...k cudzím mocnostiam: Rýchlosť, akou prezidentka SR Zuzana Čaputová ratifikovala dohodu o obrannej spolupráci Slovenska s USA, i to, že hlava štátu ignorovala zásadné výhrady k dohode, prehlbuje obavy o vážnosti záväzkov, ktoré má k cudzím mocnostiam. V otvorenom liste prezidentke to vyhlásil predseda opozičného Smeru Robert Fico. Podotkol, že jej konanie núti opozíciu vyvinúť maximálne úsilie na urýchlené zrealizovanie petičnej akcie vedúcej k referendu o zrušení obrannej dohody.

„Vážená pani prezidentka, svojím včerajším rozhodnutím ste otvorene dali prednosť záujmom USA pred záujmami SR, krajiny, ktorej ste hlavou. Znenie dohody, interpretačná doložka vlády USA, odborné stanovisko GP SR, ale aj ďalšie podrobné odborné analýzy potvrdzujú okrem iného, že dohoda je jednostranne výhodná len pre vládu USA, oprávňuje ozbrojeným silám USA minimálne jedenásť rokov bezplatne a úplne kontrolovať slovenské letecké základne v Kuchyni a na Sliači, poskytuje plné právo vojenským lietadlám USA slobodne pristávať, vzlietať na všetkých letiskách na území SR (teda aj civilných pod kontrolou SR) a slobodne prelietavať nad naším územím bez toho, aby bolo možné do týchto lietadiel vstupovať a kontrolovať ich,“ píše Fico v liste.

Okrem toho podľa jeho slov dohoda oprávňuje armádu USA doviezť bez súhlasu na územie SR akýkoľvek zbrojný materiál a muníciu a dáva na území SR v určitých prípadoch prednosť právu USA pred právom SR, pričom poskytuje príslušníkom americkej armády trestnú nepostihnuteľnosť slovenskými orgánmi.

Fico v liste označil za nepochopiteľné, že sa prezidentka „ani jeden jediný deň“ nezamyslela nad skutočnosťou, že dohodu v NR SR nepodporil ani jeden opozičný poslanec, že koalícia neumožnila generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi predniesť zásadné odborné výhrady a neumožnila ani vystúpenie 25 opozičných poslancov k téme „silovým a nedemokratickým rozhodnutím o ukončení rozpravy“. Tvrdí pritom, že väčšina občanov SR odmieta prítomnosť ozbrojených síl USA na našom území. Trvá na tom, že zmluva je pre Slovensko nevýhodná a že všetky tieto okolnosti mali viesť prezidentku k podaniu na Ústavný súd SR.

Dohodu s USA v stredu schválil slovenský parlament a ešte v ten istý deň ju ratifikovala aj prezidentka Zuzana Čaputová. V Národnej rade SR za ňu hlasovalo 79 poslancov zo 140 prítomných, proti bolo 60 poslancov. Dohoda má umožniť americkým ozbrojeným silám využívať vojenské letiská Malacky-Kuchyňa a Sliač, prípadne iné dohodnuté zariadenia a priestory. Slovensko ich má poskytovať bez nájomného. Dohoda by mala platiť desať rokov. Potom zostáva platná alebo ju možno vypovedať s ročnou výpovednou lehotou. /agentury/

X X X

Sulíkova a Matovičova daň potopí dostavbu Mochoviec. Nie je na výplaty, v marci zbrankrotujeme, hovorí šéf elektrární

Generálny riaditeľ Slovenských elektrární Branislav Strýček vo štvrtok vyhlásil, že im celý deň zvonia telefóny, bankári sa ich pýtajú, čo sa deje.
Slovenské elektrárne sa budú proti novej špeciálnej dane z nadmerného zisku pri obchodovaní s elektrinou vyrábanou jadrovým zariadením brániť. Ako povedal Branislav Strýček, v prvom rade sa bude slovenský výrobca elektriny najprv snažiť vysvetľovať a komunikovať s vládou celú problematiku ešte predtým, ako pôjde zákon do parlamentu. Strýček verí, že vláde sa podarí vysvetliť hrozby novej dane pre spoločnosť.

„Samozrejme analyzujeme naše možnosti obrany. Vynaložíme všetky naše prostriedky na to, aby sme tú situáciu zvrátili. Očakávame diskusiu na túto tému, aby naša spoločnosť nebola zlikvidovaná,“ povedal Strýček.
Ak sa podľa neho predsa len spomínaná daň podarí schváliť, Slovenské elektrárne určite zastavia dostavbu štvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce. Ohrozené bude aj spustenie tretieho mochovského bloku do prevádzky, ktorý je už dokončený, a čaká už len na druhostupňové povolenie.

Elektrárňam podľa Strýčka hrozí vyhlásenie konkurzu už asi v marci, kedy sa podniku minú prostriedky. „Existujúce banky nám neposkytnú ďalšie prostriedky, v marci už nebudeme schopní splácať svoje záväzky. Banky nám od rána volajú, že čo sa to stalo, lebo sa nás pýtajú, či budeme schopní splácať svoje úvery. Nachádzame sa na vrchole svojho zadlženia,“ zdôraznil Strýček.

Nová daň je podľa Slovenských elektrární aj diskriminačná, keďže štát vlastní veľké vodné elektrárne, ktoré tiež vyrábajú elektrinu a predávajú ju za trhové ceny. A tie zdaňovať neplánuje.
Zákon o novej dani z nadmerného zisku pri obchodovaní s elektrinou vyrábanou jadrovým zariadením prijala v stredu vláda bez predchádzajúceho rokovania so samotnými Slovenskými elektrárňami. „Dozvedeli sme sa to z médií. Považujeme to za veľmi nevhodné ovplyvňovanie podnikateľského prostredia. Je to absolútne bezprecedentné,“ konštatoval Strýček, podľa ktorého samotný zákon navyše ide zdaňovať fiktívne zisky.

„Slovenské elektrárne sú pripravené debatovať o vplyve cien elektriny, sme ochotní prispieť, ale sadzba novej dane na úrovni 50 % je likvidačná a bezprecedentná,“ uzavrel Strýček.
Slovenské elektrárne sú najväčším výrobcom elektriny
Na národnej úrovni sú Slovenské elektrárne najväčším výrobcom elektrickej energie s podielom 66 %.
Sú hlavným dodávateľom troch najväčších regionálnych distribučných spoločností (ZSE, SSE a VSE) a takisto dodávajú veľkým komerčným (priemyselným) odberateľom. Slovenské elektrárne v roku 2020 celkovo vyrobili

18 773 gigawatthodín elektriny.
Vďaka jadrovej a vodnej energii bolo až 95 % zo všetkých gigawatthodín elektriny dodanej do siete bez emisií CO2 – z produkcie jadrových, vodných, fotovoltických elektrární a spoluspaľovaním biomasy./agentury/

