcu na schôdzke zaznelo, že v Európskej únii v súčasnosti milióny voličov vyznávajúcich klasické kresťanské a národné hodnoty nemajú svoje zastúpenie, preto je potrebná úzka spolupráca pravicových strán kontinentu.
Orbán s Le Penovou vyhodnotili stav budovania európskeho konzervatívneho spojenectva, ktorého proces sa začal vlani, ale hovorili aj o príslušných úlohách blízkej budúcnosti.

Maďarský ministerský predseda pricestoval do španielskeho hlavného mesta na schôdzku lídrov európskych konzervatívnych strán, ktorú zvolal šéf španielskej pravicovej strany Vox Santiago Abascal. Účasť potvrdil aj predseda poľskej vlády Mateusz Morawiecki.
Abascal už viackrát navštívil Maďarsko aj Poľsko, aby sa podelil o svoju víziu s európskymi spojencami. Naposledy bol vo Varšave, kde avizoval, že viacerí konzervatívni lídri Európy prijali jeho pozvanie do Madridu. Ďalšími pozvanými okrem Le Penovej sú talianska predsedníčka Strany európskych konzervatívcov a reformistov Giorgia Meloniová či bývalý estónsky minister financií Martin Helme.
Orbán z Madridu odcestuje do Paríža, kde sa stretne s francúzskym exprezidentom Nicolasom Sarkozym, aktuality.sk

X X X

Vládne strany v Taliansku žiadajú prezidenta Mattarellu, aby zotrval vo funkcii

Talianske vládnuce strany požiadali v sobotu prezidenta Sergia Mattarellu, aby zostal v úrade druhé funkčné obdobie po tom, ako sa pri hlasovaní o novej hlave štátu v parlamente nepodarilo od začiatku týždňa nájsť kompromisného kandidáta.
Informuje o tom agentúra Reuters.
Mattarella (80) opätovnú kandidatúru opakovane odmietol. V sobotu sa zatiaľ k záležitosti nevyjadril, vzhľadom na ohrozenie politickej stability v krajine sa však nezdá veľmi pravdepodobné, že by mohol odolávať tlaku, píše Reuters.
Premiér Mario Draghi hovoril s Mattarellom v sobotu a povedal mu, že musí zotrvať vo funkcii „pre dobro a stabilitu krajiny“, uviedol zdroj z talianskej vlády.

Podľa agentúry AFP sa strany vládnej koalície dohodli na zvolení Mattarellu po tom, ako v siedmom kole hlasovania dostal takmer 400 hlasov.
Ôsme kolo voľby sa začína v sobotu o 16.30 h a na zvolenie prezidenta je v ňom potrebných najmenej 505 hlasov.
Hlasujú od pondelka
Voľba nového prezidenta Talianska prebieha od pondelka. V zbore voliteľov, ktorými je 1009 členov oboch komôr parlamentu a zástupcov regiónov, však nastala patová situácia, keďže hlavné politické bloky neboli schopné dohodnúť sa na kandidátovi so širokou podporou.

Za najvhodnejšieho kandidáta sa považoval súčasný predseda vlády Draghi. O post prezidenta sa aj chcel uchádzať, hlavné strany to však odmietli sčasti pre obavy, že náhla zmena vo vedení kabinetu by mohla viesť k rozpadu koalície a predčasným voľbám.
Prezident je v Taliansku vplyvnou osobnosťou, ktorá vymenúva premiérov a ktorú často povolávajú na riešenie politických kríz v krajine, kde vlády v priemere „vydržia“ pri moci sotva jeden rok, približuje Reuters., aktuality.sk

X X X

Rakúsko napriek vysokým počtom uvoľní niektoré protipandemické opatrenia

Rakúsko napriek vysokým počtom nových prípadov infekcie koronavírusom postupne uvoľní niektoré protipandemické opatrenia, oznámil v sobotu vo Viedni kancelár Karl Nehammer.
Informovala o tom agentúra DPA.
Od 5. februára tak bude aktuálne platný nočný zákaz vychádzania miesto 22.00 h začínať o polnoci. Od 12. februára už nebude v maloobchodnom sektore potrebný negatívny test na koronavírus alebo očkovanie, spresnil rakúsky kancelár.
Od 19. februára budú obyvatelia s negatívnym testom na COVID-19 aj bez dokladu o očkovaní alebo prekonaní ochorenia môcť chodiť do reštaurácií a barov.

Dôvodom uvoľňovania protipandemických opatrení v Rakúsku je skutočnosť, že napriek vysokému počtu prípadov nemocnice v krajine nie sú v súčasnosti veľmi zaťažené, píše DPA. „Počty sú stabilné a na skutočne predvídateľne dobrej úrovni,“ povedal Nehammer v súvislosti so situáciou v nemocniciach a na jednotkách intenzívnej starostlivosti.
V platnosti však zostáva povinnosť nosenia respirátorov.

Rakúska ministerka pre cestovný ruch Elisabeth Köstingerová uviedla, že novú úpravu nočného zákazu vychádzania vítajú, keďže znamená obrovské zlepšenie pre prevádzky i turistov.
Miera sedemdňovej incidencie v Rakúsku v súčasnosti predstavuje zhruba 2400 na 100-tisíc obyvateľov, spresňuje DPA. Vrchol aktuálnej vlny pandémie koronavírusu sa podľa rakúskej vlády očakáva koncom prvého februárového týždňa, aktuality.sk

X X X

Poslanci Kašper a Tomáš veria, že ukrajinsko-ruský konflikt vyriešia diplomati

Konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom je potrebné vyriešiť diplomatickou cestou a predísť vojne i ohrozeniu Slovenska.
V diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy sa na tom zhodli poslanci Národnej rady SR Igor Kašper (Sme rodina) a Erik Tomáš (z mimoparlamentnej strany Hlas-SD). Situáciu podľa Kašpera netreba zľahčovať a prioritou je národná bezpečnosť. Tomáš upozornil, že SR nemôže byť vťahovaná do konfliktu, s ktorým nič nemá.

