Ruský prezident Vladimir Putin rokoval v utorok v Moskve päť hodín s predsedom maďarskej vlády Viktorom Orbánom. Podľa spravodajského servera infostart.hu Putin na tlačovej konferencii pripomenul, že hovorili o vzťahoch Európskej únie s Ruskom, o ľudských právach, o základných právach národnostných menšín, ale aj o reakciách Spojených štátov a NATO na bezpečnostné záruky, pričom ale požiadavky Ruska nie sú zohľadnené.

Orbán, ktorý sa od prevzatia moci v roku 2010 s Putinom stretol teraz 12. raz, pripomenul, že výsledkom spolupráce s ruským prezidentom je skutočnosť, že proti ochoreniu COVID-19 mohli zaočkovať 900 000 Maďarov ruskou vakcínou Sputnik V. Premiér vyzdvihol Putinov sľub, že sa môžu začať rokovania o zvýšení dodávok zemného plynu z Ruska o jednu miliardu kubických metrov. „Hovorili sme aj o povoľovacom procese projektu rozšírenia atómovej elektrárne v Paksi,“ citovala Orbána komerčná televízia ATV.

Maďarský premiér podotkol, že stredná Európa vždy doplatila na konflikty Východu a Západu, preto má tento región záujem na mierovom usporiadaní konfliktov.
Putin potvrdil, že s Orbánom hovorili aj o ukrajinskej situácii, o ľudských právach, a ruský prezident vykreslil obavy svojej krajiny v súvislosti so Severoatlantickou alianciou. Okrem toho témou schôdzky bol podľa jeho slov aj vývoj vzťahov Ruska s EÚ.
Maďarsko označila ruská hlava štátu za dôležitého partnera v Európe. „Sme otvorení k ďalšej spolupráci v oblasti exportu zemného plynu,“ dodal Putin, podľa ktorého hovorili tiež o spolupráci v oblasti výroby železničných vozňov či v zdravotníctve. „Vlani sme dodali Maďarsku dve milióny dávok vakcín proti covidu a plánujeme výrobu Sputnika V v Maďarsku,“ podčiarkol ruský prezident s poznámkou, že Rusko už pracuje na transfere potrebnej technológie. /agentury/

X X X

Pellegrini: Prezidentka Čaputová svojím vyhlásením priliala olej do ohňa.

Prezidentka Zuzana Čaputová svojím utorkovým vyhlásením priliala olej do ohňa a súhlasí s tým, aby boli na Slovensku posilnené vojenské jednotky NATO. Skonštatoval to nezaradený poslanec Národnej rady SR a predseda mimoparlamentnej strany Hlas-SD Peter Pellegrini. Očakával, že sa prezidentka prikloní k vlastným občanom a záujmom Slovenska.

Čaputová vo vyhlásení uviedla, že posilnenie obrany východnej hranice SR, ako aj celého tzv. východného krídla NATO spojeneckými silami je v našom vlastnom záujme.
„Žiaľ, pani prezidentka skôr obhajovala svoju pozíciu, možno majestát prezidentského paláca, ale vôbec sa neprihovorila ľuďom a neupokojila ich, že máme vládu, ktorá by bola schopná túto situáciu zvládnuť,“ poznamenal Pellegrini. Od vyhlásenia hlavy štátu očakával upokojenie situácie a uistenie o pripravenosti na migračnú krízu z Ukrajiny, na výpadky plynu a energie či kybernetické útoky

Na utorkové slová hlavy štátu v súvislosti s napätím na Ukrajine reagoval aj líder opozičného Smeru Robert Fico. Čaputová a vládni politici sú hlboko pod vplyvom americkej administratívy a ignorujú elementárne fakty, vyhlásil Fico. Čaputová podľa Fica pokračuje v rétorike strašenia a ignoruje názor verejnosti. „Mala by uvažovať o zreálnení svojich jednofarebných amerických postojov a venovať sa skutočným problémom Slovenska,“ povedal predseda Smeru s tým, že problémom určite nie je hrozba Ruska, ale „nehorázne zdražovanie a neschopnosť slovenskej vlády“.

Pellegrini sa vyjadril aj k aktuálnej parlamentnej schôdzi. Tá bude najmä o suverenite SR, demokratickom Slovensku a o tom, či zostane sociálnym štátom. Pripomenul, že na tejto schôdzi by sa mali venovať aj novelám z dielne jeho poslancov, ktorí chcú vyplatenie jednorazových príplatkov pre dôchodcov vo výške 200 eur, zníženie DPH pre gastrosektor či dofinancovanie zdravotníctva.

Pellegrini zároveň na budúci týždeň predpokladá zaradenie obrannej dohody s USA do programu schôdze. Jeho poslanci za ňu v parlamente nezahlasujú. Zároveň povedal, že rešpektuje Slovensko ako súčasť Európskej únie a NATO, no Slováci by v prvom rade mali najprv riešiť seba, svoje záujmy, a potom iných. „Správajme sa ako suverénny štát s vlastným názorom.“/agentury/

X X X

GP Žilinka sa do parlamentu vrátil zhovievavejší

Potom, čo generálny prokurátor Maroš Žilinka v pondelok odmietol vysvetľovať svoju januárovú cestu do Ruska pre neúčasť poslancov, ktorí ho predvolali na výbor, bol v utorok ochotnejší.

„Vaše presvedčenie o vlastnej neomylnosti má desí,“ vytkol mu nezaradený poslanec Juraj Šeliga. Nepáčila sa mu Žilinkova neochota vykladať poslancom zákon. „Nikdy som nepovedal, že som neomylný,“ bránil sa Žilinka.
Strana Za ľudí na sociálnej sieti uviedla, že opozícia požadovala vymazať audiovizuálny záznam z rokovania Ústavnoprávneho výboru. „To je ich ukážka demokracie a transparentnosti,“ uviedla strana.