X X X

Szijjártó: Ďalšie jednotky NATO Maďarsko neprijme

Maďarsko neprijme na svoje územie ďalšie vojenské jednotky NATO, citoval v stredu spravodajca TASR vyjadrenie šéfa maďarskej diplomacie Pétera Szijjártóa pre spravodajskú televíziu Euronews.
Szijjártó sa tak vyjadril v súvislosti s presunmi vojakov NATO, ku ktorým dochádza v dôsledku ukrajinskej krízy v členských štátoch Aliancie.
„Spojené štáty poslali ďalších vojakov do Poľska, Nemecko posilnilo jednotky v Litve, vojská NATO sú už umiestnené v Estónsku, Lotyšsku i v Litve,“ povedal Szijjártó a podčiarkol, že na maďarskú pôdu už neprídu ďalšie vojenské jednotky.
„Nesúhlasili sme, a ani nesúhlasíme s tým, pretože už máme na svojom území vojská NATO – maďarskú armádu, ktorá je vo vhodnom stave, aby zaručila bezpečnosť krajiny. Nepotrebujeme teda ďalšie vojská,“ zdôraznil šéf maďarskej diplomacie.
„Rusko poslalo vojská k hraniciam Ukrajiny a Spojené štáty tvrdia, že sa tak pripravuje na inváziu. Moskva viackrát poprela tieto obvinenia,“ dodal Szijjártó. Zároveň vyzval USA, Európu i Rusko, aby pokračovali v rokovaniach v záujme toho, aby zabránili najhoršiemu scenáru./agentury/

X X X

CEDMO spúšťa ďalšie aktivity v boji proti dezinformáciám v strednej Európe

Stredoeurópske stredisko pre monitorovanie digitálnych médií (CEDMO) sprístupnilo vo štvrtok verejnosti webovú stránku (cedmohub.eu), ktorá prináša kľúčové informácie o výskyte dezinformácií v strednej Európe, ako aj pravidelné overovanie faktov (tzv. fact-checking).
TASR o tom informovala Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave (FMK UCM).
Medzinárodný projekt CEDMO spustil svoju činnosť vlani v októbri a začlenil sa tak do siete prestížnych európskych interdisciplinárnych centier.

Štyri univerzity
CEDMO spája štyri univerzity a jeden výskumný inštitút z Česka, Slovenska a Poľska, päť organizácií zameraných na overovanie faktov a jednu technologickú firmu, ktorá prepája tento „hub" na Európske stredisko pre monitorovanie digitálnych médií (EDMO). Slovensko v tomto projekte zastupujú FMK UCM a Kempelenov inštitút inteligentných technológií (KInIT). Organizácie overujúce fakty pôsobiace na Slovensku zastupujú slovenská pobočka francúzskej tlačovej agentúry AFP i platforma Demagog.sk.

KInIT vyvíja metódy a nástroje založené na umelej inteligencii, ktorých cieľom je prispieť k poznaniu v tejto oblasti a preniesť tieto znalosti do praxe – podporiť overovateľov faktov pri ich každodennej práci.
„V prvých mesiacoch fungovania CEDMO hubu sme absolvovali hĺbkové rozhovory so všetkými zapojenými fact-checkingovými organizáciami, aby sme porozumeli ich potrebám. Plánujeme využiť prepojenie obsahu v slovenskom, českom a poľskom jazyku, napríklad automaticky upozorníme fact-checkerov, ak sa na Slovensku objaví falošná správa, ktorá bola už predtým overená v Česku," uviedla členka Strategickej rady CEDMO a koordinátorka aktivít využitia umelej inteligencie v projekte z Kempelenovho inštitútu Mária Bieliková.

Pokrývajú viacero oblastí
FMK UCM skúma vplyv dezinformácií na deti a adolescentov, ako aj analyzuje falošné správy, ich štruktúru a typické znaky. Výsledkom týchto aktivít budú okrem iného aj vzdelávacie kurzy určené pre učiteľov a žiakov základných a stredných škôl s cieľom posilniť digitálnu a mediálnu gramotnosť.

„Stredoeurópske observatórium digitálnych médií je skvelou príležitosťou na prepojenie teoretických konceptov a výsledkov výskumu s praxou, keďže projekt pokrýva nielen výskumníkov, ale aj subjekty z novinárskeho, vládneho a mimovládneho prostredia. Môže byť silným nástrojom, ktorý pomôže súčasnej stredoeurópskej spoločnosti v boji proti dezinformáciám a falošným správam," doplnil člen Strategickej rady CEDMO a odborný asistent na FMK UCM Martin Solík.
Projekt koordinuje Fakulta sociálnych vied Karlovej univerzity (FSV UK) v Prahe a spolufinancuje ho Európska komisia (EK) prostredníctvom Nástroja na prepájanie Európy (CEF), aktuality.sk

X X X

Bugár o incidentoch v NR SR: Zakladateľom takéhoto správania je Matovič

Podľa bývalého dlhoročného predsedu Národnej rady Bélu Bugára bolo základnou chybou vládnych predstaviteľov, že sa venovali viac politickému boju s opozíciou než samotnej zmluve a jej obsahu.
„Najväčšiu chybu urobila vládna koalícia. Rovnako ako pri odmietačoch očkovania mali jednoznačne a zrozumiteľne vysvetliť, o čom je tá zmluva. Opozícia, samozrejme, využíva, ak chcete aj zneužíva, všetko, čo môže. Nehovoriac o ĽS NS. Prvá chyba bola tá, že verejnosti nevysvetlili, o čo vlastne ide,“ zdôraznil Bugár.

Koalícia sa podľa neho nemôžu zbavovať zodpovednosti ani za výtržnosti v parlamente. „Nemôžu sa čudovať, že v parlamente došlo k takýmto incidentom. Prakticky zakladateľom takéhoto správania v parlamente je Igor Matovič. On začal ako prvý v parlamente robiť rôzne ,opičárne‘. Chodil s rôznymi plagátmi, krikom vyrušoval vystupujúcich poslancov, urážal ich alebo po nich niečo hádzal a podobne. Bohužiaľ, on to zaviedol a teraz sa v tom len pokračuje. Názor sa dá vyjadriť aj kultivovane, ale obliať zástavu cudzieho štátu, prípadne poslanca, to už je za hranicou. Robili sa rôzne veci, ale toto sa doteraz ešte nestalo,“ dodal Bugár./agentury/

X X X

Do Rumunska dorazili prvé konvoje s americkou vojenskou technikou

Do Rumunska dorazili prvé konvoje americkej armády prevážajúce vojenské vybavenie, informovala vo štvrtok agentúra DPA s odvolaním sa na rumunské ministerstvo obrany.
Vojenské vybavenie bolo do Rumunska presunuté v rámci reakcie NATO na eskaláciu napätia súvisiacu s Ukrajinou, s ktorou má táto krajina spoločnú hranicu.