„Čakáme, ako sa situácia vyvinie a veríme, že sa upokojí. Dúfame, že diplomati tento konflikt zažehnajú,“ vyhlásil Kašper. Deklaruje, že ak by sa niečo dialo, vláda i parlament na to budú promptne reagovať. Tomáš nerozumie, prečo sú ľudia na Slovensku strašení a vyvoláva sa tu zbytočné napätie. „Nemyslím si, že by SR mala byť v tomto smere proaktívna. Nemôžeme nechať Slovensko vtiahnuť do konfliktu,“ vyhlásil Tomáš.

Napínanie svalov
Spor medzi západnými krajinami a Ruskom vníma ako „napínanie svalov“ a taktiež verí, že sa vyrieši diplomatickou cestou. Prípadné umiestňovanie vojakov NATO do východnej Európy nepovažuje momentálne za správnu cestu. Slovensko, ako tvrdí, by sa malo momentálne sústrediť na iné aspekty, a to potenciálnu energetickú či migračnú krízu.

Poslanci sa vyjadrili aj k obrannej dohode so Spojenými štátmi americkými. Kašper avizuje, že zrejme piati až šiesti poslanci z klubu Sme rodina za to nezahlasujú. „Je pre nás dôležité, aby na Slovensku neboli budované americké základne, neprichádzali tu vojaci bez súhlasu parlamentu, nevznikol priestor na dovoz jadrových či iných zbraní, dotknuté mestá a obce neprišli o svoje dane a zachovalo sa aj civilné letectvo na Sliači,“ vymenoval poslanec. Uspokojivé odpovede na niektoré otázky už od ministra obrany Jaroslava Naďa (OĽANO) i ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka (nominant SaS) dostali.

„Niektoré si ešte overíme a podľa toho sa rozhodneme,“ povedal s tým, že rokovať budú aj na budúci týždeň.
Dohoda podľa Tomáša môže zintenzívniť napätie v ukrajinsko-ruskom konflikte. Navrhovaná zmluva je podľa neho amatérsky vyjednaná a v neprospech SR. „Môže ohroziť suverenitu a celistvosť krajiny a je v rozpore s ústavou,“ myslí si poslanec. Kašper reagoval, že v dohode sa nehovorí o strate suverenity SR. Skritizoval opozíciu, ktorá podľa jeho slov koná tak, ako sa jej to práve hodí. „Keď boli pri vláde, nakupovali americké stíhačky a fotili sa s americkými prezidentmi,“ skonštatoval Kašper.

Omikron ako koniec pandémie
Poslanci dúfajú, že nastupujúca štvrtá vlna spôsobená koronavírusovým variantom omikron bude záverom pandémie. „Omikron má iný priebeh. O pár týždňov by to mohlo prehrmieť,“ myslí si Kašper a deklaroval, že Sme rodina je naďalej za dobrovoľné očkovanie proti ochoreniu COVID-19. Opozícii vyčíta, že v prípade očkovania vytĺka politické body na úkor zdravia ľudí.
Tomáš tvrdí, že v Hlas-SD sú proti povinnej vakcinácii. Miernejší priebeh ochorenia pri omikrone podľa neho dáva nádej, že Slovensko zvládne štvrtú vlnu pandémie. „Dôležité je, aby neskolaboval štát a služby,“ podotkol Tomáš., aktuality.sk

X X X

Firma kúpila niekdajšiu colnicu za vyše 100-tisíc eur. Nie je jasné, ako ju chce využiť

Štát budovu predal za necelých 108-tisíc eur.
MILHOSŤ: Rozpadáva sa obloženie, okná sú rozbité a zarastá burinou. Opustená budova colnice v Milhosti pri Košiciach chátra od roku 2007. Vtedy odtiaľ odišli colníci. Štát nehnuteľnosť predal súkromnej firme o štyri roky neskôr za necelých 108-tisíc eur.
Hraničný priechod Milhosť – Tornyosnémeti medzi Slovenskom a Maďarskom patrí medzi najväčšie svojho druhu na Slovensku. Budova colnice bola otvorená v roku 1986. Po vstupe Slovenska do Schengenského priestoru budovu vypratali, chátra a je v dezolátnom stave.

Po odchode colníkov požiadala obec Milhosť o bezodplatný prevod a budovu plánovala prerobiť na byty. Priamo ju získať nemohla. Štát viackrát vyhlásil jej predaj, napokon k obchodu došlo až v roku 2011. Získala ju košická spoločnosť, no opakovane sa odmietla vyjadriť, aké zámery má s budovou.
V roku 2017 mal časť budovy kúpiť podnikateľ z maďarského Miškolca. Podľa výpisu listu vlastníctva je však celá budova stále majetkom košickej spoločnosti, aktuality.sk

X X X

Česká polícia rieši, či Hrad skartoval tajnú správu k Vrběticiam

Pražský hrad skartoval tajnú správu o tom, že za výbuchmi v muničných skladoch v moravskej obci Vrbětice z roku 2014 stoja agenti ruskej vojenskej rozviedky GRU.
Česká polícia sa to podľa portálu iROZHLAS.cz dozvedela, keď chcela preveriť, či sú na dokumente od českej Bezpečnostnej informačnej služby (BIS) určenom prezidentovi Milošovi Zemanovi otlačky prstov alebo stopy DNA niekoho nepovolaného, teda či sa s ním neoboznamovali ľudia, ktorí nemali oprávnenie.

