... podozrivých už zadržali:Dvaja nemeckí policajti boli dnes skoro ráno zastrelení pri rutinnej cestnej kontrole v blízkosti mesta Kusel v spolkovej krajine Porýnie-Falcko na západe Nemecka. Polícia vychádza z toho, že páchateľov bolo niekoľko. V podvečer zadržala dvoch podozrivých. Policajti sa pripravujú na operáciu v blízkosti cesty, kde boli v pondelok 31. januára 2022 zastrelení dvaja ich kolegovia neďaleko mesta Kusel v Nemecku.

Jeden z nich je podľa agentúry DPA policajne známy a má povolenie na držanie zbraní.
Dvadsaťdeväťročný policajt a jeho o päť rokov mladšia kolegyne prišli o život okolo 4:20. Krátko predtým informovali dispečing o zastavení podozrivého auta, v ktorého kufri našli zastrelenú zver. Potom už len kolegom stačili oznámiť: „Oni strieľajú“. Niekoľkokrát vystrelil aj policajt, ​​jeho kolegyňa zbraň vytiahnuť nestihla. Či strážca zákona strieľal do vzduchu alebo niektorého z podozrivých zranil, nie je zatiaľ jasné.

Ešte študovala
Podľa DPA je ale pravdepodobné, že obaja zomreli po zásahu do hlavy, pretože na sebe mali ochranné vesty, ktoré siahajú od bokov až po krk. Policajtka, ktorá ešte študovala na policajnej akadémii, bola na mieste mŕtva. Jej kolega zomrel krátko po tom, čo na miesto dorazili posily a záchranári. Obaja mŕtvi pochádzali zo západonemeckej spolkovej krajiny Sársko.

„Vychádzame z toho, že ozbrojených páchateľov bolo viac,“ uviedla polícia, ktorá už dostala vyše 50 tipov od verejnosti. Dvoch podozrivých zadržala v podvečer. Prvým je tridsaťosemročný Andreas Johannes Schmitt, ktorý podľa informácií magazínu Spiegel zhruba 50 kilometrov od miesta činu, na ktorom polícia našla jeho doklady, prevádzkuje obchod so zverinou a o kúsok ďalej aj pekárstvo. Totožnosť druhého zadržaného, ​​ktorému je 32 rokov, zatiaľ polícia nezverejnila. Oboch dostihla v sárskom meste Sulzbach.

Pátranie po ďalších možných páchateľoch pokračuje.
Premiérka západonemeckej krajiny Porýnie-Falcko Malu Dreyerová a minister vnútra Roger Lewentz vyjadrili hlboký šok. „V myšlienkach sme s príbuznými. Je to strašný zločin. Sme veľmi rozrušení, že dvaja mladí ľudia prišli o život pri výkone služby,“ uviedli vo vyhlásení, kde oznámili, že na znamenie smútku nariadili stiahnutie vlajok na pol žrde. Ľútosť vyjadrila aj rada ďalších politikov./agentury/

X X X

Kauza Očistec: Sudca Truban nechce súdiť policajnú mafiu, po námietkach sa sám vylúčil

Sudcu Michala Trubana v tomto prípade namietal dozorový prokurátor prípadu aj špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, ktorého mali policajti z Bödörovho komanda sledovať.
Bývalý šéf Špecializovaného trestného súdu Michal Truban zrejme nebude riešiť ostro sledovanú kauzu policajnej mafie, ktorá mala fungovať pod vedením Norberta Bödöra.
Truban tak vyhovel námietkam špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica, ktorý v kauze Očistec figuruje ako poškodený, aj dozorujúceho prokurátora Michala Šúreka.

Trubanovi prípad ešte koncom minulého roka pridelila ako samosudcovi elektronická podateľňa. V krátkom čase však prišli námietky spomínaných prokurátorov.
O svojej prípadnej zaujatosti v takýchto prípadoch sudca rozhoduje najprv sám. Podľa zistení Aktuality.sk Truban v tomto prípade námietke vyhovel a sám od prípadu odišiel - vraj z opatrnosti.
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať sťažnosť, o ktorej by rozhodoval Najvyšší súd.

Disciplinárka v kauze Dobytkár
Sudca Truban bol v minulosti kritizovaný, že v kauze Dobytkár nevzal do väzby práve už spomínaného Norberta Bödöra.
Neskôr sa navyše ukázalo, že jeden zo spolupracujúcich obvinených spomínal Trubanovo meno v spise korupčnej kauzy poľnohospodárskych dotácií. V tejto súvislosti čelí aj disciplinárnemu stíhaniu.
Šéf Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala a šéf Súdnej rady Ján Mazák sudcovi vyčítajú, že pri rozhodovaní o väzbe pre Norberta Bödöra nevyslovil svoju zaujatosť a nevylúčil sa z rozhodovania. Hrubala aj Mazák žiadali preloženie Trubana na nižší súd.

Prípad mala pôvodne riešiť Súdna rada. Vytýčila aj termín pojednávania, ten však padol kvôli pandémii a medzičasom vznikol Najvyšší správny súd, ktorý má po novom riešiť aj disciplinárne konania voči sudcom.
Rozhodnutie z opatrnosti
Práve na toto disciplinárne stíhanie Trubana v inej Bödörovej kauze upozornil vo svojej námietke dozorový prokurátor Očistca Michal Šúrek a Truban v tejto súvislosti jeho námietke vyhovel.
Podľa uznesenia tak urobil z opatrnosti preto, aby nepadol ani tieň podozrenia na jeho nestrannosť v tejto veci, keďže v nej figuruje rovnaký obvinený - Bödör.

„Aj keď sa samosudca necíti byť subjektívne zaujatý vo veci konať, z hľadiska tzv. javovej stránky nestrannosti konajúceho samosudcu je podstatnou reálna existencia objektívnej okolnosti, ktorá by mohla viesť k pochybnostiam, že sudca disponuje určitým nie nezaujatým vzťahom k veci, stranám alebo k ich zástupcom,” napísal o sebe sudca.
Tvrdí, že hoci nebolo o disciplinárnom konaní doposiaľ rozhodnuté, už samotná skutočnosť, že v oboch prípadoch vystupuje Norbert Bödör „môže vyvolať u nestranného pozorovateľa konkrétnu pochybnosť o absencii nestrannosti konajúceho samosudcu, a preto z uvedených dôvodov a z opatrnosti v tejto časti samosudca považoval vznesenú námietku zaujatosti za dostatočnú.”

Lipšicovu námietku neuznal
Šúrek upozornil aj na fakt, že Truban sa pred časom sám namietol z rozhodovania v prípade, kde figuroval niekdajší špeciálny prokurátor Dušan Kováčik. Ten je pritom obvinený aj v kauze Očistec. Šúrek dozoruje obe kauzy.
Námietku podal aj šéf špeciálnej prokuratúry Daniel Lipšic, nie však ako funkcionár, ale ako súkromná osoba.

Lipšic je v kauze Očistec v postavení poškodeného. ​​Podľa zistení vyšetrovateľov aj priznania viacerých obvinených ho totiž ešte ako politika údajne sledovali za peniaze a na objednávku práve policajti, ktorí mali byť súčasťou tzv. Bödörovho komanda.
Lipšic sudcu Trubana v minulosti verejne kritizoval, ten mal následne súkromne reagovať SMS správou. Túto komunikáciu napokon Lipšic spomenul aj v námietke voči sudcovi. Potvrdil to v rozhovore pre Denník SME. Tejto námietke však sudca Truban nevyhovel, aktuality.sk

X X X

Šéfka liekového ústavu Zuzana Baťová končí vo funkcii

Do skončenia výberového konania povedie Štátny ústav pre kontrolu liečiv Peter Potúček.
Aktualizované o 16:28
Doterajšia riaditeľka Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) Zuzana Baťová vo vedení ústavu končí. Dnes o tom informovalo ministerstvo zdravotníctva.
Z
„Štátny ústav na kontrolu liečiv povedie od februára PharmDr. Peter Potúček, PhD., MSc. Na poste riaditeľa a generálneho tajomníka úradu vystrieda PharmDr. Zuzanu Baťovú. Peter Potúček bude ústav viesť do ukončenia riadneho výberového konania,“ oznámila hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová.

Šéfka ŠÚKL-u podľa Eliášovej odchádza na základe vlastného rozhodnutia.
Baťovú do funkcie riaditeľky a vedúcej služobného úradu liekového ústavu vymenoval niekdajší minister zdravotníctva Tomáš Drucker na základe úspešného absolvovania výberového konania.

Matovičov tlak pre Sputnik
Úradu šéfovala od 7. septembra 2016. Do pozorností verejnosti sa dostala najmä na jar 2021 vyjadrením, že vakcíny Sputnik spája v niekoľkých krajinách len názov, minister financií a šéf OĽaNO Igor Matovič následne urobil dlhú tlačovú konferenciu, počas ktorej ju obvinil zo šírenia bludov.