Vojenská technika z USA sa v piatok skoro ráno presunie na letisko pri mestečku Mihail Kogalniceanu, ktorého časť zaberá americká letecká základňa. Odtiaľ sa má distribuovať niekoľkým jednotkám v Rumunsku a bude sa využívať pri ich výcviku, povedal rumunský minister obrany Vasile Dincu.

Mihail Kogalniceanu leží neďaleko pobrežia Čierneho mora, v ktorého vodách sa na budúci týždeň budú konať ruské námorné cvičenia. V súvislosti s tým ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí vyjadrilo vo štvrtok rozhodný protest proti rozhodnutiu Ruskej federácie o zablokovaní časti vôd Čierneho a Azovského mora a Kerčského prielivu, čo podľa neho môže spôsobiť vážne komplikácie v medzinárodnej námornej doprave a mať „ekonomické a sociálne následky“.

Kremeľ popiera tvrdenia, že počas manévrov príde k zablokovaniu obchodných námorných trás.
Kerčský prieliv, ktorý spája Azovské a Čierne more, je dôležitou námornou cestou poskytujúcou spojenie so Stredozemným morom./agentury/

X X X

Obchodníci vítajú rozhodnutie o zmiernení opatrení pre neesenciálne obchody

Obchodníci takisto skritizovali nedostatočnú a neskorú pomoc štátu, chýbajúci odškodňovací zákon a zaseknutie diskusií o znížení DPH pre gastrosektor.
Obchodníci z Iniciatívy slovenských maloobchodníkov (ISKM) vítajú rozhodnutie vlády o zmiernení opatrení pre neesenciálne obchody, ktoré by mali po novom fungovať v režime základ. Navštíviť ich bude môcť ktokoľvek bez ohľadu na imunitný status.

„Nerozumeli sme, prečo sú obchodníci diskriminovaní len na základe tovaru, ktorý predávajú. V nákupných centrách boli dve tretiny prevádzok prístupné absolútne pre každého a zvyšná tretina iba pre očkovaných (a prekonavších, pozn. TASR), pričom sa títo zákazníci stretávali na rovnakých chodbách," podotkol predseda iniciatívy Daniel Krakovský. Rozhodnutie vlády zmeniť prístup, i keď po dlhšom čase, preto obchodníci vítajú.

Po štvrtkovom verdikte ministrov má prísť ešte zmena vyhlášky zo strany hlavného hygienika. Toho obchodníci žiadajú, aby tak urobil bezodkladne. „Obchodníci si nemôžu dovoliť stratiť ani deň navyše, pretože už dnes sa vystavujú zbytočným konfliktom so zákazníkmi, ktorí nerozumejú tomu, že jednu prevádzku môžu navštíviť a v druhej je po nich vyžadované splnenie režimu OP (očkovaní, prekonaní, pozn. TASR)," podotkla iniciatíva.
Krakovský vyzdvihol, že pre slovenských obchodníkov je kritický každý deň, pretože zákazníci môžu bez obmedzenia navštevovať okolité krajiny, kde už opatrenia takmer vymizli.

Obchodníci takisto skritizovali nedostatočnú a neskorú pomoc štátu, chýbajúci odškodňovací zákon a zaseknutie diskusií o znížení DPH pre gastrosektor.
Iniciatíva slovenských maloobchodníkov združuje viac ako 100 nepotravinových maloobchodných spoločností, prevádzkovateľov služieb a gastropodnikateľov. Maloobchod zamestnáva v SR približne 300-tisíc ľudí, aktuality.sk

X X X

Snemovňa vyšetruje zaobchádzanie Trumpa so záznamami Bieleho domu

Výbor americkej Snemovne reprezentantov vyšetruje spôsob, akým bývalý prezident Donald Trump zaobchádzal so záznamami Bieleho domu. Z jeho súkromnej nehnuteľnosti na Floride totiž úrady získali 15 škatúľ s oficiálnymi dokumentmi, čo zákonodarcovia označujú za možné závažné porušenie zákona.

Predsedníčka výboru Snemovne pre dohľad a vládne reformy Carolyn Maloneyová vo štvrtok uviedla, že je „hlboko znepokojená" faktom, že predmetné záznamy neboli okamžite odovzdané americkému Národnému archívu, keď sa v januári 2021 skončilo Trumpovo prezidentské funkčné obdobie. Naopak, „zdá sa, že ich odniesli z Bieleho domu, čo je porušením Zákona o prezidentských záznamoch".

Maloneyová dodala, že ju znepokojujú aj nedávne medializované správy, podľa ktorých sa Trump „opakovane pokúšal zničiť prezidentské záznamy, čo môže predstavovať ďalšie závažné porušenie" tohto zákona.
Zástupcovia Trumpa zatiaľ nereagovali na žiadosť o vyjadrenie, uvádza agentúra Reuters, aktuality.sk

X X X

Lavrov pripustil dočasnú čiastočnú evakuáciu ruských diplomatov z Kyjeva

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vo štvrtok nevylúčil čiastočnú evakuáciu diplomatov z Ukrajiny. Stalo by sa tak v súvislosti s podobnými krokmi Spojených štátov a Británie.
Podľa spravodajského webu RBK to Lavrov vyhlásil na vo štvrtok na tlačovej konferencii po stretnutí s britskou ministerkou zahraničných vecí Liz Trussovou

Lavrov vysvetlil, že v Moskve sa už zaoberali tézou, že „Anglosasi niečo chystajú, keď evakuujú svojich ľudí (z Ukrajiny). Aj my sme sa prizreli ich konaniu a zrejme tiež odporučíme pracovníkom našich diplomatických inštitúcií, ktorých prítomnosť nie je nevyhnutná, aby sa na chvíľu vrátili domov," povedal.
Existenciu úvah o dočasnom stiahnutí časti personálu z ruského veľvyslanectva v Kyjeve potvrdil pre agentúru TASS aj nemenovaný zdroj z tejto diplomatickej misie.

Dnešné rokovania s Trussovou o situácii na Ukrajine neviedli podľa Lavrova k výrazným zmenám. Konštatoval, že je sklamaný výsledkami stretnutia, a rozhovor s britskou kolegyňou označil za „rozhovor nemého s hluchým". „Zdá sa, že počúvame, ale nepočujeme," uviedol Lavrov.
Šéfka britskej diplomacie však podobne ako jej ruský kolega vyjadrila nádej, že rokovania s Ruskom budú pokračovať.
Lavrov zároveň označil svoje stretnutie s Trussovou za „bezprecedentné" a podotkol, že sa uskutočnilo v predvečer rokovaní ministrov obrany oboch krajín.

Ruský minister zahraničia tiež poznamenal, že ministri zahraničných vecí oboch štátov sa naposledy stretli v roku 2017, keď funkciu šéfa britskej diplomacie zastával súčasný premiér Boris Johnson.
Koncom januára americké ministerstvo zahraničných vecí nariadilo evakuáciu rodín amerických diplomatov z Ukrajiny, a to z dôvodu „hrozby vojenskej akcie zo strany Ruska". Ministerstvo tiež povolilo dobrovoľný odchod zamestnancov americkej administratívy a uviedlo, že občania USA by mali zvážiť svoj odchod z Ukrajiny.