Stanica Radiožurnál a týždenník Respekt sa to dozvedeli z troch dôveryhodných zdrojov, a to z okolia prezidenta a Pražského hradu, ako aj od zdrojov blízkych vyšetrovaniu, napísal v sobotu portál Českého rozhlasu iROZHLAS. K výbuchom v muničných skladoch, pri ktorých zomreli dvaja ľudia, došlo v novembri a decembri 2014.

Tajná správa
Najbližšie okolie Zemana nemá príslušnú bezpečnostnú previerku, aby sa mohlo zoznamovať s tajnými materiálmi - nemá ju poradca prezidenta Martin Nejedlý, ani vedúci kancelárie prezidenta Vratislav Mynář.

Išlo o tajnú správu o pozadí útokov vo Vrběticiach, ktorá opisovala, prečo česká polícia podozrieva agentov ruskej vojenskej rozviedky GRU Alexandra Miškina a Anatolija Čepigu. Prezidentská kancelária dostala správu vlani v apríli, krátko predtým, ako vláda premiéra Andreja Babiša (ANO) na základe poznatkov českej Národnej centrály proti organizovanému zločinu (NCOZ) a tajnej služby BIS informácie o útokoch zverejnila.

Keď kriminalisti podľa zdrojov Radiožurnálu a Respektu chceli od Pražského hradu, aby im utajovaný dokument vydal, tak im pracovníci odboru analytiky Kancelárie prezidenta republiky (KPR) povedali, že správa bola omylom skartovaná.
„Ku skartácii sa vraj asi omylom priplietol dokument v utajovanom režime D (dôverné), a to správa o Vrběticiach,“ uviedol zdroj z prezidentovho okolia.
Návštevu polície potvrdil v piatok aj Pražský hrad na svojom webe, krátko po tom, čo Radiožurnál kontaktoval Mynářa. Policajná návšteva sa uskutočnila v piatok 21. januára 2022.

Zaujímavé informácie
Mynář nespochybnil, že Hrad dokument skartoval. Nevysvetlil však, z akého dôvodu. „Máte zaujímavé informácie. Keďže ja tento druh adrenalínového športu v podobe nezákonných únikov bezpečnostných informácií nepestujem, lebo si ctím zákony Českej republiky, na Vaše otázky ani náznakom odpovedať nebudem,“ napísal kancelár Radiožurnálu.
Odmietol však, že by materiály, ku ktorým nemá prístup, niekedy čítal.

Nejedlý na telefonáty ani na esemesky nereagoval.
Už v minulosti český Deník N informoval, že tajná správa k Vrběticiam prišla na Hrad vlani 7. apríla, keď sa informácie dozvedeli aj vybraní členovia vlády. Lenže podľa Deníka N dokument údajne na Hrade ležal desať dní, bez toho, aby sa s ním oboznámil prezident. Preto chcela polícia preveriť, či sa k nemu medzitým nedostal niekto nepovolaný, aktuality.sk

X X X

Turecká vláda chce zakročiť proti „škodlivému“ mediálnemu obsahu

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan varoval, že jeho vláda podnikne opatrenia proti mediálnemu obsahu, ktorý sa zdá byť škodlivý pre "národné a duchovné hodnoty".
Tento krok môže zintenzívniť cenzúru už v aj tak prísne kontrolovanom tureckom mediálnom priemysle, informovala v sobotu agentúra DPA.
Smernicu podpísanú tureckým prezidentom zverejnili v sobotu noviny Official Gazette. Varuje pred prijatím „nevyhnutných opatrení“ proti „škodlivému obsahu“ v "písanej, hovorenej a vizuálnej tlači a médiách“.
V smernici sa neuvádza, o aké konkrétne opatrenia pôjde, odvoláva sa však na „otvorené alebo skryté“ odkazy v nedávnych „úpravách zahraničnej produkcie“, ktoré podkopávali rodinné hodnoty.

Takáto produkcia má „ničivý dosah“ na spoločnosť i na deti a mladých ľudí, uvádza sa v smernici bez uvedenia konkrétnych príkladov, píše DPA.
Zákon z roku 2020 v Turecku už do veľkej miery kontroluje sociálne médiá a núti platformy držať sa jeho prísnych podmienok pod hrozbou vysokých pokút. Turecký mediálny dozorný orgán Turecká rada pre rozhlasové a televízne vysielanie (RTÜK) má okrem toho právomoc pokutovať, zakázať alebo odstrániť obsah, ktorý považuje za škodlivý.
Pokutovali aj Netflix

RTÜK v minulosti pokutovala televízne stanice a streamovacie služby vrátane Netflixu za obsah, ktorý údajne propagoval práva ľudí LGBTQ alebo bol pornografický, nemorálny či urážlivý voči náboženským hodnotám.
Kritici tvrdia, že najnovšia smernica prináša hrozbu zvýšenia cenzúry a potláčať nesúhlas, píše DPA. „Sloboda prejavu garantovaná ústavou nemôže byť zničená. Smernica... znamená viac nátlaku/cenzúry,“ napísal na sociálnej sieti Twitter turecký právnik Veysel Ok.
Ľudskoprávne skupiny dlhodobo kritizujú Turecko v súvislosti s obmedzenou slobodou prejavu a zhoršujúcou sa situáciou v oblasti nezávislého súdnictva vzhľadom na politicky motivované rozsudky a prenasledovanie odporcov, pripomína DPA, aktuality.sk

X X X

Kto s kým vylúčil spoluprácu pred komunálnymi voľbami: Pellegriniho a Uhríka čaká prvá skúška

OĽaNO, Za ľudí a Progresívne Slovensko odmietajú spoluprácu so Smerom, Hlasom, ĽSNS aj Republikou.
Tohtoročné spojené župné a komunálne voľby budú novinkou nielen pre voličov, ktorí ešte miestnych poslancov, primátorov a županov v jeden deň nevolili. Premiérovo sa v nich predstavia aj strany, ktoré síce majú zastúpenie v Národnej rade, ale žiadnymi voľbami ešte neprešli.