Dôveru ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (nominanta OĽaNO) v tom čase mala. Vlani sa vyjadril, že si nemyslí, že celú záležitosť okolo Sputnika pokazil liekový ústav.
Aj napriek tlaku Matoviča Baťová opakovane hovorila, že stanovisko ohľadom Sputnika bolo založené na zisteniach a faktoch a niet na ňom čo meniť.

Potúček plánuje sledovať trendy
Peter Potúček prichádza do prostredia, ktoré mu je známe, čo považuje za výhodu, pretože v čase pandémie je potrebné pre správne rozhodnutia vedieť sa rýchlo orientovať.

„V rámci COVID-19 je dôležité tiež nepretržite sledovať trendy a byť v úzkom kontakte s Európskou liekovou agentúrou a ďalšími odbornými autoritami. Verím, že aj v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva budeme prinášať ľuďom na Slovensku moderné a bezpečné lieky, rovnako tak budeme ako Štátny ústav pre kontrolu liečiv zodpovedne plniť svoju úlohu v systéme,“ vyjadril sa Potúček, aktuality.sk

X X X

GP Žilinka odišiel z výboru: Nebudem ústretový k tým, ktorí mnou pohŕdajú. V Moskve citlivé otázky neotváral

Generálny prokurátor hovorí o veľmi nebezpečnom trende kopnúť si do neho.
Poslanci koalície dnes chceli v parlamente vypočúvať generálneho prokurátora Maroša Žilinku za to, že sa v polovici januára zúčastnil na oslavách výročia založenia ruskej generálnej prokuratúry v Moskve.
Žilinka sa v metropole Ruska stretol aj s Igorom Krasnovom, ktorý je na sankčnom zozname EÚ, za čo ho ostro kritizovali viacerí predstavitelia koalície. Rokovanie výboru však skončilo fiaskom.

Opoziční poslanci sa rozhodli pre obštrukciu a poslanci Sme rodiny vôbec neprišli. Výbor tak nebol uznášaniaschopný.
Podobná situácia nastala aj minulý týždeň vo štvrtok, keď na výbor prišiel šéf našej diplomacie Ivan Korčok. Napriek tomu, že aj vtedy sa viacero zákonodarcov ospravedlnilo, Korčok v parlamente zostal a odpovedal na otázky. Žilinka sa dnes rozhodol odísť. ​
Hrubá neúcta
„Považujem to za prejav vzťahu ku generálnemu prokurátorovi ako ústavnému činiteľovi, a preto nevidím dôvod, prečo by som sa mal ja ústretovo stavať k tým, ktorí pohŕdajú generálnou prokuratúrou,“ vyhlásil Žilinka.
Poslanci koalície ho za tento postoj kritizovali a poukazovali pri tom práve na prípad Korčoka.
Naopak, opozícia vyčítala koalícii, že na výbor neprišli všetci. „Za mňa je to hrubá neúcta voči poslancom aj verejnosti,“ komentoval dnešok poslanec Andrej Stančík (OĽaNO).

Žilinka neodpovedal poslancom, novinárom sa však nevyhol. Vyhlásil, že pozvanie do parlamentu považuje za absurdné.
„Považujem to za súčasť veľmi nebezpečného trendu súčasnosti, a to kopnúť si do generálneho prokurátora,“ uviedol Žilinka. Svoju cestu do Moskvy dnes verejne komentoval vôbec prvýkrát.

Potláčanie práv neriešil
Tvrdí, že návštevou Ruska neporušil žiadne predpisy a po celý čas zdôrazňoval, že nebol jediným zástupcom z krajín EÚ na oslavách.
„Bol tam generálny prokurátor Slovinska, bol tam federálny prokurátor Belgického kráľovstva, ktorý dokonca vystúpil s prejavom v rámci rokovania s Krasnovom. Boli tam zástupcovia OECD, Medzinárodnej asociácie prokurátorov, Talianska, Rumunska, Chorvátska, Nórska,“ vysvetľoval.

Faktom je, že Žilinkovi nikto nevyčítal, že by svojou cestou do Ruska nejaké predpisy porušil. Brusel Žilinkovi ústami hovorcu EÚ pre zahraničné záležitosti Petra Stana odkázal, že problémom je, ak v Moskve netlmočil žiadne výhrady, ktoré EÚ má k politickému zneužívaniu justície a prokuratúry.
Žilinka dnes priznal, že takéto citlivé otázky neotváral. „Nebola o tom debata, ale pri každom jednom stretnutí som apeloval na dodržiavanie zákona,“ dodal.

Žilinka: Zlomyseľné a absurdné
Niektorí koaliční lídri Žilinkovi vyčítali, že jeho cesta do Ruska súvisela s jeho zásadnými pripomienkami k obrannej zmluve s USA. Napríklad minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) vyhlásil, že Žilinka si odmietnutím zmluvy iba pripravoval pôdu pre svoju návštevu.

Žilinka to označil za absurdné a zlomyseľné. Tvrdí, že pozvánku na oslavy dostal už v septembri. Svoju účasť na nich vraj potvrdil v čase, keď ešte ani netušil, že sa nejaká dohoda s USA pripravuje.
Žilinku pre návštevu osláv kritizoval aj minister Korčok, keď mu odkázal, že mu nechá svoje telefónne číslo, aby sa s ním nabudúce poradil. Žilinka však hovorí, že svoju cestu do ruskej metropoly konzultoval s našou ambasádou v Rusku, ktorá pod rezort diplomacie spadá.

„Jeden jedinýkrát počas diskusie s veľvyslanectvom neprišiel ani len náznak, že neodporúčajú návštevu generálnej prokuratúry na týchto oslavách,“ dodal.
V utorok ďalší výbor
Generálny prokurátor dnes reagoval aj na kritiku, ktorú vyvolalo jeho dohodnutie spolupráce s Rusmi v oblasti korupcie, extrémizmu či kyberkriminality. Množstvo kyberútokov pochádza totiž práve z Ruska.

„Môžete sa ma rovnako opýtať, ako chceme bojovať proti mafii s krajinou (Talianskom, pozn. red.), ktorá je kolískou mafie a kde krajina nesporne pôsobí,“ argumentoval.
Už v utorok ráno by mal prísť Žilinka do parlamentu opäť. Tentokrát na rokovanie ústavnoprávneho výboru, ktorý sa chce generálneho prokurátora opäť pýtať na Moskvu, ale aj na využívanie paragrafu 363 Trestného poriadku.
Nie je však isté, či sa rokovanie uskutoční. Ak poslanci Sme rodiny opäť neprídu a opozícia bude robiť obštrukciu, Žilinka zrejme zasa odíde, aktuality.sk

X X X
​
Wrightová: Macronov postoj k Rusku sa mení

"Francúzsko jednoznačne podporuje súčasné rokovania s Ruskom a transatlantický prístup. Ale, a to je téza prezidenta Emmanuela Macrona, nie je možné, aby niekto bral EÚ vážne, keď nemá dostatočné vojenské kapacity, nevie, aké má priority a nehovorí jedným hlasom,“ povedala zahraničnopolitická analytička Georgina Wrightová, ktorá v parížskom Montaigneovom inštitúte vedie Európsky program.

X Ako vníma Francúzsko ruskú krízu? Aké sú jeho priority?

V Paríži vládne pocit, že je to vážna situácia, že existuje skutočné riziko, že Rusko napadne Ukrajinu. Francúzsko sa tomu venuje na viacerých úrovniach. Podporuje rokovania USA s Ruskom a chce pokračovať vo vyjednávaniach v normandskom formáte, ktorého je členom spolu s Ukrajinou, Ruskom a Nemeckom. Minulý týždeň sa v Paríži v rámci týchto rozhovorov podaril malý prelom.

Zúčastnené strany uviedli, že v Berlíne budú mať tento týždeň ďalšie kolo vyjednávaní. Paríž jednoznačne stojí za NATO, keď povedal, že pošle vojakov do Rumunska. Francúzsko si uvedomuje, že je potrebné mať debatu, čo urobíme na hraniciach s Ukrajinou, keby ju Rusko napadlo. Paríž chce pokračovať v dialógu s Moskvou, ale zároveň jej dáva najavo, že jej hrozia vážne následky, ak sa nenájde dohoda.

X Macron chce mať priamy kontakt so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom a oživuje normandský formát. Snaží sa Paríž otvoriť nové diplomatické kanály?

Nie je to hľadanie nejakej alternatívy k tomu, čo sa deje. Je to ďalší príspevok k diplomatickému úsiliu. Francúzske ministerstvo zahraničných vecí jednoznačne povedalo, že podporuje americko-ruský dialóg, prácu v NATO a v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Ale Paríž chce byť aktívny, preto sme svedkami rokovaní v normandskom formáte. A chce ich aj Berlín. Okrem toho vo Francúzsku nastal posun v politike smerom k Rusku.