Následne začal svojich členov diplomatickej misie v Kyjeve evakuovať aj Londýn, ktorý nariadil návrat približne polovici britských diplomatov pôsobiacich na tomto veľvyslanectve.
TASS pripomenul, že stiahnutie svojich diplomatov a ich rodín pre hrozbu ďalšej eskalácie na východe Ukrajiny avizovali aj Austrália, Nemecko, Kanada či Japonsko. Ukrajinské vedenie toto rozhodnutie označilo za predčasné a neodôvodnené, aktuality.sk

X X X

Pracovník, ktorý zverejnil nahrávku nadávajúceho Merčiaka, v RTVS skončil

Uniknutým videom športového komentátora RTVS Marcela Merčiaka, ktorý stratil kontrolu počas súkromnej konverzácie s kolegom z televízie, sa bude vedenie verejnoprávneho média zaoberať po ich návrate zo Zimných olympijských hier v čínskom Pekingu. Na štvrtkovom zasadnutí Rady RTVS to uviedol generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník.

„Keď sa vrátia z Číny, bude pohovor,“ povedal Rezník. Nevylúčil prípadné ďalšie vyvodenie dôsledkov v tejto veci, ale až potom, keď si vypočujú, ako k tomu došlo. Zdôraznil, že tam, kde identifikovali zlyhanie, dôsledky vyvodené už boli. Pripomenul, že išlo len o jedno zlyhanie a vždy sa snažia pristupovať k človeku ľudsky a tak, aby sa to celý život nevlieklo. Na zverejnenie konkrétneho mena nevidí dôvod. RTVS zároveň informovala, že osoba, ktorej konanie viedlo k úniku predmetnej konverzácie, už nie je zamestnancom RTVS, k čomu dospeli po vzájomnej dohode s priamym nadriadeným.

Podľa člena Rady RTVS Jozefa Chudíka je „incident“ výsledkom vulgarizácie spoločnosti, „žumpa sa vylieva na sociálnych sieťach“ a ľudia si neuvedomujú, kam to môže zájsť. Merčiakovu reakciu však chápe. „Málokto si vie predstaviť psychický stav človeka zodpovedného za živé vysielanie. Toto bolo mimo živého vysielania,“ zdôraznil Chudík s tým, že reakcia športového komentátora sa nemala dostať na verejnosť. Myslí si, že to poškodilo vedenie RTVS.

Predseda Rady RTVS Igor Gallo skonštatoval, že aj opačné názory, ktoré mali so slovníkom komentátora problém, sú relevantné. Taký názor vyjadrila napríklad aj jedna z členiek Rady RTVS Dóra Hushegyiová. Je presvedčená, že takýto slovník sa nepoužíva ani doma, k mikrofónu treba mať podľa nej rešpekt. „Merčiaka považujem za špičkového profesionála. Bol to ale šok a pre všetkých novinárov to bola obrovská lekcia,“ poznamenala.
Zo slov Merčiaka vo videu je zrejmé, že bol nahnevaný na to, že niečo v živom vysielaní mal povedať inak a nadával réžii v Mlynskej doline v Bratislave, že ho o tom neinformovali./agentury/

X X X

Ukrajina namieta proti ruským manévrom v Čiernom mori

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí vyjadrilo nesúhlas s ruskými námornými cvičeniami, ktoré sa budú konať na budúci týždeň vo vodách Čierneho mora. Podľa tohto rezortu manévre vážne narušia námorné trasy. TASR o tom informuje na základe správ agentúr DPA a TASS.

„Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny ostro namieta proti rozhodnutiu Ruskej federácie o zablokovaní časti vôd Čierneho a Azovského mora a Kerčského prielivu,“ uviedol rezort vo vyhlásení.
Agentúra DPA podotýka, že Kerčský prieliv, ktorý spája Azovské a Čierne more, je dôležitou námornou cestou poskytujúcou spojenie so Stredozemným morom.

Podľa ministerstva môžu námorné cvičenia spôsobiť „vážne a neopodstatnené komplikácie pre medzinárodnú lodnú dopravu“, čo môže mať vážne „ekonomické a sociálne následky“. Rezort zároveň vyjadril odhodlanie spolupracovať s ďalšími krajinami, ktoré sa nachádzajú na pobreží Čierneho mora, na „náležitej odpovedi“ na takéto konanie Ruska.
Kremeľ popiera tvrdenia, že počas manévrov dôjde k zablokovaniu obchodných námorných trás. „Všetky vojenské manévre a pohyb ruských lodí vo vodách Čierneho mora sú v súlade s medzinárodným právom,“ uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Spomínané ruské námorné cvičenia sa budú konať od 13. do 19. februára, uvádza DPA s odvolaním sa miestne médiá./agentury/

X X X

ŠÚKL eviduje 10 776 hlásených podozrení na nežiaduce účinky vakcín

Ústav eviduje spolu sedem úmrtí v kauzálnej súvislosti s očkovaním.
Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) nahlásili do stredy (9. 2.) v súvislosti s očkovaním proti novému koronavírusu 10 776 podozrení na nežiaduce účinky. Z celkového počtu hlásení vyhodnotili 1523 ako závažné. Ústav o tom informuje na svojom webe.
Ústav eviduje spolu sedem úmrtí v kauzálnej súvislosti s očkovaním, z toho pri štyroch prípadoch bol súvis stanovený ako možný a v troch ako pravdepodobný. Pri iných uzavretých prípadoch vrátane niektorých medializovaných súvis vylúčili.
ŠÚKL pripomína, že vakcíny určené na prevenciu ochorenia COVID-19 sú podávané injekčne do svalu a môžu v priebehu hodín až dní po podaní vyvolať reakcie menšej alebo strednej intenzity, ktoré spontánne počas niekoľkých dní odznievajú, aktuality.sk

X X X

V žilinskom kraji chýba nemocniciam personál, záujem o očkovanie klesá

Počet hospitalizovaných pacientov s koronavírusom stúpa. V nemocniciach pomáhajú medici, pracujú aj pozitívne testovaní zamestnanci, ktorí nemajú príznaky ochorenia.
V nemocniciach v správe Žilinského samosprávneho kraja je aktuálne v karanténe 163 pozitívnych pracovníkov, z toho 128 predstavuje zdravotný personál.

„Najhoršia situácia je v Kysuckej nemocnici v Čadci, kde je v karanténe aktuálne 61 pozitívnych zdravotníkov,“ informovala Martina Remencová, hovorkyňa župy.
Pomáhajú medici
Vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou Žilina pociťujú výpadky personálu, ktoré komplikujú prevádzku oddelení. Nemocnica aktuálne eviduje 108 zamestnancov pozitívne testovaných na covid, z nich 73 je zdravotníckych pracovníkov, prevažne ide o ošetrovateľský personál.