Zmazanie videozáznamu požadoval poslanec Boris Susko (Smer), podľa ktorého bolo rokovanie ústavnoprávneho výboru v rozpore s rokovacím poriadkom. Národná rada potvrdila, že video neodstráni.
V zmysle dohody z posledného zasadnutia mal Žilinka s poslancami ústavnoprávneho výboru diskutovať o zmenách navrhovanými ministerstvom spravodlivosti.

To okrem novej súdnej mapy v súčasnosti pripravuje aj veľkú zmenu Trestného zákona. „Je to zase len odzrkadlením doby a vzťahu ku generálnej prokuratúre a generálnemu prokurátorovi,“ skonštatoval Žilinka potom čo bol informovaný o opätovnom uznášanianeschopnosti výboru.

Rovnako ako v pondelok ani na tento výbor neprišlo dosť poslancov. Z výboru sa ospravedlnili Boris Susko a Martin Nemky zo Smeru, Petra Hajšelová a Miloš Svrček zo Sme rodina a nezaradený Matúš Šutaj Eštok.
„Poslancov, ktorí majú záujem o vecnú a odbornú diskusiu, chcem pozvať diskutovať na Generálnu prokuratúru,“ uviedol.
* sablona=„citajte_viac“ | clanok=„615341“ | popisok=„citajteViac“ } . { koniec-sablona *}

K návrhu novej súdnej mapy tiež avizoval stretnutie s ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou. Stretnutie sa má uskutočniť 8. februára. „Je to materiál, ktorý nemôžeme nazvať reformou. Od začiatku nezohľadňoval vývoj trestnej problematiky,“ povedal Žilinka o návrhu novej súdnej mapy.

„Potrebujeme presne a jasne, na ktorých pobočkách bude a nebude trestný úsek. Orgány prokuratúry takto fungovať nemôžu a hrozí kolaps systému. Nedá sa fungovať v zmysle nebojte sa, dobre bude,“ poznamenal generálny prokurátor.
K novele Trestného zákona je podľa Žilinku diskutovať v súčasnosti predčasné. Novonavrhovaný trestný čin šírenia nepravdivých informácií nazval kontroverzným.
Video: Žilinka prišiel po druhýkrát, Ústavnoprávny výbor nebol opäť uznášaniaschopný kvôli poslancom Sme rodina.

Poslanec SaS Alojz Baránik sa Žilinku pýtal na informácie, ktoré podľa tajných nahrávok z poľovníckej chaty o ňom rozprávali účastníci políciou zaznamenaných stretnutí.
„Žiadneho majiteľa hotela Dukla nepoznám a v živote som s ním nebol. Nemal som dôvod sa s nikým rozprávať na tie témy, ktoré sú tam spomínané. V živote som v tom hoteli nebol ani ubytovaný,“ uviedol Žilinka s tým, že v živote nebol ani len na poľovačke.

Nezaradeného poslanca Juraja Šeligu zaujímal názor generálneho prokurátora na odškodné požadované trestne stíhanými osobami, ktorých obvinenia z trestných činov boli Generálnou prokuratúrou vyhlásené za nezákonné.
„Nie je na úvahe generálneho prokurátora či nezákonné rozhodnutie zruší alebo nie,“ reagoval. Podiel využitia paragrafu 363 Trestného poriadku, ktorý mu rušenie nezákonných rozhodnutí umožňuje, je podľa Žilinku v súčasnosti najnižší.

„Takýto návrh sme ešte nedostali, tak nebudem špekulovať, či sú oprávnené a náležité,“ poznamenal Žilinka. „Ani v jednom prípade, kde bolo konštatované porušenie zákona, nebolo zastavené trestné stíhanie, lebo generálny prokurátor takúto právomoc nemá,“ doplnil aj jeho námestník Jozef Kandera.
„Moje rozhodovanie nie je ovplyvňované úvahami o tom, či si niekto bude nárokovať odškodné, keď zrušíme nejaké rozhodnutie. Ak je nezákonné, musí byť zrušené,“ zdôraznil Žilinka.

„Na takomto fóre a verejne určite nebudem diskutovať, či rozhodnutie generálneho prokurátora môže zakladať nárok na náhradu škody. Generálna prokuratúra nie je právna poradňa a nie je jej úlohou dávať rady ako postupovať a prejudikovať tu, ako sa má rozhodovať,“ vysvetľoval.

Baránika zaujímalo ako využitie paragrafu 363 môže ovplyvniť budúce súdne konania. „Vy rozhodujete ako súd? Podajte nám vysvetlenie, v čom je rozdiel,“ vyzval generálneho prokurátora.
„Zrejme neuspokojím vaše predstavy. My prokurátori nie sme politici. Aplikujeme právo, ktoré je platné. Neobviňujte nás za právnu úpravu, podľa ktorej musíme postupovať,“ odpovedal poslancovi Žilinka./agentury/

X X X

OĽaNO predloží hmotnú zodpovednosť politikov. V koalícii chýba dohoda

V hnutí majú dva návrhy, medzi ktorými sa rozhodujú. Výhrady má SaS aj Sme rodina.
Od volieb ubehli už takmer dva roky, no jeden z najzásadnejších záväzkov hnutia OĽaNO – hmotná zodpovednosť politikov – je stále iba na papieri. V poslaneckom klube však zákonodarcom pomaly dochádza trpezlivosť. Zmeniť to chcú už o mesiac.
Podľa našich zistení predložia svoj návrh už na nasledujúcu, teda marcovú schôdzu. Čaká sa však na finálne rozhodnutie vedenia Obyčajných ľudí. Od neho závisí, či to hnutie naozaj zrealizuje a v akej podobe pôjde návrh do Národnej rady.
Dva návrhy
„Chceme návrh zákona o hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov predložiť na najbližšiu schôdzu,” hovorí odborník hnutia na legislatívu Milan Vetrák.
Jeho slová potvrdzuje aj stranícky kolega Jozef Pročko, ktorý v hnutí zastrešuje tému hmotnej zodpovednosti spolu s ďalším kolegom Lukášom Kyselicom. „Ideme to prekladať. Riešili sme to aj s pánom premiérom. Je to prvoradý záujem, aby bola hmotná zodpovednosť. Na tej ďalšej (schôdzi, pozn. red.) bude. Stopercentne. Ja som to chcel predkladať už v júni (minulého roka, pozn. red.),” vysvetľuje Pročko.