X V čom sa to prejavuje?

Pamätáte sa, ako bol Putin vo Francúzsku v roku 2019 a Macron hovoril o dialógu s Moskvou? Mnohých spojencov to vtedy skutočne nahnevalo. Mali pocit, že Macron to robí bez dostatočnej konzultácie v rámci EÚ a NATO, že nehovorí s partnermi na východnom krídle. V Paríži si uvedomili, že to bola chyba a že je potrebné politiku k Rusku presunúť viac na európsku úroveň. Francúzsko zdôrazňuje, že hlas Európy by mal zaznieť na rokovaniach s Kremľom. Dodáva však, že Európania nehovoria jedným hlasom, čo by bolo potrebné do budúcnosti zmeniť.

Francúzsko od 1. januára do 30. júna stojí na čele Rady Európskej únie. Macron mal k tomu prejav v Európskom parlamente, ale na jeho zahraničnopolitické vízie sa zosypala aj kritika. Prečo?

Macron mal hovoriť o tom, čo chce Francúzsko v predsedníckej úlohe dosiahnuť. Ale v istom momente vo svojej reči (19. januára, pozn. red.) povedal, že je potrebné nasledujúcich šesť mesiacov využiť na naštartovanie diskusie o vytváraní návrhov na nový bezpečnostný poriadok. Ľudia si však z toho zobrali, že, preboha, Macron tvrdí, že je potrebné vytvoriť úplne nezávislú bezpečnostnú architektúru a separátne sa rozprávať s Ruskom. Z Paríža však znie, že toto Macron nepovedal. Hovoril o tom, že v budúcnosti by mala byť EÚ oveľa silnejšia a viac zjednotená, a že súčasná kríza ukazuje, že únia stále nedokáže konať rýchlo. O tom chce Macron diskutovať. Na úrovni EÚ, potom v NATO, až potom sa môže pristúpiť ku kontaktom s Ruskom. Paríž tvrdí, že jeho prístup je transatlantický, ale aj to, že únia musí viac investovať do obrany, o čom Macron skutočne hovorí posledných päť rokov.

X Zaujímavé je, že keď Francúzsko spomína nový bezpečnostný poriadok v Európe, podobné slová zaznievajú aj z Ruska. Majú tieto dve vízie niečo spoločné alebo by sme o nich ani nemali hovoriť v jednej vete?

Ľudia v Paríži vám povedia, že tieto veci by sme vôbec nemali spomínať v jednej vete, lebo sú odlišné. Macron netvrdil, že chce za šesť mesiacov vybudovať nový bezpečnostný poriadok v Európe. Hovoril o diskusii a o vytvorení návrhov, ako by to mohlo vyzerať. Macron nevraví, že to má únia robiť v nejakej izolácii a mimo transatlantického prístupu. Ale, a to je téza francúzskeho prezidenta, nie je možné, aby niekto bral EÚ vážne, keď nemá dostatočné vojenské kapacity, nevie, aké má priority a nehovorí jedným hlasom. Pravdou však je, že Macron jasne nedefinoval, ako si predstavuje tieto debaty, aké návrhy položí na stôl. A pre to, čo sa stalo v minulosti, sa hneď objavili otázky, či Francúzsko konzultovalo prejav prezidenta so spojencami. Môžeme aj diskutovať, či v situácii, v akej sa nachádzame, mala Macronova reč správne načasovanie. No ako som už povedala, v Paríži vám pripomenú, že Francúzsko jednoznačne podporuje súčasné rokovania a transatlantický prístup.

X Toto je možno otázka skôr pre psychologičku, nie pre zahraničnopolitickú analytičku. Ale predsa. Ako vníma Macron Putina a naopak?

Úprimne poviem, že mám rada výzvy a nemám problém s opustením pozície zahraničnopolitickej analytičky. No neviem na vašu otázku odpovedať. Veľa sa diskutuje o tom, či za zmenou postoja k Moskve stojí Macron, alebo vláda. Tradične má Francúzsko k Rusku cez kultúru či históriu sentimentálny prístup. Sme uprostred kampane pred prezidentskými voľbami v apríli. Niektorí uchádzači otvorene hovoria o bilaterálnych rokovaniach s Putinom, o tom, ako mu treba prejavovať rešpekt. Macron je pravdepodobne najvýraznejším proatlanticistickým kandidátom. Pamätáme sa, ako na tlačovej konferencii s Putinom hovoril, že vie, že sa Rusko v roku 2017 snažilo zasiahnuť do prezidentskej kampane.
 ako vidí Putin Macrona? Vieme, že šéf Kremľa sa chce rozprávať v prvom rade s Američanmi. Asi to o niečom svedčí.

X Dajú sa porovnať postoje Francúzska a Nemecka k ruskej kríze? Berlín čelí kritike, že je príliš mäkký na Moskvu. Niektoré štáty posielajú Ukrajine zbrane, Nemecko sľúbilo helmy. Je prístup Paríža ku Kremľu niekde uprostred toho, čo robí Berlín a oveľa tvrdšieho postoja povedzme pobaltských štátov?

Francúzsko by pravdepodobne odpovedalo, že takto sa to nedá merať, a všetci sa snažia niečím prispieť. Paríž nebude Berlín otvorene kritizovať, partnerstvo v ním je pre neho veľmi dôležité. Ale prístup Francúzska je iný. V ten istý deň, keď Macron predniesol reč v europarlamente, sľúbil vyslať vojakov do Rumunska v rámci NATO misie. Vo Francúzsku sa hovorí aj o dodávkach zbraní.

X Čo urobí Francúzsko, keby Rusko napadlo Ukrajinu?

Rada EÚ dospela tento mesiac k pomerne jednoznačnému vyhláseniu. Dá sa očakávať, že únia je pripravená proti Rusku použiť tvrdé sankcie. Uvidíme, či by Francúzsko z pozície predsedníckej krajiny Rady EÚ koordinovalo otázky azylu týkajúce sa Ukrajincov utekajúcich pred vojnou. Predpokladám, že Francúzsko bude veľmi aktívne v diskusiách o posilnení obrany východnej hranice EÚ a NATO. Ťažko však povedať, či Paríž bude robiť niečo samostatne, lebo sa usiluje zaujať európske postoje. Veľa bude teda závisieť od toho, ako sa dohodnú spojenci./agentury/

X X X

Kauza Agentúra: Za peniaze vedeli vybaviť skoro všetko, tvrdí polícia. Súd ich nechal na slobode

Špecializovaný trestný súd skupinu obvinených okolo bývalého vysokého úradníka do väzby nevzal. Prokurátor ale podal sťažnosť, ale Najvyšší súd ju zamietol. Ľudia okolo Róberta Bullu tak budú stíhaní na slobode, nejdú za mreže.
Štvorica obvinených v kauze Agentúra dnes stála pred senátom Najvyššieho súdu. Ide o mužov okolo bývalého riaditeľa nitrianskeho inšpektorátu práce Róberta Bullu, ktorí podľa vyšetrovateľa dokázali na požiadanie zariadiť ochranu pred daniarmi, inšpekciou práce, či vyšetrovaním polície. Okrem toho údajne vedeli zažehnať aj problémy s kolaudáciou.
Pozrite si reakciu Karola Ceba po rozhodnutí súdu:

„Senát 3T Najvyššieho súdu na verejnom zasadnutí (31.1.2022) v trestnej veci obv. Ing. Róberta B. a spol. zamietol sťažnosť prokurátora proti uzneseniu sudkyne pre prípravné konanie z 21. januára 2021, ktorým neboli obvinení Róbert B., Martin Z., Karol C. a Mária Š. vzatí do väzby,“ informovala hovorkyňa súdu Alexandra Važanová.

„Senát Najvyššieho súdu dospel k záveru, že obava, že budú obvinení pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie u ani jedného z nich nie je dôvodná. Rovnako má senát za to, že u obvineného Mária Š. nie je daný ani dôvod väzby preventívnej, teda pre dôvodnú obavu, že bude pokračovať v trestnej činnosti. Senát považuje rozhodnutie sudkyne pre prípravné konanie za zákonné a správne,“ doplnila.
​Prokurátor rozhodnutie súdu rešpektuje: „Trestné konanie bude naďalej pokračovať, je v úvodnej fáze.“ Podľa prokurátora ide o rozsiahlu korupčnú činnosť.