„Dôležitá je preto intenzívnejšia pomoc medikov a študentov ošetrovateľstva, ktorí nám pomáhajú práve v mobilných odberových miestach,“ povedal riaditeľ Eduard Dorčík. Záujem o platenú výpomoc v nemocnici zatiaľ prejavilo 16 vysokoškolákov všeobecného lekárstva a ošetrovateľstva.
Výpadok ďalších približne sto ľudí v nemocnici spôsobuje v týchto dňoch tiež karanténa, OČR alebo PN z iného dôvodu ako je koronavírus.

Nemocnica pre vysoký nárast pozitivity v regióne a zvýšené požiadavky na PCR testovanie, strojnásobila kapacity v odberných miestach.
Pracujú aj pozitívni
V Univerzitnej nemocnici v Martine rovnako, ako stúpa chorobnosť na Covid-19 u pacientov, stúpajú pozitívne prípady aj u zamestnancov.
„Za minulý týždeň sme kvôli koronavírusu mali výpadok 96 zamestnancov. Vzhľadom na nedostatok zdravotníkov môžu pozitívni zamestnanci bez klinických prejavov ochorenia pracovať na covidových pracoviskách,“ hovorí Katarína Kapustová, hovorkyňa nemocnice.

Podľa jej slov ide o jeden zo spôsobov, ako udržať plynulú prevádzku na kritických pracoviskách.
Hospitalizácie stúpajú, očkovanie klesá
V Martine leží 67 covid pozitívnych pacientov, osem z nich vyžaduje umelú pľúcnu ventiláciu. Počty hospitalizovaných majú zatiaľ stúpajúci trend.

V celom žilinskom kraji je aktuálne obsadených 55% reprofilizovaných lôžok. Kapacity umelých pľúcnych ventilácií sú obsadené na 38%. Najviac pacientov s koronavírusom je v čadčianskej, martinskej a žilinskej nemocnici.
Záujem o očkovanie klesá. Kým v januári podávali v univerzitnej nemocnici 300 dávok denne, od 1. februára je to len do sto dávok denne.

Župa obmedzila prevádzkovanie Veľkokapacitného očkovacieho centra. Očkovanie v súčasnosti prebieha v Epidemiologickej ambulancii a ostatných vakcinačných centrách v rámci nemocníc a polikliník.
„Aj tu však pozorujeme pokles záujemcov, preto postupne upravujeme režim prevádzky. ŽSK momentálne zvažuje spustenie vakcinácie očkovacou látkou od spoločnosti Novavax,“ dodala Martina Remencová, aktuality.sk

X X X

Exkluzívne z Ukrajiny: Kým je Putin pri moci, Ukrajinci sa musia naučiť žiť s bezprostredným ohrozením

Putin sa správa ako človek, ktorý šikanuje. Domáha sa svojho vyhrážkami a násilím. Keď sa takému človeku nepostavíte, jeho apetít vzrastie, hovorí v rozhovore ukrajinská novinárka.

Z Kyjeva od našej reportérky Stanislavy Harkotovej.

Na rozsiahly útok voči Ukrajine si podľa jej slov Vladimir Putin netrúfne a to, že pri jej hraniciach zhromaždil vojsko, číta skôr ako jeho snahy vyľakať najmä Západ spôsobom, aby to bol nakoniec on, kto zatlačí na Ukrajinu, aby s Kremľom dospela ku kompromisu.

Veľká invázia nie je podľa jej slov možná ani preto, lebo by mohla mať dramatické následky aj na samotné Rusko. To, čo sa však stále nedá vylúčiť, je nejaká blesková, neočakávaná akcia. Napríklad taká, ktorá by Ukrajinu zasiahla na viacerých frontoch a v ktorej by Rusi mohli poprieť svoju účasť.

O tom, prečo Ukrajinci nepanikária, ako sa jej krajina zmenila za ostatné roky a aké páky má Západ na Kremeľ, no zatiaľ ich nevyužil, sme sa v Kyjeve zhovárali s ukrajinskou novinárkou Oľhou TOKARIUKOVOU.

X Trávim tu posledné dva týždne a to, čo jasne vidieť, je, že Ukrajinci nepodliehajú panike. Vďaka čomu je to tak?

Nepanikárime, pretože vojna trvá už osem rokov. Pre nás to nie je nič nové. Už viackrát sme videli pokusy o eskaláciu. Aj vlani Rusi pri našich hraniciach zhromažďovali vojsko, čo takisto vyvolávalo obavy, no my sme si už akoby do určitej miery na možné ohrozenie zvykli.

Obavy pochopiteľne existujú, no to, že by Ukrajinci teraz vykupovali obchody alebo si z bánk vyberali peniaze, tu nemáme. Ľudia v rozhovoroch medzi sebou skôr riešia, čo by robili, ako by reagovali, ak by došlo k útoku.
Je časť ľudí, ktorá vôbec neverí, že by k nemu mohlo dôjsť. Takí nerobia nič. No napríklad mnoho mojich známych si v uplynulých týždňoch spravilo kurzy prvej pomoci. Mám kamarátku, ktorá bola na kurze prežitia v meste, ktoré by sa ocitlo pod blokádou. Viem, že aj niektoré firmy organizujú kurzy prvej pomoci pre svojich zamestnancov. Takže i zamestnávatelia, ukrajinskí podnikatelia sa nad celou touto situáciou zamýšľajú.

Niektorí ľudia si pripravujú pohotovostné ruksaky. V Ukrajine sme o tom mali celkom širokú diskusiu, pretože niektorí tvrdia, že vám to aj tak nepomôže, keď už musíte utekať, ale všeobecne platí, že dokumenty, neveľkú hotovosť a podobne treba mať na jednom mieste pre prípad, že by došlo k čomusi náhlemu.

X Vy taký ruksak máte?

Dokumenty a peniaze na jednom mieste mám, no ruksak zatiaľ zbalený nemám. S manželom sme sa ale dohodli, že dá pozor na to, aby sme mali v aute vždy plnú nádrž. Moja kamarátka si napríklad pre každý prípad do zásoby kúpila niekoľko kanistrov benzínu a odložila ich na balkóne. Nikto sa ale zatiaľ nechystá opúšťať Kyjev. Manžel i ja pracujeme, naše dieťa chodí do školy. Žijeme svoje bežné životy, čo je tiež známka našej odolnosti.

Ukazujeme (Vladimirovi) Putinovi, že naľakať nás sa mu nepodarí. Môže sa nám vyhrážať a obkolesiť nás svojím vojskom, ale my sa neplánujeme vzdávať. Udržiavame pokoj, podaktorí si osvojujú zručnosti, ako sa brániť. Ľudia totiž nechodia len na kurzy prvej pomoci, ale mnohí vstupujú aj do teritoriálnej obrany.
Cez týždeň pracujú ako lekári, učitelia, novinári a cez víkend trénujú s drevenými puškami.