Narazili však na viacero problémov. Jednak sa v hnutí nevedeli dohodnúť, ktorou cestou sa vydajú. Existujú totiž dva návrhy: jeden tzv starý a druhý novší, s ktorým prišli pred časom práve Pročko s Kyselicom.
Starší návrh hnutie predkladalo ešte kedysi z opozície. Jeho základom je zavedenie hmotnej zodpovednosti v plnej výške. Zjednodušenie povedané: koľko prípadný korupčník ukradne, o taký majetok by mal aj prísť.
Druhý návrh by zaviedol odstupňovanie, kde by verejný funkcionár zodpovedal na spôsobenú škodu určitým percentom majetku. Inými slovami, platil by pokutu.
Aktuálne sa podľa Vetráka v hnutí prikláňajú k prvému variantu. Definitívne rozhodnutie padne koncom tohto alebo začiatkom budúceho týždňa.

Chýbajúca dohoda
Ďalším problémom je samotná podpora návrhu. Napriek tomu, že sa tento záväzok OĽaNO, ktorý ľudia podporili aj v jeho predvolebnej ankete, dostal do programového vyhlásenia vlády, v koalícii podporu nemá.
Výhrady má SaS aj Sme rodina. Sulíkovci nevidia dôvod na zavádzanie nového zákona. Sú však ochotní diskutovať.
„Strana SaS sa opakovane vyjadrila, že hmotnú zodpovednosť na Slovensku máme. Nástroje na kontrolu majetku a trestania politikov už existujú v Trestnom zákone. Problém bol však v ich reálnom aplikovaní orgánmi činnými v trestnom konaní. Po minuloročných voľbách má ale polícia voľné ruky a môže slobodne konať. Počkáme si však na konkrétny návrh,” odkázal hovorca SaS Ondrej Šprlák.

Poslanci SaS však vidia aj iný problém: obávajú sa, že nebude možné oddeliť obyčajné politické rozhodnutie od skutočného zámeru poškodiť štátnu kasu.
V OĽaNO o tejto výhrade vedia, no zároveň dodávajú, že SaS ani po niekoľkých mesiacoch nešpecifikovala, čo tým presne myslela.
Prípad Sputnik V
Jedným z prípadov, keď sa začalo hovoriť o hmotnej zodpovednosti politikov bol prípad neregistrovanej ruskej vakcíny Sputnik V. Jej dovezenie zorganizoval práve predseda OĽaNO a vtedy ešte premiér Igor Matovič. Napokon nám Rusi dodali len 200-tisíc dávok, z ktorých však pre nezáujem 160-tisíc putovalo späť za nákupnú cenu.

Opozičné strany vtedy Matoviča kritizovali, že by za takéto rozhodnutie mal niesť hmotnú zodpovednosť.
Lukáš Kyselica hovorí, prečo by sa na niektoré rozhodnutia ich zákon vzťahovať nemusel: „Najdôležitejšie je, aby bolo to rozhodnutie v danom čase najlepšie podľa dostupných materiálov a v zmysle zákonov.”

„Každý minister, keď spraví politické rozhodnutie, musí deklarovať, z akých analýz a dát vychádza. Podklady mu pripravujú odborné útvary. A tie keď povedia, že tu sú tri varianty, je na ministrovi, ktorý variant zvolí, alebo ako sa k veci postaví. A keď by zvolil variant, ktorý by odporoval všeobecne záväzným právnym predpisom, tam by som videl tú hmotnú zodpovednosť,” vysvetľuje Kyselica.

Ministerské poistenie?
Vetrák dodáva, že zlé rozhodnutie, ktoré poškodzuje spoločný rozpočet, však nemôže konštatovať hocikto. V prípade zákona, ktorý má pripravený OĽaNO, by to musel byť orgán dohľadu, dozoru či kontroly, teda konkrétne napríklad Najvyšší kontrolný úrad či Úrad pre verejné obstarávanie.
Pred podaním žaloby by sa do toho vložila prokuratúra, ktorá musí určiť, kto je zodpovedný za škodu a v akej výške vznikla.
Proti zodpovednosti za škodu by sa verejní funkcionári mohli dať poistiť, no s poisťovňami o tom ešte budú musieť politici rokovať. V prvom kroku by tak zrejme schválili zákon bez toho, že by sa proti tomu dalo poistiť.
Je však otázne, ako ďaleko sa návrh na marcovej schôdzi dostane. Výhrady má podľa poslancov OĽaNO nielen SaS, ale aj Sme rodina.
Podriadení „vypadnú”
Vetrák hovorí, že kollárovci nie sú konceptu hmotnej zodpovednosti naklonení, no vedia si predstaviť diskusiu o variante, aký presadil ich podpredseda vlády pre legislatívu Štefan Holý do zákona o verejnom obstarávaní, kde prichádza finančná sankcia v prípade tretieho porušenia zákona.