​Medzi obvinenými sú aj bývalí vysoko postavení príslušníci Kriminálneho úradu Finančnej správy (KÚFS) Martin Zmeko a Karol Cebo. Podľa zistení polície mala práve táto dvojica pre skupinu zabezpečovať informácie o podnikateľoch, ktorí mali mať s daniarmi problémy.
Reťazec údajne fungoval tak, že skupina sa po získaní týchto informácií nakontaktovala na týchto podnikateľov a postupne sa spriatelili. Podnikatelia tak napokon sami skupinu oslovili, či im nemôžu úradníci a daniari pomôcť. Samozrejme, za značný finančný obnos.

​Skupinu rozkrývajú jej členovia
O skupine prehovorili dvaja muži, ktorí mali mať nižšie postavenie: prvým je člen zločineckej skupiny Seredania Miroslav Janeba prezývaný Malý Mirko, druhým František Dora ml., ktorého medzičasom neprávoplatne odsúdili za objednávky vrážd a podvod. Janeba mal pôsobiť práve v operatívnej vrstve skupiny, mal sa stretávať s podnikateľmi a zabezpečovať komunikáciu medzi nimi a vrcholom skupiny.

Doru nestíhajú ako člena skupiny, ale ako osobu činnú pre skupinu. Priznal sa, že mu skupina mala pomôcť zabezpečiť vyriešenie problémov s jeho pracovnou agentúrou za niekoľko desiatok tisíc eur. Podľa jeho slov mu za mesačný paušál ponúkli aj nepretržitú ochranu na inšpektoráte práce či Finančnej správe.
Tento muž mal skupinu požiadať aj o vybavenie hladkého priebehu kolaudačného konania priemyselnej stavby v Nitre. Údajne ho to napokon stálo niekoľko tisíc eur.

Skutky sa stali, na väzbu to nie je
Prokurátor žiadal, aby súd vzal do väzby štvoricu obvinených z tohto prípadu: Róberta Bullu, Martina Zmeka, Karola Ceba a expolicajta Mária Šranku. Sudkyňa Špecializovaného trestného súdu Pamela Záleská však dôvod na väzbu nevidela. Zdôvodnila to tak, že skupina už nie je činná a prokurátor nepredložil dôkaz, že by členovia skupiny ovplyvňovali vyšetrovanie. Samotná skutočnosť, že ide o bývalých úradníkov, príslušníkov KÚFS či polície, podľa sudkyne nestačí na to, aby skončili vo väzbe.

Na druhej strane ale sudkyňa konštatovala, že stíhanie je dôvodné - teda, že zistenia polície sú dostatočne potvrdené a dávajú logický zmysel. Sudkyňa poznamenala, že polícia v spolupráci s prokuratúrou bude musieť precízne preveriť tvrdenia všetkých osôb, ktoré k veci vypovedajú a teda vylúčiť aj iné verzie konania jednotlivých obvinených. Pri niektorých skutkoch hovorí sudkyňa o takzvaných „bielych miestach", ktoré bude nutné vysvetliť.

Prokurátor podal voči rozhodnutiu sudkyne sťažnosť a tak o väzbe obvinenej štvorice rozhodoval dnes Najvyšší súd. Do väzby ich ale nevzal, sťažnosť zamietol Na verejné zasadnutie prišli traja obvinení, Šrank sa zo zdravotných dôvodov osobne nezúčastňuje - dal vśak súhlas na konanie v jeho neprítomnosti.
Zadržali ich počas razie 19. januára, pričom jeden z obvinených, bývalý policajt Marek Máhr je na úteku a polícia po ňom pátra. Podľa informácií tvnoviny.sk sa už ozval emailom vyšetrovateľke, aktuality.sk

X X X

​Uspel na tretí pokus. CDU oficiálne potvrdila Merza ako nového predsedu

Nemecká Kresťanskodemokratická únia (CDU) v pondelok oficiálne potvrdila Friedricha Merza na poste svojho nového predsedu, informovala agentúra DPA.
Merza za šéfa CDU zvolili už 22. januára delegáti zjazdu strany, ktorý sa uskutočnil formou videokonferencie. Tento pondelok boli zverejnené výsledky potvrdzujúceho hlasovania prostredníctvom pošty, v ktorom získal 95,33-percentnú podporu.
​Strana CDU vo vlaňajších septembrových parlamentných voľbách zaznamenala so ziskom 24,1 percenta hlasov svoj najhorší výsledok od roku 1949. Dlhoročná spolková kancelárka Angela Merkelová, ktorá bola v rokoch 2000 – 2018 i na čele CDU, ohlásila svoj odchod z politiky.

Na čele strany neskôr stála Annegret Krampová-Karrenbauerová, ktorú v januári 2021 nahradil Armin Laschet. Ten po septembrových voľbách oznámil, že z funkcie odstupuje.
Právnik Merz sa o post predsedu strany uchádzal trikrát. V decembri 2018 prehral v súboji s Krampovou-Karrenbauerovou a v januári 2021 s Laschetom.

Merzovo zvolenie sa považovalo za isté už po tom, čo vlani v decembri v prvom prieskume v radoch členskej základne v dejinách CDU získal 62,1 percenta hlasov./agentury/

X X X

V Belgicku budú nové cestovné pasy obsahovať postavy z kreslených seriálov

​Belgicko vo februári zavedie nové cestovné pasy, ktoré budú obsahovať ochranné prvky v podobe postáv zo svetoznámych belgických kreslených seriálov vrátane Tintina, Luckyho Luka či Šmolkov.
V novom cestovnom dokumente bude vyobrazená tiež Tintinova vesmírna raketa či sídlo kapitána Haddocka.
Napriek tomuto hravému konceptu bude bezpečnosť nových pasov výrazne zlepšená, tvrdia príslušné úrady.
"Belgický pas je jedným z najlepších vo svete a sme na to veľmi hrdí. Patrí však medzi časté ciele falšovateľov, preto neustále pracujeme na zdokonalení jeho bezpečnosti," uviedla belgická ministerka zahraničných vecí Sophie Wilmesová, ktorú cituje stanica Euronews..

Šéfka belgickej diplomacie vo svojom vyhlásení zároveň poďakovala vydavateľstvám a autorom, ktorí spolupracovali na aktualizovanej verzii belgických cestovných pasov. Podľa nej ide o príležitosť zdôrazniť "ústredný prvok belgickej kultúry a vplyvu v zahraničí".
Nové pasy sa začnú vydávať 7. februára, pričom starý pas zostane platný do dátumu uplynutia jeho platnosti, dodali úrady. Platnosť belgického pasu je sedem rokov pre dospelých a päť rokov pre deti, aktuality.sk

X X X

Referendum o rozpustení parlamentu je možné ešte tento rok, mieni právnik

Konanie referenda o rozpustení Národnej rady SR (NR SR) by bolo možné v druhej časti roku 2022, teoreticky spolu s komunálnymi voľbami. Pre agentúru SITA to uviedol Vincent Bujňák z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Ústavný právnik predostrel situáciu, že ak by ktorýkoľvek z poslaneckých návrhov na zmenu Ústavy SR, ktorý bol v tejto veci doručený v januári, NR SR vrátila navrhovateľom na dopracovanie, nebol schválený, opäť by bolo možné podať nový návrh v tej istej veci najskôr o šesť mesiacov. Pri vrátení návrhu na dopracovanie tento problém nevznikne.

Prvé čítanie v marci
Odborník ďalej vysvetľuje, že v januári môže byť vládny návrh predložený do pripomienkového konania a po ňom by mohol byť podaný na marcovú schôdzu, na ktorej by prebehlo prvé čítanie. Druhé a tretie čítanie by sa následne mohli konať v máji, keď by sa teoreticky zmena ústavy schválila. V takom prípade by podľa jeho slov nasledoval zber minimálne 350-tisíc podpisov na vyhlásenie referenda, čo by tiež trvalo istý časový úsek. Referendum o rozpustení parlamentu by teda bolo možné v druhej časti roku 2022.

​Bujňák ozrejmil, že ak by v danom čase ľudia v referende vyjadrili vôľu, aby parlament predčasne skončil, nové voľby do NR SR by sa mohli konať vo februári 2023, a to za predpokladu, že by sa prijali obdobné lehoty, aké sa už v súčasnosti v ústavnom texte nachádzajú. „Ak by kvórum dosiahnuté nebolo a parlament by ľudové hlasovanie ustál, potom by sa mali uplatniť novoprijaté ústavné normy zakladajúce zodpovednosť na strane iniciátorov," priblížil.