X Čoskoro tu máme výročie anexie Krymu a všetkých tých udalostí, ktoré po nej prišli. Zdá sa, že ľudia sú po tých ôsmich rokoch pripravenejší.

Vtedy to bol šok. Nikto nečakal, že sa na Kryme objavia muži v zelenej uniforme bez rozpoznateľných znakov, že sa na Donbase budú obsadzovať budovy a začne sa agresia na východe krajiny. Bol to šok aj pre ukrajinskú vládu, ktorá sa nachádzala v prechodnom období. Po tom, čo Janukovyč utiekol do Ruska, sme nemali ani plnohodnotného, len dočasného povereného prezidenta.

Zmätená bola aj spoločnosť. S pomocou ruskej propagandy a dezinformácií sa Rusku podarilo na istý čas oklamať mnohých ľudí na východe a juhu krajiny a skutočne ich vydesiť všelijakými správami o ukrižovanom chlapcovi. Pochopiteľne sa ukázalo, že to bola lož, no ľudia, ktorí dôverovali ruským médiám, zvlášť na východe, tomu ďalej verili. Preto sa tam diali také tie veci, keď blokovali ukrajinskú vojenskú techniku, ľudia sa báli, že ukrajinskí vojaci budú zabíjať ruskojazyčných ľudí a budú bojovať s civilistami.

Vytvoriť takúto atmosféru dnes je už nemožné. Ruská propaganda stratila značnú časť svojej sily. Ľudia na Ukrajine si voči nej vytvorili imunitu. Preto propaganda musela zmeniť naratívy. Vie, že na ukrajinské publikum naratív o fašistoch nefunguje, tak si museli nájsť iné témy. Napríklad že máme veľmi slabú vládu, že nás Západ neochráni, že zbrane, ktoré nám posielajú, sa pokazia. Zároveň po tých ôsmich rokoch ľudia vidia, a osobitne ľudia, ktorí žijú na východe neďaleko okupovaných území, čo sa na tých okupovaných územiach deje. V akej ťažkej humanitárnej situácii tam ľudia žijú.

Málokto už dnes uverí, že Rusko prinesie blahobyt. Ak niekto v roku 2014 veril, že pod ruskou správou všetkým porastú penzie a platy, tak sa v tom len sklamal. Pred pár dňami sme videli akciu v Charkove, kde tisícky ľudí vyšli do ulíc s ukrajinskými vlajkami. Počuli sme Charkovčanov v médiách, ako opisujú, že videli, čo sa stalo v Donecku, kde sa ľudia vo väčšom nepostavili na odpor, a že oni sa na ten odpor postavia.

Hovoria to ruskojazyční ľudia, možno sú z nich niektorí aj etnickí Rusi, pretože v Charkove žije mnoho ľudí, ktorí majú príbuzných v Rusku, no ktorí sú absolútne proti tomu, aby Rusko okupovalo ich mesto.

X Niektorí tvrdia, že toto je jeden z dôvodov, prečo si vlastne Kremeľ už nemôže zopakovať situáciu z roku 2014. Už niet destabilizácie vo vnútri krajiny. Čo môžu byť tie ďalšie?

Nevieme, či už Putin prijal nejaké rozhodnutie. Podľa mňa zatiaľ nie. To zhromažďovanie vojsk pri našich hraniciach považujem za rinčanie zbraní a pokus vystrašiť ani nie tak Ukrajinu, ako Západ. Putin dal totiž už na začiatku jasne najavo, že s Ukrajinou sa ani baviť nemieni, on sa chce o osude Ukrajiny baviť s lídrami západných krajín, najmä s USA a štátmi západnej Európy. Východní Európania sú pre Putina ľudia druhej kategórie.

Vidí sa mi, že to, čo robí, je pokus naľakať Západ, aby ten pritlačil Ukrajinu ku kompromisom. Napríklad aby súhlasila s ruskou interpretáciou Minských dohôd. Teda najskôr na okupovanom Donbase zorganizovať voľby bez toho, aby sa odtiaľ stiahlo vojsko a vrátilo Ukrajine jej hranicu. Ukrajina to vidí naopak (najskôr stiahnutie vojsk a hranica, pozn. red.) a potom sa môžeme baviť o politických krokoch. Rusko trvá najskôr na politike, na tom, aby Donbas dostal osobitný štatút, ktorý by mu zaručil veto nad zahraničnou politikou Ukrajiny.

To, čo sa deje, je blaf. Putin dvíha stávky. No zároveň nemôžeme vylúčiť, že sa neodváži na nejakú vojenskú operáciu. Môj osobný názor je, že rozsiahlu inváziu s cieľom okupovať Ukrajinu či jej polovicu si Rusko nemôže dovoliť.

X Rozveďte to.

Rusko môže mať prevahu v ozbrojených silách, množstve techniky, v rozpočte, ktorý vydeľuje na armádu, v počtoch personálu, no po prvé, ten personál nie je podľa mňa motivovaný, aby mal zaútočiť na Ukrajinu. Na rozdiel od Ukrajincov, ktorí sú motivovaní brániť sa.
Po druhé, Rusko je krajina so slabou ekonomikou. Ruský trh je závislý od vzťahov so Západom. Ak by prišli sankcie, ktoré sľubuje Západ, pre Rusko by, aj napriek ich vzťahom s Čínou, boli mimoriadne bolestivé. Tomuto sa Rusi snažia vyhnúť.

Po tretie, aspoň mne sa to tak vidí, vedenie Ruska, Putin, jeho okolie veľmi nechcú osobné sankcie. Im sa nechce prísť o prístup k ich vilkám na Sardínii a Azúrovom pobreží či k svojim domom v Londýne. To nie je len o Putinovi, to je o stovkách ľudí, ktorí vo svojich rukách sústredili ruské bohatstvo na úkor toho, že väčšina Rusov žije v chudobe.

Tu je však otázka. Sankcie sa prisľúbili pre prípad veľkého útoku, preto si myslím, že realistickejšie sú nejaké hybridné ruské akcie, možno aj s využitím Bieloruska a jeho ozbrojených síl. Rusku by to dalo príležitosť popierať, že sa zúčastňuje na operácii. Veľkú, trvalú okupáciu si Rusi dovoliť nemôžu, ale môže využiť malé, bleskové operácie na viacerých frontoch s využitím proxy (zástupného, pozn. red.) faktora.

X Malá blesková operácia sa nemôže skončiť veľkou vojnou?

Môže. Toto bude závisieť aj od odboja Ukrajiny a jej západných partnerov. Ako Ukrajinka sa obávam, aby tu neboli pokusy pritlačiť Ukrajincov ku kompromisu zo strany Západu. Zvlášť zo strany západnej Európy. Pozícia USA a Veľkej Británie je jasná, tvrdo stoja na strane podpory Ukrajiny. No sú európske krajiny, kde podpora nie je taká silná a to môže dávať Kremľu signály. Putin s tým potom hrá svoju hru.