Hnutie Republika či strana Hlas si tak budú môcť otestovať svoj reálny politický výtlak, ale aj schopnosť uzatvárať predvolebné koalície.
Zavrieť reklamu
Takmer všetky relevantné strany si už svoje červené čiary pred nachádzajúcimi voľbami nakreslili. Niektoré z nich spoluprácu s Republikou či Hlasom neodmietajú.

Smer aj ĽSNS v izolácii
Koaličný potenciál Smeru a ĽSNS, teda subjektov, z ktorých Hlas, resp. Republika vzišli, bol pred parlamentnými voľbami v roku 2020 doslova mizerný. Vládu so Smerom odmietali takmer všetci, ktorí mali reálnu šancu dostať sa do Národnej rady.
Jediným ochotným bol Andrej Danko z SNS. Kotlebovci na tom boli ešte o niečo horšie, koalíciu s ĽSNS si nevedela predstaviť ani SNS. Totálna politická izolácia, v ktorej sa Smer a ĽSNS pod vedením Roberta Fica a Mariana Kotlebu ocitli, bola jedným z dôvodov narastajúcej nespokojnosti vnútri obidvoch strán.
„Sami uznáte, že politika, ktorá nikdy neprinesie nejaké reálne výsledky, jednoducho nemá zmysel,“ hovoril europoslanec Milan Uhrík, keď opúšťal Kotlebu a zakladal Republiku.

„Načo nám je sociálna demokracia, ktorá síce možno bude dosahovať nejakých 20 percent, ale nikto si s ňou nechce sadnúť za stôl?“ pýtal sa zasa Peter Pellegrini, keď odchádzal zo Smeru, aby založil Hlas.
Obidve strany sa už medzitým plne etablovali na domácej politickej scéne. Hlas je podľa prieskumov dlhodobo najpopulárnejším politickým subjektom, Republika sa tiež drží nad piatimi percentami potrebnými na vstup do parlamentu.
Matovič a Remišová uvažujú rovnako

Vo voľbách sa však prvýkrát predstavia až teraz. Politológ Radoslav Štefančík hovorí, že pre Uhríka s Pellegrinim pôjde o prvú dôležitú skúšku. „Práve komunálne a regionálne voľby povedia veľmi veľa, ako by mohla vyzerať koalícia po parlamentných voľbách,“ dodáva.
Čo teda hovoria jednotlivé strany? Najsilnejšie parlamentné hnutie OĽaNO už ústami svojho šéfa Igora Matoviča vylúčilo pri komunálnych voľbách akúkoľvek spoluprácu so Smerom, s ĽSNS, Hlasom aj Republikou.
Podobne striktný postoj zaujala aj strana Za ľudí. „Hovoríme úplne jasne, že vylučujeme spoluprácu so Smerom a s jeho klonmi a s extrémistickými stranami, ako ĽSNS či Republika,“ povedala Veronika Remišová.

Vyhlásenia zvyšných dvoch koaličných strán už nie sú také úplne jednoznačné. „Kongres SaS ako najvyšší orgán strany už dávnejšie vylúčil spoluprácu s ĽSNS, Smerom a SNS. To stále platí,“ tvrdí hovorca SaS Ondrej Šprlák.
Richard Sulík často opakuje, že s Hlasom si spoluprácu predstaviť nevie, nikdy ju však nedokázal vylúčiť. SaS oficiálne neodmietla ani Republiku, pravdepodobne však ide len o formalitu.

Smer a Hlas ako partneri?
Politológ Štefančík si nedokáže predstaviť, ako by Sulík voličom vysvetľoval spoluprácu s odsúdeným Milanom Mazurekom. Sme rodina zasa nevylučuje vôbec nikoho.
„Nie sme nútení dodržiavať koalíciu takú, akú máme po parlamentných voľbách. Môže sa stať, že budeme v koalícii s Hlasom alebo s maďarskými stranami. V niektorých mestách môžeme byť s opozičnými či mimoparlamentnými stranami,“ vysvetľoval Kollár.

Strana Smer už tradične nehovorí, s kým sa do spolupráce púšťať nebude. Podľa Roberta Fica by však základom dobrého výsledku v komunálnych voľbách mala byť spolupráca Smeru s Hlasom a SNS.
K prípadnému spojenectvu so Smerom sa samotný Hlas stavia pomerne vlažne. Podľa Pellegriniho pre nich Smer nie je prirodzeným partnerom, iba jedným z potenciálnych partnerov.

Hlas avizoval, že je pripravený vytvárať koalície s akoukoľvek stranou, výnimkou je len ĽSNS a OĽaNO. Republika zasa odkazuje, že je ochotná rokovať s každým okrem liberálnych strán.

Progresívci nechcú Smer ani Hlas
Mimoparlamentné Progresívne Slovensko tvrdí, že si vytýčilo červené čiary. „Sú nimi pre nás fašistické strany ĽSNS a Republika a opozičné subjekty Smer a Hlas. Okrem týchto subjektov sme pripravení rozprávať sa s každým, kto má úprimný záujem pomôcť svojmu kraju, mestu alebo obci,“ citovala agentúra TASR šéfku PS Irenu Bihariovú.
KDH nemenuje nikoho konkrétneho, z vyhlásenia hnutia sa však dá čítať medzi riadkami. „Pre spojené voľby 2022 vylučujeme spoluprácu s tými politickými stranami a kandidátmi, ktorí sú spájaní s extrémizmom, xenofóbiou či potláčaním základných ľudských práv a slobôd, ako aj s tými, ktorí sú zodpovední za nehorázne zneužívanie moci,“ povedala hovorkyňa KDH Lenka Halamová.