„Má to svoje úskalia, lebo ak hneď na prvýkrát ‚vytunelujete‘ 100 miliónov eur, bude ešte nejaký druhý alebo tretí raz. Alebo sa zoberiete a ujdete do zahraničia?” pýta sa Vetrák.
Podľa neho je aktuálne isté len to, že návrh zákona o hmotnej zodpovednosti politikov sa nebude zaoberať úradníkmi, pripravujúcimi nadriadenému podklady, čo chcel presadiť Vetrákov kolega Kyselica. Bývalý vyšetrovateľ Gorily si sľuboval od prenesenia zodpovednosti na podriadených to, že ak im bude hroziť hmotná zodpovednosť, vzoprú sa svojim nadriadeným a nenechajú sa dotlačiť do manipulovania verejných obstarávaní.
Vetrák dodáva, že túto záležitosť chcú vyriešiť vo veľkej novele zákona o štátnej službe, kde sa budú venovať aj dovolenkám, vzdelávaniu a odmeňovaniu štátnych zamestnancov.

Rokovania stoja
Napriek tomu, že k hmotnej zodpovednosti existuje v koalícii množstvo výhrad, partneri sa o tejto téme dlhšie ani nebavili. Debata sa mala udiať na rezorte spravodlivosti, no zatiaľ k nej nedošlo. „Malo byť k tomu rokovanie na ministerstve spravodlivosti, ale ešte sme nedostali termín. Čaká sa teda na pani ministerku Kolíkovú,” hovorí podpredseda strany Za ľudí Juraj Šeliga.

Na ministerstve spravodlivosti však o ničom zatial nevedia. Hovorca rezortu Peter Bubla povedal, že aktuálne sústreďujú kapacity primárne na legislatívny proces súvisiaci s reformou súdnictva, ako aj na prípravu ďalších dôležitých, veľkých návrhov, či už je to novela Trestného zákona, Trestného poriadku, infozákona, zákona o výkone väzby, výkone trestu, rekodifikácia súkromného práva.
„V uvedenej veci neevidujeme teraz ani žiaden aktuálnejší poslanecký návrh,” dodal Bubla na margo hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov, aktuality.sk

X X X

Premiér Portugalska mal pozitívny test po volebnom víťazstve

Portugalský premiér pôjde na sedem dní do domácej izolácie.
Portugalský premiér António Costa v utorok oznámil, že mal pozitívny test na koronavírus, len dva dni po pôsobivom víťazstve svojej Socialistickej strany (PS) v nedeľných predčasných parlamentných voľbách a práve v období, keď začína zostavovať novú vládu. Informácie priniesla tlačová agentúra AP.
Costa vo vyhlásení uviedol, že pôjde na sedem dní do domácej izolácie v súlade s pandemickými pravidlami v krajine.
Ohromné víťazstvo.

Costa, ktorý je portugalským premiérom od roku 2015 a vo funkcii má byť ďalšie štyri roky, sa mal v stredu stretnúť s prezidentom Marcelom Rebelom de Sousom. Išlo by o prvý krok k tomu, aby mohol zložiť slávnostnú prísahu. Zatiaľ nie je známe, či ho nahradí iný predstaviteľ Socialistickej strany.
Zavrieť reklamu
Socialisti získali najmenej 117 kresiel v 230-člennom portugalskom parlamente, pričom im ešte budú pridelené štyri kreslá – to sa pokladá za ohromné víťazstvo.
Costa oslavoval volebný úspech spolu s množstvom predstaviteľov socialistov a podporovateľov na večierku, ktorý sa konal v suterénnej miestnosti bez okien v lisabonskom hoteli – účastníci sa od radosti objímali, vykrikovali a skandovali.
Zlá voľba na oslavu

Pri Costovom víťaznom prejave v preplnenej miestnosti s nízkym stropom boli prítomní aj zástupcovia médií. Toto miesto bolo kritizované ako zlá voľba na oslavu. Ľudia na akcii museli ukázať digitálny očkovací preukaz a mať na tvári rúško, ale kontroly sa nie vždy robili a niektorí ľudia si stiahli rúško pod bradu.
Parlamentné voľby sa v nedeľu konali počas veľkého nárastu v prípadoch nákazy variantom koronavírusu omikron. V čase volieb bol doma v karanténe približne milión obyvateľov, ale mali povolené ísť odvoliť – určenú na to mali poslednú hodinu volieb, aktuality.sk

X X X

Byt po odsúdenom Bašternákovi, v ktorom býval Robert Fico, chcú opäť vydražiť

Vyvolávacia cena bytu je stanovená na 1 740 000 eur. Prvý pokus speňažiť ho v roku 2020 nebol úspešný.
Známy luxusný byt v komplexe Bonaparte, ktorý patril odsúdenému Ladislavovi Bašternákovi a býval v ňom Robert Fico, opäť smeruje do dražby. Podľa oznamu na internete bude dražba 10. marca, pričom vyvolávacia cena bytu je stanovená na 1 740 000 eur. Záujemca ale musí zložiť aj zábezpeku 45 900 eur. Súčasťou dražby sú aj štyri garáže, nachádzajúce sa v suteréne budovy a jeden nebytový skladový priestor.

Byt je prakticky jedinou nehnuteľnosťou, ktorá zostala súčasťou Bašternákovho majetku v okamihu, kedy ho právoplatne odsúdili a súčasťou trestu bolo aj prepadnutie majetku. Tak napríklad známu luxusnú vilu na bratislavskom Slavíne prepísal na manželku. Úspešne sa zbavil aj bytov, garáží, motoriek, štvorkoliek či akcií firmy, ktoré podaroval rodine alebo prepísal na známych. Štát a správca konkurznej podstaty sa teraz pokúšajú nájsť cestu, ako majetok vrátiť späť.