X Objavujú sa názory, že mu treba čosi dať, aby z tejto nebezpečnej situácie vycúval so zachovaním si tváre.

Počula som tento argument, ale nesúhlasím s ním. Putin sa správa ako človek, ktorý šikanuje. Domáha sa svojho vyhrážkami a násilím. Keď sa takému človeku nepostavíte, jeho apetít vzrastie. Nedostatočne tvrdá reakcia Západu v roku 2008 počas vojny v Gruzínsku rozpálila Putinovu chuť zaútočiť v roku 2014 na Ukrajinu. Nedostatočne tvrdá reakcia Západu v roku 2014 je dnes vo výsledku ešte väčšou hrozbou. Toto je výsledok politiky upokojenia agresora a pokusov niečo Putinovi dať.

Som presvedčená o tom, že v západných krajinách majú na Putina dostatočné množstvo pák, v prvom rade finančných. Západ doteraz napríklad málo využíval faktor, že ruskí úradníci a oligarchovia majú na jeho území svoje statky a majetky. Práve toto môže mať veľký význam. Pretože napriek všetkým tým vyhláseniam ruskej propagandy o hnijúcom Západe a vysokej morálke Ruska, ruskí úradníci posielajú svoje deti študovať do Švajčiarska, Veľkej Británie či do Ameriky, chodia tam na dovolenky.

Peniaze, ktoré získavajú nečestným spôsobom v Rusku, míňajú na Západe. No na Západe, žiaľ, nie každý je ochotný stratiť zdroje príjmov. Krajiny, ktoré majú s Ruskom silné biznisové vzťahy a na ruských oligarchoch zarábajú peniaze, by sa tiež mali zamyslieť, čo je pre nich dôležitejšie.

X Čo chce teraz Putin naozaj? Pretože mnohí v tých požiadavkách, s ktorými predstúpil pred NATO, vidia čosi, o čom musia aj Rusi dobre vedieť, že ich v NATO odmietnu.

Nemyslím si napríklad, že Putin chce obnovovať sovietske či ruské impérium. Podľa mňa sa len snaží udržať sa pri moci za hocijakú cenu a ochrániť svojej statky, ktoré sme videli aj vďaka videám tímu väzneného opozičného politika Navaľného.

X Myslíte si, že jeho statky a moc sú v ohrození?

Putinova úloha je zachovať svoj režim do konca svojich dní. Ukrajinu, ktorá rastie vo viacerých sférach, vidí ako svoje ohrozenie. Doma môže pridusiť protesty, no zároveň, aby zachoval svoj režim, musí udržiavať istý konsenzus s ruskou spoločnosťou. Nevie ho ale udržať zabezpečením lepšieho života pre Rusov.

Napríklad o desať, dvadsať rokov sa závislosť od ruského plynu a ropy vo svete stane menšou, Putin tomu rozumie. Keďže ale nemá model pozitívneho rozvoja, ktorý by Rusku priniesol rozkvet, musí predlžovať politiku budovania konsenzu vo vnútri Ruska. Aby zachránil svoj režim, vybral si ako stratégiu agresívne akcie voči susedom.
Celá tá rétorika o obnovení impéria je potom len nástroj, ktorým sa ju snaží ospravedlniť v očiach obyvateľstva.

X Nemôžeme hovoriť za Rusov, no čo si podľa vás musia teraz myslieť obyčajní ľudia v Rusku? Videla som množstvo videí, kde hovoria, že nechcú žiadnu vojnu s Ukrajinou. Rusov Putinova politika neznepokojuje?

Časť z nich to určite znepokojuje. Problém je skrátka v tom, že ruská spoločnosť nemá hlas. Občianska spoločnosť je zničená, opozícia je zničená. Videli sme text ruského generála, ktorý upozornil na to, aká nebezpečná je táto situácia. Sú teda ľudia, ktorí chápu zhubnosť toho, čo sa u nich deje. Ale otázka znie: Aký vplyv majú na režim?

Jediné, čo môže zafungovať, že pokiaľ by prišiel rozkaz zaútočiť, vo vnútri ozbrojených síl by došlo k sabotáži. Ale neviem, do akej miery je to realistický scenár. Neviem, či sa ale chce mladým ruským chlapcom prichádzať o svoje životy. Kým ešte v roku 2014 mohli uveriť propagande o fašistoch, dnes je propaganda už tak trochu vyčerpaná, ľudia sa unavili.
Problémom Ruska je to, že ľudia si myslia, že hocičo by spravili, nič sa nezmení. Na druhej strane, vidíme to aj v Bielorusku, dochádza k tomu, že vás tam môžu zadržať už aj za komentár na sociálnych sieťach. Ľudia sa môžu obávať o svoju bezpečnosť. Žiaľ, na faktor reakcie vo vnútri Ruska sa dnes spoľahnúť nevieme.

Ak by však k čomusi došlo a do Ruska by smerovali rakvy mŕtvych vojakov a bolo by to masové, to už ruská propaganda neskryje. Možno vtedy by sa objavila nejaká reálna opozícia. No to by už mohlo viesť k vnútornej destabilizácii Ruska a k ohrozeniu Putinovho režimu.

Všetko závisí od rozsahu (operácie, pozn. red.). V Kremli si musia uvedomovať, že veľká invázia by mala následky aj pre Rusko. Aj pre spoločnosť, aj pre nich samotných. Nie je vylúčené, že sa o čosi pokúsia, o čosi neočakávané. Podľa mňa i na niekoľkých frontoch nielen s využitím vojenskej sily. Zároveň spôsobom, aby mohli poprieť svoju účasť.

Môže to byť takisto niečo, čo prinesie mnoho obetí, aby Kremeľ ukrajinskú vládu dostal do pozície, aby sa okamžite dohodla, inak ju čakajú strašné straty. V takej situácii bude preľaknutý aj Západ a aj ten môže potom vyžadovať, aby Ukrajina Rusom hocičo podpísala, aby sa to zastavilo.

X V Kyjeve sa teraz striedajú lídri mnohých západných krajín, pred pár dňami tu bol aj turecký prezident. Myslíte si, že toto Putina tiež odstraší od toho, aby skúsil nejakú operáciu?

Myslím si, že to, že prichádzajú, je len dobré, pretože to demonštruje silu, že Ukrajina v tom nie je sama, že má spojencov. To, že tu bol aj turecký prezident, je pre nás dôležité napríklad preto, že Turecko je jednak člen NATO a jednak je to jeden z najsilnejších hráčov v Čiernom mori, ktorý nemá záujem, aby situácia vyeskalovala.

Z inej strany tie návštevy sú dôležité aj preto, že Kremeľ sa podľa mňa neodváži zaútočiť na krajinu, ak je v nej na návšteve nejaká dôležitá zahraničná delegácia. Pre Ukrajinu je to možnosť, aby bolo počuť jej hlas. Pretože keď príde zahraničná delegácia, prídu aj novinári, ktorí doma potom hovoria, ako situáciu vnímajú samotní Ukrajinci.