P Iba dve krajiny v Európe
Ústavný právnik tiež zdôraznil, že v Európe existujú len dva štáty, ktoré umožňujú rozpustiť celoštátny parlament ľudovým hlasovaním. Sú nimi Lichtenštajnsko a Lotyšsko. Ak by sa k nim Slovensko chcelo pripojiť, zmena ústavy by podľa jeho slov nemohla byť predmetom skráteného legislatívneho konania, pretože na to nie sú splnené zákonné podmienky. Ako spomenul vyššie, zmena ústavy sa musí prerokovať v riadnom legislatívnom procese, ktorého štandardnou súčasťou je riadne pripomienkové konanie. Jeho úlohou je dopomôcť k tomu, aby sa do ústavy nezakomponovala chybná norma, ako sa to už podľa neho stalo. „Je tiež potrebné pripomenúť konštatovanie Ústavného súdu SR, že princípom právneho štátu by neodporovala podpora výkonu priamej demokracie výslovnou ústavnou úpravou možnosti konať hlasovanie o skrátení už plynúceho volebného obdobia poslancov NR SR. Takýto explicitný mechanizmus by preto mohol byť zavedený aj pre aktuálne volebné obdobie," konštatoval Bujňák.

​Je toho názoru, že základom zmysluplnej právnej úpravy by mal byť férový mechanizmus zodpovednosti, a to na oboch stranách. „Ak by sme už ľudové hlasovanie o rozpustení parlamentu zaviedli a parlament by v tomto hlasovaní prehral, potom je zodpovednosť jasná. Konajú sa nové voľby a parlament musí odísť. Pokiaľ ale ľudové hlasovanie parlament ustojí, potom by ústavná úprava mala predpokladať aj zodpovednosť na strane iniciátorov, a to je možné dosiahnuť rôznymi spôsobmi, o ktorých sa dá diskutovať," dodal na záver.

Minulý týždeň sa v parlamente konal okrúhly stôl lídrov niektorých politických strán k téme referenda o skrátení volebného obdobia vlády, po ktorom volajú opozičné strany. Z predsedov koaličných strán sa na ňom zúčastnil iba líder hnutia Sme rodina Boris Kollár, ktorý zvolanie tohto okrúhleho stola inicioval./agentury/

X X X

Bývalý šéf PPA mal ovplyvňovať kontroly. Polícia však trestné oznámenie odmietla

Jaroslav Jánoš, ktorý zastával šéfovskú pozíciu v Pôdohospodárskej platobnej agentúre bez výberového konania, odmieta podozrenia z ovplyvňovania a tvrdi, že konal v záujme spravodlivosti.
S nástupom Jaroslava Jánoša na čelo Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) sa mal do tejto organizácie vrátiť poriadok a transparentnosť. Takýmto spôsobom obhajoval svoju nomináciu bývalý minister pôdohospodárstva Ján Mičovský na jeden z najdôležitejších postov v agrorezorte. Vôbec mu pritom nevadilo, že Jánoš nemal žiadne reálne skúsenosti s vedením podobnej inštitúcie či firmy.

Po výmene na čele ministerstva sa Samuel Vlčan s Jánošom rozlúčil, pretože PPA sa v tom čase borila s obrovským problémom, a to s udelením podmienečnej akreditácie.
Postupom času na povrch vyplávali nielen Jánošove manažérske prešľapy, ale aj oveľa závažnejšie zistenia.

Trestné oznámenie PPA
Podľa informácií Aktuality.sk je totiž bývalý generálny riaditeľ PPA podozrivý z ovplyvňovania dvoch kontrol. Za toto konanie na neho podala trestné oznámenie samotná Pôdohospodárska platobná agentúra. Tá odmietla celý prípad bližšie komentovať.
„Uvedené oznámenie bolo v súlade so zákonom 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov prijaté, vyhodnotené, boli zabezpečené potrebné podklady a informácie a postupované v súlade s § 10 ods. 5,“ stručne odkázala Adriana Hosťovecká, riaditeľka úseku plnenia strategických funkcií PPA.

Podozrivé firmy
Podľa dobre informovaného zdroja sa mal Jánoš počas svojho šéfovania minimálne dvakrát pokúšať ovplyvniť kontroly a tlačil na svojich podriadených. V prvom prípade išlo o firmu Mokas, ktorá bola podozrivá z manipulácie s dokumentmi pri udeľovaní dotácií. Za tieto prechmaty podali kontrolóri na vedenie Mokasu trestné oznámenie.
Následne Jánoš z pozície generálneho riaditeľa nepodržal svojich podriadených, ale zastával sa podozrivej firmy. Na jednej z porád tlačil na kontrolóra a snažil sa spochybniť trestné oznámenie a dožadoval sa originálnych dokumentov. Okrem toho o celej záležitosti mal informovať aj predstaviteľov Mokasu, čo je absolútne neštandardné

Ešte oveľa väčším prešľapom by mali byť Jánošove kroky v prípade preverovania Poľnohospodárskeho družstva v Roštári. Tento subjekt považujú v PPA za problémový, keďže už v minulosti museli riešiť viaceré nezrovnalosti.
V tomto prípade na nátlak vedenia družstva museli pracovníci PPA vykonať opakovane kontroly. Počas nich mal Jánoš neustále vyvíjať nátlak na svojich kontrolórov. Viacero svedkov malo dosvedčiť, ako exriaditeľ požadoval, aby jeho podriadení zarátavali parcely, ktoré nemali byť súčasťou preverovania a zase naopak, aby neprihliadali na pozemky, ktoré boli zahrnuté do kontroly.
V záujme spravodlivosti
Jánoš všetky podozrenia odmieta. „Ja o ničom neviem. Doteraz som nebol vypovedať. Vždy som však konal v záujem spravodlivosti,“ vyhlásil.
Ako ďalej uviedol, viackrát mal podozrenie, že niektorí kontrolóri konali svojvoľne a úmyselne škodili žiadateľom o dotácie. Tak to malo byť aj v spomínanom prípade Poľnohospodárskeho družstva v Roštári. Podľa neho pracovníci PPA ukrátili družstvo o 200-tisíc eur a chcel urobiť nápravu. Preto sa vybral s ďalšími ľuďmi na kontrolu na mieste.

„Ja som zistil závažné nedostatky pri práci niektorých kontrolórov. Interne som to nazýval kauzou Dobytkár 2. Ak toto má byť môj prehrešok, že som chcel vyriešiť tento problém, tak sa žiadneho trestného oznámenia neobávam,“ pokračoval Jánoš.
Zároveň poprel, že by sa predtým poznal s predstaviteľmi družstva v Roštári alebo so zástupcami firmy Mokas, ktorá takisto súvisí s trestným oznámením na jeho osobu.

Polícia odmietla konať
Kroky bývalého riaditeľa preverila aj polícia a nakoniec nezistila žiadny trestný čin.
„Trestné oznámenie Pôdohospodárskej platobnej agentúry pre podozrenie z prečinu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie v súbehu s prečinom subvenčného podvodu v štádiu pokusu bolo uznesením vyšetrovateľa Prezídia policajného zboru odmietnuté. Vyšetrovanie začaté nebolo. Nebola obvinená žiadna osoba,“ uviedla hovorkyňa generálnej prokuratúry Jana Tökölyová, aktuality.sk

X X X

Štyrom stovkám veriteľov ľubovnianskeho finančného družstva hrozí, že z investície neuvidia nič

Veritelia pri prihlasovaní svojich pohľadávok do reštrukturalizácie spoločnosti Naše finančné družstvo spravili chybu. V prípade ide o prihlášky takzvaných investičných členských vkladov. Podľa Obchodného zákonníka družstvo nesmie vrátiť svojim členom členské vklady ani z nich vyplácať úroky.

STARÁ ĽUBOVŇA: Spoločnosť Naše finančné družstvo zo Starej Ľubovne funguje na trhu s financiami od konca roka 2001. Vkladateľom – družstevníkom – malo v budúcnosti prinášať takzvaný pasívny príjem z majetku družstva, ktorý svojimi aktivitami zveľaďovali práve jeho členovia. Ľuďom by tak vylepšilo príjmy v dôchodkovom veku.
Po takmer 20 rokoch existencie sa spoločnosť ale v priebehu roka 2020 zasekla na bode mrazu. Časom sa totiž členská základňa Nášho finančného družstva rozdelila na dva nezmieriteľné názorové tábory.

Kým jedna skupina so zakladateľom a aktuálne už bývalým dlhoročným šéfom Martinom Cigánekom sympatizuje a naďalej podporuje jeho kroky, druhej časti družstevníkov s jeho manažovaním firmy došla trpezlivosť a kontrolu nad družstvom preto prevzala do vlastných rúk.

Popretím prišli o investície do družstva
Bitka o majetok družstva, ktorého hodnota sa pohybuje vo výške okolo 6 až 8 miliónov eur, aktuálne vrcholí v rozbehnutej reštrukturalizácii spoločnosti Naše finančné družstvo. Tú jej povolil svojím verdiktom konkurzný súd v Prešove ešte vlani v októbri.
Čitateľ Aktualít, ktorý sa označuje za jedného z veriteľov Nášho finančného družstva, pritom upozornil na prípad prihlasovania pohľadávok do rozbehnutej reštrukturalizácie družstva.
Každý veriteľ si totiž svoje nároky musí riadne prihlásiť u reštrukturalizačného správcu, ktorého určí náhodným výberom súd a ten následne dohliada na zákonnosť celého reštrukturalizačného procesu. Správca následne posudzuje jednotlivé prihlášky pohľadávok, či spĺňajú viaceré, zákonom určené podmienky.