Byt v Bonaparte sa už raz pokúšali vydražiť v polovici marca 2020, ale na dražbu nik nedorazil, zábezpeku predtým zložil jeden záujemca. Byt vtedy chcela speňažiť pôvodná konkurzná správkyňa za za 1,67 milióna eur.
Byt, v ktorom žil Robert Fico, je na najvyššom – štvrtom podlaží komplexu a má rozlohu 377 metrov štvorcových a dve terasy. Má štyri izby, tri kúpeľne a dve technické miestnosti.

Po Ficovcoch zostal prakticky holobyt. Chýba kuchyňa, zárubne, sanita, batérie aj časť podlahových krytín. Zem je v časti miestností prikrytá čiernou fóliou.

Vstup je do obrovskej haly, v ktorej centre je krb. Podlahy sú z čierneho lešteného mramoru s bielym žilkovaním. Miestnosť je po celom obvode osvetlená podsvietením s množstvom bodových svetiel. Z haly sa vychádza na veľkú terasu, z ktorej je panoramatický výhľad od bratislavského hradu cez Slavín až na Kamzík, aktuality.sk

X X X

V Česku vybrali nového policajného prezidenta

Novým českým policajným prezidentom bude od apríla Martin Vondrášek.
Novým prezidentom českej polície sa od apríla stane doterajší prvý námestník policajného prezidenta Martin Vondrášek. Na tlačovej konferencii to v utorok oznámil minister vnútra ČR Vít Rakušan.

Od Vondráška očakáva okrem iného to, že dotiahne reformu špecializovaných pracovísk polície. Súčasný policajný prezident Jan Švejdar vo funkcii skončí 31. marca, informuje iRozhlas.cz, spravodajský webový portál Českého rozhlasu.
Jediný uchádzač
Vondrášek bol jediným uchádzačom, ktorý sa prihlásil do výberového konania na obsadenie pozície policajného prezidenta. Podľa Rakušana poradná komisia, ktorá prihlášku posudzovala, potvrdila jeho odborné aj kvalifikačné predpoklady.
Minister už skôr uviedol, že jednou z verzií reformy je vyčlenenie samostatných útvarov pre riešenie kybernetickej kriminality a terorizmu z Národnej centrály proti organizovanému zločinu (NCOZ).
Rakušan zdôraznil, že s Vondráškom bude hovoriť o koncepcii polície, víziách do budúcnosti či rozpočte, ale nebude polícii zadávať konkrétnu prácu.
Priority
Vondrášek za svoje priority považuje personálnu stabilizáciu zboru a otvorenú komunikáciu. Ocenil, že vláda v programovom vyhlásení sľúbila, že ak zmení zákon o služobnom pomere, tak najskôr v roku 2024 a po odbornej a politickej diskusii.
Podporiť chce aj Službu kriminálnej polície a vyšetrovania (SKPV). Chce sa tiež zasadiť o digitalizáciu agend polície.
Vondrášek v polícii pôsobí od roku 1993. V roku 2008 sa stal námestníkom na pražskom policajnom riaditeľstve, o tri roky neskôr riaditeľom pražskej polície. Na policajnom prezídiu začal pracovať v roku 2014, keď ho vtedajší policajný prezident Tomáš Tuhý poveril funkciou prvého námestníka.

Absolvent MEPA
Vondrášek absolvoval bezpečnostno-právne štúdiá na Policajnej akadémii Českej republiky v Prahe a vyštudoval aj Pedagogickú fakultu Masarykovej univerzity v Brne. Je tiež absolventom Stredoeurópskej policajnej akadémie (MEPA).
Jan Švejdar začiatkom januára novinárom povedal, že na decembrovej schôdzke s Rakušanom pochopil, že súčasná vláda chce zmenu na pozícii policajného prezidenta. Dodal, že nechce blokovať rokovania medzi ministerstvom a políciou, aktuality.sk

X X X

Ruskí vojaci cvičili v Podnestersku

Cvičenie sa uskutočnilo na pozadí hromadenia ruských jednotiek v blízkosti Ukrajiny.
Ruská armáda zorganizovala vojenské cvičenie v moldavskej odštiepeneckej oblasti Podnestersko, ktorá susedí s Ukrajinou. V utorok to oznámilo ruské ministerstvo obrany, informovala agentúra Reuters.

Stovky ruských vojakov
Operačná skupina ruských síl v Podnestersku (OGRF) nacvičovala streľbu na ciele, ktoré napodobňovali postupujúcu pechotu. Vojaci tiež nacvičovali zaujatie palebných pozícií a streľbu z granátometov.
Reuters pripomína, že cvičenie sa uskutočnilo na pozadí hromadenia ruských jednotiek v blízkosti Ukrajiny a nárastu vojenskej aktivity Moskvy, ktorá v západných štátov vyvoláva obavy, že Rusko plánuje inváziu na Ukrajinu. Kremeľ to odmieta.
Rusko má v Podnestersku zhruba 500 až 750 vojakov a ďalších zhruba 450 príslušníkov mierových síl. Ruské jednotky sú v separatistickom regióne rozmiestnené od roku 1992, keď Podnesterci viedli krátku vojnu s Moldavskom a vyhlásili nezávislosť.
Medzinárodne neuznaný štát
Podnestersko je naďalej medzinárodne neuznaný, ale inak de facto samostatný štát v Moldavsku na území s ruským obyvateľstvom. Rozprestiera sa na ľavom brehu rieky Dnester, má rozlohu 4163 štvorcových kilometrov a vyše 465.000 obyvateľov.
Nezávislosť Podnesterska dodnes neuznal nijaký štát ani medzinárodná organizácia. Urobili tak iba separatistické regióny ako Abcházsko, Južné Osetsko a Náhorný Karabach, hoci sami majú problémy s medzinárodným uznaním, aktuality.sk