Zahraničných novinárov je tu v tieto dni skutočne mnoho. Dnes som sa napríklad zhovárala s americkým kanálom Fox News, ktorí mi povedali, že len v Kyjeve majú 18 ľudí. Svoje tímy tu má CNN, stanica NPR, britské médiá a ďalší. Zdá sa mi, že je to dôležité, pretože to, čo sa mi vidí, že chýba, je vysvetľovanie na Západe, ako sa Ukrajina za posledných osem rokov zmenila. Hoci sme prišli o územie, utrpela naša ekonomika, máme tu pandémiu koronavírusu, dokázali sme toho veľa. Podarilo sa schváliť mnohé reformy, pokračuje boj s korupciou, ekonomika zažíva progres.

Priemerný plat Ukrajinca minulý rok dosiahol priemerný plat Rusa. Je to po prvýkrát od našej nezávislosti.
To je tiež faktor, prečo sa nás v Kremli pokúšajú oslabiť. Oni potrebujú, aby boli Ukrajinci chudobnejší a rozdelení. Keď idú Ukrajinci opačným smerom, vnímajú to ako ohrozenie. Ak tu máme všetky tie svetové médiá, môžu na Západe potom rušiť všetky tie stereotypy o Ukrajine. Napríklad ruskojazyčné obyvateľstvo podporuje Rusko. To nie je pravda. Mnohí ukrajinskí patrioti sú ruskojazyční. Jazyk u nás neoznačuje lojálnosť.

X Ako vy ako novinárka vnímate to, keď sa i v samotných médiách tak trochu navyšuje napätie? Aj ukrajinský prezident nedávno vyzýval, aby sa zbytočne nešírila panika, pretože to má dôsledky na ekonomiku krajiny.

Ako Ukrajinka, ktorá ľúbi svoju krajinu a nemá v pláne odtiaľto odchádzať, keď vidím tie titulky, že Kyjev môže padnúť do 48 hodín, že môže zomrieť 50-tisíc civilistov, samozrejme, prvá reakcia je: toto je strašidelné. Už len tá predstava je hrôzostrašná.
Vždy sa pokúšam zapnúť racio a pýtam sa samej seba, do akej miery je to realistické. Z tých dôvodov, ktoré som vám už povedala, sa mi to teda realistické nezdá.

No chápem, prečo napríklad americká vláda hovorí o týchto scenároch a prečo sa na ne zasa tá ukrajinská snaží kriticky reagovať. Americká rozviedka bezpochyby robí svoje závery na základe serióznych dát. To zhromaždenie ruských vojsk je skutočne bezprecedentné. Existujú faktory, ktoré vyvolávajú obavy, určite nás nenechávajú ľahostajnými.
Prečo môžu USA zverejňovať všetky tie veci, napríklad o plánoch Kremľa vytvoriť bábkovú vládu? Podľa mňa sa pokúšajú Rusov predbehnúť. Hovoria o rôznych scenároch, aj o tých najneuveriteľnejších, maximalistických, aby zdržali Rusov od ich vtelenia do života.

A prečo zasa ukrajinská vláda vyzýva na pokoj, prečo hovorí, že Rusko zatiaľ nemá pri hranici takú silu, aby si mohlo dovoliť plné vtrhnutie? Logika je jednoduchá. Po prvé, Ukrajina je v stave vojny s Ruskom osem rokov a to, že si to na Západe teraz všimli, môže v Ukrajincoch vyvolávať skepsu. Niečo v zmysle: pekné od vás, že ste si všimli, že je tu vojna, my v nej žijeme roky.

Po druhé, sú to i ekonomické faktory, aby jednak nevznikla panika medzi ľuďmi, no i medzi investormi. Aby nepadala hrivna, aby nestrácali ukrajinské štátne dlhopisy. Pre nás je stabilita mimoriadne dôležitá. Ako som už spomenula, pre Rusko je kľúčové, aby sme sa nerozvíjali a nepredbiehali ich v raste životnej úrovne. V záujme Ruska je, aby ukrajinská ekonomika, naopak, slabla.

Tretí faktor, ukrajinská vláda predsa len trochu lepšie rozumie tomu, aké sú možnosti ukrajinských a aké ruských ozbrojených síl. Nejde len o suché počty. Ukrajinská armáda je o čosi pripravenejšia na boj na rozdiel od tej ruskej. Rusi využívajú specnaz či privátne vojenské skupiny, no veľká časť ruských ozbrojených síl nemá bojovú skúsenosť. Ukrajinské ozbrojené sily ich majú. Plus v Ukrajine je mnoho veteránov vojny, ktorí sú dnes v tyle, ale ktorí môžu vyraziť na front.

X Nevyrušuje Ukrajinu to, že Putin teraz hľadá spojenca v Pekingu?

Žiaľ, hrozba Číny je na Ukrajine stále podceňovaná. Čína sa v prvom rade vníma ako ekonomický partner, bežný Ukrajinec vie len málo o situácii prenasledovaných Ujgurov alebo represívnych praktikách čínskej vlády. O tom, že v Číne niet občianskej spoločnosti, že je to autoritárny režim, ktorý zatiaľ nedemonštruje svoje teritoriálne nároky voči svojim susedom, hoci už vidíme nároky voči Tajwanu a Hongkongu, kde Čína pridúša demokraciu.

Máme tu aktivistov, ktorí o tom hovoria, ale nie je to mainstreamová téma. Kritizujú aj ukrajinskú vládu, aj rôzne strany, pretože u nás vidíte, ako sa na akciách organizovaných čínskych veľvyslanectvom vyskytujú nielen predstavitelia vládnej strany Sluha ľudu, ale napríklad aj strany Hlas. Čína sa viac-menej vníma ako ekonomický partner, čo potom zakrýva oči pred porušovaním ľudských práv.
Mne sa zdá, že toto je veľmi nebezpečné a malo by sa u nás viac hovoriť o tom, čo je to súčasná Čína, a to aj v kontexte jej rozhovorov s Ruskom.

X Čím sa celá táto situácia skončí?

Myslím si, že toto sa neskončí. Myslím si, že kým je Putin pri moci, Ukrajina sa musí naučiť žiť s bezprostredným ohrozením. Respektíve dovtedy, kým sa režim, ktorý dnes vládne v Rusku, nezačne meniť na demokratickejší. Žiaľ, to sa po Putinovom odchode nemusí stať. Propaganda Ukrajincov dlhodobo vykresľuje ako nejakých fašistov, formuje u ľudí myslenie, že sa k nám potom mnoho Rusov stavia ako k nejakej kolónii. Toto sa bohužiaľ nezmení ešte veľmi dlho. Preto jediné, čo môžeme spraviť, je posilňovať svoj vlastný štát, demokraciu, naše inštitúcie, armádu, ekonomiku, aktuality.sk