Politické vyhlásenia pred spojenými komunálnymi a župnými voľbami napovedajú, že koaličný potenciál Republiky a Hlasu je väčší, ako je to v prípade ĽSNS a Smeru.
Spoluprácu s Hlasom nevylučujú alebo ju pripúšťajú SaS, Sme rodina, Smer, otázny je postoj KDH. Spoluprácu s Republikou zasa nevylúčili Smer, Hlas, Sme rodina ani SaS (hoci je to nepravdepodobné).

Skúška pre uhríkovcov
Politológ Štefančík si myslí, že voľby odhalia viacero zaujímavých momentov. Prvýkrát sa napríklad ukáže, či Fico a Pellegrini nájdu spoločnú reč.
„Uvidíme, či napätie medzi nimi bude hlavnou prekážkou spolupráce, alebo sa vedia k tomu postaviť pragmaticky,“ poznamenal.

Podobná situácia bude aj v prípade Republiky, ktorú reprezentuje viacero kontroverzných odídencov z ĽSNS. Stačí spomenúť Milana Mazureka, právoplatne odsúdeného Najvyšším súdom za hanobenie rasy, či Miroslava Suju, ktorý mal blízko k mafiánskemu bosovi Mikulášovi Černákovi.

„Skutočne tu sa ukáže, či politici vnímajú Republiku pragmaticky, alebo ju z hodnotových dôvodov odmietnu. Ak s nimi bude Smer či Hlas spolupracovať, bude to prvá skúška toho, či ľudia dokážu takúto spoluprácu akceptovať nielen na komunálnej úrovni, ale dokážu si ju predstaviť aj na úrovni celorepublikovej,“ ukončil Štefančík, qktuality.sk

X X X

Žijú tu a teraz, o živote po väzení neuvažujú. Kto sú mladiství, ktorí končia za mrežami

„S odsúdenými, ktorí boli odsúdení ako mladiství, sa pomerne často stretávame vo výkone trestu opakovane aj po dovŕšení dospelosti,“ priznáva psychologička Adriána Hanzelyová z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých v Sučanoch.
Koncom júla minulého roka našli náhodní okoloidúci pri zastávke vo Veľkom Krtíši telo 60-ročného muža. Muž bez domova, ktorý na zastávke prespával, mal dorezanú tvár, rozbitú hlavu a dolámané rebrá. Polícia z vraždy obvinila 15-ročného chlapca, ktorý sa k činu priznal. V inkriminovanú noc muža sexuálne napadol, dobil a poskákal po ňom. Tínedžer, ktorý opakovane prepadával v škole a po prázdninách sa mal vrátiť do šiestej triedy, putoval do väzby. Dospelému by za podobný čin hrozilo 15 až 20 rokov, jemu ako mladistvému polovica.

Pozornosť verejnosti upriamil na tému násilia, šikany a trestných činov mladistvých prípad útoku na 11-ročné dievča v Miloslavove zo začiatku januára. Polícia v tejto súvislosti vyšetruje skupinu 14- až 16-ročných tínedžerov, ktorí podľa medializovaných informácií napadli, opili a vyzliekli o niekoľko rokov mladšie dievča. Polícia prípad vyšetruje ako úmyselný trestný čin ublíženia na zdraví spáchaný na chránenej osobe a ako výtržníctvo. Pôvodne udalosti kvalifikovala ako lúpež.
Od roku 2016 do 2020 spáchalo vraždu 13 mladistvých. Za múrmi jediného väzenia pre mladistvých v Sučanoch je dovedna 34 mladých do 18 rokov. Najčastejšie sedia za krádeže a lúpeže, ďalší dostali trest za ublíženie na zdraví či sexuálne násilie. S doživotnou nálepkou zločinca sa väčšina z nich netrápi – žijú „tu a teraz“, hovorí psychologička Adriána Hanzelyová z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých v Sučanoch.

Zlé sociálne pomery
Mladiství páchajú na Slovensku osem percent objasnených trestných činov. Väčšina, ktorá skončí za mrežami, pochádza z biednych sociálnych pomerov.
„Časť z nich nemala zabezpečené ani nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb. Niektorí nemajú osvojené základné hygienické návyky. Bohužiaľ, aj dnes sa stretávame s mladistvými, ktorí sú negramotní,“ hodnotí psychologička Adriána Hanzelyová z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých v Sučanoch.

Personál väzenia sa snaží podľa Hanzelyovej formovať osobnosť odsúdených tínedžerov – zameriava sa najmä na rozvoj morálneho a právneho povedomia, prevenciu užívania drog a vzdelávanie. Väzni môžu podstúpiť liečbu závislostí, dokončiť školu, resp. získať aj stredoškolské vzdelanie. „Je na každom mladistvom, ako ponúkané možnosti využije a ako bude vyzerať jeho život po prepustení na slobodu,“ dodáva.

Podľa Hanzelyovej sa stáva iba výnimočne, že vo väzení skončia aj mladí z bezproblémových rodín. Vtedy zohráva úlohu partia, prípadne skrat.
V súčasnosti si trest odpykáva dnes už 18-ročná Judita, ktorá podľa rozhodnutia súdov dobodala v máji 2019 kamaráta Tomáša. Páchateľka, pochádzajúca podľa súdu z dobre situovanej rodiny, mala v tom čase 16 rokov. Judita dodnes vinu odmieta a tvrdí, že vraždil falošný odpočtár elektriky. Motív konania dievčiny sa zistiť nepodarilo.