„Takmer štyrom stovkám veriteľov – v súčasnosti už bývalým členom Nášho finančného družstva, pretože sme z neho boli pred časom vylúčení – reštrukturalizačný správca poprel prihlášky ich pohľadávok. Ide o sumy v rozmedzí od desiatok eur až po desaťtisíce eur. V súčte tak ide o nominálnu čiastku prevyšujúcu milióny eur (dokopy dva až tri milióny eur),“ tvrdí veriteľ Nášho finančného družstva, ktorý chce ostať v anonymite.

Hrozí im definitívna strata investície
Ide pritom o ľudí nielen zo Slovenska, ale aj z Poľska a Česka. V priebehu existencie finančného družstva sa v jeho radoch vystriedalo okolo sedemtisíc členov. V posledných rokoch členskú základňu družstva tvorilo približne štyritisíc ľudí.
Reštrukturalizácia je jedným zo spôsobov riešenia úpadku podnikateľa. V porovnaní s konkurzom, keď sa celý majetok podnikateľa rozpredáva s cieľom aspoň čiastočne zaplatiť pohľadávky veriteľov a firma následne zaniká, v prípade reštrukturalizácie ide o záchranný proces, v rámci ktorého sa podnikateľ zbaví časti svojich dlhov a ďalej pokračuje v podnikaní.
Správca môže pohľadávku poprieť, ak pri jej skúmaní zistí, že je čo do právneho dôvodu vzniku, vymáhateľnosti, poradia, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná. Jej popretie znamená, že nárok veriteľa v konečnom dôsledku neexistuje, a teda zaniká. Bývalým členom finančného družstva zo Starej Ľubovne preto hrozí, že o svoje investície pravdepodobne definitívne prídu a vznikne im tak nenahraditeľná škoda.

Pohľadávky neuznal, nemajú právny dôvod
V tomto konkrétnom prípade ide o prihlášky takzvaných investičných členských vkladov. Podľa Obchodného zákonníka družstvo nesmie vrátiť svojim členom členské vklady ani vyplácať úroky z členských vkladov, ak zákon neustanovuje inak.
„Správca preto dospel k názoru, že na vznik prihlásenej pohľadávky neexistuje právny dôvod, nakoľko veriteľmi uvedený právny dôvod je v priamom rozpore s citovaným ustanovením Obchodného zákonníka. Zánikom členstva za trvania družstva vzniká doterajšiemu členovi nárok jedine na vyrovnací podiel, ktorý prihláškami uplatnený nebol,“ opísal dôvody v oznámení o popretí reštrukturalizačný správca spoločnosti Naše finančné družstvo Jozef Beňo.

Prihlášky pohľadávok od približne 400 veriteľov, ktoré si uplatnili v podobe členského vkladu do družstva, preto neuznal a ich pohľadávky poprel v celom rozsahu – čo do ich právneho dôvodu, vymáhateľnosti a uplatnenej výšky.
Ako vznikali členské vklady
Vstup do družstva totiž viedol cez zaplatenie členského vkladu alebo aj cez kúpu programu NFD Vacation, ktorý družstevníkom výmenou za zaplatených takmer 7-tisíc eur zabezpečoval doživotné dovolenky.
Družstevník mohol všetko splácať mesačnými splátkami. Základný členský príspevok bol vo výške 332 eur, ľudia však mohli robiť aj mimoriadne vklady, za čo mali následne dostávať vyššie odmeny.

Buď si teda vkladateľ zaplatil priamo členský vklad v družstve, čím sa stal družstevníkom, alebo mu platením družstevného dovolenkového programu automaticky vznikli podiely v družstve, vďaka čomu sa tiež stal jeho členom.
Ďalšie členské podiely získavali vďaka finančným obratom pri obchodovaní cez družstevnú službu Credit Pay. Ide o platobnú peňaženku, akúsi obdobu bankového účtu, cez ktorú družstevníci uhrádzali svoje bežné mesačné výdavky – napríklad splátky úverov, hypoték, lízingu a podobne.

Právnik si nie je vedomý chyby pri prihláškach
Právnik Gábor Száraz zo Starej Ľubovne, ktorý popretým veriteľom – vylúčeným členom Nášho finančného družstva – pohľadávky vo forme členských vkladov prihlasoval do reštrukturalizačného konania firmy, hovorí, že žiadneho pochybenia si nie je vedomý.
„Sám tiež vykonávam funkciu správcu pri konkurzoch a reštrukturalizáciách. Som presvedčený, že som všetko urobil správne. Ja som mal k dispozícii iba podklady k prihláseniu členských vkladov a nie k vyrovnaciemu podielu, ktorý doposiaľ nebol družstvom pre vylúčených členov vyčíslený ani stanovený a ani vyplatený. Okamžite po popretí pohľadávok som preto podal žaloby,“ hovorí Száraz.

Nasledovať tak budú takzvané incidenčné spory. Typickým incidenčným konaním je napríklad konanie o určení popretej pohľadávky. Ide o sporové konanie na súde, ktorý definitívne povie, či bolo popretie pohľadávky správcom v súlade so zákonom alebo nie. A teda či pohľadávka existuje, alebo neexistuje. V drvivej väčšine takéto žaloby podávajú práve popretí veritelia.
Z družstevníkov konkurentmi
Približne tisícčlenná skupina družstevníkov bola z Nášho finančného družstva vylúčená preto, že sa stali členmi iného, konkurenčného družstva – novozaloženej spoločnosti Tradičné družstvo zo Zvolena.

V roku 2020 totiž títo družstevníci nasledovali kroky dovtedajšieho vedenia Nášho finančného družstva na čele s jeho šéfom Martinom Cigánekom, ktoré po turbulenciách v tejto spoločnosti stratilo vplyv. Zhruba polovica z vylúčených družstevníkov si koncom minulého roka svoje nároky uplatnila prihláškami do reštrukturalizácie Nášho finančného družstva.
V jeho majetku sa nachádza napríklad päť apartmánov v hoteli Kukučka v Tatranskej Lomnici, dva apartmány v dovolenkovom mestečku Marina d'Or v Španielsku, takmer dva hektáre pozemkov pri Starej Ľubovni či ďalšie nehnuteľnosti v tomto meste na severe Spiša, aktuality.sk

X X X

Antirúškari, ktorí napádali VakciZuzku, protestovali pred domom poslanca Petra Vonsa

Dôvodom bola tento raz obranná zmluva s USA.
Aktivisti, ktorí napádali mobilnú očkovaciu jednotku VakciZuzku, dnes (nedeľa) protestovali pred domom Petra Vonsa, poslanca Národnej rady aj martinského zastupiteľstva.
Dôvodom mal byť jeho postoj k obrannej zmluve s USA. Skupina asi tridsiatich ľudí nadávala Vonsovi do vlastizradcov, ten vyšiel pred dom a diskutoval s nimi.

„Nestotožňujem sa s obavami tej malej časti občanov, ktorí sa domnievajú, že podpisom obrannej dohody vzniknú na území SR americké základne,” povedal Vons.
Osobnú výzvu skupiny občanov proti hlasovaniu o obrannej dohode s USA vníma ako prejav záujmu o veci verejné, no v podtexte slovných urážok ako nedôstojnú.

„Vždy som rešpektoval názor iných a aj slobodnú vôľu, aby sa vyjadrili. Aj preto som dnes zvolil otvorenú formu dialógu, pretože len diskusiou a rokovaniami sa dá predísť ešte väčšiemu nárastu nenávisti,” myslí si Vons.
Skupina, ktorá si hovorí Slobodní občania Turca, sa k protestu podnecovala aj tento raz na Facebooku. Padli komentáre o tom, či niekto berie pred Vonsov dom kanister benzínu a zápalky. K vážnejším útokom nedošlo. Podľa našich informácií na incident dozerali policajti v civile.

Medzi aktivistov patril aj anirúškar Miroslav K., priateľ poslanca Vonsa, ktorý v novembri zomrel na covid. So skupinou sa zúčastňoval protestov proti očkovaniu aj vyčíňaní v obchodných reťazcoch proti pandemickým opatreniam.
Aktivisti sa dlhodobo stretávajú na verejných priestranstvách v Martine. Niektorí z nich protestovali aj pred domom žilinskej županky Eriky Jurinovej, aktuality.sk

X X X

O vode na Slovensku, PCB látky, znečistenie Žitného ostrova či trojuholník smrti na východe spôsobujú problémy

Slovensko má mimoriadne šťastie v tom, že má bohaté zásoby pitnej vody, ktorá je zdravá, čistá a kvalitná. Práve preto by sme si mali uvedomovať, že ju treba chrániť.
Zdrojov významného znečistenia pitnej vody na Slovensku pribúda a ľudia sa čoraz viac pýtajú, odkiaľ sa sem znečistenie dostáva, aká je budúcnosť našich zdrojov a čo môže spôsobiť klimatická kríza.