X X X

Keby Djokovič nebojoval za slobodu ľudí, Nadal by nevyhral, tvrdí Ďurica

K veľkým fanúšikom tenisu sa radí aj niekdajší slovenský futbalista Ján Ďurica. Bývalému reprezentantovi sa pozdávalo, ako deportovaný Novak Djokovič zagratuloval víťazovi AO Rafaelovi Nadalovi, ktorý zdolal v päťsetovej bitke Daniila Medvedeva.
"To, čo musel zažiť tento v mojich očiach neuveriteľný športovec a najlepší tenista! Napriek všetkému našiel v sebe neuveriteľnú pokoru, obrovskú silu a zagratuloval Nadalovi, ktorý ho kritizoval.
Tú trofej by Nadal nezískal keby Djokovič nezabojoval za svoju slobodu a slobodu ľudí. Si kráľ Nole,“ napísal na Instagrame.

Bývalá opora národného tímu si myslí, že vyhrala politika, nie šport.
„Nemám vôbec nič proti Nadalovi. Samozrejme, je to veľký tenista, ukázal to tým, že otočil zápas s Medvedevom. To klobúk dole. Myslel som to tak, že Djokovič podľa mňa tiež mal bojovať o trofej a žiaľ, vyhralo niečo iné ako šport.
Každý je zodpovedný za svoje zdravie. Novak bojuje za svoju slobodu a ako chce žiť. Ak sa nechce dať zaočkovať, tak musí mať na to dôvody, prečo je tak rozhodnutý,“ vysvetľoval Ďurica pre portál sport24.sk.

Nepáči sa mu, že Srbovi najskôr organizátori udelili výnimku, vpustili ho do krajiny a následne mu víza dvakrát vzali a z Austrálie ho deportovali.
"Všetky podmienky, ktoré mal splniť, podľa mňa splnil. Pokiaľ bol negatívny po príchode do Austrálie a aj počas toho ako tam bol, tak nevidím dôvod, prečo by nemal hrať.
Neviem, prečo práve z neho urobili exemplárny prípad a všetko si to odniesol. A to kvôli tomu, že nebol zaočkovaný, ale bol negatívny na PCR testy. Za mňa týmto prehral šport,“ dodal Ďurica./agentury/

X X X

Ruská invázia na Ukrajinu by bola pohromou, uznal Boris Johnson

Veľká Británia by v prípade invácie reagovala sankciami.
Kyjev 1. februára (TASR) - Britský premiér Boris Johnson v utorok varoval, že prípadná ruská invázia na Ukrajinu by viedla k pohrome a že v prípade vojenskej agresie začnú sankcie voči Rusku platiť okamžite. TASR o tom informovala na základe informácií od agentúr AFP a Reuters.

Výzva pre Rusko
„Ruská invázia na Ukrajinu by bola politickou a humanitárnou katastrofou a podľa môjho názoru by to bola pre Rusko aj svet vojenská katastrofa," povedal Johnson na tlačovej konferencii v Kyjeve.
Britský premiér vyzval Rusko, aby stiahlo svoje jednotky z oblastí pri ukrajinských hraniciach a aby nezhody neriešilo vojenskou cestou.
„Je životne dôležité, aby Rusko ustúpilo a zvolilo si cestu diplomacie. Verím, že je to stále možné," povedal Johnson po boku ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Predstaviteľ Londýna zároveň varoval Moskvu, že v prípade vpádu na územie susednej krajiny Británia zavedie tvrdé sankcie.
Obavy Západu
„Je dôležité, aby v Moskve pochopili, že spôsob, akým tieto sankcie aplikujeme, bude automatický. V momente, keď dôjde k ďalšiemu vpádu na suverénne ukrajinské územie, začnú tieto sankcie platiť... Predkladáme novú legislatívu, (ktorá) nám umožní veľmi priamym spôsobom zasiahnuť strategické obchodné záujmy Ruska," spresnil Johnson.

Rusko, ktoré v roku 2014 anektovalo Krym a podporuje separatistov na východe Ukrajiny, sústredilo v blízkosti ukrajinských hraníc desaťtisíce vojakov. Západ sa preto obáva, že Moskva by mohla svojho suseda vojensky napadnúť. Rusko to odmieta a tvrdí, že napätie zvyšujú západné mocnosti rozmiestňovaním vojenských jednotiek vo východnom krídle Severoatlantickej aliancie (NATO), aktuality.sk

X X X

SaS nechce Katarínu Hatrákovú za komisárku pre deti

Poslankyňa OĽANO je terčom kritiky predstaviteľov viacerých organizácií pôsobiacich v oblasti duševného zdravia a práce s deťmi.
Poslankyňa Národnej rady (NR) SR Katarína Hatráková (OĽANO) nemá pri kandidatúre na komisárku pre deti v žiadnom prípade podporu poslaneckého klubu SaS. Pre TASR to uviedol hovorca strany Ondrej Šprlák.
Postoje Hatrákovej v liste poslancom Národnej rady (NR) SR kritizujú predstavitelia viacerých organizácií pôsobiacich v oblasti duševného zdravia a práce s deťmi. Tvrdia, že jej vyjadrenia sú problematické a mali by ich zvážiť pri rozhodovaní. Poslanci majú voliť komisárku ešte na februárovej schôdzi.

Telesné tresty voči deťom
„K medializovaným informáciám si poslankyňu ešte pozveme na klub," reagoval Šprlák na list. Hatrákovej vyjadrenia a postoje podľa signatárov listu vzbudzujú u odbornej a laickej verejnosti vážne obavy, či bude skutočne vždy prihliadať na najlepší záujem detí a v tomto zmysle zo svojej pozície aj konať.