Nechápali následky
Psychologička vysvetľuje, že zlé rodinné prostredie je najrizikovejším faktorom, ktorý vedie mladých ku kriminalite. Ak rodičia nedokážu alebo nechcú zabezpečiť výchovnú a ochrannú funkciu rodiny, život dieťaťa sa ocitá na tenkom ľade.
„Mladiství sú tak vo výchove odkázaní ,sami na seba‘, nemajú primerané sociálne vzory, osvojujú si dysfunkčné vzorce správania, nemajú stanovené hranice a ľahšie podľahnú vplyvom rovesníckej partie,“ vysvetľuje. Často pritom pochádzajú z neúplnej rodiny alebo z rodiny, v ktorej už samotní rodičia majú problémy so zákonom alebo drogami.
Ďalšia možnosť je, že majú dlhodobo poruchy správania a do výkonu trestu nastúpili z reedukačných zariadení, diagnostických centier, centier pre deti a rodiny či psychiatrických liečební.

Mnohí mladí podľa psychologičky končia v cele za činy, ktorých následky si vôbec neuvedomovali. „Väčšinou konajú impulzívne, na základe momentálnych pohnútok, bez zvažovania následkov svojho konania. Často majú nízke právne a morálne povedomie, poprípade pochádzajú z prostredia, kde sú napríklad krádeže považované za ,normálne‘ a nevnímajú ich ako trestný čin alebo sú presvedčení, že ich nechytia,“ dokresľuje.

Ťažkosti s rešpektovaním pravidiel
Pre väčšinu odsúdených tínedžerov je po nástupe do väzenia najťažšie vyrovnať sa so stratou slobody a súkromia. „Vo väzení majú síce zabezpečenú pravidelnú teplú stravu, môžu sledovať televíziu, športovať. Na druhej strane však musia rešpektovať pravidlá, dodržiavať režim, čo pociťujú ako výrazné obmedzovanie v porovnaní s ,bezstarostným‘ životom, ktorý žili pred uväznením,“ hodnotí psychologička zo sučianskeho ústavu.

Väčšina sa iba ťažko prispôsobuje režimovým pravidlám, má problémy s rešpektovaním pokynov. „Prevažná väčšina z nich žila pred uväznením v podstate bez pravidiel a povinností, často užívali psychoaktívne látky, túlali sa po nociach, nikto ich neobmedzoval,“ upozorňuje. Mnohým tiež chýbajú rodina a kamaráti.

S pedagógmi, psychológmi či sociálnymi pracovníkmi v ústave riešia stratu kontaktu s rodinou, rozchod s priateľkou alebo konflikty s inými odsúdenými. „Obracajú sa na nás aj so psychickými ťažkosťami, ako sú nespavosť, nočné mory, úzkosť, nervozita, ale aj s myšlienkami na sebapoškodenie či samovraždu. Tieto ťažkosti riešime v prípade potreby spoločne s ústavnou psychiatričkou,“ dodáva.
Vracajú sa k zločinu
Kým niektorí mladiství väzni podľa Hanzelyovej ľutujú svoje činy, iní sa považujú za obete okolností. Spravidla neriešia, či im zostane do konca života nálepka zločinca – prioritou je dostať sa na slobodu. „Časť z odsúdených mladistvých žije ,tu a teraz‘, riešia problémy, ktoré ich aktuálne trápia,“ dodáva.

Nakoľko dokáže pobyt vo väzení zmeniť hodnotové nastavenie mladých delikventov, sa vyhodnocuje iba ťažko. Chýbajú totiž presné štatistiky o recidíve mladistvých. Pri dospelých odsúdených je miera recidívy 60 až 70 percent. K zločinu sa vracajú aj muži a ženy, ktorí za múrmi väzenia strávili časť mladosti.

„Pravdou je, že s odsúdenými, ktorí boli odsúdení ako mladiství, sa pomerne často stretávame vo výkone trestu opakovane aj po dovŕšení dospelosti,“ dodáva Hanzelyová. Pripisuje to aj návratu do prostredia, v ktorom sa dieťa stalo kriminálnikom. „V niektorých rodinách odsúdených mladistvých sa vyskytuje trestná činnosť u viacerých členov rodiny a po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody sa vracajú do patologického rodinného prostredia. Stretávame sa však aj s prípadmi, keď sa mladiství dokážu vymaniť z nevhodného prostredia a žijú usporiadaný život bez páchania trestnej činnosti,“ vysvetľuje./agentury/

X X X

Aerolinky vypravujú nad Európu lety duchov. Môžu vytvoriť viac ako 2 milióny ton skleníkových plynov

Variant omikron opäť spustil polemiku o tzv. letoch duchov. Sú výsledkom snahy leteckých spoločností udržať si časové sloty, ktoré by im v prípade nevyužitia mohli prepadnúť.
Za "let duchov" je považovaný taký, ktorý má veľmi nízke percento obsadenosti a aerolinka by ho bez regulácie prevádzkových intervalov nemusela uskutočniť. Letecké spoločnosti tak naďalej pravidelne lietajú na plánovaných trasách, aj keď je na palube minimum pasažierov, čo je drahé a vypúšťa do atmosféry tony emisií uhlíka.

Tlak na EÚ, aby zmiernila pravidlá pre letecké spoločnosti, zosilnel po tom, čo generálny riaditeľ Lufthansy, Carsten Spohr, pre noviny Frankfurter Allgemeine uviedol, že jeho aerolinky ako Brussels Airlines, Austrian Airlines, Eurowings či Swissbude možno budú musieť vypraviť 18 000 prázdnych lietadiel, aby splnili pravidlá týkajúce sa letiskových vzletov a pristávacích intervalov.