Annamarie Velič z občianskeho združenia Za našu vodu nám v podcastovom rozhovore odpovedala na viacero otázok, ktoré sa týkajú nášho podzemného pokladu.
V roku 2019 robilo švédske laboratórium na základe požiadavky združenia Za našu vodu rozbor vody z mestského úradu Rovinka a zistilo sa, že sa tam nachádzajú mikroplasty vo veľkosti 75 mikrometrov. Pitím takejto vody príjmu ľudia dva miligramy plastu ročne, čo síce nie je veľa, ale keď sa to zhrnie aj s ostatnými mikroplastmi v iných potravinách, číslo môže byť skutočne vysoké. Máme sa do budúcnosti obávať, že naše telá zanesie plast z vody?

„Ak to bude, nebude to z vody zo Žitného ostrova. Porovnávali sa pitné vody od susedov v Čechách, ktorí čerpajú vody z povrchových vôd. Ich pitná voda po úprave obsahuje až 500 mikroplastov. U nich bolo 95 percent týchto častíc menší ako 10 mikrometrov, čiže už sú v omnoho menších čiastočkách a tam je predpoklad, že niektoré z nich budú aj také malé, že prejdú gastrointerstálnou bariérou z tenkého čreva do krvného riečišťa a tým pádom môžu zasiahnuť niektoré dôležité orgány.

Doteraz urobené štúdie nie sú úplne konkluzívne, ale vedci už vidia, že majú negatívny vplyv na orgány ako štítna žľaza alebo reprodukčné orgány, vedia tiež zhoršiť zápal v tele. Určite škodia a je to téma,“ vysvetlila Annamarie Velič.
Preukázateľná kontaminácia podzemných vôd nebezpečnými látkami predstavuje riziko pre našu pitnú vodu, preto sa združenie bojujúce za zdravú vodu rozhodlo analýzami ukázať, ako na tom sú jednotlivé zdroje či pramene. Vzorky vody z prameňa v Demänovskej doline obsahovali viacnásobne prekročené mikrobiologické limity, konkrétne sa tam nachádzali koliformné baktérie, čo znamená, že sa do vôd dostávajú splašky zo žúmp alebo zle tesniacej kanalizácie. Dá sa tomu zabrániť?

„V Demänovskej doline bola urobená kanalizácia a môže sa stať, že má priesaky a že niektoré hotely alebo zariadenia sa k nej nepripojili a majú septiky, ktoré tečú a dotečú až do jaskynnej sústavy. Ak sa to nedosleduje, koliformné baktérie by mohli túto pitnú vodu znehodnotiť. Nachlórovaním sa baktérie zabijú. Treba však začať aj s pomerne slušnými pokutami pre tých, ktorí nie sú napojení na kanalizáciu. Myslím si, že je dôležité uplatňovať zákon v parkoch a rezerváciách alebo miestach, ktoré sú blízko vodných zdrojov., aktuality.sk

X X X

Talianska polícia rozbila sieť daňových podvodníkov profitujúcich na pandémii

Zločineckú sieť riadilo približne 12 podnikateľov.
Talianska polícia v pondelok oznámila, že sa jej podarilo rozbiť gang podnikateľov obvinených z toho, že prostredníctvom úľav zameraných na pomoc podnikom v čase pandémie vykonali daňové úniky vo výške 440 miliónov eur. Informovala o tom agentúra AP.
Talianska finančná polícia (Guardia di Finanza) uviedla, že pri zásahoch voči tejto sieti prehľadala v celej krajine približne 80 miest. Zatykače, domáce väzenie či iné obmedzenia boli v súvislosti s prípadom uvalené na 35 ľudí.

Polícia ďalej informovala, že vyšetrovanie podnietili podozrivé transakcie. V tých figurovali neexistujúce alebo bankrotujúce spoločnosti, ktoré následne prevzali iné subjekty a uplatnili si vďaka nim daňové úľavy. Vyšetrovanie odhalilo, že túto zločineckú sieť riadilo približne 12 podnikateľov.

Taliansko bolo na začiatku pandémie nového koronavírusu v roku 2020 vôbec prvým epicentrom tejto nákazy v Európe. Spomedzi západných krajín bolo tiež prvou, ktorá pristúpila k celoštátnemu lockdownu, pripomína AP. Talianska vláda neskôr schválila sériu opatrení zameraných na pomoc podnikom v krajine, aktuality,sk

X X X

Ako sa Čína spája s našimi mestami a krajmi: odborníci poukázali na riziká

Stratégiu na nadväzovanie partnerstiev medzi samosprávami nemáme. Rezort diplomacie hovorí, že je ochotný pomôcť.
Keď sa pred tromi rokmi rozpadala spolupráca medzi hlavnými mestami Česka a Číny, okrem iného to poodhalilo, ako ázijská veľmoc využíva regionálne partnerstvá.
Súčasťou zmluvy totiž bola aj zmienka o tom, že Praha bude rešpektovať tzv. politiku jednej Číny, teda, v skratke, že nebude politicky uznávať existenciu Taiwanu. Tejto časti sa česká metropola chcela zbaviť, čo Peking rázne odmietol a spoluprácu ukončil.

Podobné partnerstvá má uzavretých aj viacero slovenských samospráv, či už na úrovni krajov, alebo miest. Naše mestá a kraje si od nich zväčša sľubujú ekonomický profit a užšiu kultúrnu spoluprácu.
Chýba systém
Výskumníci zo slovenského Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií (CEIAS) a českej Asociácie pre medzinárodné otázky (AMO) tieto spolupráce v roku 2021 podrobne skúmali a pred koncom starého roka o tom vydali vlastnú štúdiu pod názvom Under the radar. Mapping the Czech and Slovak local governments' ties to China (Mimo radaru. Mapovanie väzieb slovenských a českých samospráv na Čínu).

Štvorica autorov – Matej Šimalčík, Filip Šebok, Adam Kalivoda a Veronika Blablová okrem iného poukázali na nedostatky, ktoré v prístupe k spolupráci s čínskymi samosprávami máme.
Podľa odborníkov nám chýba systematický prístup z úrovne štátu a odporúčania, podľa ktorých by miestne samosprávy mohli uzatvárať partnerstvá bez toho, aby narúšali celoštátnu zahraničnú a obrannú politiku.

Čínsky prístup
Šebok z AMO hovorí, že dôvodom výskumu bolo najmä zanedbávanie témy. Ich štúdia prvýkrát sumarizuje vzájomné vzťahy na lokálnej úrovni a skúma ich vývoj.
Riaditeľ CEIAS Šimalčík poukazuje na rozdielny prístup čínskych a slovenských (aj českých) samospráv k takýmto partnerstvám. Kým u nás je miera samostatnosti miest či krajov v uzatváraní partnerstiev relatívne vysoká a sledujú zväčša vlastné ciele, komunistická Čína to má usporiadané inak.

„Dlhodobo je známe, že Čína na presadzovanie svojich cieľov v zahraničí využíva tzv. celospoločenský prístup (whole-of-society approach). To znamená že na presadzovanie čínskych politických záujmov sú využívané nielen oficiálne zahraničnopolitické aktivity ústrednej vlády, ale aj aktivity iných aktérov – firiem, univerzít a samozrejme aj aktivity miest a provincií. V prípade Slovenska však ešte stále mali o niektorých týchto aktivitách len útržkovité informácie,” vysvetľuje riaditeľ CEIAS Šimalčík.

Riziká autoritárskeho režimu
Autori štúdie hovoria, že ich cieľom nie je odradiť samosprávy od vzájomnej spolupráce s čínskym režimom a uznávajú, že ak sú vzťahy nastavené dobre, môžu z nich jednotlivé mestá či kraje profitovať aj napriek rozdielnemu politickému prostrediu.
Takýmto prípadom je napríklad Martin, ktorý má dohodu s mestom Ningbo. Vďaka tomu sa mu podarilo do regiónu pritiahnuť čínskych turistov. Medzi rokmi 2015 až 2019 ich do mesta prišlo zhruba štyri tisíc.
Poukazujú však na to, že autoritárska povaha Číny so sebou prináša určité riziká, o ktorých by sme mali vedieť.