Dodali, že kandidátka namiesto nulovej tolerancie násilia pripúšťa určitú mieru telesných trestov voči deťom za niektorých okolností. Pod list adresovaný poslancom sa podpísali predstavitelia Ligy za duševné zdravie SR, Linky detskej istoty, Únie materských centier a ďalších organizácií, ako aj psychológovia i psychoterapeuti.

Voľba komisárky pre deti sa má konať 17. februára. Okrem Hatrákovej kandiduje Mária Vargová. Poslanci sa pokúšali zvoliť komisára pre deti už v decembri 2021, no vtedy nebola voľba úspešná. Vargová a Hatráková kandidovali už vtedy, aktuality.sk

X X X

Analytici XTB: výhľad trhu na rok 2022

Rok 2021 bol pre investovanie nevídane úspešným rokom, keď rástli ceny takmer všetkých aktív na všetkých trhoch. To vyvoláva otázku, či je takýto trend udržateľný – či sa prenesie aj do roku 2022, prípadne do ďalších rokov.
Analytici jedného z najväčších európskych brokerov, spoločnosti XTB Online Trading, pripravili podrobný report vo formáte PDF, ktorá sa zameriava najmä na výhľad trhu na rok 2022. Môžete si ju bezplatne stiahnuť na tejto webovej stránke. Ochutnávku nájdete v nasledujúcom článku.

Ktoré témy budú hýbať trhmi a ktorých budú plné médiá? Vybrali sme tie najhorúcejšie, o ktorých môžeme takmer s istotou povedať, že nás budú sprevádzať na (nielen) investičnej ceste v roku 2022. Tak poďme na to!

NFT investície budúcnosti
Na prvý pohľad sa môže zdať, že investovanie do digitálnych aktív je bláznivá záležitosť. Podobne ako kryptomeny pred 10 rokmi, aj takzvané nifties si však môžu oprávnene vyžadovať pozornosť. Investícia do NFT znamená investíciu do digitálneho majetku, či už ide o obrázok, video, predmety v hrách, citát slávnej osobnosti alebo dokonca vášho suseda.

Prečo by si ho niekto kupoval?

Situáciu možno ľahko prirovnať k investovaniu do štandardného umenia. Hoci v mnohých slovenských domácnostiach visí na stenách Vitruviánsky muž Leonarda da Vinciho za pár eur, originál, ktorý sa zvyčajne vystavuje v talianskych Benátkach, má nevyčísliteľnú hodnotu. Digitálne aktíva je možno ešte ľahšie kopírovať, ale nespochybniteľný záznam v blockchaine, ktorý identifikuje originál a vlastníka, môže z týchto aktív urobiť skutočné zberateľské kúsky. Digitálny objekt môže mať napríklad vo svojom rodnom liste zakódované aj automatické ničenie, čo z Banksyho skartovačky na obraze Dievča s balónom robí relikt minulosti.

Okrem toho NFT už poskytujú pasívny príjem. Zakúpený majetok, ako sú bojovníci alebo pozemky v hrách NFT, už možno prenajímať iným hráčom, ktorí zarábajú peniaze ich používaním, keď ich majiteľ nepoužíva. Áno, znie to bláznivo, ale svet investícií sa mení a tí, ktorí rýchlo pochopia nové pravidlá, budú mať náskok. Aké sú riziká? Väčšina digitálnych aktív sú bezcenné drobnosti. Investície do NFT je potrebné starostlivo vyberať rovnako ako akékoľvek iné investície. Preto musí investor počítať s veľkým rizikom!

Udržateľné investovanie
Dôraz na ekológiu vládne svetu. Škaredé káčatko, ktoré bolo dlhé roky v područí finančného sveta, pretože pre verejnosť vyzeralo dobre, sa stalo hlavným investičným prúdom. Investori dávajú jasne najavo, že im nejde len o najvyššie tržby a zisky. Tento problém sa rieši prostredníctvom investícií ESG, ktoré smerujú financie do oblastí s najvyšším hodnotením „udržateľnosti” z hľadiska vplyvu na životné prostredie, sociálnych aspektov alebo riadenia. Pre koho sú tieto investície určené? Hlavne pre tých, ktorí túžia po vyššom zisku.

Avšak aj v prípade investícií ESG sa môžeme popáliť. Spoločnosti s najvyšším hodnotením ESG môžu byť veľmi rizikové a investičnš nezaujímavé. Problémom je aj samostatné stanovovanie ratingu, ktoré nemusí zodpovedať skutočnosti. Okrem toho niektorí ekonómovia tvrdia, že takéto investície nespĺňajú podmienku efektívnej alokácie kapitálu.

Aj zarytí odporcovia ESG však musia tento trend sledovať. Centrálne banky, ktoré sú tiež často významnými investormi, sa začínajú zameriavať na ekologické investície. V polovici roka Európska centrálna banka vytvorila priestor na prednostné nákupy cenných papierov, ktoré spĺňajú vysoké kritériá ESG. A ak nové peniaze prúdia predovšetkým do aktív ESG, môžeme očakávať vyšší rast cien v tejto oblasti ako vo zvyšku trhu.
Máte záujem o viac? Ak chcete byť na rok 2022 stopercentne pripravení, prečítajte si celú správu vo formáte PDF od profesionálneho tímu analytikov XTB - úplne zadarmo a v slovenčine!
Inflácia
Nárast inflácie bol jednou z hlavných tém roku 2021. Dlhý čas sa rast cien vysvetľoval skôr technickými dočasnými faktormi, či už išlo o nízku porovnávaciu základňu z predchádzajúceho roka alebo problémy v ponukovom a dopytovom reťazci. Koncom roka sa však začalo ukazovať, že slovo „dočasný” sa môže zmeniť na „dlhodobý”. Podobne to začali vnímať aj centrálne banky na čele s americkým Fedom, pričom v prvých novembrových týždňoch došlo k zmene názoru.