"Od polovice januára do februára vidíme prudký pokles rezervácií. V zimnom letovom poriadku preto musíme zrušiť 33 000 letov, teda približne 10 percent v našej skupine. Kvôli slabému dopytu v januári by sme zredukovali ešte viac letov. Ale musíme cez zimu vypraviť 18 000 zbytočných letov navyše, len aby sme si zabezpečili práva na vzlet a pristátie," vysvetlil Spohr.
Hranica na využívanie slotov sa zvýši
V súčasnosti totiž musia letecké spoločnosti podľa pravidiel EÚ využívať aspoň 50 percent svojich pravidelných letov, aby mohli zostať na svojich "slotoch", ktoré zaručujú, že môžu aerolinky v danom čase na letisku pristáť alebo odletieť. Ak by tak neurobili, riskujú, že o slot prídu. Sloty sú však mimoriadne cenné, keďže priestor na letiskách je obmedzený a počty letov a pasažierov sa rokmi zvyšovali.

Hranica nutnosti využívania slotov sa v marci minulého roka posunula smerom nadol, obvykle ich musia aerolinky využívať na 80 percent. Od konca marca do konca októbra 2022, teda počas letnej sezóny, sa má však toto percento zvýšiť na 64. Podľa odhadov Európskej komisie (EK) má byť totiž tento rok letecká doprava takmer na rovnakej úrovni ako bola v roku 2019. Leteckým spoločnostiam sa však zdajú tieto pravidlá príliš prísne, keďže kvôli variantu omikron, ale aj rýchlo sa meniacim pravidlám pre vstup do krajín, ľudia lietajú menej.

"Ak by sme neriskovali stratu prevádzkových intervalov na niektorých letiskách v Európe, pravdepodobne by sme ich zrušili a spojili s inými existujúcimi letmi," priznal hovorca Lufthansy. Výsledkom je, že nad Európou lietajú prázdne či poloprázdne lietadlá vypúšťajúce množstvo emisií.

Lety duchov ako environmentálny problém
Na problematiku prázdnych letov zareagovali aj letecké asociácie, organizácie či environmentalisti. Švédska aktivistka Greta Thunberg na Twitteri napísala sarkastický status: „EÚ je určite v klimatickom núdzovom režime“. Na lety duchov zareagoval aj Tim Johnson, riaditeľ organizácie Aviation Environment Federation: „Vyzerá to ako príklad plytvania v tomto odvetví a myslím si, že ľudia budú prekvapení jeho rozsahom. Naznačuje to skutočný problém leteckých spoločností, ktoré sú nútené prevádzkovať prázdne lety alebo lety s veľmi nízkou obsadenosťou, aby si udržali svoje sloty," poveda pre portál The Guardian.

Hovorca Medzinárodného združenia leteckých dopravcov (IATA) zasa uviedol, že komisia musí preukázať "väčšiu flexibilitu" vzhľadom na výrazný pokles cestujúcich a vplyv omikronu na posádky. Belgický minister dopravy Georges Gilkinet vyzval Európsku komisiu, aby uvoľnila pravidlá prevádzkových intervalov, pričom argumentoval, že dôsledky sú v rozpore s uhlíkovo neutrálnymi ambíciami EÚ.

CEO Lufthansy, Carsten Spohr, v tejto súvislosti vyzval na "výnimky šetrné ku klíme“, ktoré sa používajú v iných častiach sveta. "Škodí to životnému prostrediu a je to presný opak toho, čo chce Európska komisia dosiahnuť svojím programom Fit for 55," dodal. Cieľom súbora Fit for 55 je poskytnúť rámec na dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti klímy. Odkazuje na zámer EÚ znížiť do roku 2030 čisté emisie skleníkových plynov aspoň o 55 %

Lety duchov môžu vytvoriť 2,1 milióna ton skleníkových plynov
Podľa Greenpeace sú lety duchov symbolom zlyhávajúceho leteckého systému. "Vzhľadom na klimatickú krízu je úplne nezmyselné, aby EÚ oprávňovala letecké spoločnosti k desaťtisícom prázdnych letov lietať sem a tam len preto, aby letiská mohli naďalej dosahovať vysoké zisky a profitovať. Pre porovnanie iba jeden priemerný let vypustí ročne približne 13-krát viac CO2 ako priemerné benzínové auto. Letecká doprava je naďalej najrýchlejšie rastúcim zdrojom emisií skleníkových plynov súvisiacich s dopravou v EÚ," uviedla pre Aktuality.sk Dorota Osvaldová, koordinátorka kampane Greenpeace Slovensko.

"Lufthansa odhaduje, že túto zimu uskutoční približne 18 000 letov duchov. Ak by sme vychádzali z konzervatívneho odhadu 20 ton emisií skleníkových plynov na let, samotné lety duchov tejto spoločnosti by spôsobili približne 360 000 ton, čo sa rovná emisiám 240 000 priemerných dieselových alebo benzínových áut ročne. Dáta k tejto problematike zverejňujú aj ostatné letecké spoločnosti, ale odhadujeme, že celkový počet letov duchov v Európe by mohol byť o niečo vyšší ako 100 000 a spôsobiť tak až 2,1 milióna ton skleníkových plynov," dodala Osvaldová.

Európska komisia musí podľa nej zrušiť povinnosť pre letecké spoločnosti využívať minimálne percento svojich pristávacích a vzletových slotov len preto, aby si ich mohli udržať. Greenpeace žiada úplné zrušenie tohto pravidla, aby sa eliminovali znečisťujúce a ekonomicky neefektívne prázdne lety.

Ak aerolinky prevádzkujú prázdne lety, ide o ich rozhodnutie, odkazuje EK
Európska komisia však popiera, že pravidlá pre letiskové sloty v Európe spôsobujú problémy leteckým spoločnostiam počas pandémie a neexistujú podľa nej dôkazy o tom, že by dopravcovia prevádzkovali lety duchov kvôli tomuto pravidlu. Dodala, že celkovo znížený dopyt cestovateľov sa už odráža v zníženej miere pre letiskové intervaly na úrovni 50 percent v porovnaní s bežnými 80 percentami. Komisia tiež očakáva, že prevádzkované lety budú nasledovať dopyt spotrebiteľov a ponúknu občanom potrebné nepretržité letecké spojenie.