Uzatváranie spolupráce na úrovni miest či krajov vyzerá v Číne inak ako u nás. Naše samosprávy majú relatívnu voľnosť. Jedinou podmienkou je, aby partnerstvá boli v súlade s našou ústavou, zákonmi a medzinárodnými zmluvami. Ak to tak nie je, príslušný okresný úrad, ktorý takéto dohody eviduje, sa obráti na súd, a ten môže obci nariadiť zmluvu vypovedať, vysvetľuje rezort vnútra, pod ktorý spadajú okresné úrady. Ako poukazuje štúdia, takýto prípad zatiaľ nenastal.
V Číne je postup iný. Každé medzinárodné partnerstvo musí odsúhlasiť Čínske ľudové združenie pre priateľské styky so zahraničím, ktoré sa stará o partnerské mestá, a čínske ministerstvo zahraničných vecí.

Pravidlá združenia pre priateľské styky sa špeciálne venujú otázke Taiwanu, upozorňujú výskumníci. Ak chce čínsky subjekt nadviazať spoluprácu so zahraničným partnerom, ktorý má oficiálne styky aj s Taiwanom, môže sa tak udiať iba v prípade, že bude rešpektovať politiku jednej Číny.
Taktiež by čínske mesto, región či spoločnosť mali vytvoriť tlak, aby sa vzťahy s Taiwanom zmenili na neoficiálne. Porušenie politiky jednej Číny je podľa interných pravidiel považované za jeden z dôvodov na vypovedanie zmluvy, poukazuje štúdia.
Problematická klauzula
Na Slovensku sa autori venovali všetkým 79 okresným mestám aj s mestskými časťami v Košiciach a Bratislave. Okrem nich zahrnuli aj samosprávne kraje.
Spoluprácu s Čínou sa im podarilo identifikovať v prípade 14 subjektov. Kritizovali však možnosť kontroly takýchto dohôd.
„Transparentnosť miest a krajov pri otázke vzťahov s čínskymi partnermi, ale aj všeobecne pri medzinárodnej spolupráci sa naprieč celým Slovenskom aj Českom veľmi odlišuje. Je to problém, ktorý sme pozorovali nielen pri medzinárodných vzťahoch, ale ako systémovú chybu pri miestnej aj krajskej samospráve,” píšu výskumníci.
Najpočetnejšie väzby s čínskymi mestami má u nás Nitra, ktorá má uzavreté memorandum o porozumení s mestami

Cchang-čou a Sien-ning. Obe pochádzajú z roku 2018.
Najaktívnejšou slovenskou samosprávou v tzv. formáte 16+1, čo je medzinárodné fórum pre spoluprácu Číny a krajín východnej a strednej Európy, bol Prešovský samosprávny kraj.
Paradoxom je, že samotné mesto Prešov je jedinou samosprávou, ktorá odmietla partnerskú dohodu s mestskou prefektúrou Sin-jü.
Problematickú klauzulu však výskumníci identifikovali len v prípade spolupráce Žiliny a mesta Čchang-čchun. V ich dohode sa píše o nezasahovaní do interných záležitostí, čo výskumníci interpretujú ako pokus vyhnúť sa citlivým témam. Narozdiel od prípadu Prahy, kde sa jasne hovorí o politike jednej Číny, však ide o všeobecnejšie konštatovanie.
Vývoj vzťahov a ich ochladenie

Autori poukazujú na to, že na rozdiel od Česka, slovenská spolupráca s čínskymi mestami sa začala výraznejšie rozvíjať až na prelome milénii a vyvrcholila medzi rokmi 2014 až 2016. Potom, ako píšu autori, vlády akoby začali strácať záujem.
Robert Fico bol v roku 2016 jeden z mála premiérov, ktorý sa nezúčastnil samitu 16+1. Po stretnutí prezidenta Andreja Kisku s Dalajlámom v roku 2016 prišlo ochladenie vzťahov, ktoré na národnej úrovni pokračuje aj dnes. Známa je napríklad kritika dodržiavania ľudských práv v Číne, ktorú vtedy novozvolená prezidentka Zuzana Čaputová adresovala čínskemu ministrovi zahraničných vecí Wangovi Jimu, ktorý prišiel na Slovensko.

Napriek tomu však žiadne z miest nerozviazalo dohodu s čínskym partnerským mestom, ako sme to videli v prípade českého hlavného mesta.
Ako poukazujú autori, v súkromnej sfére sú za spoluprácou s Čínou najmä dve osoby – Ivan Čarnogurský, riaditeľ developerskej spoločnosti IPEC Group a Eduard Šebo, ktorý podľa zistení štúdie stál za nadviazaním spolupráce medzi Nitrou a Cchang-čou.

Šebo sa zviditeľnil začiatkom roka 2020, keď bola celosvetová pandémia covid-19 ešte len v zárodkoch. Po Európe vtedy skupoval ochranné prostriedky a zásielku poslal do Číny, kde podniká.
Ako sa postaviť k spolupráci
V kontexte ďalšej spolupráce autori prichádzajú s odporúčaním, aby boli samosprávy pri uzatváraní zmlúv s čínskymi partnermi obozretnejšie.

„V prvom rade je nutné si uvedomiť, že v Číne sú zahraničné aktivity miest a provincií podriadené záujmom ústrednej vlády a Komunistickej strany Číny. Je preto potrebné, aby sa osobitná pozornosť venovala formulácii textu partnerskej dohody, aby napríklad samosprávu nezaväzovala k pro-čínskym politickým deklaráciám, alebo naopak nezakazovala samospráve prejavovať názor na ľudskoprávnu situáciu v Číne,” hovorí Šimalčík s tým, že je potrebné zvýšiť možnosť kontroly týchto spoluprác.

Šebok dodáva, že pred nadviazaním partnerstva je dôležité overiť si čínsku protistranu a konkrétne inštitúcie, s ktorými sú miestne samosprávy v kontakte.
„Na to je potrebné dbať aj pri ďalších kontaktoch, napríklad návštevách delegácií. Je potrebné si uvedomiť napríklad fakt, že rámci čínskeho systému sú prakticky všetky navonok sa tváriace nezávislé organizácie, s ktorými prichádzajú miestne organizácie do styku, napojené na čínsku komunistickú stranu,” hovorí Šebok.
Upozorňuje na to, aby si samosprávy dali pozor a nezaviazali sa v zmluve k politickým deklaráciám, ako sa to stalo v Česku.
Výskumníci preto odporúčajú väčšiu koordináciu so štátom.
Rezorty pomôžu
Aktuálne u nás neexistuje žiadny jednotný mechanizmus, ktorý by upravoval nadväzovanie vzťahov s autoritárskymi režimami na úrovni samospráv. Potvrdilo to ministerstvo vnútra aj rezort zahraničných vecí.
Ani samosprávy zrejme nerozlišujú, či ide o spoluprácu s nám blízkym subjektom, alebo o autoritársky režim.
„Bratislavský samosprávny kraj (BSK) má 17 zahraničných partnerských regiónov. Jedným z nich je aj región-mesto Šanghaj. BSK nemá žiaden špeciálny prístup k tomuto konkrétnemu partnerstvu v porovnaní s ostatnými partnerstvami,” odkázala hovorkyňa kraja Lucia Forman.

Hovorkyňa mesta Martin Zuzana Kalmanová len skonštatovala, že mesto od roku 2020, teda od vypuknutia pandémie, neeviduje žiadne kontakty s čínskym partnerským mestom Ningbo.
„Spolupráca s čínskym mestom Ningbo bola uzatvorená predchádzajúcim vedením mesta Martin, ktoré sa tiež pravidelne zúčastňovalo zahraničných výmenných ciest. Primátor Ján Danko sa žiadnej podobnej cesty nezúčastnil,” povedala Kalmanová.
Napriek tomu, že na Slovensku zatiaľ nemáme jednotný mechanizmus na prístup k takýmto partnerstvám, ministerstvo zahraničných vecí hovorí, že je otvorené spolupráci. Poukazuje však na to, že samosprávy sú decentralizované a majú aj vlastné možnosti, ako nadobúdať informácie.

„Ministerstvo nedisponuje osobitným manuálom pre samosprávy ohľadom nadväzovania spolupráce so zahraničnými partnermi. V prípade akýchkoľvek pochybností pri uzatváraní takýchto zmlúv sa samosprávy môžu obrátiť na rezort diplomacie so žiadosťou o informácie, či o radu. Radi im poskytneme maximálnu súčinnosť,” skonštatoval hovorca rezortu diplomacie Juraj Tomaga.

Podobne je to aj v prípade ministerstva vnútra. „Ak o to obec požiada, okresný úrad v sídle kraja posúdi návrh dohody alebo členstvo v medzinárodnom združení. Na požiadanie okresného úradu v sídle kraja sú príslušné orgány štátnej správy povinné bezodkladne poskytnúť súčinnosť pri vypracúvaní stanoviska,” odkázala Michaela Paulenová z tlačového odboru ministerstva vnútra, aktuality.sk