Otázkou je, ako sa situácia vyvinie v budúcom roku. Už teraz sa však objavujú náznaky, že vrchol rastu cien je ešte pred nami. Medzi najdôležitejšie patria výrazne rastúce indexy spotrebiteľských cien. V novembri zaznamenali USA najvyššiu infláciu za posledných 39 rokov. Príliš veľa nádeje do budúcnosti nedávajú indexy cien výrobcov, ktoré na jeseň zrýchlili a v mnohých krajinách výrazne prevýšili rast indexov spotrebiteľských cien. Možno očakávať, že výrobcovia budú musieť väčšinu zvýšených nákladov preniesť na spotrebiteľov.

Okrem toho sa vo vyšších cenách ešte v plnej miere neprejavili účinky prudkého nárastu cien energií, ktoré sa koncom roka opäť zvýšili. Napätý trh práce, ktorý tlačí na rast miezd, bude tiež vyvíjať tlak na rast cien. Naopak, rast cien by mohlo brzdiť sprísňovanie menovej politiky centrálnych bánk a nevýrazný rast niektorých veľkých ekonomík.
2fotky v galériiIlustračné fotoZdroj: XTB online trading

Akciové trhy
Každý, kto sa začal zaujímať o finančné trhy po koronavírusovom prepade, sa môže cítiť ako neporaziteľný investor. Extrémny rast cien akcií v roku 2020 mal skvelé pokračovanie v roku 2021, keď akciové indexy pridali ďalšie desiatky percent. Na čele rastu boli technológie, ktorým dominovali mediálne známe spoločnosti ako Tesla, Amazon a Netflix. K rastu prispel silný hospodársky rast, menová expanzia centrálnych bánk a štedré vlády, ktoré vďaka lacným peniazom začali míňať, akoby zajtra nemalo byť. Každá párty má však svoj koniec. Éra štedrej podpory sa končí a účty sa budú musieť vyrovnať.
Udržia si akciové indexy svoje vysoké úrovne? Trhové prostredie sa v posledných rokoch výrazne zmenilo. Okrem rozšíreného pasívneho investovania sa do investovania čoraz viac zapájajú aj drobní obchodníci. Rizikom je aj rastúci objem dlhu, ktorý investori využívajú na vstup do pozícií. Tieto faktory môžu byť zdrojom potenciálne vysokej volatility, ktorá by mohla zvýrazniť vplyv negatívneho vývoja na trhu. Spoločnosti budú musieť v nasledujúcich štvrťrokoch potvrdiť svoje vysoké ocenenia hospodárskymi výsledkami, keďže prílev novej likvidity sa zníži. Ak sa im to nepodarí, stúpenci stratégie „buy the dip” budú mať prvýkrát po dlhom čase príležitosť nakupovať s výraznou zľavou.

Úrokové sadzby v eurozóne
Európska centrálna banka zatiaľ nepristúpila k uťahovaniu monetárnej politiky aj napriek tomu, že európska ekonomika sa citeľne prehrieva. Dôkazom toho je vysoká miera inflácie v eurozóne, ktorá dosahuje úroveň 5 %. Proti tak vysokej miere inflácie však bude musieť centrálna banka zasiahnuť (možno skôr, ako sama tvrdí). V súčasnosti sa totiž očakáva, že úrokové sadzby sa budú zvyšovať až v budúcom roku. No v prípade pokračovania inflačných tlakov však môže ECB svoj postoj zmeniť. Podobná situácia sa odohrala v USA, kde centrálna banka pristúpila v posledných mesiacoch k prudkej zmene rétoriky a v súčasnosti sa už očakávajú tri až štyri zvýšenia úrokových sadzieb v tomto roku. V prípade pretrvávajúcich inflačných tlakoch môže ECB prehodnotiť svoj postoj a pristúpiť k agresívnejšej úprave monetárnej politiky, čo môže mať za následok začiatok cyklu zvyšovania úrokových sadzieb už v tomto roku.

Život s koronavírusom
Príchod koronavírusu ovplyvnil život celej spoločnosti. Takmer všetci sme boli nútení zmeniť svoje správanie a veľmi rýchlo sa prispôsobiť. Na mikroúrovni sa nám to nemusí zdať až také zásadné, z makroúrovne ale došlo k zásadným zmenám. Covid-19 vyvolal odchod zamestnancov z kancelárií a už teraz je jasné, že sa nikdy nevrátia v rovnakom počte. Homeoffice ovplyvnil aj dopravu. Pozitívny účinok menšej potreby premiestňovania je oslabený skutočnosťou, že viac ľudí pociťuje potrebu používať súkromné vozidlá z obavy pred nákazou.

Vďaka službám poskytujúcich dopravu nákupu až domov musí menej ľudí cestovať z tohto dôvodu. Rozširuje sa aj dovoz nepotravinového tovaru. Vráti sa život do starých koľají po nákaze koronavírusom? Nikto to nemôže vedieť s istotou, ale je to veľmi nepravdepodobné. Prežijú však len tie inovácie, ktoré budú mať zmysel aj v budúcnosti bez rúšok. A aj keď to nie je otázka roku 2022, vizionári nás už pripravujú na presun ľudskej činnosti do kyberpriestoru, kde sa môžeme zabávať aj pracovať. Metaverse od spoločnosti Meta môže byť len začiatkom. Toto by nám mohlo poskytnúť priestor bez Covidu-19, aktuality.sk