"Prázdne lety sú zlé pre ekonomiku a životné prostredie, a práve preto sme prijali niekoľko opatrení, ktoré spoločnostiam umožňujú, aby takéto prázdne lety nemali. Ak sa letecké spoločnosti rozhodnú ponechať prázdne lety, ide o rozhodnutie spoločnosti, ktoré nie je výsledkom pravidiel EÚ," uviedol podľa portálu The Guardian hovorca Európskej komisie Daniel Ferrie. Brusel už podľa neho znížil požiadavky na prevádzkové intervaly a letecké spoločnosti môžu požiadať, aby aj tie boli zrušené, ak lety narušia prísne opatrenia, ako sú napríklad nové vládne cestovné obmedzenia jednotlivých krajín.

Úradníci EK zasa uviedli pre portál Fortune, že dopyt nie je problém. Veria, že CEO Lufthansy "používa hrozbu letov duchov ako vhodného obetného baránka na ospravedlnenie hlbších konkurenčných problémov, ktoré si sám spôsobil." Do sporu sa navyše vložil aj Michael O’Leary, CEO írskeho prepravcu Ryanair, ktorý tvrdí, že Lufthansa robí všetko pre to, aby ochránila svoje atraktívne sloty a blokovala tak konkurenciu.

Naopak, letiská medzitým tlačia na Brusel, aby čoskoro obnovil pôvodné náročnejšie pravidlá týkajúce sa prevádzkových intervalov, keďže svoje príjmy vytvárajú zo stáleho prúdu cestujúcich, ktorí vzlietajú a pristávajú z ich terminálov. Asociácia Airports Council InternationaI uviedla, že jej členovia považujú súčasné požiadavky na prevádzkové intervaly za primerané a opodstatnené.
Medzinárodná letecká lobby skupina IATA sa nepridala ani na jednu stranu sporu. Pôvodne síce o pravidle využívania aspoň 50 percent pravidelných letov počas aktuálnej zimnej sezóny povedala, že je „mimo realitu“, no v decembri už poďakovala Bruselu za zhovievavosť k nadchádzajúcej letnej sezóne.

Zrušenie krátkych letov a podpora železníc
Podľa Greenpeace však letecký priemysel profituje vďaka výraznému zníženiu daní, rôznym dotáciám a ďalším výhodám. EÚ musí podľa organizácie prestať uprednostňovať znečisťujúci sektor leteckej dopravy a začať podporovať verejnú dopravu šetrnejšiu ku klíme. "Jedným z dôležitých krokov by malo byť postupné zrušenie všetkých letov na krátke vzdialenosti, ak existuje alternatíva v podobe vlakovej dopravy, ktorá trvá menej ako šesť hodín. Prebiehajúca revízia nariadenia EÚ o leteckých službách ponúka skvelú príležitosť na riešenie tohto problému," priblížila Dorota Osvaldová z Greenpeace Slovensko.

EK tvrdí, že do roku 2030 plánuje zdvojnásobiť činnosť vysokorýchlostných železníc a do roku 2050 ju až strojnásobiť v porovnaní s rokom 2015. Plánuje tiež prepojiť vysokorýchlostné železničné služby s diaľkovými letmi v Amsterdame, Frankfurte a Paríži, čo by mohlo nielen znížiť emisie CO2 v porovnaní s prípojnými letmi na krátke vzdialenosti, ale aj uvoľniť obmedzenú kapacitu letísk a vyhnúť sa udržiavaniu nerentabilných leteckých trás, aktualit.sk

X X X

Djokovič sa predieral davom. Pozrite sa, čo mu pripravili v Čiernej Hore

Za iných okolností mohol v nedeľu útočiť na rekordný 21. grandslamový titul. Novak Djokovič však zo známych dôvodov túto šancu nedostal a v uplynulých dňoch absolvoval iný program.
V piatok, keď sa v Melbourne bojovalo o postup do finále, sa stal čestným občanom čiernohorského mestečka Budva. Nachádza na pobreží Jadranského mora a žije v ňom približne 11-tisíc obyvateľov.

Srb doň osobne zavítal. Pred stretnutím s primátorom v tamojšej radnici ho v uliciach privítali stovky ľudí. Pred vstupom do budovy – pri piesni Raduj sa, srbský ľud – neodmietol tradičné pohostenie. Pozrite si videá:
„Som presvedčený, že Novak Djokovič bude naším hrdým občanom a že tento titul bude preňho rovnako dôležitý ako tie, ktoré získal vo svete,“ uviedol v príhovore primátor Budvy, cituje ho aj portál RT.com.

„Svojimi úspechmi očaril a získal si celý svet. Naplnil nás hrdosťou, šťastím a nadšením. Vyhral tam, kde mnohí padli a zostal človekom,“ pokračoval pred ceremoniálom, v ktorom daroval Srbovi dekrét aj pravoslávnu ozdobu.
"Tvrdou prácou si ukázal, ako bojovať za svoju rodinu a svojich ľudí. Nikdy si nerobil rozdiely, preto ťa s láskou a rešpektom môžeme nazvať: náš Nole.

Ďakujeme ti za všetky víťazstvá a radosť, ktorú si nám doprial. Všetkým si nám ukázal, ako musíme bojovať a byť dôstojní," dodal starosta.
Ako sme informovali, Djokovič sa vráti na kurty 21. februára v Dubaji. Účastníci podujatia ATP Tour nemusia byť očkovaní proti ochoreniu COVID-19. Belehradčan ho ovládol už päťkrát./agentury/